DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

Dôvody a ciele návrhu

Trh s elektronickými platbami v Európe ponúka obrovské možnosti pre inovácie. V posledných rokoch spotrebitelia do značnej miery už zmenili svoje platobné návyky. Okrem neustále rastúceho počtu platieb kreditnými a debetnými kartami je to aj vzostup elektronického obchodu a narastajúca popularita inteligentných telefónov (tzv. smartfónov), ktoré pripravili pôdu pre vznik nových spôsobov platby. Lepšia integrácia trhu a znížená fragmentácia v tejto oblasti na európskej úrovni predstavuje zásadné výhody.

Táto iniciatíva umožní spotrebiteľom a obchodníkom plne využívať výhody vnútorného trhu, predovšetkým pokiaľ ide o elektronický obchod. Cieľom tohto návrhu je v súlade so stratégiou Európa 2020 a digitálnou agendou prispieť k vytvoreniu trhu elektronických platieb v rámci celej EÚ, vďaka ktorému spotrebitelia, maloobchodníci a ďalší účastníci trhu budú môcť v plnej miere požívať výhody vnútorného trhu EÚ. Takáto ďalšia integrácia je čoraz dôležitejšia v nadväznosti na to, ako svet postupne opúšťa sféru kamenného obchodovania a smeruje k obchodu digitálnemu.

Na to, aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ a aby sa podporilo zintenzívnenie hospodárskej súťaže, efektívnosť a inovácie v oblasti elektronických platieb, treba zaistiť právnu prehľadnosť a rovnaké podmienky, ktoré povedú k poklesu a zblíženiu nákladov a cien pre používateľov platobných služieb, širšiemu výberu a transparentnosti platobných služieb, ľahšiemu poskytovaniu inovačných platobných služieb a k zaisteniu bezpečných a transparentných platobných služieb.

Tieto ciele sa dosiahnu tak, že sa zaktualizuje a doplní súčasný rámec týkajúci sa platobných služieb, stanovia sa pravidlá zvyšujúce transparentnosť, inovácie a bezpečnosť v oblasti maloobchodných platieb a zvýši sa konzistentnosť medzi vnútroštátnymi pravidlami, pričom sa dôraz bude klásť na legitímne potreby spotrebiteľov. Navrhovanými opatreniami by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý zostane vhodným, aj keď sa budú platobné služby ďalej vyvíjať.

Do tohto návrhu sa takisto zahŕňa a zrušuje sa ním smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (tzv. smernica o platobných službách)[1], ktorou sa stanovuje základ harmonizovaného právneho rámca na vytvorenie integrovaného platobného trhu, vďaka čomu sa stanovujú spravodlivejšie podmienky a lepší prístup do súčasného rámca platieb pre všetky zúčastnené strany.

V čase, keď je rozdiel medzi platobnými inštitúciami (ktoré sú predmetom smernice o platobných službách) a inštitúciami elektronických peňazí (ktoré sú predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES[2], tzv. „druhej smernice o elektronickom peňažníctve“) čoraz menej zreteľný vplyvom zbližovania sa technologických a obchodných modelov, bolo by optimálne zmodernizovať rámec digitálnych platieb a dosiahnuť tak, že sa obe kategórie aktérov a ich príslušných právnych predpisov zlúčia. Základnou podmienkou by však bolo zrevidovať druhú smernicu o elektronickom peňažníctve, aby sa zabezpečil celistvý regulačný rámec. Z dôvodu neskorej transpozície druhej smernice o elektronickom peňažníctve v mnohých členských štátoch však žiaľ nebolo možné získať s touto smernicou dostatok skúseností na to, aby sa dala vyhodnotiť spolu so smernicou o platobných službách a aby bolo možné uvažovať v rámci revízie o možných synergiách. Podľa plánov by sa revízia smernice 2009/110/ES mala uskutočniť v roku 2014.

Všeobecný kontext

Za posledných 12 rokov došlo v oblasti maloobchodných platieb v EÚ dosiahol k výraznému pokroku a integrácii, o čom svedčia súčasné regulačné a legislatívne predpisy EÚ (acquis) o platbách.

Vďaka právnemu rámcu stanovenému smernicou o platobných službách, nariadením (ES) č. 924/2009[3] o cezhraničných platbách a druhou smernicou o elektronickom peňažníctve došlo k výraznému pokroku, pokiaľ ide o integráciu európskych trhov maloobchodných platieb. Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 260/2012[4], ktorým sa stanovuje konečný termín pre prechod na SEPA, sa pokročilo ešte ďalej, pretože sú v ňom určené termíny prechodu na celoeurópsky systém úhrad a inkás, ktorým sa v EÚ nahradia národné systémy vnútroštátnych a cezhraničných platieb v eurách (termínom pre eurozónu je 1. február 2014). Tento regulačný rámec je doplnený o judikatúru Súdneho dvora a rozhodnutia, ktoré prijala Komisia v súvislosti s právom hospodárskej súťaže v oblasti maloobchodných platieb.

Maloobchodný platobný trh je veľmi dynamický a za posledných niekoľko rokov sa v ňom inovácie zavádzali vysokým tempom. Dôležité oblasti platobného trhu, najmä platby kartou a nové platobné prostriedky, ako je platba cez internet alebo mobil, sú zároveň často naďalej roztrieštené pozdĺž štátnych hraníc, čo sťažuje efektívny rozvoj inovačných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie pohodlných a bezpečných platobných metód na celoeurópskej úrovni pre spotrebiteľov a maloobchodníkov (s prípadnou výnimkou kreditných kariet) na nákup neustále sa rozširujúcej škály tovaru a služieb. Najnovší vývoj na týchto trhoch takisto poukázal na určité medzery v súčasnom právnom rámci pre platby, ako aj na zlyhania trhov s kartovými, internetovými a mobilnými platbami, ktoré sa touto iniciatívou riešia.

Z preskúmania európskeho rámca a najmä smernice o platobných službách a z konzultácie o zelenej knihe Komisie nazvanej „Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[5] z roku 2012 vyplynul záver, že sú nutné ďalšie opatrenia a aktualizácie regulačného režimu vrátane úprav smernice o platobných službách, aby rámec pre platby lepšie napĺňal potreby európskeho platobného trhu a v plnej miere sa podieľal na platobnom prostredí podporujúcom rozvoj hospodárskej súťaže, inovácií a bezpečnosti.

Vo svojom oznámení z roku 2012 „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“[6] Komisia určila modernizáciu legislatívneho rámca pre maloobchodné platby so zreteľom na jeho potenciál pre nový rast a inovácie za kľúčovú prioritu. Revízia smernice o platobných službách a príprava legislatívneho návrhu o multilaterálnych výmenných poplatkoch za platby kartou boli definované ako jedna z kľúčových akcií Komisie na rok 2013.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Táto iniciatíva je súčasťou väčšieho balíka legislatívnych opatrení týkajúcich sa platobných služieb. Doplní a aktualizuje sa ňou existujúci právny rámec pre platobné služby v rámci EÚ, a to najmä:

– smernica 2007/64/ES, ktorou sa vytvoril zosúladený právny rámec umožňujúci rýchlejšie a jednoduchšie uskutočňovanie platieb v celej EÚ, zintenzívnila sa hospodárska súťaž v platobných systémoch a podporili sa úspory z rozsahu. Takisto sa ňou uľahčilo zavádzanie správy jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) do prevádzky.

– Nariadenie (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 a rozširuje sa rozsah pôsobnosti nariadenia na inkasá. Odstránili sa ním rozdiely v poplatkoch za platby pre používateľov platobných služieb medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami v eurách v rámci Európskej únie. Uplatňuje sa na všetky elektronicky spracúvané platby.

– Nariadenie (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa stanovili konečné termíny pre prechod na celoeurópsky systém úhrad a inkás, ktorým sa v Európskej únii nahradia národné systémy vnútroštátnych a cezhraničných platieb v eurách.

– Smernica 2009/110/ES o elektronickom peňažníctve, ktorou sa stanovil právny rámec na vydávanie a zamieňanie elektronických peňazí a prudenciálny režim inštitúcií elektronických peňazí sa zosúlaďuje s požiadavkami na platobné inštitúcie podľa smernice o platobných službách.

– V nariadení (ES) č. 1781/2006, ktorým sa stanovujú pravidlá, na základe ktorých poskytovatelia platobných služieb musia poskytovať údaje o príkazcovi v rámci celého platobného reťazca na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania.

Okrem legislatívneho rámca sa mnohé konania týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré prebehli na európskej a vnútroštátnej úrovni, zaoberali protisúťažnými praktikami na platobnom trhu.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Ciele návrhu plne zodpovedajú politikám a cieľom, ktoré presadzuje Únia. Po prvé sa navrhovanou smernicou zlepší fungovanie vnútorného trhu platobných služieb a všeobecnejšie vnútorného trhu so všetkým tovarom a službami vzhľadom na potrebu inovačných, efektívnych a bezpečných platobných prostriedkov. Uľahčením ekonomických transakcií v rámci Únie sa prispeje aj k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov stratégie Európa 2020 a k podpore ďalšieho rastu. Po druhé sa touto iniciatívou podporujú politiky EÚ v ďalších oblastiach, ako je ochrana údajov, administratívne sankcie, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a osobitne:

– legislatívne iniciatívy Komisie týkajúce sa Digitálnej agendy pre Európu[7] a najmä návrh Komisie týkajúci sa právneho rámca o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie[8] a jej návrh o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii[9], ako aj kľúčové priority vytýčené v oznámení o elektronickom obchode a online službách[10], ktorých cieľom je dobudovať jednotný digitálny trh.

– Úsilie, ktoré Komisia vyvíja s cieľom zintenzívniť hospodársku súťaž stanovením rovnakých povinností, práv a príležitostí pre účastníkov trhu a uľahčenia cezhraničného poskytovania platobných služieb.

– Legislatívny návrh Komisie týkajúci sa výmenných poplatkov za platobné transakcie pomocou karty a uplatňovania určitých reštriktívnych obchodných pravidiel a praktík, ktorý sa pripravuje zároveň s týmto návrhom a v úzkej spolupráci s ním.

– Smernica 2011/83/ES o právach spotrebiteľov[11], ktorej cieľom je presadzovať skutočný spotrebiteľský vnútorný trh a dosiahnuť správnu rovnováhu medzi vysokým stupňom ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov a obmedziť tak právo obchodníkov uplatňovať poplatky za používanie platobných nástrojov prevyšujúce skutočné náklady.

2.           Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Európska komisia 11. januára 2012 uverejnila zelenú knihu nazvanú „Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[12], po ktorej nasledovala rozsiahla verejná konzultácia. Komisii bolo doručených viac než 300 odpovedí od rôznych orgánov, občianskej spoločnosti, podnikateľských združení a spoločností z rozličných oblastí zastupujúcich široké spektrum zúčastnených strán. Mimo konzultácií bolo doručených niekoľko ďalších pripomienok, stanovísk a príspevkov.

Zúčastnené strany v spätnej väzbe[13] uviedli dôležité informácie o nedávnom vývoji určitých aspektov a o zmenách, ktoré možno bude nutné vykonať v existujúcom rámci pre platby. V tom istom kontexte sa 4. mája 2012 uskutočnilo verejné prerokovanie, na ktorom sa zúčastnilo približne 350 zainteresovaných strán.

Európsky parlament 20. novembra 2012 prijal uznesenie „Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[14]. Potvrdzuje v ňom ciele a prekážky integrácie uvedené v zelenej knihe a vyzýva k prijatiu legislatívnych opatrení v rozličných oblastiach týkajúcich sa platieb kartou, pričom nabáda k väčšej opatrnosti, pokiaľ ide o platby cez internet a mobil z dôvodu menšej vyspelosti týchto trhov. Okrem toho vyzýva k reforme modelu správy jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

Výsledky konzultácií poukazujú na nutnosť vykonať regulačné úpravy existujúceho rámca s cieľom posilniť efektívnosť európskeho platobného trhu a prispieť k platobnému prostrediu podporujúcemu rozvoj hospodárskej súťaže, inovácií a bezpečnosti.

Využívanie expertízy

So zreteľom na preskúmanie smernice o platobných službách a nariadenia o cezhraničných platbách na vnútornom trhu a vzhľadom na to, že možno bude nutné revidovať oba právne texty Komisia podniká dodatočné kroky s cieľom získať údaje z danej oblasti a zaistiť, aby sa do procesu v plnej miere zapojili jednotlivé zúčastnené strany.

Pri posudzovaní vplyvu smernice o platobných službách a nariadenia o cezhraničných platbách na vnútornom trhu Komisia vychádzala z dvoch externých štúdií špeciálne venovaných tejto téme. Komisia z týchto štúdií získala celkový obraz o ekonomických a právnych dôsledkoch vyplývajúcich zo smernice o platobných službách. Prvá štúdia, ktorú realizovala externá konzultantská spoločnosť Tipik v roku 2011, obsahuje posúdenie právneho súladu, pokiaľ ide o transpozíciu smernice o platobných službách v 27 členských štátoch[15]. V druhej štúdii, ktorú v roku 2012 realizovali spoločnosti London Economics a IFF v spolupráci so spoločnosťou PaySys, obsahuje analýzu vplyvu smernice o platobných službách na platobné služby na vnútornom trhu a uplatňovanie nariadenia o cezhraničných platbách v Spoločenstve. Okrem toho, prostredníctvom poradných výborov Komisie v oblasti platobnej politiky, t. j. Výbor pre platby (zložený zo zástupcov z krajín EÚ) a Expertná skupina pre trh platobných systémov (zložená zo zástupcov trhu zo strany ponuky aj dopytu), sa získali informácie od členských štátov a príslušných účastníkov trhu. Komisia sa podľa potreby ešte poradila s ďalšími zúčastnenými stranami o niektorých osobitných otázkach.

Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu[16], v ktorom analyzovala možné dôsledky nedostatočne integrovaného európskeho platobného trhu. Pozornosť pritom venovala zdrojom problémov, najmä týmto:

– Nejednotné uplatňovanie existujúcich pravidiel v členských štátoch z dôvodu veľkého výberu možností a často veľmi všeobecných kritérií uplatňovania. Najmä niektoré výnimky stanovené v smernici o platobných službách sa javia ako príliš všeobecné alebo zastarané z hľadiska vývoja trhu a vykladajú sa veľmi rozdielne. Medzery v rozsahu pôsobnosti sa vyskytujú aj pri platbách, pri ktorých sa jedna časť transakcie nachádza mimo EHP, pri platbách v menách štátov nepatriacich do EÚ, čo vedie k pretrvávajúcemu roztriešteniu trhu, regulačnej arbitráži a narúšaniu hospodárskej súťaže.

– Právne vákuum v prípade určitých nových poskytovateľov internetových služieb, ako poskytovatelia služieb, ktorí sú tretími stranami, ponúkajúci iniciovanie platieb založené na online bankovníctve. Tieto služby predstavujú oproti platbe kartou schodnú a často lacnejšiu alternatívu, ktorá je zaujímavá aj pre spotrebiteľov nedisponujúcich kartami. Väčšina týchto poskytovateľov momentálne nespadá pod súčasný právny rámec, keďže v žiadnom okamihu nemajú v držbe finančné prostriedky. Hrozí, že toto právne vákuum bude brzdiť inovácie a brániť uplatňovaniu primeraných podmienok prístupu na trh.

– Chýbajúce spoločné normy a nedostatočná interoperabilita medzi jednotlivými platobnými riešeniami (platba kartou, cez internet a mobil) v rôznych aspektoch a v rozličnej miere, najmä na cezhraničnej úrovni, ktoré ešte prehlbujú slabé mechanizmy správy a riadenia maloobchodného platobného trhu v EÚ.

– Rôznorodá a nejednotná prax pri účtovaní poplatkov (u obchodníkov za používanie špecifického platobného nástroja) v jednotlivých členských štátoch (kde približne polovica členských štátov EÚ povoľuje a druhá polovica zakazuje príplatky), ktorá mätie spotrebiteľov pri nákupe v zahraničí alebo na internete a má za následok nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže.

– Viacero reštriktívnych obchodných pravidiel a praktík vo sfére platobných kariet (pokiaľ ide o mnohostranné výmenné poplatky a pravidlá voľby a pružnosti obchodníkov týkajúce sa akceptovania kariet), ktoré narúšajú hospodársku súťaž.

Dôsledky vyplývajúce z uvedených problémov pociťujú spotrebitelia, obchodníci, noví poskytovatelia platobných služieb a trh platobných služieb ako taký.

Z posúdenia vplyvu sa vyvodil záver, že najlepšími politickými možnosťami na zlepšenie súčasného stavu i) podporou nastolenia rovnakých konkurenčných podmienok medzi etablovanými a novými poskytovateľmi kartových, internetových a mobilných platieb, ii) zvýšením efektívnosti, transparentnosti a možností voľby platobných nástrojov pre používateľov platobných služieb (spotrebiteľov a obchodníkov) a iii) zaistením vysokej úrovne ochrany používateľov platobných služieb by z hľadiska smernice o platobných službách bolo:

– posilniť projekt SEPA a umožniť, aby sa všetky zúčastnené strany mohli aktívnejšie podieľať na príprave a realizácii politiky maloobchodných platieb (správa a riadenie);

– prostredníctvom adekvátneho rámca správy a riadenia a prostredníctvom väčšej angažovanosti európskych organizácií pre normalizáciu uľahčiť zavedenie spoločných noriem;

– zaručiť právnu istotu v oblasti výmenných poplatkov za platby pomocou karty a zabezpečiť prehľadnosť, pokiaľ ide o prijateľný obchodný model pre súčasné aj budúce iniciatívy týkajúce sa platieb pomocou karty (výmenné poplatky);

– zrušiť reštriktívne obchodné pravidlá v oblasti platieb kartou, ktoré majú za následok narúšanie trhu (opatrenia sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov);

– harmonizovať politiky členských štátov týkajúce sa príplatkov v súlade s regulačnými rozhodnutiami o výmenných poplatkoch (opatrenia sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov);

– vymedziť podmienky prístupu k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov pre poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami, vrátane platobných iniciačných služieb (rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách);

– upraviť rozsah pôsobnosti a zvýšiť konzistentnosť právneho rámca (rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách);

– zlepšiť vykonávanie súčasnej smernice o platobných službách (opatrenia na doladenie smernice o platobných službách);

– posilniť práva používateľov platobných služieb a chrániť práva spotrebiteľov so zreteľom na regulačné zmeny (rozsah smernice o platobných službách, opatrenia sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov).

Na prerokovaní 20. marca 2013 výbor pre posudzovanie vplyvu vyjadril k tomuto posúdeniu vplyvu kladné stanovisko. V súlade s odporúčaniami výboru sa v dokumente vykonalo niekoľko zmien, ktoré sa týkajú najmä:

– odôvodnenia súrneho charakteru revízie smernice o platobných službách, ako aj dôvodov na regulovanie mnohostranných výmenných poplatkov prostredníctvom právnych predpisov,

– zefektívnenia prezentácie vplyvov zameraním sa na vplyv najdôležitejších variantov v hlavnej časti textu a presunutím menej dôležitých otázok do príloh,

– lepšieho vysvetlenia vzájomného prepojenia medzi jednotlivými variantmi a balíkmi.

Väčšina navrhovaných politických opatrení je predmetom tohto návrhu. Platí to osobitne pre oblasti, na ktoré sa už uplatňujú súčasné predpisy podľa smernice o platobných službách, napr. na prístup poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami, na trh, príplatky a pravidlá pre platobné inštitúcie. Ostatné opatrenia, najmä regulácia mnohostranných výmenných poplatkov a doplnkové opatrenia, budú predmetom osobitného legislatívneho návrhu, ktorý sa predkladá zároveň s týmto návrhom.

Niektoré z uvedených opatrení by mali byť predmetom iného než legislatívneho postupu, napríklad pokiaľ ide o zapojenie európskych organizácií pre normalizáciu a o správu a riadenie SEPA.

Treba posilniť v súčasnosti platné mechanizmy správy a riadenia projektu SEPA vrátane úlohy, ktorú zohráva existujúca Rada SEPA – riadiaci orgán na vysokej úrovni konajúci ad hod, ktorému počas úvodného obdobia troch rokov spolupredsedá Komisia a Európska centrálna banka s cieľom zlepšiť angažovanosť subjektov zúčastnených na SEPA. Na tento účel treba objasniť mandát Rady SEPA, preskúmať jej zloženie a dosiahnuť väčšiu rovnováhu, pokiaľ ide o záujmy na strane ponuky a dopytu, aby sa pre Komisiu a Európsku centrálnu banku zabezpečilo účinné poradenstvo o budúcej orientácii projektu SEPA a uľahčilo vytvorenie integrovaného, konkurenčného a inovačného trhu maloobchodných platieb, a to najmä v eurozóne. Komisia bude s Európskou centrálnou bankou spolupracovať na tom, aby sa našli primerané riešenia, pokiaľ ide o úlohy rady, jej zloženie, predsedníctvo a fungovanie mechanizmov správy SEPA.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Predložený návrh je založený na článku 114 ZFEÚ.

Subsidiarita a proporcionalita

Integrovaný trh EÚ v oblasti elektronických maloobchodných platieb prispieva k plneniu cieľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii o vytvorení vnútorného trhu. Integrácia trhu je nevyhnutná na to, aby sa európskym občanom dali plne sprístupniť mnohé výhody. Medzi tieto výhody patrí intenzívnejšia hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb a širší výber, viac inovácií a vyššia bezpečnosť pre používateľov platobných služieb, a to najmä spotrebiteľov. Integrovaný trh platieb napokon uľahčuje cezhraničné poskytovanie tovaru a služieb, čím sa podieľa na tvorbe skutočného jednotného trhu. Hĺbka, do akej sa smernice o platobných služieb reviduje, zodpovedá otázkam, ktoré boli do dnešného dňa nastolené. Smernica z globálneho hľadiska spĺňa svoj účel, zároveň je však nutné upraviť právny rámec EÚ tak, aby sa doň premietol najnovší technologický a obchodný vývoj v oblasti maloobchodných platieb.

Integrovaný platobný trh založený na sieťach, ktoré siahajú za štátne hranice si už svojou povahou vyžaduje kroky na úrovni celej Únie, pretože na to, aby bolo možné dospieť k právnej istote a stanoviť rovnaké podmienky pre všetkých dotknutých účastníkov trhu, musia byť uplatniteľné zásady, pravidlá, postupy a normy jednotné vo všetkých členských štátoch. Vzhľadom na súčasnú roztrieštenosť na trhu by individuálne opatrenia na úrovni členských štátov nedosiahli cieľ, ktorým je integrovaný a efektívny platobný trh pre domáci, ako aj cezhraničný obchod s tovarom a službami.

Zvolená stratégia podporuje ďalšie zdokonalenie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) a je v súlade s digitálnou agendou, a to najmä s vytvorením jednotného digitálneho trhu. Bude presadzovať technologické inovácie a prispeje k novému rastu a tvorbe pracovných miest, a to hlavne v oblastiach elektronického obchodu a obchodu cez mobilný telefón.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv smernice na rozpočet je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu.

5.           Doplňujúce informácie

Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný právny akt sa týka záležitosti EHP, a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

Vysvetľujúce dokumenty

Navrhovaná nová smernica obsahuje viaceré úpravy existujúcej smernice a určité nové povinnosti členských štátov, ktoré si ponechajú značný priestor na vlastné rozhodovanie, pokiaľ ide o spôsob transponovania týchto povinností do vnútroštátnych právnych predpisov, ako napríklad v prípade nových ustanovení o bezpečnosti. Od členských štátov sa preto žiada, aby Komisii poskytli vysvetľujúce dokumenty súvisiace s transpozičnými opatreniami, ktoré treba prijať, aby Komisia mohla lepšie určiť, o ktoré príslušné vnútroštátne opatrenia ide, a aby mohla monitorovať správnu transpozíciu smernice.

Podrobné ozrejmenie návrhu

Cieľom tohto krátkeho zhrnutia je prostredníctvom prehľadu hlavných zmien oproti zrušenej smernici uľahčiť rozhodovací proces:

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti: Navrhuje sa rozšíriť rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o geografický záber a meny, na ktoré sa smernica vzťahuje.

Článok 2 ods. 1: Ustanovenia smernice o platobných službách týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť a informácie sa v súvislosti s platobnými transakciami budú uplatňovať aj na tretie krajiny, pokiaľ ide o tú časť platobnej transakcie, ktorá sa uskutočňuje v Európskej únii, ak má v Európskej únii sídlo len jeden z poskytovateľov platobnej služby.

Článok 2 ods. 2: Ustanovenia smernice o platobných službách týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť a informácie sa rozšíria a budú sa uplatňovať na všetky meny, a nie len na meny EÚ, ako je to v súčasnosti.

Článok 3 – Vyňatie z rozsahu pôsobnosti: Týmto ustanovením sa objasňuje a aktualizuje zoznam prvkov, ktoré sú na základe ustanovení súčasnej smernice vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice o platobných službách v prípade určitého počtu platobných činností (činností súvisiacich s platbami):

Článok 3 písm. b): Výnimka týkajúca sa „agentov“ bola zmenená tak, aby sa uplatňovala len na agentov, ktorí konajú v mene platiteľa alebo príjemcu, a nie na tých, ktorí konajú aj v mene platiteľa aj v mene príjemcu. Výnimka podľa súčasnej smernice o platobných službách sa čoraz viac využívala pri platobných transakciách, ktoré viedli platformy elektronického obchodu aj v mene predajcu (príjemcu) aj v mene kupujúceho (platiteľa). Takýmto využívaním výnimky sa išlo nad rámec jej účelu, a preto by sa mala obmedziť.

Článok 3 písm. k): Výnimku týkajúcu sa „obmedzenej siete“ čoraz viac využívali veľké siete, v ktorých sa narába s veľkými objemami platieb a širokou škálou produktov a služieb. Jednoznačne sa tak ide nad rámec pôvodného účelu tejto výnimky, veľké objemy platieb zostávajú mimo regulačného rámca a trhoví aktéri podliehajúci regulácii sa v hospodárskej súťaži dostávajú do nevýhody. Nové vymedzenie, ktoré je v súlade s vymedzením obmedzených sietí stanoveným v smernici 2009/110/ES, by malo prispieť k zníženiu týchto rizík.

Článok 3 písm. l): Súčasná výnimka týkajúca sa digitálneho obsahu alebo transakcií vykonaných prostredníctvom telekomunikačného zariadenia je nanovo definovaná a jej zameranie sa zúžilo, keďže sa bude uplatňovať výlučne na doplnkové platobné služby, ktoré vykonávajú poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb, ako napríklad telekomunikační operátori. Táto výnimka sa bude uplatňovať na poskytovanie digitálneho obsahu dodaného treťou stranou, pričom sa na ňu budú vzťahovať určité prahové hodnoty stanovené v tejto smernici. Prostredníctvom tohto nového vymedzenia by sa mali zaistiť rovnaké podmienky pre rozličných poskytovateľov a zároveň by sa mala efektívnejším spôsobom zaistiť ochrana spotrebiteľa v súvislosti s platbami.

Vypustenie starého článku 3 písm. o): Vyňatie bankomatových služieb, ktoré ponúkajú nezávislé subjekty inštalujúce bankomaty, z rozsahu pôsobnosti smernice o platobných službách viedlo k vzniku sietí bankomatov, v rámci ktorých sa spotrebiteľom účtovali vysoké poplatky za výber hotovosti z bankomatu. Zdá sa, že toto ustanovenie podnietilo existujúce siete bankomatov vo vlastníctve bánk k tomu, aby zrušili svoj existujúci zmluvný vzťah s ostatnými poskytovateľmi platobných služieb a aby mohli účtovať vyššie poplatky priamo spotrebiteľom. Táto výnimka by sa preto mala zrušiť.

Článok 9 – Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov: Tieto požiadavky prejdú racionalizáciou a požiadavky týkajúce sa zabezpečenia finančných prostriedkov uložené platobným inštitúciám s povolením udeleným podľa smernice o platobných službách prejdú ďalšou harmonizáciou. Tieto opatrenia budú spočívať najmä v obmedzení možností, ktoré v súčasnosti majú členské štáty, pokiaľ ide o obmedzovanie požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov, a v znížení počtu možných metód zabezpečenia finančných prostriedkov v záujme nastolenia spravodlivejších podmienok a zvýšenia právnej istoty.

Článok 14 – Európsky elektronický prístupový bod v rámci EBA: Prostredníctvom jediného elektronického prístupového bodu by sa mala zabezpečiť väčšia transparentnosť platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, a registrovaných platobných inštitúcií, pretože sa v ňom navzájom budú prepájať vnútroštátne verejné registre v rámci Únie.

Článok 27 – Podmienky: Možnosť „malých platobných inštitúcií“ využívať „miernejší režim“ sa rozšíri na vyšší počet malých inštitúcií, pretože niektoré členské štáty majú negatívne skúsenosti (akou je napríklad platobná neschopnosť) s malými poskytovateľmi platobných služieb, ktorých činnosti idú nad rámec súčasnej prahovej hodnoty pre uplatnenie režimu výnimky. Účelom je dosiahnuť správnu rovnováhu: vyhnúť sa na jednej strane zbytočnej regulačnej záťaži pre veľmi malé inštitúcie a na strane druhej zabezpečiť, aby používatelia platobných služieb požívali primeranú úroveň ochrany.

Článok 29 – Prístup k platobným systémom: Týmto článkom sa dolaďujú pravidlá týkajúce sa prístupu k platobným systémom a objasňujú sa podmienky nepriameho prístupu platobných inštitúcií k platobným systémom určeným podľa smernice 98/26/ES (smernica o konečnom zúčtovaní) podobne, ako je upravený prístup, ktorý používajú malé úverové inštitúcie.

Článok 55 ods. 3 a ods. 4 – Uplatniteľné poplatky: Týmto pravidlom sa ešte viac zharmonizuje prax v oblasti príplatkov, pričom sa riadne zohľadní smernica 2011/83 o právach spotrebiteľov a návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX o výmenných poplatkoch za platobné transakcie pomocou karty, ktorý sa predkladá zároveň s týmto návrhom. Pružnosť zakotvená v súčasnej smernici o platobných službách, vďaka ktorej obchodníci môžu od platiteľa vyžadovať poplatok, ponúknuť mu zľavu alebo ho iným spôsobom viesť k používaniu najefektívnejšieho platobného nástroja s tým, že členské štáty môžu zakázať alebo obmedziť takéto účtovanie príplatkov na svojom území, má za následok obrovskú nesúrodosť trhu. Trinásť členských štátov využilo možnosť zakázať príplatky na základe súčasnej smernice o platobných službách. Rozličné platné systémy v jednotlivých členských štátoch vytvárajú problémy a mätú tak obchodníkov, ako aj spotrebiteľov, a to najmä pri cezhraničnom predaji alebo nákupe tovaru a služieb on-line. Navrhovaný zákaz príplatkov je priamo spojený s obmedzením výšky výmenných poplatkov v zmysle už spomenutého navrhovaného nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie pomocou karty. Keďže sa poplatky, ktoré obchodníci budú musieť platiť svojej banke, značne znížia, príplatky za karty, na ktoré sa vzťahuje regulácia mnohostranných výmenných poplatkov a ktoré budú predstavovať viac než 95 % trhu platobných kariet, už viac nebudú opodstatnené. Navrhované pravidlá tak prispejú k pozitívnejším skúsenostiam spotrebiteľov pri platbe kartou v rámci celej Únie a rozsiahlejšiemu používaniu platobných kariet miesto hotovosti.

V prípade kariet, na ktoré sa navrhované nariadenie o výmenných poplatkoch za platobné transakcie pomocou karty nevzťahuje, teda tzv. podnikových kariet a kariet patriacich do systémov s tromi účastníkmi, budú obchodníci naďalej môcť účtovať príplatky, ak tieto príplatky korešpondujú so skutočne vzniknutými nákladmi, pričom treba riadne zohľadniť smernicu 2011/83.

Články 65 a 66 – Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb a platiteľa za neautorizované platobné transakcie: Navrhovanými zmenami sa zefektívnia a ešte viac harmonizujú pravidlá týkajúce sa zodpovednosti v prípade neautorizovaných transakcií, pričom sa zabezpečí zvýšená ochrana oprávnených záujmov používateľov platobných služieb. Okrem prípadov podvodu a hrubej nedbanlivosti sa maximálna výška sumy, ktorú by používateľ platobných služieb za akýchkoľvek okolností musel zaplatiť pri neautorizovanej platobnej transakcii, zníži zo súčasných 150 EUR na 50 EUR. Takisto sa ozrejmí, že oneskorené platby nemusia mať automaticky za následok vrátenie finančných prostriedkov.

Článok 67 – Vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom alebo prostredníctvom neho: Týmto pravidlom sa objasňuje právo na vrátenie finančných prostriedkov a zosúlaďuje sa so základným súborom pravidiel SEPA v oblasti inkás, a to za predpokladu, že zaplatený tovar alebo služba ešte neboli použité. Podľa súčasných pravidiel sa na inkasá uplatňujú rôzne režimy vrátenia peňazí v závislosti od toho, či bola vykonaná autorizácia vopred, či príslušná suma prekračuje očakávanú sumu alebo či prípadne nebolo schválené ďalšie právo.

Článok 85 – Bezpečnostné opatrenia: Navrhované pravidlá sa vzťahujú na bezpečnostné aspekty a aspekty spojené s autentifikáciou v súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa smernice Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti sietí a informácií.

Hlava I až V a príloha I bod 7: Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na nové služby a poskytovateľov služieb, ktorí umožňujú prístup k platobným účtom – Tieto subjekty nepatria do rozsahu pôsobnosti súčasnej smernice o platobných službách, keďže v žiadnom okamihu nedisponujú finančnými prostriedkami platiteľa či príjemcu. Skutočnosť, že situácia týchto poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami, nie je predmetom regulácie, vyvolala aspoň v určitých členských štátoch obavy týkajúce sa bezpečnosti, ochrany údajov a zodpovednosti, a to napriek potenciálnym výhodám, ktoré tieto služby a poskytovatelia služieb prinášajú. Návrhom sa rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách rozširuje na poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami a ktorí ponúkajú najmä platobné iniciačné služby založené na online bankovníctve (príloha I bod 7). Mali by sa tak posilniť nové nízkonákladové riešenia elektronických platieb na internete a zároveň zaistiť primerané normy z hľadiska bezpečnosti, ochrany údajov a zodpovednosti. Na to, aby poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, mohli poskytovať platobné iniciačné služby, budú musieť mať povolenie alebo byť zapísaní do registra a budú musieť byť predmetom dohľadu platobných inštitúcií (hlava II). Rovnako ako na iných poskytovateľov platobných služieb sa na nich budú vzťahovať harmonizované práva a povinnosti, predovšetkým bezpečnostné požiadavky (články 85 a 86). Navrhovanými predpismi sa upravujú hlavne podmienky prístupu k informáciám o účte (článok 58), požiadavky týkajúce sa autentifikácie (článok 87), náprava transakcií (články 63 a 64) a vyvážené rozdelenie zodpovednosti (články 65 a 66). Z tohto nového režimu budú mať úžitok noví poskytovatelia platobných služieb bez ohľadu na to, či v akomkoľvek okamihu disponujú finančnými prostriedkami platiteľa či príjemcu.

Kapitola 6 – Postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho riešenia sporov – zvýši sa skutočný súlad so smernicou. Novými opatreniami sa aktualizujú požiadavky na postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho riešenia sporov, ako aj primerané sankcie.

Článok 92 – Sankcie: V súlade s ďalšími nedávnymi návrhmi v sektore finančných služieb budú členské štáty povinné zosúladiť administratívne sankcie, zaistiť, aby boli stanovené primerané administratívne opatrenia a sankcie za porušenie smernice, a zaistiť, aby sa tieto sankcie riadne uplatňovali.

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA): Smernica obsahuje viacero oblastí, v ktorých sa počíta s pôsobením EBA, ktorý bude prispievať k jednotnému a ucelenému fungovaniu dohľadu [ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1093/2010]. Od EBA sa bude predovšetkým žiadať, aby vydával usmernenia a navrhoval regulačné technické predpisy v rôznych oblastiach, napríklad s cieľom ozrejmiť predpisy týkajúce sa povolení na činnosť v zahraničí pre platobné inštitúcie pôsobiace vo viacerých členských štátoch (tzv. passporting), alebo zaistiť, aby sa stanovili adekvátne bezpečnostné požiadavky.

2013/0264 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[17],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,[18]

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V posledných rokoch sa v Únii dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o integráciu v oblasti maloobchodných platieb, a to najmä v súvislosti s aktami Únie o platbách, predovšetkým so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES[19], s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009[20], so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES[21] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012[22]. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ[23] sa ďalej doplnil právny rámec týkajúci sa platobných služieb tým, že sa v nej stanovilo konkrétne obmedzenie možnosti maloobchodníkov účtovať zákazníkom príplatky za používanie určitých spôsobov platby.

(2)       Smernica 2007/64/ES bola prijatá v decembri 2007 na základe návrhu Komisie z decembra 2005. Odvtedy zažil maloobchodný platobný trh značné technické inovácie a rýchly nárast počtu elektronických a mobilných platieb, ako aj príchod nových druhov platobných služieb na trh.

(3)       Preskúmanie právneho rámca Únie týkajúceho sa platobných služieb a predovšetkým analýza vplyvu smernice 2007/64/ES, ako aj konzultácia o zelenej knihe Komisie s názvom „Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[24] poukázali na skutočnosť, že ďalší vývoj je z regulačného hľadiska spojený so vznikom veľkých výziev. Dôležité oblasti platobného trhu, a to najmä platby kartou, internetové a mobilné platby sú stále často roztrieštené pozdĺž hraníc jednotlivých štátov. Mnohé inovačné platobné produkty alebo služby nespadajú, či už do veľkej miery alebo celkovo, do pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Rozsah pôsobnosti smernice 2007/64/ES a predovšetkým niektoré prvky z neho vylúčené, ako napr. určité činnosti súvisiace s platbami vylúčené zo všeobecných pravidiel, sa navyše ukázali v niektorých prípadoch ako príliš nejednoznačné, veľmi všeobecné alebo jednoducho zastarané, keď sa vezme do úvahy vývoj na trhu. V dôsledku toho vznikla právna neistota, potenciálne bezpečnostné riziko v platobnom reťazci a nedostatočná ochrana spotrebiteľa v niektorých oblastiach. Ukázalo sa, že zavádzanie inovačných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie účinných, pohodlných a bezpečných platobných metód v Únii je náročné.

(4)       Vzhľadom na rozvoj digitálneho hospodárstva má vytvorenie integrovaného jednotného trhu elektronických platieb zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby spotrebitelia, obchodníci a podniky mohli naplno využívať výhody vnútorného trhu.

(5)       Na vyplnenie regulačných medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej Únii by bolo potrebné stanoviť nové pravidlá. Súčasným, ako aj novým hráčom na trhu by sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní, aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní týchto platobných služieb v rámci celej Únie. Malo by to viesť ku klesajúcemu trendu, pokiaľ ide o ceny a náklady používateľov platobných služieb, k širším možnostiam voľby a transparentnosti platobných služieb.

(6)       V posledných rokoch narástli bezpečnostné riziká spojené s elektronickými platbami. Je to v dôsledku vyššej technickej zložitosti elektronických platieb, neustále narastajúceho objemu elektronických platieb v celosvetovom meradle a novovznikajúcich druhov platobných služieb. Keďže spoľahlivé a bezpečné platobné služby predstavujú základnú podmienku pre riadne fungujúci trh s platobnými službami, používatelia platobných služieb by mali byť primerane chránení pred takýmito rizikami. Platobné služby sú nevyhnutné na zachovanie zásadných hospodárskych a spoločenských činností, a preto poskytovatelia platobných služieb ako úverové inštitúcie spadajú pod označenie „účastník trhu“ v zmysle článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady [vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS) po jej prijatí][25].

(7)       Okrem všeobecných opatrení, ktoré majú byť prijaté na úrovni členských štátov podľa smernice [vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS) po jej prijatí], by sa bezpečnostné riziká spojené s platobnými transakciami mali riešiť aj na úrovni poskytovateľov platobných služieb, Bezpečnostné opatrenia, ktoré majú prijať poskytovatelia platobných služieb, musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám. Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali príslušným orgánom každý rok aktualizované informácie o posúdení svojich bezpečnostných rizík a o (dodatočných) opatreniach, ktoré prijali v reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného podávania správ. Navyše s cieľom zaistiť minimálne poškodenie používateľov, iných poskytovateľov platobných služieb a platobných systémov, ako je napr. závažné narušenie platobného systému, je nevyhnutné, aby poskytovatelia platobných služieb mali povinnosť bezodkladne hlásiť zásadné bezpečnostné incidenty Európskemu orgánu pre bankovníctvo.

(8)       Revidovaný regulačný rámec pre platobné služby dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) (EÚ) [XX/XX/XX][26]. Týmto nariadením sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa účtovania viacstranných a dvojstranných výmenných poplatkov za všetky transakcie vykonané prostredníctvom spotrebiteľských debetných a kreditných kariet a za elektronické a mobilné platby založené na takýchto transakciách. Takisto sa ním obmedzuje používanie niektorých obchodných pravidiel týkajúcich sa transakcií realizovaných kartami. Cieľom nariadenia je ďalšie urýchlenie dosahovania účinného integrovaného trhu pre platby realizované kartami.

(9)       V záujme toho, aby sa predišlo odlišným prístupom v jednotlivých členských štátoch, čo by bolo nevýhodné pre spotrebiteľov, by sa ustanovenia tejto smernice o požiadavkách na transparentnosť a informácie pre poskytovateľov platobných služieb mali uplatňovať aj na transakcie, pri ktorých má platiteľov alebo príjemcov poskytovateľ platobných služieb sídlo v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) a druhý poskytovateľ platobných služieb má sídlo mimo EHP. Takisto je vhodné, aby sa uplatňovanie požiadaviek na transparentnosť a informácie rozšírilo na transakcie realizované vo všetkých menách medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí majú sídlo v rámci EHP.

(10)     Vymedzenie platobných služieb by malo byť technologicky neutrálne a malo by pripúšťať ďalší rozvoj nových druhov platobných služieb, pričom treba zabezpečiť rovnocenné prevádzkové podmienky tak pre už existujúcich, ako aj nových poskytovateľov platobných služieb.

(11)     Výnimka týkajúca sa platobných transakcií prostredníctvom agenta v mene platiteľa alebo príjemcu v zmysle smernice 2007/64/ES sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi rôznymi spôsobmi. Niektoré členské štáty umožňujú, aby túto výnimku využívali platformy elektronického obchodu konajúce ako sprostredkovateľ tak individuálnych nákupcov, ako aj predajcov bez skutočného priestoru na rokovanie alebo uzavretie predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb. Tým sa ide nad zamýšľaný rámec výnimky a môže to zvýšiť riziká pre spotrebiteľov, keďže títo poskytovatelia zostávajú mimo ochrany právneho rámca. Odlišné postupy uplatňovania narušujú aj hospodársku súťaž na platobnom trhu. Vymedzenie by malo byť presnejšie a jednoznačnejšie, aby sa tieto nedostatky odstránili.

(12)     Spätná väzba z trhu naznačuje, že platobné činnosti, na ktoré sa vzťahuje výnimka obmedzenej siete, často zahŕňajú obrovské objemy a hodnoty platieb a spotrebiteľom sa v rámci nich ponúkajú stovky alebo tisíce rôznych výrobkov a služieb, čo nezodpovedá účelu výnimky obmedzenej siete, ako sa stanovuje v smernici 2007/64/ES. To pre používateľov platobných služieb (predovšetkým pre spotrebiteľov) predstavuje väčšie riziká a žiadnu právnu ochranu a jasné nevýhody pre aktérov na trhu podliehajúcich regulácii. Na obmedzenie týchto rizík je potrebné presnejšie vymedzenie obmedzenej siete v súlade so smernicou 2009/110/ES. Platobný nástroj by sa teda mal považovať za použiteľný v takejto obmedzenej sieti, len ak sa môže používať buď na kúpu tovaru alebo služieb v konkrétnom obchode alebo reťazci obchodov, alebo pre obmedzenú škálu tovarov alebo služieb bez ohľadu na zemepisnú polohu predajného miesta. Medzi takéto nástroje by mohli patriť karty jednotlivých predajní, palivové karty, členské karty a karty na verejnú dopravu a stravné lístky alebo poukazy na služby, na ktoré sa niekedy vzťahuje osobitná daň alebo pracovnoprávny rámec určený na podporu používania takýchto nástrojov s cieľom splniť ciele stanovené v právnych predpisoch v sociálnej oblasti Ak sa z takéhoto nástroja na osobitný účel vyvinie nástroj na všeobecný účel, nemalo by sa naďalej uplatňovať vyňatie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Nástroje, ktoré sa môžu používať na kúpu v obchodoch uvedených obchodníkov, by nemali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto nástroje sú zvyčajne navrhnuté pre sieť poskytovateľov služieb, ktorá sa stále rozširuje. Výnimka by sa mala uplatňovať spolu s povinnosťou potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznámiť činnosti, ktoré spadajú do rozsahu vymedzenia obmedzenej siete.

(13)     Z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES sú vyňaté určité platobné transakcie realizované prostredníctvom telekomunikačného alebo IT zariadenia, ak prevádzkovateľ siete nekoná len ako sprostredkovateľ na dodanie digitálnych tovarov alebo služieb prostredníctvom predmetného zariadenia, ale týmto tovarom alebo službám aj pridá hodnotu. Predovšetkým sa touto výnimkou umožňujú platby, ktoré účtuje operátor, resp. predaj účtovaný priamo na telefónny účet, počínajúc zvoneniami a prémiovými SMS službami (platby cez SMS), čo prispieva k rozvoju nových obchodných modelov založených na predaji digitálneho obsahu v nízkej hodnote. Spätná väzba z trhu neobsahuje žiadne dôkazy o tom, že by sa tento spôsob platby, ktorému spotrebitelia dôverujú ako pohodlnému spôsobu platby za služby či tovary v nízkej hodnote, rozvinul na všeobecnú sprostredkovateľskú platobnú službu. Keďže je však súčasná formulácia výnimky nejednoznačná, v jednotlivých členských štátoch sa toto pravidlo uplatňuje rôznymi spôsobmi. Následkom je nedostatočná právna istota pre operátorov a spotrebiteľov a príležitostne to umožnilo vydávať iné sprostredkovateľské platobné služby za oprávnené na vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Preto je vhodné, aby sa rozsah pôsobnosti tejto smernice zúžil. Výnimka by sa mala konkrétne zamerať na mikroplatby za digitálny obsah, ako sú zvonenia, pozadia na obrazovku, hudba, hry, videá alebo aplikácie. Táto výnimka by sa mala uplatňovať iba na platobné služby poskytované ako doplnkové služby k službám elektronickej komunikácie (ktoré sú hlavnou obchodnou činnosťou daného operátora).

(14)     Podobným spôsobom sú z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES vyňaté platobné služby ponúkané subjektmi inštalujúcimi bankomaty nezávislé od bánk alebo iných poskytovateľov platobných služieb. Pôvodne bolo toto ustanovenie myslené ako podnet na inštaláciu samostatne stojacich bankomatov vo vzdialených a riedko osídlených oblastiach tým, že sa v ich prípade umožnilo účtovať ďalšie poplatky okrem poplatkov platených poskytovateľom platobných služieb, ktorí vydali platobnú kartu. Ustanovenie ale nebolo určené poskytovateľom bankomatov, ktorí majú siete s niekoľko sto či dokonca niekoľko tisíc bankomatmi v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Vedie to k neuplatňovaniu predmetnej smernice na stále väčšiu časť trhu s bankomatovými službami, čo má negatívne účinky na ochranu spotrebiteľa. Takisto to podnecuje existujúcich poskytovateľov bankomatov, aby zmenili svoj obchodný model a zrušili svoj zvyčajný zmluvný vzťah s poskytovateľmi platobných služieb s cieľom účtovať vyššie poplatky priamo spotrebiteľom. Táto výnimka by sa preto mala zrušiť.

(15)     Poskytovatelia služieb, ktorí by chceli využívať výnimku podľa smernice 2007/64/ES, sa často nespýtajú orgánov, či sa na ich činnosti táto smernica vzťahuje, alebo či sú vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti, a spoliehajú sa na svoje vlastné posúdenie. Zdá sa, že niektoré výnimky použili poskytovatelia platobných služieb ako podnet k zmene svojich obchodných modelov tak, aby ich činnosti ponúkané v oblasti platieb boli vyňaté z pôsobnosti danej smernice. Môže to mať za následok zvýšené riziká pre používateľov platobných služieb a rozdielne podmienky pre poskytovateľov platobných služieb na vnútornom trhu. Poskytovatelia služieb by preto mali byť povinní oznamovať určité činnosti príslušným orgánom s cieľom zabezpečiť rovnaký výklad predpisov v rámci celého vnútorného trhu.

(16)     Je dôležité, aby sem bola zahrnutá požiadavka na potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznamovať svoj zámer poskytovať činnosti v rámci obmedzenej siete, ak objem platobných transakcií presiahne istú prahovú hodnotu. Príslušné orgány by mali preskúmať, či tieto činnosti môžu byť považované za činnosti poskytované v rámci obmedzenej siete, a na základe kritérií stanovených v článku 3 písm. k) by mali k nim prijať odôvodnené rozhodnutie.

(17)     Nové predpisy by mali byť v súlade s prístupom zaujatým v smernici 2007/64/ES, ktorá sa vzťahuje na všetky druhy elektronických platobných služieb. Ako doteraz preto stále nie je vhodné, aby sa nové pravidlá vzťahovali na služby, pri ktorých sa prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi alebo ich doprava uskutočňuje výhradne v bankovkách a minciach, alebo ak sa prevod zakladá na šeku v papierovej forme, zmenke v papierovej forme, vlastnej zmenke alebo inom nástroji, kupónoch v papierovej forme alebo kartách vystavených na poskytovateľa platobných služieb alebo na inú osobu s cieľom dať finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi.

(18)     Od prijatia smernice 2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti internetových platieb. Konkrétne vznikli poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí spotrebiteľom a obchodníkom ponúkajú tzv. platobné iniciačné služby, a to často bez toho, aby nadobudli vlastníctvo finančných prostriedkov určených na prevod. Tieto služby uľahčujú platby v rámci elektronického obchodu tým, že vytvárajú softvérové premostenie medzi webovou stránkou obchodníka a platformou pre online bankovníctvo spotrebiteľa s cieľom iniciovať internetové platby na základe úhrady alebo inkasa. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, ponúkajú nízkonákladovú alternatívu k platbám kartou tak obchodníkom, ako aj spotrebiteľom a spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nevlastnia kreditné karty. Keďže sa ale na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, smernica 2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne pod dohľadom príslušného orgánu a neplnia požiadavky smernice 2007/64/ES. To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a otázky týkajúce sa ochrany údajov. Nové pravidlá by preto mali reagovať na tieto otázky.

(19)     Poukázanie peňazí je jednoduchou platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý zodpovedajúcu sumu poukáže napríklad prostredníctvom komunikačnej siete príjemcovi alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu. V niektorých členských štátoch poskytujú supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia podobnú službu verejnosti, ktorá umožňuje uskutočňovanie platieb za komunálne služby a platenie iných pravidelných účtov domácností. Tieto služby uhrádzania účtov by sa mali považovať za poukázanie peňazí, ak podľa príslušných orgánov táto činnosť nie je inou platobnou službou.

(20)     Je potrebné stanoviť kategórie poskytovateľov platobných služieb, ktorí môžu platobné služby legitímne poskytovať v celej Únii, ako sú najmä úverové inštitúcie, ktoré prijímajú od používateľov vklady, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/ES[27], inštitúcie elektronických peňazí vydávajúce elektronické peniaze, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES, platobné inštitúcie a poštové žírové inštitúcie, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(21)     Touto smernicou by sa mali stanoviť pravidlá pre vykonávanie platobných transakcií, ak sú finančnými prostriedkami elektronické peniaze v zmysle smernice 2009/110/ES. Táto smernica by však nemala upravovať vydávanie elektronických peňazí, ani meniť prudenciálnu reguláciu inštitúcií elektronických peňazí stanovenú v uvedenej smernici. Preto by platobné inštitúcie nemali byť oprávnené vydávať elektronické peniaze.

(22)     Smernica 2007/64/ES stanovila prudenciálny režim, ktorým sa zaviedlo jednotné povolenie pre všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí nepreberajú žiadne vklady, ani nevydávajú elektronické peniaze. Na tento účel sa smernicou 2007/64/ES zaviedla nová kategória poskytovateľov platobných služieb (ďalej len „platobné inštitúcie“), a to zavedením povolenia, ktoré podlieha súboru prísnych a komplexných podmienok a ktoré oprávňuje právnické osoby, ktoré nespadajú do existujúcich kategórií, poskytovať platobné služby v celej Únii. Na tieto služby by sa teda v rámci celej Únie mali vzťahovať rovnaké podmienky.

(23)     Podmienky udelenia povolenia na činnosť platobných inštitúcií, ako aj zachovania platnosti tohto povolenia, sa veľmi nezmenili. Rovnako ako v smernici 2007/64/ES tieto podmienky zahŕňajú prudenciálne požiadavky primerané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým tieto inštitúcie čelia pri vykonávaní svojich obchodných činností. V tejto súvislosti je potrebné riadne upraviť režim fungovania počiatočného kapitálu spolu s prevádzkovým kapitálom, ktorý by sa mohol časom upraviť tak, aby fungoval dokonalejšie v závislosti od potrieb trhu. V dôsledku rozmanitosti v oblasti platobných služieb by táto smernica mala umožniť, aby sa prostredníctvom rôznych metód uplatňovaných spolu s určitým rozsahom kompetencií pri vykonávaní dohľadu zaobchádzalo s rovnakými rizikami rovnakým spôsobom u všetkých poskytovateľov platobných služieb. Tieto požiadavky na platobné inštitúcie by mali zohľadňovať skutočnosť, že platobné inštitúcie vykonávajú špecializovanejšie a obmedzenejšie činnosti, a preto sa vystavujú rizikám, ktoré sú oveľa užšie a ktoré je možné oveľa ľahšie kontrolovať a dohliadať na ne než tie, ktoré vznikajú v širšom spektre činností úverových inštitúcií. Platobným inštitúciám by sa malo predovšetkým zakázať prijímať vklady od používateľov a povoliť používať finančné prostriedky prijaté od používateľov iba na poskytovanie platobných služieb. Požadované prudenciálne pravidlá vrátane počiatočného kapitálu by mali byť primerané riziku súvisiacemu s príslušnou platobnou službou poskytovanou platobnou inštitúciou. Služby, ktoré iba umožňujú prístup k platobným účtom, ale žiadne účty neponúkajú, by sa mali s prihliadnutím na počiatočný kapitál považovať za stredne rizikové.

(24)     Malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by boli finančné prostriedky klientov vedené oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie určených na iné obchodné činnosti. Zdá sa však, že požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov sú nevyhnutné, len ak platobná inštitúcia nadobúda vlastníctvo finančných prostriedkov svojich klientov. Na platobné inštitúcie by sa mali tiež vzťahovať požiadavky na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristickej činnosti.

(25)     Touto smernicou by sa nemali zmeniť povinnosti platobných inštitúcií, pokiaľ ide o predkladanie ich účtovných výkazov a o audit ich ročných a konsolidovaných účtovných závierok. Platobné inštitúcie by mali vypracúvať svoje ročné a konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Rady 78/660/EHS[28] a prípadne so smernicou Rady 83/349/EHS[29] a so smernicou Rady 86/635/EHS[30]. Ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku by mal overiť audítor, pokiaľ platobná inštitúcia nie je oslobodená od tejto povinnosti podľa smernice 78/660/EHS, a prípadne podľa smerníc 83/349/EHS a 86/635/EHS.

(26)     V posledných rokoch vďaka rozvoju technológií vznikol aj rad doplnkových služieb, ako sú informačné služby o účte a agregované služby o účte. Na tieto služby by sa smernica takisto mala vzťahovať, aby sa spotrebiteľom poskytla primeraná ochrana a právna istota v súvislosti s ich postavením.

(27)     Ak poskytovatelia platobných služieb poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali by vždy viesť platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie. Aby platobné inštitúcie mohli poskytovať platobné služby, je nevyhnutné, aby mali prístup k platobným účtom. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa takýto prístup poskytoval spôsobom primeraným legitímnemu cieľu, na ktorý má tento prístup slúžiť.

(28)     Táto smernica by mala upravovať poskytovanie úverov platobnými inštitúciami, t. j. poskytovanie úverových rámcov a vydávanie kreditných kariet, iba ak je to úzko spojené s platobnými službami. Poskytovanie úveru je vhodné povoliť platobným inštitúciám so zreteľom na ich cezhraničné činnosti iba vtedy, ak sa poskytne s cieľom uľahčiť platobné služby, pričom tento úver má povahu krátkodobého úveru a poskytuje sa na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov vrátane prípadného revolvingu, a pod podmienkou, že ho platobná inštitúcia refinancuje hlavne z vlastných zdrojov alebo iných finančných prostriedkov z kapitálových trhov, a nie z finančných prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES[31] alebo iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré neboli harmonizované touto smernicou.

(29)     Celkovo sa fungovanie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za udeľovanie povolení platobným inštitúciám, za vykonávanie kontrol a za rozhodovanie o odňatí týchto povolení ukázalo byť uspokojivé. Spolupráca medzi jednotlivými príslušnými orgánmi by sa však mala zlepšiť, pokiaľ ide o výmenu informácií, ako aj o jednotné uplatňovanie a výklad smernice v prípadoch, keď by platobná inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie, chcela poskytovať platobné služby aj v inom než jej domovskom členskom štáte pri uplatňovaní práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby (v rámci režimu povolenia na činnosť v zahraničí, tzv. passporting). Treba požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby pripravil súbor usmernení o spolupráci a výmene údajov.

(30)     S cieľom zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, alebo platobné inštitúcie, ktoré sú zaregistrované na príslušných orgánoch, a to vrátane ich agentov a pobočiek, by sa v rámci EBA mal zriadiť webový portál, ktorý by slúžil ako európsky elektronický prístupový bod a ktorý by navzájom prepájal vnútroštátne registre. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na to, aby sa prispelo k zlepšeniu spolupráce medzi príslušnými orgánmi.

(31)     Dostupnosť presných, aktualizovaných informácií by sa mala zlepšiť tak, že sa od platobných inštitúcií bude požadovať, aby bez zbytočného odkladu informovali príslušné orgány ich domovského štátu o všetkých zmenách ovplyvňujúcich presnosť poskytnutých informácií a dôkazov s prihliadnutím na povolenie, a to vrátane dodatočných agentov, pobočiek alebo subjektov, ktoré externe vykonávajú príslušné činnosti. V prípade pochybností by príslušné orgány mali aj overovať správnosť oznámených informácií.

(32)     Hoci sa v tejto smernici uvádza minimálny súbor právomocí, ktoré by príslušné orgány mali mať pri dohliadaní na to, ako platobné inštitúcie dodržiavajú predpisy, tieto právomoci treba vykonávať za súčasného dodržiavania základných práv vrátane práva na súkromie. Na vykonávanie právomocí, ktoré by mohli predstavovať závažné narušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné záruky proti akémukoľvek zneužitiu alebo svojvoľnému konaniu, napríklad v prípade potreby prostredníctvom predbežného povolenia od súdneho orgánu príslušného členského štátu.

(33)     Je dôležité zaistiť, aby sa na všetky osoby poskytujúce služby poukazovania peňazí uplatňovali určité minimálne zákonné a regulačné požiadavky. Z tohto dôvodu je potrebné požadovať registráciu totožnosti a bydliska alebo sídla všetkých osôb poskytujúcich služby poukazovania peňazí, a to vrátane osôb, ktoré nie sú schopné splniť všetky podmienky na udelenie povolenia na činnosť platobných inštitúcií. Takýto prístup je v súlade s odôvodnením osobitného odporúčania VI Finančnej akčnej pracovnej skupiny proti praniu špinavých peňazí, ktoré obsahuje ustanovenie mechanizmu, podľa ktorého by sa s poskytovateľmi platobných služieb, ktorí nie sú schopní splniť všetky podmienky stanovené v danom odporúčaní, mohlo i napriek tomu zaobchádzať ako s platobnými inštitúciami. Na tieto účely by členské štáty mali takéto osoby zaevidovať v registri platobných inštitúcií, aj keď nespĺňajú všetky alebo niektoré podmienky na udelenie povolenia na činnosť. Je však dôležité, aby možnosť výnimky podliehala prísnym požiadavkám týkajúcim sa objemu platobných transakcií. Platobné inštitúcie, ktorým sa udelila výnimka, by nemali mať právo usadiť sa ani slobodu poskytovať služby a ani by si nemali nepriamo uplatňovať tieto práva, ak sú členmi platobného systému.

(34)     Pre každého poskytovateľa platobných služieb je nevyhnutné, aby mal prístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpečila integrita a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal účastníkom tohto platobného systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnútorné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Tieto platobné systémy obyčajne obsahujú napr. systémy platobných kariet so štyrmi účastníkmi, ako aj hlavné systémy na spracovanie úhrad a inkás. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v celej Únii s rôznymi kategóriami poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, v súlade s podmienkami ich povolenia je potrebné objasniť pravidlá týkajúce sa prístupu k poskytovaniu platobných služieb a prístupu k platobným systémom.

(35)     Malo by sa ustanoviť nediskriminačné zaobchádzanie s platobnými inštitúciami, ktorým bolo udelené povolenie, a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu využívať služby technických infraštruktúr týchto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s poskytovateľmi platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, a tými poskytovateľmi, na ktorých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice, ako aj výnimka podľa článku 3 smernice 2009/110/ES vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými prudenciálnymi rámcami platnými pre týchto poskytovateľov. Rozdiely cenových podmienok však možno povoliť len v tom prípade, ak vyplývajú z rozdielov v nákladoch poskytovateľov platobných služieb. Tým by nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť prístup k systémovo dôležitým systémom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[32], ani kompetencie Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) týkajúce sa prístupu k platobným systémom.

(36)     V niektorých prípadoch členské štáty udelili špecifickým poskytovateľom platobných služieb nepriamy prístup k označeným platobným systémom, čo zodpovedá ustanoveniam smernice 98/26/ES. Toto rozhodnutie sa ponecháva na uvážení príslušného členského štátu. Na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných služieb by sa však v tejto smernici malo ustanoviť, že ak členský štát udelil niektorému poskytovateľovi platobných služieb nepriamy prístup k takýmto systémom, s ostatnými poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú v rovnakej situácii, by sa malo zaobchádzať rovnako, a nie diskriminačne.

(37)     V posledných rokoch sa z určitých platobných systémov s troma účastníkmi, pri ktorých tento systém koná ako výhradný poskytovateľ platobných služieb tak platiteľovi, ako aj príjemcovi, stali rešpektovaní hráči na trhu spracovania platieb. Preto už neexistujú dôvody, aby tieto systémy požívali výnimku, pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k ostatným poskytovateľom platobných služieb, ak ostatné platobné systémy nemôžu takúto výnimku využívať.

(38)     Mal by sa zaviesť súbor predpisov s cieľom zabezpečiť transparentnosť podmienok a informačných požiadaviek pre platobné služby.

(39)     Táto smernica by sa nemala vzťahovať ani na hotovostné platobné transakcie, pretože pre hotovostné transakcie už existuje jednotný platobný trh, a ani na tie platobné transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom šekov v papierovej forme, pretože z hľadiska svojej povahy nemôžu byť spracúvané rovnako efektívne ako ostatné platobné prostriedky. Osvedčené postupy v tejto oblasti by sa však mali opierať o zásady ustanovené v tejto smernici.

(40)     Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej situácii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dojednanie so spotrebiteľom. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť, že s mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES[33] by sa malo zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. V každom prípade by sa však niektoré základné ustanovenia tejto smernice mali uplatňovať vždy bez ohľadu na postavenie používateľa.

(41)     Táto smernica by mala určiť povinnosti poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o poskytovanie informácií používateľom platobných služieb, ktorým by sa o platobných službách mali poskytnúť prehľadné informácie na rovnako vysokej úrovni, aby sa mohli rozhodnúť na základe dobrej informovanosti a aby si mohli slobodne zvoliť služby v rámci celej Únie. V záujme transparentnosti by sa v tejto smernici mali ustanoviť harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných a dostatočných informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú zmluvy o poskytovaní platobných služieb a platobných transakcií. S cieľom podporiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu v oblasti platobných služieb by členské štáty mali mať možnosť prijímať iba tie ustanovenia o poskytovaní informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici.

(42)     Spotrebitelia by mali byť chránení pred nekalými a zavádzajúcimi praktikami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES[34], ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES[35] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES[36]. Dodatočné ustanovenia v týchto smerniciach sa uplatňujú naďalej. Mal by sa však vysvetliť najmä vzťah medzi touto smernicou a smernicou 2002/65/ES, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy.

(43)     Požadované informácie by mali byť primerané potrebám používateľov a poskytované štandardným spôsobom. Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej transakcii by sa však mali líšiť od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahŕňa viacero platobných transakcií.

(44)     V praxi sú rámcové zmluvy a platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, oveľa bežnejšie a hospodársky dôležitejšie než jednorazové platobné transakcie. V prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje rámcová zmluva. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím by preto mali byť dostatočne vyčerpávajúce a informácie by sa vždy mali poskytovať v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov, ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktorých možno ukladať elektronickú poštu, a internetové stránky, pokiaľ tieto stránky umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce použitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Avšak pre poskytovateľa platobných služieb a ich používateľa by malo byť možné dohodnúť v rámcovej zmluve spôsob, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných transakciách, napríklad že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

(45)     V prípade jednorazových platobných transakcií by sa vždy z vlastného podnetu poskytovateľa platobných služieb mali poskytnúť iba základné informácie. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je potrebné požadovať, aby sa informácie v každom prípade poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovateľ platobných služieb môže poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných podmienok na nástenke vo svojich priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť aj o tom, kde sú k dispozícii ďalšie podrobnejšie informácie (napr. adresa internetovej stránky). Ak však spotrebiteľ o to požiada, mali by sa mu základné informácie poskytnúť v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov.

(46)     Touto smernicou by sa malo stanoviť právo spotrebiteľa na bezplatné získanie dôležitých informácií pred tým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytovaní platobných služieb. Spotrebiteľ by mal mať takisto možnosť kedykoľvek počas zmluvného vzťahu vopred žiadať o bezplatné poskytnutie informácií, ako aj rámcovej zmluvy, v papierovej forme, čo by mu umožnilo porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade so smernicou 2002/65/ES. Výslovné ustanovenia o bezplatných informáciách v tejto smernici by nemali mať za následok umožnenie vyberania poplatkov za poskytovanie informácií spotrebiteľom podľa iných uplatniteľných smerníc.

(47)     Spôsob, akým má poskytovateľ platobných služieb poskytovať požadované informácie používateľovi platobných služieb, by mal zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a nákladovú efektívnosť v závislosti od situácie v súvislosti s podmienkami dohodnutými v príslušnej zmluve o poskytovaní platobných služieb. Táto smernica by teda mala rozlišovať medzi dvoma spôsobmi, akými má poskytovateľ platobných služieb poskytovať informácie: buď by sa informácie mali poskytovať, t. j. poskytovateľ platobných služieb by ich mal aktívne oznamovať v príslušnom čase, ako sa to vyžaduje v tejto smernici bez toho, aby ich používateľ platobných služieb musel požadovať, alebo by sa mali informácie sprístupniť používateľovi platobných služieb pri zohľadnení každej jeho žiadosti o poskytnutie ďalších informácií. V tomto druhom prípade by mal používateľ platobných služieb vyvinúť určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal, napríklad si ich výslovne vyžiadať od poskytovateľa platobných služieb, prihlásiť sa do emailovej schránky svojho bankového účtu alebo vložiť bankovú kartu do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Na tieto účely by mal poskytovateľ platobných služieb zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

(48)     Spotrebiteľ by mal dostať základné informácie o vykonaných platobných transakciách bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov. V prípade jednorazovej platobnej transakcie by poskytovateľ platobných služieb nemal za tieto informácie vyberať osobitné poplatky. Rovnako by sa mali bezplatne poskytovať následné mesačné informácie o platobných transakciách vykonaných na základe rámcovej zmluvy. Vzhľadom na dôležitosť transparentnosti pri tvorbe cien a rozličné potreby spotrebiteľov by však strany mali byť schopné dohodnúť sa na poplatkoch za častejšie alebo dodatočne poskytované informácie. S cieľom zohľadniť rozdielnu vnútroštátnu prax by sa členským štátom malo umožniť, aby stanovili pravidlá, na základe ktorých sa majú mesačné výpisy z platobného účtu v papierovej forme vždy poskytovať bezplatne.

(49)     S cieľom uľahčiť mobilitu klientov by sa malo spotrebiteľom umožniť ukončiť rámcovú zmluvu po jednom roku bez toho, aby im boli účtované poplatky. V prípade spotrebiteľov by dohodnutá výpovedná lehota nemala byť dlhšia než jeden mesiac a v prípade poskytovateľov platobných služieb nie kratšia než dva mesiace. Touto smernica by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iných príslušných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, na základe akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

(50)     Nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty by mali predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemali by byť zbytočne zaťažené nadmernými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie by sa preto mali obmedzovať na základné informácie, pričom by mali zohľadňovať aj technické možnosti, ktoré možno oprávnene očakávať od nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty. Aj napriek jednoduchšiemu režimu by používatelia platobných služieb mali mať primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä pokiaľ ide o predplatené platobné nástroje.

(51)     Je nevyhnutné stanoviť kritériá, podľa ktorých sa poskytovateľom, ktorí sú tretími stranami, umožní prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov na účte používateľa platobnej služby, ktoré sú ale držané iným poskytovateľom platobných služieb, ako aj využívanie týchto informácií. Konkrétne by mali tak poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, ako aj poskytovatelia platobných služieb, ktorí spravujú účet používateľa platobnej služby, splniť potrebné požiadavky na ochranu údajov a bezpečnosť stanovené v tejto smernici, alebo na ktoré sa v tejto smernici odkazuje, alebo ktoré sú obsiahnuté v usmerneniach EBA. Platitelia by mali poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, dať výslovný súhlas na prístup k svojim platobným účtom a mali by byť náležite informovaní o rozsahu tohto prístupu. Na to, aby sa umožnil rozvoj ďalších poskytovateľov platobných služieb, ktorí nemôžu prijímať vklady, im úverové inštitúcie musia poskytnúť informácie o dostupnosti finančných prostriedkov, ak platiteľ súhlasil s tým, aby tieto informácie boli oznamované poskytovateľovi platobných služieb, ktorý vydáva platobný nástroj.

(52)     Práva a povinnosti používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb by sa mali primerane upraviť tak, aby sa zohľadnilo zapojenie poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, v transakcii vždy, keď sa použije platobná iniciačná služba. Konkrétne by vyvážené rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb, ktorý spravuje účet, a poskytovateľom, ktorý je treťou stranou zapojenou do transakcie, malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou, a v prípade incidentov jasne stanovia zodpovednú stranu. V prípade podvodu alebo sporu by sa na poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, mala vzťahovať osobitná povinnosť poskytnúť platiteľovi a poskytovateľovi platobnej služby spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a informácie o autorizácii súvisiacej s príslušnou transakciou.

(53)     S cieľom znížiť riziko a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal používateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti podľa tejto smernice. Ak používateľ platobných služieb dodrží termín pre takéto oznámenie, malo by byť možné uplatniť tieto nároky v rámci premlčacích lehôt stanovených podľa vnútroštátneho práva. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné nároky medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb.

(54)     V prípade neautorizovaných platobných transakcií by sa platiteľovi mala bezodkladne vrátiť suma príslušnej transakcie. S cieľom predísť akémukoľvek znevýhodneniu platiteľa by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. S cieľom motivovať používateľa platobných služieb k tomu, aby bez zbytočného odkladu informoval poskytovateľa o každej krádeži alebo strate platobného nástroja, a tým znížil riziko vykonania neautorizovaných platobných transakcií, tento používateľ platobných služieb by mal byť zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. V tejto súvislosti sa zdá byť primeraná suma vo výške 50 EUR, aby sa zabezpečila jednotná a vysoká úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Navyše ak používateľ informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať, aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Touto smernicou by nemala byť dotknutá zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť ich vlastných produktov.

(55)     Pri posudzovaní prípadnej nedbalosti používateľa platobných služieb by sa mali zohľadniť všetky okolnosti. Dôkazy údajnej nedbalosti a jej rozsah by sa vo všeobecnosti mali posúdiť podľa vnútroštátneho práva. Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa, by sa mali považovať za neplatné. Okrem toho je vhodné v osobitných situáciách, a to najmä ak platobný nástroj nie je k dispozícii v mieste predaja, ako je tomu v prípade online platieb cez internet, aby poskytovateľ platobných služieb musel poskytnúť dôkaz o údajnej nedbalosti, keďže platiteľove možnosti sú v takýchto prípadoch veľmi obmedzené.

(56)     Mali by sa prijať ustanovenia upravujúce rozdelenie strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. S výnimkou prípadov podvodu a hrubej nedbalosti by spotrebiteľ nikdy nemal platiť viac než 50 EUR, ak dôjde k neautorizovanej transakcii na jeho účte. Na používateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže takíto používatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a prijať protiopatrenia.

(57)     V tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá vrátenia peňazí na účel ochrany spotrebiteľa v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné rozumne očakávať. S cieľom predísť akémukoľvek finančnému znevýhodneniu platiteľa treba zaistiť, aby dátum pripísania akejkoľvek vrátenej sumy nebol neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. V prípade inkás by poskytovatelia platobných služieb mali byť schopní poskytovať svojim zákazníkom ešte výhodnejšie podmienky. Zákazníci by mali mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov pri každej spornej platobnej transakcii. Toto právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov, ktorým sa zabezpečuje najvyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, však nie je oprávnené v prípadoch, keď obchodník už zmluvu naplnil a príslušný tovar alebo služby boli už spotrebované. V prípadoch, keď si používateľ nárokuje vrátenie finančných prostriedkov z nejakej platobnej transakcie, práva na vrátenie by nemali mať vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napr. za objednaný, spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, pokiaľ ide o odvolanie platobného príkazu.

(58)     Spotrebitelia a podniky musia mať pre potreby finančného plánovania a včasného plnenia platobných povinností istotu o čase potrebnom na vykonanie platobného príkazu. Touto smernicou by sa preto mal zaviesť časový okamih, kedy začínajú platiť práva a povinnosti, konkrétne to, kedy sa poskytovateľovi platobných služieb doručí platobný príkaz vrátane okamihu, keď mal príležitosť, aby mu bol doručený prostredníctvom komunikačných prostriedkov dohodnutých v zmluve o poskytovaní platobných služieb, bez ohľadu na predchádzajúcu účasť v procese vedúcom ku vzniku a zaslaniu platobného príkazu, napr. vo forme kontroly bezpečnosti a disponibility finančných prostriedkov, informácií o používaní osobného identifikačného čísla (PIN) či vydaní platobného prísľubu. K doručeniu platobného príkazu by malo ďalej dôjsť vtedy, keď sa poskytovateľovi platobných služieb platiteľa doručí platobný príkaz, ktorý sa má odpísať z účtu platiteľa. Deň alebo časový okamih, kedy príjemca predkladá svojmu poskytovateľovi platobných služieb platobné príkazy na inkasovanie, napr. platby kartou alebo inkasá, alebo kedy príjemcovi poskytne jeho poskytovateľ platobných služieb predfinancovanie príslušných súm (vo forme podmieneného úveru v prospech jeho účtu), by v tejto súvislosti nemali mať žiadny význam. Používatelia by mali mať možnosť spoľahnúť sa na riadne vykonanie úplného a platného platobného príkazu, ak poskytovateľ platobných služieb nemá zmluvný alebo zákonný dôvod na jeho odmietnutie. V prípade odmietnutia platobného príkazu zo strany poskytovateľa platobných služieb by preto mal byť používateľ platobných služieb oboznámený o tomto odmietnutí a o jeho dôvode, a to čo najskôr podľa požiadaviek práva Únie a vnútroštátneho práva.

(59)     Vzhľadom na rýchlosť, akou moderné plne automatizované platobné systémy spracúvajú platobné transakcie, čo znamená, že od určitého časového okamihu nemožno platobné príkazy odvolať bez toho, aby nevznikli vysoké náklady na manuálny zásah, je potrebné stanoviť pevný konečný termín pre odvolanie platby. V závislosti od typu platobnej služby a platobného príkazu sa môže časový okamih na základe dohody medzi stranami líšiť. Odvolanie platobného príkazu by sa v tejto súvislosti malo uplatňovať iba na vzťah medzi používateľom platobných služieb a ich poskytovateľom, teda bez toho, aby bola dotknutá neodvolateľnosť a konečnosť platobných transakcií v platobných systémoch.

(60)     Takáto neodvolateľnosť by nemala ovplyvniť právo alebo povinnosť poskytovateľa platobných služieb podľa zákonov niektorých členských štátov, ktorá sa zakladá na rámcovej zmluve platiteľa alebo vnútroštátnych zákonoch, právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo usmerneniach, nahradiť platiteľovi sumu vykonanej platobnej transakcie v prípade sporu medzi platiteľom a príjemcom. Takáto náhrada by sa mala považovať za nový platobný príkaz. S výnimkou týchto prípadov by sa právne spory vyplývajúce zo vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva platobný príkaz, mali riešiť len medzi platiteľom a príjemcom.

(61)     Z hľadiska plne integrovaného priameho spracúvania platieb a právnej istoty, pokiaľ ide o plnenie každého príslušného záväzku medzi používateľmi platobných služieb, je nevyhnutné, aby sa na účet príjemcu pripísala plná suma prevedená platiteľom. Preto by nemalo byť možné, aby ktorýkoľvek zo sprostredkovateľov zúčastnených na vykonávaní platobných transakcií mohol vykonávať zrážky z prevádzanej sumy. Príjemcovia by však mali mať možnosť uzatvoriť dohodu so svojím poskytovateľom platobných služieb, podľa ktorej by mohol poskytovateľ odpočítať svoje vlastné poplatky. Avšak s cieľom umožniť príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, by následne poskytnuté informácie o platobnej transakcii mali uvádzať nielen plnú sumu prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov.

(62)     Pokiaľ ide o poplatky, skúsenosti ukázali, že najefektívnejším systémom je rozdelenie poplatkov medzi platiteľa a príjemcu, pretože uľahčuje priame spracúvanie platieb. Z tohto dôvodu by sa malo prijať ustanovenie upravujúce poplatky, ktoré za bežných okolností majú vyberať príslušní poskytovatelia platobných služieb priamo od platiteľa a príjemcu. To by sa však malo uplatňovať iba v prípadoch, keď si platobná transakcia nevyžaduje menovú konverziu. Výška všetkých vybratých poplatkov sa môže rovnať aj nule, pretože ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotknúť postupu, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb neúčtuje spotrebiteľom poplatky za pripísanie súm na ich účty. Rovnako môže poskytovateľ platobných služieb v závislosti od zmluvných podmienok účtovať poplatky iba príjemcovi (obchodníkovi) za použitie platobnej služby, v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od platiteľa. Poplatky za platobné systémy sa môžu účtovať vo forme predplatného. Ustanovenia o prevedenej sume alebo vybratých poplatkoch nemajú priamy vplyv na tvorbu cien medzi poskytovateľmi platobných služieb alebo sprostredkovateľmi.

(63)     Odlišné postupy v jednotlivých štátoch, pokiaľ ide o spoplatnenie používania daného platobného nástroja (ďalej len „príplatky“) viedli k extrémnej nejednotnosti na platobnom trhu Únie a k zmäteniu spotrebiteľov, predovšetkým v oblasti elektronického obchodu a v cezhraničnom kontexte. Obchodníci so sídlom v členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov povolené, ponúkajú tovary a služby v členských štátoch, v ktorých je táto prax zakázaná, a napriek tomu v takýchto prípadoch príplatky spotrebiteľovi účtujú. Pádne dôvody na revíziu praxe účtovania príplatkov navyše podporuje skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. xxx/rrrr sa stanovujú pravidlá pre multilaterálne výmenné poplatky za platby realizované kartami. Keďže výmenné poplatky sú hlavným dôvodom, že väčšina platieb kartou je nákladná, a účtovanie príplatkov sa v praxi obmedzuje na platby realizované kartou, pravidlá pre výmenné poplatky by mala sprevádzať revízia pravidiel pre účtovanie príplatkov. S cieľom podporiť transparentnosť nákladov a používanie najefektívnejších platobných nástrojov by členské štáty a poskytovatelia platobných služieb príjemcovi nemali brániť v tom, aby požadoval zaplatenie poplatku za použitie konkrétneho platobného nástroja od platiteľa, pričom treba riadne zohľadniť ustanovenia stanovené v smernici 2011/83/EÚ. Právo príjemcu požadovať účtovanie tohto príplatku by sa však malo uplatňovať iba pri tých platobných nástrojoch, pri ktorých nie sú výmenné poplatky regulované. Malo by to splniť funkciu mechanizmu, ktorý spotrebiteľov nasmeruje k najlacnejšiemu spôsobu platieb.

(64)     S cieľom zvýšiť efektívnosť platieb v celej Únii by všetky platobné príkazy iniciované platiteľom a vyjadrené v eurách alebo mene členského štátu mimo eurozóny vrátane úhrad a poukazovania peňazí mali podliehať maximálne jednodňovej lehote na vykonanie platby. Pre všetky ostatné platby, ako sú platby iniciované príjemcom alebo prostredníctvom neho vrátane inkasa a platieb platobnou kartou v prípade, keď chýba výslovná dohoda medzi poskytovateľom platobných služieb a platiteľom o dlhšej lehote na vykonanie platby, by sa mala uplatňovať rovnaká jednodňová lehota. Malo by byť možné uvedené lehoty predĺžiť o ďalší pracovný deň, ak sa platobný príkaz podá v papierovej forme. Tým sa umožní nenarušené poskytovanie platobných služieb tým spotrebiteľom, ktorí sú zvyknutí iba na dokumenty v papierovej forme. V prípade použitia inkasného systému by mal poskytovateľ platobných služieb príjemcu predložiť príkaz na inkaso v lehotách dohodnutých medzi príjemcom a jeho poskytovateľom platobných služieb, aby bolo možné vykonať zúčtovanie v dohodnutý deň splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že platobné infraštruktúry sú často vysoko efektívne, a s cieľom predísť akémukoľvek zníženiu súčasných úrovní služieb by sa malo členským štátom povoliť zachovať alebo stanoviť pravidlá upravujúce v prípade potreby kratšiu lehotu na vykonanie platby než jeden pracovný deň.

(65)     Ak jeden z poskytovateľov služieb nemá sídlo na území Únie, ustanovenia o vykonávaní platieb v plnej sume a o lehote vykonania platieb by mali mať formu osvedčených postupov.

(66)     Aby sa používateľ platobných služieb mohol rozhodnúť, je nevyhnutné, aby poznal reálne náklady a poplatky za platobné služby. Preto by sa nemalo povoliť používanie netransparentných postupov tvorby cien, pretože podľa všeobecne prijatého názoru tieto postupy spôsobujú používateľom nesmierne ťažkosti pri stanovovaní reálnej ceny platobnej služby. Najmä by nemalo byť povolené pripisovanie a odpisovanie so splatnosťou nevýhodnou pre používateľa.

(67)     Bezproblémové a efektívne fungovanie platobného systému závisí od toho, či sa používateľ môže spoľahnúť na to, že poskytovateľ platobných služieb vykoná platobnú transakciu riadne a v dohodnutej lehote. Poskytovateľ obyčajne dokáže posúdiť riziká súvisiace s platobnou transakciou. Je to poskytovateľ, kto zabezpečuje platobný systém, prijíma opatrenia na odvolanie nesprávne umiestnených alebo nesprávne alokovaných finančných prostriedkov a vo väčšine prípadov rozhoduje o sprostredkovateľoch, ktorí sa budú podieľať na vykonaní platobnej transakcie. Pri zvážení všetkých týchto skutočností je okrem neobvyklých a nepredvídateľných okolností úplne primerané, aby poskytovateľ platobných služieb niesol zodpovednosť za vykonanie platobnej transakcie, ktorú mu používateľ zadal, okrem konania a zanedbania poskytovateľa platobných služieb príjemcu, za výber ktorého je zodpovedný iba príjemca. Aby však platiteľ neostal nechránený v nepravdepodobných situáciách, keď môže ostať otvorené (nejasné), či bola suma platby riadne doručená poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo nie, príslušné dôkazné bremeno by mal niesť poskytovateľ platobných služieb platiteľa. Obvykle sa môže predpokladať, že sprostredkovateľská inštitúcia (zvyčajne „neutrálny“ subjekt ako centrálna banka alebo klíringový ústav), ktorá prevádza sumu platby od zasielajúceho poskytovateľa platobných služieb prijímajúcemu poskytovateľovi, bude uchovávať údaje týkajúce sa účtov a bude schopná ich poskytnúť, kedykoľvek to môže byť potrebné. Vždy, keď je suma platby pripísaná na účet prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, príjemcovi by mal vzniknúť okamžite nárok voči jeho poskytovateľovi platobných služieb na pripísanie platby na jeho účet.

(68)     Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal prijať zodpovednosť za správne vykonanie platby vrátane predovšetkým plnej sumy platobnej transakcie a lehoty jej vykonania a plnú zodpovednosť za každé pochybenie iných strán v platobnom reťazci až po účet príjemcu. V dôsledku uvedenej zodpovednosti by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa v prípade, že sa plná suma nepripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu alebo sa pripíše neskoro, platobnú transakciu opraviť alebo bez zbytočného odkladu vrátiť príslušnú sumu tejto transakcie platiteľovi bez toho, aby boli dotknuté prípadné ďalšie nároky, ktoré sú možné v súlade s vnútroštátnym právom. Pretože zodpovednosť nesie poskytovateľ platobných služieb, platiteľ ani príjemca by nemali znášať žiadne náklady súvisiace s chybne realizovanou platbou. Ak sa platobné transakcie nevykonajú, alebo sa vykonajú chybne alebo neskoro, členské štáty by mali zabezpečiť, aby dátum pripísania nápravných platieb poskytovateľom platobných služieb na účet a ich odpísania z účtu bol vždy rovnaký ako dátum pripísania alebo odpísania v prípade správneho vykonania platby.

(69)     Táto smernica by sa mala týkať iba zmluvných povinností a záväzkov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Náležité fungovanie úhrad a iných platobných služieb si však vyžaduje, aby poskytovatelia platobných služieb a ich sprostredkovatelia, napríklad spracovatelia, mali zmluvy, v ktorých sa dohodnú ich vzájomné práva a povinnosti. Otázky týkajúce sa záväzkov tvoria podstatnú časť týchto jednotných zmlúv. Je potrebné dosiahnuť právnu istotu, aby sa poskytovatelia platobných služieb a sprostredkovatelia, ktorí sa zúčastňujú na platobných transakciách, mohli spoľahnúť, že ten poskytovateľ platobných služieb, ktorý nenesie zodpovednosť, bude odškodnený za straty, ktoré mu vznikli, alebo sumy, ktoré zaplatil, podľa ustanovení tejto smernice o zodpovednosti. Ďalšie vymedzenie práv na nápravu a podrobnosti ich obsahu, ako aj spôsob nakladania s nárokmi vo vzťahu k poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, ktorým možno pripísať zodpovednosť za chybnú platobnú transakciu, by sa mala ponechať na zmluvné podmienky.

(70)     Poskytovateľ platobných služieb by mal vedieť jednoznačne stanoviť informácie, ktoré vyžaduje na správne vykonanie platobného príkazu. Na druhej strane, s cieľom predísť roztriešteniu a ohrozeniu zriaďovania integrovaných platobných systémov v Únii by sa však členským štátom nemalo povoliť, aby pri platobných transakciách vyžadovali používanie konkrétneho identifikátora. Toto by však nemalo brániť členským štátom požadovať od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby konal s náležitou starostlivosťou a, ak je to technicky možné a bez potreby manuálneho zásahu, overil celistvosť jedinečného identifikátora a ak tento jedinečný identifikátor nie je v celistvý, odmietol vykonať platobný príkaz a informoval o tom platiteľa. Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb by sa mala obmedziť na správne vykonanie platobnej transakcie podľa platobného príkazu používateľa platobných služieb.

(71)     S cieľom uľahčiť účinné predchádzanie platobným podvodom a boj proti nim v rámci Únie by sa malo prijať ustanovenie upravujúce efektívnu výmenu údajov medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktorým by sa malo povoliť zhromažďovanie, spracovávanie a výmena osobných údajov týkajúcich sa osôb zúčastnených na platobnom podvode. Na spracovávanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[37], vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001[38].

(72)     Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(73)     Je nevyhnutné zabezpečiť účinné presadzovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť vhodné postupy, pomocou ktorých bude možné podávať sťažnosti na poskytovateľov platobných služieb nedodržiavajúcich tieto ustanovenia a zabezpečiť, aby sa im prípadne uložili primerané, účinné a odrádzajúce sankcie. S cieľom zaistiť účinné dodržiavanie tejto smernice by členské štáty mali určiť príslušné orgány, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010[39] a ktoré konajú nezávisle od poskytovateľov platobných služieb. V záujme transparentnosti by členské štáty mali Komisii oznámiť, ktoré orgány boli určené, s jasným opisom ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

(74)     Bez toho, aby bolo dotknuté právo zákazníkov podať žalobu na súd, by mali členské štáty zabezpečiť ľahko dostupné a hospodárne mimosúdne riešenie sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a spotrebiteľmi vyplývajúcich z práv a povinností uvedených v tejto smernici. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008[40] sa stanovuje, že ochranu poskytovanú spotrebiteľom povinnými predpismi právneho poriadku krajiny, v ktorej majú obvyklý pobyt, nemožno narušiť zmluvnými podmienkami o rozhodnom práve. S cieľom zriadiť efektívny a účinný postup riešenia sporov by členské štáty mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli účinný postup riešenia sťažností spotrebiteľov, ktorý spotrebitelia môžu použiť pred tým, než sa spor posunie na vyriešenie v rámci mimosúdneho konania alebo na súd. V postupe riešenia sťažností by sa mali uplatňovať krátke a jasne vymedzené časové lehoty, v rámci ktorých by poskytovateľ platobných služieb mal odpovedať na sťažnosť.

(75)     Členské štáty by mali stanoviť, či príslušné orgány určené na udeľovanie povolení na činnosť platobným inštitúciám môžu byť taktiež príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o mimosúdne sťažnosti a konania o nápravu.

(76)     Touto smernicou by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa dôsledkov, pokiaľ ide o zodpovednosť za nepresnosť obsahu alebo zasielania výpisu.

(77)     Touto smernicou by nemali byť dotknuté ustanovenia týkajúce sa pravidiel DPH uplatňovaných na platobné služby stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/112/ES[41].

(78)     V záujme právnej istoty je vhodné prijať prechodné opatrenia, ktoré by umožnili osobám, ktoré začali vykonávať činnosti platobných inštitúcií v súlade s vnútroštátnym právom transponujúcim smernicu 2007/64/ES pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, aby počas stanovenej doby v príslušnom členskom štáte pokračovali vo vykonávaní týchto činností.

(79)     V súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o úpravu odkazu na odporúčanie 2003/361/ES, ktorým sa toto odporúčanie mení; ďalej v prípade inflácie alebo významného vývoja trhu, pokiaľ ide o aktualizovanie priemernej sumy platobných transakcií vykonaných poskytovateľmi platobných služieb používanej členskými štátmi ako prahová hodnota na uplatňovanie možnosti (čiastočne) oslobodiť menšie platobné inštitúcie od splnenia požiadaviek na udelenie povolenia na činnosť. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce realizovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(80)     S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia mala vedieť spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovať usmernenia a pripraviť regulačné technické predpisy týkajúce sa aspektov bezpečnosti, pokiaľ ide o platobné služby, a takisto na spoluprácu medzi členskými štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch. Komisia by mala byť splnomocnená prijať tieto regulačné technické predpisy. Tieto osobitné úlohy sú plne v súlade s funkciou a zodpovednosťou EBA, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, podľa ktorého bol EBA zriadený.

(81)     Keďže cieľ tejto smernice, a to ďalšia integrácia jednotného trhu platobných služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu veľkého množstva rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(82)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011[42] sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené.

(83)     S prihliadnutím na početné zmeny, ktoré sú potrebné v smernici 2007/64/ES, je vhodné túto smernicu zrušiť a nahradiť ju,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy

1.           V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých členské štáty rozlišujú týchto šesť kategórií poskytovateľov platobných služieb:

a)      úverové inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013[43] vrátane pobočiek v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 uvedeného nariadenia, ktoré sa nachádzajú v Únii a patria úverovým inštitúciám, ktorých hlavné sídlo je v Únii, alebo v súlade s článkom 47 smernice 2013/36/EÚ mimo Únie;

b)      inštitúcie elektronických peňazí v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2009/110/ES;

c)      poštové žírové inštitúcie, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátneho práva;

d)      platobné inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 4 tejto smernice;

e)      Európska centrálna banka a národné centrálne banky, ak nekonajú ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci;

f)       členské štáty alebo ich regionálne alebo miestne orgány, ak nekonajú ako orgány verejnej moci.

2.           V tejto smernici sa taktiež stanovujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami a zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo obchodnej činnosti.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1.           Táto smernica sa uplatňuje na platobné služby poskytované v rámci Únie, kde má sídlo tak poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v rámci platobnej transakcie. Článok 78 a hlava III sa uplatňujú aj na platobné transakcie, v prípade ktorých má sídlo v Únii iba jeden z poskytovateľov platobných služieb, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

2.           Hlava III sa uplatňuje na platobné služby v akejkoľvek mene. Hlava IV sa uplatňuje na platobné služby vykonané v eurách alebo v mene členského štátu mimo eurozóny.

3.           Členské štáty nemusia uplatňovať všetky ustanovenia tejto smernice alebo časť na inštitúcie, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 5 bodoch 2 až 23 smernice 2013/36/EÚ s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v uvedenom článku ods. 5 bodoch 2 a 3.

Článok 3 Vyňatie z rozsahu pôsobnosti

Táto smernica sa neuplatňuje na:

a)      platobné transakcie vykonané výlučne v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania;

b)      platobné transakcie medzi platiteľom a príjemcom prostredníctvom agenta povereného rokovaním alebo uzavretím predaja alebo kúpy tovaru alebo služieb v mene platiteľa alebo príjemcu;

c)      profesionálnu fyzickú prepravu bankoviek a mincí vrátane ich výberu, spracovania a dodania;

d)      platobné transakcie pozostávajúce z iného než profesionálneho výberu a dodania peňažnej hotovosti v rámci neziskovej alebo charitatívnej činnosti;

e)      služby, pri ktorých príjemca poskytne platiteľovi peňažnú hotovosť ako súčasť platobnej transakcie na výslovnú žiadosť používateľa platobnej služby tesne pred vykonaním platobnej transakcie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo služieb;

f)       operácie typu hotovosť za hotovosť, ak finančné prostriedky nie sú držané na platobnom účte;

g)      platobné transakcie založené na ktoromkoľvek z nasledujúcich dokumentov vystavenom na poskytovateľa platobných služieb s cieľom dať príjemcovi k dispozícii finančné prostriedky:

i)        i) šeky v papierovej forme, ktoré sa riadia Ženevským dohovorom z 19. marca 1931, ktorý ustanovuje jednotné šekové právo;

ii)       šeky v papierovej forme podobné tým, ktoré sú uvedené v bode i) a ktoré sa riadia právom členských štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru z 19. marca 1931, ktorý ustanovuje jednotné šekové právo;

iii)      zmenky v papierovej forme podľa Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý ustanovuje jednotné zmenkové právo;

iv)      zmenky v papierovej forme podobné tým, ktoré sú uvedené v bode iii) a ktoré sa riadia právom členských štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý ustanovuje jednotné zmenkové právo;

v)       kupóny v papierovej forme;

vi)      cestovné šeky v papierovej forme;

vii)     poštové poukážky v papierovej forme, ako sú vymedzené Svetovou poštovou úniou;

a)      platobné transakcie vykonané v rámci platobného systému alebo systému zúčtovania cenných papierov medzi zúčtovacími agentmi, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi a/alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi systému a poskytovateľmi platobných služieb bez toho, aby bol dotknutý článok 29;

b)      platobné transakcie, ktoré súvisia so správou cenných papierov vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat, umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h) alebo investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, podniky kolektívneho investovania alebo správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby, a iné subjekty, ktoré môžu spravovať finančné nástroje;

c)      služby zabezpečované poskytovateľmi technických služieb, ktorí podporujú poskytovanie platobných služieb bez toho, aby v ktorejkoľvek fáze nadobudli vlastníctvo finančných prostriedkov určených na prevod, vrátane spracovania a uchovávania údajov, ochrany zverených prostriedkov a služieb ochrany súkromia, autentifikácie údajov a totožnosti, zabezpečovania informačných technológií (IT) a komunikačných sietí, zabezpečovania a údržby terminálov a zariadení používaných pri platobných službách, s výnimkou platobných iniciačných služieb a informačných služieb o účte;

d)      služby založené na osobitných nástrojoch, ktoré sú určené na splnenie konkrétnych potrieb, ktoré sa môžu používať len obmedzene, pretože držiteľovi osobitného nástroja umožňujú nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom, alebo preto, že sa môžu používať iba na kúpu obmedzeného rozsahu tovaru alebo služieb;

f)       platobné transakcie vykonávané poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb, ak sa transakcia poskytuje účastníkovi siete alebo služby a na nákup digitálneho obsahu ako doplnkových služieb k elektronickým komunikačným službám bez ohľadu na zariadenie použité na nákup alebo spotrebu obsahu pod podmienkou, že hodnota ktorejkoľvek jednej platobnej transakcie nie je vyššia než 50 EUR a kumulatívna hodnota platobných transakcií nie je vyššia než 200 EUR za ktorýkoľvek fakturovaný mesiac;

g)      platobné transakcie vykonané medzi poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi alebo pobočkami na ich vlastný účet;

h)      platobné transakcie medzi materským podnikom a jeho dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami toho istého materského podniku bez akéhokoľvek sprostredkovania zo strany poskytovateľa platobných služieb iného než podniku patriaceho do tej istej skupiny.

Článok 4 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.           „domovský členský štát“ je ktorýkoľvek z týchto pojmov:

i)        členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo poskytovateľa platobných služieb, alebo

ii)       ak poskytovateľ platobných služieb nemá podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jeho ústredie;

2.           „hostiteľský členský štát“ je členský štát iný než domovský členský štát, v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta alebo pobočku alebo poskytuje platobné služby;

3.           „platobná služba“ je akákoľvek obchodná činnosť uvedená v prílohe I;

4.           „platobná inštitúcia“ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 10 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;

5.           „platobná transakcia“ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo v jeho mene alebo z podnetu príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

6.           „platobný systém“ je systém na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, klíringu a/alebo zúčtovania platobných transakcií;

7.           „platiteľ“ je fyzická, alebo právnická osoba, ktorá disponuje platobným účtom a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;

8.           „príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

9.           „poskytovateľom platobných služieb“ sú subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 a právnické a fyzické osoby, ktoré využívajú výnimku podľa článku 27;

10.         „poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje a spravuje platobné účty pre platiteľa;

11.         „poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý vykonáva obchodné činnosti uvedené v bode 7 prílohy I;

12.         „používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobné služby ako platiteľ alebo príjemca, alebo ako platiteľ aj príjemca;

13.         „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná inak než na základe svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

14.         „rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

15.         „poukázanie peňazí“ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvoril platobný účet v mene platiteľa alebo príjemcu na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu a sú mu sprístupnené;

16.         „platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;           

17.         „finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES;

18.         „platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

19.         „dátum pripísania alebo odpísania“ je referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných;

20.         „referenčný výmenný kurz“ je výmenný kurz, ktorý sa používa ako základ pri každom menovom prepočte a ktorý sprístupnil poskytovateľ platobných služieb alebo pochádza z verejne dostupného zdroja;

21.         „autentifikácia“ je postup, ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť totožnosť používateľa osobitného platobného nástroja vrátane použitia jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov alebo kontroly personalizovaných dokladov totožnosti;

22.         „prísna autentifikácia zákazníka“ je postup potvrdenia identifikácie fyzickej alebo právnickej osoby na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako poznatok, vlastníctvo a inherencia a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, a ktorý je vytvorený takým spôsobom, aby chránil dôvernosť autentifikačných údajov;

23.         „referenčná úroková sadzba“ je úroková sadzba, ktorá sa používa ako základ pri výpočte každého úroku, ktorý sa má uplatniť, a ktorá pochádza z verejne dostupného zdroja, ktorý môžu overiť obidve strany zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

24.         „jedinečný identifikátor“ je kombinácia písmen, čísel alebo symbolov, ktorú používateľovi platobných služieb oznámi poskytovateľ platobných služieb a ktorú používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej identifikácie druhého používateľa platobných služieb a/alebo platobného účtu tohto druhého používateľa platobných služieb na platobnú transakciu;

25.         „agent“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb koná v mene platobnej inštitúcie;

26.         „platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používa na iniciovanie platobného príkazu;

27.         „prostriedky diaľkovej komunikácie“ sú akékoľvek prostriedky, ktoré sa môžu bez súčasnej fyzickej prítomnosti poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb použiť na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

28.         „trvalý nosič údajov“ je každý nástroj, ktorý používateľovi platobných služieb umožňuje na budúce použitie uchovávať informácie adresované osobne tomuto používateľovi platobných služieb spôsobom dostupným počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

29.         „mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní platobných služieb podnikom v zmysle článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES vo verzii zo 6. mája 2003;

30.         „pracovný deň“ je deň, v ktorom príslušný poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu zúčastňujúci sa na platobnej transakcii vykonáva svoju činnosť potrebnú na vykonanie platobnej transakcie;

31.         „inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe platiteľovho súhlasu príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo jeho vlastnému poskytovateľovi platobných služieb;

32.         „platobná iniciačná služba“ je platobná služba, ktorá umožňuje prístup k platobnému účtu a ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, v rámci ktorej môže byť platiteľ aktívne zapojený do iniciovania platby alebo softvéru poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo v rámci ktorej môže platobné nástroje použiť platiteľ alebo príjemca na prenos identifikačných údajov platiteľa poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet;

33.         „informačná služba o účte“ je platobná služba, v rámci ktorej sa používateľovi platobných služieb poskytujú konsolidované a ľahko použiteľné informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet;

34.         „pobočka“ je miesto podnikania iné než ústredie, ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie, nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky miesta podnikania v tom istom členskom štáte zriadené platobnou inštitúciou s ústredím v inom členskom štáte sa považujú za jednu pobočku;

35.         „skupina“ je skupina podnikov, ktorá pozostáva z materského podniku, jeho dcérskych spoločností a subjektov, v ktorých má materský podnik alebo jeho dcérske spoločnosti podiel, ako aj podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

36.         „elektronická komunikačná sieť“ je sieť v zmysle článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES[44];

37.         „elektronická komunikačná služba“ je služba v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES;

38.         „digitálny obsah“ je tovar alebo služba v zmysle článku 2 ods. 11 smernice 2011/83/EÚ.

HLAVA II POSKYTOVATELIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB

KAPITOLA 1 Platobné inštitúcie

Oddiel 1 Všeobecné pravidlá

Článok 5 Žiadosti o udelenie povolenia

Žiadosť o udelenie povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie sa príslušným orgánom domovského členského štátu predkladá spolu:

a)           s plánom podnikateľských činností, v ktorom sa stanovuje najmä druh predpokladaných platobných služieb;

b)           s podnikateľským plánom vrátane odhadu predbežného rozpočtu na prvé tri účtovné roky, ktorý preukazuje, že žiadateľ je schopný používať vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy pre riadne fungovanie;

c)           s dokladom, že platobná inštitúcia má počiatočný kapitál stanovený v článku 6;

d)           s opisom opatrení prijatých na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v súlade s článkom 9 v prípade platobných inštitúcií uvedených v článku 9 ods. 1;

e)           s opisom mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly žiadateľa vrátane administratívnych postupov, postupov riadenia rizík a účtovných postupov, ktorý preukazuje, že tieto mechanizmy riadenia, kontrolné mechanizmy a postupy sú primerané, riadne, správne a vhodné;

f)            s opisom zavedených postupov na monitorovanie a riešenie bezpečnostných incidentov a sťažností zákazníkov týkajúcich sa bezpečnosti, ako aj súvisiace nadväzné opatrenia vrátane mechanizmu podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa oznamovacie povinnosti platobnej inštitúcie stanovené v článku 86;

g)           s opisom zavedeného postupu na monitorovanie, sledovanie a obmedzovanie prístupu k citlivým platobných údajom a k logickým a fyzickým kritickým zdrojom;

h)           s opisom mechanizmov na zabezpečenie kontinuity činnosti vrátane jasnej identifikácie kľúčových operácií, účinných plánov pre prípad nepredvídaných udalostí a postupu na pravidelné testovanie a skúmanie vhodnosti a efektívnosti týchto plánov;

i)            s opisom zásad a definícií, ktoré sa uplatňujú na zber štatistických údajov, výkonnosť, transakcie a podvody;

j)            s dokumentom o bezpečnostnej politike, s podrobným posúdením rizika týkajúcim sa platobných služieb a s opisom bezpečnostnej kontroly a opatrení na zmiernenie rizika prijatých s cieľom náležite chrániť používateľov platobných služieb pred zistenými rizikami vrátane podvodov a nezákonného použitia citlivých a osobných údajov;

k)           opisom mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré žiadateľ zaviedol s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES[45] a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006[46];

l)            s opisom organizačnej štruktúry žiadateľa vrátane prípadného opisu zamýšľaného využívania agentov a pobočiek a s opisom externého vykonávania činností (outsourcing) a účasti v národnom alebo medzinárodnom platobnom systéme;

m)          s totožnosťou osôb, ktoré majú v žiadateľovi priamy alebo nepriamy kvalifikovaný podiel v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 33 smernice 2013/36/EÚ, s veľkosťou ich podielov a dokladmi o ich vhodnosti so zreteľom na potrebu zabezpečiť riadne a obozretné riadenie platobnej inštitúcie;

n)           s totožnosťou členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie platobnej inštitúcie a, ak je to vhodné, osôb zodpovedných za riadenie činností súvisiacich s platobnými službami platobnej inštitúcie, ako aj dokladom o tom, že majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na výkon platobných služieb, ako to stanovuje domovský členský štát platobnej inštitúcie;

o)           prípadne totožnosťou štatutárnych audítorov a audítorských spoločností v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES[47];

p)           s právnym postavením žiadateľa a stanovami;

q)           s adresou sídla žiadateľa.

Na účely písmen d), e), f) a l) žiadateľ poskytne opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných opatrení, ktoré zaviedol s cieľom podniknúť všetky primerané kroky na ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a spoľahlivosti výkonnosti platobných služieb.

Opatrenia týkajúce sa bezpečnostnej kontroly a zmiernenia rizík uvedené v písm. j) obsahujú informácie o tom, ako zabezpečujú vysokú úroveň technickej bezpečnosti aj vo vzťahu k softvéru a systémom IT, ktoré žiadateľ alebo jeho subdodávatelia používajú v rámci svojej činnosti alebo jej časti. Tieto opatrenia zahŕňajú aj bezpečnostné opatrenia stanovené v článku 86 ods. 1. V týchto opatreniach sa takisto zohľadňujú usmernenia o bezpečnostných opatreniach Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) uvedené v článku 86 ods. 2, ak sú zavedené.

Článok 6 Počiatočný kapitál

Členské štáty požadujú, aby platobná inštitúcia mala v čase udelenia povolenia takýto počiatočný kapitál zahŕňajúci položky uvedené v článku 12 smernice 2013/36/EÚ:

a)           ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy I, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 20 000 EUR;

b)           ak platobná inštitúcia poskytuje platobnú službu uvedenú v bode 7 prílohy I, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 50 000 EUR;

c)           ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v bodoch 1 až 5 prílohy I, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 125 000 EUR.

Článok 7  Vlastné zdroje

1.           Vlastné zdroje platobnej inštitúcie nesmú klesnúť pod sumu požadovanú v článkoch 6 alebo 8 tejto smernice podľa toho, ktorá suma je vyššia.

2.           Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabránilo viacnásobnému uplatneniu prvkov oprávnených ako vlastné zdroje v prípadoch, keď platobná inštitúcia patrí do tej istej skupiny ako iná platobná inštitúcia, úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, správcovská spoločnosť alebo poisťovňa. Tento odsek sa uplatňuje aj vtedy, ak má platobná inštitúcia hybridnú povahu a vykonáva činnosti iné, než je poskytovanie platobných služieb.

3.           Ak sa splnia podmienky stanovené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty alebo ich príslušné orgány sa môžu rozhodnúť neuplatňovať článok 8 tejto smernice na platobné inštitúcie, ktoré podliehajú konsolidovanému dohľadu materskej úverovej inštitúcie podľa smernice 2013/36/EÚ.

Článok 8

Výpočet vlastných zdrojov

1.           Členské štáty bez ohľadu na požiadavky týkajúce sa počiatočného kapitálu stanovené v článku 6 požadujú, aby platobné inštitúcie mali neustále v držbe vlastné zdroje vypočítané jednou z týchto troch metód určenou príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

Metóda A

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 10 % jej fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok. V prípade, že oproti predchádzajúcemu roku nastala podstatná zmena v obchodnej činnosti platobnej inštitúcie, môžu príslušné orgány túto požiadavku upraviť. Ak platobná inštitúcia k dátumu výpočtu nepodnikala celý rok, požaduje sa, aby jej vlastné zdroje boli aspoň vo výške 10 % zodpovedajúcich fixných režijných nákladov predpokladaných v podnikateľskom pláne, ak príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu.

Metóda B

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná aspoň súčtu týchto položiek vynásobených súčiniteľom veľkosti k stanoveným v odseku 2, pričom objem platieb (OP) predstavuje jednu dvanástinu celkovej sumy platobných transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v predchádzajúcom roku:

a)      4,0 % z časti OP až do výšky 5 miliónov EUR

plus

b)      2,5 % z časti OP nad 5 miliónov EUR až do výšky 10 miliónov EUR

plus

c)      1 % z časti OP nad 10 miliónov EUR až do výšky 100 miliónov EUR

plus

d)      0,5 % z časti OP nad 100 miliónov EUR až do výšky 250 miliónov EUR

plus

e)      0,25 % z časti OP nad 250 miliónov EUR.

Metóda C

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu rovnajúcu sa aspoň príslušnému ukazovateľu definovanému v písmene a), vynásobenú multiplikačným faktorom definovaným v písmene b) a súčiniteľom veľkosti k definovaným v odseku 2.

a)      Príslušný ukazovateľ je súčtom:

– úrokových príjmov,

– úrokových výdavkov,

– prijatých provízií a poplatkov a

– iných prevádzkových príjmov.

Každá položka sa zahrnie do výpočtu so svojím kladným alebo záporným znamienkom. Pri výpočte príslušného ukazovateľa sa nesmú použiť mimoriadne alebo nepravidelné výnosy. Výdavky na externé vykonávanie (outsourcing) služieb poskytnutých treťou stranou môžu znížiť príslušný ukazovateľ, ak takéto výdavky znáša podnik, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice. Príslušný ukazovateľ sa vypočíta na základe výsledkov posledných dvanástich mesiacov na konci uplynulého účtovného roka. Príslušný ukazovateľ sa vypočítava za uplynulý účtovný rok. Vlastné zdroje vypočítané podľa metódy C však nesmú klesnúť pod 80 % priemernej hodnoty príslušného ukazovateľa za posledné tri účtovné roky. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné odhady.

b)      Multiplikačný faktor je:

i)        10 % z časti príslušného ukazovateľa až do výšky 2,5 milióna EUR;

ii)       8 % z časti príslušného ukazovateľa od 2,5 milióna EUR až do výšky 5 miliónov EUR;

iii)      6 % z časti príslušného ukazovateľa od 5 miliónov EUR až do výšky 25 miliónov EUR;

iv)      3 % z časti príslušného ukazovateľa od 25 miliónov EUR až do výšky 50 miliónov EUR;

v)       1,5 % nad 50 miliónov EUR.

2.           Súčiniteľ veľkosti k, ktorý sa používa pri metódach B a C, je:

a)      0,5 – ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy I;

b)      1,0 – ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v bodoch 1 až 5 alebo 7 prílohy I.

3.           Príslušné orgány môžu na základe posúdenia procesov riadenia rizika, databázy rizika strát a mechanizmov vnútornej kontroly platobnej inštitúcie požadovať, aby platobná inštitúcia mala v držbe vlastné zdroje vo výške najviac o 20 % vyššej, než je suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy vybranej v súlade s odsekom 1, alebo povoliť platobnej inštitúcii, aby mala v držbe vlastné zdroje vo výške najviac o 20 % nižšej, než je suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy vybranej v súlade s odsekom 1.

Článok 9 Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov

1.           Členské štáty alebo príslušné orgány požadujú, aby platobná inštitúcia, ktorá poskytuje niektorú z platobných služieb a pokiaľ zároveň vykonáva iné obchodné činnosti uvedené v článku 17 ods. 1 písm. c), zabezpečovala všetky finančné prostriedky prijaté od používateľov platobných služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na účel vykonania platobných transakcií jedným z týchto spôsobov:

a)      tieto finančné prostriedky sa nesmú v žiadnom okamihu zlúčiť s finančnými prostriedkami fyzickej alebo právnickej osoby inej než používateľov platobných služieb, v ktorých mene sa tieto finančné prostriedky držia, a ak ich stále drží platobná inštitúcia, pričom ich ešte nepreviedla príjemcovi alebo inému poskytovateľovi platobných služieb do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, kedy boli finančné prostriedky prijaté, uložia sa na samostatnom účte v úverovej inštitúcii alebo sa investujú do bezpečných, likvidných nízkorizikových aktív, ktoré vymedzia príslušné orgány domovského členského štátu, sú chránené v súlade s vnútroštátnym právom v záujme používateľov platobných služieb voči nárokom iných veriteľov platobnej inštitúcie, najmä v prípade jej platobnej neschopnosti;

b)      tieto finančné prostriedky sú kryté poistnou zmluvou alebo inou porovnateľnou zárukou poskytnutou poisťovňou alebo úverovou inštitúciou, ktorá nepatrí do rovnakej skupiny ako samotná platobná inštitúcia, do výšky sumy rovnajúcej sa finančným prostriedkom, ktoré by boli oddelené v prípade neexistencie takejto poistnej zmluvy alebo inej porovnateľnej záruky splatnej v prípade, že platobná inštitúcia nie je schopná plniť svoje finančné záväzky.

2.           Ak sa požaduje, aby platobná inštitúcia zabezpečovala finančné prostriedky podľa odseku 1, a ak sa časť uvedených finančných prostriedkov má použiť na budúce platobné transakcie, pričom zostatok má slúžiť na neplatobné služby, tá časť finančných prostriedkov, ktorá sa má použiť na účely vykonania budúcich platobných transakcií, tiež podlieha požiadavkám podľa odseku 1. Ak je táto časť premenná alebo vopred neznáma, členské štáty dovolia platobným inštitúciám uplatniť tento odsek na základe reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na platobné služby za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno primerane odhadnúť na základe historických údajov k spokojnosti príslušných orgánov.

Článok 10 Udelenie povolenia

1.           Členské štáty vyžadujú od podnikov iných než podnikov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) a iných než právnických alebo fyzických osôb využívajúcich výnimku podľa článku 27, ktoré majú v úmysle poskytovať platobné služby, aby pred začatím poskytovania platobných služieb získali povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie. Povolenie sa udeľuje len právnickým osobám usadeným v členskom štáte.

2.           Povolenie sa udeľuje, ak informácie a doklady priložené k žiadosti spĺňajú všetky požiadavky podľa článku 5 a ak je celkové hodnotenie príslušných orgánov po preskúmaní žiadosti kladné. Pred udelením povolenia sa môžu príslušné orgány v prípade potreby poradiť s národnou centrálnou bankou alebo inými príslušnými orgánmi verejnej moci.

3.           Platobná inštitúcia, ktorá má mať podľa vnútroštátneho práva svojho domovského členského štátu sídlo, má svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo.

4.           Príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak má platobná inštitúcia vzhľadom na potrebu zabezpečenia jej riadneho a obozretného riadenia rozsiahle riadiace mechanizmy týkajúce sa jej obchodnej činnosti v oblasti platobných služieb a obsahujúce jasnú organizačnú štruktúru s dobre vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na určovanie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, ich riadenie, sledovanie a podávanie správ o nich a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov; tieto opatrenia, postupy a mechanizmy sú komplexné a primerané povahe, rozsahu a komplexnosti platobných služieb, ktoré platobná inštitúcia poskytuje.

5.           Ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I a zároveň vykonáva iné obchodné činnosti, príslušné orgány môžu požadovať založenie samostatného subjektu na poskytovanie platobných služieb, ak činnosti platobnej inštitúcie nesúvisiace s platobnými službami narúšajú alebo môžu narušiť buď finančnú stabilitu platobnej inštitúcie alebo schopnosť príslušných orgánov monitorovať, či platobná inštitúcia dodržiava všetky povinnosti stanovené touto smernicou.

6.           Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť riadne a obozretné riadenie platobnej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, ktorí v nej majú kvalifikovaný podiel.

7.           Ak medzi platobnou inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány udelia povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia v účinnom vykonávaní ich funkcií dohľadu.

8.           Príslušné orgány udelia povolenie iba v prípade, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má platobná inštitúcia úzke prepojenie, alebo ťažkosti súvisiace s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení nebránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

9.           Povolenie je platné vo všetkých členských štátoch a umožňuje príslušnej platobnej inštitúcii poskytovať platobné služby v celej Únii buď na základe slobody poskytovať služby, alebo slobody usadiť sa za predpokladu, že sa povolenie vzťahuje na takéto služby.

Článok 11 Oznámenie rozhodnutia

Príslušné orgány informujú žiadateľa o udelení povolenia alebo o zamietnutí udelenia povolenia do troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti alebo, ak je žiadosť neúplná, do troch mesiacov od dátumu prijatia všetkých informácií potrebných na prijatie rozhodnutia. Dôvody sa uvedú vždy, keď sa povolenie zamietne.

Článok 12 Odňatie povolenia

1.           Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené platobnej inštitúcii len v prípade, ak inštitúcia:

a)      nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát v takých prípadoch neustanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)      získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

c)      už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých súvisiacich zmenách;

d)      by ďalším vykonávaním obchodnej činnosti v oblasti platobných služieb predstavovala ohrozenie stability alebo dôvery v platobný systém;

e)      nastal jeden z prípadov, v ktorých vnútroštátne právne predpisy ustanovujú odňatie povolenia.

2.           V prípade odňatia povolenia sa uvedú dôvody a odňatie sa musí oznámiť dotknutým osobám.

3.           Odňatie povolenia sa zverejňuje, a to aj v registroch uvedených v článkoch 13 a 14.

Článok 13 Registrácia v domovskom členskom štáte

Členské štáty zriadia verejný register platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, ich agentov a pobočiek, ako aj fyzických a právnických osôb a ich agentov a pobočiek, ktorým bola udelená výnimka v súlade s článkom 27, a inštitúcií uvedených v článku 2 ods. 3, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávnené poskytovať platobné služby. Zapíšu sa do registra domovského členského štátu.

V tomto registri sa uvádzajú platobné služby, na ktoré má platobná inštitúcia povolenie alebo pre ktoré je fyzická alebo právnická osoba registrovaná. Platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, sa uvádzajú v registri oddelene od fyzických a právnických osôb, ktoré boli zaregistrované v súlade s článkom 27. Register je verejne prístupný k nahliadnutiu, dostupný online a pravidelne sa aktualizuje.

Článok14 Webový portál v rámci orgánu EBA

1.           Orgán EBA zriadi webový portál ako európsky elektronický prístupový bod, ktorý bude navzájom prepájať verejné registre uvedené v článku 13. Tento prístupový bod zriadi orgán EBA a bude ho i prevádzkovať.

2.           Systém prepojenia verejných registrov tvoria:

a)      centrálne registre členských štátov;

b)      portál, ktorý slúži ako európsky elektronický prístupový bod.

3.           Členské štáty zabezpečia prístup k svojim verejným registrom prostredníctvom tohto prístupového bodu.

4.           EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanovia technické požiadavky týkajúce sa prístupu k informáciám vo verejných registroch uvedených v článku 13 na úrovni Únie. Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii [... do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 15 Zachovanie platnosti povolenia

O každej zmene, ktorá môže mať vplyv na presnosť informácií a dokladov poskytnutých v súlade s článkom 5, platobná inštitúcia bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Článok 16 Účtovníctvo a štatutárny audit

1.           Smernica 78/660/EHS a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002[48] sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie.

2.           Pokiaľ sa neuplatňuje výnimka podľa smernice 78/660/EHS a prípadne smerníc 83/349/EHS a 86/635/EHS, ročné účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky platobných inštitúcií podliehajú auditu štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností v zmysle smernice 2006/43/ES.

3.           Na účely dohľadu členské štáty požadujú, aby platobné inštitúcie poskytovali o platobných službách a činnostiach uvedených v článku 17 ods. 1 oddelené účtovné informácie, ktoré podliehajú audítorskej správe. V náležitých prípadoch, túto správu pripravujú štatutárni audítori alebo audítorská spoločnosť.

4.           Povinnosti stanovené v článku 63 smernice 2013/36/EÚ sa primerane uplatňujú na štatutárnych audítorov alebo audítorské spoločnosti platobných inštitúcií v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa platobných služieb.

Článok 17 Činnosti

1.           Okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na výkon týchto činností:

a)      poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti, úschova, a uchovávanie a spracovanie údajov;

b)      prevádzkovanie platobných systémov bez toho, aby bol dotknutý článok 29;

c)      obchodné činnosti okrem poskytovania platobných služieb so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne právo.

2.           Ak platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie. Členské štáty zabezpečia primeraný prístup k takýmto platobným účtom.

3.           Nijaké finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické peniaze v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES.

4.           Platobné inštitúcie môžu poskytovať úver týkajúci sa platobných služieb uvedených v bodoch 4 alebo 5 prílohy I, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)      úver je doplnkový a udeľuje sa výlučne v súvislosti s výkonom platobnej transakcie;

b)      bez ohľadu na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa poskytovania úverov prostredníctvom kreditných kariet sa úver poskytnutý v súvislosti s platbou a v súlade s článkom 10 ods. 9 a článkom 26 splatí v krátkej lehote, ktorá v žiadnom prípade neprekročí 12 mesiacov;

c)      takýto úver sa neposkytuje z finančných prostriedkov prijatých alebo držaných na účel vykonania platobnej transakcie;

d)      vlastné zdroje platobnej inštitúcie sú vždy a k spokojnosti orgánov dohľadu primerané so zreteľom na celkovú sumu poskytnutého úveru.

5.           Platobné inštitúcie nesmú vykonávať obchodnú činnosť v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

6.           Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES[49] a iných príslušných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Oddiel 2 Iné požiadavky

Článok 18 Využitie agentov, pobočiek alebo subjektov poverených externým vykonávaním činnosti

1.           Ak platobná inštitúcia zamýšľa poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta, oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie:

a)      meno/názov a bydlisko/sídlo agenta;

b)      opis mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré agenti uplatnia s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice 2005/60/ES;

c)      totožnosť členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie agenta, ktoré sa podieľajú na poskytovaní platobných služieb, a doklad o tom, že sú odborne spôsobilými a vhodnými osobami.

2.           Keď príslušné orgány dostanú informácie v súlade s odsekom 1, zapíšu agenta do registra zriadeného podľa článku 13.

3.           Pred zápisom agenta do registra príslušné orgány, ak sa domnievajú, že informácie, ktoré im boli poskytnuté, nie sú správne, podniknú ďalšie kroky na ich overenie.

4.           Ak po podniknutí týchto krokov na overenie informácií nie sú príslušné orgány presvedčené o tom, že informácie im poskytnuté podľa odseku 1 sú správne, zápis agenta do registra zriadeného podľa článku 13 zamietnu.

5.           Ak chce platobná inštitúcia poskytovať platobné služby v inom členskom štáte prostredníctvom agenta, dodržiava postupy uvedené v článku 26. V tom prípade predtým, než možno agenta zapísať do registra podľa tohto článku, príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o svojom zámere zapísať agenta do registra a zohľadniť ich stanovisko.

6.           Ak majú príslušné orgány hostiteľského členského štátu opodstatnené dôvody domnievať sa, že v súvislosti so zamýšľaným využitím služieb agenta alebo zriadením pobočky dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle smernice 2005/60/ES alebo k pokusu o ne, alebo že využitie služieb takéhoto agenta alebo zriadenie takejto pobočky by zvýšilo riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, oznámia túto skutočnosť príslušným orgánom domovského členského štátu, ktoré môžu odmietnuť zápis agenta alebo pobočky do registra alebo môžu zápis agenta alebo pobočky zrušiť, ak k nemu už došlo.

7.           Ak má platobná inštitúcia v úmysle poveriť externým vykonávaním prevádzkových úloh platobných služieb tretiu stranu, informuje o tejto skutočnosti príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Externé vykonávanie činností sa nesmie v prípade dôležitých prevádzkových úloh uskutočniť spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť príslušných orgánov monitorovať dodržiavanie všetkých povinností stanovených v tejto smernici zo strany platobnej inštitúcie.

Na účely druhého pododseku sa prevádzková úloha považuje za dôležitú vtedy, ak by chyba v jej vykonaní alebo jej nevykonanie podstatne narušili pokračujúce dodržiavanie podmienok vyplývajúcich z povolenia, o ktoré platobná inštitúcia požiadala podľa tejto hlavy, alebo iných jej povinností podľa tejto smernice, alebo jej finančnú výkonnosť alebo požiadavky na riadne finančné hospodárenie alebo kontinuitu poskytovania platobných služieb. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade externého vykonávania dôležitých prevádzkových úloh platobné inštitúcie dodržiavali tieto podmienky:

a)      externé vykonávanie činností nesmie mať za následok delegovanie zodpovedností vrcholového manažmentu;

b)      nesmie sa zmeniť vzťah a povinnosti platobnej inštitúcie k používateľom platobných služieb podľa tejto smernice;

c)      nesmú sa narušiť podmienky, ktoré musí platobná inštitúcia dodržiavať, aby mohla získať povolenie, a musia sa zachovať v súlade s touto hlavou;

d)      nesmie sa zrušiť ani upraviť nijaká z iných podmienok, na základe ktorej bolo platobnej inštitúcii udelené povolenie.

8.           Platobné inštitúcie zabezpečia, aby agenti alebo pobočky, ktorí konajú v ich mene, informovali o tejto skutočnosti používateľov platobných služieb.

9.           Platobné inštitúcie informujú príslušné orgány svojho domovského členského štátu bez zbytočného odkladu o všetkých zmenách týkajúcich sa využívania agentov, vrátane dodatočných agentov, pobočiek alebo subjektov, ktoré sú poverené externým vykonávaním služieb, a náležite aktualizujú informácie uvedené v odseku 1.

Článok 19 Zodpovednosť

1.           Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré sa pri výkone prevádzkových úloh spoliehajú na tretie strany, podnikli primerané kroky, ktorými zabezpečia splnenie požiadaviek tejto smernice.

2.           Členské štáty od platobných inštitúcií vyžadujú, aby naďalej niesli plnú zodpovednosť za každé konanie svojich zamestnancov alebo za každého agenta, pobočku alebo subjekt, ktorý poverili externým vykonávaním činnosti.

Článok 20 Uchovávanie záznamov

Členské štáty vyžadujú od platobných inštitúcií, aby uchovávali všetky príslušné záznamy na účely tejto hlavy najmenej päť rokov bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2005/60/ES alebo iné príslušné právne predpisy Únie.

Oddiel 3 Príslušné orgány a dohľad

Článok 21 Určenie príslušných orgánov

1.           Členské štáty určia za príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolení a prudenciálny dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré majú vykonávať povinnosti stanovené podľa tejto hlavy, buď orgány verejnej moci, alebo subjekty uznané vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo orgánmi verejnej moci, ktoré na tento účel výslovne oprávňuje vnútroštátne právo, vrátane národných centrálnych bánk.

Príslušné orgány zaručia nezávislosť od hospodárskych subjektov a predchádzajú konfliktu záujmov. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, platobné inštitúcie, úverové inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí ani poštové žírové inštitúcie nesmú byť určené za príslušné orgány.

Členské štáty o tom náležite informujú Komisiu.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 1 mali všetky potrebné právomoci na výkon svojich povinností.

3.           Ak na území členského štátu existuje viac než jeden príslušný orgán pre záležitosti upravené touto hlavou, tento členský štát zabezpečí, aby tieto orgány úzko spolupracovali, aby mohli účinne plniť svoje povinnosti. To isté platí aj v prípadoch, keď orgány príslušné pre otázky upravené v tejto hlave nie sú príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad úverovými inštitúciami.

4.           Za plnenie úloh príslušných orgánov určených podľa odseku 1 sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu.

5.           Odsek 1 neznamená, že sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby vykonávali dohľad nad obchodnými činnosťami platobných inštitúcií inými, než je poskytovanie platobných služieb a činnosti uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a)..

Článok 22 Dohľad

1.           Členské štáty zabezpečia, aby boli kontroly vykonávané príslušnými orgánmi na účely kontroly nepretržitého dodržiavania ustanovení tejto hlavy primerané, zodpovedajúce a aby reagovali na riziká, ktorým sú platobné inštitúcie vystavené.

S cieľom vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tejto hlavy sú príslušné orgány oprávnené prijať tieto opatrenia, a to najmä:

a)      vyžadovať od platobnej inštitúcie, aby poskytla všetky informácie potrebné na kontrolu dodržiavania uvedených ustanovení;

b)      vykonávať kontroly na mieste v platobnej inštitúcii, u každého agenta či v každej pobočke poskytujúcej platobné služby, za ktorých konanie nesie platobná inštitúcia zodpovednosť, alebo v každom subjekte, ktorý bol poverený externým vykonávaním činnosti;

c)      vydávať odporúčania a usmernenia, a v prípade potreby i záväzné správne opatrenia;

d)      pozastaviť platnosť povolenia alebo ho v prípadoch uvedených v článku 12 odňať.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté postupy pre odňatie povolenia a trestnoprávne ustanovenia, členské štáty ustanovia, že ich dotknuté príslušné orgány môžu proti platobným inštitúciám, resp. tým subjektom, ktoré v skutočnosti ovládajú obchodnú činnosť platobných inštitúcií, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo vykonávania obchodnej činnosti v oblasti platobných služieb, prijať opatrenia alebo im uložiť sankcie, ktorých cieľom je ukončiť zistené porušenia alebo odstrániť ich príčiny.

3.           Členské štáty bez ohľadu na požiadavky uvedené v článku 6, článku 7 ods. 1 a 2 a článku 8 zabezpečia, aby boli príslušné orgány oprávnené prijímať opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku na zabezpečenie dostatočného kapitálu pre platobné služby, najmä ak činnosti nesúvisiace s platobnými službami platobnej inštitúcie narúšajú alebo môžu narušiť finančné zdravie platobnej inštitúcie.

Článok 23 Služobné tajomstvo

1.           Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj experti, ktorí konajú v mene príslušných orgánov, boli viazaní služobným tajomstvom bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia trestného práva.

2.           Výmena informácií podľa článku 25 podlieha prísnemu zachovávaniu služobného tajomstva, aby sa zabezpečila ochrana práv jednotlivcov a podnikov.

3.           Členské štáty môžu primerane uplatňovať tento článok so zreteľom na články 53 až 61 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 24 Právo obrátiť sa na súd

1.           Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o platobnú inštitúciu, mohli byť podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou napadnuteľné na súde.

2.           Odsek 1 sa uplatňuje aj v prípade opomenutia konať.

Článok 25 Výmena informácií

1.           Príslušné orgány rôznych členských štátov spolupracujú navzájom, prípadne s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov, orgánom EBA a inými príslušnými orgánmi určenými podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb.

2.           Členské štáty okrem toho povoľujú výmeny informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a:

a)      príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám a dohľad nad nimi;

b)      Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)      inými príslušnými orgánmi určenými podľa tejto smernice, smernice 2005/60/ES a iných právnych predpisov Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)      orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 26 Uplatňovanie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby

1.           Každá oprávnená platobná inštitúcia, ktorá chce prvýkrát poskytovať platobné služby v inom členskom štáte, než je jej domovský členský štát na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, informuje o tejto skutočnosti príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu do jedného mesiaca od prijatia týchto informácií oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu názov a sídlo platobnej inštitúcie, mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky, organizačnú štruktúru platobnej inštitúcie a druh platobných služieb, ktoré zamýšľa poskytovať na území hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu spolupracujú s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu s cieľom vykonávať kontroly a prijať potrebné kroky stanovené v článku 22, pokiaľ ide o agenta, pobočku alebo subjekt, ktorému boli externe zverené činnosti platobnej inštitúcie so sídlom na území iného členského štátu.

2.           V zmysle spolupráce v súlade s odsekmi 1 a 2 vždy, keď chce príslušný orgán domovského členského štátu vykonať kontrolu na mieste na území hostiteľského členského štátu, informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu však môžu delegovať príslušným orgánom hostiteľského členského štátu vykonanie kontrol na mieste v dotknutej inštitúcii.

3.           Príslušné orgány si navzájom poskytujú všetky základné a/alebo dôležité informácie, a to najmä v prípadoch porušenia povinností alebo podozrenia z porušenia povinností zo strany agenta, pobočky alebo subjektu, ktorý bol poverený externým vykonávaním činnosti. V tejto súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznamujú všetky dôležité informácie a z vlastnej iniciatívy aj všetky základné informácie.

4.           Odseky 1 až 4 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov stanovené v smernici 2005/60/ES a nariadení (ES) č. 1781/2006, najmä v článku 37 ods. 1 smernice 2005/60/ES a článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1781/2006, týkajúce sa dohľadu nad dodržiavaním alebo sledovania dodržiavania požiadaviek stanovených v uvedených nástrojoch.

5.           EBA vydá usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o prvkoch, ktoré treba zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či by oznámená činnosť, ktorú plánuje platobná inštitúcia vykonávať v druhom členskom štáte podľa odseku 1 tohto článku, predstavovala uplatnenie práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Uvedené usmernenia sa vydajú do [... dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

6.           EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí rámec spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s týmto článkom a článkom 18. V návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti spolupráce pri oznamovaní platobných inštitúcií, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah informácií, ktoré sa majú predložiť, a zaobchádzanie s nimi vrátane spoločnej terminológie a štandardných formulárov oznámení, aby sa zabezpečil jednotný a efektívny postup oznamovania.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do (vložte dátum)[... do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

7.           EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí rámec spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 tohto článku a článkom 22. V návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti týkajúce sa spolupráce, pokiaľ ide o dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah vymieňaných informácií a zaobchádzanie s nimi, aby sa zabezpečil jednotný a efektívny dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré cezhranične poskytujú platobné služby.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do (vložte dátum)[... do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

8.           Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 6 a 7 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 4 Výnimka

Článok 27 Podmienky

1.           Bez ohľadu na článok 13 môžu členské štáty neuplatňovať alebo svojim príslušným orgánom povoliť, aby neuplatňovali celý postup alebo jeho časť a podmienky uvedené v oddieloch 1 až 3, s výnimkou článkov 21, 23, 24 a 25, a svojim príslušným orgánom môžu povoliť alebo umožniť, aby fyzickým alebo právnickým osobám umožnili zápis do registra zriadeného podľa článku 13, ak:

a)      priemer z celkovej sumy platobných transakcií vykonaných dotknutou osobou za posledných dvanásť mesiacov vrátane agentov, za ktorých činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje 1 milión EUR za mesiac. Táto požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných transakcií predpokladanej v podnikateľskom pláne, ak príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu,

b)      žiadna z fyzických osôb zodpovedných za riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné finančné trestné činy.

2.           Od každej fyzickej alebo právnickej osoby zapísanej do registra v súlade s odsekom 1 sa vyžaduje, aby mala svoje ústredie alebo bydlisko/sídlo v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju obchodnú činnosť.

3.           S osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami bez toho, aby sa na ne vzťahoval článok 10 ods. 9 a článok 26.

4.           Členské štáty môžu taktiež stanoviť, aby každá fyzická a právnická osoba zapísaná do registra v súlade s odsekom 1 tohto článku mohla vykonávať iba určité činnosti uvedené v článku 17.

5.           Osoby uvedené v odseku 1 tohto článku informujú príslušné orgány o každej zmene svojej situácie, ktorá je relevantná z hľadiska podmienok uvedených v uvedenom odseku. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby tá osoba, ktorá prestala spĺňať podmienky uvedené v odsekoch 1, 2 a 4, požiadala do 30 kalendárnych dní o udelenie povolenia v súlade s postupom stanoveným v článku 10.

6.           Odseku 1 až 5 tohto článku sa neuplatňujú, pokiaľ ide o ustanovenia smernice 2005/60/ES alebo vnútroštátne ustanovenia o boji proti praniu špinavých peňazí.

Článok 28 Oznamovanie a poskytovanie informácií

Ak členský štát využije výnimku stanovenú v článku 27, svoje rozhodnutie oznámi Komisii do [vložte dátum (konečný dátum transpozície)] a Komisii bezodkladne oznámi každú následnú zmenu. Členský štát okrem toho informuje Komisiu o počte príslušných fyzických a právnických osôb a každoročne o celkovej sume platobných transakcií vykonaných k 31. decembru každého kalendárneho roka, ako je uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a).

KAPITOLA 2 Spoločné ustanovenia

Článok 29 Prístup k platobným systémom

1.           Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá prístupu oprávnených poskytovateľov platobných služieb alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú právnickými osobami, k platobným systémom boli objektívne, nediskriminačné a primerané a nebránili v prístupe viac, než je potrebné na zabezpečenie pred osobitnými rizikami, ako napríklad rizikom spojeným so zúčtovaním, prevádzkovým rizikom a obchodným rizikom, a na ochranu finančnej a prevádzkovej stability platobného systému.

Platobné systémy nekladú poskytovateľom platobných služieb, používateľom platobných služieb ani iným platobným systémom tieto požiadavky:

a)      obmedzujúce pravidlá o účinnej účasti na iných platobných systémoch;

b)      pravidlo, ktoré diskriminuje poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o práva, povinnosti a oprávnenia účastníkov systému,

c)      akékoľvek obmedzenie na základe inštitucionálneho postavenia.

2.           Odsek 1 sa neuplatňuje na:

a)      platobné systémy určené podľa smernice 98/26/ES;

b)      platobné systémy pozostávajúce výhradne z poskytovateľov platobných služieb patriacich do skupiny pozostávajúcej zo subjektov prepojených kapitálom, keď jeden z

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že určený platobný systém umožňuje poskytovateľovi platobných služieb postúpiť prevodné príkazy prostredníctvom systému cez priameho účastníka, takýchto nepriamy prístup k službám systému sa na požiadanie poskytne aj iným poskytovateľom platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaným poskytovateľom platobných služieb v súlade s odsekom 1.

Článok 30 Zákaz poskytovať platobné služby inými osobami než poskytovateľmi platobných služieb a oznamovacia povinnosť

1.           Členské štáty zakážu fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú poskytovateľmi platobných služieb, ani nie sú výslovne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, poskytovať platobné služby.

2.           Členské štáty žiadajú od poskytovateľov platobných služieb predtým, než začnú činnosť uvedenú v článku 3 písm. k), ktorej objem platobných transakcií vypočítaný v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) prevyšuje finančný limit stanovený v uvedenom článku, aby oznámili svoj úmysel príslušným orgánom a predložili žiadosť o uznanie za obmedzenú sieť.

Príslušný orgán do jedného mesiaca od dátumu prijatia žiadosti o uznanie prijme odôvodnené rozhodnutie na základe kritérií uvedených v článku 3 písm. k) o uznaní alebo neuznaní činnosti ako obmedzenej siete a o svojom rozhodnutí náležite informuje poskytovateľa platobných služieb. Súhrn rozhodnutia sa sprístupní vo verejnom registri zriadenom podľa článku 13.

Príslušné orgány informujú Komisiu o každom rozhodnutí prijatom v súlade s druhým pododsekom.

HLAVA III TRANSPARENTNOSŤ PODMIENOK A POŽIADAVKY NA POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ O PLATOBNÝCH SLUŽBÁCH

KAPITOLA 1 Všeobecné pravidlá

Článok 31 Rozsah pôsobnosti

1.           Táto hlava sa vzťahuje na jednorazové platobné transakcie, rámcové zmluvy a platobné transakcie, na ktoré sa tieto zmluvy vzťahujú. Strany sa môžu dohodnúť, že sa táto hlava neuplatňuje v celom rozsahu alebo sčasti, ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom.

2.           Členské štáty môžu stanoviť, že ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na mikropodniky rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov.

3.           Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES a iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 32 Iné ustanovenia právnych predpisov Únie

Ustanoveniami tejto hlavy nie sú dotknuté žiadne právne predpisy Únie, ktoré obsahujú dodatočné požiadavky na poskytovanie informácií vopred.

Ak sa však uplatňuje aj smernica 2002/65/ES, požiadavky na poskytovanie informácií stanovené v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, s výnimkou bodu 2 písm. c) až g), bodu 3 písm. a), d) a e) a bodu 4 písm. b) uvedeného odseku sa nahradia článkami 37, 38, 44 a 45 tejto smernice.

Článok 33 Poplatky za poskytnutie informácií

1.           Poskytovateľ platobných služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za poskytovanie informácií podľa tejto hlavy.

2.           Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť na poplatkoch za dodatočné alebo častejšie poskytovanie informácií alebo za zasielanie informácií inými komunikačnými prostriedkami, než je vymedzené v rámcovej zmluve, na žiadosť používateľa platobných služieb.

3.           Ak poskytovateľ platobných služieb môže ukladať poplatky za poskytovanie informácií v súlade s odsekom 2, poplatky sú primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Článok 34 Dôkazné bremeno týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií

Členské štáty môžu ustanoviť, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dôkaz dodržania požiadaviek na poskytovanie informácií uvedených v tejto hlave, je na poskytovateľovi platobných služieb.

Článok 35 Výnimka z požiadaviek na poskytovanie informácií pri nástrojoch na vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronických peniazoch

1.           V prípade platobných nástrojov, ktoré sa na základe rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých platobných transakcií neprevyšujúcich 30 EUR, alebo pre ktoré je buď stanovený výdavkový limit vo výške 150 EUR, alebo v ktorých sa ukladá suma, ktorá nikdy neprekročí 150 EUR:

a)      odchylne od článkov 44, 45 a 49, poskytovateľ platobných služieb poskytuje platiteľovi len informácie o hlavných charakteristických znakoch platobnej služby vrátane spôsobu, akým sa platobný nástroj môže používať, povinnostiach, účtovaných poplatkoch a iné podstatné informácie potrebné na prijatie informovaného rozhodnutia spolu s uvedením, kde sa dajú ľahko získať všetky ostatné informácie a podmienky vymedzené v článku 45;

b)      odchylne od článku 47 možno dohodnúť, že od poskytovateľa platobných služieb sa nevyžaduje, aby navrhoval zmeny podmienok rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom, ako je ustanovené v článku 44 ods. 1;

c)      odchylne od článkov 50 a 51 možno dohodnúť, že po vykonaní platobnej transakcie:

i)        poskytovateľ platobných služieb poskytuje alebo sprístupňuje len odkaz, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb identifikovať platobnú transakciu, jej výšku a poplatky a/alebo v prípade viacerých platobných transakcií rovnakého druhu uskutočnených v prospech toho istého príjemcu, informácie o celkovej sume a poplatkoch za tieto platobné transakcie;

ii)       od poskytovateľa platobných služieb sa nepožaduje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií uvedených v bode i), ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo ak poskytovateľ platobných služieb nie je inak technicky schopný tieto informácie poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však poskytuje platiteľovi možnosť overiť si sumu uložených finančných prostriedkov.

2.           V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje môžu členské štáty zvýšiť tieto sumy až na 500 EUR.

KAPITOLA 2 Jednorazové platobné transakcie

Článok 36 Rozsah pôsobnosti

1.           Táto kapitola sa uplatňuje na jednorazové platobné transakcie, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva.

2.           Ak sa zasiela platobný príkaz na jednorazovú platobnú transakciu prostredníctvom platobného nástroja, na ktorý sa vzťahuje rámcová zmluva, poskytovateľ platobných služieb nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť informácie, ktoré sa používateľovi platobných služieb na základe rámcovej zmluvy s iným poskytovateľom platobných služieb už poskytli alebo ktoré sa mu podľa takejto rámcovej zmluvy poskytnú.

Článok 37 Všeobecné informácie poskytnuté vopred

1.           Členské štáty vyžadujú, aby pred tým, než sa používateľ platobných služieb zaviaže akoukoľvek zmluvou o poskytovaní jednorazovej platobnej služby alebo ponukou, poskytovateľ platobných služieb sprístupnil používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom informácie a podmienky vymedzené v článku 38. Na žiadosť používateľa platobných služieb poskytne poskytovateľ platobných služieb informácie a podmienky v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Tieto informácie a podmienky sú formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko pochopiteľnými slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

2.           Ak sa zmluva o poskytnutí jednorazovej platobnej služby uzatvorila na žiadosť používateľa platobných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytovateľovi platobných služieb splniť povinnosti podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb splní svoje povinnosti podľa uvedeného odseku ihneď po vykonaní platobnej transakcie.

3.           Povinnosti podľa odseku 1 tohto článku môžu byť splnené aj dodaním kópie návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú informácie a podmienky vymedzené v článku 38.

Článok 38 Informácie a podmienky

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa používateľovi platobných služieb poskytli alebo sprístupnili tieto informácie a podmienky:

a)      uvedenie informácií alebo jedinečný identifikátor, ktoré musí poskytnúť používateľ platobných služieb, aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný;

b)      maximálnu lehotu na vykonanie platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť;

c)      všetky poplatky, ktoré je používateľ platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa poplatky skladajú;

d)      v náležitých prípadoch aktuálny alebo referenčný výmenný kurz, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby v prípade platobných iniciačných služieb poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, poskytol platiteľovi informácie o ponúkanej službe a kontaktné údaje poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou.

3.           V náležitých prípadoch sa všetky ostatné dôležité informácie a podmienky vymedzené v článku 42 sprístupňujú používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom.

Článok 39 Informácie pre platiteľa a príjemcu v prípade platobnej iniciačnej služby

Ak poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, na žiadosť platiteľa iniciuje platobný príkaz, bezodkladne po iniciácií poskytne alebo sprístupní platiteľovi alebo v náležitých prípadoch príjemcovi tieto údaje:

a)           potvrdenie úspešnej iniciácie platobného príkazu s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa;

b)           odkaz umožňujúci platiteľovi a príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a v náležitých prípadoch platiteľa a všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

c)           sumu platobnej transakcie;

d)           v náležitých prípadoch výšku poplatkov za platobnú transakciu, prípadne ich rozpis.

Článok 40 Informácie pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet platiteľa v prípade platobnej iniciačnej služby

Ak sa platobný príkaz iniciuje vlastným systémom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, tento v prípade podvodu alebo sporu sprístupní platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a autorizačné informácie.

Článok 41 Informácie pre platiteľa po prijatí platobného príkazu

Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje::

a)           referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne informácie týkajúce sa príjemcu;

b)           sumu platobnej transakcie v mene použitej v platobnom príkaze;

c)           výšku všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa takéto poplatky skladajú;

d)           ak je to vhodné, i výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa alebo odkaz naň, ak sa líši od kurzu stanoveného v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. d), a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)           dátum prijatia platobného príkazu.

Článok 42 Informácie pre príjemcu po vykonaní platobnej transakcie

Ihneď po vykonaní platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytne alebo sprístupní príjemcovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje:

a)           referenčné údaje umožňujúce príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne platiteľa a všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)           sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej má finančné prostriedky k dispozícii príjemca;

c)           výšku všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktorú je príjemca povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa takéto poplatky skladajú;

d)           ak je to vhodné, výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu, a sumu platobnej transakcie pred menovým prepočtom;

e)           dátum pripísania.

KAPITOLA 3 Rámcové zmluvy

Článok 43 Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva.

Článok 44 Všeobecné informácie poskytnuté vopred

1.           Členské štáty vyžadujú, aby poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb v dostatočnom predstihu pred tým, než sa tento zaviaže akoukoľvek rámcovou zmluvou alebo ponukou, poskytol v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov informácie a podmienky vymedzené v článku 45. Tieto informácie a podmienky sú formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko pochopiteľnými slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

2.           Ak sa rámcová zmluva uzatvorila na žiadosť používateľa platobných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytovateľovi platobných služieb splniť povinnosti podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb splní svoje povinnosti podľa uvedeného odseku ihneď po uzatvorení rámcovej zmluvy.

3.           Povinnosti podľa odseku 1 môžu byť splnené aj dodaním kópie návrhu rámcovej zmluvy, ktorá obsahuje informácie a podmienky vymedzené v článku 45.

Článok 45 Informácie a podmienky

Členské štáty zabezpečia, aby boli používateľovi platobných služieb poskytnuté tieto informácie a podmienky:

1.           o poskytovateľovi platobných služieb:

a)      meno/názov poskytovateľa platobných služieb, adresa jeho sídla a prípadne adresa jeho agenta alebo pobočky zriadenej v členskom štáte, v ktorom sa ponúkajú platobné služby, a každá ďalšia adresa vrátane emailovej adresy, ktorá je dôležitá pre komunikáciu s poskytovateľom platobných služieb;

b)      podrobnosti o príslušných orgánoch dohľadu a o registri stanovenom v článku 13 alebo o každom inom príslušnom verejnom registri, v ktorom je zaregistrované povolenie poskytovateľa platobných služieb, a registračné číslo alebo rovnocenná identifikácia podľa tohto registra;

2.           o používaní platobných služieb:

a)      opis hlavných charakteristických znakov platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť;

b)      uvedenie informácií alebo jedinečný identifikátor, ktoré musí poskytnúť používateľ platobných služieb, aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný;

c)      forma a postup na udelenie súhlasu na iniciovanie alebo vykonanie platobnej transakcie a odvolanie takého súhlasu v súlade s článkami 57 a 71;

d)      odkaz na okamih prijatia platobného príkazu v zmysle článku 69 a čas ukončenia, ak bol poskytovateľom platobných služieb určený;

e)      maximálnu lehotu na vykonanie platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť;

f)       či existuje možnosť dohodnúť sa na výdavkových limitoch pri používaní platobných nástrojov v súlade s článkom 60 ods. 1;

3.           o poplatkoch, úrokoch a výmenných kurzoch:

a)      všetky poplatky, ktoré je používateľ platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa poplatky skladajú;

b)      ak je to vhodné, úroková sadzba a výmenný kurz, ktoré sa uplatnia, alebo ak sa použije referenčná úroková sadzba a výmenný kurz, spôsob výpočtu skutočného úroku a príslušný dátum a index alebo základ pre určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu;

c)      ak je to dohodnuté, okamžité uplatnenie zmien referenčnej úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu a požiadavky na poskytnutie informácií týkajúcich sa zmien v súlade s článkom 47 ods. 2;

4.           o komunikácii:

a)      ak je to vhodné, komunikačné prostriedky vrátane technických požiadaviek na vybavenie a softvér, ktoré používateľ platobných služieb potrebuje a ktoré sú dohodnuté medzi stranami na účel prenosu informácií alebo oznámení podľa tejto smernice;

b)      spôsob a frekvencia poskytovania alebo sprístupňovania informácií podľa tejto smernice;

c)      jazyk alebo jazyky, v ktorých sa uzatvára rámcová zmluva a v ktorých sa uskutočňuje komunikácia počas tohto zmluvného vzťahu;

d)      právo používateľa platobných služieb získať zmluvné podmienky rámcovej zmluvy a informácie a podmienky v súlade s článkom 46;

5.           o bezpečnostných a nápravných opatreniach:

a)      ak je to vhodné, opis opatrení, ktoré má prijať používateľ platobných služieb na zachovanie bezpečnosti platobného nástroja, a spôsob informovania poskytovateľa platobných služieb na účely článku 61 ods. 1 písm. b); ; a opis bezpečného postupu oznamovania, prostredníctvom ktorého poskytovateľ platobných služieb informuje zákazníka v prípade podozrenia podvodu alebo skutočného podvodu alebo bezpečnostných hrozieb;

b)      ak je to dohodnuté, podmienky, za ktorých si poskytovateľ platobných služieb vyhradzuje právo zablokovať platobný nástroj v súlade s článkom 60;

c)      zodpovednosť platiteľa v súlade s článkom 66 vrátane informácie o príslušnej sume;

d)      ako a v akej lehote má používateľ platobných služieb oznamovať poskytovateľovi platobných služieb neautorizované alebo nesprávne iniciované alebo vykonané platobné transakcie v súlade s článkom 63, ako aj zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie v súlade s článkom 65;

e)      zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za iniciovanie alebo vykonanie platobných transakcií v súlade s článkom 80;

f)       podmienky vrátenia finančných prostriedkov v súlade s článkami 67 a 68;

6.           o zmenách rámcovej zmluvy a jej ukončení:

a)      ak je to dohodnuté, informácia, že platí domnienka, že používateľ platobných služieb prijal zmeny podmienok v súlade s článkom 47, pokiaľ pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti týchto zmien neoznámil poskytovateľovi platobných služieb, že tieto zmeny neprijíma;

b)      trvanie zmluvy;

c)      právo používateľa platobných služieb ukončiť rámcovú zmluvu a iné dohody týkajúce sa jej ukončenia v súlade s článkom 47 ods. 1 a článkom 48;

7.           o práve na nápravu:

a)      prípadná zmluvná doložka o rozhodnom práve, ktorým sa riadi rámcová zmluva a/alebo príslušný súd;

b)      mimosúdne postupy podania sťažností a vyrovnania, ktoré môže používateľ platobných služieb využiť v súlade s článkami 88 až 91.

Článok 46 Dostupnosť informácií a podmienok rámcovej zmluvy

Používateľ platobných služieb má kedykoľvek počas zmluvného vzťahu právo získať na požiadanie v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov zmluvné podmienky rámcovej zmluvy, ako aj informácie a podmienky vymedzené v článku 45.

Článok 47 Zmeny podmienok rámcovej zmluvy

1.           Každú zmenu rámcovej zmluvy, ako aj informácií a podmienok vymedzených v článku 45 predkladá poskytovateľ platobných služieb rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 44 ods. 1, a to najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania zmien.

V náležitých prípadoch v súlade s článkom 45 ods. 6 písm. a) poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb, že ak pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti týchto zmien neoznámi poskytovateľovi platobných služieb, že tieto zmeny neprijíma, platí domnienka, že tieto zmeny prijal. V takomto prípade poskytovateľ platobných služieb tiež uvedie, že používateľ platobných služieb má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania zmien.

2.           Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite a bez oznámenia za predpokladu, že sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a že zmeny sa zakladajú na referenčnej úrokovej sadzbe alebo výmennom kurze, ktoré sú dohodnuté v súlade s článkom 45 ods. 3 písm. b) a c). Používateľ platobných služieb je o každej zmene úrokovej sadzby informovaný čo najskôr, a to rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 44 ods. 1, pokiaľ sa strany nedohodli na osobitnom intervale alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania informácií. Zmeny úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov, ktoré sú pre používateľov platobných služieb priaznivejšie, sa však môžu uplatňovať bez oznámenia.

3.           Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu použité v platobných transakciách sa uplatňujú a vypočítavajú neutrálnym spôsobom, ktorý používateľov platobných služieb nediskriminuje.

Článok 48 Ukončenie platnosti zmluvy

1.           Používateľ platobných služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, pokiaľ sa strany nedohodli na výpovednej lehote. Táto lehota nesmie presiahnuť jeden mesiac.

2.           Vypovedanie rámcovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú dlhšiu než 12 mesiacov alebo na dobu neurčitú, je po uplynutí 12 mesiacov pre používateľa platobných služieb bezplatné. Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť poplatky za vypovedanie zmluvy primerané a v súlade s nákladmi.

3.           Ak sa to dohodlo v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže vypovedať rámcovú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú najmenej s dvojmesačnou výpovednou lehotou rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1.

4.           Používateľ platobných služieb je v prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby povinný uhradiť len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti zmluvy. Ak sa poplatky uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu vráti.

5.           Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté zákony a iné právne predpisy členských štátov, ktoré upravujú práva zmluvných strán na vyhlásenie rámcovej zmluvy za nevykonateľnú alebo neplatnú.

6.           Členské štáty môžu pre používateľov platobných služieb zaviesť priaznivejšie ustanovenia.

Článok 49 Informácie poskytnuté pred vykonaním jednotlivých platobných transakcií

V prípade jednotlivej platobnej transakcie na základe rámcovej zmluvy iniciovanej platiteľom poskytne poskytovateľ platobných služieb na žiadosť platiteľa pre túto špecifickú platobnú transakciu explicitné informácie o maximálnom čase na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa suma poplatkov skladá.

Článok 50 Informácie pre platiteľa o jednotlivých platobných transakciách

1.           Po odpísaní sumy jednotlivej platobnej transakcie z účtu platiteľa, alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet, po prijatí platobného príkazu poskytne poskytovateľ platobných služieb platiteľa bezodkladne platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1, tieto informácie:

a)      referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať každú platobnú transakciu a prípadne aj informácie týkajúce sa príjemcu;

b)      sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa alebo v mene použitej v platobnom príkaze;

c)      výšku všetkých poplatkov za platobnú transakciu, a ak je to vhodné, i rozpis jednotlivých položiek alebo úroky, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

d)      ak je to vhodné, výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)      dátum odpísania alebo dátum prijatia platobného príkazu.

2.           Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú alebo sprístupňujú pravidelne najmenej raz mesačne a dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

3.           Členské štáty však môžu od poskytovateľov platobných služieb požadovať, aby raz za mesiac poskytovali bezplatne informácie v papierovej forme.

Článok 51 Informácie pre príjemcu o jednotlivých platobných transakciách

1.           Po vykonaní jednotlivej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytne bezodkladne príjemcovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1, tieto informácie:

a)      referenčné údaje umožňujúce príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne platiteľa a všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)      sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu;

c)      výšku všetkých poplatkov za platobnú transakciu, a ak je to vhodné, i rozpis jednotlivých položiek alebo úroky, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

d)      ak je to vhodné, výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu, a sumu platobnej transakcie pred menovým prepočtom;

e)      dátum pripísania.

2.           Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú alebo sprístupňujú pravidelne najmenej raz mesačne a dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

3.           Členské štáty však môžu od poskytovateľov platobných služieb požadovať, aby raz mesačne poskytovali bezplatne informácie v papierovej forme.

KAPITOLA 4 Spoločné ustanovenia

Článok 52 Mena a menový prepočet

1.           Platby sa uskutočňujú v mene dohodnutej medzi zmluvnými stranami.

2.           Ak sa služba menového prepočtu ponúka pred iniciáciou platobnej transakcie a ak sa táto služba menového prepočtu ponúka v mieste predaja alebo ju ponúka príjemca, strana ponúkajúca službu menového prepočtu platiteľovi mu oznámi všetky poplatky, ako aj výmenný kurz, ktorý sa na menový prepočet platobnej transakcie použije.

Platiteľ na tomto základe súhlasí so službou menového prepočtu.

Článok 53 Informácie o dodatočných poplatkoch alebo zľavách

1.           Ak príjemca žiada za použitie daného platobného nástroja poplatok alebo ponúka zľavu, oznámi to platiteľovi pred iniciáciou platobnej transakcie.

2.           Ak poskytovateľ platobných služieb alebo tretia osoba žiada za použitie daného platobného nástroja poplatok, oznámi to používateľovi platobných služieb pred iniciáciou platobnej transakcie.

HLAVA IV PRÁVA A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA A POUŽÍVANIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB

KAPITOLA 1 Spoločné ustanovenia

Článok 54 Rozsah pôsobnosti

1.           Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že článok 55 ods. 1, článok 57 ods. 3 a články 64, 66, 67, 68, 71 a 80 sa neuplatňujú v plnom rozsahu alebo čiastočne. Používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb si môžu tiež dohodnúť inú lehotu, než je lehota stanovená v článku 63.

2.           Členské štáty môžu ustanoviť, že článok 91 sa neuplatňuje, ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom.

3.           Členské štáty môžu ustanoviť, že ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na mikropodniky rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov.

4.           Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES alebo iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 55 Uplatniteľné poplatky

1.           Poskytovateľ platobných služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky za plnenie svojich informačných povinností alebo za nápravné a preventívne opatrenia podľa tejto hlavy, pokiaľ nie je v článku 70 ods. 1, článku 71 ods. 5 a článku 79 ods. 2 stanovené inak. Takéto poplatky sú dohodnuté medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľa platobných služieb.

2.           Ak platobná transakcia nezahŕňa menový prepočet, členské štáty vyžadujú, aby príjemca znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb, a platiteľ znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb.

3.           Poskytovateľ platobných služieb nebráni príjemcovi, aby od platiteľa žiadal poplatok alebo mu ponúkol zľavu alebo ho iným spôsob viedol k používaniu daného platobného nástroja. Akékoľvek poplatky však nepresahujú náklady, ktoré vzniknú príjemcovi na používanie osobitného platobného nástroja.

4.           Členské štáty však zabezpečia, aby príjemca nežiadal poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované podľa nariadenia (EÚ) č. [XX/XX/XX/] [OP, vložte prosím číslo nariadenia po jeho prijatí].

Článok 56 Výnimka pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronické

1.           V prípade platobných nástrojov, ktoré sa na základe rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých platobných transakcií neprevyšujúcich 30 EUR alebo pre ktoré je buď stanovený výdavkový limit 150 EUR alebo v ktorých sa ukladá suma, ktorá nikdy neprekročí 150 EUR, sa poskytovatelia platobných služieb môžu dohodnúť so svojimi používateľmi platobných služieb, že:

a)      článok 61 ods. 1 písm. b) a článok 62 ods. 1 písm. c) a d), ako ani článok 66 ods. 2 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj nedá zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť jeho ďalšiemu používaniu;

b)      články 64 a 65 a článok 66 ods. 1 a 2 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného nástroja, že platobná transakcia bola autorizovaná;

c)      odchylne od článku 70 ods. 1 sa od poskytovateľa platobných služieb nevyžaduje, aby používateľovi platobných služieb oznámil odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu;

d)      odchylne od článku 71 platiteľ nemôže odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo udelení súhlasu s vykonaním platobnej transakcie príjemcovi;

e)      odchylne od článkov 74 a 75 sa uplatňujú iné lehoty na vykonanie.

2.           V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje ich môžu zvýšiť až na 500 EUR.

3.           Články 65 a 66 tejto smernice sa uplatňujú aj na elektronické peniaze v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES s výnimkou, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zmraziť platobný účet alebo zablokovať platobný nástroj. Členské štáty môžu obmedziť rozsah pôsobnosti tejto výnimky na platobné účty alebo platobné nástroje s určitou hodnotou.

KAPITOLA 2 Autorizácia platobných transakcií

Článok 57 Súhlas a odvolanie súhlasu

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie. Platiteľ môže autorizovať platobnú transakciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po jej vykonaní.

2.           Súhlas s vykonaním platobnej transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb. Súhlas sa môže udeliť aj priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu. Súhlas s vykonaním platobnej transakcie sa takisto považuje za udelený, keď platiteľ autorizuje poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, aby inicioval platobnú transakciu s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet.

Ak súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

3.           Súhlas môže platiteľ kedykoľvek odvolať, avšak najneskôr do okamihu, keď sa transakcia stáva neodvolateľnou podľa článku 71. Súhlas na vykonanie viacero platobných transakcií možno tiež odvolať s takým účinkom, že každá budúca platobná transakcia sa bude považovať za neautorizovanú.

4.           Postup udelenia súhlasu sa dohodne medzi platiteľom a príslušným poskytovateľom (poskytovateľmi) platobných služieb.

Článok 58 Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou

1.           Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, získať platobné služby umožňujúce prístup k platobným účtom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy I.

2.           Ak bol poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, autorizovaný platiteľom na poskytovanie platobných služieb podľa odseku 1, má tieto povinnosti:

a)      zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli prístupné iným stranám;

b)      autentifikovať sa jednoznačným spôsobom voči poskytovateľovi (poskytovateľom) platobných služieb spravujúcim účet majiteľa účtu;

c)      neuchovávať citlivé platobné údaje alebo personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných služieb.

3.           Ak, v prípade platobnej iniciačnej služby, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet prijal platobný príkaz platiteľa prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, bezodkladne mu oznámi prijatie platobného príkazu a poskytne informácie o dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu.

4.           Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem objektívne odôvodnených prípadov.

Článok 59 Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou

1.           Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, získať služby platobných kariet.

2.           Ak platiteľ vydal súhlas vydavateľovi platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, ktorý poskytol platiteľovi platobný nástroj, aby získal informácie o dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu v držbe platiteľa, poskytovateľ platobných služieb spravujúci príslušný platobný účet oznámi tieto informácie vydavateľovi platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, hneď po prijatí platobného príkazu od platiteľa.

3.           Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem objektívne odôvodnených prípadov.

Článok 60 Obmedzenie použitia platobného nástroja

1.           Ak sa na účely udelenia súhlasu použije osobitný platobný nástroj, platiteľ a poskytovateľ platobných služieb platiteľa sa môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné transakcie vykonané prostredníctvom uvedeného platobného nástroja.

2.           Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb si môže vyhradiť právo zablokovať platobný nástroj z objektívnych dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti platobného nástroja, z dôvodov podozrenia z neautorizovaného alebo podvodného použitia platobného nástroja alebo v prípade platobného nástroja s úverovou linkou, ak sa podstatne zvýši riziko, že platiteľ možno nebude schopný plniť svoju povinnosť platiť.

3.           V takýchto prípadoch poskytovateľ platobných služieb dohodnutým spôsobom oznámi platiteľovi zablokovanie platobného nástroja a dôvody tohto zablokovania, ak je to možné, ešte pred zablokovaním platobného nástroja a najneskôr ihneď po ňom, pokiaľ takéto oznámenie neohrozuje objektívne bezpečnostné dôvody alebo ho nezakazujú iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy.

4.           Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný nástroj alebo ho nahradí novým platobným nástrojom, ak dôvody na zablokovanie pominuli.

Článok 61 Povinnosti používateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom

1.           Používateľ platobných služieb oprávnený na používanie platobného nástroja má tieto povinnosti:

a)      používať platobný nástroj v súlade s objektívnymi, nediskriminačnými a primeranými podmienkami upravujúcimi vydávanie a používanie tohto platobného nástroja;

b)      bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu zistenie straty, krádeže alebo zneužitia platobného nástroja alebo jeho neautorizované použitie.

2.           Na účely odseku 1 písm. a) používateľ platobných služieb najmä ihneď po získaní platobného nástroja prijme všetky primerané kroky, aby zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto nástroja. Povinnosti používateľa platobných služieb týkajúce sa starostlivého zaobchádzania nebránia používaniu akéhokoľvek platobného nástroja a služieb povolených podľa tejto smernice.

Článok 62 Povinnosti poskytovateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom

1.           Poskytovateľ platobných služieb vydávajúci platobný nástroj má tieto povinnosti:

a)      zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky platobného nástroja neboli prístupné stranám iným než používateľovi platobných služieb, ktorý je oprávnený používať platobný nástroj bez toho, aby boli dotknuté povinnosti používateľa platobných služieb stanovené v článku 61;

b)      neodoslať nevyžiadaný platobný nástroj okrem prípadu, keď sa má platobný nástroj už skôr vydaný používateľovi platobných služieb vymeniť;

c)      zabezpečiť nepretržitú dostupnosť vhodných prostriedkov, aby mohol používateľ platobných služieb splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 61 ods. 1 písm. b) alebo požiadať o odblokovanie podľa článku 60 ods. 4; na žiadosť poskytuje poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb prostriedky preukazujúce splnenie jeho oznamovacej povinnosti v období 18 mesiacov po oznámení;

d)      poskytnúť platiteľovi možnosť vykonať oznámenie podľa článku 61 ods. 1 písm. b) bezplatne a účtovať, ak vôbec, iba náklady na výmenu priamo súvisiace s platobným nástrojom;

e)      zabrániť každému použitiu platobného nástroja po tom, ako bolo vykonané oznámenie podľa článku 61 ods. 1 písm. b).

2.           Poskytovateľ platobných služieb znáša riziko spojené so zaslaním platobného nástroja alebo jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov platiteľovi.

Článok 63 Oznamovanie neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií

1.           Používateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet len vtedy, ak poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu, vrátane transakcií podľa článku 80, pokiaľ poskytovateľ platobných služieb prípadne neposkytol alebo nesprístupnil informácie o takejto platobnej transakcii v súlade s hlavou III.

2.           Ak je zapojený poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, používateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet podľa odseku 1 tohto článku bez toho, aby boli dotknuté články 65 ods. 2 a 80 ods. 1.

Článok 64 Dôkaz o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií

1.           Členské štáty vyžadujú v prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, aby bolo na poskytovateľovi platobných služieb a v prípade, že je zapojený a v náležitých prípadoch na poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Ak platobnú transakciu inicioval poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, dôkazné bremeno, že na platobnú transakciu nemala vplyv nijaká porucha ani iné nedostatky spojené s platobnou službou, za ktorú je zodpovedný, je na poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou.

2.           V prípade, že používateľ platobných služieb popiera, že by autorizoval vykonanú platobnú transakciu, použitie platobného nástroja, ktoré zaznamenal poskytovateľ platobných služieb, v náležitých prípadoch poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, ako také nie je nevyhnutne dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú transakciu alebo že pri plnení jednej alebo viacerých povinností podľa článku 61 konal platiteľ podvodným spôsobom alebo úmyselne konanie opomenul alebo konal s hrubou nedbalosťou.

Článok 65 Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie

1.           Členské štáty zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 63, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec neuskutočnila. Tým sa tiež zabezpečí, aby dátum pripísania na platobný účet platiteľa nebol neskorší než dátum, kedy sa suma odpísala.

2.           Ak je zapojený poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ktorý je treťou stranou, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vráti sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch na platobnom účte, z ktorého sa suma odpísala, docieli stav, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Môže sa uplatniť finančná kompenzácia pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet od poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou.

3.           Ďalšia finančná kompenzácia sa môže určiť v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na zmluvu uzavretú medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb alebo v náležitých prípadoch na zmluvu uzavretú medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou.

Článok 66 Zodpovednosť platiteľa za neautorizované platobné transakcie

1.           Odchylne od článku 65 platiteľ môže byť povinný znášať straty až do maximálnej výšky 50 EUR, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými transakciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného nástroja alebo zneužitím platobného nástroja.

Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami, ak vznikli na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa článku 61 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbalosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v odseku 1 tohto článku. V prípade platieb prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ak poskytovateľ platobných služieb nevyžaduje prísnu autentifikáciu zákazníka, platiteľ znáša finančné dôsledky iba vtedy, keď konal podvodným spôsobom. Ak príjemca alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu neakceptujú prísnu autentifikáciu zákazníka, vrátia finančnú škodu spôsobenú poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

2.           Platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja po tom, ako oznámil skutočnosti v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. b) okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom. Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí nepretržité primerané prostriedky na splnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, ako sa to vyžaduje podľa článku 62 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto platobného nástroja okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.

Článok 67 Vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom alebo prostredníctvom neho

1.           Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ nárok na vrátenie finančných prostriedkov od poskytovateľa platobných služieb v prípade autorizovanej platobnej transakcie iniciovanej príjemcom alebo prostredníctvom neho, ak už táto bola vykonaná, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

a)      v čase autorizácie nebola stanovená konkrétna suma platobnej transakcie;

b)      suma platobnej transakcie presahuje sumu, ktorú by mohol platiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na zvyčajné predchádzajúce výdavky, podmienky uvedené v rámcovej zmluve a príslušné okolnosti daného prípadu.

Na žiadosť poskytovateľa platobných služieb nesie platiteľ dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia takýchto podmienok.

Vrátenie finančných prostriedkov sa týka celej sumy vykonanej platobnej transakcie. Zahŕňa to aj skutočnosť, aby dátum pripísania na platobný účet platiteľa nebol neskorší než dátum, kedy sa suma odpísala.

V prípade inkás má platiteľ bezpodmienečné právo na vrátenie prostriedkov v časovej lehote stanovenej v článku 68 okrem prípadov, keď príjemca už splnil zmluvné povinnosti a nastalo už poskytnutie služieb alebo spotreba tovaru zo strany platiteľa. Na žiadosť poskytovateľa platobných služieb nesie príjemca dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v treťom pododseku.

2.           Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) však platiteľ nemôže uplatňovať ako dôvod menový prepočet, ak sa uplatnil referenčný výmenný kurz dohodnutý s jeho poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. d) a článkom 45 ods. 3 písm. b).

3.           V rámcovej zmluve medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb možno dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ak udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie priamo poskytovateľovi platobných služieb a v náležitých prípadoch sa informácie o tejto budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytli alebo sprístupnili dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti zo strany poskytovateľa platobných služieb alebo príjemcu.

Článok 68 Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom alebo prostredníctvom neho

1.           Členské štáty zabezpečia, aby platiteľ mohol v zmysle článku 67 požiadať o vrátenie finančných prostriedkov autorizovanej platobnej transakcie iniciovanej príjemcom alebo prostredníctvom neho v období ôsmich týždňov od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu.

2.           Do desiatich pracovných dní od prijatia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov poskytovateľ platobných služieb buď vráti celú sumu platobnej transakcie, alebo predloží odôvodnenie odmietnutia vrátenia finančných prostriedkov s uvedením orgánov, na ktoré sa v súlade s článkami 88 až 91 môže platiteľ v tejto veci obrátiť, ak s predloženým odôvodnením nesúhlasí.

Právo poskytovateľa platobných služieb odmietnuť vrátenie finančných prostriedkov uvedené v prvom pododseku sa neuplatňuje v prípade uvedenom v článku 67 ods. 1 štvrtom pododseku.

KAPITOLA 3 Vykonanie platobných transakcií

Oddiel 1 Platobné príkazy a sumy prevodov

Článok 69 Prijatie platobných príkazov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby okamih prijatia platobného príkazu bol okamih, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz, ktorý bol iniciovaný priamo platiteľom alebo v jeho mene poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo nepriamo príjemcom alebo prostredníctvom neho. Ak okamih prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Poskytovateľ platobných služieb môže stanoviť čas ukončenia pred koncom pracovného dňa, po uplynutí ktorého sa každý predložený platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.

2.           Ak sa používateľ platobných služieb, ktorý iniciuje platobný príkaz, a poskytovateľ platobných služieb dohodnú, že platobný príkaz sa začne vykonávať v konkrétny deň alebo na konci určitej lehoty alebo v deň, kedy dal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb k dispozícii finančné prostriedky, platobný príkaz sa na účely článku 74 považuje za prijatý v tento dohodnutý deň. Ak tento dohodnutý deň nie je pracovným dňom poskytovateľa platobných služieb, predložený platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.

Článok 70 Odmietnutie platobných príkazov

1.           Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne vykonať platobný príkaz, odmietnutie a, ak je to možné, i jeho dôvody a postup opravy akýchkoľvek faktických chýb, ktoré viedli k odmietnutiu, oznámi používateľovi platobných služieb, ak to nezakazujú iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy.

Poskytovateľ platobných služieb poskytne alebo sprístupní toto oznámenie dohodnutým spôsobom pri najbližšej príležitosti a v každom prípade v lehotách uvedených v článku 74.

Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky za takéto oznámenie, ak je odmietnutie objektívne odôvodnené.

2.           Ak sú splnené všetky podmienky stanovené v rámcovej zmluve platiteľa, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet platiteľa nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu bez ohľadu na to, či sa platobný príkaz iniciuje zo strany platiteľa alebo v jeho mene zo strany poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo zo strany príjemcu alebo prostredníctvom neho, pokiaľ to nezakazujú iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy.

3.           Platobný príkaz, ktorého vykonanie bolo odmietnuté, sa na účely článkov 74 a 80 považuje za neprijatý.

Článok 71 Neodvolateľnosť platobného príkazu

1.           Členské štáty zabezpečia, aby používateľ platobných služieb nesmel odvolať platobný príkaz po tom, ako bol tento platobný príkaz prijatý poskytovateľom platobných služieb platiteľa, pokiaľ v tomto článku nie je uvedené inak.

2.           Ak platobnú transakciu iniciuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, v mene platiteľa alebo prostredníctvom príjemcu, platiteľ nemôže odvolať platobný príkaz po tom, ako udelil súhlas poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, aby inicioval platobnú transakciu, alebo už previedol platobný príkaz alebo udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie v prospech príjemcu.

3.           V prípade inkasa a bez toho, aby bolo dotknuté právo na vrátenie finančných prostriedkov, však platiteľ môže odvolať platobný príkaz najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť finančné prostriedky odpísané z účtu.

4.           V prípade uvedenom v článku 69 ods. 2 môže používateľ platobných služieb odvolať platobný príkaz najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý predchádza dohodnutému dňu.

5.           Po lehotách uvedených v odsekoch 1 až 4 možno platobný príkaz odvolať, iba ak je to dohodnuté medzi používateľom platobných služieb a príslušnými poskytovateľmi platobných služieb. V prípade uvedenom v odsekoch 2 a 3 sa vyžaduje aj súhlas príjemcu. Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, príslušný poskytovateľ platobných služieb môže za odvolanie účtovať poplatky.

Článok 72 Sumy prevedené a sumy prijaté

1.           Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa (poskytovateľov) platobných služieb platiteľa, poskytovateľa (poskytovateľov) platobných služieb príjemcu a každého sprostredkovateľa poskytovateľov platobných služieb, aby prevádzali plnú sumu platobnej transakcie a z prevádzanej sumy neodpočítavali poplatky.

2.           Príjemca a poskytovateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť, že príslušný poskytovateľ platobných služieb si odpočíta svoje poplatky z prevedenej sumy pred tým, než ju pripíše na účet príjemcu. V takomto prípade sa v informáciách poskytnutých príjemcovi oddelene uvedie plná suma platobnej transakcie a poplatky.

3.           Ak sa z prevádzanej sumy odpočítajú iné poplatky než tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej transakcie iniciovanej platiteľom. V prípadoch, keď sa platobná transakcia iniciuje príjemcom alebo prostredníctvom neho, poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej transakcie.

Oddiel 2 Lehota na vykonanie a dátum pripísania na účet a odpísania z účtu

Článok 73 Rozsah pôsobnosti

1.           Tento oddiel sa uplatňuje na:

a)      platobné transakcie v eurách;

b)      vnútroštátne platobné transakcie v mene členského štátu mimo eurozóny;

c)      platobné transakcie zahŕňajúce iba jeden menový prepočet medzi eurom a menou členského štátu mimo eurozóny, ak sa požadovaný menový prepočet vykonáva v dotknutom členskom štáte mimo eurozóny a ak sa v prípade cezhraničných platobných transakcií takýto cezhraničný prevod uskutočňuje v eurách.

2.           Tento oddiel sa uplatňuje na ostatné platobné transakcie, pokiaľ sa používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb nedohodli inak, s výnimkou článku 78, ktorého ustanovenia si tieto strany nemôžu dohodnúť inak. Ak sa však používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb v prípade platobných transakcií v rámci Únie dohodnú na lehote dlhšej, než je lehota stanovená v článku 74, táto lehota nesmie byť dlhšia než štyri pracovné dni nasledujúce po okamihu prijatia uvedenom v článku 69.

Článok 74 Platobné transakcie na platobný účet

1.           Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby zabezpečil, aby bola suma platobnej transakcie po okamihu prijatia podľa článku 69 pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť o ďalší pracovný deň pre platobné transakcie iniciované v papierovej forme.

2.           Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb príjemcu, aby pripísal sumu platobnej transakcie na platobný účet príjemcu a umožnil mu ňou disponovať po tom, keď boli finančné prostriedky doručené tomuto poskytovateľovi platobných služieb v súlade s článkom 78.

3.           Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb príjemcu, aby previedol platobný príkaz iniciovaný príjemcom alebo prostredníctvom neho poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v lehotách dohodnutých medzi príjemcom a poskytovateľom platobných služieb umožňujúcich zúčtovanie, pokiaľ ide o inkaso, v dohodnutý deň splatnosti.

Článok 75 Neexistencia platobného účtu príjemcu u poskytovateľa platobných služieb

Ak príjemca nemá platobný účet u poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb, ktorý prijíma finančné prostriedky pre príjemcu, sprístupní príjemcovi tieto finančné prostriedky v lehote stanovenej v článku 74.

Článok 76 Hotovosť vkladaná na platobný účet

Ak spotrebiteľ vloží hotovosť na platobný účet u poskytovateľa platobných služieb v mene tohto platobného účtu, poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby bola táto suma k dispozícii a aby bola pripísaná na účet ihneď po prijatí finančných prostriedkov. Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, suma je k dispozícii a pripísaná na účet najneskôr v nasledujúci pracovný deň po prijatí finančných prostriedkov.

Článok 77 Vnútroštátne platobné transakcie

V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty stanoviť kratšie maximálne lehoty na vykonanie než tie, ktoré sú stanovené v tomto oddiele.

Článok 78 Dátum pripísania na účet a odpísania z účtu a dostupnosť finančných prostriedkov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby bol dátumom pripísania na účet pre platobný účet príjemcu najneskôr pracovný deň, v ktorý sa suma platobnej transakcie pripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu.

Poskytovateľ platobných služieb príjemcu zabezpečuje, aby mal príjemca sumu platobnej transakcie k dispozícii ihneď po pripísaní tejto sumy na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu vrátane platieb v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby dátum odpísania z účtu pre platobný účet platiteľa nenastal skôr než v okamihu, kedy sa suma platobnej transakcie odpíše z tohto platobného účtu.

Oddiel 3 Zodpovednosť

Článok 79 Nesprávne jedinečné identifikátory

1.           Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore.

2.           Ak nie je jedinečný identifikátor poskytnutý používateľom platobných služieb správny, poskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť podľa článku 80 za nevykonanie či chybné vykonanie platobnej transakcie.

3.           Poskytovateľ platobných služieb platiteľa však vynaloží primerané úsilie, aby vymohol finančné prostriedky platobnej transakcie.

4.           Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže používateľovi platobných služieb za toto vymáhanie účtovať poplatky.

5.           Ak používateľ platobných služieb poskytne doplňujúce informácie k tým, ktoré sú vymedzené v článku 38 ods. 1 písm. a) alebo článku 45 ods. 2 písm. b), poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobných transakcií podľa jedinečného identifikátora poskytnutého používateľom platobných služieb.

Článok 80 Nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie

1.           Ak platobný príkaz priamo iniciuje platiteľ, poskytovateľ platobných služieb je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a článok 83, voči nemu zodpovedný za správne vykonanie platobnej transakcie, pokiaľ nemôže platiteľovi a prípadne poskytovateľovi platobných služieb príjemcu dokázať, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej transakcie v súlade s článkom 74 ods. 1. V takomto prípade je za správne vykonanie platobnej transakcie zodpovedný voči príjemcovi poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Ak platobný príkaz iniciuje platiteľ prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a článok 83, voči nemu zodpovedný za správne vykonanie platobnej transakcie, pokiaľ nemôže platiteľovi a v náležitých prípadoch poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa dokázať, že poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa bola doručená iniciácia platby v súlade s článkom 69. V takomto prípade je za správne vykonanie platobnej transakcie zodpovedný voči príjemcovi poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet platiteľa.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, nesie zodpovednosť podľa prvého alebo druhého pododseku, príslušný poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch docieli stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa chybná platobná transakcia vôbec nevykonala. Dátum pripísania na platobný účet platiteľa nesmie byť neskôr než dátum, kedy sa suma odpísala.

V prípade, že sa platobná transakcia vykoná neskoro, platiteľ môže rozhodnúť o tom, že dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania

Ak podľa prvého pododseku nesie zodpovednosť poskytovateľ platobných služieb príjemcu, ihneď umožní príjemcovi disponovať so sumou platobnej transakcie a v náležitých prípadoch pripíše zodpovedajúcu sumu na platobný účet príjemcu. Dátum pripísania sumy nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania.

Ak v prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie inicioval platobný príkaz platiteľ, vynaloží poskytovateľ platobných služieb na základe žiadosti a bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto odseku ihneď úsilie na to, aby vyhľadal priebeh platobnej transakcie a oznámi výsledok platiteľovi. Za to sa platiteľovi neúčtuje poplatok.

2.           Ak platobný príkaz inicioval príjemca alebo sa inicioval prostredníctvom neho, poskytovateľ platobných služieb je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a článok 83, zodpovedný voči príjemcovi za správne zaslanie platobného príkazu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v súlade s článkom 74 ods. 3 Ak je poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedný podľa tohto pododseku, bezodkladne odovzdá príslušný platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb platiteľa. V prípade neskorého zaslania platobného príkazu dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania.

Okrem toho poskytovateľ platobných služieb príjemcu je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a článok 83, zodpovedný voči príjemcovi za spracovanie platobnej transakcie v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 78. Ak podľa tohto pododseku nesie zodpovednosť poskytovateľ platobných služieb príjemcu, tento poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby bola suma platobnej transakcie k dispozícii pre príjemcu bezodkladne po pripísaní sumy na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania.

V prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie, za ktorú nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb príjemcu podľa prvého a druhého pododseku, je poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný voči platiteľovi. Ak je v tomto zmysle zodpovedný poskytovateľ platobných služieb platiteľa, tento podľa potreby a bez zbytočného odkladu vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a docieli stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa chybná transakcia vôbec nevykonala. Dátum pripísania na platobný účet platiteľa nesmie byť neskôr než dátum, kedy sa suma odpísala.

V prípade, že sa platobná transakcia vykoná neskoro, platiteľ môže rozhodnúť o tom, že dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania.

Ak v prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie bol platobný príkaz iniciovaný príjemcom alebo prostredníctvom neho, vynaloží poskytovateľ platobných služieb na základe žiadosti a bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto odseku bezodkladne úsilie na to, aby vyhľadal priebeh platobnej transakcie a výsledok oznámi príjemcovi. Za to sa príjemcovi neúčtuje poplatok.

3.           Okrem toho sú poskytovatelia platobných služieb zodpovední voči svojim príslušným používateľom platobných služieb za všetky poplatky, ktoré stanovujú, a za všetky úroky, ktoré sú používateľovi platobných služieb účtované v dôsledku nevykonania, chybného alebo neskorého vykonania platobnej transakcie.

Článok 81 Dodatočná finančná kompenzácia

Každá finančná kompenzácia, ktorá je dodatočná ku kompenzácii stanovenej v tomto oddiele, môže byť určená podľa príslušného práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb.

Článok 82 Právo na náhradu

1.           Ak zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb podľa článku 80 možno prisúdiť inému poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, tento poskytovateľ platobných služieb alebo sprostredkovateľ nahradí prvému poskytovateľovi platobných služieb všetky straty vzniknuté alebo sumy zaplatené podľa článku 80. Zahŕňa to aj kompenzáciu v prípade, že niektorý z poskytovateľov platobných služieb nepoužil prísnu autentifikáciu zákazníka.

2.           Ďalšia finančná náhrada sa môže stanoviť v súlade s dohodami medzi poskytovateľmi platobných služieb a/alebo sprostredkovateľmi a podľa práva, ktorým sa riadi dohoda medzi nimi uzatvorená.

Článok 83 Vylúčenie zodpovednosti

Zodpovednosť podľa kapitol 2 a 3 sa neuplatňuje v prípade neobvyklých alebo nepredvídateľných okolností, ktoré strana požadujúca zohľadnenie týchto okolností nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom by sa nedalo napriek všetkému úsiliu vyhnúť, alebo ak je poskytovateľ platobných služieb viazaný inými zákonnými povinnosťami, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Únie.

KAPITOLA 4 Ochrana údajov

Článok 84 Ochrana údajov

Akékoľvek spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uskutočňuje v súlade so smernicou 95/46/ES, vnútroštátnymi pravidlami, ktoré transponujú smernicu 95/46/ES, a nariadením (ES) č. 45/2001.

KAPITOLA 5 Prevádzkové a bezpečnostné riziká a autentifikácia

Článok 85 Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov

1.           Poskytovatelia platobných služieb podliehajú smernici [smernici NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí], a to najmä pokiaľ ide požiadavky týkajúce sa riadenia rizík a oznamovania incidentov obsiahnuté v jej článkoch 14 a 15.

2.           Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí] bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte a orgán EBA o oznámeniach o incidentoch týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informácií prijatých od poskytovateľov platobných služieb.

3.           Po prijatí oznámenia a v náležitých prípadoch orgán EBA informuje príslušné orgány v ostatných členských štátoch.

4.           Okrem ustanovení článku 14 ods. 4 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí] v prípade, že bezpečnostný incident má potenciál narušiť finančné záujmy používateľov platobných služieb poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu informuje svojich používateľov platobných služieb o incidente a informuje ich o možných opatreniach na zmiernenie rizika, ktoré môžu prijať s cieľom zmierniť negatívne účinky incidentu.

Článok 86 Implementácia a podávanie správ

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali orgánu určenému podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí] každý rok aktualizované informácie o posúdených prevádzkových a bezpečnostných rizikách týkajúcich sa platobných služieb, ktoré poskytujú, ako aj o primeranosti opatrení na zmiernenie rizika a zavedených kontrolných mechanizmoch s cieľom reagovať na tieto riziká. Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí] bez zbytočného odkladu postúpi kópiu týchto informácií príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí], orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB vypracuje usmernenia týkajúce sa zavedenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení a v náležitých prípadoch aj postupov certifikácie. Orgán EBA okrem iného zohľadní normy a/alebo špecifikácie uverejnené Komisiou podľa článku 16 ods. 2 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí].

3.           Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB usmernenia pravidelne preskúmava, najmenej však každé dva roky.

4.           Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí], orgán EBA vydáva usmernenia s cieľom uľahčiť poskytovateľom platobných služieb kvalifikovanie zásadných incidentov a okolností, v prípade ktorých sa od platobnej inštitúcie vyžaduje, aby bezpečnostný incident oznámila. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 87 Autentifikácia

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali prísnu autentifikáciu zákazníka, keď platiteľ iniciuje elektronickú platobnú transakciu okrem prípadov, keď usmernenia orgánu EBA umožňujú osobitné výnimky na základe rizika súvisiaceho s poskytovanou platobnou službou. To sa takisto vzťahuje na poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, keď iniciuje platobnú transakciu v mene platiteľa. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet umožní poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, spoľahnúť sa na spôsoby autentifikácie poskytovateľa platobných služieb, keď poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, koná v mene používateľa platobných služieb.

2.           Keď poskytovateľ platobných služieb poskytuje služby uvedené v bode 7 prílohy I, autentifikuje sa voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet majiteľa účtu.

3.           Orgán EBA vydáva v úzkej spolupráci s ECB usmernenia určené poskytovateľom platobných služieb, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 tejto smernice v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o najmodernejšej autentifikácii zákazníka a akejkoľvek výnimke týkajúcej sa používania prísnej autentifikácie zákazníka. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a podľa potreby sa pravidelne aktualizujú.

KAPITOLA 6 Postupy mimosúdneho riešenia sťažností a mimosúdneho riešenia sporov

Oddiel 1 Postupy podávania sťažností

Článok 88 Sťažnosti

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy, ktoré umožnia používateľom platobných služieb a iným zainteresovaným stranám vrátane združení spotrebiteľov podávať príslušným orgánom sťažnosti, pokiaľ ide o údajné porušenia tejto smernice zo strany poskytovateľov platobných služieb.

2.           Ak je to vhodné a bez toho, aby bolo dotknuté právo obrátiť sa na súd v súlade s vnútroštátnym procesným právom, sa v odpovedi príslušných orgánov sťažovateľovi oznámi existencia mimosúdnych postupov pre vybavovanie sťažnosti a vyrovnanie ustanovených podľa článku 91.

Článok 89 Príslušné orgány

1.           Členské štáty určia príslušné orgány na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou. Uvedené príslušné orgány príjmu všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie tohto súladu. Sú nezávislé od poskytovateľov platobných služieb. Ide o príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1039/2010.

2.           Orgány uvedené v odseku 1 majú všetky potrebné právomoci na vykonávanie svojich povinností. V prípade, že je na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou splnomocnený viac než jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia úzku spoluprácu týchto orgánov, aby si mohli účinne plniť príslušné povinnosti.

3.           V prípade porušenia alebo pri podozrení na porušenie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa hláv III a IV sú príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 tohto článku príslušné orgány domovského členského štátu poskytovateľa platobných služieb s výnimkou toho, že pre agentov a pobočky zriadené v súlade s právom usadiť sa sú príslušnými orgánmi príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

4.           Členské štáty oznámia Komisii určené príslušné orgány uvedené v odseku 1 najneskôr do [... jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Informujú Komisiu o akomkoľvek rozdelení povinností týchto orgánov. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek následnú zmenu týkajúcu sa určenia uvedených orgánov a ich príslušných právomocí.

Oddiel 2 Postupy mimosúdneho vyrovnania a sankcie

Článok 90 Vnútorné riešenie sporov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli primerané a účinné postupy riešenia sťažností spotrebiteľov, pokiaľ ide o urovnávanie sťažností používateľov platobných služieb týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

2.           Členské štáty požadujú, aby poskytovatelia platobných služieb vynaložili všetko úsilie s cieľom písomne odpovedať na sťažnosti poskytovateľov platobných služieb, v ktorých sa budú venovať každému bodu sťažnosti, a to v primeranej časovej lehote, najneskôr však do 15 pracovných dní. Vo výnimočných situáciách, keď nemožno odpovedať do 15 pracovných dní z dôvodov, ktoré sú mimo kontroly poskytovateľa platobných služieb, sa vyžaduje zaslanie predbežnej odpovede s jasným uvedením dôvodov oneskorenia odpovede na sťažnosť a termínu konečnej odpovede pre spotrebiteľa. Táto lehota nesmie v žiadnom prípade prekročiť ďalších 30 pracovných dní.

3.           Poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb o subjektoch mimosúdneho vyrovnania, ktoré sú príslušné riešiť spory týkajúce sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

4.           Informácie uvedené v odseku 2 sa uvedú na webovej stránke poskytovateľa platobných služieb ľahkým, priamym, zreteľným a trvale prístupným spôsobom, ak takáto stránka existuje, vo všeobecných obchodných podmienkach zmlúv medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb a na faktúrach a potvrdenkách súvisiacich s takýmito zmluvami. Ďalej sa uvedie, ako sa dajú získať ďalšie informácie o príslušnom subjekte mimosúdneho vyrovnania a o podmienkach, na základe ktorých sa na tento subjekt možno obrátiť.

Článok 91 Mimosúdne vyrovnanie

1.           Členské štáty zabezpečia, že na riešenie sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice sa v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie zavedú primerané a účinné postupy mimosúdneho riešenia sťažností a mimosúdneho vyrovnania sporov, pričom sa prípadne využijú už existujúce orgány. Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto postupy uplatňovali na poskytovateľov platobných služieb a aby sa vzťahovali takisto na činnosti menovaných zástupcov.

2.           Členské štáty požadujú, aby orgány uvedené v odseku 1 spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

Článok 92 Sankcie

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa mohli poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú tretími stranami, zodpovedať za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

2.           Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli prijímať primerané správne opatrenia a ukladať správne sankcie v prípade, že poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú tretími stranami, uvedení v odseku 1 porušujú vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci transpozície tejto smernice, a zabezpečia ich uplatňovanie. Uvedené opatrenia a sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

HLAVA V DELEGOVANÉ AKTY

Článok 93 Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 94, pokiaľ ide o:

a)      úpravu odkazu na odporúčanie 2003/361/ES v článku 4 ods. 29 tejto smernice v prípade zmeny uvedeného odporúčania;

b)      aktualizáciu súm uvedených v článku 27 ods. 1 a článku 66 ods. 1 s cieľom zohľadniť infláciu a podstatné zmeny na trhu.

Článok 94 Vykonávanie delegovaných právomocí

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 93 sa udeľuje Komisii na dobu neurčitú od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti legislatívneho aktu].

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 93 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 93 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

HLAVA VI ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 95 Úplná harmonizácia

1.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 2, článok 34, článok 35 ods. 2, článok 48 ods. 6, článok 50 ods. 3, článok 51 ods. 3, článok 54 ods. 2, článok 56 ods. 2 a články 77 a 96, nesmú členské štáty, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať ani zavádzať ustanovenia iné, než sú stanovené v tejto smernici.

2.           Ak členský štát využije niektorú z možností uvedených v odseku 1, oznamuje túto skutočnosť, ako aj všetky nasledujúce zmeny Komisii. Komisia tieto informácie zverejní na internetovej stránke alebo iným ľahko prístupným spôsobom.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonávajú ustanovenia tejto smernice alebo ktoré im zodpovedajú, okrem prípadov výslovne stanovených v tejto smernici.

Poskytovatelia platobných služieb sa však môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom platobných služieb priaznivejšie podmienky.

Článok 96 Doložka o preskúmaní

Komisia do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o uplatňovaní a vplyve tejto smernice, a najmä o primeranosti a vplyve pravidiel týkajúcich sa poplatkov, ako sa stanovuje v článku 55 ods. 3 a 4.

Článok 97 Prechodné ustanovenie

1.           Členské štáty umožnia právnickým osobám, ktoré začali vykonávať činnosti ako platobné inštitúcie pred [OP vložte konečný dátum transpozície] v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2007/64/ES, aby pokračovali v týchto činnostiach v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2007/64/ES bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 5 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov].

Členské štáty od právnických osôb uvedených v prvom pododseku požadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným orgánom, aby tieto mohli do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov] posúdiť, či právnické osoby spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici a ak nie, aké opatrenia sa musia prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné odňatie povolenia.

Právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku, ktoré podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra domovského členského štátu a registra orgánu EBA zriadených podľa článkov 13 a 14 tejto smernice. Ak tieto právnické osoby nespĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov], v súlade s článkom 30 tejto smernice sa im zakáže poskytovať platobné služby

2.           Členské štáty môžu ustanoviť, aby bolo právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku odseku 1 tohto článku automaticky udelené povolenie a aby boli zapísané do vnútroštátneho registra domovského členského štátu a registra orgánu EBA podľa článkov 13 a 14, ak už príslušné orgány majú dôkaz o tom, že požiadavky stanovené v článkoch 5 a 10 sú splnené. Príslušné orgány informujú dotknuté subjekty pred tým, než im udelia povolenie.

3.           Členské štáty umožnia fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré začali vykonávať činnosti ako platobné inštitúcie v zmysle tejto smernice pred [OP vložte konečný dátum transpozície] a ktorým bola udelená výnimka podľa článku 26 smernice 2007/64/EC, aby pokračovali v týchto činnostiach v príslušnom členskom štáte v súlade so smernicou 2007/64/ES až do [OP vložte konečný dátum transpozície + 12 mesiacov] bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 5 alebo 27 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice. Každej takej osobe, ktorej sa neudelilo povolenie alebo výnimka v tejto lehote podľa tejto smernice, sa v súlade s článkom 30 tejto smernice zakáže poskytovať platobné služby.

Článok 98 Zmeny smernice 2002/65/ES

V článku 4 smernice 2002/65/ES sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Ak sa takisto uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady [OP vložte číslo tejto smernice]*, ustanovenia o poskytovaní informácií podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice s výnimkou odseku 2 písm. c) až g), odseku 3 písm. a), d) a e) a odseku 4 písm. b) sa nahrádzajú článkami 37, 38, 44 a 45 uvedenej smernice.“

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady … … [vložte úplný názov] (Ú. v. EÚ L …).

Článok 99 Zmena smernice 2013/36/EÚ

Bod 4 v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ[50] sa nahrádza takto:

         „4.     Platobné služby, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/XX/EÚ* [OP vložte názov a číslo tejto smernice po jej prijatí].

*Smernica Európskeho parlamentu a Rady z ... .

Článok 100 Zmeny smernice 2009/110/ES

V článku 18 smernice 2009/110/ES sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty umožnia inštitúciám elektronického peňažníctva, ktoré začali vykonávať činnosti pred prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady [OP vložte číslo tejto smernice]*, v súlade s touto smernicou a smernicou 2007/64/ES v členskom štáte, v ktorom majú svoje ústredie, pokračovať v týchto činnostiach v danom členskom štáte a ktoromkoľvek inom členskom štáte bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 3 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov].

Členské štáty od právnických osôb uvedených v prvom pododseku požadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným orgánom, aby tieto mohli do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov] posúdiť, či tieto právnické osoby spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice a ak nie, aké opatrenia sa musia prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné odobratie povolenia.

Právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku, ktoré podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra. Ak tieto právnické osoby nespĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov], vydávanie elektronických peňazí sa im zakáže.“

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady … … [vložte úplný názov] (Ú. v. EÚ L …).

**

Článok 101 Zrušenie

Smernica 2007/64/ES sa zrušuje s účinnosťou od [OP vložte dátum – deň po dátume stanovenom v prvom pododseku článku 102 ods. 2].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 102 Transpozícia

1.           Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [dvoch rokov po prijatí] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.           Tieto ustanovenia uplatňujú od […].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 103

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 104

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I PLATOBNÉ SLUŽBY (ČLÁNOK 4 BOD 3)

1.           Služby umožňujúce vklad hotovosti na platobný účet, ako aj všetky operácie vyžadované na fungovanie platobného účtu.

2.           Služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu, ako aj všetky operácie vyžadované na fungovanie platobného účtu.

3.           Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:

a)      vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa,

b)      vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného zariadenia,

c)      vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

4.           Vykonávanie platobných transakcií, ak sú finančné prostriedky kryté úverovou linkou poskytnutou používateľovi platobných služieb:

a)      vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa,

b)      vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného zariadenia,

c)      vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

5.           Vydávanie platobných nástrojov a/alebo nadobúdanie platobných transakcií.

6.           Poukazovanie peňazí.

7.           Služby založené na prístupe k platobným účtom poskytované poskytovateľom platobných služieb, ktorý nie je poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet, vo forme:

a)      platobných iniciačných služieb;

b)      informačných služieb o účte.

PRÍLOHA II TABUĽKA ZHODY

Táto smernica || Smernica 2007/64/ES ||

Článok 1 ods. 1 || Článok 1 ods. 1 ||

Článok 1 ods. 2 || Článok 1 ods. 2 ||

Článok 2 ods. 1 || Článok 2 ods. 1 ||

Článok 2 ods. 2 || Článok 2 ods. 2 ||

Článok 2 ods. 3 || Článok 2 ods. 3 ||

Článok 3 o) vypúšťa sa || Článok 3 ||

Článok 4 Doplnené vymedzenia pojmov || Článok 4 ||

|| || Článok 5 – Doplnené pravidlá týkajúce sa žiadosti o povolenie || Článok 5

Článok 6 || Článok 6 ||

Článok 7 ods. 1 || Článok 7 ods. 1 ||

Článok 7 ods. 2 || Článok 7 ods. 2 ||

Článok 7 ods. 3 || Článok 7 ods. 3 ||

Článok 8 ods. 1 || Článok 8 ods. 1 ||

Článok 8 ods. 2 || Článok 8 ods. 2 ||

Článok 8 ods. 3 || Článok 8 ods. 3 ||

Článok 9 ods. 1 || Článok 9 ods. 1 ||

|| || Článok 9 ods. 2 Článok 9 ods. 3 a ods. 4 sa vypúšťa || Článok 9 ods. 2

Článok 10 ods. 1 || Článok 10 ods. 1 ||

Článok 10 ods. 2 || Článok 10 ods. 2 ||

Článok 10 ods. 3 || Článok 10 ods. 3 ||

Článok 10 ods. 4 || Článok 10 ods. 4 ||

Článok 10 ods. 5 || Článok 10 ods. 5 ||

Článok 10 ods. 6 || Článok 10 ods. 6 ||

Článok 10 ods. 7 || Článok 10 ods. 7 ||

Článok 10 ods. 8 || Článok 10 ods. 8 ||

Článok 10 ods. 9 || Článok 10 ods. 9 ||

Článok 11 || Článok 11 ||

Článok 12 ods. 1 || Článok 12 ods. 1 ||

Článok 12 ods. 2 || Článok 12 ods. 2 ||

Článok 12 ods. 3 || Článok 12 ods. 3 ||

Článok 13 || Článok 13 ||

Článok 14 ods. 1 || ||

Článok 14 ods. 2 || ||

Článok 14 ods. 3 || ||

Článok 14 ods. 4 || ||

Článok 15 || Článok 14 ||

Článok 16 ods. 1 || Článok 15 ods. 1 ||

Článok 16 ods. 2 || Článok 15 ods. 2 ||

Článok 16 ods. 3 || Článok 15 ods. 3 ||

Článok 16 ods. 4 || Článok 15 ods. 4 ||

Článok 17 ods. 1 || Článok 16 ods. 1 ||

Článok 17 ods. 2 || Článok 16 ods. 2 ||

Článok 17 ods. 3 || ||

Článok 17 ods. 4 || Článok 16 ods. 3 ||

Článok 17 ods. 5 || Článok 16 ods. 4 ||

Článok 17 ods. 6 || Článok 16 ods. 5 ||

Článok 18 ods. 1 || Článok 17 ods. 1 ||

Článok 18 ods. 2 || Článok 17 ods. 2 ||

Článok 18 ods. 3 || Článok 17 ods. 3 ||

Článok 18 ods. 4 || Článok 17 ods. 4 ||

Článok 18 ods. 5 || Článok 17 ods. 5 ||

Článok 18 ods. 6 || Článok 17 ods. 6 ||

Článok 18 ods. 7 || Článok 17 ods. 7 ||

Článok 18 ods. 8 || Článok 17 ods. 8 ||

Článok 18 ods. 9 || ||

Článok 19 ods. 1 || Článok 18 ods. 1 ||

Článok 19 ods. 2 || Článok 18 ods. 2 ||

Článok 20 || Článok 19 ||

Článok 21 ods. 1 || Článok 20 ods. 1 ||

Článok 21 ods. 2 || Článok 20 ods. 2 ||

Článok 21 ods. 3 || Článok 20 ods. 3 ||

Článok 21 ods. 4 || Článok 20 ods. 4 ||

Článok 21 ods. 5 || Článok 20 ods. 5 ||

Článok 22 ods. 1 || Článok 21 ods. 1 ||

Článok 22 ods. 2 || Článok 21 ods. 2 ||

Článok 22 ods. 3 || Článok 21 ods. 3 ||

Článok 23 ods. 1 || Článok 22 ods. 1 ||

Článok 23 ods. 2 || Článok 22 ods. 2 ||

Článok 23 ods. 3 || Článok 22 ods. 3 ||

Článok 24 ods. 1 || Článok 23 ods. 1 ||

Článok 24 ods. 2 || Článok 23 ods. 2 ||

Článok 25 ods. 1 || Článok 24 ods. 1 ||

Článok 25 ods. 2 písm. d) sa vypúšťa || Článok 24 ods. 2 ||

Článok 26 ods. 1 || Článok 25 ods. 1 ||

Článok 26 ods. 2 || Článok 25 ods. 2 ||

Článok 26 ods. 3 || Článok 25 ods. 3 ||

Článok 26 ods. 4 || Článok 25 ods. 4 ||

Článok 26 ods. 5 || Článok 25 ods. 5 ||

Článok 26 ods. 6 || ||

Článok 26 ods. 7 || ||

Článok 26 ods. 8 || ||

Článok 26 ods. 9 || ||

Článok 27 ods. 1 || Článok 26 ods. 1 ||

Článok 27 ods. 2 || Článok 26 ods. 2 ||

Článok 27 ods. 3 || Článok 26 ods. 3 ||

Článok 27 ods. 4 || Článok 26 ods. 4 ||

Článok 27 ods. 5 || Článok 26 ods. 5 ||

Článok 27 ods. 6 || Článok 26 ods. 6 ||

Článok 28 || Článok 27 ||

Článok 29 ods. 1 || Článok 28 ods. 1 ||

Článok 29 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa || Článok 28 ods. 2 ||

Článok 30 ods. 1 || Článok 29 ||

Článok 30 ods. 2 || ||

Článok 31 ods. 1 || Článok 30 ods. 1 ||

Článok 31 ods. 2 || Článok 30 ods. 2 ||

Článok 31 ods. 3 || Článok 30 ods. 3 ||

Článok 32 || Článok 31 ||

Článok 33 ods. 1 || Článok 32 ods. 1 ||

Článok 33 ods. 2 || Článok 32 ods. 2 ||

Článok 33 ods. 3 || Článok 32 ods. 3 ||

Článok 34 || Článok 33 ||

Článok 35 ods. 1 || Článok 34 ods. 1 ||

Článok 35 ods. 2 || Článok 34 ods. 2 ||

Článok 36 ods. 1 || Článok 35 ods. 1 ||

Článok 36 ods. 2 || Článok 35 ods. 2 ||

Článok 37 ods. 1 || Článok 36 ods. 1 ||

Článok 37 ods. 2 || Článok 36 ods. 2 ||

Článok 37 ods. 3 || Článok 36 ods. 3 ||

Článok 38 ods. 1 || Článok 37 ods. 1 ||

Článok 38 ods. 2 || ||

Článok 38 ods. 3 || Článok 37 ods. 2 ||

Článok 39 || ||

Článok 40 || ||

Článok 41 || Článok 38 ||

Článok 42 || Článok 39 ||

Článok 43 || Článok 40 ||

Článok 44 ods. 1 || Článok 41 ods. 1 ||

Článok 44 ods. 2 || Článok 41 ods. 2 ||

Článok 44 ods. 3 || Článok 41 ods. 3 ||

Článok 45 ods. 1 || Článok 42 ods. 1 ||

Článok 45 ods. 2 || Článok 42 ods. 2 ||

Článok 45 ods. 3 || Článok 42 ods. 3 ||

Článok 45 ods. 4 || Článok 42 ods. 4 ||

Článok 45 ods. 5 || Článok 42 ods. 5 ||

Článok 45 ods. 6 || Článok 42 ods. 6 ||

Článok 45 ods. 7 || Článok 42 ods. 7 ||

Článok 46 || Článok 43 ||

Článok 47 ods. 1 || Článok 44 ods. 1 ||

Článok 47 ods. 2 || Článok 44 ods. 2 ||

Článok 47 ods. 3 || Článok 44 ods. 3 ||

Článok 48 ods. 1 || Článok 45 ods. 1 ||

Článok 48 ods. 2 || Článok 45 ods. 2 ||

Článok 48 ods. 3 || Článok 45 ods. 3 ||

Článok 48 ods. 4 || Článok 45 ods. 4 ||

Článok 48 ods. 5 || Článok 45 ods. 5 ||

Článok 48 ods. 6 || Článok 45 ods. 6 ||

Článok 49 || Článok 46 ||

Článok 50 ods. 1 || Článok 47 ods. 1 ||

Článok 50 ods. 2 || Článok 47 ods. 2 ||

Článok 50 ods. 3 || Článok 47 ods. 3 ||

Článok 51 ods. 1 || Článok 48 ods. 1 ||

Článok 51 ods. 2 || Článok 48 ods. 2 ||

Článok 51 ods. 3 || Článok 48 ods. 3 ||

Článok 52 ods. 1 || Článok 49 ods. 1 ||

Článok 52 ods. 2 || Článok 49 ods. 2 ||

Článok 53 ods. 1 || Článok 50 ods. 1 ||

Článok 53 ods. 2 || Článok 50 ods. 2 ||

Článok 54 ods. 1 || Článok 51 ods. 1 ||

Článok 54 ods. 2 || Článok 51 ods. 2 ||

Článok 54 ods. 3 || Článok 51 ods. 3 ||

Článok 54 ods. 4 || Článok 51 ods. 4 ||

Článok 55 ods. 1 || Článok 52 ods. 1 ||

Článok 55 ods. 2 || Článok 52 ods. 2 ||

Článok 55 ods. 3 || Článok 52 ods. 3 ||

Článok 55 ods. 4 || ||

Článok 56 ods. 1 || Článok 53 ods. 1 ||

Článok 56 ods. 2 || Článok 53 ods. 2 ||

Článok 56 ods. 3 || Článok 53 ods. 3 ||

Článok 57 ods. 1 || Článok 54 ods. 1 ||

Článok 57 ods. 2 || Článok 54 ods. 2 ||

Článok 57 ods. 3 || Článok 54 ods. 3 ||

Článok 57 ods. 4 || Článok 54 ods. 4 ||

Článok 58 ods. 1 || ||

Článok 58 ods. 2 || ||

Článok 58 ods. 3 || ||

Článok 58 ods. 4 || ||

Článok 59 ods. 1 || ||

Článok 59 ods. 2 || ||

Článok 59 ods. 3 || ||

Článok 60 ods. 1 || Článok 55 ods. 1 ||

Článok 60 ods. 2 || Článok 55 ods. 2 ||

Článok 60 ods. 3 || Článok 55 ods. 3 ||

Článok 60 ods. 4 || Článok 55 ods. 4 ||

Článok 61 ods. 1 || Článok 56 ods. 1 ||

Článok 61 ods. 2 || Článok 56 ods. 2 ||

Článok 62 ods. 1 || Článok 57 ods. 1 ||

Článok 62 ods. 2 || Článok 57 ods. 2 ||

Článok 63 ods. 1 || Článok 58 ||

Článok 63 ods. 2 || ||

Článok 64 ods. 1 || Článok 59 ods. 1 ||

Článok 64 ods. 2 || Článok 59 ods. 2 ||

Článok 65 ods. 1 || Článok 60 ods. 1 ||

Článok 65 ods. 2 || ||

Článok 65 ods. 3 || Článok 60 ods. 2 ||

Článok 66 ods. 1 || Článok 61 ods. 1 a 2 ||

Článok 66 ods. 2 || Článok 61 ods. 4 a 5 ||

Článok 67 ods. 1 || Článok 62 ods. 1 ||

Článok 67 ods. 2 || Článok 62 ods. 2 ||

Článok 67 ods. 3 || Článok 62 ods. 3 ||

Článok 68 ods. 1 || Článok 63 ods. 1 ||

Článok 68 ods. 2 || Článok 63 ods. 2 ||

Článok 69 ods. 1 || Článok 64 ods. 1 ||

Článok 69 ods. 2 || Článok 64 ods. 2 ||

Článok 70 ods. 1 || Článok 65 ods. 1 ||

Článok 70 ods. 2 || Článok 65 ods. 2 ||

Článok 70 ods. 3 || Článok 65 ods. 3 ||

Článok 71 ods. 1 || Článok 66 ods. 1 ||

Článok 71 ods. 2 || Článok 66 ods. 2 ||

Článok 71 ods. 3 || Článok 66 ods. 3 ||

Článok 71 ods. 4 || Článok 66 ods. 4 ||

Článok 71 ods. 5 || Článok 66 ods. 5 ||

Článok 72 ods. 1 || Článok 67 ods. 1 ||

Článok 72 ods. 2 || Článok 67 ods. 2 ||

Článok 72 ods. 3 || Článok 67 ods. 3 ||

Článok 73 ods. 1 || Článok 68 ods. 1 ||

Článok 73 ods. 2 || Článok 68 ods. 2 ||

Článok 74 ods. 1 || Článok 69 ods. 1 ||

Článok 74 ods. 2 || Článok 69 ods. 2 ||

Článok 74 ods. 3 || Článok 69 ods. 3 ||

Článok 75 || Článok 70 ||

Článok 76 || Článok 71 ||

Článok 77 || Článok 72 ||

Článok 78 ods. 1 || Článok 73 ods. 1 ||

Článok 78 ods. 2 || Článok 73 ods. 2 ||

Článok 79 ods. 1 || Článok 74 ods. 1 ||

Článok 79 ods. 2 || Článok 74 ods. 2 ||

Článok 79 ods. 3 || Článok 74 ods. 2 ||

Článok 79 ods. 4 || Článok 74 ods. 2 ||

Článok 79 ods. 5 || Článok 74 ods. 3 ||

Článok 80 ods. 1 || Článok 75 ods. 1 ||

Článok 80 ods. 2 || Článok 75 ods. 2 ||

Článok 80 ods. 3 || Článok 75 ods. 3 ||

Článok 81 || Článok 76 ||

Článok 82 ods. 1 || Článok 77 ods. 1 ||

Článok 82 ods. 2 || Článok 77 ods. 2 ||

Článok 83 || Článok 78 ||

Článok 84 || Článok 79 ||

Článok 85 ods. 1 || ||

Článok 85 ods. 2 || ||

Článok 85 ods. 3 || ||

Článok 85 ods. 4 || ||

Článok 86 ods. 1 || ||

Článok 86 ods. 2 || ||

Článok 86 ods. 3 || ||

Článok 86 ods. 4 || ||

Článok 87 ods. 1 || ||

Článok 87 ods. 2 || ||

Článok 87 ods. 3 || ||

Článok 88 ods. 1 || Článok 80 ods. 1 ||

Článok 88 ods. 2 || Článok 80 ods. 2 ||

Článok 89 ods. 1 || ||

Článok 89 ods. 2 || ||

Článok 89 ods. 3 || Článok 82 ods. 2 ||

Článok 89 ods. 4 || ||

Článok 90 ods. 1 || ||

Článok 90 ods. 2 || ||

Článok 90 ods. 3 || ||

Článok 91 ods. 1 || Článok 83 ods. 1 ||

Článok 91 ods. 2 || Článok 83 ods. 2 ||

Článok 92 ods. 1 || ||

Článok 92 ods. 2 || ||

Článok 93 || Článok 84 ||

Článok 94 ods. 1 || ||

Článok 94 ods. 2 || ||

Článok 94 ods. 3 || ||

Článok 94 ods. 4 || ||

Článok 94 ods. 5 || ||

Článok 95 ods. 1 || Článok 86 ods. 1 ||

Článok 95 ods. 2 || Článok 86 ods. 2 ||

Článok 95 ods. 3 || Článok 86 ods. 3 ||

Článok 96 || Článok 87 ||

Článok 97 || Článok 88 ||

Článok 98 ods. 1 || ||

Článok 98 ods. 2 || ||

Článok 99 ods. 1 || ||

Článok 99 ods. 2 || ||

|| ||

Článok 101 || ||

Článok 102 ods. 1 || Článok 94 ods. 1 ||

Článok 102 ods. 2 || Článok 94 ods. 1 ||

Článok 102 ods. 3 || Článok 94 ods. 2 ||

Článok 103 || Článok 95 ||

Článok 104 || Článok 96 ||

Príloha I || Príloha ||

PRÍLOHA III Legislatívny finančný výkaz – „Agentúry“

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

1.4.        Ciele

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES a 2013/36/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[51]

Vnútorný trh – maloobchodné finančné služby.

Ochrana spotrebiteľa – finančné služby.

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Podpora inteligentného a inkluzívneho rastu.

Podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Vytvorenie trhu v rámci celej EÚ pre elektronické platby, ktorý spotrebiteľom, maloobchodníkom a ďalším hráčom na trhu umožní, aby plne požívali výhody vnútorného trhu EÚ.

Vyriešiť nedostatky v normalizácii a interoperabilite kartových, internetových a mobilných platieb.

Odstrániť prekážky hospodárskej súťaže, najmä v oblasti kartových a internetových platieb.

Zosúladiť postupy účtovania a riadiace postupy používané v oblasti platobných služieb v celej EÚ.

Zaistiť, aby vznikajúce druhy platobných služieb a nástrojov spadali pod regulačný rámec pre maloobchodné platby v EÚ.

Zaistiť jednotné uplatňovanie právneho rámca (smernice o platobných službách) a zosúladiť praktické fungovanie udeľovania povolení a pravidiel dohľadu pre platobné služby vo všetkých členských štátoch.

Zabezpečiť primeranú a jednoliatu ochranu záujmov spotrebiteľov v súvislosti s platobnými transakciami vrátane rozšírenia regulačnej ochrany na nové spôsoby a inovačné platobné služby.

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Navrhovanými zmenami sa dosiahne väčšia právna istota a rovnaké podmienky, ktoré povedú k poklesu a zblíženiu nákladov a cien pre používateľov platobných služieb, širšiemu výberu a transparentnosti platobných služieb, ľahšiemu poskytovaniu inovačných platobných služieb a k zaisteniu bezpečných a transparentných platobných služieb. Navrhovanými opatreniami by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý zostane vhodným, aj keď sa budú platobné služby ďalej vyvíjať. Tieto ciele sa dosiahnu tak, že sa zaktualizuje a doplní existujúci rámec týkajúci sa platobných služieb, stanovia sa pravidlá zvyšujúce transparentnosť, inovácie a bezpečnosť v oblasti maloobchodných platieb a zvýši sa konzistentnosť medzi vnútroštátnymi pravidlami, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na legitímne potreby spotrebiteľov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Po tom, ako túto smernicu implementuje aspoň väčšina členských štátov, Komisia posúdi jej implementáciu a vplyv na základe posudzovania zhody vnútroštátnych implementačných opatrení a na základe štúdie vplyvu smernice na trh. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o výsledkoch a navrhovaných nadväzných opatreniach.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Touto smernicou sa zlepší fungovanie vnútorného trhu platobných služieb a všeobecnejšie vnútorného trhu so všetkým tovarom a službami vzhľadom na potrebu existencie inovačných, efektívnych a bezpečných platobných prostriedkov. Konkrétne jej cieľom je:

¨         Zabezpečiť rovnaké konkurenčné podmienky medzi všetkými kategóriami poskytovateľov platobných služieb vrátane novo vznikajúcich poskytovateľov, čím sa zároveň zvýši možnosť voľby, efektívnosť, transparentnosť a bezpečnosť maloobchodných platieb.

¨         Uľahčiť cezhraničné poskytovanie inovačných kartových, internetových a mobilných platobných služieb zabezpečením jednotného trhu pre všetky maloobchodné platby.

Navyše sa dosiahne správna rovnováha medzi vysokým stupňom ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov a obmedzí sa tak právo obchodníkov uplatňovať poplatky za používanie platobných nástrojov prevyšujúce skutočné náklady.

Rovnako sa uľahčia ekonomické transakcie v rámci Únie, a to prispeje k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov stratégie Európa 2020 a podpore ďalšieho rastu.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými v článku 5 ZEÚ členské štáty nemôžu ciele tohto návrhu uspokojivo dosiahnuť jednotlivo, a preto je možné lepšie ich dosiahnuť na úrovni Únie. Integrovaný trh EÚ v oblasti maloobchodných elektronických platieb prispieva k plneniu cieľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii o vytvorení vnútorného trhu. Medzi výhody integrácie trhu patria väčšia miera hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných služieb a širší výber, viac inovácií a vyššia bezpečnosť pre používateľov platobných služieb, najmä spotrebiteľov. Integrovaný platobný trh založený na sieťach presahujúcich štátne hranice si svojou podstatou vyžaduje prístup na úrovni celej EÚ, pretože príslušné zásady, pravidlá, postupy a normy musia byť jednotné vo všetkých členských štátoch, aby sa dosiahla právna istota a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Alternatívou k celoúniovému prístupu by bol systém multilaterálnych alebo bilaterálnych dohôd, ktoré by však boli príliš zložité a nákladné v porovnaní s právnymi predpismi na úrovni Únie. Možný zásah na úrovni EÚ je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Pri analýze súčasného regulačného rámca a smernice o platobných službách boli zvýraznené predovšetkým tieto problémy:

– Nejednotné uplatňovanie existujúcich pravidiel v členských štátoch z dôvodu veľkého počtu možností voľby a často veľmi všeobecných kritérií uplatňovania. Najmä niektoré výnimky stanovené v smernici o platobných službách sa javia ako príliš všeobecné alebo zastarané z hľadiska vývoja trhu a vykladajú sa veľmi rozdielne. Medzery v rozsahu pôsobnosti sa vyskytujú aj pri platbách, pri ktorých sa jedna časť transakcie nachádza mimo EHP, a pri platbách v menách štátov nepatriacich do EÚ, čo vedie k pretrvávajúcemu roztriešteniu trhu, regulačnej arbitráži a narúšaniu hospodárskej súťaže.

– Právne vákuum v prípade určitých nových poskytovateľov internetových služieb, ako napr. poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami a ktorí ponúkajú iniciovanie platieb založené na online bankovníctve. Tieto služby predstavujú oproti platbe kartou schodnú a často lacnejšiu alternatívu, ktorá je zaujímavá aj pre spotrebiteľov nedisponujúcich kartami. Súčasné obchodné modely sú však pre banky a niektoré členské štáty zdrojom obáv, keďže títo poskytovatelia v súčasnosti nepodliehajú platnému právnemu rámcu. Hrozí, že toto právne vákuum bude brzdiť inovácie a brániť uplatňovaniu primeraných podmienok prístupu na trh.

– Chýbajúce spoločné normy a nedostatočná interoperabilita medzi jednotlivými platobnými riešeniami (platba kartou, cez internet a mobil) z rôznych aspektov a v rozličnej miere, najmä na cezhraničnej úrovni, ktoré ešte prehĺbili slabé mechanizmy správy a riadenia maloobchodného platobného trhu v EÚ.

– Rôznorodá a nejednotná prax pri účtovaní poplatkov (u obchodníkov za používanie špecifického platobného nástroja) v členských štátoch (kde približne polovica členských štátov EÚ povoľuje a druhá polovica zakazuje príplatky), ktorá do značnej miery mätie spotrebiteľov pri nákupe v zahraničí alebo na internete a má za následok nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže.

– Viacero reštriktívnych obchodných pravidiel a praktík vo sfére platobných kariet (pokiaľ ide o mnohostranné výmenné poplatky a pravidlá voľby a pružnosti obchodníkov týkajúce sa akceptovania kariet), ktoré narúšajú hospodársku súťaž.

Z preskúmania európskeho rámca a najmä smernice o platobných službách a z konzultácie o zelenej knihe Komisie o kartových, internetových a mobilných platbách z roku 2012 vyplynul záver, že sú nutné ďalšie opatrenia a aktualizácie regulačného režimu vrátane úprav smernice o platobných službách, aby rámec pre platby lepšie napĺňal potreby účinného európskeho platobného trhu a v plnej miere sa podieľal na platobnom prostredí podporujúcom rozvoj hospodárskej súťaže, inovácií a bezpečnosti.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Vďaka právnemu rámcu stanovenému smernicou o platobných službách, nariadením (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách a druhou smernicou o elektronickom peňažníctve (2009/110/ES) došlo k výraznému pokroku, pokiaľ ide o celkovú integráciu európskych trhov maloobchodných platieb. Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa stanovuje konečný termín pre prechod na SEPA, sa stanovili konečné termíny pre prechod na celoeurópsky systém úhrad a inkás, ktorým sa v EÚ plne nahradia národné systémy vnútroštátnych a cezhraničných platieb v eurách, a to od roku 2014. Regulačný rámec dopĺňajú početné vyšetrovania a rozhodnutia Komisie v zmysle právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, ktoré boli v posledných rokoch prijaté v oblasti maloobchodných platieb.

Maloobchodný platobný trh je však veľmi dynamický a za posledných niekoľko rokov sa v ňom inovácie zavádzali vysokým tempom. Dôležité oblasti platobného trhu, najmä platby kartou a nové platobné prostriedky, ako je platba cez internet alebo mobil, sú často naďalej roztrieštené pozdĺž štátnych hraníc, čo sťažuje efektívny rozvoj inovačných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie účinných, pohodlných a bezpečných platobných metód na celoeurópskej úrovni pre spotrebiteľov a maloobchodníkov (s prípadnou výnimkou kreditných kariet) na nákup neustále sa rozširujúcej škály tovaru a služieb. Najnovší vývoj na týchto trhoch takisto poukázal na určité regulačné nedostatky v súčasnom právnom rámci pre platby, ako aj na zlyhania trhov s kartovými, internetovými a mobilnými platbami, a ich riešenie je cieľom tejto iniciatívy.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

¨      Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

¨      Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia [52]

Od rozpočtu na rok 2015

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

¨ výkonné agentúry

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

¨ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte);

¨ EIB a Európskemu investičnému fondu;

¨ subjektom uvedeným v článkoch 208 a 209;

¨ verejnoprávnym subjektom;

¨ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

¨ súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

¨ osobám povereným vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určeným v príslušnom základnom akte.

2.           Opatrenia v oblasti riadenia

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

V článku 81 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), sa vyžaduje, aby Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejňovala všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania EBA. Komisia na tento účel uverejní všeobecnú správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade. Systémy riadenia a kontroly

2.1.1.     Zistené riziká

Vzhľadom na zákonné, hospodárne, efektívne a účinné používanie rozpočtových prostriedkov na základe tohto návrhu sa očakáva, že z návrhu by nemali vyplynúť nové riziká, na ktoré by sa už nevzťahoval platný rámec EBA pre vnútornú kontrolu.

2.1.2.     Plánované metódy kontroly

Uplatňovať sa budú systémy riadenia a kontroly ustanovené v nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (č. 1093/2010).

2.2.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na EBA bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

EBA pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev o interných vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ihneď prijme primerané ustanovenia vzťahujúce sa na všetkých pracovníkov EBA.

V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanoví, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom EBA, ako aj u zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

Ustanovenia o plnení rozpočtu EBA, jeho kontrole a príslušných finančných pravidlách sú stanovené v článkoch 64 až 65 nariadenia, ktorým sa zriaďuje EBA.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……………] || DRP/NRP ([53]) || krajín EZVO[54] || kandidátskych krajín[55] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1.a || 12.03.02 Európsky orgán pre bankovníctvo || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

Nové úlohy budú pokryté z ľudských zdrojov v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení, ktoré sa týkajú všetkých orgánov EÚ a ktoré sú v súlade s finančným plánovaním agentúr.

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || 1.a || Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR MARKT || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

12.03.02 || Záväzky || 1. || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

Platby || 2. || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3a || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

Platby || = 2 + 2a +3b || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2015[56] || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

Platby || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.3.1.  Zhrnutie

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov pre zastrešujúce GR

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

¨         Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Členské štáty || 0,240 || 0,225 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,913

Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,240 || 0,225 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,913

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

¨         Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

Príloha 1

Pri preskúmaní smernice o platobných službách sa vymedzili tieto konkrétne zodpovednosti a úlohy pre EBA, orgán zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010:

Článok 14 – vytvorenie a prevádzka webového portálu:

–          Vytvorenie a prevádzka webového portálu slúžiaceho ako elektronický prístupový bod EÚ, ktorý bude navzájom prepájať vnútroštátne verejné registre uvedené v článku 13, a vypracovanie návrhu regulačných predpisov stanovujúcich technické požiadavky týkajúce sa prístupu k informáciám, ktoré tieto verejné registre obsahujú.

Článok 26 – povinnosti EBA v súvislosti s postupom udeľovania povolení na činnosť v zahraničí:

– Príprava usmernení o otázke, či začatie vykonávania činností v inom členskom štáte v rámci režimu povolenia na činnosť v zahraničí (tzv. passporting) predstavuje uplatňovanie práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby alebo nie. Uvedené usmernenia sa vydajú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

– Vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov týkajúcich sa spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 1, s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s článkom 26 a článkom 18, pričom sa určí metodika, spôsoby a podrobnosti spolupráce pri oznamovaní, ktoré platobné inštitúcie pôsobia cezhranične, a najmä rozsah informácií, ktoré treba poskytnúť, a narábanie s nimi vrátane spoločnej terminológie a štandardných vzorov oznámení s cieľom zabezpečiť jednotný a efektívny oznamovací proces. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

– Vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov týkajúcich sa spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s článkom 26 ods. 2 až 4 a článkom 22, pričom sa určí metodika, spôsoby a podrobnosti spolupráce pri vykonávaní dohľadu nad platobnými inštitúciami pôsobiacimi cezhranične, a najmä rozsah informácií, ktoré si majú vymieňať, a narábanie s nimi s cieľom zabezpečiť jednotný a efektívny dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré poskytujú platobné služby cezhranične. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Články 86 a 87 – vypracovanie bezpečnostných usmernení a vydanie usmernení o postupoch v prípade zásadných bezpečnostných incidentov pre poskytovateľov platobných služieb:

– Vypracovanie usmernení týkajúcich sa ustanovenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení v zmysle článku 85 a v náležitých prípadoch vrátane postupu certifikácie v súlade so zásadami uvedenými v článku 85 ods. 3. Zohľadnia sa pritom okrem iného aj normy a/alebo špecifikácie, ktoré Komisia uverejnila v článku 16 ods. 2 smernice o bezpečnosti sietí a informácií. Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB pravidelne tieto usmernenia preskúmava, prinajmenšom však raz za dva roky.

– Vydanie usmernení s cieľom uľahčiť poskytovateľom platobných služieb kvalifikovanie zásadných incidentov a okolností, v prípade ktorých sa od platobnej inštitúcie vyžaduje, aby bezpečnostný incident oznámila. Uvedené usmernenia sa vydajú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

– Vydanie usmernení – v úzkej spolupráci s ECB – určených pre poskytovateľov platobných služieb, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 tejto smernice v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o najmodernejšej autentifikácii zákazníka a akejkoľvek výnimke týkajúcej sa používania prísnej autentifikácie zákazníka. Uvedené usmernenia sa vydajú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a podľa potreby sa budú pravidelne aktualizovať.

[1]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

[2]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

[3]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

[5]               Zelená kniha Európskej komisie „Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“, KOM(2011) 941 v konečnom znení.

[6]               Oznámenie Európskej komisie „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“, COM/2012/0573 final.

[7]               Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda pre Európu“, KOM(2010) 245 v konečnom znení.

[8]               Návrh Európskej komisie týkajúci sa „nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu“, COM(2012) 238 final.

[9]               Návrh Európskej komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii, COM(2013) 48 final.

[10]             Oznámenie Európskej komisie: „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“, KOM(2011) 942.

[11]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

[12]             http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0941:FIN:SK:PDF.

[13]             http://ec.europa.eu/internal_market/payments/docs/cim/gp_feedback_statement_en.pdf.

[14]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 o zelenej knihe Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (2012/2040(INI)).

[15]             Štúdia je dostupná na adrese: http://ec.europa.eu/internal_market/payments/framework/transposition/index_en.htm.

[16]             Jednotlivé politické možnosti a ich vplyv sú podrobne rozobraté v posúdení vplyvu, ktoré je k dispozícii na adrese [doplniť odkaz].

[17]             Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[18]             Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[19]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

[20]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

[21]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

[22]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

[23]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

[24]             COM(2012) 941 final.

[25]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ z [dátum] o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]).

[26]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XX/XX/XX] z [dátum] o výmenných poplatkoch uplatňovaných na platobné transakcie realizované kartami (Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]).

[27]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

[28]             Smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11).

[29]             Smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).

[30]             Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

[31]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

[32]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

[33]             Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

[34]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

[35]             Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

[36]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

[37]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[38]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

[39]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

[40]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím I), Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

[41]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

[42]             Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14).

[43]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

[44]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

[45]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

[46]             Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1).

[47]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

[48]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s.1).

[49]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

[50]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

[51]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[52]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[53]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[54]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[55]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[56]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.