DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Fond solidarity EÚ (FSEÚ) bol zriadený v roku 2002[1] s cieľom umožniť EÚ reagovať na veľké katastrofy v rámci EÚ a v krajinách rokujúcich s Európskou úniu o pristúpení. Tento nástroj vo všeobecnosti slúži dobre na realizáciu cieľov, na ktoré je určený, nepovažuje sa však za dostatočne pružný a viditeľný a určité kritériá na jeho aktiváciu sa považujú za príliš zložité a nedostatočne jasné.

V roku 2005 Komisia predložila návrh nového nariadenia o FSEÚ[2]. Napriek tomu, že tento návrh mal v Európskom parlamente priaznivý ohlas[3], v Rade prijatý nebol. Komisia návrh oficiálne stiahla v júni 2012.

V októbri 2011 Komisia predložila oznámenie o budúcnosti Fondu solidarity[4], ktoré obsahuje hodnotenie operácií súčasného nástroja a v ktorom sa navrhujú možnosti zlepšenia jeho fungovania. Analýza súčasnej politiky bola takisto zahrnutá do osobitnej kapitoly k výročnej správe FSEÚ za rok 2008[5].

Tento návrh sa predkladá v kontexte nového viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

Návrh okrem toho dopĺňa nedávny spoločný návrh Komisie a vysokej predstaviteľky na vykonávanie opatrení doložky o solidarite zakotvenej v článku 222 ZFEÚ[6], v ktorom sa zdôrazňuje úloha Fondu solidarity ako jedného z kľúčových nástrojov Únie pri uplatňovaní tohto ustanovenia zmluvy.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Oznámenie z októbra 2011 slúžilo ako základ na diskusie s členskými štátmi a Európskym parlamentom a ďalšími zainteresovanými stranami.

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky parlament prijali správy, ktoré vo veľkej miere zohľadňovali analýzu predloženú v oznámení a v ktorých sa podporili myšlienky, ktoré predložila Komisia s cieľom zlepšiť fond prostredníctvom niekoľkých zmien v nariadení.[7][8]

Členské štáty vyjadrili svoje stanoviská na zasadnutiach výboru pre koordináciu fondov a pracovnej skupiny Rady pre štrukturálne opatrenia.

3.           Podstata návrhu

Hlavným cieľom návrhu je zlepšiť fungovanie existujúceho nástroja Fondu solidarity prostredníctvom skrátenia jeho reakčného času, jeho lepšieho zviditeľnenia pre občanov, jednoduchšieho používania a prehľadnejších ustanovení. Malo by sa to dosiahnuť obmedzeným počtom technických úprav v nariadení. Zásady nástroja zostávajú nezmenené, rovnako ako jeho metóda financovania mimo viacročného finančného rámca (VFR) a na základe predpokladanej úrovne výdavkov.

Návrh obsahuje úpravy nariadenia o FSEÚ, o ktorých sa diskutovalo v oznámení o budúcnosti Fondu solidarity z roku 2011.

· Jasné vymedzenie rozsahu pôsobnosti FSEÚ obmedzené na prírodné katastrofy, vrátane katastrof spôsobených človekom, ktoré sú priamym následkom prírodnej katastrofy (kaskádové efekty). Odstránia sa tak existujúce právne neistoty, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, a zabráni sa tak predkladaniu žiadostí, ktoré nespĺňajú požadované podmienky.

· Nové a jednoduché jednotné kritérium na uvoľnenie prostriedkov z FSEÚ na tzv. mimoriadne regionálne katastrofy, založené na referenčnom strope HDP. Ako vyplýva z oznámenia z roku 2011, nejasnosti v existujúcich ustanoveniach týkajúcich sa podmienok na výnimočné uvoľnenie prostriedkov z FSEÚ možno odstrániť tak, že sa strop výšky škôd pre regionálne katastrofy stanoví na 1,5 % HDP na úrovni NUTS 2. Tým sa značne zjednoduší a urýchli príprava žiadostí oprávnených štátov a ich posúdenie Komisiou. Zároveň sa tým významne zníži počet zamietnutých žiadostí, pretože žiadatelia budú hneď na začiatku vedieť, či spĺňajú dané kritérium. Podiel 1,5 % z regionálneho HDP bol ako nový strop navrhnutý preto, že podrobná analýza predchádzajúcich žiadostí ukázala, že povedie k takmer rovnakým výsledkom ako v minulosti, ale zároveň sa tak dosiahne značné zjednodušenie a podstatne sa tým prispeje k urýchleniu rozhodovania a vyplácania grantov.

· Zavedenie možnosti rýchleho vyplácania záloh na základe žiadostí postihnutého členského štátu obmedzené na 10 % predpokladanej výšky finančnej pomoci s maximálnym limitom 30 miliónov EUR. Do Fondu solidarity by sa mali vo forme účelovo viazaných príjmov poskytovať spätne získané sumy od členských štátov z Fondu solidarity a z nástrojov súdržnosti (EFRR a Kohézneho fondu) do maximálnej ročnej výšky, aby sa zabezpečilo viazanie záväzkov pre zálohové platby v rozpočte Únie. Okrem zahrnutia osobitného ustanovenia do nariadenia o Fonde solidarity bude takisto potrebné zahrnúť ustanovenie do nariadenia o spoločných ustanoveniach[9] týkajúcich sa fondov politiky súdržnosti a do prechodných ustanovení týkajúcich sa súčasného programového obdobia. Predpokladá sa, že Komisia súčasne s týmto návrhom predloží aj pozmeňujúci návrh.

· Začlenenie osobitného ustanovenia týkajúceho sa pomaly sa rozvíjajúcich katastrof, ako je napríklad sucho. Stanovením začiatku takejto pohromy na deň, keď orgány verejnej moci prijali prvé protiopatrenia, sa predíde právnym ťažkostiam vyplývajúcim zo súčasnej povinnosti predložiť žiadosti do desiatich týždňov odo dňa vzniku prvej škody.

· Zavedenie niektorých opatrení podporujúcich účinnejšie predchádzanie katastrofám, vrátane úplného vykonávania právnych predpisov Únie o prevencii, využitie dostupných finančných prostriedkov Únie na súvisiace investície a zlepšenie podávania správ o týchto činnostiach. Ak dôjde ku katastrofe rovnakého charakteru, ako bola katastrofa, na ktorú boli z fondu už skôr uvoľnené prostriedky a neboli dodržané právne predpisy Únie, môže Komisia novú žiadosť zamietnuť alebo udeliť iba zníženú výšku pomoci.

· Zlúčenie rozhodnutia o udelení pomoci a dohôd o uplatňovaní do jedného právneho aktu. Toto administratívne opatrenie pomôže urýchliť spracovanie žiadostí v rámci Komisie, a preto umožňuje rýchlejšie vyplácanie podpory.

Odporúčania v správe auditu o výkonnosti od Európskeho dvora audítorov v súvislosti s finančnou pomocou Taliansku po zemetrasení v L'Aquile[10] sa zohľadňujú začlenením jasnejšej definície termínov „dočasné ubytovanie“ a „okamžité núdzové operácie“, rovnako ako ustanovení týkajúcich sa vytvárania príjmov.

Návrh okrem toho obsahuje rad ďalších prvkov, ako je osobitné ustanovenie o oprávnenosti DPH a vylúčení technickej pomoci, ustanovenia vyžadujúce rešpektovanie acquis Únie, preskúmané ustanovenie, ktoré má zabrániť duplicitnému financovaniu, predĺžené obdobie pre následné podávanie správ o preventívnych opatreniach a ustanovenia o používaní eura a jeho prevádzaní na národné meny.

Zaviedlo sa tiež niekoľko zmien, ktorých cieľom je uviesť nariadenie do súladu s nariadením o rozpočtových pravidlách v znení z roku 2012. Týka sa to nielen terminológie, ale najmä istých pravidiel a záväzkov, pokiaľ ide o vykonávanie tohto fondu členskými štátmi podľa zásady zdieľaného hospodárenia a oprávnenými kandidátskymi krajinami (krajiny, ktoré rokujú o pristúpení k EÚ) podľa zásady nepriameho hospodárenia. Aby však nedošlo k ohrozeniu cieľov fondu, t.j. čo najrýchlejšie po závažnej katastrofe sprístupniť finančnú pomoc, je nevyhnutné odchýliť sa od niektorých ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o zvyčajne časovo náročný proces určovania vykonávacích orgánov, vrátane tých, ktoré vykonávajú audit a kontrolu, ako aj pokiaľ ide o načasovanie výročnej správy.

4.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 175 tretí, pododsek a článok 212 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý zodpovedá právnemu základu súčasného nariadenia. Odkaz na článok 212 je nevyhnutný, aby mohli byť zahrnuté nečlenské štáty, ktoré sa nachádzajú vo fáze vyjednávania o svojom pristúpení k EÚ.

Hoci Fond solidarity treba chápať ako jeden z nástrojov Únie na vykonávanie doložky o solidarite stanovenej v článku 222 ZFEÚ, tento článok nie je vhodným právnym základom pre fond. Článok 222 je vyhradený pre najzávažnejšie krízové situácie, zatiaľ čo kritériá na aktiváciu Fondu solidarity sú definované tak, že fond môže byť použitý niekoľkokrát ročne. V rámci legislatívneho postupu uvedeného v článku 222 je Európsky parlament informovaný, ale aktívne sa nepodieľa na činnostiach súvisiacich s fondom; toto nie je v súlade s ustanoveniami fondu, podľa ktorých sa Parlament plne podieľa na získavaní prostriedkov na finančnú pomoc Fondu solidarity. Fond solidarity navyše zahŕňa niektoré nečlenské štáty, na ktoré sa článok 222 nevzťahuje.

Zásada subsidiarity

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov Fondu solidarity stanovených v roku 2012. Samotné súčasné nariadenie o Fonde solidarity je založené na zásade subsidiarity. Fond sa preto využíva iba v prípadoch, keď krajina postihnutá katastrofou už situáciu nedokáže riešiť sama. Cieľom nie je reagovať na katastrofy na úrovni EÚ, ale poskytnúť postihnutým krajinám finančnú pomoc a pomôcť im znášať finančnú záťaž spojenú s prírodnou katastrofou. Návrhom sa do tejto základnej zásady nezasahuje, ani sa nemenia kritériá oprávnenosti, aby katastrofa bola akceptovateľná.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci existujúceho nástroja.

5.           VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh zohľadňuje viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý predpokladá zachovanie súčasného mechanizmu, keď sa potrebné rozpočtové prostriedky na udeľovanie finančnej pomoci uvoľňujú nad rámec stropov viacročného finančného rámca rozhodnutím rozpočtového orgánu v rámci maximálnej ročnej sumy vo výške 500 miliónov EUR (v cenách z roku 2011 ).

Rozhodnutie vyjadriť maximálnu ročnú sumu dostupnú z fondu v cenách z roku 2011 (namiesto v súčasných cenách) sa v návrhu odráža v použití rovnakého základu aj pre sumu 3 miliardy EUR, ktorá je jedným z dvoch stropov pre výšku škôd na vymedzenie „veľkých katastrof“. Druhý strop vymedzený na úrovni 0,6 % hrubého národného dôchodku nie je dotknutý.

V prípadoch, keď bola vyplatená predbežná platba, bude jej výška zohľadnená pri vyplácaní konečného príspevku z fondu.

2013/0248 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na tretí pododsek jej článku 175 a na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ([11]),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ([12]),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002 sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“)[13].

(2)       Únia by mala naďalej prejavovať solidaritu s krajinami, ktoré v súčasnosti rokujú o pristúpení. Začlenenie týchto krajín do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia si vyžaduje odvolanie sa na článok 212 zmluvy ako na právny základ.

(3)       Komisia by mala byť schopná rýchlo rozhodnúť o viazaní osobitných finančných zdrojov a ich čo najrýchlejšom uvoľnení. Administratívne postupy by mali byť zodpovedajúcim spôsobom upravené a obmedzené na nevyhnutné minimum. S týmto cieľom Európsky parlament, Rada a Komisia uzavreli [dd/mm/rrrr] Medziinštitucionálnu dohodu o financovaní fondu, rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu.

(4)       Terminológia a postupy podľa nariadenia (ES) č 2012/2002 by mali byť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[14].

(5)       Definícia prírodnej katastrofy, ktorá určuje rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2012/2002, by mala byť jednoznačná.

(6)       Škody spôsobené inými druhmi katastrof, ktoré sú v dôsledku kaskádového efektu priamym následkom prírodnej katastrofy, by sa mali na účely nariadenia (ES) č. 2012/2002 považovať za súčasť priamych škôd spôsobených danou prírodnou katastrofou.

(7)       Aby bolo možné kodifikovať zavedený postup a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so žiadosťami, malo by sa stanoviť, že príspevky z fondu sa budú udeľovať iba vo vzťahu k priamym škodám.

(8)       „Veľká prírodná katastrofa“ v zmysle nariadenia (ES) č. 2012/2002 by sa mala definovať ako katastrofa, ktorá spôsobila priame škody nad stanovený finančne vyjadrený strop a mala by byť vyjadrená v cenách referenčného roku alebo ako percento hrubého národného dôchodku (HND) príslušného štátu.

(9)       Aby sa lepšie zohľadnila osobitný charakter katastrof, ktoré sú síce významné, no nedosahujú požadované minimálne hodnoty potrebné na čerpanie príspevkov z fondu, mali by sa kritériá pre regionálne katastrofy určovať na základe škôd vyčísliteľných pomocou regionálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Tieto kritériá by sa mali stanoviť jasným a jednoduchým spôsobom, aby sa znížila pravdepodobnosť, že sa budú predkladať žiadosti, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002.

(10)     Na účely stanovenia priamych škôd by sa mali použiť údaje poskytnuté EUROSTATom, v harmonizovanom formáte, s cieľom umožniť spravodlivé posúdenie žiadostí.

(11)     Fond by mal prispievať na obnovu zničenej infraštruktúry, na vyčistenie oblastí postihnutých katastrofou a na náklady na záchranné práce a dočasné ubytovanie pre postihnuté obyvateľstvo počas celého vykonávacieho obdobia. Je tiež nutné vymedziť časové obdobie, počas ktorého možno ubytovanie pre osoby, ktoré v dôsledku katastrofy stratili domov, považovať za dočasné.

(12)     Ustanovenia nariadenia (ES) č 2012/2002 by sa mali zosúladiť so všeobecnou politikou Únie v oblasti financovania v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty.

(13)     Malo by sa tiež spresniť, že oprávnené opatrenia by nemali zahŕňať výdavky na technickú pomoc.

(14)     Aby sa vylúčilo, že prijímajúce štáty budú mať zo zásahu fondu čistý zisk, mali by sa stanoviť podmienky, za ktorých môžu opatrenia financované fondom vytvárať príjmy.

(15)     Určité druhy prírodných katastrof, ako sú napríklad suchá, sa vyvíjajú dlhšiu dobu, kým sa prejavia ich katastrofické účinky. Treba prijať ustanovenie, ktorým sa umožní využívať fond aj v takýchto prípadoch.

(16)     Je dôležité zabezpečiť, aby oprávnené štáty vynaložili nevyhnutné úsilie na prevenciu vzniku katastrof a zmierňovanie ich účinkov, vrátane úplného vykonávania príslušných právnych predpisov Únie v oblasti prevencie rizík katastrof a ich zvládania a využívania dostupných finančných prostriedkov Únie na príslušné investície. Malo by sa preto stanoviť, že pokiaľ členský štát nedodrží príslušné právne predpisy Únie v oblasti prevencie rizík katastrof a ich zvládania po tom, ako získal príspevok z fondu na predchádzajúcu prírodnú katastrofu, môže to mať za následok zamietnutie jeho žiadosti alebo zníženie výšky príspevku v prípade ďalšej žiadosti v súvislosti s katastrofou rovnakého charakteru.

(17)     Členské štáty môžu v prípade katastrofy žiadať o finančnú podporu rýchlejšie ako pri bežnom postupe. Na tento účel je vhodné umožniť, aby na žiadosť dotknutého členského štátu bola poskytnutá zálohová platba krátko po predložení žiadosti o príspevok z fondu Komisii. Záloha by nemala prekročiť určitú sumu a jej výška by sa mala zohľadniť pri vyplácaní konečnej výšky príspevku. Okrem toho sumy z fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu spätne získané od členských štátov by sa mali, do určitej maximálnej výšky, považovať za vnútorné pripísané príjmy, aby sa zabezpečilo viazanie záväzkov pre zálohové platby v rozpočte Únie. Vyplatenie zálohy by nemalo predurčiť konečné rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov z fondu.

(18)     Administratívne postupy, ktoré vedú k vyplateniu príspevku, by mali byť čo najjednoduchšie a čo najefektívnejšie z časového hľadiska. Pokiaľ ide o členské štáty, vo vykonávacích rozhodnutiach, ktorými sa udeľuje daný príspevok, by preto mali byť zahrnuté podrobné ustanovenia týkajúce sa implementácie príspevku z fondu. Pokiaľ však ide o prijímajúce štáty, ktoré ešte nie sú členskými štátmi Únie, z právnych dôvodov by sa mali ponechať osobitné dohody o uplatňovaní.

(19)     Nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa zaviedli zmeny v zdieľanom a nepriamom hospodárení, vrátane osobitných požiadaviek na predkladanie správ, ktoré by sa mali zohľadniť. V rámci povinností predkladať správy by sa malo zohľadňovať krátke vykonávacie obdobie pre operácie fondu. V rámci procesov určovania orgánov zodpovedných za riadenie a kontrolu fondov Únie by sa mala zohľadňovať povaha nástroja a tieto procesy by nemali byť dôvodom na oneskorené vyplatenie príspevku z fondu. Je preto nevyhnutné odchýliť sa od nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(20)     Treba prijať ustanovenie s cieľom zabrániť dvojitému financovaniu operácií financovaných z fondu, ako by bolo financovanie prostredníctvom iných finančných nástrojov Únie alebo prostredníctvom medzinárodných právnych nástrojov slúžiacich na kompenzáciu konkrétnej škody.

(21)     Vyhlásenie o výdavkoch, ktoré krajiny uskutočnili z príspevku z fondu, by malo byť čo najjednoduchšie. Počas implementácie príspevku by sa mal preto pre krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, používať jednotný výmenný kurz.

(22)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2012/2002, pokiaľ ide o prideľovanie príspevku z fondu, by sa mali vykonávacie právomoci preniesť na Komisiu.

(23)     Ustanovenia, ktorými sa riadi ochrana finančných záujmov Únie, by mali byť konkrétnejšie, aby sa jasne určili opatrenia na predchádzanie, zisťovanie a preskúmanie nezrovnalostí, spätného získavania peňažných prostriedkov, ktoré boli stratené, chybne vyplatené alebo nesprávne použité.

(24)     Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť na úrovni Únie solidárne opatrenie na podporu štátov postihnutých katastrofou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť ad hoc na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov uplatnenia systematickej, bežnej a spravodlivej metódy udeľovania finančnej podpory s účasťou všetkých členských štátov podľa ich kapacity ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)     Nariadenie (ES) č. 2012/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 2012/2002 sa mení takto:

1.           Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.       Na požiadanie členského štátu alebo krajiny zapojenej do rokovaní s Úniou o pristúpení sa môžu prostriedky z fondu uvoľniť, najmä keď sa vyskytne veľká alebo regionálna prírodná katastrofa so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo na hospodárstvo v jednom alebo vo viacerých regiónoch tohto štátu alebo tejto krajiny, pričom k nej došlo na území toho istého štátu alebo tej istej krajiny, susedného členského štátu alebo susednej krajiny zapojenej do rokovaní s Úniou o pristúpení (ďalej len „oprávnený štát“). Priame škody spôsobené katastrofou zapríčinenou ľudskou činnosťou, ktorá je priamym následkom prírodnej katastrofy, sa považujú za súčasť priamych škôd spôsobených danou prírodnou katastrofou.

2.       Na účely tohto nariadenia „veľká prírodná katastrofa“ znamená akúkoľvek prírodnú katastrofu, ktorej následkom sú, v členskom štáte alebo v krajine zapojenej do rokovaní s Úniou o pristúpení, priame škody odhadované vo výške viac ako 3 000 000 000 EUR v cenách z roku 2011 alebo viac ako 0,6 % jeho/jej hrubého národného dôchodku (HND).

3.       Na účely tohto nariadenia „regionálna prírodná katastrofa“ znamená akúkoľvek prírodnú katastrofu, ktorej následkom sú, v regióne členského štátu alebo krajiny zapojenej do rokovaní s Úniou o pristúpení na úrovni NUTS 2, priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) tohto regiónu. Keď sa katastrofa týka viacerých regiónov na úrovni NUTS 2, stanoví sa strop z váženého priemeru HDP v týchto regiónoch.

4.       Pomoc z fondu sa môže takisto zmobilizovať v prípade akejkoľvek prírodnej katastrofy v oprávnenom štáte, ktorá je veľkou prírodnou katastrofou v susednom členskom štáte alebo v susednej krajine zapojenej do prístupových rokovaní s Úniou.

5.       Na účely tohto článku sa používajú harmonizované štatistické údaje poskytované EUROSTATom.“

2.           Článok 3 sa mení takto:

a)      Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1.        Pomoc sa poskytuje vo forme príspevku z fondu. V súvislosti s každou prírodnou katastrofou sa oprávnenému štátu udelí samostatný príspevok.

2.          Cieľom fondu je dopĺňať úsilie príslušných štátov a pokryť časť ich verejných výdavkov, aby sa oprávnenému štátu poskytla pomoc pri uskutočňovaní nasledujúcich základných núdzových operácií a opatrení na obnovu v závislosti od druhu katastrofy:

a)       opätovné uvedenie infraštruktúry a závodov v odvetví energetiky, vodného a odpadového hospodárstva, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a školstva do použiteľného stavu;

b)      poskytnutie dočasného ubytovania a financovanie záchranných prác zabezpečujúcich potreby postihnutého obyvateľstva;

c)       zabezpečenie preventívnej infraštruktúry a opatrení na ochranu kultúrneho dedičstva;

d)      vyčistenie katastrofou postihnutých oblastí, vrátane prírodných oblastí.

Na účely písm. b) „dočasné ubytovanie“ znamená ubytovanie, ktoré sa poskytuje dovtedy, kým obyvateľstvo nie je schopné vrátiť sa do svojich pôvodných obydlí po ich oprave alebo rekonštrukcii.

3.          Platby z fondu sú obmedzené na financovanie opatrení, ktoré zmierňujú nepoistiteľné škody, a musia sa nahradiť, ak náklady na odstránenie škôd následne zaplatí tretia strana v súlade s článkom 8 ods. 3.“

b)      Dopĺňajú sa tieto odseky 4 až 7:

„4.        Daň z pridanej hodnoty (DPH) nie je oprávneným výdavkom určitej činnosti, s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá je nevratná podľa vnútroštátnych právnych predpisoch o DPH.

5.          Technická pomoc, vrátane riadenia, monitorovania, informácií a komunikácie, riešenia sťažností, kontroly a auditu, nie je oprávnená na príspevok z fondu.

6.          Celkový príspevok z fondu nesmie viesť k vytváraniu príjmov presahujúcich celkové náklady štátu na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu. Prijímajúci štát v tomto zmysle do správy o implementácii príspevku z fondu podľa článku 8 ods. 3 zahrnie vyhlásenie.

7.          1. októbra každého roka by mala zostať k dispozícii najmenej štvrtina ročnej sumy, aby bolo možné uhradiť potreby, ktoré sa vyskytnú do konca roka.“

3.           Článok 4 sa mení takto:

a)      Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.        Čo najskôr, najneskôr však do desiatich týždňov od prvých škôd spôsobených prírodnou katastrofou, môže štát predložiť Komisii žiadosť o príspevok z fondu pod podmienkou, že poskytne všetky dostupné informácie týkajúce sa prinajmenšom:

a)       celkovej priamej škody spôsobenej katastrofou a jej dôsledkov na postihnuté obyvateľstvo, hospodárstvo a životné prostredie;

b)      odhadovaných nákladov na operácie uvedené v článku 3 ods. 2;

c)       akýchkoľvek iných zdrojov financovania z Únie;

d)      akýchkoľvek iných vnútroštátnych alebo medzinárodných zdrojov financií, vrátane krytia z verejných a súkromných poistiek, ktoré by mohli prispieť pri financovaní odstraňovania škôd.;

e)       vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich zvládania v súvislosti s charakterom katastrofy;

f)       akýchkoľvek iných informácií o preventívnych a zmierňujúcich opatreniach prijatých v súvislosti s charakterom katastrofy.“

b)      Vkladá sa odsek 1a:

„1a.      V prípade postupne sa rozvíjajúcich prírodných katastrof sa desaťtýždňová lehota na podávanie žiadostí uvedená v odseku 1 počíta odo dňa, keď orgány verejnej moci oprávneného štátu prvýkrát urobili oficiálne kroky proti dôsledkom katastrofy.“

c)      Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.        Na základe informácií uvedených v ods. 1 a všetkých objasnení, ktoré má poskytnúť oprávnený štát, Komisia posúdi, či sú splnené podmienky na uvoľnenie prostriedkov z fondu a čo najskôr určí výšku akéhokoľvek možného príspevku v rámci možností dostupných finančných zdrojov.

Ak Komisia pridelila príspevok z fondu na základe žiadosti prijatej po [dd/mm/rrrr] na katastrofu daného charakteru, ďalšiu žiadosť o príspevok týkajúcu sa katastrofy rovnakého charakteru môže zamietnuť alebo môže znížiť pridelenú čiastku v prípade, že oprávnený členský štát je predmetom konania vo veci porušenia právnych predpisov a bolo mu doručené odôvodnené stanovisko, že nevykonal právne predpisy Únie týkajúce sa prevencie rizika katastrof a ich zvládania, ktorých predmet zodpovedá charakteru vzniknutej katastrofy.

Komisia posudzuje všetky žiadosti o príspevok z fondu spravodlivo.“

d)      Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.        Akonáhle sú vyčlenené čiastky uvoľnené rozpočtovým orgánom, Komisia prijme vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa prideľuje príspevok z fondu a bezodkladne príspevok vyplatí v jednej splátke prijímajúcemu štátu. Ak bola záloha vyplatená podľa článku 4a, vyplatí sa iba zostávajúca suma.“

e)      Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.        Oprávnenosť výdavkov sa začína v deň, keď došlo k prvým škodám, uvedený v odseku 1. V prípade postupne sa rozvíjajúcej prírodnej katastrofy sa oprávnenosť výdavkov začína v deň uvedený v odseku 1a.“

4.           Vkladá sa tento článok 4 a:

„Článok 4a

1.       Členský štát môže pri predkladaní žiadosti o príspevok z fondu Komisii požiadať o vyplatenie zálohy.

Komisia predbežne posúdi, či žiadosť spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 a overí dostupnosť rozpočtových prostriedkov. Ak sú tieto podmienky splnené a sú dostupné dostatočné finančné zdroje, Komisia môže prijať rozhodnutie o poskytnutí zálohy a bezodkladne ju vyplatiť ešte predtým, ako sa prijme rozhodnutie uvedené v článku 4 ods. 4. Vyplatenie zálohy nepredurčuje konečné rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov z fondu.

2.       Výška zálohy nepresiahne 10 % predpokladanej výšky príspevku a v žiadnom prípade nepresiahne 30 000 000 EUR. Po tom, ako sa stanoví konečná výška príspevku, Komisia pred vyplatením zostávajúcej sumy príspevku zohľadní sumu vyplatenú formou zálohy. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

3.       S cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť rozpočtových zdrojov sumy z fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu spätne získané od členských štátov sa, do maximálnej výšky 50 000 000 EUR, dávajú fondu k dispozícii ako vnútorné pripísané príjmy. Sumy, ktoré sa využili na vyplatenie záloh alebo sa zrušila ich viazanosť v rozpočte, sa nahradia hneď, ako sa od členských štátov spätne získajú nové sumy.“

5.           Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.       Rozhodnutie uvedené v článku 4 ods. 4 obsahuje v prílohe podrobné ustanovenia na implementáciu príspevku z fondu.

V týchto ustanoveniach sa opíše najmä druh operácií financovaných z fondu a miesto ich vykonania na základe návrhu, ktorý predložil oprávnený štát.

2.       Pred vyplatením príspevku z fondu oprávnenému štátu, ktorý nie je členským štátom, Komisia uzavrie dohodu o delegovaní, v ktorej sa stanovia podrobné ustanovenia na implementáciu príspevku z fondu uvedeného v odseku 1 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012* a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012**, ako aj so záväzkami týkajúcimi sa prevencie rizík katastrof a ich zvládania.

3.       Zodpovednosť za výber jednotlivých opatrení a implementáciu príspevku z fondu má prijímajúci štát, a to v súlade s týmto nariadením, najmä s článkom 3 odsekom 2 a 3, s rozhodnutím, ktorým sa udeľuje príspevok z fondu uvedeným v článku 4 ods. 4 a, v príslušných prípadoch, s dohodou o delegovaní uvedenou v ods. 2.

4.       Príspevok z fondu určený členskému štátu sa bude realizovať v rámci zdieľaného hospodárenia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Príspevok z fondu určený krajine, ktorá vedie prístupové rokovania s Úniou, sa bude implementovať v rámci nepriameho hospodárenia v súlade s uvedeným nariadením.

5.       Za riadenie operácií podporovaných z fondu a za ich finančnú kontrolu sú zodpovedné prijímajúce štáty bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Únie. Medzi opatrenia, ktoré prijmú, patrí:

a)      overenie, či riadiace a kontrolné opatrenia boli prijaté a vykonávané tak, aby sa zabezpečilo, že použitie fondov Únie prebieha efektívne a správne, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

b)      overenie, či sa financované činnosti vykonávajú riadnym spôsobom;

c)      zabezpečenie, aby boli financované výdavky podložené podpornou dokumentáciou, ktorá sa dá overiť, a realizované správnym a riadnym spôsobom;

d)      predchádzanie, zisťovanie a náprava nezrovnalostí a vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov, prípadne spolu s úrokmi z omeškania. O všetkých takýchto nezrovnalostiach, ako aj o priebežnom pokroku administratívnych a súdnych konaní informujú Komisiu.

6.       Prijímajúce štáty určia orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu operácií podporovaných z fondu v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Zohľadnia pritom kritériá na vnútorné prostredie, kontrolné činnosti, informácie a komunikáciu a monitorovanie. Členské štáty môžu určiť orgány, ktoré už boli určené na základe [nariadenia o spoločných ustanoveniach][15].

Pri predkladaní správy a finančného výkazu podľa článku 8 ods. 3 tohto nariadenia tieto určené orgány poskytnú Komisii informácie uvedené v článku 59 ods. 5 alebo článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pokrývajúce celé vykonávacie obdobie.

7.       Keď sa zistí nezrovnalosť, prijímajúci štát vykoná potrebné finančné opravy. Tieto opravy vykonané prijímajúcim štátom spočívajú v zrušení celého alebo časti príspevku z fondu. Prijímajúci štát vymôže úhradu akejkoľvek sumy stratenej na základe zistenej nezrovnalosti.

8.       Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontrol vykonávaných prijímajúcimi štátmi podľa vnútroštátnych zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení, môžu úradníci alebo iní zamestnanci Komisie u opatrení financovaných z fondu vykonávať kontroly na mieste. Komisia informuje prijímajúci štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Úradníci alebo iní zamestnanci dotknutého členského štátu sa takýchto kontrol môžu zúčastniť.

9.       Prijímajúci štát zabezpečuje, aby bola celá podporná dokumentácia, ktorá sa týka realizovaných výdavkov, uchovaná pre potreby Komisie a Dvora audítorov počas troch rokov po ukončení pomoci poskytovanej z fondu.“

______________

* Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s.1.

** Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s.1.“

6.           V článku 6 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.     Prijímajúci štát zabezpečí, aby výdavky preplatené v súlade s týmto nariadením neboli preplatené prostredníctvom iných finančných nástrojov Únie, najmä prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti, poľnohospodárskej politiky alebo politiky rybolovu.

3.       Škody odstránené prostredníctvom nástrojov Únie alebo medzinárodných nástrojov určených na náhradu konkrétnych škôd nie sú, oprávnené na pomoc z fondu na ten istý účel.“

7.           Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Operácie financované z fondu sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy a s nástrojmi prijatými podľa nej, s politikami a opatreniami Únie, najmä v oblasti finančného hospodárenia a verejného obstarávania, a s nástrojmi predvstupovej pomoci. Tieto operácie by mali podľa možností prispieť k cieľom politík Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia, prevencie rizík katastrof a ich zvládania a prispôsobenia sa zmene klímy.“;

8.           Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 8

1.       Príspevok z fondu musí byť použitý do jedného roka odo dňa, keď Komisia vyplatila celú sumu pomoci. Akákoľvek časť príspevku, ktorá nebola použitá v tejto lehote alebo o ktorej sa zistí, že bola použitá na neoprávnené operácie, musí byť prijímajúcim štátom vrátená Komisii.

2.       Prijímajúci štát sa uchádza o všetky možné náhrady od tretích osôb.

3.       Najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí jednoročného obdobia uvedeného v odseku 1 prijímajúci štát predloží správu o implementácii príspevku z fondu, spolu s výkazom odôvodňujúcim výdavky, v ktorej sa uvedú všetky ďalšie zdroje financovania získané na dané operácie, vrátane vyplatených poistiek a náhrad od tretích osôb.

V správe o vykonávaní sa podrobne opíšu preventívne opatrenia zavedené alebo navrhnuté prijímajúcim štátom s cieľom obmedziť škody a v maximálnej možnej miere zabrániť opakovaniu podobnej katastrofy, vrátane využitia štrukturálnych a investičných fondov Únie na tento účel, a stav vykonávania relevantných právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich zvládania. Zhrnú sa v nej takisto skúsenosti získané počas katastrofy a prijaté alebo navrhované opatrenia týkajúce sa zaistenia pružnosti, pokiaľ ide o zmenu klímy a katastrofy.

K správe o vykonávaní musí byť priložené stanovisko nezávislého audítorského orgánu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi, o tom, že výkaz odôvodňujúci výdavky podáva verný a poctivý obraz a že príspevok z fondu je zákonný a správny, v súlade s článkom 59 ods. 5 a článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Na záver postupu uvedeného v prvom pododseku Komisia ukončí poskytovanie pomoci z fondu.

4. Keď náklady na odstránenie škôd následne uhradí tretia strana, Komisia požiada prijímajúci štát o náhradu zodpovedajúcej sumy príspevku z fondu.

Článok 9

Žiadosti o príspevok z fondu a rozhodnutia uvedené v článku 4 ods. 4, ako aj dohoda o delegovaní, správy a všetky ostatné súvisiace dokumenty obsahujú všetky finančné čiastky vyjadrené v eurách.

Čiastky výdavkov vynaložených v národných menách sa prepočítajú na eurá s použitím priemeru denných výmenných kurzov uverejnených v sérii C Úradného vestníka Európskej únie stanovených na vykonávacie obdobie operácií, na ktoré sa vzťahujú príspevky z fondu. Ak sa pre danú menu v Úradnom vestníku Európskej únie denný výmenný kurz nezverejňuje, prepočet sa vykoná na základe priemeru mesačných účtovných kurzov stanovených Komisiou pre dané obdobie. V priebehu vykonávania príspevku z fondu sa použije tento jediný výmenný kurz, ktorý poslúži aj ako základ pre záverečnú správu o vykonávaní a finančný výkaz a prvky uvedeného príspevku požadované podľa článku 59 ods. 5 alebo článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.“;

9.           V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.     V prípade značne nižšej výšky spôsobených škôd, ktorú preukážu nové zistenia, prijímajúci štát nahradí Komisii zodpovedajúcu výšku príspevku z fondu.“

10.         Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1.       Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.       Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov finančnej pomoci, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto nariadenia.

3.       Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999[16] a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[17] na účely zistenia, či v súvislosti so zmluvou týkajúcou sa financovania z Únie nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodilo finančné záujmy Únie.

4.       Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o delegovaní s tretími krajinami, zmluvy a rozhodnutia o udelení príspevku z fondu vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú vykonávať takéto audity a vyšetrovania v rámci ich príslušných právomocí.“

11.         Články 13 a 14 sa vypúšťajú.

Článok 2 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie.

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[18]

Fond solidarity EÚ; činnosť ABB 13.06

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[19]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. NEUPLATŇUJE SA

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB 13.06

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Hlavným cieľom návrhu je zlepšiť fungovanie existujúceho nástroja Fondu solidarity prostredníctvom skrátenia jeho reakčného času, jeho lepšieho zviditeľnenia pre občanov, jednoduchšieho používania a prehľadnejších ustanovení, čo by sa malo dosiahnuť prostredníctvom obmedzeného počtu technických úprav v nariadení. Zásady nástroja zostávajú nezmenené, rovnako ako jeho metóda financovania mimo rozpočtu EÚ založená na medziinštitucionálnej dohode a predpokladanej úrovni výdavkov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Fond sa využíva iba v prípadoch, keď krajina postihnutá katastrofou už situáciu nedokáže riešiť sama (zásada subsidiarity). Cieľom nie je čeliť katastrofám na úrovni EÚ, ale poskytnúť postihnutým krajinám finančnú pomoc, aby mohli lepšie znášať finančnú záťaž spojenú s následkami prírodnej katastrofy.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Reagovať na žiadosti oprávnených krajín (členské štáty a krajiny, ktoré rokujú o pristúpení k EÚ) o finančnú pomoc po prírodných katastrofách.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Tento návrh sa predkladá v kontexte nového viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

Návrh okrem toho dopĺňa nedávny spoločný návrh Komisie a vysokej predstaviteľky na vykonávanie opatrení doložky o solidarite zakotvenej v článku 222 ZFEÚ[20], v ktorom sa zdôrazňuje úloha Fondu solidarity ako jedného z kľúčových nástrojov Únie pri uplatňovaní tohto ustanovenia zmluvy.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Zavedenie jasnejších kritérií a jednoduchších postupov, ako aj možnosť zálohových platieb s cieľom zabezpečiť rýchlejšiu reakciu.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Prostredníctvom fondu sa dopĺňajú ďalšie nástroje EÚ v oblasti prevencie rizík, ich zmierňovania a rýchlej reakcie (najmä nástroje politiky súdržnosti a mechanizmus v oblasti civilnej ochrany).

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[21]

V prípade rozpočtu na rok 2013: neuplatňuje sa

¨ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[22]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Z rozpočtu na rok 2014

¨ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

– ¨ prostredníctvom jej útvarov, vrátane jej zamestnancov na delegáciách Únie;

– ¨  prostredníctvom výkonných agentúr;

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili;

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte);

– ¨EIB a Európsky investičný fond;

– ¨ orgány uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

– ¨ verejnoprávne subjekty;

– ¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

– ¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

– ¨ osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Krajiny oprávnené na čerpanie prostriedkov z fondu sú:

1.           Členské štáty, na ktoré sa vzťahujú zásady zdieľaného hospodárenia. Podrobnosti o určení orgánov zapojených do vykonávania, auditu a kontroly, vrátane povinností predkladať správy, sú stanovené v nariadení.

2.           Krajiny zapojené do prístupových rokovaní s Úniou, na ktoré sa vzťahujú zásady nepriameho hospodárenia. Pred vyplatením príspevku z fondu oprávnenému štátu, ktorý nie je členským štátom, Komisia uzavrie so štátom dohodu o delegovaní, v ktorej sa stanovia podrobné ustanovenia na implementáciu príspevku z fondu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ktoré budú porovnateľné s ustanoveniami platnými pre členské štáty.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Zavedený systém kontroly sa týmto nariadením nemení a je založený na systéme zdieľaného hospodárenia pre členské štáty a nepriameho hospodárenia pre oprávnené kandidátske krajiny s porovnateľnými záväzkami. Je prispôsobený krátkemu vykonávaciemu obdobiu (1 rok) a špecifickému zameraniu nástroja na reagovanie na núdzové situácie. Záverečnú správu o implementácii príspevku z fondu treba predložiť do šiestich mesiacov po uplynutí spomínaného ročného obdobia. Táto správa musí obsahovať podrobné informácie o prijatom systéme vykonávania, vrátane audítorskej a kontrolnej činnosti, ako aj úplný prehľad operácií. Určený orgán bude okrem toho musieť dodržiavať povinnosti týkajúce sa predkladania správ podľa článku 59 ods. 5 alebo článku 60 ods. 5, podľa uplatniteľného prípadu, počas celého obdobia vykonávania opatrenia.

2.2.        Systém riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Prijímajúci štát zašle žiadosť, ktorú Komisia posúdi. Ak žiadosť spĺňa podmienky, vyplatí sa 10 % záloha. Záverečné vyúčtovanie sa urobí na základe záverečnej správy, v čase keď už bude zúčtovaná aj 10 % záloha. Zálohy sa budú vyplácať na základe osobitnej metódy zavedenej v nariadení o štrukturálnych fondoch, pričom sa použijú spätne získané finančné prostriedky z EFRR a Kohézneho fondu. Navrhovaná architektúra je vývojom súčasnej situácie.

Odporúčania v správe auditu o výkonnosti od Európskeho dvora audítorov v súvislosti s finančnou pomocou Taliansku po zemetrasení v L'Aquile[23] sa zohľadňujú začlenením jasnejšej definície termínov „dočasné ubytovanie“ a „okamžité núdzové operácie“, rovnako ako ustanovení týkajúcich sa vytvárania príjmov.

Návrh okrem toho obsahuje rad ďalších prvkov, ako je osobitné ustanovenie o oprávnenosti DPH a vylúčení technickej pomoci, ustanovenia vyžadujúce rešpektovanie acquis Únie, preskúmané ustanovenie, ktoré má zabrániť dvojitému financovaniu, predĺžené obdobie pre následné podávanie správ o preventívnych opatreniach a ustanovenia o používaní eura a jeho prevádzaní na národné meny.

2.2.2.     Informácie o nastavení vnútorného kontrolného systému

Každé rozhodnutie musí obsahovať prílohu, v ktorej sú stanovené podrobné ustanovenia na implementáciu príspevku z fondu. V prípade nečlenských štátov sa tieto ustanovenia určia v dohode o delegovaní. V porovnaní so súčasným nariadením nedochádza k žiadnej zmene. Orgán bude určený prijímajúcim štátom. Príspevok z fondu pre členský štát sa implementuje v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou, v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Príspevok z fondu pre štáty, ktoré ešte nie sú členmi Únie, sa implementuje v rámci nepriameho hospodárenia.

Za riadenie činností podporovaných fondom a za ich finančnú kontrolu sú v prvom rade zodpovedné prijímajúce štáty, bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie. Na tento účel overia, či sú riadiace a kontrolné opatrenia prijaté a vykonávané tak, aby sa zabezpečilo, že použitie fondov Únie prebieha efektívne a správne, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia; overia, či sa financované činnosti vykonávajú riadnym spôsobom; a zabezpečia, aby boli financované výdavky podložené podpornou dokumentáciou, ktorá sa dá overiť, a realizované správnym a riadnym spôsobom.

Komisia urobí všetky potrebné kroky, aby mohla overiť, že financované opatrenia sa vykonávajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Prijímajúci štát zodpovedá za zabezpečenie toho, že má účinne fungujúce riadiace a kontrolné systémy. Komisia sa ubezpečí, že tieto systémy sú zavedené do praxe. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontrol vykonávaných prijímajúcim štátom podľa vnútroštátnych zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie vykonávať kontroly na mieste týkajúce sa opatrení financovaných z fondu. Komisia informuje žiadajúci prijímajúci štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Úradníci alebo zamestnanci prijímajúceho štátu sa takýchto kontrol môžu zúčastniť.

2.2.3.     Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej miery rizika výskytu chýb

Nové a jednoduché jednotné kritérium na výnimočné uvoľnenie prostriedkov z FSEÚ na tzv. mimoriadne regionálne katastrofy založené na strope podmienenom HDP. Ako vyplýva z oznámenia z roku 2011, nejasnosti v existujúcich ustanoveniach týkajúcich sa podmienok na výnimočné uvoľnenie prostriedkov z FSEÚ možno odstrániť tak, že sa strop výšky škôd pre regionálne katastrofy stanoví na 1,5 % HDP na úrovni NUTS 2. Tým sa značne zjednoduší a urýchli príprava žiadostí oprávnených štátov a ich posúdenie Komisiou. Zároveň sa tým významne zníži počet zamietnutých žiadostí, pretože žiadatelia budú hneď na začiatku vedieť, či spĺňajú dané kritérium. Malo by to viesť k zníženiu nákladov na kontroly.

Audity vykonané Komisiou a Európskym dvorom audítorov neviedli k pochybnostiam, ktoré by narúšali oprávnenú istotu, pokiaľ ide o využívanie fondu v minulosti. Celková odhadovaná miera chybovosti sa pohybuje pod prahom významnosti 2 %.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Hlavnú zodpovednosť za prijatie vhodných opatrení proti podvodom a nezrovnalostiam má prijímajúci štát, ktorý musí vymenovať audítorský orgán, a ak je to potrebné, požadovať vrátenie neoprávnených výdavkov. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by sa mal Komisii predložiť súhrnný prehľad auditov a kontrol vykonaných počas vykonávacieho obdobia. Audítori Komisie, Dvor audítorov alebo úrad OLAF môžu audity vykonávať kedykoľvek.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […]Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP ([24]) || krajín EZVO[25] || kandidátskych krajín[26] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 13.060100 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

4 || 13.060200 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […]Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| […][XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/ NIE || ÁNO/ NIE || ÁNO/ NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

[Na vyplnenie tohto oddielu by sa mala použiť tabuľka rozpočtových údajov administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a mala by sa vložiť do aplikácie CISNET na účely konzultačných procesov medzi útvarmi.]

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

FSEÚ sa v rozpočte nezohľadňuje. Skutočné výdavky budú závisieť od žiadostí o pomoc predložených oprávnenými štátmi po výskyte (nepredvídateľných) prírodných katastrof a od maximálnej výšky ročných pridelených finančných prostriedkov, ktoré má fond k dispozícii na základe rozhodnutia IIA.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || Číslo || […][Názov……………...……………………………………………………………….]

GR: <…….> || || || Rok N[27] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || || || || || || || ||

Platby || (2) || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[28] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR <….> SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || || || || || || || ||

Platby || =2+2a +3 || || || || || || || ||

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: REGIO ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 1,834

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

GR <….> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 1,834

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 1,834

Platby || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 1,834

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[29] || Priemerné náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Nie || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[30] … || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 0,262 || 1,834

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5[31] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || || || || || || || ||

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli vyčlenené na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || ||

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

XX 01 01 02 (delegácie) || 0 || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || 0 || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || 0 || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času )[32]

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) || 0 || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 0 || || || || || ||

XX 01 04 yy[33] || - ústredie || 0 || || || || || ||

- delegácie || 0 || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || 0 || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || 0 || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || 0 || || || || || ||

SPOLU || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Prácu v súčasnosti vykonáva 1 úradník kategórie AD a 1 úradník kategórie AST.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Analýzy žiadostí o príspevky z fondu, vypracovanie rozhodnutí o udelení grantu, sledovanie platieb, hodnotenie správ atď.

Externí zamestnanci || neuplatňuje sa

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ¨  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[34].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

Nie je možné vopred posúdiť.

– ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨  vplyv na vlastné zdroje

– ¨  vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[35]

Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Článok 6150 a 6500 || || 50 || 50 || 50 || 50 || 50 || 50 || 50

|| || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Zálohy by sa mali financovať zo spätne získaných prostriedkov z EFRR a Kohézneho fondu do maximálnej výšky 50 miliónov EUR. Komisia navrhne zmenu nariadenia navrhnutého Komisiou KOM(2011) 615 v konečnom znení.

[1]               Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002.

[2]               KOM(2005) 108.

[3]               Správa týkajúca sa návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie, A6-0123/2006 z 31.3.2006.

[4]               KOM(2011) 613.

[5]               KOM(2009) 193.

[6]               Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C83/47 z 30.3.2010.

[7]               Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie“, ECO/319 z 28. marca 2012.

[8]               Správa o Fonde solidarity Európskej únie, jeho vykonávaní a uplatňovaní, A7-0398/2012 z 20.12.2012.

[9]               Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, COM(2013) 246 final.

[10]             Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 24/2012. Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v Abruzzi v roku 2009: Závažnosť a náklady na opatrenia.

[11]             Ú. v. EÚ C […].

[12]             Ú. v. EÚ C […].

[13]             Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

[14]             Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

[15]             …..

[16]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[17]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[18]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[19]             Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[20]                    Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C83/47 z 30.3.2010.

[21]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[22]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[23]             Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 24 2012, Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v Abruzzi v roku 2009. Závažnosť a náklady na opatrenia.

[24]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/ NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[25]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[26]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[27]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[28]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[29]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[30]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele...“.

[31]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[32]             ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE= vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

[33]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[34]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na obdobie rokov 2007 – 2013).

[35]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.