52013PC0418

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa menia určité smernice v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, sociálnej politiky a verejného zdravia z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Únii /* COM/2013/0418 final - 2013/0192 (COD) */


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Európska rada rozhodnutím 2012/419/EÚ[1] zmenila štatút Mayotte vo vzťahu k Únii s účinnosťou od 1. januára 2014. Mayotte teda od tohto dátumu prestáva byť zámorským územím a stáva sa najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 a článku 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Právne predpisy Únie sa na Mayotte budú uplatňovať od 1. januára 2014.

Tento návrh vyplýva z preskúmania žiadostí francúzskych orgánov o zmenu acquis Únie prostredníctvom výnimiek a/alebo prechodných období vzťahujúcich sa na Mayotte v rôznych oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, poľnohospodárstvo, sociálna politika a verejné zdravie.

Preskúmaním sa zistilo, že Francúzsko potrebuje dodatočný čas na dosiahnutie súladu s acquis Únie, pokiaľ ide o Mayotte v oblastiach životného prostredia, poľnohospodárstva, sociálnej politiky a verejného zdravia. Preto je vhodné stanoviť príslušné opatrenia, ktoré sa budú týkať len osobitnej situácie Mayotte, a to bez toho, aby to maly vplyv na ostatné právne predpisy Únie.

V záujme jednoduchosti a rýchlosti sa považuje za vhodné nepoužiť jednotlivé návrhy pre každý z dotknutých aktov, ale – ak to je z právneho hľadiska možné – spojiť pozmeňujúce návrhy k viacerým aktom do jedného návrhu. Všetky zmeny navrhnuté v tomto dokumente sa týkajú smerníc a vzťahuje sa na ne riadny legislatívny postup (článok 289 ods. 1 a článok 294 ZFEÚ).

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Komisia nevyužila posúdenie vplyvu. Pri skúmaní rôznych otázok a najmä žiadostí Francúzska však komunikovala so zástupcami celoštátnych a regionálnych orgánov s cieľom lepšie posúdiť dôvody osobitných opatrení.

3.           PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

Európsky parlament a Rada majú v súlade s článkom 153 ods. 2 ZFEÚ právomoc prijímať prostredníctvom smerníc minimálne požiadavky na postupné zavádzanie pracovných podmienok so zreteľom na podmienky a technické pravidlá v jednotlivých členských štátoch. Na tomto právnom základe sa navrhuje zmena smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 s cieľom udeliť Francúzsku výnimku do 31. decembra 2017 z určitých ustanovení v oblasti umelého optického žiarenia. Navrhnutá výnimka sa uplatňuje, len ak na Mayotte nie sú dostupné štruktúry potrebné na dodržiavanie týchto ustanovení, a bez toho, aby boli dotknuté všeobecné zásady ochrany a prevencie v oblasti zdravia bezpečnosti pracovníkov. Navrhuje sa tiež, že Francúzsko musí zabezpečiť riadnu konzultáciu so sociálnymi partnermi a obmedziť riziká pre pracovníkov na minimum.

Európsky parlament a Rada v súlade s článkom 192 ods. 1 ZFEÚ rozhodnú, aké opatrenia Únia prijme na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia uvedených v článku 191. Súčasná situácia na Mayotte si vyžaduje značné zlepšenie na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených v právnych predpisoch Únie. Preto sa navrhuje na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ zmeniť tri smernice v oblasti životného prostredia:

– smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 s cieľom poskytnúť Francúzsku dostatočný čas na splnenie požiadaviek smerníc týkajúcich sa čistenia komunálnych odpadových vôd,

– smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 s cieľom poskytnúť Francúzsku dostatočný čas na prijatie a riadne vykonávanie plánov manažmentu povodia,

– smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 s cieľom určiť osobitné lehoty, aby Francúzsko mohlo dosiahnuť normy Únie, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na kúpanie.

Európsky parlament a Rada majú v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ právomoc prijímať okrem iného ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe tohto ustanovenia sa navrhuje zmeniť smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúcu minimálne normy na ochranu nosníc. Keďže nosnice sa na Mayotte chovajú v neprispôsobených klietkach a bolo by ťažké zmeniť tento stav v krátkom časovom horizonte, Francúzsku by sa mal poskytnúť dostatočný čas na zmenu. Hoci sa takmer 100 % produkcie vajec predáva na Mayotte, mali by sa prijať opatrenia na zamedzenie narušeniu hospodárskej súťaže.

Na záver, Európsky parlament a Rada podľa článku 114 ZFEÚ prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Na druhej strane, Európsky parlament a Rada môžu podľa článku 168 ZFEÚ prijímať aj motivačné opatrenia určené na ochranu a zlepšenie zdravia ľudí. Na týchto právnych základoch sa navrhuje zmena smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a to vzhľadom na súčasnú situáciu na Mayotte a počet úprav, ktoré sa musia vykonať na transpozíciu smernice s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti a informovania pacientov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Európskej únie.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY

Usúdilo sa, že nie sú potrebné vysvetľujúce dokumenty, a to z týchto dôvodov:

1. Tento návrh smernice obsahuje v podstate:

a) zmeny na zavedenie výnimiek a/alebo prechodných období súvisiacich s uplatňovaním príslušných smerníc na Mayotte; a

b) veľmi obmedzený počet povinností pre Francúzsko v tomto ohľade.

2. Udelené výnimky a/alebo poskytnuté prechodné obdobia sú založené na požiadavkách predložených Francúzskom, v ktorých dalo podnet na tieto výnimky a/alebo prechodné obdobia a uviedlo plán vykonávania. .

Komisia preto nepotrebuje vysvetľujúce dokumenty na plnenie svojej úlohy dohliadať na transpozíciu smerníc. Očakáva sa, že jednotlivé transpozičné opatrenia, ktoré oznámi Francúzsko, by si nemali vyžadovať vysvetlenie.

2013/0192 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia určité smernice v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, sociálnej politiky a verejného zdravia z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Únii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2, článok 168 a článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Európska rada sa rozhodnutím 2012/419/EÚ[4] rozhodla zmeniť štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii s účinnosťou od 1. januára 2014. Mayotte teda od tohto dátumu prestáva byť zámorským územím a stáva sa najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 a článku 355 ods. 1 ZFEÚ. Právne predpisy Únie sa na Mayotte budú uplatňovať od tohto dátumu. Treba stanoviť určité osobitné opatrenia opodstatnené osobitnou situáciou Mayotte vo viacerých oblastiach.

(2)       Treba zohľadniť osobitnú situáciu na Mayotte, pokiaľ ide o stav životného prostredia, ktorý si vyžaduje značné zlepšenie, aby spĺňal environmentálne ciele stanovené v právnych predpisoch Únie, na čo je potrebný dodatočný čas. Osobitné opatrenia na postupné zlepšovanie životného prostredia by sa mali prijať v osobitných časových lehotách.

(3)       Aby sa dodržali požiadavky smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd[5], musia sa na Mayotte prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby aglomerácie mali zberné systémy pre komunálne odpadové vody. Pre takéto opatrenia sú potrebné práce na infraštruktúre, ktoré by mali byť v súlade s príslušnými administratívnymi a plánovacími postupmi, a ďalej je potrebné zriadiť systémy na meranie a monitorovanie vypúšťania komunálnych odpadových vôd. Preto sa Francúzsku musí poskytnúť dostatočná lehota na splnenie týchto požiadaviek.

(4)       V oblasti poľnohospodárstva, pokiaľ ide o smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúcu minimálne normy na ochranu nosníc[6], treba poznamenať, že nosnice na Mayotte sa chovajú v neprispôsobených klietkach. So zreteľom na značné investície a prípravné práce potrebné na nahradenie neprispôsobených klietok prispôsobenými klietkami alebo alternatívnymi systémami je potrebné v súvislosti s nosnicami, ktoré sa 1. januára 2014 nachádzajú v znáškovej fáze, odložiť zákaz používania neprispôsobených klietok až o 12 mesiacov od tohto dátumu. Malo by sa tak zabrániť výmene klietok počas znáškovej fázy. Na zamedzenie narušeniam hospodárskej súťaže by sa vajcia pochádzajúce zo zariadení používajúcich neprispôsobené klietky mali predávať len na miestnom trhu na Mayotte. Vajcia vyprodukované v neprispôsobených klietkach by na zjednodušenie potrebných kontrol mali byť špeciálne označené.

(5)       Pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[7], na riadne vykonávanie smernice v súvislosti s plánmi manažmentu povodia je potrebné, aby Francúzsko prijalo a vykonalo plány manažmentu povodia, ktoré obsahujú technické a administratívne opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd a na zabránenie zhoršeniu všetkých útvarov povrchových vôd. Musí sa poskytnúť dostatočná lehota na prijatie a vykonanie týchto opatrení.

(6)       Pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS[8], na splnenie požiadaviek tejto smernice je potrebné výrazne zlepšiť súčasný stav povrchových vôd na Mayotte. Kvalita vody určenej na kúpenie závisí priamo od čistenia komunálnych odpadových vôd a ustanovenia smernice 2006/7/ES možno postupne plniť, len ak aglomerácie ovplyvňujúce kvalitu komunálnych odpadových vôd budú dodržiavať požiadavky smernice 91/271/EHS. Preto sa musia prijať osobitné lehoty, aby Francúzsko mohlo dosiahnuť normy Únie, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na kúpanie na Mayotte.

(7)       V oblasti sociálnej politiky by sa mali zohľadniť ťažkosti pri dodržiavaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie)[9] na Mayotte k 1. januáru 2014. Na Mayotte nie sú dostupné žiadne technické zariadenia na vykonávanie opatrení, ktoré sú potrebné na dodržiavanie tejto smernice v oblasti umelého optického žiarenia. Preto je možné oslobodiť Francúzsko do 31. decembra 2017 od určitých ustanovení tejto smernice, ak tieto štruktúry nie sú na Mayotte k dispozícii, a to bez toho, aby boli dotknuté všeobecné zásady ochrany a prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

(8)       V záujme zaručenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v práci treba zaistiť konzultácie so sociálnymi partnermi, znížiť riziká vyplývajúce z výnimiek na minimum a dotknutí pracovníci by mali mať posilnený zdravotný dohľad. Dôležité je čo možno najviac skrátiť trvanie výnimky. Preto by sa mali vnútroštátne odchylné opatrenia každý rok preskúmať a mali by sa zrušiť hneď, ako prestanú existovať okolnosti, ktoré ich opodstatňujú.

(9)       Pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[10], na jej transpozíciu sú potrebné viaceré zmeny s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti a informovania pacientov. Preto je vhodné poskytnúť Francúzsku dodatočné obdobie 30 mesiacov od 1. januára 2014 na nadobudnutie účinnosti ustanovení potrebných na dodržiavanie tejto smernice v súvislosti s Mayotte.

(10)     Smernice 91/271/EHS, 1999/74/ES, 2000/60/ES, 2006/7/ES, 2006/25/ES a 2011/24/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Zmeny smernice 91/271/ES

Smernica 91/271/ES sa mení takto:

1.           V článku 3 sa dopĺňa tento odsek 1a:

„1a.   Odchylne od prvej a druhej vety odseku 1 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby všetky aglomerácie boli vybavené zbernými systémami pre komunálne odpadové vody:

– najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 10 000, ktoré pokrývajú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

– najneskôr do 31. decembra 2027 pre všetky aglomerácie.“

2.           V článku 4 sa dopĺňa tento odsek 1a:

„1a.   Odchylne od odseku 1 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením:

– najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 15 000, ktoré spoločne s aglomeráciami uvedenými v článku 5 ods. 2a pokrývajú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

– najneskôr do 31. decembra 2027 pre všetky aglomerácie.“

3.           Článok 5 sa mení takto:

a)         Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.   Odchylne od odseku 2 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4:

– najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 10 000, ktoré spoločne s aglomeráciami uvedenými v článku 4 ods. 1a pokrývajú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

– najneskôr do 31. decembra 2027 pre všetky aglomerácie.“

4.           Článok 17 sa mení takto:

a)         V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku Francúzsko v súvislosti s Mayotte vypracuje do 30. júna 2014 program na vykonávanie tejto smernice.“

b)         V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku Francúzsko v súvislosti s Mayotte poskytne Komisii do 31. decembra 2014 informácie o programe.“

Článok 2 Zmena smernice 1999/74/ES

V článku 5 smernice 1999/74/EHS sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Odchylne od odseku 2 sa nosnice na Mayotte, ktoré sa 1. januára 2014 nachádzajú v znáškovej fáze a chovajú sa v klietkach uvedených v tejto kapitole, môžu do 31. decembra 2014 naďalej chovať v takýchto klietkach.

Od 1. januára 2014 sa nesmú na Mayotte budovať alebo po prvýkrát uvádzať do prevádzky žiadne klietky uvedené v tejto kapitole

Vajcia pochádzajúce zo zariadení, kde sa chovajú nosnice v klietkach uvedených v tejto kapitole, sa uvádzajú len na miestny trh Mayotte. Takéto vajcia a ich balenia sa jasne označia špeciálnou značkou, čo umožní potrebné kontroly. Komisii sa do 1. januára 2014 oznámi presný opis tohto špeciálneho označenia.“

Článok 3

Zmeny smernice 2000/60/ES

Smernica 2000/60/ES sa mení takto:

1.           Článok 4 sa mení takto:

a)       v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v písmene a) bodoch ii) a iii), v písmene b) bode ii) a v písmene c) je 22. december 2021.“

b)      v odseku 4 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Lehoty stanovené podľa odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky:“

2.           Článok 11 sa mení takto:

a)       v odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, prvá lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 22. decembra 2015 a druhá tam uvedená lehota 22. decembra 2018.“

b)      v odseku 8 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku končí 22. decembra 2021.“

3.           Článok 13 sa mení takto:

a)       v odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 22. decembra 2015.“

b)      v odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 22. decembra 2021.“

Článok 4 Zmeny smernice 2006/7/ES

Smernica 2006/7/ES sa mení takto:

1.           Článok 5 sa mení takto:

a)       v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 31. decembra 2019.“

b)      v odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 31. decembra 2031.“

2.           V článku 6 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 30. júna 2015.“

3.           V článku 13 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku sa končí 30. júna 2014.“

Článok 5 Zmena smernice 2006/25/ES

V smernici 2006/25/ES sa dopĺňa tento článok 14a:

„Článok 14a

1.           Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné zásady ochrany a prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov, Francúzsko sa môže do 31. decembra 2017 odchýliť od uplatňovania ustanovení potrebných na dodržiavanie tejto smernice na Mayotte, pokiaľ sú na toto uplatňovanie potrebné osobitné technické zariadenia a tieto zariadenia nie sú na Mayotte k dispozícii.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na povinnosti stanovené v článku 5 ods. 1 tejto smernice a ani na ustanovenia tejto smernice, v ktorých sú vyjadrené všeobecné zásady stanovené v smernici 89/391/EHS.

2.           Všetkým výnimkám z tejto smernice vyplývajúcim z uplatňovania opatrení existujúcich 1. januára 2014 alebo z prijatia nových opatrení predchádza konzultácia so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Tieto výnimky sa uplatňujú za podmienok, ktoré po zohľadnení osobitných okolností na Mayotte zaručujú zníženie vyplývajúcich rizík pre pracovníkov na minimum a posilnený zdravotný dohľad nad dotknutými pracovníkmi.

3.           Vnútroštátne odchylné opatrenia sa každý rok po konzultácii so sociálnymi partnermi preskúmajú a zrušia sa hneď, ako prestanú existovať okolnosti, ktoré ich opodstatňujú.“

Článok 6 Zmena smernice 2011/24/ES

V článku 21 smernice 2011/24/EÚ sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Odchylne od prvej vety odseku 1 Francúzsko uvedie do 30. júna 2016 do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou v súvislosti s Mayotte.“

Článok 7

Transpozícia

1.         Francúzsko prijme a uverejní zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou takto:

a)      pokiaľ ide o článok 1 ods. 1, 2 a 3, do 31. decembra 2018;

b)      pokiaľ ide o článok 1 ods. 4, do dátumov uvedených v písm. a) a b) tohto článku;

c)      pokiaľ ide o článok 2, do 1. januára 2014;

d)      pokiaľ ide o článok 3 ods. 1, do 31. decembra 2018;

e)      pokiaľ ide o článok 3 ods. 2 a 3, do dátumov uvedených v tomto článku;

f)       pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 písm. a), do 31. decembra 2018;

g)      pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 písm. b), do 30. júna 2021;

h)      pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 a 3, do dátumov uvedených v tomto článku;

i)       pokiaľ ide o článok 5, do 1. januára 2014, pokiaľ Francúzsko nevyužije možnosť stanovenú v tomto článku;

j)       pokiaľ ide o článok 6, do dátumu uvedeného v tomto článku.

Francúzsko Komisii bezodkladne oznámi znenie týchto ustanovení.

Francúzsko uvedie priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Francúzsko určí podrobnosti o odkaze.

2.         Francúzsko oznámi Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijme v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9 Adresáti

Táto smernica je určená Francúzskej republike.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131.

[2]               Ú. v. EÚ […] C , , s. .

[3]               Ú. v. EÚ […] C , , s. .

[4]               Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131.

[5]               Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 1.

[6]               Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53.

[7]               Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[8]               Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37.

[9]               Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 38.

[10]             Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.