DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa platného vyrovnávacieho cla na dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii.

Všeobecný kontext

Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade so základnými a procesnými požiadavkami stanovenými v základnom nariadení.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Nariadením (ES) č. 2603/2000[1] Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovozy určitých druhov polyetyléntereftalátov (ďalej len „PET“) s pôvodom okrem iného v Indii.

Nariadením Rady (ES) č. 1645/2005[2] Rada zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení proti dovozu určitých druhov PET z Indie. Zmeny boli výsledkom zrýchleného preskúmania, ktoré sa začalo podľa článku 20 základného nariadenia.

Rada v nadväznosti na preskúmanie pred uplynutím platnosti uložila nariadením (ES) č. 193/2007 konečné vyrovnávacie clo na ďalšie päťročné obdobie na dovozy PET s pôvodom v Indii.

Na základe predbežných preskúmaní boli vyrovnávacie opatrenia následne zmenené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008 a nariadením Rady (EÚ) č. 906/2011.

Ďalšie predbežné preskúmanie bolo ukončené bez toho, aby sa platné opatrenia zmenili vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 559/2012.

Rozhodnutím 2000/745/ES[3] Komisia prijala záväzky, ktoré v súvislosti so stanovením minimálnej dovoznej ceny ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia.

Základné nariadenie neobsahuje ustanovenie vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Dňa 24. februára 2012 oznámila Komisia zverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa vyrovnávacích opatrení uplatňovaných na dovoz určitých polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii.

Preskúmanie sa začalo na základe žiadosti predloženej Výborom výrobcov polyetyléntereftalátu v Európe (Committee of Polyethylene Terephthalate Manufacturers in Europe – CPME) v mene výrobcov z Únie, ktorí predstavujú takmer 95 % výroby PET v Únii.

Revíznym prešetrovaním sa zistilo, že pokračuje subvencovanie príslušného výrobku, ktoré by v prípade zrušenia vyrovnávacích opatrení viedlo k opakovanej ujme pre výrobné odvetvie Únie. Ďalej sa konštatovalo, že pokračovanie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia s cieľom predĺžiť existujúce opatrenia.

Právny základ

Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

Uvedenie spôsobu, akým sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje.

Výber nástrojov

Navrhované nástroje: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu:

Základným nariadením sa nestanovujú alternatívne možnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2013/0123 (NLE)

Návrh

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY,

ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 597/2009

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[4] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 18,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) po konzultácii s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1.           Platné opatrenia

(1)       Nariadením (ES) č. 2603/2000[5] Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovozy určitých druhov polyetyléntereftalátov (ďalej len „PET“) s pôvodom okrem iného v Indii. Nariadením Rady (ES) č. 1645/2005[6] Rada zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení proti dovozom PET z Indie. Zmeny boli výsledkom zrýchleného preskúmania, ktoré sa začalo podľa článku 20 základného nariadenia. Rada na základe preskúmania pred uplynutím platnosti uložila nariadením (ES) č. 193/2007[7] konečné vyrovnávacie clo na ďalšie päťročné obdobie. Na základe priebežných preskúmaní boli vyrovnávacie opatrenia následne zmenené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008[8] a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 906/2011[9]. Ďalšie čiastočné predbežné preskúmanie bolo ukončené bez toho, aby sa platné opatrenia zmenili vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 559/2012[10]. Rozhodnutím 2000/745/ES[11]Komisia prijala záväzky týkajúce sa stanovenia minimálnej dovoznej ceny, ktoré ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii.

(2)       Vyrovnávacie opatrenia spočívajú v osobitnom cle. Sadzba cla sa pohybuje v rozpätí od 0 do 106,5 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so zostatkovou sadzbou vo výške 69,4 EUR za tonu uloženou na dovoz od všetkých ostatných výrobcov.

2.           Existujúce antidumpingové opatrenia

(3)       Nariadením (ES) č. 2604/2000[12] Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovozy PET s pôvodom okrem iného v Indii. Rada na základe preskúmania pred uplynutím platnosti uložila nariadením (ES) č. 192/2007[13] konečné antidumpingové clo na ďalšie päťročné obdobie.

3.           Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(4)       Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti[14] platných konečných vyrovnávacích opatrení bola Komisii 25. novembra 2011 doručená žiadosť o začatie preskúmania podľa článku 18 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie pred uplynutím platnosti“). Žiadosť predložil Výbor výrobcov polyetyléntereftalátu v Európe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú 95 % výroby určitého polyetyléntereftalátu v Únii.

(5)       Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu subvencovania a ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(6)       Pred začatím preskúmania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že jej bola doručená dostatočne zdokumentovaná žiadosť o preskúmanie, a vyzvala indickú vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o preskúmanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Komisii však nebola od indickej vlády doručená žiadna odpoveď v súvislosti s touto ponukou na konzultácie.

4.           Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(7)       Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, a 24. februára 2012 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[15] (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia.

5.           Súbežné prešetrovanie

(8)       Dňa 24. februára 2012 Komisia takisto začala preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 o platných antidumpingových opatreniach týkajúcich sa dovozu PET s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, na Taiwane a v Thajsku [16].

6.           Prešetrovanie

6.1.        Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(9)       Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

6.2.        Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(10)     Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, dovozcov, používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, a zástupcov príslušnej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(11)     Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

(12)     Vzhľadom na očividne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, ako aj výrobcov a dovozcov v Únii, sa považovalo za vhodné preskúmať, či by sa nemal použiť výber vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(13)     V súvislosti s výberom vzorky zareagovalo sedem vyvážajúcich výrobcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať pri revíznom prešetrovaní. Na tomto základe bola vybraná vzorka troch vyvážajúcich výrobcov podľa objemu vývozu do Únie. Ani výrobcovia zaradení do vzorky, ani výrobcovia, ktorí do vzorky zaradení neboli, ani príslušné orgány v Indii nemali námietky proti vybranej vzorke.

(14)     Trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky boli riadne zaslané dotazníky, ktoré mali vyplniť. Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých vybraných výrobcov. Na základe vyplneného dotazníka od jedného indického výrobcu zaradeného do vzorky sa však ukázalo, že tento výrobca počas ORP vyviezol len nevýznamný objem príslušného výrobku, a preto výpočet subvenčných sadzieb pre uvedenú spoločnosť nebol relevantný. Overovacie návštevy sa napokon dokončili u dvoch zvyšných vyvážajúcich výrobcoch, ktorí predstavovali 99 % celkového objemu dovozu z Indie do Únie počas ORP.

(15)     Jeden spolupracujúci indický výrobca po zverejnení základných skutočností a úvah (ďalej len „zverejnenie“) požiadal o výpočet subvenčného rozpätia. V tejto súvislosti bolo opätovne potvrdené, že objem vývozu tejto spoločnosti nebol významný, a teda nemal žiadny vplyv na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencií v rámci súčasného preskúmania pred uplynutím platnosti. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(16)     V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili štyri spoločnosti z trinástich výrobcov z Únie, ktorí boli známi pred začiatkom prešetrovania, ktorí boli vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci času, ktorý bol k dispozícii. Na vzorku pripadalo viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby a celkového odhadovaného predaja v Únii počas ORP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby nazreli do spisu a vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu do 15 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

(17)     Niektoré zainteresované strany vzniesli námietky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov z Únie. Tvrdili, že: i) Komisia by predovšetkým nemala využívať postup výberu vzorky, keďže pri predchádzajúcom prešetrovaní sa nepoužíval žiadny výber vzorky; ii) bola spochybnená metóda použitá pri výbere vzorky s odôvodnením, že „zmätočne spája tri rôzne kroky“, a to preskúmanie postavenia, vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výber vzorky; iii) predbežná vzorka bola vybraná na základe nesprávnych a neúplných informácií; iv) vybraná vzorka nie je reprezentatívna, keďže namiesto skupín zahŕňa skôr subjekty. Tiež sa objavili tvrdenia, že zaradenie spoločností, kde v jednom prípade nedávno došlo k odpredaniu prevádzky a v druhom prípade existuje súvisiaci predaj, oslabuje reprezentatívnosť vzorky.

(18)     Reakcie na argumenty predložené týmito stranami boli tieto:

– Rozhodnutie o použití vzorky výrobcov z Únie sa prijíma nezávisle pre jednotlivé prešetrovania, a to v závislosti od konkrétnych okolností príslušného prípadu a článok 22 ods. 6 základného nariadenia sa nevzťahuje na použitie takejto vzorky na určenie ujmy v súvislosti s preskúmaním pred uplynutím platnosti. Na rozdiel od predchádzajúcich prešetrovaní, kde bolo možné uskutočniť prešetrovanie všetkých spoločností, ktoré sa prihlásili a spolupracovali, v tomto prípade Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na veľký počet spoločností by nebolo možné v rámci času, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetriť všetkých výrobcov z Únie, a že preto boli splnené podmienky článku 27.

– Nie je pravda, že Komisia „zmätočne“ spojila určenie postavenia, určenie výrobného odvetvia Únie a výber predbežnej vzorky, keďže tieto kroky ostali navzájom nezávislé a rozhodovalo sa o nich samostatne. Nepreukázalo sa, do akej miery bola reprezentatívnosť vzorky ovplyvnená použitím údajov o výrobe a predaji poskytnutých výrobcami z Únie v rámci preskúmania postavenia.

– Vzorka bola stanovená na základe informácií dostupných v čase výberu v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Reprezentatívnosť vzorky sa skúmala na základe pripomienok strán ku konkrétnym údajom o spoločnostiach. Ani jedna z predložených pripomienok nebola uznaná za opodstatnenú.

– V súlade s požiadavkami uvedenými v článku 27 základného nariadenia bola vzorka stanovená s cieľom predstavovať čo najväčší reprezentatívny objem výroby a predaja, ktorý je možné primerane prešetriť v čase, ktorý je k dispozícii. Subjekty patriace do väčších skupín, pri ktorých sa zistilo, že pôsobia nezávisle od ostatných dcérskych spoločností rovnakej skupiny, boli považované za zástupcov výrobného odvetvia Únie, a preto nebolo potrebné prešetrovanie celej skupiny na konsolidovanom základe. Zároveň boli spoločnosti zaradené do vzorky ako hospodárske subjekty, čím sa zaručila možnosť overenia všetkých relevantných údajov. Okrem toho súčasťou charakteristiky odvetvia v posudzovanom období bolo aj odpredanie prevádzok a existencia súvisiaceho predaja, a preto sa nepredpokladá, že by niektorý z uvedených prvkov oslabil reprezentatívnosť vzorky.

(19)     Strany po zverejnení zopakovali uvedené argumenty, na ktoré už boli poskytnuté odpovede.

(20)     V oznámení o začatí preskúmania sa počítalo s výberom vzorky neprepojených dovozcov. Na tomto prešetrovaní nespolupracoval žiadny z dvadsiatich štyroch oslovených neprepojených dovozcov.

(21)     Pred začiatkom preskúmania bolo oslovených všetkých päť známych dodávateľov suroviny, ktorým bol zaslaný príslušný dotazník. Dvaja dodávatelia sa prihlásili a vyplnili dotazník.

(22)     Pri začatí preskúmania boli oslovení všetci známi používatelia a združenia používateľov. Vyplnené dotazníky zaslalo sedemnásť používateľov. Prihlásilo sa a vyplnené dotazníky predložilo dvadsať združení používateľov zo 16 členských štátov.

7.           Overenie získaných informácií

(23)     Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania a následnej ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v sídle indickej vlády v Dillí a v prevádzkach týchto zainteresovaných strán:

a)      Vyvážajúci výrobcovia

– Dhunseri Petrochem and Tea Limited, Kalkata, India;

– Reliance Industries Limited, Navi Mumbai, India;

b)      Výrobcovia z Únie

– Indorama Polymers Europe, UAB, Holandsko;

– Equipolymers, Taliansko, Nemecko;

– Neo Group, UAB, Litva;

– Novapet SA, Španielsko;

c)      Používatelia v Únii

– Coca-Cola Europe, Belgicko;

– Nestle Waters France, Francúzsko.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.           Príslušný výrobok

(24)     Príslušný výrobok, ktorého sa týka toto preskúmanie, je ten istý výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v Indii. V súčasnosti sa naň vzťahuje číselný znak KN 3907 60 20.

2.           Podobný výrobok

(25)     Podobne ako pri pôvodnom a revíznom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok, t. j. PET vyrábaný a predávaný na domácom trhu v príslušnej krajine, ako aj PET, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia z Únie, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia. Preto sa považovali za podobné výrobky podľa článku 2 písm. c) základného nariadenia.

C. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU SUBVENCOVANIA

1.           Úvod

(26)     Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a vo vyplnených dotazníkoch Komisie boli prešetrené tieto systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií.

Štátne systémy

a)      Systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“)

b)      Systém vrátenia cla (ďalej len „DDS“)

c)      Systém orientovaný na trh (ďalej len „FMS“)

d)      Systém orientovaný na výrobky (ďalej len „FPS“)

e)      Dočasný systém stimulov pre držiteľov postavenia (ďalej len „SHIS“)

f)       Systém predbežných povolení (ďalej len „AAS“)

g)      Systém podpory vývozu kapitálového tovaru (ďalej len „EPCGS“)

h)      Osobitné hospodárske zóny/jednotky orientované na vývoz (ďalej len „SEZ/EOU“)

i)       Systém vývozných úverov (ďalej len „ECS“)

j)       Systém oslobodenia od dane z príjmu (ďalej len „ITES“)

Regionálne systémy

k)      Systém stimulov pre západné Bengálsko (ďalej len „WBIS“)

l)       Systém investičných stimulov vlády štátu Gudžarát

m)     Systém stimulácie dane z predaja štátu Gudžarát (ďalej len „GSTIS“)

n)      Systém oslobodenia od dane z elektriny štátu Gudžarát (ďalej len „GEDES“)

o)      Systém stimulačných balíkov (ďalej len „PSI“) vlády štátu Maháraštra

(27)     Systémy uvedené v písmenách a) a c) až h) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoji a regulácii) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch s názvom Politika zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Dokumentom s názvom Politika zahraničného obchodu pre ORP tohto prešetrovania je dokument s názvom Politika zahraničného obchodu na obdobie rokov 2009 – 2014 (ďalej len „dokument FTP 09-14“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy upravujúce dokument FTP 09-14 v Príručke postupov, zväzok I (ďalej len „príručka HOP I 09-14“). Príručka postupov sa takisto pravidelne aktualizuje.

(28)     Systém špecifikovaný v písmene b) vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, oddielu 37 zákona o centrálnej spotrebnej dani z roku 1944, oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a pravidiel výberu cla, centrálnej spotrebnej dane a vrátenia dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa pravidelne zverejňujú. Sadzby uplatniteľné v prípade ORP boli uverejnené v dokumente s názvom Všetky priemyselné sadzby týkajúce sa vrátenia cla na obdobie rokov 2011 – 2012 a boli uverejnené v oznámení č. 68/2011 – Clá (N.T.) z 22. septembra 2011. Systém vrátenia cla sa v 4. kapitole dokumentu FTP 2009 – 2014 označuje aj ako systém odpustenia cla.

(29)     Systém špecifikovaný v písmene i) vychádza z oddielov 21 a 35A zákona o regulácii bankovníctva z roku 1949, ktorý povoľuje indickej centrálnej banke (Reserve Bank of India, ďalej len „RBI“) usmerňovať komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(30)     Systém uvedený v písmene j) vychádza zo zákona o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení finančným zákonom.

(31)     Systém špecifikovaný v písmene k) spravuje vláda Západného Bengálska a je stanovený v oznámení Ministerstva obchodu a priemyslu Západného Bengálska č. 580-CI/H z 22. júna 1999, ktoré bolo nahradené oznámením č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004.

(32)     Systém špecifikovaný v písmene l) spravuje vláda štátu Gudžarát a vychádza z politiky stimulov pre priemysel štátu Gudžarát.

(33)     Systém špecifikovaný v písmene m) spravuje vláda štátu Gudžarát a vychádza z politiky stimulov pre priemysel štátu Gudžarát.

(34)     Systém špecifikovaný v písmene n) vychádza z bombajského zákona o dani z elektrickej energie z roku 1958.

(35)     Systém špecifikovaný v písmene o) spravuje štát Maháraštra a vychádza z uznesení Ministerstva priemyslu, energetiky a práce štátu Maháraštra.

(36)     Z prešetrovania vyplynulo, že počas ORP boli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky priznané výhody, pokiaľ ide o príslušný výrobok, v rámci týchto systémov:

Štátny systém

a)      Systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“)

b)      Systém vrátenia cla (ďalej len „DDS“)

c)      Systém orientovaný na trh (ďalej len „FMS“)

d)      Dočasný systém stimulov pre držiteľov postavenia (ďalej len „SHIS“)

e)      Systém predbežných povolení (ďalej len „AAS“)

Regionálne systémy

· Systém stimulov pre západné Bengálsko (ďalej len „WBIS“)

2.           Systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“)

a)      Právny základ

(37)     Podrobný opis systému DEPBS sa nachádza v kapitole 4.3 dokumentu FTP 09-14, ako aj v kapitole 4 príručky HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(38)     Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)      Vykonávanie v praxi

(39)     Vývozca môže požiadať o úvery systému DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Indické orgány stanovili takéto sadzby systému DEPBS pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe štandardných noriem vstupov a výstupov (ďalej len „SION“), pričom sa berie do úvahy predpokladaný dovozný obsah vo vyvážanom výrobku a colné zaťaženie predpokladaného dovezeného obsahu bez ohľadu na to, či dovozné clá v skutočnosti boli zaplatené, alebo nie. Počas ORP súčasného prešetrovania bola sadzba systému DEPBS pre príslušný výrobok 8 % s maximálnou hodnotou 58 INR/kg.

(40)     Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. V čase vývoznej transakcie musí vývozca predložiť indickým orgánom vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány pri colnom odbavovaní vystavia vývozný colný doklad. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorá sa za túto vývoznú transakciu poskytne. V tej chvíli už vývozca pozná výšku svojej výhody. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, indická vláda už nemá právomoc rozhodovať o udelení úveru DEPBS. Pri výpočte výhody sa uplatňuje príslušná sadzba DEPBS platná v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze.

(41)     Zistilo sa, že v súlade s indickými účtovnými štandardmi je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať úvery DEPBS ako príjem v obchodných účtoch pri splnení vývozného záväzku. Takéto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri ďalšom dovoze akéhokoľvek tovaru okrem kapitálového tovaru a tovaru, na ktorý sa vzťahujú dovozné obmedzenia. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže využiť inak. Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(42)     Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Termín predloženia žiadostí je 3 mesiace od vývozu, ale, ako je jasne uvedené v odseku 9.3 príručky HOP I 04-09, žiadosti doručené po uplynutí lehoty na predloženie je vždy možné posúdiť po uložení menšej pokuty (t. j. vo výške 10 % z nároku).

(43)     Zistilo sa, že obe spoločnosti zaradené do vzorky využívali tento systém počas prvých troch štvrťrokov ORP.

d)      Záver k systému DEPBS

(44)     V rámci systému DEPBS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné. Okrem toho úver DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(45)     Navyše systém DEPBS je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam.

(46)     Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v písmene i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vzhľadom na skutočne použité vstupy. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle písmena i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci systému DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na výhody v rámci systému DEPBS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál.

e)      Zrušenie systému DEPBS a prechod na systém DDS

(47)     Prostredníctvom verejného oznámenia č. 54 (RE-2010)/2009-2014 zo 17. júna 2011 bola platnosť systému DEPBS poslednýkrát predĺžená o tri mesiace, a to do 30. septembra 2011. Vzhľadom na to, že odvtedy nebolo uverejnené žiadne ďalšie predĺženie, systém DEPBS je od 30. septembra 2011 prakticky zrušený. Preto bolo nutné overiť, či je možné uplatniť opatrenia v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(48)     Indická vláda vysvetlila Komisii, že po zrušení systému DEPBS sa spoločnosti môžu rozhodnúť buď pre iný systém oslobodenia od cla/odpustenia cla vymedzený v kapitole 4 dokumentu FTP 09-14, t. j. pre systém predbežných povolení (AAS), alebo pre systém vrátenia cla (DDS).

(49)     Prešetrovaním sa odhalilo, že obe spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky, začali bezprostredne po zrušení systému DEPBS využívať systém DDS. Treba poznamenať, že systém DDS bol zavedený v roku 1995 a v prvých troch štvrťrokoch ORP a dlhé roky pred ORP existoval súčasne so systémom DEPBS. Systém DDS však nebolo možné využívať súčasne so systémom DEPBS pre rovnaký vývoz. V prvých troch štvrťrokoch ORP dosahovala sadzba DDS úroveň 2,2 % s maximálnou hodnotou 1,5 INR/kg, čím sa systém DDS stal menej výhodným, a tým aj menej príťažlivým ako systém DEPBS. Takisto je nutné uviesť, že indická vláda prijala opatrenia s cieľom zorganizovať bezproblémový prechod zo systému DEPBS na systém DDS, ako sa preukázalo v obežníku č. – 42/2011 – Clá z 22. septembra 2011. V tomto obežníku sa vysvetľuje, že „systém vrátenia [cla] tento rok zahŕňa položky, ktoré doteraz patrili do systému DEPB[S]“. V tom istom obežníku sa uvádza, že v prípade odvetví, ktoré pôsobili v rámci systému DEPBS, sa „rozhodlo o zabezpečení bezproblémového prechodu pre položky v týchto odvetviach a ich začlenení do systému vrátenia cla“. „Ako prechodné opatrenie sa pri týchto položkách uplatní mierne zníženie sadzieb DEPB[S] v rozpätí od 1 % do 3 % pre väčšinu položiek.“ Inými slovami, z informácií v obežníku vyplýva, že sadzby vrátenia cla platné od 1. októbra 2011 boli stanovené tak, aby sa prostredníctvom nich priznávali podobné výhody, aké sa poskytovali v rámci zrušeného systému DEPBS.

(50)     Od 1. októbra sa sadzba DDS uplatniteľná na príslušný výrobok zvýšila z 2,2 % na 5,5 % hodnoty FOB a súvisiaca maximálna hodnota sa zvýšila z 1,5 INR/kg na 5,5 INR/kg. Zistilo sa, že táto nová sadzba poskytuje podobnú úroveň subvencovania, ako sa poskytovala v rámci systém DEPBS až do 30. septembra 2011 so sadzbou 8 % a maximálnou hodnotou 58 INR/kg. V závislosti od cien PET prevažujúcich počas ORP bola maximálna hodnota DEPBS všeobecne uplatniteľná, čo teoreticky predstavovalo výhodu 4,64 INR/kg alebo 5,8 %. V prípade DDS nebola maximálna hodnota uplatniteľná, takže teoretická výhoda dosahovala 5,5 %.

(51)     Prešetrovaním sa potvrdilo zdôvodnenie predchádzajúceho odôvodnenia. Priemerné ročné rozpätia subvencií spoločností zaradených do vzorky dosahovali 5,5 % pre DEPB a 6 % pre DDS.

(52)     Z porovnania oboch systémov takisto vyplýva, že majú viacero spoločných charakteristík týkajúcich sa realizácie.

(53)     V odôvodneniach 47 a 48 až 51 sa dokazuje, že hoci došlo k zrušeniu systému DEPBS, priznávanie základných výhod pokračovalo bez prerušenia a takmer na rovnakej úrovni a umožnilo bezproblémový prechod na systém vrátenia cla. Z uvedeného dôvodu sa dospelo k záveru, že nedošlo k zrušeniu subvencií v zmysle článku 15 ods. 1 a že systém DEPBS podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(54)     Jeden vyvážajúci výrobca po zverejnení základných skutočností a úvah argumentoval, že systém DEPBS bol zrušený, a preto by nemal podliehať vyrovnávacím opatreniam. V odpovedi na tento argument sa uvádza, ako bolo vysvetlené aj v odôvodnení 47, že systém DEPBS bol ukončený 30. septembra 2012. Subvencovanie však pokračovalo a vývozcovia mali možnosť – ako alternatívu k systému DEPBS – požiadať o výhody napríklad v rámci systémov DDS alebo AAS a tieto výhody získať. Tento argument bol následne zamietnutý.

f)       Výpočet výšky subvencie

(55)     V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška subvencií, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam, vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tom momente sa musí indická vláda vzdať cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne, alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa považuje za primerané posúdiť výhodu v rámci systému DEPBS ako súčet úverov získaných pri vývozných transakciách uskutočnených v rámci tohto systému počas ORP.

(56)     V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky takto zistených úverov, aby sa dospelo k výške subvencie (v čitateli). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas ORP (príslušný menovateľ), keďže subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(57)     Na základe uvedených skutočností má sadzba subvencie v rámci tohto systému pre spoločnosti zaradené do vzorky výšku 3,78 % a 4,42 %.

3.           Systém vrátenia cla (ďalej len „DDS“)

a)      Právny základ

(58)     Podrobný opis systému DDS je uvedený v Pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995 v znení následných oznámení.

b)      Oprávnenosť

(59)     Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)      Vykonávanie v praxi

(60)     Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Sadzby vrátenia stanovila indická vláda pre určitý počet výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku a priemernej sumy ciel uhradených na vstupoch. Tieto sadzby sa uplatňujú bez ohľadu na to, či dovozné clá skutočne boli alebo neboli zaplatené. Sadzba DDS pre príslušný výrobok počas ORP bola 5,5 % hodnoty FOB s maximálnou hodnotou 5,5 INR/kg.

(61)     Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. Pri zadávaní údajov o dodávke v colnom serveri (ICEGATE) sa uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci systému DDS a suma DDS sa stanoví neodvolateľne. Keď dodávateľská spoločnosť vyplní všeobecný vývozný zoznam a colný úrad primerane porovná uvedený dokument s údajmi vo vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na oprávnenie platby sumy vrátenia, a to buď formou priamej platby na bankový účet vývozcu alebo bankovým príkazom na úhradu.

(62)     Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o realizácii vývozu v podobe potvrdenia o vykonaní bankového prevodu. Tento doklad možno predložiť po vyplatení sumy vrátenia, indická vláda však nahradí vyplatenú sumu, aj keď vývozca nepredloží potvrdenie o vykonaní bankového prevodu v stanovenej predĺženej lehote.

(63)     Sumu vráteného cla možno použiť na ľubovoľný účel.

(64)     Zistilo sa, že v súlade s indickými účtovnými štandardmi je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať sumu vráteného cla ako príjem v obchodných účtoch pri splnení vývozného záväzku.

(65)     Zistilo sa, že spoločnosti zaradené do vzorky využívali systém DDS v poslednom štvrťroku ORP.

d)      Záver k systému DDS

(66)     V rámci systému DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády. Okrem toho suma vráteného cla poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(67)     Navyše systém DDS je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam.

(68)     Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v písmene i) prílohy I, prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu.

(69)     Neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle písmena i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci systému DDS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na čerpanie výhod v rámci systému DDS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál.

(70)     Potvrdzuje sa to aj v obežníku indickej vlády č. 24/2001, v ktorom sa jasne uvádza, že „[sadzby vrátenia cla] vôbec nesúvisia so skutočnou štruktúrou vstupnej spotreby a skutočným zaťažením vstupov konkrétneho vývozcu alebo jednotlivých zásielok […]“ a regionálnym orgánom sa v ňom poskytujú inštrukcie, že „príslušné miestne subjekty by nemali trvať na dôkazoch o skutočných uhradených clách za dovezené alebo pôvodné vstupy […] spolu s [nárokom na vrátenie cla] vyplneným vývozcami“.

(71)     Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém DDS podlieha vyrovnávacím opatreniam.

e)      Výpočet výšky subvencie

(72)     V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška subvencií, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam, vypočítala ako výhoda priznaná príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente indická vláda zodpovedá za vyplatenie sumy vráteného cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa poskytne na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá právomoc rozhodovať o udelení alebo neudelení subvencie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému DDS ako súčet súm vráteného cla získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas ORP.

(73)     V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky takto zistených úverov, aby sa dospelo k výške subvencie (v čitateli). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto sumy subvencie rozložili na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, keďže subvencia závisí od uskutočnenia vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom.

(74)     Na základe uvedených skutočností má sadzba subvencie stanovená v rámci tohto systému pre spoločnosti zaradené do vzorky výšku 1,65 % a 1,32 %.

4.           Systém orientovaný na trh (ďalej len „FMS“)

a)      Právny základ

(75)     Podrobný opis systému FMS sa nachádza v odseku 3.14 dokumentu FTP 09-14 a v odseku 3.8 príručky HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(76)     Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)      Vykonávanie v praxi

(77)     V rámci tohto systému vzniká pri vývozoch všetkých výrobkov do krajín uvedených v tabuľkách 1 a 2 v dodatku 37(C) k príručke HOP I 09-14 nárok na úver na clo zodpovedajúci 3 % hodnoty FOB. Od 1. apríla 2011 vzniká pri vývoze všetkých výrobkov do krajín uvedených v tabuľke 3 dodatku 37(C) („trhy, ktorým sa venuje osobitná pozornosť“) nárok na úver na clo zodpovedajúci 4 % hodnoty FOB. Určité druhy vývozných činností sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz. Z tohto systému sú vylúčené aj určité druhy výrobkov, napr. diamanty, vzácne kovy, rudy, obilniny, cukor a ropné produkty.

(78)     Úvery na clo v rámci systému FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akýchkoľvek vstupov alebo tovaru vrátane kapitálového tovaru.

(79)     Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočňuje, po realizácii vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokumentov (napr. vývozný príkaz, faktúry, vývozný colný doklad, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(80)     Zistilo sa, že spoločnosti zaradené do vzorky využívali tento systém počas ORP.

d)      Záver k systému FMS

(81)     V rámci systému FMS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver na clo v rámci FMS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(82)     Systém FMS je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam.

(83)     Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v písmene i) prílohy I, prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vzhľadom na skutočne použité vstupy. Neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle písmena i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému FMS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na výhody v rámci systému FMS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clá v rámci systému FMS na účely dovozu kapitálového tovaru, aj keď kapitálový tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla, ako sa stanovuje v písmene i) prílohy I k základnému nariadeniu, keďže sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)      Výpočet výšky subvencie

(84)     Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam sa vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP a ktorú spolupracujúci vyvážajúci výrobca v čase vývoznej transakcie zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (v čitateli) prepočítala na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvo.

(85)     Sadzba subvencie pre spoločnosti zaradené do vzorky stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP predstavuje 0,19 % a 0,87 %.

5.           Dočasný systém stimulov pre držiteľov postavenia (ďalej len „SHIS“)

a)      Právny základ

(86)     Podrobný opis systému SHIS sa nachádza v kapitole 3.16 dokumentu FTP 09-14 a v odseku 3.10 príručky HOP I 09-14. Podrobný opis kategórií postavenia sa nachádza v odsekoch 3.10.1 až 3.10.4 dokumentu FTP 09-14 a v odsekoch 3.1 až 3.5 príručky HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(87)     Na využívanie výhod tohto systému sú oprávnení výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia, ktorí sú uznaní ako tzv. držitelia postavenia.

c)      Vykonávanie v praxi

(88)     Nárok na pridelenie postavenia majú obchodníci-vývozcovia, ako aj výrobcovia-vývozcovia. Podľa ich uskutočneného vývozu v aktuálnom roku a niekoľkých predchádzajúcich rokoch sa žiadateľom pridelí jedno z nasledujúcich postavení: vývozná spoločnosť, začínajúca vývozná spoločnosť, obchodná spoločnosť, začínajúca obchodná spoločnosť, najlepšia obchodná spoločnosť.

(89)     Držitelia postavenia majú v rámci systému SHIS nárok na ekvivalent úveru na clo vo výške 1 % hodnoty vývozu FOB v odvetviach uvedených v odseku 3.16.4 dokumentu FTP 09-14, t. j. v kožiarstve (okrem opracovanej kože), textilnom priemysle a odvetví spracovania juty, remeselnej výrobe, strojárstve (okrem niekoľkých čiastkových odvetví), výrobe plastov a základných chemikálií (okrem farmaceutických výrobkov). Keďže príslušný výrobok je druhom plastu, patrí do rozsahu pôsobnosti uvedeného systému.

(90)     Úvery na clo v rámci systému SHIS nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na uhradenie cla na dovoz kapitálového tovaru, ktorý sa použije na výrobu výrobkov patriacich do jedného zo zahrnutých odvetví.

(91)     Ak žiadateľ využil v priebehu roka výhodu nulovej sadzby cla v rámci systému EPCG, nemá nárok na pomoc zo systému SHIS, ak ide o vývoz v danom roku.

(92)     Systém bol zavedený v roku 2009 pre vývoz v období rokov 2009 – 2010 a 2010 – 2011 a odvtedy sa každoročne predlžuje. Posledným predĺžením (pozri oznámenie č. 07/2012 – Clá z 9. marca 2012) sa platnosť systému predĺžila do 31. marca 2013.

(93)     Zistilo sa, že v súlade s indickými účtovnými štandardmi je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať úvery na clo v rámci systému SHIS ako príjem v obchodných účtoch pri splnení vývozného záväzku.

(94)     V rámci prešetrovania sa ukázalo, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky využila tento systém počas ORP a druhá nemala nárok na využitie uvedeného systému v dôsledku ustanovenia opísaného v odôvodnení 90.

d)      Záver k systému SHIS

(95)     V rámci systému SHIS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému SHIS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Úver na clo v rámci systému SHIS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, keďže zlepšuje jeho likviditu.

(96)     Systém SHIS je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam.

(97)     Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v písmene i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Úver na clo možno napokon použiť na uhradenie ciel na dovoz kapitálového tovaru, ktorý nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla podľa ustanovení písmena i) prílohy I k základnému nariadeniu, keďže sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)      Výpočet výšky subvencie

(98)     Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam sa vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP a ktorú spolupracujúci vyvážajúci výrobca v čase vývoznej transakcie zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (v čitateli) prepočítala na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvo.

(99)     Sadzba subvencie stanovená v tomto systéme počas ORP pre spoločnosť zaradenú do vzorky, ktorá ako jediná využíva tento systém, predstavovala 1 %.

6.           Systém podpory vývozu kapitálového tovaru (ďalej len „EPCGS“)

a)      Právny základ

(100)   Podrobný opis systému EPCGS sa nachádza v kapitole 5 dokumentu FTP 09-14, ako aj v kapitole 5 príručky HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(101)   Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

c)      Vykonávanie v praxi

(102)   Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť kapitálový tovar [nový aj použitý kapitálový tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu systému EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok kapitálový tovar dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývozného záväzku sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 09-14 sa v rámci systému EPCGS môže kapitálový tovar dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývozného záväzku kratšie.

(103)   Držiteľ licencie systému EPCGS môže získavať kapitálový tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca kapitálového tovaru využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto kapitálového tovaru. Prípadne sa domáci výrobca môže uchádzať o výhodu zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou kapitálového tovaru držiteľovi licencie systému EPCGS.

d)      Záver k systému EPCGS

(104)   V rámci systém EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje výhodu pre vývozcu, keďže ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(105)   Systém EPCGS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže licencie na jeho využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(106)   Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je začlenený do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa uvádza písmene i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)      Výpočet výšky subvencie

(107)   Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar rozloženého na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisu takéhoto kapitálového tovaru v príslušnom odvetví. Takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať ORP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Za vhodnú na tento účel sa považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania. V prípade odôvodnených nárokov sa poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(108)   V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa príslušného obratu vývozu počas ORP (príslušný menovateľ), keďže subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo dopraveného množstva.

(109)   Sadzba subvencie pre spoločnosti zaradené do vzorky stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP predstavuje 0,55 % a 0,56 %.

7.           Systém predbežných povolení (ďalej len „AAS“)

(110)   Zistilo sa, že počas ORP využívala tento systém len jedna zo spoločností zaradených do vzorky. Prešetrovaním sa však zistilo, že výhoda, ktorú spoločnosť získala, bola zanedbateľná, a preto systém AAS nebol ďalej analyzovaný.

8.           Systém stimulov v Západnom Bengálsku 1999 (ďalej len „WBIS 1999“)

a)      Právny základ

(111)   Podrobný opis tohto systému, ako ho uplatňuje vláda Západného Bengálska, je uvedený v oznámení Ministerstva obchodu a priemyslu Západného Bengálska č. 580-CI/H z 22. júna 1999.

b)      Oprávnenosť

(112)   Výhody v rámci tohto systému môžu využiť spoločnosti, ktoré zriaďujú nový priemyselný závod alebo uskutočňujú rozsiahle rozšírenie existujúceho priemyselného závodu v zaostalých oblastiach. Existuje však úplný zoznam neoprávnených priemyselných odvetví (negatívny zoznam odvetví), na základe ktorého spoločnosti pôsobiace v určitých oblastiach hospodárstva nemôžu využívať tieto stimuly.

c)      Vykonávanie v praxi

(113)   Západné Bengálsko poskytuje oprávneným priemyselným podnikom stimuly vo forme viacerých výhod vrátane oslobodenia od centrálnej dane z predaja a odpustenia centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotových výrobkov s cieľom podporovať priemyselný rozvoj hospodársky zaostalých oblastí v tomto štáte.

(114)   V rámci tohto systému musia spoločnosti investovať do zaostalých oblastí. Tieto oblasti, ktoré predstavujú určité územné celky Západného Bengálska, sú v závislosti od stupňa svojho hospodárskeho rozvoja zaradené do rôznych kategórií, pričom zároveň tu existujú aj rozvinuté oblasti, ktoré sú z využívania týchto stimulačných systémov vylúčené. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je výška investície a oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo v ktorej sa bude nachádzať.

(115)   Zistilo sa, že počas ORP využívala tento systém jedna spoločnosť zaradená do vzorky.

d)      Záver

(116)   V rámci tohto systému sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Systém predstavuje finančnú pomoc vlády Západného Bengálska, keďže poskytnuté stimuly, v tomto prípade výnimka z centrálnej dane z predaja a odpustenie centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotového tovaru, znižujú príjmy z daní, ktoré by boli v opačnom prípade splatné. Tieto stimuly okrem toho poskytujú spoločnosti výhodu, pretože zlepšujú jej finančnú situáciu, keďže neplatí dane, ktoré by boli v opačnom prípade splatné.

(117)   Tento systém je okrem toho regionálne špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže ho môžu využívať iba určité spoločnosti, ktoré investovali v určitých vymedzených geografických oblastiach v pôsobnosti príslušného štátu. Nemôžu ho využívať spoločnosti so sídlom mimo týchto oblastí, pričom výška výhody sa navyše líši v závislosti od príslušnej oblasti.

(118)   Systém WBIS 1999 teda podlieha vyrovnávacím opatreniam.

e)      Výpočet výšky subvencie

(119)   Výška subvencie sa vypočítala na základe sumy dane z predaja a centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotových výrobkov obvykle splatnej počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však na základe tohto systému zostala nezaplatená. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) prepočítala na celkový predaj počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom. Získaná sadzba subvencie sa rovnala 1,36 %.

9.           Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam

(120)   Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrená ad valorem v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola 7,53 % a 8,17 %.

SYSTÉM || DEPBS || DDS || FMS || SHIS || EPCGS || WBIS || Spolu

SPOLOČNOSŤ || % || % || % || % || % || % || %

Dhunseri Petrochem & Tea Limited || 3,78 || 1,65 || 0,19 || nula || 0,55 || 1,36 || 7,53

Reliance Industries Limited || 4,42 || 1,32 || 0,87 || 1,0 || 0,56 || nula || 8,17

10.         Závery o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania

(121)   V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti platných opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu subvencovania.

(122)   Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 až 118, zistilo sa, že počas ORP indickí vývozcovia príslušného výrobku naďalej využívali výhodu subvencovania podliehajúceho vyrovnávacím opatreniam zo strany indických orgánov.

(123)   Systémy subvencovania poskytujú opakované výhody a neexistuje žiadny náznak toho, že tieto výhody budú v dohľadnej budúcnosti postupne ukončené. Každý vývozca je navyše oprávnený zapojiť sa do niekoľkých systémov subvencovania.

(124)   Takisto sa skúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení vyvážal do Únie významný objem tovaru.

(125)   India je veľkým výrobcom príslušného výrobku. Na základe údajov zhromaždených počas prešetrovania sa zistilo, že India mala počas ORP výrobnú kapacitu približne 700 000 – 900 000 ton a v plány na rozšírenie sa počíta so zvýšením celkovej výrobnej kapacity tejto krajiny do roku 2014 až na 1 600 000 – 1 800 000 ton. V dôsledku toho sa odhaduje, že v roku 2014 výrobná kapacita prevýši domáci dopyt približne o 600 000 – 700 000 ton, čo by predstavovalo 21 – 25 % celkovej spotreby Únie počas ORP.

(126)   Za týchto okolností sú indickí výrobcovia príslušného výrobku veľmi závislí od vývozného predaja a je pravdepodobné, že keby došlo k zrušeniu opatrení, zvýšil by sa objem vývozu do Únie, ktorý bol už počas ORP značný.

(127)   Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že nadmerná kapacita sa po roku 2014 zníži a stav nadmernej kapacity bude preto len dočasný. Treba uviesť, že podľa zistení je údajný pokles nadmernej kapacity po roku 2014 v súlade s prognózami správy o prieskume trhu. Dospelo sa preto k záveru, že toto tvrdenie nemá takú povahu, aby mohlo ovplyvniť analýzu vývoja nadmernej kapacity.

(128)   Vyvážajúci výrobca po zverejnení tvrdil, že značné dočasné nadmerné kapacity sú nevyhnutne potrebné preto, lebo všeobecne možno výrobnú kapacitu zvyšovať len po veľkých prírastkoch z dôvodu minimálnej veľkosti moderných závodov na výrobu PET. V odpovedi na toto tvrdenie treba uviesť, že počas ORP a v nasledujúcom roku sa výrobná kapacita zvýšila v rozpätí minimálne od 150 000 do 200 000 ton. Z toho vyplýva, že uplatnené vysvetlenie samo osebe nemôže zdôvodniť nadmernú kapacitu dostupnú pre vývoz, ktorá je uvedená v odôvodnení 125. V každom prípade, príčina nadmernej kapacity dostupnej pre vývoz je v tejto súvislosti nepodstatná. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(129)   Niektoré strany tvrdili, že nadmerná kapacita pre vývoz, ktorá sa vytvára v Indii, by mohla byť absorbovaná aj inými tretími krajinami a že nadmerná kapacita dostupná pre vývoz, ako ju vypočítala Komisia, preto nebola správne posúdená. Vôbec sa nepredpokladalo, že celá nadmerná kapacita dostupná pre vývoz by smerovala do Únie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(130)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania systému subvencovania.

D. VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

1.           Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(131)   Podobný výrobok vyrába v Únii 13 známych výrobcov. Predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(132)   Pri prešetrovaní spolupracovalo a pomáhalo dvanásť známych výrobcov z Únie, ktorých v predmetnom prípade zastupuje navrhovateľ. Zvyšný známy výrobca z Únie pri predmetnom preskúmaní nespolupracoval.

(133)   Na stanovenie celkového objemu výroby Únie počas ORP boli použité všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, napríklad vyplnené dotazníky, informácie Eurostatu a žiadosť o preskúmanie.

(134)   Trh s PET v Únii sa vyznačuje pomerne vysokým počtom výrobcov, ktorí zvyčajne patria do väčších skupín so sídlom mimo EÚ. Vo výrobnom odvetví Únie v oblasti PET došlo v období rokov 2000 až 2012 k niekoľkým zmenám. Trh sa konsoliduje, pričom nedávno došlo k viacerým prípadom prevzatia a uzavretia prevádzok. Stále sa vyvíjajú nové výrobky, ako napríklad recyklovaný PET a bio PET, a pomerne nedávno sa vyčlenilo odvetvie recyklácie.

(135)   Niektoré strany po zverejnení argumentovali, že opis situácie vo výrobnom odvetví Únie bol nepresný, keďže päť výrobcov v skutočnosti patrí do jednej veľkej nadnárodnej skupiny a ďalší traja výrobcovia sú prepojení s baliarňami PET. Žiadna z uvedených skutočností nie je v rozpore s opisom uvedeným v odôvodnení 134, v ktorom sa výslovne uvádza, že podľa zverejnenia výrobcovia z Únie zvyčajne patria do väčších skupín. Vplyv tejto koncentrácie je opísaný v odôvodnení 207. Posúdenie vplyvu trhu vlastnej spotreby je analyzované v odôvodneniach 202 až 204.

(136)   Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, vzhľadom na pomerne vysoký počet spolupracujúcich výrobcov z Únie bola vybraná vzorka štyroch výrobcov z Únie, ktorí predstavovali viac ako 50 % výroby a predaja z celkovej výroby podobného výrobku v Únii počas ORP.

E. SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.           Spotreba v Únii

(137)   Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, údajov o objeme dovozu získaných z Eurostatu a v prípade nespolupracujúceho výrobcu z Únie na základe odhadov vychádzajúcich zo žiadosti o preskúmanie.

(138)   Po počiatočnom zvýšení v rokoch 2009 a 2010 spotreba počas ORP mierne poklesla o 2 % v porovnaní s rokom 2008, čo spolu predstavuje 2 802 miliónov ton počas ORP.

Tabuľka 1

Spotreba

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Objem (v tonách) || || || ||

Spotreba || 2 868 775 || 2 934 283 || 2 919 404 || 2 802 066

Index || 100 || 102 || 102 || 98

Zdroj: vyplnené dotazníky, údaje Eurostatu a žiadosť o preskúmanie. ||

2.           Objem, podiel na trhu a ceny dovozu z Indie

(139)   Napriek zavedeným opatreniam sa dovoz z Indie v posudzovanom období viac ako zdvojnásobil zo 46 313 ton v roku 2008 na 96 678 ton počas ORP.

(140)   Podľa toho sa zvýšil aj podiel Indie na trhu z 1,6 % v roku 2008 na 3,5 % počas ORP a dosiahol úroveň výrazne prevyšujúcu podiel na trhu dosiahnutý počas ostatného preskúmania pred uplynutím platnosti (0,3 %).

(141)   Priemerná cena počas ORP dosahovala 1 285 EUR/t. To odráža zvýšenie ceny o 22 % v posudzovanom období, ktoré sa dosiahlo počas ORP po počiatočnom poklese o 21% v roku 2009.

Tabuľka 2

Dovoz z Indie

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Objem dovozu (v tonách) || 46 313 || 44 482 || 83 691 || 96 678

Index (2008 = 100) || 100 || 96 || 181 || 209

Priemerná cena || 1 054 || 834 || 1 031 || 1 285

Index (2008 = 100) || 100 || 79 || 98 || 122

Podiel dovozu na trhu || 1,6 % || 1,5 % || 2,9 % || 3,5 %

Zdroj: Eurostat.

3.           Dovoz z iných tretích krajín

a)      Dovoz z Thajska, Taiwanu, Malajzie a Indonézie

(142)   Ako bolo uvedené, antidumpingové preskúmanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu z Indie, Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska sa uskutočnilo súbežne s týmto prešetrovaním.

(143)   Dovoz z Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska sa za posudzované obdobie zvýšil o 56 %, a to napriek poklesu o 59 % do roku 2010. Celkový objem dovozu sa aj tak udržal pod úrovňou de minimis.

(144)   Zodpovedajúcim spôsobom vzrástol aj príslušný podiel na trhu z 0,7 % v roku 2008 na 1,1 % počas ORP.

(145)   Priemerná cena počas ORP dosahovala 1 310 EUR/t, čo predstavuje o 1,5 % menej ako priemerná jednotková cena vo výrobnom odvetví Únie. To odráža zvýšenie ceny o 27 % za posudzované obdobie, ktoré sa dosiahlo počas ORP po počiatočnom poklese o 18 % v roku 2009.

Tabuľka 3

Dovoz z Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Objem dovozu z Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska (v tonách) || 19 078 || 12 127 || 7 762 || 29 836

Index (2008 = 100) || 100 || 64 || 41 || 156

Podiel dovozu z Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska na trhu || 0,7 % || 0,4 % || 0,3 % || 1,1 %

Index (2008 = 100) || 100 || 62 || 40 || 160

Cena dovozu (EUR/t) || 1 030 || 843 || 1 055 || 1 310

Index (2008 = 100) || 100 || 82 || 102 || 127

Zdroj: Eurostat.

b)      Dovoz z Číny, Spojených arabských emirátov (SAE), Iránu a Pakistanu

(146)   Dovoz z ostatných tretích krajín sa vďaka platným antidumpingovým opatreniam v posudzovanom období znížil o 69% po zvýšení o 49 % v roku 2009. Len dovoz z Číny zostal stabilný.

(147)   Podiel uvedených krajín na trhu sa znížil z 8,2 % v roku 2008 na 2,6 % počas ORP, a to najmä v prípade SAE (1,7 % počas ORP) a Číny (0,6 % počas ORP).

(148)   Priemerná cena počas ORP dosahovala 1 258 EUR/t, čo predstavuje o 5,5 % menej, ako je priemerná jednotková cena vo výrobnom odvetví Únie. To odráža zvýšenie ceny o 24 % za posudzované obdobie, ktoré sa dosiahlo počas ORP po počiatočnom poklese o 22 % v roku 2009.

Tabuľka 4

Dovoz z Číny, SAE, Iránu a Pakistanu

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Objem dovozu z Číny, SAE, Iránu a Pakistanu (v tonách) || 235 913 || 351 798 || 188 776 || 72 054

Index (2008 = 100) || 100 || 149 || 80 || 31

Podiel dovozu z Číny, SAE, Iránu a Pakistanu na trhu || 8,2 % || 12,0 % || 6,5 % || 2,6 %

Index (2008 = 100) || 100 || 146 || 79 || 31

Cena dovozu (EUR/t) || 1 016 || 789 || 949 || 1 258

Index (2008 = 100) || 100 || 78 || 93 || 124

Zdroj: Eurostat. || || || ||

c)      Dovoz z iných tretích krajín bez akýchkoľvek opatrení

(149)   Objem dovozu z iných tretích krajín bez akýchkoľvek opatrení vrátane Ománu, Južnej Kórey, Ruska, Mexika a Saudskej Arábie sa za posudzované obdobie zvýšil o 59 %, a to po náraste o 71 % v roku 2009. V období od roku 2009 do ORP sa najväčším vývozcom do Únie stal Omán.

(150)   Podiel uvedených krajín na trhu sa zvýšil z 9,7 % v roku 2008 na 15,8 % počas ORP, a to predovšetkým vďaka zvýšeniu dovozu z Ománu o 4,3 %. Podiel Južnej Kórey na trhu počas ORP dosahoval 4 %, čo predstavuje 5 % pod jeho najvyššou úrovňou dosiahnutou v roku 2009.

(151)   Priemerná cena dosahovala 1 273 EUR/t, čo predstavuje o 4,3 % menej, ako je priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Únie. To odráža zvýšenie o 10 % v posudzovanom období, ktoré sa dosiahlo v roku 2010 a počas ORP po počiatočnom poklese o 24 % v roku 2009. Priemerná cena dovozu z Ománu počas ORP dosahovala 1 310 EUR/t, čo predstavuje o 1,5 % menej, ako je priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Únie. Priemerná cena dovozu z Južnej Kórey počas ORP dosahovala 1 294 EUR/t, čo predstavuje o 2,7 % menej, ako je priemerná jednotková cena vo výrobnom odvetví Únie.

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Objem dovozu z iných tretích krajín (v tonách) || 279 188 || 478 570 || 469 753 || 442 692

Index (2008 = 100) || 100 || 171 || 168 || 159

Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu || 9,7 % || 16,3 % || 16,1 % || 15,8 %

Index (2008 = 100) || 100 || 168 || 165 || 162

Cena dovozu (EUR/t) || 1 156 || 879 || 997 || 1 273

Index (2008 = 100) || 100 || 76 || 86 || 110

Hlavní vývozcovia (v tonách)

Omán || 0 || 52 632 || 95 646 || 120 286

Južná Kórea || 177 341 || 254 451 || 183 801 || 114 346

Rusko || 546 || 546 || 3 || 50 427

Mexiko || 2 650 || 1 879 || 29 039 || 29 409

Saudská Arábia || 230 || 20 454 || 50 108 || 24 756

Ostatní || 98 422 || 148 609 || 111 156 || 103 468

Zdroj: Eurostat.

4.           Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(152)   Podľa článku 8 ods. 4 základného nariadenia boli preskúmané všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období.

(153)   Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

– makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozpätie subvencií a zotavenie sa z dôsledkov minulých subvencií) sa posudzovali na úrovni celkovej výroby Únie pre všetkých výrobcov z Únie, a to na základe informácií získaných z výrobného odvetvia Únie, žiadosti o preskúmanie, ako aj verejne dostupných štatistík;

– mikroekonomické ukazovatele (zásoby, priemerné jednotkové ceny, mzdy, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok, schopnosť získavať kapitál a investície) sa analyzovali na vzorke výrobcov z Únie na základe informácií, ktoré títo výrobcovia poskytli.

(154)   Jeden z výrobcov Únie zaradených do vzorky v júni 2010 odpredal jednu zo svojich výrobných prevádzok. Túto prevádzku získal iný výrobca z Únie. Keďže analýza makroekonomických ukazovateľov vychádza z údajov zhromaždených od všetkých výrobcov z Únie, odpredanie prevádzky nemalo žiadny vplyv na rozsah alebo jednotlivé ukazovatele analýzy ujmy.

(155)   V súvislosti s analýzou treba na úvod vysvetliť, že situáciu na trhu Únie, predovšetkým pokiaľ ide o ceny a objemy predaja podobného výrobku, ovplyvnili určité celosvetové hospodárske udalosti koncom roka 2010 a na začiatku roka 2011. V uvedenom období poklesli dodávky bavlny, čo viedlo ku zvýšeniu dopytu po polyesterovom vlákne na ázijskom trhu. PET a polyesterové vlákno sú do veľkej miery závislé od dodávok rovnakej suroviny, t. j. rafinovanej kyseliny tereftalátovej (PTA). Zvýšenie dopytu po polyesterovom vlákne malo za následok nedostatočné dodávky PTA a následné zvýšenie cien PET. Keďže výrobcovia PET na Blízkom východe takisto závisia od PTA z Ázie, spôsobilo to prudký pokles dovozu PET do Únie. Hlavní dodávatelia PTA z Únie zároveň vyhlásili prípad vyššej moci, čo viedlo k ďalším obmedzeniam domácej výroby PET.

4.1.        Pripomienky strán

(156)   Niektoré strany spochybnili platnosť analýzy ujmy na základe toho, že vychádzala z neúplných informácií, čím boli následne ovplyvnené práva na obhajobu zainteresovaných strán. Boli predložené predovšetkým tieto argumenty:

(157)   Niektoré strany tvrdili, že informácie zhromaždené od výrobcov z Únie nie sú v súlade s pokynmi na vyplnenie dotazníka, v ktorých sa požadovalo, aby sa údaje od rôznych spoločností nezlučovali. Preto sa tvrdilo, že zhromaždené informácie neboli presné ani úplné, keďže uvedené číselné údaje boli súhrnné na subjekt zaradený do vzorky. Treba poznamenať, že informácie boli riadne zhromaždené a overené na mieste. Zistilo sa, že zhromaždené informácie poskytujú dostatočne presný obraz výrobného odvetvia Únie, a preto sa uvedené tvrdenie muselo odmietnuť. Strany po zverejnení zopakovali svoje tvrdenie. Neboli predložené žiadne nové argumenty ani dôkazy. Niektoré strany zopakovali svoje tvrdenie, že údaje poskytnuté jednou spoločnosťou zahrnutou do vzorky neboli úplné, keďže sa netýkali celej skupiny, ale len vybraného subjektu v rámci skupiny. Táto pripomienka sa riešila vo fáze výberu vzorky, ako je vysvetlené v odôvodnení 18.

(158)   Tie isté strany argumentovali, že Komisia sa pokúsila opraviť nedostatky zhromaždených informácií, na ktoré strany upozornili, a zaslala doplňujúce dotazníky. V tejto súvislosti treba vysvetliť, že Komisia skutočne zaslala doplňujúce dotazníky, ale adresovala ich len tým výrobcom z Únie, ktorí neboli zaradení do vzorky, s cieľom zhromaždiť informácie o makroekonomických ukazovateľoch, ktoré boli relevantné pre posúdenie ujmy. Z toho vyplýva, že účelom uvedených dotazníkov bolo doplniť informácie poskytnuté výrobcami z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky. Niektoré strany po zverejnení zopakovali svoje tvrdenie, nepredložili však žiadne nové argumenty ani dôkazy. Tvrdenie strán sa preto muselo zamietnuť.

(159)   Okrem toho tie isté strany zároveň tvrdili, že informácie poskytnuté výrobcami zaradenými do vzorky boli v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z článku 29 základného nariadenia, keďže informácie, ktoré neboli svojou povahou dôverné, boli poskytnuté ako dôverné, a teda vylúčené z verejne prístupného spisu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že informácie boli klasifikované ako obmedzené s súlade s požiadavkou predkladajúcej strany. Na základe žiadosti strán bol prehodnotený dôverný štatút predložených informácií a vo vhodných prípadoch sa na základe povolenia dotknutých spoločností informácie preklasifikovali na verejne prístupné na účely kontroly zainteresovanými stranami. Aj toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

4.2.        Makroekonomické ukazovatele

a)      Výroba

(160)   V súlade so stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu (podrobnejšie vysvetlenou v odôvodnení 164) sa objem výroby v Únii od roku 2008 do ORP znížil o 11 %. Pokles výroby v Únii bol prerušený len v roku 2010, keď sa výroba v porovnaní s rokom 2009 zvýšila, ale aj tak ostala o 4 % nižšia než úroveň výroby v roku 2008. Počas ORP ďalej klesala.

Tabuľka 6

Celková výroba v Únii

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Výroba (v tonách) || 2 327 169 || 2 107 792 || 2 239 313 || 2 068 717

Index (2008 = 100) || 100 || 91 || 96 || 89

Zdroj: vyplnené dotazníky a žiadosť o preskúmanie. || ||

b)      Výrobná kapacita a využitie kapacity

(161)   Výrobná kapacita vo výrobnom odvetví Únie v období medzi rokom 2008 a ORP klesla o 23 %. Tento trend súvisí s ukončením prevádzky v niekoľkých výrobných závodoch, ktoré čiastočne vyvážilo otvorenie nových závodov.

(162)   Využitie kapacity sa zvýšilo zo 75 % v roku 2008 na 86 % počas ORP. Lepšie využitie kapacity treba vnímať v kontexte úsilia o reštrukturalizáciu výrobného odvetvia Únie, vysvetleného v odôvodnení 134.

Tabuľka 7

Výrobná kapacita a využitie kapacity

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Výrobná kapacita (v tonách) || 3 118 060 || 2 720 326 || 2 625 244 || 2 393 516

Index || 100 || 87 || 84 || 77

Využitie kapacity || 75 % || 77 % || 85 % || 86 %

Index || 100 || 104 || 114 || 116

Zdroj: vyplnené dotazníky a žiadosť o preskúmanie.

c)      Objem predaja

(163)   Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu v Únii sa vyvíjal rovnako ako výroba, pričom v posudzovanom období došlo ku zníženiu o 6 %.

Tabuľka 8

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Predaj (v tonách) || 2 288 283 || 2 047 305 || 2 169 423 || 2 160 807

Index || 100 || 89 || 95 || 94

Zdroj: vyplnené dotazníky a žiadosť o preskúmanie.

d)      Podiel na trhu

(164)   Po počiatočnom poklese o 13 % v roku 2009 výrobné odvetvie Únie opäť získalo časť podielu na trhu, ktorú stratili SAE, Južná Kórea, Irán a Pakistan, a to napriek zvyšovaniu objemu dovozu z Indie, Ománu a ďalších tretích krajín (Rusko, Mexiko a Saudská Arábia) v rovnakom období. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období celkovo klesol o 3%.

Tabuľka 9

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu || 80 % || 70 % || 74 % || 77 %

Index || 100 || 87 || 93 || 97

Zdroj: vyplnené dotazníky, žiadosť o preskúmanie a údaje Eurostatu.

e)      Rast

(165)   Počas posudzovaného obdobia trh stagnoval. Nevykazoval žiadny rast, z ktorého by výrobné odvetvie Únie malo osoh. Práve naopak, výrobné odvetvie Únie napriek úsiliu o reštrukturalizáciu stratilo ďalší podiel na trhu v prospech rastúceho dovozu, a to predovšetkým z krajín bez akýchkoľvek opatrení. Mierny pokles spotreby počas ORP treba vnímať v súvislosti s dočasným nedostatkom suroviny (PTA) v Únii, ako aj na celosvetovom trhu.

f)       Zamestnanosť a produktivita

(166)   Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie zaznamenala v období medzi rokom 2008 a ORP pokles o 41 %. V posudzovanom období bol pokles konštantný, a to vrátane roku 2010, keď sa výroba zvýšila (pozri odôvodnenie 160). Vzhľadom na rastúcu produktivitu je tento pokles odrazom úsilia o reštrukturalizáciu zo strany viacerých výrobcov z Únie.

(167)   Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup (v tonách) na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období zvýšila o 50 %. To odzrkadľuje skutočnosť, že výroba klesala pomalšie ako úroveň zamestnanosti, a svedčí o zvýšenej efektivite výrobného odvetvia Únie. Osobitne výrazné je to v roku 2010, keď sa výroba zvýšila, zatiaľ čo úroveň zamestnanosti klesla, a produktivita bola o 37 % vyššia ako v roku 2008.

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Počet zamestnancov || 2 060 || 1 629 || 1 449 || 1 218

Index || 100 || 79 || 70 || 59

Produktivita (tona/zamestnanca) || 1 130 || 1 294 || 1 545 || 1 698

Index || 100 || 115 || 137 || 150

Zdroj: vyplnené dotazníky a žiadosť o preskúmanie. || ||

g)      Veľkosť skutočného rozpätia subvencií

(168)   Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného rozpätia subvencií pre indický dovoz na výrobné odvetvie Únie, nemožno ho pokladať za zanedbateľný vzhľadom na cenovú citlivosť trhu s týmto výrobkom. Treba poznamenať, že tento ukazovateľ je dôležitejší v súvislosti s analýzou pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Je pravdepodobné, že keby skončila platnosť opatrení, subvencovaný dovoz by sa obnovil v takých objemoch a za také ceny, že vplyv veľkosti rozpätia subvencií by bol významný.

h)      Zotavenie sa z účinkov subvencovania v minulosti

(169)   Hoci uvedené skúmané ukazovatele ukazujú určité zlepšenie niektorých hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Únie, okrem uloženia konečných vyrovnávacích opatrení v roku 2001, dokazujú aj to, že výrobné odvetvie Únie je stále zraniteľné.

4.3.        Mikroekonomické ukazovatele

a)      Zásoby

(170)   Úroveň zásob bola počas ORP o 24 % vyššia než úroveň v roku 2008. Zásoby sa však udržali na predtým stanovených úrovniach vzhľadom na výstup, t. j. medzi 5 % a 6 %.

Tabuľka 11

Zásoby

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Konečné zásoby || 51 495 || 54 808 || 54 314 || 64 069

Index || 100 || 106 || 105 || 124

Zdroj: vyplnené dotazníky.

b)      Vývoj cien

(171)   Pokiaľ ide o vývoj cien, po počiatočnom poklese v roku 2009 (–16 %), spôsobenom predovšetkým hospodárskou krízou, sa ceny v roku 2010 priblížili k úrovni z roku 2008. Nasledovalo prudké zvýšenie priemernej jednotkovej ceny počas ORP, ktoré v posudzovanom období spôsobilo zvýšenie cien o 25 %.

(172)   Náhle zvýšenie ceny počas ORP treba vnímať v kontexte nečakaného vývoja na trhu s bavlnou na konci roka 2010 a v prvom štvrťroku 2011. Ako je uvedené v predchádzajúcom texte (odôvodnenie 155), rekordné ceny bavlny spôsobili prechod na polyesterové vlákno, ktoré konkuruje PET z hľadiska rovnakej výrobnej suroviny. Zvýšený dopyt po surovine, konkrétne PTA, zvýšil ceny PET v Ázii a na Blízkom Východe, čo sa následne prejavilo na cenách PET v Únii. Zvýšenie cien v Únii v uvedenom období ďalej zosilnil krátkodobý nedostatok PTA v Únii z dôvodu vyhlásenia prípadu vyššej moci jedným z výrobcov PTA v Únii.

Tabuľka 12

Jednotková predajná cena v Únii

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Jednotková predajná cena v Únii (EUR/t) || 1 066 || 891 || 1 045 || 1 330

Index (2008 = 100) || 100 || 84 || 98 || 125

Zdroj: vyplnené dotazníky. || || || ||

c)      Faktory ovplyvňujúce predajné ceny

(173)   Predajné ceny PET zvyčajne kopírujú vývoj cien hlavných surovín na jeho výrobu (hlavne PTA a monoetylénglykolu – MEG), keďže tieto suroviny tvoria až 90 % z celkovej ceny PET. PTA je ropný derivát, ktorého cena kolíše podľa vývoja cien surovej ropy. To spôsobuje veľkú nestálosť cien PET.

(174)   Navyše PET sa vyrába z rovnakej suroviny ako polyesterové vlákno, ktorého výroba závisí rovnako ako výroba PET od dostupnosti PTA. Keďže polyesterové vlákno predstavuje alternatívu bavlny v textilnom priemysle, cena PET je citlivá aj na vývoj cien na trhu s bavlnou.

d)      Mzdy

(175)   Priemerné mzdy sa v posudzovanom období znížili o 7 %. K tomuto zníženiu došlo počas ORP a prispelo k zvýšeniu produktivity, ako bolo uvedené v odôvodnení 167.

Tabuľka 13

Mzdy

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Mzdy (priemer na osobu) || 54 512 || 56 014 || 54 876 || 50 784

Index || 100 || 103 || 101 ||  93

Zdroj: vyplnené dotazníky.

e)      Ziskovosť a návratnosť investícií

(176)   Ziskovosť a návratnosť investícií sa v období od roku 2008 do ORP významne zlepšili. Zisk z predaja na trhu Únie sa zvýšil z úrovne –7,9 % v roku 2008 na 5,3 % počas ORP, zatiaľ čo návratnosť investícií sa zlepšila z –9,6 % na 10,6 %. Rok 2008 bol poznamenaný mimoriadne slabými výsledkami jedného výrobcu z Únie. Zlepšenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie v rokoch 2009 a 2010, keď ceny klesli pod úroveň z roku 2008, je dôkazom oslabenia súvislosti medzi cenami a ziskovosťou. Naopak, zdá sa, že zvýšenie ziskovosti úzko súvisí s lepším využitím kapacít a zvýšením produktivity, ktoré sú opísané predchádzajúcom texte.

(177)   Vďaka vývoju na svetovom trhu na prelome rokov 2010 a 2011 spojenému s úsilím o reštrukturalizáciu a zvýšením efektívnosti, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcom texte, dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť v roku 2010 svoju ziskovosť a počas ORP dosiahnuť úroveň 5,3 %.

(178)   Jedna zainteresovaná strana argumentovala, že išlo o neočakávaný a mimoriadny vývoj, ktorý by sa nemal považovať za reprezentatívne vyjadrenie celkovej situácie výrobného odvetvia Únie.

(179)   V tejto súvislosti treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie dokázalo využiť zvýšenie cien PET na konci roka 2011 a začiatku roka 2012, keďže pevne stanovilo cenu PTA skôr, ako došlo k opísaným udalostiam na trhu. Na základe štatistických údajov o vývoji po ORP, ktoré predložili jednotlivé strany, sa ziskové rozpätie výrobcov PET v roku 2012 podstatne znížilo. To potvrdzuje, že ziskovosť v roku 2011 (ORP) bola skutočne do veľkej miery ovplyvnená neočakávanými a dočasnými celosvetovými hospodárskymi udalosťami (odôvodnenie 155), ktoré sa už zrejme nebudú opakovať a nemožno ich pokladať za trvalé a reprezentatívne z hľadiska situácie výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť a návratnosť investícií

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Ziskovosť predaja Únie || –7,9 % || 1,6 % || 4,8 % || 5,3 %

Index || 100 || 221 || 261 || 267

Návratnosť investícií || –9,6 % || 2,3 % || 8,9 % || 10,6 %

Index || 100 || 224 || 292 || 310

Zdroj: vyplnené dotazníky.

f)       Peňažný tok a schopnosť zvyšovať kapitál

(180)   V posudzovanom období sa peňažný tok výrazne zlepšil, čo odráža nedávne zvýšenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 15

Peňažný tok

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Peňažný tok (EUR) || –59 419 394 || 40 940 883 || 96 614 649 || 103 761 169

Index (2008 = 100) || 100 || 269 || 363 || 375

V % obratu || –5,9 % || 4,5 % || 8,3 % || 7,5 %

Index (2008 = 100) || 100 || 176 || 242 || 229

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(181)   Neprejavili sa žiadne konkrétne náznaky toho, že by výrobné odvetvie Únie malo ťažkosti so získavaním kapitálu, a to najmä vďaka skutočnosti, že niektorí výrobcovia z Únie sa združujú do väčších skupín.

g)      Investície

(182)   Úroveň investícií sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížila o 35 %. Počiatočné investície z roku 2008 sa v roku 2009 prudko znížili a dodnes sa úplne neobnovili.

Tabuľka 16

Investície

|| 2008 || 2009 || 2010 || ORP

Investície (EUR '000) || 72 341 598 || 5 404 705 || 15 994 659 || 47 217 003

Index || 100 || 7 || 22 || 65

Zdroj: vyplnené dotazníky.

5.           Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(183)   Z analýzy makroekonomických údajov vyplýva, že vo výrobnom odvetví Únie v posudzovanom období došlo k zníženiu výroby a objemu predaja. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa po počiatočnom poklese v roku 2009 úplne neobnovil a v posudzovanom období vykázal celkový pokles o 3 percentuálne body (na 77 % počas ORP). Pokles úrovne zamestnanosti a zníženie kapacity sú výsledkom prebiehajúcej reštrukturalizácie a musia sa posudzovať s prihliadnutím na lepšie využívanie kapacít a zvýšenie produktivity.

(184)   Zároveň sa objavili náznaky zlepšenia väčšiny relevantných mikroekonomických ukazovateľov. Zásadne sa zvýšila ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok, predovšetkým v roku 2010 a počas ORP. Na druhej strane v roku 2009 prudko klesli investície a dodnes sa úplne neobnovili.

(185)   Hospodárska situácia vo výrobnom odvetví sa celkovo zlepšila. Ide však o pomerne nedávne zlepšenie, ktoré je do určitej miery založené na nepredvídanom a krátkodobom vývoji trhu na prelome rokov 2010 a 2011 (pozri odôvodnenie 155). Zdá sa, že uvedené údaje potvrdzujú aj dostupné informácie o vývoji marže výrobného odvetvia Únie v roku 2012 (pozri odôvodnenie 179), ktorý v porovnaní s ORP vykazuje pokles.

(186)   Vzhľadom na uvedenú analýzu sa situácia vo výrobnom odvetví Únie zlepšila a zdá sa, že nedochádza k žiadnej podstatnej ujme. Napriek niektorým zjavným pozitívnym trendom a výraznému úsiliu o reštrukturalizáciu je situácia vo výrobnom odvetví Únie stále krehká.

(187)   Niektoré strany po zverejnení spochybnili záver, že výrobné odvetvie Únie je stále krehké, a tvrdili, že je v dobrom stave a že sa od roku 1999 zásadne pretransformovalo. Treba poznamenať, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcom texte (odôvodnenie 184), že napriek celkovému zlepšeniu a konsolidácii sa počas posudzovaného obdobia nie všetky hospodárske ukazovatele vyvíjali kladne. Napríklad objemy výroby a predaja, ako aj podiel na trhu, sa znížili. Navyše k zlepšeniu došlo pomerne nedávno a s poklesom ziskovosti v roku 2012 sa zdá, že bolo len krátkodobé. Na tomto základe sa dospelo k názoru, že hoci nebola dokázaná existencia žiadnej podstatnej ujmy počas ORP, postavenie výrobného odvetvia Únie je stále krehké. Argument bol preto zamietnutý.

(188)   Niektoré strany po zverejnení spochybnili použitie údajov týkajúcich sa obdobia po ORP na analýzu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. V odpovedi na toto tvrdenie sa potvrdilo, že situácia výrobného odvetvia Únie bola posúdená pre posudzované obdobie a na tomto základe nebola zistená žiadna podstatná ujma. Vývoj ziskovosti výrobného odvetvia Únie po ORP je však v tomto prípade relevantný predovšetkým v súvislosti s mimoriadnou povahou vývoja na celosvetovom trhu na prelome rokov 2010/2011. Znázorňuje taktiež premenlivosť typickú pre toto odvetvie. Argument bol preto zamietnutý.

E. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

1.           Vplyv predpokladaného objemu dovozu a cenové dôsledky v prípade zrušenia opatrení

(189)   Počas prešetrovania sa ukázalo, že pokračuje subvencovanie dovozu z Indie a nič nenaznačuje, že by v budúcnosti došlo k obmedzeniu alebo ukončeniu tohto subvencovania.

(190)   Vo výhľadovej analýze pravdepodobného objemu dovozu z Indie do Únie sa ukázalo, že vzhľadom na nadmernú kapacitu dostupnú pre vývoz (pozri odôvodnenie 125), úrovne cien v Únii a príťažlivosť trhu Únie by sa v prípade zrušenia opatrení týkajúcich sa dovozu z Indie pravdepodobne zvýšili na úroveň, ktorá by prekročila úroveň dosiahnutú počas ORP. Vzhľadom na plánované rozšírenie kapacít sa odhaduje, že nadmerná kapacita dostupná pre vývoz dosiahne v dohľadnej budúcnosti úroveň približne 600 000 – 700 000 ton, čo by predstavovalo 21 – 25 % celkovej spotreby Únie počas ORP.

(191)   Keby došlo k zrušeniu opatrení proti Indii, predpokladá sa, že vzhľadom na pokračujúce subvencovanie by ceny dovozu z Indie ďalej klesali. Keďže vývozcovia budú musieť konkurovať nízkym cenám dovozu z iných krajín, pravdepodobne ešte viac znížia ceny, aby zvýšili svoj podiel na trhu Únie.

(192)   Vzhľadom na tieto skutočnosti bude výrobné odvetvie Únie pravdepodobne vystavené veľkému objemu dovozu z Indie za subvencované ceny, ktoré budú nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie, čo by zhoršilo hospodársku situáciu tohto odvetvia, ktorá sa nedávno zlepšila. V dôsledku zrušenia opatrení proti Indii by mohlo dôjsť k opakovanému výskytu podstatnej ujmy.

2.           Výrobná kapacita a nadmerná kapacita dostupná pre vývoz

(193)   Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenie 125), vyvážajúci výrobcovia v Indii majú potenciál na zvýšenie objemu svojho vývozu na trh Únie. India zaznamenala v posudzovanom období značný rast svojej výrobnej kapacity (pozri odôvodnenie 125). Podľa dostupných informácií India predpokladá ďalšie zvýšenie svojej kapacity, čo v blízkej budúcnosti vytvorí rozdiel medzi domácou spotrebou a výrobnou kapacitou dostupnou pre vývoz vo výške 600 000 – 700 000 ton. Takúto nadmernú kapacitu dostupnú pre vývoz treba pokladať za významnú, keďže predstavuje približne 21 – 25 % súčasnej spotreby Únie počas ORP.

(194)   Napriek tomu, že bol dovoz do Únie pomerne nízky, za posudzované obdobie sa viac ako zdvojnásobil a hrozí, že významná časť vývozu z Indie by sa mohla presmerovať do Únie.

3.           Strata vývozných trhov

(195)   Opatrenia na ochranu obchodu zamerané proti dovozom z Indie v súčasnosti platia v Turecku a Južnej Afrike. Následná možná strata týchto vývozných trhov zo strany Indie je ďalším ukazovateľom, že India by sa mohla zamerať na trh Únie, keby došlo k skončeniu platnosti európskych opatrení.

(196)   Niektoré strany po zverejnení spochybnili závery týkajúce sa straty vývozných trhov pre Indiu. Tvrdilo sa, že oba trhy patria k okrajovým vývozným trhom, a preto v prípade zrušenia opatrení nie je možné presmerovať žiadny významný objem vývozu z týchto trhov do Únie. Treba uviesť, že len existencia opatrení na ochranu obchodu na niektorých trhoch vylučuje akékoľvek zmysluplné porovnanie relatívneho významu trhov s opatreniami a trhov bez opatrení pre danú krajinu. Okrem toho, v rozpore s tvrdením, sa nepredpokladalo, že objem vývozu z Indie na tieto trhy bude presmerovaný na trh Únie. Namiesto toho sa usúdilo, že existencia opatrení na ochranu obchodu na iných tretích trhoch obmedzuje absorpčnú kapacitu tretích trhov v súvislosti s predpokladaným zvýšením nadmernej kapacity dostupnej pre vývoz v Indii. Tento argument bol preto zamietnutý.

(197)   Existencia opatrení na ochranu obchodu v tretích krajinách je takisto náznakom, že cenové správanie indického vývozu by sa pravdepodobne zopakovalo na trhu Únie.

4.           Príťažlivosť trhu Únie

(198)   Trh s PET v Únii je príťažlivý z hľadiska veľkosti a cien, keďže je tretím najväčším trhom na svete, má systémovú potrebu dovozu a vyššie ceny v porovnaní s ostatnými trhmi. Pokiaľ ide o Indiu, dovozné ceny do Únie sú zvyčajne vyššie ako ceny dovozu do iných tretích krajín, čo poukazuje na príťažlivosť trhu Únie pre indický vývoz. Dobre to dokazuje skutočnosť, že dovoz z Indie sa v posudzovanom období napriek prijatým opatreniam zdvojnásobil.

(199)   Príťažlivosť trhu Únie pre vývozcov takisto potvrdzuje skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie naďalej strácalo podiel na trhu v prospech zvyšujúceho sa dovozu z krajín bez opatrení. Platí to najmä v prípade Južnej Kórey, ktorá v roku 2012 po skončení platnosti opatrení, ktoré boli proti nej zavedené, zásadne zvýšila svoj vývoz na trh Únie.

5.           Iné faktory

(200)   Vplyv dovozu z iných tretích krajín s opatreniami na situáciu výrobného odvetvia Únie sa nepokladal za významný, a to vzhľadom na nízky objem dovozu a podstatné zmenšenie podielu týchto krajín na trhu počas ORP.

(201)   Objem dovozu z iných tretích krajín bez akýchkoľvek opatrení sa v posudzovanom období zvýšil, príslušná priemerná dovozná cena sa však udržala na úrovni blízkej priemernej cene výrobného odvetvia Únie. Vplyv dovozu z týchto krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie sa preto pokladá za obmedzený.

6.           Trh vlastnej spotreby

(202)   Niektoré strany po zverejnení tvrdili, že z dôvodu vertikálnej integrácie medzi výrobcami a spracovateľmi PET bola podstatná časť PET predaná na vlastné použitie, ktoré nekonkurovalo dovozu. Takisto sa tvrdilo, že podiel trhu vlastnej spotreby bol významný a ovplyvnil výsledky analýzy.

(203)   Na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov Únie zahrnutých do vzorky sa zistilo, že podiel vlastného predaja nebol významný (menej ako 10 %). Treba zdôrazniť, že príslušné strany nevyjadrili prítomnosť výrobcov PET v baliarenskom odvetví z hľadiska ich podielu na trhu s obalmi, ale z hľadiska nainštalovanej výrobnej kapacity PET. Preto sa zistilo, že tvrdenie o významnom podiele vlastného použitia nie je opodstatnené. Pokiaľ ide o úroveň cien, zistilo sa, že ceny prepojeného a neprepojeného predaja boli v rovnakom rozpätí.

(204)   Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že osobitná analýza vplyvu vlastného predaja nie je potrebná, a tvrdenia strán boli zamietnuté.

7.           Pripomienky strán

(205)   Niektoré strany argumentovali, že ujma spôsobená dovozmi z Indie počas ORP neexistovala, čo dokazuje pomerne dobrý hospodársky stav a zisky výrobného odvetvia Únie. Treba poznamenať, že v tomto prípade skutočne nebolo zistené pretrvávanie ujmy, a preto tvrdenie strán zodpovedá zisteniam prešetrovania.

(206)   Niektoré strany tvrdili, že na situáciu výrobného odvetvia Únie mohli mať vplyv aj iné skutočnosti, napríklad štrukturálne nedostatky výrobného odvetvia Únie a chýbajúce investície, ako aj sezónne a konjunktúrne činitele (napríklad nepriaznivé počasie, hospodárske krízy). Pokiaľ ide o prvý bod, treba poznamenať, že reštrukturalizácia výrobného odvetvia Únie už prebieha a zvýšenie efektívnosti naznačuje, že tvrdenie strán nie je opodstatnené. Pokiaľ ide o konjunktúrne faktory, hoci hospodárske krízy skutočne ovplyvnili situáciu výrobného odvetvia Únie v roku 2009, ako je uvedené v predchádzajúcom texte (odôvodnenie 171), zdá sa, že relevantné dôsledky sa už v súčasnosti neprejavujú. Pokiaľ ide o vplyv nepriaznivého počasia, mohlo by to čiastočne vysvetliť zníženie spotreby počas ORP, avšak údajný vplyv nepriaznivého počasia na situáciu výrobného odvetvia Únie nebol preukázaný, a na druhej strane sa zdá, že mierny pokles v roku 2011 súvisí skôr s dočasným nedostatkom surovín spôsobeným vývojom na svetovom trhu v roku 2011. Žiadne z uvedených tvrdení preto nie je z hľadiska zistení prešetrovania opodstatnené.

(207)   Niektoré strany navyše tvrdili, že opakovaný výskyt ujmy je v prípade uplynutia platnosti opatrení nepravdepodobný, keďže výrobné odvetvie Únie je chránené pred účinkami dovozu vďaka svojej štruktúre (koncentrácia a vertikálna integrácia). Ďalej bolo predložené tvrdenie, že prechod k dovážanému PET nie je v dohľadnej budúcnosti žiaduci ani možný, predovšetkým preto, lebo kúpne zmluvy a politiky, ako aj homologizačný proces majiteľov veľkých značiek (následných používateľov) komplikuje zmeny dodávateľov PET. Treba poznamenať, že podľa zistení z prešetrovania výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období naďalej strácalo podiel na trhu v prospech dovozu. Táto skutočnosť na jednej strane poukazuje na to, že výrobné odvetvie Únie nie je chránené pred účinkami dovozu, a na druhej strane na to, že presun k dovozu nie je hypotetický, ale v skutočnosti už prebieha. Tieto argumenty sa preto museli zamietnuť.

(208)   Niektoré strany po zverejnení zopakovali tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie je chránené pred potenciálnou konkurenciou dovozu vďaka svojej štruktúre. Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie o dominantnom postavení jednej z výrobných skupín na trhu Únie, ktorá kontroluje päť výrobcov, treba poznamenať, že trh Únie je otvorený trh, na ktorom pôsobí osem ďalších výrobcov mimo uvedenej skupiny a na ktorom rastie konkurencia dovozu z tretích krajín – bez ohľadu na to, či sa uplatňujú, alebo neuplatňujú nejaké opatrenia. Po druhé, pre tento typ podnikania je typická koncentrácia, a to na základe komoditného výrobku, ktorý dosahuje konkurencieschopnosť prostredníctvom úspor z rozsahu. Po tretie, nezistilo sa, že by na trhu Únie existoval nejaký subjekt určujúci ceny. Napokon, strany zopakovali, že nebola vypracovaná analýza vplyvu dovozu z príslušných troch krajín so zreteľom na vertikálnu integráciu niektorých výrobcov z Únie s baliarenským odvetvím alebo s výrobcami PTA. Ako bolo uvedené v odôvodnení 205, tieto hľadiská boli analyzované a zistilo sa, že nie sú opodstatnené. Okrem toho overenie spoločností dotknutých vertikálnou integráciou s výrobcami surovín potvrdilo, že neexistuje žiadna porovnateľná výhoda, keďže prevody sa uskutočňovali za trhovú cenu. Na základe uvedených skutočností bolo tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie je chránené pred konkurenciou, zamietnuté.

(209)   Niektoré strany napokon argumentovali, že neexistujú žiadne dôkazy o platnosti záveru, podľa ktorého by sa indická vývozná kapacita mohla zamerať na trh Únie za „nízke ceny“, keďže i) domáci dopyt v Indii rastie a predpokladá sa, že bude rásť aj naďalej; ii) hoci existuje PET prevyšujúci domácu spotrebu, hospodárska súťaž na vývozných trhoch neviedla k vývozu za abnormálne nízke ceny; iii) zvýšenie výrobnej kapacity v Ázii reaguje na predpokladané celosvetové zvýšenie dopytu. Treba poznamenať, že zo zistení tohto prešetrovania vyplýva, že plánovaný rast kapacity ukazuje rastúcu prevahu výrobnej kapacity nad domácim dopytom. Navyše indické ceny na trhoch tretích krajín boli nižšie než indické dovozné ceny do Únie. Na základe zistení opísaných v odôvodneniach 189 až 199 je pravdepodobné, že v prípade skončenia platnosti vyrovnávacích opatrení sa subvencovaný indický dovoz zameria na trh Únie vo veľkom objeme a za nižšiu cenu, než je priemerná cena výrobného odvetvia Únie. Uvedené argumenty strán sa preto zamietajú.

8.           Záver týkajúci sa opakovaného výskytu ujmy

(210)   Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že je pravdepodobné, že v prípade zrušenia vyrovnávacích opatrení sa do Únie presmeruje značný objem subvencovaného dovozu z Indie. Dovozné ceny by vďaka pokračujúcim subvenciám s najväčšou pravdepodobnosťou viedli ku zníženiu cien výrobného odvetvia Únie. Keby sa indickí vyvážajúci výrobcovia pokúsili zvýšiť svoje podiely na trhu, pravdepodobne by sa ešte viac znížili aj ceny tohto dovozu. To by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k posilneniu cenového tlaku na výrobné odvetvie Únie a podľa očakávaní by nepriaznivo ovplyvnilo jeho situáciu.

(211)   Počas posudzovaného obdobia sa situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila, predovšetkým z hľadiska produktivity a využitia kapacity, ako aj ziskového rozpätia, ktoré počas ORP dosiahlo úroveň blízku cieľovému zisku zistenému v pôvodnom prešetrovaní. Možno teda dospieť k záveru, že hoci je postavenie výrobného odvetvia Únie krehké, toto odvetvie počas ORP neutrpelo podstatnú ujmu. Vzhľadom na pravdepodobnosť zásadného zvýšenia subvencovaného dovozu z Indie, ktorý by zrejme znížil predajné ceny výrobného odvetvia Únie, sa dospelo k záveru, že skončenia platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k zhoršeniu situácie a opakovanému výskytu podstatnej ujmy.

F. ZÁUJEM ÚNIE

(212)   V súlade s článkom 31 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 31 ods. 2 základného nariadenia.

(213)   Treba pripomenúť, že ani v pôvodnom prešetrovaní, ani v ostatnom preskúmaní pred uplynutím platnosti sa prijatie opatrení nepokladalo za krok, ktorý by bol v rozpore so záujmom Únie. Navyše analýza v rámci ostatného preskúmania pred uplynutím platnosti sa uskutočnila v čase, keď už opatrenia boli zavedené, a v posúdení sa teda zohľadnil akýkoľvek neprimeraný negatívny vplyv predmetných opatrení na dotknuté strany.

(214)   Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pokračovaní subvencovania a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie, aby v tomto konkrétnom prípade zachovala opatrenia.

1.           Záujem výrobného odvetvia Únie

(215)   Pokračovanie vyrovnávacích opatrení na dovoz z Indie by pomohlo výrobnému odvetviu Únie pokračovať v prebiehajúcej reštrukturalizácii a posilniť len nedávno zlepšenú hospodársku situáciu, keďže by pomohlo predísť tomu, aby bolo výrobné odvetvie Únie vystavené značnému objemu subvencovaného dovozu z Indie, v konkurencii s ktorým by neobstálo. Výrobné odvetvie Únie by preto aj naďalej malo mať prospech zo zachovania súčasných vyrovnávacích opatrení.

(216)   Dospelo sa teda k záveru, že zachovanie vyrovnávacích opatrení proti Indii by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

2.           Záujem neprepojených dovozcov v Únii

(217)   Pri tomto preskúmaní nespolupracoval žiadny z neprepojených dovozcov. Napriek platným opatreniam dovoz z Indie pokračoval a v posudzovanom období sa takmer zdvojnásobil.

(218)   Existoval taktiež dovoz z iných tretích krajín bez akýchkoľvek opatrení, ktoré počas ORP dosiahli významný podiel na trhu (pozri odôvodnenie 149). Napriek platným opatreniam teda dovozcovia mali prístup k alternatívnym zdrojom dodávok.

(219)   Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny dôkaz o značnom vplyve platných opatrení na dovozcov, dospelo sa k záveru, že pokračovanie opatrení nebude v rozpore so záujmom dovozcov z Únie.

3.           Záujem dodávateľov surovín v Únii

(220)   Surovinou pri výrobe príslušného výrobku je PTA/MEG. Dvaja z piatich známych dodávateľov suroviny (jeden dodávateľ PTA a jeden dodávateľ MEG) spolupracovali pri prešetrovaní a zaslali vyplnené dotazníky. Obaja dodávatelia suroviny vyjadrili podporu pokračovaniu opatrení.

(221)   Prešetrovaním sa ukázalo, že spolupracujúci výrobca PTA sa významne podieľal na nákupoch PTA od výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas ORP. Vzhľadom na to, že PTA sa v Únii nevyužíva na žiadny iný účel ako na výrobu PET, možno odôvodnene predpokladať, že výrobcovia PTA do veľkej miery závisia od odvetvia PET.

(222)   Pokiaľ ide o spolupracujúceho dodávateľa MEG, MEG tvoril relatívne malú časť celkového obratu počas ORP. Pokiaľ ide o MEG, PET nepredstavuje jeho jediné ani najväčšie možné použitie a výrobcovia MEG sú menej závislí od situácie v odvetví PET. Na základe toho sa dospelo k záveru, že pokračovanie opatrení proti subvencovaným dovozom PET z Indie by malo kladný, aj keď pravdepodobne obmedzený vplyv na dodávateľov MEG.

(223)   Tvrdilo sa, že dodávatelia suroviny nezávisia od výrobcov PET z Únie. Konkrétne sa uvádzalo, že dvaja zo štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky v skutočnosti dovážali suroviny.

(224)   V súvislosti s týmto tvrdením sa počas prešetrovania ukázalo, že dovážaný materiál tvoril predovšetkým MEG, ktorý možno použiť aj inak ako pri aplikáciách PET. Neboli zhromaždené žiadne dôkazy o väčších ako zanedbateľných dovozoch PTA do Únie. Toto tvrdenie teda nemá vplyv na závery týkajúce sa závislosti výrobcov PTA od výroby PET v Únii.

(225)   Na základe toho sa usudzuje, že pokračovanie opatrení proti subvencovaným dovozom PET z Indie by bolo výhodné pre výrobcov PTA a – hoci v menšej miere – aj pre dodávateľov MEG. Z toho vyplýva, že pokračovanie opatrení proti dovozom z Indie by nebolo v rozpore so záujmom dodávateľov surovín.

(226)   Niektoré strany po zverejnení tvrdili, že došlo k vývozu PTA, a preto výrobcov PTA nemožno považovať za závislých od výrobného odvetvia Únie. Neboli predložené žiadne dôkazy podporujúce toto tvrdenie. Tento argument strán bol preto zamietnutý ako neopodstatnený.

(227)   Tie isté strany okrem toho tvrdili, že zrušenie opatrení nebude mať žiadny vplyv na výrobcov PTA, keďže spolupracujúci používatelia sa údajne nepreorientujú na dovoz a naďalej budú odoberať PET od výrobného odvetvia Únie. Úroveň spotreby PTA v Únii teda zostane rovnaká. Podľa zistení z prešetrovania výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období naďalej strácalo podiel na trhu v prospech dovozu. Z toho vyplýva, že zmena orientácie na dovoz nie je hypotetická (pozri odôvodnenie 164). Argument strán bol preto zamietnutý.

4.           Záujem odvetvia, ktoré sa zaoberá recykláciou PET

(228)   Zástupcovia výrobného odvetvia Únie argumentovali, že situácia odvetvia recyklácie závisí od udržateľnej ceny čistého PET (nerecyklovaného PET) na trhu Únie. Ich tvrdenie bolo zdôvodnené tlačovou správou združenia závodov na recykláciu plastov v Európe, podľa ktorej by prípadné zrušenie opatrení týkajúcich sa čistého PET ešte viac zhoršilo situáciu odvetvia recyklácie.

(229)   Niektoré zainteresované strany spochybnili tvrdenie, že situácia odvetvia recyklácie závisí od udržateľnej ceny čistého PET na trhu Únie, a tvrdili, že ceny čistého PET a recyklovaného PET spolu nesúvisia. Tvrdilo sa, že recyklovaný PET sa používa predovšetkým na výrobu polyesterového vlákna, a preto nemôže súvisieť s vývojom cien čistého PET. Okrem toho bolo uvedené, že recyklovaný PET v plnej miere podporujú závody na plnenie fliaš, a preto odvetvie recyklácie nezávisí od výrobcov PET. Napokon sa poznamenalo, že odvetvie recyklácie sa v rámci tohto prešetrovania neprihlásilo ako zainteresovaná strana.

(230)   Keďže sa odvetvie recyklácie v tomto prešetrovaní neprihlásilo, žiadne z uvedených tvrdení nebolo možné overiť na základe skutočných číselných údajov. Dospelo sa teda k záveru, že platné opatrenia by celkovo neboli v rozpore so záujmom odvetvia recyklácie v Únii.

5.           Záujem používateľov

(231)   Príslušný výrobok sa prevažne používa na výrobu fliaš na vodu a ďalšie nealkoholické nápoje. Použitie na výrobu iných obalov (na potraviny, fólie atď.) zostáva pomerne obmedzené. Fľaše z PET sa vyrábajú v dvoch fázach: i) najprv sa vyrobí predlisok vstreknutím PET do formy a ii) následne sa predlisok zohreje a vyfúkne do tvaru fľaše. Výroba fliaš môže byť ucelený proces (t. j. jedna spoločnosť kúpi PET, vyrobí predlisok a vyfúkne ho do tvaru fľaše) alebo sa môže obmedzovať na druhú etapu (vyfúknutie predlisku do tvaru fľaše). Predlisky možno relatívne ľahko dopravovať, pretože sú malé a tuhé, zatiaľ čo prázdne fľaše sú nestabilné a ich preprava je vzhľadom na veľkosť veľmi drahá.

(232)   Na tomto základe sa vytvorili dve hlavné skupiny následných používateľov, na ktorých sa skúma vplyv platných opatrení: i) spracovatelia a/alebo výrobcovia fliaš, ktorí menia odrezky PET na predlisky (alebo fľaše) a predávajú ich na ďalšie spracovanie; a ii) závody na plnenie fliaš, v ktorých sa plnia (a vyfukujú) fľaše z predliskov; táto skupina predstavuje predovšetkým výrobcov minerálnych vôd a nealkoholických nápojov. Závody na plnenie fliaš sú často zapojené do obchodovania s PET, buď prostredníctvom integrovaných činností výroby fliaš, alebo prostredníctvom dojednaní o poplatkoch so spracovateľmi a/alebo výrobcami fliaš v subdodávateľskom vzťahu, pre ktorých dojednávajú cenu PET s výrobcom (soft tolling – mäkké poplatky), alebo dokonca kupujú PET pre svoje vlastné fľaše (hard tolling – tvrdé poplatky).

(233)   Sedemnásť používateľov (päť spracovateľov a dvanásť závodov na plnenie fliaš) spolupracovalo pri prešetrovaní a poskytlo informácie zhromaždené v dotazníku. Spolupracujúci spracovatelia predstavujú 22,7 % a závody na plnenie fliaš 13 % celkovej spotreby PET v Únii. Odpovede závodov na plnenie fliaš pochádzajú z rôznych pobočiek nadnárodných spoločností (známych ako majitelia značiek).

(234)   Zistilo sa, že spolupracujúci používatelia získavajú PET predovšetkým od výrobcov z Únie a len malá časť pochádza od dovozcov. Dovoz z Indie predstavoval približne polovicu tohto dovozu, a teda minimálny podiel nakúpeného PET. Dostupný však bol aj dovoz z iných tretích krajín bez akýchkoľvek opatrení, ktoré počas ORP dosiahli významný podiel na trhu (pozri odôvodnenie 149). Napriek platným opatreniam teda používatelia mali prístup k alternatívnym zdrojom dodávok.

6.           Argumenty používateľského priemyslu

(235)   Používatelia tvrdili, že sa ich výrazne nepriaznivo dotklo podstatné zvýšenie cien PET v minulých rokoch, ktoré v súčasnom hospodárskom prostredí nebolo možné preniesť na maloobchodníkov a spotrebiteľov. Tvrdili, že príčinou tohto zvýšenia cien bolo dlhoročné uplatňovanie opatrení na ochranu obchodu, ktoré chránili výrobcov z Únie pred konkurenciou dovozu v čase, keď sa odvetvie PET v Únii stalo koncentrovanejším a integrovanejším. Používatelia preto tvrdili, že údajný vplyv platných opatrení na cenu PET je príčinou zníženia úrovne zamestnanosti v nadväzujúcich odvetviach, zhoršenie v oblasti výskumu a vývoja a konkurencieschopnosti na vývozných trhoch, pričom najviac sa tento vplyv prejavuje na MSP. Takisto sa tvrdilo, že počet zrušených pracovných miest v dôsledku platných opatrení prevýšil počet osôb, ktoré sú v súčasnosti zamestnané v odvetví PET v Únii.

6.1.        Citlivosť na cenu a štruktúra nákladov používateľov

(236)   Pokiaľ ide o citlivosť spracovateľov PET na cenu, zistilo sa, že PET predstavuje približne 80 % celkových nákladov. Preto sa pokladá za najdôležitejšiu zložku nákladov pri tomto druhu činnosti. Ďalej sa zistilo, že spracovateľské odvetvie je skôr roztrieštené a má pomerne slabú rokovaciu pozíciu v porovnaní s veľkými závodmi na plnenie fliaš, ako aj vnútorné štrukturálne problémy typické pre odvetvie založené na komodite. V dôsledku toho má toto odvetvie väčší sklon k vertikálnej integrácii so závodmi na plnenie fliaš a využívaniu dojednávaní o poplatkoch, na základe ktorých sú zaručené konverzné poplatky a cenu PET v konečnom dôsledku dohodnú a vyplatia závody na plnenie fliaš. Odhaduje sa, že značnú časť nákupov PET na trhu Únie kontrolujú priamo veľké závody na plnenie fliaš. Keďže zmluvy týkajúce sa predliskov často zahŕňajú mechanizmus odrážajúci zmeny cien PET, spracovatelia majú k vývoju cien PET čoraz neutrálnejší postoj.

(237)   Niektorí používatelia po zverejnení spochybnili záver o náraste využívania poplatkov a cenových vzorcov. Informácie v spise potvrdili existenciu takéhoto trendu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(238)   Tvrdilo sa, že platné opatrenia by nespôsobili ujmu spracovateľom, keby sa podobné opatrenia uplatňovali aj na dovoz predliskov do Únie. Boli uvedené argumenty, že v oblastiach Únie hraničiacich s tretími krajinami, v ktorých neplatia žiadne opatrenia proti dovozu PET z Indie, existujú podnety na premiestnenie výroby predliskov a na ich dovoz do Únie bez vyrovnávacích opatrení týkajúcich sa PET. Uznalo sa, že do určitej miery existuje hospodárske odôvodnenie takéhoto postupu. Vzhľadom na náklady na dopravu však k premiestňovaniu pravdepodobne dochádza len na obmedzené vzdialenosti. Celkovo sa teda údajný negatívny vplyv predmetných opatrení na niektorých spracovateľov považuje za zanedbateľný.

(239)   Pokiaľ ide o vplyv cien PET na závody na plnenie fliaš, na základe poskytnutých číselných údajov sa odhaduje, že PET predstavuje podľa váženého priemeru 9 % celkových nákladov na nealkoholické nápoje balené vo fľašiach a 12 % celkových nákladov na minerálnu vodu balenú vo fľašiach. Z toho vyplýva, že PET netvorí hlavnú zložku nákladov odvetvia plnenia fliaš.

(240)   Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že PET patrí k uprednostňovaným, nie však výlučným obalovým materiálom, ktorý závody na plnenie fliaš používajú. Výrobky z PET tvoria 75 % obratu závodov na plnenie vody do fliaš a 50% obratu výrobcov nealkoholických nápojov. V rámci prešetrovania sa ďalej ukázalo, že zmluvy medzi mnohými veľkými závodmi na plnenie fliaš (majiteľmi značiek) a výrobcami PET vychádzali zo vzorca, podľa ktorého sa cena upravovala tak, aby odrážala výkyvy cien surovín na výrobu PET. To potvrdzuje, že veľké, a teda najreprezentatívnejšie závody na plnenie fliaš majú rokovaciu silu pri stanovovaní spracovateľskej marže výrobcov PET.

(241)   Niektorí používatelia po zverejnení zopakovali svoj argument, že PET tvorí základnú zložku nákladov spracovateľov, výrobcov nealkoholických nápojov a balených vôd a že súvisiace zistenia nie sú presné a nezakladajú sa na oznámených údajoch. Treba uviesť, že situácia spracovateľov sa analyzovala samostatne a táto pripomienka je v ich prípade nepodložená (pozri odôvodnenie 236). Pokiaľ ide o posúdenie situácie závodov na plnenie fliaš, potvrdilo sa, že pomery nákladov stanovené v rámci prešetrovania sa zakladajú na číselných údajoch oznámených spolupracujúcimi závodmi na plnenie fliaš na základe metodiky prístupnej pre všetky strany. Stanovené pomery nákladov boli v súlade so zisteniami predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa rovnakého príslušného výrobku[17]. Tvrdenia strán sa preto považovali za neopodstatnené.

(242)   Niektorí používatelia po zverejnení tvrdili, že v analýze záujmu Únie nebola vyjadrená podstata údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a informácií, ktoré poskytli. Potvrdzuje sa, že údaje boli použité tak, ako ich uviedli používatelia vo vyplnených dotazníkoch. Všetkým príslušným stranám bola sprístupnená metodika výpočtu. Na tomto základe bol argument zamietnutý.

(243)   Prešetrovaním sa takisto zistilo, že na základe očakávaného a/alebo žiaduceho poklesu cien PET by podľa odhadu samotných overených závodov na plnenie fliaš bolo výsledkom opatrení len zanedbateľné zníženie nákladov pre závody na plnenie fliaš. Na základe týchto odhadov poklesu ceny PET a stanovených pomerov nákladov sa vypočítalo, že príslušné zníženie ceny by bolo v rozpätí 0,3 – 0,7 % celkových nákladov závodov na plnenie fliaš na činnosti súvisiace s PET.

(244)   Niektorí používatelia po zverejnení spochybnili tento záver a argumentovali, že akékoľvek úspory nákladov by boli významné. Niektorí používatelia vo svojich pripomienkach predložili nové odhady, ale neposkytli žiadne nové dôkazy. Zdôrazňuje sa, že prípadné úspory sú hypotetické, ako pripustili aj niektorí používatelia. Pokiaľ ide o spracovateľov, pre tento segment nebolo predložené žiadne vyčíslenie prípadných úspor. Pokiaľ ide o závody na plnenie fliaš, usúdilo sa, že keby došlo k údajnému zníženiu ceny PET, vzhľadom na štruktúru nákladov závodov na plnenie fliaš nemožno úsporu v rozpätí 0,3 % – 0,7 % celkových nákladov považovať za „významnú“. Keďže neboli poskytnuté nové dôkazy, tvrdenie bolo zamietnuté ako neopodstatnené.

(245)   Tvrdilo sa, že niektorí výrobcovia balenej vody sú vnútorne zraniteľní z dôvodu právnych požiadaviek na balenie pramenitej vody do fliaš pri zdroji a z dôvodu obmedzenia objemu čerpania. V tomto odvetví prevládajú MSP, čo má vplyv na štruktúru nákladov predmetných spoločností. Boli tiež zaznamenané rozdiely v úrovni cien konečných výrobkov v jednotlivých členských štátoch v závislosti od kúpnej sily miestneho obyvateľstva. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že vplyv konečného poklesu cien PET by bol v prípade zrušenia opatrení pre túto časť odvetvia plnenia fliaš oveľa silnejší.

6.2.        Údajné prémiové ceny a zisk výrobného odvetvia Únie

(246)   Niektoré strany tvrdili, že dochádza k uplatňovaniu prémiových cien a marží zo strany výrobcov PET v Únii, a tvrdili, že tieto prémie a marže sú príčinou zvýšenia cien v roku 2011. Toto tvrdenie bolo taktiež podporené porovnaním cien PET a rozšírenia surovín v Únii so situáciou na ázijskom trhu a v USA. Tvrdilo sa, že táto situácia je dôsledkom nahromadenia opravných prostriedkov týkajúcich sa obchodu.

(247)   Treba poznamenať, že zvýšenie cien PET v roku 2011, ako aj ich pokles v roku 2009, bol celosvetový jav zapríčinený vývojom nákladov na suroviny (pozri odôvodnenie 155). Údaje, ktoré strany poskytli, systematicky ukazovali na veľmi úzku súvislosť medzi vývojom cien PET v Európe, Ázii a USA. Napriek tomu existujú rozdiely medzi cenami PET vo svete, ktoré majú rôzne dôvody, a to predovšetkým špecifickú štruktúru nákladov v jednotlivých regiónoch. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa existencie prémiových marží v Únii, uvádza sa, že dokonca aj za výnimočných okolností koncom roka 2010 a začiatkom roka 2011 výrobné odvetvie Únie dosiahlo iba ziskovosť, ktorú možno považovať za primeranú pre tento druh priemyslu. Neboli zistené žiadne dôkazy o prémiových ziskoch. Argument týkajúci sa „prémiových“ cien a „prémiových“ marží za PET v Únii, ktoré existujú z dôvodu predmetných opatrení, teda treba zamietnuť.

(248)   Niektoré strany po zverejnení zopakovali svoj argument, že ceny v Únii boli neoprávnene vysoké a odrážali vplyv akumulácie antidumpingových opatrení platných na trhu s koncentráciou medzi výrobcami z Únie, vplyv vertikálnej integrácie a obmedzenej výroby neschopnej uspokojiť spotrebu. Podľa ďalšieho tvrdenia z údajov o cene takisto vyplýva, že vyššie ceny v Únii neodrážajú vyššie náklady na suroviny. Treba poznamenať, že argumenty o koncentrácii, vertikálnej integrácii a výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie sú vysvetlené v odôvodneniach 207 a 259. Pokiaľ ide o údajný vplyv týchto faktorov na cenu PET v Únii, znova sa pripomína, že vývoj cien PET závisí od cien surovín, ktoré tvoria až 90 % nákladov na PET (pozri odôvodnenie 173). Zvýšenie cien PET v rokoch 2010/2011 bolo zároveň celosvetovým javom (pozri odôvodnenie 172). Tvrdenia strán boli preto neopodstatnené.

(249)   Pokiaľ ide o argument týkajúci sa rozdielu medzi cenou PET v Únii a cenami v Ázii a USA, a ako dodatok k zisteniam uvedeným v odôvodnení 244, zistilo sa, že rozdiel cien medzi trhom USA a trhom Únie bol premenlivý, ale mierny. Ceny v Únii neboli systematicky vyššie, ako sa tvrdilo. Zistilo sa, že trh Únie a ázijský trh sa veľmi líšia, pokiaľ ide o štruktúry nákladov súvisiacich predovšetkým s veľkosťou trhu a úsporami z rozsahu, prístup k surovinám a kapacitu. Porovnanie priemerných cien medzi uvedenými dvoma trhmi teda nemalo význam. Argument strán bol preto neopodstatnený.

(250)   Niektoré strany takisto tvrdili, že ceny v Únii odrážajú vyššie rozloženie nákladov na suroviny v porovnaní s USA a Áziou. Porovnanie rozloženia sa opiera o rovnakú logiku ako porovnanie cien na rôznych regionálnych trhoch, až na to, že sa zohľadňujú rozdiely cien surovín medzi jednotlivými regionálnymi trhmi. Existujúce štrukturálne rozdiely medzi trhmi však môžu odôvodniť rozdiel konverzných poplatkov. Mimoriadne zisky, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo na prelome rokov 2010/2011, sú vysvetlené v odôvodnení 179. Zistilo sa, že opatrenia nezohrávali úlohu ani v jednej z uvedených situácií. Tento argument strán bol preto zamietnutý.

(251)   Tie isté strany tiež tvrdili, že najväčší výrobca v Únii účtoval vyššie ceny v Únii než na iných trhoch a v roku 2010 zaznamenal v Únii vyššie výnosy než inde. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že je z hospodárskeho hľadiska oprávnené, aby nadnárodná spoločnosť mala rôzne štruktúry nákladov a následne rôzne ceny na rôznych regionálnych trhoch. Mimoriadna miera ziskovosti na prelome rokov 2010/2011 je vysvetlená v odôvodnení 179. Na tomto základe bol argument zamietnutý

6.3.        Hospodárska situácia používateľov a údajný vplyv opatrení

(252)   Boli predložené ďalšie tvrdenia týkajúce sa zhoršovania hospodárskej situácie používateľského priemyslu, napríklad zatváranie prevádzok a znižovanie zamestnanosti. Tvrdilo sa, že táto situácia je dôsledkom zvýšenia cien PET. Ďalej sa tvrdilo, že došlo k oslabeniu konkurencieschopnosti vedúcich európskych značiek, keďže ich vývoz do tretích krajín priamo konkuroval výrobkom baleným vo fľašiach, ktoré využívajú PET za medzinárodné ceny.

(253)   Treba poznamenať, že na základe informácií poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi sa nezistilo, že by používateľský segment utrpel straty, aj keď počas ORP došlo k poklesu celkovej úrovne ziskovosti. Zistilo sa, že ziskové rozpätie používateľského odvetvia stanovené na základe vyplnených dotazníkov podľa metodiky dostupnej pre všetky strany dosahuje podobnú úroveň ako ziskovosť stanovená pre výrobné odvetvie Únie počas ORP. Dve overené spoločnosti (závody na plnenie fliaš) uviedli ďalšie zvýšenie objemu výroby a zvýšenie ziskovosti v posudzovanom období. Zistilo sa, že niektorí spracovatelia majú veľmi nízke marže a v niektorých prípadoch čelia štrukturálnym a finančným ťažkostiam. V tejto súvislosti však nebolo možné určiť žiadnu priamu súvislosť s platnými opatreniami. Podobne určité zhoršenie hospodárskej situácie závodov na plnenie fliaš súviselo s tlakom vyvolaným náhlym zvýšením cien PET v roku 2011, ktoré v situácii hospodárskeho poklesu nebolo možné preniesť na maloobchodníkov. Zistilo sa však, že hoci sa situácia používateľského priemyslu v roku 2011 do určitej miery zhoršila, súvislosť medzi poklesom a existenciou opatrení sa nepreukázala, najmä vzhľadom na to, že opatrenia platili od roku 2000.

(254)   Niektoré strany po zverejnení nesúhlasili so záverom, že používateľské odvetvie nebolo stratové. Strany takisto tvrdili, že ziskové rozpätie používateľov bolo nižšie ako ziskové rozpätia výrobného odvetvia Únie. Pokiaľ ide o posúdenie ziskovosti používateľského odvetvia, informácie zhromaždené od spolupracujúcich používateľov sú v rozpore s týmto tvrdením. Metodika bola sprístupnená všetkým stranám. Hoci niektorí spolupracujúci používatelia mohli byť stratoví, zistilo sa, že používateľské odvetvie celkovo bolo ziskové. V každom prípade, keby sa aj zistilo, že zvýšenie cien PET bolo jedným z prvkov ovplyvňujúcich ziskovosť používateľov, nepreukázala sa žiadne súvislosť medzi opatreniami a ziskovosťou príslušných spoločností. Pokiaľ ide o porovnanie ziskových rozpätí používateľov a výrobného odvetvia Únie, toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Z dôvodu premenlivej ziskovosti výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenia 176 až 179) sa porovnanie medzi dvoma segmentmi nepovažovalo za presvedčivé. V každom prípade oba segmenty vykázali počas ORP podobnú mieru ziskovosti (pozri odôvodnenie 253). Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli pripomienky strán zamietnuté ako neopodstatnené.

(255)   Pokiaľ ide o údajné oslabenie konkurencieschopnosti vývozu výrobcov balených minerálnych vôd/nealkoholických nápojov z Únie, toto tvrdenie nebolo ani opodstatnené, ani sa v tomto ohľade nepreukázala žiadna súvislosť s existenciou platných opatrení.

(256)   Strany po zverejnení zopakovali, že zvýšenie cien PET malo negatívny vplyv na konkurencieschopnosť vývozu balenej vody. Uznáva sa, že zvýšenie ceny PET (okrem iného) môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť vývozu balenej vody. Keďže sa však nezistila žiadna súvislosť medzi zvýšením ceny PET a príslušnými opatreniami (keďže ceny PET sú v prvom rade závislé od cien surovín), údajný vplyv opatrení na zhoršenú konkurencieschopnosť bol zamietnutý.

(257)   Na záver, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa vplyvu opatrení na zamestnanosť, prešetrovaním sa zistilo, že overená strata pracovných miest v používateľskom priemysle súvisela predovšetkým so zvyšovaním produktivity a efektívnosti a čiastočne so znižovaním počtu dočasných zamestnancov.

(258)   Niektoré strany po zverejnení spochybnili toto zistenie s odôvodnením, že neodráža situáciu celého odvetvia. Okrem zistení opísaných v odôvodnení 254 treba uviesť, že celkový počet pracovných miest uvedený spracovateľmi sa významne zvýšil a žiadny zo spracovateľov neoznámil zrušenie pracovných miest. Závody na plnenie fliaš tvrdili, že došlo ku zrušeniu pracovných miest v dôsledku zvýšenia ceny PET. Zvýšenie ceny PET je však celosvetový jav a nebola zistená žiadna súvislosť medzi zrušením pracovných miest a opatreniami. Navyše 90 % zrušených pracovných miest uvedených vo vyplnených dotazníkoch používateľov sa sústredilo v troch spoločnostiach. Jedna z nich – overený používateľ, ktorého sa týkala podstatná časť zrušených pracovných miest – v posudzovanom období zásadne zvýšila svoje objemy, a preto zrušenie pracovných miest súvisí so zvýšením produktivity. Pokiaľ ide o zvyšné dve spoločnosti, zistilo sa, že dosahujú najvyššie rozpätia ziskovosti medzi spolupracujúcimi stranami v príslušnom segmente a vyšší cieľový zisk ako výrobné odvetvie Únie v tomto prípade. Tvrdenia boli preto zamietnuté.

6.4.        Iné argumenty

(259)   Niektoré strany po zverejnení argumentovali, že výrobcovia z Únie nemajú dostatočné kapacity na uspokojenie existujúceho dopytu. Treba uviesť, že výrobné odvetvie Únie počas ORP dosahovalo 86 % svojej výrobnej kapacity a má dostatočnú voľnú kapacitu na pokrytie celkovej domácej spotreby PET. Okrem toho stále existuje dovoz z iných krajín s opatreniami aj bez opatrení, ktorý má rastúcu tendenciu. Takisto sa skončila platnosť súčasných opatrení týkajúcich sa Južnej Kórey a boli zrušené opatrenia týkajúce sa dovozu príslušného výrobku z Malajzie a Indonézie. Okrem toho ďalším zdrojom PET na pokrytie dopytu po PET v Únii sa môže stať odvetvie, ktoré sa zaoberá recykláciou PET. Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že údajné problémy, ktoré mala používateľom spôsobiť nedostatočná výroba v Únii, neboli opodstatnené.

(260)   Niektorí používatelia po zverejnení tvrdili, že analýza sa nezaoberala údajným nepriaznivým vplyvom akumulácie opatrení na príslušný výrobok v rámci súčasného preskúmania. V reakcii na tento argument sa uvádza, že vyrovnávacie opatrenia len riešia škodlivý vplyv existujúceho subvencovania. Existencia údajného vplyvu „akumulácie“ nebola preukázaná. Naopak, napriek platným opatreniam pokračuje dovoz z krajín s opatreniami a jeho objem sa v posudzovanom období dokonca zvýšil. Uskutočňuje sa aj dovoz z krajín bez opatrení, a to s rastúcou tendenciou a v podstatnom objeme. Argument strán bol preto zamietnutý.

7.           Záver o záujme Únie

(261)   Očakáva sa, že predĺženie vyrovnávacích opatrení na dovoz z Indie by poskytlo príležitosť na zlepšenie a stabilizáciu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie na základe investícií a konsolidácie, ktoré sa vykonali v ostatných rokoch.

(262)   Takisto sa usudzuje, že zlepšenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie môže byť v záujme výrobcov PTA a, v menšej miere, výrobcov MEG v Únii.

(263)   Hospodárska situácia niektorých používateľov sa od ostatného preskúmania zhoršila a zistilo sa, že nedávnym zvýšením ceny PET (okrem iných dôvodov) boli postihnutí predovšetkým drobní výrobcovia balených vôd, keďže v súčasnej hospodárskej situácii nedokázali preniesť zvýšenie cien na maloobchodníkov. Zistilo sa však, že výnimočný vývoj cien a marží výrobného odvetvia Únie v roku 2011 bol celosvetovým javom, ktorý zapríčinilo predovšetkým zvýšenie cien surovín. Ukázalo sa teda, že údajné „prémiové“ ceny a „prémiové“ marže súvisiace s existenciou predmetných opatrení nie sú opodstatnené. Trh Únie je zároveň naďalej otvoreným trhom s existujúcimi alternatívnymi zdrojmi dodávok z iných tretích krajín bez opatrení.

(264)   V tejto súvislosti sa nepreukázala žiadna súvislosť medzi zvýšením cien PET a existujúcimi opatreniami. Zistilo sa, že hospodárska situácia spracovateľov je napriek platným opatreniam stabilná. Zistilo sa, že váha PET v celkových nákladoch závodov na plnenie fliaš je obmedzená. Navyše sa nepreukázala žiadna súvislosť medzi rozdielmi cien PET a opatreniami. Na tomto základe sa zistilo, že opatrenia nemajú neprimeraný vplyv na používateľov.

(265)   Vzhľadom na všetky uvedené faktory nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že zachovanie súčasných vyrovnávacích opatrení nie je v záujme Únie.

G. VZŤAH MEDZI ANTIDUMPINGOVÝMI A VYROVNÁVACÍMI OPATRENIAMI

(266)   Bolo vykonané súbežné prešetrovanie týkajúce sa uplynutia platnosti antidumpingových opatrení (pozri odôvodnenie 8). Uvedeným prešetrovaním sa potvrdila nevyhnutnosť pokračovať v uplatňovaní takýchto opatrení na nezmenenej úrovni. Týmto prešetrovaním sa takisto dospelo k záveru, že vyrovnávacie opatrenia na vývoz z Indie by sa mali zachovať na nezmenenej úrovni. V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 125 nariadenia (ES) č. 2604/2000. Keďže opatrenia, ktoré sa v súčasnosti navrhujú na vývoz PET z Indie, zostávajú bez zmeny, vyplýva z toho, že je dodržaný článok 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 a článok 24 ods. 1 nariadenia.

H. VYROVNÁVACIE OPATRENIA

(267)   Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Takisto sa im poskytla lehota, počas ktorej sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili, ak boli opodstatnené.

(268)   Z uvedených analýz vyplýva, že by sa mali zachovať vyrovnávacie opatrenia uplatňované na dovoz PET s pôvodom v Indii v súlade s článkom 18 ods. 1) základného nariadenia. Pripomína sa, že tieto opatrenia pozostávajú z osobitných ciel.

(269)   Vyrovnávacie colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda spomenutými špecifickými právnickými osobami. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je vyslovene uvedená v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia s názvom a adresou, vrátane subjektov prepojených so spoločnosťami, ktoré sú osobitne uvedené, sa tieto sadzby nevzťahujú a na tento dovoz sa vzťahuje colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(270)   Akákoľvek žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii a mala by obsahovať všetky príslušné informácie, najmä o akejkoľvek zmene v činnostiach spoločnosti týkajúcich sa výroby, domáceho či vývozného predaja, napríklad o zmene názvu alebo o zmene týkajúcej sa výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie príslušným spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby cla.

(271)   V snahe zabezpečiť správne uplatňovanie vyrovnávacieho cla by zostatková colná sadzba mala platiť nielen pre všetkých nespolupracujúcich vývozcov, ale aj pre tie spoločnosti, ktoré nemali žiadny vývoz počas ORP. Tieto spoločnosti sú vyzvané, aby po splnení požiadaviek uvedených v článku 20 základného nariadenia predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku, aby sa ich situácia preskúmala individuálne,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.         Konečné vyrovnávacie clo sa týmto ukladá na dovoz polyetyléntereftalátu s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, na ktorý sa v súčasnosti vzťahuje číselný znak KN 3907 60 20 a ktorý pochádza z Indie.

2.         Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na výrobok opísaný v odseku 1, ktorý vyrábajú uvedené spoločnosti, je takáto:

Krajina || Spoločnosť || Vyrovnávacie clo (EUR/t) || Doplnkový kód TARIC

India || Reliance Industries Ltd || 90,4 || A181

India || Pearl Engineering Polymers Ltd || 74,6 || A182

India || Senpet Ltd || 22,0 || A183

India || Futura Polyesters Ltd || 0 || A184

India || Dhunseri Petrochem & Tea Limited || 106,5 || A585

India || Všetky ostatné spoločnosti || 69,4 || A999

3.         V prípadoch, keď došlo k poškodeniu tovaru pred vstupom do voľného obehu a skutočne zaplatená alebo splatná cena je preto pomerne rozdelená na stanovenie colnej hodnoty podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93[18], sa výška vyrovnávacieho cla, vypočítaná na základe uvedených súm, zníži o percentuálny podiel zodpovedajúci pomernému rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej.

4.         Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa konečné vyrovnávacie clo neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 2.

5.         Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.         Dovoz je oslobodený od vyrovnávacích ciel uložených podľa článku 1 za predpokladu, že ho spoločnosti, ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2000/745/ES, v znení neskorších zmien, vyrábajú a priamo vyvážajú (t. j. fakturujú a expedujú) spoločnosti pôsobiacej ako dovozca v Únii, že je deklarovaný pod príslušným doplnkovým kódom TARIC a za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2.

2.         Keď sa predloží žiadosť o prepustenie do voľného obehu, oslobodenie od ciel je podmienené tým, že sa colným orgánom príslušného členského štátu predloží platná faktúra súvisiaca so záväzkom vydaná vyvážajúcimi spoločnosťami, od ktorých sa prijímajú záväzky, pričom táto faktúra obsahuje základné informácie uvedené v prílohe. Oslobodenie od cla je ďalej podmienené tým, že tovar deklarovaný a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu v danej faktúre súvisiacej so záväzkom.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA

Informácie, ktoré sa majú uvádzať vo faktúre súvisiacej so záväzkom podľa článku 2 ods. 2:

1. Číslo faktúry súvisiacej so záväzkom.

2. Doplnkový kód TARIC, pod ktorým môže byť tovar uvedený na faktúre colne odbavený na hraniciach Únie.

3. Presný opis tovaru vrátane:

– čísla kódu ohlasovania výrobku (PRC) (ako je uvedený v záväzku ponúknutom daným vyrábajúcim vývozcom),

– číselného znaku KN,

– množstva (musí byť uvedené v jednotkách).

4. Opis podmienok predaja vrátane:

– jednotkovej ceny,

– uplatniteľných platobných podmienok,

– uplatniteľných dodacích podmienok,

– celkových zliav a rabatov.

5. Názov spoločnosti, ktorá pôsobí ako dovozca a na ktorú spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

6. Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru súvisiacu so záväzkom, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný/podpísaná, potvrdzujem, že predaj tovaru určeného na priamy vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, sa uskutočňuje v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého … (názov spoločnosti) a prijatého Európskou komisiou rozhodnutím 2000/745/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené na tejto faktúre sú úplné a správne.“

[1]               Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 1.

[3]               Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 88, v znení neskorších zmien.

[4]               Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

[5]               Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 1.

[7]               Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2007, s. 34.

[8]               Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 232, 9.9.2011, s. 19.

[10]             Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2012, s. 6.

[11]             Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 88.

[12]             Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 21.

[13]             Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2007, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ C 116, 14.4.2011, s. 10.

[15]             Ú. v. EÚ C 55, 24.2.2012, s. 14.

[16]             Ú. v. EÚ C 55, 24.2.2012, s. 4.

[17]             Napríklad nariadenie Komisie č. 473/2010; nariadenie Rady č. 192/2007.

[18]             Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.