DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Únia je od 14. novembra 1997 na základe prijatia rozhodnutia Rady 86/238/EHS[1] zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (Dohovor ICCAT).

Vytvorením Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len: „ICCAT“) a opatreniami prijatými týmto orgánom na zachovanie a riadenie zdrojov tuniakov, ktoré sa pre zmluvné strany stávajú záväzné, Dohovor ICCAT poskytuje rámec pre regionálnu spoluprácu pri zachovávaní a riadení zdrojov tuniakov a tuniakom príbuzných druhov v Atlantickom oceáne a v priľahlých moriach.

ICCAT v roku 1998 prijala rezolúciu 98-18 o neoznamovaných a neregulovaných výlovoch tuniakov veľkými plavidlami s dlhými lovnými šnúrami v oblasti dohovoru. Táto rezolúcia stanovila postupy na označenie krajín, ktorých plavidlá lovili tuniaka a tuniakom príbuzné druhy spôsobom znižujúcim účinnosť opatrení ICCAT na zachovanie a riadenie zdrojov. Rezolúcia takisto presne stanovila opatrenia, ktoré treba prijať, vrátane, v prípade potreby, nediskriminačných opatrení na obmedzenie obchodu s cieľom zabrániť lodiam týchto krajín, aby pokračovali v takýchto rybolovných praktikách.

ICCAT po prijatí rezolúcie 98-18 označila Bolíviu, Kambodžu, Rovníkovú Guineu, Gruzínsko a Sierru Leone za krajiny, ktorých plavidlá lovia tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) spôsobom znižujúcim účinnosť jej opatrení na zachovanie a riadenie zdrojov, a svoje zistenia podložila údajmi o výlovoch, obchodovaní a o aktivitách plavidiel. V dôsledku toho ICCAT odporučila zmluvným stranám, aby v súlade s ustanoveniami rezolúcie z roku 1998 prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zakáže dovoz tuniaka zavalitého a produktov z neho v akejkoľvek forme z vyššie uvedených krajín.

Nariadením (ES) č. 827/2004[2] je teda zakázaný dovoz tuniaka zavalitého s pôvodom v Bolívii, Kambodži, Rovníkovej Guinei, Gruzínsku a v Sierre Leone do Európskej únie.

Na svojom 14. osobitnom zasadnutí v roku 2004 ICCAT ocenila úsilie, ktoré Kambodža, Rovníková Guinea a Sierra Leone vyvinuli na rozptýlenie jej obáv a prijala odporúčania týkajúce sa zrušenia opatrení na obmedzenie obchodu vo vzťahu k týmto trom krajinám.

V dôsledku toho sa nariadenie (ES) č. 827/2004 zmenilo nariadením (ES) č. 919/2005[3], na základe ktorého je naďalej zakázaný takýto dovoz iba z Bolívie a Gruzínska, keďže dovoz z Kambodže, Rovníkovej Guiney a Sierry Leone je opäť povolený.

ICCAT ďalej na svojom 22. pravidelnom výročnom zasadnutí uznala úsilie a opatrenia, ktoré prijali Bolívia a Gruzínsko, a prijala odporúčanie 11-19, ktorým sa zrušuje obmedzenie dovozu tuniaka zavalitého a produktov z neho, ktoré bolo na tieto dve krajiny uvalené.

Nariadenie (ES) č. 827/2004 zmenené nariadením (ES) č. 919/2005 by sa preto malo zrušiť.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Neuvádza sa.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

ICCAT ako medzinárodný orgán, ktorého zmluvnou stranou je Európska únia, schválil zrušenie obmedzení dovozu tuniaka zavalitého a produktov z neho, ktoré boli uvalené na Bolíviu a Gruzínsko. S cieľom rešpektovať svoje medzinárodné záväzky by Európska únia mala toto rozhodnutie uviesť do právnych predpisov Únie, a preto by sa malo nariadenie (ES) č. 827/20004 zrušiť. Keďže tento návrh sa zaoberá spoločnou obchodnou politikou, jeho právnym základom by mal byť článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Neuvádza sa.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY

Neuvádza sa.

2013/0097 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 827/2004, ktorým sa zakazuje dovoz tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) s pôvodom v Bolívii, v Kambodži, v Rovníkovej Guinei a v Sierre Leone a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1036/2001

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Únia je od 14. novembra 1997 na základe prijatia rozhodnutia Rady 86/238/EHS[4] zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (Dohovor ICCAT).

(2)       Vytvorením Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len: „ICCAT“) a opatreniami prijatými týmto orgánom na zachovanie a riadenie zdrojov tuniakov, ktoré sa pre zmluvné strany stávajú záväzné, Dohovor ICCAT poskytuje rámec pre regionálnu spoluprácu pri zachovávaní a riadení zdrojov tuniakov a tuniakom príbuzných druhov v Atlantickom oceáne a v priľahlých moriach.

(3)       ICCAT v roku 1998 prijala rezolúciu 98-18 o neoznamovaných a neregulovaných výlovoch tuniakov veľkými plavidlami s dlhými lovnými šnúrami v oblasti dohovoru. Táto rezolúcia stanovila postupy na označenie krajín, ktorých plavidlá lovili tuniaka a tuniakom príbuzné druhy spôsobom znižujúcim účinnosť opatrení ICCAT na zachovanie a riadenie zdrojov. Rezolúcia takisto presne stanovila opatrenia, ktoré treba prijať, vrátane, v prípade potreby, nediskriminačných opatrení na obmedzenie obchodu s cieľom zabrániť lodiam týchto krajín, aby pokračovali v takýchto rybolovných praktikách.

(4)       ICCAT po prijatí rezolúcie 98-18 označila Bolíviu, Kambodžu, Rovníkovú Guineu, Gruzínsko a Sierru Leone za krajiny, ktorých plavidlá lovia tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) spôsobom znižujúcim účinnosť jej opatrení na zachovanie a riadenie zdrojov, a svoje zistenia podložila údajmi o výlovoch, obchodovaní a o aktivitách plavidiel.

(5)       V dôsledku toho ICCAT odporučila zmluvným stranám, aby v súlade s ustanoveniami rezolúcie z roku 1998 prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zakáže dovoz tuniaka zavalitého a produktov z neho v akejkoľvek forme z vyššie uvedených krajín.

(6)       Nariadením (ES) č. 827/2004[5] je zakázaný dovoz tuniaka zavalitého s pôvodom v Bolívii, Kambodži, Rovníkovej Guinei, Gruzínsku a v Sierre Leone do Európskej únie.

(7)       Na svojom 14. osobitnom zasadnutí v roku 2004 ICCAT ocenila úsilie, ktoré Kambodža, Rovníková Guinea a Sierra Leone vyvinuli na rozptýlenie jej obáv a prijala odporúčania týkajúce sa zrušenia opatrení na obmedzenie obchodu vo vzťahu k týmto trom krajinám.

(8)       V dôsledku toho sa nariadenie (ES) č. 827/2004 zmenilo nariadením (ES) č. 919/2005[6], na základe ktorého je naďalej zakázaný takýto dovoz iba z Bolívie a Gruzínska, keďže dovoz z Kambodže, Rovníkovej Guiney a Sierry Leone je opäť povolený.

(9)       ICCAT na svojom 22. pravidelnom výročnom zasadnutí uznala opatrenia, ktoré prijali Bolívia a Gruzínsko, a prijala odporúčanie 11-19, ktorým sa zrušuje obmedzenie dovozu tuniaka zavalitého a produktov z neho, ktoré bolo na tieto zvyšné dve krajiny uvalené.

(10)     Nariadenie (ES) č. 827/2004 by sa preto malo zrušiť.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 827/2004 sa zrušuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. ES L 162, 18.6.1986, s. 33.

[2]               Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 21.

[3]               Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 1.

[4]               Ú. v. ES L 162, 18.6.1986, s. 33.

[5]               Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 21.

[6]               Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 1.