Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva /* COM/2013/0161 final - 2013/0088 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Všeobecný kontext a dôvody
návrhu Právne predpisy členských štátov týkajúce sa
ochranných známok boli čiastočne harmonizované smernicou Rady 89/104/EHS z 21.
decembra 1988, kodifikovanou ako smernica 2008/95/ES (ďalej len „smernica“).
Paralelne a v prepojení so systémami národnej ochrannej známky existuje
nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke
Spoločenstva, kodifikované ako nariadenie (ES) č. 207/2009 (ďalej len
„nariadenie“), ktorým sa zaviedol samostatný systém zápisu práv jednotného
charakteru s rovnocenným účinkom v celej EÚ. V tejto súvislosti bol zriadený
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej len „OHIM“), ktorý je zodpovedný
za zápis a spravovanie ochranných známok Spoločenstva. Ochranná známka slúži na rozlišovanie tovarov
a služieb podniku. Ide o známku, prostredníctvom ktorej môže podnik prilákať
zákazníkov a udržať si ich vernosť a vytvárať hodnotu a rast. V tomto prípade
známka funguje ako hybná sila inovácií: Nutnosť zachovať jej význam podporuje
investície do výskumu a vývoja, čo má za následok nepretržité zlepšovanie a
vyvíjanie produktov. Tento dynamický proces má priaznivý vplyv aj na
zamestnanosť. V čoraz tvrdšom konkurenčnom prostredí sa stabilne posilňovala
nielen kľúčová úloha, ktorú ochranné známky zohrávajú z hľadiska úspešnosti na
trhu, ale zvyšovala sa aj ich obchodná hodnota a množstvo. V roku 2012 bolo
podané rekordné množstvo prihlášok ochranných známok Spoločenstva (viac než
107 900 v porovnaní s 98 217 v roku 2010 a 49 503 pred desiatimi
rokmi). OHIM takisto počas roku 2011 prijal svoju milióntu prihlášku, odkedy
začal fungovať v roku 1996. Tento vývoj sprevádzali rastúce očakávania
zainteresovaných strán, ktoré požadovali efektívnejšie a vysokokvalitné systémy
zápisu ochranných známok, ktoré sú zosúladenejšie, verejne prístupné a aktuálne
z technologického hľadiska. Rada[1]
v roku 2007 pri riešení otázky finančných výhľadov úradu OHIM zdôraznila, že
zriadenie tohto úradu bolo veľkým úspechom a že významne prispelo k posilneniu
konkurencieschopnosti EÚ. Pripomenula, že systém ochrannej známky Spoločenstva
bol vytvorený tak, aby koexistoval so systémami národných ochranných známok,
ktoré sú aj naďalej potrebné pre tie podniky, ktoré si neželajú ochranu svojich
ochranných známok na úrovni EÚ. Rada ďalej berie na vedomie dôležitosť
komplementárnej práce vnútroštátnych úradov pre ochranné známky a vyzvala OHIM,
aby rozšíril spoluprácu s vnútroštátnymi úradmi v záujme celkového fungovania
systému ochrannej známky Spoločenstva. Napokon uznala, že od zavedenia
ochrannej známky Spoločenstva ubehlo už viac ako desať rokov, a zdôraznila
potrebu celkového zhodnotenia fungovania systému ochrannej známky Spoločenstva.
Vyzvala Komisiu, aby začala s prácou na zodpovedajúcej štúdii, najmä s cieľom
posilniť a rozšíriť existujúce nástroje spolupráce medzi OHIM a vnútroštátnymi
úradmi pre ochranné známky. Komisia sa vo svojej iniciatíve „Small
Business Act“[2]
z roku 2008 zaviazala zlepšiť prístup MSP k systému ochrannej známky Spoločenstva.
V oznámení z roku 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v
Európe[3]
sa navyše zdôraznilo odhodlanie Komisie zabezpečiť účinnú a efektívnu ochranu
ochranných známok a kvalitný systém ochranných známok. Dospelo sa v ňom k
záveru, že nastal čas na celkové hodnotenie, ktoré by mohlo tvoriť základ pre
budúce preskúmanie systému ochranných známok v Európe a zlepšenú spoluprácu
medzi OHIM a vnútroštátnymi úradmi. Komisia sa v roku 2010 v oznámení Hlavná
iniciatíva stratégie Európa 2020 „Únia inovácií“ zaviazala modernizovať rámec
pre ochranné známky s cieľom zlepšiť rámcové podmienky na umožnenie inovácií
podnikov[4].
A napokon, Komisia vo svojej stratégii z roku 2011 v oblasti práv duševného
vlastníctva pre Európu[5]
oznámila preskúmanie systému ochranných známok s cieľom modernizovať ho na
úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov, čím sa stane
účinnejším, efektívnejším a konzistentnejším ako celok. 1.2. Cieľ návrhu Hlavným cieľom tejto iniciatívy a paralelného
návrhu na prepracovanie smernice, ktoré sa považujú za balík opatrení, je
posilniť inovácie a hospodársky rast uľahčením prístupu podnikov k systémom
zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti z hľadiska
nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej
predvídateľnosti a právnej istoty. Tieto úpravy sú spojené s úsilím zabezpečiť
koexistenciu a komplementárnosť systémov ochranných známok Únie a národných
ochranných známok. Pokiaľ ide o túto iniciatívu zrevidovať
nariadenie, Komisia nenavrhuje nový systém, ale dobre cielenú modernizáciu
existujúcich ustanovení, a to s týmito hlavnými cieľmi: ·
prispôsobiť terminológiu Lisabonskej zmluve a
ustanovenia spoločnému prístupu k decentralizovaným agentúram (pozri oddiel
5.1), ·
zefektívniť postupy na podávanie prihlášok
európskej ochrannej známky a jej zápis do registra (pozri oddiel 5.2), ·
zvýšiť právnu istotu objasnením ustanovení a
odstránením nejednoznačnosti (pozri oddiel 5.3), ·
zaviesť vhodný rámec pre spoluprácu medzi úradom
OHIM a úradmi v členských štátoch na účely podpory zbližovania postupov a
vytvárania spoločných nástrojov (pozri oddiel 5.4), ·
zosúladenie rámca s článkom 290 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (pozri oddiel 5.5). 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU 2.1. Verejná konzultácia Táto iniciatíva vychádza z hodnotenia spôsobu
fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku a z hodnotenia
rozsiahlych konzultácií so všetkými významnými zainteresovanými stranami, ktoré
sa do nich zapojili. Hlavným prvkom hodnotenia bola štúdia, ktorú v
mene Komisie vypracoval Inštitút Maxa Plancka pre duševné vlastníctvo a právo
hospodárskej súťaže. Štúdia bola realizovaná v období od novembra 2009 do
februára 2011[6].
Okrem expertnej analýzy zahŕňala aj konzultácie s rôznymi zainteresovanými
stranami, ktorých súčasťou bol prieskum medzi používateľmi systému ochrannej
známky Spoločenstva, príspevky organizácií zastupujúcich používateľov ochrannej
známky na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni a vypočutie týchto
organizácií v júni 2010. Napokon, inštitút uskutočnil konzultácie s
vnútroštátnymi úradmi vo všetkých členských štátoch a s úradom OHIM. V záverečnej správe sa dospelo k záveru, že
základy systému európskej ochrannej známky sú stabilné. Postupy, ktoré
uplatňoval OHIM, vo všeobecnosti uspokojovali potreby podnikov a plnili ich
očakávania. Zároveň sa dosiahol konsenzus, že koexistencia práv z ochrannej
známky Spoločenstva a z národnej ochrannej známky má kľúčový význam a je
potrebná z hľadiska efektívneho fungovania systému ochranných známok, ktorý
spĺňa požiadavky spoločností rôznych veľkostí, trhov a geografických potrieb. V
správe sa však zistilo, že v EÚ je potrebné ďalej zbližovať právne predpisy a
postupy týkajúce sa ochranných známok. Potvrdilo sa v nej, že mnohé aspekty
súčasného systému ochranných známok Spoločenstva fungujú dobre, a bolo
predložených mnoho návrhov na zlepšenie. V správe boli identifikované konkrétne
oblasti, v ktorých by OHIM a vnútroštátne úrady mohli posilniť svoju spoluprácu. Rada v reakcii na predbežné výsledky štúdie
prijala 25. mája 2010 svoje závery[7].
Potvrdila sa v nich dohoda, ktorú v septembri 2008 dosiahli riadiace orgány
úradu OHIM (správna rada a rozpočtový výbor) v otázke súboru rozpočtových
opatrení určených na lepšie vyváženie rozpočtu úradu OHIM v budúcnosti. Rada sa
zhodla na tom, že tieto rozpočtové opatrenia prispievajú aj k modernizácii,
zefektívneniu, harmonizácii a posilneniu systému ochranných známok v Európe ako
celku. Vyzvala Komisiu, aby v rámci revízie zaviedla osobitné ustanovenie s
cieľom vymedziť rámec pre spoluprácu medzi úradom OHIM a vnútroštátnymi úradmi.
Malo by sa tak objasniť, že všetky úrady pre ochranné známky v EÚ by sa mali
snažiť harmonizovať postupy a že OHIM by mal ich snahy v tejto súvislosti
uľahčovať. Rada takisto požadovala, aby sa vytvoril právny základ na rozdelenie
sumy zodpovedajúcej 50 % poplatkov úradu OHIM za obnovu zápisu vnútroštátnym
úradom, ktoré by túto sumu mali použiť na ochranu, podporu a/alebo posilnenie
ochranných známok. V nadväznosti na štúdiu zorganizovali útvary
Komisie 26. mája 2011 vypočutie združení používateľov. Výsledky dotvorili a
potvrdili predbežnú analýzu Komisie. 2.2. Posúdenie vplyvu V posúdení vplyvu sa identifikoval jeden
hlavný problém, ktorý treba vyriešiť v revidovanom nariadení. Ide o nízku
úroveň spolupráce medzi úradmi pre ochranné známky v Európe. Ako je vysvetlené
v posúdení vplyvu, medzi systémami ochrannej známky Spoločenstva a národnej
ochrannej známky existuje mnoho väzieb, ktoré majú priame dôsledky na
používateľov ochranných známok aj úrady duševného vlastníctva. Tieto väzby si
vyžadujú určitú mieru komplementárnosti týchto dvoch systémov. Na jej
dosiahnutie a zabezpečenie je potrebné, aby OHIM a vnútroštátne úrady navzájom
úzko spolupracovali. Efektívnu a účinnú spoluprácu medzi úradmi pre
ochranné známky v Európe v súčasnosti značne oslabuje niekoľko prekážok: ·
absencia jednoznačného právneho základu na
spoluprácu v oblasti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa ochranných známok ·
nedostatočné technické prostriedky vnútroštátnych
úradov ·
nedostatok udržateľného financovania v stredno- až
dlhodobom horizonte. Na riešenie týchto problémov a dosiahnutie
troch zodpovedajúcich cieľov sa zvažovali tieto možnosti. 1. Poskytnúť primeraný právny
základ na spoluprácu: a) možnosť 1: žiadny špecifický právny
základ na spoluprácu medzi úradmi duševného vlastníctva v Európe; b) možnosť 2: právny základ umožňujúci
vzájomnú spoluprácu vnútroštátnych úradov a úradu OHIM (nepovinná spolupráca); c) možnosť 3: právny základ vyžadujúci
vzájomnú spoluprácu vnútroštátnych úradov a úradu OHIM (povinná spolupráca). 2. Posilniť technické možnosti
vnútroštátnych úradov: a) možnosť 1: každý úrad obstaráva a vytvára
požadované prostriedky a nástroje; b) možnosť 2: nepovinný prístup k nástrojom:
úrady duševného vlastníctva majú prístup k požadovaným prostriedkom a nástrojom
v rámci nepovinnej spolupráce; c) možnosť 3: povinný prístup k nástrojom:
prístup k požadovaným prostriedkom sa umožňuje prostredníctvom rámca pre povinnú
spoluprácu. Táto možnosť sa prekrýva s už uvedenou možnosťou 3 v súvislosti s
primeraným právnym základom a s ďalej uvedenou možnosťou 3 v súvislosti s
dlhodobým financovaním činností spolupráce. 3. Zabezpečiť dlhodobé
financovanie činností spolupráce: a) možnosť 1: financovanie zo strany
členských štátov; b) možnosť 2: financovanie z rozpočtu EÚ; c) možnosť 3: financovanie z rozpočtu úradu
OHIM. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že
primeranou možnosťou vo všetkých prípadoch, ktorá by najlepšie zodpovedala
plneniu stanovených cieľov, by bola možnosť 3. 3. PRÁVNY ZÁKLAD A SUBSIDIARITA V rámci vytvárania a fungovania vnútorného
trhu sa v článku 118 ods. 1 ZFEÚ stanovuje vytvorenie európskych právnych
titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej EÚ
vrátane zavedenia centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu
platných v celej Únii. Ochranná známka Spoločenstva je samostatný
právny titul duševného vlastníctva EÚ vytvorený nariadením EÚ. Z analýzy
vykonanej v rámci posúdenia vplyvu vyplynulo, že niektoré časti nariadenia
treba zmeniť s cieľom zlepšiť a zefektívniť systém ochrannej známky
Spoločenstva. Právomoc vykonať potrebné zmeny má len zákonodarca EÚ. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh
nebude mať vplyv na rozpočet Európskej únie, a preto k nemu nie je
pripojený finančný výkaz požadovaný v článku 31 nariadenia
o rozpočtových pravidlách [nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25.
októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet
Únie, a o zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002]. 5. PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU Navrhované zmeny nariadenia sa uvádzajú podľa
cieľov uvedených v oddiele 1.2. 5.1. Prispôsobenie terminológie a
spoločný prístup k decentralizovaným agentúram V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej
zmluvy sa aktualizuje terminológia nariadenia. To znamená zmenu z „ochrannej
známky Spoločenstva“ na „európsku ochrannú známku“. Spoločný prístup k decentralizovaným
agentúram, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament, Rada a Komisia,
zahŕňa súbor opatrení na zlepšenie správy a efektívnosti existujúcich agentúr a
agentúr, ktoré sa ešte len majú zriadiť. Nariadenie sa musí prispôsobiť s
cieľom zohľadniť spoločný prístup, pokiaľ ide o jeho ustanovenia o úrade OHIM.
V súvislosti s názvom agentúry sa navrhuje zmena jej názvu na „Agentúru
Európskej únie pre ochranné známky a vzory“ (ďalej len „agentúra“), posilnenie
funkcií jej riadiacej rady, zosúladenie postupov na výber vyšších úradníkov a
zabezpečenie ročných a viacročných pracovných programov a pravidelných
hodnotení. 5.2. Zefektívnenie postupov – Podanie prihlášky (článok 25) Vnútroštátne úrady už skoro vôbec nedostávajú
prihlášky európskych ochranných známok. Takmer všetky prihlášky (96,3 % v
roku 2012) sa v súčasnosti podávajú prostredníctvom elektronického systému
úradu OHIM na podávanie prihlášok. Vzhľadom na túto situáciu a na skutočnosť,
že prihlášky možno teraz podávať ľahko elektronickou formou, možnosť ich
podávania na vnútroštátnych úradoch by sa mala zrušiť. – Deň podania (článok 27) Väčšina prihlášok európskych ochranných známok
sa v súčasnosti preskúmava pred uplynutím jednomesačnej lehoty predtým, než
prihlasovatelia musia uhradiť prihlasovací poplatok. Prihlasovateľom sa tak
umožňuje podať „skúšobné prihlášky“ a nezaplatiť poplatok, ak agentúra nájde
nedostatky alebo podá námietku. Platby prostredníctvom bežných účtov sa
považujú za uhradené posledný deň mesiaca, ak si to prihlasovatelia želajú.
Článok 27 sa preto mení s cieľom zrušiť jednomesačnú lehotu a prepojiť
„povinnosť“ úhrady s podaním prihlášky, takže prihlasovatelia budú musieť
preukázať, že v čase podania svojej prihlášky platbu buď uhradili, alebo vydali
platobný rozkaz. – Rešerš (články 38 a 155) Súčasné rešeršné systémy nezabezpečujú spoľahlivý
nástroj na schvaľovanie ochranných známok ani úplne komplexné monitorovanie
registra. Slabé stránky rešerše na národnej úrovni a na úrovni EÚ sa postupom
času ešte zhoršili, zatiaľ čo pokrok v oblasti IT v súčasnosti prináša
používateľom možnosti prístupu k lepším, rýchlejším a lacnejším alternatívam.
Prihlasovatelia nemajú veľký záujem o výsledky rešerše na národnej úrovni
získané od vnútroštátnych úradov zapojených do nepovinného systému. Agentúra
spolu s vnútroštátnymi úradmi práve vyvíja niekoľko sľubných nástrojov, ktoré
ponúkajú oveľa lepšie prostriedky vyhľadávania práv prednosti a monitorovania
registra z hľadiska porušení. Súčasné rešeršné systémy sa preto zrušujú. – Zverejnenie prihlášky (článok 39) Zrušením rešeršného systému sa umožní aj zrušenie
súčasnej jednomesačnej lehoty odo dňa, keď agentúra poskytne prihlasovateľovi
rešeršné správy, do zverejnenia prihlášky. Postup zápisu sa tak urýchli. – Pripomienky tretích osôb (článok 40) V záujme uľahčenia predkladania pripomienok
tretích osôb sa článok 40 mení tak, že sa predlžuje lehota, počas ktorej možno
predložiť pripomienky. Odkaz na dátum zverejnenia sa má vypustiť vzhľadom na
to, že prihlášky európskych ochranných známok má verejnosť k dispozícii v
databáze agentúry „CTM online“ už do niekoľkých dní od podania. S cieľom
zefektívniť konanie budú mať tretie osoby príležitosť na predloženie
pripomienok hneď potom, keď sa dozvedia o prihláške. Konečným termínom na
predloženie pripomienok bude v súlade so súčasnou praxou agentúry koniec lehoty
na podávanie námietok alebo deň skončenia konania o námietkach. – Preskúmanie rozhodnutí v prípadoch inter
partes (článok 62) Ukázalo sa, že článok 62 nemá žiadne praktické
opodstatnenie. Podľa tohto ustanovenia nebolo doteraz preskúmané ani jedno
rozhodnutie v prípadoch inter partes. Hlavným dôvodom je, že druhý
účastník konania nemá záujem poskytnúť súhlas požadovaný v článku 62 ods. 2.
Vzhľadom na to, že existuje dostatok opravných prostriedkov na opravu chybného
rozhodnutia v prípadoch inter partes, článok 62 sa vypúšťa. – Pokračovanie v konaní (článok 82) Uplatňovanie článku 82 spôsobilo v praxi
určité problémy a viedlo k prijatiu oznámenia predsedu agentúry č. 06/05[8]. Článok
82 sa mení s cieľom zefektívniť jeho uplatňovanie a zahrnúť doň obsah uvedeného
oznámenia. Keďže sa vypúšťa článok 25 ods. 3 aj článok 62, všetky odkazy na ne
sa vypúšťajú aj zo zoznamu vyňatých lehôt. Vypúšťa sa aj odkaz na článok 42 s
cieľom umožniť pokračovanie všetkých lehôt v rámci konania o námietkach s
výnimkou lehoty na podávanie námietok stanovenej v článku 41 ods. 1 a
lehoty na úhradu poplatku za námietky stanovenej v článku 41 ods. 3. – Lehota
na podávanie námietok v prípade medzinárodného zápisu (článok 156) Keďže nie je potrebné zachovať súčasnú
stanovenú šesťmesačnú lehotu, článok 156 sa mení s cieľom skrátiť lehotu od dňa
zverejnenia podľa článku 152 ods. 1 do začiatku lehoty na podávanie námietok v
prípade medzinárodného zápisu na jeden mesiac. 5.3. Zvýšenie právnej istoty – Vymedzenie európskej ochrannej známky (článok
4) Článok 4 sa mení s cieľom vypustiť požiadavku
na „možnosť grafického znázornenia“. Základný predpoklad, podľa ktorého by malo
byť možné graficky znázorniť označenie, na ktoré sa podáva prihláška, je
zastaraný. Vytvára vysoký stupeň právnej neistoty v súvislosti s určitými
netradičnými známkami, akými sú napríklad len zvuky. V takomto prípade sa
vyjadrenie iné než grafické znázornenie (napríklad prostredníctvom zvukového
súboru) môže uprednostniť pred grafickým znázornením, ak umožňuje presnejšiu identifikáciu
známky, čím plní cieľ zvýšenej právnej istoty. Navrhované nové vymedzenie
ponecháva priestor na zápis známok, ktoré možno vyjadriť technologickými
prostriedkami, ktoré ponúkajú dostatočné záruky. Cieľom návrhu nie je umožniť
neobmedzené rozšírenie prípustných spôsobov vyjadrenia označenia, ale poskytnúť
v tejto súvislosti väčšiu flexibilitu a zároveň zvýšiť právnu istotu. – Ochrana zemepisných označení a tradičných
označení (článok 7) Článok 7 ods. 1 písm. j) a k) neponúka rovnakú
úroveň ochrany zemepisným označeniam ako tieto ustanovenia: ·
články 13 a 14 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 z 21.
novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny[9], ·
články 118l a 118m nariadenia (ES)
č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej
organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre
určité poľnohospodárske výrobky, zmeneného nariadením (ES) č. 491/2009 z
25. mája 2009[10], ·
článok 16 nariadenia (ES) č. 110/2008 z 15. januára
2008 o ochrane zemepisných označení liehovín[11]. S cieľom dosiahnuť plný účinok právnych
predpisov EÚ o ochrane zemepisných označení v rámci konaní týkajúcich sa zápisu
európskych ochranných známok sa príslušné absolútne dôvody na zamietnutie plne
zosúlaďujú s právnymi predpismi EÚ o ochrane zemepisných označení a v rámci
nariadenia sa racionalizujú. V záujme súdržnosti sa uplatňovanie dôvodov na
zamietnutie navyše rozširuje tak, aby zahŕňalo chránené tradičné označenia vín
a zaručené tradičné špeciality. – Práva z európskej ochrannej známky
(články 9 a 9a) 1. Práva poskytnuté bez toho, aby boli
dotknuté skoršie práva Nariadenie ani smernica neobsahujú jasné
pravidlo, v ktorom by sa stanovilo, že majiteľ ochrannej známky si nemôže
úspešne uplatniť svoje práva vo vzťahu k používaniu zhodného alebo podobného
označenia, ktoré je už predmetom skoršieho práva. V súlade s článkom 16 ods. 1
Dohody TRIPS[12]
sa článok 9 nariadenia mení s cieľom objasniť, že nárokmi za porušenie nie sú
dotknuté skoršie práva. 2. Prípady dvojitej zhodnosti Uznanie dodatočných funkcií ochranných známok
podľa článku 5 ods. 1 písm. a) smernice [článku 9 ods. 1
písm. a) nariadenia] spôsobilo právnu neistotu. Nejasným sa stal najmä
vzťah medzi prípadmi dvojitej zhodnosti a rozšírenou ochranou poskytnutou podľa
článku 5 ods. 2 smernice [článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia] ochranným
známkam s dobrým menom[13].
V záujme právnej istoty a konzistentnosti sa objasňuje, že v prípadoch dvojitej
zhodnosti podľa článku 9 ods. 1 písm. a) aj podobnosti podľa článku 9 ods. 1
písm. b) záleží len na funkcii pôvodu. 3. Používanie obchodného názvu alebo
názvu spoločnosti Podľa Súdneho dvora[14] je
článok 5 ods. 1 smernice uplatniteľný, keď si verejnosť používanie názvu
spoločnosti spája (aj) s tovarmi alebo službami, ktoré daná spoločnosť ponúka.
Je preto vhodné považovať používanie obchodného názvu ako chránenej ochrannej
známky ako porušenie, ak sú splnené požiadavky na používanie tovarov alebo
služieb. 4. Používanie v porovnávacej reklame Smernicou 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o
klamlivej a porovnávacej reklame[15]
sa regulujú podmienky, za ktorých je prípustná reklama, ktorá priamo alebo
nepriamo identifikuje súťažiteľa alebo tovary či služby ponúkané súťažiteľom.
Vzťah tohto nástroja a právnych predpisov o ochranných známkach vyvolal
pochybnosti. Je preto vhodné objasniť, že majiteľ ochrannej známky môže
zabrániť používaniu svojej ochrannej známky v porovnávacej reklame, ak takáto
porovnávacia reklama nespĺňa požiadavky článku 4 smernice 2006/114/ES. 5. Zásielky obchodných dodávateľov Zmeny
sa navrhujú s cieľom objasniť, že tovary sa nesmú dovážať do EÚ, dokonca ani
keď na obchodné účely koná len odosielateľ tovarov. Má sa tak zabezpečiť, aby
majiteľ ochrannej známky mal právo zabrániť podnikom (bez ohľadu na to, či sa
nachádzajú v EÚ alebo nie) dovážať z územia mimo EÚ tovary, ktoré boli predané,
ponúknuté, propagované alebo zaslané súkromným spotrebiteľom, a právo odrádzať
od toho, aby sa falšované tovary objednávali a predávali cez internet. 6. Tovary prepravené na colné územie Podľa Súdneho dvora v rozsudku Philips/Nokia[16] vstup,
prítomnosť a pohyb tovarov, ktoré nemajú pôvod v EÚ, na colnom území EÚ v rámci
režimu dočasné pozastavenie na základe platného acquis nepredstavujú
porušenie práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z hmotného práva Únie a jej
členských štátov. Takéto tovary možno klasifikovať ako falšované len vtedy, ak
existuje dôkaz, že sú predmetom obchodného aktu zameraného na spotrebiteľov v
EÚ, akým je napríklad predaj, ponuka na predaj alebo reklama. Dôsledky rozsudku
Philips/Nokia sa stretli so silnou vlnou kritiky zainteresovaných strán,
podľa ktorých tak pre držiteľov práv vzniká neprimerane vysoké dôkazné bremeno
a oslabuje sa boj proti falšovaniu. Je očividné, že existuje naliehavá potreba
zaviesť európsky právny rámec umožňujúci účinnejší boj proti falšovaniu tovarov
ako rýchlo sa šíriacej činnosti. Navrhuje sa preto odstrániť existujúcu medzeru
tým, že držitelia práv budú mať právo zabrániť tretím osobám v preprave
tovarov, ktoré pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené
ochrannou známkou, ktorá je v zásade zhodná s ochrannou známkou zapísanou v
súvislosti s takýmito tovarmi, na colné územie Únie bez ohľadu na to, či sa
prepustia do voľného obehu. 7. Prípravné úkony Nariadenie ani smernica neobsahujú žiadne
ustanovenia, ktoré by umožňovali konanie proti distribúcii a predaju štítkov a
balení alebo podobných položiek, ktoré možno následne kombinovať s nedovolenými
výrobkami. Niektoré vnútroštátne právne predpisy zahŕňajú explicitné pravidlá,
ktoré sa vzťahujú na túto činnosť. Doplnenie takéhoto pravidla do nariadenia a
smernice je ďalším praktickým, relevantným a efektívnym prostriedkom, ktorý
prispieva k boju proti falšovaniu. – Obmedzenie účinku európskej ochrannej
známky (článok 12) Obmedzenie v článku 12 ods. 1 písm. a) sa
vzťahuje len na používanie osobných mien v súlade so spoločným vyhlásením Rady
a Komisie[17].
Z dôvodu konzistentnosti sa obmedzenie v článku 12 ods. 1 písm. b) rozširuje na
používanie nerozlišovacích označení alebo znakov. Takisto sa považuje za vhodné
stanoviť v článku 12 ods. 1 písm. c) explicitné obmedzenie vzťahujúce sa na
referenčné používanie vo všeobecnosti. Napokon sa v samostatnom odseku
objasňujú podmienky, za ktorých sa používanie ochrannej známky nepovažuje za
používanie v súlade s čestným konaním. – Označovanie a triedenie tovarov a služieb
(článok 28) Článok 28 sa mení s cieľom zahrnúť do
nariadenia základné pravidlá označovania a zatrieďovania tovarov a služieb.
Tieto pravidlá sa zavádzajú v smernici. Riadia sa zásadami stanovenými Súdnym
dvorom[18],
podľa ktorých tovary a služby, ktoré majú byť predmetom ochrany, musí
identifikovať prihlasovateľ dostatočne jasne a presne na to, aby dotknutým
orgánom a podnikom umožnil určiť rozsah ochrany, ktorú poskytuje ochranná
známka. Všeobecné označenia názvov tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice
možno použiť na identifikáciu tovarov alebo služieb za predpokladu, že takáto
identifikácia je dostatočne jasná a presná. Zmenou sa objasňuje, že používanie
všeobecných pojmov sa musí vykladať tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby,
ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu. Napokon, zmena
umožňuje majiteľom európskych ochranných známok, ktoré boli podané pred dátumom
zverejnenia novej praxe agentúry v oblasti triedenia[19],
prispôsobiť svoje špecifikácie tovarov a služieb v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora s cieľom zabezpečiť, že obsah registra bude spĺňať požadovanú normu
jasnosti a presnosti. – Európske certifikačné známky (články 74b
– 74k) Zatiaľ čo rôzne národné systémy ponúkajú ochranu
certifikačným známkam, systém európskej ochrannej známky v súčasnosti poskytuje
len zápis individuálnych a kolektívnych známok. Niektoré verejné a súkromné
subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby boli oprávnené získať ochranu
kolektívnej ochrannej známky, takisto potrebujú systém ochrany certifikačných
známok na úrovni EÚ. Takýto systém by odstránil aj súčasnú nerovnováhu medzi
národnými systémami a systémom európskej ochrannej známky. Navrhuje sa, aby sa
do nariadenia doplnil súbor osobitných pravidiel vzťahujúcich sa na zápis
európskych certifikačných známok. – Úlohy
agentúry (článok 123b) V záujme zabezpečenia komplexného pokrytia,
právnej istoty a väčšej transparentnosti sa všetky úlohy agentúry vymedzujú v
novom článku 123b, pričom zahŕňajú úlohy, ktoré vyplývajú z iných právnych
aktov a ktoré nesúvisia so systémom ochrannej známky EÚ. 5.4. Rámec pre spoluprácu (článok
123c) Článok 123c poskytuje jednoznačný rámec pre
povinnú spoluprácu medzi agentúrou a úradmi duševného vlastníctva členských
štátov v záujme podpory zbližovania postupov a vytvárania spoločných nástrojov.
Uvádza sa v ňom, že agentúra a úrady členských štátov musia spolupracovať, a
stanovujú sa v ňom hlavné oblasti spolupráce a špecifické spoločné projekty v
záujme Únie, ktoré bude koordinovať agentúra. Ďalej sa v ňom stanovuje
mechanizmus financovania, ktorý umožňuje agentúre financovať tieto spoločné
projekty prostredníctvom grantov. Táto schéma financovania predstavuje legálne
a finančne uskutočniteľnú alternatívu k prístupu, ktorý vo svojich záveroch z
mája 2010 navrhla Rada. 5.5. Zosúladenie s článkom 290
ZFEÚ Nariadením sa Komisii udeľujú právomoci
prijímať určité pravidlá. Tieto pravidlá sú v súčasnosti stanovené v nariadení
Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady
(ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva[20], v nariadení Komisie (ES) č. 2869/95 z 13.
decembra 1995 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu[21] a v
nariadení Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje
rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu[22]. V
dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť
právomoci udelené Komisii podľa nariadenia s článkom 290 zmluvy (nové články
24a, 35a, 45a, 49a, 57a, 65a, 74a, 74k, 93a, 114a, 144a a 161a). 2013/0088 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č.
207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 118 ods. 1, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Nariadením Rady (ES) č. 40/94
z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva[23],
kodifikovaným v roku 2009 ako nariadenie (ES) č. 207/2009 z
26. februára o ochrannej známke Spoločenstva[24], sa
vytvoril systém ochrany ochranných známok špecifický pre Európsku úniu, ktorým
sa zabezpečila ochrana ochranných známok na úrovni Európskej únie paralelne s
ochranou ochranných známok dostupnou na úrovni členských štátov podľa systémov
národnej ochrannej známky harmonizovaných smernicou Rady z 21. decembra 1988 o
aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok[25],
kodifikovanou ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22.
októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti
ochranných známok[26].
(2) V dôsledku nadobudnutia
platnosti Lisabonskej zmluvy by sa terminológia nariadenia (ES) č. 207/2009
mala aktualizovať. To znamená, že výraz „ochranná známka Spoločenstva“ by sa
mal nahradiť výrazom „európska ochranná známka“. V súlade so spoločným
prístupom k decentralizovaným agentúram, ktorý v júli 2012 schválil Európsky
parlament, Rada a Komisia, by sa názov „Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu
(ochranné známky a vzory)“ mal nahradiť názvom „Agentúra Európskej únie pre
ochranné známky a vzory“ (ďalej len „agentúra“). (3) Komisia na základe oznámenia
Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v
Európe[27]
vykonala komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v
Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného
pôsobenia medzi týmito úrovňami. (4) Rada vo svojich záveroch z
25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii[28] vyzvala
Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 a
smernice 2008/95/ES. (5) Zo skúseností získaných od
vytvorenia systému ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že podniky z Únie a
tretích krajín prijali tento systém, ktorý sa stal úspešnou a životaschopnou
alternatívou k ochrane ochranných známok na úrovni členských štátov. (6) Národné ochranné známky sú
však aj naďalej dôležité pre tie podniky, ktoré nechcú ochranu svojich
ochranných známok na úrovni Únie alebo ktoré nie sú schopné získať ochranu
platnú v celej Únii, zatiaľ čo národná ochrana nečelí žiadnym prekážkam. Každá
osoba, ktorá sa snaží získať ochranu ochrannej známky, by mala mať možnosť
rozhodnúť sa, či sa bude snažiť získať ochranu svojej známky len ako národnej
známky v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo len ako európskej
ochrannej známky alebo ako oboch. (7) Zatiaľ čo sa v rámci
celkového hodnotenia fungovania systému ochrannej známky Spoločenstva
potvrdilo, že mnohé aspekty uvedeného systému vrátane základných zásad, z
ktorých vychádza, odolali skúške času a aj naďalej uspokojujú potreby podnikov
a plnia ich očakávania, Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 o jednotnom
trhu pre práva duševného vlastníctva[29]
dospela k záveru, že existuje potreba zmodernizovať systém ochranných známok v
Únii posilnením jeho účinnosti, efektívnosti a súdržnosti a prispôsobiť ho
internetovému veku. (8) Súbežne so zlepšením a
zmenami systému ochrannej známky Spoločenstva by sa mali ďalej harmonizovať
právne predpisy a postupy týkajúce sa národných ochranných známok a v
primeranej miere zosúlaďovať so systémom ochrannej známky Únie s cieľom
vytvoriť čo najrovnocennejšie podmienky zápisu a ochrany ochranných známok v
celej Únii. (9) S cieľom umožniť väčšiu
flexibilitu a zároveň zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s prostriedkami
vyjadrenia ochranných známok by sa z vymedzenia európskej ochrannej známky mala
vypustiť požiadavka na možnosť grafického znázornenia. Označenie by sa preto
malo dať vyjadriť v akejkoľvek primeranej forme, a teda nie nevyhnutne
graficky, pokiaľ vyjadrenie umožňuje príslušným orgánom a verejnosti presne a
jasne určiť predmet ochrany. (10) Platné ustanovenia nariadenia
(ES) č. 207/2009 neponúkajú rovnakú úroveň ochrany označeniam pôvodu a
zemepisným označeniam ako iné nástroje práva Únie. Je preto potrebné objasniť
absolútne dôvody na zamietnutie týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných
označení a zabezpečiť úplný súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie o
ochrane týchto právnych titulov duševného vlastníctva. Z dôvodov súdržnosti s
inými právnymi predpismi Únie by sa rozsah týchto absolútnych dôvodov mal
rozšíriť tak, aby pokrýval aj chránené tradičné označenia vín a zaručené
tradičné špeciality. (11) V prípade prihlášok ochranných
známok v písme alebo jazyku, ktoré nie sú zrozumiteľné v Únii, by sa ochranné
známky nemali chrániť, ak by sa pri preklade alebo prepise do akéhokoľvek
úradného jazyka členských štátov musel ich zápis zamietnuť z absolútnych
dôvodov. (12) Je vhodné zabezpečiť, aby
nečestné privlastnenie si ochrannej známky bolo ťažšie v dôsledku toho, že sa
rozšíria možnosti namietať proti prihláškam európskych ochranných známok
podaným v zlej viere. (13) V záujme zachovania silnej
ochrany práv vyplývajúcich z označení pôvodu a zemepisných označení chránených
na úrovni Únie je potrebné objasniť, že na základe týchto práv možno podať
námietku proti zápisu neskoršej európskej ochrannej známky bez ohľadu na to, či
zároveň predstavujú dôvody na zamietnutie, ktoré má zohľadniť ex offo
prieskumový pracovník. (14) V záujme zabezpečenia právnej
istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe ktorej majú skôr
zapísané ochranné známky prednosť pred neskôr zapísanými ochrannými známkami,
je potrebné stanoviť, že práva z európskej ochrannej známky by sa mali
presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom
podania alebo dňom práva prednosti európskej ochrannej známky. To je v súlade s
článkom 16 ods. 1 Dohody z 15. apríla 1994 o obchodných aspektoch práv
duševného vlastníctva[30].
(15) V záujme zabezpečenia právnej
istoty a jasnosti je potrebné objasniť, že ochrana by sa európskej ochrannej
známke mala poskytnúť nielen v prípade podobnosti, ale aj v prípade zhodného
označenia použitého pre zhodné tovary alebo služby, len ak a pokiaľ je
negatívne ovplyvnená hlavná funkcia európskej ochrannej známky, ktorou je
zaručiť obchodný pôvod tovarov alebo služieb. (16) K zámene ohľadom obchodného
zdroja, z ktorého tovary alebo služby pochádzajú, môže dôjsť v prípade, keď
spoločnosť používa rovnaké alebo podobné označenie ako obchodný názov takým
spôsobom, že vznikne väzba medzi spoločnosťou, ktorá je nositeľom daného názvu,
a jej tovarmi alebo službami. Porušenie práv z európskej ochrannej známky by
preto malo zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného
rozlišovacieho označenia, ak je toto použitie na účely rozlíšenia obchodného
pôvodu tovarov alebo služieb. (17) V záujme zabezpečenia právnej
istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné
stanoviť, že majiteľ európskej ochrannej známky by mal mať právo zakázať tretej
osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia
reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12.
decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame[31]. (18) V záujme posilnenia ochrany
ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu by majiteľ európskej
ochrannej známky mal mať právo zabrániť tretím osobám v preprave tovarov na
colné územie Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto
tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou
známkou, ktorá je v zásade zhodná s európskou ochrannou známkou zapísanou v
súvislosti s takýmito tovarmi. (19) V záujme účinnejšieho
predchádzania vstupu tovarov porušujúcich práva do Únie, a to najmä v
podmienkach predaja cez internet, by majiteľ mal mať právo zakázať dovoz
takýchto tovarov do Únie, ak na obchodné účely koná len odosielateľ tovarov. (20) S cieľom umožniť majiteľom
európskych ochranných známok účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo
majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať známku porušujúcu práva na tovary
a zakázať prípravné úkony pred umiestnením známky. (21) Výlučné práva z európskej
ochrannej známky by nemali oprávňovať majiteľa zakázať používanie označení
alebo znakov, ktoré sa používajú oprávnene a v súlade s čestným konaním v
priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy
a ochranné známky v prípade konfliktov by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa
obchodným názvom pravidelne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším
ochranným známkam, malo takéto používanie chápať tak, že zahŕňa len používanie
vlastného osobného mena danej osoby. Okrem toho by vo všeobecnosti malo zahŕňať
používanie opisných alebo nerozlišovacích označení alebo znakov. Majiteľ by
navyše nemal mať právo brániť vo všeobecnom oprávnenom a čestnom používaní
európskej ochrannej známky na identifikáciu alebo uvádzanie tovarov alebo
služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa. (22) V záujme zabezpečenia právnej
istoty a ochrany legálne nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby
bola dotknutá zásada, že neskoršiu ochrannú známku nemožno presadzovať vo
vzťahu k staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia
európskych ochranných známok by nemali byť oprávnení namietať proti používaniu
neskoršej ochrannej známky, keď neskoršia ochranná známka bola získaná v čase,
keď sa staršia ochranná známka ešte nemohla presadiť vo vzťahu k neskoršej
ochrannej známke. (23) Z dôvodov ekvity a právnej
istoty by používanie európskej ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši v
prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť známky v podobe, v akej bola
zapísaná, malo postačovať na zachovanie poskytnutých práv bez ohľadu na to, či
je ochranná známka v podobe, v akej sa používa, aj zapísaná. (24) Nariadením (ES) č. 207/2009 sa
Komisii udeľujú právomoci prijímať pravidlá na vykonávanie uvedeného
nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné
zosúladiť právomoci udelené Komisii podľa nariadenia (ES) č. 207/2009
s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (25) Je osobitne dôležité, aby
Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na
expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala
Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov
Európskemu parlamentu a Rade. (26) S cieľom zabezpečiť efektívnu
registráciu právnych aktov týkajúcich sa európskych ochranných známok ako
predmetu vlastníctva a zaistiť úplnú transparentnosť registra európskych
ochranných známok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v
súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie určitých povinností
prihlasovateľa v súvislosti so špecifickými ochrannými známkami a podrobných
informácií o postupoch na zápis prevodu európskych ochranných známok, vznik a
prevod vecného práva, exekúciu, zahrnutie do konkurzného konania a udelenie
alebo prevod licencie v registri a na zrušenie alebo úpravu príslušných
zápisov. (27) Vzhľadom na postupne klesajúci
a zanedbateľný počet prihlášok ochrannej známky Spoločenstva podaných na
centrálnych úradoch priemyselného vlastníctva členských štátov („úrady
členských štátov“) by sa malo umožniť, aby sa prihlášky európskej ochrannej
známky podávali len agentúre. (28) Ochrana európskej ochrannej
známky sa poskytuje v súvislosti so špecifickými tovarmi alebo službami,
ktorých povaha a množstvo určujú rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi
ochrannej známky. Je preto nevyhnutné, aby sa v nariadení (ES) č. 207/2009
stanovili pravidlá označovania a zatrieďovania tovarov a služieb a aby sa
zabezpečila právna istota a riadna správa tým, že sa bude vyžadovať, aby tovary
a služby, ktoré majú byť predmetom ochrany ochrannej známky, prihlasovateľ
identifikoval dostatočne jasne a presne na to, aby príslušným orgánom a
hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na základe
samotnej prihlášky. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že
zahŕňa len všetky tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame
pojmu. Majiteľom európskych ochranných známok, ktoré sú v dôsledku
predchádzajúcej praxe agentúry zapísané vo vzťahu k celému názvu triedy v rámci
triedenia podľa Dohody z Nice, by sa malo umožniť prispôsobiť ich špecifikácie
tovarov a služieb s cieľom zabezpečiť, že obsah registra bude spĺňať požadovanú
normu jasnosti a presnosti v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
(29) S cieľom stanoviť účinný a
efektívny postup na podávanie prihlášok európskych ochranných známok vrátane
uplatnenia práv prednosti a seniority by sa mala Komisii udeliť právomoc
prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie
určenie prostriedkov a podmienok podania prihlášky európskej ochrannej známky,
podrobných informácií týkajúcich sa formálnych náležitostí prihlášky európskej
ochrannej známky, obsahu uvedenej prihlášky, typu prihlasovacieho poplatku, ako
aj podrobných informácií o postupoch na určenie reciprocity, uplatnenie práva
prednosti predchádzajúcej prihlášky, výstavnej priority a seniority národnej
ochrannej známky. (30) Súčasný režim európskej
ochrannej známky a rešerše na národnej úrovni nie je spoľahlivý ani efektívny.
Mal by sa preto nahradiť sprístupnením univerzálnych, rýchlych a
vysokovýkonných vyhľadávačov, ktoré by verejnosť využívala bezplatne v kontexte
spolupráce medzi agentúrou a úradmi členských štátov. (31) S cieľom zabezpečiť účinné,
efektívne a urýchlené preskúmanie a zápis prihlášok európskych ochranných
známok agentúrou s použitím postupov, ktoré sú transparentné, dôkladné,
spravodlivé a rovnocenné, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať
delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie
podrobných informácií o postupoch týkajúcich sa preskúmania súladu s
požiadavkami na dátum podania a s formálnymi náležitosťami prihlášky, postupov
na overenie úhrady poplatkov za triedu a na preskúmanie absolútnych dôvodov na
zamietnutie, podrobných informácií týkajúcich sa zverejnenia prihlášky,
postupov na opravu chýb a omylov, ku ktorým došlo pri zverejnení prihlášok,
podrobných informácií o postupoch týkajúcich sa pripomienok tretích osôb,
podrobných informácií o postupe na podávanie námietok, podrobných informácií o
postupoch na podávanie a preskúmanie námietok a postupoch, ktorými sa riadi zmena
a rozdelenie prihlášky, údajov, ktoré sa majú zaznamenať do registra pri
zápise európskej ochrannej známky, podmienok uverejnenia zápisu a obsahu a
podmienok vydania osvedčenia o zápise. (32) S cieľom umožniť účinnú a
efektívnu obnovu zápisu európskych ochranných známok a bezpečne uplatňovať
ustanovenia o úprave a rozdelení európskej ochrannej známky v praxi bez
oslabenia právnej istoty by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované
akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podmienok
obnovy zápisu európskej ochrannej známky a postupov, ktorými sa riadi úprava a
rozdelenie európskej ochrannej známky. (33) S cieľom umožniť majiteľovi
európskej ochrannej známky ľahko sa vzdať európskej ochrannej známky a zároveň
rešpektovať práva tretích osôb zapísané do registra v súvislosti s danou
známkou, ako aj zabezpečiť možnosť účinne a efektívne zrušiť európsku ochrannú
známku alebo ju vyhlásiť za neplatnú prostredníctvom transparentných,
dôkladných, spravodlivých a rovnocenných postupov a zohľadniť zásady stanovené
v tomto nariadení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v
súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie postupov, ktorými sa
riadi vzdanie sa európskej ochrannej známky, ako aj postupov na zrušenie a
vyhlásenie neplatnosti. (34) S cieľom umožniť účinné,
efektívne a úplné preskúmanie rozhodnutí agentúry odvolacími senátmi
prostredníctvom transparentného, dôkladného, spravodlivého a rovnocenného
postupu, pri ktorom sa zohľadňujú zásady stanovené v nariadení (ES)
č. 207/2009, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v
súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií
o obsahu odvolania, postupe na podanie a preskúmanie odvolania, obsahu a forme
rozhodnutí odvolacích senátov a preplatení poplatkov za odvolanie. (35) Ako doplnok k platným
ustanoveniam o kolektívnych známkach Spoločenstva a s cieľom odstrániť súčasnú
nerovnováhu medzi národnými systémami a systémom európskej ochrannej známky je
potrebné doplniť súbor osobitných ustanovení na účely poskytovania ochrany
európskych certifikačným známkam, ktoré umožňujú, aby certifikačná inštitúcia
alebo organizácia povolila používateľom systému certifikácie používať známku
ako označenie pre tovary alebo služby spĺňajúce požiadavky na certifikáciu. (36) S cieľom umožniť účinné a
efektívne používanie európskych kolektívnych a certifikačných známok by sa mala
Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy,
pokiaľ ide o bližšie určenie lehôt na predloženie stanov používania uvedených
známok a ich obsahu. (37) Skúsenosti nadobudnuté pri
uplatňovaní súčasného systému ochranných známok Spoločenstva odhalili potenciál
zlepšiť určité procedurálne aspekty. Z tohto dôvodu by sa mali prijať určité
opatrenia s cieľom zjednodušiť a urýchliť postupy v prípade, že je to vhodné, a
posilniť právnu istotu a predvídateľnosť v prípade, že sa to požaduje. (38) S cieľom zabezpečiť hladké,
účinné a efektívne fungovanie systému európskych ochranných známok by sa mala
Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy,
pokiaľ ide o bližšie určenie požiadaviek v súvislosti s formou rozhodnutí,
podrobných informácií o ústnych konaniach a podmienok dokazovania, podmienok
oznamovania, postupu na oznámenie o strate práv, komunikačných prostriedkov a
formulárov, ktoré majú používať účastníci konania, pravidiel, ktorými sa riadi
výpočet a trvanie lehôt, postupov na zrušenie rozhodnutia alebo na zrušenie
zápisu do registra a na opravu zrejmých chýb v rozhodnutiach a chýb
pripísateľných agentúre, podmienok prerušenia konania a postupov týkajúcich sa
rozdelenia a stanovenia výšky trov konania, údajov, ktoré sa majú zapísať do
registra, podrobných informácií týkajúcich sa nahliadnutia do spisov a vedenia
spisov, podmienok vydávania publikácií v bulletine európskych ochranných známok
a v úradnom vestníku agentúry, podmienok administratívnej spolupráce medzi
agentúrou a orgánmi členských štátov a podrobných informácií o zastúpení pred
agentúrou. (39) Z dôvodov právnej istoty a
väčšej transparentnosti je vhodné jednoznačne vymedziť všetky úlohy agentúry
vrátane tých, ktoré nesúvisia so správou systému ochranných známok Únie. (40) S cieľom podporovať
zbližovanie postupov a vytváranie spoločných nástrojov je potrebné zaviesť
primeraný rámec pre spoluprácu medzi agentúrou a úradmi členských štátov,
pričom sa jasne vymedzia oblasti spolupráce a agentúre sa umožní koordinovať
relevantné spoločné projekty v záujme Únie a financovať tieto spoločné projekty
do maximálnej sumy prostredníctvom grantov. Tieto činnosti spolupráce by mali
prinášať prospech podnikom používajúcim systémy ochranných známok v Európe.
Používateľom systému Únie stanoveného v tomto nariadení by spoločné projekty,
akými sú najmä databázy na účely konzultácie a vyhľadávania, mali poskytovať
doplnkové, inkluzívne, efektívne a bezplatné nástroje na plnenie osobitných
požiadaviek vyplývajúcich z jednotného charakteru európskej ochrannej známky. (41) Určité zásady týkajúce sa
správy agentúry by sa mali prispôsobiť na základe spoločného prístupu k
decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament,
Rada a Komisia. (42) V záujme väčšej právnej istoty
a transparentnosti je potrebné aktualizovať niektoré ustanovenia týkajúce sa
organizácie a fungovania agentúry. (43) V záujme riadneho finančného
hospodárenia by sa malo zabrániť nahromadeniu značných rozpočtových prebytkov.
Tým by nemala byť dotknutá skutočnosť, že agentúra udržiava finančnú rezervu
pokrývajúcu jeden rok jej operačných výdavkov na zabezpečenie kontinuity jej
činnosti a plnenie jej úloh. (44) S cieľom umožniť účinnú a
efektívnu premenu prihlášky alebo zápisu európskej ochrannej známky na národnú
prihlášku ochrannej známky a zároveň zabezpečiť dôkladné preskúmanie
príslušných požiadaviek by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované
akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie formálnych
podmienok, ktoré musí spĺňať žiadosť o premenu, a podrobných informácií
týkajúcich sa jej preskúmania a zverejnenia. (45) S cieľom zabezpečiť účinnú a
efektívnu metódu urovnávania sporov, zaistiť súlad s jazykovým režimom
stanoveným v nariadení (ES) č. 207/2009, urýchlené prijímanie rozhodnutí o
jednoduchom predmete úpravy a účinnú a efektívnu organizáciu odvolacích senátov
a zaručiť primeranú a realistickú výšku poplatkov, ktoré má účtovať agentúra, a
zároveň dodržiavať rozpočtové zásady stanovené v nariadení (ES)
č. 207/2009 by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v
súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií
o jazykoch, ktoré sa majú používať pred agentúrou, prípadov, v ktorých by
rozhodnutia vo veci námietky a rozhodnutia o zrušení mal prijímať jeden člen,
podrobných informácií o organizácii odvolacích senátov, výšky poplatkov, ktoré
sa majú uhrádzať agentúre, a podrobných informácií týkajúcich sa ich úhrady. (46) S cieľom zabezpečiť účinný a
efektívny zápis medzinárodných ochranných známok v úplnom súlade s pravidlami
Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných
známok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s
článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií o
postupoch týkajúcich sa medzinárodného zápisu ochranných známok. (47) Nariadenie (ES) č. 207/2009 by
sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Nariadenie
(ES) č. 207/2009 sa mení takto: 1) V názve sa výraz „ochrannej známke
Spoločenstva“ nahrádza výrazom „európskej ochrannej známke“; 2) V celom nariadení sa slová „ochranná
známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „európska ochranná známka“ v príslušnom
gramatickom tvare; 3) V celom nariadení sa slová „súd pre
ochranné známky Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „súd pre európske ochranné
známky“ v príslušnom gramatickom tvare; 4) V celom nariadení sa slová
„kolektívna známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „európska kolektívna
známka“ v príslušnom gramatickom tvare; 5) V celom nariadení s výnimkou
prípadov uvedených v bodoch 2, 3 a 4 sa slová „Spoločenstvo“, „Európske
spoločenstvo“ a „Európske spoločenstvá“ nahrádzajú slovom „Únia“ v príslušnom
gramatickom tvare; 6) V celom nariadení sa slovo „úrad“
nahrádza slovom „agentúra“ v príslušnom gramatickom tvare, pokiaľ sa vzťahuje
na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) stanovený v
článku 2 nariadenia; 7) V celom nariadení sa slovo
„predseda“ nahrádza slovami „výkonný riaditeľ“ v príslušnom gramatickom tvare; 8) Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2
Agentúra 1. Zriaďuje sa Agentúra Európskej únie pre
ochranné známky a vzory, ďalej len „agentúra“. 2. Všetky odkazy v právnych predpisoch Únie na
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) sa považujú za
odkazy na agentúru.“; 9) Článok 4 sa nahrádza takto: „Článok 4
Označenia, ktoré môžu tvoriť európsku ochrannú známku Európsku ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek
označenia, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená,
číslovky, farby ako také, tvar tovaru alebo jeho obalu alebo zvuky za
predpokladu, že tieto označenia a) sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby
jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov; b) dajú sa vyjadriť spôsobom, ktorý príslušným
orgánom a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej jej
majiteľovi.“; 10) Článok 7 sa mení takto: a) V odseku 1 sa písmená j) a k) nahrádzajú
takto: „j) ochranné známky vylúčené zo zápisu, ktoré sa
musia prestať používať podľa právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu
a zemepisných označení alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou
stranou je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany označení pôvodu a zemepisných
označení; k) ochranné známky vylúčené zo zápisu podľa
právnych predpisov Únie o ochrane tradičných označení vín a zaručených
tradičných špecialít alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou
je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany tradičných označení vín a zaručených
tradičných špecialít; l) ochranné známky, ktoré obsahujú starší názov
odrody zapísaný v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o
právach Spoločenstva k odrodám rastlín v súvislosti s rovnakým typom výrobku,
alebo ochranné známky, ktoré tento starší názov odrody tvorí.“; b) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Odsek 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, že
dôvody na zamietnutie zápisu existujú: a) iba v časti Únie; b) len vtedy, keď je ochranná známka v cudzom
jazyku alebo písme preložená alebo prepísaná do akéhokoľvek písma alebo
úradného jazyka členského štátu.“; 11) Článok 8 sa mení takto: a) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Na základe námietky majiteľa ochrannej známky
sa ochranná známka nezapíše: a) ak obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa
ochrannej známky podal prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene bez
súhlasu majiteľa, s výnimkou prípadu, ak obchodný zástupca alebo zástupca
zdôvodní svoje konanie; b) ak ochranná známka môže spôsobiť zámenu so
staršou ochrannou známkou chránenou mimo Únie za predpokladu, že v deň podania
prihlášky sa staršia ochranná známka stále skutočne používala a že
prihlasovateľ konal v zlej viere.“; b) v odseku 4 sa úvodná veta nahrádza takto: „4. Na
základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia
používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah,
ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, sa nezapíše, ak a pokiaľ podľa
právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení alebo
práva členského štátu, ktorým sa riadi dané označenie:“ c) odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Na základe námietky majiteľa staršej zapísanej
ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej
zápis sa žiada, sa nezapíše, ak je zhodná alebo podobná staršej ochrannej
známke bez ohľadu na to, či sú tovary alebo služby, pre ktoré sa podáva
prihláška, zhodné alebo podobné tým alebo sa nepodobajú tým, pre ktoré je
staršia ochranná známka zapísaná, ak v prípade staršej európskej ochrannej
známky má ochranná známka dobré meno v Únii alebo v prípade
staršej národnej ochrannej známky má ochranná známka dobré meno
v príslušnom členskom štáte a ak by používanie ochrannej známky,
o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z
dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo by
to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky bolo
na ujmu.“; 12) Článok 9 sa nahrádza takto: „Článok 9
Práva z európskej ochrannej známky 1. Zápis európskej ochrannej známky dáva
majiteľovi výlučné práva. 2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov
nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti európskej ochrannej
známky, má majiteľ európskej ochrannej známky právo zabrániť všetkým tretím
osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku
používali akékoľvek označenie v súvislosti s tovarmi alebo službami, ak: a) označenie je zhodné s európskou ochrannou
známkou a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú
zhodné s tými, pre ktoré je európska ochranná známka zapísaná, a
ak takéto používanie ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať funkciu európskej
ochrannej známky, ktorou je zaručiť pôvod tovarov alebo služieb vo vzťahu k
spotrebiteľom; b) označenie je zhodné alebo podobné
európskej ochrannej známke a používa sa pre tovary alebo služby, ktoré sú
zhodné alebo podobné tovarom alebo službám, pre ktoré je európska ochranná
známka zapísaná, ak existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti
vrátane pravdepodobnosti asociácie označenia s ochrannou známkou; c) označenie je zhodné alebo podobné
európskej ochrannej známke bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti
s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné alebo podobné tým alebo nie sú
podobné tým, pre ktoré je európska ochranná známka zapísaná, ak má európska
ochranná známka v Únii dobré meno a ak používanie uvedeného označenia bez
náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo
dobrého mena európskej ochrannej známky alebo je rozlišovacej spôsobilosti
alebo dobrému menu európskej ochrannej známky na ujmu. 3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä: a) umiestňovať označenie na tovary alebo na
ich obal; b) ponúkať tovary, uvádzať ich na trh alebo
ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať alebo poskytovať
takto označené služby; c) dovážať alebo vyvážať takto označený
tovar; d) používať označenie ako obchodný názov
alebo názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu
spoločnosti; e) používať označenie v obchodnej
korešpondencii a v reklame; f) používať označenie v porovnávacej
reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou 2006/114/ES. 4. Majiteľ európskej ochrannej známky má takisto právo
zabrániť v dovoze tovarov podľa ods. 3 písm. c), keď na obchodné
účely koná len odosielateľ tovarov. 5. Majiteľ európskej ochrannej známky má takisto
právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovarov v kontexte obchodnej
činnosti na colné územie Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného
obehu, ak takéto tovary vrátane balenia pochádzajú z tretích krajín a sú bez
povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s európskou ochrannou
známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi alebo ktorú v jej základných
aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky.“; 13) Vkladajú sa tieto články 9a
a 9b: „Článok 9a
Porušenie práv majiteľa používaním vonkajšej úpravy, balenia alebo iných
prostriedkov Ak je pravdepodobné, že vonkajšia úprava, balenie
alebo iné prostriedky, na ktoré sa umiestňuje známka, sa budú používať pre
tovary alebo služby a používanie v súvislosti s týmito tovarmi alebo službami
by predstavovalo porušenie práv majiteľa podľa článku 9 ods. 2 a 3, majiteľ
európskej ochrannej známky má právo zakázať: a) umiestniť v obchodnom styku označenie,
ktoré je zhodné alebo podobné európskej ochrannej známke na vonkajšiu úpravu,
balenie alebo iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť; b) ponúkať alebo uvádzať na trh vonkajšiu
úpravu, balenie alebo iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť, alebo
ich na tieto účely skladovať alebo dovážať či vyvážať. Článok 9b
Dátum uplatnenia práv voči tretím osobám 1. Práva z európskej ochrannej známky sa
uplatňujú voči tretím osobám od dátumu zverejnenia zápisu ochrannej známky. 2. Primeranú náhradu škody možno požadovať za
úkony vykonané po dátume zverejnenia prihlášky európskej ochrannej známky, ak
by takéto úkony po zverejnení zápisu ochrannej známky boli na jeho základe
zakázané. 3. Súd, ktorý koná vo veci, nesmie rozhodnúť vo
veci samej až dovtedy, kým zápis nebude zverejnený.“; 14) Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12
Obmedzenie účinkov európskej ochrannej známky 1. Európska ochranná známka neoprávňuje majiteľa
zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku: a) ich vlastné osobné meno alebo adresu; b) označenia alebo znaky, ktoré nie sú
rozlišovacie alebo ktoré sa týkajú druhu, kvality, množstva,
zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovaru alebo poskytnutia
služby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb; c) ochrannú známku na účely identifikácie
alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa
ochrannej známky, najmä ak je používanie ochrannej známky potrebné na
označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o
príslušenstvo alebo náhradné diely. Prvý pododsek sa uplatňuje len v prípade, ak je
používanie treťou osobou v súlade s čestným konaním v priemysle alebo
obchode. 2. Predpokladá sa, že používanie treťou osobou nie
je v súlade s čestným konaním najmä v týchto prípadoch: a) vzbudzuje dojem, že medzi treťou osobou a
majiteľom ochrannej známky existuje obchodný vzťah; b) bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z
dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo je na ujmu
dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky.“; 15) V článku 13 ods. 1 sa slová „v
Spoločenstve“ nahrádzajú slovami „v Európskom hospodárskom priestore“; 16) Vkladá sa tento článok 13a: „Článok 13a
Právo zásahu majiteľa neskoršej zapísanej ochrannej známky ako obhajoba v
konaní o porušení práv 1. V konaniach o porušení práv majiteľ európskej
ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej európskej
ochrannej známky v prípade, ak táto neskoršia zapísaná ochranná známka nie je
vyhlásená za neplatnú podľa článku 53 ods. 3 a 4, článku 54 ods. 1 a 2 a článku
57 ods. 2. 2. V konaniach o porušení práv majiteľ európskej
ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej národnej
ochrannej známky v prípade, ak táto neskoršia zapísaná národná ochranná známka
nie je vyhlásená za neplatnú podľa článku 8, článku 9 ods. 1 a 2 a článku 48
ods. 3 smernice [xxx]. 3. Ak majiteľ európskej ochrannej známky nemá
právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky podľa odsekov 1
alebo 2, majiteľ tejto neskoršej zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať
používanie uvedenej staršej európskej ochrannej známky v konaniach o porušení
práv.“; 17) V článku 15 ods. 1 sa druhý
pododsek nahrádza takto: „Za používanie v zmysle prvého odseku sa
považuje aj: a) používanie európskej ochrannej známky v
podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť
ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná, bez ohľadu na to, či je
ochranná známka v podobe, v akej sa používa, aj zapísaná; b) umiestnenie európskej ochrannej známky na
tovary alebo ich obaly v Únii výhradne na účely vývozu.“; 18) V článku 16 ods. 1 sa úvodná veta
nahrádza takto: „1. Ak sa v článkoch 17 až 24 nestanovuje inak, s
európskou ochrannou známkou ako s predmetom vlastníctva sa zaobchádza v celom
jej rozsahu a na celom území Únie ako s národnou ochrannou známkou zapísanou v
členskom štáte, v ktorom v súlade s registrom európskych ochranných známok
(ďalej len „register“):“; 19) V článku 17 sa vypúšťa odsek 4; 20) Článok 18 sa nahrádza takto: „Článok 18
Prevod ochrannej známky zapísanej na meno obchodného zástupcu 1. Ak je európska ochranná známka bez súhlasu
majiteľa zapísaná na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu osoby, ktorá je
majiteľom takejto ochrannej známky, tento majiteľ je oprávnený požadovať prevod
európskej ochrannej známky vo svoj prospech s výnimkou prípadu, ak takýto
obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie. 2. Majiteľ môže predložiť žiadosť o prevod podľa
odseku 1: a) agentúre namiesto návrhu na vyhlásenie
neplatnosti na základe článku 53 ods. 1 písm. b); b) súdu pre európske ochranné známky v
zmysle článku 95 namiesto vzájomného návrhu na vyhlásenie neplatnosti na
základe článku 100 ods. 1.“; 21) Článok 19 sa mení takto: a) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Práva uvedené v odseku 1 alebo prevod týchto
práv sa na žiadosť jednej zo strán zapíšu do registra a uverejnia.“; b) dopĺňa sa tento odsek 3: „3. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 2 sa
na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“; 22) V článku 20 sa dopĺňa tento
odsek 4: „4. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 3 sa
na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“; 23) V článku 22 sa dopĺňa tento
odsek 6: „6. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 5 sa
na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“; 24) V hlave II sa vkladá tento oddiel 5: „ODDIEL 5
Delegovanie právomocí Článok 24a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) povinnosť prihlasovateľa poskytnúť
preklad alebo prepis uvedený v článku 7 ods. 2 písm. b) v jazyku prihlášky; b) postup na zápis prevodu uvedeného v
článku 17 ods. 5 do registra; c) postup na zápis vzniku alebo prevodu vecného
práva uvedeného v článku 19 ods. 2 do registra; d) postup na zápis exekúcie uvedenej v
článku 20 ods. 3 do registra; e) postup na zápis zahrnutia do konkurzného
konania uvedeného v článku 21 ods. 3 do registra; f) postup na zápis udelenia alebo prevodu
licencie uvedeného v článku 22 ods. 5 do registra; g) postup na zrušenie alebo úpravu zápisu
vecného práva, exekúcie alebo licencie do registra podľa článku 19 ods. 3,
článku 20 ods. 4 a článku 22 ods. 6.“; 25) Článok 25 sa nahrádza takto: „Článok 25
Podanie prihlášky Prihláška európskej ochrannej známky sa podáva
agentúre.“; 26) Článok 26 sa mení takto: a) v odseku 1 sa písmeno d) nahrádza
takto: „d) vyjadrenie ochrannej známky, ktoré spĺňa
požiadavky stanovené v článku 4 písm. b).“; b) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2
prihláška európskej ochrannej známky musí spĺňať formálne náležitosti stanovené
v súlade s článkom 35a písm. b). Ak sa v týchto náležitostiach stanovuje, že
ochrannú známku možno vyjadriť elektronicky, výkonný riaditeľ agentúry môže
určiť formáty a maximálnu veľkosť takéhoto elektronického súboru.“; 27) Článok 27 sa nahrádza takto: „Článok 27
Deň podania Dňom podania prihlášky európskej ochrannej známky
je deň, keď prihlasovateľ podá agentúre dokumenty obsahujúce informácie uvedené
v článku 26 ods. 1, pričom sa musí uhradiť prihlasovací poplatok, na ktorý bol
vydaný platobný rozkaz najneskôr v uvedený deň.“; 28) Článok 28 sa nahrádza takto: „Článok 28
Označovanie a triedenie tovarov a služieb 1. Tovary a služby, v súvislosti s ktorými sa
žiada o zápis, sa zatrieďujú v súlade so systémom triedenia stanoveným Dohodou
z Nice z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely
zápisu známok (ďalej len „triedenie podľa Dohody z Nice“). 2. Tovary a služby, ktoré majú byť predmetom
ochrany ochrannej známky, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne
na to, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah
zamýšľanej ochrany len na tomto základe. Zoznam tovarov a služieb umožňuje, aby
každá položka bola zatriedená len do jednej triedy v rámci triedenia podľa
Dohody z Nice. 3. Na účely odseku 2 možno použiť všeobecné
označenia zahrnuté v názvoch tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice alebo
iné všeobecné pojmy za predpokladu, že spĺňajú požadované normy jasnosti a
presnosti. 4. Agentúra
zamietne prihlášku v súvislosti s označeniami alebo pojmami, ktoré sú nejasné
alebo nepresné, ak prihlasovateľ nenavrhne prijateľné znenie v lehote
stanovenej na tento účel agentúrou. 5. Používanie
všeobecných pojmov vrátane všeobecných označení názvov tried v rámci triedenia
podľa Dohody z Nice sa vykladá tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby
zahrnuté v doslovnom význame označenia alebo pojmu. Používanie
takýchto pojmov alebo označení sa nevykladá tak, že zahŕňa nárok na tovary
alebo služby, ktoré nemôžu byť takto chápané. 6. Keď prihlasovateľ žiada o zápis viac než jednej
triedy, tovary a služby sa zoskupujú podľa tried v rámci triedenia podľa Dohody
z Nice, pričom pred každou skupinou sa uvádza číslo triedy, do ktorej daná
skupina tovarov alebo služieb patrí, a každá skupina sa uvádza v poradí tried. 7. Triedenie tovarov a služieb slúži výhradne na
administratívne účely. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne podobné z toho
dôvodu, že sa uvádzajú v tej istej triede v rámci triedenia podľa Dohody z
Nice, a tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne nepodobné z toho dôvodu, že
sa uvádzajú v rôznych triedach v rámci triedenia podľa Dohody z Nice. 8. Majitelia európskych ochranných známok, o
ktorých zápis sa požiadalo pred 22. júnom 2012 a ktoré sú zapísané len vo
vzťahu k celému názvu triedy podľa Dohody z Nice, môžu vyhlásiť, že ich zámerom
v deň podania bolo získať ochranu v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré
sú mimo rámca tovarov alebo služieb zahrnutých v doslovnom význame názvu danej
triedy, za predpokladu, že takto označené tovary alebo služby sú zahrnuté do
abecedného zoznamu pre danú triedu v rámci vydania triedenia podľa Dohody z
Nice platného v deň podania. Vyhlásenie sa podáva agentúre do štyroch mesiacov
od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a jasným, presným a špecifickým
spôsobom sa v ňom uvádzajú tovary a služby, na ktoré sa pôvodne vzťahoval zámer
majiteľa, okrem tovarov a služieb jednoznačne zahrnutých v doslovnom význame
označení zahrnutých v názve triedy. Agentúra prijíma primerané opatrenia, aby
register zodpovedajúcim spôsobom zmenila. Touto možnosťou nie je dotknuté
uplatňovanie článku 15, článku 42 ods. 2, článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 57
ods. 2. Predpokladá sa, že európske ochranné známky, pre
ktoré nebolo podané vyhlásenie v lehote uvedenej v druhom pododseku, sa od
uplynutia tejto lehoty rozširujú len na tovary alebo služby jednoznačne
zahrnuté v doslovnom význame označení zahrnutých v názve príslušnej triedy.“; 29) V článku 29 ods. 5 sa dopĺňa táto
veta: „Výkonný riaditeľ agentúry v prípade potreby
požiada Komisiu, aby zvážila možnosť zistiť, či štát v zmysle prvej vety
priznal toto recipročné zaobchádzanie.“; 30) Článok 30 sa nahrádza takto: „Článok 30
Uplatnenie práva prednosti 1. Žiadosť
o uplatnenie práv prednosti sa podáva spolu s prihláškou európskej ochrannej
známky a zahŕňa dátum, číslo a krajinu predchádzajúcej prihlášky. 2. Výkonný
riaditeľ agentúry môže určiť, že dodatočné informácie a doklady, ktoré má
poskytnúť prihlasovateľ na podloženie žiadosti o uplatnenie práva prednosti,
nemusia obsahovať všetko to, čo sa požaduje na základe pravidiel prijatých v
súlade s článkom 35a písm. d), za predpokladu, že požadované informácie má
agentúra k dispozícii z iných zdrojov.“; 31) Článok 33 sa mení takto: a) v odseku 1 sa dopĺňa táto veta: „Žiadosť o uplatnenie práv prednosti sa podáva
spolu s prihláškou európskej ochrannej známky.“; b) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Prihlasovateľ, ktorý chce uplatňovať právo
prednosti na základe odseku 1, musí predložiť dôkazy o vystavení tovarov alebo
služieb označených prihlasovanou známkou.“; 32) V článku 34 sa odsek 3 nahrádza
takto: „3. Uplatnená
seniorita pre európsku ochrannú známku zanikne, keď je staršia ochranná známka,
ktorej seniorita sa uplatňuje, vyhlásená za neplatnú alebo zrušená. Keď je
staršia ochranná známka zrušená, seniorita zanikne za predpokladu, že zrušenie
nadobúda účinnosť pred dňom podania alebo dňom práva prednosti európskej
ochrannej známky.“; 33) V hlave III sa vkladá tento oddiel 5: „ODDIEL 5
Delegovanie právomocí Článok 35a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) prostriedky a podmienky podania prihlášky
európskej ochrannej známky agentúre v súlade s článkom 25; b) podrobné informácie týkajúce sa obsahu
prihlášky európskej ochrannej známky podľa článku 26 ods. 1, typ poplatkov,
ktoré sa majú uhradiť za prihlášku podľa článku 26 ods. 2, vrátane čísla tried
tovarov a služieb, na ktoré sa tieto poplatky vzťahujú, a formálne náležitosti
prihlášky uvedené v článku 26 ods. 3; c) postupy na určenie reciprocity v súlade s
článkom 29 ods. 5; d) postup a pravidlá týkajúce sa informácií
a dokladov na uplatnenie práva prednosti predchádzajúcej prihlášky v súlade s
článkom 30; e) postup a pravidlá týkajúce sa dôkazov na
uplatnenie výstavnej priority v súlade s článkom 33 ods. 1; f) postup na uplatnenie seniority národnej
ochrannej známky v súlade s článkom 34 ods. 1 a článkom 35 ods. 1.“; 34) V článku 36 ods. 1 sa
písmeno b) nahrádza takto: „b) prihláška európskej ochrannej známky spĺňa
podmienky stanovené v tomto nariadení a formálne náležitosti uvedené
v článku 26 ods. 3;“; 35) V článku 37 sa vypúšťa odsek 2; 36) V hlave IV sa vypúšťa oddiel 2; 37) Článok 39 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Ak sú splnené podmienky, ktoré prihláška
európskej ochrannej známky musí spĺňať, prihláška sa zverejní na účely článku
42, pokiaľ nebola zamietnutá podľa článku 37. Zverejnením prihlášky nie sú
dotknuté informácie, ktoré už boli sprístupnené verejnosti inak v súlade s
týmto nariadením alebo s delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.“; b) dopĺňa sa tento odsek 3: „3. Agentúra opraví všetky chyby alebo omyly, ku
ktorým došlo pri zverejnení prihlášky.“; 38) Článok 40 sa nahrádza takto: „Článok 40
Pripomienky tretích osôb 1. Každá fyzická alebo právnická osoba a každá
skupina alebo orgán zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb,
obchodníkov alebo spotrebiteľov môže agentúre predložiť písomné pripomienky,
pričom vysvetlí, z akých dôvodov podľa článkov 5 a 7 sa ochranná známka
nezapíše do registra ex offo. Takéto osoby nesmú byť účastníkmi konania pred
agentúrou. 2. Pripomienky tretích osôb sa predkladajú pred
skončením lehoty na podávanie námietok alebo v prípade, že proti ochrannej
známke bola podaná námietka, pred prijatím právoplatného rozhodnutia o námietke. 3. Predložením pripomienok uvedeným v odseku 1 nie
je dotknuté právo agentúry v prípade potreby znovu otvoriť preskúmanie
absolútnych dôvodov z vlastnej iniciatívy kedykoľvek pred zápisom. 4. Pripomienky uvedené v odseku 1 sa
oznámia prihlasovateľovi, ktorý k nim môže zaujať stanovisko.“; 39) V článku 41 sa odsek 3 nahrádza
takto: „3. Námietky sa podávajú v písomnej forme
a musia byť zdôvodnené. Kým sa neuhradí poplatok za námietky, námietky sa
nepovažujú za riadne podané. 4. V lehote stanovenej agentúrou môže namietateľ
predložiť na podloženie svojho prípadu skutočnosti, dôkazy a argumenty.“; 40) V článku 42 ods. 2 prvej vete sa
výraz „v období piatich rokov pred dňom zverejnenia“ nahrádza výrazom „počas
obdobia piatich rokov pred dňom podania alebo dňom práva prednosti“; 41) Článok 44 sa mení takto: a) v odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto: „b) predtým, než agentúra priznala deň podania
uvedený v článku 27, a počas lehoty na podávanie námietok stanovenej v článku
41 ods. 1.“; b) odsek 3 sa vypúšťa; 42) Článok 45 sa nahrádza takto: „Článok 45
Zápis 1. Ak prihláška spĺňa požiadavky tohto nariadenia
a ak neboli podané žiadne námietky v lehote uvedenej
v článku 41 ods. 1 alebo ak boli námietky zamietnuté
právoplatným rozhodnutím, ochranná známka sa zapíše ako európska ochranná
známka. Zápis sa uverejní. 2. Agentúra vydáva osvedčenie o zápise. Osvedčenie
možno vydať elektronickými prostriedkami. 3. Majiteľ zapísanej európskej ochrannej známky má
právo v súvislosti s tovarmi a službami, na ktoré sa vzťahuje zápis, použiť
hneď vedľa ochrannej známky symbol potvrdzujúci, že ochranná známka je zapísaná
v Únii, len pokiaľ jej zápis ostáva v platnosti. O presnom usporiadaní
uvedeného symbolu rozhodne výkonný riaditeľ agentúry. 4. Symbol zapísanej ochrannej známky nesmie
používať nikto iný než majiteľ známky a nesmie sa používať bez súhlasu
majiteľa. Majiteľ ochrannej známky nesmie použiť symbol ochrannej známky pred
zápisom známky ani po zrušení ochrannej známky, vyhlásení jej neplatnosti, jej
zániku alebo vzdaní sa ochrannej známky.“; 43) V hlave IV sa vkladá tento oddiel 7: „ODDIEL 7
Delegovanie právomocí Článok 45a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) postup na preskúmanie súladu s
požiadavkami na deň podania uvedenými v článku 36 ods. 1 písm. a) a s
formálnymi náležitosťami uvedenými v článku 26 ods. 3 a postup na overenie
úhrady poplatkov za triedu uvedených v článku 36 ods. 1 písm. c); b) postup na preskúmanie absolútnych dôvodov
na zamietnutie uvedených v článku 37; c) podrobné informácie, ktoré zahŕňa
zverejnenie prihlášky podľa článku 39 ods. 1; d) postup na opravu chýb a omylov, ku ktorým
došlo pri zverejnení prihlášok európskych ochranných známok podľa článku 39
ods. 3; e) postup na predkladanie pripomienok
tretích osôb podľa článku 40; f) podrobné informácie o postupe na
podávanie a preskúmanie námietok stanovenom v článkoch 41 a 42; g) postupy, ktorými sa riadi zmena prihlášky
podľa článku 43 ods. 2 a rozdelenie prihlášky podľa článku 44; h) údaje, ktoré sa majú zaznamenať do
registra pri zápise európskej ochrannej známky, a podmienky uverejnenia zápisu
uvedené v článku 45 ods. 1, obsah a podmienky vydania osvedčenia o zápise
uvedeného v článku 45 ods. 2.“; 44) V článku 49 sa vypúšťa odsek 3; 45) Vkladá sa tento článok 49a: „Článok 49a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) procedurálne podmienky na obnovu
európskej ochrannej známky podľa článku 47 vrátane typu poplatkov, ktoré sa
majú uhradiť; b) postup, ktorým sa riadi úprava zápisu
európskej ochrannej známky podľa článku 48 ods. 2; c) postup, ktorým sa riadi rozdelenie
európskej ochrannej známky podľa článku 49.“; 46) V článku 50 sa ods. 2 a 3 nahrádzajú
takto: „2. Takéto vzdanie sa deklaruje agentúre majiteľ
ochrannej známky písomnou formou. Účinnosť nadobúda až po zápise do registra.
Platnosť vzdania sa európskej ochrannej známky, ktoré sa deklaruje agentúre na
základe podania návrhu na zrušenie danej ochrannej známky podľa článku 56 ods.
1, je podmienená právoplatným zamietnutím návrhu na zrušenie alebo jeho vzatím
späť.“; „3. Vzdanie sa sa zapisuje len so súhlasom
majiteľa práva zapísaného v registri. Ak bola zapísaná licencia, vzdanie
sa sa zapíše do registra, len ak majiteľ ochrannej známky preukáže, že držiteľa
licencie informoval o svojom zámere vzdať sa známky; tento zápis sa vykoná
po uplynutí lehoty stanovenej v súlade s článkom 57a písm. a).“; 47) V článku 53 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Podmienky uvedené v prvom pododseku písm. a), b)
a c) musia byť splnené v deň podania alebo deň práva prednosti európskej
ochrannej známky.“; 48) V článku 54 ods. 1 a 2 sa slová „ani“
a „ani podať námietku proti používaniu neskoršej ochrannej známky“ vypúšťajú; 49) Článok 56 sa mení takto: a) v ods. 1 písm. c) sa výraz „na základe
práva príslušného členského štátu“ nahrádza výrazom „na základe práva Únie
alebo práva príslušného členského štátu“; b) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Návrh na zrušenie alebo na vyhlásenie
neplatnosti nie je prípustný, ak o návrhu týkajúcom sa rovnakého predmetu a
dôvodu žaloby a tých istých účastníkov konania rozhodla vo veci samej buď
agentúra, alebo súd pre európske ochranné známky podľa článku 95 a rozhodnutie
agentúry alebo daného súdu o uvedenom návrhu nadobudlo právoplatnosť.“; 50) V článku 57 ods. 2 druhej vete sa
slovo „zverejnenia“ nahrádza výrazom „podania alebo ku dňu práva prednosti“; 51) V hlave VI sa vkladá tento oddiel 6: „ODDIEL 6
Delegovanie právomocí Článok 57a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) postup, ktorým sa riadi vzdanie sa
európskej ochrannej známky stanovené v článku 50, vrátane obdobia podľa odseku
3 uvedeného článku; b) postupy, ktorými sa riadi zrušenie a
vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky uvedené v článkoch 56 a 57.“; 52) V článku 58 sa odsek 1 nahrádza
takto: „1. Rozhodnutia všetkých rozhodovacích štruktúr
agentúry uvedených v článku 130 písm. a) až d) možno napadnúť odvolaním. Lehota
na odvolanie stanovená v článku 60 a podanie odvolania majú odkladný účinok.“; 53) Článok 62 sa vypúšťa; 54) V článku 64 sa odsek 3 nahrádza
takto: „3. Rozhodnutia odvolacích senátov nadobudnú
účinnosť až odo dňa uplynutia lehoty uvedenej v článku 65
ods. 5, alebo ak bola žaloba podaná v tejto lehote na Všeobecnom
súde, odo dňa zamietnutia takejto žaloby alebo dňa podania odvolania proti
rozhodnutiu Všeobecného súdu na Súdnom dvore.“; 55) Článok 65 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Proti rozhodnutiam odvolacích senátov vo veci
odvolaní možno podávať žaloby na Všeobecnom súde.“; b) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Všeobecný súd má právomoc napadnuté
rozhodnutie zrušiť alebo upraviť.“; c) odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto: „5. Žaloba sa podáva na Všeobecnom súde do dvoch
mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia odvolacieho senátu. 6. Agentúra prijíma opatrenia nevyhnutné na
dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu alebo v prípade odvolania proti
uvedenému rozsudku s rozsudkom Súdneho dvora.“; 56) Vkladá sa tento článok 65a: „Článok 65a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) obsah odvolania uvedeného v článku 60 a
postup na podanie a preskúmanie odvolania; b) obsah a formu rozhodnutí odvolacích
senátov uvedených v článku 64; c) preplatenie poplatkov za odvolanie
uvedených v článku 60.“; 57) Názov hlavy VIII sa nahrádza takto: „OSOBITNÉ USTANOVENIA O EURÓPSKYCH KOLEKTÍVNYCH
ZNÁMKACH A CERTIFIKAČNÝCH ZNÁMKACH“; 58) Medzi názov hlavy VIII a článok 66 sa
vkladá tento názov: „ODDIEL 1
Európske kolektívne známky“; 59) V článku 66 sa odsek 3 nahrádza
takto: „3. Na európske kolektívne známky sa uplatňujú
hlavy I až VII a IX až XIV, ak sa v tomto oddiele nestanovuje inak.'; 60) V článku 67 ods. 1 sa slová „v
stanovenej lehote“ nahrádzajú slovami „v lehote stanovenej v súlade s článkom
74a“; 61) Článok 69 sa nahrádza takto: „Článok 69
Pripomienky tretích osôb Keď sa agentúre predkladajú písomné pripomienky k
európskej kolektívnej známke podľa článku 40, tieto pripomienky môžu byť
založené aj na osobitných dôvodoch, na základe ktorých sa prihláška európskej
kolektívnej známky zamietne podľa článku 68.“; 62) Vkladá sa tento článok 74a: „Článok 74a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť lehotu uvedenú v článku
67 ods. 1 na predloženie stanov používania európskej kolektívnej známky
agentúre a obsah týchto stanov podľa článku 67 ods. 2.“; 63) V hlave VIII sa dopĺňa tento oddiel
2: „ODDIEL 2
Európske certifikačné známky Článok 74b
Európske certifikačné známky 1. Európska certifikačná známka je európska
ochranná známka, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky známky a ktorá
dokáže rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti
so zemepisným pôvodom, materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania
služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovarov a služieb,
ktoré takto certifikované nie sú. 2. Podať prihlášku európskych certifikačných
známok môže každá právnická osoba vrátane inštitúcií, orgánov a subjektov
podliehajúcich verejnému právu za predpokladu, že: a) právnická osoba nevykonáva činnosť
zahŕňajúcu dodávky tovarov alebo služieb certifikovaného typu; b) právnická osoba má právomoc certifikovať
tovary alebo služby, pre ktoré sa má známka zapísať do registra. 3. Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) môžu
európske certifikačné známky v zmysle odseku 1 tvoriť označenia alebo znaky,
ktoré môžu slúžiť v obchodnom styku na označenie zemepisného pôvodu tovarov
alebo služieb. Certifikačná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe,
aby v obchodnom styku používala takéto označenia alebo znaky, za predpokladu,
že ich tretia osoba bude používať v súlade s čestným konaním v priemysle alebo
obchode. Certifikačná známka sa nesmie uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je
oprávnená používať zemepisný názov. 4. Na európske certifikačné známky sa uplatňujú
hlavy I až VII a IX až XIV, ak sa v tomto oddiele nestanovuje inak. Článok 74c
Stanovy používania známky 1. Prihlasovateľ európskej certifikačnej známky
predkladá stanovy používania certifikačnej známky v lehote stanovenej v súlade
s článkom 74k. 2. V stanovách používania sa bližšie určujú osoby
oprávnené používať známku, vlastnosti, ktoré sa majú prostredníctvom známky
certifikovať, spôsob, akým má certifikačný orgán testovať tieto vlastnosti a
dohliadať na používanie známky, ako aj podmienky používania známky vrátane
sankcií. Článok 74d
Zamietnutie prihlášky 1. Okrem dôvodov zamietnutia prihlášky európskej
ochrannej známky uvedených v článkoch 36 a 37 sa prihláška
európskej certifikačnej známky zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené
články 74b a 74c alebo ak sú stanovy používania v rozpore
s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. 2. Prihláška európskej certifikačnej známky sa
zamietne aj vtedy, ak existuje možnosť zavádzania verejnosti, pokiaľ ide o
charakter alebo významnosť známky, a to najmä vtedy, ak je pravdepodobné, že sa
bude považovať za niečo iné ako za certifikačnú známku. 3. Prihláška sa nezamietne, ak prihlasovateľ
v dôsledku zmeny stanov používania spĺňa požiadavky odsekov 1 a 2. Článok 74e
Pripomienky tretích osôb Keď sa agentúre predkladajú písomné pripomienky k európskej
certifikačnej známke podľa článku 40, tieto pripomienky môžu byť založené aj na
osobitných dôvodoch, na základe ktorých sa prihláška európskej certifikačnej
známky zamietne podľa článku 74d. Článok 74f
Zmena stanov používania známky 1. Majiteľ európskej certifikačnej známky
predkladá agentúre všetky zmeny stanov. 2. Zmeny sa neuvádzajú v registri, ak zmenené
stanovy používania nespĺňajú požiadavky článku 74c alebo ak zahŕňajú jeden z
dôvodov na zamietnutie uvedených v článku 74d. 3. Na zmenené stanovy používania sa uplatňuje
článok 74e. 4. Na účely tohto nariadenia zmeny stanov
používania nadobúdajú účinnosť až dňom zápisu záznamu o zmene do registra. Článok 74g
Prevod Odchylne od článku 17 ods. 1 možno európsku
certifikačnú známku previesť len na právnickú osobu, ktorá spĺňa požiadavky
článku 74b ods. 2. Článok 74h
Osoby, ktoré sú oprávnené podať žalobu pre porušenie práv 1. Žalobu pre porušenie práv môže podať len
majiteľ európskej certifikačnej známky alebo akákoľvek osoba osobitne
splnomocnená majiteľom na tento účel. 2. Majiteľ európskej certifikačnej je oprávnený
nárokovať si náhradu škody v mene osôb, ktoré majú oprávnenie používať túto
známku, ak tieto osoby utrpeli škodu v dôsledku neoprávneného používania
známky. Článok 74i
Dôvody na zrušenie Okrem dôvodov na zrušenie uvedených v článku
51 sa práva majiteľa európskej certifikačnej známky zrušia aj na základe návrhu
podaného agentúre alebo na základe vzájomného návrhu v rámci konania
o porušení práv, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok: a) majiteľ už nespĺňa požiadavky článku 74b
ods. 2; b) majiteľ neurobí príslušné kroky, aby
zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania
uvedenými v stanovách používania, ktorých zmeny boli prípadne uvedené
v registri; c) spôsob používania známky majiteľom
spôsobil, že v súvislosti s touto známkou môže dôjsť k zavádzaniu verejnosti
spôsobom uvedeným v článku 74d ods. 2; d) zmena stanov používania známky bola
uvedená v registri v rozpore s článkom 74f ods. 2, pokiaľ majiteľ známky
ďalšími zmenami stanov používania nedosiahol súlad s požiadavkami uvedeného
článku. Článok 74j
Dôvody na vyhlásenie neplatnosti Okrem dôvodov na vyhlásenie neplatnosti uvedených
v článkoch 52 a 53 sa na základe návrhu podaného agentúre alebo na základe
vzájomného návrhu v rámci konania o porušení práv za neplatnú vyhlási
aj európska certifikačná známka, ktorá je zapísaná v rozpore s článkom 74d,
pokiaľ majiteľ známky zmenami stanov používania nedosiahne súlad s požiadavkami
článku 74d. Článok 74k
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť lehotu uvedenú v článku
74c ods. 1 na predloženie stanov používania európskej certifikačnej známky
agentúre a obsah týchto stanov podľa článku 74c ods. 2.“; 64) Článok 75 sa nahrádza takto: „Článok 75
Forma rozhodnutí a oznámení agentúry 1. V rozhodnutiach agentúry sa uvádza ich
zdôvodnenie. Rozhodnutia vychádzajú iba z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali
účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky. 2. V každom rozhodnutí, oznámení alebo upozornení
zo strany agentúry sa uvádza útvar alebo divízia agentúry, ako aj meno alebo
mená zodpovedného úradníka alebo úradníkov. Podpisuje ich úradník alebo
úradníci alebo namiesto podpisu sa opatria vytlačenou pečiatkou alebo odtlačkom
pečiatky agentúry. Výkonný riaditeľ môže stanoviť, že v prípade doručovania
rozhodnutí, oznámení alebo upozornení zo strany agentúry telefaxom alebo
akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom možno použiť iné
prostriedky identifikácie útvaru alebo divízie agentúry a mena alebo mien
zodpovedného úradníka alebo úradníkov alebo inú identifikáciu ako pečiatku.“; 65) V článku 76 ods. 1 sa dopĺňa táto
veta: „Agentúra pri konaní o neplatnosti podľa článku 52
obmedzuje svoje preskúmanie na dôvody a argumenty predložené účastníkmi
konania.“; 66) V článku 78 sa dopĺňa tento
odsek 5: „5. Výkonný riaditeľ agentúry stanovuje výšku
výdavkov vrátane záloh, ktoré sa majú uhradiť, pokiaľ ide o náklady na
dokazovanie uvedené v článku 93a písm. b).“; 67) Článok 79 sa nahrádza takto: „Článok 79
Oznamovanie 1. Je samozrejmé, že agentúra oznamuje dotknutým
osobám rozhodnutia a predvolania a všetky ostatné vyhlásenia alebo iné
oznámenia, od ktorých sa počíta lehota alebo ktoré musia byť dotknutým osobám
oznámené na základe iných ustanovení tohto nariadenia alebo delegovaných aktov
prijatých podľa tohto nariadenia alebo ktorých oznámenie nariadil výkonný
riaditeľ agentúry. 2. Výkonný riaditeľ môže stanoviť, ktoré dokumenty
okrem rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje lehota na odvolanie a predvolania, sa
oznámia doporučeným listom s doručenkou. 3. Oznámenie možno vykonať elektronickými
prostriedkami, pričom ich podrobné údaje stanovuje výkonný riaditeľ. 4. Ak sa oznámenie vykonáva prostredníctvom
verejného oznamu, výkonný riaditeľ stanovuje spôsob, akým sa má verejný zoznam
sprístupniť, ako aj začiatok jednomesačnej lehoty, po ktorej uplynutí sa
dokument považuje za oznámený.“; 68) Vkladajú sa tieto články 79a, 79b,
79c a 79d: „Článok 79a
Oznámenie o strate práv Ak agentúra zistí, že strata práv vyplýva z tohto
nariadenia alebo delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia bez toho,
aby bolo prijaté akékoľvek rozhodnutie, oznámi to dotknutej osobe v súlade s
článkom 79. Dotknutá osoba môže žiadať o rozhodnutie v tejto veci. Agentúra
prijme takéto rozhodnutie, ak nesúhlasí s osobou, ktorá oň žiada. V opačnom
prípade agentúra svoje zistenie zmení a informuje osobu žiadajúcu o
rozhodnutie. Článok 79b
Oznámenia agentúre Oznámenia určené agentúre možno predkladať
elektronickými prostriedkami. Rozsah a technické podmienky, za ktorých uvedené
oznámenia možno predkladať elektronicky, stanovuje výkonný riaditeľ. Článok 79c
Lehoty 1. Výpočet a trvanie lehôt podliehajú pravidlám
prijatým v súlade s článkom 93a písm. f). 2. Výkonný riaditeľ agentúry pred začiatkom
každého kalendárneho roka určí dni, keď agentúra nebude prijímať dokumenty
alebo keď sa bežná pošta nebude doručovať v mieste sídla agentúry. 3. Výkonný riaditeľ určí trvanie obdobia prerušenia
v prípade všeobecného prerušenia doručovania pošty v členskom štáte, v ktorom
sídli agentúra, alebo v prípade skutočného prerušenia spojenia agentúry s
povolenými elektronickými komunikačnými prostriedkami. 4. Ak mimoriadna udalosť, ako je napríklad
prírodná katastrofa alebo štrajk, preruší alebo naruší riadnu komunikáciu medzi
účastníkmi konania a agentúrou alebo opačne, výkonný riaditeľ môže určiť, že
pre účastníkov konania, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v dotknutom štáte alebo
ktorí vymenovali svojho zástupcu s miestom výkonu činnosti v dotknutom štáte,
všetky lehoty, ktoré by inak uplynuli v deň začiatku takejto udalosti alebo po
ňom a ktoré stanovil výkonný riaditeľ, sa predĺžia až do dátumu, ktorý stanoví
výkonný riaditeľ. Pri stanovení tohto dátumu posudzuje, kedy došlo k ukončeniu
mimoriadnej udalosti. Ak má mimoriadna udalosť dosah na sídlo agentúry, výkonný
riaditeľ pri stanovení uvedie, že sa týka všetkých účastníkov konania. Článok 79d
Oprava chýb a zrejmých chýb Agentúra opravuje akékoľvek jazykové chyby alebo
chyby pri prepise a zrejmé chyby v rozhodnutiach agentúry alebo
technické chyby pripísateľné agentúre pri zápise ochrannej známky alebo pri
uverejnení jej zápisu.“ 69) Článok 80 sa mení takto: a) v odseku 1 prvej vete sa výraz „rozhodnutie,
ktoré je postihnuté zrejmou procedurálnou chybou pripísateľnou“ nahrádza
výrazom „rozhodnutie obsahujúce zrejmú chybu pripísateľnú“; b) v odseku 2 sa druhá veta nahrádza takto: „Zrušenie zápisu do registra alebo zrušenie
rozhodnutia sa uskutoční do jedného roka od dátumu zápisu do registra alebo
dátumu prijatia rozhodnutia po porade s účastníkmi konania a všetkými majiteľmi
predmetných práv na európsku ochrannú známku zapísaných v registri.“; c) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli
dotknuté práva účastníkov konania podať odvolanie podľa článkov 58 a 65 alebo
možnosť opraviť chyby a zrejmé chyby podľa článku 79d. V prípade podania
odvolania proti rozhodnutiu agentúry obsahujúcemu chybu odvolacie konanie stráca
opodstatnenie, keď agentúra svoje rozhodnutie zruší podľa odseku 1 tohto
článku.“; 70) Článok 82 sa mení takto: a) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Tento článok sa nevzťahuje na lehoty stanovené
v článku 29 ods. 1, článku 33 ods. 1, článku 36 ods. 2, článku 41 ods. 1 a 3,
článku 47 ods. 3, článku 60, článku 65 ods. 5, článku 81 a v článku 112 ani na
lehoty stanovené v odseku 1 tohto článku ani na lehotu stanovenú na uplatnenie
seniority podľa článku 34 po podaní prihlášky.“; b) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Ak agentúra akceptuje žiadosť, predpokladá sa,
že k následkom nedodržania lehoty nedošlo. Ak bolo rozhodnutie prijaté v období
medzi uplynutím nedodržanej lehoty a žiadosťou o pokračovanie v konaní, útvar
oprávnený rozhodnúť o zmeškanom úkone preskúma rozhodnutie a ak stačí
uskutočniť samotný zmeškaný úkon, prijme iné rozhodnutie. Ak sa pôvodné
rozhodnutie nemá upraviť, potvrdí sa v písomnej forme.“; 71) Vkladá sa tento článok 82a: „Článok 82a
Prerušenie konania V prípade prerušenia alebo obnovenia konania
agentúra spĺňa podmienky stanovené v súlade s článkom 93a písm. i).“; 72) Článok 83 sa nahrádza takto: „Článok 83
Odkaz na všeobecné zásady Ak v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch
prijatých podľa tohto nariadenia neexistujú procesnoprávne ustanovenia,
agentúra zohľadní zásady procesného práva všeobecne uznávané v členských
štátoch.“; 73) V článku 85 ods. 1 sa slová „v zmysle
podmienok stanovených vo vykonávacom nariadení“ nahrádzajú slovami „v zmysle
podmienok stanovených v súlade s článkom 93a písm. j)“; 74) V článku 86 ods. 2 sa druhá veta
nahrádza takto: „Každý členský štát určí jeden orgán zodpovedný za
overenie pravosti rozhodnutia a jeho kontaktné údaje oznámi
agentúre, Súdnemu dvoru a Komisii. Uvedený orgán vyznačí v rozhodnutí
doložku vykonateľnosti bez akýchkoľvek ďalších formalít okrem overenia pravosti
rozhodnutia.“; 75) Článok 87 sa nahrádza takto: „Článok 87
Register európskych ochranných známok 1. Agentúra vedie register, ktorý obsahuje tie
údaje, ktorých zaznamenanie alebo začlenenie je stanovené v tomto nariadení
alebo v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Agentúra register
aktualizuje. 2. Register je prístupný verejnosti
na nahliadnutie. Možno ho viesť v elektronickej forme. 3. Agentúra vedie elektronickú databázu obsahujúcu
údaje o prihláškach európskych ochranných známok a o zápisoch do registra.
Obsah uvedenej databázy možno sprístupniť verejnosti. Výkonný riaditeľ stanoví
podmienky prístupu do databázy a spôsob, akým možno obsah tejto databázy
sprístupniť v strojovo čitateľnej forme, vrátane zodpovedajúcich poplatkov.“; 76) Článok 88 sa mení takto: a) názov „Nahliadnutie do spisov“ sa
nahrádza názvom „Nahliadnutie do spisov a vedenie spisov“; b) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Ak sa do spisov nahliada podľa odsekov 2 alebo
3, určité dokumenty v spise môžu byť z nahliadnutia vyňaté. Výkonný riaditeľ
určí spôsoby nahliadnutia. 5. Agentúra vedie spisy ku každému postupu
týkajúcemu sa prihlášky európskej ochrannej známky alebo zápisu európskej
ochrannej známky. Formu vedenia týchto spisov určí výkonný riaditeľ. Ak sa
spisy vedú v elektronickom formáte, originály dokumentov, ktoré tvoria základ
takýchto elektronických spisov, budú zničené, keď po ich doručení agentúre
uplynie určitá lehota, ktorú stanoví výkonný riaditeľ.“; 77) Článok 89 sa nahrádza takto: „Článok 89
Pravidelné publikácie 1. Agentúra pravidelne vydáva: a) bulletin európskych ochranných známok,
ktorý obsahuje zápisy vykonané do registra, ako aj ostatné údaje, ktorých
zverejnenie je povinné podľa tohto nariadenia alebo delegovaných aktov
prijatých v súlade s týmto nariadením; b) úradný vestník obsahujúci oznámenia a
informácie všeobecného charakteru vydávané výkonným riaditeľom agentúry, ako aj
všetky ostatné informácie týkajúce sa tohto nariadenia alebo jeho vykonávania. Publikácie uvedené v písmenách a) a b) môžu mať
elektronickú formu. 2. Spôsob a pravidelnosť vydávania bulletinu
európskych ochranných známok určí výkonný riaditeľ. 3. Výkonný riaditeľ môže stanoviť, že určité údaje
sa v úradnom vestníku budú vydávať vo všetkých úradných jazykoch Únie.“ 78) Článok 92 sa mení takto: a) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 druhá
veta, fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú buď bydlisko alebo sídlo,
alebo hlavné miesto podnikania, alebo skutočný a fungujúci priemyselný alebo
obchodný podnik v Únii, musia byť zastupované pred agentúrou v súlade
s článkom 93 ods. 1 vo všetkých konaniach stanovených týmto nariadením,
okrem podávania prihlášky európskej ochrannej známky. Odchylne od prvého pododseku fyzické alebo
právnické osoby v zmysle uvedeného pododseku nemusia byť zastúpené pred
agentúrou v prípadoch stanovených v súlade s článkom 93a písm. p).“; b) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. V prípade splnenia podmienok stanovených v súlade
s článkom 93a písm. p) sa vymenuje spoločný zástupca.“; 79) Článok 93 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Zastupovanie fyzických alebo právnických osôb
pred agentúrou môžu vykonávať iba: a) odborníci z oblasti práva kvalifikovaní
v členskom štáte, ktorí majú svoje miesto podnikania v rámci Únie, pokiaľ sú
oprávnení v rámci daného štátu konať ako zástupcovia v záležitostiach
týkajúcich sa ochranných známok; b) odborní zástupcovia, ktorých mená sú uvedené
v zozname vedenom na tento účel agentúrou. Zástupcovia konajúci pred agentúrou predkladajú
agentúre na jej žiadosť podpísané splnomocnenie na vloženie do spisov.“ b) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Výkonný riaditeľ agentúry môže udeliť výnimku
z: a) požiadavky podľa odseku 2 písm. c)
druhej vety, ak žiadateľ predloží dôkaz o tom, že požadovanú kvalifikáciu
získal iným spôsobom; b) požiadavky podľa odseku 2 písm. a) v
prípade vysokokvalifikovaných odborníkov za predpokladu, že sú splnené
požiadavky podľa odseku 2 písm. b) a c).“; c) odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Určitú osobu možno vyradiť zo zoznamu
odborných zástupcov za podmienok stanovených v súlade s článkom 93a písm. p).“;
80) V hlave IX sa vkladá tento oddiel 5: „ODDIEL 5
Udelenie právomocí Článok 93a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) požiadavky týkajúce sa formy rozhodnutí
uvedených v článku 75; b) podmienky týkajúce sa ústnych konaní a
dokazovania podľa článkov 77 a 78; c) podmienky týkajúce sa oznámenia podľa
článku 79; d) postup na oznámenie o strate práv podľa
článku 79a; e) pravidlá týkajúce sa komunikačných
prostriedkov vrátane elektronických komunikačných prostriedkov uvedených v
článku 79b, ktoré majú používať účastníci konania pred agentúrou, a formuláre,
ktoré má sprístupniť agentúra; f) pravidlá, ktorými sa riadi výpočet a
trvanie lehôt uvedených v článku 79c ods. 1; g) postup na opravu jazykových chýb alebo
chýb pri prepise a zrejmých chýb v rozhodnutiach agentúry a
technických chýb pripísateľných agentúre pri zápise ochrannej známky alebo pri
uverejnení jej zápisu podľa článku 79d; h) postup na zrušenie rozhodnutia alebo
zrušenie zápisu do registra podľa článku 80 ods. 1; i) podmienky prerušenia a obnovenia konania
pred agentúrou podľa článku 82a; j) postupy týkajúce sa rozdelenia a
stanovenia výšky trov konania podľa článku 85 ods. 1; k) údaje uvedené v článku 87 ods. 1; l) postup na nahliadnutie do spisov podľa
článku 88 vrátane častí spisov vyňatých z nahliadnutia a podmienky vedenia spisov
agentúry podľa článku 88 ods. 5; m) podmienky uverejňovania údajov a zápisov
uvedených v článku 89 ods. 1 písm. a) v bulletine európskych ochranných známok
vrátane typu informácií a jazyky, v ktorých sa uvedené údaje a zápisy majú
uverejňovať; n) pravidelnosť, formu a jazyky vydávania
publikácií úradného vestníka agentúry uvedených v článku 89 ods. 1 písm. b); o) podmienky výmeny informácií a oznámení
medzi agentúrou a orgánmi členských štátov a podmienky týkajúce sa nahliadnutia
do spisov súdmi alebo orgánmi členských štátov alebo ich prostredníctvom podľa
článku 90; p) výnimky z povinnosti byť zastúpený pred
agentúrou podľa článku 92 ods. 2, podmienky, za ktorých sa vymenuje spoločný
zástupca podľa článku 92 ods. 4, podmienky, za ktorých musia zamestnanci
uvedení v článku 92 ods. 3 a oprávnení zástupcovia uvedení v článku 93 ods. 1
predložiť agentúre podpísané splnomocnenie, aby mohli vykonávať zastupovanie,
obsah uvedeného splnomocnenia a podmienky, za ktorých možno určitú osobu
vyradiť zo zoznamu oprávnených zástupcov uvedeného v článku 93 ods. 5.“; 81) V hlave X sa názov oddielu 1 nahrádza
takto: „Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa
právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach“; 82) Článok 94 sa mení takto: a) názov sa nahrádza takto: „Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa
právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach“; b) v odseku 1 sa výraz „ustanovenia
nariadenia (ES) č. 44/2001“ nahrádza výrazom „pravidlá Únie týkajúce sa
právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“; c) dopĺňa sa tento odsek 3: „3. Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES)
č. 44/2001 podľa potreby zahŕňajú Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a
Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach podpísanú 19. októbra 2005.“; 83) V článku 96 písm. c) sa výraz „článku
9 ods. 3 v druhej vete“ nahrádza výrazom „článku 9b ods. 2“; 84) V článku 99 sa odsek 3 nahrádza
takto: „3. V prípade žalôb uvedených
v článku 96 písm. a) a c) námietka týkajúca sa
zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti európskej ochrannej známky predložená
inak ako formou vzájomného návrhu je prípustná, pokiaľ odporca tvrdí, že práva
majiteľa európskej ochrannej známky mohli byť zrušené z dôvodu, že táto
známka sa v čase podania žaloby pre porušenie práv skutočne nepoužívala.“; 85) Článok 100 sa mení takto: a) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Súd pre európske ochranné známky, na ktorý bol
podaný vzájomný návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej
ochrannej známky, nezačne s preskúmaním vzájomného návrhu skôr, než
zainteresovaný účastník konania alebo súd informuje agentúru o dátume podania
vzájomného návrhu. Agentúra túto informáciu zaznamená do registra. Ak návrh na
zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky prerokúva
agentúra, informuje o tom súd, ktorý konanie preruší, až kým sa neprijme
právoplatné rozhodnutie o prihláške alebo kým sa prihláška nevezme späť.“; b) odsek 6 sa nahrádza takto: „6. Ak súd pre európske ochranné známky vynesie
rozsudok vo veci vzájomného návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti
európskej ochrannej známky, ktorý nadobudol právoplatnosť, kópiu rozsudku
agentúre zašle bezodkladne buď súd, alebo ktorýkoľvek z účastníkov
vnútroštátneho konania. Agentúra alebo ktorýkoľvek zo zainteresovaných
účastníkov konania môže požadovať informácie o takomto zaslaní. Agentúra uvedie
rozsudok v registri a prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s jeho
výrokovou časťou.“; 86) V článku 102 sa odsek 2 nahrádza
takto: „2. Súd pre európske ochranné známky môže
uplatňovať aj opatrenia alebo príkazy, ktoré sú dostupné podľa uplatniteľného
práva a ktoré považuje za primerané za daných okolností prípadu.“; 87) Článok 108 sa vypúšťa; 88) V článku 113 ods. 3 sa výraz „spolu s
formálnymi podmienkami stanovenými vo vykonávacom nariadení“ nahrádzajú výrazom
„spolu s formálnymi podmienkami stanovenými v súlade s článkom 114a“; 89) V článku 114 ods. 2 sa slová „vo
vykonávacom nariadení“ nahrádzajú slovami „v delegovaných aktoch prijatých v
súlade s týmto nariadením“; 90) Vkladá sa tento článok 114a: „Článok 114a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť formálne podmienky,
ktoré musí spĺňať žiadosť o premenu európskej ochrannej známky, podrobné
informácie týkajúce sa jej preskúmania a jej zverejnenia.“; 91) V článku 116 sa odsek 2 nahrádza
takto: „2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže
agentúra využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí
nie sú zamestnancami agentúry. Riadiaca rada prijme rozhodnutie, v ktorom
stanoví pravidlá vysielania národných expertov do agentúry.“; 92) V článku 117 sa slová „na úrad“
nahrádzajú slovami „na agentúru a jej zamestnancov“; 93) Článok 119 sa mení takto: a) v odseku 6 druhom pododseku sa
druhá veta nahrádza takto: „Preklad sa predloží v lehote stanovenej v súlade
s článkom 144a písm. b).“; b) dopĺňa sa tento odsek 8: „8. Spôsob osvedčovania prekladov určí výkonný
riaditeľ.“; 94) V článku 120 ods. 1 sa slová
„vykonávacím nariadením“ nahrádzajú slovami „delegovaným aktom prijatým podľa
tohto nariadenia“; 95) Článok 122 sa vypúšťa; 96) Článok 123 sa nahrádza takto: „Článok 123
Transparentnosť 1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
1049/2001 (*) sa vzťahuje na dokumenty uchovávané agentúrou. 2. Riadiaca rada prijme podrobné pravidlá
uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001. 3. Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa
článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 možno za podmienok stanovených v článkoch
228 a 263 zmluvy podať sťažnosť ombudsmanovi alebo žalobu na Súdnom dvore
Európskej únie. 4.
Spracovávanie osobných údajov agentúrou podlieha nariadeniu Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (**). (*) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (**) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.“; 97) Vkladá sa tento článok 123a: „Článok 123a
Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých
neutajovaných skutočností Agentúra
uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na
ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných
skutočností v zmysle prílohy k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom
(*). Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa vzťahuje okrem iného na ustanovenia
týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií. (*) Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.“; 98) V hlave XII sa vkladá tento oddiel
1a: „ODDIEL 1a
Úlohy agentúry a spolupráca na podporu zbližovania Článok 123b
Úlohy agentúry 1. Agentúra má tieto úlohy: a) spravuje a podporuje systém európskych
ochranných známok stanovený v tomto nariadení; b) spravuje a podporuje systém európskych
dizajnov stanovený v nariadení Rady (ES) č. 6/2002 (*); c) podporuje zbližovanie postupov a
nástrojov v oblasti ochranných známok a vzorov v spolupráci s centrálnymi
úradmi priemyselného vlastníctva v členských štátoch vrátane Úradu Beneluxu pre
duševné vlastníctvo; d) vykonáva úlohy uvedené v nariadení
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 (**). 2. Agentúra v súvislosti s úlohami uvedenými v
odseku 1 spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, subjektmi, úradmi priemyselného
vlastníctva, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami. 3. Agentúra môže poskytovať dobrovoľné služby
mediácie s cieľom pomôcť účastníkom konania dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie
sporu. Článok 123c
Spolupráca na podporu zbližovania postupov a nástrojov 1. Agentúra a úrady priemyselného vlastníctva
členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo navzájom spolupracujú
v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov v oblasti ochranných známok a
vzorov. Táto spolupráca zahŕňa tieto oblasti činnosti: a) vypracovávanie spoločných noriem
preskúmania; b) vytváranie spoločných alebo prepojených
databáz a portálov na účely konzultácie, vyhľadávania a triedenia v celej Únii; c) nepretržité poskytovanie a výmenu údajov
a informácií vrátane ich poskytovania do databáz a portálov uvedených v písmene
b); d) stanovenie spoločných noriem a praktík s
cieľom zabezpečiť interoperabilitu postupov a systémov v celej Únii a posilniť
ich konzistentnosť, efektívnosť a účinnosť; e) zdieľanie informácií o právach a
postupoch priemyselného vlastníctva vrátane vzájomnej podpory poskytovanej
poradenským a informačným strediskám; f) výmenu technickej expertízy a pomoci v
súvislosti s oblasťami uvedenými v písmenách a) až e). 2. Agentúra vymedzuje, vypracúva a koordinuje
spoločné projekty v záujme Únie v súvislosti s oblasťami uvedenými v odseku 1.
Vymedzenie projektu zahŕňa špecifické povinnosti a funkcie každého zúčastneného
úradu priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradu Beneluxu pre duševné
vlastníctvo. 3. Úrady priemyselného vlastníctva členských
štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo sa účinne zapájajú do spoločných
projektov uvedených v odseku 2 s cieľom zabezpečiť ich rozvoj, fungovanie,
interoperabilitu a aktualizáciu. 4.
Agentúra poskytuje finančnú podporu na spoločné projekty v záujme Únie uvedené
v odseku 2, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie účinnej účasti úradov
priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradu Beneluxu pre duševné
vlastníctvo na projektoch v zmysle odseku 3. Táto finančná podpora môže mať
formu grantov. Celková výška financovania nesmie presiahnuť 10 % ročného
príjmu agentúry. Príjemcami grantov sú úrady priemyselného vlastníctva
členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo. Granty možno udeľovať
bez výziev na predkladanie návrhov v súlade s rozpočtovými pravidlami
uplatniteľnými na agentúru a so zásadami postupov udeľovania grantov
obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012
o rozpočtových pravidlách (***) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ)
č. 1268/2012 (****). (*) Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1. (**) Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 1. (***) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (****) Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1.“; 99) V hlave XII sa oddiely 2 a 3
nahrádzajú takto: „ODDIEL 2
Riadiaca rada Článok 124
Funkcie riadiacej rady 1. Bez toho, aby boli dotknuté funkcie pridelené
rozpočtovému výboru v oddiele 5, riadiaca rada má tieto funkcie: a) na základe návrhu predloženého výkonným
riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. c) riadiaca rada prijíma ročný
pracovný program agentúry na nasledujúci rok s prihliadnutím na stanovisko
Komisie a prijatý ročný pracovný program poskytne Európskemu parlamentu, Rade a
Komisii; b) na základe návrhu predloženého výkonným
riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. d) a s prihliadnutím na
stanovisko Komisie riadiaca rada prijme viacročný strategický program agentúry
vrátane stratégie agentúry v oblasti medzinárodnej spolupráce v nadväznosti na
výmenu názorov medzi výkonným riaditeľom a príslušným výborom v Európskom
parlamente a prijatý viacročný strategický program poskytne Európskemu
parlamentu, Rade a Komisii; c) na základe návrhu predloženého výkonným
riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. f) riadiaca rada prijme ročnú
správu a prijatú ročnú správu poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a
Dvoru audítorov; d) na základe návrhu predloženého výkonným
riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. g) riadiaca rada prijme
viacročný plán zamestnaneckej politiky; e) riadiaca rada prijme pravidlá prevencie a
riadenia konfliktov záujmov v agentúre; f) vo vzťahu k pracovníkom agentúry
vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu
orgánu a na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu
splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho
orgánu“); g) riadiaca rada prijíma primerané vykonávacie
pravidlá pre služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov
v súlade článkom 110 služobného poriadku; h) riadiaca rada vymenúva výkonného
riaditeľa a zástupcu alebo zástupcov výkonného riaditeľa podľa článku 129 a
môže ich odvolať z funkcie a vymenúva predsedu odvolacích senátov, predsedov
jednotlivých senátov a členov odvolacích senátov podľa článku 136; i) riadiaca rada zabezpečuje primerané
opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom
a externom audite a hodnotení uvedených v článku 165a, ako aj z vyšetrovaní
Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF); j) pred prijatím usmernení týkajúcich sa
preskúmania vykonávaného agentúrou a v iných prípadoch uvedených
v tomto nariadení sa uskutočňujú konzultácie s riadiacou radou; k) riadiaca rada môže poskytovať stanoviská
a žiadosti o informácie výkonnému riaditeľovi a Komisii, ak to považuje za
potrebné. 2. Riadiaca rada v súlade s článkom 110
služobného poriadku a s článkom 142 podmienok zamestnávania ostatných
zamestnancov prijíma rozhodnutie na základe článku 142 ods. 1 služobného
poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov,
ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného
riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie
právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci
delegovať ďalej. Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca
rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí
menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval
právomoc, a tieto právomoci vykonáva sama alebo ich deleguje na jedného zo
svojich členov alebo člena personálu okrem výkonného riaditeľa. Článok 125
Zloženie riadiacej rady 1. Riadiaca rada je zložená z jedného
zástupcu každého členského štátu a z dvoch zástupcov Komisie
a ich náhradníkov. 2. Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho
poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. 3. Funkčné obdobie je štyri roky. Funkčné obdobie
možno predĺžiť. Článok 126
Predseda riadiacej rady 1. Riadiaca rada volí spomedzi svojich členov
predsedu a podpredsedu. Podpredseda zastupuje ex offo predsedu
v prípade, že predseda nemôže vykonávať svoje povinnosti. 2. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je
štyri roky. Funkčné obdobie možno obnoviť raz. V prípade, že sa členstvo v
riadiacej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné
obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu. Článok 127
Zasadnutia 1. Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda. 2. Na rokovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, ak
riadiaca rada nerozhodne inak. 3. Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú raz
za rok. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie
alebo jednej tretiny členských štátov. 4. Riadiaca rada prijme rokovací poriadok. 5. Riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia
absolútnou väčšinou svojich členov. V prípade rozhodnutí, ktoré je riadiaca
rada splnomocnená prijímať podľa článku 124 ods. 1 písm. a) a b), článku 126
ods. 1 a článku 129 ods. 2 a 4, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jej
členov. V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas. 6. Riadiaca rada môže vyzvať pozorovateľov, aby sa
zúčastnili na jej zasadnutiach. 7. Sekretariát riadiacej rade zabezpečuje
agentúra. ODDIEL 2a
Výkonná rada Článok 127a
Zriadenie Riadiaca rada môže zriadiť výkonnú radu. Článok 127b
Funkcie a organizácia 1. Výkonná rada pomáha riadiacej rade. 2. Výkonná rada má tieto funkcie: a) pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijímať
riadiaca rada; b) spolu s riadiacou radou zabezpečuje
primerané opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ
o internom a externom audite a hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu
pre boj proti podvodom (OLAF); c) bez toho, aby boli dotknuté funkcie
výkonného riaditeľa v zmysle článku 128, pomáha mu pri vykonávaní rozhodnutí
riadiacej rady a poskytuje súvisiace odporúčania s cieľom posilniť dohľad nad
administratívnym riadením. 3. Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti,
výkonná rada prijíma niektoré dočasné rozhodnutia v mene riadiacej rady, a to
najmä o otázkach administratívneho riadenia, vrátane rozhodnutí o
pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu. 4. Výkonná rada je zložená z predsedu riadiacej
riady, jedného zástupcu Komisie v riadiacej rade a troch ďalších členov,
ktorých riadiaca rada vymenuje spomedzi svojich členov. Predseda riadiacej rady
je aj predsedom výkonnej rady. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach
výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo. 5. Funkčné obdobie členov výkonnej rady je štyri
roky. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa končí aj
funkčné obdobie členov riadiacej rady. 6. Výkonná rada uskutoční aspoň jedno riadne
zasadnutie raz za tri mesiace. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu
alebo na žiadosť svojich členov. 7. Výkonná rada dodržiava rokovací poriadok, ktorý
stanovuje riadiaca rada. ODDIEL 3
Výkonný riaditeľ Článok 128
Funkcie výkonného riaditeľa 1. Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ. Výkonný
riaditeľ sa zodpovedá riadiacej rade. 2. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie,
riadiacej rady a rozpočtového výboru, výkonný riaditeľ je pri výkone svojich
povinností nezávislý a nesmie prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho
iného subjektu. 3. Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry. 4. Výkonný riaditeľ má najmä tieto funkcie: a) vykonáva všetky nevyhnutné kroky vrátane
prijímania interných administratívnych predpisov a zverejňovania oznámení
s cieľom zabezpečiť fungovanie agentúry; b) vykonáva rozhodnutia prijímané riadiacou
radou; c) pripravuje návrh ročného pracovného
programu, v ktorom uvádza odhad ľudských a finančných zdrojov pre každú
činnosť, a po porade s Komisiou ho predkladá riadiacej rade; d) pripravuje návrh viacročného
strategického programu vrátane stratégie agentúry v oblasti medzinárodnej
spolupráce a po porade s Komisiou a po výmene názorov s príslušným výborom v
Európskom parlamente ho predkladá riadiacej rade; e) plní ročný pracovný program a viacročný
strategický program a riadiacej rade podáva správu o ich plnení; f) pripravuje ročnú správu o činnostiach
agentúry a predkladá ju riadiacej rade na schválenie; g) pripravuje návrh viacročného plánu
zamestnaneckej politiky a po porade s Komisiou ho predkladá riadiacej rade; h) pripravuje akčný plán nadväzujúci na
zistenia vyplývajúce zo správ o internom alebo externom audite a z hodnotení,
ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dva razy
do roka podáva Komisii a riadiacej rade správu o pokroku; i) chráni finančné záujmy Únie
prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na boj proti podvodom,
korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ako aj pomocou účinných
kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania nenáležite
vyplatených súm a prípadne uplatňovania účinných, primeraných a odrádzajúcich
administratívnych a finančných sankcií; j) pripravuje stratégiu agentúry v oblasti
boja proti podvodom a predkladá ju na schválenie rozpočtovému výboru; k) v záujme zaistenia jednotného
uplatňovania nariadenia môže rozšírenému odvolaciemu senátu postúpiť otázky
týkajúce sa práva, a to najmä v prípade, ak odvolací senát vydal k týmto
otázkam odlišné rozhodnutia; l) vypracováva odhady príjmov a výdavkov
agentúry a plní rozpočet; m) vykonáva právomoci, ktoré mu udelila
riadiaca rada vo vzťahu k zamestnancom podľa článku 124 ods. 1 písm. f); n) vykonáva právomoci, ktoré mu boli udelené
na základe článku 26 ods. 3, článku 29 ods. 5, článku 30 ods. 2, článku 45 ods.
3, článku 75 ods. 2, článku 78 ods. 5, článkov 79, 79b, 79c, článku 87 ods. 3,
článkov 88, 89, článku 93 ods. 4, článku 119 ods. 8 a článku 144 v súlade
s kritériami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných aktoch prijatých
podľa tohto nariadenia; o) svoje funkcie môže delegovať. 5. Výkonnému riaditeľovi pomáha jeden alebo
viacerí zástupcovia výkonného riaditeľa. V prípade neprítomnosti alebo
indispozície výkonného riaditeľa ho v súlade s postupom stanoveným riadiacou
radou nahradí zástupca výkonného riaditeľa alebo jeden zo zástupcov výkonného
riaditeľa. Článok 129
Vymenovanie výkonného riaditeľa a jeho odvolanie z funkcie a predĺženie jeho
funkčného obdobia 1. Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zástupca
agentúry podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. 2. Výkonného riaditeľa vymenováva riadiaca rada zo
zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou pri uplatnení otvoreného a
transparentného postupu výberového konania. Pred vymenovaním môže byť kandidát,
ktorého vybrala riadiaca rada, vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom
Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Na účely uzatvorenia
zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru predseda riadiacej rady. Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len
na základe rozhodnutia riadiacej rady konajúcej na návrh Európskej komisie. 3. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť
rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní
hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy
a výzvy agentúry. 4. Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v
ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 3, môže predĺžiť funkčné
obdobie výkonného riaditeľa raz najviac o päť rokov. 5. Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo
predĺžené, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na inom výberovom
konaní na rovnaké miesto. 6. Zástupca alebo zástupcovia výkonného riaditeľa
sa vymenúvajú alebo odvolávajú z funkcie podľa odseku 2 po porade s výkonným
riaditeľom a prípadne so zvoleným výkonným riaditeľom. Funkčné obdobie zástupcu
výkonného riaditeľa je päť rokov. Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie podľa
odseku 4 ho môže po porade s výkonným riaditeľom predĺžiť raz najviac o päť
rokov.; 100) Článok 130 sa mení takto: a) písmeno c) sa nahrádza takto: „c) útvar poverený vedením registra;“ b) dopĺňa sa toto písmeno f): „f) akékoľvek iné oddelenie alebo osoba, ktoré na
tento účel vymenoval výkonný riaditeľ.“; 101) V článku 132 ods. 2 sa
tretia veta nahrádza takto: „V špecifických prípadoch stanovených v súlade s
článkom 144a písm. c) prijíma rozhodnutia jeden člen.“; 102) Článok 133 sa nahrádza takto: „Článok 133
Útvar poverený vedením registra 1. Útvar poverený vedením registra je zodpovedný
za prijímanie rozhodnutí v súvislosti so zápismi do registra. 2. Je zodpovedný aj za vedenie zoznamu odborných
zástupcov uvedeného v článku 93 ods. 2. 3. Rozhodnutia útvaru prijíma jeden člen.“; 103) Článok 134 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1.
Zrušovacie oddelenie je zodpovedné za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa: a) návrhov na zrušenie alebo vyhlásenie
neplatnosti európskej ochrannej známky; b) žiadosti o prevod európskej ochrannej
známky podľa článku 18.“; b) v odseku 2 sa tretia veta nahrádza takto: „V špecifických prípadoch stanovených v súlade s
článkom 144a písm. c) prijíma rozhodnutia jeden člen.“; 104) Vkladá sa tento článok 134a: „Článok 134a
Všeobecná právomoc Rozhodnutia požadované podľa tohto nariadenia,
ktoré nepatria do právomoci prieskumového pracovníka, námietkového oddelenia,
zrušovacieho oddelenia ani útvaru povereného vedením registra, prijíma
ktorýkoľvek úradník alebo oddelenie, ktoré na tento účel vymenoval výkonný
riaditeľ.“; 105) Článok 135 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Odvolacie senáty sú zodpovedné za rozhodovanie
o odvolaniach proti rozhodnutiam prijatým podľa článkov 131 až 134a.“; b) v odseku 3 sa písmeno (a) nahrádza takto: „a) orgán odvolacích senátov uvedený v článku 136
ods. 4 písm. a) alebo“; c) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Rozšírený senát je zodpovedný aj za predkladanie
odôvodnených stanovísk k otázkam práva, ktoré mu postúpil výkonný riaditeľ
podľa článku 128 ods. 4 písm. k).“; d) v odseku 5 sa vypúšťa posledná veta; 106) Článok 136 sa nahrádza takto: „Článok 136
Nezávislosť členov odvolacích senátov 1. Predseda odvolacích senátov a predsedovia
senátov sú vymenovaní v súlade s postupom stanoveným
v článku 129 na vymenovanie výkonného riaditeľa na obdobie piatich
rokov. Počas tohto funkčného obdobia nesmú byť odvolaní z funkcie, pokiaľ
neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie a pokiaľ v tejto
súvislosti nerozhodne Súdny dvor na základe žiadosti inštitúcie, ktorá ich
vymenovala. 2. Funkčné obdobie predsedu odvolacích senátov
možno predĺžiť raz o ďalšie päťročné obdobie alebo do dosiahnutia dôchodkového
veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že
riadiaca rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky jeho činnosti. 3. Funkčné obdobie predsedov senátov možno
predĺžiť o ďalšie päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak
sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že riadiaca
rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti a predseda odvolacích
senátov vyjadril priaznivé stanovisko. 4. Predseda odvolacích senátov má tieto riadiace
a organizačné funkcie: a) predsedá orgánu odvolacích senátov
zodpovednému za stanovenie pravidiel a organizovanie práce senátov; b) zabezpečuje výkon rozhodnutí orgánu; c) prideľuje prípady senátu na základe
objektívnych kritérií určených orgánom odvolacích senátov; d) zasiela výkonnému riaditeľovi prehľad
výdavkových požiadaviek orgánu na účely vypracovania odhadu výdavkov. Predseda odvolacích senátov predsedá rozšírenému
senátu. 5. Členov odvolacích senátov vymenúva riadiaca
rada na obdobie piatich rokov. Ich funkčné obdobie možno predĺžiť o ďalšie
päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek
dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že riadiaca rada predtým
pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti a predseda odvolacích senátov
vyjadril priaznivé stanovisko. 6. Členovia odvolacích senátov nesmú byť odvolaní
zo svojich funkcií, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie
a pokiaľ v tejto súvislosti nerozhodne Súdny dvor, keď mu prípad
postúpila riadiaca rada na odporúčanie predsedu odvolacích senátov po porade
s predsedom senátu, do ktorého príslušný člen patrí. 7. Predseda odvolacích senátov a predsedovia a
členovia jednotlivých senátov sú nezávislí. Pri svojom rozhodovaní nie sú
viazaní žiadnymi pokynmi. 8. Rozhodnutia prijaté rozšíreným odvolacím
senátom alebo stanoviská k otázkam práva, ktoré mu postúpil výkonný riaditeľ
podľa článku 135, sú pre rozhodovacie štruktúry agentúry uvedené v článku 130
záväzné. 9. Predseda odvolacích senátov a predsedovia a
členovia odvolacích senátov nesmú byť prieskumovými pracovníkmi ani členmi
námietkových oddelení, útvaru povereného vedením registra ani zrušovacích
oddelení."; 107) Článok 138 sa nahrádza takto: „Článok 138
Rozpočtový výbor 1. Rozpočtový výbor má funkcie, ktoré mu boli pridelené
v tomto oddiele. 2. Článok 125, článok 126 a článok 127 ods. 1 až
4, 6 a 7 sa na rozpočtový výbor uplatňujú primerane. 3. Rozpočtový výbor prijíma svoje rozhodnutia
absolútnou väčšinou svojich členov. Pri rozhodnutiach, ktoré je rozpočtový
výbor splnomocnený prijímať podľa článku 140 ods. 3 a
článku 143, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jeho členov.
V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas.“; 108) V článku 139 sa dopĺňa tento
odsek 4: „4. Agentúra raz za dva roky vypracuje správu o
svojej finančnej situácii a predloží ju Komisii. Komisia na základe tejto
správy preskúma finančnú situáciu agentúry.“; 109) Vkladá sa tento článok 141a: „Článok 141a
Boj proti podvodom 1. V záujme uľahčenia boja proti podvodom,
korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999
agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka
vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF), a prijme primerané opatrenia týkajúce sa všetkých zamestnancov agentúry
s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode. 2. Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať
na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov,
dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie
zo strany agentúry. 3. OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane
kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi
podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96
na účely zistenia, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanou
agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu
konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. 4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3,
platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými
organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante
musia obsahovať ustanovenia, ktoré Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF
výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci
ich príslušných právomocí. 5. Rozpočtový výbor prijme stratégiu v oblasti
boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, s prihliadnutím na
analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať.“; 110) Článok 144 sa nahrádza takto: „Článok 144
Poplatky 1. Okrem poplatkov uvedených v článku 26 ods. 2,
článku 36 ods. 1 písm. c), článku 41 ods. 3, článku 44 ods. 4, článku 47 ods. 1
a 3, článku 49 ods. 4, článku 56 ods. 2, článku 60, článku 81 ods. 3, článku 82
ods. 1, článku 113 ods. 1 a článku 147 ods. 5 sa poplatky účtujú v týchto
prípadoch: a) vyhotovenie kópie osvedčenia
o zápise; b) zápis licencie alebo iného práva v
súvislosti s európskou ochrannou známkou; c) zápis licencie alebo iného práva v
súvislosti s prihláškou európskej ochrannej známky; d) zrušenie zápisu licencie alebo iného
práva; e) úprava zapísanej európskej ochrannej
známky; f) vyhotovenie výpisu z registra; g) nahliadnutie do spisov; h) vyhotovenie kópií dokumentov spisu; i) vyhotovenie overených kópií prihlášky; j) oznámenie informácií uvedených
v spise; k) kontrola určenia trov konania, ktoré sa
majú preplatiť. 2. Výška poplatkov uvedených v odseku 1 sa určí na
takej úrovni, aby sa zabezpečila v zásade dostatočná výška z nich
plynúcich príjmov na to, aby bol rozpočet agentúry vyvážený a aby sa zároveň
zabránilo nahromadeniu značných prebytkov. Bez toho, aby bol dotknutý článok
139 ods. 4, Komisia preskúma úroveň poplatkov, ak by k značnému prebytku došlo
opakovane. Ak toto preskúmanie nevedie k zníženiu alebo zmene úrovne poplatkov,
ktorá zabraňuje ďalšiemu nahromadeniu značného prebytku, prebytok nahromadený
po preskúmaní sa presunie do rozpočtu Únie. 3. Výkonný riaditeľ stanovuje sumu, ktorá sa má
účtovať za iné služby poskytované agentúrou než služby uvedené v odseku 1 a za
publikácie vydávané agentúrou v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom
akte prijatom podľa článku 144a písm. d). Suma, ktorá sa má účtovať, nesmie
prekročiť výšku nevyhnutnú na pokrytie nákladov na špecifickú službu
poskytovanú agentúrou. 4. V súlade s kritériami stanovenými v delegovanom
akte prijatom podľa článku 144a písm. d) výkonný riaditeľ môže prijať tieto
opatrenia: a) môže stanoviť, ktoré špecifické metódy
úhrady iné než metódy stanovené v súlade s článkom 144a písm. d) možno použiť,
a to najmä prostredníctvom vkladov na bežné účty v držbe agentúry; b) môže stanoviť sumy, pri nedosiahnutí
ktorých sa nadmerná suma uhradená na pokrytie poplatku nepreplatí; c) môže upustiť od núteného vymáhania
splatnej sumy, ak suma, ktorá sa má získať späť, je minimálna, alebo ak takéto
vymáhanie má príliš neistý výsledok. Ak možno použiť metódy úhrady poplatkov uvedené v
písmene a), výkonný riaditeľ určí dátum, keď sa takéto poplatky majú považovať
za uhradené agentúre.“; 111) Vkladá sa tento oddiel 6: „ODDIEL 6
Delegovanie právomocí Článok 144a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom určiť: a) špecifické kritériá používania jazykov
podľa článku 119; b) prípady, v ktorých rozhodnutia vo veci
námietky a rozhodnutia o zrušení prijíma jeden člen podľa článku 132 ods. 2 a
článku 134 ods. 2; c) podrobné informácie týkajúce sa
organizácie odvolacích senátov vrátane zriadenia a úlohy orgánu odvolacích
senátov uvedeného v článku 135 ods. 3 písm. a), zloženia rozšíreného senátu a
pravidiel postúpenia prípadov tomuto senátu podľa článku 135 ods. 4 a
podmienok, za ktorých rozhodnutia prijíma jeden člen v súlade s článkom 135
ods. 2 a 5; d) systém poplatkov splatných agentúre v
súlade s článkom 144 vrátane výšky poplatkov, metódy úhrady, meny, dátum
splatnosti poplatkov, dátum, keď sa poplatky považujú za uhradené, a dôsledky
nevykonania úhrady alebo neskorej úhrady a nedostatočnej a nadmernej úhrady,
služby, ktoré môžu byť bezplatné, a kritériá, na základe ktorých môže výkonný
riaditeľ vykonávať právomoci stanovené v článku 144 ods. 3 a 4.“; 112) V článku 145 sa slová „jeho
vykonávacie nariadenia“ nahrádzajú slovami „delegované akty prijaté podľa tohto
nariadenia“; 113) V článku 147 sa odseky 4, 5
a 6 nahrádzajú takto: „4. Podanie medzinárodnej prihlášky podlieha
poplatku, ktorý sa hradí agentúre. Ak má byť medzinárodný zápis založený na
európskej ochrannej známke po jej zápise, poplatok je splatný v deň zápisu
európskej ochrannej známky. Pokiaľ nebol uhradený požadovaný poplatok,
prihláška sa nepovažuje za podanú. 5. Medzinárodná prihláška musí spĺňať formálne
náležitosti stanovené v súlade s článkom 161a písm. a). 6. Agentúra preskúma, či medzinárodná prihláška
spĺňa náležitosti stanovené v článku 146 a v odsekoch 1, 3 a 5 tohto článku. 7. Agentúra medzinárodnú prihlášku postúpi čo
najskôr medzinárodnému úradu.“; 114) Vkladá sa tento článok 148a: „Článok 148a
Oznámenie o neplatnosti základnej prihlášky alebo zápisu Agentúra do piatich rokov odo dňa medzinárodného
zápisu oznámi medzinárodnému úradu skutočnosti a rozhodnutia, ktoré majú vplyv
na platnosť prihlášky európskej ochrannej známky alebo zápisu európskej
ochrannej známky, na ktorej bol založený medzinárodný zápis.“; 115) V článku 149 sa dopĺňa táto veta: „Žiadosť musí spĺňať formálne náležitosti
stanovené v súlade s článkom 161a písm. c).“; 116) V článku 154 sa vypúšťa
odsek 4; 117) Vkladá sa tento článok 154a: „Článok 154a
Kolektívne a certifikačné známky Keď je medzinárodný zápis založený na základnej
prihláške alebo základom zápise týkajúcom sa kolektívnej známky, certifikačnej
známky alebo garančnej známky, agentúra dodržiava postupy stanovené v súlade s
článkom 161a písm. f).“; 118) Článok 155 sa vypúšťa; 119) Článok 156 sa mení takto: a) v odseku 2 sa slová „šesť mesiacov“
nahrádzajú slovami „jeden mesiac“; b) odsek 4 sa vypúšťa; 120) Vkladajú sa tieto články 158a, 158b a
158c: „Článok 158a
Právny účinok zápisu prevodov Zápis zmeny majiteľa medzinárodného zápisu v
medzinárodnom registri má rovnaký účinok ako zápis prevodu do registra podľa
článku 17. Článok 158b
Právny účinok zápisu licencií a iných práv Zápis licencie alebo obmedzenia dispozičného práva
majiteľa v súvislosti s medzinárodným zápisom v medzinárodnom registri má
rovnaký účinok ako zápis licencie, vecného práva, exekúcie alebo konkurzného
konania do registra podľa článkov 19, 20, 21 a 22. Článok 158c
Preskúmanie žiadostí o zápis prevodov, licencií alebo obmedzení dispozičných
práv majiteľov Agentúra v prípadoch stanovených v súlade s
článkom 161a písm. h) postupuje medzinárodnému úradu žiadosti o zápis zmeny
majiteľa, licencie alebo obmedzenia dispozičného práva majiteľa, zmenu alebo
zrušenie licencie alebo zrušenie obmedzenia dispozičného práva majiteľa, ktoré
jej boli podané.“; 121) Článok 159 sa mení takto: a) v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto: „b) vyznačenie členského štátu, ktorý je zmluvnou
stranou madridského protokolu, za predpokladu, že ku dňu, keď sa požiadalo o
premenu, bolo možné vyznačiť tento členský štát priamo podľa madridského
protokolu. Uplatňujú sa články 112, 113 a 114.“ b) v odseku 2 sa vypúšťajú slová „alebo
madridskej dohody“; 122) V hlave XIII sa vkladá tento oddiel 4: „ODDIEL 4
Udelenie právomocí Článok 161a
Delegovanie právomocí Komisia je splnomocnená prijať delegované akty
v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť: a) formálne náležitosti medzinárodnej
prihlášky uvedené v článku 147 ods. 5, postup preskúmania medzinárodnej
prihlášky podľa článku 147 ods. 6 a podmienky postúpenia medzinárodnej
prihlášky medzinárodnému úradu podľa článku 147 ods. 4; b) podmienky týkajúce sa oznamovania podľa
článku 148a; c) formálne náležitosti žiadosti
o územné rozšírenie uvedenej v článku 149 ods. 2, postup na preskúmanie
týchto náležitostí a podmienky postúpenia žiadosti o územné rozšírenie
medzinárodnému úradu; d) postup na podanie návrhu na uplatnenie
seniority podľa článku 153; e) postupy na preskúmanie absolútnych
dôvodov na odmietnutie ochrany uvedených v článku 154 a na podanie a
preskúmanie námietok podľa článku 156 vrátane potrebných oznámení, ktoré sa
majú doručiť medzinárodnému úradu; f) postupy v súvislosti s medzinárodným
zápisom uvedeným v článku 154a; g) prípady, v ktorých agentúra
medzinárodnému úradu oznamuje neplatnosť účinkov medzinárodného zápisu podľa
článku 158, a informácie, ktoré takéto oznámenie obsahuje; h) podmienky postúpenia žiadostí uvedených v
článku 158c medzinárodnému úradu; i) podmienky, ktoré musí spĺňať žiadosť
o premenu podľa článku 159 ods. 1; j) formálne náležitosti žiadosti o zmenu
podľa článku 161 a postupy na takúto zmenu; k) podmienky oznámení medzi agentúrou a
medzinárodným úradom vrátane oznámení, ktoré sa majú doručovať podľa článku 147
ods. 4, článku 148a, článku 153 ods. 2 a článku 158c.“; 123) Článok 162 sa vypúšťa; 124) Článok 163 sa vypúšťa; 125) Vkladá sa tento článok 163a: „Článok 163a
Vykonávanie delegovania právomoci 1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii
udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v
článkoch 24a, 35a, 45a, 49a, 57a, 65a, 74a, 74k, 93a, 114a, 144a a 161a sa
udeľuje na dobu neurčitú. 3. Delegovanie právomoci uvedené v odseku 2 môže
Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa
ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda
účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený.
Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu
parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24a, 35a,
45a, 49a, 57a, 65a, 74a, 74k, 93a, 114a, 144a a 161a nadobudne účinnosť, len ak
Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch
mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade
alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali
Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho
parlamentu alebo Rady sa táto lehota predlžuje o dva mesiace.“; 126) Článok 164 sa vypúšťa; 127) Vkladá sa tento článok 165a: „Článok 165a
Hodnotenie a preskúmanie 1. Komisia do roku 2019 a potom raz za päť rokov
dá vypracovať hodnotenie vykonávania tohto nariadenia. 2. V rámci hodnotenia sa preskúmava právny rámec
pre spoluprácu medzi agentúrou, úradmi priemyselného vlastníctva členských
štátov a Úradom Beneluxu pre duševné vlastníctvo, pričom osobitná pozornosť sa
venuje mechanizmu financovania. V rámci hodnotenia sa posúdi aj vplyv,
efektívnosť a účinnosť agentúry a jej pracovných postupov. V rámci hodnotenia
sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančný vplyv každej
takejto zmeny. 3. Hodnotiacu správu spolu s jej závermi predloží
Komisia Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Výsledky hodnotenia
sa zverejnia. 4. Pri príležitosti každého druhého hodnotenia sa
posúdia výsledky dosiahnuté agentúrou vzhľadom na jej ciele, mandát
a úlohy. Ak sa Komisia domnieva, že pokračovanie existencie agentúry už
nie je vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnené, môže navrhnúť
zrušenie tohto nariadenia.“ Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť [uveďte
dátum 90 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie]. Článok 1 bod 9, bod 10 písm. b), body 21, 22,
23, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 34, 37, 38, 41, 44, 46, 57, 58, 59, 60, 61, 63, 64,
66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 75, 76, 77, 78, 79, 88, 89, 93, 94, 99 sa
uplatňuje od [uveďte prvý deň prvého mesiaca 18 mesiacov po dátume uvedenom v
prvom odseku], pokiaľ sa týka článku 128 ods. 4 písm. n), bodu 101, bodu 103 písm.
b), bodu 105 písm. d), bodov 112, 113, 114, 115, 117, 120, 123 a 124. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a
priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Závery
Rady pre konkurencieschopnosť z 21. a 22. mája 2007, dokument Rady 9427/07. [2] Oznámenie
Komisie: „Najskôr myslieť v malom“, Iniciatíva „Small Business Act“ pre
Európu, KOM(2008) 394 v konečnom znení, 25. júna 2008. [3] KOM(2008)
465 v konečnom znení, 16. júla 2008. [4] KOM(2010)
546 v konečnom znení, 6. októbra 2010. [5] Jednotný
trh pre práva duševného vlastníctva: Podpora kreativity a inovácií na
zabezpečenie hospodárskeho rastu, pracovných miest vysokej kvality a
prvotriednych výrobkov a služieb v Európe, KOM(2011) 287. [6] Záverečná
štúdia IMP vrátane príloh je k dispozícii na adrese
http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/tm/index_en.htm. [7] Závery
Rady pre konkurencieschopnosť z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému
ochrannej známky v EÚ, Ú. v. EÚ C 140, 29.5.2010, s. 22. [8] Ú. v.
OHIM 2005, s. 1402. [9] Ú. v. EÚ
L 343, 14.12.2012, s. 1. [10] Ú. v. EÚ L
154, 17.6.2009, s. 1. [11] Ú. v. EÚ L
39, 13.2.2008, s. 16. [12] Dohoda o
obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s.
213. [13] Stanovisko
generálneho advokáta Jääskinena vo veci C-323/09, Interflora, bod 9. [14] Rozsudok z
11. septembra 2007, vec C-17/06, Céline, Zb., s. I-07041. [15] Ú. v. EÚ L
376, 27.12.2006, s. 21. [16] Rozsudok z
1. decembra 2011, veci C-446/09 Philips a C-495/09 Nokia. [17] Spoločné
vyhlásenia Rady a Komisie Európskych spoločenstiev uvedené v zápisnici zo
zasadnutia Rady k prvej smernici Rady o aproximácii právnych predpisov
členských štátov v oblasti ochranných známok, ktorá bola prijatá 21. decembra
1988. [18] Rozsudok z
19. júna 2012, vec C-307/10, „IP Translator“. [19] Oznámenie
predsedu úradu č. 2/12, Ú. v. OHIM 7/2002. [20] Ú. v. ES L 303, 15.12.1995, s. 1. [21] Ú. v. ES L
303, 15.12.1995, s. 33. [22] Ú. v. ES L
28, 6.2.1996, s. 11. [23] Ú. v. EÚ
C 146 E, 12.6.2008, s. 79. [24] Ú. v. EÚ
L 78, 24.3.2009, s. 1. [25] Ú. v. ES
L 40, 11.2.1989, s. 1. [26] Ú. v. EÚ
L 299, 8.11.2008, s. 25. [27] KOM(2008)
465. [28] Ú. v. EÚ
C 140, 29.5.2010, s. 22. [29] KOM(2011)
287. [30] Ú. v. ES
L 336, 23.12.1994, s. 214. [31] Ú. v. EÚ
L 376, 27.12.2006, s. 21.