DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Tento návrh umožní členským štátom ratifikovať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189 o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (ďalej len „dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti“ alebo „dohovor“).

Dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti bol prijatý na 100. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce 16. júna 2011 a má nadobudnúť platnosť v septembri 2013. Ustanovuje sa ním globálna minimálna ochrana pri práci pre pracovníkov v domácnosti.

Do decembra 2012 ratifikovali dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti tri členské štáty MOP. Je jedným z dohovorov MOP, ktoré MOP označila za aktuálne, a preto sa aktívne podporujú.

Európska únia (EÚ) sa zaväzuje interne aj vo svojich zahraničných vzťahoch podporovať program dôstojnej práce. Pracovné normy sú kľúčovým prvkom koncepcie dôstojnej práce. Ratifikácia dohôd MOP členskými štátmi teda predstavuje dôležitý signál, pokiaľ ide o súdržnosť politiky Únie v oblasti zlepšovania pracovných noriem na celom svete.

Okrem toho v rámci stratégie EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi[1] Komisia vyzvala členské štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné nástroje, dohody a právne záväzky, ktoré prispejú k účinnejšiemu, koordinovanejšiemu a koherentnejšiemu riešeniu problematiky obchodovania s ľuďmi. Medzi tieto nástroje patrí aj dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti.

Preto je potrebné, aby sa v prípade dohovoru č. 189 o pracovníkoch v domácnosti odstránili všetky právne prekážky na úrovni EÚ, ktoré bránia ratifikácii členskými štátmi, keďže jeho obsah nie je problematický s ohľadom na existujúce acquis Únie.

Ustanovenia dohovoru č. 189 o pracovníkoch v domácnosti majú pomôcť obmedziť zneužívanie a vykorisťovanie pracovníkov v domácnosti. Článok 1 dohovoru vymedzuje pracovníka v domácnosti ako každú osobu vykonávajúcu prácu v domácnosti (práca vykonávaná v domácnosti alebo v domácnostiach alebo práca vykonávaná pre domácnosť alebo domácnosti), ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu. V dohovore sa vyžaduje, aby členské štáty MOP prijali opatrenia na predchádzanie násiliu a detskej práci v kontexte domáceho zamestnania. Článok 3 chráni základné pracovné práva pracovníkov v domácnosti tým, že sa v ňom vyžaduje, aby každý zmluvný štát prijal opatrenia stanovené v dohovore s cieľom rešpektovať, podporovať a napĺňať základné zásady a práva pri práci. Nasledujúce ustanovenia vyžadujú, aby sa členské štáty ILO usilovali najmä o tieto ciele:

· stanoviť minimálny vek na prácu v domácnosti a prijať ochranné opatrenia pre pracovníkov mladších než 18 rokov,

· zabrániť zneužívaniu a násiliu,

· zabezpečiť spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky,

· uistiť sa, že pracovníci majú informácie o podmienkach a podrobnostiach svojho pracovného pomeru,

· regulovať prijímanie zahraničných pracovníkov a zabezpečiť slobodu pohybu,

· presadzovať rovnaké zaobchádzanie medzi domácimi zamestnancami a inými pracovníkmi, pokiaľ ide o odmeňovanie a dávky,

· regulovať a monitorovať súkromné pracovné agentúry a

· vypracovať osobitný mechanizmus na riešenie sťažností.

Dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti sa odvoláva na oblasti práva Únie, v ktorých miera regulácie už dosiahla pokročilé štádium.

Dohovor sa zaoberá najmä otázkami týkajúcimi sa oblasti sociálnej politiky, v ktorej právo Únie stanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci, ochranou mladých ľudí pri práci, ochranou materstva, písomným vyhlásením, pracovným časom, prisťahovalectvom a dočasnou agentúrnou prácou[2].

Dohovor sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa oblasti boja proti diskriminácii, v ktorej právo Únie stanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s rovnosťou v zamestnaní, rovnosťou pohlaví a ochranou materstva[3].

Dohovor sa takisto zaoberá otázkami týkajúcimi sa oblasti justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach a oblasti azylu a prisťahovalectva, v ktorých právo Únie stanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi a sankciami voči zamestnávateľom[4].

Článok 8 dohovoru o pracovníkoch v domácnosti sa navyše zaoberá ochranou migrujúcich pracovníkov v domácnosti, čo zahŕňa otázky týkajúce sa slobody pohybu pracovníkov podľa právnych predpisov Únie[5].

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Neuplatňuje sa.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

V súlade s pravidlami týkajúcimi sa vonkajších právomocí, ktoré vypracoval Súdny dvor Európskej únie[6], a to najmä pokiaľ ide o uzatvorenie a ratifikáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce[7], členské štáty nie sú spôsobilé samostatne rozhodnúť o ratifikácii dohovoru bez predchádzajúceho povolenia Rady, pokiaľ ide o časti dohovoru, ktoré patria do právomoci Únie.

Zároveň sama Európska únia nemôže ratifikovať žiadny dohovor MOP, pretože zmluvnými stranami takýchto dohovorov môžu byť iba členské štáty.

Ak teda predmet dohody alebo zmluvy čiastočne spadá do právomoci Únie a čiastočne do právomoci členských štátov, inštitúcie Únie a členské štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu spoluprácu pri ratifikácii dohovoru a pri vykonávaní záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru[8].

Pokiaľ ide o tri dohovory prijaté v poslednom desaťročí, ktorých určité časti spadajú do právomoci Únie, Rada preto splnomocnila členské štáty, aby v záujme Únie ratifikovali tie časti, ktoré spadajú do právomoci Únie[9]. Komisia takisto prijala návrh takéhoto rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o dohovor č. 170 o chemických látkach[10].

Pokiaľ ide konkrétne o dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti, miera regulácie v rôznych otázkach sociálnej politiky a v oblastiach boja proti diskriminácii, justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach a azylu a prisťahovalectva, na ktoré sa vzťahuje dohovor, dosiahla také pokročilé štádium, že členské štáty už nemôžu v oblasti vonkajších vzťahov pri týchto otázkach konať zvrchovane[11]. Článok 153 ZFEÚ predstavuje hlavný právny základ pre príslušné právo Únie, ktoré je vo väčšine prípadov podrobnejšie než všeobecné zásady, ktoré stanovuje dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti. Medzi všeobecnými zásadami stanovenými v dohovore a právom Únie neexistuje nijaký rozpor a neexistuje ani nesúlad medzi ustanoveniami dohovoru a minimálnymi požiadavkami v týchto oblastiach stanovenými v acquis Únie.

Z článku 19 ods. 8 stanov MOP vyplýva, že dohovor obsahuje minimálne štandardy, čo znamená, že vnútroštátne vykonávacie právne predpisy môžu stanoviť vyššie štandardy než tie, ktoré sú stanovené v dohovore.

Medzi pravidlami ochrany pracovníkov a rovnakého zaobchádzania s nimi podľa dohovoru a minimálnymi požiadavkami podľa acquis Únie z hľadiska prístupu neexistuje nijaký nesúlad. Znamená to, že opatrenia Únie môžu byť prísnejšie než normy MOP a naopak[12].

Dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti obsahuje jeden článok o ochrane migrujúcich pracovníkov v domácnosti (článok 8), ktorý by mohol potenciálne narúšať slobodu pohybu pracovníkov – teda oblasť, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie[13]. Hlavným cieľom dohovoru však nie je regulovať oblasti, ktoré spadajú do výlučnej kompetencie Únie. Okrem toho sa v článku 8 ods. 2 dohovoru uvádza, že povinnosť získať písomnú ponuku pred prekročením štátnej hranice sa neuplatňuje na oblasti regionálnej hospodárskej integrácie. Toto ochranné ustanovenie bráni akejkoľvek potenciálnej nezlučiteľnosti medzi dohovorom a acquis Únie, pokiaľ ide o slobodu pohybu pracovníkov podľa článku 45 ZFEÚ a nariadenia č. 492/2011. Ustanovenia dohovoru v tejto oblasti teda nie sú nezlučiteľné s acquis Únie.

Cieľom tohto návrhu je preto splnomocniť členské štáty, aby v záujme Únie ratifikovali tie časti dohovoru č. 189 o pracovníkoch v domácnosti, ktoré spadajú do právomoci Únie.

Návrh je založený na článku 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý je analogicky uplatniteľný, v spojení s článkom 153 ZFEÚ, ktorý predstavuje hlavný právny základ právnych predpisov Únie v oblasti ochrany a zlepšovania pracovných podmienok pracovníkov.

2013/0085 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v) a s článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[14],

keďže:

(1)       Európsky parlament, Rada a Komisia podporujú ratifikáciu medzinárodných dohovorov o práci, ktoré Medzinárodná organizácia práce označila za aktuálne, čím prispievajú k úsiliu Európskej únie zabezpečiť dôstojnú prácu všetkým ľuďom v Únii, ako aj mimo nej, ktorého dôležitou súčasťou je zlepšovanie pracovných podmienok pracovníkov.

(2)       Väčšinu pravidiel stanovených v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (ďalej len „dohovor“) do veľkej miery pokrýva acquis Únie v oblastiach sociálnej politiky[15], boja proti diskriminácii[16], justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach[17] a azylu a prisťahovalectva[18].

(3)       Ustanovenia dohovoru týkajúce sa ochrany migrujúcich pracovníkov v domácnosti potenciálne vplývajú na slobodu pohybu pracovníkov – oblasť, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie[19].

(4)       Niektoré časti dohovoru preto spadajú do právomoci Únie a členské štáty nesmú mimo inštitucionálneho rámca Únie[20] v súvislosti s týmito časťami prijímať žiadne záväzky.

(5)       Únia nemôže dohovor ratifikovať, pretože jeho stranami môžu byť len členské štáty.

(6)       V tejto situácii musia členské štáty a inštitúcie Únie pri ratifikácii dohovoru spolupracovať.

(7)       Rada preto splnomocní členské štáty, ktoré sú viazané právom Únie týkajúcim sa minimálnych požiadaviek v oblasti pracovných podmienok, aby dohovor ratifikovali v záujme Európskej únie.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty sa týmto splnomocňujú, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189), pokiaľ ide o časti spadajúce do právomoci, ktorá bola na Úniu prenesená zmluvami.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi, COM(2012) 286 z 19. 6. 2012.

[2]               Smernica 89/391/EHS, smernica 94/33/EHS, smernica 91/533/EHS, smernica 2003/88/ES, smernica 2011/98/EÚ, smernica 2008/104/ES.

[3]               Smernica 2000/78/ES, smernica 2000/43/ES, smernica 2006/54/ES, smernica 92/85/EHS.

[4]               Smernica 2011/36/ES, smernica 2009/52/ES.

[5]               Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011.

[6]               Rozsudok Súdneho dvora vo veci AETR č. 22/70 z 31. marca 1971, Zb. 1971, s. 263; pozri aj článok 3 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa tieto zásady kodifikovali.

[7]               Stanovisko 2/91 SD z 19. marca 1993, ktoré sa vzťahuje na dohovor č. 170 o chemických látkach, Zb. 1993, strana I-1061.

[8]               Stanovisko 2/91 SD (tamtiež), body 36, 37 a 38.

[9]               V poslednom desaťročí boli prijaté tri rozhodnutia Rady, ktorými sa členské štáty splnomocňujú na ratifikáciu dohovorov MOP: Rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2005, ktorým sa členské štáty oprávňujú ratifikovať v záujme Európskeho spoločenstva Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dokladoch totožnosti námorníkov (Dohovor č. 185), Ú. v. EÚ L 136 z 30.5.2005, s. 1; Rozhodnutie Rady zo 7. júna 2007, ktorým sa členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (Ú. v. EÚ L 161 z 22.6.2007, s. 63); a Rozhodnutie Rady zo 7. júna 2010, ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybárstva z roku 2007 (Dohovor č. 188), Ú. v. EÚ 145 z 11.6.2010, s. 12.

[10]             COM(2012) 677 z 20. novembra 2012.

[11]             Stanovisko 2/91 SD, body 25 a 26.

[12]             Stanovisko 2/91 SD, bod 18.

[13]             Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011.

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Vrátane rámcovej smernice 89/391/EHS o zdraví a bezpečnosti, smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci, smernice 92/85/EHS o ochrane materstva, smernice 91/533/EHS o písomnom vyhlásení, smernice 2003/88/ES o pracovnom čase a smernice 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci.

[16]             Vrátane smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, smernice 2006/54/ES o rodovej rovnosti a smernice 92/85/EHS o ochrane materstva.

[17]             Vrátane smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania.

[18]             Vrátane smernice 2009/52/ES o sankciách voči zamestnávateľom a smernice 2011/98/EÚ o jednotnom povolení.

[19]             Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011.

[20]             Stanovisko 2/91 Európskeho súdneho dvora z 19. marca 1993, Zb. 1993, s. I-1061, bod 26.