DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), v antidumpingovom konaní týkajúcom sa dovozu bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických.

Všeobecný kontext

Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Dočasné opatrenia neboli v tomto prípade zavedené.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia.

Základné nariadenie neobsahuje ustanovenia vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Pripojený návrh nariadenia Rady sa zakladá na konečných zisteniach o dumpingu, ujme, príčinných súvislostiach a záujme Únie. Navrhuje sa preto, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktoré by sa malo uverejniť najneskôr 22. februára 2013.

Právny základ

Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

Uvedenie spôsobu, akým sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje.

Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu:

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2013/0009 (NLE)

Návrh

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) po konzultácii s poradným výborom,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie konania

(1) Dňa 25. novembra 2011 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prostredníctvom oznámenia o začatí konania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[2] oznámila začatie antidumpingového konania (ďalej len „antidumpingové konanie“ alebo „konanie“) týkajúceho sa dovozu bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2) V ten istý deň Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[3] oznámila začatie antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu bioetanolu s pôvodom v USA do Únie a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „antisubvenčné konanie“). Toto konanie sa ukončí 21. decembra 2012 bez uloženia vyrovnávacích opatrení.

(3) Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného 12. októbra 2011 európskym združením výrobcov etanolu z obnoviteľných zdrojov ePURE (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby bioetanolu v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

1.2. Strany, ktorých sa konanie týka

(4) Komisia o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vývozcov/výrobcov v USA, dovozcov a ostatné strany, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a príslušné orgány USA. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5) Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

1.2.1. Výber vzorky vývozcov/výrobcov v USA

(6) Vzhľadom na možný veľký počet vývozcov/výrobcov v USA sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(7) S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vzorku vybrať, boli vývozcovia/výrobcovia v USA požiadaní, aby sa prihlásili Komisii do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a aby v odpovedi na formulár na výber vzorky poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobou a predajom bioetanolu za obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“), ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

(8) S príslušnými orgánmi USA sa konzultoval aj výber reprezentatívnej vzorky.

(9) V stanovenej pätnásťdňovej lehote sa prihlásilo viac než 60 vývozcov/výrobcov, ktorí poskytli požadované informácie.

(10) V súlade s článkom 17 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu bioetanolu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Vybraná vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov bioetanolu v USA (vzorka z USA).

(11) Počas prešetrovania sa zistilo, že produkcia jedného výrobcu zahrnutého do vzorky z USA nebola v období prešetrovania vyvezená do Únie. Preto táto spoločnosť bola vylúčená zo vzorky.

(12) Napriek skutočnosti, že ostatní výrobcovia zaradení do vzorky vo formulári na výber vzorky uviedli vývoz bioetanolu do Únie, prešetrovaním sa zistilo, že ani jeden z nich bioetanol na trh Únie nevyvážal. V skutočnosti výrobok predávali na domácom trhu neprepojeným obchodníkom/výrobcom zmesí, ktorí ho potom zmiešavali s benzínom a následne predávali na domácom trhu a na vývoz najmä do Únie. Počas prešetrovania na mieste sa zistilo, že v skutočnosti v rozpore s dojmom, ktorý zanechali informácie vo formulároch na výber vzorky poskytnuté výrobcami z USA zahrnutými do vzorky, títo výrobcovia neboli systematicky informovaní, či je ich výroba určená na trh Únie, alebo má iné miesto určenia vrátane trhu USA, a nepoznali ani predajné ceny obchodníkov/výrobcov zmesí. Vlastne to znamená, že výrobcovia bioetanolu z USA nie sú vývozcami príslušného výrobku do Únie. Vývozcami sú v skutočnosti obchodníci/výrobcovia zmesí. Z toho vyplýva, že údaje získané a overené na úrovni vzorky USA v predbežnom štádiu neumožnili zistiť, či sa počas OP bioetanol z USA vyvážal do Únie za dumpingové ceny.

(13) V tom čase sa preto nemohli uložiť žiadne antidumpingové opatrenia.

(14) Na identifikáciu vývozu bioetanolu do Únie sa vzorka USA opierala najmä o údaje poskytnuté neprepojenými výrobcami zmesí/obchodníkmi, ktorí v predbežnom štádiu neboli podrobení prešetrovaniu. Aj keď v predbežnom štádiu jeden z týchto obchodníkov spolupracoval na prešetrovaní a poskytol dodatočné údaje, tieto údaje neboli dostatočné na to, aby sa mohli presne a spoľahlivo zistiť údaje nevyhnutné na účel výpočtu dumpingových rozpätí.

(15) Z hľadiska dokončenia prešetrovania týkajúceho sa dumpingu sa tak považovalo za nevyhnutné vychádzať pri ňom skôr z údajov obchodníkov a výrobcov zmesí, ktorí v skutočnosti príslušný výrobok vyvážali do Únie.

(16) Dotazníky týkajúce sa dumpingu sa tak poslali ôsmim najväčším obchodníkom/výrobcom zmesí z USA, identifikovaným počas prešetrovania vzorky USA. Títo obchodníci/výrobcovia zmesí predstavujú viac než 90 % celkového vývozu bioetanolu do Únie. Dvaja z nich boli ochotní spolupracovať pri prešetrovaní a ich vývoz predstavuje zhruba 51 % celkového vývozu bioetanolu do Únie počas OP.

1.2.2. Výber vzorky výrobcov z Únie

(17) Vzhľadom na možný veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(18) Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov z Únie (vzorka z EÚ). Táto vzorka pozostávala z piatich spoločností a skupín z 19 výrobcov z Únie, ktorí boli známi pred začatím prešetrovania. Vzorka sa vyberala na základe objemu výroby bioetanolu počas obdobia prešetrovania a podľa geografickej polohy známych výrobcov. Táto vzorka predstavovala 48 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas obdobia prešetrovania.

(19) Prešetrovanie však odhalilo, že skupiny zaradené do vzorky z EÚ pozostávajú z veľkého počtu spoločností alebo samostatných subjektov, ktoré vyrábajú a predávajú podobný výrobok. V tomto prípade by to znamenalo, že by bolo potrebné prešetriť 13 spoločností a vzhľadom na čas vyhradený na prešetrovanie nebolo možné prešetriť všetky. Preto sa rozhodlo, že sa znovu preskúmajú údaje. ktoré slúžili na výber reprezentatívnej vzorky. Dospelo sa k názoru, že vzorka by mala byť zložená z najväčších jednotlivých výrobných subjektov v Únii a skupín tak, aby sa zohľadnilo aj určité geografické rozloženie výrobcov z Únie.

(20) Takto sa nakoniec na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja bioetanolu počas obdobia prešetrovania a podľa geografickej polohy výrobcu vybrala konečná vzorka z EÚ pozostávajúca zo šiestich jednotlivých výrobcov. Títo výrobcovia, nachádzajúci sa v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku a Nemecku, predstavujú 36 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a 44 % celkovej výroby, ktorú nahlásili spoločnosti pri predkladaní údajov na účely výberu vzorky. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu na účely preskúmania možnej ujmy pre príslušné odvetvie Únie.

(21) Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k vhodnosti výberu vzorky.

(22) Niektoré zainteresované strany namietali, že vzorka z EÚ je menej reprezentatívna než pôvodne vybraná vzorka, ktorá zahŕňala celé skupiny spoločností. Podľa ich názoru je možné vykonať objektívnu analýzu situácie daného odvetvia Únie iba pri zaradení všetkých spoločností, ktoré boli súčasťou skupín v pôvodnej vzorke. Tvrdili predovšetkým, že náklady a výnosy by mohli byť priradené určitým spoločnostiam skupiny, v ktorých sa nevykoná návšteva, a teda by nemuseli byť zohľadnené v analýze ujmy.

(23) V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia náležite zvážila a preskúmala údaje, ktoré jej poskytli všetky spoločnosti zaradené a nezaradené do vzorky, a najmä spoločnosti patriace do skupín tak, aby zabezpečila, že sa všetky náklady a výnosy, ktoré sa týkajú výroby a predaja spoločností vybraných do vzorky v plnej miere a správne zohľadnili v analýze ujmy.

(24) Niektoré zainteresované strany mali výhrady voči tomu, že do vzorky z EÚ boli zaradení začínajúci výrobcovia z Únie. Namietali tiež, že jedna spoločnosť, ktorá mala v roku 2011 významnú nevyužitú kapacitu, so sídlom v členskom štáte, ktorý nezaviedol smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energies Directive – „RED“), nemala byť zaradená do vzorky. Zainteresované strany ďalej tvrdili, že ak by sa uvedené spoločnosti nakoniec mali do vzorky zaradiť, Komisia by mala upraviť ich údaje tak, aby zohľadňovali tieto mimoriadne okolnosti.

(25) Skutočnosť, že spoločnosti len nedávno začali, alebo obnovili prevádzku, nevylučuje možnosť ich zaradenia do vzorky. Zaradenie týchto spoločností nie je v rozpore s kritériami pre výber vzorky, ktoré sú stanovené v článku 17 základného nariadenia. Čo sa týka úpravy ich údajov, zainteresované strany neuviedli žiadny konkrétny problém, ani podložené dôkazy, ktoré by podporili ich tvrdenie, a neuviedli, z akého základu by mala vychádzať požadovaná úprava údajov.

(26) Prešetrovanie navyše neodhalilo žiadne náklady, ako napríklad zrýchlené odpisy, ktoré by bolo treba upravovať s cieľom napraviť akékoľvek narušenie spôsobené začatím prevádzky. Preto sa toto tvrdenie odmieta.

(27) Niektoré zainteresované strany mali tiež námietky proti skutočnosti, že jedna spoločnosť predbežne vybraná do vzorky z EÚ, ktorá sídli v členskom štáte s vysokou spotrebou a výrobou bioetanolu, už nebola súčasťou vzorky z EÚ. Zainteresované strany konštatovali, že ekonomická situácia tejto spoločnosti bola dobrá a tvrdili, že to bol dôvod jej vyradenia zo vzorky. Ďalej tvrdili, že výber vzorky bol skreslený, aby sa podporilo zistenie ujmy. Komisia mala podľa týchto zainteresovaných strán poslať všetkým výrobcom takzvané minidotazníky s cieľom získať príslušné údaje na výber vzorky.

(28) Pokiaľ ide o minidotazníky, treba poznamenať, že Komisia pred výberom vzorky požadovala informácie od všetkých výrobcov z Únie, o ktorých bolo známe, že sa ich daná záležitosť týka, pričom cieľom bolo získať relevantné údaje na účely výberu vzorky. Ako sa uvádza v bode 5.2.1 oznámenia o začatí konania, tieto informácie boli od dátumu začiatku prešetrovania zainteresovaným stranám k dispozícii v spise na nahliadnutie a neboli takého charakteru, aby ukazovali stav ekonomickej situácie respondentov. Komisia tak mala k dispozícii dostatok relevantných informácií na výber reprezentatívnej vzorky v súlade s kritériami článku 17 základného nariadenia, no nemohla vykonať výber spoločností orientovaný na výsledok. Uvedené tvrdenia preto boli zamietnuté.

(29) A napokon, objavilo sa tvrdenie, že vzorka mala zahŕňať aj spoločnosti, ktoré vyrábajú bioetanol z cukrovej repy, pretože výroba z tejto suroviny môže byť oveľa ziskovejšia ako napríklad výroba z pšenice. Aj keď toto tvrdenie nebolo podložené, dostupné informácie ukazujú, že bioetanol vyrábaný z cukrovej repy predstavuje iba malú časť celkovej výroby v Únii, približne 12 % v roku 2011, a že dve spoločnosti zaradené do vzorky čiastočne používajú cukrovú repu ako východiskovú surovinu na výrobu bioetanolu. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(30) Na základe uvedených skutočností sa má za to, že vzorka vybraná tak, ako sa vysvetľuje vyššie, na účel analýzy ujmy, je reprezentatívna pre odvetvie Únie.

1.2.3. Výber vzorky neprepojených dovozcov

(31) Vzhľadom na možný veľký počet dovozcov, ktorých sa konanie týka, sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(32) V lehote stanovenej v oznámení o začatí konania požadované informácie poskytli a so zaradením do vzorky súhlasili iba traja dovozcovia. Vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

1.2.4. Vyplnené dotazníky a overovanie

(33) Komisia poslala dotazníky všetkým zainteresovaným stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka. Dotazníky boli teda zaslané vývozcom/výrobcom z USA zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom spolupracujúcim neprepojeným dovozcom z Únie a všetkým používateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka.

(34) Komisia dostala odpovede od vývozcov/výrobcov z USA zaradených do vzorky, výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dvoch neprepojených dovozcov a štyroch používateľov.

(35) Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie poskytnuté zainteresovanými stranami, ktoré považovala za potrebné na konečné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(36) Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Vývozcovia/výrobcovia v USA

· – Marquis Energy LLC, Hennepin, Illinois

· – Patriot Renewable Fuels LLC, Annawan, Illinois

· – Platinum Ethanol LLC, Arthur, Iowa

· – Plymouth Energy Company LLC, Merrill, Iowa

· – POET LLC, Wichita, Kansas a Sioux Falls, Južná Dakota

Neprepojený obchodník v USA

· – Bio Urja Trading LLC, Houston, Texas

Prepojený obchodník vo Švajčiarsku

· – Cargill International SA, Ženeva

Výrobcovia z Únie

· – Abengoa Energy Netherlands B.V., Rotterdam, Holandsko

· – BioWanze, S.A. Wanze, Belgicko

· – Crop Energies Bioethanol GmbH, Mannheim, Nemecko

· – Ensus, Yarm, Spojené kráľovstvo

· – Lantmännen Energi/Agroetanol, Norrköping, Švédsko

· Tereos BENP, Lillebonne, Francúzsko

Neprepojení dovozcovia z Únie

· – Shell Trading Rotterdam B.V., Rotterdam, Holandsko

· – Greenergy Fuels Limited, Londýn, Spojené kráľovstvo

Používatelia v Únii

· – Shell Nederland Verkoopmaatschappij B.V., Rotterdam, Holandsko

1.3. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(37) Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011. Preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2008 do konca OP („posudzované obdobie“).

2. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Príslušný výrobok

(38) Príslušným výrobkom je bioetanol, niekedy uvádzaný ako „etanolové palivo“, t. j. etylalkohol vyrobený z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), denaturovaný alebo nedenaturovaný, okrem produktov s obsahom vody vyšším ako 0,3 % (m/m) meraným podľa normy EN 15376, ako aj etylalkohol vyrobený z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), obsiahnutý v zmesiach s benzínom s obsahom etylalkoholu vyšším ako 10 % (v/v) s pôvodom v USA, v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 2207 10 00, ex 2207 20 00, ex 2208 90 99, ex 2710 12 21, ex 2710 12 25, ex 2710 12 31, ex 2710 12 41, ex 2710 12 45, ex 2710 12 49, ex 2710 12 51, ex 2710 12 59, ex 2710 12 70, ex 2710 12 90, ex 3814 00 10, ex 3814 00 90, ex 3820 00 00 a ex 3824 90 97.

(39) Bioetanol sa môže vyrábať z rozličných poľnohospodárskych východiskových surovín, ako je napríklad cukrová trstina, cukrová repa, zemiaky, maniok a kukurica. V USA sa biopalivá rozlišujú podľa rôznych východiskových surovín takto:

a) Konvenčné biopalivo (vyrábané najmä z kukuričných východiskových surovín a bežne nazývané kukuričný etanol), ktoré je vymedzené ako palivo z obnoviteľných zdrojov, získavané z kukuričného škrobu a vyrábané v zariadeniach, ktorých výstavba sa začala po dátume prijatia zákona o energetickej nezávislosti a bezpečnosti v decembri 2007[4] a ktoré musí v budúcnosti dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % v porovnaní so základnou hodnotou emisií skleníkových plynov počas životného cyklu benzínu a nafty.

b) Pokročilé biopalivo, ktoré je vymedzené ako palivo z obnoviteľných zdrojov – iné než etanol získavaný z kukuričného škrobu –, ktoré sa získava z obnoviteľnej biomasy a ktorého emisie skleníkových plynov počas životného cyklu sú, ako stanovuje vykonávateľ zákona o energetickej politike (Energy Policy Act – EPA), najmenej o 50 % nižšie než základná hodnota emisií skleníkových plynov. Tento pojem zahŕňa aj celulózové biopalivá ako bioetanol a nafta na báze biomasy. Program pre pokročilé biopalivá obsahuje aj program pre celulózové biopalivá, naftu na báze biomasy a nerozlíšené pokročilé biopalivá.

(40) Celulózové biopalivo[5] je konkrétnejšie vymedzené ako palivo z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa získava z akejkoľvek celulózy, hemicelulózy alebo lignínu, pochádzajúcich z obnoviteľnej biomasy, a ktorého emisie skleníkových plynov počas životného cyklu sú, ako stanovuje vykonávateľ zákona o energetickej politike, najmenej o 60 % nižšie než základná hodnota emisií skleníkových plynov počas životného cyklu. Medzi celulózové biopalivá patrí aj bioetanol. Federálna vláda USA významne podporuje výskumy a pilotné projekty zamerané na výrobu pokročilých biopalív a najmä celulózového bioetanolu vyrábaného prevažne z odpadov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Podľa príslušných orgánov USA a verejne dostupných údajov[6] výroba tohto druhu bioetanolu dosiahne v roku 2014 objem približne 4 miliardy litrov a do roku 2021 objem viac než 50 miliárd litrov. V období prešetrovania bola výroba celulózového bioetanolu zanedbateľná.

(41) Počas obdobia prešetrovania až doposiaľ sa v USA ako hlavná východisková surovina používala kukurica, zatiaľ čo v Únii je hlavnou východiskovou surovinou pšenica.

(42) Prešetrovanie ukázalo, že bioetanol sa vo všeobecnosti predáva v čistej podobe výrobcom zmesí/obchodníkom, ktorí ho zmiešavajú[7] s benzínom a vyrábajú predovšetkým zmesi s vysokým obsahom bioetanolu, ktoré sa vyvážajú alebo predávajú na domácom trhu na ďalšie zmiešavanie a používajú sa na spotrebu ako palivo. Výroba zmesí nie je veľmi zložitý úkon a dá sa realizovať zmiešavaním produktov v špeciálnych zásobníkoch, kam sa pridávajú požadované percentuálne podiely bioetanolu a benzínu.

(43) Aby sa dali identifikovať rozličné typy bioetanolu a zmesí bioetanolu, ktoré sa používajú vo svete, palivové zmesi s etanolom sú označené číslami s písmenom E, ktoré udávajú percentuálny podiel objemu etanolového paliva v zmesi. Napríklad E85 znamená 85 % bezvodého etanolu a 15 % benzínu. Zmesi s nízkym obsahom etanolu, od E5 po E25, sú známe aj ako „gasohol“ (zmes benzínu s alkoholom), aj keď v medzinárodnom meradle sa tento pojem najčastejšie používa na označenie zmesi E10. Zmesi E10 alebo zmesi s nižším podielom etanolu sa do roku 2011 používali vo vyše dvadsiatich krajinách na celom svete na čele s USA, kde takmer všetok benzín, ktorý sa v roku 2010 maloobchodne predával, bol zmiešaný s 10 % bioetanolu.

(44) Prešetrovanie ukázalo, že na základe platného celoštátneho programu noriem pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov (RFS1), realizovaného v súlade so zákonom o energetickej politike z roku 2005, sa všetky typy bioetanolu považujú za biopalivá; uvedeným zákonom sa zmenil a doplnil zákon o čistom ovzduší (Clean Air Act) a zaviedla sa prvá celoštátna norma pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov. Kongres USA zveril Agentúre pre ochranu životného prostredia USA (US Environmental Protection Agency) zodpovednosť za koordináciu s Ministerstvom energetiky USA, Ministerstvom poľnohospodárstva USA a ďalšími zainteresovanými subjektmi pri príprave a realizácii tohto programu.

(45) V dôsledku vlastnej energetickej politiky sa USA stali najväčším svetovým výrobcom bioetanolu, a to od roku 2005, keď ich podiel na celosvetovej produkcii dosiahol 57,5 %. V roku 2009 požiadavky v rámci dohody o hospodárskom partnerstve zabezpečili, aby sa vyrobilo aspoň 11 miliárd amerických galónov palív z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v snahe splniť ciele stanovené v zákone o energetickej nezávislosti a bezpečnosti z roku 2007. Rozsiahla výroba zároveň umožnila výrobcom z USA stať sa vývozcami bioetanolu na iné trhy vrátane Únie.

(46) Podľa oficiálnych zdrojov, trhových a verejne dostupných informácií[8] všetky typy bioetanolu a bioetanolu v zmesiach, najmä v zmesiach bioetanolu s minerálnym benzínom, ako je vysvetlené v odôvodnení 42, ktoré sa vyrábajú v USA a buď predávajú v USA alebo vyvážajú, sa považujú za bioetanolové palivá a sú súčasťou legislatívneho balíka, ktorý sa týka energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a alternatívnych palív v USA.

(47) Zistilo sa, že všetky typy bioetanolu a bioetanolu v zmesiach, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, napriek možným rozdielom, pokiaľ ide o východiskovú surovinu použitú na výrobu alebo odchýlky vo výrobnom procese, majú rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Možné drobné rozdiely v príslušnom výrobku nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti ani jeho vnímanie rôznymi zainteresovanými stranami.

(48) Niektoré zainteresované strany namietali, že vymedzenie príslušného výrobku nie je jasné, najmä preto, že neumožňuje odlíšiť bioetanol určený na použitie v palivách od bioetanolu určeného na iné použitie. Tvrdili, že z toho dôvodu by sa prešetrovanie malo týkať etanolu určeného na použitie vo všetkých oblastiach a etanolu zo všetkých zdrojov vrátane syntetického etanolu, ktorý konkuruje bioetanolu na priemyselné použitie.

(49) Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila opak, teda že prešetrovanie by sa malo týkať iba bioetanolu na použitie v palivách a že bioetanol určený na priemyselné použitie by sa mal z prešetrovania vylúčiť.

(50) V tejto súvislosti treba uviesť, že príslušný výrobok by sa mal prednostne vymedziť na základe jeho základných fyzikálnych, technických a chemických vlastností a nie na základe jeho použitia alebo aplikácií. Výrobok, ktorý má rozličné aplikácie, môže mať skutočne rovnaké alebo podobné základné vlastnosti bez ohľadu na ďalšie použitie a za určitých okolností môže byť potrebné hlbšie analyzovať vymedzenie výrobku a rozsah jeho pôsobnosti vzhľadom na špecifickosť odvetvia a trhu.

(51) V tomto prípade bolo zrejmé, že zámerom oznámenia o začatí konania nebolo zahrnúť do vymedzenia výrobku syntetický etanol. Syntetický etanol má iné vlastnosti ako bioetanol a nezodpovedá uvedeným kritériám spojeným s vymedzením príslušného výrobku. Žiadny z výrobcov, ktorí boli zapojení do tohto prešetrovania, sa nezameriava na výrobu tohto výrobku. Preto syntetický etanol nemôže byť zahrnutý do vymedzenia príslušného výrobku a je mimo rámca tohto prešetrovania. V protiklade s názormi niektorých zainteresovaných strán toto objasnenie nemá za následok zmenu zamerania prešetrovania alebo vymedzenia predmetného výrobku a nemalo žiadny vplyv na kvalitu použitých údajov.

(52) Bioetanol určený na použitie v palivách a bioetanol určený na iné použitie môžu mať podobné vlastnosti. Počas prešetrovania sa však skúmal dumping na úrovni hospodárskych subjektov z USA, ktorí vyrábali bioetanol, alebo vyrábali jeho zmesi určené ako palivá, konkrétne bioetanol určený do palivovej zmesi. Podobne prešetrovanie výrobcov z Únie bolo zamerané na bioetanol určený na použitie v palivách a nie na bioetanol určený na iné použitie. Toto prešetrovanie by sa teda nemalo vzťahovať na bioetanol určený na iné použitie ako v palivách.

(53) Dovozcovia, ktorí nebudú bioetanol dovezený z USA používať ako palivo, majú možnosť vydať vyhlásenie podľa ustanovení o konečnom použití, ako sa stanovuje vo vykonávacích ustanoveniach zakotvených v článkoch 291 až 300 Colného kódexu Únie[9].

2.2. Podobný výrobok

(54) Zistilo sa, že bioetanol vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný na trhu Únie má podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako bioetanol vyvážaný do Únie z USA.

(55) Ako bolo opísané v odôvodnení 38, bioetanol sa dá vyrábať z rozličných východiskových surovín. Prešetrovanie však nepreukázalo skutočnosť, že by použité východiskové suroviny viedli k akýmkoľvek rozdielom vo vlastnostiach konečného výrobku. Zistilo sa, že príslušný výrobok vyrábaný v USA, najmä z kukurice, a vyvážaný do Únie, je zameniteľný s výrobkom vyrábaným najmä z pšenice a predávaným v Únii výrobcami z Únie. Navyše neexistujú žiadne výrazné rozdiely v používaní a vo vnímaní bioetanolu zo strany hospodárskych subjektov a používateľov na trhu.

(56) Preto sa potvrdilo, že bioetanol vyrábaný a predávaný v Únii a príslušný výrobok vyvážaný z USA by sa mali považovať za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(57) Niektorí výrobcovia z USA, zaradení do vzorky, tvrdili, že bioetanol vyrábaný a predávaný na trhu USA nie je ako príslušný výrobok, pretože celkom presne nezodpovedá zneniu opisu výrobku uvedenému v oznámení o začatí konania. V skutočnosti druhy bioetanolu predávané na trhu USA majú obsah vody presahujúci hranicu 0,3 % a zodpovedajú skôr norme USA (ASTM) než EN 15376.

(58) Prešetrením sa však zistilo, že bioetanol vyrábaný na predaj na trhu USA má vo veľkej miere rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky ako príslušný výrobok. V článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa stanovuje, že podobný výrobok nemusí byť nevyhnutne podobný príslušnému výrobku vo všetkých znakoch, ale môže ísť o výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých ohľadoch, no má vlastnosti veľmi podobné vlastnostiam príslušného výrobku. Tak je to aj v prípade bioetanolu predávaného na trhu USA a bioetanolu vyvážaného do Únie. Existujú precedensy, keď sa výrobky považovali za podobné príslušnému výrobku napriek istým rozdielom[10].

(59) Na základe toho sa rozhodlo o zmene predbežného zistenia a o tom, že bioetanol podľa normy ASTM predávaný na trhu USA sa bude považovať za podobný výrobok vo vzťahu k príslušnému výrobku v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3. DUMPING

3.1. Úvod

(60) Ako je vysvetlené v odôvodneniach 6 až 16, s cieľom prešetriť možnú existenciu dumpingu sa prešetrovanie vzťahovalo na jednej strane na výrobcov bioetanolu a na druhej strane na obchodníkov/výrobcov zmesí, ktorí príslušný výrobok vyvážali na trh Únie.

(61) Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia sa v každom nariadení, ktorým sa ukladá clo, má stanoviť clo pre každého dodávateľa, alebo ak je to nevykonateľné, clo pre príslušnú dodávateľskú krajinu.

(62) Niektorí výrobcovia namietali, že bolo možné identifikovať a vystopovať ich výrobky predané vývozcom v USA s určením najmä na vývoz do Únie. Odvolávali sa na certifikačný proces stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, nemohli však preukázať konkrétnu spojitosť medzi ich predajmi na trhu USA a vývozmi do EÚ, ktoré uskutočnili iné subjekty. Ako sa uvádza v odôvodnení 12 vyššie a 63 ďalej, títo výrobcovia nemali informácie ani o výške vývoznej ceny do Únie.

(63) V tomto prípade sa zistilo, že pre štruktúru odvetvia bioetanolu a spôsob akým sa príslušný výrobok vyrába a predáva na trhu v USA a vyváža do Únie, nie je možné zistiť individuálne dumpingové rozpätia pre výrobcov z USA. Presnejšie, výrobcovia vo vzorke USA nevyvážali príslušný výrobok do Únie a prešetrovaní obchodníci/výrobcovia zmesí získavali bioetanol od rôznych výrobcov, vyrábali z neho zmesi, ktoré predávali najmä na vývoz do Únie, takže v rozpore s tvrdeniami uvedených strán nebolo možné sledovať všetky nákupy jednotlivo a porovnať normálne hodnoty s príslušnými vývoznými cenami, a rovnako nie je možné určiť výrobcu v okamihu vývozu do Únie. Inými slovami, každá zásielka odoslaná do EÚ obsahuje bioetanol vyrobený rôznymi výrobcami v USA v krajine, a nielen výrobcami zahrnutými do vzorky. Prešetrovanie okrem toho takisto ukázalo, že výška cien, ktoré vzorka USA účtovala svojim zákazníkom z USA v krajine, nebola totožná so skutočnou cenou platenou alebo splatnou za predmetný výrobok, ak sa vyvážal do Únie.

(64) Z tohto dôvodu sa usudzuje, že by sa malo stanoviť dumpingové rozpätie pre celú krajinu.

3.2. Normálna hodnota

(65) Na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv zisťovala, či domáci predaj príslušného výrobku dvoma spolupracujúcimi obchodníkmi/výrobcami zmesí nezávislým zákazníkom bol v reprezentatívnych objemoch, t. j. či celkový objem tohto predaja počas OP predstavoval najmenej 5 % z celkového objemu predaja podobného výrobku na vývoz do Únie.

(66) Keďže predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v dostatočnom množstve, normálna hodnota sa určila na základe ceny splatnej alebo zaplatenej nezávislými zákazníkmi v USA dvom uvedeným obchodníkom/výrobcom zmesí pri bežnom obchodovaní.

3.3. Vývozná cena

(67) Spolupracujúci obchodníci/výrobcovia zmesí poskytli údaje, ktoré umožnili stanoviť vývoznú cenu na základe ich cien, ktoré sú skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia. V prípade transakcií, pri ktorých sa uskutočnil dovoz do Únie cez prepojenú obchodnú spoločnosť, sa vývozná cena stanovila na základe prvej ceny ďalšieho predaja prepojeného obchodníka nezávislým zákazníkom v Únii, podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(68) Pokiaľ ide o predaj prostredníctvom prepojeného obchodníka nachádzajúceho sa vo Švajčiarsku, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa neodpočítali od vývoznej ceny, pretože sa nepovažovali za náklady medzi dovozom a ďalším predajom v Únii. Z prešetrovania vyplynulo, že hlavná aktivita prepojeného obchodníka pozostáva z peňažnej správy pre jednotku v odvetví „cukru“, ktorej biopalivá patria a z hedgingu rizík v rámci poľnohospodárskeho sektora uzatváraním derivátových zmlúv, a to mimo burzy, ako aj na organizovaných finančných trhoch.

(69) Niektorí výrobcovia z USA tvrdili, že neustálou praxou inštitúcií je používať predajnú cenu vývozcu pre prvého nezávislého zákazníka ako vývoznú cenu na výpočty dumpingu. V tomto prípade by touto cenou bola predajná cena výrobcov z USA pre neprepojených obchodníkov/výrobcov zmesí z USA. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 62 a 63, žiadny z výrobcov USA nevyvážal predmetný výrobok do Únie a títo výrobcovia nemali informácie o výške vývoznej ceny do EÚ. Ich cenu pre domáci trh preto nemožno použiť, pretože nie je vývoznou cenou zaplatenou alebo splatnou pre predmetný výrobok v Únii. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať ich tvrdenie.

3.4. Porovnanie

(70) Porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny podľa typu výrobku, stanovené pre spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí, bolo vykonané na základe ceny zo závodu a v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia so zreteľom na rozdiely vo faktoroch, ktorých vplyv na ceny a porovnateľnosť cien bol preukázaný. Jeden obchodník/výrobca zmesí namieta, že údaje o domácich predajoch neboli reprezentatívne. Keďže tento obchodník/výrobca zmesí nepredložil údaje o všetkých domácich predajoch, kalkulácia vychádza z kalkulácií poskytnutých v dotazníku a počas návštev na mieste.

(71) Jeden obchodník/výrobca argumentuje, že kalkulácia ceny domácich predajov by mala vychádzať z údajov spotového trhu NYMEX. Komisia sa domnieva, že overené údaje od dvoch obchodníkov/výrobcov zmesí sú spoľahlivejšie.

(72) Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a naloženie a vedľajších nákladov.

(73) Pre príslušný výrobok a podobný výrobok bolo špecifické, že obchodníci/výrobcovia zmesí získali dotáciu najmä v podobe dobropisov na spotrebnú daň počas OP na ich predaji zmesí bioetanolu. Postup používaný na stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny je postup, v rámci ktorého sa v plnej miere zohľadňujú skutočné predajné ceny uvedených obchodníkov/výrobcov zmesí na domácom trhu aj na vývoz. Takže porovnaním predaja, ktorý uskutočnili obchodníci/výrobcovia zmesí na trhu USA a vývozných cien obchodníkov/výrobcov zmesí pri vývoze do EÚ s cieľom vypočítať úroveň dumpingu týkajúceho sa príslušného výrobku, sa eliminuje akýkoľvek možný vplyv, ktorý dotácia mohla mať na ceny, keďže dotácia počas OP ovplyvnila rovnako domáci aj vývozný predaj. Jeden obchodník/výrobca namietal, že nedostal dotáciu na svoje domáce predaje. Nepredkladá však žiadny dôkaz k svojej námietke; námietku je okrem toho ťažké zosúladiť s informáciami poskytnutými orgánmi USA o využívaní dotácie.

3.5. Dumping

(74) Ako je ustanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu výrobku sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. Na základe tohto porovnania sa zistilo, že spolupracujúci neprepojení obchodníci/výrobcovia zmesí sa podieľali na dumpingových praktikách.

(75) Na základe súhrnných údajov spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí sa stanovilo vážené priemerné dumpingové rozpätie 9,5 %, ktoré reprezentuje dumpingové rozpätie pre USA ako celú krajinu.

(76) Niektorí výrobcovia z USA zahrnutí do vzorky tvrdili, že v prípade uloženia konečných antidumpingových opatrení očakávali, že dostanú individuálne colné rozpätie. So zreteľom na obsah odôvodnení 6 až 16 a dôvody uvedené v odôvodneniach 60 až 64 túto námietku nemožno uznať, pretože prešetrovanie potvrdilo, že v prípade týchto subjektov nebolo možné vystopovať ich výrobky pri vývoze do Únie, najmä preto, že neuskutočnili žiadne vývozy do Únie počas OP, všeobecne nemali vôbec informácie o časovom harmonograme vývozu a cene zaplatenej alebo splatnej zo strany dovozcov Únie; preto v prípade týchto výrobcov nebolo možné spoľahlivo zistiť vývoznú cenu a dumpingové rozpätie.

(77) Niektorí výrobcovia žiadali viac informácií o dumpingových kalkuláciách stanovených pre dvoch spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí. Treba však na jednej strane uvážiť, že požadované informácie obsahujú informácie obchodného tajomstva, preto ich nemožno dať k dispozícii iným než dotknutým stranám. Na druhej strane je stálou praxou inštitúcií zverejňovať všeobecnú metódu používanú na zisťovanie dumpingu všetkým stranám, v prípade ktorých sa nepoužili žiadne individuálne údaje pri výpočtoch. Táto metóda bola opísaná vo všeobecnom informačnom dokumente zaslanom všetkým zainteresovaným stranám.

4. UJMA

4.1. Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(78) Výroba v Únii sa stanovila na základe správy o trhu, ktorú počas prešetrovania poskytol navrhovateľ. Celková výroba podobného výrobku v Únii, uvedená v tejto správe, sa porovnala s informáciami, ktoré poskytlo 17 spolupracujúcich výrobcov z Únie. Medzi týmito dvoma súbormi údajov sa zistil malý rozdiel, zhruba 5 %. Tento rozdiel možno vysvetliť skutočnosťou, že niektorí pomerne malí nespolupracujúci výrobcovia z Únie informácie o výrobe neposkytli. Na základe toho sa celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania odhadla na 3,42 milióna ton. Výrobcovia z Únie, ktorí tvoria celkovú výrobu Únie, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a preto sa ďalej označujú ako „výrobné odvetvie Únie“.

4.2. Spotreba v Únii

(79) Spotreba v Únii bola stanovená na základe celkovej výroby v Únii v rámci výrobného odvetvia Únie, ku ktorej sa pripočítal objem dovozu z tretích krajín určený na základe najlepšej dostupnej štatistiky, a od ktorej sa odpočítali zmeny zásob a vývozu výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že štatistické údaje použité na stanovenie spotreby neboli úplné, pretože sa nebrali do úvahy významné objemy dovozu bioetanolu z iných tretích krajín, predovšetkým počas obdobia prešetrovania. Uvádzali tiež, že objem dovozu z USA Komisia nadhodnotila a údaje o spotrebe a trhovom podiele preto nie sú spoľahlivé.

(80) Tieto tvrdenia sa podrobili analýze a krížovej kontrole s dostupnými informáciami. Pokiaľ ide o dovoz z iných krajín, zainteresované strany neposkytli žiadne dôkazy o objemoch dovozu príslušného výrobku. Napriek tomu sa dovoz z iných krajín v rámci odhadu dovozu zohľadnil. Pokiaľ ide o objem dovozu z USA, v odhade dovozu z USA počas OP sa zistila administratívna chyba. Preto objem dovozu sa posúdil znova a podľa potreby upravil. Nemá to však žiadny vplyv na závery, ku ktorým sa dospelo v rámci posúdenia ujmy a príčinnej súvislosti.

(81) Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku, treba zdôrazniť, že pre príslušný výrobok neexistujú osobitné číselné znaky colnej kombinovanej nomenklatúry. Navyše, číselné znaky kombinovanej nomenklatúry, v rámci ktorých sa príslušný výrobok môže deklarovať colným orgánom, obsahujú okrem príslušného výrobku aj iné výrobky.

(82) Pokiaľ ide o dovoz zmesí bioetanolu, z overených odpovedí dotazníka neprepojených dovozcov vyplýva, že dovoz sa väčšinou deklaroval colným orgánom pod číselným znakom TARIC 3824 90 97 99. Priamo z údajov Eurostatu však nie je možné získať objem dovozu, pretože tento číselný znak TARIC obsahuje okrem príslušného výrobku aj rôzne iné chemické výrobky.

(83) Pokiaľ ide o dovoz deklarovaný pod číselnými znakmi kombinovanej nomenklatúry 2207 10 00 a 2207 20 00, príslušný výrobok nebolo možné odlíšiť od iných výrobkov, ktorých sa prešetrovanie netýka, pre nedostatok informácií o dovážanom výrobku.

(84) Z tohto dôvodu sa vzhľadom na nedostupnosť úplných údajov o dovoze, ktoré by bolo možné získať z Eurostatu, rozhodlo, že sa použijú aj iné zdroje informácií na účel stanovenia dovozu príslušného výrobku na trh Únie.

(85) S cieľom získať najlepší odhad dovozu príslušného výrobku s pôvodom z USA sa dospelo k záveru, že najspoľahlivejším základom je štatistika poskytnutá Komisiou USA pre medzinárodný obchod (ITC). Oznámený objem vývozu zodpovedá číselným znakom colného sadzobníka USA 2207 10 60 a 2207 20 00.

(86) Na stanovenie dovozu z USA na trh Únie sa prijal primeraný prístup s cieľom vytvoriť odhad tohto dovozu a zohľadnili sa všetky množstvá oznámené Komisiou USA pre medzinárodný obchod.

(87) Odhad dovozu do Únie z Brazílie bol založený na týchto zdrojoch informácií: na správach vydaných Agentúrou Spojeného kráľovstva pre obnoviteľné palivá v súvislosti s dovozom do Spojeného kráľovstva; na výpisoch z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktoré poskytlo Holandsko, Švédsko, Fínsko a Eurostat. V prípade Holandska, Švédska a Fínska sa objem dovozu odhadol na základe názvov dovozcov a vývozcov a opisu výrobku, ak bol dostupný. Na vytvorenie odhadu tohto dovozu sa prijal konzervatívny prístup. Pri výpočte dovozu sa zohľadnili všetky oznámené množstvá.

(88) Napokon sa na vytvorenie odhadu zvyšného dovozu do Únie za členské štáty, ktoré sa nespomínajú v odôvodnení 86, použili aj údaje Eurostatu. Na objemy dovozu sa uplatnila úprava na základe percentuálneho podielu bioetanolu používaného v Únii ako palivo. Zdroj tejto úpravy je možné nájsť v podnete. Tento percentuálny podiel sa získal z ročnej bilancie etylalkoholu, ktorú zverejnila Európska komisia[11]. Percentuálny podiel bioetanolu používaného ako palivo v Únii bol 54 % v roku 2008, 66 % v roku 2009 a 68 % v roku 2010. Pokiaľ ide o OP, percentuálny podiel z roku 2010 sa použil na účel vytvorenia odhadu príslušného dovozu realizovaného počas OP.

(89) Na vytvorenie odhadu dovozu s iným pôvodom sa použili tieto zdroje informácií: Eurostat a výpisy z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktoré poskytlo Holandsko, Švédsko a Fínsko. Použil sa rovnaký postup ako pri stanovení dovozu z Brazílie.

(90) Pokiaľ ide o výpočet priemernej jednotkovej ceny CIF dovozu z USA a Brazílie, zdrojom informácií je výpis z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktorý poskytlo Holandsko, Švédsko a Fínsko. V prípade USA sa zasa použili aj údaje z overeného dotazníka pre neprepojených dovozcov. Pokiaľ ide o USA, priemerné ceny CIF za rok 2008 a 2009 sa odhadli na základe priemernej ceny oznámenej ITC USA na tieto roky, vyjadrenej vo vzťahu k priemernej jednotkovej cene CIF získanej za rok 2010.

(91) Zmeny zásob sa stanovili na základe informácií výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(92) Na tomto základe sa zistilo, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Celková výroba Únie (v tonách) (A) || 2 153 118 || 2 797 948 || 3 274 665 || 3 389 503

Celkový dovoz z tretích krajín vrátane príslušnej krajiny (v tonách) (B) || 1 252 705 || 1 130 703 || 859 605 || 1 031 226

Celkový vývoz výrobného odvetvia Únie do krajín mimo EÚ (v tonách) (C) || 26 263 || 41 023 || 53 085 || 59 633

Zmeny zásob[12] (v tonách) (C) || 0 || 4 730 || – 8 415 || – 5 458

Spotreba v Únii (v tonách) || 3 379 559 || 3 882 897 || 4 089 600 || 4 366 554

Index: 2008 = 100 || 100 || 115 || 121 || 129

Zdroj: (A) správa o trhu, (B) Eurostat, Komisia USA pre medzinárodný obchod, Agentúra Spojeného kráľovstva pre obnoviteľné palivá a databáza colných orgánov o dovoze poskytnutá Holandskom, Švédskom a Fínskom; (C) podnet, dotazníkové odpovede výrobcov z Únie zaradených do vzorky, informácie výrobného odvetvia Únie poskytnuté v podnete.

(93) Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii výrazne zvýšila, až o 29 %. Toto zvýšenie spotreby bolo stimulované vykonávaním smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (EOZ) v členských štátoch, ktorou sa stanovili ciele rastu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.

4.3. Dovoz z príslušnej krajiny do Únie

4.3.1. Objem, podiel na trhu a ceny dovozu z príslušnej krajiny

(94) Pokiaľ ide o objem, podiel na trhu a cenu, dovoz z USA do Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Objem dovozu z USA (v tonách) (A) || 63 406 || 53 332 || 348 868 || 686 185

Index: 2008=100 || 100 || 84 || 550 || 1082

Podiel na trhu (v %) || 1,9 % || 1,4 % || 8,5 % || 15,7 %

Index: 2008 = 100 || 100 || 73 || 454 || 837

Priemerná cena v EUR/tona (B) || 590,6 || 552,5 || 542,5 || 626,7

Index: 2008 = 100 || 100 || 94 || 92 || 106

Zdroj: (A) objem vývozu podľa údajov Komisie USA pre medzinárodný obchod, (B) databáza colných orgánov o dovoze poskytnutá Holandskom, Švédskom a Fínskom a overené dotazníkové odpovede neprepojených dovozcov.

(95) Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z USA z hľadiska objemu významne zvýšil, zo 63 406 ton na 686 185 ton. Podobne sa v tomto období zvýšil aj trhový podiel vývozcov z USA v Únii, a to z 1,9 % na 15,7 %.

(96) Hoci počas posudzovaného obdobia priemerné ceny dovozu z USA vzrástli o 6 %, ceny účtované vývozcami z USA boli stále nižšie než priemerné ceny výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 116. Toto systematické cenové podhodnotenie uplatňované vývozcami z USA vysvetľuje výrazný nárast ich podielu na trhu, ktorý dosiahli počas posudzovaného obdobia.

4.3.2. Cenové podhodnotenie dovozu z príslušnej krajiny

(97) Na účely posúdenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov z Únie, zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami každého druhu výrobku vývozcov z USA, účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na parite CIF. S cieľom umožniť spravodlivé porovnanie cien sa na cenu USA uplatnili primerané úpravy vzhľadom na existujúce colné poplatky a náklady po dovoze.

(98) Výsledky tohto porovnania, vyjadrené v percentách predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania, vykázali sústavné cenové podhodnotenie v priemere o 5,6 %. Toto cenové podhodnotenie svedčí o cenovom tlaku na trhu Únie, ktorý vytváral dovoz z príslušnej krajiny, najmä počas OP.

4.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1. Úvodné poznámky

(99) V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov na posúdenie stavu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(100) Analýza ujmy v súvislosti s makroekonomickými údajmi, medzi ktoré patrí objem výroby, kapacita výroby, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zásoby, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingového rozpätia, sa zakladá na údajoch celého výrobného odvetvia Únie od združenia ePURE.

(101) Analýza ujmy v súvislosti s mikroekonomickými údajmi, medzi ktoré patria ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť zvýšiť kapitál, mzdy a zásoby, sa zakladá na údajoch, ktoré poskytli výrobcovia z Únie, zaradení do vzorky, prostredníctvom overených odpovedí v dotazníkoch.

(102) Odvetvie výroby bioetanolu je v Únii ešte stále v počiatočnej fáze. Spoločnosti nedávno investovali do nových výrobných zariadení alebo rozšírili existujúce kapacity, aby uspokojili rastúci dopyt v Únii. Skutočnosť, že noví výrobcovia začali s výrobou počas posudzovaného obdobia, viedla k pozitívnemu vývoju ukazovateľov, ako sú objem výroby, kapacita výroby, objem predaja a zamestnanosť.

(103) Prešetrovanie tiež ukázalo, že tento typ výrobného odvetvia potrebuje určitý čas, dva až tri roky od začatia výroby, kým dosiahne normálnu úroveň výroby.

4.4.2. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Objem výroby (v tonách) || 2 153 118 || 2 797 948 || 3 274 665 || 3 389 503

Index: 2008 = 100 || 100 || 130 || 152 || 157

Výrobná kapacita (v tonách) || 3 443 766 || 3 992 640 || 4 670 076 || 4 734 915

Index: 2008 = 100 || 100 || 116 || 136 || 137

Využitie kapacity || 63 % || 70 % || 70 % || 72 %

Index: 2008 = 100 || 100 || 112 || 112 || 114

Zdroj: na základe údajov výrobného odvetvia Únie poskytnutých navrhovateľom.

(104) V dôsledku prijatia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie výroba v Únii počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla, približne o 57 %. Od roku 2008 do roku 2010 sa výroba v Únii zvýšila o 36 %, no následne sa tento rast výrazne spomalil a počas OP dosahoval iba 3,5 % v porovnaní s rokom 2010.

(105) Výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia tiež vzrástla o 37 % a jej rast mal podobný priebeh ako rast objemu výroby.

(106) Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia vzrástlo o 14 % a tento nárast bol dosiahnutý na začiatku posudzovaného obdobia. Vzhľadom na začiatočnú fázu určitých výrobcov z Únie v roku 2009 sa očakávalo, že využitie kapacity sa ešte zvýši, keďže výrobcovia obvykle potrebujú dva až tri roky od začatia činnosti na to, aby dosiahli normálne úrovne výroby, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 102. To sa však nestalo.

(107) Prešetrovaním sa potvrdilo, že viaceré spoločnosti v EÚ začali prevádzku na začiatku posudzovaného obdobia alebo počas neho pre očakávané zverejnenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Viedlo to k pozitívnemu vývoju najmä pre vyššie uvedené faktory ujmy, predovšetkým v období do roku 2010. Situácia na trhu Únie sa však zmenila súbežne s nárastom dumpingového dovozu z USA v roku 2010 a nárast aktivity, ktorý sa očakával počas OP, nenastal.

4.4.3. Objem predaja a podiel na trhu

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Objem predaja (v tonách) || 2 035 367 || 2 650 526 || 3 117 410 || 3 229 326

Index: 2008 = 100 || 100 || 130 || 152 || 159

Podiel na trhu || 60,2 % || 68,3 % || 76,2 % || 74,0 %

Index: 2008 = 100 || 100 || 113 || 126 || 122

Zdroj: na základe údajov výrobného odvetvia Únie poskytnutých navrhovateľom.

(108) Objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 59 % a jeho podiel na trhu o 13,8 percentuálnych bodov. Objem predaja stabilne stúpal od roku 2008 do roku 2010, no od roku 2010 do OP objem predaja stúpal menej ako spotreba, ktorá sa v tom období zvýšila o 6,8 %.

(109) Podobne, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa do roku 2010 zvyšoval, no potom počas OP začal klesať. V období od roku 2010 do OP dovoz z USA takmer zdvojnásobil svoj podiel na trhu, keď získal 7,2 percentuálneho bodu, kým výrobné odvetvie Únie stratilo 2,2 percentuálneho bodu.

4.4.4. Rast

(110) Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšila, až o 29,2 %. Hoci sa v tom istom období zvýšil aj objem predaja a podiel na trhu, výrobné odvetvie Únie nemalo v plnej miere prospech z tohto rastu spotreby, predovšetkým od roku 2010. Medzi rokom 2010 a obdobím prešetrovania sa rast objemu predaja výrobného odvetvia Únie spomalil a trhový podiel v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesol.

(111) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že model rastu, ktorý vykazovali niektoré ukazovatele počas posudzovaného obdobia, nezodpovedá situácii výrobného odvetvia postihnutého ujmou. Ako sa však vysvetlilo vyššie, prešetrovanie ukázalo, že spomalenie rastu výrobného odvetvia Únie v roku 2010 a počas obdobia prešetrovania sa časovo zhoduje s nárastom dumpingového dovozu za nízke ceny z USA.

4.4.5. Zamestnanosť a produktivita

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Počet zamestnancov || 2 331 || 2 419 || 2 523 || 2 552

Index: 2008 = 100 || 100 || 104 || 108 || 109

Produktivita (jednotka/zamestnanec) || 924 || 1157 || 1298 || 1 328

Index: 2008 = 100 || 100 || 125 || 141 || 144

Zdroj: na základe údajov výrobného odvetvia Únie poskytnutých navrhovateľom.

(112) Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 9 %. Konkrétnejšie, od roku 2008 do roku 2010 vzrástla o 8 %, no počas OP sa zvýšila zanedbateľne, o 1 %. Tento trend kopíruje vývoj výrobnej kapacity a objemu výroby v Únii.

(113) Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie sa merala ako produkcia na zamestnanú osobu za rok. V posudzovanom období výrazne vzrástla, až o 44 %, čo odrážalo efekt zaúčania sa a zvyšovania efektívnosti počas fázy začatia výroby a po nej.

4.4.6. Rozsah skutočného dumpingového rozpätia

(114) Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny sa vplyv dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie, zistených počas OP, nemôže považovať za zanedbateľný.

4.4.7. Zotavenie sa z účinkov predchádzajúceho dumpingu

(115) Táto položka v tomto prípade nie je relevantná pre absenciu predchádzajúcich účinkov dumpingu.

4.4.8. Priemerné jednotkové ceny výrobného odvetvia Únie

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Jednotkové ceny (EUR) || 702,59 || 634,88 || 657,41 || 768,59

Index: 2008 = 100 || 100 || 90 || 94 || 109

Zdroj: odpovede z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(116) Ceny výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili celkovo o 9 %. V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 poklesli, no potom sa začali stabilne zvyšovať až do konca OP. Prešetrovanie však ukázalo, že rast cien nebol dostatočný na to, aby výrobnému odvetviu Únie umožnil vykryť náklady. Rozdiel medzi predajnými cenami a nákladmi sa ďalej zvyšoval, najmä počas OP. Táto situácia bola súbežná so zvýšenou prítomnosťou dumpingového dovozu z USA za nízke ceny na trh Únie.

(117) Prešetrovanie ukázalo, že ceny výrobného odvetvia Únie zostali počas posudzovaného obdobia vyššie (až o 23 %) ako ceny dumpingového dovozu z USA.

4.4.9. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Čistý zisk pred zdanením (EUR) || – 33 305 225 || 1 343 823 || – 33 932 738 || – 82 070 168

Index: 2008 = 100 || – 100 || 4 || – 102 || – 246

Ziskovosť predaja Únie (% čistého predaja) || – 11,65% || 0,33% || – 5,72% || – 9,74%

Index: 2008= – 100 || – 100 || 3 || – 49 || – 84

Peňažný tok (EUR) || – 2 528 061 || 34 783 260 || 48 733 697 || 36 832 646

Index: 2008 = 100 || – 100 || 1376 || 1928 || 1457

Peňažný tok predaja Únie neprepojeným zákazníkom v % || – 0,9% || 8,7% || 8,2% || 4,4%

Index: 2008 = 100 || – 100 || 980 || 930 || 494

Investície (EUR) || 330 441 830 || 86 279 988 || 38 710 739 || 23 018 175

Index: 2008 = 100 || 100 || 26 || 12 || 7

Návratnosť investícií || – 10 % || 2 % || – 88 % || – 357 %

Index: 2008 = 100 || – 100 || 15 || – 870 || – 3 538

Zdroj: odpovede z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(118) Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila v absolútnych sumách (čistý zisk pred zdanením) a vyjadrila sa aj ako čistý zisk alebo strata pred zdanením ako percentuálny podiel z obratu pri predaji podobného výrobku. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas posudzovaného obdobia negatívna, s výnimkou roku 2009, keď spoločnosti zaradené do vzorky dokázali hospodáriť vyrovnane.

(119) Návratnosť investícií mala podobný priebeh, keď výrazne zaostávala za potrebnou návratnosťou, ktorá by umožnila tomuto výrobnému odvetviu Únie prežiť.

(120) Peňažný tok bol v roku 2008 negatívny a zlepšil sa až v rokoch 2009 a 2010. Počas obdobia prešetrovania však peňažný tok začal opäť klesať, čo odrážalo zhoršujúcu sa schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov.

(121) Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzoval schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojej činnosti a brzdil jeho rozvoj, čo jasne preukázal pokles investícií o 93 % v tomto období.

4.4.10. Mzdy

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Mzdy (EUR) || 45 066 253 || 57 253 228 || 68 711 959 || 76 030 008

Priemerné mzdové náklady na zamestnanca (EUR) || 75 691 || 81 233 || 88 638 || 99 646

Index: 2008 = 100 || 100 || 107 || 117 || 132

Zdroj: odpovede z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(122) Mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 32 %, čo odráža rast produktivity zamestnancov.

4.4.11. Zásoby

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Konečný stav zásob (v tonách) || 34 585 || 24 022 || 38 649 || 31 408

Index: 2008 = 100 || 100 || 69 || 112 || 91

Stav zásob v pomere k výrobe || 8,3 % || 3,5 % || 3,8 % || 2,5 %

Zdroj: odpovede z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(123) Počas posudzovaného obdobia úroveň zásob mierne poklesla.

4.5. Záver týkajúci sa ujmy

(124) Prešetrovanie ukázalo, že v roku 2010 a najmä počas obdobia prešetrovania sa objavil nárast dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie. V tom období sa zlepšili niektoré ukazovatele ujmy, týkajúce sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, tento rast však nebol v súlade s nárastom spotreby počas posudzovaného obdobia a zlepšenie tak nebolo dostatočné na to, aby výrobné odvetvie Únie mohlo rozvíjať svoje činnosti.

(125) Niektoré ukazovatele, ako sú objem predaja, objem výroby a využívanie kapacít, vykazovali počas posudzovaného obdobia pozitívny trend, čo je bežné v prípade novej a rozvíjajúcej sa činnosti. Vysvetľuje to skutočnosť, že noví výrobcovia z Únie v tom období vstupovali na trh. Prešetrovanie však ukázalo, že situácia na trhu v rámci Únie od roku 2010, keď sa objavil nárast dovozu za nízke ceny, neumožnila výrobcom z Únie vyvinúť dostatočnú aktivitu a dosiahnuť primeranú cenovú úroveň, aby mohli rozvinúť a udržať dôležité investície, ktoré realizovali v posudzovanom období.

(126) Zistilo sa, že dovoz za nízke ceny neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie. Úroveň cien neumožnila tomuto odvetviu, aby pokrývalo svoje náklady a realizovalo peňažný tok a zisky nevyhnutné pre rozvoj činností.

(127) Príznaky ujmy týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, ako sú ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, sa skutočne zhoršovali, alebo ďaleko zaostávali za bežnou úrovňou. To vážne ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál a ďalej investovať do svojich činností.

(128) Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1. Úvod

(129) V súlade s článkom 3 ods. 5 a 6 základného nariadenia bolo preskúmané, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

5.2. Vplyv dumpingového dovozu

(130) Ako už bolo spomenuté, spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla, až o 29 %. Objem dumpingového dovozu z príslušnej krajiny však značne stúpol, a to z podielu na trhu Únie vo výške 1,9 % na začiatku posudzovaného obdobia až na 15,7 % v období prešetrovania. Tým zjavne vznikal tlak na výrobné odvetvie Únie, predovšetkým od roku 2010 do konca obdobia prešetrovania, keď sa tento dovoz viac než zdvojnásobil. Od roku 2010, a predovšetkým počas obdobia prešetrovania, sa na trh Únie dostávali veľké objemy dumpingového dovozu za nízke ceny z USA a podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Táto situácia neumožňovala rozvoj odvetvia, aký sa očakával počas obdobia prešetrovania.

(131) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Únie sa práve od roku 2010 do obdobia prešetrovania zlepšila, čo sa časovo zhodovalo so zdvojnásobením dovozu z USA. Ako sa vysvetlilo v odôvodneniach 101 a 106, skutočnosť, že mnohí výrobcovia z Únie začali vstupovať na trh počas posudzovaného obdobia, viedla k pozitívnemu vývoju niektorých ukazovateľov ujmy, ako napríklad objemu výroby a objemu predaja. Výrobné odvetvie Únie však v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2010 stratilo svoj podiel na trhu, zatiaľ čo trh Únie zároveň zažíval najväčší nárast dumpingového dovozu z USA. Existencia cenového podhodnotenia a tlaku na ceny viedla k zhoršeniu všeobecnej finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, predovšetkým pokiaľ ide o jeho ziskovosť.

(132) Dumpingový dovoz za nízke ceny tak zohral významnú úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

5.3. Vplyv ostatných faktorov

(133) Preskúmali sa tieto známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že sa žiadna ujma zapríčinená týmito faktormi nepripíše dumpingovému dovozu: dovoz z iných krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, vplyv hospodárskej krízy a ďalšie faktory, ako sú výkyvy cien surovín, vývoj dopytu a údajné vnútorné problémy spoločností výrobného odvetvia Únie.

5.3.1. Dovoz z iných krajín (z Brazílie)

(134) Podľa dostupných informácií žiadna krajina okrem Brazílie nevyvážala príslušný výrobok do Únie vo významnom množstve počas posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o ceny, brazílske dovozné ceny boli stále výrazne nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Dovoz z Brazílie však počas posudzovaného obdobia zjavne vykazoval klesajúci trend z hľadiska objemu (– 81 %) a podielu na trhu (– 25,8 %). Keďže objem dovozu klesol počas obdobia prešetrovania na takú nízku úroveň, nie je možné dospieť k záveru, že by tento dovoz narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom za nízke ceny z USA a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania.

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Objem dovozu z Brazílie (v tonách) || 1 022 980 || 884 020 || 396 249 || 195 342

Index: 2008 = 100 || 100 || 86 || 39 || 19

Trhový podiel dovozu z Brazílie (v %) || 30,3 % || 22,8 % || 9,7 % || 4,5 %

Priemerná jednotková cena CIF (EUR/tona dovozu) || 560,8 || 496,2 || 580,8 || 622,4

Index: 2008 = 100 || 100 || 88 || 104 || 111

Zdroj: Eurostat, Agentúra Spojeného kráľovstva pre obnoviteľné palivá, databáza colných orgánov o dovoze poskytnutá Holandskom, Švédskom a Fínskom a podnet.

(135) Zainteresované strany uviedli, že dovoz z Brazílie zostal počas celého posudzovaného obdobia nad hranicou de minimis a že sa na trhu Únie realizoval za dumpingové ceny. Ďalej tvrdili, že dovoz z USA iba nahradil podiel na trhu, ktorý uvoľnil brazílsky dovoz. Dovoz z USA sa teda údajne nedá považovať za príčinu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(136) Ako už bolo vysvetlené, brazílsky dovoz v posudzovanom období výrazne poklesol. Jeho podiel na trhu sa znížil z 30,3 % na 4,5 % v čase, keď spotreba výrazne vzrástla. Vzhľadom na úroveň cien, ktorú na trhu Únie udržiavali brazílski vývozcovia, nedá sa vylúčiť, že prítomnosť brazílskeho bioetanolu do určitej miery prispela k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Usúdilo sa však, že tento dovoz sa počas obdobia prešetrovania znížil na takú nízku úroveň, že sa nedá považovať za závažnú príčinu tejto ujmy. Skutočne, v období od roku 2010 do OP, kým sa dovoz z Brazílie znížil zhruba o 200 000 ton, dumpingový dovoz z USA sa zvýšil o viac než 330 000 ton. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že prítomnosť brazílskeho bioetanolu na trhu Únie, najmä počas OP, nemala taký vplyv, aby mohla narušiť zistenú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v tom období.

5.3.2. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

|| 2008 || 2009 || 2010 || OP

Objem predaja na vývoz (v tonách) || 26 263 || 41 023 || 53 085 || 59 633

Zdroj: podnet a dotazníkové odpovede výrobcov z Únie, zaradených do vzorky.

(137) Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie vyvážalo počas obdobia prešetrovania malé objemy bioetanolu za ceny, ktoré vysoko prekračovali ceny uplatňované na trhu Únie. To viedlo k záveru, že výkonnosť v oblasti vývozu nie je faktorom, ktorý by narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny.

5.3.3. Vplyv hospodárskej krízy

(138) Nezistilo sa, že by hospodárska kríza mala negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Spotreba bioetanolu v Únii zaznamenala najväčší nárast v roku 2009, ktorý sa všeobecne považuje za najhorší rok hospodárskej krízy. V tom istom období sa zvýšila aj výroba a predaj výrobcov z Únie.

(139) Na základe uvedeného sa usúdilo, že hospodárska kríza nenarušila príčinnú súvislosť medzi dovozom za nízke ceny z príslušnej krajiny a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.3.4. Iné faktory

(140) Zainteresované strany spomenuli aj ďalšie faktory, ktoré mohli narušiť uvedenú príčinnú súvislosť, napríklad výkyvy cien surovín, vývoj dopytu, ktorý bol nižší, než sa očakávalo, regulačný rámec v Únii, ktorý údajne pôsobí proti výrobcom z Únie, a isté údajné vnútorné problémy výrobcov z Únie.

(141) Pokiaľ ide o výkyvy cien surovín, zistilo sa, že ceny kukurice aj pšenice boli počas posudzovaného obdobia nestále. Prešetrovanie však ukázalo, že väčšina výrobcov si toto riziko zabezpečila so svojimi dodávateľmi alebo na finančných trhoch prostredníctvom osobitného mechanizmu určovania cien. Hoci sa teda ceny východiskových surovín menili, predovšetkým v období od roku 2008 do roku 2010, keď bola cena kukurice nižšia ako cena pšenice, v druhej polovici obdobia prešetrovania boli ceny východiskových surovín viac-menej rovnaké. To naznačuje, že akékoľvek cenové rozdiely sa znižujú na minimum a nemajú dlhodobý charakter.

(142) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vykonávanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v členských štátoch bolo príliš pomalé a že spotreba zaostávala za cieľmi stanovenými v uvedenej smernici. Jednako aj keby pôvodné ciele neboli v posudzovanom období úplne splnené, nie je možné ignorovať skutočnosť, že spotreba v tom období výrazne vzrástla, konkrétne o 29,2 %, je pozitívnym faktorom, ktorý nie je možné v rámci analýzy ignorovať. V každom prípade údajná pomalá implementácia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie nemôže ospravedlniť existenciu veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a spôsobil ujmu tomuto odvetviu. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie odmieta.

(143) Zainteresované strany tiež tvrdili, že samotné výrobné odvetvie Únie nemohlo splniť požiadavku Únie v dôsledku neistoty v oblasti regulácie a že systém osvedčovania je veľmi pomalý, čo znižuje výhody výrobcov z Únie, ktorí sú držiteľmi osvedčenia. Napokon podľa niektorých zainteresovaných strán skutočnosť, že mnohí výrobcovia z Únie mali počas posudzovaného obdobia vnútorné problémy, vysvetľuje všetky ujmy, ktoré utrpeli. Tieto tvrdenia však neboli podložené a prešetrovanie nepotvrdilo ich odôvodnenosť. Treba však zdôrazniť, že prešetrovanie dokázalo, že akákoľvek údajná nízka úroveň výroby Únie bola zdôvodnená najmä nízkou úrovňou predajných cien na trhu Únie, ktorá bola vo veľkej miere ovplyvnená nárastom dumpingového dovozu z USA za nízke ceny podhodnocujúce ceny výrobcov z Únie, najmä počas OP. Zdá sa, že výrobcovia EÚ nemali inú možnosť a museli zastaviť výrobu, pretože ceny im neumožňovali ani vykryť náklady na suroviny, najmä počas OP. Z toho vyplýva, že vyššie uvedené nepodložené tvrdenia nie sú dostatočné na to, aby narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP.

(144) Preto sa dospelo k záveru, že žiadny z uvedených faktorov nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z USA.

(145) Zainteresované strany napokon uvádzajú skutočnosť, že počas OP bol značný počet dovozov deklarovaný pod položkou KN 3824 s cieľom získať vymeranie nižšieho cla. Po ukončení OP sa úroveň príslušných colných záväzkov zvýšila. Uvedené strany sa domnievajú, že ujma bola spôsobená nízkym clom a nie dumpingom. V tejto súvislosti postačí uviesť, že clá sa môžu meniť kedykoľvek a že preto tento argument nemôže spochybniť existenciu ujmy počas obdobia prešetrovania.

5.4. Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(146) Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a trhového podielu dovozu za nízke ceny, pochádzajúceho z príslušnej krajiny. Okrem toho sa zistilo, že ceny tohto dovozu boli nižšie ako ceny, ktoré výrobné odvetvie Únie uplatňovalo na trhu Únie.

(147) Toto zvýšenie objemu a podielu na trhu dovozu za nízke ceny z príslušnej krajiny sa časovo zhodovalo s celkovým a pokračujúcim zvyšovaním spotreby v Únii, ale aj s negatívnymi výsledkami výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Vývozcom z príslušnej krajiny sa podarilo zvýšiť podiel na trhu systematickým znižovaním svojich cien oproti výrobnému odvetviu Únie. Výrobné odvetvie Únie zároveň nebolo schopné dosiahnuť udržateľnú pozitívnu úroveň ziskovosti, a to ani napriek zvýšenej činnosti.

(148) Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(149) Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z USA spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

6. ZÁUJEM ÚNIE

6.1. Predbežná poznámka

(150) V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o ujme spôsobenej dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny existovali pádne dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

6.2. Záujem výrobného odvetvia Únie

(151) Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z USA. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia na nápravu vplyvov tohto dovozu, ktoré narušujú obchod, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(152) Očakáva sa, že uloženie antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny tak, aby odrážali výrobné náklady. Možno tiež očakávať, že zavedenie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zvýšiť objem predaja a tým získať späť podiel na trhu, ktorý stratilo v dôsledku prítomnosti dumpingového dovozu. To bude mať ďalší pozitívny vplyv na jeho finančnú situáciu a ziskovosť.

(153) Preto sa dospelo k záveru, že uloženie vyrovnávacích ciel na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA nebude proti záujmom výrobného odvetvia Únie.

6.3. Záujem dovozcov

(154) Dve spoločnosti poslali odpovede na otázky v dotazníku určenom pre neprepojených dovozcov z Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch týchto spolupracujúcich dovozcov. Pre obe navštívené spoločnosti predstavuje obchod s bioetanolom iba malú časť celkového obratu (menej než 5 %). Obaja dovozcovia okrem toho uviedli, že by dokázali na svojich zákazníkov-používateľov preniesť akékoľvek zvýšenie cien.

(155) Na základe dostupných informácií bol prijatý záver, že zavedenie opatrení nebude mať na dovozcov výrazný negatívny vplyv.

6.4. Záujem používateľov

(156) Štyri spoločnosti poslali odpovede na otázky v dotazníku určenom pre používateľov z Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch jednej z nich.

(157) Pre navštívenú spoločnosť predstavuje obchod s bioetanolom iba malú časť jej celkového obratu, menej než 5 %. Spoločnosť si vypracovala posúdenie vplyvu pre zmes E5 a vypočítala, že clo vo výške 100 EUR/m3 by viedlo k zvýšeniu ceny na čerpadle o 0,5 (euro)centu/liter.

(158) Pokiaľ ide o ostatných troch používateľov, na základe údajov z ich odpovedí na otázky v dotazníku je zrejmé, že vplyv uloženia cla by bol tiež obmedzený. Pre jednu spoločnosť sú objemy nakupované z príslušnej krajiny pomerne obmedzené a uloženie antidumpingového cla by malo minimálny vplyv na jej ziskovosť.

(159) Ďalší dvaja spolupracujúci používatelia sú prepojení a vyhlásili, že akékoľvek uloženie antidumpingových ciel dokážu preniesť na svojich zákazníkov. Jednoznačne tiež uviedli, že majú dostatok možností výberu zdrojov dodávok a nie sú závislí od dovozu z USA.

(160) Zainteresované strany tvrdili, že v Únii nie je dostatočná kapacita na uspokojenie celého dopytu a že Únia bude musieť dovážať bioetanol, aby zabezpečila všetky svoje potreby týkajúce sa tohto výrobku. Overené údaje o kapacite ukazujú, že v Únii bola aj nevyužitá kapacita, najmä vzhľadom na nízku úroveň predajných cien. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie by najmä po odstránení narušenia obchodu z trhu boli schopní zvýšiť svoju výrobu tak, aby uspokojili rastúci dopyt. Navyše v blízkej budúcnosti sa očakáva vybudovanie nových závodov a ich uvedenie do prevádzky, čím sa zníži akékoľvek údajné riziko nedostatku bioetanolu v Únii.

(161) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení proti dovozu bioetanolu z USA nebude mať na používateľov z Únie výrazný negatívny vplyv.

6.5. Záver týkajúci sa záujmu Únie

(162) Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zavedeniu antidumpingových opatrení na dovoz bioetanolu s pôvodom v USA.

7. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

7.1. Úroveň odstránenia ujmy

(163) Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(164) Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(165) Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto odvetví pri predaji podobného výrobku v Únii v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu.

(166) V tomto prípade, so zreteľom na skutočnosti uvedené najmä v odôvodneniach 101 a 102, sa usudzuje, že cieľový zisk výrobného odvetvia Únie by mal vychádzať zo zisku dosahovaného v čase, keď dovozy z USA boli zanedbateľné, t. j. z priemerného ziskového rozpätia pred zdanením niektorého z výrobcov Únie zahrnutých do vzorky v rokoch 2008 a 2009, a to výrobcu, ktorý nebol v počiatočnej fáze v tom čase. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 6,8 % z obratu je primerané a môže sa považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo dosiahnuť za bežných obchodných podmienok v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu počas OP.

(167) Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajných cien výrobcov v Únii zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu dosiahnutý(-ú) počas OP a pripočítaním už uvedeného rozpätia zisku.

(168) Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z USA, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov, za ktorú ich predávalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie počas OP a ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej hodnoty na parite CIF.

7.2. Forma a úroveň cla

(169) Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. Všetky colné sadzby by sa teda mali stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(170) Navrhuje sa toto konečné antidumpingové clo:

|| Dumpingové rozpätie || Rozpätie ujmy || Konečné clo v %

Celoštátne dumpingové rozpätie || 9,5 % || 31,1 % || 9,5 %

(171) Vzhľadom na skutočnosť, že antidumpingové clo sa bude vzťahovať na zmesi obsahujúce viac ako 10 % (v/v) bioetanolu z hľadiska objemu, a to v pomere k obsahu bioetanolu, sa v záujme účinného uplatňovania tohto opatrenia colnými orgánmi členských štátov považuje za vhodné stanoviť clo ako pevnú sumu na základe obsahu čistého bioetanolu.

(172) Sadzba antidumpingového cla uvedená v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odráža situáciu zistenú počas tohto šetrenia. Toto celoštátne clo uplatniteľné na všetky spoločnosti sa vzťahuje na dovoz príslušného výrobku pochádzajúceho z USA.

(173) Hoci sa pôvodne uvažovalo o obmedzení trvania opatrení na 3 roky vzhľadom na pozorovaný dynamický vývoj trhu, pokiaľ ide o predmetný výrobok, táto otázka sa znovu posúdila na základe pripomienok, ktoré predložili zainteresované strany. Sťažovatelia predovšetkým namietali, že by bolo príliš skoro predpokladať v tejto fáze zásadnú zmenu v trhových modeloch, keďže preorientovanie sa na novú generáciu bioetanolu si môže vyžiadať značný čas a nemala by sa preto zohľadňovať v predkladanom návrhu. Bolo by takisto predčasné predpokladať, aký bude výsledok a vplyv niektorých regulačných návrhov, ktoré sú v súčasnosti predmetom rokovaní, na jednotlivé subjekty na trhu. Po zvážení týchto argumentov sa usúdilo, že nebolo správne odchýliť sa od bežného obdobia platnosti opatrení, ako je ustanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia. To nemá vplyv na možnosť ktorejkoľvek zúčastnenej strany požiadať o preskúmanie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, a to v súlade s článkom 11 ods. 3.

8. REGISTRÁCIA

(174) Komisia dostala žiadosti navrhovateľa o registráciu dovozu bioetanolu s pôvodom v USA. Podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia môže Komisia po konzultácii s poradným výborom nariadiť colným úradom, aby podnikli vhodné kroky na zavedenie registrácie dovozu, aby bolo možné od dátumu takejto registrácie následne uplatniť na tento dovoz opatrenia. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu. Navrhovateľ argumentoval, že keďže registrácia bola uložená v súbežnom antisubvenčnom konaní týkajúcom sa bioetanolu s pôvodom v USA[13], tieto podmienky boli automaticky splnené.

(175) Je však potrebné zdôrazniť, že registrácia v súbežnom antisubvenčnom konaní sa vykonala za úplne odlišných okolností. Ako sa uvádza v odôvodnení 10 k nariadeniu 771/2012, napriek pozitívnym zisteniam vyrovnávacieho subvencovania a materiálnej ujmy ním spôsobenej výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania sa Komisia rozhodla neprijať predbežné vyrovnávacie clá, pretože sa predbežne zistilo, že hlavný systém subvencovania, ktorý fungoval počas obdobia prešetrovania, zanikol, v tom zmysle, že v čase uloženia dočasných opatrení by už neposkytoval výhody. Existujú však dôkazy, že Spojené štáty v nasledujúcich mesiacoch možno opäť zavedú hlavný subvenčný systém, o ktorom sa zistilo, že je napadnuteľný, a to so spätným účinkom. V takom prípade Komisia usúdila, že by v rámci tohto prešetrovania bola oprávnená prijať (a nakoniec vyberať) dočasné vyrovnávacie clo. Komisia sa tak s cieľom chrániť práva Európskej únie za týchto osobitných okolností rozhodla nariadiť colným orgánom, aby dovoz registrovali. Tieto špecifické okolnosti sa nevzťahujú na toto antidumpingové konanie.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bioetanolu, uvádzaného aj ako „etanolové palivo“, t. j. etylalkoholu vyrobeného z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), denaturovaného alebo nedenaturovaného, okrem produktov s obsahom vody vyšším ako 0,3 % (m/m), meraným podľa normy EN 15376, ako aj etylalkoholu vyrobeného z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), obsiahnutého v zmesiach s benzínom s obsahom etylalkoholu vyšším ako 10 % (v/v), určeného na použitie ako palivo, v súčasnosti zaradeného pod číselné znaky KN ex 2207 10 00, ex 2207 20 00, ex 2208 90 99, ex 2710 12 21, ex 2710 12 25, ex 2710 12 31, ex 2710 12 41, ex 2710 12 45, ex 2710 12 49, ex 2710 12 51, ex 2710 12 59, ex 2710 12 70, ex 2710 12 90, ex 3814 00 10, ex 3814 00 90, ex 3820 00 00 a ex 3824 90 97 (číselné znaky TARIC 2207 10 00 12, 2207 20 00 12, 2208 90 99 12, 2710 12 21 11, 2710 12 25 92, 2710 12 31 11, 2710 12 41 11, 2710 12 45 11, 2710 12 49 11, 2710 12 51 11, 2710 12 59 11, 2710 12 70 11, 2710 12 90 11, 3814 00 10 11, 3814 00 90 71, 3820 00 00 11 a 3824 90 97 67) a s pôvodom v Spojených štátoch amerických.

2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na výrobok opísaný v odseku 1 je 62,3 EUR za tonu netto. Antidumpingové clo sa uplatňuje úmerne podľa hmotnostného podielu celkového obsahu čistého etylalkoholu vyrobeného z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie) (obsah bioetanolu).

3. Výrobky opísané v odseku 1 sa oslobodzujú od konečného antidumpingového cla, ak majú použitie iné ako palivo. Toto oslobodenie podlieha podmienkam stanoveným v príslušných ustanoveniach Európskej únie týkajúcich sa colnej kontroly použitia takéhoto tovaru [pozri články 291 až 300 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93].

4. V prípadoch, keď sa tovar poškodí pred prepustením do voľného obehu a cena skutočne zaplatená alebo cena, ktorá sa má skutočne zaplatiť, sa preto pomerne rozdelí na účely stanovenia colnej hodnoty v súlade s článkom 145 nariadenia Rady (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[14], výška antidumpingového cla vypočítaná zo súm uvedených v predchádzajúcom texte sa zníži o percento, ktoré zodpovedá pomernému rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo ceny, ktorá sa má skutočne zaplatiť.

5. Pokiaľ nie je ustanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

[2]               Ú. v. EÚ C 345, 25.11.2011, s. 7.

[3]               Ú. v. EÚ C 345, 25.11.2011, s. 13.

[4]               Pozri www.ethanol.org – normu pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov (Renewable fuels standard – RFS) podľa zákona o energetickej nezávislosti a bezpečnosti z roku 2007.

[5]               Pozri daňový zákon USA (Internal Revenue Code – IRC) – oddiel 40 písm. b) ods. 4 bod E.

[6]               Pozri www.ethanol.org – normu pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov (Renewable fuels standard – RFS) podľa zákona o energetickej nezávislosti a bezpečnosti z roku 2007.

[7]               Prešetrovanie ukázalo, že na využitie príspevku na zmes alkoholu, ako je vymedzený v daňovom zákone USA – oddiel 40 písm. b) bod 3, stačí zmiešať čistý bioetanol s 0,1 % benzínu.

[8]               Napríklad a) informácie, ktoré uverejňuje Americké združenie pre etanol (American Coalition for Ethanol – ACE) na svojej internetovej stránke, b) zákon o energetickej politike (Energy Policy Act – EPA) z roku 2005, predovšetkým časť P.L. 110 – 58 c) Zákon o energetickej nezávislosti a bezpečnosti z roku 2007 (P.L. 110 – 140, H.R.6), ktorým sa zmenila, doplnila a zvýšila norma pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov (RFS) s požiadavkou na použitie 9 miliárd galónov palív z obnoviteľných zdrojov v roku 2008 a 13,9 miliardy galónov v roku 2011, d) informačné prehľady vydávané Ministerstvom energetiky USA v rámci akcie Čisté mestá (Clean cities) atď.

[9]               Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2.7.1993.

[10]             Napríklad nariadenie Rady o persíranoch, v ktorom sa konštatuje, že čínsky výrobok je „podobný“ výrobku z EÚ napriek kvalitatívnym rozdielom v čistote a obsahu železa. Ú. v. ES L 308 z 21.12.1995, s. 61, odôvodnenie 10. Pozri aj rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-2/95, Industrie des Poudres Spheriques, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že inštitúcie mohli v súlade so zákonom dospieť k záveru, že čínske a ruské kovy vápnika sú „podobné“ kovom vápnika z EÚ napriek rozdielnemu obsahu kyslíka, pre ktorý výrobok z EÚ nebol vhodný na konkrétne špecifické použitie, predstavujúce 11 % spotreby v EÚ (T-2/95, body 202 – 221). Tento bod nebol v odvolaní napadnutý (C-458/98 P).

[11]             Ú. v. EÚ C 225, 18.9.2009, s. 13, Ú. v. EÚ C 176, 2.7.2010, s. 6, Ú. v. EÚ C 236, 12.8.2011, s.16.

[12]             Predpokladá sa, že v roku 2008 nedošlo k zmene zásob.

[13]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 771/2012 z 23.8.2012 , Ú. v. EÚ L 229, s. 20.

[14]             Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.