SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam

I. Prípad komplexného prístupu

V Lisabonskej zmluve sa stanovujú zásady, zámery a ciele vonkajšej činnosti Európskej únie. Pri dosahovaní týchto cieľov sa v zmluve vyžaduje súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti EÚ, ako aj medzi týmito oblasťami a jej ostatnými politikami. Po nadobudnutí platnosti zmluvy a nového inštitucionálneho kontextu vytvoreného na jej základe, vrátane vytvorenia pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Komisie, ako aj  zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), má EÚ väčší potenciál i ambície na to, aby sa prostredníctvom celého radu jej nástrojov a zdrojov stala jej vonkajšia činnosť konzistentnejšou, účinnejšou a strategickejšou.

Takýto komplexný prístup zďaleka nie je novou koncepciou. Ako organizačná zásada pre činnosť EÚ sa v posledných rokoch už úspešne uplatňoval v mnohých prípadoch, napríklad v oblasti Afrického rohu, regiónu Sahel a oblasti Veľkých jazier. Myšlienky a zásady, ktorými sa komplexný prístup riadi, sa však musia stať systematicky uplatňovanými hlavnými zásadami vonkajšej činnosti EÚ vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom a riešenie kríz.  

V tomto spoločnom oznámení sa stanovuje niekoľko konkrétnych krokov, ktoré EÚ kolektívne vykonáva, aby stále viac smerovala ku komplexnému prístupu vo svojich politikách a činnostiach týkajúcich sa vonkajších vzťahov.  Vysoká predstaviteľka a Komisia v tomto spoločnom oznámení konkrétne stanovujú, ako spoločne chápu komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a plne sa zaväzujú spoločne uplatňovať tento komplexný prístup v rámci vonkajšej politiky a činnosti EÚ. Toto chápanie zahŕňa všetky fázy cyklu konfliktov alebo iných vonkajších kríz; od včasného varovania a pripravenosti, predchádzania konfliktom, reakcie na krízy  a krízového riadenia po rýchle zotavenie, stabilizáciu a budovanie mieru s cieľom pomôcť krajinám vrátiť sa k udržateľnému dlhodobému rozvoju. 

EÚ má zásadný záujem predchádzať konfliktom, pripraviť sa na ne, riešiť ich a prispieť k zotaveniu z konfliktov, kríz a iných hrozieb pre bezpečnosť mimo svojich hraníc, pričom ide o trvalú úlohu a zodpovednosť, ktorá už bola uznaná jednak v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie, ako aj v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ. Dôvodom je nielen to, že EÚ je považovaná v susedných krajinách a v iných častiach sveta vo všeobecnosti za príklad mieru a stability, ale aj to, že ide o globálny záujem EÚ. Únia má k dispozícii širokú škálu politík, mechanizmov a nástrojov, aby mohla reagovať na tieto výzvy, ktoré zahŕňajú oblasti diplomacie, bezpečnosti, obrany, financií, obchodu, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. EÚ je najväčším obchodným zoskupením na svete, a kolektívne je najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a humanitárnej pomoci.

Komplexnosť sa vzťahuje nielen na spoločné využívanie nástrojov a zdrojov EÚ, ale aj na spoločnú zodpovednosť aktérov na úrovni EÚ a členských štátov. EÚ disponuje jedinečnou sieťou 139 delegácií EÚ v jednotlivých krajinách, má diplomatické skúsenosti v ESVČ aj prostredníctvom osobitných zástupcov EÚ a operatívneho zapojenia prostredníctvom misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Zlúčením všetkých uvedených nástrojov s cieľom pracovať spoločne a strategicky na úrovni Európskej komisie a 28 členských štátov môže EÚ lepšie vymedziť a obhajovať svoje základné záujmy a hodnoty, podporovať svoje kľúčové politické ciele a predchádzať krízam alebo pomáhať pri obnovení stability. Týmto spôsobom pomáha zlepšiť život ľudí ohrozených konfliktom a zabrániť negatívnym účinkom alebo ich zmierniť v prospech EÚ, jej občanov a jej vnútornej bezpečnosti alebo v prípade nestability a konfliktov v iných regiónoch. EÚ sa vo svojich vonkajších vzťahoch, keď všetky inštitúcie EÚ a členské štáty spolupracujú na základe spoločnej strategickej analýzy a vízie, prejavuje ako silnejšia, koherentnejšia, viditeľnejšia a účinnejšia. To je podstatou tohto komplexného prístupu.

Pretože pribúda globálnych problémov a zvyšuje sa ich komplexnosť (v dôsledku účinkov zmeny klímy a degradácie prírodných zdrojov, populačných tlakov a migračných tokov, nezákonného obchodovania, energetickej bezpečnosti, prírodných katastrof, počítačovej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, regionálnych konfliktov, radikalizácie a terorizmu, atď.) a pretože hospodárske a finančné zdroje zostávajú pod tlakom, je potreba komplexného prístupu, pri ktorom sa čo najlepšie využívajú všetky príslušné nástroje (vonkajších aj vnútorných politík), teraz silnejšia ako kedykoľvek predtým.

Udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby si vyžadujú mier a bezpečnosť a takisto platí, že krehké alebo konfliktom postihnuté krajiny stále zostávajú najďalej od dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov. Prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom je teda kľúčovou zásadou uplatňovania komplexného prístupu EÚ. Tento prístup stojí aj na iných dôležitých zásadách. Po prvé, naše reakcie musia vychádzať z daného špecifického kontextu týkajúceho sa skutočnosti a z logiky situácií vyskytujúcich sa v reálnom svete: neexistujú tu žiadne modely alebo hotové riešenia. Po druhé, komplexný prístup EÚ predstavuje bežnú a spoločnú zodpovednosť všetkých aktérov EÚ v Bruseli, v členských štátoch a v teréne v tretích krajinách. Kolektívna politická vôľa, transparentnosť, dôvera a aktívne zapojenie členských štátov sú nevyhnutným predpokladom úspechu. Tento prístup je napokon založený na úplnom rešpektovaní rôznych kompetencií a príslušnej pridanej hodnoty inštitúcií a útvarov EÚ, ako aj členských štátov, ako sú stanovené v zmluvách:

- Humanitárna pomoc sa poskytuje v súlade so svojimi špecifickými pracovnými metódami, ktoré rešpektujú zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, výlučne na základe potrieb postihnutého obyvateľstva v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci, 

- V prípade rozvojovej pomoci koná EÚ a jej členské štáty v súlade so zásadami rozvojovej politiky vymedzenými v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005 a v Programe zmien z roku 2012, ako aj v súlade s usmerneniami Organizácie pre hospodársky rozvoj (OECD), ktoré vypracoval Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC).  

- Členské štáty EÚ vykonávajú politickú kontrolu a poskytujú strategické riadenie pre misie a operácie SBOP prostredníctvom politického a bezpečnostného výboru (PBV).

II. Výhľad pre komplexný prístup ku konfliktom alebo krízovým situáciám

Týmito opatreniami sa ďalej posilní súdržnosť a účinnosť vonkajšej politiky a činnosti EÚ v prípade konfliktov alebo krízových situácií.

1. Vypracovanie spoločnej analýzy

Koherentná politická stratégia na predchádzanie konfliktom, pripravenosť a reakcie na ne sa začína spoločným pochopením situácie alebo problému zo strany všetkých príslušných subjektov. V spoločnej analýze by sa malo stanoviť, ako EÚ chápe príčiny možného konfliktu alebo krízy, určiť kľúčové osoby a skupiny, ktoré sú do nich zapojené, preskúmať dynamiku situácie a posúdiť potenciálne riziká v prípade prijatia alebo neprijatia opatrenia. Musia sa v nej takisto určiť záujmy a ciele EÚ a náš potenciálny prínos k mieru, bezpečnosti, rozvoju, ľudským právam a právnemu štátu a zobrať do úvahy existujúce zdroje a činnosti EÚ v danej krajine alebo regióne.  V záujme ďalšieho zlepšenia spoločnej analýzy by sa mali podporiť tieto kroky:

Opatrenia:

- Zlepšiť kombinovanú situačnú informovanosť a kapacitu analýzy najmä prostredníctvom lepšieho prepojenia účelových zariadení v rôznych inštitúciách a útvaroch EÚ vrátane koordinačného centra EÚ pre reakcie na núdzové situácie a situačného centra EÚ (EU SitRoom). Uľahčiť prístup inštitúcií EÚ k informáciám a spravodajským informáciám, a to aj z členských štátov s cieľom zabrániť krízam a pripraviť, zmierniť a urýchliť reakciu na krízové situácie.  

- Posilniť včasné, proaktívne, transparentné a pravidelnú výmenu informácií, koordináciu a tímovú prácu medzi všetkými zodpovednými subjektmi v ústredí v Bruseli a v teréne (prípadne vrátane delegácií EÚ, misií a operácií SBOP, členských štátov a osobitných zástupcov EÚ, ako aj agentúr EÚ).

- Ďalej rozvíjať a systematicky vykonávať spoločnú metodiku na analýzu konfliktov a kríz, vrátane rozvojových, humanitárnych, politických, bezpečnostných a obranných výhľadov z terénu a ústredia, a to prostredníctvom všetkých príslušných dostupných poznatkov a analýz aj z členských štátov.

- Na základe týchto analýz systematicky pripravovať návrhy a možnosti na diskusiu s členskými štátmi v rámci príslušných orgánov Rady, ako aj Politického a bezpečnostného výboru.  Ak je naplánovaná činnosť SBOP, tým sa vo všeobecnosti sleduje politický rámec pre krízový prístup (PFCA), ktorým sa vysvetľuje, aký je problém a prečo by EÚ mala konať (na základe záujmov, hodnôt, cieľov a mandátov), a identifikuje, aké nástroje, ktoré by boli na danú činnosť najvhodnejšie, by mohli byť k dispozícii.

2. Vymedzenie spoločnej strategickej vízie

Na základe tejto spoločnej analýzy by EÚ mala podľa možnosti v inštitúciách a členských štátoch pracovať na vytvorení jednej spoločnej strategickej vízie konfliktu alebo krízovej situácie a na budúcom zapojení sa EÚ do oblastí politiky. Touto víziou by sa malo potom stanoviť celkové smerovanie angažovanosti EÚ.

Opatrenia:

- Strategická vízia EÚ pre krajinu alebo región by sa mala podľa možnosti stanoviť v celkovom strategickom dokumente EÚ. Najnovšie príklady zahŕňajú strategický rámec v Africkom rohu, stratégiu EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel a navrhované prvky stratégie EÚ pre oblasť Veľkých jazier.

- V spoločných rámcových[1] dokumentoch by sa mali stanoviť ciele EÚ a členských štátov a prípadne aj priority pre jednotlivé krajiny.

3. Dôraz na prevenciu

Vždy, keď je to možné, sa EÚ musí snažiť predchádzať konfliktom pred nástupom krízy alebo vypuknutím násilia, čo predstavuje trvalú a významnú prioritu v prípade každej diplomatickej angažovanosti EÚ . Z dlhodobého hľadiska je prevencia oveľa menej nákladná ako riešenie konfliktov, ktoré už vypukli. Prevencia prispieva k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju. Prevenciou sa zachraňuje život a zmierňuje utrpenie, predchádza sa ničeniu domov, podnikov, infraštruktúry a hospodárstva a uľahčuje sa riešenie základných príčin napätia, sporov a podmienok vedúcich k násilnej radikalizácii a terorizmu. Prevencia pomáha aj pri ochrane záujmov EÚ a predchádzaní nepriaznivým dôsledkom na bezpečnosť a prosperitu EÚ.

Opatrenia: 

- Včasné varovanie/včasné opatrenia: Používať nové a existujúce systémy včasného varovania EÚ[2], ako aj členských štátov EÚ s cieľom odhaliť vznikajúce riziká konfliktov a kríz a identifikovať možné zmierňujúce opatrenia.

- Pracovať so všetkými inštitúciami EÚ a členskými štátmi s cieľom premietnuť analýzy rizika konfliktov a kríz do konkrétnych opatrení na predchádzanie konfliktom na základe skúseností, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich konfliktov a kríz.

4. Mobilizácia rôznych silných stránok a kapacít EÚ

Účinné a proaktívne politické reakcie EÚ na konflikty a krízy by mali čerpať z rôznych predností, kapacít, kompetencií a vzťahov inštitúcií EÚ a členských štátov na podporu spoločnej vízie a spoločných cieľov.

Opatrenia:

- Systematickejšie používať mechanizmus krízovej platformy, ktorej predsedá ESVČ za účasti útvarov Komisie, na uľahčenie koordinácie, poskytovanie informácií a prispievanie k identifikácii a inteligentnému poradiu dostupných nástrojov EÚ podľa požiadaviek. Tieto mechanizmy sa osvedčili počas arabskej jari a v rámci reakcie EÚ v Africkom rohu.

- Zabezpečiť, aby boli všetci príslušní aktéri EÚ informovaní a zapojení do analýzy a posudzovania konfliktov a krízových situácií a vo všetkých štádiách cyklu konfliktu stavať komplexnú angažovanosť a činnosť na spoločných prípravných prácach. ESVČ o takejto analytickej a prípravnej práci pravidelne informuje a dáva dohromady iné útvary.

- Ďalej posilniť operačnú spoluprácu medzi rôznymi funkciami núdzovej reakcie EÚ, pričom sa použijú ich doplňujúce odborné znalosti. Na tento účel sa pripravuje memorandum o porozumení medzi ESVČ a útvarmi Komisie.

- Čo najlepšie využívať delegácie EÚ na zabezpečenie miestnej súdržnosti medzi činnosťou EÚ a činnosťou členských štátov.

- Posilniť kapacity delegácií EÚ, pokiaľ ide o prispievanie k analýze rizík konfliktov. Identifikovať vhodné nástroje a reagovať na konflikty a krízy prostredníctvom rýchleho dočasného posilnenia nasadením dodatočného personálu alebo iných odborníkov, ak je to možné, čerpajúc z kapacity existujúcich zdrojov EÚ v ústredí v Bruseli alebo regióne a na základe zdrojov členských štátov.

- Vytvoriť postupy a kapacity na rýchle nasadenie spoločných poľných misií (ESVČ, útvary Komisie, členské štáty) podľa potreby v prípade konfliktov alebo krízových situácií[3].

5. Dlhodobý záväzok

„20 najrýchlejšie sa reformujúcich krajín potrebovalo v priemere 17 rokov na obmedzenie úlohy armády v politike a 41 rokov na reformu právneho štátu na minimálnu úroveň potrebnú na rozvoj.“

Správa o celosvetovom rozvoji, Svetová banka, 2011.

Na riešenie základných príčin konfliktu a budovanie mierovej, odolnejšej spoločnosti je nevyhnutná dlhodobá angažovanosť v oblasti budovania mieru a štátu a dlhodobo udržateľný rozvoj.  Celkové ciele udržateľného mieru a rozvoja musia byť od začiatku ťažiskom reakcie EÚ a EÚ musí mať takisto dlhodobú víziu svojich krátkodobých záväzkov a opatrení. 

Napríklad nástroje krízového riadenia SBOP a opatrenia v reakcii na krízové situácie v rámci nástroja stability (IfS) sledujú prevažne krátkodobé ciele, zatiaľ čo nástroje rozvoja sa prirodzene orientujú na dlhodobý horizont. Hoci sú ciele a rozhodovacie procesy rôzne, prirodzené synergie a komplementárnosť by sa mali zabezpečiť včasným, inkluzívnym a intenzívnym dialógom medzi príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom mať väčší vplyv a dosiahnuť lepšie výsledky. EÚ môže využiť, a to koherentným spôsobom, rôzne mechanizmy a nástroje v rámci svojich mandátov a rozhodovacích procesov na dosiahnutie spoločných cieľov.

Opatrenia:

- Stanoviť koordinačné systémy medzi dlhodobými a krátkodobými cieľmi prostredníctvom dialógu medzi zainteresovanými stranami EÚ, ako aj na mieste.

- Posilniť mechanizmy na združovanie a spoločné používanie európskych kapacít a odborných poznatkov (napríklad skupiny odborníkov na misie SBOP).

- Koordinovať a, ak je to možné, kombinovať používanie celého radu mechanizmov a nástrojov EÚ (ako je napríklad politický dialóg, predchádzanie konfliktom, zmierenie, plánovanie rozvojovej pomoci a spoločné plánovanie, misie a operácie SBOP, predchádzanie konfliktom a stabilizácia na základe nástroja stability, podpora odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie, podpora reformy súdnictva a bezpečnostného sektora atď.) s cieľom pripraviť pružnú a účinnú reakciu počas stabilizačnej etapy a po nej a v prípade rizika konfliktu. Plánovanie pomoci v nestabilných krajinách a konfliktom postihnutých  krajinách by malo zahŕňať analýzu konfliktu od samotného začiatku, ako aj potrebné ustanovenia pre prípadné preprogramovanie s cieľom reagovať na nový vývoj na mieste.  

- Zhodnotiť získané skúsenosti, a to aj v rámci inštitúcií EÚ, s členskými štátmi a vonkajšími činiteľmi, a tieto spätne premietnuť do cyklu komplexného prístupu od včasného varovania vrátane úsilia pri prevencii, výcviku a cvičeniach.

6. Prepojenie politík s vnútornou a vonkajšou činnosťou

Vnútorné politiky a činnosti EÚ môžu  vyvolať významné vonkajšie vplyvy na konflikty a krízové situácie. Podobne môže mať aj vonkajšia činnosť a politika vplyv na vnútornú dynamiku EÚ. Napríklad politika EÚ v oblasti námornej dopravy v Červenom mori a Indickom oceáne je neoddeliteľne spätá so situáciou v Somálsku a regióne Afrického rohu. Podobné účinky sa môžu vyskytnúť aj v iných situáciách, napríklad pri rybolove alebo energetickej politike. Naopak, rozvoj organizovaného zločinu, terorizmu, alebo hromadnej migrácie v súvislosti s násilným konfliktom za hranicami EÚ môže mať priamy vplyv na bezpečnosť, stabilitu a záujmy EÚ, jej členských štátov a občanov EÚ.

Štáty po konflikte alebo nestabilné štáty sa stanú cieľom zneužívania zo strany teroristických organizácií. Najmä slabo riadené oblasti môžu byť živnou pôdou pre nábor teroristov. Napríklad aktivity skupiny Al-Shabaab, ktorá je oficiálne napojená na hnutie Al-Káida, viedli k destabilizácii Somálska a vážnemu narušeniu regionálneho rozvoja. Činnosť teroristických organizácií môže spätne predstavovať priamu hrozbu pre EÚ.

Úzka spolupráca, a to najmä medzi vysokou predstaviteľkou a Komisiou, je takisto životne dôležitá v prípade rôznych globálnych otázok, ak majú vonkajšie aspekty vnútorných politík EÚ rastúci zahraničný a bezpečnostný politický rozmer. Patria sem oblasti ako energetická bezpečnosť, ochrana životného prostredia a zmena klímy, otázky migrácie, boja proti terorizmu a boja proti násilnému extrémizmu, organizovaná trestná činnosť a globálna správa ekonomických záležitostí .

„Zmena klímy je zásadnou globálnou výzvou, ktorá v prípade, že sa nebude urýchlene riešiť, ohrozí nielen životné prostredie, ale aj svetovú hospodársku prosperitu, rozvoj a všeobecnejšie aj stabilitu a bezpečnosť. Maximálne dôležitý je prechod k bezpečnému a udržateľnému nízkouhlíkovému hospodárstvu a spoločnosti, ako aj odolným voči zmene klímy a zdrojovo-efektívnym modelom rastu na celom svete.  Riešenie hrozieb meniacej sa klímy, ktorými sa násobia riziká, vrátane potenciálnych konfliktov a nestability v súvislosti so spoľahlivým prístupom k jedlu, vode a energiám si vyžaduje účinnú zahraničnopolitickú reakciu na globálnej úrovni i na úrovni EÚ, ako sa uznáva v Európskej bezpečnostnej stratégii.“

Závery Rady o diplomacii v oblasti zmeny klímy, jún 2013.

Napokon, ako ukázal nedávny obrat v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkovala EÚ, stimulačný faktor EÚ, ktorý predstavuje perspektíva pristúpenia k Únii v kombinácii s intenzívnou diplomatickou angažovanosťou, bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní konfliktom a dlhodobej stabilizácii.

Opatrenia:

- Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie v úzkej spolupráci s predsedom Európskej komisie zabezpečí strategickú a operačnú súdržnosť politiky a stratégie v oblasti vonkajších vzťahov vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajšieho vplyvu vnútorných politík.

- Lepšie využívať prostriedky z oblasti diplomacie a vonkajších vzťahov, ktoré sú k dispozícii na projekt EÚ, a obhajovať záujmy EÚ spojené s vnútornými politikami a globálnymi problémami.

- Snažiť sa o identifikáciu politík a nástrojov, ktoré majú vnútornú aj vonkajšiu dimenziu, a zvyšovanie povedomia o nich a zdôrazňovať ich obojstranný potenciál.

- Vnútorné politiky by mali byť súčasťou analytického krízového rámca, strategického myslenia a dokumentov politík pre vonkajšiu činnosť vždy, keď je to možné a relevantné.

7.  Lepšie využívanie delegácií EÚ

Delegácie EÚ, a najmä vedúci delegácií sú stelesnením prítomnosti EÚ v tretích krajinách a mali by na tejto úrovni zohrávať hlavnú úlohu pri vytváraní a koordinácii dialógu, činnosti a podpory EÚ.

Opatrenia:

- Plne využívať úlohu vedúceho delegácie s cieľom prepojiť prítomnosť EÚ a členských štátov na danom mieste v celom spektre príslušných činností (politický dialóg, rozvojová spolupráca a spoločné plánovanie, podnety pre bezpečnostné stratégie, miestna spolupráca s misiami a operáciami SBOP, a konzulárna ochrana, ak je to vhodné, atď.).

- Vedúci delegácie by mal v prípade potreby koordinovať spoločné podávanie správ a posilňovať spoluprácu s členskými štátmi EÚ na mieste, ako aj poskytovanie informácií a analýz, a to najmä vo všetkých fázach konfliktu alebo krízy.

- Zabezpečiť primeranú šírku odborných znalostí v delegáciách vrátane bezpečnostných otázok.

- Ak je to vhodné, umožniť spoločné umiestnenie aktérov EÚ v delegáciách EÚ s cieľom budovať operačné synergie.

Spoločné plánovanie sa už začalo alebo sa má v nasledujúcich rokoch začať uskutočňovať vo viac ako 40 krajinách . Cieľom tejto iniciatívy EÚ a členských štátov je zvýšiť ich vplyv v partnerských krajinách a zlepšiť účinnosť ich rozvojovej spolupráce. Iniciatíva zároveň predstavuje jednotný súbor podporných činností, ktorými sa významne zvyšuje vplyv EÚ a jej politický význam v úlohe darcu. Spoločné programovanie prebieha  v rámci krajiny pod vedením delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov.

8. Práca v partnerstve

Na riešenie komplexných globálnych problémov je potrebné, aby sa EÚ usilovala o zapojenie iných medzinárodných a regionálnych aktérov a o spoluprácu s nimi. Úloha EÚ súvisí – vo väčšej alebo menšej miere – s tým, ako ostatní aktéri konajú (či nekonajú) a od zdrojov a odborných znalostí ostatných aktérov (napríklad OSN vo väčšine krízových situácií, NATO v Kosove a Afganistane, Medzinárodný menový fond a Svetová banka v oblasti makrofinančných otázok atď.).

  „[J]e potrebné ďalej posilňovať vzájomne sa podporujúce, prínosné a udržateľné partnerstvá s ... OSN, OBSE, NATO, so Svetovou bankou, Africkou úniou a s ďalšími medzinárodnými aktérmi ..., aby bola Európska únia schopná úspešne pôsobiť v oblasti dlhodobého štrukturálneho prechádzania konfliktom. “

Závery Rady o diplomacii v oblasti zmeny klímy, jún 2011.

Opatrenia:

- Do vypracúvania stanovísk a odpovedí EÚ zapojiť iných medzinárodných aktérov a plne zohľadniť ich úlohu: Organizáciu Spojených národov, medzinárodné a regionálne organizácie, strategických partnerov, medzinárodné finančné inštitúcie.

- Užšie spolupracovať s hlavnými medzinárodnými MVO, občianskou spoločnosťou, nezávislými skupinami odborníkov (think-tankmi), akademickou obcou a verejnými a súkromnými subjektmi.

III. Záver

EÚ vykonala v posledných rokoch dôležité kroky smerom ku koherentnejšej politike a činnosti v oblasti vonkajších vzťahov a v neposlednom rade v reakcii na konflikty a krízové situácie. Značný pokrok sa dosiahol vo vývoji spoločných politík a stratégií EÚ, ako aj reakcií, ktoré zahŕňajú celú Úniu. S prácou sa však ešte neskončilo. Je potrebné, aby EÚ teraz dosiahla ďalšie zlepšenia a dôslednejšie uplatňovala komplexný prístup ako hlavnú zásadu v oblasti vonkajšej politiky a činnosti EÚ.

Ako sa uvádza  v texte, komplexný prístup je spoločný záväzok a za jeho úspech sú spoločne zodpovedné inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty, ktorých politiky, činnosti a podpora významne prispievajú ku koherentnejším a účinnejším reakciám EÚ. 

V nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch bude vysoká predstaviteľka a Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonávať tieto návrhy a tento prístup a prostredníctvom nich by sa mal dosiahnuť  zreteľnejší pokrok na ceste k lepšej, silnejšej a rýchlejšej vonkajšej činnosti EÚ.  Vysoká predstaviteľka a Komisia vyzývajú členské štáty, aby plne podporili tento prístup a aby sa doň plne zapojili v záujme dôsledného zavedenia tejto vízie a týchto cieľov. 

[1] Spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie. Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ [KOM(2011) 865 v konečnom znení].

[2] A to vrátane systému včasného varovania pred konfliktmi ESVČ (v súčasnosti sa zavádza).

[3] Takéto opatrenia sa financujú v rámci existujúcich administratívnych a operačných zdrojov príslušných útvarov/GR, pričom sa zohľadňuje rozsah pôsobnosti a ciele príslušných nástrojov vonkajšej činnosti.