19.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/45

Spravodajkyňa

Kadri Tillemann (EE/EĽS), starostka strediskovej obce Keila

Referenčný dokument

list podpredsedu Európskej komisie z 13. decembra 2013

1.

oceňuje, že najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ sa v marci 2011 zaviazali dosiahnuť jeden z hlavných cieľov EÚ do roku 2020: „zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere a zároveň zvýšiť príspevok EÚ v boji o zastavenie straty biodiverzity na celom svete“. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v podobe, v akej ju Európska komisia v máji 2011 prijala (1) a Rada následne schválila (2), zahŕňa 6 hlavných cieľov a 20 opatrení, ktoré majú EÚ pomôcť dosiahnuť jej ciele v oblasti biodiverzity do roku 2020.

2.

Uznáva, že stratégia EÚ má globálny mandát. Sú v nej pretlmočené globálne ciele a záväzky, ktoré EÚ prijala na 10. konferencii zmluvných strán (COP 10) dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (DBD) v roku 2010. Ide konkrétne o strategický plán pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 (rozhodnutie X/2), vrátane 20 cieľov na splnenie do roku 2020 v oblasti biodiverzity z Aiči (3).

3.

Pripomína, že strata biodiverzity je celosvetový problém, ktorý má vážne ekologické, zdravotné a socioekonomické následky, a vplýva tým na kvalitu života osôb. Ide o jav, ktorého príčiny sú mnohoraké, pričom najvýraznejšou z nich je antropogénna činnosť.

4.

Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy (4) zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri implementácii európskych i medzinárodných cieľov v oblasti biodiverzity na miestnej úrovni, a pomáhajú tak vládam členských štátov predchádzať ďalším stratám biodiverzity. Vďaka prebiehajúcej decentralizácii v mnohých členských štátoch majú miestne a regionálne samosprávy rozšírenú zodpovednosť za uplatňovanie politiky súvisiacej s biodiverzitou.

5.

Zdôrazňuje, že pri implementácii stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a cieľov z Aiči je dôležité uplatňovať zásady bielej knihy Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení, ako aj Charty viacúrovňového riadenia v Európe, ktorú prijal v apríli 2014 (5). Viacúrovňové riadenie vníma ako koordinované opatrenie Európskej únie, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv založené na partnerstve vo všetkých štádiách politického cyklu, od tvorby po uplatňovanie politiky EÚ. Riadenie biodiverzity a ekosystémových služieb si vyžaduje koherentné nástroje politiky a mandáty na všetkých úrovniach verejnej správy.

6.

Vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila hodnotenie členských štátov v súvislosti s viacúrovňovým riadením biodiverzity a aktívnou úlohou miestnych a regionálnych samospráv v rámci takéhoto riadenia. V tomto dokumente by sa mali určiť aj oblasti, v ktorých môže byť biodiverzita ohrozená v dôsledku absencie modelu riadenia prepájajúceho členské štáty s miestnymi a regionálnymi samosprávami a zainteresovanými hospodárskymi a sociálnymi subjektmi, a malo by sa v ňom navrhnúť, ako na tieto hrozby reagovať.

7.

V tejto súvislosti víta, že v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa uvádza, že „spoločné ciele EÚ a DBD sa musia plniť prostredníctvom kombinácie opatrení na regionálnej úrovni, štátnej úrovni a úrovni EÚ“ a že Európska komisia sa snaží vytvárať účinné dlhodobé partnerstvá so „zainteresovanými stranami vykonávajúcimi priestorové plánovanie a riadenie využívania pôdy pri vykonávaní stratégií v oblasti biodiverzity na všetkých úrovniach“.

8.

Zdôrazňuje význam rozhodnutia DBD X/22 (6), ktorého súčasťou je Akčný plán pre samosprávy na nižšej ako národnej úrovni, mestá a iné miestne orgány v oblasti biodiverzity (2011 – 2020), ako aj význam rozhodnutia DBD XI/8(A) (7). Rozhodnutie DBD X/22 považuje za jedinečné, pretože predstavuje najpokrokovejšie rozhodnutie týkajúce sa viacúrovňového riadenia v rámci viacstrannej environmentálnej dohody.

9.

Pripomína, že jeho stanovisko vypracované v rámci prípravy na DBD COP 10 (8) a jeho delegácia na COP 10 jednoznačne podporili prijatie rozhodnutia DBD X/22. Výbor sa navyše v memorande o porozumení, ktoré podpísal s UNEP v roku 2012, zaviazal, že bude podporovať implementáciu tohto rozhodnutia DBD.

10.

Vyzýva členské štáty, aby implementovali záväzky, ktoré prijali v rozhodnutí DBD X/22, t. j. že zlepšia svoje mechanizmy riadenia a právne a dobrovoľné nástroje s cieľom spolupracovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami na ich opatreniach týkajúcich sa biodiverzity a podporovať ich pri tom, a zároveň zohľadnili poslanie, zámery a orientačný zoznam činností podľa rozhodnutia DBD X/22, ako aj ciele a opatrenia stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

11.

Víta skutočnosť, že Rada vo svojich záveroch z 12. júna 2014 ku COP 12 DBD v októbri 2014 (9) odkázala na úlohu, ktorú miestne a regionálne samosprávy zohrávajú pri napredovaní v realizácii strategického plánu DBD do roku 2020 a dosahovaní cieľov z Aiči v oblasti biodiverzity. Vyzýva Radu, aby vo svojich záveroch k zasadnutiam COP DBD v budúcnosti vo väčšej miere uznala úlohu miestnych a regionálnych samospráv ako subjektov verejnej správy odlišných od iných mimovládnych zainteresovaných strán zapojených do procesu DBD a zohľadnila tak viacúrovňový prístup k riadeniu.

12.

Chce sa s miestnymi a regionálnymi samosprávami v iných regiónoch sveta podeliť o svoje skúsenosti s viacúrovňovým riadením v oblasti biodiverzity a uplatňovaním rozhodnutia DBD X/22, a preto sa so zámerom zaistiť zodpovedajúce zastúpenie miestnych a regionálnych samospráv EÚ pripojí ako pozorovateľ k delegácii EÚ na 12. konferencii zmluvných strán DBD v októbri 2014, pričom bude stavať na svojej účasti na 10. konferencii zmluvných strán a memorande o porozumení s UNEP.

13.

Upozorňuje na skutočnosť, že dal vypracovať štúdiu „Viacúrovňové riadenie nášho prírodného kapitálu“ (10), ktorá má prispieť k vypracovaniu tohto stanoviska, zanalyzovať spoluprácu medzi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi samosprávami, inovatívne opatrenia miestnych a regionálnych samospráv a aktuálne osvedčené postupy, a zároveň poskytnúť podrobnejšie praktické odporúčania na zlepšenie viacúrovňového riadenia.

14.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby išli príkladom, a s nadšením víta stratégie, opatrenia a inovatívne prístupy, ktoré niektoré miestne a regionálne samosprávy uplatňujú v oblasti udržateľnej ochrany a riadenia svojej biodiverzity a ekosystémov. Víta tiež cenné iniciatívy, ktoré niektoré členské štáty už realizujú na podporu svojich miestnych a regionálnych samospráv. Všetky uvedené kroky sú inšpiráciou pre ďalej uvedené politické odporúčania.

15.

Vyzýva členské štáty, aby zabezpečili a zlepšili zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do vytvárania, skúmania a implementácie národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity, napríklad zapojením národných združení miestnych a regionálnych samospráv do národných komisií resp. riadiacich výborov pre biodiverzitu.

16.

Povzbudzuje členské štáty k tomu, aby v spolupráci so svojimi združeniami miestnych a regionálnych samospráv ďalej rozvíjali usmerňovacie dokumenty, iniciatívy na budovanie kapacít a služby praktického poradenstva pre regionálne a miestne stratégie, akčné plány a opatrenia v oblasti biodiverzity.

17.

Rozhodne povzbudzuje členské štáty k tomu, aby rozvíjali regionálne stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, a mestá a obce, aby vypracovali miestne stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, pričom berie na vedomie iniciatívy, ktoré už v tejto oblasti boli prijaté. Tieto kroky môžu viesť k vytvoreniu komplexnej vízie a praktického rámca udržateľného riadenia biodiverzity na nižšej ako národnej úrovni, pri ktorých sa zohľadnia ciele v oblasti biodiverzity stanovené na úrovni členských štátov, EÚ a DBD.

18.

Povzbudzuje členské štáty, aby napr. v spolupráci s národnými združeniami miestnych a regionálnych samospráv podporovali utužovanie vzťahov medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom posilniť riadenie biodiverzity a vytvoriť alebo finančne podporovať národné systémy oceňovania resp. uznávania, ktoré propagujú opatrenia miestnych a regionálnych samospráv v oblasti biodiverzity.

19.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby vo všetkých svojich administratívnych útvaroch prijali komplexný prístup k biodiverzite a budovali v nich kapacity, pričom by v plnej miere využívali projekty budovania administratívnych kapacít, balíky odbornej prípravy alebo usmernení poskytovaných miestnym a regionálnym samosprávam na národnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni. Miestne a regionálne samosprávy tiež povzbudzuje k tomu, aby prehĺbili spoluprácu v oblasti biodiverzity vo svojich národných, európskych alebo medzinárodných združeniach, sieťach alebo platformách, ktoré sú významným nástrojom zhromažďovania zdrojov a skúseností s cieľom riešiť spoločné problémy a poskytovať jednotné politické poradenstvo členským štátom, EÚ a DBD.

20.

Žiada členské štáty, aby intenzívnejšie spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami pri príprave svojich národných postojov a nadväzných opatrení súvisiacich so spoločným implementačným rámcom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity alebo týkajúcich sa činností na úrovni členských štátov súvisiacich s DBD (výkazníctvo).

21.

Žiada členské štáty, aby po dohode s miestnymi a regionálnymi samosprávami spoločne vypracovali kompatibilné ukazovatele, vďaka ktorým by bolo možné na rôznych úrovniach porovnávať stav a vývoj v jednotlivých oblastiach pôsobnosti stratégií v oblasti biodiverzity.

22.

Opakuje, že členské štáty a miestne a regionálne samosprávy musia účinne a rýchle spolupracovať, aby dokončili vypracovávanie plánov riadenia sústavy Natura 2000 alebo rovnocenných nástrojov stanovujúcich opatrenia na ochranu a obnovu, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa č. 1 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity.

23.

Dúfa, že členské štáty a miestne a regionálne samosprávy budú vyvíjať spoločné úsilie o dosiahnutie druhého cieľa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorý je zameraný na to, aby sa do roku 2020 obnovilo aspoň 15 % degradovaných ekosystémov a aby sa tak zabránilo strate biodiverzity a degradovaniu ekosystémov a aby sa tieto ekosystémy obnovili na celom území Európy, a nie iba na miestach vymedzených sústavou Natura 2000.

24.

Opakuje svoju výzvu adresovanú miestnym a regionálnym samosprávam (11), aby pri územnom plánovaní v mestách a obciach, schvaľovaní obytnej, priemyselnej, poľnohospodárskej, rybolovnej, lesohospodárskej, rekreačnej infraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu, energetickej alebo dopravnej infraštruktúry a finančnej pomoci uplatňovali zásadu „zabrániť čistej strate biodiverzity a ekosystémových služieb“ presadzovaním kompenzačných opatrení v prípade akýchkoľvek zvyšných nevyhnutných negatívnych dosahov na biodiverzitu a ekosystémové služby.

25.

Pripomína, že v prvom rade by sa malo uprednostniť predchádzanie degradácii ekosystémov a obnovenie funkcií degradovaných ekosystémov, pretože opatrenia na riešenie dôsledkov ekologickej nerovnováhy spôsobených ľudskou činnosťou sú vždy nákladnejšie, trvajú dlhšie, a najmä ich výsledky nie sú isté.

26.

Zdôrazňuje význam národných, regionálnych a miestnych štúdií vypracovaných v rámci iniciatívy Ekonómia ekosystémov a biodiverzity, ktoré sa zameriavajú na hodnotu ekosystémových služieb a potrebu uplatňovať tento prístup pri projektoch na miestnej úrovni, a názorne tak ukázať sociálno-ekonomický prínos chránených oblastí napr. na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu zahrnúť hodnotu prírodného kapitálu do národných, regionálnych a miestnych plánov, účtovníctva resp. výkazníctva a rozpočtových postupov v rámci podpory opatrenia 5 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

27.

Nazdáva sa, že hoci ekonomické posúdenie ekosystémových služieb spojené s analýzou nákladov a prínosov môže byť užitočné pri rozhodovaní medzi navzájom protichodnými cieľmi, spájajú sa s ním však určité metodologické a etické ťažkosti. Výbor preto podporuje alternatívne a flexibilné spôsoby hodnotenia nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity, vrátane spôsobov uvedených v jeho stanovisku CdR 4577/2013 fin.

28.

Považuje za potrebné poskytovať miestnym a regionálnym samosprávam podporu v ich snahe o rozšírenie poznatkov o biodiverzite, ekosystémoch a ich službách, ako aj o mapovaní geografickými informačnými systémami, s využitím mierok vhodných pre miestne resp. regionálne plánovanie a monitorovanie stavu ekosystémov, pričom sa tieto potreby zohľadnia pri mapovaní a hodnotení ekosystémových služieb a ich prínosu v Európe. Rovnako považuje za potrebné podporovať miestne a regionálne samosprávy pri správe územných údajov o životnom prostredí v súlade s infraštruktúrou INSPIRE, aby sa uľahčila výmena informácií a cezhranične prepojila ekologická infraštruktúra.

29.

Podotýka, že je potrebné uviesť do prevádzky portály, ktoré budú miestnym a regionálnym samosprávam a zainteresovanej verejnosti slúžiť ako dôležitý zdroj aktuálnych on-line informácií o biodiverzite, pričom budú pravidelne kontrolované a udržiavané, a zároveň víta vytvorenie celoeurópskeho digitálneho atlasu MAES.

30.

Konštatuje, že urbanizácia je tak výzvou, ako aj príležitosťou na udržiavanie a riadenie ekosystémových služieb. Je jednoznačne potrebné zohľadniť prepojenie hybných síl a vplyvov i vstupných a výstupných tokov medzi mestami a ich vnútornými ekosystémami, ako aj ekosystémami mimo ich územia. Mestské regióny treba nabádať a podnecovať k tomu, aby prijali väčšiu zodpovednosť za podporu a rozvoj metód spojenia prírodného prostredia s potrebami a blahom človeka. Treba upozorniť aj na význam krajiny ako vyjadrenia vzťahu človeka k jeho okoliu a na zodpovednosť za starostlivosť o krajinu, čo bude mať významný vplyv na biodiverzitu. Pripomíname význam Európskeho dohovoru o krajine z roku 2000 a zdôrazňujeme, že je vhodné hľadať synergie so stratégiou v oblasti biodiverzity.

31.

Upozorňuje na ekonomickú perspektívu rozvoja ekosystémových služieb – život v rámci možností zdravých ekosystémov a posilňovanie ich hodnoty prirodzene podporí najdôležitejšie aspekty ekologického hospodárstva: udržateľný hospodársky pokrok, obmedzenie znečisťovania a účinné využívanie zdrojov. Aby sa využil prínos riadenia ekosystémov pre ekologické hospodárstvo, jeho postupy by sa mali začleniť do rozhodovacích procesov všetkých úrovní riadenia (t. j. miestnej, regionálnej, celoštátnej a celosvetovej), aby sa podporila racionalizácia využívania zdrojov.

32.

Zdôrazňuje potenciál ekologickej infraštruktúry ako integrovaného a multifunkčného územného nástroja na realizáciu zásad viacúrovňového riadenia pri riadení a ochrane biodiverzity, ako aj skvalitňovaní územných ekosystémových služieb, ktorý prispieva k územnej agende stratégie Európa 2020 prostredníctvom upevňovania súdržnosti a územnej identity.

33.

Pripomína svoju požiadavku (12), aby miestne a regionálne samosprávy využívali, udržiavali a monitorovali vidiecku a mestskú ekologickú infraštruktúru, predovšetkým prostredníctvom svojich právomocí v oblasti územného, mestského a priestorového plánovania, predpisov o využívaní pôdy, postupov udeľovania územných rozhodnutí, stavebných noriem, predpisov a kódexov.

34.

Vyzýva členské štáty, aby podporovali miestne a regionálne iniciatívy v oblasti riadenia a plánovania ekologickej infraštruktúry tým, že na ne poskytnú nevyhnutné zdroje, jasné usmernenia a pokyny, vrátane zriadenia národných sietí ekologickej infraštruktúry a ustanovení v právnych predpisoch resp. politike jednotlivých členských štátov týkajúcich sa územného plánovania, ktoré sú určené miestnym a regionálnym samosprávam, aby zvážili poskytovanie ekologickej infraštruktúry vo svojich systémoch priestorového, mestského a územného plánovania.

35.

Zdôrazňuje, že v záujme účinného zavádzania ekologickej infraštruktúry je potrebné, aby členské štáty a miestne a regionálne samosprávy zachovávali a rozvíjali existujúce a vytvárali nové programy cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych samospráv v makroregionálnom a celoeurópskom meradle, ako aj decentralizovanej rozvojovej spolupráce s cieľom posilniť a zhodnotiť spoločné a integrované úsilie v oblasti ochrany a riadenia biodiverzity.

36.

Upozorňuje na skutočnosť, že miestne spoločenstvá majú často poznatky o schopnosti prírodných zdrojov poskytovať všetko potrebné na živobytie týchto spoločenstiev, pričom ide o poznatky založené na tradíciách a osobných skúsenostiach. Táto schopnosť môže uľahčiť udržiavanie a obnovu ekosystémových služieb, ak bude vhodne podporovaná a účinne začlenená do tvorby a plánovania politiky v oblasti biodiverzity. Podnecuje členské štáty, aby vytvorili národné iniciatívy, ktorých cieľom bude podpora sebestačných partnerstiev miestnych spoločenstiev prispievajúcich k dosahovaniu národných cieľov v oblasti biodiverzity

37.

Zdôrazňuje významnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri komunikácii, osvete a zvyšovaní povedomia verejnosti. Ciele politiky v oblasti biodiverzity nie sú širokej verejnosti veľmi známe. Občania a širšie zainteresované skupiny si však musia uvedomovať, čo je v hre. Výbor považuje podporu tzv. občianskej vedy za dôležitú metódu zapájania a vzdelávania ľudí a účinného využívania miestnych poznatkov. Podnecuje tiež členské štáty, aby pomáhali miestnym a regionálnym samosprávam pri uvedených činnostiach napríklad prostredníctvom primeraného národného mechanizmu klíringového strediska (CHM).

38.

Upozorňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne samosprávy naďalej vyvíjali a zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zvýšenie povedomia všetkých zainteresovaných strán a verejnosti o cieľoch v oblasti biodiverzity a aby v tomto záujme realizovali cielené osvetové programy alebo v ich realizácii pokročili.

39.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy k tomu, aby podporovali a formalizovali nové partnerstvá viacerých zainteresovaných subjektov so súkromnými podnikmi, občianskou spoločnosťou vrátane environmentálnych mimovládnych organizácií a vedeckou obcou, vytvárali miestne resp. regionálne kooperačné zoskupenia s týmito partnermi s cieľom efektívne využívať štátne alebo európske prostriedky podpory (napr. z programu Horizont 2020) a podporovali dobrovoľné záväzky kľúčových sektorov, ako je poľnohospodárstvo, cestovný ruch a združenia či podniky v oblasti športov pod holým nebom.

40.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky príslušné úrovne správy zabezpečili úspešné a komplexné zapojenie zainteresovaných strán do plánovania a implementácie politiky biodiverzity, pretože to s veľkou pravdepodobnosťou prinesie dobré výsledky v sociálnej oblasti, napr. lepšie vzájomné pochopenie hodnôt zainteresovaných strán, väčšiu dôveru a osvetu. Patria sem účinné participatívne postupy používané napríklad pri vymedzovaní chránených území.

41.

Očakáva, že budúce nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov (13) pomôže miestnym a regionálnym samosprávam čeliť tejto vážnej hrozbe pre miestnu biodiverzitu, ekosystémové služby, ako aj ľudské zdravie a hospodárstvo. V kontexte právneho rámca EÚ v oblasti cudzích inváznych druhov a riadiac sa právnymi predpismi členského štátu a programami i cezhraničnými iniciatívami majú regionálne a miestne samosprávy najlepšie predpoklady na to, aby prijali účinné kroky na monitorovanie, zamedzenie a eliminovanie, zabránenie šíreniu a na kontrolu týchto druhov a poskytovali podporu a miestne poznatky s cieľom nájsť nevyhnutnú rovnováhu medzi príslušnými sociálno-ekonomickými a environmentálnymi záujmami a zlepšiť povedomie verejnosti o tomto probléme.

42.

Konštatuje, že biodiverzita je medzisektorovou problematikou. V záujme účinnej implementácie politiky sa zachovanie biodiverzity musí zahrnúť do programu rôznych úsekov štátnej, regionálnej a miestnej správy (v oblasti územného plánovania, urbanizmu, krajinotvorby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, energetiky, klimatických zmien, zdravotníctva, dopravy, bývania, využívania pôdy atď.) v súlade s návrhmi stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a s cieľmi DBD z Aiči.

43.

Upozorňuje, že je nutné, aby si samosprávy na všetkých úrovniach riadenia boli vedomé problematiky poľnohospodárskej biodiverzity a zaoberali sa ňou, a to vzhľadom na významný potenciál, ktorý majú z hľadiska biodiverzity jednotlivé druhy, plemená/odrody, poľnohospodársky zaujímavé genetické zdroje a agroekosystém vo všeobecnosti.

44.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy a členské štáty, aby v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity konkrétnejšie zameriavali financovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na ochranu biodiverzity, vrátane zahrnutia kvantifikovaných cieľov v oblasti biodiverzity do regionálnych programov rozvoja vidieka, uplatňovania lokálne vhodných poľnohospodársko-environmentálnych opatrení a vyčlenenia rozpočtových prostriedkov na tieto opatrenia. Na tento účel by bolo obzvlášť vhodné podporovať miestne rozvojové iniciatívy vedené spoločenstvom, ktoré sa týkajú biodiverzity (napr. snaha poľnohospodárov a lesných hospodárov zaistiť kontinuitu krajinných prvkov a ochranu genetických zdrojov).

45.

Nabáda členské štáty a mieste a regionálne samosprávy, aby zabezpečili optimálne využívanie možností financovania, ktoré ponúka Európsky fond regionálneho rozvoja, keďže po prvýkrát sú medzi cieľmi biodiverzita a ekosystémy, a preto sú vyčlenené dodatočné zdroje financovania rozširovania ekologickej infraštruktúry.

46.

zdôrazňuje význam programu LIFE pre projekty miestnych a regionálnych samospráv v oblasti biodiverzity a ekologickej infraštruktúry a naliehavo vyzýva národné kontaktné miesta programu LIFE, aby úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami a regionálnymi kontaktnými miestami tohto programu pri príprave žiadostí v rámci programu. Želá si tiež, aby sa v rámci novej kategórie financovania integrovaných projektov programu LIFE zvýšila podpora regionálnych projektov a mobilizovala sa podpora z iných európskych, národných a súkromných fondov (14).

47.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby s podporou príslušného členského štátu preskúmali inovatívne spôsoby financovania, vrátane napr. súkromných/podnikových nadácií alebo nadácií podľa verejného práva, regionálnych/národných lotérií, verejno-súkromných partnerstiev, projektov lesného hospodárstva zameraných na zachytávania CO2 resp. obnovu mokradí, daňových stimulov, platieb za ekosystémové služby, dobrovoľného označovania/dobrovoľnej certifikácie alebo miestnych podnikateľských partnerstiev. Príjmy z vydávania územných rozhodnutí a stavebných povolení by mali byť priamo určené na miestne a regionálne iniciatívy súvisiace s biodiverzitou.

48.

Nabáda miestne samosprávy, aby na všetkých úrovniach financovania účinne zastavili dotácie a fiškálne nástroje, ktoré negatívne vplývajú na biodiverzitu.

49.

Zdôrazňuje význam spolufinancovania projektov EÚ členskými štátmi, aby miestne a regionálne samosprávy mohli žiadať o spolufinancované projekty EÚ v oblasti biodiverzity s cieľom zlepšiť svoju schopnosť využívať možnosti financovania riešení v oblasti biodiverzity a ekologickej infraštruktúry prispôsobené konkrétnym lokalitám v rámci operačných programov fondov EÚ a investovať do nevyhnutného budovania kapacít vo viacerých sektoroch, spolufinancovania a vytvárania sietí. Uznáva tiež význam národných programov financovania, z ktorých sa financujú (pilotné) činnosti miestnych a regionálnych samospráv, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti biodiverzity na štátnej úrovni.

C.

50.

Domnieva sa, že Európska komisia by pri strednodobom preskúmaní tejto stratégie mala zohľadniť akékoľvek zmeny, ktoré mohli nastať v období od spustenia stratégie v roku 2011 po jej preskúmanie v polovici uplatňovania v roku 2015, predovšetkým nový finančný rámec a fondy EÚ na roky 2014 – 2020, a mnohé opatrenia stratégie, ktoré sa majú zrealizovať pred jej strednodobým preskúmaním. V tejto súvislosti dôrazne podporuje názor Rady, že Európska komisia by mala odporučiť ďalšie opatrenia (15), ktoré by pomohli zvýšiť účinnosť druhej fázy implementácie stratégie, aby sa zabezpečilo dosiahnutie hlavného cieľa stratégie do roku 2020.

51.

Súhlasí s Európskym parlamentom, že zaťažkávacou skúškou odhodlania EÚ dosiahnuť ciele v oblasti biodiverzity bude konečné poskytnutie prostriedkov z fondov EÚ na roky 2014 – 2020 na tento cieľ. Nedostatočná miera začlenenia ochrany biodiverzity do ostatných oblastí politiky EÚ viedla k neúspechu prvej stratégie v roku 2010 (16). Na tento účel je potrebná metodológia na sledovanie výdavkov spojených s biodiverzitou v celom rozpočte EÚ podobná metodológii, ktorá sa pripravuje pre výdavky súvisiace s klimatickými zmenami.

52.

Podčiarkuje dôležitosť ekologizácie ako ústredného prvku spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z hľadiska dosiahnutia cieľov biodiverzity. Preskúmanie SPP v polovici jej uplatňovania sa musí výraznejšie uberať týmto smerom, aby ekologizácia skutočne prispela k zvýšeniu ekologickej hodnoty vrátane biodiverzity vo vidieckych oblastiach v celej Európe;

53.

Domnieva sa, že obrovský potenciál ekologickej infraštruktúry je účinným nástrojom na zastavenie straty biodiverzity a zabránenie fragmentácii biotopov, a preto očakáva, že v preskúmaní stratégie sa uvedú kľúčové prvky, ktoré má Európska komisia zvážiť vo svojej správe o pokroku v oblasti ekologickej infraštruktúry očakávanej pred koncom roka 2017, a najmä že sa v ňom pripravia predpoklady na predloženie návrhu na právny predpis EÚ o transeurópskej ekologickej infraštruktúre (TEN-G) v roku 2018, ktorá bude financovaná z rozpočtu EÚ na obdobie po roku 2020. Výbor pritom pripomína svoje odporúčania v tejto súvislosti vydané v minulosti.

54.

Pripomína svoju žiadosť adresovanú Európskej komisii (17), aby sa do európskych právnych predpisov zaviedol cieľ dosiahnuť nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémových služieb, pričom sa musia zohľadniť činnosti Európskej komisie v oblasti opatrení 7b stratégie EÚ na podporu biodiverzity do roku 2020.

55.

Vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila program spočívajúci v prijímaní záväzkov a udeľovaní ocenení za výsledky v oblasti biodiverzity pre mestá a regióny, ako aj platformu na výmenu skúseností, a ocenila tak významný a úspešný príspevok miestnych a regionálnych samospráv k vypracovaniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Výbor v tejto súvislosti víta nové ocenenie Natura 2000, ktoré je však určené širokej škále zainteresovaných subjektov.

56.

Žiada, aby Európsky informačný systém pre biodiverzitu (BISE) rozšíril dostupnosť lokalizovanejších údajov s vysokým rozlíšením o ekosystémových službách a ďalších údajov o monitorovaní tým, že zahrnie aj údaje zhromažďované regionálnymi strediskami na monitorovanie biodiverzity a súhrnné údaje o mestách (ako sú hodnotenia miest EÚ vychádzajúce napríklad z indexu biodiverzity v mestách/singapurského indexu) s cieľom podporiť výmenu údajov a informácií medzi mestami a regiónmi, viac regionálne rozlíšené poradenstvo v politike EÚ a uľahčiť vykazovanie zlepšení na regionálnej/miestnej úrovni v Európe.

57.

Upozorňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ skutočne pokračovala v dialógu a spolupráci so svojimi kľúčovými partnermi v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, čím by im pomohla vytvoriť alebo náležite prispôsobiť politiku, vďaka ktorej by sa splnili ciele v oblasti biodiverzity stanovené na rok 2020. Miestne a regionálne samosprávy EÚ by mohli samosprávam v krajinách mimo EÚ poskytovať podporu, ktorú potrebujú na to, aby mohli prispieť k dosiahnutiu európskych a celosvetových cieľov v oblasti biodiverzity, a to napríklad výmenou poznatkov a osvedčených postupov a prostredníctvom príslušných zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín Výboru regiónov, ako aj prostredníctvom združenia ARLEM a konferencie CORLEAP. V tejto súvislosti apeluje na Európsku komisiu, aby podporila decentralizovanú rozvojovú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ a ich partnermi v rozvojových krajinách v rámci nového nástroja EÚ B4Life (biodiverzita pre život).

58.

Žiada, aby sa v stratégii EÚ uznalo a ďalej podporovalo zapojenie miestnych samospráv ako kľúčových partnerov iniciatívy BEST, ktorá podporuje zachovanie a udržateľné využívanie jedinečnej biodiverzity v najodľahlejších regiónoch a v zámorských krajinách a územiach.

D.

59.

Žiada Európsku komisiu, aby zdôraznila, že rozhodnutiu DBD X/22 a jeho implementácii v Európe pripisuje zásadný význam.

60.

Žiada Európsku komisiu vyzdvihnúť konsenzus, ktorý sa v EÚ dosiahol o tom, že je absolútne nevyhnutné, aby inštitúcie EÚ, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy uplatňovali viacúrovňový, kooperatívny a integrovaný prístup pri dosahovaní cieľov z Aiči týkajúcich sa biodiverzity a s nimi súvisiacich cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Hoci sa už podarilo dosiahnuť značný pokrok týmto smerom a v rôznych členských štátoch existuje niekoľko osvedčených postupov, možno tušiť, že tento proces viacúrovňovej spolupráce a riadenia ešte stále nie je dostatočne zavedený v celej EÚ a treba v tomto smere urobiť ďalšie zlepšenia.

61.

Vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojich správach uznala aktívne zapojenie viacerých miestnych a regionálnych samospráv z EÚ do celosvetových aktivít a sietí zameraných na biodiverzitu, vrátane poradných výborov zriadených na základe rozhodnutia DBD X/22, ako je Poradný výbor samospráv na nižšej ako celoštátnej úrovni a Poradný výbor miest v rámci Svetovej aliancie pre činnosť v oblasti biodiverzity na miestnej a nižšej ako celoštátnej úrovni.

62.

Oceňuje príspevok Európskej komisie k rozhodnutiu DBD X/22 prostredníctvom tohto výhľadového stanoviska a spolupráce na súvisiacej štúdii výboru a jeho zapojením do spoločného implementačného rámca stratégie EÚ, ďalej napríklad podporou budovania kapacít a výmeny osvedčených postupov prostredníctvom programov LIFE a INTERREG, ako aj novými príležitosťami v novom bio-geografickom procese a jeho platforme Natura 2000.

63.

Povzbudzuje Európsku komisiu k tomu, aby v správe o rozhodnutí X/22 určenej DBD zahrnula špecifickú úlohu miestnych a regionálnych samospráv medzi externú činnosť EÚ ako jedno z kľúčových opatrení, ktorému chce EÚ venovať väčšiu pozornosť s cieľom preskúmať s jeho pomocou ďalšie spôsoby podpory decentralizovanej spolupráce medzi európskymi miestnymi a regionálnymi samosprávami a rovnakými samosprávami v krajinách susediacich s EÚ v oblasti udržateľného riadenia biodiverzity a ekosystémov vo vzťahu k opatreniu g) podľa rozhodnutia DBD X/22.