7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 174/7

Spravodajca

Arnoldas Abramavičius (LT/EĽS), starosta a člen mestského zastupiteľstva Zarasai

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie – Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014

COM(2013) 700 final

1.

konštatuje, že toto stanovisko zdôrazňuje záväzok voči procesu rozširovania a upozorňuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri príprave EÚ a kandidátskych krajín, ich správ na príslušných úrovniach a ich občanov na rozšírenie; predkladá svoje posúdenie dosiahnutých úspechov a konkrétne návrhy pre krajiny západného Balkánu (Čiernu Horu, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Srbsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Kosovo (1)), Turecko a Island, ako aj svoje návrhy na budúci vývoj v tejto oblasti;

2.

pripomína, že spustenie druhého nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) sa očakáva v roku 2014 s predpokladanou sumou 11,7 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2020;

3.

opakovane zdôrazňuje význam zlepšenia správy ekonomických záležitostí a konkurencieschopnosti v predvstupovom procese (2) pre splnenie hospodárskych prístupových kritérií, t. j. dosiahnutie štatútu fungujúceho trhového hospodárstva; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú prípravu malých a stredných podnikov v kandidátskych krajinách, a najmä tých, ktoré pôsobia mimo veľkých miest. Význam tejto otázky ešte posilňuje skutočnosť, že žiadna z krajín západného Balkánu v súčasnosti nemá postavenie fungujúceho trhového hospodárstva;

4.

opakuje, že je dôležité podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami v kandidátskych krajinách, a zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zvyšovaní povedomia verejnosti o tejto otázke;

5.

berie s poľutovaním na vedomie zámer islandskej vlády stiahnuť žiadosť o prijatie do EÚ a domnieva sa, že pristúpenie Islandu by bolo bývalo obojstranne prospešné;

6.

opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Európskej komisii, aby zohľadnila stav miestnych a regionálnych samospráv v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, ktorý je kľúčovým prvkom posúdenia pokroku v decentralizácii a nevyhnutným predpokladom pre dobre fungujúci systém viacúrovňového riadenia;

7.

dôrazne víta dva nedávno zavedené prístupy k rozširovaniu: 1) prístup, ktorý prijala Rada v roku 2011, podľa ktorého sa kapitoly týkajúce sa súdnictva a základných práv, ako aj spravodlivosti, slobody a bezpečnosti riešia v ranom štádiu prístupových rokovaní, vďaka čomu sú dobre fungujúce systémy súdnictva a účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii kľúčovými podmienkami pristúpenia, a 2) prístup, ktorý Rada prijala v roku 2013, podľa ktorého sa najprv riešia základné hospodárske otázky a splnenie hospodárskych kritérií ako kľúča k hospodárskemu rozvoju a vytváraniu prospešného podnikateľského a investičného prostredia;

8.

berie na vedomie skúsenosti z predchádzajúcich kôl rozširovania, z ktorých vyplynulo, že vyhliadky na členstvo slúžili pre pristupujúce krajiny ako kľúčový stimul na vykonávanie potrebných politických a hospodárskych reforiem;

9.

zdôrazňuje, že rozširovanie EÚ je bilaterálny proces, ktorý si vyžaduje nielen primeranú prípravu pristupujúcich krajín, ale aj dostatočnú schopnosť Európskej únie prijať nové členské štáty a tiež záväzok podporiť ich pri zvládaní výziev, ktorým tieto krajiny musia čeliť;

10.

pevne verí, že je potrebné dodržiavať zásadu dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a ostatnými krajinami a je presvedčený o význame úlohy a dôležitosti rozvoja cezhraničnej a regionálnej spolupráce medzi týmito krajinami;

11.

vyzýva Európsku komisiu, aby vykonala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli všetky kandidátske krajiny pri príprave na pristúpenie k EÚ schopné využiť druhý nástroj predvstupovej pomoci;

12.

berie na vedomie význam energie a dopravnej infraštruktúry pre udržateľný rozvoj regiónov, a víta pozornosť, ktorú Komisia venovala tejto otázke vo svojom nedávnom oznámení o stratégii rozširovania;

13.

opakovanie zdôrazňuje význam účinného riadenia na miestnej a regionálnej úrovni a upriamuje pozornosť na odporúčania posilniť postavenie miestnej samosprávy v pristupujúcich krajinách a urobiť reformu verejnej správy väčšiu prioritou;

14.

víta plány Komisie angažovať sa v podpore slobody prejavu v pristupujúcich krajinách a konštatuje, že miestne a regionálne médiá obyčajne majú k dispozícii menej finančných zdrojov a sú oveľa citlivejšie na vonkajšie tlaky, a preto potrebujú väčšiu pomoc a lepšiu odbornú prípravu;

15.

poznamenáva, že úspešná integrácia Rómov závisí predovšetkým od miestnych orgánov a nabáda, aby sa venovala väčšia pozornosť schopnosti miestnych orgánov v príslušných pristupujúcich štátoch konať v tejto oblasti;

16.

opakovane zdôrazňuje význam občianskej podpory procesu rozširovania a zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti pri mobilizovaní občanov do tejto diskusie a pri zabezpečovaní obojstrannej komunikácie medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ a tiež s občanmi;

17.

domnieva sa, že rozvoj makroregionálnych stratégií je užitočným nástrojom spolupráce pri riešení spoločných problémov viacerých regiónov, ako aj na začatie konkrétnej spolupráce medzi existujúcimi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, keďže spoločné úsilie by umožnilo využívať dostupné finančné prostriedky efektívnejšie a na spoločné projekty;

18.

vzhľadom na nové programové obdobie EÚ na roky 2014 – 2020 a nové nástroje finančnej podpory vyzýva partnerov zvlášť v pristupujúcich krajinách susediacich s členskými štátmi EÚ, aby využívali možnosti cezhraničnej a decentralizovanej spolupráce s cieľom zlepšiť a rozšíriť spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi v pristupujúcich krajinách;

19.

vyjadruje želanie pokračovať v spolupráci s Európskou komisiou na programe nástroja pre miestnu správu (LAF), ktorý je určený miestnym a regionálnym orgánom z krajín západného Balkánu, Turecka a Islandu ktorého cieľom je zvýšiť informovanosť týchto krajín o význame EÚ, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Výbor navrhuje rozšíriť dostupnosť nástroja LAF na všetky krajiny Východného partnerstva, ktoré o to budú mať záujem;

20.

konštatuje, že Európska komisia by mala s ohľadom na snahy niektorých štátov Východného partnerstva stať sa členom EÚ zaujať jasný postoj;

21.

berie na vedomie skutočnosť, že Island ako riadne ustanovená a fungujúca demokracia a vyspelé trhové hospodárstvo plne vyhovuje politickým a hospodárskym kritériám na členstvo v EÚ;

22.

pripomína, že zatiaľ sa otvorilo 27 kapitol rokovaní, z ktorých 11 bolo predbežne uzavretých;

23.

poznamenáva, že islandská vláda pozastavila prístupový proces a dúfa, že o pokračovaní prístupových rokovaní bude vypísané vnútroštátne referendum;

24.

zdôrazňuje, že Výbor regiónov je naďalej pevne odhodlaný pokračovať v spolupráci s islandským združením miestnych samospráv s cieľom pripraviť ich na pristúpenie k EÚ najmä prostredníctvom ustanoveného zmiešaného poradného výboru, ak by sa Island rozhodol obnoviť prístupové rokovania;

25.

zdôrazňuje, že bude naďalej podporovať budovanie kapacít na miestnej úrovni, napríklad v rámci programu nástroja pre miestnu správu (LAF);

26.

konštatuje, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko bola prvou krajinou, ktorá podpísala Dohodu o stabilizácii a pridružení s EÚ, a že tejto krajine bol už v roku 2005 udelený status kandidátskej krajiny; s ohľadom na úspech tejto krajiny v plnení politických kritérií členstva v EÚ, ako aj na odporúčania Komisie otvoriť prístupové rokovania do piatich rokov od podpísania Dohody o stabilizácii a pridružení, vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada odložila toto rozhodnutie, a vyzýva Radu, aby v roku 2014 prijala kladné rozhodnutie;

27.

podporuje úsilie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o zlepšenie schopnosti prijať záväzky vyplývajúce z členstva a zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie v oblasti právneho štátu (vrátane nezávislosti súdov a opatrení boja proti korupcii), slobody prejavu a slobody médií. Zároveň zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať dobré susedské vzťahy vrátane nájdenia vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu pod záštitou OSN;

28.

víta dosiahnutý pokrok v oblasti decentralizácie verejnej správy, ktorá je kľúčovým prvkom Ochridskej rámcovej dohody, a vyzýva na ďalší pokrok v oblasti administratívnej a finančnej decentralizácie so zameraním najmä na úplné vykonávanie príslušného právneho rámca a zabezpečovanie primeraných zdrojov a stálych konzultácií medzi centrálnymi a miestnymi orgánmi;

29.

zdôrazňuje význam posilnenia administratívnych kapacít krajiny s cieľom zabezpečiť účinné využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ. Žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť obmedzeným vnútroštátnym kapacitám v oblasti plánovania a prijímania finančných prostriedkov predvstupovej pomoci v rámci decentralizovaného systému vykonávania, a odporúča posilniť vnútroštátne systémy riadenia a kontroly;

30.

pripomína, že financovanie na komunálnej úrovni je stále nedostatočné napriek tomu, že je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia finančnej udržateľnosti. Medzi opatrenia v tejto oblasti by mohol patriť presun väčšieho podielu príjmov z DPH a dane z príjmu fyzických osôb na mestá a obce;

31.

opakovane zdôrazňuje význam koordinácie regionálneho rozvoja a vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné právne predpisy o regionálnom rozvoji sa plne nevykonávajú a že orgánom zodpovedným za regionálny hospodársky rozvoj sa ďalej obmedzujú už aj tak nedostatočné rozpočtové prostriedky;

32.

víta významnú prácu vykonanú združením ZELS, vnútroštátnym združením útvarov miestnych samospráv, čo sa týka zavedenia iniciatív elektronickej verejnej správy na komunálnej úrovni, a vyzýva na výmenu skúseností v tejto oblasti. Naliehavo žiada ústrednú vládu, aby podporila činnosť centra odbornej prípravy ZELS s cieľom zvýšiť kapacity miestnych samospráv;

33.

víta výsledky, ktoré dosiahla Čierna Hora v oblasti budovania štátnej a miestnej samosprávy od vyhlásenia nezávislosti v roku 2006;

34.

berie na vedomie dosiahnutý pokrok v prístupových rokovaniach, ktoré sa začali v júni 2012, a víta otvorenie rokovaní o kapitolách 23 – Súdnictvo a základné práva, 24 – Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, 20 – Politika podnikania a priemyselná politika, 6 – Právo obchodných spoločností a 5 – Verejné obstarávanie po predbežnom uzavretí dvoch kapitol (veda a výskum; vzdelanie a kultúra);

35.

víta skutočnosť, že boli vytvorené štruktúry prístupových rokovaní, do ktorých sú zahrnutí zástupcovia občianskej spoločnosti, a že sa vynaložilo ďalšie úsilie na zvýšenie transparentnosti a účasti občanov v procese tvorby politiky;

36.

vyzýva čiernohorskú vládu, aby pokračovala v reformách zameraných na zriadenie transparentnej, efektívnej a zodpovednej verejnej správy, a nabáda na rýchle zavedenie nového zákona o štátnych úradníkoch a štátnych zamestnancoch na miestnej úrovni;

37.

konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci je dôležitou skúšobnou oblasťou kapacít kandidátskych štátov v riadení predvstupových finančných prostriedkov poskytovaných v súčasnosti a štrukturálnych fondov, ktoré sa budú poskytovať po získaní členstva; vyzýva Čiernu Horu, aby posilnila svoje administratívne kapacity v štruktúrach zriadených na čerpanie predvstupovej pomoci a aby vykonala kroky, ktorými ich primerane pripraví na zvýšenie kapacity čerpania finančných prostriedkov predvstupovej pomoci;

38.

poznamenáva, že Čierna Hora musí naďalej pracovať na plnení hospodárskych kritérií členstva a zabezpečiť, aby jej malé a stredné podniky boli primerane pripravené na tlak hospodárskej súťaže vyplývajúci z členstva;

39.

víta rozhodnutie začať prístupové rokovania so Srbskom v januári 2014, ktoré potvrdilo, že Srbsko je na ceste k pristúpeniu k EÚ. Víta tiež začatie príprav na rokovania o členstve, najmä začatie analytického skúmania (tzv. monitorovania) acquis v septembri 2013 po tom, ako 1. septembra nadobudla účinnosť Dohoda o stabilizácii a pridružení;

40.

zdôrazňuje význam pokojného a komplexného riešenia normalizácie vzťahov s Kosovom (1) a víta pokrok dosiahnutý v roku 2013 v plnení politických kritérií procesu stabilizácie a pridruženia;

41.

s ohľadom na význam regionálnej úrovne pre udržateľný rozvoj zdôrazňuje dôležitosť vyhlásenia prijatého krajinským zhromaždením Vojvodiny (3), čo sa týka ochrany jej zákonných práv, a poukazuje na to, že je ešte potrebné prijať zákon o vlastných zdrojoch Vojvodiny, ako sa stanovuje v srbskej ústave;

42.

vyzýva na pokračovanie procesu decentralizácie s cieľom ďalej posilniť právomoci miestnych orgánov. Výbor ľutuje, že národná rada pre decentralizáciu nie je dostatočne aktívna a že sa stále nevedú dostatočné konzultácie s miestnymi orgánmi o rozhodovacom procese pri príprave právnych predpisov, ktoré majú dosah na miestnej úrovni;

43.

vyzýva k okamžitému riešeniu otvorenej otázky štatútu Vojvodinského autonómneho kraja po tom, čo Ústavný súd Srbskej republiky rozhodol, že niektoré ustanovenia tohto štatútu nie sú v súlade s ústavou;

44.

poukazuje na to, že vykonávanie súčasného právneho rámca miestnej štátnej správy je stále veľmi obmedzené a že zodpovednosti sa stále uplatňujú na miestnej úrovni bez riadnej analýzy potrebných kapacít a zdrojov; právny rámec pre miestnu samosprávu ešte stále nie je jasne vymedzený a riadne zavedený;

45.

víta pokrok v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov a poukazuje na to, že je potrebné na miestnej úrovni lepšie zabezpečiť primerané vykonávacie kapacity, najmä vo forme spoľahlivej siete pre projekty založenej na relevantných stratégiách;

46.

zdôrazňuje výzvu Komisie určenú Srbsku na ďalšie posilňovanie zásad právneho štátu, na boj proti korupcii a organizovanému zločinu a na zabezpečenie slobody médií, nediskriminácie a ochrany menšín;

47.

po nadobudnutí platnosti Dohody o stabilizácii a pridružení navrhuje vytvoriť zmiešaný poradný výbor so Srbskom;

48.

je presvedčený o tom, že Turecko a EÚ musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby prekonali súčasné napätie vo vzájomných vzťahoch, a pokročiť v rokovaniach v duchu spolupráce a v súlade s nedávnym pozitívnym vývojom vzájomných vzťahov. V záujme oboch strán musia perspektívu tureckého členstva sprevádzať reformy zamerané na konsolidáciu právneho štátu a zabezpečenie pluralizmu;

49.

víta nedávnu reformu, ktorá zavádza silnejšie právomoci guvernérov, ale žiada, aby sa takáto reforma uplatňovala ako prostriedok, ktorým sa prispeje k regionalizácii Turecka a k posilneniu regionálnej demokracie prostredníctvom demokratických volieb guvernérov;

50.

víta nedávne otvorenie rokovaní o kapitole 22: „Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov“ a o národnej stratégii regionálneho rozvoja a dúfa, že to prispeje k zníženiu rozdielov medzi regiónmi a medzi mestami a vidiekom;

51.

vyjadruje obavy v súvislosti s ťažkosťami, ktoré majú niektorí miestne volení zástupcovia v Turecku pri vykonávaní svojej funkcie zástupcu voličov, a žiada, aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade so zákonmi a v ovzduší dôvery podľa odporúčaní Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (4);

52.

súhlasí s názorom Komisie, že sú nevyhnutné ďalšie zmeny tureckého právneho systému, aby sa zabezpečila ochrana slobody prejavu a médií, slobody náboženského vyznania a slobody zhromažďovania a združovania, teda aby sa zaistila udržateľnosť súčasnej reformne zameranej politiky;

53.

žiada, aby boli vytvorené regionálne odvolacie súdy, ktoré mali podľa zákona fungovať už od júna 2007, a aby sa pre tieto súdy ako priorita stanovilo ďalšie vzdelávanie sudcov a prokurátorov. Zdôrazňuje, že regionálne odvolacie súdy sú dôležitým krokom smerom k zefektívňovaniu systému súdnictva a znižovaniu súčasného počtu nevyriešených prípadov;

54.

opakovane vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že Turecko nedodržiava úplne záväzky vyplývajúce z dodatkového protokolu dohody o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a žiada ho, aby tieto záväzky začalo v plnej miere dodržiavať, pričom konštatuje, že ďalšie omeškanie by mohlo mať opäť následky pre prístupový proces;

55.

poukazuje aj na to, že dobré susedské vzťahy sú kľúčovým prvkom prípravy na vstup do EÚ, takže akékoľvek hrozby alebo činnosť namierená proti niektorému členskému štátu a jeho zvrchovaných práv je veľkým znevážením spoločných európskych hodnôt;

56.

vyjadruje znepokojenie nad posledným vývojom v Turecku a zdôrazňuje význam nezávislosti súdnictva. Pripomína, že Turecko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a v tomto ohľade sa zaviazalo v plnom rozsahu splniť kodanské politické kritéria.

57.

poukazuje na to, že boli vyjadrené obavy, že turecká vláda nie vždy vykonáva dostatočné konzultácie a hodnotenia vplyvu s miestnymi orgánmi, a to ani, čo sa týka kľúčových právnych predpisov, ako je nedávny zákon o mestách, pri ktorom všeobecná diskusia mohla poslúžiť ako kladný krok v tomto smere a mohla skutočne pomôcť pri uplatňovaní zásady viacúrovňového riadenia;

58.

víta nedávny pokrok, čo sa týka delegovania právomocí na miestne orgány, ktorého náznaky možno vidieť v novom zákone o mestách, ktorý rozšíril rozsah právomocí komunálnych orgánov a priniesol čiastočnú odpoveď na kritiku kongresu Rady Európy (5) za nedostatočnú kapacitu menších miest a obcí na vykonávanie verejných služieb. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania kongresu posilniť postavenie miest a obcí tým, že sa im umožní získavať svoje vlastné príjmy, neboli realizované;

59.

víta skutočnosť, že v súvislosti s prípravou novej ústavy, nedávno zavedeným balíkom demokratizačných opatrení a právami Kurdov a ďalších menšín sa rokovalo o decentralizácii a delegovaní právomocí na miestne orgány, a zdôrazňuje čoraz väčší konsenzus o potrebe prekonať výhrady Turecka voči Európskej charte miestnej samosprávy Rady Európy;

60.

jednoznačne víta ustanovenia balíka demokratizačných opatrení, ktorými sa decentralizuje systém vzdelávania, ako aj práva politických strán, čo im umožňuje používať vo volebnej kampani dialekty a iné jazyky než turečtinu; víta skutočnosť, že balík umožňuje znovu zaviesť pôvodné názvy obcí a miest, ktoré boli v inom jazyku než tureckom alebo boli písané iným písmom, ako je turecké;

61.

vyzýva turecké orgány, aby v úzkej spolupráci s Európskou komisiou posúdili, ktoré programy nástroja IPA by sa v rámci rokovaní o kapitole 22 mohli využiť na podporu udržateľného rozvoja na juhovýchode krajiny;

62.

je znepokojený veľmi nízkym podielom žien zastúpených v miestnej politike a vyzýva všetky politické strany, aby do miestnych volieb v roku 2014 nominovali viac žien ako kandidátky;

63.

víta posilnenie inštitúcií zapojených do realizácie predvstupovej pomoci (IPA) prostredníctvom odbornej prípravy a technickej pomoci a odporúča vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zvýšiť administratívnu kapacitu miestnych orgánov;

64.

podporuje ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie transparentnosti a pokračovanie boja proti korupcii, najmä na komunálnej úrovni, ako aj opatrenia zamerané na zvýšenie transparentnosti, zodpovednosti a účasti;

65.

žiada Turecko a iné zaangažované strany, aby aktívne podporili prebiehajúce rokovania OSN, ktorých cieľom je nájsť spravodlivé, globálne a trvalé riešenie cyperskej otázky a žiada Turecko, aby napomáhalo mierový proces tým, že začne sťahovať svoje vojenské sily z Cypru a aby bola zakázaná zóna v meste Famagusta vrátená jeho zákonným obyvateľom v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a zásadami, na ktorých spočíva Európska únia.

66.

s ohľadom na prebiehajúce rokovania opakovane žiada, aby bola pracovná skupina Výboru regiónov pre Turecko povýšená na zmiešaný poradný výbor;

67.

s ohľadom na ašpirácie potenciálnych kandidátskych krajín dosiahnuť pokrok smerujúci k členstvu a na zvyšujúcu sa intenzitu kontaktov zahŕňajúcich miestne a regionálne subjekty sa teší na zriadenie zmiešaných poradných výborov s jednotlivými potenciálnymi kandidátskymi krajinami z regiónu západného Balkánu;

68.

berie na vedomie dosiahnutý pokrok smerujúci k zabezpečeniu zásad slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže vo vnútroštátnych (6) a komunálnych voľbách (2011) (7), ako aj celkový pokrok z hľadiska plnenia politických podmienok otvorenia rokovaní o členstve v EÚ;

69.

opakovane zdôrazňuje odporúčanie Komisie z októbra 2012 a 2013 udeliť Albánsku status kandidátskej krajiny pod podmienkou viacerých štrukturálnych reforiem a naliehavo vyzýva Albánsko, aby pokročilo v oblasti reformy verejnej správy, nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj v oblasti ochrany ľudských práv;

70.

domnieva sa, že v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov sa dosiahol mierny pokrok; vzhľadom na akreditáciu v súvislosti nástrojom predvstupovej pomoci je potrebné viac posilniť systémy riadenia a kontroly s cieľom minimalizovať riziko oneskorení a zrušenia záväzkov; okrem toho je potrebné zvýšiť plánovaciu kapacitu, najmä pokiaľ ide o prípravu spoľahlivej siete pre projekty;

71.

berie na vedomie plány Albánska znížiť počet svojich miestnych samosprávnych celkov a opakovane zdôrazňuje potrebu dosiahnuť v tomto procese rovnováhu medzi administratívnou efektívnosťou, demokratickou legitímnosťou a prístupnosťou pre občanov;

72.

víta prijatie zákona o urbanistickom plánovaní v apríli 2013 ako krok smerom k budovaniu účinnej a modernej miestnej samosprávy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vykonávanie tohto zákona stále napreduje len veľmi pomaly;

73.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prebiehajúcemu administratívnemu pokroku majú miestne orgány k dispozícii stále len veľmi obmedzené finančné a administratívne zdroje na rozvoj infraštruktúry a služieb a že ich príjmy sa prepadli o 21 %;

74.

vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že ich systémy riadenia ľudských zdrojov a finančnej kontroly sú stále nedostatočné, a domnieva sa, že to bráni ich účinnosti a obmedzuje úlohu miestnych orgánov a ich združení v posilňovaní koordinácie medzi miestnymi a ústrednými orgánmi. Vyzýva preto na užšiu koordináciu medzi ústrednými a miestnymi orgánmi a na posilnenie úlohy združení miestnych orgánov;

75.

poukazuje na to, že stále ostávajú veľké medzery v oblasti sledovania korupcie, a to aj na miestnej úrovni, a vyzýva na vymenovanie koordinátora pre boj proti korupcii so silným mandátom, ktorý bude posudzovať celkové prostredie boja proti korupcii;

76.

víta existenciu národnej stratégie na zlepšenie životných podmienok Rómov a príslušného národného akčného plánu a zdôrazňuje potrebu vykonávať príslušné záväzky;

77.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina dosiahla len veľmi malý pokrok smerom k zlepšeniu fungovania a efektívnosti všetkých úrovní verejnej správy. Výbor je znepokojený, že proces európskej integrácie sa preťahuje, a domnieva sa, že na splnenie podmienok podania dôveryhodnej žiadosti o členstvo je stále potrebné vyvinúť veľké úsilie;

78.

zdôrazňuje, že orgány Bosny a Hercegoviny nedosiahli žiadny pokrok ani v oblasti vytvorenia potrebnej štruktúry na decentralizované riadenie finančných prostriedkov EÚ, čo ohrozuje finančnú pomoc EÚ (IPA), a v tomto roku už Bosna a Hercegovina v dôsledku toho prišla o takéto finančné prostriedky;

79.

zdôrazňuje, že chýba jasné rozdelenie právomocí medzi entity, kantóny a mestá a obce a že úroveň finančnej autonómie na komunálnej úrovni je pomerne nízka;

80.

poukazuje na to, že súčasná politická situácia v Bosne a Hercegovine má veľmi nepriaznivý vplyv na schopnosť krajiny jednohlasne sa vyjadrovať k záležitostiam EÚ; domnieva sa, že je dôležité posilniť úlohu riaditeľstva pre európsku integráciu v oblasti koordinácie záležitostí týkajúcich sa EÚ na všetkých úrovniach verejnej správy alebo prostredníctvom iného podobného mechanizmu. Výbor konštatuje, že Komisia bola donútená odložiť ďalšie rokovania o druhom nástroji predvstupovej pomoci pre neexistenciu takéhoto mechanizmu;

81.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny dosiahlo len veľmi malý pokrok smerom k prijatiu právnych predpisov súvisiacich s EÚ; politické nezhody majú naďalej veľmi nepriaznivý vplyv na fungovanie zhromaždenia;

82.

naliehavo žiada, aby sa zohľadnili výsledky pracovnej skupiny odborníkov zriadenej s podporou Spojených štátov a EÚ, ktorá navrhla odporúčania na vykonanie reformy ústavy federácie zameranej na riešenie nákladných a zložitých štruktúr riadenia krajiny, v ktorých sa čiastočne prekrývajú právomoci federácie, kantónov a miest a obcí. Víta skutočnosť, že táto pracovná skupina odborníkov vypracovala svoje odporúčania na základe procesu konzultácií so širokou účasťou všetkých úrovní verejnej správy vrátane miestnej úrovne prostredníctvom zapojenia miest a obcí federácie, ako aj občianskej spoločnosti;

83.

ďalej zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu ľudských práv vrátane vykonávania už prijatých cieľových stratégií;

84.

vyzýva všetky entity federácie, aby zachovali konštruktívny politický dialóg medzi sebou a s federálnymi orgánmi;

85.

víta rozhodnutie Rady začať rokovania o Dohode o stabilizácii a pridružení s Kosovom;

86.

víta rozhodnutie Rady pre regionálnu spoluprácu zmeniť svoj štatút s cieľom umožniť Kosovu stať sa právoplatným členom; takáto účasť Kosova v Rade pre regionálnu spoluprácu je pre Kosovo dobrým základom na posilnenie a rozšírenie jeho účasti v iných regionálnych fórach;

87.

vyzdvihuje aktívnu a konštruktívnu účasť Kosova a Srbska v dialógu podporovanom EÚ a poukazuje na význam pokojného a komplexného riešenia sporov medzi Srbskom a Kosovom pre rozvoj celého regiónu;

88.

poukazuje na to, že hoci sú zavedené základné štruktúry riadenia na ústrednej aj miestnej úrovni, postavenie miest a obcí je stále slabé a vyžaduje lepšie financovanie a väčšie administratívne kapacity. Vyzýva na vynaloženie ďalšieho úsilia s cieľom posilniť vykonávanie právnych predpisov, zodpovednosť a transparentnosť riadenia vrátane komunálnej úrovne a na poskytnutie podpory miestnym orgánom s cieľom pokračovať v procese decentralizácie;

89.

víta skutočnosť, že miestne orgány zvýšili svoju kapacitu, okrem iného v oblasti riešenia návratu a opätovnej integrácie utečencov a presídlených osôb a tiež čo sa týka transparentnosti riadenia a informácií o rozpočte a spravodajstva o rozhodovaní komunálnych orgánov;

90.

opakovane zdôrazňuje význam transparentnej a účinnej verejnej správy a vyzýva kosovskú vládu, aby venovala veľkú pozornosť odporúčaniam Komisie, čo sa týka potreby bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii a budovať primerané systémy súdnictva a verejnej správy;

91.

poukazuje na to, že spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vládnymi inštitúciami v Kosove sa stále uskutočňuje predovšetkým ad hoc a mala by sa zlepšiť, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a vykonávanie verejných politík;

92.

opakovane zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať právny štát, ktorý je základným kameňom procesu stabilizácie a pridruženia; v tejto súvislosti veľmi víta pokračovanie štruktúrovaného dialógu o právnom štáte, keďže tento dialóg podporuje a usmerňuje Kosovo v tejto oblasti vrátane diskusií o budúcnosti misie EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX);

93.

navrhuje ďalej rokovať o špeciálnom štatúte miestnej samosprávy pre regionálnu enklávu okolo mesta Mitrovica v severnom Kosove, ktorá je obývaná prevažne Srbmi.