15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/33


Stanovisko Výboru regiónov – Štátna pomoc rybolovu a akvakultúre

2014/C 114/07

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta preskúmanie pravidiel štátnej pomoci rybolovu a akvakultúre a nedávnu verejnú konzultáciu, ktorú Európska komisia otvorila ako súčasť tohto preskúmania.

2.

Zdôrazňuje, že je dôležité vnímať toto preskúmanie v kontexte i) reformy spoločnej rybárskej politiky (SRP), ii) rokovaní o Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF), ostatných európskych štrukturálnych a investičných fondoch a ďalších dôležitých programoch európskeho financovania odvetvia rybolovu a akvakultúry, iii) širšieho programu modernizácie štátnej pomoci pod vedením Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž.

3.

Vyjadruje silnú podporu ústredným cieľom reformy SRP zameriavať sa na udržateľný rybolov a víta politickú dohodu, ktorú sa v tomto smere podarilo dosiahnuť pod vedením írskeho predsedníctva Rady EÚ.

4.

Opakuje, že základom reformy pravidiel štátnej pomoci pre rybolov a akvakultúru je podpora a uľahčovanie uskutočnenia reformy SRP ako základnej východiskovej zásady. Rovnako je prostredníctvom rokovaní o ENRF nevyhnutné zabezpečiť, aby sa tento fond využíval na dodržiavanie cieľov SRP.

5.

Zdôrazňuje, že udržateľnosť rybárskeho odvetvia znamená dlhodobú životaschopnosť a stálosť populácie rýb vo vodách EÚ a sociálno-ekonomickú budúcnosť jej rybárskych spoločenstiev, a preto je potrebné uviesť do rovnováhy rozvoj oboch aspektov.

6.

Upozorňuje na paradox, pred ktorým sa EÚ ocitá, pretože je na jednej strane silne závislá od dovozu produktov rybolovu a akvakultúry (približne 60 % celkovej spotreby), aby uspokojila dopyt a túžby spotrebiteľov v EÚ, na druhej strane je však nevyhnutné obnoviť a dodržiavať maximálny udržateľný výnos populácie rýb v EÚ, a zabezpečiť tak ich dostupnosť pre budúce generácie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že akvakultúra prispieva k dodávke rovnakých produktov ako morský rybolov, a to udržateľným spôsobom a bez toho, aby bola ohrozená ochrana populácií rýb. Akvakultúra tiež zaručuje vysokú úroveň zamestnanosti a vykonáva funkciu záchrannej sociálnej siete v obdobiach krízy.

7.

Zdôrazňuje význam účinne cielenej pomoci, aby malé flotily, ktoré z hľadiska počtu plavidiel tvoria väčšinu flotily v EÚ, dostali z hľadiska ich počtu a sociálno-hospodárskeho zastúpenia pomerný podiel podpory zo SRP a ENRF za predpokladu, že budú využívať udržateľné metódy rybolovu.

8.

Zdôrazňuje, že na udržateľnejšie využívanie verejných dotácií v sektore rybárstva je potrebná silná politická vôľa a opatrenia na všetkých úrovniach riadenia v EÚ, ako to vyplynulo z neúspechu reformy SRP z roku 2002, keď sa nepodarilo dosiahnuť stanovené environmentálne, sociálne a hospodárske ciele, a iba 22 % populácie rýb bolo na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, 35 % sa nadmerne využívalo a 43 % bolo mimo bezpečných biologických limitov (zdroj: štúdia IEEP pre Európsky parlament, 2011).

9.

Konštatuje, že Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 12/2011 uvádza, že nadmerná kapacita rybárskej flotily ostáva aj naďalej hlavným dôvodom, prečo SRP nedokáže zabezpečiť udržateľnosť rybolovných činností.

10.

Uznáva, že na dosiahnutie cieľa v oblasti udržateľnosti sú nevyhnutné štrukturálne zmeny a diverzifikácia v odvetví rybárstva a zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci a súvisiace opatrenia musia tieto zmeny uľahčovať, pričom by sa mali zamerať predovšetkým na podporu rozvoja pobrežného hospodárstva (odvetvia spracovania rýb, udržateľnej akvakultúry, miestnych rybárskych trhov, nových výrobkov, miestnych dodávateľských reťazcov atď.), nových a udržateľných foriem rybolovu v európskych moriach a oceánoch (zdôrazňovať najmä úlohu malých pobrežných rybárskych flotíl a drobného rybolovu, ale venovať osobitnú pozornosť aj zlepšeniu selektovania, energetickej účinnosti a pod. v prípade ďalších segmentov flotíl, ktoré sa podieľajú na dodávke rybolovných produktov v Európskej únii, najmä ak sú tieto produkty určené na ľudskú spotrebu) i morského hospodárstva a akvakultúry v širšom zmysle slova. Štátna podpora sa nesmie využívať na podporu neudržateľného spôsobu rybolovu.

11.

Je si vedomý hodnoty a významu odvetvia rybárstva pre EÚ, pričom poukazuje na vysokú koncentráciu zamestnanosti v určitých oblastiach a regiónoch Európy, ako aj dosah reštrukturalizácie odvetvia rybárstva priamo na tieto spoločenstvá.

12.

Chápe, že vzhľadom na prebiehajúcu sociálno-ekonomickú krízu, ktorej Európa čelí, je tlak na vidiecke, pobrežné a rybárske spoločenstvá mimoriadne vysoký, čo znamená, že cielená podpora na územnej úrovni má zásadný význam pre dlhodobú prosperitu a životaschopnosť takýchto spoločenstiev.

13.

Konštatuje, že odvetvie rybárstva, podobne ako mnohé iné odvetvia, je dotované, čo predstavuje značnú výzvu (z hľadiska prílišnej závislosti od verejného financovania), a zároveň príležitosť, pretože to Európskej komisii, členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam umožňuje využívať verejné zdroje na uskutočnenie zásadných reforiem v tomto odvetví.

14.

Opakuje, že je potrebné čo najúčinnejšie využívať všetky dostupné zdroje a požaduje, aby sa pri príprave partnerských dohôd a budúcich operačných programov udelila jednoznačná priorita podpore európskych štrukturálnych a investičných fondov pobrežným a rybárskym spoločenstvám, ktorá by sa opierala o reformovaný regulačný rámec štátnej pomoci citlivo reagujúci na ekonomické potreby týchto spoločenstiev.

15.

Požaduje pružné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zaistilo, že zdroje sú zameriavané na vidiecke, pobrežné a rybárske spoločenstvá a vyzýva Európsku komisiu, aby pri revízii pravidiel štátnej pomoci prijala jednoznačný záväzok zabezpečiť, že tieto pravidlá to v praxi budú skôr umožňovať, ako tomu brániť.

16.

Tvrdí, že ak sa tieto zdroje správne a účinne zmobilizujú, poskytnú príležitosť transformovať odvetvie rybárstva a akvakultúry v EÚ a pomôžu im posunúť sa na ceste k udržateľnosti. Zároveň podporia širšie ciele tzv. stratégie modrého rastu zameranej na posilnenie morského hospodárstva a akvakultúry, ako aj jeho prepojenia s pobrežným hospodárstvom, a to najmä zvyšovaním pridanej hodnoty produktov rybolovu rozvíjaním pobrežného hospodárstva, miestnych trhov a inovačných produktov a informovanosti spotrebiteľov (najmä o témach, ako sú krátky dodávateľský reťazec, sezónnosť, typickosť produktu atď.).

17.

Vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a ostatné verejné orgány v Európe, aby využili túto príležitosť a uskutočnili v období rokov 2014 – 2020 ozajstnú zmenu.

18.

Konštatuje, že nariadenia de minimis a nariadenia o skupinových výnimkách nedávajú úplný obraz o dotáciách pre odvetvie rybolovu a akvakultúry, pretože členské štáty majú možnosť vytvoriť mechanizmy oznámenej pomoci, ktorá si vyžaduje predbežné schválenie Európskej komisie.

19.

Konštatuje, že pre odvetvie rybárstva sú prospešné aj výnimky z dane z pohonných hmôt prinášajúce priamy prínos z hľadiska prevádzkových nákladov rybárskych plavidiel, ktorý sa odhaduje na 1,5 miliardy EUR ročne. Taktiež pomoc de minimis dáva priestor na poskytovanie dotácií na pohonné hmoty plavidlám.

20.

Upozorňuje na štúdiu, ktorú Generálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a rybárstvo zadalo v roku 2009 a v ktorej sa odhaduje, že približne 718 miliónov EUR by bolo dostupných v rámci nariadenia o pomoci de minimis, hoci skutočné údaje o pomoci de minimis nie je jednoduché získať vzhľadom na nedostatočne účinné monitorovanie na úrovni EÚ. Odhaduje, že ďalších 8 miliónov EUR sa ročne udelí v rámci nariadenia o skupinových výnimkách v oblasti rybárstva.

21.

Poznamenáva, že v štúdii GR pre námorné záležitosti a rybárstvo z roku 2009 sa upozorňuje aj na viacero rizík pri implementácii nariadenia de minimis, vrátane: i) možného neblahého vplyvu na čerpanie z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo v členských štátoch, v ktorých sa uprednostňuje podpora de minimis, ii) možného skresľujúceho účinku rôzneho využívania pomoci de minimis jednotlivými členskými štátmi, iii) hrozby, že pomoc de minimis by sa využívala na udržiavanie plavidiel v aktívnej prevádzke v rozpore so všeobecnými cieľmi reformy obmedziť veľkosť a kapacitu rybárskych flotíl.

22.

Víta transparentnosť, ktorú do pomoci de minimis vnieslo začlenenie údajov o nej do výročných správ členských štátov o štátnej pomoci, ako dôležitý faktor pri zabezpečení transparentnosti mechanizmu.

23.

Uvedomuje si skutočnosť, že Európska komisia musí dosiahnuť rovnováhu medzi snahou obmedziť byrokraciu a zjednodušiť požiadavky na monitorovanie a zároveň zaistiť dostatočnú transparentnosť a kontrolné mechanizmy. Pripomína, že ústredné ciele reformy SRP sú dostatočným dôvodom na rozhodné a transparentné monitorovanie čerpania štátnej pomoci v tomto odvetví.

24.

Vie o požiadavkách, aby sa súčasné prahové hodnoty pomoci de minimis (30 000 EUR pre podnik v priebehu troch fiškálnych rokov) zvýšili, a umožňovali tak miestnym a regionálnym orgánom väčšiu flexibilitu pri podpore zásahov na územnej úrovni, ktoré sa považujú za mimoriadne dôležité vzhľadom na vysokú koncentráciu rybolovu v určitých regiónoch a spoločenstvách. Je si vedomý skutočnosti, že akékoľvek preskúmanie platných prahových hodnôt pomoci de minimis by muselo zohľadňovať hospodársku súťaž a spoločný trh.

25.

Trvá však na tom, že zvýšenie prahových hodnôt pomoci de minimis by mohlo poskytnúť väčší priestor na podporu neudržateľného spôsobu rybolovu, a tak podkopať ústredný cieľ reforiem SRP, ktorým je dosiahnutie udržateľného rybolovu v EÚ. Tomuto riziku sa dá však predísť v špecifických prípadoch s celoštátnym dosahom, keď za nedostatočnú udržateľnosť nenesie zodpovednosť odvetvie rybolovu či akvakultúry.

26.

Vyzýva preto Európsku komisiu, aby vo svojom posúdení vplyvu revidovaného nariadenia a ako súčasť svojho hodnotenia príspevkov do konzultácie poskytla podrobnú analýzu možného vplyvu (z hľadiska realizácie celkových reforiem SRP) i) zachovania súčasných prahov de minimis v tomto odvetví, ii) zvýšenia prahov de minimis, iii) obmedzenia alebo úplného zrušenia prahov de minimis.

27.

Trvá na tom, že toto posúdenie vplyvu by sa malo zamerať aj na úlohu, ktorú opatrenia pomoci de minimis zohrávajú ako súčasť širšej škály verejných zásahov v tomto odvetví, a to najmä na spôsob, akým pristupujú k výpadkom v dodávkach, ktoré nemôže vyplniť ani nový ENRF, ani všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách pre odvetvie rybolovu a akvakultúry a ani mechanizmy oznámenej pomoci.

28.

Zdôrazňuje, že Európsky námorný a rybársky fond sa v rokoch 2014 – 2020 musí využívať účinnejšie ako sa doposiaľ využíval Európsky fond pre rybné hospodárstvo, pretože ENRF je kľúčovým mechanizmom financovania, cez ktorý sa môžu odvetvia rybolovu a akvakultúry cielene podporovať pri dosahovaní ústredných cieľov reforiem SRP.

29.

Domnieva sa, že by bolo užitočné preskúmať možnosť presunúť podporu odvetviam spracovania a distribúcie produktov rybolovu a akvakultúry z odvetvových nariadení de minimis, resp. o skupinových výnimkách, a namiesto toho ich začleniť do rámca všeobecných nariadení de minimis, resp. o skupinových výnimkách.

30.

Argumentuje, že takýto presun je v súlade s cieľom Európskej komisie vytvoriť komerčnejšie a viac podnikateľsky orientované odvetvie rybolovu a akvakultúry a zároveň preskúmať možnosti zvýšenia pridanej hodnoty v produktoch rybárstva, rozvoja dodávateľských reťazcov, rozšírenia pobrežného hospodárstva i nových a inovatívnych prístupov.

31.

Konštatuje, že presun podpory činnosti odvetví spracovania produktov rybolovu a udržateľnej akvakultúry do všeobecného nariadenia de minimis by znamenalo, že tieto opatrenia by mohli využívať vyššie prahové hodnoty tohto nariadenia pre poskytnutie pomoci (v súčasnosti vo výške 200 000 EUR), a pomáhali by tak prekonávať prekážky investíciám do pobrežného hospodárstva, pričom by prispeli k požadovanému cieľu maximalizovať potenciál „pridanej hodnoty“ produktov rybolovu pre miestne rybárske spoločenstvá.

32.

Žiada Európsku komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri preskúmaní nariadení o štátnej pomoci rybolovu a akvakultúre, predovšetkým pri posudzovaní možného ekonomického prínosu, ktorý by takýto prístup mohol mať pre pobrežné hospodárstvo a rybárske spoločenstvá, ako aj pri posudzovaní rozsahu, v akom by takáto zmena mohla viesť k „neželaným dôsledkom“, ako napr. k rozšíreniu neudržateľného spôsobu rybolovu.

33.

Žiada Európsku komisiu, aby zrevidovala zoznam opatrení pomoci uvedený v nariadení o skupinových výnimkách, aby sa zaistilo, že sú v súlade s reformou Spoločnej politiky rybárstva a že žiadne z nariadení o štátnej pomoci (ani ENRF) neumožňuje podporu neudržateľného spôsobu rybolovu.

34.

Vyzdvihuje rozsah pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách umožňujúci podporu celej škály akva-environmentálnych a ochranných opatrení a žiada Európsku komisiu, aby zachovala a rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia tak, aby umožňovalo investície na ochranu, zachovanie a rozvoj morského prostredia a akvakultúry vrátane podpory výskumu mora a akvakultúry, zberu údajov, podpory odvetvia v špecifických prípadoch s celoštátnym dosahom, keď za nedostatočnú udržateľnosť nenesie zodpovednosť odvetvie rybolovu či akvakultúry, atď.

35.

Vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány a ďalšie zainteresované subjekty, aby na príležitosti, ktoré tieto nariadenia ponúkajú (a ENRF), nazerali s istou dávkou predstavivosti, a tak zaistili optimalizáciu všetkých opatrení, ktoré posilňujú udržateľnosť odvetvia rybolovu, akvakultúry, morského prostredia a pobrežných spoločenstiev.

V Bruseli 29. novembra 2013

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO