15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/18

1.

víta správu Komisie z 27. júna 2013 a jej hodnotenia založené na dvoch súčasných makroregionálnych stratégiách (pre Podunajsko a Pobaltie). Výbor tiež víta návrhy Komisie objasniť koncepciu, ktorá zdôrazňuje makroregionálne stratégie, ako aj jej odporúčania pre nadväzujúce opatrenia, pričom zohľadňuje pokračujúcu prácu na existujúcich makroregionálnych stratégiách a akčnom pláne pre oblasť Atlantického oceánu, v súčasnosti pripravovanú stratégiu pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora, makroregionálnu stratégiu pre Alpy a akékoľvek ďalšie stratégie, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti;

2.

oceňuje závery Rady z 22. októbra 2013 o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií, v ktorých sa vyzdvihuje značné úsilie vyvinuté v existujúcich makroregiónoch a ktoré zároveň odporúčajú Komisii a členským štátom, aby v prípade, ak to bude vhodné, prispôsobili osvedčené postupy makroregionálneho prístupu aj v oblastiach spolupráce menšieho rozsahu a nižšej intenzity;

3.

súhlasí s Komisiou, že prístupy makroregionálnych stratégií a stratégií pre sa prímorské oblasti majú podobné zameranie, pretože skutočne zodpovedajú rovnakej filozofii, sledujú rovnaké ciele, používajú rovnakú škálu opatrení na príslušných územiach a patria do rovnakého európskeho politického rámca. Oba typy stratégií umožňujú viacodvetvovú spoluprácu a viacúrovňové riadenie. VR ďalej žiada, aby Komisia vysvetlila, ako sa oba prístupy môžu v budúcnosti vzájomne obohacovať vo fáze implementácie;

4.

víta načasovanie správy Komisie týkajúcej sa programového obdobia 2014 – 2020 a pripomína, že VR už vo svojom stanovisku na tému „Stratégia pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu“ (CdR 99/2010 fin) požadoval zelenú knihu, v ktorej by Komisia bližšie preskúmala a vymedzila úlohu a funkciu makroregiónov;

5.

opakuje svoju podporu pre rozvoj a vykonávanie makroregionálnych stratégií a zdôrazňuje politický a strategický význam doterajšej práce v súvislosti so stratégiou pre Pobaltie a Podunajsko pri podpore spolupráce v týchto makroregiónoch, či už v rámci EÚ alebo s krajinami mimo nej. Tieto stratégie razia cestu prostredníctvom nových prístupov k spolupráci a presadzovania európskej integrácie;

6.

konštatuje, že základné princípy práce na makroregionálnych stratégiách zahŕňajú synergiu vyplývajúcu zo spolupráce pri hľadaní riešení problémov, ktoré ovplyvňujú určitú geografickú oblasť alebo nápady na využitie potenciálu tejto oblasti. Kľúčovými sú tiež lepšia koordinácia dostupných zdrojov a posilnenie spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami, predovšetkým so zreteľom na úlohu miestnych a regionálnych orgánov, bez toho, aby sa vytvorila ďalšia úroveň administratívy;

7.

zdôrazňuje prínos EÚ pri príprave a vykonávaní makroregionálnych stratégií a poukazuje na význam skutočnosti, že Európska komisia je naďalej kľúčovým strategickým koordinujúcim hráčom v rámci spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať a vykonávať makroregionálne stratégie;

8.

vyzdvihuje význam návrhu Komisie, aby sa o makroregionálnych stratégiách pravidelne diskutovalo na príslušných zasadnutiach Rady. Európska komisia a Európsky parlament zohrávajú kľúčovú úlohu prostredníctvom schvaľovania a podpory stratégie;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie inovatívnych prístupov k riadeniu a aby zapojili regióny, obce a európske štruktúry, ako sú EZÚS a iné nástroje územnej spolupráce ako napríklad pracovné zoskupenia, do autentického postupu spolurozhodovania, najmä pri rozvoji a implementácii makroregionálnych stratégií. Výbor regiónov konštatuje, že prínos EZÚS a iných nástrojov územnej spolupráce by sa dal ešte viac zvýšiť prostredníctvom ich zapojenia do makroregionálnych stratégií;

10.

domnieva sa, že je dôležité zintenzívniť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a rozšíriť ju tak, aby pokrývala rozličné oblasti politiky EÚ a zahŕňala rozličné odvetvia. Makroregionálne stratégie by mali slúžiť ako nástroje spolupráce medzi miestnou a regionálnou úrovňou, členskými štátmi a EÚ na podporu týchto cieľov;

11.

všíma si hlavné zistenia v správe Komisie o dosiaľ vykonanej práci v súvislosti so stratégiou v makroregiónoch. Zlepšilo sa zameranie dostupných zdrojov na dosiahnutie spoločných cieľov, podporil sa prierezový prístup napr. k environmentálnym otázkam a zvyšovaniu konkurencieschopnosti regiónov, a podnietila sa spolupráca medzi zúčastnenými krajinami a rôznymi národnými subjektmi;

12.

na základe tejto správy konštatuje, že prístup makroregionálnej stratégie je nepochybne prínosom, pokiaľ ide o podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti v Európe;

13.

poukazuje na to, že súčasné makroregionálne stratégie dostatočne a z rôznych hľadísk zdôrazňujú priority vyžadujúce si úzku spoluprácu. Revidovaná stratégie pre Pobaltie obsahuje celkovo 17 prioritných oblastí a päť horizontálnych akcií, pričom stratégia pre Podunajsko má 11 prioritných oblastí. Témy zahŕňajú potrebu spolupráce v doprave, životné prostredie, podnikanie a ekonomiku, zručnosti a kultúru a blahobyt. Akčný plán pre stratégiu pre Pobaltie vymenúva viac ako 100 hlavných iniciatív, pričom stratégia pre Podunajsko obsahuje viac 400 projektov spolupráce, z ktorých 150 sa už realizuje;

14.

poukazuje na význam schopnosti prehodnotiť priority makroregionálnych stratégií v priebehu ich vykonávania, ak príde k podstatnej zmene okolností alebo ak na to dávajú podnet získané skúsenosti. Zabezpečí to účinné zameranie zdrojov počas realizácie;

15.

poukazuje na to, že je dôležité zamerať makroregionálne stratégie na jasne definované a realistické ciele s makroregionálnymi aspektmi; tieto ciele by mali slúžiť ako základ nepretržitého monitorovania a hodnotenia, do ktorých budú zapojené všetky zúčastnené strany;

16.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu projektov praktickej spolupráce pri zaisťovaní skutočného prínosu makroregionálnych stratégií. Počas samotnej realizácie by sa mala venovať väčšia pozornosť spôsobu ako vytvárať novú a inovačnú aktivitu v oblasti projektov, ktorá by sústredene spĺňala ciele makroregionálnej stratégie. V súčasnosti sa spolupráca v oblasti projektov riadi skôr predpismi pre finančné nástroje, pričom ostáva veľmi malý priestor pre inovácie. Tento prístup nie je najlepším spôsobom ako podporovať vykonávanie makroregionálnych stratégií. V budúcnosti bude potrebná flexibilita v rámci jednotlivých finančných nástrojov, ako aj medzi nimi, a tiež priestor na zlepšenie koordinácie rozličných finančných nástrojov. Viac úsilia by sa malo venovať aj zjednodušeniu predpisov riadiacich finančné nástroje. V tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný význam programu INTERREG B, v rámci ktorého sa v období 2014 – 2020 majú realizovať projekty spolupráce v makroregiónoch;

17.

zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa mal k práci v oblasti projektov uplatňovať strategickejší prístup, ktorý zapadá do stratégie Európa 2020, všeobecných usmernení EÚ pre programové obdobie 2014 – 2020, ako aj národných a regionálnych stratégií a programov. Pri realizácii projektov podporujúcich implementáciu makroregionálnych stratégií je dôležité umožniť spoluprácu naprieč rôznymi odvetviami a prioritnými oblasťami a dostatočnú flexibilitu a reakciu s cieľom využiť nové príležitosti a plniť nové výzvy;

18.

zdôrazňuje potrebu podporiť nové formy spolupráce a nové projektové iniciatívy a ako príklad uvádza význam investovania peňažných prostriedkov do rozvoja nových partnerstiev. Prvé kolo uplatňovania nástroja pre počiatočný kapitál stratégie pre Pobaltie znamenalo pridelenie finančných prostriedkov na celkovo 14 prípravných projektov na rozvoj projektov spolupráce na podporu vykonávania stratégie. Podpora sa úspešne poskytla aj podobnej prípravnej práci na projektoch ako súčasť stratégie pre Podunajsko;

19.

povzbudzuje členské štáty, ktoré sú súčasťou makroregionálnej stratégie, ako aj Európsku komisiu, aby pri programovaní viacročného finančného rámci EÚ na roky 2014 – 2020 spoločne zvážili ako najlepšie podporiť propagáciu činnosti v oblasti medzinárodných projektov ako súčasť národného a regionálneho programovania. Členské štáty by s pomocou usmernení Európskej komisie mali jasne preukázať prepojenie medzi rozličnými programami financovania zo zdrojov EÚ a vykonávaním makroregionálnych stratégií a prípadne označiť národné nástroje financovania, ktoré by sa v tejto súvislosti mohli využiť;

20.

zdôrazňuje kľúčový význam spolupráce medzi koordinátormi prioritných oblastí a horizontálnych akcií v stratégii pre Pobaltie a Podunajsko, ako aj význam spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni pri tvorbe portfólií nových projektov, ktoré pomôžu splniť ciele makroregionálnych stratégií. Pre tieto subjekty by mali byť zabezpečené aj primerané operačné podmienky. Žiada Európsku komisiu a príslušných aktérov, aby preskúmali všetky možnosti jednoduchej a spoľahlivej finančnej podpory pre koordinátorov prioritných oblastí a vedúcich horizontálnych akcií;

21.

pripomína, že hoci Komisia objasnila riadiace štruktúry pre stratégiu pre Pobaltie, ako aj Podunajsko a stanovila úlohy a zodpovednosť jednotlivých subjektov (národných kontaktných bodov, koordinátorov prioritných oblastí, lídrov horizontálnej činnosti a lídrov hlavných projektov), z vykonaného prieskumu vyplýva, že riadenie sa naďalej považuje za problematické. Výbor regiónov naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o možnostiach zefektívnenia súčasných riadiacich štruktúr. Úloha miestnych a regionálnych orgánov by sa mala naďalej posilňovať;

22.

zdôrazňuje význam poskytovania informácií o cieľoch makroregionálnych stratégií a prebiehajúcej spolupráci čo najväčšiemu počtu subjektov, aby sa zvýšilo povedomie o európskej spolupráci a podporili široký záväzok vykonávať stratégie. Výbor sa domnieva, že by sa mali vypracovať usmernenia na makroregionálnej a tiež národnej úrovni na podporu komunikačnej činnosti a činnosti subjektov. Mali by sa viac využívať príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne informačné platformy na výmenu skúseností a príkladov osvedčených postupov zistených počas projektov;

23.

konštatuje, že politické subjekty na najvyššej úrovni musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ak sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách. Mala by sa zabezpečiť angažovanosť na úrovni členských štátov, aby sa poskytla najlepšia možná podpora miestnemu a regionálnemu úsiliu pri vykonávaní stratégie;

24.

víta samostatné prehodnotenie posilnenia líderstva v súčasných stratégiách, ktoré sa má uskutočniť spoločne s výročnými fórami o stratégii v roku 2014;

25.

upriamuje pozornosť na predchádzajúce stanoviská na tému revidovanej stratégie pre región Baltského mora (2012) a stratégie pre podunajskú oblasť (2011), územnej spolupráce v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu (2011) a stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu (2010), v ktorých výbor zdôrazňoval význam viacúrovňového riadenia pri vykonávaní stratégií. Pre splnenie cieľov stratégie a jej úspech je kľúčové dôsledne a neustále zapájať všetky subjekty;

26.

považuje za pozoruhodný návrh Komisie zvážiť zapojenie verejnosti a iných inštitucionálnych fór EÚ do riadenia stratégií a odporúča uvažovať o konkrétnom využití organizácií. Rozličné organizácie a platformy spolupráce dokážu pracovať efektívnejšie ako nástroje na zaangažovanie subjektov do vykonávania stratégií. Výbor je pripravený spolupracovať v rôznych odborných fórach;

27.

poukazuje na to, že tretina respondentov v hodnotiacom prieskume, ktorý vykonala Komisia, uviedla, že zásada viacúrovňového riadenia sa dostatočne neuplatňovala v členskom štáte, na úrovni usmernení projektu alebo v rozhodnutiach o vykonávaní projektu. Výbor si myslí, že by sa mal klásť väčší dôraz na posilnenie zásad viacúrovňového riadenia, najmä pri vykonávaní stratégie. Bude si to vyžadovať kroky, najmä zo strany členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na stratégii, v spolupráci s Komisiou;

28.

odporúča, aby sa rozšírili možnosti zapojenia nielen miestnych a regionálnych aktérov, ale aj aktérov občianskej spoločnosti do realizácie makroregionálnych stratégií v súlade s princípmi partnerstva a transparentnosti. Pravidelné konzultácie s miestnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti by sa mali zaviesť na všetkých úrovniach riadenia implementácie makroregionálnej stratégie;

29.

navrhuje, aby sa pozitívne skúsenosti s existujúcimi stratégiami pre Pobaltie a Podunajsko zohľadnili pri práci na stratégii pre jadransko-iónsky región a v tejto súvislosti odporúča užšiu spoluprácu medzi rozličnými makroregionálnymi stratégiami;

30.

pripomína svoje jednomyseľne prijaté stanovisko na tému „Stratégia pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu“ (CdR 99/2010 fin.), v ktorom sa v kontexte veľkých výziev v tejto oblasti prihovára za vytvorenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dosiaľ nepredložila avizované oznámenie o vykonávaní integrovanej námornej politiky v rozšírenej oblasti Severného mora;

31.

podobne by uvítal, aby sa posúdila efektívnosť stratégií pre prímorské oblasti a aby sa výsledky porovnali so skúsenosťami s existujúcimi makroregionálnymi stratégiami pred tým, než sa vypracujú ďalšie stratégie pre prímorské oblasti;

32.

opakuje postoje uvedené v predchádzajúcich stanoviskách VR o možných spôsoboch skutočného zapojenia rozličných subjektov do vykonávania makroregionálnych stratégií: je potrebné transparentné rozhodovanie, komplexná výmena informácií a rozvoj spoločného modus operandi na všetkých úrovniach;

33.

vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby podporovali vypracúvanie budúcich makroregionálnych stratégií a súvisiacich akčných plánov v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Pri tom je tiež potrebné zohľadniť inovatívne prístupy k riadeniu, ktoré miestnym a regionálnym orgánom prisudzujú skutočne spolurozhodovaciu úlohu pri rozvoji a implementácii týchto stratégií;

34.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie by mali naďalej sledovať regionálne výzvy, ktoré nie sú jednotlivé členské štáty schopné riešiť vo svojom regióne, prípadne by mali pri ich riešení vážne ťažkosti, alebo sú tieto výzvy také špecifické pre daný makroregión, že si vyžadujú mimoriadne zohľadnenie v širšom rámci európskej politiky. Makroregionálne stratégie by sa preto mali zaoberať nielen spoločnými regionálnymi záujmami, ale mali by tiež zahŕňať špeciálne intervenčné stratégie. Efektívne dopravné spojenia v makroregióne sú jednou zo základných podmienok spolupráce a výbor sa domnieva, že by sa to malo zohľadňovať pri príprave nových stratégií. Ďalšou kľúčovou otázkou pre budúcnosť mnohých európskych území je demografická otázka, ktorej špecifická problematika sa týka makroregionálnych geografických oblastí;

35.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné hľadať primerané metódy na posilnenie spolupráce a regionálnej integrácie a naďalej podporovať existujúce spôsoby spolupráce, ktoré sa ukázali ako užitočné a účinné, kde sú makroregionálne stratégie jedinou alternatívou;

36.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zhodnotili vývoj makroregionálnych stratégií z hľadiska spoločných výziev a príležitostí príslušného geografického územia s ohľadom na zásady sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a aby preto venovali osobitnú pozornosť vidieckym oblastiam, oblastiam zasiahnutým priemyselnými zmenami a regiónom s prírodnými alebo vážnymi a stálymi demografickými znevýhodneniami, ako sú napríklad najsevernejšie regióny s nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Miestna a regionálna úroveň by sa mali zapojiť do diskusie v skorej fáze stanovovania cieľov stratégie, ako to bolo napríklad pri príprave stratégie pre Pobaltie. Rovnako nemožno zabudnúť zapojiť do tohto procesu občiansku spoločnosť. Znalosť potrieb a potenciálu na miestnej a regionálnej úrovni, ktorú majú miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť, ako aj existujúce miestne siete spolupráce poskytujú pevný základ pre rámec a vykonávanie stratégie;

37.

konštatuje, že Rada zohľadnila postoje, ktoré vyjadril výbor vo svojom stanovisku o revidovanej stratégii Európskej únie pre región Baltského mora (CdR 1272/2012 fin) a odporučila, aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie s cieľom využiť Severnú dimenziu a jej partnerstvá pri vykonávaní stratégie pre Pobaltie. Stratégia pre Podunajsko je mimoriadne dôležitá pri podpore spolupráce medzi 14 krajinami zahŕňajúcimi členské aj nečlenské štáty EÚ;

38.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie by mali posilniť pozíciu EÚ a makroregiónu a ich vzájomnú interakciu, ako aj interakciu s regiónmi mimo EÚ. Hoci ide o stratégie EÚ, mnohé z ich cieľov nemožno dosiahnuť bez spolupráce či zbližovania priorít s partnermi mimo EÚ. Spolupráca s regiónmi mimo EÚ je mimoriadne dôležitá pri stratégii pre Pobaltie, ako aj Podunajsko, nielen pre podporu ekonomickej konkurencieschopnosti a súdržnosti makroregiónu, ale tiež pre rozvoj vonkajších prepojení EÚ. Podobne zapojenie tretích krajín spolu s príslušným dosahom v oblasti susedskej politiky a politiky rozširovania môže už od začiatku predstavovať kľúčový prvok pre úspech budúcich makroregionálnych stratégií;

39.

zdôrazňuje, že doterajšia práca na stratégii ešte neumožňuje ďalekosiahle závery o vplyve tohto prístupu z hľadiska plnenia horizontálnych a integrovaných cieľov EÚ;

40.

poukazuje na to, že nové finančné obdobie EÚ od roku 2014 ponúka priaznivé vyhliadky na efektívnejšiu a produktívnejšiu prácu na stratégiách. Výbor vyzýva na cielenú spoluprácu medzi rozličnými členskými štátmi a finančnými orgánmi, či už na európskej alebo národnej úrovni;

41.

odporúča, aby Komisia pokračovala v neustálom monitorovaní vykonávania makroregionálnych stratégií, ale tiež stratégií pre prímorské oblasti a v hodnotení ich prínosu pre Európu ako celok, a nie len z hľadiska jednotlivých makroregionálnych stratégií.