15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/27

1.

upozorňuje na skutočnosť, že v EÚ žije približne 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, čo je zhruba 15 % obyvateľstva. Osoby so zníženou mobilitou predstavujú podľa odhadov viac než 40 % obyvateľstva;

2.

zdôrazňuje, že vzhľadom na zvýšené riziko zdravotného postihnutia u starších osôb a všeobecný nárast výskytu chronických ochorení by sa počet osôb so zdravotným postihnutím mohol ešte zvýšiť. Európske regióny budú preto v budúcnosti musieť čeliť novým výzvam;

3.

upozorňuje, že neexistuje spoločná definícia zdravotného postihnutia, ktorá by sa uplatňovala v celej EÚ, a že právne vymedzenia tohto pojmu boli predmetom množstva diskusií a sémantických interpretácií. Zdravotné postihnutie je zložitý fenomén a vyznačuje sa viacerými aspektmi. Je to výsledok interakcie fyzických a intelektuálnych charakteristík danej osoby a stavu spoločnosti, v ktorej žije. Preto treba zaviesť pojmy ako „osoby so zdravotným postihnutím“;

4.

poukazuje na to, že o skutočných dôsledkoch zdravotného postihnutia sa veľa nevie a prevládajú o nich mylné predstavy, a podčiarkuje, že je potrebné klásť dôraz na „schopnosti“, ktoré môžu byť zohľadnené v súvislosti so športovými výkonmi;

5.

uznáva hodnotu a význam fyzickej aktivity a športu pre osoby zo zdravotným postihnutím, ako aj jeho skutočný príspevok k realizácii strategických cieľov EÚ, najmä cieľov stratégie Európa 2020. V uplynulých rokoch bol dosiahnutý výrazný pokrok, pokiaľ ide o šport prispôsobený postihnutiu a športovanie osôb so zdravotným postihnutím. Posledným príkladom sú paraolympijské hry v Londýne v roku 2012, ktorým médiá venovali veľkú pozornosť, a tak sa postarali o propagáciu paraolympijského hnutia;

6.

upozorňuje na skutočnosť, že šport má nepopierateľnú hodnotu z hľadiska celkovej pohody človeka a pozitívne vplýva na možnosti rehabilitácie a uznania spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím, a že možnosť venovať sa športovej činnosti je pre osoby so zdravotným postihnutím v prvom rade jedným zo základných ľudských práv;

7.

vyzdvihuje skutočnosť, že „šport pre osoby so zdravotným postihnutím“ zahŕňa širokú paletu aktivít, od elitného športu až po rekreačné športové aktivity, od telesnej výchovy prispôsobenej postihnutiu až po rehabilitačné postupy prostredníctvom športu, pričom rôznorodosť týchto aktivít zodpovedá komplexnosti, ktorú treba vymedziť v definícii pojmu „šport“, alebo ju dokonca presahuje. Aj preto v rôznych oblastiach Európy existujú rôzne definície. V oblasti športu a fyzickej aktivity existuje mnoho odtienkov, ktoré charakterizujú fyzickú aktivitu ako športovú, rekreačnú, zameranú na zdravie atď. Toto zameranie určuje vo všetkých prípadoch športujúca osoba, pričom v oblasti športu všeobecne platí, že športovaním sa zlepšuje zdravotný stav všetkých osôb bez rozdielu, či už po fyzickej alebo psychickej stránke;

8.

upozorňuje na to, že rôzne pojmy a termíny, ktoré sa týkajú tohto sektora alebo ktoré používajú jeho aktéri, sú predmetom veľkých diskusií. V našom kontexte budeme používať pojem „šport(-y) pre osoby so zdravotným postihnutím“ v snahe zamerať pozornosť na človeka a zároveň dať naším vyjadreniam všeobecný význam;

9.

pripomína, že je potrebné plne rešpektovať zásadu subsidiarity a nezávislosť riadiacich orgánov v športe vrátane nezávislých športových organizácií. Odporúčania uvedené v tomto stanovisku majú pôsobiť ako katalyzátor na zvýšenie dosahu opatrení, ktoré prijímajú členské štáty a miestne a regionálne orgány, a podnietiť u osôb so zdravotným postihnutím zmenu vnímania svojich vlastných schopností v rámci komunity v širokom zmysle slova;

10.

oceňuje a podporuje skutočnosť, že EÚ vo svojej politike uznáva význam športu pre osoby so zdravotným postihnutím, napríklad prostredníctvom Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (1), oznámenia Komisie s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (2) a Bielej knihy o športe takisto z dielne Európskej komisie (3);

11.

ľutuje však, že v pôvodnom návrhu Európskej komisie týkajúceho sa programu Erasmus+, nového programu Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport na roky 2014 – 2020, chýba zmienka o osobách so zdravotným postihnutím. Preto žiada, aby do tohto nového programu, ktorý je stále predmetom rokovaní, bola zahrnutá jasná zmienka o tom, že v záujme podpory udržateľného a inkluzívneho rastu treba osobám so zdravotným postihnutím uľahčiť prístup k športovým aktivitám;

12.

zastáva názor, že národné orgány a regionálne a miestne samosprávy môžu v rámci svojich právomocí a finančných možností zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji športu pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o podporu športovej infraštruktúry a športových aktivít a dlhodobé investície do tejto oblasti, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky na projekty pre regióny, v ktorých je infraštruktúra škôl a ďalších vzdelávacích zariadení nedostatočne rozvinutá a deti so zdravotným postihnutím nemajú žiadne alebo majú len obmedzené možnosti venovať sa športovým aktivitám;

13.

pokiaľ ide o využívanie verejných zariadení, verejné inštitúcie by mali primerane zohľadniť záujmy hendikepovaných športovcov, aby sa vyhovelo požiadavke vytvoriť rovnaké životné podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. Bezbariérový prístup predstavuje v tejto súvislosti základný prvok;

14.

potvrdzuje, že aktéri z oblasti športu pre osoby so zdravotným postihnutím majú osobitnú úlohu v úsilí využiť možnosti športu na podporu sociálneho začlenenia, integrácie a rovnosti príležitostí;

15.

vyzdvihuje skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa šport pre osoby so zdravotným postihnutím osobitne spomína zjavne len v súvislosti so sociálnym začlenením. Vyzýva, aby sa vo veľkej miere rozlišovali rôzne podoby športu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu zahŕňať elitný šport, rekreačný šport, telesnú výchovu, možnosti výchovy a vzdelávania prostredníctvom športu, prispôsobené fyzické aktivity, rehabilitáciu prostredníctvom športu alebo športové aktivity s konkrétnym terapeutickým cieľom;

16.

zasadzuje sa za to, aby kvalifikovaní zástupcovia tohto sektora boli lepšie uznaní pri všetkých činnostiach zameraných na rozvoj a hodnotenie masového športu, ktoré podporujú európske inštitúcie. Malo by sa zvážiť vyčlenenie osobitných prostriedkov, ktoré umožnia zapojenie týchto aktérov, ako aj špecifické vzdelávanie pre odborný personál pôsobiaci v oblasti športu;

17.

vyzýva, aby bol vypracovaný podrobný strategický dokument, ktorý by vychádzal z existujúcich opatrení, ale osobitne by sa zameriaval na šport pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa stanovili priority, pokiaľ ide o hlavné otázky súvisiace s týmto sektorom;

18.

domnieva sa, že napriek tomu, že podpora účasti osôb so zdravotným postihnutím na športových aktivitách, sa teší zvýšenému politickému záujmu, v praxi sa športu venuje len málo hendikepovaných. Súvisí to okrem iného obmedzeným prístupom k športovej infraštruktúre prispôsobenej potrebám osôb so zdravotným postihnutím;

19.

konštatuje, že okrem fyzických, sociálno-ekonomických prekážok a komunikačných bariér ovplyvňujú športovanie aj určité kultúrne bariéry a psychologické faktory, najmä postoj organizátorov a účastníkov masových športových aktivít k zdravotnému postihnutiu. Tieto postoje vyplývajú z neznalosti a z toho, že chýbajú prostriedky na zvládnutie situácie, ktorá sa vymyká z bežného rámca. Mali by sa viesť informačné a osvetové kampane s cieľom uľahčiť akceptovanie osôb so zdravotným postihnutím v športe. Odporúča sa, aby všetky opatrenia s cieľom zlepšiť dostupnosť športových aktivít boli vypracované po dôkladnej konzultácii s aktérmi tohto sektora, keďže rôzne skupiny môžu potrebovať rôzny typ pomoci;

20.

ak chceme, aby sa počet športujúcich zvýšil, prvou podmienkou je zlepšenie dostupnosti z hľadiska primeraného fyzického prístupu do športových zariadení a lepšej komunikácie;

21.

vyzýva, aby sa organizovali koordinované osvetové kampane o športových možnostiach, ktoré existujú. Takéto kampane by sa mohli navrhnúť na európskej úrovni, ale mali by sa realizovať na regionálnej a miestnej úrovni, kde existuje konkrétna ponuka. Je dôležité obracať sa priamo na osoby so zdravotným postihnutím a informovať ich. Ideálne by bolo organizovať tieto kampane s podporou riadiacich orgánov v oblasti masového športu, športu na národnej úrovni a športu pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj organizácií postihnutých osôb (najmä združení). Okrem toho je dôležité organizovať osvetové kampane nielen pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre širokú verejnosť, aby dokázala chápať, akceptovať a integrovať zdravotne postihnutých spoluobčanov a aby sa dozvedela, ako im môže pomôcť. Bolo by treba čo najviac podporovať nezávislosť osôb so zdravotným postihnutím a povzbudzovať ich a pomáhať im pri navrhovaní, propagácii a organizovaní takýchto podujatí;

22.

zdôrazňuje, že sa môže ukázať, že je potrebné obrátiť sa na rôzne cieľové skupiny jednotlivo, s prihliadnutím na ich schopnosti, vek a sociálnu situáciu. Rovnako je dôležité rešpektovať športovú štruktúru každého členského štátu, ako aj miestne a regionálne špecifiká. Bolo by treba podporovať poskytovanie spoľahlivých, dostupných a pravidelne aktualizovaných informácií, aby mohli byť jednotlivé cieľové skupiny neustále informované o športových možnostiach, ku ktorým môžu mať prístup. Povzbudzovanie a podpora rozvoja organizovaného hnutia v tejto súvislosti priamo v teréne môžu uľahčiť šírenie týchto informácií a prístupnosť;

23.

na miestnej a regionálnej úrovni musí existovať dopravná sieť prispôsobená potrebám osôb so zdravotným postihnutím, ktorá by im umožnila dostať sa k športovým zariadeniam, aby sa mohli venovať tak amatérskemu, ako aj súťažnému športovaniu;

24.

zdôrazňuje, že rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri povzbudzovaní mladých ľudí, aby sa zúčastňovali na športových aktivitách a že dobrovoľníci sú pilierom tohto sektora. Preto treba zlepšiť informovanosť o význame dobrovoľníckej práce. zriadiť platformy zamerané na nábor a odbornú prípravu dobrovoľníkov a navrhnúť oparenia, ktoré umožnia uznať a odmeniť ich príspevok;

25.

navrhuje vytvoriť informačnú platformu o športových zariadeniach v EÚ, ako aj plne dostupnú internetovú stránku, kde by ľudia so zdravotným postihnutím mohli získať informácie o športovej infraštruktúre, technických možnostiach atď. v oblasti, resp. regióne, kde bývajú;

26.

upozorňuje na skutočnosť, že niektoré skupiny obyvateľstva musia čeliť dvojnásobnej alebo trojnásobnej diskriminácii, keď majú nielen jedno, ale viacero zdravotných postihnutí, alebo navyše pochádzajú z rodiny prisťahovalcov, sú príslušníkmi menšiny alebo obeťami sociálneho vylúčenia spojeného s homofóbiou alebo v dôsledku pohlavia. Je nevyhnutné všetkým zabezpečiť podporu a rovnaké možnosti prístupu k športovým aktivitám;

27.

podotýka, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím nesmie byť vylúčený zo systému masového športu a že jeho všeobecné rozšírenie, a tým aj možnosť deliť sa o zodpovednosť za jeho organizovanie s veľkými športovými organizáciami, už samo osebe predstavuje prvoradý politický cieľ. Preto treba zabezpečiť, aby sa dosiahol pokrok v oblasti začleňovania športových aktivít pre osoby so zdravotným postihnutím do športu pre širokú verejnosť a aby sa mohli súbežne zvoliť rôzne spôsoby, modely a štruktúry organizácie, v závislosti od reálnych schopností osôb so zdravotným postihnutím a so zreteľom na cieľ, ktorým je ich začlenenie;

28.

športovanie osôb so zdravotným postihnutím sa musí podporovať v rámci zväzu, ktorý zastrešuje príslušný šport alebo športovú disciplínu, v spolupráci a so zreteľom na úlohu športových zväzov, ktorých aktivity sú určené hlavne tejto skupine a ktorým treba pomáhať pri plnení ich dôležitého poslania v službách osôb so zdravotným postihnutím;

29.

športové zväzy by mali nabádať športové subjekty, aby sa zúčastňovali na ich zhromaždeniach, ale bez hlasovacieho práva, aj v prípade, že nie sú členmi zväzu, ale venujú sa danej športovej disciplíne so zameraním na osoby so zdravotným postihnutím;

30.

na základe príkladov z praxe konštatuje, že spojenie cestovného ruchu s rekreačným športom pre všetkých je dobrým nástrojom, ako sa zoznámiť so športom pre osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom dosiahnuť, aby sa medzi nimi zvýšil počet športujúcich, a zlepšiť informovanosť širokej verejnosti o ich schopnostiach;

31.

pridať kvalitné a aktuálne informácie o športových aktivitách pre osoby so zdravotným postihnutím a o zodpovedajúcom prístupe a doprave k športovým zariadeniam do reklamných materiálov pre športový cestovný ruch;

32.

uznáva, že primeraný rozvoj športu pre osoby so zdravotným postihnutím si vyžaduje odborníkov s dobrou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy;

33.

zastáva názor, že aj keď osoby so zdravotným postihnutím nie sú stigmatizované, môžu byť obeťami vylúčenia, pretože mnohí ľudia nevedia, ako ich prijať v športových štruktúrach a zapojiť do športových aktivít. Žiada o koordinované poskytovanie informácií, prostredníctvom iniciatív v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli určené nielen osobám, ktorých sa organizácia športových aktivít priamo týka, ale tiež vo väčšom meradle, širokej verejnosti, napríklad vďaka využívaniu ľahko dostupných vzdelávacích nástrojov na internete. V tejto súvislosti by bolo treba súbežne zvýšiť informovanosť o právach, potrebách a schopnostiach osôb so zdravotným postihnutím;

34.

zdôrazňuje, že všetci školáci by mali mať prístup k telesnej výchove a športu a že zdravotné postihnutie by nemalo byť prekážkou, ktorá bráni zapojeniu do školských športových programov; Práve na hodinách telesnej výchovy v škole si mladí ľudia často obľúbia športové aktivity, tu sa v nich prebudí športová vášeň, a to isté platí aj pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Okrem toho športové prostredie v škole ponúka príležitosť poučiť zdravých žiakov a zvýšiť ich informovanosť o schopnostiach ich spolužiakov. V tejto súvislosti by bolo treba podporovať najmä zavádzanie „športových programov dostupných pre všetkých“. Myšlienka opačnej integrácie, to jest zapojiť zdravých športovcov do športu pre osoby so zdravotným postihnutím, je dobrým príkladom, ako možno zmeniť postoj k schopnostiam ostatných športovcov. Takisto treba podporovať a rozvíjať iniciatívy typu „spoločné športovanie“. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné poskytnúť učiteľom vo vzdelávacích zariadeniach, s osobitným dôrazom na učiteľov telesnej výchovy, špecifické vzdelanie a odbornú prípravu a rodičom detí so zdravotným postihnutím umožniť prístup k informáciám o rôznych športových aktivitách, ktoré sú dostupné;

35.

konštatuje, že napríklad poznatky a schopnosti trénerov často nie sú využité, pretože medzi športom pre zdravotne postihnutých a aktérmi z oblasti masového športu chýba dialóg a koordinácia. Navrhuje sa zavádzať medzi týmito organizáciami iniciatívy v oblasti kooperatívneho vzdelávania, s podporou vzdelávacích ustanovizní a orgánov verejnej správy;

36.

vyzýva na rozsiahlejšie zapojenie predstaviteľov vyššieho vzdelávania do adaptačného procesu s cieľom predchádzať vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom je zaviesť vo vzdelávaní budúcich učiteľov telesnej výchovy zmeny, ktoré by im umožnili lepšie pochopiť rozdiely v zdravotnom stave ich zverencov;

37.

zastáva názor, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné vidieť v lepšom svetle. Mal by sa preto podporovať elitný šport pre športovcov so zdravotným postihnutím na najvyššej úrovni a mali by získať rovnaký štatút ako športovci bez zdravotného postihnutia. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že zvyšovanie informovanosti o výkonoch hendikepovaných športovcov v elitných športoch môže len pomôcť zmeniť vnímanie tejto oblasti. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitá komunikačná stratégia zameraná na paraolympiádu a špičkové športové podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím;

38.

pripúšťa, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím spočíva vo veľkej miere na dobrovoľníckej činnosti. Uznáva, že treba ďalej presadzovať kvalitnú odbornú prípravu pre týchto dobrovoľníkov. Z určitého hľadiska musí byť táto odborná príprava prispôsobená potrebám zainteresovaných strán. Okrem toho je čoraz dôležitejšie riadenie dobrovoľníkov. Organizácie, ktoré sa zaoberajú športom pre osoby so zdravotným postihnutím, musia zlepšiť svoje fungovanie vďaka používaniu nástrojov v oblasti riadenia ľudských zdrojov a rozvoja kvality. Ak chceme, aby sa zvýšila kvalita, je nevyhnutné vyškoliť odborníkov. Je to o to nutnejšie, že ide o osoby s osobitnými požiadavkami. Tieto štruktúry by sa mali skutočne profesionalizovať;

39.

ľutuje, že potenciál osôb so zdravotným postihnutím sa často podceňuje. Zdôrazňuje, že šport môže posilniť osobnostný rozvoj osôb so zdravotným postihnutím, a tým výrazne prispieť k ich úspešnej integrácii do zamestnania;

40.

schvaľuje usmernenia EÚ v súvislosti s dvojitou kariérou športovcov (4), ktoré potvrdzujú, že spravodlivé uplatňovanie opatrení na podporu dvojitej kariéry na všetkých športovcov by znamenalo výrazný pokrok pre šport vo všeobecnosti, a najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím. VR v plnej miere súhlasí aj s názorom vyjadreným v usmerneniach, že vzhľadom na to, že veľa športových disciplín pre ľudí so zdravotným postihnutím zastrešujú veľké športové organizácie, je nevyhnutné venovať tejto skupine mimoriadnu pozornosť, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie a aby sa mohli vytvoriť špecifické programy, pokiaľ nie je možné využiť programy pre zdravých športovcov;

41.

zdôrazňuje, že tento sektor by sa už teraz mal zasadzovať za nezávislosť svojich najmladších športovcov a pomáhať im v osobnom rozvoji. V tejto súvislosti by sa mali podporovať špecifické opatrenia z hľadiska vzdelávania ponúkané mladým športovcom počas športových podujatí;

42.

uznáva význam športu pre podporu zdravia a vzdelávanie o zdraví a zdôrazňuje osobitný vzťah medzi prispôsobenými fyzickými aktivitami a rehabilitáciu zdravotne postihnutých, keďže ide o ich fyzické a duševné zdravie;

43.

podporuje práce skupiny odborníkov EÚ pre šport a zdravie, ktorú Rada poverila navrhnutím opatrení na podporu fyzickej aktivity prospešnej pre zdravie a zapojenia do športovej činnosti na miestnej úrovni, pričom tieto opatrenia by mali byť stanovené do polovice roku 2013. VR trvá na tom, aby fyzické aktivity a šport boli explicitne uznané a podporované ako terapeutické nástroje pre osoby so zdravotným postihnutím;

44.

uznáva výsledky práce skupiny odborníkov EÚ pre boj proti dopingu, ktorú Rada poverila vypracovaním návrhu pripomienok EÚ k revízii Svetového antidopingového kódexu Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ako aj význam „dobrej správy“ v oblasti športu. VR odporúča, aby do nich boli viac zapájané zainteresované strany paraolympijského hnutia;

45.

domnieva sa, že všetky nástroje financovania nového viacročného finančného rámca by mali obsahovať ustanovenia o prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

46.

berie na vedomie, že do návrhu programu Erasmus+, o ktorom sa stále rokuje, bola zaradená rozpočtová položka pre šport. Vyzýva však Európsku komisiu, aby v príručke pre príjemcov programu Erasmus+ výslovne spomenula šport pre osoby so zdravotným postihnutím a aby v rámci opatrenia v záujme športu, ktoré je súčasťou programu Erasmus+, uznala šport pre túto skupinu za prioritu;

47.

odporúča, aby Komisia povzbudzovala osobitné opatrenia na podporu projektov propagujúcich šport pre osoby so zdravotným postihnutím na miestnej a regionálnej úrovni;

48.

domnieva sa, že pre tento sektor je príznačná určitá roztrieštenosť medzi jednotlivými nástrojmi EÚ, ktoré majú podobné ciele. Lepšie zosúladenie a dlhodobé finančné záväzky, aspoň pre hlavných zástupcov tohto sektora na európskej úrovni, by boli prospešné;

49.

nabáda, aby sa štrukturálne fondy využívali na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá by bola otvorená a prístupná pre všetkých na miestnej a regionálnej úrovni. Rovnako dôležité je aj financovanie výskumu v oblasti technológií, ktoré sa týkajú športu pre ľudí so zdravotným postihnutím, z programu Horizont 2020. Investície do výskumu a inovácií majú zásadný význam, a to predovšetkým prostredníctvom vysokých škôl a podnikov tohto sektora. Mnoho odborníkov totiž už v súčasnosti zameriava svoju dizertačnú prácu na túto oblasť. Osobitné úsilie treba vyvinúť v oblasti športu ako terapeutického nástroja, ako je napríklad hipoterapia;

50.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby ďalej a dlhodobo podporovali športové podujatia pre všetkých, najmä pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

51.

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány zohrávajú v medziach svojich inštitucionálnych právomocí dôležitú úlohu v úsilí rozvinúť európsky rozmer športu pre osoby so zdravotným postihnutím;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv na základe programu vypracovaného spoločne s Európskou komisiou, Radou a národnými orgánmi zodpovednými za šport, osoby so zdravotným postihnutím a športové aktivity, ktoré sa pre ne organizujú, s cieľom dosiahnuť ich začlenenie do športových aktivít pre širokú verejnosť. Miestne a regionálne orgány môžu priblížiť EÚ k miestnej úrovni, aby sa vytvorilo prepojenie s iniciatívami, ktoré propagujú kluby, školy alebo rodičia;

53.

uznáva, že najmä na miestnej a regionálnej úrovni existujú skúsenosti a štruktúrované partnerstvá na podporu rozvoja športu a športových aktivít pre osoby so zdravotným postihnutím. Zasadzuje sa za to, aby sa tieto osvedčené postupy vymieňali, a upozorňuje, že on sám ich s podporou európskych inštitúcií a príslušných zainteresovaných strán môže šíriť. Veľmi dôležité je zabezpečiť preklad dostupného materiálu a toto úsilie by sa malo povzbudzovať. Bolo by treba vytvoriť systém odmeňovania za „vynikajúce postupy“;

54.

podporuje zavedenie funkcie regionálnych zodpovedných pracovníkov pre rozvoj športu pre osoby so zdravotným postihnutím. Mohli by podnecovať výmenu a uplatňovanie osvedčených postupov, okrem iného prostredníctvom IT nástrojov, a zabezpečovať prepojenie medzi európskou politikou a realitou v regiónoch. Podpora a rozvoj európskych projektov zameraných na výmenu osvedčených postupov umožní uplatniť úspešné riešenia spoločných problémov a spoznať potreby ostatných regiónov a krajín;

55.

berie na vedomie prvé iniciatívy na podporu Európskeho týždňa športu a dôrazne žiada, aby boli do tohto rámca zaradené športy osobitne určené pre zdravotne postihnutých a aby boli začlenené do športových aktivít pre všetkých. Okrem toho vyzýva, aby sa zvážila možnosť zaviesť Európsky deň športu pre osoby so zdravotným postihnutím;

56.

konštatuje, že v tomto sektore chýbajú porovnateľné regionálne informácie, a žiada, aby boli zavedené postupy zamerané na zhromažďovanie spoľahlivých údajov. Na tento účel by napríklad bolo treba zadať osobitný prieskum Eurobarometra o športe pre osoby so zdravotným postihnutím, alebo aspoň zaradiť špecifické otázky na túto tému do budúcich prieskumov Eurobarometra o športe alebo zdravotnom postihnutí;

57.

nabáda, aby bola pre túto otázku vytvorená skupina európskych odborníkov, ktorá by uznala odlišné poslanie tohto sektora a zaoberala by sa príspevkami širokej škály aktérov z tohto sektora. Táto skupina európskych odborníkov by mohla začať vyvíjať nasledujúce užitočné kroky: