27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/13

—

chápe pod územnou súdržnosťou trojdimenzionálnu koncepciu, ktorú by európske, národné, regionálne a miestne orgány mali brať do úvahy pri realizácii opatrení, ktoré patria do oblasti ich právomocí, vyslovuje poľutovanie, že pracovný dokument Komisie je venovaný iba prvej z týchto troch dimenzií a prihovára sa za zodpovedajúce ďalšie rozpracovanie dokumentu,

—

odporúča, aby sa v rámci neustáleho monitorovania stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv viac zohľadňovali územné účinky stratégie,

—

nesúhlasí s názorom, že územný vplyv by sa mal posudzovať iba vtedy, keď je návrh právneho predpisu zameraný výslovne na určité územia alebo ak je riziko, že bude mať veľmi asymetrické priestorové následky, a je presvedčený, že žiadna politická oblasť sa nesmie vopred vylučovať z posudzovania územného vplyvu,

—

žiada, aby sa pri odvetvových politikách už od začiatku posudzoval územný rozmer ich opatrení rovnako, ako sa posudzujú ich hospodárske, ekologické a sociálne vplyvy, predovšetkým aj s ohľadom na ich účinky na rôzne regionálne a miestne úrovne, vrátane vzájomných účinkov medzi týmito územnými úrovňami a finančných účinkov,

—

odkazuje na odporúčania Dvora audítorov z roku 2010 o aktívnom zapojení Výboru regiónov do posúdení územného vplyvu na európskej úrovni a navrhuje, aby generálne riaditeľstvo zodpovedné za regionálnu politiku pri hľadaní pragmatických riešení týkajúcich sa posudzovania územného vplyvu úzko spolupracovalo s Eurostatom, Spoločným výskumným centrom a účastníkmi programu ESPON,

—

ponúka Európskej komisii úzku spoluprácu pri výbere a vykonávaní posúdení územného vplyvu a má záujem aj o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom a Radou, aby sa zásada posudzovania územného vplyvu intenzívnejšie využívala v legislatívnych postupoch,

—

chce vyvinúť vlastnú stratégiu posudzovania územného vplyvu a vytvoriť tak rámec činnosti pri ďalšom uplatňovaní opatrení navrhovaných v tomto stanovisku.

Spravodajca

Michael SCHNEIDER (DE/EĽS), štátny tajomník, splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

Pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. januára 2013:

Assessing territorial impacts: Operational guidance on how to assess regional and local impacts within the Commission Impact Assessment System

SWD(2013) 3 final

1.

víta, že Európska komisia začiatkom roka 2013 zverejnila pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu, ktorý je praktickým a metodickým návodom, ako treba pri posudzovaní vplyvu pripravovaných návrhov Európskej komisie zohľadňovať územné aspekty.

2.

Okrem toho víta ďalšie súčasné vývojové prvky, napríklad správu ESPON „Territorial Impact Assessment of Policies and EU Directives“ (december 2012), alebo nedávne vytvorenie útvaru na posudzovanie vplyvu Európskym parlamentom.

3.

Podporuje znenie územnej agendy, v ktorej sa uvádza, že koordinácia rozličných odvetvovo špecifických stratégií na optimalizáciu územného účinku a maximalizáciu ich súladu môže podstatne zväčšiť úspech týchto stratégií a na všetkých úrovniach územnej správy prispieť k zabráneniu negatívnych účinkov protichodných opatrení. Uceleným územným rozvojom možno dosiahnuť optimálnu rovnováhu medzi udržateľnosťou, konkurencieschopnosťou a sociálnou súdržnosťou.

4.

Pod pojmom „posudzovanie územného vplyvu“ rozumie nástroj na posúdenie územného účinku politickej iniciatívy alebo legislatívneho návrhu na miestne a regionálne samosprávy vzhľadom na ich ciele a perspektívy územného rozvoja. Včasným posúdením územného vplyvu sa má zaručiť zapojenie miestnej a regionálnej úrovne, realizačne, vecne a priestorovo prepojený územný rozvoj a efektívne vynakladanie prostriedkov. Štátne, regionálne a obecné právomoci v otázkach územného plánovania a plánovania rozvoja sa však pritom nespochybňujú.

5.

Pripomína, že vo väčšine politických oblastí sú právomoci rozdelené medzi EÚ a členské štáty, a platí teda zásada subsidiarity. Posúdenie územného vplyvu môže byť pri overovaní subsidiarity dôležitým argumentom v prospech konania na úrovni Európskej únie, ak sa posúdením preukážu jej kladné účinky v porovnaní s opatreniami členských štátov alebo regiónov.

6.

Podčiarkuje, že posúdenie územného vplyvu môže byť vhodné aj na to, aby sa poukázalo na potenciálne záporné účinky politických návrhov EÚ. Osobitný význam to má vzhľadom na dodržiavanie zásady proporcionality. Posudzovanie územného vplyvu je teda aj dôležitým nástrojom z hľadiska lepšej tvorby právnych predpisov.

7.

Upozorňuje na to, že „posudzovanie územného vplyvu“ by malo umožňovať určenie krátkodobých a dlhodobých dôsledkov plánovaných a prijatých rozhodnutí. Vďaka rozdeleniu nástrojov podľa uvedenej klasifikácie bude možné účinnejšie vymedziť rozsah a intenzitu vplyvu.

8.

Vidí preto úzky súvis medzi posudzovaním územného vplyvu, posudzovaním všeobecného vplyvu a overovaním dodržania zásady subsidiarity a zásady proporcionality pri príprave nového právneho predpisu EÚ a odkazuje na prácu, ktorú už vykonala platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020 a sieť na monitorovanie subsidiarity.

9.

Zohľadňuje výsledky konzultácie k pracovnému dokumentu Európskej komisie, ktorú uskutočnil vo februári a marci 2012 (1).

10.

podčiarkuje, že podľa článku 3 Zmluvy o EÚ v spojení s článkom 174 a 175, ako aj článkom 349 Zmluvy o fungovaní EÚ musia k dosiahnutiu územnej súdržnosti, a takisto k upevneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti prispieť všetky politické oblasti, a že je preto nevyhnutné preverovať územné účinky opatrení a ich dosah na miestne a regionálne samosprávy. Predovšetkým treba konkrétnymi a účinnými opatreniami prispieť k zníženiu rozdielov v stupni rozvoja jednotlivých regiónov a kompenzovať geografické a demografické nevýhody niektorých územných celkov.

11.

Opakuje, že posúdenia vplyvu legislatívnych návrhov by mali v prípade potreby preskúmať územný rozmer (miestne a regionálne aspekty, finančné a administratívne účinky na celoštátne, regionálne a miestne orgány) hlavných prerokovávaných politických alternatív. Pripomína, že ide o dôsledok povinnosti zohľadniť „potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž […] regionálnych alebo miestnych orgánov […] na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu“ [článok 5 protokolu (č. 2) Zmluvy o fungovaní EÚ].

12.

Pod územnou súdržnosťou chápe trojdimenzionálnu koncepciu, ktorú by európske, národné, regionálne a miestne orgány mali brať do úvahy pri realizácii opatrení, ktoré patria do oblasti ich právomocí.

Územná súdržnosť

13.

Vyslovuje poľutovanie, že pracovný dokument Komisie o posudzovaní územného vplyvu je venovaný iba prvej z týchto troch dimenzií a prihovára sa za zodpovedajúce ďalšie rozpracovanie dokumentu.

14.

Navrhuje, aby Komisia pri svojej práci na ďalšom formovaní územnej súdržnosti venovala zvýšenú pozornosť posudzovaniu územného vplyvu. Mohlo by to pomôcť spoločnému chápaniu tejto tematiky, zlepšiť uplatňovanie politiky súdržnosti, urobiť ju pružnejšou, lepšie ju prispôsobiť vhodnej územnej úrovni a prispôsobiť ju pri dodržaní zásady subsidiarity regionálnym a miestnym danostiam a potrebám.

15.

Zastáva názor, že pracovný dokument predložený Komisiou je zmysluplným príspevkom k politickej diskusii o územnej súdržnosti v EÚ, pretože sa snaží kvantitatívne a kvalitatívne zviditeľniť územné účinky európskej politiky na regionálne resp. miestne samosprávy. Územná súdržnosť úzko súvisí s územným rozvojom, ktorého spoločné pôsobenie s odvetvovými politikami sa musí ďalej sledovať a politicky sprevádzať.

16.

Zastáva názor, že dokument by sa v tomto smere mal ďalej vylepšovať, aby sa diskusia zintenzívnila aj politicky a aby sa z pracovného dokumentu vyvinul orientačný rámec pre všetky odvetvové politiky.

17.

Zdôrazňuje význam posudzovania územného vplyvu cezhraničných účinkov politík EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Cieľom územnej súdržnosti sú aj nové formy partnerstva medzi aktérmi z verejného a súkromného sektora a z radov občianskej spoločnosti, ktoré bude založené na spolupráci a vytváraní sietí v európskom kontexte. Patrí sem predovšetkým cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca. Európske zoskupenia územnej spolupráce môžu v tejto súvislosti predstavovať vhodné laboratóriá na posudzovanie cezhraničného územného vplyvu.

18.

Poukazuje na diskusie a príslušné rozhodnutia týkajúce sa európskej koncepcie územného rozvoja z roku 1999, Územnej agendy EÚ, Lipskej charty o trvalo udržateľnom rozvoji európskych miest (máj 2007), v ktorých sa odporúča integrovaná politika územného rozvoja, čím sa vytvára európsky rámec opatrení EÚ a členských štátov, ktorými sa má zmobilizovať potenciál hospodárskeho rastu regiónov a miest a väčšej zamestnanosti a majú sa zvládnuť výzvy vyplývajúce z demografického vývoja, celosvetových štruktúrnych zmien a zmien podnebia.

19.

Víta, že súčasné trio predsedníctiev pracuje na realizácii plánu uplatňovania územnej agendy, ktorý bol vypracovaný pod vedením poľského predsedníctva Rady EÚ (2. polrok 2011).

20.

Pokiaľ ide o európsku koncepciu územného rozvoja, vidí potrebu aktualizácie, aby sa vyhovelo zmeneným územným danostiam, predovšetkým po posledných rozšíreniach a finančnej kríze so značnými územnými dôsledkami, a prihovára sa za to, aby sa v tomto zmysle pokračovalo v práci na územnej agende do roku 2020.

21.

Vyzýva Európsku komisiu, aby svoj pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu v tomto zmysle ďalej rozpracovala a viac zohľadnila aspekty integrovaného európskeho územného rozvoja.

22.

Robí si starosti, že práve stratégia Európa 2020 sa nevenuje ani osobitostiam, ani právomociam miest a regiónov v Európe, ako sa to konštatuje aj v 3. správe Výboru regiónov o monitorovaní stratégie Európa 2020 v októbri 2012, a považuje regionálnu rozmanitosť EÚ za nevyužitý potenciál, ktorý si vyžaduje cezhraničný a územne zameraný rozmer v politickom formovaní stratégie Európa 2020.

23.

Zastáva názor, že inteligentný, udržateľný a začleňujúci rast možno dosiahnuť len vtedy, ak sa v politických opatreniach budú viac zohľadňovať potenciály územného rozvoja a výzvy, ktorým v Európe čelíme. Aby sa neurobili tie isté chyby ako pri Lisabonskej stratégii, musí sa v stratégii Európa 2020 venovať dostatočná pozornosť územnému rozmeru a jeho potenciálu podporovať inteligentný, udržateľný a začleňujúci rast.

24.

V rámci neustáleho monitorovania stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv navrhuje, aby sa územné účinky stratégie viac zohľadňovali, a na to aby sa viac využívali prvky posudzovania územného vplyvu. Táto požiadavka bola vyslovená aj v mnohých príspevkoch počas konzultácie.

25.

Zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie a partnerstvá sú dôležitými kľúčovými činiteľmi uplatňovania územnej súdržnosti a dôraz by sa mal klásť na posilnenie územne založených prístupov.

26.

Vyzýva Európsku komisiu, aby svoj pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu doplnila o dimenziu stratégie Európa 2020.

27.

Podčiarkuje nevyhnutnosť koordinovať územné účinky odvetvových politík na úrovni EÚ a členských štátov, ale aj medzi EÚ a členskými štátmi, a zastáva názor, že dôležitým cieľom posudzovania územného vplyvu musí byť lepšia koordinácia rozličných politík EÚ s ohľadom na ich územné účinky, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni.

28.

Domnieva sa, že žiadna politická oblasť sa nesmie vopred vylučovať z posudzovania územného vplyvu. Účinky vyvolané realizáciou navrhovaných činností možno rozpoznať až po posúdení. Absencia územného vplyvu v posúdení by sa mala zdôvodniť a podložiť náležitou analýzou situácie.

29.

Domnieva sa, že územný vplyv by sa mal povinne posudzovať hlavne v nasledujúcich politických oblastiach so silným územným rozmerom: infraštruktúra, politika súdržnosti, osobná a nákladná doprava, energetika a životné prostredie, vnútorný trh, trh práce a sociálne veci, inovácie, výskum a vývoj, poľnohospodárska a rybolovná politika, priemyselná politika a politika rozvoja malých a stredných podnikov, vzdelávanie, politika rozvoja miest, regionálna politika, rozvoj vidieka, služby verejného záujmu, dodávky vody a čistenie odpadových vôd, podpora kultúry a cestovného ruchu a každá politika, ktorá má nejaký účinok na určitý druh územia.

30.

Preto žiada, aby sa pri odvetvových politikách už od začiatku posudzoval územný rozmer ich opatrení rovnako, ako sa posudzujú ich hospodárske, ekologické a sociálne vplyvy, predovšetkým aj s ohľadom na ich účinky na rôzne regionálne a miestne úrovne, vrátane vzájomných účinkov medzi týmito územnými úrovňami a finančných účinkov.

31.

Zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú môže posudzovanie územného vplyvu zohrávať pri zlepšovaní koordinácie odvetvových politík EÚ na podporu územnej súdržnosti, a domnieva sa, že na to nie je potrebný nový právny predpis EÚ a že by sa byrokratická náročnosť mala udržiavať na čo najnižšej úrovni. Podporuje okrem toho tvrdenie uvedené v Územnej agende, že „by sa na úrovni EÚ malo zlepšiť monitorovanie a hodnotenie územného rozvoja a výsledkov snáh týkajúcich sa územnej súdržnosti, pričom treba zaistiť, aby sa nezvýšila administratívna záťaž pre členské štáty. Terajšie metódy posudzovania, monitorovania a hodnotenia a požiadavky EÚ, vrátene tých, ktoré sa vzťahujú na štrukturálne fondy a Kohézny fond a uplatňovanie stratégie Európa 2020, by mali zohľadňovať príslušné územné aspekty (2)“

32.

Naďalej podporuje systematické hodnotenie právnych predpisov EÚ ex post ako účinný nástroj inteligentnej regulácie.

33.

Metódy a nástroje navrhnuté na podporu posudzovania územného vplyvu (napríklad ESPON ARTS alebo QUICKScan) považuje za dostatočné na posúdenie potenciálneho územného vplyvu, ktorý by mohol mať určitý návrh na miestnej a regionálnej úrovni.

34.

Preto nesúhlasí s názorom, že územný vplyv by sa mal posudzovať iba vtedy, keď je návrh právneho predpisu zameraný výslovne na určité územia alebo ak je riziko, že bude mať veľmi asymetrické priestorové následky (vymykajúce sa účinky), ako sa to navrhuje v pracovnom dokumente Komisie. Skutočný dosah možno zistiť iba predbežným posúdením územného vplyvu, a preto by v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti malo byť všeobecným pravidlom, aby sa vždy posudzovala každá legislatívna iniciatíva a aby len vo výnimočných a opodstatnených prípadoch bolo možné toto posúdenie nevypracovať, a nie naopak.

35.

Predovšetkým v oblasti údajov o miestnej (NUTS III) a regionálnej úrovni (NUTS II) dostupných na európskej úrovni vidí ešte značné deficity, pokiaľ ide o cielené a účinné uplatňovanie dostupných metód.

36.

Očakáva, že predovšetkým s ohľadom na diskusiu o iných ukazovateľoch popri HDP naozaj prídu návrhy ďalších ukazovateľov, aby sa dospelo k obsiahlejšiemu obrazu spoločenského blahobytu a územných účinkov. Pripomína, že prostredníctvom Eurostatu sú už k dispozícii ukazovatele, ktoré umožňujú merať sociálne a environmentálne otázky.

37.

Navrhuje, aby sa znalcom a zástupcom miestnych a regionálnych samospráv umožnila účasť na plánovaných pracovných stretnutiach k postupu QUICKScan.

38.

Vyzdvihuje osobitnú úlohu programu ESPON pri prehlbovaní výskumu v oblasti územného rozvoja v celej EÚ a pri podpore výmeny skúseností v EÚ a víta zverejnenie príručky o posudzovaní územného vplyvu, ktorá vychádza z výrokov uvedených v pracovnom dokumente Komisie.

39.

Považuje za nevyhnutné, aby sa popri vývoji metodík posudzovania územného vplyvu začalo aj s opatreniami vzdelávania a odbornej prípravy aktérov v tejto oblasti.

40.

Navrhuje, aby sa asi po roku overilo, či sa metódy a nástroje posudzovania územného vplyvu osvedčili, alebo či sú potrebné zmeny resp. doplnenia.

41.

Odkazuje na odporúčania Dvora audítorov z roku 2010 o aktívnom zapojení Výboru regiónov do posúdení územného vplyvu na európskej úrovni a na nevyhnutnosť zaručiť aj väčšiu účasť Eurostatu a Spoločného výskumného centra na tomto procese.

42.

Zastáva názor, že sa to môže uskutočniť iba rozsiahlou internou koordináciou posudzovania územného vplyvu v Komisii, aby sa tak na jednej strane umožnilo väčšie zohľadnenie územných záujmov pri všeobecnom posudzovaní vplyvu a na druhej strane vytvorili predpoklady trvalej spolupráce s inými inštitúciami.

43.

Zastáva preto názor, že nezáväzné odporúčanie o posudzovaní územného vplyvu, za ktorú možno považovať pracovný dokument Komisie, rozhodne nepostačuje na splnenie požiadaviek územnej súdržnosti a posudzovania územného vplyvu.

44.

V tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby generálne riaditeľstvo zodpovedné za regionálnu politiku pri hľadaní pragmatických riešení týkajúcich sa posudzovania územného vplyvu úzko spolupracovalo so Spoločným výskumným centrom, účastníkmi programu ESPON a Výborom regiónov.

45.

Považuje tiež za potrebné, aby sa opatrenia na posudzovanie územného vplyvu úzko spojili s opatreniami na zlepšenie vhodnosti právnych predpisov EÚ (3), ktoré Komisia navrhla koncom roku 2012, a v súvislosti s tým odkazuje na svoje samostatné stanovisko k tejto téme.

46.

Poukazuje na to, že posudzovanie územného vplyvu zohráva veľkú úlohu aj na úrovni štátov pri včasnom rozpoznávaní územných účinkov a prijímaní zodpovedajúcich opatrení.

47.

Víta preto záväzok členských štátov, ktorý prijali v rámci územnej agendy, že aj ony budú posudzovať územný vplyv a analyzovať dosah na miestne a regionálne samosprávy a považuje za vhodné, aby si členské štáty jednak navzájom, a jednak so špecializovanými útvarmi inštitúcií Európskej únie pravidelne vymieňali skúsenosti s posudzovaním vplyvu, aby sa zabezpečila jednotná metodika a porovnateľnosť štúdií.

48.

Vyzýva Komisiu, aby využila spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami na nasmerovanie konzultácií k zainteresovaným a zúčastneným stranám a využila ich skúsenosti s kladením vhodných otázok vo vhodnej chvíli, ako aj ich schopnosť (v rámci možností) osloviť tieto strany v ich vlastnom jazyku.

49.

Opakuje svoju požiadavku, ktorú vyslovil už vo svojom stanovisku k zelenej knihe o územnej súdržnosti, aby sa predložila biela kniha o územnej súdržnosti, v ktorej by sa jasnejšie vypracovala koncepcia územnej súdržnosti a jej ciele na úrovni EÚ. Predložený pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu ju nemôže nahradiť.

50.

Vyslovuje sa za to, aby sa územný vplyv navrhovaných opatrení posudzoval nielen pri legislatívnych návrhoch Komisie, ale pri všetkých politických iniciatívach, teda aj pri oznámeniach a zelených aj bielych knihách.

51.

Vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby osobitnú pozornosť venovali územným aspektom politiky súdržnosti, úlohe územného prístupu a vykonávaniu posúdení územného vplyvu.

52.

Navrhuje, aby sa o téme posudzovania územného vplyvu pravidelne hovorilo v sieti kontaktných pracovísk pre územnú súdržnosť.

53.

Okrem toho navrhuje, aby sa podujatie Open Days využilo aj na zlepšenie vzájomného prepojenia posúdení územných vplyvov na štátnej a európskej úrovni.

54.

Európskej komisii navrhuje, aby generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku poverila úlohou byť v Komisii ústredným koordinačným a kontaktným pracoviskom pre posudzovanie územného vplyvu a aby zastupovať túto záležitosť aj pred Výborom pre posudzovanie vplyvu (IAB). K úlohám tohto ústredného pracoviska by malo patriť aj overovanie nevyhnutnosti posúdiť územný vplyv pracovného programu Komisie a jej programu posudzovania vplyvu a (v spolupráci s odborne príslušným generálnym riaditeľstvom) zadávať posúdenia územného vplyvu.

55.

Európskej komisii ponúka úzku spoluprácu pri výbere a vykonávaní posúdení územného vplyvu, ako sa s tým počíta už v protokole o spolupráci oboch inštitúcií, pričom by ho útvary Komisie mohli žiadať o podporu pri vypracovávaní posúdení vplyvu.

56.

Navrhuje Európskej komisii, aby dohodla úzku spoluprácu medzi partnermi, ktorí sú osobitne relevantní pri posudzovaní územného vplyvu (Eurostat, Spoločné výskumné centrum, ESPON a Výbor regiónov), v ktorej by sa potom mohlo upraviť aj budúce rozdelenie úloh a práce pri uplatňovaní týchto postupov.

57.

V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby najneskôr v najbližšej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti na začiatku roku 2014 oznámila, ako sa systematickým posudzovaním územného vplyvu môže zlepšiť koordinácia politiky EÚ na podporu územnej súdržnosti a viac zohľadniť územný rozmer politiky EÚ.

58.

Žiada systematické zapájanie znalcov a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a vykonania posúdení územného vplyvu.

59.

Žiada, aby sa realizovalo ďalšie vzdelávanie o koncepcii a používaní posúdení územného vplyvu a vyzýva Komisiu, aby na to vyčlenila potrebné prostriedky.

60.

Žiada, aby sa pokračovalo v programe ESPON a aby intenzívnejšie zameranie na ústredné oblasti výskumu, ku ktorým nepochybne patrí aj ďalší vývoj modelov posudzovania územného vplyvu, bolo viditeľnejšie vo všetkých inštitúciách EÚ, pričom jeho výsledky by sa mali náležite zapracovať do jestvujúcich i pripravovaných politík.

61.

Žiada Komisiu, aby vo svojich správach o posudzovaní územného vplyvu v osobitnej kapitole informovala o vykonaných posúdeniach územného vplyvu a ich výsledkoch.

62.

Žiada, aby sa posudzovanie územného vplyvu rozšírilo aj na stratégiu Európa 2020 a návrhy v rámci európskeho semestra a opakuje svoju požiadavku, aby Komisia do svojej výročnej správy o raste zaradila kapitolu o regionálnom rozmere európskeho semestra.

63.

Žiada, aby sa na zvládnutie asymetrických účinkov, ktoré sa zistia posúdením územného vplyvu, počítalo s vhodnými opatreniami a postupmi, ktoré zaručia zapojenie zainteresovaných subjektov na mieste a predovšetkým miestnych a regionálnych samospráv.

64.

Zdôrazňuje, že zásada viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva sú dôležitými kľúčovými činiteľmi uplatňovania územnej súdržnosti a územne založeného prístupu. Výbor regiónov sa aj naďalej bude zasadzovať za rozsiahle uplatňovanie týchto zásad, tak ako to žiadali všetci účastníci konzultácie.

65.

Potvrdzuje svoju úlohu, ktorú môže zohrávať v podpore Európskej komisie pri posudzovaní vplyvu, a navrhuje, aby sa dohody urobené v spoločnom protokole o spolupráci medzi ním a Európskou komisiou využili aj pri spolupráci na posudzovaní územného vplyvu.

66.

V tejto súvislosti navrhuje, aby sa v tejto oblasti vybudovala trvalá spolupráca predovšetkým s generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, Eurostatom a Spoločným výskumným centrom, ako aj v rámci programu ESPON.

67.

Má záujem aj o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom a Radou, aby sa zásada posudzovania územného vplyvu intenzívnejšie využívala v legislatívnych postupoch. Vyzýva najmä Európsky parlament, aby svoje riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu poveril aktívnou účasťou na predbežnej analýze vplyvu v prípravnej legislatívnej fáze. Upozorňuje na to, že aj zmeny a doplnenia, ktoré do legislatívnych návrhov zavedie Európsky parlament alebo Rada, môžu mať výrazný dosah na miestne a regionálne samosprávy, a preto by sa mal overovať ich územný vplyv. Umožnilo by to rozsiahlejšie a lepšie využívanie posudzovania vplyvu pri postupoch prijímania rozhodnutí.

68.

Je tiež ochotný na tejto téme úzko spolupracovať s inými partnermi, napríklad s európskymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv, výskumnými ustanovizňami a odvetvovými združeniami.

69.

Vyzýva Komisiu, aby urobila opatrenia na zlepšenie vedomostí zástupcov miestnych a regionálnych samospráv o metodikách a možnostiach využitia posúdení územného vplyvu, a to vhodnými prostriedkami ako je Dohovor primátorov a starostov a program Erasmus pre zvolených predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni, pričom je ochotný podieľať sa na uplatňovaní týchto opatrení.

70.

Považuje za dôležité, aby sa pri neustálom monitorovaní stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv viac zohľadňovali územné účinky stratégie. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa vypracoval ukazovateľ regionálneho pokroku, ktorý by na základe regionálnych štatistík umožnil presnejšiu analýzu územného vplyvu stratégie Európa 2020. Žiada tiež Komisiu, aby viac využívala nástroj posudzovania územného vplyvu, hlavne s ohľadom na priebežné hodnotenie stratégie Európa 2020.

71.

Chce vyvinúť vlastnú stratégiu posudzovania územného vplyvu (prípadne ako súčasť všeobecnej stratégie posudzovania vplyvu a so zohľadnením doterajších výsledkov strategických posúdení vplyvu na životné prostredie) a vytvoriť tak rámec činnosti pri ďalšom uplatňovaní opatrení navrhovaných v tomto stanovisku.