15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/173

—

so zreteľom na uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ (1), na uznesenie z 23. mája 2013 o „budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ: reakcia na oznámenia Komisie (2) a na uznesenie z 21. novembra 2013 o oznámení Komisie s názvom Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie (3),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže inštitúcie a členské štáty EÚ vyvinuli presvedčivé úsilie o obnovenie finančnej dôveryhodnosti a stability, predovšetkým prijatím a uskutočnením štrukturálnych reforiem a prijatím nového rámca správy ekonomických záležitostí; keďže toto úsilie sa musí zavŕšiť vytvorením skutočnej bankovej únie;

B.

keďže je potrebná lepšia koordinácia hospodárskej politiky, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, udržateľnosť a tvorba pracovných miest v EÚ;

C.

keďže metóda Spoločenstva predstavuje primeraný prístup k riešeniu výziev, s ktorými sa EÚ a jej mena stretávajú;

D.

keďže všetky rozhodnutia by mali byť podporené parlamentnou kontrolou a zodpovednosťou na úrovni, na ktorej sa prijímajú;

E.

keďže základným prvkom tejto politiky je úplné dodržiavanie a dôkladné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

F.

keďže v rýchlo sa meniacom a nestabilnom geostrategickom prostredí poznamenanom novými výzvami v oblasti bezpečnosti, Spojenými štátmi hľadajúcimi novú rovnováhu v ázijsko-tichomorskej oblasti a vplyvmi finančnej krízy musí EÚ, najmä vo svojom susedstve, prevziať ako dôveryhodný poskytovateľ bezpečnosti so skutočnou strategickou nezávislosťou zodpovednosť, ktorá bude mať vplyv na zvýšenie jej vlastnej bezpečnosti;

G.

keďže jediný spôsob, ako môžu hlavy štátov a vlád riešiť tieto geopolitické tendencie a nekoordinovaný pokles výdajov na obranu je urýchliť koordináciu spolupráce v oblasti obrany;

1.

trvá na tom, že „metóda Spoločenstva“ predstavuje vhodný prístup k riešeniu výziev, s ktorými sa stretáva EÚ a jej mena, vrátane nariadenia o finančných službách a bankovej únie;

2.

pripomína Európskej rade jej politický záväzok v tom zmysle, že jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal schváliť do konca súčasného legislatívneho obdobia; vyzýva Európsku radu, aby Rade ministrov zopakovala svoju požiadavku, aby sa rokovania o smernici o ochrane vkladov a o rámci ozdravenia a riešenia krízových situácií úspešne uzavreli do konca roka 2013;

3.

vyzýva Európsku radu, aby prijala politický záväzok lepšej koordinácie hospodárskej politiky na základe zmlúv, pokiaľ ide o legislatívnu prípravu; očakáva, že Parlament a ostatné inštitúcie EÚ sa dohodnú na hlavných prvkoch lepšej koordinácie hospodárskej politiky do konca tohto legislatívneho obdobia;

4.

žiada, aby sa na základe uvedenej lepšej koordinácie hospodárskej politiky prijal právny akt o „usmerneniach v oblasti konvergencie“ prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, ktorým sa stanoví na určité obdobie veľmi ohraničený počet cieľov v súvislosti s najnaliehavejšími reformnými opatreniami;

5.

opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty zabezpečili, že národné programy reforiem, ktoré sa majú vytvoriť na základe uvedených usmernení v oblasti konvergencie a ktoré má potvrdiť Komisia, boli prediskutované a prijaté národnými parlamentmi; považuje to za zásadné pre posilnenie kontroly a demokratickej zodpovednosti v súvislosti s celým procesom;

6.

považuje za primerané, aby sa členské štáty zaviazali v plnom rozsahu uskutočňovať svoje národné programy reforiem, ktoré boli potvrdené; navrhuje, aby na základe toho členské štáty vstúpili do „konvergenčného partnerstva“ s inštitúciami EÚ, pričom by existovala možnosť podmieneného financovania reformných činností;

7.

opakuje, že silnejšia hospodárska spolupráca by mala byť sprevádzaná mechanizmom založeným na stimuloch; domnieva sa, že akékoľvek dodatočné financovanie alebo nástroje, ako je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, avšak mimo schválených stropov viacročného finančného rámca (VFR);

8.

pripomína, že Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii musí byť zapracovaná do právnych predpisov EÚ najneskôr do 1. januára 2018 na základe posúdenia skúseností s jej vykonávaním, ako je stanovené v článku 16 uvedenej zmluvy;

9.

pripomína svoj zásadný postoj, že posilnená HMÚ by nemala EÚ rozdeľovať, ale naopak, mala by zaistiť hlbšiu integráciu a silnejšiu správu a riadenie, pričom všetky členské štáty mimo eurozóny by mali mať možnosť dobrovoľne sa do tohto procesu zapojiť;

10.

vyzýva Európsku radu, aby v plnom rozsahu dodržiavala článok 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ);

11.

zastáva názor, že v rýchlo sa meniacom a nestabilnom geostrategickom prostredí poznamenanom novými výzvami v oblasti bezpečnosti, Spojenými štátmi hľadajúcimi novú rovnováhu v ázijsko-tichomorskej oblasti a vplyvmi finančnej krízy musí EÚ tak, aby nezdvojovala existujúce činnosti v rámci NATO, prevziať ako globálny politický aktér a dôveryhodný poskytovateľ bezpečnosti so skutočnou strategickou nezávislosťou zodpovednosť s cieľom zasadzovať sa o mier a bezpečnosť v medzinárodnom meradle, chrániť svoje záujmy vo svete a zaistiť bezpečnosť svojich občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bola EÚ vo svojich politikách dôsledná a konala rýchlejšie a efektívnejšie pri preberaní uvedených zodpovedností;

12.

poznamenáva, že EÚ je v súčasnosti vystavená značným finančným obmedzeniam a že členské štáty EÚ sa z finančných, rozpočtových a tiež politických dôvodov, ktoré môžu, no nemusia byť spojené s krízou v eurozóne, nachádzajú vo fáze nekoordinovaného znižovania úrovne svojich výdajov na obranu; poukazuje na potenciálny negatívny vplyv týchto opatrení na vojenské spôsobilosti, a tým na schopnosť EÚ účinne na seba preberať zodpovednosti súvisiace s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti;

13.

nazdáva sa, že v záujme riešenia uvedených výziev sa hlavy štátov a vlád EÚ musia chopiť príležitosti, ktorú ponúka terajšia decembrová Európska rada a zaujať jasnú pozíciu v prospech silnejšieho obranného systému EÚ;

14.

v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542) a záverečnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/riaditeľky Európskej obrannej agentúry z 15. októbra 2013;

15.

vyzýva Európsku radu, aby plnila odporúčania vyjadrené v správe Parlamentu týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a technologickej a priemyselnej základne európskej obrany (EDTIB);

16.

domnieva sa, že členské štáty sa musia najprv zaviazať k prekonaniu operačných nedostatkov SBOP tým, že prisľúbia podporu civilným misiám a vojenským operáciám SBOP, najmä tým, že sa budú podieľať na zvyšovaní spôsobilostí;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva zaviedla niekoľko nových nástrojov týkajúcich sa SBOP, ktoré zatiaľ neboli uvedené do praxe; v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť vykonávania týchto ustanovení s cieľom ešte viac posilniť SBOP a vyzýva Radu, aby v plnej miere využívala uvedené nástroje (ako je trvalá štruktúrovaná spolupráca medzi členskými štátmi (článok 46 ods. 6 ZEÚ), počiatočný fond (článok 41 ods. 3 ZEÚ) a možnosť poveriť misiami a operáciami SBOP najmä túto skupinu členských štátov (články 42 ods. 5 a 44 ods. 1 ZEÚ));

18.

zdôrazňuje, že je dôležité začať proces strategickej reflexie zameranej na určenie cieľov a priorít EÚ a na vypracovanie plánu hlbšej obrannej spolupráce spolu s časovým harmonogramom (biela kniha, ktorá by slúžila ako rámec pre posúdenie procesov v jednotlivých štátoch);

19.

vyzýva Radu, aby sa zapájala do rozšírenej spolupráce v oblasti zbrojenia, predovšetkým splnomocnením Európskej obrannej agentúry, aby zohrávala svoju plnú úlohu pri podpore koordinácie, kontrole záväzkov, určovaní investičných priorít v technológiách (vrátane strategických predpokladov, ako sú doplňovanie paliva počas letu, satelitná komunikácia, strategická letecká preprava, diaľkovo riadené vzdušné systémy, kybernetická obrana a jednotné európske nebo), odsúhlasení intenzívnejšieho využívania koalícií dobrovoľných/kľúčových skupín a hľadaní schodného riešenia pre využívanie bojových skupín;

20.

vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali podporiť pevnú základňu EDTIB, ktorá dokáže prekonať roztrieštenosť a zvýšiť kreativitu a silu európskych priemyselných odvetví pomocou užšej koordinácie medzi plánovaním národných rozpočtov na obranu (prípadne prostredníctvom vytvorenia „európskeho semestra“ pre záležitosti obrany) a užšej koordinácie na úrovni priemyselných odvetví (harmonizácia noriem a osvedčení zariadení na obranu); požaduje ustanovenia pre ďalšie stimuly na podporu obranného priemyslu a súčasne záväzok rozvíjať hlavné obranné technológie a systémy (daňové stimuly, finančná podpora pre výskum a rozvoj a inštitucionalizácia vzájomných vzťahov medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami);

21.

vyzýva členské štáty, aby výrazne prehĺbili svoju spoluprácu a koordináciu týkajúcu sa tých hľadísk obrany, ktoré sú významné z hľadiska účinnej SBOP; vyzýva členské štáty, aby prejavili viac ambícií v súvislosti s procesom združovania a spoločného využívania spôsobilostí;

22.

zdôrazňuje, že sila Európskej únie v porovnaní s inými organizáciami spočíva v jej jedinečnom potenciáli mobilizovať celý rad politických, ekonomických a humanitárnych nástrojov na podporu jej civilných a vojenských operácií krízového riadenia pod záštitou jedného politického orgánu – PK/VP, a že tento komplexný prístup jej zabezpečuje jedinečnú a oceňovanú pružnosť a efektívnosť, či už prostredníctvom „mäkkej právomoci“ alebo v prípade potreby prostredníctvom ráznych opatrení;

23.

podporuje vytvorenie Rady ministrov obrany, čím by sa obrane prisúdila váha, ktorá jej prináleží;

24.

nalieha na hlavy štátov a vlád, aby vzhľadom na strategický význam európskej obrany a veľkosť výziev, pred ktorými stojí Únia, prehodnotili v decembri 2015 pokrok dosiahnutý pri vykonávaní záverov Rady z decembra 2013 na základe správy o vykonávaní, ktorú predloží podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

25.

je hlboko znepokojený politickou situáciou na Ukrajine po samite vo Vilniuse a vyzýva Radu na jej riešenie.

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.