15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/33


P7_TA(2013)0544

Stanovenie kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 o návrhu nariadenia Rady o stanovení kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade (D021155/01 – 2012/2742(RPS))

(2016/C 468/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o stanovení kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade (COM(2013)0502),

so zreteľom na vedecko-technickú správu Spoločného výskumného centra z marca 2011 s názvom „Kritériá okamihu, kedy odpadový papier prestáva byť odpadom, technické návrhy“, uverejnenú v marci 2011,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (2), a najmä na jeho článok 49,

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2011/753/EÚ, ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpočtu na overenie plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES (3), a najmä na jeho článok 2 ods. 2,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

so zreteľom na stanovisko, ktoré poskytol výbor uvedený v článku 39 smernice 2008/98/ES z 9. júla 2012,

so zreteľom na článok 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 stanovujúce postupy na uplatnenie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu (4),

so zreteľom na článok 88 ods. 2 a 3 a ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.

keďže stanovenie kritérií pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom, v súlade so smernicou 2008/98/ES môže byť významným nástrojom na podporu recyklácie a trhu druhotných surovín, a môže teda zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov;

B.

keďže v navrhovanom nariadení Rady sa ustanovuje, že odpadový papier s obsahom nepapierovej zložky v množstve najviac 1,5 % hmotnosti vysušenej na vzduchu prestáva byť odpadom, keď je určený na využitie papierových vlákien pri výrobe papiera, ak sú splnené isté dodatočné kritériá;

C.

keďže hybridný papier s obsahom nepapierových materiálov viac ako 30 % hmotnosti sušenej na vzduchu sa v celistvosti pokladá za nepapierovú zložku; keďže typický hybridný papierový obal obsahuje najviac 30 % nepapierových zložiek (24 % polyetylénu, 6 % hliníka), a tak by sa nepovažoval medzi nepapierový materiál; v dôsledku toho by mohli toky papierového odpadu obsahovať akékoľvek množstvo obalov z hybridného papiera (s vysokým obsahom nepapierových zložiek, ako aj nezanedbateľným zvyškovým obsahom tekutín, potravín a iného organického materiálu, ktorý k obalu priľnul), ktoré by už neboli považované za dopad, ale za výrobok;

D.

keďže podľa článku 3 ods. 17 smernice 2008/98/ES je „recyklácia“ vymedzená ako „každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely“;

E.

keďže v návrhu nariadenia sa vymedzuje bod, keď odpad prestáva byť odpadom, ako okamih, keď je zberový papier určený na využitie papierových vlákien pri výrobe papiera, a teda sa tento bod stanoví do momentu pred vlastným spracovaním v papierni; keďže uvedené je v rozpore z existujúcim vymedzením „recyklácie“, podľa ktorého je potrebné opätovné spracovanie odpadového materiálu;

F.

keďže takýto odpadový materiál bol po zbere a triedení iba predbežne upravený (nie opätovne spracovaný) a nemôže byť využitý bez ďalšieho opätovného spracovania;

G.

keďže stanovenie momentu, keď odpad prestáva byť odpadom, na obdobie pred recykláciou, by spôsobilo problémy vo vzťahu k rozsiahlemu množstvu právnych predpisov Spoločenstva, napr. vo vzťahu k ekologickým značkám, verejnému zaobstarávaniu, ekodizajnu a chemické látky (REACH), v ktorých sa „recyklácia“ uvádza ako proces, ktorého výsledkom je priamo použiteľný recyklovaný výrobok, čo je navyše v rozpore v článkom 2 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2011/753/EÚ, v ktorom sa „predbežná úprava“ jasne rozlišuje od „konečnej recyklácie“;

H.

keďže podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES prestáva byť niektorý špecifický odpad odpadom vtedy, ak prejde činnosťou zhodnocovania, a to i vrátane recyklácie, a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa majú vypracovať v súlade s podmienkami stanovenými v danom článku; keďže k týmto podmienkam patrí: a) látka alebo vec je v súlade s existujúcimi právnymi predpismi a normami platnými pre výrobky (článok 6(ods. 1 písm. c)); a b): použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie (článok 6 ods. 1 písm. d));

I.

keďže hranica 1,5 % pre nepapierovú zložku vychádza z európskej normy EN 643; keďže podľa vedecko-technickej správy Spoločného výskumného centra je táto norma „ústredným prvkom obchodu s odpadovým papierom“ a „obsahuje zoznam európskych štandardných stupňov odpadu“; keďže využívanie tejto normy na stanovovania kritériá pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom, je jednoznačným porušením článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2008/98/ES, v ktorom sa výslovne odkazuje na „normy platné pre výrobky“, a nie na normy platné pre odpad;

J.

keďže v príslušných normách na papierové výrobky, akými sú ISO 1762 pre anorganické nečistoty, ISO 5350/1 a 5350/2 pre viditeľné nečistoty a ISO 624 pre extrakty (nízkomolekulárne sacharidy), sa vyžaduje úroveň čistoty 1 ppm, teda 15 000-krát nižšia než navrhovaná úroveň;

K.

keďže zahrnutie hybridného papiera je v rozpore s výslovným odporúčaním uvedeným v štúdii Spoločného výskumného centra, ktoré vylúčilo viacvrstvový odpadový papier z rozsahu kritérií pre určenie momentu, keď odpad prestáva byť odpadom, vzhľadom na dodatočné riziká pre životné prostredie, ktoré z neho vyplynú vtedy, ak je materiál predmetom vývozu, najmä mimo EÚ;

L.

keďže ako sa určuje v článku 49 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1013/2006, v prípade vývozov zo mimo EÚ príslušný orgán odoslania v Únii vyžaduje, aby sa so všetkým vyvážaným odpadom v tretej krajine nakladané environmentálne vhodným spôsobom, a podnikne potrebné kroky, aby to zabezpečil okrem iného tým, že bude požadovať, aby sa preukázalo, že zariadenie, do ktorého odpad smeruje, je spravované v súlade s normami ľudského zdravia a ochrany životného prostredia, ktoré približne zodpovedajú normám stanoveným v právnych predpisoch Spoločenstva;

M.

keďže tým, že sa použitému papieru vrátane hybridného odpadového papiera udelí štatút výrobku, ktorý prestal byť odpadom, skôr, než bol riadne recyklovaný, s týmto materiálom možno voľne obchodovať na svetových trhoch a nebudú sa naňho vzťahovať záruky nariadenia o preprave odpadu vo vzťahu k environmentálne šetrnému nakladaniu s odpadom; keďže vytvorením výnimky pre odpadové toky s vysokým stupňom nepapierových materiálov, ktorá by navyše mohla výrazne prekročiť hranicu 1,5 % z dôvodu vylúčenia súčasného hybridného papiera z požiadaviek nariadenia o preprave odpadu, jednoznačne hrozí porušenie článku 6 ods. 1 písm. d)smernice 2008/98/ES, podľa ktorého použitie látky alebo veci nemá viesť k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

N.

keďže navrhovaný systém riadenia na preukázanie súladu s kritériami uvedenými v článku 3 návrhu nariadenia Rady, a najmä s ustanovením, že nepapierový materiál v zásielkach hybridného papiera je určený na zhodnocovanie, je pravdepodobne takmer nemožné uplatňovať v prípade odpadu, ktorý prestal byť odpadom, a teda sa s ním voľne obchoduje, pričom možno mnohokrát prechádza z rúk do rúk a v každom prípade si už nevyžaduje nakladanie s predmetným materiálom environmentálne vhodným spôsobom;

O.

keďže podpora zvýšenia objemu celosvetového obchodu s týmto údajným papierom, ktorý sa už nepovažuje za odpad, by obchádzaním záruk ochrany životného prostredia a zdravia viedla nielen k ďalšiemu nepriaznivému vplyvu na životné prostredie v priebehu dopravy, ale mohlo by to tiež viesť k zníženiu miery recyklácie papiera v Európe v dôsledku zníženej dostupnosti odpadového papiera, takže výrobcovia papiera v Európe by ho zrejme museli aspoň čiastočne nahradiť tento nedostatok zvýšením produkcie na základe primárnej papierovej vlákniny, ktorá vyžaduje väčšie množstvo energie a vedie k vyšším súvisiacim emisiám CO2, čo by bolo znova v rozpore s kritériom, podľa ktorého sa má zabrániť celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

P.

keďže v oznámení Komisie o Európe efektívne využívajúcej zdroje sa uvádza stratégia, podľa ktorej sa má z EÚ vytvoriť tzv. hospodárstvo s uzavretým cyklom založené na recyklujúcej spoločnosti s cieľom obmedziť tvorbu odpadu a využívať odpad ako zdroj; keďže ďalšie zlepšenie miery recyklácie v EÚ by mohlo byť vážne ohrozené kritériami určujúcimi, kedy odpad prestáva byť odpadom, a súčasným návrhom by sa tak spochybnilo plnenie ustanovenia článku 6ods. 1 písm. d) smernice 2008/98/ES;

1.

vyjadruje nesúhlas s prijatím návrhu nariadenia Rady o stanovení kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade;

2.

domnieva sa, že tento návrh nariadenia Rady nie je v súlade s cieľom a obsahom základného aktu;

3.

nazdáva sa, že návrhom nariadenia Rady sa prekračujú vykonávacie právomoci zverené Komisii podľa základného aktu;

4.

nazdáva sa, že Komisia riadne nevyhodnotila vplyvy návrhu nariadenia na recykláciu papiera, hodnotový reťazec odpadového papiera, prepravu odpadového papiera a celkové účinky návrhu nariadenia na životné prostredie; nabáda Komisiu, aby s ohľadom na námietky vznesené v tomto uznesení návrh nariadenia prehodnotila a zdokonalila navrhované kritériá pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2011, s. 11.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.