10.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 208/89

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o zriadení osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí, o jeho právomociach, počte členov a trvaní jeho mandátu (1), prijaté v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 11. decembra 2012 o predĺžení mandátu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí do 30. septembra 2013,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67, kapitolu 4 (články 82 až 86) a kapitolu 5 (články 87 až 89) hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 5, 6, 8, 17, 32, 38 a 41, hlavu VI (články 47 až 50) a článok 52,

—

so zreteľom na Štokholmský program v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (2), oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171)) a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, a najmä na závery týkajúce sa potreby boja proti daňovým únikom a podvodom a boja proti praniu špinavých peňazí,

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 8. a 9. novembra 2010 o zriadení a vykonávaní cyklu politík EÚ na boj proti závažnej trestnej činnosti a medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti, na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. a 10. júna 2011, ktorými sa stanovujú priority EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2011 – 2013, a na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci zo 6. a 7. júna 2013, ktorými sa stanovujú priority na roky 2014 – 2017;

—

so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2010 o konfiškácii a vyhľadávaní majetku (07769/3/2010),

—

so zreteľom na protidrogové stratégie Európskej únie na obdobia 2005 – 2012 a 2013 – 2020 a na akčný plán EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 – 2012,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami prijatý Valným zhromaždením OSN 20. decembra 1988 (rezolúcia č. 1988/8) a otvorený na podpis vo Viedni od 20. decembra 1988 do 28. februára 1989 a následne v New Yorku do 20. decembra 1989,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý Valným zhromaždením OSN 15. novembra 2000 (rezolúcia č. 55/25) a otvorený na podpis 12. decembra 2000 v Palerme, na jeho súvisiace protokoly a na súhrn prípadov organizovanej trestnej činnosti za rok 2012 zverejnený Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) otvorený na podpis 9. decembra 2003 v Meride,

—

so zreteľom na trestnoprávny dohovor a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktoré boli otvorené na podpis 27. januára a 4. novembra 1999 v Štrasburgu, a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999, ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

—

so zreteľom na akt Rady z 26. mája 1997, ktorým sa na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii vypracúva Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (3),

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol otvorený na podpis 17. decembra 1997 v Paríži, a na jeho následné doplnenia,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, ktorý bol otvorený na podpis 16. mája 2005 vo Varšave, a na rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy CM/Res(2010) č. 12 z 13. októbra 2010 o štatúte výboru expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý bol otvorený na podpis v Budapešti 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na strategickú koncepciu obrany a bezpečnosti členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy s názvom Aktívna účasť, moderná obrana, ktorú hlavy štátov a vlád členov NATO prijali v Lisabone 19. – 20. novembra 2010,

—

so zreteľom na štyridsať odporúčaní a deväť osobitných odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF/GAFI) na boj proti praniu špinavých peňazí,

—

so zreteľom na prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS),

—

so zreteľom na správy Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) s názvami Globalizácia trestných činov: hodnotenie hrozieb nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti (2010), Odhadovanie nezákonných finančných tokov pochádzajúcich z obchodovania s drogami a z iných činností nadnárodného organizovaného zločinu (2011) a Úplná štúdia o počítačovej kriminalite (2013),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (4),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (5), rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (6), rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (7) a rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (9) a na správu Komisie na základe článku 8 uvedeného rozhodnutia (COM(2011)0176),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (11),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (12),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (13) a na následné pozmeňujúce akty,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (14) a na správu Komisie o transpozícii uvedeného rámcového rozhodnutia (COM(2004)0858),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/902/SVV z 30. novembra 2009 o vytvorení Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) (15),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (16), a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (17) a na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní uvedenej smernice (COM(2012)0168),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva (18),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (19),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (20),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (21),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (22) a na správu Komisie Rade na základe článku 9 uvedeného rámcového rozhodnutia (COM(2007)0328),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (23) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (24),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (25),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (26),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (27),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (28),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 28. septembra 2011, ktorým sa zriaďuje skupina expertov pre korupciu (29), na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308) a na rozhodnutie Komisie zo 6. júna 2011, ktorým sa zriaďuje mechanizmus EÚ na predkladanie správ týkajúcich sa pravidelného hodnotenia boja proti korupcii (správa EÚ o boji proti korupcii) (C(2011)3673),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 14. februára 2012, ktorým sa zriaďuje skupina expertov Komisie pre potreby politiky týkajúce sa údajov o trestnej činnosti a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/581/ES (30),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2007/425/ES z 13. júna 2007, ktorým sa určuje súbor opatrení na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (31),

—

so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky a Švédskeho kráľovstva na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (2010/0817(COD)),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2012 o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2011 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (COM(2011)0895) a na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2011 o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 5. februára 2013 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 5. februára 2013 o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (COM(2013)0044),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2012 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (COM(2012)0499),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 29. novembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o financovanie európskych politických strán (COM(2012)0712),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (COM(2013)0042),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o útokoch na informačné systémy a ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (COM(2010)0517),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov (COM(2012)0010),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534) a na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia ochrana finančných záujmov Únie: zriadenie Európskej prokuratúry a reforma Eurojustu (COM(2013)0532),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zlepšenie riadenia úradu OLAF a posilnenie procesných záruk pri vyšetrovaniach: koncepcia postupných sprievodných krokov k zriadeniu Európskej prokuratúry (COM(2013)0533),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budovanie otvorenej a bezpečnej Európy: rozpočet pre oblasť vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2011)0749),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu a Rade s názvom Prvá výročná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2011)0790),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Tieňové bankovníctvo (COM(2012)0102),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (COM(2012)0140),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Mapovanie trestnej činnosti v EÚ: Štatistický akčný plán na roky 2011 – 2015 (COM(2011)0713),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade s názvom Hodnotiaca správa o sieti Európskej únie na predchádzanie trestnej činnosti (COM(2012)0717),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti („prümské rozhodnutie“) (COM(2012)0732),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva (COM(2011)0573),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade zo 6. júna 2011 o spôsoboch účasti Európskej únie v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy (COM(2011)0307),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Príjmy z organizovanej trestnej činnosti: zabezpečiť, aby sa „trestný čin nevyplatil“ (COM(2008)0766),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete v rámci boja proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európskej únii (COM(2007)0644),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o predchádzaní a boji proti organizovanej trestnej činnosti vo finančnom sektore (COM(2004)0262),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie o realizovateľnosti prijatia právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany svedkov a osôb spolupracujúcich so súdmi (COM(2007)0693),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Európskej rade a Rade zo 7. júna 2005 o boji proti financovaniu terorizmu (32),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (33),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou (34), z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii (35), z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu (36) a zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (37),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (38),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (39),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (priebežná správa) (40),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii (41),

—

so zreteľom na spoločnú správu Europolu, Eurojustu a Frontexu o stave vnútornej bezpečnosti v Európskej únii (2010),

—

so zreteľom na viacročný strategický plán Eurojustu na roky 2012 – 2014 a na jeho výročnú správu za rok 2011,

—

so zreteľom na správu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA), ktorú vypracoval Europol v marci 2013,

—

so zreteľom na správu Europolu z roku 2012 o situácii v oblasti podvodov s platobnými kartami v Európskej únii,

—

so zreteľom na spoločnú správu Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť a Europolu z januára 2013 s názvom Správa o trhoch s drogami v EÚ – strategická analýza,

—

so zreteľom na stanovisko 14/2011 z 13. júna 2011 o ochrane údajov súvisiacich s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré prijala pracovná skupina zriadená na základe článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (42),

—

so zreteľom na závery verejných vypočutí, diskusií o pracovných dokumentoch a priebežnej správe, výmen názorov s vysokopostavenými osobnosťami, ako aj na závery z pracovných ciest delegácií Osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí,

—

so zreteľom na príspevky odborníkov na vysokej úrovni, o ktoré ich výslovne požiadal Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí,

—

so zreteľom na dotazník odoslaný národným parlamentom týkajúci sa úlohy, ktorú zohrávajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí, a ich skúseností s týmto bojom a na výsledky medziparlamentnej schôdze na túto istú tému, ktorá sa konala v Bruseli 7. mája 2013,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (A7-0307/2013),

A.

keďže Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) bol poverený tým, aby pomocou najlepších dostupných spôsobov posudzovania hrozieb prešetril rozsah organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí a navrhol vhodné opatrenia na to, aby EÚ týmto hrozbám predchádzala, riešila ich a bojovala proti nim, a to na medzinárodnej, európskej i vnútroštátnej úrovni;

B.

keďže zločinecké organizácie postupne rozšírili svoju oblasť pôsobnosti v medzinárodnom rozsahu využívajúc hospodársku globalizáciu a nové technológie, a uzatvárajú spojenectvá so zločineckými skupinami z iných krajín (ako v prípade juhoamerických drogových kartelov a rusky hovoriacich organizovaných zločineckých skupín) s cieľom podeliť si trhy a sféry vplyvu; keďže čoraz viac zločineckých skupín svoju činnosť diverzifikuje a keďže vznikajú väzby medzi obchodovaním s drogami, obchodovaním s ľuďmi, nedovoleným prevádzačstvom migrantov, obchodovaním so zbraňami a praním špinavých peňazí;

C.

keďže korupcia a organizovaná trestná činnosť predstavujú pre hospodárstvo EÚ z hľadiska nákladov vážne hrozby; keďže zisky a schopnosť infiltrácie zločineckých organizácií sa značne zvýšili v dôsledku ich pôsobenia vo viacerých oblastiach, z ktorých väčšina podlieha kontrole zo strany orgánov verejnej správy; keďže organizovaná trestná činnosť čoraz viac pripomína celosvetový hospodársky subjekt s jasným podnikateľským poslaním, čo jej umožňuje súbežne dodávať rôzne druhy nelegálneho, ale aj čoraz častejšie legálneho tovaru a služieb, a má zvyšujúci sa dosah na európske a celosvetové hospodárstvo, čím výrazne ovplyvňuje daňové príjmy členských štátov a EÚ ako celku a podľa odhadov každoročne ukracuje podniky o viac ako 670 miliárd EUR;

D.

keďže organizovaná trestná činnosť značne ohrozuje cezhraničnú vnútornú bezpečnosť v EÚ, čo sa týka počtu obetí; keďže organizovaná trestná činnosť nadobúda obrovské zisky z takých aktivít, ako je obchodovanie s ľuďmi, nedovolené obchodovanie s orgánmi, zbraňami, drogami a ich prekurzormi, jadrovými, rádiologickými, biologickými a chemickými látkami a liekmi vrátane liekov na lekársky predpis, ako aj ich pašovanie, falšovanie tovaru každodennej spotreby, napríklad potravín a liekov, a obchodovanie s chránenými druhmi živočíchov a rastlín a ich časťami, tabakom v každej jeho forme, umeleckými dielami a rôznymi ďalšími výrobkami, ktoré sú často falšované, ako aj ich pašovanie; keďže uvedené nedovolené obchodovania spôsobujú Európskej únii a členským štátom straty na daniach, škodia spotrebiteľom, verejnému zdraviu a výrobným podnikom a môžu okrem iného uľahčiť šírenie iných foriem organizovanej trestnej činnosti;

E.

keďže mafiánska organizovaná trestná činnosť v oblasti životného prostredia, kam patria rôzne formy nedovoleného obchodovania s odpadom a nedovolenej likvidácie odpadu a ničenie environmentálneho, krajinného, umeleckého a kultúrneho dedičstva, už dosiahla medzinárodný rozmer, ktorý si vyžaduje spoločné úsilie všetkých európskych krajín o prijatie účinnejších spoločných opatrení na predchádzanie vzniku tzv. ekomafií a na boj proti nim;

F.

keďže mnohé zločinecké organizácie majú sieťovú štruktúru, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou flexibility, mobility, prepojiteľnosti a viac etnickosti, ako aj schopnosťou výraznej infiltrácie a imitácie; keďže medzi rôznymi zločineckými organizáciami badať rastúci sklon k vzájomnej pomoci, vďaka ktorej – ako aj vďaka ich novým medzinárodným štruktúram a diverzifikácii ich činnosti – dokážu prekonávať jazykové rozdiely, ako aj rozdiely v obchodných záujmoch a dohodnúť sa na spoločných obchodných aktivitách a tým znižovať náklady a maximalizovať zisky v období celosvetovej hospodárskej krízy;

G.

keďže podľa správy Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2013 pôsobí v Európskej únii 3 600 medzinárodných zločineckých organizácií a keďže 70 % z nich má zastúpenie a pôsobí na rôznych územiach a viac ako 30 % sa venuje viacerým typom trestnej činnosti;

H.

keďže je potrebné, aby Europol na základe náležitých informácií od členských štátov posúdil, do akej miery určité organizované zločinecké skupiny pôsobia v rámci vnútorných i vonkajších hraníc EÚ a ktoré osobitne závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom uvedené v článku 83 ZFEÚ páchajú, pričom by sa mal vždy zameriavať na inú konkrétnu oblasť, a keďže toto posudzovanie by mali dôsledne kontrolovať Európsky parlament, vnútroštátne parlamenty a iné relevantné subjekty s cieľom lepšie smerovať opatrenia EÚ a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi jednotlivých členských štátov, ako aj s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu týchto opatrení a tejto spolupráce;

I.

keďže zločinecké organizácie môžu mať prospech aj z tajných dohôd s inými subjektmi a na vykonanie niektorých činností sa môžu spájať s tzv. bielymi goliermi (podnikateľmi, verejnými činiteľmi na všetkých úrovniach rozhodovania, politikmi, bankami, odborníkmi atď.), ktorí napriek tomu, že sami nie sú súčasťou zločineckých organizácií, nadväzujú s nimi vzájomne výhodné obchodné vzťahy;

J.

keďže banky v rôznych krajinách sveta boli podľa UNODC v mnohých prípadoch zapojené do finančných tokov vytváraných medzinárodným obchodom s drogami uskutočňovaným mafiánskymi organizáciami a keďže je preto nutné koordinovať vyšetrovanie na medzinárodnej úrovni s cieľom vysledovať, prostredníctvom bankových kanálov, finančné subjekty zapojené do medzinárodného obchodu s drogami;

K.

keďže hospodárska kríza posledných rokov mala za následok značné zmeny v oblastiach záujmu organizovanej trestnej činnosti, ktorá si vedela veľmi rýchlo nájsť nové príležitosti, ktoré sa jej ponúkali, a keďže takáto kríza môže byť niekedy zdrojom nových obetí vykorisťovania a manuálnej práce tým, že podnecuje nové vlny migrantov za lepšími životnými a pracovnými podmienkami;

L.

keďže podnikanie je jedným z hlavných rysov moderných zločineckých organizácií, ktoré vykonávajú aktivity jasne zamerané na plnenie dopytu po tovare a službách na trhu, nadväzujú intenzívnu spoluprácu s inými zločineckými aj nezločineckými subjektmi a neustále sa pohybujú medzi zdanlivým zákonným rozmerom svojho podnikania, metódami korupcie a zastrašovania a sledovanými nelegálnymi cieľmi (napríklad pranie špinavých peňazí);

M.

keďže nadnárodný rozmer organizovanej trestnej činnosti sa ešte posilnil tým, že zločinecké skupiny môžu ľahko využívať všetky spôsoby dopravy, overené trasy a existujúcu infraštruktúru, a to aj za hranicami Európskej únie; keďže predovšetkým v prípade rozširovania komunikačnej a dopravnej infraštruktúry, ktoré práve prebieha v Afrike, hrozí zneužitie tejto infraštruktúry organizovanou trestnou činnosťou na uľahčenie jej nelegálneho obchodovania;

N.

keďže európske trasy a najmä trasy prechádzajúce západným Balkánom zostávajú naďalej centrom obchodovania s ľuďmi, zbraňami a drogami (a ich prekurzormi), ako aj miestom prania špinavých peňazí veľkej časti zločineckých skupín pôsobiacich v Európe; keďže heroín určený pre Európsku úniu prichádza po meniacich sa trasách;

O.

keďže obete sú často násilne, pod nátlakom alebo na základe podvodu získavané, prepravované alebo zadržiavané na účely sexuálneho vykorisťovania, nútené práce alebo služby vrátane žobrania, otroctva, domáceho otroctva, trestnej činnosti, domácich služieb, adopcie alebo núteného sobáša, alebo odoberania orgánov; keďže tieto obete sú vykorisťované a úplne podriadené príslušným obchodníkom s ľuďmi alebo vykorisťovateľom, majú povinnosť splácať im obrovské dlhy, často sú bez svojich dokladov totožnosti, zamknuté, izolované a pod hrozbami, žijú v strachu a represii, bez peňazí a s vynúteným strachom z miestnych orgánov, takže strácajú akúkoľvek nádej;

P.

keďže obchodovanie s ľuďmi a ľudskými orgánmi, nútená prostitúcia či zotročovanie a vytváranie pracovných táborov sú často riadené nadnárodnými zločineckými organizáciami; keďže najmä obchodovanie s ľuďmi vynáša každoročne zisky, ktoré sa odhadujú na 25 miliárd EUR, a keďže tento trestuhodný jav je problémom všetkých krajín EÚ; keďže príjmy vytvárané obchodovaním s voľne žijúcimi živočíchmi a časťami ich tiel sa odhadujú na 18 – 26 miliárd EUR ročne a keďže EÚ je v celosvetovom meradle hlavným cieľovým trhom;

Q.

keďže, hoci sa obchodovanie s ľuďmi vyvíja s meniacimi sa socioekonomickými okolnosťami, obete pochádzajú najmä z krajín a regiónov, ktoré sú vystavené hospodárskej a sociálnej tiesni a faktory zraniteľnosti v nich sa už niekoľko rokov nezmenili; keďže medzi iné príčiny obchodovania s ľuďmi patria prekvitajúci sexuálny priemysel, ako aj dopyt po lacnej pracovnej sile a produktoch, zatiaľ čo spoločným znakom obetí obchodovania s ľuďmi je vo všeobecnosti prísľub lepšej kvality života a existencie pre nich a/alebo ich rodiny;

R.

keďže napriek tomu, že presný rozsah obchodovania s ľuďmi v EÚ stále nie je jednoduché určiť, pretože sa často skrýva v iných formách trestnej činnosti alebo nie je riadne zaznamenané či vyšetrené, celkový počet osôb vykonávajúcich nútenú prácu v členských štátoch EÚ sa odhaduje na 880 000, z čoho 270 000 sú obete sexuálneho vykorisťovania, pričom väčšinu z nich predstavujú ženy; keďže obchodovanie s ľuďmi a ich zotročovanie sú veľmi výnosnými formami trestnej činnosti, ktoré často uskutočňujú nadnárodné zločinecké organizácie; keďže tento fenomén sa týka všetkých krajín EÚ, no nie všetky z nich ratifikovali všetky relevantné medzinárodné nástroje, ktoré by zvýšili účinnosť boja proti obchodovaniu s ľuďmi; keďže len deväť členských štátov v plnej miere transponovalo a vykonalo smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a Komisia ešte stále v plnej miere nevykonáva svoju stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

S.

keďže nezákonný obchod s cigaretami spôsobuje v štátnych pokladniach ročne stratu približne 10 miliárd EUR; keďže ročný objem obchodu s ľahkými zbraňami sa celosvetovo odhaduje na približne 130 až 250 miliónov EUR a keďže v Európe je v obehu viac ako 10 miliónov nezákonne držaných zbraní, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť občanov, ako aj presadzovanie práva; keďže falošné lieky, z ktorých niektoré sú zdraviu a životu nebezpečné, sú Európanom ponúkané za nízke ceny na 30 000 webových stránkach, z ktorých v prípade 97 % ide o nezákonné stránky; keďže následky týchto liekov na európske verejné zdravie možno vyčísliť na 3 miliardy EUR ročne a keďže väčšina falošných liečiv pochádza z Číny a Indie;

T.

keďže nedávna správa osobitného spravodajcu OSN o ľudských právach migrantov v EÚ priniesla dôkazy o tom, že v mnohých detenčných centrách agentúry Frontex sa zaobchádza s migrantmi spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich základnými právami;

U.

keďže podvodné používanie internetu umožňuje organizovanej trestnej činnosti rozširovať nedovolený obchod s psychoaktívnymi látkami, strelnými zbraňami, materiálmi používanými na výrobu výbušnín, falošnými bankovkami, falšovanými výrobkami a výrobkami inak porušujúcimi práva duševného vlastníctva, službami a ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín, vyhýbať sa spotrebným a iným daniam pri predaji skutočného tovaru, ako aj s rastúcim úspechom skúšať nové trestné činnosti, čo odhaľuje jej desivú schopnosť prispôsobovať sa moderným technológiám;

V.

keďže počítačová kriminalita spôsobuje čoraz častejšie hospodárske a sociálne škody miliónom spotrebiteľov a ročné straty v odhadovanej výške 290 miliárd EUR (43);

W.

keďže podplácanie verejných činiteľov v rámci organizovanej trestnej činnosti slúži v mnohých prípadoch na účely nezákonného obchodu, pretože okrem iného umožňuje mať prístup k dôverným informáciám, získavať falošné dokumenty, riadiť postupy verejného obstarávania, prať špinavé peniaze a vyhýbať sa opatreniam justičných a policajných orgánov v oblasti presadzovania práva;

X.

keďže kokaín pochádzajúci zo Strednej a Južnej Ameriky sa dostáva na trh v Európe prostredníctvom prístavov nachádzajúcich sa v severovýchodnej Európe, na Pyrenejskom polostrove a v Čiernom mori;

Y.

keďže v roku 2012 sa na európskom trhu objavilo viac ako 70 nových psychoaktívnych látok; keďže organizovaná trestná činnosť využíva čoraz častejšie tajné laboratória nachádzajúce sa na rôznych miestach Európskej únie s cieľom premeniť legálne chemické látky na prekurzory syntetických drog a následne vyrobiť tieto drogy;

Z.

keďže je potrebné, aby členské štáty a EÚ odhaľovali relatívne nové oblasti organizovanej trestnej činnosti a bojovali proti nim, a to vrátane obchodu so vzácnymi nerastmi a ukradnutými kovmi a nakladania s toxickým odpadom, ktoré majú nepriaznivý vplyv na zákonné trhy;

AA.

keďže v súčasnosti často dochádza ku kontaktom medzi verejným a súkromným sektorom a k rôznym formám ich zjednocovania a keďže sa preto častejšie vyskytujú situácie, ktoré predstavujú možné riziko konfliktu záujmov;

AB.

keďže medzi nepriateľov eurozóny patrí rozdielna produktivita jednotlivých členských štátov; keďže tieto rozdiely vytvárajú v strednodobom a dlhodobom horizonte rozdiely v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré sa nedajú vyriešiť devalváciou meny a ktoré vedú k tvrdým a politicky neudržateľným úsporným programom zameraným na internú devalváciu; keďže systémová korupcia vo verejnom sektore, ktorá je jednou z hlavných prekážok brániacich efektívnosti, priamym zahraničným investíciám a inovácii, tak znemožňuje riadne fungovanie menovej únie;

AC.

keďže podľa Svetovej banky predstavuje korupcia 5 % celosvetového HDP (2,6 miliardy USD), pričom v úplatkoch sa ročne vypláca viac než 1 miliarda USD; keďže korupcia zvyšuje náklady na obchodné činnosti v celosvetovom meradle až o 10 % a náklady na verejné obstarávanie v rozvojových krajinách až o 25 % (44);

AD.

keďže vo verejnom sektore EÚ došlo prinajmenšom k 20 miliónom prípadov drobnej korupcie a je zjavné, že tento jav zasahuje aj do tých častí verejnej správy členských štátov (a príslušných politikov), ktoré zodpovedajú za správu prostriedkov Európskej únie a iných finančných záujmov;

AE.

keďže toky špinavých peňazí vytvárané prostredníctvom prevodov prostriedkov môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie; keďže úplná vysledovateľnosť prostriedkov môže byť významným a veľmi hodnotným nástrojom na predchádzanie prípadom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako aj na ich vyšetrovanie a odhaľovanie;

AF.

keďže napriek tomu, že pokrok v oblasti nových technológií a platobných metód by mal umožniť vznik bezpečnejšej a relatívne bezhotovostnej spoločnosti, používanie hotovosti je naďalej bežné, ako to vyplýva z údajov ECB o vydávaní bankoviek, podľa ktorých sa od roku 2002 množstvo eurobankoviek trvalo zvyšuje (najmä pokiaľ ide o bankovky vyšších hodnôt); keďže pohyby obrovských množstiev hotovostných peňazí pochádzajúcich z nezákonných zdrojov naďalej spôsobujú starosti orgánom presadzovania práva, pričom ešte stále ide o jeden z najvyužívanejších spôsobov repatriácie výnosov z trestnej činnosti;

AG.

keďže bezpečnosť občanov a spotrebiteľov, sloboda pohybu, ochrana podnikov, slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, potreba zabrániť tomu, aby zásoby nelegálneho finančného majetku a prostriedkov narušili legálny podnikateľský cyklus, a základné demokratické zásady, na ktorých je založená EÚ a členské štáty, sú vážne ohrozené rozrastajúcou sa organizovanou trestnou činnosťou, korupciou a praním špinavých peňazí; keďže odstránenie týchto javov si vyžaduje rozhodnú politickú vôľu na všetkých úrovniach;

AH.

keďže okrem zastrašovania a násilia sa organizovaná trestná činnosť venuje aj do čoraz sofistikovanejším a lukratívnejším formám podvodu, ktoré z legálnej ekonomiky odčerpávajú značné zdroje a poškodzujú vyhliadky na rast, a to najmä v ťažkých časoch, ako sú tie súčasné; keďže z dôvodu ich rozsiahleho prenikania do legálnej ekonomiky majú organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí pre členské štáty zničujúce dôsledky;

AI.

keďže podľa údajov Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) predstavujú celosvetové príjmy z nezákonnej činnosti približne 3,6 % celosvetového HDP a toky zlegalizovaných peňazí sa dnes vo svete pohybujú na úrovni okolo 2,7 % celosvetového HDP; keďže Európska komisia odhaduje, že výdavky na korupciu sa len v samotnej Európskej únii pohybujú na úrovni približne 120 miliárd EUR ročne, resp. 1 % HDP EÚ; keďže ide o značné zdroje odčerpávané na úkor hospodárskeho a sociálneho rozvoja, verejných financií a blahobytu občanov;

AJ.

keďže väzby medzi zločineckými skupinami a teroristickými skupinami sú čoraz užšie; keďže okrem skutočného štrukturálneho prepojenia zahŕňajú tieto väzby napríklad aj vzájomné poskytovanie služieb, peňazí a iných foriem materiálnej pomoci; keďže takéto väzby predstavujú vážnu hrozbu pre bezúhonnosť Európskej únie a pre bezpečnosť jej občanov;

AK.

keďže nadmerná byrokracia môže odrádzať od legálnej ekonomickej činnosti a podnecovať podplácanie verejných činiteľov; keďže vysoká miera korupcie predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, právny štát a rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi zo strany štátu, ako aj neprimerané náklady pre podniky, ktorým tento jav bráni v spravodlivej hospodárskej súťaži; keďže korupcia môže ohrozovať hospodársky rozvoj nesprávnym rozdelením zdrojov, najmä na úkor verejných služieb a obzvlášť na úkor sociálnych služieb a sociálneho zabezpečenia;

AL.

keďže 74 % občanov Európy vníma korupciu ako jeden z najvážnejších vnútroštátnych aj nadnárodných problémov (45) a keďže ku korupcii dochádza vo všetkých oblastiach spoločnosti; keďže korupcia navyše ohrozuje dôveru občanov v demokratické inštitúcie a účinnosť zvolených vlád chrániť zásady právneho štátu, pretože vytvára privilégiá a tým sociálnu nerovnosť; keďže nedôvera k politikom je výraznejšia v čase vážnej hospodárskej krízy;

AM.

keďže nie všetky členské štáty majú štandardizovaný systém prístupu občanov k informáciám vrátane jeho jednotnej ochrany ako nástroj na monitorovanie a informovanie, ktorým sa zaručuje skutočné vykonávanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na celom území Európskej únie;

AN.

keďže aj v dôsledku hospodárskej krízy je pre zdravé podniky ťažšie získať úver, pretože náklady naň sa zvýšili a banky zaň požadujú väčšie záruky; keďže podniky s finančnými ťažkosťami sa niekedy obracajú na zločinecké organizácie s cieľom získať prostriedky na investície, čo zločineckým skupinám umožňuje vziať peniaze získané trestnou činnosťou a investovať ich do legálnych hospodárskych činností;

AO.

keďže pranie špinavých peňazí sa vykonáva čoraz dômyselnejšie, a to napríklad až tak, že zahŕňa nezákonný, ba niekedy aj zákonný systém stávkovania, najmä stávkovania súvisiaceho so športovými podujatiami; keďže na účely prania špinavých peňazí možno použiť hazardný priemysel; keďže organizovaná trestná činnosť stojí často tiež za manipuláciou so športovými výsledkami, ktorá predstavuje výnosnú formu trestnej činnosti;

AP.

keďže organizovaná trestná činnosť často využíva osobné údaje získané podvodným spôsobom, a to aj na internete, na účely výroby falošných dokladov alebo úpravy pravých dokladov a tým na páchanie ďalších trestných činov; keďže podľa prieskumu Európskej komisie (46) sa 8 % používateľov internetu v Európskej únii stalo obeťou krádeže identity alebo s tým má skúsenosť a 12 % používateľov sa stalo obeťou nejakej formy internetového podvodu; keďže ochrana osobných údajov na internete je základnou podmienkou boja proti internetovej trestnej činnosti a významným nástrojom pre obnovu dôvery občanov voči internetovým službám;

AQ.

keďže pranie špinavých peňazí sa nespája len s typickými činnosťami organizovanej trestnej činnosti, ale aj s korupciou, daňovými podvodmi a daňovými únikmi; keďže sa odhaduje, že straty z daňových únikov a podvodov, vyhýbania sa daňovej povinnosti a agresívneho daňového plánovania dosahujú v EÚ každoročne škandálny 1 bilión EUR, čo predstavuje na každého európskeho občana každoročne približné náklady na úrovni 2 000 EUR, bez primeraných opatrení prijímaných v reakcii na to;

AR.

keďže pranie špinavých peňazí sa vykonáva čoraz dômyselnejšie, a to napríklad aj prostredníctvom nezákonného, a niekedy dokonca aj zákonného systému stávkovania, najmä stávkovania súvisiaceho so športovými podujatiami; keďže organizovaná trestná činnosť stojí často aj za manipuláciou so športovými výsledkami ako výnosnou formou trestnej činnosti;

AS.

keďže organizovaná trestná činnosť sa čoraz častejšie zameriava aj na falšovanie akéhokoľvek druhu výrobkov, od luxusného tovaru až po tovar každodennej spotreby; keďže tento jav vážne ohrozuje zdravie spotrebiteľov a záruku pracovných miest, škodí zainteresovaným podnikom a spôsobuje obrovské straty štátnych príjmov; keďže falšovanie je spoločnosťou často akceptované, pretože pri ňom nie sú zjavné žiadne reálne obete, čo znižuje riziko odhalenia zapojených zločineckých organizácií;

AT.

keďže čoraz vyšší počet trestných činov páchaných v agropotravinárskom odvetví nielen vážne ohrozuje zdravie európskych občanov, ale spôsobuje tiež významné škody tým krajinám, ktoré z excelentnosti v potravinárskom priemysle urobili svoje významné aktívum;

AU.

keďže podľa Komisie došlo v roku 2011 z dôvodu nedodržania predpisov alebo nezabezpečenia výberu daní k stratám na príjmoch z DPH odhadovaným na 193 mld. EUR (1,5 % HDP); keďže rozsah daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam oslabuje dôveru občanov v spravodlivosť a legitímnosť výberu daní a fiškálneho systému ako celku; keďže straty na príjmoch z DPH sa v EÚ od roku 2006 takmer zdvojnásobili a podľa odhadov sú príčinou jednej tretiny týchto strát podvody s DPH; keďže posilnenie operačných právomocí agentúry OLAF v boji proti podvodom s DPH by mohlo prispieť k zásadnému obmedzeniu výskytu tohto trestného činu;

AV.

keďže výdavky súvisiace s korupciou vo verejnom obstarávaní predstavovali v roku 2010 len v ôsmich členských štátoch sumu 1,4 až 2,2 mld. EUR;

AW.

keďže podľa priorít určených Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci 6. a 7. júna 2013 pre politický cyklus boja proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti na roky 2014 – 2017 sa má osobitná pozornosť venovať mafiánskym organizáciám, čo dokazuje kvalitu práce výboru CRIM, ktorý venoval mnohé zo svojich vypočutí uvedenej téme, a Parlamentu ako celku, a znamená uznanie toho, že európske inštitúcie musia zaujať neoblomný spoločný politický prístup, aby mohli čeliť hrozbe, ktorú predstavuje mafiánska trestná činnosť a zločinecké systémy;

AX.

keďže ako Europol skonštatoval v roku 2013, jedna z najväčších hrozieb v oblasti boja proti mafiám spočíva v možnom podcenení zložitosti organizovanej trestnej činnosti a mimoriadnych organizačných schopností zločincov, ktorí sú schopní prispôsobiť sa rôznym geografickým a sociálnym prostrediam a niekedy zamenia „vojenskú kontrolu“ príslušného územia za „podzemnú“ stratégiu, ktorá im umožňuje dosahovať obrovské zisky bez pútania pozornosti;

AY.

keďže zločinecké organizácie vedia, ako využiť vo vlastný prospech voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci Európskej únie, ako aj rozdiely medzi právnymi predpismi a právnymi tradíciami členských štátov; keďže daňové raje a krajiny s netransparentnými alebo škodlivými daňovými praktikami zohrávajú dôležitú úlohu pri praní špinavých peňazí; keďže pretrvávanie narušení spôsobených daňovými rajmi môže viesť k umelým tokom a nepriaznivým vplyvom na vnútorný trh EÚ; keďže škodlivá hospodárska súťaž v Európskej únii jasne odporuje logike jednotného trhu; keďže je nutné vyvinúť väčšie úsilie o harmonizovanie základov dane v rámci čoraz užšej hospodárskej, daňovej a rozpočtovej Únie;

AZ.

keďže na európskej úrovni sa už vyvinulo isté úsilie na zabezpečenie jednotného právneho rámca v oblasti organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí; keďže niektoré ciele v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí nemôžu členské štáty dosiahnuť, ak budú konať samostatne; keďže je však nevyhnutné prijať nové opatrenia a zharmonizovať vnútroštátne právne predpisy v záujme boja proti takýmto mnohotvárnym fenoménom;

BA.

keďže v záujme boja proti organizovanej trestnej činnosti musia byť zákonodarcovia v členských štátoch schopní rýchlo a účinne reagovať na meniace sa štruktúry a nové formy trestnej činnosti a keďže predovšetkým v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu musia všetky členské štáty zabezpečiť, aby Únia bola priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

BB.

keďže ochrana finančných záujmov Únie a eura musí byť prioritou; keďže na tento účel je nevyhnutné zabraňovať šíreniu narastajúceho javu zneužívania európskych fondov zločineckými organizáciami (tzv. podvodov proti Spoločenstvu) a javu falšovania eura; keďže na európskej úrovni boli vytvorené programy ako Hercule, Fiscalis, Colníctvo a Pericles na ochranu finančných záujmov EÚ a na boj proti nadnárodným a cezhraničným trestným a nezákonným činnostiam;

BC.

keďže vzájomné uznávanie sa považuje za základnú zásadu, o ktorú sa opiera justičná spolupráca v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach medzi členskými štátmi Únie;

BD.

keďže ako sa uvádza v súhrne prípadov organizovanej trestnej činnosti za rok 2012 vydanom UNODC, „na vyšetrenie a stíhanie organizovanej trestnej činnosti sú často nevyhnutné osobitné vyšetrovacie techniky, ktoré viedli k dosiahnutiu úspechov v najspletitejších a najzložitejších vyšetrovaniach, ktoré opisujú uvedené prípady“; keďže v článku 20 ods. 1 dohovoru OSN z Palerma sa vyzývajú štáty, ktoré sú stranou dohovoru, aby používali osobitné vyšetrovacie techniky „v záujme účinného boja proti organizovanej trestnej činnosti“; keďže tieto techniky musia byť upravené právnymi predpismi, primerané a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, pričom musia podliehať kontrole justičných orgánov a ďalších nezávislých orgánov vykonávanej prostredníctvom predchádzajúceho schválenia a dohľadu počas vyšetrovania alebo kontroly a posteriori, aby sa zabezpečil ich plný súlad s ľudskými právami, ako sa požaduje v odporúčaní Výboru ministrov (2005)10 o osobitných technikách vyšetrovania v súvislosti so závažnou trestnou činnosťou vrátane teroristických činov;

BE.

keďže tak ako v záujme oddelenia mocí je nevyhnutná nezávislosť súdnictva, aj z hľadiska právneho štátu a ochrany ľudských práv a občianskych slobôd európskych občanov je dôležitý efektívny, nezávislý a nestranný systém súdnictva; keďže súdy nesmú podliehať žiadnym vplyvom alebo záujmom;

BF.

keďže účelom tohto uznesenia je poskytnúť politické smerovanie s ohľadom na budúce právne predpisy Európskej komisie a členských štátov;

1.

zdôrazňuje, že cieľom predkladaného uznesenia je potvrdiť a doplniť názory vyjadrené v priebežnej správe, ktorá bola prijatá vo forme uznesenia 11. júna 2013, a to aj pokiaľ ide o body, ktoré v tomto uznesení nie sú jasne zopakované;

2.

žiada Komisiu, aby začala vykonávať európsky akčný plán boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí, ktorý bude zahŕňať legislatívne opatrenia a pozitívne kroky zamerané na účinný boj proti týmto trestuhodným javom;

3.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby do príslušných právnych predpisov bezodkladne a správne transponovali všetky platné európske a medzinárodné právne nástroje v oblasti organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby dokončili plán v oblasti práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, a to vrátane smernice o zadržiavaní pred súdnym konaním;

4.

podporuje súčasný (2011 – 2013) politický cyklus boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ako aj cyklus, ktorý sa má zavádzať v ďalšom období (2014 – 2017), a vyzýva členské štáty a európske agentúry, aby vykonali maximum na zabezpečenie toho, aby táto iniciatíva priniesla hmatateľné výsledky; domnieva sa, že politický cyklus by mal byť súčasťou širšieho európskeho akčného plánu boja proti organizovanej trestnej činnosti a zločineckým systémom; domnieva sa, že po revízii politického cyklu, ktorá sa má uskutočniť v októbri 2015, by sa mala medzi jeho prierezové priority zaradiť korupcia;

5.

vyzýva Radu EÚ, aby náležitým spôsobom zrevidovala svoje závery z 8. a 9. novembra 2010 o vytvorení a zavedení politického cyklu EÚ pre boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti s cieľom umožniť účasť Parlamentu, v súlade s podstatou Lisabonskej zmluvy, na určovaní priorít, diskusiách o strategických cieľoch a posudzovaní výsledkov politického cyklu; žiada, aby ho Rada informovala o výsledku prvého (2011 – 2013) politického cyklu a aby sa každoročne konalo vypočutie výboru COSI s cieľom získať podrobnú správu o pokroku v oblasti ročných plánov na dosahovanie strategických cieľov;

6.

opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné právne normy, ktorými sa posilní integrácia a spolupráca medzi členskými štátmi; osobitne vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotenia vykonávania rámcového rozhodnutia o boji proti organizovanému zločinu a podľa vzoru najmodernejších právnych predpisov členských štátov predložila do konca roka 2013 legislatívny návrh, ktorým sa ustanoví spoločné vymedzenie pojmu organizovanej trestnej činnosti, ktoré by malo okrem iného zahŕňať trestný čin účasti na činnosti nadnárodnej zločineckej organizácie a zdôrazňovať, že zločinecké skupiny tohto typu majú podnikateľské tendencie, sú veľmi dobre organizované, technologicky sofistikované a často využívajú zastrašovanie a vydieranie; takisto vyzýva Komisiu, aby prihliadala na článok 2 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu;

7.

opätovne zdôrazňuje, že právne predpisy Európskej únie v oblasti trestného práva hmotného musia byť v súlade so základnými právami a zásadami subsidiarity a proporcionality, ako aj so stanoviskom vyjadreným v uznesení Parlamentu z 22. mája 2012 o európskom prístupe k trestnému právu;

8.

vyzýva Komisiu, aby stanovila zneužívanie a vykorisťovanie obetí obchodovania s ľuďmi za trestný čin a aby spolu s členskými štátmi a príslušnými medzinárodnými inštitúciami urýchlene vytvorila systém EÚ na zhromažďovanie porovnateľných a spoľahlivých údajov založený na spoločných a dohodnutých pevných ukazovateľoch; vyzýva Komisiu, aby do praxe čo najskôr zaviedla všetky opatrenia a nástroje uvedené v oznámení Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi a aby zriadila monitorovacie stredisko EÚ pre boj proti nezákonnému obchodovaniu, ktoré bude otvorené voči vládam, orgánom presadzovania práva a mimovládnym organizáciám; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili vonkajší rozmer a preventívnu povahu opatrení a programov, najmä prostredníctvom dvojstranných dohôd s krajinami pôvodu a tranzitu a s osobitným zameraním na maloletých bez sprievodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili neprijateľnosť obchodovania s ľuďmi spoločnosťou, a to dôraznými a nepretržitými informačnými kampaňami, ktoré by sa vyhodnocovali raz ročne v európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi;;

9.

žiada Komisiu, aby pracovala na jednotnej celosvetovej politike boja proti korupcii; odporúča, aby Komisia pri vypracúvaní svojej správy o činnostiach vykonaných členskými štátmi a inštitúciami EÚ na účely boja proti korupcii navrhla a do tejto správy zaradila zoznam konkrétnych odporúčaní pre každý členský štát a každú inštitúciu EÚ, pričom by mala poukázať na príklady najlepších postupov pri boji proti korupcii s cieľom nabádať členské štáty a inštitúcie EÚ k tomu, aby sa v dlhodobom horizonte učili od svojich partnerov; takisto odporúča, aby do nej Komisia zahrnula úplný prehľad oblastí ohrozených korupciou podľa jednotlivých štátov; vyzýva Komisiu, aby zaistila zverejnenie ďalšej správy v roku 2015 s cieľom sledovať priebežný pokrok dosiahnutý vďaka úsiliu členských štátov a inštitúcií EÚ v oblasti boja proti korupcii; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o opatreniach prijatých členskými štátmi a v prípade potreby aktualizovala platné európske právne predpisy;

10.

zastáva názor, že právne predpisy v oblasti nactiutŕhania alebo ohovárania odrádzajú od možného nahlasovania korupcie; preto naliehavo žiada všetky členské štáty, aby vo svojich právnych systémoch prestali trestať nactiutŕhanie a ohováranie, a to prinajmenšom vtedy, ak ide o obvinenia z organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v členských štátoch aj v zahraničí;

11.

vyzýva Komisiu, aby podávala Európskemu parlamentu pravidelné správy o krokoch podniknutých členskými štátmi v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí;

12.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2013 predložila návrh na harmonizáciu trestného práva v oblasti prania špinavých peňazí, aby v ňom poskytla spoločné vymedzenie trestného činu samoprania špinavých peňazí, ktoré bude vychádzať z najlepších postupov členských štátov;

13.

berie na vedomie nedávne legislatívne návrhy na založenie Európskej prokuratúry a Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Europol) a žiada o ich urýchlené prijatie; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa Európska prokuratúra opierala o rámec jednoznačných procesných práv a aby trestné činy, za ktorých vyšetrovanie bude zodpovedať, boli jednoznačne vymedzené;

14.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2013 predložila legislatívny návrh, ktorým sa zriadi účinný a úplný európsky program na ochranu informátorov v súkromnom aj verejnom sektore určený na ochranu osôb, ktoré zistia prípady nesprávneho riadenia a nezrovnalostí a nahlásia prípady vnútroštátnej a cezhraničnej korupcie týkajúcej sa finančných záujmov EÚ, ako aj na ochranu svedkov, informátorov a osôb spolupracujúcich so súdmi, a to najmä osôb svedčiacich proti mafiánskym organizáciám a iným zločineckým organizáciám, s cieľom vyriešiť ťažké podmienky, v ktorých musia žiť (od rizika odvety, rozpadu rodinných väzieb, núteného opustenia domovského územia až po sociálne a profesionálne vylúčenie); takisto vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodnú a účinnú ochranu informátorov;

15.

zdôrazňuje, že účinný právny rámec by mal náležite zohľadňovať také vzájomné prepojenie ustanovení zameraných na boj proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí základného práva na ochranu osobných údajov, ktoré umožní bojovať proti týmto javom bez toho, aby sa museli znížiť normy uplatňované v oblasti ochrany údajov a základných práv; v tejto súvislosti víta systém ochrany údajov, ktorý používa Europol, ako aj návrh na štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorý predložila Komisia;

16.

odporúča, aby Európsky parlament, členské štáty a Komisia za podpory Europolu, Eurojustu a Agentúry Európskej únie pre základné práva stanovili na základe uznaných systémov a spoločných kritérií čo najjednotnejšie a najjasnejšie ukazovatele, ktoré budú slúžiť minimálne na meranie rozsahu organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí na úrovni Európskej únie, ako aj ekonomických nákladov a sociálnych škôd, ktoré spôsobujú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyšetrovali sociálne škody spôsobované environmentálnymi, ekonomickými a podnikovými trestnými činmi;

17.

trvá na tom, že je potrebné v plnej miere uplatňovať a posilniť existujúce nástroje vzájomného uznávania a že sú nutné také európske predpisy, ktoré zabezpečia okamžitú vykonateľnosť všetkých súdnych opatrení, predovšetkým trestných rozsudkov, zatykačov a príkazov na konfiškáciu na území iného členského štátu než štátu, ktorý rozsudok, zatykač alebo príkaz vydal, pri úplnom rešpektovaní zásady proporcionality; vyzýva Komisiu, aby prioritne predložila konkrétny legislatívny návrh nevyhnutný na to, aby sa skutočne uplatňovalo vzájomné uznávanie príkazov na zhabanie a konfiškáciu majetku vrátane tých, ktoré sú vydané na občianskoprávne účely; domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť vzájomnú právnu pomoc, ako aj vzájomné uznávanie dôkazných prostriedkov medzi členskými štátmi; vyzdvihuje dôležitosť aktualizácie a zlepšenia mechanizmov dôžiadania; žiada, aby orgány, ktoré dostanú žiadosť o vydanie členov zločineckých organizácií, sa prednostne zaoberali touto žiadosťou;

18.

žiada členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v spoločnom úsilí o ukončenie rokovaní o návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s cieľom zjednodušiť zhromažďovanie dôkazov v cezhraničných veciach a dosiahnuť hladkú, účinnú justičnú spoluprácu v záujme boja proti nadnárodnej trestnej činnosti;

19.

považuje za zásadne dôležité, aby sa urýchlene prijala smernica o konfiškácii príjmov z trestnej činnosti, a uznáva veľký význam jasných a účinných pravidiel, ktoré zaistia efektívnu harmonizáciu na európskej úrovni; vyzýva členské štáty, aby túto smernicu včas a účinne transponovali;

20.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali medzinárodnú spoluprácu a podporovali európsky program na podporu výmeny a šírenia osvedčených postupov v záujme efektívnej správy skonfiškovaného majetku;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nútenej práci; domnieva sa, že boj proti nútenej práci by sa mal zamerať na miesta, kde sa zneužíva lacná pracovná sila; preto vyzýva členské štáty, aby posilnili pracovné inšpekcie a uľahčili činnosť tých organizácií, ktoré môžu pomôcť pri odhaľovaní nútenej práce, ako sú odbory;

22.

domnieva sa, že zaručenie zodpovedného dodávateľského reťazca podnikov je dôležitým nástrojom boja proti nútenej práci; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrh na minimálne normy týkajúce sa zodpovedného dodávateľského reťazca podnikov; nabáda členské štáty, aby do dosiahnutia dohody o zodpovednom dodávateľskom reťazci podnikov zakázali subdodávateľské zmluvy v oblasti verejného obstarávania;

23.

pripomína Komisii, že osobitne by sa malo zaobchádzať s deťmi, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, a že by sa mala zlepšiť ochrana maloletých bez sprievodu a detí, s ktorými obchodujú ich vlastné rodiny (prípady, ktoré treba zohľadňovať pri navrhovaní návratu do krajín pôvodu, určovaní opatrovateľov atď.); naliehavo žiada, aby sa zohľadnil nielen odlišný prístup na základe pohlavia, ale aj na základe zdravotných problémov a postihnutia;

24.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala Chartu Európskej únie o ochrane a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi s cieľom zhromaždiť všetky existujúce ukazovatele, opatrenia, programy a prostriedky jasnejším, efektívnejším a užitočnejším spôsobom pre všetky zainteresované strany, a to v záujme posilnenia ochrany obetí; žiada Komisiu, aby zriadila linku pomoci pre obete obchodovania s ľuďmi;

25.

vyzýva Komisiu na zvýšenie objemu prostriedkov vyčlenených pre špecializované MVO, médiá a výskum s cieľom posilniť podporu, ochranu a pomoc obetiam, aby ich svedectvo na súde bolo menej nevyhnutné; vyzýva tiež Komisiu, aby posilnila aspekty súvisiace so zviditeľnením, zvyšovaním povedomia a potrebami obetí s cieľom znížiť dopyt po obetiach obchodovania s ľuďmi a ich zneužívanie a podporiť nulový výskyt sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

26.

podčiarkuje, že podľa odhadov Svetovej banky sa v rozvojových krajinách každý rok prostredníctvom korupcie na vysokej úrovni odcudzí z verejných rozpočtov a v zahraničí ukryje 20 – 40 miliárd USD, čo zodpovedá 20 – 40 % oficiálnej rozvojovej pomoci (47); so zreteľom na postavenie Európskej únie ako popredného svetového darcu vyzýva Európsku komisiu, aby upevnila spoluprácu s ostatnými darcami a Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných úradov s cieľom rozvíjať spôsobilosti najvyšších kontrolných úradov v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, presadzovať medzinárodné normy pre najvyššie kontrolné úrady a zaručovať, aby finančná pomoc EÚ slúžila na zamýšľané účely a nebola odkláňaná inam;

27.

vyzýva členské štáty, aby podľa vzoru najmodernejších právnych predpisov jednotlivých členských štátov zaviedli modely konfiškácie majetku bez trestnoprávneho odsúdenia pre prípady, keď na základe dostupných dôkazov a rozhodnutia justičného orgánu možno stanoviť, že dotknutý majetok bol nadobudnutý trestnou činnosťou alebo bol použitý na spáchanie trestného činu;

28.

domnieva sa, že v súlade s vnútroštátnymi ústavnými zárukami a bez toho, aby bolo dotknuté právo vlastniť majetok a právo na obhajobu, by sa mohli zriadiť preventívne nástroje konfiškácie uplatniteľné len na základe rozhodnutia súdneho orgánu;

29.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zameraný na účinné zaručenie vzájomného uznávania príkazov na zadržanie a konfiškáciu spojených s opatreniami na ochranu majetku prijatými talianskymi justičnými orgánmi a s občianskoprávnymi opatreniami prijatými v rôznych krajinách EÚ; vyzýva členské štáty, aby ihneď prijali operačné opatrenia potrebné na zefektívnenie týchto ustanovení;

30.

vyzýva členské štáty, aby podporovali administratívnu, policajnú a justičnú spoluprácu umožňujúcu sledovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti kdekoľvek na území EÚ na účely jeho zadržania alebo konfiškácie, a to aj prostredníctvom úplnej aktivácie siete úradov na vyhľadávanie majetku a rýchleho prístupu k vnútroštátnym záznamom údajov, ako sú napríklad údaje daňových orgánov, verejný register motorových vozidiel, kataster a bankový register;

31.

vyzýva Komisiu, aby posilnila funkciu a právomoci úradov pre vyhľadávanie majetku (ARO) a tým vytvorila podmienky na to, aby mali ľahší a rovnaký prístup k informáciám, ktorý je v plnej miere zlučiteľný s ochranou údajov a základnými právami; vyzýva členské štáty, aby podporili toto posilnenie postavenia ARO, a to aj sprístupnením vhodných prostriedkov a berúc do úvahy možnosti týchto úradov, ktoré majú pri vymáhaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti; chváli prácu, ktorú platforma ARO dosiaľ vykonala, a nabáda ju, aby v tejto práci pokračovala s cieľom dosiahnuť, aby súčasné najlepšie postupy a činnosti týchto úradov bolo možné naplno využívať v celej EÚ;

32.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa z hľadiska účinného boja proti moci zločineckých systémov prostredníctvom napadnutia ich bohatstva zaviedli všetky užitočné nástroje na odhaľovanie zločineckého a mafiánskeho majetku, ako napríklad centralizované registre bežných bankových účtov;

33.

nabáda členské štáty, aby podporovali opätovné využitie skonfiškovaného majetku nadobudnutého trestnou činnosťou na ciele v oblasti sociálnej politiky, ako je prerozdelenie týchto výnosov obetiam a komunitám zasiahnutým organizovanou trestnou činnosťou a obchodovaním s drogami, a na financovanie boja proti trestnej činnosti už od miestnej úrovne a cezhraničných opatrení orgánov presadzovania práva, a odporúča používať fondy na financovanie opatrení na ochranu celistvosti takéhoto majetku;

34.

odporúča, aby členské štáty zaviedli pravidlá pre trestné stíhanie osôb, ktoré z iných osôb vytvárajú fiktívnych vlastníkov alebo držiteľov tovaru, peňazí alebo iného majetku s cieľom zabrániť ich zadržaniu alebo konfiškácii, a tretích strán, ktoré súhlasia s tým, že budú vystupovať ako fiktívni vlastníci alebo držitelia takéhoto majetku;

35.

odporúča, aby z účasti na verejnom obstarávaní v celej Európskej únii bol na najmenej päť rokov vylúčený hospodársky subjekt, ktorý bol odsúdený na základe právoplatného rozsudku vo veci účasti na činnosti zločineckej organizácie, praní špinavých peňazí, financovaní terorizmu, vykorisťovaní ľudí a zneužívaní detskej práce, korupcii a ďalších závažných trestných činoch spáchaných voči verejnej správe vo všetkých prípadoch, keď tieto trestné činy oslabujú fiškálnu kapacitu štátu alebo spôsobujú sociálne škody, ako napríklad daňové úniky a iné trestné činy súvisiace s daňami, ako aj na iných osobitne závažných trestných činoch s cezhraničným rozmerom uvedených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (tzv. európske trestné činy), rešpektujúc pritom v plnej miere práva na obhajobu v súlade s EDĽP, chartou EÚ a sekundárnymi právnymi predpismi EÚ v oblasti práv podozrivých a obvinených v trestných veciach, a to aj keď sa tento dôvod na vylúčenie preukáže až počas priebehu verejného obstarávania; okrem toho odporúča, aby z účasti na akomkoľvek verejnom obstarávaní boli vylúčené hospodárske subjekty registrované v daňových rajoch, ktoré sú ako také uznané medzinárodnými organizáciami;

36.

domnieva sa, že postupy verejného obstarávania musia vychádzať zo zásady zákonnosti a že v tejto súvislosti by sa malo uplatňovať kritérium verejného obstarávania založené na ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, pričom treba zaručiť úplnú transparentnosť v rámci postupu výberu (aj prostredníctvom systémov elektronického verejného obstarávania), aby sa tak predišlo podvodom, korupcii a ďalším závažným nečestným praktikám;

37.

žiada členské štáty, aby predchádzali rizikám prenikania trestnej činnosti a korupcie do oblasti verejného obstarávania tým, že zavedú vhodné kontroly a objektívne a transparentné postupy;

38.

domnieva sa, že v záujme boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí by sa mala zintenzívniť spolupráca medzi súkromným sektorom a orgánmi presadzovania práva, čo by súkromné subjekty podnietilo, aby odmietali všetky nezákonné či nekalé praktiky, ktoré súvisia s organizovanou trestnou činnosťou, korupciou a praním špinavých peňazí či inými trestnými činmi a ktoré prispievajú k rozmáhaniu týchto javov, a aby ich neuplatňovali a informovali o nich v náležitých prípadoch justičné a policajné orgány vrátane Eurojustu a Europolu, a to najmä v oblasti dopravy, logistiky, chemického priemyslu a poskytovania internetových, bankových a finančných služieb v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách; požaduje, aby sa zabezpečila lepšia ochrana súkromných subjektov nachádzajúcich sa v ohrození, a to vzhľadom na ich spoluprácu pri nahlasovaní činností spojených s organizovanou trestnou činnosťou, korupciou a praním špinavých peňazí; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou solidarity zabezpečili primerané zdroje a financovanie pre Europol, Eurojust, Frontex a budúcu Európsku prokuratúru, z ktorých činností majú prospech tak členské štáty, ako aj občania;

39.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 87 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie do konca roku 2014 predložila návrh smernice o spoločných technikách vyšetrovania zameraných na boj proti organizovanej trestnej činnosti;

40.

vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby zlepšili vysledovateľnosť výrobkov, napríklad prostredníctvom označovania krajiny pôvodu pri poľnohospodárskych produktoch, prostredníctvom overovacích značiek na strelných zbraniach alebo identifikačných kódov slúžiacich okrem iného na daňové účely na cigaretách, alkoholických nápojoch a liekoch na predpis, s cieľom predchádzať ich falšovaniu, pripraviť zločinecké organizácie o značný zdroj príjmov a chrániť zdravie spotrebiteľov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nemali vôľu zahrnúť vysledovateľnosť do modernizovaného Colného kódexu Únie;

41.

žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili vzájomnú námornú spoluprácu ako nástroj boja proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami a proti pašovaniu tabaku a iných nelegálnych a falšovaných výrobkov; domnieva sa, že nejednotné riadenie hraníc vrátane námorných hraníc je bránou pre organizovanú trestnú činnosť do EÚ a otázkou, ktorej je nutné sa naďalej venovať; vyzýva preto Europol, agentúru Frontex a Európsku komisiu, aby preskúmali trendy v oblasti vonkajších hraníc EÚ, ako aj príslušné slabé miesta;

42.

berie na vedomie existujúce väzby medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, na ktoré poukázali justičné a policajné orgány v určitých situáciách súvisiacich s financovaním nezákonných činností teroristických skupín prostredníctvom príjmov z nezákonného medzinárodného obchodovania, a vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia zamerané na boj proti takýmto činnostiam;

43.

podporuje spoločnú odbornú prípravu analytikov v oblasti boja proti trestnej činnosti a terorizmu, a to aj s ohľadom na zriadenie spoločných osobitných skupín pôsobiacich minimálne na vnútroštátnej úrovni, ako aj na vytváranie a využívanie spoločných vyšetrovacích tímov na európskej úrovni;

44.

zdôrazňuje doterajšie dôležité výsledky dosiahnuté vďaka zavedeniu spoločných vyšetrovacích tímov a uznáva ich zásadný význam z hľadiska šírenia kultúry spolupráce v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti; vyzýva členské štáty, aby náležite transponovali rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV, a nabáda ich príslušné orgány, a najmä ich justičné orgány, aby rozšírili využívanie tohto nástroja; uznáva značnú pridanú hodnotu spoločných vyšetrovacích tímov a zdôrazňuje, že tento užitočný vyšetrovací nástroj je potrebné naďalej financovať;

45.

so znepokojením konštatuje, že organizovaná trestná činnosť dokáže zasiahnuť veľké množstvo potenciálnych obetí prostredníctvom podvodného používania internetu využívajúc najmä sociálne siete, posielanie nevyžiadaných e-mailov, možnosti krádeže duševného vlastníctva, phishingové webové stránky a elektronické aukcie; v tomto smere podporuje komplexné národné stratégie zahŕňajúce vzdelávanie, informačné kampane a osvedčené podnikateľské postupy, a to s cieľom dosiahnuť lepšiu informovanosť o nebezpečenstvách a dôsledkoch internetovej trestnej činnosti;

46.

odsudzuje zapojenie organizovaných zločineckých skupín do zriaďovania a prevádzkovania nelegálnych oblastí na likvidáciu odpadu a do nelegálnej prepravy odpadu do tretích krajín, najmä v Afrike a Ázii; vyzýva členské štáty, aby prísne trestali trestnú činnosť zameranú na nelegálnu likvidáciu odpadu vrátane toxického odpadu, ako aj akékoľvek zapojenie skorumpovaných verejných úradníkov do tejto činnosti;

47.

zdôrazňuje, že nezávislá investigatívna žurnalistika zohráva zásadne dôležitú úlohu pri odhaľovaní podvodov, korupcie a organizovanej trestnej činnosti, ako sa to ukázalo v apríli 2013 v kauze tzv. Offshore leaks, v rámci ktorej sa zverejnili podrobnosti o 130 000 účtoch v daňových rajoch po dlhoročnom vyšetrovaní, ktoré viedlo medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky spolu s 36 medzinárodnými novinami; zastáva názor, že správy investigatívnej žurnalistiky predstavujú cenný zdroj informácií, ktoré by mal posúdiť orgán OLAF a orgány presadzovania práva a ostatné príslušné orgány členských štátov;

48.

žiada o vyčlenenie rozpočtových prostriedkov na európskej úrovni na projekty a opatrenia zamerané na zastavenie usadzovania mafiánskych organizácií v Európskej únii;

49.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili národné orgány na vyšetrovanie zločineckých a mafiánskych organizácií a boj proti nim, s možnosťou vytvoriť (s koordináciou zo strany Europolu a s podporou Komisie) cielenú a neformálnu protimafiánsku operačnú sieť na výmenu informácií o štrukturálnych aspektoch mafiánskych aktivít, o zločineckých a finančných projektoch, o umiestnení majetku a o pokusoch o infiltráciu do postupov verejného obstarávania;

50.

podčiarkuje, že je dôležité posilniť spoluprácu prostredníctvom vytvorenia účinnej systematickej komunikácie a presadzovania výmeny informácií medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva medzi členskými štátmi, Europolom, Eurojustom, úradom OLAF a agentúrou ENISA a s príslušnými orgánmi tretích krajín, najmä susedných krajín EÚ, a to na základe náležitých noriem v oblasti ochrany údajov a procesných práv, v záujme zlepšenia systémov zhromažďovania dôkazov a zabezpečenia účinného, presnejšieho a rýchlejšieho spracovania a výmeny údajov a informácií, ktoré môžu pomôcť pri vyšetrovaní trestných činov vrátane trestných činov proti finančným záujmom EÚ, pričom sa musia v plnej miere dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj základné práva EÚ; pripomína, že zhromažďovanie, uchovávanie a spracúvanie osobných údajov pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí musí byť za každých okolností v súlade so zásadami ochrany osobných údajov uvedenými v EDĽP, v Charte EÚ a v sekundárnych právnych predpisoch EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť vyšší stupeň demokratickej zodpovednosti a zodpovednosti v oblasti základných práv, pokiaľ ide o činnosti Europolu a Eurojustu, a to pri ich nadchádzajúcej kontrole;

51.

konštatuje, že chýbajúca súčinnosť medzi orgánmi presadzovania práva a legislatívnymi orgánmi, zdržania v oblasti justičnej reakcie a nedostatočné právne predpisy často umožňujú zločincom využívať medzery a ťažiť z dopytu po nelegálnych komoditách;

52.

domnieva sa, že zaručenie slobody pohybu v schengenskom priestore a účinný boj proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti spolu úzko súvisia; v tejto súvislosti víta nedávne zavedenie schengenského informačného systému druhej generácie, ktorý umožní rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov;

53.

vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala naplno využívať synergie, ktoré existujú medzi európskou súdnou sieťou a Eurojustom, a to s cieľom dosiahnuť veľmi vysoký stupeň justičnej spolupráce v rámci Európy;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia presadzovala osvedčené postupy v oblasti spôsobov boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, ako aj odhaľovania ich základných príčin, a to nielen v rámci Európskej únie, ale aj v súvislosti s tretími krajinami, najmä s tými krajinami, ktoré často predstavujú miesto zrodu týchto problémov;

55.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie osobitných doložiek o spolupráci v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí do dohôd o pridružení a obchodných dohôd s tretími krajinami; poukazuje na nedostatočnú medzinárodnú spoluprácu, najmä s tretími krajinami a obzvlášť s krajinami hraničiacimi s krajinami pôvodu alebo tranzitu; uznáva, že treba prijať rázne diplomatické opatrenia s cieľom vyzvať uvedené krajiny k tomu, aby uzavreli dohody o spolupráci alebo aby sa podpísanými dohodami riadili;

56.

žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili úlohu sudcov, prokurátorov a styčných dôstojníkov a aby najmä prostredníctvom agentúry Cepol a Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ako aj prostredníctvom úplného využívania finančných nástrojov, ako sú Fond pre vnútornú bezpečnosť a policajnú spoluprácu alebo program Hercules III, podporili odbornú prípravu súdnych úradníkov a odbornú prípravu v oblasti finančného vyšetrovania s cieľom umožniť zainteresovaným stranám bojovať proti všetkým formám organizovanej trestnej činnosti (vrátane počítačovej kriminality), korupcie a prania špinavých peňazí; podporuje výučbu cudzích jazykov v rámci odbornej prípravy justičných a policajných orgánov s cieľom uľahčiť nadnárodnú spoluprácu a žiada o presadzovanie európskeho programu výmeny osvedčených postupov a európskeho programu odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a policajných síl;

57.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili právne nástroje a osobitné stratégie, ktorými zabezpečia, aby ich orgány presadzovania práva a vyšetrovacie orgány umožnili a zintenzívnili vzájomnú výmenu informácií, a to aj tak, aby bol do nej v plnej miere zapojený Europol a posilnilo sa jeho postavenie, a aby pristupovali k analýzam potrebným na zisťovanie a v rámci možností na predchádzanie a boj proti novým javom v oblasti organizovanej trestnej činnosti a pritom rešpektovali základné práva, predovšetkým právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov;

58.

je presvedčený, že globalizácia organizovanej trestnej činnosti si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej aj medzinárodnej úrovni; nabáda k väčšej spolupráci medzi Európskou úniou, OSN, OECD a Radou Európy v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí; vyjadruje uznanie snahám vynaloženým GAFI pri presadzovaní politík boja proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala členské štáty v ich úsilí vynakladanom na boj proti organizovanej trestnej činnosti, a odporúča Európskej únii, aby pristúpila ku skupine GRECO ako jej plnoprávny člen; vyzýva tiež EÚ, aby sa pre spoluprácu neobracala len na našich najbežnejších spojencov a partnerov, ale aby sa pokúsila vytvoriť skutočne medzinárodnú a celosvetovú reakciu na problém prania špinavých peňazí, korupcie a financovania terorizmu a nájsť jeho riešenie;

59.

vyzýva Komisiu a najmä vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podnikli potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby Únia zaujala jednotný prístup k tretím krajinám, pokiaľ ide o väzby medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom; vyzýva členské štáty, aby strážili vlastné hranice a vymieňali si všetky informácie potrebné na prerušenie existujúcich alebo potenciálnych väzieb medzi organizovanými zločineckými skupinami a teroristickými skupinami;

60.

dôrazne odporúča, aby sa bez ďalšieho odkladu vypracoval európsky akčný plán na boj proti počítačovej kriminalite, ktorým sa zaručí intenzívnejšia vnútroeurópska a medzinárodná spolupráca, ktorý podporí Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite a ktorého cieľom bude zabezpečiť občanom (najmä tým najzraniteľnejším, a predovšetkým v záujme predchádzania vykorisťovania detí), podnikom a verejným orgánom vysoký stupeň bezpečnosti, pričom bude v plnej miere zaručené právo na informácie a právo na ochranu osobných údajov;

61.

podporuje výzvu európskych lídrov na zvýšenie účinnosti boja proti daňovým únikom a daňovým rajom, a to s cieľom vymôcť dane od tých, ktorí sa daňovej povinnosti vyhýbajú alebo spôsobujú daňové úniky;

62.

odporúča spoločné kroky na prevenciu nelegálnych environmentálnych činností spojených s organizovanou trestnou činnosťou a mafiánskou trestnou činnosťou alebo vyplývajúcich z nej, ako aj na boj proti nim, a to aj prostredníctvom posilnenia európskych subjektov ako Europol a Eurojust a medzinárodných subjektov ako Interpol a Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť (UNICRI), ako aj prostredníctvom výmeny informácií o pracovných metódach a informácií, ktoré majú tie členské štáty, ktoré sú najviac zapojené do boja proti tejto forme trestnej činnosti, a to s cieľom vytvoriť spoločný akčný plán;

63.

poukazuje na to, že proti cezhraničnej trestnej činnosti možno bojovať len cezhraničnou justičnou a policajnou spoluprácou medzi členskými štátmi, a že hoci EÚ potrebuje ďalšie právne nástroje na boj proti organizovanej trestnej činnosti, v súčasnosti už existuje súbor nástrojov, ktoré môžu členské štáty využívať; zdôrazňuje, že najväčšou prekážkou skutočného boja proti organizovanej trestnej činnosti na úrovni EÚ je nedostatok politickej vôle v členských štátoch; vyzýva preto členské štáty, aby využívali nástroje, ktoré im poskytuje EÚ a jej agentúry;

64.

navrhuje uctiť si pamiatku všetkých nevinných obetí organizovanej trestnej činnosti, najmä mafiánskej trestnej činnosti, a osobitne vzdať hold všetkým, ktorí padli v boji proti organizovaným zločineckým skupinám, prostredníctvom zavedenia Európskeho dňa pamiatky nevinných obetí organizovanej trestnej činnosti, ktorý by sa od roku 2014 každoročne oslavoval v deň prijatia tohto uznesenia v Parlamente;

65.

domnieva sa, že okrem toho, že nejasná byrokracia a zložité postupy zhoršujú účinnosť verejnej správy a pracovné podmienky úradníkov, znižujú transparentnosť rozhodovacích postupov, sťažujú situáciu občanov a podnikov, čo sa týka ich oprávnených očakávaní, a tým vytvárajú priaznivú pôdu pre korupciu;

66.

zastáva názor, že investigatívni novinári, ako aj mimovládne organizácie a akademická obec zohrávajú životne dôležitú úlohu pri odhaľovaní prípadov korupcie, podvodov a organizovanej trestnej činnosti, a preto môžu byť vystavení bezpečnostným hrozbám; pripomína, že za obdobie piatich rokov bolo v 27 členských štátoch uverejnených 233 investigatívnych správ o prípadoch podvodov spojených so zneužívaním prostriedkov EÚ (48) a domnieva sa, že investigatívna žurnalistika by mala mať k dispozícii primerané zdroje; osobitne podporuje kroky Komisie zamerané na uznanie úlohy investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní skutočností, ktoré sa týkajú vážnych trestných činov, a pri informovaní o nich;

67.

zdôrazňuje, že osoby zastávajúce vysoké úrady by mali podliehať náležitým kontrolám, a to okrem iného zo strany daňových orgánov; odporúča, aby najmä osoby zastávajúce verejné funkcie predkladali vyhlásenia týkajúce sa ich činnosti, príjmu, zodpovedností a záujmov;

68.

vyzýva Radu a členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách; zdôrazňuje, že podplácanie zahraničných činiteľov má negatívny vplyv na politiky Únie v oblasti základných práv, životného prostredia a rozvoja;

69.

zdôrazňuje, že boj proti korupcii je neodlučiteľnou súčasťou budovania kapacít v oblasti daňovej správy; vyzýva na úplné vykonávanie Dohovoru z Meridy o boji proti korupcii z roku 2003;

70.

odporúča posilniť nástroje transparentnosti, integrity a odbúravania byrokracie v orgánoch verejnej správy a v ďalších verejných inštitúciách, čo znamená, že sa musí zaručiť úplný prístup k informáciám o každom aspekte administratívnej organizácie a činnosti, plnení povinností inštitúcie a využívaní verejných zdrojov, a to aj tým, že sa občanom zaručí právo na prístup k dokumentom (v prvom rade v osobitne citlivej oblasti verejného obstarávania); nabáda k podpore kultúry zákonnosti a bezúhonnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, a to aj prostredníctvom účinného programu ochrany informátorov;

71.

v záujme lepšieho odhaľovania korupcie vo verejnej správe podporuje využívanie nástrojov dostupných na tajné operácie, pokiaľ sú dodržané zásady právneho štátu a nie sú tým narušené mechanizmy demokratickej kontroly a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov;

72.

želá si zavedenie jasných a primeraných pravidiel a príslušných mechanizmov na ich vykonávanie a kontrolu, ktoré by boli stanovené v kódexe správania, s cieľom zamedziť tzv. javu otáčavých dverí, čím by sa úradníkom verejnej správy, ktorí majú určitú zodpovednosť týkajúcu sa riadenia alebo financií zabránilo až do uplynutia dostatočne dlhej doby od skončenia ich verejnej funkcie prejsť do súkromnej sféry, ak hrozí riziko konfliktu záujmov s verejnom funkciou, ktorú predtým vykonávali; okrem toho sa domnieva, že vždy, keď hrozí riziko konfliktu záujmov, by sa podobné obmedzenia mali uplatňovať aj na pracovníkov prechádzajúcich zo súkromného do verejného sektora; vyzýva na harmonizáciu pravidiel v oblasti konfliktu záujmov a systémov monitorovania, pokiaľ ide o rôzne orgány dohľadu v celej EÚ;

73.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili komplexný systém na ochranu ľudí, ktorí informujú o prípadoch korupcie, a aby rozšírili možnosť anonymného informovania o korupcii; navrhuje, aby sa vytvorili dôverné kanály informovania o korupcii; vyzýva na rozšírenie možnosti napadnutia výsledkov postupov verejného obstarávania;

74.

pripomína, že potrebné investície do alternatívnych energetických riešení sú spojené so štedrými grantmi a daňovými dotáciami poskytovanými členskými štátmi i Európskou úniou; vyzýva vnútroštátne orgány, ako aj orgány Únie, aby zabezpečili, aby z týchto grantov nemali prospech zločinecké organizácie;

75.

pripomína politickým stranám ich zodpovednosť, ktorú majú pri navrhovaní kandidátov a najmä pri zostavovaní volebných listín na všetkých úrovniach; trvá na ich povinnosti dohliadať na kvalitu kandidátov, okrem iného stanovením prísneho etického kódexu, ktorým sa kandidáti musia riadiť a ktorý okrem pravidiel správania zahŕňa aj jasné a transparentné predpisy týkajúce sa darov pre politické strany;

76.

s ohľadom na zásadu proporcionality obhajuje zásadu, na základe ktorej nemôže byť do Európskeho parlamentu zvolená a v inštitúciách a iných útvaroch Únie nemôže pracovať žiadna osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin súvisiaci s organizovanou trestnou činnosťou, praním špinavých peňazí a korupciou alebo za iný závažný trestný čin, a to aj hospodárskej a finančnej povahy; v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality žiada o zavedenie podobných obmedzení pri všetkých volených funkciách, pričom by sa malo začať od funkcie poslanca národného parlamentu;

77.

odporúča členským štátom, aby v rámci príslušného systému sankcií stanovili, že osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za účasť na organizovanej trestnej činnosti, za pranie špinavých peňazí, korupciu, a to aj hospodárskej a finančnej povahy, nemôžu byť zaradené na volebné listiny (tzv. pravidlo nekandidovateľnosti); domnieva sa, že tento trest musí platiť najmenej päť rokov a zahŕňať zákaz zastávať vládne funkcie na akejkoľvek úrovni počas toho istého obdobia;

78.

odporúča členským štátom, aby zaviedli možnosti zániku politických funkcií a riadiacich a správnych funkcií v dôsledku právoplatného odsúdenia za trestný čin v oblasti organizovanej trestnej činnosti, korupcie alebo prania špinavých peňazí;

79.

podporuje väčšiu transparentnosť rozpočtov strán, pričom by sa okrem iného mala sprísniť povinnosť vykazovať príjmy a výdavky; žiada, aby sa v záujme zamedzenia zneužívaniu a plytvaniu vo vyššej miere kontrolovalo financovanie z verejných zdrojov a financovanie zo súkromných zdrojov a zaručilo sa tak, aby politické strany a subjekty, ktoré ich finančne podporujú, brali na seba zodpovednosť; trvá na tom, že v prípade porušenia právnych predpisov o financovaní politických strán a ich kampaní by sa mala zaviesť prísna, úplná a včasná kontrola s nadväzujúcimi odrádzajúcimi sankciami;

80.

vyzýva členské štáty, aby za kupovanie hlasov ukladali sankcie, najmä na základe ustanovenia, že za protislužbu za prísľub hlasu sa považuje nielen peňažná odplata, ale aj iné výhody vrátane nemateriálnych výhod a výhod v prospech tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do tejto protiprávnej dohody; odporúča, aby sa takýto postup zakázal ako nezákonný, keďže sa ním porušuje zásada demokracie, a to bez ohľadu na to, či existuje dôkaz o tom, že došlo k zastrašovaniu;

81.

domnieva sa, že register lobingu je užitočný nástroj transparentnosti; vyzýva členské štáty, aby tam, kde ešte neexistuje, tento nástroj zaviedli; okrem toho nabáda vlády, parlamenty, zvolené orgány a orgány verejnej správy, aby registráciou v registri lobingu podmieňovali stretnutia s podnikateľskou organizáciou, záujmovou organizáciou alebo lobistickou agentúrou;

82.

odporúča členským štátom, aby zaviedli efektívne, účinné, zodpovedné a vyvážené systémy trestnej justície, ktorými budú okrem iného vedieť zaručiť právo na obhajobu v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; taktiež odporúča, aby sa na európskej úrovni vytvoril jednotný mechanizmus monitorovania efektívnosti systémov trestnej justície pri boji proti korupcii, pomocou ktorého by sa uskutočňovali pravidelné hodnotenia na základe spoločných, jasných, transparentných a objektívnych kritérií a noriem a vydávali sa odporúčania;

83.

domnieva sa, že aproximačné opatrenia týkajúce sa právnych predpisov v oblasti korupcie musia riešiť otázku rôznych premlčacích lehôt ustanovených v členských štátoch s cieľom zohľadniť potreby obhajoby, ako aj potreby istoty trestu, a odporúča stanoviť tieto lehoty podľa fáz konania alebo stupňa súdu, na ktorom konanie prebieha, čo znamená, že trestný čin bude premlčaný, len ak by sa fáza alebo stupeň súdu nemali neuzavrieť do stanovenej časovej lehoty; okrem toho sa domnieva, že v súlade so zásadami proporcionality a právneho štátu by premlčanie trestného činu korupcie nemalo byť možné v prípade, že príslušné trestné konanie práve prebieha;

84.

je presvedčený, že boj proti organizovanej trestnej činnosti musí byť založený súbežne na účinných a odrádzajúcich nástrojoch konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, úsilí zameranom na zaručenie spravodlivosti pre tých, ktorí sa dobrovoľne podrobia policajnému vyšetrovaniu (obžalovaní na úteku), a na zamedzovaní tomu, aby uväznení vodcovia zločineckých skupín pokračovali v riadení svojej organizácie dávaním rozkazov prívržencom napriek tomu, že sú vo väzení, bez toho, aby boli porušené základné práva väzňov;

85.

nabáda členské štáty k tomu, aby súbežne stanovili tresty odňatia slobody a peňažné sankcie za všetky závažné trestné činy, ktoré spôsobujú poškodenie zdravia občanov a narúšajú ich bezpečnosť; zdôrazňuje však význam predchádzania organizovanej trestnej činnosti; preto povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zaviedli alternatívne tresty k trestu odňatia slobody, ako sú peňažné sankcie a verejnoprospešné práce, v prípadoch, keď sa to povoľuje a boli zohľadnené všetky okolnosti, najmä mierna povaha trestného činu alebo nepatrnosť úlohy, ktorú obvinený zohrával, aby sa predovšetkým mladým páchateľom poskytla príležitosť vytvoriť si život mimo sveta trestnej činnosti;

86.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli a uplatňovali tresty s odrádzajúcim účinkom a ktoré budú v prípade prania špinavých peňazí zodpovedať prepraným sumám;

87.

odporúča prijať legislatívny nástroj uľahčujúci určovanie tých nadnárodných zločineckých organizácií, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre bezpečnosť Európskej únie, aby sa podporilo prijímanie administratívnych opatrení proti nim a osobám, ktoré sú s nimi spojené, ktoré ich propagujú a ktoré ich podporujú, zamerané na zablokovanie ich majetku, aktív a záujmov v Únii;

88.

pripomína zásadnú úlohu súkromných podnikateľov a podnikov, ktorí musia odmietať, nesmú využívať a musia odsudzovať nelegálne alebo nespravodlivé praktiky podporujúce organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí alebo iné závažné trestné činy; žiada ich, aby v plnej miere spolupracovali s orgánmi presadzovania práva a nahlasovali im každú trestnú činnosť, o ktorej sa dozvedia; vyzýva orgány presadzovania práva, aby tých, ktorí dodržiavajú právo a informujú o protiprávnych činnostiach, chránili pred hrozbami;

89.

naliehavo vyzýva podniky, aby uplatňovali samoreguláciu, zaručili transparentnosť prostredníctvom kódexov správania a zaviedli procesy kontroly vrátane interného a externého auditu a zriadenia verejného registra lobistov činných v rôznych inštitúciách s cieľom zabrániť predovšetkým korupcii, tajným dohodám a konfliktom záujmov medzi verejným a súkromným sektorom a zamedziť nekalej hospodárskej súťaži;

90.

žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie verejného zoznamu Európskej únie obsahujúceho spoločnosti, ktoré boli usvedčené z korupčných praktík alebo ktorých predstavitelia sú v členských štátoch alebo tretích krajinách súdení za korupčné praktiky; domnieva sa, že na základe figurovania v takomto zozname by spoločnosť mala byť vylúčená z účasti na akomkoľvek verejnom obstarávaní v celej Európskej únii, ak bola právoplatne odsúdená; zdôrazňuje, že vytvorenie tzv. čierneho zoznamu účinne odrádza spoločnosti od zapájania sa do korupčných praktík a je pre ne dobrým stimulom na to, aby zlepšili a presadzovali svoje vnútorné postupy v oblasti integrity;

91.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu obchodných komôr pri prevencii, informovaní a boji proti najčastejším rizikám organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v podnikoch a aby v plnej miere vykonávali akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom; nabáda k harmonizácii podnikových daní ako nástroja boja proti týmto javom, ako aj prania špinavých peňazí a v tejto súvislosti očakáva zavedenie jednotného daňového systému vo všetkých členských štátoch; odporúča, aby členské štáty používali spravodlivejší systém zdaňovania v záujme efektívnejšieho rozdelenia bohatstva, keďže vysoký stupeň nerovnosti a chudoby podnecuje činnosť zločineckých gangov a podporuje organizovanú trestnú činnosť;

92.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli požiadavku pre vzájomné podávanie správ medzi štátmi o ziskoch a daniach týkajúcich sa všetkých nadnárodných spoločností s cieľom ukončiť agresívne daňové plánovanie;

93.

zdôrazňuje význam spoločných pravidiel Európskej únie pri zabezpečovaní účinných a transparentných nástrojov ochrany finančných záujmov Únie; preto víta bankovú úniu eurozóny a lepší dohľad, ktorý zaručí nad 6 000 bankami eurozóny;

94.

žiada o neustále zintenzívňovanie spolupráce s bankovým sektorom a s odborníkmi vrátane odborníkov v oblasti financií a účtovníctva a zabezpečenie väčšej transparentnosti v tejto oblasti vo všetkých členských štátoch a s tretími krajinami, najmä s cieľom vymedziť IT nástroje a legislatívne, administratívne a účtovné opatrenia, ktorými sa zaručí vysledovateľnosť finančných tokov a vyšetrovanie trestnej činnosti, a určiť spôsoby nahlasovania prípadných trestných činov;

95.

vyzýva audítorské firmy a právnych konzultantov, aby vnútroštátne daňové orgány upozorňovali na akékoľvek stopy po agresívnom daňovom plánovaní spoločnosti, v ktorej uskutočňujú audit alebo ktorej poskytujú poradenstvo;

96.

vyzýva Komisiu a iné orgány dohľadu, ktoré majú potrebný prístup k domácim a medzinárodným kanálom spolupráce, aby bankám, poisťovniam a finančným inštitúciám uložili povinnosť náležitej hĺbkovej analýzy zákazníkov (customer due diligence) a zostavenia príslušných rizikových profilov s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a právnické osoby členských štátov dostávali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočných vlastníkoch (beneficial owners) obchodných spoločností, trustov, nadácií a iných podobných právnych štruktúr, a to aj z daňových rajov, a to s využitím spravodajských nástrojov na maximalizáciu motivácie pri odhaľovaní skutočných adresátov podozrivých transakcií, a aby sa obchodné registre pravidelne aktualizovali a podliehali kontrole kvality; domnieva sa, že transparentnosť týchto informácií – a to aj prostredníctvom zverejnenia registrov skutočných vlastníkov a cezhraničnej spolupráce podľa jednotlivých krajín– môže prispieť k boju proti javom, ako je pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu, daňový únik či vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

97.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila silné kritériá v oblasti povahy podnikania s cieľom skoncovať s vytváraním prázdnych alebo schránkových spoločností, ktoré pomáhajú pri legálnej aj nelegálnej praxi vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov;

98.

odporúča presne posudzovať riziká nových bankových produktov a finančných služieb v prípade, ak umožňujú anonymitu alebo operácie na diaľku; takisto žiada prijatie spoločného vymedzenia a jednoznačného súboru kritérií na určovanie daňových rajov, ako sa navrhuje v uznesení Parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom, keďže daňové raje sú často využívané organizovanou trestnou činnosťou prostredníctvom spoločností a bánk, pri ktorých je veľmi ťažké overiť skutočného vlastníka;

99.

požaduje spoločné vymedzenie a harmonizáciu regulácie elektronických peňažných produktov (vrátane predplatených kariet, virtuálnych mien atď.) a mobilných peňažných produktov, pokiaľ ide o ich potenciálne zneužitie na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;

100.

domnieva sa, že daňové raje a nepreniknuteľné bankové tajomstvo môžu ukrývať nezákonné príjmy z korupcie, prania špinavých peňazí a organizovanej a závažnej trestnej činnosti; preto odporúča ich zrušenie; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby tento problém bezodkladne a definitívne vyriešili interne na svojom území, ako aj predostretím tejto otázky na externej pôde pri rokovaniach s tretími štátmi a územiami, najmä tými, ktoré sa nachádzajú v Európe, alebo tými, s ktorými majú členské štáty veľmi početné alebo podozrivé finančné transakcie, a aby prijali primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí účinnosť a efektívnosť boja proti trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí;

101.

vyzýva všetky zainteresované subjekty z verejnej aj súkromnej sféry, aby sa zapojili do rozhodného boja proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržiavanie povinností podnikateľov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom presadzovania mechanizmov hlásenia podozrivých transakcií a kódexov správania týkajúcich sa dotknutých profesijných organizácií a združení;

102.

vyzýva tretie krajiny, najmä členov Rady Európy či krajiny, ktoré sa rozprestierajú na európskom kontinente, aby zaviedli účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí;

103.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú pri zaručovaní účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí zohrávajú finančné spravodajské jednotky (FIU), a víta ich úzku spoluprácu s Europolom; žiada o posilnenie a zosúladenie ich právomocí a o pokračovanie ich technického začleňovania do Europolu;

104.

domnieva sa, že vzhľadom na zásadný význam medzinárodnej spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami (FIU) pri boji proti praniu špinavých peňazí a medzinárodnému terorizmu je potrebné, aby nový regulačný prístup zahŕňal aj aktualizované pravidlá v oblasti úlohy a organizácie FIU, ako aj úpravu medzinárodnej spolupráce medzi nimi, a to aj v prípadoch nedodržania egmontských noriem, keď je medzinárodná spolupráca odmietnutá alebo nedostatočná;

105.

odporúča zakázať používanie anonymných platobných nástrojov na podávanie stávok pri online hazardných hrách a vo všeobecnosti predchádzať anonymite pri online hazardných hrách tým, že sa umožní identifikácia hostiteľských serverov a budú sa rozvíjať informačné systémy, ktoré umožňujú v plnej miere sledovať všetky hotovostné pohyby vykonané prostredníctvom online aj offline hier;

106.

zdôrazňuje, že spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi, ich regulačnými orgánmi, Europolom a Eurojustom by sa mala posilniť v záujme boja proti trestnej činnosti v cezhraničných online hazardných aktivitách;

107.

vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodný legislatívny rámec na boj proti praniu špinavých peňazí súvisiacemu s hrami a so stávkami podávanými najmä na športové súťaže a na zvieratá používané v zápasoch, ktorým sa vymedzia nové trestné činy, ako je manipulácia so stávkami podávanými na športové podujatia, a stanovia primerané úrovne sankcií a mechanizmy kontroly, do ktorých budú zapojené športové federácie, združenia a prevádzkovatelia na internete i mimo neho, ako aj v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány;

108.

vyzýva na výraznejšiu spoluprácu na európskej úrovni (koordinovanú Komisiou) s cieľom zistiť a zakázať pôsobenie prevádzkovateľov online hazardných hier, ktorí sú zapojení do dohôd na výsledkoch zápasov a iných protiprávnych činností;

109.

naliehavo žiada športové organizácie, aby zaviedli kódex správania pre všetkých pracovníkov, ktorým sa jednoznačne zakáže manipulácia so zápasmi na účely stávok alebo na iné účely, ako aj podávanie stávok na vlastné zápasy a uloží sa povinnosť oznamovať informácie o všetkých zistených prípadoch dohadovania výsledku zápasu, pričom sa zavedie primeraný mechanizmus na ochranu informátora;

110.

odporúča, aby sa úloha dohľadu nad praním špinavých peňazí na európskej úrovni pridelila Európskemu orgánu pre bankovníctvo, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, ako aj jednotnému mechanizmu dohľadu v rámci ich príslušných právomocí a v spolupráci s Europolom a ostatnými príslušnými orgánmi, a to predovšetkým s cieľom založiť skutočnú európsku bankovú úniu, ktorá prispieva k účinnému boju proti korupcii a praniu špinavých peňazí; trvá na tom, aby sa medzitým na vnútroštátnej úrovni posilnili schopnosti, odborné znalosti a odhodlanie v oblasti dohľadu, pričom by sa mala podporovať a uľahčiť spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi;

111.

zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá (PPP) sú kľúčové na zaručenie spoločnej a účinnej reakcie minimalizujúcej zraniteľnosť zákonných trhov a že by sa mali určiť kľúčoví aktéri v oblasti online služieb a vo finančnom sektore, ktorí by sa mali považovať za prioritných pri výmene informácií a koordinácii v záujme boja proti zraniteľnosti nových technológií;

112.

nabáda k prijatiu minimálnych noriem dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti, najmä prostredníctvom spoločných iniciatív členských štátov, pokiaľ ide o ich vzťahy s územiami, ktoré majú charakter daňových rajov, a to okrem iného v záujme získania prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve prípadných schránkových spoločností, ktoré majú v týchto krajinách sídlo; vyzýva na urýchlené a úplné vykonávanie oznámenia Komisie zo 6. decembra 2012 o akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722) a na prijatie nadväzujúcich krokov, a to vrátane revízie smerníc o vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti a o poplatkoch a úrokoch;

113.

vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zvážili, či aj činnosti, ktoré sa zdajú, že majú len čisto miestny dosah, ako sú krádeže automobilov, krádeže poľnohospodárskych strojov a nákladných áut, vlámania, ozbrojené prepadnutia, krádeže mede a iných kovov, ktoré sa používajú v priemysle, a krádeže nákladov z kamiónov, nemôžu v skutočnosti súvisieť s nadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou a byť zamerané na spáchanie iného, vážnejšieho trestného činu;

114.

odsudzuje rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov v oblasti falšovania eura, najmä pokiaľ ide o sankcie, a dúfa, že rokovania o návrhu smernice o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorú Komisia predložila vo februári 2013, sa čoskoro uzavrú; vyzýva všetky zainteresované verejné i súkromné subjekty na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa spoločne snažili účinne bojovať proti tomuto fenoménu;

115.

domnieva sa, že zásada pôvodu bohatstva umožňuje daňovým orgánom účinne vyberať dane a zamedzovať daňovým únikom; považuje za nevyhnutné zabezpečiť spravodlivý daňový systém, a to najmä v čase krízy, keď sa daňová záťaž nespravodlivo presúva na malé podniky a domácnosti, a je presvedčený, že za daňové úniky sú sčasti zodpovedné daňové raje existujúce v rámci Európskej únie;

116.

zdôrazňuje, že zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a únikom je zásadne dôležité na presadzovanie trvalo udržateľného rastu v EÚ; zdôrazňuje, že nižšia miera podvodov a únikov by posilnila rastový potenciál hospodárstva ozdravením verejných financií a tým, že by si podniky konkurovali čestne a za rovnakých podmienok;

117.

osobitne zdôrazňuje význam určenia etáp zaobchádzania s bankovkami, aby sa umožnila ich vysledovateľnosť v reťazci hotovostného styku, a preto vyzýva Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky, aby zaviedli systém vysledovateľnosti eurobankoviek; súčasne vyzýva krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, aby prestali tlačiť bankovky v hodnote vyššej než ekvivalent zhruba 100 EUR;

118.

domnieva sa, že všetky satelitné systémy na pozorovanie Zeme by mohli prispieť k zisťovaniu trás lodí vykonávajúcich nepovolenú prepravu, vykladanie a prekladanie nelegálneho tovaru; vyzýva preto justičné orgány a orgány presadzovania práva, aby vo väčšej miere používali nové technológie vrátane satelitných snímok ako pomocné nástroje pri boji proti organizovanej trestnej činnosti;

119.

vyjadruje potešenie nad nedávnym zriadením Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite pri Europole (EC3) a nabáda k posilneniu jeho postavenia, najmä pri boji proti trestným činom cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a pri zintenzívňovaní spolupráce medzi subjektmi z verejného, súkromného a výskumného sektora, ako aj spolupráce s tretími krajinami, predovšetkým s tými, ktoré pre EÚ predstavujú konkrétnu hrozbu v oblasti počítačovej kriminality; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné a ľudské zdroje na vytvorenie centra sa zobrali z iných operačných oblastí; vyzýva Komisiu, aby vo svojom finančnom výkaze zohľadnila nové úlohy Europolu a pridelila mu primerané finančné prostriedky, aby mohol bojovať okrem iného proti detskej pornografii, podvodom v oblasti DPH a obchodovaniu s ľuďmi;

120.

domnieva sa, že Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) bude dôležitým nástrojom boja proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti tým, že sa ním zabezpečí lepšia spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi členských štátov a používanie nových technológií na monitorovanie vonkajších hraníc a prihraničných oblastí; naliehavo žiada členské štáty, Komisiu a agentúru Frontex, aby do konca roka 2014 zabezpečili úplnú funkčnosť systému EUROSUR;

121.

víta nedávne rozšírenie a zlepšenie mandátu agentúry ENISA a domnieva sa, že zohrá kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vysokej úrovne bezpečnosti IT systémov a sietí v rámci Európskej únie vďaka svojej technickej a vedeckej odbornosti a vďaka svojmu prispievaniu k prevencii počítačových incidentov a k boju proti nim; naliehavo žiada agentúru ENISA, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie kapacít tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) v oblasti reakcie a podpory a aby pomohla s vytváraním európskych bezpečnostných noriem pre elektronické prístroje, siete a služby;

122.

odporúča rozvíjať povedomie o prevencii a kybernetickej bezpečnosti, na základe jednotného a mnohoodborového prístupu zameraného na zvyšovanie informovanosti verejnosti a podporu výskumu a špecializovanej odbornej prípravy, na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a výmenu informácií na národnej a medzinárodnej úrovni; s potešením víta zahrnutie kybernetických útokov do strategickej koncepcie obrany a bezpečnosti členov NATO; vyjadruje potešenie nad tým, že v niektorých členských štátoch boli zriadené národné koordinačné orgány pre boj proti počítačovým hrozbám, a vyzýva všetky ostatné štáty Únie, aby tak tiež učinili;

123.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom úradu OLAF zaviedla primeraný percentuálny podiel iniciatívnych vyšetrovaní vyšetrovacích orgánov EÚ pôsobiacich v oblasti boja proti podvodom zameraných na sektory, oblasti či prípady, kde je podozrenie, že existuje systematická a rozsiahla korupcia, ktorá sa týka finančných záujmov EÚ, a ak existujú dôvody začať takéto vyšetrovanie;

124.

vyzýva v záujme boja proti finančným podvodom na urýchlenú revíziu smernice o zneužívaní trhu, ktorá bude podľa správy MMF nazvanej Európska únia: posúdenie stability finančného systému (European Union: Financial System Stability Assessment) kľúčovou z hľadiska podpory integrity európskych finančných trhov;

125.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé takzvané nové trestné činy, ako napríklad nedovolené obchodovanie s odpadom, nedovolené obchodovanie s umeleckými dielami a chránenými druhmi a falšovanie tovaru, sú pre zločinecké organizácie mimoriadne ziskové;

126.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuverejnila prvú správu o korupcii v EÚ, ako to oznámila vo svojich predchádzajúcich vyhláseniach, a vyjadruje nádej, že táto správa bude prijatá pred koncom roka 2013.

127.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili európsky akčný plán boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

128.

naliehavo žiada členské štáty, aby čo najskôr transponovali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa transponovanie do vnútroštátneho práva uskutočnilo správne; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby dokončili plán pre práva obetí a obvinených, a to vrátane smernice o vyšetrovacej väzbe;

129.

zdôrazňuje potrebu presadzovať kultúru zákonnosti a zlepšiť znalosti občanov o fenoméne mafie; v tomto smere uznáva zásadnú úlohu kultúrnych, rekreačných a športových združení pri zvyšovaní informovanosti o boji proti organizovanej trestnej činnosti a propagovaní zákonnosti a spravodlivosti;

130.

žiada Komisiu, aby zverejnila porovnávaciu tabuľku, ktorá zobrazuje, ako jednotlivé členské štáty transponujú do svojich právnych predpisov právne predpisy EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti;

131.

naliehavo žiada, aby sa toto uznesenie zaviedlo do praxe prostredníctvom európskeho akčného plánu na odstránenie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí na roky 2014 – 2019, ktorý bude zahŕňať plán a primerané zdroje a s náležitým ohľadom na zásady subsidiarity a proporcionality obsahovať ako priority – pričom ide o ich príklady a nie o ich vyčerpávajúci zoznam– tieto pozitívne opatrenia, ktoré už boli uvedené v predchádzajúcich odsekoch a ktorých význam sa týmto potvrdzuje:

132.

trvá na tom, že Parlament by mal naďalej venovať osobitnú pozornosť otázkam, ktorými sa zaoberá Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí, a v tejto súvislosti poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby zabezpečil náležité vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v tomto uznesení na politickej a inštitucionálnej úrovni a v príslušných prípadoch vypočul expertov, zriadil pracovné skupiny a prijal správy o ďalšom postupe, a to v prípade potreby v spolupráci s akýmkoľvek ďalším príslušným parlamentným výborom;

133.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Eurojustu, Europolu, agentúre Frontex, akadémii CEPOL, úradu OLAF, výboru COSI, Európskej investičnej banke, Rade Európy, OECD, Interpolu, UNODC, Svetovej banke a FATF/GAFI, ako aj európskym orgánom dohľadu (EBA, ESMA, EIOPA).