19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/61

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 13. decembra 2012, ktorým sa odsudzuje Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) za „obzvlášť závažné“ porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach (články 3, 5, 8 a 13) počas mimoriadneho vydania Khaleda El-Masriho,

—

so zreteľom na nasledujúce veci prejednávané pred ESĽP: Al Nashiri/Poľsko, Abu Zubaydah/Litva, Abu Zubaydah/Poľsko a Nasr a Ghali/Taliansko; so zreteľom na žiadosť, ktorú podal Al Nashiri voči Rumunsku v auguste 2012, a na žiadosť, ktorú podali Human Rights Monitoring Institute (Inštitút pre monitorovanie ľudských práv – HRMI) a Open Society Justice Initiative (Iniciatíva za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť) voči Litve v decembri 2012 za porušenie práva na informácie a práva na účinnú právnu nápravu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Talianska zo septembra 2012, ktoré potvrdzuje odsúdenie 23 úradníkov USA v súvislosti s únosom Abu Omara z roku 2003, medzi nimi aj bývalého veliteľa pobočky CIA v Miláne Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol odsúdený na deväť rokov väzenia,

—

so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu v Miláne z februára 2013, podľa ktorého boli odsúdení na šesť až sedem rokov väzenia ďalší traja agenti CIA (1), o ktorých sa predtým predpokladalo, že sa na nich vzťahuje diplomatická imunita; so zreteľom na rozhodnutie toho istého súdu o odsúdení Nicola Pollariho, bývalého veliteľa Talianskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SISMI), na desať rokov väzenia, bývalého zástupcu veliteľa SISMI Marca Manciniho na deväť rokov a troch agentov SISMI na šesť rokov,

—

so zreteľom na rozhodnutie talianskeho prezidenta z 5. apríla 2013 udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol v Taliansku odsúdený za zodpovednosť pri únose Abu Omara v krajine,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP (2),

—

so zreteľom na dokumenty, ktoré odovzdala spravodajcovi Komisia vrátane listov nešpecifikovaných podľa krajiny, zaslaných v marci 2013 všetkým členským štátom, na ktoré odpovedalo len niekoľko členských štátov (Fínsko, Maďarsko, Španielsko a Litva),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname vrátane posledného uznesenia z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011) (4),

—

so zreteľom na letové údaje poskytnuté Eurocontrolom do septembra 2012,

—

so zreteľom na žiadosť o spoluprácu v oblasti zverejňovania leteckých údajov, ktorú zaslal spravodajca v apríli 2013 agentúre ASECNA (Agentúra pre bezpečnosť leteckej navigácie v Afrike a na Madagaskare), a na jej kladnú odpoveď z júna 2013,

—

so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2012 (Luxemburg 6. – 7. júna 2013),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010 – 2014),

—

so zreteľom na početné mediálne správy a činnosť investigatívnej žurnalistiky, najmä – ale nielen – na investigatívnu činnosť vysielania rumunskej televízie Antena 1 v apríli 2013,

—

so zreteľom na prieskum a vyšetrovanie, ktoré uskutočňujú organizácie Interights, Redress a Reprieve, a na správy, ktoré vypracovali po prijatí uznesenia Parlamentu z 11. septembra 2012 nezávislí bádatelia, organizácie občianskej spoločnosti a národné a medzinárodné mimovládne organizácie, najmä na správu Iniciatívy za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť s názvom: Globalising Torture: CIA Secret Detention and Extraordinary Rendition (Globalizované mučenie: CIA – tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie osôb – február 2013), nezávislú štúdiu, ktorú v USA pripravila Constitution Project’s Task Force o zaobchádzaní s väzňami (apríl 2013), databázu o letoch určených na vydávanie osôb, ktorá bola zverejnená v rámci britského akademického projektu o vydávaní osôb (Rendition project) v máji 2013, správu Amnesty International Unlock the truth: Poland’s involvement in CIA secret detention (Zverejnite pravdu: zapojenie Poľska do tajného zadržiavania CIA) z júna 2013 a list, ktorý zaslala organizácia Human Rights Watch litovským orgánom (jún 2013),

—

so zreteľom na otázky Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci (O-000079/2013 – B7-0215/2013 a O-000080/2013 – B7-0216/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže dodržiavanie základných práv je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.

keďže Parlament odsúdil programy americkej CIA týkajúce sa vydávania a tajného zadržiavania osôb, ktorých súčasťou bolo opakované porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania, porušovanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj nedobrovoľné zmiznutie, pri ktorom CIA využívala európske územie a vzdušný priestor; keďže Parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce národných vlád a agentúr s programami CIA;

C.

keďže Parlament sa zaviazal pokračovať v napĺňaní mandátu, ktorý mu udelil dočasný výbor v súlade s článkami 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii, a poveril svoje príslušné výbory, aby o týchto otázkach rokovali na plenárnom zasadnutí Parlamentu rok po prijatí uvedeného uznesenia z 11. septembra 2012, pretože sa domnieva, že je dôležité posúdiť, do akej miery boli uskutočnené odporúčania prijaté Parlamentom;

D.

keďže zodpovednosť za vydávanie osôb je nevyhnutne potrebná v záujme účinnej ochrany a presadzovania ľudských práv vo vnútornej i vonkajšej politike EÚ a v záujme zabezpečenia zákonnej a efektívnej bezpečnostnej politiky, ktorá sa opiera o právne normy; keďže inštitúcie EÚ sa nedávno zaoberali otázkou, ako môže EÚ lepšie chrániť a podporovať základné práva a právne normy;

E.

keďže Rada ani Komisia neposkytli na odporúčania Parlamentu žiadne relevantné odpovede;

F.

keďže litovské orgány potvrdili svoj záväzok, že opätovne otvoria trestné vyšetrovanie účasti Litvy v programe CIA, ak vyjdú najavo nové skutočnosti, ale zatiaľ tak neurobili; keďže pripomienkami pre Európsky súd pre ľudské práva vo veci Abu Zubaydah preukázali litovské orgány zásadné nedostatky vo vyšetrovaní a nevyužitie významu nových informácií; keďže Litva v druhej polovici roka 2013 predsedá Rade Európskej únie; keďže 13. septembra 2013 bolo litovskému generálnemu prokurátorovi podané trestné oznámenie so žiadosťou o vyšetrenie všetkých obvinení, podľa ktorých bol Mustafa al-Hawsawi, voči ktorému sa v súčasnosti vedie konanie pred vojenským súdom v Guantánamo Bay, v rámci programu pod vedením CIA nezákonne prevezený do Litvy, kde bol tajne zadržiavaný a mučený;

G.

keďže televízny kanál Antena 1 vďaka dôkladnej investigatívnej práci poskytol vo svojom vysielaní v apríli 2013 ďalšie informácie o hlavnej úlohe Rumunska v oblasti väzenských sietí; keďže bývalý poradca v oblasti národnej bezpečnosti Ioan Talpeş uviedol, že Rumunsko poskytlo CIA logistickú podporu; keďže bývalý rumunský senátor pripustil obmedzenia predchádzajúceho parlamentného vyšetrovania a vyzval prokurátorov, aby začali súdne konanie;

H.

keďže poľskí prokurátori podali 11. júna 2013 žiadosť o oficiálne uznanie za obeť v prípade tretieho muža, Walida Mohammeda Bina Attasha z Jemenu, ktorý bol v roku 2003 nezákonne zatknutý v Pakistane, držaný v tajnom väzení v Poľsku od júna do septembra 2003 a presunutý na Guantánamo, kde je zadržiavaný; keďže poľskí prokurátori predĺžili vyšetrovanie trestného činu do októbra 2013;

I.

keďže britské úrady poukazujú na procesné prekážky v občianskej veci, ktorú predložil v Spojenom kráľovstve Abdel Hakim Belhadj z Líbye, ktorého údajne v Líbyi mučila CIA za asistencie Britov, a vyjadrili úmysel uskutočniť dôkazné konanie v utajení;

J.

keďže v decembri 2012 vydalo Taliansko medzinárodný zatykač na Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol zatknutý v Paname v júli 2013; keďže žiadosť o vydanie, ktorú následne poslalo Taliansko, Panama neakceptovala a Robert Seldon Lady bol v júli 2013 vrátený do Spojených štátov; keďže taliansky prezident sa 5. apríla 2013 rozhodol udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol odsúdený talianskym súdom za zodpovednosť pri únose Abu Omara v Taliansku;

K.

keďže v novembri 2012 ombudsman fínskeho parlamentu začal vyšetrovanie vo veci využitia fínskeho územia, vzdušného priestoru a systémov letových záznamov v programe vydávania osôb CIA, keď poslal podrobné písomné žiadosti o informácie 15 vládnym agentúram, a vyzval tiež litovské orgány, aby poskytli konkrétne informácie o príslušných letoch;

L.

keďže vyšetrovanie vykonané Dánskom do mája 2012 nepredstavuje nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie v súlade s požiadavkami medzinárodných ľudských práv a noriem z dôvodu nedostatku primeraných právomocí a obmedzeného rozsahu;

M.

keďže iba dva členské štáty (Nemecko a Spojené kráľovstvo) odpovedali na listy, ktoré boli zaslané ôsmim členským štátom (Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Litve, Poľsku, Rumunsku, Švédsku a Spojenému kráľovstvu) skupinou expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures) so žiadosťou o dodatočné informácie v nadväznosti na spoločnú štúdiu OSN o globálnych praktikách týkajúcich sa tajného zadržiavania v súvislosti s bojom proti terorizmu (5);

N.

keďže prezident USA Obama zopakoval svoj záväzok o uzatvorení Guantánama, keď 23. mája 2013 oznámil, že znovu začne prepúšťanie väzňov a odvolá moratórium na prepustenie jemenských väzňov, ktorých návrat do Jemenu sa už považoval za bezpečný, a to napriek odporu v Kongrese USA; keďže úrady USA musia dodržať svoje medzinárodné záväzky a potrestať Roberta Seldona Ladyho;

O.

keďže v úvodnom vyhlásení, ktoré predniesla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová na 23. zasadnutí Rady pre ľudské práva (Ženeva, máj 2013), v ktorom citovala uvedené uznesenie Parlamentu z 11. septembra 2012 a žiadala „vierohodné a nezávislé vyšetrovanie“ ako „prvý dôležitý krok k zodpovednosti“, pričom vyzvala štáty, „aby to považovali za prioritu“;

P.

keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Ben Emmerson vo výročnej správe za rok 2013 (6) citoval dokument Parlamentu a podporil niektoré odporúčania z jeho uznesenia z 11. septembra 2012;

1.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada, Komisia, vlády členských, kandidátskych a pridružených štátov, NATO a orgány Spojených štátov neuskutočnili odporúčania uvedené v uznesení EP z 11. septembra 2012, najmä pokiaľ ide o vážne porušovanie základných práv, ktorým boli postihnuté obete programov CIA;

2.

domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programami CIA umožnila, aby sa v rámci protiteroristických politík EÚ a USA pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ukázali programy masového sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a činnosti orgánov sledovania v rôznych členských štátoch, ktoré v súčasnosti skúma Parlament;

3.

opakuje svoju výzvu členským štátom, ktoré si nesplnili svoju pozitívnu povinnosť uskutočniť nezávislé a účinné vyšetrovanie, aby vyšetrili porušovanie ľudských práv s prihliadnutím na všetky novo získané dôkazy a zverejnili všetky potrebné informácie o všetkých podozrivých lietadlách spojených s CIA na ich území; vyzýva členské štáty, aby zvážili najmä to, či došlo na ich území k operáciám, pri ktorých boli osoby zadržiavané v tajných zariadeniach v rámci programu CIA; vyzýva príslušné členské štáty (Francúzsko, Taliansko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Švédsko), aby odpovedali na listy, ktoré im zaslala skupina expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures);

4.

naliehavo žiada Litvu, aby znovu otvorila trestné vyšetrovanie týkajúce sa tajných väzníc CIA a dôkladne prešetrila všetky konkrétne dôkazy, ktoré boli zverejnené, najmä pokiaľ ide o vec Abu Zubaydah proti Litve pred ESĽP; vyzýva Litvu, aby umožnila vyšetrovateľom dôkladne preskúmať sieť letov súvisiacich s odovzdávaním väzňov a spojiť sa s osobami, o ktorých sa vie, že organizovali tieto lety alebo sa ich zúčastnili; vyzýva orgány Litvy, aby súdne preskúmali väznicu a analyzovali záznamy o telefónnych hovoroch; nalieha, aby plne spolupracovala s ESĽP v prípadoch Abu Zubaydah proti Litve a Inštitút pre monitorovanie ľudských práv proti Litve; vyzýva Litvu, aby súvislosti s obnovením trestného vyšetrovania preskúmala žiadosti potenciálnych obetí o priznanie štatútu obetí/účasť na vyšetrovaní iných potenciálnych obetí; vyzýva Litvu, aby plne reagovala na žiadosti o informácie podané ostatnými členskými krajinami EÚ, a to najmä na žiadosť o informácie fínskeho ombudsmana týkajúce sa letu alebo letov, ktoré mohli spájať Fínsko a Litvu pri prípadnom odovzdávaní väzňov; nalieha na litovského generálneho prokurátora, aby uskutočnil trestné vyšetrovanie v súvislosti s oznámením Mustafa al-Hawsawiho;

5.

žiada rumunské orgány, aby urýchlene otvorili nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie s cieľom odhaliť, kde sa nachádzajú všetky chýbajúce dokumenty týkajúce sa parlamentného vyšetrovania; vyzýva Rumunsko, aby riadne plnilo svoje povinnosti týkajúce sa základných práv;

6.

vyzýva Poľsko, aby v prešetrovaní pokračovalo s väčšou transparentnosťou, a to najmä tým, že predloží dôkazy o konkrétnych prijatých opatreniach, umožní zástupcom obetí, aby ich účinne zastupovali, a umožní im uplatniť právo na prístup k všetkým relevantným utajovaným materiálom a právo konať v súvislosti so získanými materiálmi; vyzýva poľské orgány, aby potrestali každý prípadný štátny subjekt; žiada poľského generálneho prokurátora, aby urýchlene preskúmal žiadosť, ktorú podal Walid Bin Attash, a rozhodol o nej; žiada Poľsko, aby plne spolupracovalo s ESĽP, pokiaľ ide o veci Al Nashiri proti Poľsku a Abu Zubaydah proti Poľsku;

7.

žiada britské orgány, aby plne spolupracovali pri prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach a umožnili, aby sa v civilných veciach postupovalo transparentne a ukončilo sa vyšetrovanie a konanie týkajúce sa vydávania cudzích štátnych príslušníkov do zámoria; žiada britské orgány, aby vyšetrili vydávanie a mučenie zadržaných v zahraničí a zlé zaobchádzanie s nimi v súlade s normami ľudských práv;

8.

vyzýva talianske úrady, aby pokračovali vo svojom úsilí dosiahnuť spravodlivosť, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv zo strany CIA v Taliansku, a trvali na vydaní Roberta Seldona Ladyho a požadovali vydanie ďalších 22 amerických občanov odsúdených v Taliansku;

9.

povzbudzuje fínskeho ombudsmana, aby ukončil vyšetrovanie na základe transparentnosti a zodpovednosti, a nalieha na všetky vnútroštátne orgány, aby s ním pri tom plne spolupracovali; žiada Fínsko, aby vyšetrilo všetky nitky, ktoré spájajú fínske štátne subjekty s programom vydávania väzňov;

10.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že Komisia nereagovala vecne na odporúčania Parlamentu, a považuje listy, ktoré Komisia poslala členským štátom, za nedostatočné, pokiaľ ide o dosiahnutie zodpovednosti, vzhľadom na ich všeobecný charakter;

11.

opakovane pripomína Komisii tieto odporúčania:

12.

nalieha na litovské orgány, aby využili príležitosť, ktorú majú so zreteľom na predsedníctvo krajiny v Rade EÚ, a zabezpečili plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe Parlamentu a predložili túto otázku na program rokovania Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci ešte pred koncom litovského predsedníctva;

13.

opakovane pripomína Rade tieto odporúčania:

14.

vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojich viacročných programov prijatých po Štokholmskom programe zaradili osobitné opatrenia na zabezpečenie právneho štátu a zodpovednosti za porušovanie základných práv, a to najmä spravodajskými službami a orgánmi presadzovania práva; žiada Komisiu, aby problematiku zodpovednosti zaradila na program konferencie Assises de la Justice, ktorá sa bude konať v novembri 2013;

15.

pripomína, že v záujme zabezpečenia dôveryhodnosti Parlamentu je nevyhnutné výrazne posilniť jeho právo vyšetrovať prípady porušovania základných práv EÚ, ktorého súčasťou by mala byť plná právomoc vypočuť pod prísahou osoby zapojené do týchto programov vrátane osôb na ministerskej úrovni (7);

16.

žiada, aby Eurocontrol uznal, že údaje o letoch by sa nemali v žiadnom prípade považovať za utajované skutočnosti, podobne ako to urobil Americký federálny letecký úrad, a sprístupnil údaje, ktoré sú potrebné na účinné vyšetrovanie;

17.

očakáva, že z jeho vyšetrovania, ktoré sa týka programu sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a orgánov zapojených do sledovania v rôznych členských štátoch, vzídu opatrenia, ktoré umožnia účinný demokratický parlamentný dohľad nad spravodajskými službami so zreteľom na to, že demokratická kontrola týchto orgánov a ich činnosti prostredníctvom primeraného vnútorného, výkonného, nezávislého súdneho a parlamentného dohľadu je veľmi dôležitá;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ nedosiahli pokrok, pokiaľ ide o pristúpenie k Medzinárodnému dohovoru OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, s výnimkou Litvy, ktorá ho ratifikovala v auguste 2013; vyzýva 21 členských štátov, ktoré majú ešte tento dohovor ratifikovať, aby tak bezodkladne urobili;

19.

vyzýva Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, aby za svoju prioritu považovali ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT); vyslovuje poľutovanie nad veľmi obmedzenou podporou, ktorú poskytuje osobitný fond OPCAT pod správou OSN, a vyzýva členské štáty EÚ a Komisiu, aby podporili činnosť osobitného fondu prostredníctvom výrazných dobrovoľných príspevkov; naliehavo žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie zriadenia a fungovania národných mechanizmov prevencie v rámci OPCAT v tretích krajinách;

20.

žiada EÚ, aby starostlivo preskúmala pokrok, ktorý dosiahla Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko pri vykonávaní rozhodnutí ESĽP v prípade El-Masri proti Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, ktorý výbor ministrov teraz zaradil svojho rozšíreného postupu v rámci žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o pristúpenie; naliehavo žiada orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby začali trestné vyšetrovanie spoluviny štátnych orgánov v prípade El-Masriho a aby postavili zodpovedné osoby pred súd;

21.

vyzýva vládu USA na spoluprácu, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie alebo vydanie osôb v súvislosti s programom CIA; naliehavo vyzýva na ukončenie využívania drakonických ochranných nariadení, ktoré bránia právnym zástupcom väzňov z Guantánamo Bay, aby zverejnili informácie o ich tajnom zadržiavaní v Európe; nabáda vládu USA, aby realizovala svoj plán urýchlene uzavrieť väznicu Guantánamo Bay;

22.

naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o opätovné presídlenie zadržiavaných osôb prepustených z väznice Guantánamo, ktoré nepochádzajú z európskych krajín a ktoré nemožno repatriovať do ich domovských štátov pre hrozbu smrti, mučenia alebo krutého a neľudského zaobchádzania (8); žiada EÚ, aby oživila spoločné iniciatívy z roku 2009 tým, že zabezpečí rámec pre presídlenie väzňov z Guantánama do členských štátov EÚ, a aby s novým americkým osobitným vyslancom pre premiestňovanie väzňov z Guantánama Cliffordom Sloanom začala dialóg o konkrétnych plánoch spolupráce;

23.

vyzýva Agentúru pre bezpečnosť letovej prevádzky v Afrike a na Madagaskare, aby začala urýchlene spolupracovať s Parlamentom a poskytla požadované informácie o letových údajoch;

24.

vyzýva budúci Parlament (2014 – 2019), aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Parlamentu zveril dočasný výbor, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.