19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/41

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

—

so zreteľom na Dohodu z roku 1995 o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,

—

so zreteľom na Etický kódex pre zodpovedný rybolov prijatý Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na jej konferencii v októbri 1995,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením podpísaný v apríli 1992 v Bukurešti,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora a jeho protokoly podpísané v Barcelone vo februári 1976 a zmenené v júni 1995 v Barcelone,

—

so zreteľom na strategický akčný plán na ochranu životného prostredia a obnovu Čierneho mora prijatý v apríli 2009 v Sofii,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (1),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

—

so zreteľom na [časť VII o vonkajšej politike] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2013 z […] o spoločnej rybárskej politike (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. septembra 2009 s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia (COM(2009)0466),

—

so zreteľom na európsku susedskú politiku a súvisiace nástroje financovania,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 8. septembra 2010 s názvom Poznatky o mori 2020 – námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu (COM(2010)0461),

—

so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora na roky 2007 – 2013, ktorý Komisia prijala 14. augusta 2008,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast – príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0288/2013),

A.

keďže urbanizácia v Stredozemí môže do roku 2025 dosiahnuť 60 %, pričom tretina obyvateľstva bude sústredená v pobrežných oblastiach, čím sa zdvojnásobí dopyt po vode a rybolovných zdrojoch;

B.

keďže 30 % celosvetovej námornej dopravy prebieha po Stredozemnom mori;

C.

keďže Stredozemné more a Čierne more sa z oceánografického, rybolovného, environmentálneho a sociálno-ekonomického hľadiska vyznačujú osobitnými vlastnosťami;

D.

keďže riadenie morských a pobrežných oblastí má komplexný charakter a zúčastňujú sa na ňom rôzne súkromné a verejné orgány;

E.

keďže morské oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora majú veľmi nízku schopnosť obnovy vody (80 – 90 rokov v prípade Stredozemného mora a 140 rokov v prípade Čierneho mora), a preto sú veľmi citlivé na znečistenie morí;

F.

keďže približne 75 % populácií rýb v Stredozemnom mori sa využíva nadmerne;

G.

keďže právne predpisy upravujúce prístup plavidiel do rybolovných oblastí jednotlivých štátov sa líšia v závislosti od štátnej príslušnosti plavidla;

1.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že súperenie o čoraz obmedzenejšie populácie rýb a morské zdroje naberá na intenzite, čo vedie ku vzniku regionálneho napätia a možným sporom medzi pobrežnými štátmi o morské oblasti; v tejto súvislosti žiada, aby sa na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vynakladalo väčšie úsilie o zlepšenie regulácie prístupu ku zdrojom;

2.

nabáda všetky pobrežné štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o postupné zastavenie nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori a Čiernom mori, keďže ubúdanie populácií rýb zvýši potenciál konfliktov v tejto oblasti;

3.

vyjadruje silné presvedčenie, že mierové riešenie sporov týkajúcich sa morských oblastí a vymedzenie námorných hraníc v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín podľa práva EÚ a medzinárodného práva, predovšetkým Dohovoru OSN o morskom práve, je nevyhnutné pre dobrú správu oceánov;

4.

domnieva sa, že správa Stredozemného mora a Čierneho mora si vyžaduje väčšiu politickú súdržnosť a spoluprácu dotknutých pobrežných štátov; zdôrazňuje dôležitú úlohu dvojstrannej spolupráce a medzinárodných dohôd, keďže väčšina krajín v oblasti Čierneho mora a Stredozemného mora nepatrí medzi členské štáty EÚ, a teda nepodlieha právnym predpisom EÚ;

5.

víta úlohu Komisie pri podpore stabilnejšieho a štruktúrovanejšieho dialógu s nečlenskými štátmi ležiacimi na pobreží Stredozemného mora a Čierneho mora, pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnými populáciami v týchto oblastiach; povzbudzuje Komisiu, aby na tento účel pri zohľadnení regionálneho prístupu zintenzívnila svoje úsilie;

6.

vyjadruje presvedčenie, že správa v oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora vytvára príležitosti z hľadiska medzinárodných vzťahov a účinnej správy tohto regiónu;

7.

zdôrazňuje, že súperenie o nižšie úrovne populácií rýb a morských zdrojov môže viesť k vzniku napätia vo vzťahu k tretím krajinám; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali na zaistení monitorovania, kontroly, ochrany a bezpečnosti pobrežných a teritoriálnych vôd, výhradných hospodárskych zón, podmorských plytčín, námornej infraštruktúry a morských zdrojov; konštatuje, že EÚ by si v tomto ohľade mala zachovať vysoký politický profil a mala by sa snažiť predchádzať medzinárodným nezhodám;

8.

naliehavo vyzýva EÚ, aby svoje diplomatické zdroje využila na to, aby podporovala dialóg medzi členskými štátmi a tretími krajinami a tým zabezpečila, že si budú ctiť zásady spoločnej rybárskej politiky EÚ, a aby monitorovala dodržiavanie týchto pravidiel; zdôrazňuje, že kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ by predovšetkým mali rešpektovať zásady rybárskej politiky EÚ, ako aj príslušné právo EÚ a medzinárodné právo vzťahujúce sa na rybolovné činnosti;

9.

poznamenáva, že iba tri krajiny z 21 stredomorských štátov zatiaľ nepodpísali ani neratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve; žiada Komisiu, aby naliehala na tieto krajiny, a to predovšetkým na kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, aby sa stali zmluvnými stranami dohovoru a vykonávali ho ako neoddeliteľnú súčasť regulačného rámca EÚ v oblasti námorných záležitostí;

10.

vyzýva Komisiu a tretie krajiny, aby so zreteľom na cezhraničný rozmer rybolovu a migračný charakter niektorých druhov rozvinuli regionálny prístup k ochrane rýb a k rybolovu vo vodách Stredozemného mora a Čierneho mora; v tomto ohľade zdôrazňuje dôležitú úlohu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) pri zabezpečovaní rovnakých podmienok a ako regionálneho fóra pre zabezpečenie udržateľného rybolovu v Čiernom mori;

11.

zdôrazňuje potrebu ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja v týchto oblastiach, ako aj potrebu zvýšeného úsilia pri správe a kontrole morí v súlade s medzinárodným právom, predovšetkým Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, ako prostriedkov zvýšenej ochrany životného prostredia v pobrežných a morských oblastiach;

12.

domnieva sa, že integrovaná námorná politika a najmä námorné priestorové plánovanie môžu zohrávať hlavnú úlohu pri predchádzaní konfliktom medzi členskými štátmi EÚ, ako aj tretími krajinami;

13.

nabáda členské štáty, aby zaviedli integrovaný manažment pobrežnej zóny a námorné priestorové plánovanie, pokiaľ ide o výrobu energie prostredníctvom veterných zariadení na mori, kladenie podmorských káblov a potrubí, námornú dopravu, rybolov a akvakultúru a vytváranie oblastí na opätovné zarybňovanie, v rámci stratégie pre tzv. modrý rast a existujúcich dohôd so susednými krajinami vrátane tretích krajín, ktoré ležia pri rovnakom regionálnom mori;

14.

povzbudzuje vytvorenie námorných zón, predovšetkým výhradných hospodárskych zón a chránených morských oblastí, ktoré nielen zlepšia ochranu rybolovných zdrojov a hospodárenie s nimi mimo teritoriálnych vôd, ale takisto podporia udržateľné rybolovné zdroje, uľahčia kontrolu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a boj proti nemu a zároveň zlepšia morské hospodárstvo v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tomto ohľade poskytla členských štátom primerané usmernenia a podporu a zabezpečila ich koordináciu;

15.

vyzýva Komisiu, aby o týchto otázkach ďalej uvažovala s cieľom zaistiť jednotnosť relevantných politických oblastí EÚ, a to predovšetkým spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky, a aby prostredníctvom posilnenej spolupráce a dialógu podporovala túto jednotnosť a rovnaké podmienky tak v EÚ, ako aj vo vzťahu k susedným partnerským krajinám;

16.

poukazuje na dôležitosť hodnotenia populácií a žiada posilnenú spoluprácu vedeckých inštitúcií v oboch morských oblastiach vrátane vzájomnej výmeny vedeckých údajov a informácií; vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala podporovať, stimulovať a uľahčovať spoločné úsilie a spoluprácu vedeckých tímov EÚ s ich partnermi z ostatných zúčastnených nečlenských štátov; v tomto ohľade víta iniciatívu Znalosti o morskom prostredí 2020, ktorej zámerom je sprístupňovať údaje o morskom prostredí širokému počtu potenciálne zainteresovaných strán vrátane verejnosti, priemyselných, vzdelávacích a výskumných orgánov a občianskej spoločnosti;

17.

žiada zaviesť zdokonalený systém monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými činnosťami v rámci integrovanej perspektívy s cieľom posilniť ochranu ekosystému v oboch morských oblastiach v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, predovšetkým s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, čím sa účinnejšie prispeje k dlhodobému udržateľnému využívaniu populácií rýb a boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.