19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/2

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý bol otvorený na podpis 9. decembra 2003 v Meride,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol otvorený na podpis 17. decembra 1997 v Paríži, a na odporúčania, ktoré ho dopĺňajú,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté na 3179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 8. mája 2001 s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (COM(2001)0252),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na súbor dokumentov Rady o uplatňovaní otázky ľudských práv a rodovej rovnosti v európskej bezpečnostnej a obrannej politike (1), a najmä na dokument Rady s názvom Všeobecné normy správania pre operácie EBOP (dok. 08373/3/2005),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na celosvetový akčný plán s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. októbra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

—

so zreteľom na správu Európskej investičnej banky (EIB) s názvom Politika v oblasti prevencie korupcie, podvodov, tajných dohôd, nátlaku, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj v oblasti odrádzania od týchto javov, v činnosti Európskej investičnej banky (tzv. politika EIB v oblasti boja proti podvodom) prijatú v roku 2008,

—

so zreteľom na politiku a postupy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v oblasti presadzovania, ktoré nadobudli účinnosť v marci 2009,

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (HR/PUB/11/04),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (3),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv prijaté na 2914. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008,

—

so zreteľom na Dokument z Montreux o príslušných medzinárodných právnych záväzkoch a osvedčených postupoch štátov, ktoré sa týkajú činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností počas ozbrojených konfliktov, prijatý v Montreaux 17. septembra 2008,

—

so zreteľom na trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktorý bol otvorený na podpis 27. januára 1999, a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktorý bol otvorený na podpis 4. novembra 1999, a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999 a ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté 26. –27. novembra 2012,

—

so zreteľom na parížske zásady pre národné inštitúcie pre ľudské práva (4),

—

so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky (5),

—

so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (6),

—

so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact (7),

—

so zreteľom na medzinárodný kódex správania pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb,

—

so zreteľom na zmluvu o obchode so zbraňami prijatú na záverečnej konferencii Organizácie Spojených národov o zmluve o obchode so zbraňami, ktorá sa konala 18. – 28. marca 2013 v New Yorku (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0250/2013),

A.

keďže korupciu možno definovať ako zneužívanie zverenej právomoci na účely individuálneho alebo kolektívneho, priameho alebo nepriameho osobného zisku a keďže korupčné konanie zahŕňa trestné činy podplácania, sprenevery, ovplyvňovania, zneužitia funkcie a nezákonného obohacovania sa, ako je vymedzené v UNCAC; keďže s korupciou sú úzko späté podvody, vydieranie, zneužívanie rozhodovacej právomoci, zvýhodňovanie, nepotizmus, klientelizmus a nezákonné politické príspevky; keďže korupcia môže byť spojená s organizovanou trestnou činnosťou, ktorá sa odohráva pod kolektívnym vedením súbežne s verejnou mocou, a to najmä v prípade, že orgány nie sú schopné presadzovať právo;

B.

keďže korupcia vedie k pretrvávaniu a zhoršovaniu nerovnakých, nespravodlivých a diskriminačných výsledkov, pokiaľ ide o rovnaké uplatňovanie ľudských práv, či už občianskych, politických a hospodárskych alebo sociálnych a kultúrnych práv; keďže korupcia môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a neprimerane postihuje najviac znevýhodnené a marginalizované skupiny v spoločnosti, a to tým, že im znemožňuje mať rovnaký prístup k účasti na politickom živote, k verejným službám, spravodlivosti, bezpečnosti, pozemkom, pracovným miestam, vzdelaniu, zdraviu a bývaniu, a keďže korupcia osobitne vplýva na pokrok, pokiaľ ide o ukončenie diskriminácie, rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, pretože obmedzuje možnosti žien domáhať sa svojich práv;

C.

keďže korupcia môže poškodzovať hospodársky rozvoj štátov tým, že v niektorých prípadoch bráni obchodu a investíciám;

D.

keďže korupcia je súčasťou zásady dobrej správy vecí verejných, tak ako je presadzovaná a vymedzená v článku 9 ods. 3 a článku 97 dohody z Cotonou;

E.

keďže korupčné konanie a porušovanie ľudských práv sú zvyčajne späté so zneužitím moci, nedostatočným vyvodzovaním zodpovednosti a inštitucionalizáciou rôznych foriem diskriminácie; keďže ku korupcii dochádza vždy častejšie tam, kde sa ľudské práva nedostatočne presadzujú alebo sa nepresadzujú vôbec, a keďže korupcia často znižuje účinnosť inštitúcií a subjektov, ktoré za normálnych okolností vykonávajú kontrolu a zabezpečujú rovnováhu a majú zaisťovať dodržiavanie zásad demokracie a ľudských práv, ako sú parlamenty, orgány presadzovania práva, súdny a právny systém a občianska spoločnosť;

F.

keďže korupcia je zvyčajne hlboko zakorenená v mentalite spoločností, ktorými preniká, a akékoľvek úsilie o boj proti nej by sa malo sústreďovať predovšetkým na vzdelávací systém so zameraním na osoby v čo najranejšom veku;

G.

keďže štáty niekedy nekonajú, pokiaľ ide o predchádzanie korupcii vo verejnom a súkromnom sektore alebo jej trestanie, čo je v rozpore s ich medzinárodnými záväzkami podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iných príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov v oblasti ľudských práv;

H.

keďže korupcia skresľuje objem a skladbu vládnych výdavkov, čím vážne narúša možnosti štátu využiť v čo najväčšej miere dostupné zdroje s cieľom plne uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a keďže korupcia odvádza veľké sumy finančných prostriedkov z investícií do hospodárstva, a tak bráni zotavovaniu krajín, ktoré majú ekonomické problémy, vrátane členských štátov EÚ;

I.

keďže korupcia osôb s veľkou zodpovednosťou môže vyvolať veľkú neistotu a nestabilitu v príslušných štátoch, ktorá ohrozuje aj samotný štát;

J.

keďže podľa Svetovej banky korupcia predstavuje 5 % celosvetového HDP (2,6 bilióna USD), pričom v podobe úplatkov sa každoročne vyplatí viac než 1 bilión USD; a keďže korupcia zvyšuje náklady podnikania na celosvetovej úrovni až o 10 % a náklady na verejné obstarávanie v rozvojových krajinách až o 25 % (9);

K.

keďže Svetová banka odhaduje, že prostredníctvom korupcie na vysokých miestach sa z verejných rozpočtov rozvojových krajín odcudzí a v zahraničí ukryje 20 – 40 miliárd USD, čo zodpovedá 20 – 40 % oficiálnej rozvojovej pomoci (10);

L.

keďže v rokoch 2000 – 2009 rozvojové krajiny stratili kvôli nezákonným finančným tokom 8,44 bilióna USD, čo je desaťkrát viac, než získali v podobe zahraničnej pomoci; keďže za posledné desaťročie rozvojové krajiny prichádzali o 585,9 miliardy USD ročne prostredníctvom nezákonných tokov; keďže finančné prostriedky odcudzené každý rok prostredníctvom korupcie by postačili na to, aby sa 80-krát nasýtili hladujúci ľudia vo svete, zatiaľ čo úplatky a krádeže zvyšujú celkové náklady projektov na zaistenie bezpečnej pitnej vody a hygieny na celom svete až o 40 % (11);

M.

keďže vzhľadom na to, že korupcia ohrozuje konsolidáciu demokracie a presadzovanie ľudských práv, predstavuje naďalej hlavnú príčinu a katalyzátor konfliktov, rozsiahleho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a beztrestnosti v rozvojových krajinách a keďže súčasný stav korupcie a nezákonného obohacovania sa na pozíciách štátnej moci viedol k získavaniu a udržiavaniu moci, ako aj k vytváraniu nových milícií a k šíreniu násilia;

N.

keďže korupcia v súdnictve je v rozpore so zásadou nediskriminácie, s prístupom k spravodlivosti a s právom na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy, ktoré napomáhajú pri presadzovaní všetkých ostatných ľudských práv, a keďže korupcia vážne narúša nezávislosť, spôsobilosť a nestrannosť justície a verejnej správy, čím vyvoláva nedôveru vo verejné inštitúcie, oslabuje uplatňovanie zásad právneho štátu a podnecuje násilie;

O.

keďže poskytovanie verejných služieb dáva štátom možnosť napĺňať ich medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv vo forme zabezpečenia dodávok vody, potravín, zdravia, vzdelania, bývania, bezpečnosti a poriadku ako prvkov ľudského rozvoja a keďže verejné obstarávanie je živnou pôdou pre korupciu v prípade nedostatočnej otvorenosti, transparentnosti, informovanosti, hospodárskej súťaže, stimulov, jasných pravidiel a predpisov, ktoré sa prísne presadzujú, a neexistencie nezávislých mechanizmov monitorovania a uvaľovania sankcií;

P.

keďže rozšírená korupcia a chýbajúca transparentnosť, prístup k informáciám a neobmedzená účasť na rozhodovaní bránia občanom v tom, aby brali vlády a politických predstaviteľov na zodpovednosť a zabezpečili tak, že sa príjem spojený s prieskumom zdrojov a trhu použije na zaistenie ich ľudských práv; keďže vlády sú povinné vyvíjať maximálne úsilie v záujme boja proti korupcii vo verejných a súkromných podnikoch;

Q.

keďže obhajcovia ľudských práv, médiá, organizácie občianskej spoločnosti, odbory a investigatívni novinári zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti korupcii tým, že kontrolujú verejné rozpočty, monitorujú činnosť vlád a veľkých – predovšetkým nadnárodných – spoločností a financovanie politických strán, ponúkajú svoje skúsenosti a odborné znalosti v oblasti budovania kapacít a žiadajú transparentnosť a zodpovednosť; keďže novinári, ktorí informujú o korupcii a organizovanom zločine sú stále viac terčom útokov a prenasledovania zo strany organizovaných zločineckých skupín, tzv. paralelných veľmocí a verejných orgánov, a to najmä v rozvojových krajinách;

R.

keďže slobodná a nezávislá tlač a médiá na internete aj mimo neho majú zásadný význam pre zaistenie transparentnosti a kontroly, ktoré sú potrebné pre boj proti korupcii, a to tým, že vytvárajú platformu pre odhaľovane korupcie a poskytujú občanom a spoločnosti prístup k informáciám;

S.

keďže otvorené údaje a otvorená vláda posilňujú postavenie občanov tým, že im poskytujú prístup k informáciám o vládnom rozpočte a výdavkoch;

T.

keďže informátori sú aj napriek veľkému osobnému riziku nevyhnutní na odhaľovanie korupcie, podvodov, zlého hospodárenia a porušovania ľudských práv a keďže nedostatočná ochrana pred odplatou, kontroly informácií, právne predpisy o ohováraní a urážke na cti a nenáležité vyšetrovanie tvrdení informátorov môžu odradiť ľudí od toho, aby hovorili otvorene, a často môžu ohroziť ich osobnú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť ich rodín; keďže EÚ má povinnosť chrániť ich najmä pomocou čo najúčinnejšieho využívania nástrojov spolupráce, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

U.

keďže núdzové situácie a prichádzajúca pomoc poskytujú príležitosti na korupciu kvôli povahe týchto činností a zložitosti krokov a subjektov, ktoré ich vykonávajú, a keďže tieto „príležitosti“ zahŕňajú podplácanie, obštrukcie, vydieranie zamestnancov organizácií poskytujúcich pomoc, pochybenia zamestnancov organizácií poskytujúcich pomoc, podvody, nesprávne vedenie účtovníctva, spreneveru získanej pomoci a zneužívanie osôb v núdzi a živia všeobecný pocit beznádeje vo vzťahu k akýmkoľvek verejným orgánom; keďže zneužitie humanitárnej pomoci je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva;

V.

keďže 25 % všetkých vyšetrovaní, ktoré začal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), sa týka európskej vonkajšej pomoci tretím krajinám, a keďže v dôsledku týchto vyšetrovaní sa získalo späť 17,5 milióna EUR (12);

W.

keďže pomoc EÚ pre rozvojové krajiny môže vyjsť nazmar bez zavedenia systému, ktorý bude zahŕňať vykonávanie riadnych kontrol a zabezpečovanie rovnováhy v prijímajúcich krajinách, ako aj úplne nezávislé monitorovanie celého systému spojeného s využívaním finančných prostriedkov;

X.

keďže európske verejné banky, ktoré sú inštitúciami EÚ (EIB) alebo ktorých väčšinu akcionárov tvoria členské štáty EÚ (EBOR), sú údajne pri svojom pôsobení za hranicami Európskej únie zapletené do korupčných škandálov;

Y.

keďže darcovia pomoci a medzinárodné finančné inštitúcie ako Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF) by mali podporovať skutočnú reformu správy vecí verejných v dlžníckych krajinách a prispievať k účinnému boju proti korupcii, a to aj kritickým posudzovaním a riešením preukázaných rizík korupcie a znehodnocovania ľudských práv spojených s mnohými opatreniami zavedenými v súvislosti s programami štrukturálnych zmien, ako je privatizácia štátnych podnikov a zdrojov;

Z.

keďže obchodovanie s ľuďmi vo veľkej miere závisí od zložitých skorumpovaných sietí, ktoré zahŕňajú všetky zložky vlády, verejnej správy, presadzovania práva a súkromného sektora v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia obetí, a keďže korupcia oslabuje účinok činností subjektov bojujúcich proti obchodovaniu s ľuďmi vzhľadom na to, že k nej dochádza v radoch polície a justičných pracovníkov, pri zatýkaní a stíhaní páchateľov a pri poskytovaní právnej pomoci a ochrany svedkov obetiam obchodovania s ľuďmi;

AA.

keďže korupcia a závažné pochybenia ozbrojených síl, sektora obrany, orgánov presadzovania práva a mierových síl vážne ohrozujú život, fyzickú integritu, ochranu, slobodu a práva občanov v rozvojových krajinách a keďže sektor obrany a zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany sa naďalej vyznačujú neprijateľnou úrovňou korupcie a sú zvlášť udržiavané v tajnosti z dôvodu národnej bezpečnosti; keďže zadávanie zákaziek na dodávky zariadení bezpečnostnej ochrany by sa malo dôkladne kontrolovať;

AB.

keďže miera využívania súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností verejnými aj súkromnými subjektmi za posledných dvadsať rokov exponenciálne narástla a keďže tieto spoločnosti vzhľadom na povahu svojej činnosti mimoriadne ľahko podliehajú korupcii a boli obvinené z vážneho porušovania ľudských práv, a to aj napriek tomu, že pôsobia väčšinou v oblasti, ktorá je mimo prísneho dohľadu, a nezodpovedajú sa verejnosti, čo sa od ozbrojených síl väčšinou vyžaduje;

AC.

keďže miera vykonávania, využívania a účinnosti mechanizmov vzájomnej právnej pomoci a vymáhania majetku podľa kapitoly IV a V UNCAC zostáva medzi zmluvnými stranami dohovoru UNCAC naďalej nízka a keďže tieto zmluvné strany musia ešte v plnej miere splniť svoje záväzky týkajúce sa medzinárodnej spolupráce vyplývajúce z kapitoly IV („Medzinárodná spolupráca“) a V („Vymáhanie majetku“) dohovoru a konkrétnejšie musia ešte dostatočne splniť svoje záväzky v oblasti vzájomnej právnej pomoci podľa článku 46 UNCAC;

AD.

keďže slabo regulovaný a neprehľadný celosvetový obchod s konvenčnými zbraňami a muníciou podnecuje konflikty, korupciu, chudobu, porušovanie ľudských práv a beztrestnosť;

AE.

keďže ku korupcii na najvyšších miestach dochádza v rozvojových krajinách väčšinou s napomáhaním, ba dokonca s priamou podporou zo strany určitých podnikateľov, právnikov, finančných inštitúcií a verejných činiteľov v rozvinutých krajinách vrátane členských štátov EÚ a keďže tieto inštitúcie a korporácie poskytli, očividne nerešpektujúc nariadenie proti praniu špinavých peňazí prijaté na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, kanály na legalizáciu príjmov z korupcie v rozvinutých a rozvojových krajinách, na vytvorenie neprehľadných štruktúr a na ukrytie majetku v jurisdikciách umožňujúcich utajovanie informácií;

AF.

keďže prístup k protikorupčným politikám založený na ľudských právach posilňuje všeobecné povedomie o tom, že korupcia má okrem verejných finančných prostriedkov vplyv aj na individuálne práva a príležitosti občanov; keďže úzka spolupráca medzi medzinárodnými protikorupčnými hnutiami a hnutiami za ľudské práva zvýši povedomie verejnosti a nastolí požiadavku na otvorenosť, zodpovednosť a spravodlivosť a keďže spojenie korupčného konania s porušovaním ľudských práv vytvorí nové možnosti, ako konať, najmä v prípadoch, keď proti korupcii možno bojovať pomocou existujúcich národných, regionálnych a medzinárodných mechanizmov monitorovania dodržiavania ľudských práv;

1.

domnieva sa, že EÚ môže získať dôveryhodné a vplyvné vedúce postavenie v boji proti korupcii len vtedy, ak bude primerane riešiť problémy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v rámci vlastných hraníc; v tejto súvislosti víta správu EÚ o boji proti korupcii, ktorú má predložiť Komisia; dúfa, že určenie oblastí v členských štátoch náchylných na korupciu, ktoré vykoná Komisia, pomôže zintenzívniť úsilie v oblasti boja proti korupcii, uľahčiť výmenu najlepších postupov, identifikovať trendy v EÚ a podnietiť partnerskú výmenu skúseností a dôkladnejšie dodržiavanie záväzkov prijatých na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby predložila politické iniciatívy EÚ v oblasti boja proti korupcii, ako napríklad akčný plán EÚ proti korupcii;

2.

v tejto súvislosti víta opätovné prerokovanie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorého cieľom je fakticky ukončiť uplatňovanie bankového tajomstva; domnieva sa, že posilnenie regulácie a transparentnosti, pokiaľ ide o obchodné registre a registre trustov vo všetkých členských štátoch EÚ, je nevyhnutnou podmienkou boja proti korupcii v EÚ, ako aj v tretích krajinách; domnieva sa, že predpisy EÚ by mali nariaďovať povinnú registráciu všetkých právnych štruktúr a údajov o ich konečnom vlastníctve, ako aj zverejňovanie týchto informácií na internete s elektronickým označením a vo formáte, ktorý umožní ich vyhľadanie, aby boli bezplatne prístupné;

3.

zastáva názor, že EÚ by mala nasledovať príklad Spojených štátov, ktoré schválili zákon o právnej zodpovednosti za Sergeja Magnitského z roku 2012, a prijať podobný právny predpis na úrovni EÚ ako modelový a operačný rámec stanovujúci prepojenosť medzi korupciou a porušovaním ľudských práv; vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie, ktorým sa stanoví spoločný zoznam EÚ s menami úradníkov zapletených do smrti Sergeja Magnitského, následného krytia súdnymi orgánmi a pokračujúceho nepretržitého prenasledovania jeho rodiny; dodáva, že toto rozhodnutie Rady by malo zaviesť pre uvedených úradníkov cielené sankcie, ako napríklad zákaz vydávania víz v celej EÚ a príkaz na zmrazenie všetkých finančných aktív, ktoré oni sami alebo ich najbližší príbuzní môžu mať v Európskej únii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán s cieľom vytvoriť mechanizmus na zostavenie zoznamu a uloženie podobných cielených sankcií úradníkom v tretích krajinách (vrátane policajtov, prokurátorov a sudcov), ktorí boli zapojení do vážneho porušovania ľudských práv a súdnych manipulácií namierených proti informátorom, novinárom informujúcim o korupcii a aktivistom v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že kritériá na zahrnutie mien do zoznamu by mali byť založené na dobre zdokumentovaných, zhodujúcich sa a nezávislých zdrojoch a presvedčivých dôkazoch, pričom dané osoby by mali mať k dispozícii mechanizmy nápravy;

4.

v plnej miere podporuje záväzok EÚ zahrnúť do všetkých fáz svojich rozvojových politík koncepciu demokratickej zodpovednosti, teda účinnej a plnej účasti ľudí na navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní rozvojových stratégií a politík darcov a partnerských vlád; zastáva názor, že takáto politika podporuje účasť príjemcov programu, a preto prispieva k lepšiemu monitorovaniu a vyvodzovaniu zodpovednosti v boji proti korupcii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali zásadu, že ich programy rozvojovej pomoci budú podmienené dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti korupcie, a aby do zmlúv o verejnom obstarávaní začlenili doložku o boji proti korupcii, ako to odporúča OECD; žiada, aby Komisia naďalej podporovala vysokú úroveň transparentnosti pomoci v digitálnych, strojovo čitateľných formátoch a uplatňovala spoločnú normu s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť tak s inými darcami, ako aj – najmä – v súlade s potrebami prijímajúcich vlád;

5.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie toho, aby sa kombinovaním nástrojov zvýšila účinnosť finančných prostriedkov venovaných na rozvoj, je nutné preskúmať správu týchto nástrojov s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť kritérií výberu projektov a zodpovednosť voči spoločnosti ako celku; pripomína, že stanovenie kritického počtu minimálnych požiadaviek kladených na výber, monitorovanie a hodnotenie projektov by mohlo uľahčiť porovnateľnosť a poskytnúť jednotný základ pre informácie o fungovaní operácií; konštatuje, že by sa mali systematicky podávať správy o pokroku a vývoji, aby sa odôvodnilo využívanie prostriedkov pomoci na základe kombinovania nástrojov, a to nielen voči darcom a príslušným európskym finančným inštitúciám, ale aj voči verejnosti;

6.

zastáva názor, že Komisia by do postupov zadávania zákaziek na realizáciu projektov financovaných EÚ mala zaviesť najvyššie stupne integrity, najmä presadzovaním väčšej dostupnosti výziev na predkladanie ponúk pre miestne organizácie; zdôrazňuje, že prínosom pre prístup k verejnému obstarávaniu založený na ľudských právach je účasť širšieho spektra subjektov, najmä subjektov ovplyvnených predkladaním ponúk (ako sú združenia vlastníkov pozemkov a znevýhodnené skupiny); domnieva sa, že prístup k verejnému obstarávaniu založený na ľudských právach tiež nabáda orgány k posilneniu postavenia znevýhodnených skupín tak, aby sa mohli samy zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania, a k rozšíreniu kritérií, podľa ktorých sú spoločnosti hodnotené pri postupoch verejného obstarávania; pripomína, že monitorovanie výsledkov projektov v spolupráci s občianskou spoločnosťou a branie miestnych orgánov na zodpovednosť sú nevyhnutné činnosti na zistenie toho, či sú finančné prostriedky EÚ náležite vynakladané; naliehavo vyzýva Komisiu, aby projekty nezadávala dodávateľom, ktorých koneční vlastníci nie sú známi alebo ktorých podniková štruktúra im umožňuje ľahko sa zapájať do transferového oceňovania;

7.

naliehavo žiada EÚ, aby prehĺbila transparentnosť podporou vytvárania celosvetového systému sledovania prísľubov pomoci, aby bolo možné vyžadovať od krajín, ktoré sú darcami pomoci, dodržanie ich prísľubov pomoci a aby mohli zodpovedať za projekty, inštitúcie alebo skupiny, ktoré podporujú;

8.

navyše pripomína, že pri vykonávaní projektov financovaných EÚ je potrebné predchádzať korupčným metódam, ako je okrem iného inflácia nákladov na projekt, platby na fiktívne projekty a pre fiktívnych pracovníkov, nenáležité a korupčné uplatňovanie ekonomických a/alebo priemyselných kompenzácií, otvorené kradnutie štátnych finančných prostriedkov, prehnané cestovné výdavky a úplatky; preto trvá na tom, že treba monitorovať celý reťazec financovania EÚ vrátane tvorby politiky a regulácie, plánovania a rozpočtovania, financovania, daňových transferov, riadenia a vývoja programov, predkladania ponúk a zadávania verejných zákaziek, výstavby, prevádzky a údržby a platieb za služby;

9.

navrhuje, aby Komisia zverejnila mechanizmy úradu OLAF pre oznamovanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ zo strany účastníkov verejných súťaží a príjemcov pomoci EÚ a aby vypracovala usmernenia politiky týkajúce sa zaobchádzania s informáciami poskytnutými informátormi, pokiaľ ide o spomínané zneužívanie finančných prostriedkov EÚ v tretích krajinách, a umožnila tak vykonávanie riadnej kontroly a poskytovanie spätnej väzby a ochrany pred odplatou, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a najmä žien, v mnohých rozvojových krajinách, pretože najmä ony sú náchylné k tomu stať sa terčom korupcie a spolupracovať pri jej odhaľovaní, ale sú aj viac zraniteľné a odcudzované za spoluprácu;

10.

zdôrazňuje, že EÚ musí vyzdvihnúť dôležitosť uplatňovania práva na účasť a práva na prístup k informáciám a mechanizmom zodpovedania sa verejnosti, ako sú otvorené údaje, ako hlavných zásad demokracie na všetkých platformách pre dialóg s tretími krajinami vrátane dialógov o bilaterálnych vzťahoch a dialógov na najvyššej úrovni; zdôrazňuje, že v tomto smere je životne dôležitá sloboda tlače a médií na internete aj mimo neho; navrhuje, aby EÚ financovala projekty v tretích krajinách s cieľom podporiť presadzovanie týchto zásad, najmä v krajinách v procese demokratizácie, pričom je nutné zabezpečiť uplatňovanie rodového hľadiska, zaistiť, aby sa do týchto projektov zapájala občianska spoločnosť a najmä obhajcovia ľudských práv, odborové organizácie, ženy a obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva, a pomôcť pri tvorbe právnych predpisov na účinnú ochranu informátorov;

11.

v tejto súvislosti poznamenáva, že EÚ musí ísť príkladom; trvá na tom, aby sa EÚ a jej členské štáty aktívne zapájali do medzinárodných iniciatív za lepšiu rozpočtovú transparentnosť, ako je Open Government Partnership (Partnerstvo za otvorené vládnutie), Open Budget Initiative (Iniciatíva za otvorený rozpočet) a International Aid Transparency Initiative (Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci), a tak presadzovali takúto účasť u partnerských krajín ako základnú požiadavku medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;

12.

vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie vymedzenia pojmu obhajca ľudských práv v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv, aby zahŕňal aktivistov proti korupcii, investigatívnych novinárov a najmä informátorov;

13.

poukazuje na skutočnosť, že EÚ ako vedúci svetový darca by mala nasledovať a rozširovať nedávne prípady prepájania poskytovania vonkajšej pomoci EÚ s rozpočtovými reformami zameranými na zabezpečenie väčšej transparentnosti, prístupu k údajom a postupov účasti a zladiť hlavné zásady slúžiace na tento účel s ostatnými darcami; zastáva názor, že EÚ by mala v rámci prístupu založeného na podnetoch stanoviť jasné a verejné štandardy a kritériá pre prijímajúce vlády, aby sprístupnili svoje rozpočtové postupy a prostredníctvom odbornej prípravy alebo technickej pomoci zahrnuli do svojho úsilia transparentnosť, účasť verejnosti a prvky dohľadu; naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala a podporovala rozvoj priaznivého prostredia pre orgány dohľadu v rozvojových krajinách (vrátane parlamentov, dvorov audítorov, OOS a médií) na vykonávanie ich hlavných funkcií a tým na boj proti korupcii;

14.

na druhej strane upozorňuje, že EÚ by mala využívať rámec tzv. rozšírených partnerstiev s tretími krajinami na to, aby režimy, v ktorých je zakorenená korupcia, účinne donútila prijať reformy v záujme uplatňovania uvedených zásad; zastáva názor, že politický dialóg, tlak a spolupráca zo strany EÚ smerujúce k potrebe reformy by mali byť viditeľné a transparentné a mali by zahŕňať primerané a ambiciózne monitorovacie mechanizmy; nazdáva sa, že EÚ by mala verejne odsúdiť prijímanie zákonov, ktoré obmedzujú slobodu médií a činnosti občianskej spoločnosti, čo sú základné kamene vyvodzovania zodpovednosti, a že by mala vypracovať stratégie s cieľom upraviť vzťahy s týmito krajinami tak, aby viditeľným spôsobom prispievali k reforme; zdôrazňuje, že v dohodách s tretími krajinami treba jasne vymedziť a dodržiavať doložky o ľudských právach, ktoré by v prípade hrubého porušenia ľudských práv umožnili pozastaviť platnosť akejkoľvek dohody o partnerstve;

15.

podporuje väčšiu transparentnosť rozhodovania o investovaní európskych verejných prostriedkov, najmä v projektoch EIB a EBOR, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva; naliehavo žiada EIB a EBOR, aby posilnili svoje politiky v oblasti boja proti podvodom a korupcii, s cieľom zaistiť úplnú transparentnosť investícií za hranicami Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EIB a EBOR potvrdili svoju vôľu vyhýbať sa rizikovým investíciám, najmä cez finančných sprostredkovateľov, zaujať prístup založený na hodnotení rizika a zlepšiť posudzovanie vplyvu projektov, ktoré podporujú, na ľudské práva, a to nad rámec náležitého preverovania všetkých operácií svojich klientov, pokiaľ ide o ľudské práva a integritu; zastáva názor, že by sa mala venovať osobitná pozornosť zaisteniu účasti verejnosti, ako aj bezplatných, vopred uskutočnených a informovaných konzultácií s dotknutými komunitami vo všetkých etapách plánovania, uskutočňovania, monitorovania a hodnotenia financovaných projektov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby využili svoj vplyv ako výhradní členovia EIB a hlavní akcionári EBOR na podporu významnej reformy týchto inštitúcií, ktorá by umožnila väčšiu demokratickú kontrolu ich rozhodnutí a zodpovednosť;

16.

domnieva sa, že medzinárodné finančné inštitúcie ako MMF a skupina Svetovej banky by mali v rámci opatrení navrhnutých dlžníckym krajinám prostredníctvom programov štrukturálnych zmien vykonávať okrem posúdenia ich vplyvu na ľudské práva aj hodnotenie rizika korupcie; zastáva názor, že programy štrukturálnych zmien by mali zahŕňať reformy na zlepšenie správy vecí verejných a transparentnosti; trvá na tom, že realizácia programov by sa mala kontrolovať pomocou náležitých, dobre vybavených a nezávislých systémov dohľadu, v rámci ktorých by sa vykonávali pravidelné audity a inšpekcie; dodáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zaberaniu pôdy, nútenému vysťahovávaniu, verejnému obstarávaniu v oblasti obrany, samostatným rozpočtom na obranu a financovaniu vojenských a polovojenských činností v dlžníckych krajinách; vyzýva členské štáty, aby ako členovia MMF a Svetovej banky uplatnili svoj vplyv s cieľom presadzovať väčšiu transparentnosť a mechanizmy účasti pri rokovaniach o programoch štrukturálnych zmien a iných programoch financovania a aby podporovali väčšiu demokratickú kontrolu ich rozhodnutí a zodpovednosť;

17.

vyzýva dvojstranné a viacstranné finančné inštitúcie vrátane skupiny Svetovej banky, MMF, regionálnych rozvojových bánk, agentúr pre vývozné úvery a súkromných bánk, aby od ťažobných spoločností a vlád požadovali dodržiavanie zásady „zverejnite, koľko platíte“ a/alebo noriem EITI týkajúcich sa transparentnosti platieb ako podmienku na získanie akejkoľvek podpory na projekt;

18.

víta protikorupčný akčný plán G20 zo Soulu a domnieva sa, že táto dynamika by sa mala zachovať, aby sa zabezpečilo koordinované medzinárodné úsilie zamerané na boj proti korupcii v kľúčových oblastiach;

19.

zdôrazňuje, že najchudobnejším ľuďom v rozvojových krajinách, ktorí sú veľmi závislí od verejných služieb, neúmerne škodí aj drobná korupcia vrátane takzvanej tichej korupcie, pri ktorej verejní činitelia neposkytujú služby ani výkony, za ktoré im vláda zaplatila (ako napríklad v prípade chýbajúcich učiteľov na verejných školách alebo absentujúcich lekárov na klinikách základnej starostlivosti);

20.

zdôrazňuje, že korupcia vytvára prekážky priamych zahraničných investícií (PZI) a odrádza externé subjekty od zapájania sa do hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami;

21.

domnieva sa, že boj proti korupcii vrátane daňových rajov, daňových únikov a nelegálnych únikov kapitálu je súčasťou širšieho úsilia o presadzovanie dobrej správy vecí verejných, ktorá je v programe zmien z roku 2011 (COM(2011)0637) vymedzená ako jedna z kľúčových priorít s cieľom zvýšiť účinnosť rozvojovej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu plného a okamžitého presadzovania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii;

22.

pripomína, že akékoľvek úsilie o boj proti korupcii by mala sprevádzať podpora programov určených na predchádzanie korupcii prostredníctvom vzdelávania a informačných kampaní;

23.

pripomína záväzky prijaté prostredníctvom Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ich zrealizovali s cieľom zintenzívniť spoločné úsilie zamerané na boj proti korupcii a nelegálnym peňažným tokom;

24.

domnieva sa, že na riešenie a odstránenie korupcie je nevyhnutné zabezpečiť súlad rozvojových politík; takisto zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť pomoc EÚ poskytovanú v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu (ERF) v oblastiach fiškálneho riadenia a opatrení proti daňovým podvodom;

25.

žiada členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje trestné právo s cieľom založiť súdnu právomoc nad jednotlivcami akejkoľvek národnosti, ktorí sa nachádzajú na ich území a spáchali trestný čin podplácania alebo sprenevery verejných financií, bez ohľadu na miesto spáchania daného trestného činu, pokiaľ sa príjmy z tejto trestnej činnosti nachádzajú na území daného členského štátu alebo boli na jeho území „preprané“, alebo ak má daná osoba k tomuto členskému štátu blízky vzťah, a to na základe občianstva, pobytu alebo konečného vlastníctva spoločnosti, ktorá sídli alebo má pobočku v tomto členskom štáte;

26.

upozorňuje však na to, že členské štáty by sa mali rozhodovať opatrne, keď tretím krajinám poskytujú informácie o osobách obvinených z korupcie, sprenevery alebo daňových únikov, aby nedochádzalo k nespravodlivým obvineniam obhajcov ľudských práv, ako tomu bolo v prípade Alesa Biaľackého;

27.

zastáva názor, že právne predpisy o urážke na cti/ohováraní môžu odrádzať od možného nahlasovania korupcie v tretích krajinách; z tohto dôvodu naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby išli príkladom a zrušili trestnosť urážok na cti/ohovárania v ich právnych systémoch, aspoň v prípadoch, keď ide o údajnú organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí v členských štátoch a v zahraničí;

28.

naliehavo žiada členské štáty, aby v zmysle odporúčania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii prijali legislatívne a iné opatrenia na klasifikáciu úmyselného nezákonného obohacovania, teda výrazného zvýšenia majetku verejného činiteľa, ktorý nemôže rozumne vysvetliť v súvislosti so svojím zákonným príjmom, ako trestného činu;

29.

víta vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté v novembri 2012; nabáda EÚ a členské štáty k tomu, aby pokračovali v tomto úsilí a na medzinárodnej úrovni sa venovali potrebe riešiť nedostatočnú účinnosť boja proti korupcii protikorupčných inštitúcií, ktoré boli založené v mnohých rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu ich inštitucionálneho usporiadania, nedostatočnej funkčnej nezávislosti od výkonnej moci, nedostatočnej politickej podpory, spôsobu získavania finančných prostriedkov, ich pravidiel pre výber a vymenúvanie úradníkov a právomocí v oblasti presadzovania práva;

30.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby iniciovali vytvorenie medzinárodných noriem pre nezávislosť a účinnosť protikorupčných orgánov, ktoré by boli vypracované na medzivládnej úrovni, s cieľom ich konečného prijatia Valným zhromaždením OSN, pričom tieto normy by mali byť rovnocenné s parížskymi zásadami pre národné inštitúcie pre ľudské práva a mali by mať rovnako značný rozsah pôsobnosti; zdôrazňuje, že tieto zásady by sa mali uplatňovať ako kritériá zodpovednosti prostredníctvom vzájomného partnerského hodnotenia výkonnosti;

31.

vyzýva Komisiu, aby upevnila spoluprácu s inými darcami a Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných inštitúcií v záujme rozvoja kapacít najvyšších kontrolných inštitúcií v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, a to s cieľom zaviesť v rozvojových krajinách do praxe Medzinárodné štandardy najvyšších kontrolných inštitúcií;

32.

naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby napomohli a podporili vytvorenie medzinárodnej komisie proti korupcii založenej medzinárodnou zmluvou alebo protokolom k dohovoru UNCAC, čím by vznikol medzinárodný orgán vyšetrovateľov trestných činov, ktorý by mal rovnaké právomoci v oblasti vyšetrovania a stíhania trestných činov korupcie na jednotlivých územiach signatárskych štátov ako národné orgány presadzovania práva a národné vyšetrovacie orgány a bol by spôsobilý podať obžalobu voči jednotlivcom na národné trestné súdy;

33.

vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zriadenie postu osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva s komplexným mandátom vrátane plánu orientovaného na ciele a pravidelného hodnotenia protikorupčných opatrení prijímaných štátmi; vyzýva tie členské štáty, ktoré podpísali, ale neratifikovali trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii otvorený na podpis 27. januára 1999, aby ho čo najskôr ratifikovali;

34.

upozorňuje na existenciu príručky založenej na Dohovore OECD o boji proti úplatkárstvu zahraničných štátnych úradníkov v rámci medzinárodných obchodných transakcií, ktorá umožňuje spoločnostiam prijímať účinné vnútorné opatrenia v oblasti kontroly, etiky a dodržiavania predpisov s cieľom predchádzať cezhraničnej korupcii a odhaľovať ju;

35.

žiada všetky podniky EÚ, aby plnili svoju sociálnu zodpovednosť dodržiavať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN; víta vôľu Komisie vypracovať usmernenia o ľudských právach pre malé a stredné podniky; vyzýva členské štáty EÚ, aby vypracovali svoje vlastné národné plány na vykonávanie hlavných zásad OSN a aby trvali na potrebe, aby aj partnerské krajiny dodržiavali medzinárodne uznávané normy sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

36.

vyzýva na vytvorenie účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti z EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré možno využiť na porušovanie ľudských práv, napomáhanie korupcie alebo kroky smerujúce proti bezpečnostným záujmom EÚ;

37.

poznamenáva, že väčšina iniciatív na zlepšenie postupov podnikov v tretích krajinách, najmä v oblastiach konfliktu, ako je iniciatíva OSN Global Compact a usmernenia OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, nestanovuje žiadne spoločné podmienky a riadne presadzovanie usmernení, ale spolieha sa na dobrovoľnú iniciatívu podnikov, pokiaľ ide o ich dodržiavanie; vyzýva EÚ, aby prevzala vedenie, čo sa týka medzinárodného úsilia o vytvorenie takýchto noriem, a to aspoň v rámci jurisdikcie EÚ, pričom by sa mala zamerať na zodpovednosť riaditeľov nadnárodných spoločností a mechanizmy nápravy pre obete;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa od spoločností EÚ bude vyžadovať zábezpeka toho, že svojimi nákupmi nepodporujú tých, ktorí sa dopúšťajú korupcie, vyvolávajú konflikty a vážne porušujú ľudské práva, a to vykonávaním kontrol a auditov ich dodávateľských reťazcov surovín a zverejňovaním zistení; zastáva názor, že záväzná náležitá starostlivosť spoločností EÚ v súlade s usmerneniami zverejnenými OECD by európskym podnikom umožnila výrazný rozvoj a zabezpečila lepšiu súdržnosť politík EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja, najmä v oblastiach sužovaných konfliktami;

39.

znovu zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia prijať vhodné opatrenia – a to aj v oblasti trestného práva – na kontrolu a prípadné postihovanie podnikov so sídlom na ich území, ktoré sa podieľajú na korupcii v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zostavila verejný európsky zoznam spoločností, ktoré boli usvedčené z korupčného správania alebo ktorých predstavitelia boli obvinení z korupcie v členských štátoch alebo tretích krajinách; zastáva názor, že uvedenie na takomto zozname by malo znemožniť daným spoločnostiam zúčastniť sa na postupoch verejného obstarávania v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách alebo poberať prostriedky EÚ v čase odsúdenia alebo až do prijatia konečného súdneho rozhodnutia o zbavení obvinenia; zdôrazňuje, že zaradenie na čiernu listinu môže predstavovať účinný spôsob, ako odradiť spoločnosti od korupčného správania, a podnietiť spoločnosti k tomu, aby zlepšili a posilnili svoje vnútorné zásady zásadovosti;

40.

víta dohody dosiahnuté medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorými sa od spoločností pôsobiacich v ťažobnom priemysle a ťažiacich drevo v primárnych lesoch vyžaduje zverejňovanie platieb uhrádzaných vládam podľa jednotlivých krajín a projektov; naliehavo vyzýva vlády všetkých partnerských krajín, aby požadovali rovnaké zverejňovanie platieb nadnárodných spoločností registrovaných alebo zapísaných na finančných trhoch v ich jurisdikcii; nalieha na EÚ, aby v rámci svojich vzťahov s partnerskými krajinami presadzovala tento spôsob podávania správ; zastáva názor, že Komisia by pri nadchádzajúcej revízii príslušných právnych predpisov mala zvážiť rozšírenie rozsahu podávania správ podľa jednotlivých krajín tak, aby zahŕňal nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach a poskytovanie väčšieho množstva informácií, napríklad o predaji, aktívach, zamestnancoch, zisku a daniach;

41.

zdôrazňuje, že korupcia často podnecuje trestnú činnosť a prispieva ku konfliktom a k nestabilite, a zastáva názor, že v rámci úsilia EÚ zameraného na predchádzanie konfliktom a opatrení EÚ prijímaných na riešenie situácií nestability by sa mala pripisovať väčšia váha boju proti korupcii;

42.

podčiarkuje kľúčovú úlohu prísnych noriem integrity mierových síl OSN a AÚ, najmä v rámci mierového nástroja pre Afriku; podporuje požiadavky na reformu systému opatrení OSN v oblasti integrity, konkrétne potrebu zjednotenia všetkých vyšetrovaní závažného pochybenia vedúcich pracovníkov vrátane vyšetrovaní v teréne do jedného vnútorného dozorného subjektu; preto vyzýva OSN, aby uskutočnila kroky na zabezpečenie práva na nápravu pre osoby, ktoré sa stali obeťami mierových síl, a na zlepšenie mechanizmov podávania správ a politiky ochrany informátorov;

43.

zdôrazňuje, že treba rozvíjať a aktualizovať Všeobecné normy správania a Kódex správania pre misie EÚ v oblasti SBOP, aby náležite odzrkadľovali úsilie vynakladané na boj proti korupcii v rámci misií, ako aj na územiach, kde sa misie uskutočňujú; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uskutočnili kroky potrebné na zabezpečenie účinného práva na náhradu pre osoby, ktoré sa stali obeťami európskych pracovníkov misií na podporu mieru a právneho štátu; naliehavo vyzýva Radu, aby zriadila bezpečné a náležité mechanizmy podávania správ a účinnú politiku ochrany informátorov; zdôrazňuje, že tieto mechanizmy musia zohľadňovať rodové hľadisko;

44.

víta iniciatívy ako dokument z Montreux a Medzinárodný kódex správania pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC); víta podporu, ktorú Európska únia nedávno vyjadrila dokumentu z Montreux, ako aj vysoký a rastúci počet členských štátov EÚ, ktorý tento dokument prijali; poukazuje však na potrebu lepšieho presadzovania zavedených zásad; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby pokračovali v úpravách ich vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení v súlade s normami stanovenými v dokumente z Montreux, a odporúča, aby členské štáty a EÚ uzatvárali zmluvy len s tými súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, ktoré dodržiavajú zásady týchto iniciatív; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali vytvorenie dozorného mechanizmu podľa ICoC, ktorý by mal predstavovať orgán pre zabezpečenie súladu schopný riešiť sťažnosti a uvaľovať odrádzajúce sankcie (vrátane úprav zmlúv vyžadujúcich si dodatočné obmedzenia, vydania oficiálneho varovania, finančných pokút a dočasného alebo trvalého vyňatia súkromnej vojenskej a bezpečnostnej spoločnosti zo systému ICoC) s cieľom zabezpečiť, aby súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti dodržiavali záväzky vyplývajúce z ICoC, a brať ich na zodpovednosť za ich nedodržiavanie;

45.

žiada, aby EÚ a členské štáty podporovali vytvorenie medzinárodného rámca na reguláciu činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ktorým by sa zaistili rovnaké podmienky tak, aby hostiteľské štáty mali právomoc regulovať tieto spoločnosti a aby zmluvné štáty mohli uplatniť svoj vplyv na ochranu ľudských práv a predchádzanie korupcii; zdôrazňuje, že takýto rámec musí zahŕňať odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie právnych predpisov, branie páchateľov na zodpovednosť a účinný prístup obetí k náprave, ako aj systém udeľovania licencií a monitorovania, ktorý bude od všetkých súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností vyžadovať, aby sa podrobili nezávislým auditom a aby sa všetci ich zamestnanci zúčastnili na povinnej odbornej príprave v oblasti ľudských práv;

46.

odporúča, aby členské štáty zintenzívnili vykonávanie kapitoly IV (Medzinárodná spolupráca) a kapitoly V (Vymáhanie majetku) dohovoru UNCAC, najmä v záujme posilnenia účinnosti vzájomnej právnej pomoci požadovanej tretími krajinami, a to hlavne na základe takého výkladu vnútroštátnych právnych predpisov, ktorý uľahčí poskytovanie požadovanej pomoci, a oddelenia konfiškácie od odsúdenia v žiadajúcej krajine na účely poskytnutia vzájomnej právnej pomoci, a taktiež poskytnutím ľudských a finančných zdrojov pre ich justičné systémy, ktoré im umožnia riadne a rýchlo riešiť jednotlivé veci; naliehavo vyzýva EÚ, aby si túto mimoriadne dôležitú otázku z hľadiska tretích krajín v procese demokratizácie stanovila za prioritu, a to riešením právnych prekážok a neochoty finančných centier z EÚ spolupracovať, čo často vedie k pretrvávaniu neprístupného a neúčinného systému vzájomnej právnej pomoci;

47.

zastáva názor, že štandardná doložka o ľudských právach uvádzaná vo všetkých dohodách s tretími krajinami by mala zahŕňať aj záväzok chrániť a presadzovať dobrú správu vecí verejných;

48.

nabáda Komisiu, aby v ďalšej revízii dohody z Cotonou navrhla dodržiavanie zásad dobrej správy vecí verejných ako základný prvok dohody a rozšírenie rozsahu vymedzenia korupcie, ktoré umožní trestanie porušovania doložky o dobrej správe vecí verejných vo všetkých vážnych prípadoch, a nie len vtedy, keď sa týka hospodárskych a odvetvových politík a programov, ktorých je Európska únia významným partnerom z hľadiska finančnej podpory;

49.

víta rozhodnutie pracovných skupín EÚ – Egypt a EÚ – Tunisko dokončiť plán vrátenia nelegálne získaných aktív, ktoré sú ešte stále zmrazené v niekoľkých tretích krajinách; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali existujúce medzinárodné normy upravujúce vymáhanie majetku, ako je kapitola V Dohovoru OSN proti korupcii, akčný plán skupiny G8 na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville s arabskými krajinami v procese transformácie a nový legislatívny rámec, ktorý vypracovala Rada 26. novembra 2012; domnieva sa, že opatreniami na vymáhanie majetku sa podporí úsilie krajín o nápravu najhorších dôsledkov korupcie, a naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli veľké úsilie o uľahčenie vrátenia spreneverených aktív ukradnutých bývalými režimami ľudu krajín arabskej jari; zdôrazňuje, že je dôležité, aby štáty, ktoré sa vymaňujú z režimov so zakorenenou korupciou, zaujali k vymáhaniu majetku a štátnemu dlhu prístup založený na ľudských právach; podporuje iniciatívy zamerané na audit vonkajšieho a vnútorného štátneho dlhu s cieľom odhaliť korupciu a jej vplyv na ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na audit dlhu;

50.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli právnu a technickú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré chcú získať späť odcudzený majetok (alebo majetok nezákonne nazhromaždený diktátorskými režimami), ktorý sa nachádza na území Európskej únie;

51.

poukazuje na to, že korupcia v oblasti obchodu so zbraňami predstavuje veľkú časť korupcie, ku ktorej dochádza pri celosvetových transakciách; víta zmluvu o obchode so zbraňami prijatú Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013, ktorá zavádza spoločné záväzné normy a kritériá na posudzovanie medzinárodných transferov zbraní; víta odhodlanie členských štátov podpísať zmluvu o obchode so zbraňami čo najskôr a vyzýva ich, aby takisto prevzali vedenie v rámci úsilia OSN o urýchlenú ratifikáciu a vykonávanie medzinárodnej zmluvy o obchode so zbraňami všetkými členskými štátmi OSN; nabáda EÚ, aby zabezpečila väčšiu obozretnosť vo vzťahu k vývozu európskych výrobcov zbraní a bojovala proti nepriehľadnosti v sektore obchodu so zbraňami, najmä pokiaľ ide o využívanie sprostredkovateľov a ekonomických/priemyselných kompenzácií, v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, kandidátskych štátov a pridružených krajín, Rade Európy, Africkej únii, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj a Organizácii Spojených národov.