26.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/80

—

so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu,

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni z 2. októbra 2012 o reforme štruktúry bankového sektora EÚ (1),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutí skupiny G20, ktoré sa uskutočnili v Londýne v roku 2009, v Cannes v roku 2011 a v Moskve v roku 2013,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie, na návrhy smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 2011 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (COM(2011)0453) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (COM(2011)0452),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2012, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/EHS, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (COM(2012)0280),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012,

—

so zreteľom na odporúčania Rady pre finančnú stabilitu z októbra 2011 o „kľúčových atribútoch účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ a z novembra 2010 o „intenzite a účinnosti dohľadu nad systémovo dôležitými finančnými inštitúciami“,

—

so zreteľom na konzultačný dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad z novembra 2011 s názvom Celosvetovo systémovo dôležité banky: metodika hodnotenia a dodatočná požiadavka na schopnosť absorbovať straty,

—

so zreteľom na iniciatívy členských štátov a medzinárodné iniciatívy za štrukturálnu reformu bankového sektora vrátane francúzskeho zákona Loi de séparation et de régulation des activités bancaires (Zákon o oddelení a regulácii bankových činností), nemeckého Trennbankengesetz (Zákon o oddelení bánk), správu nezávislej komisie pre bankovníctvo a Vickersove reformy v Spojenom kráľovstve a na Volckerove pravidlá v Spojených štátoch,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2012 s názvom Implicitné záruky za dlh bánk: aká je aktuálna situácia? (2) a na správu OECD z roku 2009 s názvom „Slon v miestnosti: potreba zaoberať sa tým, čo robia banky“ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. novembra 2012 o tieňovom bankovníctve (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny týkajúce sa krízy na Cypre2 z 25. marca 2013 (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0231/2013),

A.

keďže, vrátane rekapitalizácie spoločnosti Northern Rock v roku 2007, bola pre finančný sektor od začiatku krízy v období od roku 2008 do konca roka 2011, použitá štátna pomoc vyše 1,6 bilióna EUR (12,8 % HDP EÚ), z ktorej išlo približne 1 080 mld. EUR na záruky, 320 mld. EUR na opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie, 120 mld. EUR na opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív a 90 mld. EUR na opatrenia týkajúce sa likvidity (6); keďže Komisia žiadala zásadnú reštrukturalizáciu bánk, ktorým bola poskytnutá pomoc, vrátane obmedzenia niektorých činností s cieľom zabezpečiť v budúcnosti ich životaschopnosť bez ďalšej podpory z verejných zdrojov a kompenzovať narušenia hospodárskej súťaže spôsobené získaním dotácií;

B.

keďže táto záchrana financovaná štátom viedla k výraznému zvýšeniu miery verejnej zadlženosti v členských štátoch;

C.

keďže aj po piatich rokoch od vypuknutia globálnej hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008 je hospodárstvo EÚ naďalej v stave recesie, pričom členské štáty poskytujú bankám dotácie a implicitné záruky čiastočne z dôvodu neprimeraného vykonávania hospodárskeho a fiškálneho rámca;

D.

keďže OECD vo svojej správe z roku 2012 odhaduje hodnotu implicitných štátnych záruk v roku 2012 z hľadiska úspory nákladov v bankách EÚ približne vo výške 100 miliárd USD, pričom veľké rozdiely sú medzi bankami a členskými štátmi a najväčší zisk vzniká najväčším bankám, najmä ak sa považujú za slabé, a bankám so sídlom v členských štátoch s najvyšším úverovým ratingom; keďže v správe sa uvádza, že tieto záruky presahujú rámec bánk, ktoré sa na základe metodiky Rady pre finančnú stabilitu klasifikujú ako systémové finančné inštitúcie (systemically important financial institution – SIFI);

E.

keďže slabý európsky regulačný rámec s podstupovaním prílišného rizika, nadmerné zadlženie, neadekvátne požiadavky na vlastný kapitál a likviditu, prílišná zložitosť celkového bankového systému, priveľké bankové sektory v malých ekonomikách, nedostatočná kontrola a dohľad, nadmerné rozšírenie obchodu s derivátmi, chybné ratingové hodnotenie, príliš vysoké bonusy a neprimerané riadenia rizika boli koreňmi finančnej krízy, ktorú do veľkej miery podnecovala skôr prílišná expozícia operáciám s nehnuteľnosťami ako činnosti na kapitálovom trhu a nedostatočný dohľad;

F.

keďže strata obozretnosti v účtovných štandardoch ako dôsledok prijatia medzinárodných štandardov finančného výkazníctva zohrávala a naďalej zohráva hlavnú úlohu pri umožnení bankám poskytnúť prehľad o ich účtoch, ktorý nebol ani nie je vždy pravdivý a spravodlivý, s osobitným odkazom na medzinárodný účtovný štandard 39 o opravných položkách k úverom;

G.

keďže v Európe sa nahromadili aj riziká obchodných bánk v južnej Európe, ktoré na základe krátkozrakého a nesprávneho riadenia rizík poskytovali úvery v sektore nehnuteľností;

H.

keďže, ako sa zdôrazňuje v analýze Skupiny ekonómov na najvyššej úrovni, počas finančnej krízy nebol žiadny konkrétny obchodný model mimoriadne úspešný ani mimoriadne neúspešný;

I.

keďže vo finančnom sektore sa často privatizujú zisky, ale znárodňujú riziká a straty, zatiaľ čo v sociálnom trhovom hospodárstve musia byť riziká a záruky prepojené;

J.

keďže súčasný slabý európsky bankový systém po kríze je dôkazom toho, že je potrebné posilniť štruktúru európskeho finančného dohľadu a krízového riadenia vrátane štrukturálnej reformy niektorých bánk na to, aby banky mohli slúžiť širším potrebám hospodárstva;

K.

keďže banky by nemali byť zvrchované nad verejným záujmom;

L.

keďže prostredníctvom/pomocou amerického zákona Glass-Steagall z roku 1933 o oddelení bankovníctva sa podarilo zabrániť najhoršej svetovej finančnej kríze, ktorá hrozila ešte pred vypuknutím súčasnej krízy, a keďže došlo k výrazne vyššiemu výskytu prípadov špekulatívnych bankových investícií a prípadov finančného zlyhania od zrušenia tohto zákonu v roku 1999;

M.

keďže sa uskutočnilo množstvo dôležitých iniciatív EÚ s cieľom zabrániť novej bankovej kríze, zlepšiť ochranu daňovníkov a retailových klientov a vytvoriť silné a trvalo udržateľné platobné systémy;

N.

keďže ôsme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov Komisie (decembra 2012) jasne naznačuje, že dôvera spotrebiteľov v EÚ v bankové služby je historicky najnižšia;

O.

keďže posledný záchranný balík na Cypre pôvodne zahŕňal daň zo všetkých bankových vkladov a tým narušil dôveru v systém ochrany vkladov tejto krajiny;

P.

keďže zo štúdie Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vyplýva, že finančný sektor môže mať príliš veľký negatívny vplyv na nárast produktivity ak objem osobných úverov ako mierka pre veľkosť finančného sektora prekročí HDP krajiny a prudko vzrastie relatívna zamestnanosť vo finančnom sektore, pretože ľudské a finančné zdroje sú odčerpávané z ostatných oblastí hospodárstva (7);

Q.

keďže v súvislosti s krízou na Cypre Euroskupina potvrdila zásadu, že by sa mala obmedziť veľkosť bankového sektora v pomere k HDP členského štátu s cieľom riešiť nerovnováhu bankového sektora a podporiť finančnú stabilitu; z toho vyplýva, že ak chýbajú značné finančné prostriedky na úrovni EÚ na vyriešenie situácie, prínosom pre systémovú stabilitu budú obmedzenia veľkosti, zložitosti a vzájomnej prepojenosti bánk;

R.

keďže samotné rozdelenie finančných inštitúcií na investičné a retailové pobočky nerieši problém týkajúci sa systémovo dôležitých finančných inštitúcií a vzťah medzi objemom financií na ozdravenie a riešenie krízy na jednej strane a rovnováhou inštitúcií systémovo dôležitých z hľadiska úverov, platieb a vkladov na strane druhej;

S.

keďže sa zdá, že proces transformácie smerujúci k udržateľnejšiemu, menej systémovému a životaschopnému bankovému sektoru sa medzi členskými štátmi odlišuje;

T.

keďže pracovná skupina na vysokej úrovni dospela k záveru, že finančná kríza poukázala na to, že žiaden konkrétny obchodný model v európskom bankovom sektore nedopadol mimoriadne dobre ani mimoriadne zle; keďže analýza pracovnej skupiny na vysokej úrovni odhalila nadmerné preberanie rizika časté pri obchodovaní s veľmi zložitými nástrojmi alebo úvermi súvisiacimi s nehnuteľnosťami, ktoré nezodpovedalo primeranej kapitálovej ochrane, nadmerné spoliehanie sa na krátkodobé financovanie a silné prepojenie medzi finančnými inštitúciami, čo spôsobuje vysokú mieru systémového rizika vo fáze tesne pred vypuknutím finančnej krízy;

U.

keďže pracovná skupina na vysokej úrovni zdôrazňuje, že jednoduché označovanie, ako napríklad retailová banka alebo investičná banka, neopisuje primerane obchodný model banky a jej ochotu preberať riziko; keďže podnikateľské modely sú rozmanité vzhľadom na odlišné kľúčové aspekty, akými sú veľkosť, činnosti, výnosový model, štruktúra kapitálu a financovania, vlastníctvo, podniková štruktúra a geografická pôsobnosť, a v priebehu času sa značne vyvíjali;

V.

keďže sa ozrejmilo, že riziká môžu pochádzať z retailových, ako aj investičných bankových činností;

W.

keďže v návrhu Komisie by sa mal vymedzovať prístup k štrukturálnym reformám v európskom bankovom sektore založený na zásadách, ktorý by mal byť v súlade s už existujúcimi a nadchádzajúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb a mal by ich aj dopĺňať; keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal zohrávať kľúčovú úlohu vypracúvaním príslušných technických noriem s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie príslušnými orgánmi vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) v celej Únii;

X.

keďže v rámci bankových sektorov v členských štátoch sa lokálne a regionálne orientované decentralizované banky osvedčili ako stabilné inštitúcie posilňujúce financovanie reálnej ekonomiky;

Y.

keďže je potrebné, aby banky držali vyššiu úroveň kapitálu v lepšej kvalite, aby mali väčšie ochranné rezervy likvidity a dlhodobejšie financovanie;

Z.

keďže nie je reálne ani žiaduce uskutočniť rozdelenie banky po zlyhaní, je potrebný účinný režim ozdravenia a riešenia s cieľom poskytnúť orgánom vierohodný súbor nástrojov vrátane preklenovacej banky na to, aby mohli v prípade nezdravej alebo zlyhávajúcej banky zasiahnuť v dostatočnom predstihu a rýchlo s cieľom umožniť pokračovanie jej hlavných finančných a hospodárskych funkcií a pritom minimalizovať vplyv na finančnú stabilitu a zabezpečiť, aby akcionári a veritelia, ktorí nesú riziko investovania do danej inštitúcie, a nie daňovníci alebo vkladatelia znášali primerané straty; keďže takéto plány ozdravenia a riešenia krízy nie sú potrebné pre iné typy súkromných spoločností, z čoho vyplýva, že ide o špecifický problém týkajúci sa trhu s finančnými službami; keďže v prípade, že by trh fungoval správne, finančné inštitúcie by mohli zbankrotovať bez toho, aby boli potrebné plány ozdravenia a riešenia krízy, čo znamená, že problém je v samotnej štruktúre a vzájomných prepojeniach finančných inštitúcií;

AA.

keďže orgány dohľadu a orgány na riešenie krízových situácií musia mať potrebné právomoci, aby mohli účinne odstraňovať prekážky, ktoré bránia v riešení krízových situácií úverových inštitúcií, a keďže musí byť úlohou samotných bánk, aby dokázali svoju schopnosť vyriešiť krízovú situáciu; keďže zavedenie povinných plánov pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poskytuje možnosť ovplyvňovať štruktúru bankového sektora, zracionalizovať inštitúcie, obmedziť alebo zrušiť oblasti obchodu a produktov;

AB.

keďže pokiaľ ide o ukončenie implicitnej záruky, ktorú využívajú mnohé banky, medzi najdôležitejšie nástroje v pláne ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktoré navrhuje Komisia, patrí právomoc orgánov včas zasiahnuť, v dostatočnom predstihu pred momentom, keď už banka nie je životaschopná, a žiadať od bánk, aby zmenili svoju obchodnú stratégiu, veľkosť alebo rizikový profil, aby sa ich situácia dala vyriešiť bez nutnosti využiť mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

AC.

keďže bankám by sa už nikdy nemalo dovoliť dosiahnuť takú veľkosť, aby ich zlyhanie spôsobilo systémové riziká pre celé hospodárstvo, čo vedie k požiadavke na vládu a daňovníkov, aby ich zachránili, a keďže týmto by sa vyriešil problém príliš veľkých bánk príliš veľkých na vyhlásenie úpadku;

AD.

keďže banky v členských štátoch už nesmú byť také veľké, a to ani v jedinom členskom štáte, aby predstavovali systémové riziko na vnútroštátnej úrovni a za škody by ručili daňovníci;

AE.

keďže bankový sektor EÚ je stále veľmi koncentrovaný: 14 európskych bankových skupín sú SIFI a 15 európskych bánk vlastní 43 % trhu (vyjadrené v objeme aktív) a predstavuje 150 % HDP EÚ–27, pričom jednotlivé členské štáty uvádzajú ešte vyššie miery; keďže pomer veľkosti bánk k HDP sa od roku 2000 strojnásobil; keďže pomer veľkosti bánk k HDP sa v Luxembursku, Írsku, na Cypre, Malte a vo Veľkej Británii štvornásobne zvýšil; keďže v európskom bankovom sektore je obrovská miera rozmanitosti z hľadiska veľkosti a obchodného modelu;

AF.

keďže z minulosti nie sú dostupné žiadne dôkazy o tom, že by model oddelenia činností mohol pozitívne prispieť k zabráneniu budúcej finančnej kríze alebo zmierneniu jej rizika;

AG.

keďže v súčasnosti štát ručí za celý finančný systém a implicitne ho dotuje prostredníctvom podpory likvidity, systémov ochrany vkladov a programov zoštátnenia; keďže je vhodné, aby štát ručil len za základné služby, ktoré zabezpečujú bezproblémové fungovanie reálnej ekonomiky, ako sú napríklad platobné systémy a nástroje na prečerpanie; keďže zámerom štrukturálnej reformy je jednoducho zaistenie toho, aby štát zaručoval len základné služby a aby cenu iných ako základných služieb určoval trh;

AH.

keďže kapitálové trhy musia byť schopné plniť európske finančné potreby v čase veľmi obmedzeného bankového úverovania; keďže je potrebné, aby Európa zvýšila dostupnosť alternatívnych zdrojov financovania, a to najmä prostredníctvom rozvoja alternatív kapitálového trhu, s cieľom znížiť závislosť bankového financovania, ako sa uvádza v zelenej knihe Komisie o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva;

AI.

keďže financovanie reálnej ekonomiky bankami je výrazne vyššie vo väčšine členských štátov než napríklad v Spojenom kráľovstve alebo USA;

AJ.

keďže väčšia hospodárska súťaž v európskom bankovom priemysle je veľmi žiaduca; keďže celková suma legislatívnych a regulačných požiadaviek na banky, aj keď je z mnohých dôvodov oprávnená, vyvoláva riziko vytvorenia prekážok vstupu, čím vlastne uľahčuje upevňovanie dominantných pozícií súčasných bankových skupín;

AK.

keďže bankový sektor v EÚ je konfrontovaný s rozsiahlymi štrukturálnymi zmenami, ktoré súvisia so zmenenou situáciou na trhu a rozsiahlymi regulačnými reformami, ako je napríklad uplatňovanie rámca Bazilej III;

AL.

keďže v správe nezávislej komisie pre bankovníctvo a vo Vickersových reformách v Spojenom kráľovstve sa niekoľkokrát uvádza, že pre banky v Spojenom kráľovstve sa odporúča politický prístup;

1.

víta analýzu a odporúčania pracovnej skupiny na vysokej úrovni týkajúce sa bankovej reformy a považuje ich za užitočný príspevok k začatiu reforiem;

2.

víta konzultáciu Komisie o štrukturálnej reforme bankového sektora EÚ zo 16. mája 2013;

3.

domnieva sa, že vnútroštátne iniciatívy na štrukturálnu reformu si vyžadujú, aby sa rámcom EÚ zachovala rozdrobenosť jednotného trhu EÚ a prechádzalo jej ďalšiemu zvyšovaniu pri súčasnom zachovávaní rozmanitosti bankových modelov;

4.

zastáva názor, že súčasné reformy bankového sektora EÚ (vrátane smernice a nariadenia o kapitálových požiadavkách, smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, smernice o jednotnom mechanizme dohľadu, smernice o systémoch ochrany vkladov, smernice a nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi a iniciatív týkajúcich sa tieňového bankovníctva) sú veľmi dôležité; víta zámer Komisie predložiť smernicu o štrukturálnej reforme bankového sektora EÚ s cieľom riešiť problémy, ktoré vznikli v dôsledku bánk príliš veľkých na vyhlásenie úpadku, a zdôrazňuje, že táto reforma musí mať doplnkový charakter k uvedeným reformám;

5.

trvá na tom, aby hodnotenie vplyvu Komisie zahŕňalo hodnotenia návrhov pracovnej skupiny na vysokej úrovni, Volkerove, Vickersove, francúzske a nemecké návrhy týkajúce sa štrukturálnej reformy, v ktorých boli vymenované náklady pre verejné rozpočty a na finančnú stabilitu, ktoré vznikli vyhlásením úpadku bánk so sídlom v EÚ počas súčasnej krízy, ako aj potenciálne náklady pre bankový sektor EÚ a možné pozitívne i negatívne následky pre reálne hospodárstvo, a aby poskytlo informácie o povahe súčasného univerzálneho bankového modelu EÚ vrátane veľkosti a súvah retailových a investičných aktivít relevantných univerzálnych bánk pôsobiacich v EÚ a o možných implicitných zárukách poskytnutých členskými štátmi bankám; trvá na tom, že Komisia by mala podľa možností doplniť svoje hodnotenie kvantitatívnou analýzou s prihliadnutím na rozmanitosť vnútroštátnych bankových systémov;

6.

pripomína Komisii varovanie vydané EBA a ECB, že finančná inovácia môže ohroziť ciele štrukturálnych reforiem, a trvá na tom, aby štrukturálne reformy podliehali pravidelnému hodnoteniu (8);

7.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh nariadenia o tieňovom bankovom sektore, ktorý zohľadní zásady prebiehajúcej reformy bankovej štruktúry;

8.

domnieva sa, cieľom každej reformy bankovej štruktúry musí byť zabezpečenie bezpečného, stabilného a efektívneho a účelného bankového systému, ktorý funguje v konkurenčnom trhovom hospodárstve a slúži potrebám reálnej ekonomiky, zákazníkov a spotrebiteľov počas hospodárskeho cyklu; zastáva názor, že štrukturálna reforma musí stimulovať hospodársky rast, a to podporou poskytovania úverov hospodárstvu, najmä MSP a začínajúcim podnikom, zabezpečiť vyššiu odolnosť voči potenciálnym finančným krízam, obnoviť dôveru v banky, odstrániť riziká pre verejné financie a dosiahnuť zmenu bankovej kultúry;

9.

domnieva sa, že štrukturálna reforma musí vychádzať z týchto zásad:

10.

nalieha na Komisiu, aby zohľadnila návrh ECB na stanovenie jasných a vykonateľných kritérií pre oddelenie činností; zdôrazňuje, že oddelením by sa mal ochrániť jednotný trh EÚ a malo by sa zabrániť jeho rozdrobeniu pri súčasnom dodržaní rozmanitosti vnútroštátnych modelov bankovníctva (9).

11.

zdôrazňuje potrebnosť posúdenia systémového rizika, ktoré spôsobujú tak oddelené subjekty, ako aj skupina ako celok, pri súčasnom plnom zohľadnení podsúvahových záväzkov;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií; naliehavo vyzýva Komisiu, EBA a členské štáty, aby zaručili, že banky budú mať zavedené jasné a spoľahlivé rámce krízového riadenia, ktoré budú zahŕňať dostatočný kapitál na úverové, platobné a vkladové činnosti, záväzky, ktoré možno rekapitalizovať, a likvidné aktíva na ich umožnenie v prípade vyhlásenia úpadku, aby sa zachoval prístup vkladateľov k finančný prostriedkom, ochránilo poskytovanie základných služieb – najmä úverových, platobných a vkladových služieb – pred rizikom chaotického úpadku, včasné vyplatenie vkladateľov a zamedzenie negatívnym účinkom na finančnú stabilitu;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby na základe legislatívneho rámca kapitálových požiadaviek a ozdravenia a riešenia krízových situácií zaručili, aby sa primeraným spôsobom – z hľadiska kapitálu, pákového efektu, záväzkov, ktoré možno rekapitalizovať, vhodných kapitálových rezerv a požiadaviek na likviditu – rozlišovalo medzi oddelenými subjektmi, s dôrazom na vyššie kapitálové požiadavky na nepodstatné rizikové činnosti;

14.

vyzýva Komisiu, aby v rámci podrobného posúdenia vplyvu prípadného oddelenia bánk a alternatív zvážila návrhy uvedené v správe pracovnej skupiny na vysokej úrovni v oblasti správy a riadenia vrátane a) riadiacich a kontrolných mechanizmov, b) rizikového riadenia, c) motivačných schém, d) zverejnenia rizika a e) sankcií;

15.

vyzýva Komisiu, aby sa riadila návrhmi a odporúčaniami uvedenými v uznesení parlamentu z 11. mája 2011 o správe a riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií (10);

16.

zastáva názor, že nedávno prijatá smernica o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými podnikmi obsahuje vhodný rámec požiadaviek týkajúcich sa správy a riadenia bánk vrátane ich výkonných a nevýkonných členov správnej rady;

17.

naliehavo žiada Komisiu, aby prispela k dosiahnutiu dohody o navrhovanej smernici o systémoch ochrany vkladov a aby zvýšila ochranu spotrebiteľov tým, že zavedie preferencie vkladateľa;

18.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla ustanovenia o povinnosti, aby všetci výkonní členovia riadiacich orgánov v subjekte banky niesli zodpovednosť ako výkonní členovia správnej rady len za tento subjekt banky;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zaradenie ustanovení o posilnení osobnej zodpovednosti a ručenia členov riadiacich orgánov; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia preskúmala, akým spôsobom podporovať návrat k partnerskému modelu riadenia spoločnosti, najmä v prípade investičných bánk;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu a EBA, aby zaručili plné a komplexné vykonanie legislatívneho rámca o kapitálových požiadavkách, s osobitným ohľadom na ustanovenia o odstupnom a odmeňovaní; vyzýva EBA a Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložili výročnú správu týkajúcu sa vykonávania a presadzovania príslušných ustanovení zo strany členských štátov; nalieha na Komisiu, aby pokračovala v reforme kultúry náhrad a odmeňovania bánk, pričom by sa mali uprednostniť dlhodobé stimuly pre variabilné odmeňovanie s dlhšími obdobiami odkladu výplaty až do dôchodku, a aby presadzovala transparentnosť politík odmeňovania vrátane, ale nie výhradne, vysvetlenia a posúdenia rozpätia interne udeľovaných odmien, príslušných zmien a komparatívnych odvetvových odchýlok;

21.

nalieha na Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby zabezpečili, že v rámci systémov odmeňovania sa namiesto hotovosti, provízií alebo cenín uprednostní používanie nástrojov, ako sú dlhopisy podliehajúce vnútornej rekapitalizácii a akcie, v súlade s ustanoveniami smernice o kapitálových požiadavkách;

22.

nalieha na Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby zabezpečili, aby systémy náhrad a odmeňovania na všetkých úrovniach banky zodpovedali jej celkovým výsledkom a aby boli zamerané skôr na kvalitu služieb zákazníkom a dlhodobú finančnú stabilitu, než na krátkodobé zisky, v súlade s ustanoveniami legislatívneho rámca o kapitálových požiadavkách;

23.

nalieha na Komisiu, aby stanovila účinné, odrádzajúce a primerané režimy sankcií pre právnické a fyzické osoby a zverejňovanie úrovní sankcií a informácií o osobách, ktoré porušili predpisy;

24.

nalieha na Komisiu, aby zaručila, aby príslušné orgány, a ak je to vhodné jednotný mechanizmus dohľadu (SSM), dodržiavali zásady štrukturálnej reformy;

25.

žiada Komisiu, aby navrhla, aby sa príslušným orgánom dohľadu vrátane SSM pridelili zodpovedajúce zdroje a aby sa im udelili príslušné právomoci;

26.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu s cieľom zabezpečiť, aby účtovné štandardy používané finančnými inštitúciami poskytovali skutočne verný a pravdivý prehľad o finančnom zdraví bánk; upozorňuje, že účty sú pre investora hlavným zdrojom informácií na to, aby zistil, či daná spoločnosť má predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti alebo nie; poznamenáva, že audítori môžu schváliť len také účty, ktoré sú verné a pravdivé, bez ohľadu na finančné štandardy používané pri príprave finančných výkazov; vyjadruje presvedčenie, že ak sú si audítori neistí, či má spoločnosť predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti, nemali by schváliť jej účty, a to ani vtedy, ak boli vypracované v súlade s účtovnými štandardmi; poukazuje na to, že by to však malo byť hnacou silou k lepšiemu riadeniu predmetnej spoločnosti; naznačuje, že medzinárodné štandardy finančného výkazníctva nevyhnutne nepodávajú verný a pravdivý prehľad o účtoch, ako ukazujú početné príklady bánk, ktoré zbankrotovali i napriek tomu, že ich účty boli audítormi schválené;

27.

zdôrazňuje, že je potrebná účinná, spravodlivá a udržateľná súťaž, aby sa zabezpečilo dobré fungovanie a efektívnosť bankového sektora, ktorý uľahčuje financovanie reálnej ekonomiky, a to zabezpečením univerzálneho prístupu k bankovým službám a znižovaním nákladov na bankové služby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá dohľadu, okrem iných ustanovení, by mali zohľadňovať rizikový profil, regionálny rozsah pôsobnosti a obchodný model príslušných inštitúcií;

28.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri podpore väčšej diverzifikácie bankového sektora EÚ presadzovaním a uľahčením bankovníctva, ktoré je viac orientované na spotrebiteľa, napríklad prostredníctvom modelov družstevných bánk, stavebných sporiteľní, a prostredníctvom partnerského poskytovania úverov, kolektívneho financovania a modelov sporiteľní, pričom poznamenáva, že o odlišných úrovniach rizika, ktorému je spotrebiteľ vystavený, sa transparentne informuje;

29.

poznamenáva, že v záujme oživenia konkurencieschopnosti a stability európskeho bankového systému je nevyhnutné účinne riešiť otázku systémovo dôležitých finančných inštitúcií (teda bánk, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku), ktorých problémy vyústili do vyhrotenia nepriaznivých účinkov finančnej krízy, a to tým, že sa zdôvodní rozsah činností bankových skupín a zníži sa vzájomná závislosť v rámci skupiny;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby podpory a presadzovania „poskytovania úverov založeného na vzťahu“ a „poskytovania úverov založeného na vedomostiach“ v legislatívnych iniciatívach; mali by sa snažiť vyhnúť sa prístupu „odškrtávania políčok“ a namiesto toho podporovať odbornú a etickú prípravu pre tých, ktorí pôsobia ako mediátori a požičiavajú kapitál podnikom;

31.

nalieha na členské štáty, Komisiu a príslušné orgány, aby si za jasný cieľ stanovil podporu a zaručovanie účinnej hospodárskej súťaže, a podnecovanie väčšej rozmanitosti a orientácie na zákazníka v sektore bankovníctva EÚ;

32.

žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie prenosnosti účtu a na podporu dostupných webových stránok umožňujúcich spotrebiteľom porovnávať ceny a finančnú silu bánk, čo by viedlo k posilneniu disciplíny, pretože informovaní spotrebitelia budú môcť meniť banky, a pomohlo by pri zlepšovaní možností spotrebiteľov v bankovom sektore obmedzením prekážok pri vstupe a výstupe a uplatnením primeraných pravidiel pre nové subjekty na trhu;

33.

vyzýva Komisiu, aby navrhla potrebné štrukturálne reformy načrtnuté v tejto správe, ktoré pri zachovaní integrity vnútorného trhu rešpektujú rôznorodosť vnútroštátnych bankových systémov a zachovávajú výraznú úlohu pre EBA s cieľom zaistiť správne uplatňovanie v celej Únii;

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.