19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/79

—

so zreteľom na články 174 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých sa stanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzujú sa štrukturálne finančné nástroje na ich dosiahnutie,

—

so zreteľom na článok 107 ods. 3 písm. a) a písm. c) ZFEÚ, v ktorých sa stanovuje nárok na regionálnu štátnu pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja v niektorých znevýhodnených oblastiach Európskej únie,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (COM(2012)0496), v znení zmien a doplnení (COM(2013)0146),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci (1),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov č. 2232/2012 z 1. februára 2013 o usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci na obdobie 2014 – 2020,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru INT/653 z 26. marca 2013 o vnútornom trhu a štátnej pomoci pre regióny,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2012 s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2012)7542 vo veci SA 33243 Jornal de Madeira,

—

so zreteľom na dokument útvarov Komisie, GR pre hospodársku súťaž, ktorý obsahuje návrh usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na bod 57 záverov Európskej rady o viacročnom finančnom rámci (7. a 8. február 2013 – regionálna pomoc) (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 1998 členským štátom o prepojení regionálnej politiky a politiky hospodárskej súťaže – posilnenie koncentrácie a vzájomného súladu (COM(1998)0673),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach T-443/08, T-455/08T, (Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig/Halle vs. Komisia),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“ (COM(2008)0394),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0204/2013),

A.

keďže Komisia uskutočňuje proces modernizácie štátnej pomoci, ktorej cieľom je podpora rastu, zameranie sa na väčšie prípady a zjednodušenie, racionalizácia a urýchlené plnenie príslušných pravidiel;

B.

keďže právny základ nových návrhov podľa článku 109 ZFEÚ stanovuje len poradu s Parlamentom, a nie riadny legislatívny postup; keďže Parlament nemá žiadne slovo pri prijímaní usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020;

C.

keďže riadny legislatívny postup o legislatívnom balíku v oblasti kohéznej politiky a európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zatiaľ nebol uzavretý;

D.

keďže väčšina bežných systémov štátnej podpory má formu grantov a dotácií, daňových úľav, výnimiek, stimulov, mäkkých úverov, záruk, preferenčných úrokových sadzieb a kapitálovej účasti – ktoré udeľujú celoštátne, regionálne a miestne orgány štátnej správy a subjekty pod verejnou kontrolou – ako aj formu stúpajúceho počtu verejno-súkromných partnerstiev;

E.

keďže existuje mnoho pravidiel a usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú na regionálnej, odvetvovej alebo horizontálnej úrovni, kým výber druhu pomoci je do určitej miery v rukách členských štátov;

F.

keďže podľa Komisie účelom jej usmernení pre regionálnu pomoc je podporiť konkurencieschopný a súdržný jednotný trh a súčasne zaistiť, aby sa rušivé stránky udržali na minime;

G.

keďže cieľom štátnej pomoci by malo byť dosiahnuť rovnováhu s cieľmi ostatných politík EÚ, najmä politikou súdržnosti;

H.

keďže uplatňovanie a výklad pravidiel štátnej pomoci značne závisia od judikatúry Súdneho dvora;

I.

keďže existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné zavádzanie a uplatňovanie štátnej pomoci EÚ, je jednou zo všeobecných podmienok ex-ante uvedených v navrhovanom súbore nariadení o politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

J.

keďže následný vplyv štátnej pomoci a kontroly štátnej pomoci na orgány členských štátov, regionálne a miestne orgány, ako aj na podniky, trhy a celkové hospodárstvo, sa dostatočne nevyhodnocuje, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov s názvom Efektívnosť Komisie pri hodnotení štátnej pomoci (5);

K.

keďže príjemcov pomoci, ktorí musia brať do úvahy pravidlá o štátnej pomoci alebo pravidlá politiky súdržnosti, najviac trápia obavy z administratívneho zaťaženia;

1.

víta návrh usmernenia Komisie pre regionálnu pomoc na obdobie 2014 – 2020 ako neoddeliteľnú súčasť programu modernizácie štátnej pomoci; opätovne potvrdzuje, že podporuje prístup, pri ktorom sa pravidlá zlučiteľnosti na posudzovanie štátnej pomoci zakladajú na spoločných princípoch a sú v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách (6) a s ostatnými usmerneniami; podporuje prijatie jednoduchšej, predvídateľnej a účinnejšej kontroly štátnej pomoci a pravidlá presadzovania na základe vierohodnej ekonomickej analýzy;

2.

zastáva názor, že vykonávanie politiky súdržnosti a pravidiel o systémoch štátnej podpory na posilnenie investícií na miestnej a regionálnej úrovni a verejno-súkromných partnerstiev majú zásadný význam pri podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, regionálneho a miestneho rozvoja, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest; nie si je však istý, či sú pravidlá o štátnej pomoci v súlade so zavádzaním európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila súlad modernizácie štátnej pomoci s pravidlami politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, aby neexistovali žiadne významné rozdiely v prístupe k oblastiam, ktoré patria do rovnakej kategórie regiónu v rámci politiky súdržnosti;

3.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v článku 190 ZFEÚ – ktorý predstavuje právny základ pre splnomocňujúce nariadenia a nepriamo aj pre všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách – sa stanovuje iba konzultácia s Parlamentom, nie spolurozhodovanie; domnieva sa, že tento deficit v demokracii nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a aby sa napravil v budúcej zmene zmluvy; poukazuje na to, že Komisia vo svojej koncepcii pre rozsiahlu hospodársku a menovú úniu predpokladá predloženie návrhov na zmenu zmluvy do roku 2014; domnieva sa, že takýto návrh by mal okrem iného obsahovať osobitný návrh na zmenu článku 109 tak, aby sa nariadenia, na ktoré sa uvedený článok vzťahuje, prijímali v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

4.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej vydávala nezáväzné usmernenia v oblasti hospodárskej súťaže, najmä v oblasti štátnej pomoci, pričom riadne zohľadní existujúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ESD), s cieľom zabezpečiť pre zainteresované strany určitú právnu istotu;

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že prvoradou úlohou kontroly štátnej pomoci je zabezpečiť rovnaké podmienky na konkurencieschopnom a súdržnom vnútornom trhu; plne podporuje celkový zámer modernizácie štátnej pomoci, ktorý spočíva v prispôsobení pravidiel štátnej pomoci potrebe podporiť hospodársky rast v EÚ; konštatuje, že je obzvlášť dôležité podporovať hospodársky rast v najviac znevýhodnených regiónoch EÚ a udržiavať pritom rušivé účinky pomoci v rámci vnútorného trhu na minime;

6.

zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci, ako aj ciele politiky súdržnosti by mali viesť k zlepšeniu situácie menej rozvinutých regiónov a najviac znevýhodnených oblastí a že proces modernizácie štátnej pomoci musí odrážať ciele súdržnosti v rámci celej EÚ, t. j. prispievať k udržateľnému rozvoju regiónov a zlepšovať životné podmienky; domnieva sa, že modernizácia pravidiel hospodárskej súťaže musí vychádzať z pochopenia dosahu týchto pravidiel na regionálnej a miestnej úrovni;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom štátnej pomoci sa bude vykonávať v celkovej súdržnosti so spoľahlivými stratégiami na dlhodobú fiškálnu konsolidáciu; navrhuje, aby Komisia v príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny lepšie zohľadnila väzby medzi politikami štátnej pomoci a fiškálnym dohľadom, a vyzýva členské štáty, aby brali tieto väzby do úvahy pri zostavovaní svojich stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem; zdôrazňuje potrebu zjednodušenia pravidiel a potrebu menšej, ale lepšie cielenej štátnej pomoci, majúc na pamäti, že štátna pomoc má byť výnimkou, nie pravidlom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo pretekom v dotáciách medzi členskými štátmi, najmä v čase prísnych rozpočtových obmedzení v celej EÚ;

8.

domnieva sa, že regionálna pomoc je účinná iba v prípade, ak sa používa striedmo a primerane a ak sa sústreďuje na najviac znevýhodnené regióny EÚ, kde je najviac potrebná; zdôrazňuje štrukturálny prínos pomoci pre regionálny rozvoj, najmä v podmienkach súčasnej hlbokej hospodárskej krízy; vyzýva Komisiu, aby uznala, že krízové kritérium „vážna porucha v hospodárstve členského štátu“ stále platí v reálnej ekonomike, rovnako ako vo finančnom sektore, a aby objasnila a štandardizovala kritériá vykonávania takéhoto hodnotenia;

9.

konštatuje, že existuje oblasť prekrývania sa štrukturálnych fondov kohéznej politiky a štátnej pomoci podnikom; zdôrazňuje, že významná časť výdavkov v rámci politiky súdržnosti EÚ v období 2014 – 2020 spadá pod všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a že v tejto súvislosti sú dôležité nielen usmernenia pre regionálnu pomoc, ale aj ďalšie horizontálne alebo odvetvové usmernenia; konštatuje, že všetky tieto nástroje štátnej pomoci musia byť zosúladené navzájom i s cieľmi politiky súdržnosti a že všetky tieto pravidlá by mali v konečnom dôsledku zabezpečiť efektívne vynakladanie verejných prostriedkov a podporovať rast;

10.

berie na vedomie význam všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v celkovom procese modernizácie štátnej pomoci, keďže skupinová výnimka z oznamovacej povinnosti pre určité kategórie pomoci môže výrazne znížiť administratívnu záťaž členských štátov, pričom umožní Komisii sústrediť zdroje na najviac narúšajúce prípady a lepšie stanoviť priority svojho presadzovania; preto sa domnieva, že návrh nového všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a jeho súbor spoločných zásad mala Komisia zverejniť pred samostatnými usmerneniami;

11.

víta cieľ Komisie, ktorý si vytýčila v rámci modernizácie štátnej pomoci, konkrétne objasniť, sprehľadniť a zjednodušiť jej zásady; nazdáva sa, že tieto zásady by sa mali dobre koordinovať s ostatnými politikami EÚ a mali by byť dostatočne jasné, predvídateľné a pružné, aby splnili potreby niektorých členských štátov a ich regiónov, ktoré čelia kríze a závažným hospodárskym problémom; opakuje, že uznáva úlohu, ktorú zohrávajú štátna pomoc a verejné investície pri riešení hospodárskej krízy a dosahovaní cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; je v tomto smere presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa pomoc stanovená v budúcich usmerneniach pre regionálnu pomoc neaplikovala na verejné dotácie z európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrh tak ako bol zverejnený na konzultácie, nemá dostatočný dôkazový základ a mohol by ísť proti cieľu zjednodušovania;

12.

poznamenáva, že na rozdiel od iných typov štátnej pomoci, ktorú možno poskytovať v celej EÚ, z definície regionálnej pomoci vyplýva, že by mala byť obmedzená z geografického hľadiska i z hľadiska počtu obyvateľov;

13.

nazdáva sa, že územné rozčlenenie nových usmernení pre regionálnu pomoc na obdobie 2014 – 2020 by sa však malo zachovať alebo by malo ísť nad súčasnú hranicu 45 % a že intenzita pomoci by sa mala udržať na súčasnej úrovni vzhľadom na politickú, hospodársku a sociálnu situáciu v členských štátoch, ako aj na prírodné, geografické a demografické znevýhodnenia niektorých regiónov; zdôrazňuje, že v celosvetovom kontexte môže byť hospodárstvo EÚ a ekonomiky EHP v nevýhode v porovnaní s tretími štátmi, ktoré majú menej prísne systémy zamestnanosti alebo nižšie náklady, čo ohrozuje atraktívnosť hospodárstva EÚ a ekonomík EHP; zdôrazňuje, že v znevýhodnených oblastiach EÚ sú investície a prístup k finančným prostriedkom ohrozené nutnými úpravami súvah v súkromnom sektore, škrtmi vo verejných financiách v dôsledku úspor a hospodárskou neistotou, čo zvyšuje rozdiely medzi regiónmi;

14.

zastáva názor, že nové pravidlá by nemali mať reštriktívny vplyv na investície v regiónoch a na rast regiónov, keď sa presunú z kategórie menej rozvinutých do kategórie rozvinutejších štátov; uvedomuje si, že niektoré regióny, ktoré majú podľa súčasného systému nárok na štátnu pomoc, možno nebudú v budúcom období spĺňať kritérium rozčlenenia na zóny a možno budú vylúčené zo systému územného rozčlenenia; domnieva sa, že tieto regióny by mali osobitný bezpečnostný režim, ktorý by bol podobný ako v regiónoch v prechodnom období v súlade s politikou súdržnosťou, čo by zabezpečilo väčšiu jednotnosť medzi nariadeniami v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2013 a pravidlami hospodárskej súťaže a členským štátom umožnilo zvládať svoju novú situáciu; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa status regiónov, ktoré sa v období 2007 – 2013 považujú za oblasti „a“, zmenil tak, aby na obdobie 2014 – 20120 patrili medzi oblasti „c“; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že bude možné zvýšiť maximálnu intenzitu pomoci v regiónoch, ktoré predtým boli oblasťami „a“ vrátane regiónov so štatistickým efektom, a zodpovedajúco v oblastiach „c“;

15.

vyzdvihuje úlohu štátnej pomoci v hospodárstvach, ktoré mimoriadne zasiahla hospodárska kríza a pre ktoré môže byť financovanie z verejných zdrojov v rámci politiky súdržnosti jediným zdrojom investícií; navrhuje v tejto súvislosti vziať do úvahy možnosť osobitných regionálnych výnimiek mimo máp regionálnej pomoci s cieľom umožniť členským štátom riešiť následky krízy; poukazuje na to, že pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, Komisia by mala použiť obdobie 2008 – 2010, a v súvislosti s nezamestnanosťou obdobie 2009 – 2011, ako základ určenia nároku na štátnu pomoc, napriek tomu, že na základe uvedených rokov nemožno merať územný dosah otrasov, ktoré spôsobila kríza a prírodné katastrofy; žiada Komisiu, aby konala na základe najnovších a konkrétnych údajov; navrhuje, aby Komisia predĺžila platnosť súčasných usmernení pre regionálnu pomoc a regionálnych máp aspoň o 6 mesiacov, pretože nové mapy nebudú včas schválené; víta zámer Komisie uskutočniť v roku 2017 priebežné hodnotenie regionálnych máp regiónov „c“;

16.

žiada Komisiu, aby sa zamyslela nad hospodárskymi účinkami svojich rozhodnutí v oblasti regionálnej pomoci zo širšieho geografického hľadiska, keďže pohraničné regióny dokážu konkurovať EHP, pokiaľ ide o umiestňovanie hospodárskych aktivít; odporúča, aby Komisia vzala túto otázku do úvahy v rámci susedskej politiky EÚ a pri rokovaniach s kandidátskymi krajinami;

17.

pripomína pozíciu Európskej rady, ktorá Komisiu poverila úlohou zaistiť, aby sa brala do úvahy osobitná situácia regiónov hraničiacich s konvergenčnými regiónmi; poukazuje preto na význam vyváženého prístupu k rozdeleniu na tzv. oblasti „a“ a oblasti „c“ v záujme minimalizácie rozdielov v intenzite pomoci medzi regiónmi z rôznych členských štátov, ktoré majú spoločnú hranicu; žiada Komisiu, aby zaručila, že regiónom, ktoré nespĺňajú nároky na štátnu pomoc a hraničia s oblasťami „a“ inej krajiny, sa poskytnú osobitné prostriedky v rámci krytia pre oblasti „c“; domnieva sa, že tieto prostriedky by sa mali na základe výnimky z celkového stropu krytia prideliť členským štátom ako doplnok k príspevkom pre vopred určené a neurčené oblasti „c“; trvá na tom, že rozdiely v intenzite pomoci medzi všetkými kategóriami regiónov a všetkými veľkosťami spoločností by sa mali obmedziť na maximálne 15 %;

18.

upozorňuje Komisiu na situáciu najvzdialenejších a riedko osídlených regiónov a ostrovných oblastí; navrhuje, aby štátna pomoc bola primeranou kompenzáciou za ich ostrovný charakter, odľahlosť, malú veľkosť, zložitú topografiu, obmedzenia súvisiace s klímou a veľkosťou trhu; žiada, aby sa pre tieto územia balík legislatívnych opatrení v oblasti politiky súdržnosti zosúladil s prevádzkovou pomocou v rámci požiadaviek politiky hospodárskej súťaže; žiada, aby Komisia v nových usmerneniach pre regionálnu štátnu pomoc opätovne jasne uviedla zásady neznižovania a časovej neobmedzenosti operačnej pomoci v týchto regiónoch; žiada Komisiu, aby objasnila svoje vymedzenie štátnej pomoci poskytovanej najvzdialenejším regiónom, pričom sa osobitne odkáže na dodatočné náklady na dopravu;

19.

vyzýva Komisiu, aby do zoznamu vopred vymedzených oblastí „c“, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, zahrnula regióny úrovne NUTS 2 tvorené výlučne ostrovom alebo niekoľkými ostrovmi;

20.

navrhuje, aby sa členským štátom umožnilo využívanie širšej skupiny parametrov na určenie regionálnych nevýhod, aby sa pri určovaní splnenia nárokov na štátnu pomoc z priestorového hľadiska okrem nízkej hustoty obyvateľstva zohľadnili aj iné kritériá, napríklad geografické nevýhody, nevýhodné demografické podmienky alebo pravdepodobnosť prírodných katastrof; zastáva názor, že štátna pomoc predstavuje legitímnu kompenzáciu za znevýhodnenie spočívajúce v izolovanosti, odľahlosti a malého územia a že takáto podmienka by sa mala považovať za nezávislé kritérium na účely územného pokrytia regionálnej štátnej pomoci v období 2014 – - 2020, aby ostrovné územia mohli prekonávať svoje štrukturálne nevýhody a aby sa zaistili podmienky hospodárskeho, sociálneho a územného rastu;

21.

domnieva sa, že uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v rámci programov politiky súdržnosti by sa dalo lepšie dosiahnuť zameriavaním sa na lepšie zacielenú podporu veľkého rozsahu, zjednodušené pravidlá vrátane pravidiel oznamovania, a rozšírením horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení (7) a rozsahu pravidiel o skupinových výnimkách vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách; odporúča zvýšenie stropov de minimis; poukazuje na to, že zvýšenie stropov de minimis, najmä v prípade poľnohospodárstva, rybolovu a dopravy v najvzdialenejších regiónoch a ostrovných oblastiach by im mohlo pomôcť pri dosahovaní rovnakej úrovne konkurencieschopnosti, akú majú kontinentálne regióny;

22.

opätovne vyzýva Komisiu, aby okamžite poskytla jasné usmernenia na posudzovanie toho, čo je a čo nie je štátna pomoc podľa vymedzenia v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a aby tiež stanovila podrobné kritériá pre rozlišovanie medzi významnými a menej významnými prípadmi štátnej pomoci, ako sa uvádza v pláne modernizácie štátnej pomoci;

23.

zastáva názor, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig/Halle v. Komisia, je dôležité zaručiť správne uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v rámci programov politiky súdržnosti v projektoch infraštruktúry využívaných na hospodárske činnosti, aby sa zaistilo, že miestne a regionálne orgány a/ani ich verejné subjekty nemusia čeliť žiadnej ďalšej administratívnej záťaži; zdôrazňuje že vykonávanie týchto projektov by nemalo ohroziť náročné pravidlá finančného riadenia vrátane pravidiel o zrušení viazanosti, ktoré platia pre politiku súdržnosti a prax podávania sťažností pri postupoch súvisiacich so štátnou pomocou;

24.

v záujme zaistenia zjednodušeného, ale jednotného prístupu opakuje svoju požiadavku, aby sa ujasnilo hodnotenie štátnej pomoci, ktorú členské štáty udeľujú podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, pretože toto hodnotenie môže predstavovať osobitné ťažkosti nielen pre malé a stredné podniky, ale aj pre miestne a regionálne orgány a ich subjekty v rámci tvorby programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje, že úsilím o zjednodušenie by nemalo byť poškodené presadzovanie práva;

25.

zdôrazňuje, že všeobecné podmienky ex-ante pre poskytovanie štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti si vyžadujú, aby Komisia k prípadom štátnej pomoci pristupovala proaktívnejšie, najmä ak sa zvýši objem a rozsah pomoci vyňatej z oznamovacej povinnosti; súhlasí s názorom Dvora audítorov v tom, že Komisia by mala zvýšiť informovanosť o povinnosti oznamovania, propagovať najlepšie postupy, poskytovať cielené informácie o rôznych druhoch oznamovania, zabezpečovať uverejňovanie pravidelne aktualizovanej sekcie, ktorá sa zaoberá často kladenými otázkami, na svojej webovej stránke, a vytvoriť helpdesk poskytujúci informácie o výklade usmernení;

26.

domnieva sa, že členské štáty a regióny by svoju činnosť mali lepšie koordinovať s Komisiou, pokiaľ ide o kvalitu a presnosť informácií, ktoré predkladajú, a oznámení, ktoré pripravujú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili náležité uplatňovanie podmienok ex-ante týkajúcich sa štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti, ako aj lepšie dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoje informačné kampane o pravidlách štátnej pomoci zameriavali konkrétne na regionálne a miestne orgány, z ktorých mnohé udelili štátnu podporu len zriedkavo, a preto majú iba obmedzené poznatky o pravidlách, ktoré sa na ňu vzťahujú; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť vzala do úvahy pri hodnotení podmienok ex-ante, ktoré platia pre poskytovanie štátnej pomoci v členských štátoch;

28.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že povinnosti v oblasti správy, práva a transparentnosti uplatňovania pravidiel modernizácie štátnej pomoci budú naďalej čo najjasnejšie; nazdáva sa, že niektoré novo navrhnuté pravidlá v návrhu usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020, napríklad protichodné scenáre, jasný dôkaz, že pomoc má vplyv na výber investícií alebo na podmienku, že práce na projekte sa nesmú začať skôr, než verejné orgány prijmú rozhodnutie o udelení pomoci, ktoré by Komisia v nastávajúcom období rada chcela zaviesť tak pre podniky uchádzajúce sa o stimuly, ako aj pre členské štáty a ich regionálne a miestne štruktúry, sú v rozpore so zásadou zjednodušenia a odľahčenia byrokracie, ktorú presadzuje v politike súdržnosti a ostatných európskych a vnútroštátnych politikách; opakuje, že takéto pravidlá môžu znamenať, že určité projekty budú vylúčené z investičnej pomoci alebo že nikdy sa nikdy nezačnú realizovať; domnieva sa, že požiadavka pravidelne posudzovať to, či je štátna pomoc v najvzdialenejších regiónoch žiaduca, by mohla ohroziť bezpečnosť a predvídateľnosť, ktoré investori a podniky potrebujú pri hľadaní príležitostí v dotknutých regiónoch;

29.

zdôrazňuje význam zabezpečenia jasných a priamočiarych pravidiel regionálnej a sektorovo špecifickej štátnej pomoci pre prilákanie priamych zahraničných investícií do EÚ a jej regiónov a tiež pre zabezpečenie ich globálnej konkurencieschopnosti, ako aj ich hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

30.

víta novo navrhnuté pravidlá o transparentnosti (odseky 127 a 128 návrhu usmernení); nabáda členské štáty, aby tieto pravidlá dodržiavali a aby na ústrednej internetovej stránke zverejnili kompletné a presné informácie o poskytnutej pomoci;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a sprehľadnila prístup k štátnej pomoci pre MSP v najviac znevýhodnených regiónoch, a aby uznala ich význam pre regionálny rozvoj; zároveň Komisiu žiada, aby zintenzívnila činnosť v oblasti presadzovania predpisov vo významnejších, potenciálne problematickejších prípadoch;

32.

berie na vedomie problémy týkajúce sa investičnej pomoci pre veľké podniky, ktoré uviedla Komisia, vzhľadom na existujúce dôkazy o tom, že nemá dostatočný stimulačný účinok; domnieva sa, že hoci by sa štátna pomoc mala v prvom rade poskytovať MSP, vylúčenie veľkých spoločností ako kategórie, do ktorej patria aj rodinné podniky prekračujúce rámec definície MSP alebo podnikov so strednou kapitalizáciou, z pravidiel štátnej pomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nie je opodstatnené vzhľadom na ich prínos k zamestnanosti, dodávateľské reťazce, ktoré vytvárajú spolu s MSP, ich spoločný podiel na inováciách, výskume a vývoji, ako aj ich pozitívnu úlohu v boji proti hospodárskej kríze; zastáva názor, že prítomnosť veľkých podnikov je často kľúčom k úspechu malých a stredných podnikov, ktoré majú prospech z klastrov vedených veľkými podnikmi a z ich subdodávateľských činností; pripomína, že samotná Komisia uznala podiel investícií zo strany veľkých podnikov na vytvorení reťazového účinku a prístupe EÚ k svetovým trhom; zdôrazňuje, že rozhodnutie o vylúčení veľkých podnikov v oblastiach „c“ by mohlo viesť k stratám pracovných miest, obmedzeniu hospodárskej činnosti v regiónoch, zníženiu regionálnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti pre zahraničné investície a k presunu podnikov do iných oblastí, či už v rámci EÚ, alebo mimo nej; domnieva sa preto, že takéto podniky by mali mať stále nárok na štátnu pomoc v oblastiach „c“, pričom by sa na ňu mala vzťahovať osobitná kontrola v nadväznosti na individuálnu notifikáciu a dodatočné kritériá zlučiteľnosti týkajúce sa stimulačného účinku a prínosu pre regionálny rozvoj z hľadiska vytvárania klastrov a subdodávateľských činností;

33.

domnieva sa, že nároky veľkých podnikov na stimuly štátnej pomoci by sa mali určovať nielen na základe veľkosti podniku či odvetvia, v ktorom fungujú, ale aj na základe odhadovaného počtu pracovných miest, ktoré by mohli pomocou takéhoto stimulu vytvoriť a zachovať, kvality a udržateľnosti dotknutých pracovných miest alebo projektu a dlhodobého vplyvu na rozvoj regiónu vrátane sociálnych hľadísk; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity by o tom, ktoré konkrétne projekty majú najvyšší potenciál dosiahnuť ciele politík EÚ, by mali rozhodovať členské štáty, príslušné regióny a orgány miestnej samosprávy;

34.

súhlasí s Komisiou, že treba zabrániť tomu, aby štátna pomoc viedla k premiestňovaniu činností z jedného miesta na druhé v rámci EHP; vyjadruje však pochybnosti o navrhovaných odsekoch 24 a 25 a 122 až 124, keďže sa domnieva, že v dostatočnej miere nedopĺňajú politiku súdržnosti a nie sú v súlade s cieľom zjednodušovania; konštatuje najmä, že je zrejmé, že dvojročná lehota bola stanovená úplne náhodne a že presadzovanie tohto pravidla sa možno nebude dať zabezpečiť, keďže bude ťažké dokázať akúkoľvek kauzálnu spojitosť, ako aj existenciu plánu na dva roky dopredu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na základe tohto pravidla sa môžu uprednostňovať mimoeurópske podniky pred európskymi a že to môže viesť k premiestňovaniu činností mimo EHP, pričom by inak bolo možné prilákať tieto činnosti prostredníctvom regionálnej pomoci do podporovaných oblastí;

35.

berie na vedomie riziká premiestňovania podnikov, ktorým sa udelila štátna pomoc, v rámci EÚ, ako aj mimo nej, ktoré sú v daných regiónoch veľmi reálne; berie na vedomie doložku o záruke, ktorú navrhuje Komisia a na základe ktorej by spoločnosti museli zachovať investície a pracovné miesta vytvorené v oblasti, v ktorej bola pomoc udelená, pretože v opačnom prípade by ju museli vrátiť; upozorňuje Komisiu na prebiehajúce rokovania o nariadeniach v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 a žiada, aby sa zosúladili príslušné obdobia v rámci politiky súdržnosti a politiky hospodárskej súťaže v záujme zachovania investícií a pracovných miest zo strany podnikov, ktorým sa poskytli finančné prostriedky EÚ resp. štátna pomoc;

36.

vyjadruje pochybnosti aj o tom, že regionálna pomoc sa nesmie poskytnúť „podnikom, ktoré sú v ťažkostiach, v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem, ktoré sú v ťažkostiach“ (odsek 11 navrhovaných usmernení); domnieva sa, že voči spoločnostiam, v ktorých prebieha reštrukturalizácia, by sa nemali uplatňovať prísnejšie opatrenia, a to najmä z toho dôvodu, že a priori negatívne posúdenie ich žiadostí o pomoc by mohlo viesť k premiestneniu činnosti mimo EÚ; upozorňuje, že reštrukturalizácia spoločností vykonávaná zodpovedným spôsobom je v súčasnom neistom a neustále sa vyvíjajúcom podnikateľskom prostredí najdôležitejším opatrením, ktoré dokáže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť udržateľnosť investícií, pracovných miest a rastu; konštatuje, že toto pravidlo v navrhovanom znení je nielen v rozpore s potrebou pomáhať spoločnostiam zasiahnutým krízou v podporovaných oblastiach, ale že je zároveň nemožné ho vykonávať, keďže v usmerneniach nie sú podniky v ťažkostiach presne vymedzené; pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (8), v ktorom vyzýva na predloženie právneho aktu o uvedených záležitostiach, a žiada Komisiu, aby konala bezodkladne;

37.

vyjadruje presvedčenie, že je veľmi dôležité ponechať určitú mieru flexibility na preskúmanie usmernení, ako sa uvádza v navrhovanom odseku 177, aby boli možné ich akékoľvek budúce zmeny podľa potreby, keďže tieto usmernenia sú navrhnuté na obdobie siedmich rokov;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.