19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/16

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. marca 2012 o vytvorení, úlohách, početnom zložení a dĺžke mandátu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí, prijaté v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na rozhodnutie z 11. decembra 2012 o predĺžení mandátu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí až do 30. septembra 2013,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67 kapitolu 4 (články 82 – 86) a kapitolu 5 (články 87 – 89) hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 5, 6, 8, 32, 38 a 41, hlavu VI (články 47 – 50) a článok 52,

—

so zreteľom na závery Rady o vytvorení a vykonávaní cyklu politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, v ktorých sa určuje viacročný proces zameraný na jednotný boj proti najvýznamnejším zločinným hrozbám prostredníctvom optimálnej spolupráce medzi členskými štátmi, EÚ a tretími krajinami,

—

so zreteľom na závery Rady o stanovení priorít EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2011 až 2013,

—

so zreteľom na Štokholmský program v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (1), oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov: Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171) a oznámenie Komisie s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673),

—

so zreteľom na protidrogovú stratégiu Európskej únie na roky 2005 – 2012 a na akčný plán EÚ na boj proti drogám (2009 – 2012),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 15. novembra 2000 (rezolúcia 55/25) a otvorilo ho na podpis 12. decembra 2000 v Palerme, ako aj na jeho súvisiace protokoly,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý bol otvorený na podpis 9. decembra 2003 v Méride,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, prijatý Valným zhromaždením 20. decembra 1988 (rezolúcia 1988/8) a otvorený na podpis vo Viedni od 20. decembra 1988 do 28. februára 1989 a následne v New Yorku do 20. decembra 1989,

—

so zreteľom na trestnoprávny dohovor a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktoré boli otvorené na podpis 27. januára, resp. 4. novembra 1999 v Štrasburgu, a na rezolúcie (98) 7 a (99) 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998, resp. 1. mája 1999, ktorými sa zakladá skupina štátov proti korupcii (GRECO),

—

so zreteľom na akt Rady z 26. mája 1997, ktorým sa na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii riadi boj proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (2),

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol otvorený na podpis v Paríži 17. decembra 1997 a na jeho následné doplnenia,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, otvorený na podpis vo Varšave 16. mája 2005, rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy CM/Res(2010) z 13. októbra 2010 o štatúte Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL),

—

so zreteľom na 40 osobitných odporúčaní Finančnej akčnej skupiny FATF/GAFI pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia),

—

so zreteľom na prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanej trestnej činnosti (3),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (4), rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (5), rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (6) a rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (8) a so zreteľom na správu Komisie KOM(2011)0176 na základe článku 8 uvedeného rozhodnutia,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (9) a na následné pozmeňujúce akty,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (10) a na správu Komisie o transpozícii právnych predpisov uvedeného rámcového rozhodnutia (COM(2004)0858),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/902/SVV z 30. novembra 2009 o zriadení Európskej siete na prevenciu kriminality (EUCPN) (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (12), a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

—

so zreteľom na Chartu základných práv a na skutočnosť, že najlepšie záujmy detí, ktorých sa týkajú prípady obchodovania a migrácie, by vždy mali byť prioritou,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (14) a na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice (COM(2012)0168),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva (15),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (16),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (17),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (18) a správu Komisie pre Radu na základe článku 9 rámcového rozhodnutia (COM(2007)0328),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (19) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (20),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (21),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045),

—

so zreteľom návrh Komisie na smernicu o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice o útokoch na informačné systémy a ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (COM(2010)0517),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvá výročná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2011)0790),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (COM(2012)0140),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Mapovanie trestnej činnosti v EÚ: Štatistický akčný plán na roky 2011 – 2015 (COM(2011)0713),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva (COM(2011)0573),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade o podmienkach zapojenia EÚ do Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy zo 6. júna 2011 (COM(2011)0307),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a rade s názvom Výnosy z organizovaného zločinu: zabezpečiť, aby sa „trestný čin nevyplatil“ (COM(2008)0766),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o prevencii a boji proti organizovanej trestnej činnosti vo finančnom sektore (COM(2004)0262),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2007/425/ES z 13. júna 2007, ktorým sa určuje súbor opatrení na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. septembra 2011 úsilí EÚ v boji proti korupcii (23), z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii (24) a z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o boji proti nezákonnému rybolovu na globálnej úrovni – úloha EÚ (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2005 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti financovaniu terorizmu (29),

—

so zreteľom na správu Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (30);

—

so zreteľom na závery verejných vypočutí, diskusií o pracovných dokumentoch a výmeny názorov s vysokopostavenými osobnosťami, ako aj z pracovných ciest delegácií osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí;

—

so zreteľom na odpovede v dotazníku zaslanom parlamentom jednotlivých štátov, ktoré sa týkali ich úlohy a skúseností s bojom proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov Ayaly Senderovej, Díaza de Meru Garcíu Consuegru, McClarkinovej a Mitchella v oblasti organizovanej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov de Jonga, Gabrielovej, Skylakakisa a Weilerovej v oblasti korupcie,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov Borghezia a Tavaresa v oblasti prania špinavých peňazí,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na predbežnú správu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (A7-0175/2013),

A.

keďže Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) bol poverený prešetrením rozsahu organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí pomocou najlepších dostupných spôsobov posudzovania hrozieb a navrhnutím vhodných opatrení pre EÚ na predchádzanie týmto hrozbám, ich riešenie a boj proti nim na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni;

B.

keďže tradičné zločinecké organizácie postupne rozšírili svoju sféru vplyvu na medzinárodnej úrovni, pričom využívajú možnosti, ktoré ponúka otvorenie vnútorných hraníc Európskej únie, ako aj hospodárska globalizácia a nové technológie, a uzatvárajú spojenectvá so zločineckými skupinami z iných krajín (ako v prípade juhoamerických drogových kartelov a ruskojazyčnej organizovanej trestnej činnosti) s cieľom podeliť si trhy a sféry vplyvu; keďže čoraz viac zločineckých skupín svoje pôsobenie diverzifikuje, pričom vznikajú väzby medzi obchodovaním s drogami, obchodovaním s ľuďmi, uľahčovaním nelegálneho prisťahovalectva a obchodovaním so zbraňami; keďže väzba medzi terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou je čoraz organickejšia;

C.

keďže hospodárska kríza nielenže podporuje rozmach rozsiahlych nelegálnych aktivít niektorých jednotlivcov, ale vedie aj k novým typom organizovanej trestnej činnosti, napríklad k podvodom a korupcii v rámci profesionálneho športu, falšovaniu výrobkov dennej spotreby, ako sú potraviny a lieky, nelegálnemu obchodovaniu s lacnou pracovnou silou a obchodovaniu s ľuďmi; keďže organizovaná trestná činnosť, podvody a pranie špinavých peňazí majú prostredníctvom infiltrácie do legálnej ekonomiky devastujúci vplyv na členské štáty;

D.

keďže je veľmi zriedkavé, aby organizovaná zločinecká skupina nemala cezhraničný rozmer, čo je najväčšou neviditeľnou hrozbou pre bezpečnosť a prosperitu európskych občanov, ktorí nie sú informovaní o explozívnom rozmachu cezhraničnej trestnej činnosti alebo o neschopnosti vnútroštátnych orgánov presadzovania práva bojovať proti nej inak než v rámci hraníc vlastného štátu;

E.

keďže badať rastúci sklon k spoliehaniu sa na vzájomnú pomoc medzi týmito zločineckými organizáciami, čo im – aj prostredníctvom ich nových medzinárodných štruktúr a diverzifikácie ich činností – umožňuje prekonávať jazykové a etnické rozdiely, ako aj rozdiely v obchodných záujmoch, a vykonávať spoločné obchodné aktivity, a tým znižovať náklady a maximalizovať zisky v období svetovej hospodárskej krízy;

F.

keďže v správe SOCTA z roku 2013, vypracovanej Europolom, sa odhaduje, že v súčasnosti v EÚ aktívne pôsobí prinajmenšom 3 600 zločineckých organizácií, a uznáva, že najrozšírenejšími vlastnosťami týchto organizácií sú ich sieťový štýl a kooperačný prístup, ich silná prítomnosť v medzinárodnej legálnej ekonomike, ich tendencia zameriavať sa – najmä v prípade väčších organizácií – na rôznu trestnú činnosť súčasne a skutočnosť, že až 70 % existujúcich organizácií má členov s rôznou štátnou príslušnosťou, čo dokazuje nadnárodnú povahu tohto javu;

G.

keďže chudoba uľahčuje organizovanú trestnú činnosť, lebo zločinecké organizácie chudobu zneužívajú;

H.

keďže je zásadne dôležité odstrániť chudobu a zlepšiť prístup ľudí k zamestnanosti a sociálnej ochrane;

I.

keďže za obchodovaním s ľuďmi a ľudskými orgánmi, nútenou prostitúciou, zotročovaním ľudí a vytváraním táborov nútenej práce často stoja nadnárodné zločinecké organizácie; keďže je nutné a naliehavo potrebné jednotným spôsobom monitorovať medzinárodné obchodovanie s orgánmi a jeho väzby na zločinecké organizácie; keďže obchodovanie s ľuďmi je formou trestnej činnosti a rýchlo sa meniacim javom, ktorý v regióne vytvára zisk 25 miliárd EUR ročne a postihuje všetky členské štáty;

J.

keďže celkový počet ľudí vykonávajúcich nútenú prácu v členských štátoch EÚ sa odhaduje na 880 000, z čoho 30 % sú odhadované obete sexuálneho vykorisťovania a 70 % obete vykorisťovania nútenou prácou, pričom väčšinu obetí v EÚ tvoria ženy; keďže nútená práca je pre organizovanú trestnú činnosť veľmi zisková, vedie k sociálnemu dampingu a poškodzuje spoločnosť v dôsledku straty daňových príjmov;

K.

keďže obete obchodovania s ľuďmi pochádzajú z krajín EÚ aj z krajín mimo EÚ;

L.

keďže obete obchodovania s ľuďmi sú násilne, pod nátlakom alebo na základe podvodu získavané, prepravované alebo zadržiavané na účely sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce alebo služieb vrátane žobrania, otroctva, posluhovania, trestnej činnosti, domácich služieb, adopcie alebo vynúteného manželstva, alebo odoberania orgánov; keďže tieto obete sú vykorisťované a úplne podriadené páchateľom obchodovania alebo vykorisťovateľom, majú povinnosť splácať im obrovské dlhy, často sú zbavené svojich identifikačných dokladov, zamykané, izolované a vystavené hrozbám, a teda žijú v strachu z pomsty, bez peňazí a vo vštiepenej obave z miestnych orgánov, pričom strácajú akúkoľvek nádej na útek alebo návrat do normálneho života;

M.

keďže zapečatenie vonkajších hraníc EÚ je nemožné;

N.

keďže v Stredozemnom mori každoročne umiera 2 000 ľudí pri pokuse dostať sa do EÚ;

O.

keďže obete pochádzajú najmä z krajín alebo regiónov, ktoré sú vystavené hospodárskej a sociálnej tiesni a v ktorých sa faktory zraniteľnosti už niekoľko rokov nezmenili, hoci sa obchodovanie s ľuďmi vyvíja s meniacimi sa socioekonomickými okolnosťami; keďže medzi iné príčiny obchodovania s ľuďmi patria prekvitajúci sexuálny priemysel, ako aj dopyt po lacnej pracovnej sile a produktoch, zatiaľ čo spoločným znakom obetí obchodovania s ľuďmi je vo všeobecnosti prísľub lepšej kvality života a existencie pre nich a/alebo ich rodiny;

P.

keďže nezákonný obchod s orgánmi, zbraňami, drogami vrátane chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a prekurzorov, ako aj liekmi, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, voľne žijúcimi druhmi a časťami ich tiel, cigaretami a tabakom, umeleckými dielami a inými výrobkami a ich pašovanie pochádza z rôznych zdrojov, zásobuje nové zločinecké trhy v celej Európe, zločineckým organizáciám ponúka možnosti obrovských ziskov a predstavuje problém pre bezpečnosť hraníc EÚ a členských štátov, ako aj pre jednotný trh a finančné záujmy EÚ;

Q.

keďže zločinecké skupiny rozšírili trasy pre obchod s drogami a okrem toho začali obchodovať s ďalším tovarom; keďže internet je nástrojom a novou cestou tak pre dodávku prekurzorov na výrobu drog, ako aj pre distribúciu psychotropných látok; keďže obchod s drogovými prekurzormi ako efedrín, pseudoefedrín a acetanhydrid sa v Únii náležite nekontroluje a predstavuje vážne nebezpečenstvo;

R.

keďže kontrola chemických prekurzorov a zariadení používaných na výrobu syntetických drog je kľúčovým prvkom zmenšovania objemu dodávok drog;

S.

keďže chemické látky používané na legálne účely môžu z legálneho obchodu zločinecké organizácie presmerovať a používať ako drogové prekurzory; keďže v roku 2008 sa 75 % celosvetovo zadržaného množstva acetanhydridu, hlavného drogového prekurzora heroínu, zadržalo v EÚ, zatiaľ čo každoročné správy Medzinárodného výboru OSN pre kontrolu omamných látok naďalej uvádzajú nedostatočne prísne opatrenia uplatňované v EÚ na zabránenie presmerovaniu tohto chemického prekurzora na nelegálne účely;

T.

keďže mnohí občania Únie žijú v chudobe a nezamestnanosti, zatiaľ čo rozsah cezhraničnej kriminality sa každoročne zväčšuje;

U.

keďže počet legitímnych pracovných miest v Únii, ktoré zanikli v dôsledku činnosti kriminálnych gangov, nemožno presne spočítať, lebo zločinci nevydávajú správy, ale možno ho odhadnúť na desiatky miliónov;

V.

keďže pokles daňových príjmov národných vlád a Únie možno, podobne, len odhadovať, je však pravdepodobné, že dosahuje každoročne stovky miliárd eur a zvyšuje sa;

W.

keďže nezákonný obchod s cigaretami spôsobuje v štátnych pokladniach ročne stratu približne 10 miliárd EUR; keďže objem obchodu s ručnými zbraňami sa celosvetovo odhaduje na 170 – 320 miliónov amerických dolárov ročne a keďže v Európe je v obehu vyše 10 miliónov nezákonne držaných zbraní, čo predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť občanov, ako aj pre presadzovanie práva; keďže takéto obchody môžu viesť k stratám verejných financií a poškodeniu výrobných podnikov a uľahčujú šírenie iných foriem organizovanej trestnej činnosti, ktoré zase predstavujú závažnú sociálnu hrozbu, pretože tento jav by sa ľahko mohol stať zdrojom financovania terorizmu;

X.

keďže príjmy generované obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi a časťami ich tiel sa odhadujú na 18 – 26 miliárd EUR ročne, pričom EÚ je najvýznamnejším trhom určenia na svete;

Y.

keďže nelegálne obchodovanie vedie k stratám štátnych príjmov, poškodzuje výrobné podniky a má nepriaznivý vplyv na pracovné miesta, verejnosť a sociálne prostredie;

Z.

keďže sa rozvinula schopnosť infiltrácie zločineckých organizácií, ktoré sú v súčasnosti aktívne v takých odvetviach, ako sú verejné zákazky, doprava, maloobchodné činnosti veľkého rozsahu, nakladanie s odpadom, obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a prírodnými zdrojmi, súkromné bezpečnostné služby, zábava pre dospelých a mnohé iné sektory, z ktorých väčšina podlieha politickej kontrole a politickému rozhodovaniu; keďže organizovaná trestná činnosť preto čoraz viac pripomína celosvetový hospodársky subjekt s jasnou podnikateľskou orientáciou, ktorá jej umožňuje súbežne dodávať rôzne druhy nelegálneho, ale čoraz viac aj legálneho tovaru a služieb, a má vplyv na európske a celosvetové hospodárstvo, čo podniky každoročne stojí 870 miliárd USD;

AA.

keďže organizovaná a mafiánska trestná činnosť týkajúca sa životného prostredia – v rôznych formách nelegálneho obchodovania s odpadom a jeho likvidácie, ničenia environmentálneho, krajinného, umeleckého a kultúrneho dedičstva – v súčasnosti už nadobudla medzinárodný rozmer, ktorý vyžaduje spoločné úsilie všetkých európskych krajín o účinnejšie spoločné kroky na predchádzanie vzniku tzv. ekomafií a na boj proti nim;

AB.

keďže obrovské sumy finančných prostriedkov, ktoré generuje organizovaná trestná činnosť a mafiánske siete, smerujú do bánk a na finančné trhy v samotnej EÚ, ktoré sa tým stávajú spolupáchateľmi prania špinavých peňazí;

AC.

keďže medzinárodné banky zohrávajú významnú úlohu pri umožnení prania špinavých peňazí a sú priamo zapojené do prania výnosov z organizovanej trestnej činnosti;

AD.

keďže v správe SOCTA, ktorú Europol zverejnil v roku 2013, sa poukazuje na to, že falšovanie komodít a nelegálne obchodovanie s tovarom je novým kriminálnym trhom živeným hospodárskou krízou; keďže obchod s drogami ostáva najväčším kriminálnym trhom; keďže nelegálne obchodovanie s odpadom a energetické podvody sú nové hrozby, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť;

AE.

keďže pre účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti vo všetkých jej podobách je nevyhnutné vypracovať a zaviesť opatrenia, ktorých cieľom by bolo pripraviť zločinecké organizácie o ich finančné zdroje, v prípade potreby aj siahnutím na bankové tajomstvo;

AF.

keďže zločinecké organizácie môžu ťažiť z tajných dohôd s inými subjektmi a pritom sa na účely určitých transakcií spájajú s páchateľmi z okruhu tzv. bielych golierov (podnikateľmi, verejnými úradníkmi na všetkých úrovniach rozhodovania, politikmi, bankami, odborníkmi atď.), ktorí napriek tomu, že sami nie sú súčasťou zločineckých organizácií, nadväzujú s nimi vzájomne výhodné obchodné vzťahy;

AG.

keďže v niektorých európskych krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ostáva veľká časť spoločnosti v sivej zóne a často žije z trestnej činnosti; keďže sa to týka najmä mladých ľudí;

AH.

keďže k spôsobom fungovania organizovanej trestnej činnosti patrí v súčasnosti okrem násilia, zastrašovania a terorizmu aj korupcia; keďže pranie špinavých peňazí sa spája nielen s typickými činnosťami organizovanej trestnej činnosti, ale aj s korupciou a daňovými trestnými činmi; keďže konflikty záujmov môžu byť príčinou korupcie a podvodov; keďže hoci sú organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí rôzne javy, často sú preto vzájomne prepojené; keďže organizovaná trestná činnosť môže využívať aj organizácie verejného a súkromného sektora vrátane neziskových organizácií na to, aby ich kryli na účely korupcie a prania špinavých peňazí;

AI.

keďže investigatívni žurnalisti zohrávajú životne dôležitú úlohu pri odhaľovaní korupcie, podvodov a organizovanej trestnej činnosti, a preto sú vystavení osobitným finančným a bezpečnostným hrozbám; keďže napríklad v priebehu piatich rokov bolo v 27 členských štátoch uverejnených celkovo 233 vyšetrovacích správ o prípadoch podvodov v súvislosti so zneužitím prostriedkov EÚ (31), keďže ďalšie finančné prostriedky, najmä od Komisie a ďalších medzinárodných inštitúcií, sú nevyhnutné na podporu a ďalšie rozšírenie investigatívnej žurnalistiky;

AJ.

keďže pranie špinavých peňazí, korupcia a organizovaná kriminalita páchané európskymi subjektmi majú vážny vplyv na rozvojové krajiny a predstavujú prekážku brániacu ich rozvoju vykrádaním ich prírodných zdrojov, obmedzovaním ich fiškálnych zdrojov a zvyšovaním ich verejného dlhu;

AK.

keďže internet umožňuje zločineckým skupinám konať rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, a preto zmenil metódy trestnej činnosti; keďže počítačová kriminalita, najmä vo forme podvodov a využívania detí, je čoraz väčšou hrozbou, pričom zločinecké organizácie využívajú stávkovanie na športové súťaže na internete ako nástroj na generovanie ziskov a pranie špinavých peňazí na celom svete;

AL.

keďže manipulácia športových výsledkov je novou formou kriminality s vysokým výnosom, nízkymi trestami a z dôvodu nízkej miery objasňovania je pre zločincov lukratívnym spôsobom podnikania;

AM.

keďže ochrana občanov a legálnej a konkurencieschopnej ekonomiky závisí od politickej vôle na všetkých úrovniach, ako aj od rozhodných opatrení na boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí, teda javom, ktoré vážne poškodzujú spoločnosť, a najmä predstavujú hrozbu pre prežitie podnikateľov dodržiavajúcich právo, bezpečnosť občanov a spotrebiteľov a základné demokratické zásady štátu;

AN.

keďže zločinecké skupiny využívajú moderné technológie, prostredia a možnosti odzrkadľujúce legitímne podnikateľské príležitosti a ciele; keďže zločinecké skupiny majú vysoký stupeň odborných znalostí, organizácie, skúseností a sofistikovanosti, a to s podporou väčšej mobility, konektivity a jednoduchosti cestovania; keďže to viedlo k tomu, že organizovaná trestná činnosť sa stala menej lokalizovanou a že je pravdepodobnejšie, že využíva rôzne právne systémy v rozličných vnútroštátnych právnych jurisdikciách;

AO.

keďže podľa odhadov Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) predstavujú celosvetové príjmy z nezákonnej činnosti približne 3,6 % celosvetového HDP a toky zlegalizovaných peňazí sa dnes vo svete pohybujú na úrovni okolo 2,7 % celosvetového HDP; keďže Európska komisia odhaduje, že výdavky na korupciu sa len v samotnej EÚ pohybujú okolo 120 miliárd EUR ročne, resp. 1 % HDP v EÚ; keďže sú preto značné zdroje odobraté na úkor hospodárskeho a sociálneho rozvoja, verejných financií a blahobytu občanov;

AP.

keďže príjmy z nelegálnych činností a siete prania špinavých peňazí majú nepriaznivý vplyv na hospodárstvo EÚ tým, že podporujú špekuláciu a finančné bubliny, ktoré poškodzujú reálnu ekonomiku;

AQ.

keďže v niektorých krajinách korupcia predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu a je prekážkou efektívnej a spravodlivej verejnej správy, keďže to odrádza od investovania, narúša fungovanie domácich trhov, bráni spravodlivej hospodárskej súťaži medzi podnikmi a v konečnom dôsledku ohrozuje hospodársky rozvoj nesprávnym rozdelením zdrojov, najmä na úkor verejných služieb vo všeobecnosti, a osobitne sociálnych služieb; keďže zložité mechanizmy byrokracie, znásobené vysokým počtom zbytočných požiadaviek na predbežné schvaľovanie, môžu odrádzať od podnikateľskej činnosti, brzdiť legitímnu hospodársku činnosť a podnecovať podplácanie úradníkov alebo iné formy korupcie;

AR.

keďže rozdiely v právnych predpisoch a presadzovaní práva, pokiaľ ide o podplácanie verejných úradníkov, majú nepriaznivý vplyv na vnútorný trh, a to nielen preto, lebo neexistuje rovnosť podmienok pre spoločnosti, ale aj preto, lebo sa takéto podplácanie odohráva aj v rámci EÚ, keď spoločnosti so sídlom v jednom členskom štáte podplácajú verejných úradníkov z iného členského štátu, čím narúšajú fungovanie trhov;

AS.

keďže 74 % európskych občanov vníma korupciu vo svojom štáte aj na nadnárodnej úrovni ako významný problém (32) a prípady úplatkárstva sa zjavne vyskytujú vo všetkých sektoroch spoločnosti; keďže korupcia ohrozuje dôveru občanov v demokratické inštitúcie a v účinnosť volenej verejnej správy pri ochraňovaní právneho štátu, pretože vytvára privilégiá, a tým sociálnu nerovnosť; keďže nedôvera k politikom je výraznejšia v čase vážnej hospodárskej krízy;

AT.

keďže oblasti, v ktorých je oznámená drobná korupcia z hľadiska percentuálneho podielu prípadov podplácania na kontakt vyššia, sú v priemere: zdravotnícke služby 6,2 %, pozemkové služby 5 %, colná správa 4,8 %, súdnictvo 4,2 %, polícia 3,8 %, služby v oblasti registrov a povolení 3,8 %, školstvo 2,5 %, sieťové odvetvia 2,5 %, daňové príjmy 1,9 %;

AU.

keďže v oblastiach s vysokým výskytom trestnej činnosti si zločinecké organizácie nezákonným spôsobom privlastňujú zdroje miestneho hospodárstva, čo odrádza od bežnej vôle podnikať a zo strany iných štátov tiež investovať; keďže v takýchto oblastiach je pre „zdravé“ podniky ťažšie získať úver, pretože banky zaň požadujú vyššie náklady a väčšie záruky; keďže podniky s hospodárskymi ťažkosťami sú niekedy nútené obrátiť sa na zločinecké organizácie s cieľom získať úver na investície;

AV.

keďže lokalizovaná organizovaná trestná činnosť využíva medzery v legálnej ekonomike a jej páchatelia sa môžu stať významnými aktérmi v oblasti dodávok tovaru každodennej spotreby; keďže to okrem vydierania a zastrašovania, ktoré ohrozuje miestne spoločenstvá, podkopáva legálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok, pokiaľ ide o bezpečnosť podnikov a občanov; keďže počítačová kriminalita, falšovanie kreatívneho obsahu alebo nezákonný online obchod s kreatívnym obsahom, detskou pornografiou, farmaceutickými výrobkami, legálnymi psychotropnými látkami a drogovými prekurzormi, komponentmi, náhradnými dielmi a ďalšími výrobkami bežnej každodennej spotreby, ako aj otázky týkajúce sa príslušných práv a licencií ohrozujú verejné zdravie, bezpečnosť, pracovné miesta a sociálnu stabilitu a môžu v dotknutých odvetviach spôsobiť podnikom masívne škody, a to až také, že ohrozia pokračovanie ich existencie;

AW.

keďže zvyšujúci sa počet trestných činov páchaných proti agropotravinárskemu odvetviu nielenže vážne ohrozuje zdravie európskych občanov, ale spôsobuje tiež významné škody tým krajinám, ktoré z vynikajúcej kvality svojich potravín urobili svoju hlavnú výhodu;

AX.

keďže sexuálne zneužívanie detí cez internet a detská pornografia sú osobitnou hrozbou; keďže počítačová kriminalita, a najmä počítačová kriminalita motivovaná ziskom a nepovolený prístup do informačných systémov, sú často spojené s finančnými podvodmi; keďže počítačová kriminalita formou služby (Cybercrime as a Service, CaaS) narastá a množstvo malvéru sa dramaticky zvyšuje; keďže európske orgány, ktoré sa týmito otázkami zaoberajú, si vyžadujú ďalšie financovanie;

AY.

keďže pranie špinavých peňazí nadobúda čoraz zložitejšie podoby, ktoré je ťažké vystopovať; keďže zločinecké organizácie čoraz častejšie využívajú na pranie špinavých peňazí nezákonný a niekedy aj zákonný systém stávkovania a manipulácie športových výsledkov, a to najmä na internete, ako aj banky v krajinách, kde sa peňažné prevody nemonitorujú dostatočne na to, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí a daňovým únikom; keďže manipulácia športových výsledkov by sa mala považovať za výnosnú formu organizovanej trestnej činnosti; keďže legálne hazardné hry by sa ako forma podnikateľskej činnosti mali podporovať na základe zásad subsidiarity a proporcionality;

AZ.

keďže falšovanie účtovných výkazov podnikov často vedie k tvorbe neoficiálnej likvidity, ktorá znižuje výšku splatnej dane a môže sa využívať na účely korupcie a prania špinavých peňazí, pričom poškodzuje poctivú hospodársku súťaž a znižuje schopnosť štátu plniť jeho sociálnu funkciu;

BA.

keďže v čase úspor sa odhaduje, že daňové podvody stoja členské štáty 1 bilión EUR ročne; keďže vyhýbanie sa daňovej povinnosti a daňové úniky sa neobmedzujú na čierny trh, ale možno ich nájsť aj v reálnej ekonomike medzi známymi obchodnými spoločnosťami;

BB.

keďže na európskej úrovni sa vykonala určitá práca na vytvorení vyváženého regulačného a právneho rámca na riešenie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí;

BC.

keďže najmä v prípade cezhraničnej trestnej činnosti rôzne prístupy uplatňované členskými štátmi v oblasti trestnej činnosti a rozdiely medzi predpismi hmotného a procesného trestného práva môžu nechávať páchateľom trestnej činnosti priestor beztrestnosti a vytvárať slabé miesta v trestnoprávnych, občianskoprávnych a fiškálnych právnych systémoch v celej Európskej únii; keďže daňové raje, krajiny uskutočňujúce uvoľnenú bankovú politiku a krajiny usilujúce sa o samostatnosť, v ktorých chýba silná ústredná autorita, sa stali pre organizovanú trestnú činnosť dôležitými z hľadiska prania špinavých peňazí;

BD.

keďže zločinecké skupiny často majú štruktúru medzinárodnej siete, a preto si táto medzinárodná štruktúra vyžaduje cezhraničnú reakciu vrátane účinnej a komplexnej komunikácie a výmeny informácií medzi rovnocennými vnútroštátnymi a medzinárodnými agentúrami;

BE.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ a eura musí byť prioritou, pokiaľ ide o sledovanie rozmáhajúceho sa javu zneužívania európskych fondov zločineckými organizáciami prostredníctvom tzv. podvodov proti Spoločenstvu a falšovania eura;

BF.

keďže na európskej úrovni boli vytvorené programy ako Hercule, Fiscalis, Colníctvo a Pericles na ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti nadnárodnej a cezhraničnej trestnej a nelegálnej činnosti;

BG.

keďže veľkým nepriateľom eurozóny je rozdielna miera rastu produktivity v jednotlivých členských štátoch; keďže tá vytvára, v strednodobom a dlhodobom horizonte, rozdiely v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré nemožno riešiť devalváciou meny a vedú k tvrdým a politicky neudržateľným úsporným programom zameraným na internú devalváciu; keďže systémová korupcia vo verejnom sektore, ktorá je významnou prekážkou brániacou efektívnosti, priamym zahraničným investíciám a inovácii, tak znemožňuje náležité fungovanie menovej únie;

BH.

keďže v EÚ je prinajmenšom 20 miliónov prípadov drobnej korupcie vo verejnom sektore a je zjavné, že tento jav má účinok presahovania aj do tých častí verejnej správy členských štátov (a na príslušných politikov), ktoré zodpovedajú za správu prostriedkov EÚ a iných finančných záujmov EÚ;

BI.

keďže v Európe existuje veľmi veľká daňová medzera, pričom sa odhaduje, že sa v EÚ každoročne stratí 1 bilión EUR daňových príjmov z dôvodu daňových podvodov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čo predstavuje ročné náklady na každého občana EÚ vo výške asi 2 000 EUR;

BJ.

keďže v záujme boja proti organizovanej trestnej činnosti musia byť zákonodarcovia v členských štátoch schopní rýchlo a účinne reagovať na meniace sa štruktúry a nové formy trestnej činnosti, a to tým viac po prijatí Lisabonskej zmluvy, pretože podľa nej sú členské štáty povinné zabezpečovať Úniu, ktorá je slobodná, bezpečná a spravodlivá;

BK.

keďže prístup Európy v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí musí vychádzať z najlepších dostupných spôsobov posudzovania hrozieb a užšej súdnej a policajnej spolupráce, a to aj s krajinami mimo EÚ, zo spoločného vymedzenia trestných činov vrátane účasti v zločineckej organizácii na samopraní špinavých peňazí, z kriminalizácie všetkých foriem korupcie, z aproximácie právnych predpisov členských štátov v oblasti niektorých procesných mechanizmov, ako napríklad ustanovenia o premlčaní, z účinných systémov konfiškácie a získavania majetku nadobudnutého organizovanou trestnou činnosťou a korupciou, z väčšej zodpovednosti verejnej správy, politikov, právnikov, notárov, realitných agentov, poisťovní a iných podnikov, zo vzdelávania sudcov a príslušníkov polície, ako aj z výmeny najlepších postupov v oblasti vhodných nástrojov prevencie;

BL.

keďže vzájomné uznávanie sa uznáva ako základná zásada, o ktorú sa opiera justičná spolupráca v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach medzi členskými štátmi EÚ;

BM.

keďže boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre EÚ prioritou, keďže od deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prijali mnohé iniciatívy, opatrenia a programy financovania, ako aj právny rámec; keďže v článku 5 Charty základných práv Európskej únie sa navyše výslovne zakazuje obchodovanie s ľuďmi;

BN.

keďže na to, aby členské štáty mohli spolupracovať v rámci boja proti trestnej činnosti a snahy o fungovanie justičného systému, je nutná vzájomná dôvera medzi justičnými orgánmi v EÚ; keďže zásada vzájomnej dôvery vyžaduje vytvorenie minimálnych noriem ochrany na najvyššej možnej úrovni;

BO.

keďže trestné právo a systémy trestného konania členských štátov sa vyvíjajú celé stáročia; keďže každý členský štát má vlastné charakteristiky a osobitné danosti a keďže je preto nutné ponechať kľúčové oblasti trestného práva na členských štátoch;

BP.

so zreteľom na zásadný rozdiel medzi justičným svedkom a spolupracovníkom justície; so zreteľom na povinnosť členských štátov a Európskej únie chrániť a obhajovať tie osoby, ktoré sa rozhodli postaviť sa proti organizovanému zločinu a proti mafii, riskujúc tým svoj vlastný život i život svojich blízkych;

BQ.

keďže sa zadávanie verejných zákaziek síce dôsledne monitoruje, ale následné výdavky nie sú ani zďaleka transparentné a členské štáty sa veľmi líšia v oblasti vyhlasovaní o záujmoch;

1.

považuje za potrebné pripraviť vhodnú politickú reakciu na boj proti prítomnosti zločineckých organizácií a mafie na úrovni EÚ prostredníctvom podrobného a včasného akčného plánu určujúceho legislatívne a nelegislatívne opatrenia zamerané na rozloženie týchto organizácií a odhalenie a získanie akejkoľvek formy bohatstva, ktorá s nimi priamo či nepriamo súvisí;

2.

je presvedčený, že aby bolo možné poraziť organizovanú a mafiánsku trestnú činnosť a odstrániť javy ako korupcia a pranie špinavých peňazí, ktoré spoločne obmedzujú slobodu, práva a bezpečnosť občanov EÚ a budúcich generácií, je nevyhnutné nielen reagovať na takúto trestnú činnosť, ale tiež vyvinúť významné úsilie na jej predchádzanie;

3.

vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné právne normy a modely integrácie a spolupráce medzi členskými štátmi; predovšetkým ju vyzýva, aby na základe hodnotiacej správy o vykonávaní rámcového rozhodnutia o boji proti organizovanej trestnej činnosti a na základe najpokrokovejších právnych predpisov členských štátov predložila legislatívny návrh, ktorý jednotne vymedzí pojem organizovanej trestnej činnosti, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj trestný čin účasti na činnosti mafiánskej organizácie a ktorý zdôrazní skutočnosť, že zločinecké organizácie majú podnikateľskú orientáciu a zastrašujúcu silu, a to s ohľadom na článok 2 ods. a Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že návrhy na ustanovenia hmotného trestného práva EÚ musia rešpektovať základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj pozície Parlamentu obsiahnuté v jeho uznesení z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu;

4.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné vymedzenie pojmu korupcie s cieľom vypracovať jednotnú celosvetovú politiku boja proti korupcii; odporúča, aby Komisia vo svojej správe o opatreniach prijatých členskými štátmi proti korupcii, ktorej uverejnenie sa očakáva v roku 2013, uvádzala akúkoľvek formu korupcie vo verejnom aj súkromnom sektore vrátane neziskových organizácií, zdôraznila nejlepšie vnútroštátne skúsenosti v boji proti korupcii a uviedla vhodný spôsob posúdenia tohto javu, pričom by zahrnula komplexný prehľad citlivých oblastí korupcie podľa jednotlivých krajín; vyzýva Komisiu, aby pravidelne oznamovala Parlamentu a konferencii zmluvných štátov UNCAC opatrenia zavedené členskými štátmi aj na úrovni EÚ a podľa nich aktualizovala platné európske právne predpisy;

5.

domnieva sa, že účinný regulačný rámec by mal náležite zohľadňovať vzájomné prepojenie predpisov zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a základného práva na ochranu osobných údajov, aby sa pranie špinavých peňazí riešilo bez narušenia platných noriem v oblasti ochrany údajov; v tomto ohľade víta systém na ochranu údajov, ktorý používa Europol;

6.

vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu na zosúladenie trestného práva v oblasti prania špinavých peňazí, ktorý by mala predložiť v roku 2013, zahrnula spoločné vymedzenie trestného činu samoprania na základe najlepších postupov členských štátov a aby za predikatívne trestné činy považovala trestné činy, ktoré sa pokladajú za vážne, pretože z nich pravdepodobne vyplýva zisk pre jeho páchateľa;

7.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na základe článku 18 smernice o obchodovaní s ľuďmi, ktorý nabáda členské štáty, aby postihovali využívanie služieb obetí akejkoľvek formy využívania obchodovania s ľuďmi, či už ide o sexuálne alebo pracovné vykorisťovanie;

8.

domnieva sa, že podmienky a ničivé dôsledky, ktoré postihujú obete obchodovania s ľuďmi, sú neprijateľné a predstavujú trestné porušovanie ľudských práv; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom intenzívnych a trvalých informačných kampaní s jasnými a plánovanými cieľmi na obmedzenie obchodovania s ľuďmi zabezpečila, že takéto konanie bude spoločensky neprijateľné; tieto kampane by sa mali každoročne vyhodnocovať v rámci Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi 18. októbra a tiež po piatich rokoch odteraz do Európskeho roka boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

9.

odporúča, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou a Európskym parlamentom a s podporou Europolu, Eurojustu a Agentúry pre základné práva vypracovali ukazovatele na úrovni EÚ, ktoré by mali byť čo najjednotnejšie a najsúdržnejšie a ktorými by sa merali aspoň rozsah organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v EÚ, ako aj nimi spôsobené náklady a spoločenské škody;

10.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vytvorenie zoznamu zločineckých organizácií v EÚ podľa vzoru zoznamu organizácií v EÚ, ktoré sú považované za teroristické organizácie;

11.

odporúča, aby sa vytvorila európska sieť s cieľom spojiť univerzity zaoberajúce sa organizovanou trestnou činnosťou, korupciou a praním špinavých peňazí a podporovať univerzitný výskum v týchto oblastiach;

12.

upozorňuje, že je potrebné plne uplatňovať existujúce nástroje vzájomného uznávania a že sú nutné európske právne predpisy, ktoré zabezpečia vykonateľnosť trestných rozsudkov a príkazov na konfiškáciu, ktoré vykonáva iný členský štát než ten, ktorý ich vydal; domnieva sa, že by sa mala posilniť vzájomná právna pomoc a vzájomná prípustnosť dôkazov medzi členskými štátmi;

13.

domnieva sa, že kroky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a nútenej práci je potrebné zamerať na hlavné príčiny, ako sú globálne nerovnosti; žiada preto členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky v oblasti rozvojovej pomoci a miléniových rozvojových cieľov;

14.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili vonkajší rozmer opatrení a programov vrátane bilaterálnych dohôd zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi preventívnymi opatreniami v krajinách pôvodu a tranzitu s osobitným dôrazom na maloleté osoby a deti bez sprievodu;

15.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoľahlivý monitorovací systém pre celú EÚ, ktorý umožní účinnejšie sledovať pohyb obchodníkov s ľuďmi a obetí obchodovania s ľuďmi;

16.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a medzinárodnými inštitúciami zapojenými do boja proti obchodovaniu s ľuďmi naliehavo vyvinula systém na úrovni EÚ na zber porovnateľných a spoľahlivých údajov na základe odsúhlasených a dôveryhodných ukazovateľov; v záujme zvýšenia viditeľnosti a naliehavosti tohto systému údajov by mohlo byť užitočné zriadiť monitorovacie stredisko pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci už existujúcej webovej stránky EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, do ktorého by všetky inštitúcie EÚ a sedem zainteresovaných agentúr povinne prispievalo svojimi údajmi a MVO a iné inštitúcie by boli vyzvané, aby prispievali tiež;

17.

žiada Komisiu, aby realizovala odporúčania uvedené v stratégii EÚ smerom k odstráneniu obchodovania s ľuďmi na roky 2012 – 2016;

18.

vyzýva Komisiu, aby splnila podmienky potrebné na realizáciu európskej linky pomoci pre obete obchodovania s ľuďmi a pomohla tieto obete informovať o ich právach;

19.

vyzýva Komisiu, aby venovala viac prostriedkov na boj proti využívaniu sociálnych sietí počítačovej kriminality na obchodovanie s ľuďmi;

20.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila cezhraničnú spoluprácu súdov a polície medzi členskými štátmi EÚ a agentúrami EÚ v prípadoch, keď trestný čin obchodovania s ľuďmi nie je obmedzený na jeden členský štát;

21.

žiada posilnenie sankcií proti bankovým a finančným inštitúciám, ktoré sa dopúšťajú spolupáchateľstva prijímaním alebo praním príjmov z organizovanej trestnej činnosti;

22.

pokiaľ ide o konfiškácie, vyzýva členské štáty, aby na základe najpokrokovejších vnútroštátnych právnych predpisov uvažovali o zavedení modelov zaistenia majetku na základe občianskeho práva v prípadoch, keď po zvážení pravdepodobnosti a pod podmienkou súhlasu súdu možno konštatovať, že tieto aktíva pochádzajú z trestnej činnosti alebo sa použijú na trestnú činnosť; domnieva sa, že by sa mohli ustanoviť preventívne modely konfiškácie na základe rozhodnutia súdu, a to v súlade s vnútroštátnymi ústavnými zárukami a bez narušenia práva vlastniť majetok a práva na obhajobu; ďalej nabáda členské štáty, aby podporovali používanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti na sociálne účely; odporúča, aby sa podnikli kroky a aktivovali fondy na financovanie ochranných opatrení v záujme zachovania integrity skonfiškovaného majetku;

23.

odporúča ustanoviť ako dôvod vylúčenia hospodárskeho subjektu z účasti na verejnej súťaži v celej EÚ na obdobie najmenej piatich rokov odsúdenie na základe konečného rozsudku vo veci účasti na činnosti zločineckej organizácie, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, účasti na využívaní obchodovania s ľuďmi alebo detskej práce, korupcie alebo akéhokoľvek iného vážneho trestného činu proti verejnému záujmu, ak takýto trestný čin spôsobuje stratu daňových príjmov alebo sociálnu ujmu, alebo vo veci iného mimoriadne závažného zločinu s cezhraničným rozmerom, ako sa uvádza v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (tzv. európske trestné činy), a to aj keď dôvod vylúčenia vznikne počas priebehu verejného obstarávania; domnieva sa, že postupy verejného obstarávania musia vychádzať zo zásady zákonnosti a takisto že v tomto rámci by sa kritérium hospodársky najvýhodnejšej ponuky malo vymedziť v záujme zabezpečenia transparentnosti (v neposlednom rade aj prostredníctvom elektronického verejného obstarávania) a predchádzania podvodom, korupcii a ďalším závažným nezrovnalostiam; vyzýva útvary Komisie, aby vytvorili štruktúru alebo systémy spolupráce, a zaistili tak holistický prístup k boju proti korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním;

24.

berie na vedomie, že existuje prepojenie medzi legitímnymi a nezákonnými obchodnými činnosťami, keďže v niektorých prípadoch legitímne úroky poskytujú prostriedky na nezákonné činnosti; zdôrazňuje, že monitorovanie toku legitímnych úrokov môže pomôcť identifikovať majetok získaný z trestnej činnosti;

25.

domnieva sa, že v záujme boja proti obchodu s drogami, ako aj proti iným druhom trestnej činnosti, ktoré sú prejavom organizovaného zločinu, by opatrenia súdnych a policajných orgánov mali byť podporované nielen prostredníctvom spolupráce s Eurojustom a Europolom, ale aj prostredníctvom systémov spolupráce bez toho, aby boli ovplyvnené ich povinnosti týkajúce sa dôvernosti, s odvetvím dopravy a logistiky, s chemickým priemyslom, poskytovateľmi internetových služieb, bankami a finančnými službami v členských štátoch aj v štátoch mimo EÚ; zdôrazňuje význam boja proti zásobovaniu omamnými látkami prísnymi kontrolami drogových prekurzorov a víta návrh Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 273/2004, ktorým sa stanovujú spôsoby na zlepšovanie prevencie zneužívania acetanhydridu z vnútorného trhu EÚ, napríklad rozšírením požiadavky na jeho registráciu;

26.

vyjadruje obavy z neúčinnosti vyšetrovacích nástrojov používaných v rôznych vnútroštátnych právnych systémoch, ktoré náležite nezohľadňujú potrebu primeraného osobitného súboru nástrojov na boj proti zločineckým a mafiánskym organizáciám; opakuje svoju žiadosť Komisii, už vyjadrenú v uznesení z 25. októbra 2011, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia osobitných vyšetrovacích metód, ktoré sa v súčasnosti používajú v jednotlivých členských štátoch, s cieľom poskytnúť základ pre kroky na úrovni EÚ zamerané na vybavenie zodpovedných orgánov potrebnými vyšetrovacími nástrojmi na základe existujúcich najlepších postupov;

27.

vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby zaviedli konkrétne opatrenia na zlepšenie vysledovateľnosti výrobkov (napr. označovanie krajiny pôvodu pre agropotravinárske výrobky, overovacie značky na strelných zbraniach alebo digitálne kódy na daňovú identifikáciu cigariet, alkoholických nápojov a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis) v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov, zlepšenia bezpečnosti občanov, odrádzania od pašovania a účinnejšieho boja proti nezákonnému obchodovaniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty si neželali zahrnúť vysledovateľnosť do novej verzie Colného kódexu Únie;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju námornú spoluprácu s cieľom skoncovať s obchodovaním s ľuďmi a s prílevom drog a nelegálneho alebo falšovaného tovaru cez vnútorné aj vonkajšie námorné hranice EÚ; uznáva, že riadenie hraníc obsahuje aj rozmer migrácie týkajúci sa základných práv migrantov, a to v príslušných prípadoch aj práva na azyl, ako aj ochrany obetí obchodovania s ľuďmi alebo nútenej práce, najmä maloletých, a poskytovania pomoci týmto obetiam;

29.

domnieva sa, že sa už ďalej nesmie odkladať vypracovanie akčného plánu zameraného na legislatívny rámec a operatívne nástroje na európskej úrovni na boj proti počítačovej kriminalite, a to s cieľom dosiahnuť výraznejšiu medzinárodnú spoluprácu a s podporou Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), v záujme zaistenia vyššej úrovne bezpečnosti pre občanov, najmä zraniteľných osôb, ako aj podnikov a orgánov verejnej moci, pričom sa nebude porušovať právo na slobodu informácií a ochrana osobných údajov;

30.

so znepokojením berie na vedomie výrazné prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, pokiaľ ide o financovanie nezákonných činností teroristických skupín z príjmov z medzinárodného nezákonného obchodovania, na čo upozornili súdne orgány a polícia; vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia na boj proti týmto činnostiam;

31.

vzhľadom na to, že organizované zločinecké skupiny využívajú kybernetický priestor a svoje nezákonné nástroje stále intenzívnejšie, žiada členské štáty, aby bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu prijali vnútroštátne stratégie kybernetickej bezpečnosti;

32.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala Chartu EÚ o ochrane a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi s cieľom zhromaždiť všetky existujúce ukazovatele, opatrenia, programy a prostriedky súdržnejším, efektívnejším a užitočnejším spôsobom pre všetky zainteresované strany s cieľom posilniť ochranu obetí; žiada Komisiu, aby zriadila linku pomoci pre obete obchodovania s ľuďmi;

33.

pripomína Komisii, že pri deťoch, ktoré sú obeťami obchodovania, by sa malo uplatňovať osobitné zaobchádzanie a že by sa mala zvýšiť ochrana maloletých osôb bez sprievodu a detí, ktoré sú obeťou obchodovania zo strany vlastnej rodiny (tieto prípady by sa mali zohľadňovať pri navrhovaní návratu do krajiny pôvodu, identifikácii zákonných zástupcov atď.); trvá na potrebe uplatňovať nielen osobitný rodový prístup, ale tiež zohľadňovať vplyv zdravotných problémov a zdravotného postihnutia;

34.

vyzýva Komisiu na zvýšenie objemu prostriedkov vyčlenených pre špecializované MVO, médiá a výskum s cieľom posilniť podporu, ochranu a pomoc obetiam, aby ich svedectvo na súde bolo menej nevyhnutné; vyzýva tiež Komisiu, aby posilnila aspekty viditeľnosti, zvyšovania povedomia a potrieb obetí s cieľom obmedziť dopyt po obetiach obchodovania s ľuďmi a ich zneužívanie a podporiť nulový výskyt sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

35.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém efektívnejšieho a aktívnejšieho finančného vyšetrovania ako kľúčový prostriedok na zníženie tlaku na obete obchodovania s ľuďmi vystupujúce v úlohe hlavných svedkov na súdnych pojednávaniach proti obchodníkom s ľuďmi; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla lepšiu špecializovanú odbornú prípravu a dostatočné prostriedky agentúram EÚ bojujúcim proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane cezhraničnej spolupráce a spolupráce prekračujúcej hranice; pripomína Komisii, že tieto kroky vyžadujú holistický prístup podporujúci multidisciplinárnu spoluprácu na miestnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni a podnecujúci členské štáty, aby zriadili okrem iného špecializované vnútroštátne policajné spravodajské jednotky a stimulovali spoluprácu medzi administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva;

36.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť spoluprácu a zvýšiť transparentnosť rozvinutím účinnej komunikácie a výmeny informácií medzi súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva v členských štátoch, orgánmi Europol, Eurojust, OLAF a ENISA a s príslušnými orgánmi štátov mimo EÚ, a najmä susedných štátov EÚ, v záujme zlepšenia systémov zhromažďovania dôkazov a zabezpečenia účinného spracúvania a výmeny údajov a informácií, ktoré môžu pomôcť pri vyšetrovaní trestných činov vrátane trestných činov proti finančným záujmom EÚ, pričom sa v žiadnom prípade nesmú porušovať zásady subsidiarity a proporcionality, ani základné práva Únie; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby používali prijaté nástroje na súdnu spoluprácu v trestnoprávnych veciach, ktoré sú dôležitými nástrojmi na zaistenie účinného boja proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán ešte užšej súdnej a policajnej spolupráce, v rámci ktorého sa vytvorí vyšetrovací orgán trestnej činnosti, ktorý bude mať vyšetrovaciu právomoc vo veci priestupkov a trestných činov v EÚ;

37.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie osobitných doložiek o boji proti nelegálnemu obchodu, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí do svojich dohôd o pridružení a obchodných zmlúv s tretími krajinami; berie na vedomie nedostatočnú medzinárodnú spoluprácu, najmä s krajinami tranzitu alebo pôvodu mimo EÚ; uznáva potrebu silného diplomatického úsilia s cieľom naliehavo vyzvať orgány v týchto krajinách, aby uzavreli dohody s spolupráci alebo aby dodržiavali podpísané dohody; zdôrazňuje význam mechanizmu dožiadania;

38.

zdôrazňuje, že existujúcu sieť vnútroštátnych protikorupčných kontaktných miest by mali posilniť a podporiť orgány EUROPOL, EUROJUST a CEPOL; zdôrazňuje, že tieto kontaktné miesta by mali slúžiť nielen ako miesto na výmenu informácií, ale mali by sa tiež využívať na zlepšenie obojstrannej spolupráce v konkrétnych prípadoch podplácania zahraničných verejných činiteľov; odporúča, aby sa v týchto kontaktných miestach riešili rozdiely v stanovovaní priority, v prostriedkoch a v odbornosti a aby sa oznamovali akékoľvek problémy prameniace z týchto rozdielov; zdôrazňuje, že táto sieť by mala podporovať koordinovanú činnosť v prípadoch, keď dôjde k reálnemu podplácaniu v jednom členskom štáte na úrovni dcérskej spoločnosti materskej alebo holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte;

39.

žiada členské štáty, aby urýchlene v plnom rozsahu implementovali existujúce právne predpisy EÚ, aby Únia mohla konať jednotne v boji proti trestnej činnosti;

40.

žiada všetky členské štáty, aby plne využívali služby agentúr Europol a Eurojust, ktorých činnosť a výsledky, bez ohľadu na pripravované reformy a potrebné vylepšenia, do veľkej miery závisí od miery účasti, dôvery a spolupráce zo strany vnútroštátnych vyšetrovacích a súdnych orgánov;

41.

zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, má zásadný význam angažovanosť občanov v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti na európskej úrovni vrátane školenia a nasadzovania úradníkov a policajných prezidentov, najmä so zreteľom na informovanosť o nových a menej viditeľných druhoch trestnej činnosti; poznamenáva, že trestná činnosť na miestnej úrovni často vedie k medzinárodnej trestnej činnosti;

42.

žiada členské štáty, aby vypracovali usmernenia o presadzovaní práva v oblasti korupcie a prania špinavých peňazí; odporúča, aby tieto usmernenia pozostávali z osvedčených postupov (napr. potreba špecializovaného personálu, spolupráca medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi, spôsoby prekonania ťažkostí pri zhromažďovaní dôkazov), z ukazovateľa kritickej úrovne ľudských a iných zdrojov potrebnej na účinné stíhanie a z opatrení uľahčujúcich medzinárodnú spoluprácu;

43.

za mimoriadne dôležité považuje plné využívanie všetkých existujúcich synergií medzi Európskou justičnou sieťou a Eurojustom tak, aby sa dosiahla celoeurópska justičná spolupráca na čo najvyššej úrovni;

44.

zdôrazňuje význam konzultácie s regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní a s občianskou spoločnosťou pri vypracúvaní právnych predpisov a regulačných rámcov;

45.

všíma si, že je dôležité, aby členské štáty v partnerstve s Európskou úniou a medzinárodnými aktérmi mali silný dlhodobý strategický plán pre miestne aj globálne otázky týkajúce sa organizovanej trestnej činnosti s cieľom identifikovať nové hrozby, zraniteľné miesta trhu a rizikové faktory a vytvoriť stratégiu EÚ, ktorá bude založená na plánovaní, nielen na reakcii;

46.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili úlohu sudcov, prokurátorov a kontaktných úradníkov a aby najmä prostredníctvom akadémie CEPOL a Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJNT), ako aj prostredníctvom plného využívania finančných nástrojov, ako sú Fond pre vnútornú bezpečnosť pre policajnú spoluprácu alebo program Hercules III, zabezpečili justičnú prípravu s cieľom umožniť im potláčať všetky formy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí vrátane počítačovej kriminality; odporúča podporovať výučbu cudzích jazykov v rámci odbornej prípravy príslušníkov policajného zboru a súdnych orgánov s cieľom uľahčiť medzinárodnú spoluprácu; požaduje podporu európskeho programu výmeny najlepších postupov a odbornej prípravy pre sudcov, prokurátorov a policajných úradníkov;

47.

žiada členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v spoločnom úsilí o dokončenie rokovaní o návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ktorý zjednodušuje zhromažďovanie dôkazov v cezhraničných prípadoch a je preto dôležitým krokom na ceste k jednotnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

48.

žiada o posilnenie spolupráce, pokiaľ ide o falošné doklady a podvody, a aby príslušné orgány spolupracovali na zlepšení spoľahlivosti a overovania zdrojových dokladov;

49.

prihovára sa za vytvorenie zariadení na vnútroštátnej úrovni na vyšetrovanie a boj proti zločineckým a mafiánskym organizáciám s možnosťou rozvinúť – s podporou Europolu – jednoduchšiu, neformálnu operačnú sieť proti mafii na účely výmeny informácií o štrukturálnych konotáciách existujúcich mafií, o finančných perspektívach a perspektívach trestnej činnosti, o umiestnení majetku a o pokusoch o infiltráciu verejného obstarávania;

50.

domnieva sa, že globalizácia organizovanej trestnej činnosti vyžaduje silnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni; žiada zlepšenie vzájomného pôsobenia medzi EÚ, OSN, OECD a Radou Európy v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí s cieľom integrovať politiky a formulovať spoločné funkčné vymedzenia pojmov; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali všetky existujúce medzinárodné nástroje v týchto oblastiach; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali všetky existujúce medzinárodné nástroje v týchto oblastiach; vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala úsilie členských štátov bojovať proti organizovanej trestnej činnosti; odporúča, aby EÚ pristúpila k skupine GRECO ako plnohodnotný účastník;

51.

nabáda k spoločným krokom na predchádzanie a boj proti činnosti súvisiacej s nezákonným prostredím, ktorá je spojená s organizovanou, mafiánskou trestnou činnosťou alebo je jej výsledkom, a to aj posilnením európskych orgánov ako Europol a Eurojust a medzinárodných orgánov ako Interpol alebo UNICRI, a tiež poskytnutím pracovných postupov a informácií zo strany členských štátov, ktoré sa najviac zapájajú do boja proti tejto forme trestnej činnosti s cieľom vypracovať spoločný akčný plán;

52.

vyzýva Radu a členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji proti podplácaniu verejných činiteľov pri medzinárodných obchodných transakciách; zdôrazňuje negatívny vplyv úplatkárstva zahraničných úradníkov na základné práva Únie a jej politiky v oblasti životného prostredia a rozvoja;

53.

žiada, aby sa zaviedol európsky vyšetrovací príkaz a aby sa posilnili nástroje boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy; požaduje užšiu spoluprácu s krajinami susediacimi s EÚ v boji proti organizovanej trestnej činnosti prenikajúcej do Európskej únie;

54.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné celosvetové stratégie výmeny informácií v rámci svojich spravodajských služieb, ako aj analýzy zamerané na identifikáciu nových trendov v organizovanej trestnej činnosti;

55.

upozorňuje na potrebu posilňovania spolupráce v oblasti podvodov v EÚ medzi službami EÚ na všetkých úrovniach štátu vrátane regionálnej a komunálnej úrovne, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení finančných prostriedkov EÚ;

56.

domnieva sa, že nemôžeme mať skutočnú hospodársku a fiškálnu úniu bez protikorupčnej únie;

57.

zdôrazňuje, že transparentnosť je prirodzeným nepriateľom korupcie, ktorá stojí na začiatku trestnej činnosti, a je presvedčený, že v činnosti osôb zastávajúcich vysoké úrady alebo disponujúcich veľkými právomocami a imunitou by sa mala požadovať úplná transparentnosť;

58.

nazdáva sa, že chaotické, netransparentné byrokratické štruktúry a zložité postupy okrem toho, že potenciálne zhoršujú účinnosť verejnej správy, znižujú transparentnosť rozhodovacích postupov a odrádzajú dotknutých občanov, a tým vytvárajú priaznivú pôdu pre korupciu; domnieva sa, že nepreniknuteľné bankové a obchodné tajomstvo takto môže utajiť nezákonné zisky z korupcie, prania špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti;

59.

odvoláva sa na Dohovor proti korupcii z Méridy z roku 2003 a zdôrazňuje, že osoby zastávajúce vysoké úrady alebo disponujúce veľkými právomocami a imunitami by mali byť kontrolované, okrem iného daňovými orgánmi, a že tieto kontroly by sa mali posilňovať v záujme zabezpečenia spravodlivých a efektívnych služieb spoločnosti a boja proti daňovým podvodom; odporúča najmä, aby osoby vo verejných funkciách podávali vyhlásenia o majetku, príjmoch, záväzkoch a záujmoch; požaduje prijatie opatrení na posilnenie transparentnosti a prevencie prostredníctvom konzistentného systému správneho práva, ktorým sa riadia verejné výdavky a prístup k dokumentom, ako aj vytvorenie potrebných registrov;

60.

odporúča zaviesť silnejšie systémy na zabezpečenie transparentnosti a odbúravania byrokracie vo vládnych rezortoch a v ďalších orgánoch verejnej moci zaručením práva občanov na prístup k dokumentom (v prvom rade v osobitne citlivej oblasti verejného obstarávania); naliehavo žiada podporu kultúry zákonnosti a bezúhonnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, a to aj prostredníctvom systému účinnej ochrany informátorov;

61.

podporuje kroky Komisie zamerané na uznanie úlohy investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní a nahlasovaní skutočností týkajúcich sa organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí;

62.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu úradníkov v prevencii podvodov a korupcie, v poskytovaní informácií o nich a v riešení súvisiacich rizík;

63.

požaduje, aby sa v kódexe správania stanovili jasné a primerané pravidlá spolu s mechanizmami presadzovania a monitorovania s cieľom zabrániť tzv. javu otáčavých dverí, ktorými by sa zakázalo úradníkom verejnej správy, ktorí majú určitú úroveň riadiacej alebo finančnej zodpovednosti, aby až do uplynutia vymedzeného obdobia od odchodu z ich funkcie prešli do súkromnej sféry, ak existuje riziko konfliktu záujmu s ich predchádzajúcou verejnou funkciou; takisto sa domnieva, že vždy, keď existuje riziko konfliktu záujmu, mali by sa podobné obmedzenia vzťahovať na ľudí, ktorí prechádzajú zo súkromného do verejného sektora;

64.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh zákona o správnom konaní v Európskej únii v súlade s odporúčaniami Európskeho parlamentu z 15. januára 2013;

65.

domnieva sa, že lobingový register je užitočným nástrojom transparentnosti; žiada členské štáty, v ktorých tento nástroj ešte neexistuje, aby ho prijali; ďalej nabáda vlády a verejné správy, aby registráciou do lobingového registra podmienili stretávanie sa s obchodnými, záujmovými a lobingovými organizáciami;

66.

poukazuje na to, že samoregulácia ako prirodzený mechanizmus na riešenie korupcie v športe a v stávkovaní na športové súťaže sa prejavila ako neúčinná; zdôrazňuje, že samosprávy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni patria medzi najväčších sponzorov športu; žiada členské štáty, aby vytvárali transparentné pracovné vzťahy so športovou komunitou a predložili komplexnú nezávislú štúdiu o korupcie v športe, ktorú dali vypracovať orgány jednotlivých štátov;

67.

domnieva sa, že úplná transparentnosť všetkých administratívnych úkonov na všetkých úrovniach verejného sektora je základným kameňom boja proti trestnej činnosti a ochrany občanov pred všetkými formami nesprávneho riadenia verejných vecí; odmieta akúkoľvek formu odporu zo strany verejných orgánov voči úplnému monitorovaniu činností vykonávaných za verejné financie a v záujme spoločenstva zo strany občanov a tlače; domnieva sa, že EÚ aj jednotlivé členské štáty by mali prijať viditeľný záväzok zaistiť úplnú transparentnosť a účinným spôsobom na základe existujúcich osvedčených postupov vytvoriť formy otvorenej správy (open government);

68.

zdôrazňuje, že korupcia by sa nemala skrývať zneužívaním pojmu „uľahčujúce platby“, ktoré dohovor OECD považuje za určitých konkrétnych okolností za prijateľné (malé platby, napr. na získanie povolenia na vyloženie tovaru v prístave); vyzýva členské štáty, aby súhlasili s odmietnutím tohto pojmu, alebo aby ho používali len v extrémnych situáciách, a požaduje vypracovanie usmernení, ktoré by tento pojem vykladali jednotným spôsobom v celej EÚ; zdôrazňuje, že ani úplatky, ani uľahčujúce platby nemožno odpočítavať z daní;

69.

podporuje vykonávanie pravidelných auditov dodržiavania pravidiel/kódexov správania súvisiacich s integritou a pridelenie dostatočných zdrojov na odbornú prípravu štátnych zamestnancov v oblasti integrity;

70.

upozorňuje, že politické strany sú zodpovedné za navrhovanie kandidátov alebo vypracúvanie volebných zoznamov na všetkých úrovniach a majú úlohu dohľadu nad kvalitou kandidátov, okrem iného tým, že od nich vyžadujú dodržiavanie prísnych etických kódexov vrátane kódexu správania, ktorý by mal obsahovať aj jasné a transparentné pravidlá o poskytovaní darov politickým stranám;

71.

obhajuje zásadu nezvoliteľnosti za poslanca Európskeho parlamentu a nemožnosti pracovať pre iné inštitúcie a agentúry EÚ v prípade každého, kto bol odsúdený s konečnou platnosťou za účasť na organizovanej trestnej činnosti, praní špinavých peňazí, korupcii alebo iných závažných trestných činoch hospodárskej či finančnej povahy spáchaných proti verejnému záujmu; žiada, aby sa podobná zásada s náležitým zohľadnením zásady proporcionality zaviedla aj pre parlamenty jednotlivých členských štátov a ostatné volené funkcie;

72.

odporúča, aby členské štáty ako súčasť tohto sankčného systému zaviedli a účinným spôsobom uplatňovali predpoklady neschopnosti kandidovať v dôsledku právoplatného odsúdenia za trestný čin korupcie; domnieva sa, že pre tento postih by sa malo stanoviť minimálne päťročné obdobie tak, aby sa vzťahovalo na všetky druhy volieb; odporúča taktiež, aby sa rovnaké obdobie vzťahovalo aj na zákaz zastávať vládne funkcie na každej úrovni vrátane úrovne EÚ;

73.

odporúča zavedenie povinnosti vzdať sa politických funkcií (vládnych alebo podobných) alebo riadiacich a správnych postov v dôsledku právoplatného odsúdenia za trestný čin týkajúci sa organizovanej trestnej činnosti, korupcie alebo prania špinavých peňazí;

74.

uznáva, že imunita, ktorá sa vzťahuje na určité kategórie osôb zastávajúce verejné funkcie a volených zástupcov, je veľkou prekážkou v boji proti korupcii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne obmedzili kategórie osôb, na ktoré sa vzťahuje imunita;

75.

požaduje vypracovanie etických kódexov pre politické strany a posilnenie transparentnosti rozpočtov týchto strán; navrhuje, aby financovanie strán z verejných zdrojov podliehalo lepšej kontrole, aby sa predchádzalo zneužívaniu a plytvaniu prostriedkov a aby sa takisto lepšie sledovalo a kontrolovalo súkromné financovanie s cieľom zaistiť zodpovednosť politických strán a ich darcov;

76.

vyzýva členské štáty, aby zákonom zakázali a trestali kupovanie hlasov, najmä prostredníctvom nariadenia, že ako protislužba za prísľub hlasu sa považuje nielen peňažná odplata, ale aj iné výhody vrátane nemateriálnych výhod a výhod v prospech tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do takejto protiprávnej dohody;

77.

domnieva sa, že zverejňovanie príjmov a finančných záujmov poslancov EP je osvedčený postup, ktorý by sa mal rozšíriť na vnútroštátnych poslancov a zvolených funkcionárov;

78.

odporúča členským štátom, aby vytvorili účinné, efektívne, spoľahlivé a vyvážené systémy trestnej justície, ktoré takisto môžu zaručiť ochranu práv na obhajobu v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; taktiež odporúča, aby sa na európskej úrovni vytvoril mechanizmus monitorovania efektívnosti systémov trestnej justície pri boji proti korupcii, ktorý by uskutočňoval pravidelné hodnotenia a vydával odporúčania;

79.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj nelegislatívne opatrenia upevňujúce dôveru medzi rôznymi právnymi systémami v členských štátoch, zlepšujúce jednotnosť a podporujúce rozvoj spoločnej právnej kultúry EÚ vo vzťahu k boju proti trestnej činnosti;

80.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh vymedzujúci právnu zodpovednosť právnických osôb v prípadoch finančnej kriminality a najmä zodpovednosť holdingov a materských spoločností za svoje dcérske spoločnosti; zdôrazňuje, že týmto návrhom by sa mala ozrejmiť zodpovednosť fyzických osôb za trestné činy spáchané spoločnosťou alebo jej dcérskou spoločnosťou, za ktoré môžu niesť čiastočnú alebo úplnú zodpovednosť;

81.

domnieva sa, že aproximačné opatrenia v oblasti korupcie by mali riešiť rozdiely medzi členskými štátmi v ustanoveniach o premlčaní s cieľom zohľadniť potreby obrany aj potrebu účinného a efektívneho stíhania a odsúdenia a že takéto ustanovenia o premlčaní by mali byť štruktúrované podľa fáz konania alebo stupňa súdu, na ktorom konanie prebieha, takže trestný čin by mohol byť premlčaný iba vtedy, ak sa daná fáza alebo stupeň súdu neuzavrie do vymedzenej časovej lehoty; takisto sa domnieva, že podľa zásady proporcionality a právneho štátu by prípady korupcie nemali byť premlčané, pokým účinným spôsobom prebieha trestné konanie;

82.

domnieva sa, že opatrenia na boj proti organizovanej trestnej činnosti by sa mali zakladať na kombinovaní s účinnými odrádzajúcimi nástrojmi konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a s úsilím zameraným na zabezpečenie spravodlivosti pre tých, ktorí sa úmyselne vyhýbajú vyšetrovaniu, pričom by mali zabrániť uväzneným bossom zločineckých skupín, aby naďalej riadili svoje organizácie a dávali rozkazy svojim prívržencom napriek tomu, že sami sú vo väzení;

83.

nabáda členské štáty, aby zaviedli odrádzajúce a účinné tresty a sankcie, a to trestné sankcie aj pokuty vrátane veľkých pokút, za všetky druhy závažných trestných činov, ktoré spôsobia poškodenie zdravia a bezpečnosti občanov, a odporúča harmonizáciu trestov;

84.

bez toho, aby bol dotknutý odsek 80, upozorňuje na význam predchádzania trestnej činnosti a organizovanej trestnej činnosti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zaviedli účinné právne nástroje a tresty ponúkajúce alternatívu k väzneniu, ako sú napríklad pokuty alebo verejnoprospešné práce, a to v prípadoch, keď je to povolené, a pri zohľadnení všetkých okolností vrátane nezávažnej povahy trestného činu;

85.

naliehavo vyzýva podniky, aby uplatňovali samoreguláciu a transparentnosť prostredníctvom kódexov správania a aby zaviedli postupy dohľadu vrátane vnútorného alebo externého auditu a verejných registrov lobistov pôsobiacich v inštitúciách, s cieľom zabrániť korupcii, tajným dohodám a konfliktom záujmov medzi verejným a súkromným sektorom a zamedziť a nekalej súťaži; takisto odporúča transparentnosť v oblastiach, cieľoch a finančných informáciách, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ;

86.

požaduje vypracovanie zoznamov podnikov akreditovaných orgánmi verejnej moci a zoznamov tých podnikov, ktoré boli vylúčené; domnieva sa, že vylúčenie by sa malo uplatňovať v prípadoch, keď podniky prejavujú výrazné nedostatky v zmluvných požiadavkách alebo keď existuje konflikt záujmu, či už v členských štátoch alebo na úrovni EÚ;

87.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu obchodných komôr v prevencii, informovaní a potláčaní v súvislosti s najčastejšími rizikami prania špinavých peňazí v podnikoch a aby v plnej miere zaviedli akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

88.

pripomína, že investigatívna žurnalistika, ako aj mimovládne organizácie a akademické subjekty súvisiace s fungovaním verejnej správy a podnikov, zohrávajú kľúčovú priaznivú funkciu pri zisťovaní prípadov podvodov, korupcie alebo iných priestupkov;

89.

vyzýva podniky, aby zabezpečili zavedenie vnútorných usmernení v oblasti obstarávania s cieľom zaistiť dodržiavanie právnych predpisov a maximálnu transparentnosť v procese verejnej súťaže, aby zabránili styku s dodávateľmi alebo subdodávateľmi, o ktorých sa vie, alebo možno rozumne predpokladať, že podplácajú, aby uplatňovali podľa potreby náležitú obozretnosť pri posudzovaní perspektívnych dodávateľov a subdodávateľov na zabezpečenie toho, aby mali účinné programy na boj proti podplácaniu, aby dávali na vedomie opatrenia v oblasti boja proti podplácaniu dodávateľom a subdodávateľom, aby sledovali významných dodávateľov a subdodávateľov v rámci svojej pravidelnej revízie vzťahov s nimi a mali právo ukončiť zmluvný vzťah v prípade, že dajú úplatok alebo konajú spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s programom podniku;

90.

žiada posilniť spoluprácu s bankovým sektorom a s odborníkmi vrátane odborníkov v sektore financií a účtovníckych profesií vo všetkých členských štátoch a v krajinách mimo EÚ, ako aj zvýšiť transparentnosť týchto subjektov, najmä s cieľom určiť, ktoré nástroje informačných technológií a legislatívne a administratívne opatrenia by sa mohli použiť na zabezpečenie vysledovateľnosti finančných tokov a vyšetrovanie trestnej činnosti, ako aj stanoviť postupy nahlasovania takýchto možných trestných činov;

91.

vyzýva Komisiu a ďalšie orgány dohľadu, aby ustanovili opatrenia starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a príslušné rizikové profily zo strany bánk, poisťovní a úverových inštitúcií s cieľom zabezpečiť, aby podniky alebo právnické osoby v členských štátoch získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o svojich skutočných vlastníkoch, a to aj zo zámorských daňových rajov, a aby sa obchodné registre pravidelne aktualizovali a monitorovali z hľadiska kvality; domnieva sa, že transparentnosť informácií – aj prostredníctvom zverejňovania registra o skutočnom vlastníctve podľa jednotlivých štátov a prostredníctvom cezhraničnej spolupráce – môže prispievať k boju proti takým javom, akými sú pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

92.

žiada členské štáty, aby vo svojich obchodných registroch zaviedli pojem skutočného vlastníctva a aby pracovali na globálnom presadzovaní tejto koncepcie a tiež mechanizmov na výmenu informácií;

93.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločný súbor zásad a administratívnych usmernení pre vhodné využívanie transferového oceňovania;

94.

plne podporuje návrh Komisie na výslovné uvedenie daňových trestných činov ako predikatívnych trestných činov pre pranie špinavých peňazí, v súlade s odporúčaním Finančnej akčnej skupiny (FATF) z roku 2012; naliehavo žiada Európsku úniu, aby zvýšila transparentnosť informácií o skutočných vlastníkoch a zlepšila postupy preverovania zákazníkov v oblasti boja proti špinavým peniazom; podporuje harmonizáciu trestného činu prania špinavých peňazí v celej EÚ a vyzýva na plnohodnotné vykonávanie noriem Finančnej akčnej skupiny (FATF) prostredníctvom účinného monitorovania, primeraných sankcií a na základe dôveryhodných ochranných prvkov;

95.

odporúča presne posudzovať riziká nových bankových a finančných produktov v prípade, že umožňujú anonymitu alebo operácie na diaľku; ďalej požaduje spoločné vymedzenie daňových rajov, ktoré zločinecké organizácie často využívajú na vydávanie dlhopisov súkromných spoločností alebo bánk, ktorých skutoční vlastníci sú ťažko identifikovateľní;

96.

verí, že sa prijmú operatívne riešenia, čo sa týka právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré poskytovateľom finančných a úverových služieb umožnia zistiť totožnosť žiadateľa o uskutočnenie určitej operácie, a to z toho dôvodu, že podvody spojené s krádežou identity sú niekedy predpokladom prania špinavých peňazí; víta preto vytvorenie bankovej únie;

97.

odporúča zrušiť bankové tajomstvo;

98.

vyzýva všetky zainteresované subjekty z verejnej aj súkromnej sféry, aby sa zapojili do rozhodného boja proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržiavanie povinností podnikateľov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom presadzovania mechanizmov hlásenia podozrivých transakcií a kódexov správania týkajúcich sa dotknutých profesijných organizácií a združení;

99.

poukazuje na zásadnú úlohu finančných spravodajských jednotiek pri zaručovaní vysokých medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; uznáva význam európskych nástrojov na vysledovateľnosť finančných tokov v záujme boja proti hrozbám, akými sú počítačová kriminalita, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;

100.

odporúča prijať opatrenia na systematickú identifikáciu a overovanie hráčov, zákaz využívania anonymných spôsobov platby na uskutočnenie stávky online a predchádzanie anonymite pri hazardných hrách online tým, že sa umožní identifikácia hostiteľských serverov a budú sa rozvíjať systémy IT, ktoré umožnia v plnej miere vysledovať akékoľvek pohyby finančných prostriedkov vykonané prostredníctvom hier online a offline;

101.

víta skutočnosť, že navrhnutý rozsah pôsobnosti štvrtej smernice o praní špinavých peňazí sa rozširuje na oblasť hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec a primerané opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí spojenému s podávaním stávok, najmä stávok na športové súťaže, v ktorom uvedie nové trestné činy ako dohoda o výsledkoch zápasu spojená s podávaním stávok, určí primerane prísne sankcie a podporí monitorovacie mechanizmy, do ktorých budú zapojené športové federácie, združenia a prevádzkovatelia online aj offline a v prípade potreby aj vnútroštátne orgány; naliehavo vyzýva športové organizácie, aby zaviedli kódex správania pre všetkých pracovníkov s jednoznačným zákazom manipulácie so zápasmi na účely stávok alebo na iné účely, zákazom podávania stávok na vlastné zápasy a povinnosťou oznamovať informácie o manipulácii športových výsledkov s primeraným mechanizmom na ochranu informátorov;

102.

konštatuje, že pranie špinavých peňazí prostredníctvom organizovaných športových stávok je často dielom organizovanej trestnej činnosti; vyzýva preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh obsahujúci spoločné vymedzenie deliktov korupcie a podvodu v športe; vyzýva členské štáty, aby nepovoľovali stávky na zápasy bez športového rozmeru, a aby tiež zakázali stávky v rámci najnebezpečnejších foriem športov; odporúča tiež zaviesť na vnútroštátnej úrovni systémy oznamovania podozrení na korupciu v športe podľa vzoru tých, ktoré už existujú v oblasti prania špinavých peňazí, ktoré by prevádzkovatelia online aj offline hier aj všetky subjekty pôsobiace v oblasti športu mali dodržiavať;

103.

zdôrazňuje, že spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi, ich regulačnými orgánmi, Europolom a Eurojustom by sa mala posilniť, aby bolo možné bojovať proti trestnej činnosti v oblasti cezhraničných hazardných hier na internete;

104.

uznáva, že hazardné hry na internete sú čoraz bežnejším spôsobom prania špinavých peňazí, v ktorom sa výhry často nezdaňujú, pričom veľký objem transakcií sťažuje odhaľovanie špinavých peňazí a vysoký počet spracovateľov platieb systém ešte viac komplikuje; požaduje vytvorenie regulačného rámca na boj proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom všetkých druhov hazardných hier na internete;

105.

naliehavo žiada členské štáty, aby do trestného práva začlenili harmonizované vymedzenie dohody na výsledku zápasu a vytvorili právny nástroj na boj proti dohodám na výsledkoch zápasov a určili okrem iného príslušné sankcie vrátane zabavenia majetku a aby vytvorili špecializovanú jednotku pre boj proti dohodám na výsledkoch zápasov v rámci orgánov na presadzovanie práva ako centrálny bod komunikácie a spolupráce s hlavnými zainteresovanými subjektmi, ďalšieho vyšetrovania a iniciovania trestného stíhania;

106.

vyzýva na výraznejšiu spoluprácu na európskej úrovni, koordinovanú Komisiou, s cieľom odhaliť a zakázať prevádzkovateľov hazardných hier na internete zapojených do dohôd na výsledkoch zápasov a iných nezákonných činností;

107.

vyzýva športové riadiace orgány, členské štáty a Európsku komisiu, aby investovali do informačných kampaní o dohodách na výsledkoch zápasov pre športovcov, ktoré by sa týkali právnych dôsledkov tohto trestného činu a škodlivého vplyvu na bezúhonnosť športových súťaží;

108.

žiada zosúladiť úlohu a právomoci finančných spravodajských jednotiek členských štátov, zvýšiť ich právomoci a zlepšiť mechanizmy ich vzájomnej spolupráce;

109.

navrhuje, aby členské štáty postupovali vo vzájomnom súlade pri vynášaní rozsudkov a trestaní, ako aj vo väzenských systémoch a školení personálu väzníc;

110.

odporúča posilniť úlohu dohľadu na európskej úrovni vo vzťahu k praniu špinavých peňazí zo strany Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jednotného mechanizmu dohľadu, a to aj s cieľom vytvoriť skutočnú európsku bankovú úniu, ktorá by mohla účinne bojovať proti korupcii a praniu špinavých peňazí prostredníctvom účinných opatrení na základe harmonizovaných pravidiel v oblasti konfliktu záujmov a systémov monitorovania; trvá na tom, že by sa súbežne mali posilniť kapacity dohľadu, odborné znalosti a odhodlanie na vnútroštátnej úrovni, a to v záujme užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi;

111.

požaduje, aby sa presadzovalo prijatie minimálnych noriem dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti, najmä prostredníctvom spoločných iniciatív členských štátov, pokiaľ ide o ich vzťahy s územiami, ktoré majú charakter daňových rajov, okrem iného v záujme uľahčenia prístupu k informáciám o právnych nárokoch prípadných fiktívnych spoločností, ktoré by mohli mať na týchto územiach sídlo; trvá na tom, že je dôležité vyššie uvedené oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012, pokiaľ ide o posilnenie väzby medzi politikou EÚ v oblasti boja proti podvodom a politikami v oblasti rozvoja, daní a obchodu;

112.

vyzýva Európsku úniu, aby podnikla účinné kroky na medzinárodnej scéne, napríklad na schôdzach skupín G8 a G20, na likvidáciu trestných činov spojených s daňovými rajmi;

113.

zdôrazňuje, že zásady zdaňovania by sa mali zosúladiť s odporúčaniami OECD uvedenými v správe nazvanej Riešenie erózie základne a presunu zisku (Addressing base erosion and profit shifting), aby základnou zásadou zdaňovania bolo to, že by sa zdaňovanie malo uskutočňovať tam, kde sa odohráva hospodárska činnosť generujúca príjem, teda tzv. zásada pôvodu bohatstva;

114.

domnieva sa, že zásada pôvodu bohatstva uľahčuje daňovým orgánom účinné zdaňovanie a predchádzanie daňovým únikom; domnieva sa, že spravodlivý daňový systém je nevyhnutný, a to najmä v čase krízy, keď sa daňová záťaž nespravodlivo presúva na malé podniky a domácnosti, a že daňové úniky čiastočne vytvárajú daňové raje v rámci EÚ;

115.

zdôrazňuje, že zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a únikom má zásadný význam z hľadiska podpory trvalo udržateľného rastu v EÚ; zdôrazňuje, že zníženie miery podvodov a únikov by posilnilo potenciál rastu v hospodárstve tým, že by sa ozdravili verejné financie a súťaž medzi podnikmi by prebiehala v rámci čestných a rovnakých podmienok;

116.

vyzýva audítorské spoločnosti a právnych konzultantov, aby upozornili vnútroštátne daňové orgány na akékoľvek príznaky agresívneho daňového plánovania spoločnosti, v ktorej uskutočňujú audit alebo ktorej poskytujú poradenstvo;

117.

víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií; opäť však požaduje medzinárodne záväznú mnohostrannú dohodu o automatickej výmene daňových informácií, ktorá by mala pokrývať aj trusty a nadácie a ktorá by mala obsahovať sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a pre finančné inštitúcie, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; naliehavo žiada EÚ, aby prijala opatrenia podobné zákonu USA o zastavení zneužívania daňových rajov (Stop Tax Haven Abuse Act) a aby zvážila možnosť odobratia bankových licencií finančným inštitúciám, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla európsku čiernu listinu daňových rajov založenú na prísnych kritériách, a aby navrhla európske sankčné režimy pre prípad nedodržiavania, alebo rozšírenú spoluprácu, ak by prístup EÚ nebol možný;

118.

vyzýva členské štáty a Európsky parlament, aby urýchlene dospeli k dohode na smerniciach EÚ o otvorenosti a účtovníctve; žiada, aby sa rozsah pôsobnosti smerníc v budúcnosti rozšíril tak, aby pokrýval všetky veľké podniky, bez ohľadu na odvetvie;

119.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila silné kritériá v oblasti obsahu podnikania s cieľom skoncovať s vytváraním krycích spoločností alebo schránkových spoločností, ktoré pomáhajú legálnym aj nelegálnym praktikám vyhýbania sa daňovej povinnosti a daňových únikov;

120.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie súčasných daňových zmlúv platných a účinných medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré možno považovať za daňové raje; taktiež žiada Komisiu, aby predložila návrhy, vrátane revízie ktorýchkoľvek z týchto dohôd, na riešenie tejto problematiky; vyzýva Komisiu, aby o svojich zisteniach a návrhoch podala Európskemu parlamentu správu najneskôr do konca roka 2013;

121.

domnieva sa, že európske satelitné systémy na určovanie polohy a pozorovanie Zeme by mohli prispieť k zisteniu trás lodí vykonávajúcich nepovolenú prepravu, vykladanie a prekladanie nelegálneho tovaru; vyzýva preto justičné orgány, aby v tejto oblasti intenzívnejšie využívali nové technológie vrátane satelitného prieskumu, ktoré môžu prispieť k boju proti činnostiam organizovaného zločinu;

122.

konštatuje, že celosvetový rast používania internetu priniesol nové možnosti pre internetovú kriminalitu, ako sú krádež duševného vlastníctva, predaj a nákup falšovaných produktov a krádež identity, ktoré ohrozujú hospodárstvo, bezpečnosť a zdravie európskych občanov;

123.

konštatuje, že vzdelávanie, informovanosť a verejné kampane sú zásadne dôležité na riešenie zväčšujúceho sa problému počítačovej kriminality; zdôrazňuje, že nedostatočná informovanosť a zručnosti verejnosti posilňujú schopnosť organizovaných zločineckých skupín využívať internet a jeho možnosti;

124.

víta vytvorenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) a nabáda na ďalší rozvoj tejto agentúry, najmä s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, a to aj na cezhraničnom základe a v spolupráci s tretími krajinami;

125.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť dohodnutý a presný obsah pojmu „počítačová kriminalita“, ktorý by bolo možné uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie;

126.

nabáda na podporu výskumu využívania nových technológií v rôznych kontrolných systémoch využívaných členskými štátmi a na uľahčenie ich uplatňovania; môže sem patriť napríklad sledovanie a zaznamenávanie priameho zdanenia, ciel, a iných druhov kontrol zo strany centralizovaných protikorupčných jednotiek prostredníctvom internetu;

127.

nabáda na vytvorenie jednotného systému podávania správ všetkých prípadov podvodov a korupcie, ktoré sa trestne stíhajú (s primeranou ochranou osobných údajov a prezumpciou neviny);

128.

trvá na vytvorení Európskej prokuratúry v súlade s článkom 86 ZFEÚ, najmä v záujme boja proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ a závažným trestným činom cezhraničnej povahy, ako aj v záujme ich vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho riešenia; odporúča, aby budúca Európska prokuratúra mala efektívnu a jednoduchú štruktúru a bola zodpovedná za koordináciu vnútroštátnych orgánov a ich povzbudzovanie k zaručeniu väčšej súdržnosti vyšetrovaní prostredníctvom jednotných procesných pravidiel; považuje za mimoriadne dôležité, aby Komisia do septembra 2013 predložila návrh, v ktorom jasne vymedzí štruktúru orgánu Európskej prokuratúry, jej zodpovednosť voči Európskemu parlamentu, a najmä jej prepojenie s orgánmi Europol, Eurojust, OLAF a Agentúrou pre základné práva, a aby sa Európska prokuratúra opierala o jasný rámec procesných práv, pričom trestné činy, ktoré budú v jej kompetencii, budú jasne vymedzené;

129.

zastáva názor, že Eurojust by sa mohol aj naďalej zaoberať trestnými činmi uvedenými v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ako aj – v náležitých prípadoch – trestnými činmi doplnkovej povahy s ohľadom na uskutočňovanie politík Únie, ako sa ustanovuje v článku 83 ods. 2 ZFEÚ, a to pri zabezpečení demokratickej kontroly a kontroly z hľadiska základných práv v rámci nadchádzajúcej revízie;

130.

naliehavo žiada členské štáty, aby neznižovali rozpočet Únie kvôli krátkodobým naliehavým dôvodom, ale aby agentúram Europol, Eurojust, Frontex a budúcej Európskej prokuratúre poskytli ďalšie prostriedky, keďže ich úspech má multiplikačný efekt na znižovanie počtu daňových únikov v členských štátoch;

131.

želá si dohodu s Lichtenštajnskom na boji proti cezhraničnej kriminalite;

132.

dôrazne žiada členské štáty, aby čo najskôr implementovali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov; žiada Komisiu, aby dohliadala na jej správnu transpozíciu do právnych predpisov jednotlivých štátov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby dokončili plán v oblasti práv osôb podozrivých a obvinených z trestných činov a vypracovali smernicu o zadržiavaní pred súdnym konaním;

133.

vyzýva na prísnejšie trestanie členstva v organizovaných kriminálnych skupinách a trestných činov spojených s obchodovaním s drogami, ľuďmi a ľudskými orgánmi;

134.

naliehavo žiada členské štáty, aby v zmysle odporúčania z Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii prijali legislatívne a iné opatrenia na zavedenie úmyselného trestného činu nelegálneho obohatenia, teda výrazného zvýšenia majetku verejného úradníka, ktorý nemôže rozumne vysvetliť vo vzťahu k svojim zákonným príjmom;

135.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že hoci celé spektrum tzv. nových trestných činov, ako je nelegálne obchodovanie s odpadom, nelegálne obchodovanie s umeleckými dielami a chránenými druhmi a falšovanie tovaru, je pre zločinecké organizácie extrémne ziskové, má nepriaznivé sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a má vysoko nadnárodnú povahu, nie sú tieto trestné činy zaradení medzi tzv. eurozločiny; zastáva názor, že tieto trestné činy by sa mali v rámci rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ primerane zohľadňovať a preto navrhuje, aby Rada prostredníctvom svojich právomocí podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ prijala rozhodnutie o určení iných oblastí trestnej činnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené vyššie;

136.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh v oblasti účinného európskeho programu ochrany informátorov, pokiaľ ide o cezhraničnú korupciu a korupciu spojenú s finančnými záujmami EÚ, a v oblasti ochrany svedkov a informátorov, najmä s cieľom riešiť ich prípadne sťažené podmienky života, počnúc rizikami odvetných opatrení cez narušenie rodinných zväzkov, územné odcudzenie až po sociálne a profesionálne vylúčenie;

137.

zastáva názor, že zaobchádzanie so svedkami a vedenie programov ochrany nemôžu závisieť od rozpočtových obmedzení, keďže ide o povinnosť, ktorú vnútroštátne orgány a orgány EÚ nemôžu ignorovať, a to povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a ochranu občanov, najmä tých, ktorí svoj život zasvätili podpore vlády; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia (legislatívne či iné) na zabezpečenie toho, aby svedkovia a ich rodiny boli v bezpečí a mali právo naďalej viesť dôstojný sociálny, profesijný, rodinný a hospodársky život, s primeranou podporou zo strany inštitúcií (vrátane ustanovenia o nábore svedkov do verejnej správy);

138.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla do praxe všetky opatrenia a nástroje predstavené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286);

139.

vyzýva Komisiu, aby v zmysle článku 88 ods. 2 ZFEÚ predložila legislatívny návrh o Europole s cieľom zlepšiť prevádzkovú efektivitu Europolu a jeho účinnosť v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že budúca reforma agentúry by nemala obmedzovať jedinečnú úlohu akadémie CEPOL pri školení v oblasti presadzovania práva v rámci EÚ;

140.

pripomína všetkým členským štátom, aby urýchlene do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali všetky existujúce právne nástroje EÚ a medzinárodné právne nástroje, pričom by mali predovšetkým reagovať na rôzne pripomienky Komisie, pokiaľ ide o správnu transpozíciu početných existujúcich rámcových smerníc;

141.

zdôrazňuje potrebu presadzovať kultúru zákonnosti a zvýšiť informovanosť občanov o fenoméne mafie; v tomto smere uznáva zásadnú úlohu kultúrnych, rekreačných a športových združení pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o boji proti organizovanej trestnej činnosti a presadzovaní zákonnosti a spravodlivosti;

142.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný plán boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami a poukázala na jasné ciele v rámci EÚ aj mimo nej v záujme zmenšenia objemu nelegálneho obchodu s divo žijúcimi druhmi a časťami ich tiel; vyzýva Komisiu a Radu, aby využili svoje obchodné a rozvojové nástroje na zavedenie cielených programov s dostatočným financovaním na zlepšenie uplatňovania dohovoru CITES a zabezpečenie zdrojov na budovanie kapacít na boj proti pytliactvu a obchodovaniu, a to predovšetkým prostredníctvom podpory, posilnenia a rozšírenia iniciatív v oblasti presadzovania, ako sú ASEAN-WEN a HA-WEN, ktoré sú zamerané na vytvorenie regionálnych centier odbornosti a sú vzorom spolupráce v oblasti boja s trestnou činnosťou páchanej na voľne žijúcich zvieratách;

143.

požaduje harmonizované a prísne sankcie za pašovanie voľne žijúcich zvierat a častí ich tiel, ako aj vzácnych rastlín a stromov do Únie;

144.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom, organizáciám CEPOL, Europol, Eurojust a OLAF, Rade Európy, OECD, Interpolu, UNODC, Svetovej banke a FATF/GAFI.