12.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/23

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011 (1),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995 a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou (2), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (3) a z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom „Peking + 15“ (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Albánska o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0680), v ktorom sa uvádza, že rodová rovnosť nie je v praxi úplne zaručená, najmä v oblasti zamestnanosti a prístupu k ekonomickej pomoci,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670), v ktorom sa uvádza, že rodová rovnosť nie je v praxi úplne zaručená,

—

so zreteľom na správy Komisie z roku 2012 o pokroku kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré sú prílohou oznámenia Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 o štúdii uskutočniteľnosti v súvislosti s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Kosovom (COM(2012)0602),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 o hlavných zisteniach komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti Chorvátska na členstvo v EÚ (COM(2012)0601),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (COM(2008)0127),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. januára 2006 s názvom Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity (COM(2006)0027),

—

so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom vyvinúť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra a z 1. decembra 2006 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ – ukazovatele pre oblasť inštitucionálnych mechanizmov,

—

so zreteľom na závery Rady z 30. septembra 2009 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o situácii žien na Balkáne (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (6),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0136/2013),

A.

keďže sedem krajín západného Balkánu – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Kosovo, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), Čierna Hora a Srbsko – sa nachádza v rôznych fázach prístupového procesu do Európskej únie; keďže tieto krajiny musia počas tohto procesu prijať a zaviesť acquis communautaire, ako aj iné záväzky EÚ v oblasti rodovej rovnosti;

B.

keďže uplatňovanie práv žien a opatrení v oblasti rodovej rovnosti si vyžaduje, aby sa zvýšilo verejné povedomie o týchto právach, súdne i mimosúdne možnosti, ako sa týchto práv domáhať, a vládne aj nezávislé inštitúcie, ktoré by podnietili, uskutočňovali a sledovali proces uplatňovania týchto práv a opatrení;

C.

keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci snáh o mier, stabilizáciu a uzmierenie a keďže ich prínos by sa mal uznať a podporovať v súlade s rezolúciou OSN č. 1325 a ďalšími rezolúciami,

1.

poznamenáva, že prístupové krajiny západného Balkánu prijali väčšinu právnych predpisov požadovaných v rámci prístupového procesu do EÚ, ale v mnohých prípadoch nie sú tieto právne predpisy účinne vykonávané;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy na západnom Balkáne dosiahli významné postavenie v spoločnosti aktívnou účasťou a zastúpením v politickom, hospodárskom a sociálnom živote na všetkých úrovniach; poukazuje na to, že pokrok v oblasti rovnakého zastúpenia žien v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach správy (od miestnej úrovne po celoštátnu, od výkonných právomocí po legislatívne) je veľmi dôležitý;

3.

so znepokojením konštatuje, že obyvatelia v mnohých krajinách nevedia o existencii právnych predpisov a politík na podporu rodovej rovnosti a práv žien a že informácie sa len zriedka dostanú k zraniteľným alebo marginalizovaným príslušníkom spoločnosti, najmä Rómkam; vyzýva Komisiu a vlády prístupových krajín, aby zvýšili povedomie prostredníctvom médií a verejných kampaní a vzdelávacích programov s cieľom odstrániť rodové stereotypy a podporovať ženské vzory, ako aj aktívnu účasť žien na všetkých oblastiach života vrátane rozhodovania; žiada predovšetkým osobnú zaangažovanosť členov vlád a vládnych úradníkov;

4.

zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia v boji proti stereotypom, diskriminácii (rodovej, kultúrnej, založenej na náboženstve) a domácemu násiliu a o rodovej rovnosti ako takej; konštatuje, že tieto kampane treba rozšíriť o podporu vytvárania pozitívneho obrazu ženských vzorov v masmédiách a reklame, učebných materiáloch a na internete; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť situáciu žien vo vidieckych oblastiach, najmä v súvislosti s diskriminačnými zvyklosťami a stereotypmi.

5.

s obavami konštatuje, že ženy sú na trhu práce, ako aj v oblasti hospodárskeho a politického rozhodovania stále nedostatočne zastúpené; víta zavedenie kvót a vyzýva krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby podporili zastúpenie žien, a v oblastiach, kde je to potrebné, účinne uplatňovali kvóty v politických stranách a národných zhromaždeniach, a nabáda krajiny, ktoré tak už urobili, aby v tomto procese pokračovali s cieľom umožniť ženám účasť na politickom živote a zlepšiť ich nedostatočné zastúpenie; konštatuje, že tam, kde boli zavedené rodové kvóty v politickom rozhodovaní, by mali byť riadne uplatňované a doplnené účinnými právnymi sankciami; v tejto súvislosti víta nedávne vrcholné medzinárodné stretnutie žien nazvané Partnerstvom k zmene, ktoré sa konalo v októbri 2012 v Prištine pod záštitou Atifete Jahjagaovej, jedinej prezidentky v tomto regióne;

6.

so znepokojením konštatuje, že miera zamestnanosti žien v krajinách západného Balkánu je stále veľmi nízka; poukazuje na to, že podpora politík zameraných na rovnaké príležitosti je dôležitá vzhľadom na hospodársky a sociálny rozvoj prístupových krajín na Balkáne; vyzýva vlády, aby zaviedli opatrenia s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a teda aj rozdiely v ich dôchodkoch a aby sa zaoberali vysokou nezamestnanosťou zameraním sa predovšetkým na ženy, najmä tie, vo vidieckych oblastiach; vyzýva vlády krajín na Balkáne, aby zriadili právny rámec pre rovnaké odmeňovanie oboch pohlaví, pomáhali ženám pri zosúlaďovaní osobného a pracovného života, zabezpečili lepšie pracovné podmienky, celoživotné vzdelávanie, pružný pracovný čas a aby tiež vytvárali prostredie, ktoré stimuluje podnikanie žien;

7.

so znepokojením konštatuje, že v niektorých štátoch v tomto regióne sú podnikateľky často diskriminované, keď sa pokúšajú získať pôžičku alebo úver pre svoje podnikanie, a stále sa často stretávajú s prekážkami založenými na rodových stereotypoch; vyzýva štáty v tomto regióne, aby zvážili vytvorenie systémov tútorstva a podporných programov, v ktorých možno využiť poradenstvo a skúsenosti odborníkov z radov podnikateľov; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby vytvorili pre trh práce aktívne programy opatrení, ktoré budú zamerané na znižovanie nezamestnanosti žien; naliehavo ich žiada o vytvorenie úverových programov a sprístupnenie financovania pre začínajúce podniky;

8.

zdôrazňuje význam boja proti všetkým podobám diskriminácie na pracovisku vrátane rodovej diskriminácie pri zamestnávaní, kariérnom postupe a rôznych pracovných zvýhodneniach;

9.

zdôrazňuje, že v procese budovania riadne fungujúcich demokratických inštitúcií je pre demokratickú vládu veľmi dôležité zabezpečenie aktívnej účasti žien, ktoré v balkánskych krajinách tvoria viac než polovicu obyvateľstva; so znepokojením berie na vedomie nedostatok finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na fungovanie vládnych a nezávislých inštitúcií poverených prijatím a vykonávaním opatrení v oblasti rodovej rovnosti, najmä politík integrujúcich rodové hľadisko, vo väčšine krajín; vyzýva orgány, aby na vykonávanie opatrení a akčných plánov pridelili primerané zdroje vrátane vhodných zamestnancov z radov žien; zdôrazňuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) sa môže a mal by sa používať na projekty súvisiace s podporou práv žien a rodovej rovnosti, ale že plnú zodpovednosť za dobré fungovanie vykonávacích mechanizmov súvisiacich s právami žien a rodovou rovnosťou nesú orgány v samotných krajinách; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu v súvislosti s efektívnosťou výdavkov;

10.

so znepokojením berie na vedomie nedostatok štatistických informácií o rodovej rovnosti, o násilí páchanom na ženách a o prístupe k antikoncepcii a jej dostupnosti, o nepokrytej potrebe antikoncepcie, ktoré sú nevyhnutné na sledovanie daného vykonávania, ktoré je štandardizované a možno ho s odstupom času porovnať medzi jednotlivými prístupovými krajinami, ako aj medzi členskými štátmi EÚ a prístupovými krajinami; vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby zaviedli spoločnú metodiku zhromažďovania štatistických údajov spolu s Eurostatom, Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) a inými príslušnými inštitúciami; zdôrazňuje, že treba vypracovať osobitné stratégie a vykonávať existujúce stratégie s cieľom zlepšiť pozíciu žien, ktoré sa stretávajú s rôznymi formami diskriminácie, ako napríklad Rómok, lesbičiek, bisexuálok alebo transsexuálok, žien so zdravotným postihnutím, žien, ktoré patria k etnickým menšinám, starších žien;

11.

domnieva sa, že ženy zohrávajú zásadnú úlohu pri stabilizácii situácie a riešení konfliktov, čo má z hľadiska zmierenia v regióne ako celku kľúčový význam; zdôrazňuje dôležitosť prístupu k spravodlivosti v prípade žien, ktoré sú obeťami vojnových zločinov, najmä znásilňovania; pripomína, že je povinnosťou všetkých štátov ukončiť beztrestnosť a začať stíhať osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, vrátane zločinov spojených so sexuálnym násilím voči dievčatám a ženám, a uznať túto trestnú činnosť za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a ako také ich odsúdiť; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vylúčiť tieto zločiny z ustanovení o amnestii; víta snahy sietí, ako je Regional Women’s Lobby (Regionálna ženská loby), o pomoc ženám pri budovaní mieru a o podporu prístupu žien k spravodlivosti v krajinách po konflikte; zdôrazňuje, že je aj naďalej potrebné zaoberať sa minulosťou a systematicky zabezpečovať spravodlivosť a rehabilitáciu pre obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktmi; naliehavo požaduje prijatie a vykonávanie vhodných štátnych programov na ochranu svedkov a potrestanie týchto trestných činov;

12.

odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a so znepokojením konštatuje, že v krajinách Balkánu stále existuje rodové násilie a verbálne prejavy nenávisti; vyzýva vlády balkánskych krajín, aby posilnili orgány presadzovania práva, aby bolo možné úspešne riešiť otázky, ako je násilie založené na rodovej príslušnosti, domáce násilie, nútená prostitúcia a obchodovanie so ženami, a aby zriadili útočíská pre obete, ktoré zažili či zažívají domáce násilie, a zabezpečili, aby orgány presadzovania práva, právne orgány a štátni úradníci boli voči tomuto javu vnímavejší; nabáda vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby vytvorili programy zamerané na zvyšovanie povedomia o domácom násilí;

13.

s hlbokým znepokojením konštatuje, že 30 % obetí cezhraničného obchodovania s ľuďmi v EÚ predstavujú štátni príslušníci z oblasti Balkánu, pričom väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že rodová rovnosť, kampane na zvyšovanie povedomia, opatrenia proti korupcii a organizovanému zločinu majú kľúčový význam pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a ochrane potenciálnych obetí; vyzýva vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby spolupracovali pri vytváraní spoločného mechanizmu;

14.

vyzýva orgány v pristupujúcich krajinách Balkánu, aby zabezpečili stále financovanie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby ešte viac posilnili svoje kapacity, pokiaľ ide o aktívnu identifikáciu a ochranu obetí spomedzi zraniteľného obyvateľstva, aby prostrdníctvom právnych predpisov zaistili, aby odhalené obete obchodovania s ľuďmi neboli potrestané za spáchanie zločinu ako priameho následku obchodovania s nimi, aby zachovali snahy o ochranu obetí, vyškolili úradníkov v oblasti presadzovania práva a ďalej rozvíjali kapacity prijímacích stredísk a útočísk; ďalej vyzýva príslušné vlády, aby lepšie vykonávali existujúce právne predpisy s cieľom vytvoriť odrádzajúce prostredie pre obchodníkov s ľuďmi, v ktorom sa prípady obchodovania budú riadne vyšetrovať a ich páchatelia budú stíhaní a usvedčení; žiada Komisiu, aby naliehala na prístupové krajiny Balkánu, aby zlepšili svoje výsledky, pokiaľ ide o stíhanie a odsudzovanie páchateľov, a aby podporovala miestne iniciatívy zamerané na riešenie hlavných príčin obchodovania s ľuďmi, akými sú domáce násilie a slabé ekonomické príležitosti pre ženy;

15.

zdôrazňuje, že skutočná rodová rovnosť je založená aj na rovnosti a nediskriminácii, pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu; vyzýva vlády prístupových krajín, aby sa v práve, politike aj praxi zaoberali riešením pretrvávajúcej homofóbie a transfóbie, a to aj prijatím právnych predpisov v oblasti trestných činov spáchaných z nenávisti, v oblasti policajnej odbornej prípravy a antidiskriminačných právnych predpisov, a žiada vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby odmietli nenávisť a násilie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia;

16.

víta zvýšenie počtu cezhraničných regionálnych iniciatív v oblasti práv žien a rodovej rovnosti; vyzýva vlády a Komisiu, aby podporovali tieto iniciatívy, nabádali na výmenu a presadzovanie osvedčených postupov, ktoré z nich vyplývajú, a to okrem iného využívaním predvstupových fondov a sprístupnením dostatočných grantov pre tieto iniciatívy, aj z hľadiska tvorby rozpočtov na základe rodového hľadiska;

17.

vyzýva vlády Čiernej Hory, Srbska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Albánska, aby hneď po začatí prístupových rokovaní uzavreli so svojimi parlamentmi a občianskou spoločnosťou rámcovú dohodu o zapojení organizácií občianskej spoločnosti, okrem iného v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, do prístupových rokovaní a vypracúvania akčných reformných plánov vychádzajúcich z týchto rokovaní, a aby im zabezpečili prístup k príslušným dokumentom vzťahujúcim sa na prístupový proces;

18.

vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby uznali a podporili úlohu, ktorú zohrávajú občianska spoločnosť a ženské organizácie v osobitných oblastiach, ako sú napríklad podpora práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, boj proti násiliu na ženách, zvyšovanie politickej účasti a zastúpenia žien a podpora snáh o nastolenie mieru; dôrazne podporuje činnosti zamerané na poskytnutie právomocí ženám a na posilnenie ich postavenia v týchto spoločnostiach;

19.

s obavami konštatuje, že vo väčšine prístupových krajín Balkánu sa spomalil proces sociálneho začleňovania Rómov a v niektorých prípadoch sa dokonca úplne zastavil; vyzýva príslušné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie v záujme ďalšieho začleňovania rómskych občanov a zaručenia odstránenia všetkých foriem diskriminácie Rómov a predsudkov voči nim, najmä ženám a dievčatám, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii; žiada Komisiu, aby posilnila svoje snahy o zaangažovanie prístupových krajín (bez ohľadu na fázu pristúpenia), o mobilizáciu nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a mechanizmu procesu Dohody o stabilizácii a pridružení;

20.

so znepokojením konštatuje, že aktivisti za práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a aktivisti za ľudské práva, ktorí poukazujú na potrebu vyrovnať sa s minulosťou, sú pravidelnými terčmi nenávistných prejavov, hrozieb a fyzických útokov, a vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby prijali konkrétne opatrenia na prevenciu násilia páchaného na obhajkyniach ľudských práv a na boj proti takémuto násiliu;

21.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci prístupového procesu krajín západného Balkánu prednostne zameriavala na uplatňovanie práv žien, začleňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí politiky a sústavný boj proti domácemu násiliu, a to tým, že sa bude naďalej venovať týmto otázkam a bude monitorovať ich uplatňovanie a informovať o ňom v správach o pokroku, že bude zdôrazňovať ich význam v komunikácii s orgánmi a že pôjde príkladom a zabezpečí, aby v jej vlastných delegáciách, rokovacích skupinách a v rámci zastúpení na stretnutiach a v médiách boli rovnocenne zastúpení ženy a muži;

22.

vyzýva delegácie EÚ v krajinách Balkánu, aby vzhľadom na budúce pristúpenie k EÚ starostlivo napredovali v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a žiada každú delegáciu, aby vymenovala zamestnanca, ktorý bude riešiť politiky týkajúce sa rodovej rovnosti, s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov v balkánskom regióne;

23.

nabáda vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby podporovali rodovú rovnosť prostredníctvom vzdelávania na školách a univerzitách; konštatuje, že mnohé dievčatá sú už odmlada odrádzané od toho, aby sa na školách a univerzitách venovali predmetom, ktoré sa tradične vnímajú ako „mužské“, ako sú napríklad prírodné vedy, matematika a technika; odporúča zaviesť úvodné kurzy na školách a rozšíriť spektrum možných predmetov a možnej kariéry pre dievčatá, aby mohli rozvíjať svoje znalosti a rôzne schopnosti potrebné na dosiahnutie úspechu v kariére, ktorú si zvolia;

24.

zdôrazňuje, že všetky ženy musia mať kontrolu nad svojimi reprodukčnými a sexuálnymi právami, a to aj tým, že budú mať prístup k cenovo dostupnej kvalitnej antikoncepcii; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obmedzením prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia v prístupových krajinách Balkánu;

25.

vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby prijali právne predpisy a politiky, ktoré zaistia všeobecný prístup k službám reprodukčného zdravia a ktoré podporujú reprodukčné práva, a aby systematicky zhromažďovali údaje, ktoré sú potrebné na podporu situácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

26.

vyzýva vládu Albánska, aby podporila účasť žien na politickom rozhodovaní, najmä s ohľadom na parlamentné voľby v roku 2013;

27.

vyzýva vládu Albánska, aby uplatňovala národnú stratégiu pre integráciu a rozvoj a presadzovala zákon o ochrane pred diskrimináciou prostredníctvom posilnenia úradu komisára pre ochranu pred diskrimináciou a aby zriadila odvolaciu inštitúciu vo forme komisára určeného osobitne pre prípady diskriminácie z dôvodu pohlavia, s cieľom zasadiť sa o vytvorenie prostredia, v ktorom by ženy, ktoré porodia dievčatá, neboli vystavené diskriminácii;

28.

vyzýva albánsku vládu, aby zlepšila koordináciu medzi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi najmä na účely boja proti domácemu násiliu, a konštatuje, že ženy by sa mali do väčšej miery zapájať do miestneho a vnútroštátneho rozhodovania v Albánsku;

29.

vyzýva vládu Albánska, aby navrhla reformu právnych predpisov o majetkových právach, reformy trestného zákonníka, volebného zákona a pracovno-právnych predpisov, v ktorých sa bude zohľadňovať rodová rovnosť;

30.

vyjadruje uznanie Albánsku za odbornú prípravu sudcov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov o rodovej rovnosti a opatrenia proti násiliu páchanému na ženách, a za to, že obete diskriminácie alebo násilia môžu získať štátom sponzorovanú právnu pomoc;

31.

vyjadruje uznanie Albánsku za rozhodnutie o začlenení rodového hľadiska do strednodobého rozpočtového programu všetkých hlavných ministerstiev a teší sa na výsledky vykonávania tohto rozhodnutia;

32.

vyzýva vládu Albánska, aby zaviedla a v prípade potreby upravila ukazovatele výkonnosti na sledovanie uplatňovania práv žien a opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

33.

žiada albánsky parlament, aby vytvoril parlamentný výbor, ktorý sa bude zaoberať konkrétne právami žien a rodovou rovnosťou;

34.

žiada albánsku vládu, aby zintenzívnila vykonávanie politických nástrojov rozvíjajúcich práva žien, ako sú napríklad národná stratégia pre rodovú rovnosť, domáce násilie a násilie páchané na ženách, a to najmä na miestnej úrovni (2011 – 2015);

35.

vyjadruje uznanie albánskym orgánom za stanovenie ukazovateľov výkonnosti určených na sledovanie vykonávania opatrení zameraných na práva žien a rodovú rovnosť a za zverejnenie národnej správy o stave žien a rodovej rovnosti v Albánsku za rok 2012;

36.

vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby zosúladila právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti, ako aj právnu prax na rôznych úrovniach v záujme vytvorenia jednotnej právnej situácie v krajine a posilnenia oddelenia zodpovedného za rodovú rovnosť na ústrednej úrovni s cieľom riešiť sústavný nedostatok žien na najvyšších úrovniach riadenia, a aby monitorovala problémy, ktoré doposiaľ spôsobilo jeho nevykonávanie; vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné mechanizmy a primäla orgány Bosny a Hercegoviny k tomu, aby v tejto súvislosti prijali väčšiu zodpovednosť a dôraznejšie opatrenia; vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby kládla väčší dôraz na vykonávanie a harmonizáciu zákona o rodovej rovnosti v Bosne a Hercegovine a zákona o zákaze diskriminácie s ostatnými zákonmi na štátnej úrovni;

37.

s mimoriadnou obavou berie na vedomie diskrimináciu tehotných žien a žien, ktoré práve porodili, na trhu práce a rozdiely v právach sociálneho zabezpečenia v materstve v jednotlivých entitách a kantónoch; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby na vysokej úrovni zosúladili práva sociálneho zabezpečenia pre osoby na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke v krajine, čím by vytvorili jednotnú situáciu pre všetkých občanov;

38.

so znepokojením berie na vedomie nízku mieru povedomia o právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a právnych predpisoch zakazujúcich páchanie násilia na ženách, a to nielen všeobecne medzi obyvateľmi, ale aj medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti presadzovania práva; vyzýva orgány, aby zaviedli akčný plán na zvýšenie povedomia a na zabezpečenie odbornej prípravy úradníkov zodpovedných za presadzovanie práva;

39.

s vážnymi obavami konštatuje, že zákony o ochrane obetí domáceho násilia je stále potrebné harmonizovať so zákonmi v jednotlivých častiach, čím by sa domáce násilie uznalo ako trestný čin v trestných zákonníkoch oboch entít Bosny a Hercegoviny; z toho vyplýva, že sa týmto obetiam riadne neposkytuje právna istota; vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby tento problém čo najskôr vyriešila s cieľom zvýšiť ochranu obetí;

40.

vyjadruje uznanie ženám v parlamente Bosny a Hercegoviny za ich diskusiu v rámci rôznych strán o rodovom násilí s príslušnými ministerstvami; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby nadviazali na túto diskusiu konkrétnymi opatreniami na podporu boja proti rodovému násiliu;

41.

vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby poskytli oficiálne štatistiky o počte nahlásených prípadov násilia s údajmi získanými z policajných správ, od stredísk sociálnej starostlivosti a súdnych inštitúcií a aby tieto štatistiky zverejnili; podobne žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby zhromažďovali a zverejňovali údaje o ochranných opatreniach zameraných na zaistenie ochrany obetiam domáceho násilia;

42.

žiada vládu Bosny a Hercegoviny, aby harmonizovala zákon o rodovej rovnosti v Bosne a Hercegovine s volebným zákonom, pokiaľ ide o zloženie orgánov výkonného riadenia na všetkých úrovniach rozhodovania (na úrovni samosprávy, kantónu, entity alebo štátu);

43.

vyjadruje uznanie Bosne a Hercegovine za právne predpisy stanovujúce minimálne 40 % zastúpenie každého pohlavia v administratívnych funkciách v štátnych a miestnych vládnych orgánoch, ale konštatuje, že to v praxi neviedlo k 40 % zastúpeniu žien v štátnej správe; žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby vypracovali akčný plán s jasným časovým harmonogramom a jasným rozdelením zodpovedností za vykonávanie tohto právneho predpisu;

44.

so znepokojením berie na vedomie nedostatok finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na realizáciu akčného plánu týkajúceho sa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, na inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti, riadny prístup k spravodlivosti a na útulky pre obete domáceho násilia; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby vo svojich rozpočtoch vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na tieto účely;

45.

odsudzuje skutočnosť, že orgány Bosny a Hercegoviny doposiaľ vyšetrili a odsúdili len malé množstvo prípadov vojnových zločinov sexuálneho násilia; s vážnymi obavami konštatuje, že veľké množstvo páchateľov takýchto zločinov beztrestne uniklo systému súdnictva; konštatuje tiež, že orgány Bosny a Hercegoviny nie sú schopné zabezpečiť pre obete primerané programy na ochranu svedkov; preto vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zaistili, aby všetky obete vojnových zločinov sexuálneho násilia mali bezpečný a primeraný prístup k systému súdnictva a aby všetky predložené prípady vojnových zločinov boli promptne a účinne vyriešené;

46.

žiada vládu Bosny a Hercegoviny, aby zlepšila sledovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a to začlenením jasných cieľov do politík a akčných plánov a jasným označením štátnych inštitúcií zodpovedných za vykonávanie; okrem toho žiada orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby spolupracovali na získavaní komplexných štatistických údajov o rodovej rovnosti pre krajinu ako celok;

47.

nabáda vládu Chorvátska, aby ďalej harmonizovala svoje právne predpisy s acquis communautaire EÚ v oblasti rodovej rovnosti aj po pristúpení;

48.

žiada chorvátske orgány, aby v plnej miere vykonávali právne predpisy stanovujúce 40 % zastúpenie žien na voličských zoznamoch do miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov, parlamentu a Európskeho parlamentu, keďže počas parlamentných volieb v roku 2011 dve tretiny politických strán tento predpísaný cieľ nesplnili;

49.

vyjadruje uznanie Chorvátsku za zriadenie úradu ombudsmana pre rodovú rovnosť a za vytvorenie povedomia o právach žien a opatreniach v oblasti rodovej rovnosti, o ktoré sa tento úrad svojou známosťou zaslúžil; odporúča všetkým krajinám v regióne, aby zvážili, či nebudú nasledovať tento príklad ako osvedčený postup; nabáda vládu Chorvátska, aby naďalej financovala úrad ombudsmanov a aby využívala ich odporúčania;

50.

víta miestne akčné plány začleňujúce rodové hľadisko, najmä v regióne Istrie; žiada chorvátsku vládu, aby podporila prijímanie a vykonávanie takýchto akčných plánov v celej krajine;

51.

vyzýva vládu Chorvátska, aby nadviazala s organizáciami občianskej spoločnosti štruktúrovaný dialóg, najmä s ohľadom na situáciu po pristúpení;

52.

víta pokrok dosiahnutý v Chorvátsku, pokiaľ ide o riadne vyriešenie prípadov násilia páchaného na ženách a rodovej diskriminácie zo strany polície nadväzujúce na cielenú odbornú prípravu policajných úradníkov v tejto oblasti, a nabáda orgány, aby v týchto činnostiach pokračovali; poukazuje však na to, že súdy napriek tomu vždy riadne nevyriešia tieto prípady, a žiada orgány, aby iniciovali kroky aj na odbornú prípravu sudcov v tejto oblasti; ďalej žiada chorvátsku vládu, aby pre obete rodového násilia a diskriminácie sprístupnila bezplatnú právnu pomoc;

53.

žiada chorvátske orgány, aby v národnej stratégii pre ochranu pred násilím páchaným v rodine (2011 – 2016) objasnili, ktorý orgán zodpovedá za jednotlivé činnosti, a aby vyčlenili príslušné financie na vykonávanie stratégie pre orgány a organizácie občianskej spoločnosti;

54.

víta úlohu, ktorá bola udelená kosovskému zhromaždeniu v oblasti schvaľovania, kontroly a monitorovania programu v oblasti rodovej rovnosti; žiada o realizáciu odporúčaní vyplývajúcich z monitorovacích správ;

55.

vyzýva kosovskú vládu, aby podporovala celoštátnu telefonickú linku SOS pre obete domáceho a rodového násilia, aby zvyšovala informovanosť o možnostiach nahlasovania a riešenia prípadov;

56.

vyjadruje uznanie kosovskej vláde za to, že v rámci úradu premiéra vytvorila agentúru pre rodovú rovnosť, a žiada vládu, aby zaistila účinnejšie fungovanie agentúry pri vykonávaní a monitorovaní zákona o rodovej rovnosti bez politických zásahov;

57.

vyzýva vládu Kosova, aby čo najskôr zriadila navrhované Centrum pre rovnaké zaobchádzanie;

58.

vyjadruje uznanie Kosovu za odbornú prípravu policajných úradníkov, pokiaľ ide o riešenie prípadov rodovo motivovaného násilia, a za zriadenie osobitných miestností na policajných staniciach pre obete a ich deti; vyzýva vládu Kosova, aby uskutočnila aj odbornú prípravu sudcov, pokiaľ ide o riešenie týchto prípadov, a zvýšila počet útulkov pre obete a predĺžila možnú dĺžku pobytu v nich;

59.

naliehavo vyzýva kosovskú vládu, aby uznala zásady z Prištiny, ako boli stanovené na samite žien v Kosove v októbri 2012, a aby pracovala na ich uplatňovaní;

60.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať používanie antikoncepcie, jej ponuku a dostupnosť, pretože užívanie antikoncepcie nie je ani zďaleka zaužívané u všetkých žien v Kosove, hoci došlo k zvýšeniu podielu žien využívajúcich teraz tieto formy obmedzovania pôrodnosti;

61.

žiada kosovskú vládu, aby uznala obete sexuálneho násilia počas konfliktu v rokoch 1998 až 1999 a aby túto skupinu začlenila ako osobitnú kategóriu do zákona prostredníctvom zmeny a doplnenia Zákona č. 04/L-054 o štatúte a právach mučeníkov, invalidov, veteránov, členov Kosovskej oslobodeneckej armády, civilných obetí vojny a ich rodín;

62.

žiada kosovskú vládu, aby v administratívnych pokynoch k zákonu o rodovej rovnosti a diskriminácii jasne určila ukazovatele plnenia a neplnenia s cieľom uľahčiť jeho vykonávanie a sledovanie; ďalej vyzýva vládu, aby vytvorila národný register a postupy zberu údajov o prípadoch rodovej diskriminácie a násilia;

63.

vyjadruje uznanie vláde bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za návrh nového zákona zameraného proti sexuálnemu obťažovaniu alebo mobingu na pracovisku, ktorý zahŕňa aj pokuty pre páchateľov, a požaduje jeho harmonizáciu s trestným zákonníkom; víta zámer macedónskej vlády zmeniť právne predpisy tak, aby sa zaistilo, že právo na čerpanie rodičovskej dovolenky alebo osobitného voľna na ošetrovanie chorého člena rodiny majú obaja rodičia, a nedávne prijatie zmien v zákonníku práce s cieľom poskytnúť tehotným ženám či ženám krátko po pôrode lepšiu ochranu na trhu práce;

64.

so znepokojením konštatuje, že rómske ženy sú vystavené dvojakej diskriminácii – na základe rodu a etnickej príslušnosti; preto vyzýva macedónsku vládu, aby prijala komplexný protidiskriminačný rámec, ktorý by Rómkam umožnil zaručiť ich práva;

65.

vyjadruje uznanie macedónskym orgánom za doplnenie odrádzajúcich sankcií za neplnenie zákona stanovujúceho minimálne 30 % zastúpenie každého pohlavia v rámci politického rozhodovania; žiada macedónsku vládu, aby podrobne sledovala, či to povedie k minimálne 30 % účasti žien na rozhodovaní, a to najmä na miestnej úrovni;

66.

vyjadruje uznanie macedónskemu parlamentu za aktívny „ženský klub“, v rámci ktorého poslankyne parlamentu z rôznych strán spolupracujú na podpore práv žien a rodovej rovnosti napríklad prostredníctvom verejných diskusií, konferencií a medzinárodných podujatí, pričom spolupracujú s občianskou spoločnosťou a riešia chúlostivé a marginalizované témy, ako sú sexuálne vzdelávanie na základných školách, domáce násilie, HIV, rakovina krčka maternice, nenávistné prejavy a postavenie žien vo vidieckych oblastiach;

67.

poznamenáva, že mechanizmy Ministerstva práce a sociálnej politiky, čo sa týka právneho zástupcu v rámci odboru pre rovnaké príležitosti, ktorý zodpovedá za poskytovanie právneho poradenstva v prípadoch nerovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, riadne nefungujú, a vyzýva vládu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby prijala opatrenia na zlepšenie ich fungovania;

68.

so znepokojením berie na vedomie nejednotné vykonávanie akčných plánov a stratégií v oblasti rodovej rovnosti, ako aj nedostatočnú koordináciu vynakladaného úsilia; vyzýva vládu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zvýšila finančné a ľudské zdroje dostupné pre odbor pre rodovú rovnosť a aby tiež zaistila vymenovanie a účinné fungovanie koordinátorov pre rovnaké príležitosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

69.

víta pokrok dosiahnutý v rámci boja proti rodovému násiliu, okrem iného napríklad v podobe zvýšenia nahlásených prípadov vďaka kampaniam zameraným na informovanosť, odbornej prípravy špecializovaných policajných úradníkov a dohody o protokoloch medzi inštitúciami pri riešení hlásených prípadov; so znepokojením však konštatuje, že počet útočísk pre obete domáceho násilia a iných foriem rodového násilia nie je postačujúci;

70.

vyzýva macedónsku vládu, aby odstránila existujúce kultúrne a finančné prekážky, v dôsledku ktorých ženy nemajú prístup k antikoncepcii;

71.

so znepokojením konštatuje, že percentuálne zastúpenie žien v politickom rozhodovaní sa za posledné desaťročia takmer vôbec nezvýšilo; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby uskutočnila reformu právnych predpisov v tejto oblasti a zabezpečila ich dodržiavanie;

72.

vyzýva vládu Čiernej Hory, aby zvýšila ľudské a finančné zdroje dostupné pre odbor pre rodovú rovnosť, na vykonávanie právneho a inštitucionálneho rámca na presadzovanie rodovej rovnosti a na realizáciu akčného plánu pre rodovú rovnosť;

73.

vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za vypracovanie nového národného akčného plánu na dosiahnutie rodovej rovnosti v spolupráci s občianskou spoločnosťou a začlenenie strategických a operačných cieľov do tohto plánu; žiada vládu, aby poskytla dostatočné ľudské a finančné zdroje na jeho vykonávanie a aby vo fáze vykonávania vytvorila rámec pre pokračujúcu spoluprácu s občianskou spoločnosťou;

74.

víta zahrnutie opatrení v oblasti rodovej rovnosti do programu reforiem Čiernej Hory pre pristúpenie; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby sa pri prístupových rokovaniach o kapitole 23 „Súdnictvo a základné práva“, ako aj o ostatných príslušných kapitolách (kapitole 19 „Sociálna politika a zamestnanosť“, kapitole 24 „Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť“ a kapitole 18 „Štatistiky“) prednostne venovala krokom zameriavajúcim sa na vykonávanie ustanovení o rodovej rovnosti;

75.

vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za pokrok dosiahnutý pri riešení domáceho násilia vďaka prijatiu kódexu správania pre postupy koordinovanej inštitucionálnej odozvy; s obavami však konštatuje, že domáce násilie je v Čiernej Hore naďalej veľkým problémom, a žiada vládu, aby na vykonávanie právnych predpisov a kódexu správania vyčlenila dostatočné prostriedky a aby naň vynaložila dostatočné úsilie, aby zaviedla medzinárodnú telefonickú linku pomoci SOS a aby zhromažďovala údaje;

76.

so znepokojením poukazuje na nízky počet sťažností na diskrimináciu či násilia páchaných na základe pohlavia; vyzýva čiernohorskú vládu, aby investovala do zvyšovania povedomia o právach žien, o platných právnych predpisoch zameraných proti násiliu a o možnostiach ohlasovania a riešenia týchto prípadov;

77.

víta úsilie parlamentu Čiernej Hory o metodické sledovanie vykonávania právnych predpisov o rovnosti;

78.

vyzýva vládu Srbska, aby ďalej vykonávala národný program pre integráciu do EÚ tým, že posilní mechanizmy na monitorovanie uplatňovania právnych predpisov zakazujúcich diskrimináciu, a aby zlepšila administratívne kapacity orgánov, ktoré sa zaoberajú rodovou rovnosťou, vrátane komisára pre ochranu rovnosti a zástupcu ombudsmana pre rodovú rovnosť;

79.

vyjadruje uznanie srbskej vláde za volebný zákon stanovujúci, že každým tretím kandidátom do Parlamentu musí byť zástupca nedostatočne zastúpeného pohlavia, a za jeho riadne vykonávanie, ktoré viedlo k 34 % zastúpeniu žien v Parlamente;

80.

vyzýva vládu Srbska, aby posilnila odbornú prípravu policajných a súdnych úradníkov zodpovedných za presadzovanie práva, čo sa týka povedomia a riadneho riešenia prípadov diskriminácie a násilia z dôvodu pohlavia, aby zabezpečila, aby právna pomoc dostupná pre obete bola bezplatná, a aby riešila všeobecný problém hromadenia nevyriešených prípadov na súdoch;

81.

chváli pokrok dosiahnutý v boji proti domácemu násiliu vďaka prijatiu všeobecného protokolu o postupoch spolupráce v situáciách domáceho násilia a násilia v partnerských vzťahoch, zavedenie telefonickej linky pomoci a otvorenie nového útulku; konštatuje však, že domáce násilie je v Srbsku naďalej veľkým problémom; žiada vládu, aby na vykonávanie právnych predpisov a protokolu vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a venovala mu náležité úsilie, aby podporovala hlásenie prípadov násilia a zhromažďovala a ďalej poskytovala informácie a údaje inštitúciám, agentúram a ženským organizáciám občianskej spoločnosti;

82.

vyjadruje uznanie vláde a parlamentu Srbska za ich úzku spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti pri vypracúvaní a monitorovaní rozsiahleho akčného plánu na realizáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325; vyzýva vládu, aby na jej realizáciu vyčlenila dostatok ľudských a finančných zdrojov;

83.

vyzýva srbské orgány, aby zlepšili spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti pre rodovú rovnosť, a to najmä na miestnej úrovni medzi miestnymi vládami a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, pri vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní zákonov a politík v oblasti rodovej rovnosti a rodového násilia a aby poskytli štrukturálne financovanie na prácu organizácií zaoberajúcich sa rodovým násilím;

84.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam prístupových krajín Balkánu.