5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/62

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 2. marca 2012,

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na druhej strane, ku ktorej Európsky parlament dal súhlas 19. januára 2011 a ktorá je v konečnom štádiu ratifikácie členskými štátmi, Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Srbskou republikou na druhej strane, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2010, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o niektorých postupoch na uplatňovanie stabilizačnej a asociačnej dohody medzi ES a Srbskom: postupoch na uplatňovanie dohody a dočasnej dohody,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 28. februára 2012 a závery Európskej rady z 1. marca 2012,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. októbra 2010, na základe ktorých má Komisia pripraviť stanovisko k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii, na závery Rady z 5. decembra 2011 a závery Európskej rady z 9. decembra 2011, ktorými sa stanovujú podmienky za začatie prístupových rokovaní so Srbskom, ako ja na závery Rady z 11. decembra 2012, ktoré podporila Európska rada 13. – 14. decembra 2012,

—

so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208) a oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2012 z 10. októbra 2012 (SWD(2012)0333),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. októbra 2012 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010, ktoré schválilo obsah stanoviska a privítalo pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie šiesteho medziparlamentného stretnutia EÚ – Srbsko z 27.– 28. septembra 2012,

—

so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Srbskom z 8. novembra 2007 (3) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (4),

—

so zreteľom na tretiu správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o monitorovaní krajín západného Balkánu po liberalizácii vízového režimu v súlade s vyhlásením Komisie z 8. novembra 2010 zverejnenú 28. augusta 2012 (COM(2012)0472),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/361/SZBP z 20. decembra 2010 o podpísaní a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec na účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie (5),

—

so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva z 19. septembra 2012, ktorá sledovala priebeh srbských parlamentných a prezidentských volieb 6. a 20. mája 2012,

—

so zreteľom na výročnú správu predsedu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) z 1. augusta 2012 predloženú Valnému zhromaždeniu OSN 15. októbra 2012,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska rada 1. marca 2012 udelila Srbsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, pričom znovu potvrdila jasnú európsku perspektívy v súlade so záväzkami EÚ pre celý región západného Balkánu;

B.

keďže v záveroch predsedníctva vydaných po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 sa prijal jednoznačný záväzok pre všetky štáty západného Balkánu, že sa môžu pripojiť k EÚ i, keď splnia stanovené kritériá; keďže tento záväzok sa znovu pripomenul v obnovenom konsenze v otázke rozširovania schválenom Európskou radou v dňoch 14. a 15. decembra 2006 a v záveroch Rady z 25. októbra 2010, ako aj ministerským stretnutím medzi EÚ a krajinami západného Balkánu z 2. júna 2010;

C.

keďže Srbsko prijalo viacero opatrení zameraných na normalizáciu vzťahov s Kosovom a vyvinulo dostatočné úsilie na plnenie politických kritérií a podmienok procesu stabilizácie a pridruženia;

D.

keďže len jeden členský štát EÚ musí ešte ratifikovať proces stabilizácie a pridruženia medzi EÚ a Srbskom;

E.

keďže Srbsko ako každá krajina, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, sa musí posudzovať na základe zásluh, čo sa týka plnenia, uplatňovania dosahovania súladu s rovnakým balíkom kritérií;

F.

keďže Srbsko sa m že stať dôležitým hráčom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v regióne a malo by udržiavať a posilňovať konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci a dobrým susedským vzťahom, pretože toto je najdôležitejšie pre proces európskej integrácie;

G.

keďže bilaterálne otázky by sa v procese pridružovania mali riešiť čo najskôr, v konštruktívnom a susedskom duchu a najlepšie pred začatím prístupových rokovaní, berúc do úvahy všeobecné záujmy a hodnoty EÚ; keďže tieto otázky by nemali predstavovať alebo by sa nemali zneužívať ako prekážka procesu pridružovania;

H.

keďže nová srbská vláda potvrdila svoj záväzok pokračovať v európskej integrácii; keďže v tejto súvislosti treba dosahovať dobré výsledky pri schvaľovaní a uskutočňovaní reforiem;

I.

keďže EÚ umiestnila dodržiavanie zásad právneho štátu do jadra svojej politiky rozširovania;

1.

víta výzvu Rady, aby Komisia predložila správy, len čo Srbsko dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami na členstvo a kľúčovými prioritami, aby sa mohli bezodkladne začať prístupové rokovania; je pevne presvedčený, že začatie rokovaní o pristúpení k EÚ v júni roku 2013 je dosiahnuteľným cieľom; naliehavo vyzýva Srbsko, aby pokračovalo v demokratických, systémových a sociálno-ekonomických reformách, čo mu umožní, aby na seba prevzalo a efektívne plnilo povinnosti vyplývajúce z členstva;

2.

víta priebeh parlamentných, komunálnych a predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v máji 2012 a ktoré sa podľa OBSE/ODIHR vyznačovali dodržiavaním základných práv a slobôd; vyzýva vládu, aby prevzala odporúčania obsiahnuté v záverečnej správe OBSE/ODHIR s cieľom posilniť transparentnosť volebného procesu;

3.

víta záväzok novej vlády pokračovať na ceste integrácie do EÚ a zdôrazňuje, že reformy sa musia uskutočniť; podporuje novú vládu, aby sa bezvýhradne zaoberala prijímaniu reforiem, najmä tým dôležitý, ktoré sa týkajú súdnictva, boja proti korupcii, slobody médií, ochrany všetkých menšín, udržateľného spravovania prírodných zdrojov, štrukturálnych hospodárskych reforiem a zlepšovania podnikateľského prostredia;

4.

zdôrazňuje, že začatie prístupových rokovaní so Srbskom bude možné, keď sa uspokojivo splnia kľúčové priority a za predpokladu, že budú pokračovať reformné procesy, najmä čo sa týka zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že bude prejavom tak odhodlania EÚ pokračovať v procese rozširovania, ako aj perspektívy pre krajiny západného Balkánu na členstvo v EÚ; víta pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v plnení kodanských kritérií, ako ho uznala Komisia v správe o pokroku za rok 2012, a pripomína, že ďalší pokrok v procese európskej integrácie závisí od pokračujúceho procesu reforiem, a najmä od upevňovania demokracie a fungovania demokratických inštitúcií, presadzovania zásad právneho štátu, zabezpečovania dodržiavania ľudských práv a rovnakej a odhodlanej ochrany všetkých menšín v celom Srbsku podľa európskych noriem, zachovávania dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce vrátane mierového riešenia dvojstranných problémov, ako aj od lepšieho fungovania trhového hospodárstva;

5.

zdôrazňuje, že pristúpenie Srbska k EÚ je mimoriadne dôležité pre kvalitu hospodárskeho a spoločenského rozvoja v krajine;

6.

zdôrazňuje dôležitosť dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom, v ktorej sa stanovujú spoločné práva a povinnosti oboch strán až do okamihu, keď sa Srbsko stane členom EÚ; konštatuje, že Srbsko dosiahlo dobré výsledky pri plnené záväzkov v rámci dohody o stabilizácii a pridružení a dočasnej dohody; vyzýva členský štát, ktorý nedokončil proces ratifikácie dohody o stabilizácii a pridružení, aby tak urobil čo najskôr, aby dohoda mohla čo najskôr vstúpiť do platnosti s cieľom posilniť vzťahy medzi EÚ a Srbskom a dať im ďalší impulz;

7.

víta pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v plnení politických kodanských kritérií, ako uznala Európska komisia v správe o pokroku za rok 2012; pripomína, že ďalší pokrok v procese európskej integrácie priamo závisí od pokračujúceho nezvratného reformného úsilia a od plnenia súboru podmienok Rady; zdôrazňuje, že realizácia je veľmi dôležitá;

8.

s poľutovaním poznamenáva, že 9. kolo dialógu na vysokej úrovni medzi Belehradom a Prištinou sa skončilo bez dosiahnutia komplexnej dohody o pôsobnosti orgánu komunity srbských samospráv; vyzýva obidve strany, aby pokračovali v rokovaniach a zintenzívnili ich s cieľom čo najskôr dosiahnuť vzájomne prijateľné a udržateľné riešenie všetkých otvorených otázok; zdôrazňuje, že normalizácia vzťahov je v najlepšom záujme Srbska a Kosova a je kľúčovým krokom k odstráneniu prekážok procesu európskej integrácie; požaduje uplatňovanie dohôd v plnej miere, čo obe strany doteraz dosiahli; víta stretnutia srbského premiéra Ivicu Dačića s kosovským premiérom Hashimom Thaçim ako zásadné kroky na skutočné zmierenie medzi srbským a kosovským ľudom a normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom; vyjadruje pochvalu vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie Catherine Ashtonovej za jej aktívnu a vodcovskú úlohu pri sprostredkovaní dialógu medzi Srbskom a Kosovom; teší sa na pokrok v ďalších oblastiach, ako sú telekomunikácie a energetika, naliehavo vyzýva obe strany, aby sa aktívne zapájali do úsilia o vyriešenie problematiky nezvestných osôb; víta pokyny srbskej vlády týkajúce sa plnenia dohody o inkluzívnej regionálnej spolupráci, rozhodnutie o vymenovaní styčných úradníkov pre kancelárie EÚ v Prištine a Belehrade, ako aj podpísanie dohody o integrovanej správe hraníc a začatie jej plnenia; vyzýva Belehrad, aby úzko spolupracoval s misiou EULEX v oblasti zásad právneho štátu, vystupňoval spoločné úsilie v boji proti organizovanému zločinu; nabáda Srbsko, aby plne spolupracovalo s osobitnou vyšetrovacou jednotkou EULEX (SITF) a pomáhalo jej;

9.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zapojenie parlamentov Srbska a Kosova a ich občianskych spoločností do procesu dialógu; zdôrazňuje, že výsledky dialógu sa musia transparentným a jednotným spôsobom oznamovať verejnosti Srbska aj Kosova v záujme posilnenia dôveryhodnosti procesu a oživenia podpory zo strany verejnosti; požaduje, aby sa podľa potreby vydávali spoločné oznámenia a uskutočňovali verejné diskusie o témach prerokúvaných v rámci dialógu a aby sa všetky dosiahnuté dohody zverejňovali nielen v angličtine, ale aj v srbčine a albánčine;

10.

pripomína, že názory na rozdelenie v súvislosti s Kosovom či inou krajinou na západnom Balkáne sú v rozpore s duchom európskej integrácie; požaduje zrušenie paralelných inštitúcií, ktoré srbský štát udržiava v severnom Kosove, a najmä stiahnutie bezpečnostných služieb a súdnych orgánov; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia sociálneho a ekonomického rozvoja tohto regiónu; pripomína, že hospodárska podpora musí byť plne transparentná, najmä financovanie škôl a nemocníc v severnom Kosove; zdôrazňuje, že tak srbské, ako aj kosovské orgány sa musia aj naďalej usilovať o zabezpečenie ochrany všetkých menšín a ich začlenenie do širšej spoločnosti;

11.

víta spoluprácu Srbska s ICTY, ktorá vyústila do odovzdania všetkých osôb podozrivých z vojnových zločinov haagskemu tribunálu, aby ich súdil; nabáda na ďalšiu spoluprácu s tribunálom; pripája sa k opakovaným výzvam generálneho prokurátora ICTY na dôkladné vyšetrenia a stíhanie osôb zapojených do podporných sietí, ktoré umožnili utečencom zostať na slobode tak dlho, najmä vo vojenských a v civilných bezpečnostných službách; konštatuje, že súdne stíhania týkajúce sa domácich vojnových zločinov stále pokračujú, ale upriamuje pozornosť na potrebu rozhodnejšieho zaoberania sa problematikou nezvestných osôb; ďalej vyzýva príslušné orgány, aby zaručili dôveryhodnosť a profesionalitu programu na ochranu svedkov (Witness Protection Programme – WPP) a zabezpečili mu primerané prostriedky, aby justičné orgány mohli efektívne pokračovať v procesoch týkajúcich sa vojnových zločinov; upriamuje pozornosť na to, že mnoho bývalých príslušníkov polície sa z dôvodu závažných nedostatkov z WPP odhlásilo;

12.

vyzýva srbské orgány a politických vodcov, aby sa zdržali vyhlásení a krokov, ktoré podrývajú autoritu a integritu súdu, a vyzýva Srbsko, aby dodržalo sľub a naďalej sa dôsledne venovali regionálnej spolupráci a zmierovaniu na západnom Balkáne, napriek prejavom sklamania srbskej verejnej mienky po nedávnych oslobodzovacích rozsudkov v prípadoch Gotovinu, Markača a Haradinaja; víta podpis protokolu o spolupráci pri stíhaní páchateľov vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy medzi Srbskom a Bosnou a Hercegovinou;

13.

zdôrazňuje, že orgány musia vyvinúť väčšie úsilie o dosiahnutie spravodlivosti pre tých, čo prežili konflikt v súvislosti so sexuálnym násilím v Srbsku a v iných oblastiach západného Balkánu;

14.

víta záväzok vlády na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, pretože je veľmi dôležitý pre proces integrácie Srbska do EÚ; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia nezávislých inštitúcií v boji proti korupcii, najmä protikorupčného úradu a protikorupčnej prokuratúry, a zlepšenia koordinácie medzi úradmi; vyzýva orgány, aby dokončili prípravu národnej stratégie proti korupcii na obdobie rokov 2012 – 2016 a zodpovedajúceho akčného plánu a zabezpečili, aby protikorupčný úrad zohrával dôležitú úlohu pri realizácii stratégie aj akčného plánu ako nezávislý orgán; zdôrazňuje, že politická vôľa je rozhodujúca pri dosahovaní dobrých výsledkov vo vyšetrovaní prípadov korupcie vysokopostavených osôb vrátane 24 kontroverzných prípadov privatizácie, a dúfa, že osobitná a aktívna úloha prvého podpredsedu vlády v tejto oblasti prinesie výsledky;

15.

konštatuje, že Srbsko rozvíja novú stratégiu reformy súdnictva a podporuje snahy o vypracovanie nového systému súdov v záujme zvýšenia efektívnosti a nezávislosti celého systému súdnictva; víta záväzok vlády na riešenie nedostatkov v oblasti reformy súdnictva, najmä zabezpečením toho, aby právny rámec neponechával priestor na neprípustný politický vplyv, a riešením otázky právomoci parlamentu vymenúvať sudcov a prokurátorov a priamej účasti funkcionárov na činnosti vysokej súdnej rady a štátnej prokurátorskej rady; zdôrazňuje dôležitosť prijatia jasných a transparentných hodnotiacich kritérií pre vymenúvaných sudcov a prokurátorov, ktoré zabezpečia ich nezávislosť a profesionalitu; ďalej zdôrazňuje potrebu realizovania opatrení v súlade s odporúčaniami Benátskej konferencie, aby sa riešil rastúci počet otvorených prípadov; konštatuje, že ministerstvo spravodlivosti je stále zodpovedné za kapitálové výdavky, a to by mohlo ďalej obmedziť nezávislosť súdnictva; vyzýva vládu, aby sa viac zameriavala na kvalitu reforiem než na ich rýchlosť a opierala sa pritom o dostupné technické poznatky zo zahraničia; zdôrazňuje aj potrebu počiatočného a trvalého odborného vzdelávania sudcov a prokurátorov z dôvodu rozsiahlych zmien zákonov;

16.

pripomína potrebu stáleho a komplexného vzdelávania vyšetrovateľov a polície, aby mohli viesť zložité vyšetrovania najmä prípadov finančnej povahy; zdôrazňuje, že kľúčom v boji proti systémovej korupcii je popretŕhanie vzťahov medzi politickými stranami, súkromnými záujmami a verejnými podnikmi; upriamuje osobitnú pozornosť na potrebu zvýšiť transparentnosť straníckeho financovania a zladiť ho s normami EÚ; vyzýva orgány, aby v plnej miere uplatňovali zákon o straníckom financovaní; obhajuje názor, že v boji proti korupcii sa nesmie v nijakom prípade ohroziť zásada prezumpcie neviny; zdôrazňuje, že na odhaľovanie prípadov korupcie je nevyhnutná činnosť informátorov; vyzýva preto vládu, aby prijala a presadzovala pravidlá o ochrane informátorov a aktívne stimulovala občanov, aby oznamovali prípady korupcie na všetkých úrovniach; pripomína, že tak orgány, ako aj médiá zodpovedajú za vierohodné informovanie verejnosti o pokračujúcich vyšetrovaniach prípadov korupcie, pretože to je nevyhnutnou podmienkou úspešnej a profesionálnej práce súdov a polície;

17.

požaduje silnejšie politické odhodlanie v reforme verejnej správy, najmä pri zabezpečovaní dokončenia legislatívneho rámca a jeho úplného zharmonizovania s medzinárodnými normami;

18.

berie na vedomie úsilie novej vlády o riešenie obáv, ktoré vyjadril Európsky parlament v súvislosti s požiadavkou okamžitej revízie článku 359 trestného zákonníka, ale vyjadruje obavy z toho, že rovnaké ustanovenia boli zahrnuté do článku 234 toho istého zákonníka; zdôrazňuje, že ustanovenia nového článku 234 trestného zákonníka sa nesmú vzťahovať na majiteľov súkromných domácich alebo zahraničných spoločností alebo na zodpovedné osoby vykonávajúce funkcie v zahraničných spoločnostiach mimo Srbska, a vyzýva orgány, aby zastavili všetky trestnoprávne konania proti týmto osobám; toto by sa malo vzťahovať aj na reklasifikáciu prípad od prípadu; prípady nespravodlivo zmrazených aktív by sa mali vyriešiť čím skôr, pretože to zhoršuje stav srbského hospodárstva;

19.

vyjadruje znepokojenie nad právnou a politickou neistotou v súvislosti s autonómiou Vojvodiny a narastajúcim politickým napätím medzi centrálnymi a provinčnými orgánmi v nadväznosti na zámer zhromaždenia Vojvodiny prijať vyhlásenie o autonómii provincie; vyzýva srbskú vládu, aby obnovila predchádzajúci stav a odvolala centralizačné opatrenia a aby začala okamžité rokovania s vládou autonómnej provincie s cieľom nájsť riešenia, ktoré sa pridržiavajú zásad právneho štátu a subsidiarity; pripomína stranám, že zákon o financovaní autonómnej provincie sa mal podľa ústavy prijať do konca roka 2008; nabáda preto vládu, aby bezodkladne pripravila tento zákon a predložila ho parlamentu, pretože je nevyhnutný na fungovanie demokracie a právneho štátu v Srbsku;

20.

znovu požaduje prehodnotenie prípadov neodôvodneného zmrazovania aktív a neprimerane zvýšených a so spätnou platnosťou vymáhaných daní vymeraných niektorým osobám a súkromným spoločnostiam; vyzýva ministerstvo spravodlivosti a ústavný súd, aby okamžite skoncovali so selektívnym uplatňovaním „zákona o jednorazovej dani z dodatočného zisku a dodatočného majetku nadobudnutého využitím osobitných výhod“, ako aj všetkých ustanovení ďalších daňových zákonov, ktoré umožňujú uvaliť neprijateľne vysoké pokuty vedúce k bankrotu skôr, než sa vynesie konečný rozsudok v daňovom konaní; vyzýva srbské orgány, aby poskytli spravodlivé odškodnenie postihnutým súkromným osobám a spoločnostiam;

21.

vyjadruje znepokojenie nad rozporuplnými legislatívnymi iniciatívami, ako sú zmeny zákona o národnej banke z augusta 2012, ktoré podkopali nezávislosť a autonómiu tejto inštitúcie vzhľadom na nevhodný vplyv vlády; zdôrazňuje, že medzi kodanské politické kritériá patrí nezávislosť štátnych inštitúcií; víta neskoršie zmeny a doplnenia uvedeného zákona prijaté v novembri roku 2012, v súlade s odporúčaniami Komisie, ktoré sú zamerané na zabezpečenie lepšej kontinuity národnej banky a na obmedzenie vplyvu každej zmeny vlády pri vymenúvaní guvernéra banky;

22.

pripomína svoju výzvu orgánom, aby pokračovali v úsilí o odstránenie dedičstva po bývalých komunistických tajných službách ako krok v demokratizácii Srbska; pripomína dôležitosť ďalšej reformy bezpečnostného sektora a posilnenia parlamentného dohľadu a kontroly nad bezpečnostnými službami, ako aj otvorenia Národného archívu, a najmä sprístupnenia spisov bývalej spravodajskej služby UDBA; nabáda orgány, aby umožnili prístup k týmto archívom týkajúcim sa bývalých juhoslovanských republík a aby tieto dokumenty vrátili príslušným vládam, ak o to požiadajú;

23.

víta postupné posilňovanie občianskej kontroly nad bezpečnostnými službami; konštatuje však, že celkový legislatívny rámec nie je jednotný a mal by sa ďalej zladiť s európskymi normami; je znepokojený tendenciou rastúceho počtu prípadov nepovoleného sledovania; vyzýva orgány, aby prijali komplexnú a modernú legislatívu, ktorá by jasne definovala mechanizmy občianskej kontroly nad civilnými, ako aj vojenskými bezpečnostnými službami; konštatuje, že súčasná nejednoznačnosť právneho rámca, ktorý určuje právomoci bezpečnostných služieb, ponecháva priestor na nevhodný politický vplyv a ohrozuje všeobecné úsilie o vybudovanie skutočného právneho štátu;

24.

vyjadruje znepokojenie nad opakovanými obvineniami týkajúcimi sa brutality polície a zneužívania funkcie, najmä v mestách Kragujevac, Vranje a Leskovac; pripomína, že nezávislosť a profesionalita štátnych inštitúcií sú súčasťou kodanských kritérií; vyzýva v tejto súvislosti orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti k polícii a stíhali všetkých páchateľov údajných incidentov;

25.

vyzdvihuje potrebu rozvíjania nezávislého dohľadu a schopnosti rýchleho odhaľovania chýb a konfliktov záujmov v oblasti verejného obstarávania, riadenia verejných podnikov, privatizácie a verených výdavkov, ktoré sú v súčasnosti mimoriadne ohrozené korupciou; vyjadruje znepokojenie nad procedurálnymi nedostatkami pri vytváraní komisie pre ochranu práv uchádzačov; zdôrazňuje, že od nezávislých regulátorov zaoberajúcich sa verejným obstarávaním by sa mali vyžadovať čo najvyššie normy bezúhonnosti, pretože verejné obstarávanie je jednoznačne jedným z hlavných zdrojov korupcie;

26.

víta úsilie Srbska v boji proti manipulácii športových výsledkov a skutočnosť, že vďaka zmenám a doplnkom trestného zákonníka sa táto činnosť stala trestným činom;

27.

s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) funguje v Srbsku dobre; zdôrazňuje dôležitosť prostriedkov predvstupovej pomoci, ktoré v decembri 2012 Komisia vyčlenila na podporu Srbska v jeho úsilí o plnenie programu reforiem EÚ; zdôrazňuje, že tieto prostriedky sa majú použiť na zvyšovanie účinnosti systému súdnictva, rozvoj azylových kapacít a boj proti organizovanému zločinu vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi a boja proti korupcii; vyzýva vládu aj EÚ, aby zjednodušili administratívne postupy týkajúce sa poskytovania prostriedkov IPA s cieľom lepšie sprístupniť tento nástroj menším a necentralizovaným príjemcom; zdôrazňuje potrebu zachovať primeranú úroveň predvstupovej pomoci pri nadchádzajúcom preskúmaní finančného rámca EÚ;

28.

odporúča, aby sa zmenou a doplnením zákona o reštitúciách odstránili všetky procedurálne prekážky a právne obmedzenia týkajúce sa vecného odškodnenia;

29.

konštatuje, že korupcia a organizovaný zločin sú v tomto regióne rozšírené a požaduje regionálnu stratégiu a posilnenú spoluprácu medzi všetkými krajinami v záujme efektívnejšieho riešenia týchto závažných problémov;

30.

domnieva sa, že skorý začiatok prístupových rokovaní pre kapitoly 23 a 24 by priaznivo prispel k boju proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a ku konsolidácii právneho štátu; v tejto súvislosti vyzýva orgány, aby predložili konkrétne výsledky v oblasti súdnictva spolu s pokrokom v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a aby sa usilovali do dosahovanie dobrej bilancie v prípadoch korupcie vysokopostavených osôb;

31.

pripomína, že priebojné, profesionálne a nezávislé médiá tvoria rozhodujúci prvok demokratického systému; vyzýva orgány na urýchlenie implementácie mediálnej stratégie prijatej v októbri 2011 a súvisiacich akčných plánov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim násilím a hrozbami namierenými proti novinárom, predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú korupciou a organizovaným zločinom; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť vyšetrenia prípadov zavraždených novinárov v 90. rokoch minulého storočia a v prvom desaťročí tohto storočia ako dôkazu odhodlania novej vlády zabezpečiť existenciu právneho štátu a slobodu médií; vyjadruje znepokojenie nad pokusmi kontrolovať mediálny sektor a zasahovať doň a vyzýva orgány, aby zabezpečovali nezávislosť od politických tlakov s cieľom poskytovať novinárom bezpečné prostredie, kde môžu vykonávať svoju prácu efektívne a bez autocenzúry; zdôrazňuje potrebu krokov proti koncentrácii vlastníctva médií a nedostatočnej mediálnej transparentnosti, ako ak zabezpečenia rovnakého prístupu k reklamnému trhu, ktorému doposiaľ dominuje hŕstka hospodárskych a politických aktérov, vrátanie uvoľnenia verejných fondov na účely reklamy a propagácie; vyzýva novinárov, aby dodržiavali etický kódex; konštatuje, že úroveň prístupu k internetu je stále nízka, uznáva dôležitosť internetu pre slobodu médií a naliehavo vyzýva orgány, aby maximalizovali svoje úsilie v tejto oblasti; konštatuje, že mediálnemu spravodajstvu počas volebnej kampane chýbal potrebný analytický prvok, čo poukazuje na nutnosť objasniť otázku vlastníctva médií; víta skutočnosť, že stratégia dodržiava ústavné práva súvisiace s médiami v jazykoch menšín, a zdôrazňuje, že právo na prevádzkovanie regionálneho verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie by malo platiť aj vo Vojvodine;

32.

víta úlohu, ktorú majú nezávislé regulačné orgány pri zvyšovaní efektívnosti a transparentnosti štátnych inštitúcií; naliehavo vyzýva orgány, aby pracovali na najvyšších možných normách pri zaisťovaní súdržnosti právneho systému a vyváženého vykonávania všetkých právnych ustanovení; vyjadruje pochvalu predovšetkým práci ombudsmana a komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov; naliehavo vyzýva orgány, aby štátnemu kontrolnému úradu, komisii pre ochranu hospodárskej súťaže, úradu pre verejné obstarávanie a komisii pre ochranu práv uchádzačov poskytovali primerané finančné, administratívne a kancelárske kapacity, ktoré im umožnia vykonávať ich povinnosti; vyzýva orgány, aby realizovali ďalšie opatrenia v súvislosti so zisteniami protikorupčnej rady, ktorá napomáhala zvyšovanie povedomia verejnosti o prípadoch korupcie vysokopostavených osôb; naliehavo vyzýva orgány, aby podporovali vykonávanie ďalších krokov na základe odporúčaní nezávislých regulačných orgánov a aby zabezpečili nezávislosť Republikovej vysielacej agentúry RRA, ako aj jej sekulárny charakter; pripomína, že nezávislé regulačné orgány sú mimoriadne dôležité pre úspech boja proti systémovej korupcii a predstavujú hlavnú súčasť mechanizmu kontroly a rovnováhy pre účinný dohľad nad vládou;

33.

zdôrazňuje dôležitosť boja proti všetkým formám diskriminácie zasahujúcej zraniteľné skupiny, najmä menšiny, Rómov, ženy, osoby LGBT a zdravotne postihnuté osoby; vyzýva orgány, aby urýchlenie prijali opatrenia na zladenie legislatívy proti diskriminácii s acquis, najmä v súvislosti s výnimkami udeľovanými náboženským inštitúciám, povinnosťou zabezpečovať primerané ubytovanie invalidným zamestnancom, definíciou nepriamej diskriminácie a úlohou mimovládnych organizácií v súdnych konaniach; s poľutovaním konštatuje, že sa nedosiahli výsledky, čo sa týka trestných stíhaní a odsúdení súvisiacich s diskrimináciou; vyzýva politických vodcov, aby sa aktívne angažovali v kampaniach propagujúcich toleranciu, najmä čo sa týka Rómov, žien, zdravotne postihnutých osôb a obyvateľov patriacich do skupiny LGBT; víta kladné kroky, ktoré podnikli ombudsman a komisár pre rovnosť na propagovanie týchto hodnôt v srbskej spoločnosti;

34.

uznáva ženy ako dôležité konateľky pre zmeny v srbskej spoločnosti; berie na vedomie v zlepšení zastúpenia žien v srbskom parlamente po voľbách v roku 2012; víta skutočnosť, že 84 parlamentných kresiel z 250 pripadlo ženám; napriek tomu povzbudzuje srbské orgány, aby sa ďalej usilovali o zaručenie rovnakého zastúpenia žien a mužov; zdôrazňuje, že ženy sa stále stretávajú s diskrimináciou na pracovnom trhu a v iných sektoroch spoločnosti a že stále nie sú plne zastúpené v politickom živote krajine vrátane vládnych postov; vyslovuje znepokojenie, že právne predpisy a výkonné orgány zamerané na boj proti diskriminácii a rodovú rovnosť síce existujú, ale nezaznamenal sa nijaký pokrok v otázke rovnakých príležitostí medzi ženami a mužmi; konštatuje, že účinné uplatňovanie existujúcej legislatívy a ďalšie posilňovanie administratívnych kapacít zostávajú hlavnými úlohami, a naliehavo vyzýva orgány, aby v tejto súvislosti zintenzívnili svoje úsilie;

35.

víta skutočnosť, že Srbsko podpísalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; zdôrazňuje dôležitosť rýchleho zavedenia a primeraného presadzovania dohovoru vzhľadom na to, že násilie na ženách je stále problematickou oblasťou;

36.

vyzýva orgány, aby sa zameriavali na politiky, ktoré prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti a zamedzovaniu chudoby a diskriminácie zdravotne postihnutých osôb;

37.

vyjadruje znepokojenie nad hrozbou, ktorú predstavujú skupiny násilných chuligánov pre právny štát a verejnú bezpečnosť v Srbsku, najmä po tom, čo vláda oznámila, že nedokázala zvládnuť tieto skupiny, keď zrušila pochod Belehradská hrdosť (Belgrade Pride) v októbri roku 2012; vyzýva srbskú vládu, aby bezodkladne zabezpečila, že všetky príslušné vládne a bezpečnostné inštitúcie podniknú koordinované kroky, aby tieto zoskupenia prestali byť hrozbou a aby každá forma násilia či trestnej činnosti páchaná ich členmi viedla k ich stíhaniu;

38.

povzbudzuje srbské orgány, aby zaručili bezpečnosť obhajkýň ľudských práv; vyjadruje znepokojenie, že prejavy nenávisti, hrozby a telesné útoky, nielen proti aktivistom LGBT a aktivistom upozorňujúcim na dôležitosť vysporiadania sa s minulosťou, pretrvávajú aj v roku 2012;

39.

zdôrazňuje, že prejavy nenávisti treba systematicky postihovať a vláda musí odsudzovať tieto prejavy, ak sa ich dopúšťajú verejní činitelia;

40.

odsudzuje rozhodnutie vlády o zákaze pochodu Belehradská hrdosť, ktorý sa mal uskutočniť 6. októbra 2012; vyzýva srbské orgány, aby vypracovali a zaviedli akčný plán na zvýšenie informovanosti a chápania práv osôb patriacich k LGBT, na boj proti homofóbii a zvýšenie bezpečnosti, s cieľom zabezpečiť, aby sa pochod hrdosti a ďalšie podobné iniciatívy mohlo uskutočňovať slobodne, úspešne a bezpečne v roku 2013 aj v nasledujúcich rokoch; vyzýva orgány, aby posilnili svoju oddanosť slobode zhromažďovania, najmä účinným zákazom extrémne pravicových organizácií a neoficiálnych organizácií športových fanúšikov, ktoré sú úzko späté s organizovanou trestnou činnosťou; v tejto súvislosti víta rozsudok ústavného súdu, ktorým sa zakázali dve podobné organizácie;

41.

víta skutočnosť, že v Srbsku existuje legislatívny rámec týkajúci sa národnostných, etnických a kultúrnych menšín; zdôrazňuje však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie jeho účinného uplatňovania v celom Srbsku; vyzýva orgány, aby sa zaoberali známymi nedostatkami, najmä v súvislosti so spravodlivým zastúpením menšín vo verejnej správe, v súdnictve a na polícii; trvá na tom, že na zabezpečenie neobmedzeného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu v jazykoch menšín sú potrebné dôslednejšie a okamžité opatrenia na úrovni štátu aj provincií, pretože vďaka tomu možno zachovať etnickú a kultúrnu identitu, ale predovšetkým treba zabezpečiť všetky nevyhnutné učebnice a iné vzdelávacie materiály; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že všetky rozpočtové dotácie sa budú poskytovať menšinovým radám; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dôslednom monitorovaní srbského úsilia v tejto oblasti;

42.

s poľutovaním konštatuje, že Republiková rada pre národnostné menšiny od roku 2009 nevykonáva nijakú činnosť; vyzýva orgány, aby uľahčili v dobre viere vytvorenie bosniackej národnej rady, ako aj integráciu dvoch islamských spoločenstiev v krajine; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Sandžak a južné a juhovýchodné Srbsko, kde žije značný počet menšín, sú hospodársky nevyvinuté regióny, čo si od orgánov vyžaduje ďalšie úsilie zamerané na boj proti vysokej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; pripomína dôležitosť plnenia protokolu o národnostných menšinách, ktorý rumunská a srbská vláda podpísali 1. marca 2012 v Bruseli; vyzýva srbské orgány, aby zlepšili postavenie všetkých menšín vrátane rómskej, bosniackej, albánskej a bulharskej menšiny, ktoré hospodársky úpadok zasiahol nepomerne tvrdo, a aby zabezpečili konzistentné uplatňovanie právneho rámca na ochranu menšín v celom Srbsku, najmä v oblastiach vzdelávania, používania jazyka a kultúrnych práv; vyjadruje ľútosť nad nedávnymi udalosťami vo Vojvodine, kde sa vyskytli aj útoky proti etnickým menšinám; vyzýva preto orgány, najmä sily zákona a poriadku, aby vyšetrili všetky podrobnosti príslušných prípadov;

43.

konštatuje, že výsledky sčítanie ľudu v roku 2011 sa zverejnili so značným oneskorením, ďalej konštatuje, že sčítanie vo veľkej miere bojkotovalo po albánsky hovoriace obyvateľstvo v južnom Srbsku, a vyzýva srbské orgány, najmä na miestnej úrovni, aby nevyužívali uvedený bojkot ako zámienku diskriminácie po albánsky hovoriacich občanov;

44.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia postavenia rómskeho obyvateľstva; uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok, napríklad dosiahlo sa, že do vzdelávacieho systému sa zapísalo viac rómskych detí, ďalej, prijali sa opatrenia na zlepšenie ich sociálneho začlenenia, ako je podpora registrovania „právne neviditeľných“ osôb; zdôrazňuje však, že treba vyvinúť koordinované a cielené úsilie na zlepšenie sociálno-ekonomického postavenia Rómov, okrem iného pomocou rámca EÚ na národné stratégie integrácie Rómov; vyjadruje znepokojenie z trvajúcich fenoménov krutej diskriminácie, sociálneho vylúčenia, núteného vysťahovania a vysokej nezamestnanosti, postihujúce predovšetkým rómske ženy; okrem toho berie na vedomie, že protidiskriminačný zákon treba plne harmonizovať s politikou EÚ;

45.

víta dôležité kroky, ktoré sa prijali na uplatňovanie inkluzívneho vzdelávania a ktoré viedli k markantnému zvýšeniu podielu rómskych detí zapísaných do základnej školy, pričom dnes dokončia základnú školu dve rómske deti z troch v porovnaní s jedným dieťaťom zo štyroch pred niekoľkými rokmi; je stále znepokojený z pokračujúceho nízkeho podielu rómskych detí navštevujúcich strednú školu a zo skutočnosti, že 70 % rómskych detí nechodí do školy vôbec; vyzýva srbskú vládu na zabezpečenie toho, aby všetky rómske deti a mladí ľudia dostali rovnakú šancu alebo druhú šancu na návrat do školy; zdôrazňuje, že rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu detí je mimoriadne dôležitý pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a je najdôležitejším prvkom na rozbitie medzigeneračného cyklu chudoby a sociálneho vyčlenenia; so znepokojením konštatuje, že malé deti nepomerne zasiahla hospodárska kríza, čo sa odráža v dramatickom zvýšení podielu detí žijúcich v absolútnej chudobe v rokoch 2008 až 2010; pripomína, že chudoba detí úzko a trvalo súvisí s horším telesným zdravím, pomalším kognitívnym vývojom, so zlými výsledkami v škole a sociálnymi rizikami, čo má za následok vyššie náklady na právny systém a systém sociálnej ochrany; vyzýva srbskú vládu, aby konala v záujme riešenia detskej chudoby a sociálneho vyčlenenia;

46.

opakuje svoju výzvu srbským orgánom, aby iniciovali ďalšie opatrenia na cezhraničnú spoluprácu so susediacimi členskými štátmi EÚ, Bulharskom, Maďarskom a Rumunskom, a to aj v rámci stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, s cieľom zabezpečiť okrem iného hospodársky rozvoj pohraničných regiónov a oblastí obývaných menšinami; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť otvorenia terminálu pre komerčné nákladné vozidlá a tovar na hraničnom priechode Ribarci – Oltomanci;

47.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v reforme systéme starostlivosti o deti, a trvalé uplatňovanie zákona o sociálnom zabezpečení; vyjadruje znepokojenie z rastúceho počtu detí v ústavnej starostlivosti, a najmä pomalého zmenšovania počtu zdravotne postihnutých detí v ústavoch a rómskych detí v osobitných školách; ďalej vyjadruje znepokojenie z nárastu tak násilia mladistvých, ako aj násilia páchaného na deťoch, a vyzýva orgány, aby zabezpečili plnú ochranu práv zraniteľných detí vrátane rómskych detí, detí ulice a chudobných detí;

48.

pripomína mimoriadnu dôležitosť regionálnej spolupráce v záujme úspechu európskeho integračného procesu krajín západného Balkánu, pretože to dokazuje ochotu a kapacity kandidátskych krajín plniť povinnosti členského štátu EÚ a konštruktívne sa podieľať na ďalšom rozvoji európskej integrácie v kontexte inštitúcií EÚ; víta prácu vykonanú v záujme zmierenia a je presvedčený, že Srbsko by malo naďalej zohrávať aktívnu a konštruktívnu úlohu v regióne a pokračovať v hľadaní spôsobov uznania utrpenia a rešpektovania práva všetkých obetí vojnových zločinov na pravdu a spravodlivosť vrátane podpory na vytvorenie regionálnej komisie pravdy RECOM; pripomína, že skutočné zmierenie medzi národmi a ľuďmi, mierové riešenie konfliktov a nadviazanie dobrých susedských vzťahov medzi európskymi krajinami sú mimoriadne dôležité pre udržateľný mier a stabilitu a podstatnou mierou prispievajú ku skutočnému procesu európskej integrácie; povzbudzuje srbské orgány, aby úzko spolupracovali s krajinami bývalej Juhoslávie v záujme vyriešenia všetkých pretrvávajúcich problémov právneho následníctva;

49.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad vyhláseniami prezidenta Nikolića z júla roku 2012, v ktorých poprel, že v Srebrenici došlo ku genocíde, a naliehavo ho vyzýva, aby prehodnotil svoj postoj a svoje vyhlásenia, a tak otvoril cestu k ozajstnému a trvalému zmiereniu; pripomína, že sa nesmú popierať vojnové zločiny ani porušovania ľudských práv, ktoré sa stali počas konfliktov v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch minulého storočia, a že sem patrí aj genocída v Srebrenici, ktorú uznali aj zistenia a rozsudky Medzinárodného súdneho tribunálu pre Juhosláviu a Medzinárodného súdneho dvora;

50.

potvrdzuje svoju neochvejnú podporu vízovej liberalizácii pre krajiny západného Balkánu; vyzýva Srbsko a najviac postihnuté členské štáty EÚ, aby spoločne riešili problém falošných žiadateľov o azyl; pripomínajúc, že táto liberalizácia predstavuje najviditeľnejší a konkrétny výsledok procesu európskej integrácie v regióne, vyzýva ich, aby čo najdôslednejšie uplatňovali všetky nevyhnutné kritériá a opatrenia na cestovanie do krajín Schengenu bez víz; zdôrazňuje, že odloženie bezvízového režimu nabok by bolo vážnym krokom späť pre prístupový proces krajín západného Balkánu, pre ktoré je tento režim prínosom; konštatuje, že Srbskom sa musí viac angažovať v spolupráci s orgánmi členských štátov EÚ pri riešení problému falošných žiadateľov o azyl, aj prostredníctvom prijatia a realizácie reforiem na zlepšenie postavenia menšín, ktorých príslušníci v mnohých prípadoch zneužili bezvízové režimy a azylové politiky niektorých členských štátov; vyzýva členské štáty, ktoré sú najviac zasiahnuté prílivom falošných žiadateľov o azyl, aby prijali vhodné mechanizmy na riešenie týchto prípadov, predovšetkým klasifikovaním krajín západného Balkánu ako bezpečné krajiny pôvodu; ďalej vyzýva členské štáty, aby pomáhali Srbsko v jeho úsilí v boji proti organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s obchodovaním s falošnými žiadateľmi o azyl; navyše konštatuje, že Srbsko sa čoraz viac stáva prijímacou krajinou žiadateľov o azyl, ktorá preto potrebuje efektívnejšiu organizáciu spracovania žiadostí o azyl; zdôrazňuje, že občanov treba riadne informovať o obmedzeniach bezvízového režimu, aby sa zabránilo všetkým druhom zneužívania slobody cestovania a politiky vízovej liberalizácie; konštatuje, že táto liberalizácie je jedným z najväčších úspechov v nedávnom pokroku Srbska smerujúceho k členstvu v EÚ a jej pozastavenie by určite malo záporné sociálne, ekonomické a politické následky;

51.

zdôrazňuje ústrednú úlohu aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a srbského parlamentu pri posilňovaní a upevňovaní demokratických politických procesov v krajine; zdôrazňuje dôležitosť dialógu s OOS a rozhodujúcu úlohu predstaviteľov občianskej spoločnosti v podpore dialógu a rozšírenej regionálnej spolupráce;

52.

víta užšiu spoluprácu vlády s mimovládnymi organizáciami, ale požaduje, aby sa s nimi viac konzultovalo pri tvorbe politík vrátane vypracúvania politík a právnych predpisov a monitorovania činností orgánov; vyzýva srbskú vládu, aby spolupracovala s OOS, neštátnymi subjektmi a sociálnymi partnermi vo všetkých fázach prístupového procesu a aby poskytovala potrebné informácie v krajine ako dôkaz svojej oddanosti zásade zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politiky, pretože treba zabezpečiť zodpovednosť a otvorenosť procesu;

53.

blahoželá srbskej vláde k realizácii programu ničenia zbraní; konštatuje, že úspešnosť tohto programu je dôležitým faktorom pri prekonávaní pozostatkov násilia v srbskej spoločnosti ako dedičstva vojnového konfliktu z 90. rokov minulého storočia;

54.

víta oficiálnu návštevu predsedu vlády Ivicu Dačića v Bosne a Hercegovine a oficiálnu podporu územnej integrite a suverenite tejto krajiny; zastáva názor, že priame vzťahy Srbska s orgánmi Republiky Srbskej musia byť v súlade s touto prejavenou podporou a nemali by podkopávať integritu, suverenitu, právomoci a efektívne fungovanie štátnych inštitúcií Bosny a Hercegoviny; ďalej naliehavo vyzýva srbské orgány, aby aktívne podporovali všetky potrebné ústavné zmeny, ktoré by umožnili bosnianskym inštitúciám na štátnej úrovni uskutočňovať náročné reformy, ktoré sú súčasťou procesu európskej integrácie;

55.

víta myšlienku začatia rokovaní o podpísaní zmluvy o dobrých susedských vzťahoch s Bulharskom a verí, že výsledkom bude pozitívny vývoj v regionálnom kontexte;

56.

povzbudzuje politických vodcov v Chorvátsku a Srbsku, aby sa usilovali o zlepšenia vzájomných vzťahov; v tejto súvislosti podporuje všetky iniciatívy vedúce k posilnenej spolupráci a k zmiereniu oboch krajín; zdôrazňuje dôležitosť dobrých susedských vzťahov v procese európskej integrácie a naliehavo vyzýva orgány oboch krajín, aby pokračovali v úsilí o vyriešenie problematiky nezvestných osôb; vyzýva obe vlády, aby vyriešili pretrvávajúce hraničné problémy a aby aktívne podporovali návrat utečencov;

57.

víta zlepšenie vzťahov medzi Čiernou Horou a Srbskom; požaduje lepšiu koordináciu medzi oboma vládami v otázke reforiem súvisiacich s EÚ, najmú pri riešení spoločných úloh pri zabezpečovaní právneho štátu; vyzýva obe vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie o nájdenie riešenia pre zostávajúce otázky týkajúce sa hraníc;

58.

víta dohodu medzi Srbskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko o voľnom pohybe občanov v nadväznosti na dohody, ktoré už Srbsko podpísalo; berie na vedomie a víta ponuku prezidenta Nikolića na sprostredkovanie riešenia dlhotrvajúceho sporu medzi pravoslávnymi cirkvami v oboch krajinách, na základe plného rešpektovania zásady oddelenia cirkvi od štátu; žiada obe vlády, aby otvorili viacero kontrolných miest na uľahčenie rýchleho prechodu hraníc pre miestnych obyvateľov v pohraničných oblastiach;

59.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v otázke sarajevského procesu, a aktívne zapojenie Srbska do jeho urýchlenia; víta výsledok medzinárodnej darcovskej konferencie v Sarajeve v apríli roku 2012, na ktorej sa Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora a Srbsko dohodli na spoločnom programe regionálnej bytovej výstavby; rozhodne podporuje tento program a povzbudzuje spoluprácu medzi krajinami pri hľadaní riešení pre utečencov a vysídlené osoby v regióne; vyzýva všetky strany, aby tento program bez zbytočných prieťahov realizovali;

60.

Vyzýva Srbsko, aby rešpektovalo územnú integritu Kosova a aby vyriešila bilaterálne problémy v dialógu s Prištinou v európskom duchu dobrého susedstva a vzájomného porozumenia;

61.

berie na vedomie neľahké hospodárske úlohy, ktoré treba riešiť; zdôrazňuje potrebu zlepšenia podnikateľského prostredia ako reakciu na vysokú nezamestnanosť a oživenie inflácie; konštatuje, že nové úsporné opatrenia nemôžu byt účinné samy osebe a musia sa kombinovať s politikou rastu;

62.

nabáda Srbsko, aby venovalo dodatočnú pozornosť ďalšiemu skvalitňovaniu podnikateľského prostredia, najmä čo sa týka procedúr privatizácie a verejného obstarávania;

63.

víta predstavenie akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorého cieľom je zaviesť konkrétne opatrenia, prostredníctvo ktorých chce Srbsko realizovať svoj záväzok prijatý v rámci Zmluvy o Energetickom spoločenstve v tom zmysle, že energia z obnoviteľných zdrojov by do roku 2020 mala predstavovať 27 % jeho celkovej spotreby energie;

64.

pripomína dôležitosť historického zmierenia týkajúceho sa zverstiev v rokoch 1941 – 1948 a zdôrazňuje dôležitosť záväzku maďarského a srbského prezidenta vzdať čo najhlbšiu úctu;

65.

považuje dvojročné fungovanie spoločného srbsko-maďarského výboru historikov za kladný krok v procese spoločného porozumenia a zmierenia v kontexte historických tráum a naliehavo vyzýva orgány, aby posúdili možnosti rozšírenia tohto modelu na všetky krajiny susediace so Srbskom;

66.

víta dohodu medzi ministrami zahraničných vecí Srbska a Chorvátska o vytvorení spoločnej zmiešanej komisie, ktorá sa bude zaoberať nevyriešenými otázkami medzi týmito dvomi krajinami vrátane obvinenia z genocídy, ktoré proti sebe vzniesli tieto dve krajiny; považuje to za krok vpred na ceste k európskej integrácii, ktorý je dôležitý pre celý región; vyzýva Radu, aby v tomto ohľade zvýšila a posilnila spoločné cezhraničné projekty financované z prostriedkov EÚ s cieľom ďalej rozvíjať dobré susedské vzťahy a posilniť regionálnu spoluprácu;

67.

vyzýva srbskú vládu, ktorá v januári roku 2013 preberá predsedníctvo energetického spoločenstva, aby podnikla potrebné kroky na zladenie energetickej stratégie prijatej Radou ministrov Energetického spoločenstva v Budve 18. októbra 2012 s ekologickými normami a klimatickými cieľmi EÚ, pričom by mala zároveň zabezpečiť, aby sa všetky dôležité zainteresované subjekty vrátane organizácií občianskej spoločnosti zapojili do konzultačného procesu;

68.

žiada Komisiu, aby rozšírila energetický plán do roku 2050 a zahrnula doň krajiny Energetického spoločenstva, pretože tieto krajinu sa podobne ako EÚ usilujú o vytvorenie plne integrovaného vnútorného trhu s elektrinou a plynom a uplatňujú energetické acquis EÚ;

69.

požaduje podporu hospodárskych politík, ktoré zabezpečia udržateľný rast, ochranu životného prostredia a tvorbu pracovných miest; požaduje ďalšie úsilie o uľahčenie operácií malých a stredných podnikov, ako prostriedkov na zvyšovanie príjmov a obmedzovanie súčasnej vysokej miery nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, ako aj na zlepšovanie prístupu k finančným prostriedkom; pripomína, že existencia štátnych a súkromných monopolov vážne brzdí prechod k otvorenému trhovému hospodárstvu, a vyzýva vládu, aby prijala opatrenia na ich zrušenie;

70.

upriamuje pozornosť na výrazný rast verejného dlhu a vysokú mieru nezamestnanosti; povzbudzuje vládu, aby uskutočnila opatrenia zamerané na zníženie rozpočtového deficitu a aby vypracovala stratégiu zamestnanosti zameranú na najviac postihnuté sociálne kategórie a na mládež;

71.

zdôrazňuje, že celosvetová finančná kríza má negatíve dôsledky na spoločnosť, a najmä na zraniteľné skupiny; preto vyzýva orgány, aby vyvinuli úsilie na minimalizovanie nepriaznivých dôsledkov, ktorými sú chudoba, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, a zároveň aby našli a odstránili korene ich príčin;

72.

zdôrazňuje, že Srbsko ratifikovalo dôležité dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných právach, ako aj revidovanú európsku sociálnu chartu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pracovné a odborové práva sú stále obmedzené, napriek ústavným zárukám, a vyzýva Srbsko, aby ďalej posilňovalo tieto práva; je znepokojený tým, že sociálny dialóg je slabý a konzultácie sociálnych partnerov sú nepravidelné; požaduje ďalšie kroky na posilnenie ekonomickej a sociálnej rady, aby mohla zohrávať aktívnu úlohu pri posilňovaní sociálneho dialógu a aktívnejšiu poradnú úlohu v zákonodarstve;

73.

s poľutovaním berie na vedomie nedostatočný pokrok týkajúci sa pracovných a odborových práv; vyzýva orgány, aby urýchlene prikročili k vytvoreniu podmienok na skutočný sociálny dialóg, ktorý sa zatiaľ neuskutočnil, aby zjednodušili postupy na registráciu odborového zväzu a podporovali uznanie už existujúcich odborových zväzov; upriamuje pozornosť na nedostatky zákona o práci, ktorý nie je v súlade s acquis, ako aj zákona o štrajkoch, ktorý nevyhovuje normám EÚ ani MOP; ďalej zdôrazňuje, že protekcionárstvo a rodinkárstvo sú v Srbsku aj naďalej veľkým problémom; zdôrazňuje dôležitosť náboru a pracovného postupu na základe zásluh, najmä vo verejnom sektore, a zdôrazňuje, že prepustenie zamestnancov na základe ich politického názoru alebo príslušnosti je neprijateľné;

74.

víta prácu Agentúry pre reštitúcie, ktorú doteraz vykonala; vyzýva orgány, aby agentúre zabezpečili potrebné administratívne a finančné zdroje, aby mohla vykonávať svoju prácu nezávisle; podporuje reštitúcie v naturáliách, keď je to možné; zdôrazňuje potrebu riešenia systémového získavania verejného majetku súkromnými záujmami zostavením úplného zoznamu verejného a štátneho majetku a zladením zákona o pôde a stavebného zákona s európskymi normami; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že predovšetkým mestská pôda bola predmetom nákupu pomocou neprimeraných právnych procedúr a organizovaný zločin a súkromné záujmy sa na ňu zameriavali preto, aby tak mohli prať peniaze;

75.

víta prijatie nového nariadenia o projekte Európske hlavné mesto kultúry, ktoré umožňuje v období rokov 2020 – 2030 účasť kandidátskych krajín; podporuje iniciatívu orgánov mesta Belehrad na začatie kampane Belehrad – európske hlavné mesto kultúry 2020 a podporuje súvisiace projekty zamerané na kultúrne zblíženie Belehradu a Srbska s EÚ, najmä čo sa týka interetnického spolunažívania, multikultúrneho porozumenia a medzináboženského dialógu;

76.

zdôrazňuje dôležitosť rozvoja verejnej dopravy so zameraním sa najmä na modernizáciu a vytvorenie nových železničných spojení v rámci udržateľného dopravného systému; vyslovuje ľútosť, že v tejto oblasti, ako aj v oblasti kombinovanej dopravy sa dosiahol len malý pokrok;

77.

naliehavo vyzýva srbské orgány, predovšetkým, aby zjednodušili a urýchlili administratívne procedúry na vydávanie stavebných povolení, udeľovanie licencií a budovanie sieťových spojení pre projekty energie z obnoviteľných zdrojov;

78.

poukazuje na to, že treba vyvinúť veľa úsilia v oblasti životného prostredia, a najmä v oblastiach vodného hospodárstva, ochrany prírody a kvality vzduchu; zdôrazňuje, že podstatný pokrok nemožno dosiahnuť bez dostatočného posilnenia administratívnych kapacít, a vyzýva srbskú vlády, aby v tejto súvislosti prijala potrebné opatrenia;

79.

vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím srbskej vlády zvýšiť maximálnu povolenú úroveň pre obsah aflatoxínu v mlieku z 0,05 na 0,5 mikrogramu na kg s cieľom riešiť nedávnu krízu v mliekarenskom odvetví; naliehavo vyzýva srbské orgány, aby čo najskôr vyriešili príčiny, ktoré viedli k tomuto zvýšeniu úrovne obsahu aflatoxínu v mlieku, a aby následne znížili maximálnu povolenú úroveň v súlade s normami EÚ;

80.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.