5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/48

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2012 (SWD(2012)0336),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie o správe o pokroku Turecka za rok 2010 z 9. marca 2011 (1), uznesenie o správe o pokroku Turecka za rok 2011 z 29. marca 2012 (2), uznesenie o perspektívach žien v Turecku do roku 2020 z 22. mája 2012 (3) a uznesenie o rozšírení: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ z 22. novembra 2012 (4),

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (5) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011 a 11. decembra 2012,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok takýchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka pokračovať v modernizácii a posilňovaní a ďalšom zlepšovaní svojich demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže EÚ by mala byť pre reformy v Turecku aj naďalej referenčnou hodnotou;

D.

keďže úplný súlad s kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ zostávajú podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 základom pristúpenia k EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách, lojálnej spolupráci a vzájomnej solidarite medzi všetkými jej členskými štátmi;

E.

keďže v máji 2012 sa začala vykonávať pozitívna agenda na podporu a doplnenie rokovaní, bez toho aby boli nahradené, prostredníctvom rozšírenej spolupráce v mnohých oblastiach spoločného záujmu;

F.

keďže Rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2012 podporila nový prístup Komisie, ktorý v politike rozšírenia kladie dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu, a potvrdila, že v rokovacom procese by mali ústredný bod predstavovať kapitola 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitola 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), ktorými sa treba zaoberať v skorej fáze rokovaní, aby boli k dispozícii jasné porovnávacie kritériá a čo najviac času na vypracovanie potrebných právnych predpisov, zriadenie inštitúcií a dosiahnutie presvedčivých výsledkov pri vykonávaní;

G.

keďže vo svojej stratégii rozširovania z roku 2012 Komisia dospela k záveru, že Turecko je v zmysle svojho hospodárstva, strategickej polohy a dôležitej úlohy v regióne kľúčovou krajinou pre EÚ a že proces pristúpenia zostáva najvhodnejším rámcom pre podporu reforiem v Turecku súvisiacich s EÚ; keďže Komisia vyjadrila obavy v súvislosti s nedostatkom pokroku Turecka pri plnení politických kritérií;

H.

keďže Turecko už po siedmy rok neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;

I.

keďže by sa mali bez omeškania otvoriť rokovacie kapitoly, pre ktoré sa už uzatvorila technická príprava, a to podľa stanovených postupov a v súlade s rokovacím rámcom;

J.

keďže EÚ a Turecko sú hospodársky previazané, pričom celkový objem obchodu medzi EÚ a Tureckom bol v roku 2011 na úrovni 120 miliárd EUR;

K.

keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka a Turecko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže priame zahraničné investície (PZI) členských štátov EÚ v Turecku dosahujú 75 % celkového prílevu PZI;

L.

keďže Komisie zhodnotila, že v oblasti hospodárskej politiky je celková pripravenosť Turecka na pokročilej úrovni a že jeho kapacity potrebné na vymedzenie a koordináciu hospodárskej politiky sú dostatočné,

M.

keďže Turecko má potenciál, aby mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri diverzifikácii energetických zdrojov a tranzitných ciest ropy, zemného plynu a elektrickej energie zo susedných krajín do EÚ; keďže pri vytváraní udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva majú Turecko i EÚ potenciál čerpať výhody z bohatých obnoviteľných zdrojov energie Turecka;

N.

keďže dialóg a spolupráca EÚ s Tureckom, pokiaľ ide o stabilitu, demokraciu a bezpečnosť, najmä s ohľadom na situáciu v širšej oblasti Blízkeho východu, majú strategický význam; keďže Turecko dôrazne a opakovane odsúdilo násilie sýrskeho režimu voči svojmu civilnému obyvateľstvu a poskytuje nevyhnutnú humanitárnu pomoc Sýrčanom, ktorí utekajú pred páchaným násilím za hranice,

O.

keďže je potrebné, aby Turecko a Arménsko pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú dohodnuté protokoly a otvoria spoločné hranice,

P.

keďže hrozba casus belli, ktorú Veľké národné zhromaždenie Turecka (VNZT) vydalo voči Grécku v roku 1995 by sa mala stiahnuť; keďže je dôležité, aby Turecko a Grécko uskutočnili nové kolo rozhovorov o zlepšení vzájomných vzťahov;

1.

je presvedčený, že pre zachovanie konštruktívneho vzťahu je nevyhnutné, aby sa obe strany opäť zapojili do rokovacieho procesu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky pre konštruktívny dialóg a základy pre vzájomné porozumenie; konštatuje, že by to malo vychádzať zo spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; vyjadruje uznanie Komisii a Turecku za vykonávanie pozitívnej agendy, čo ukazuje, ako by Turecko a EÚ mohli pokročiť vo svojom dialógu a dosiahnuť vzájomné porozumenie, pozitívne zmeny a potrebné reformy pri obojstrannej zaangažovanosti a vytýčení jasných cieľov;

2.

zdôrazňuje strategickú úlohu Turecka z politického i zemepisného hľadiska pre zahraničnú politiku EÚ a jej politiku susedských vzťahov; uznáva úlohu Turecka ako suseda a dôležitého aktéra v regióne a vyzýva na ďalšie posilnenie existujúceho politického dialógu medzí EÚ a Tureckom o rozhodnutiach a cieľoch v oblasti zahraničnej politiky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2012 bol zaznamenaný len malý súlad Turecka s vyhláseniami v oblasti SZBP; nabáda Turecko, aby rozvíjalo svoju zahraničnú politiku v rámci dialógu a spoločného postupu s EÚ; vyzýva Turecko a EÚ, aby užšie spolupracovali pri posilňovaní síl mieru a demokracie v južnom susedstve, ktorý je regiónom s kritickým významom tak pre EÚ i pre Turecko;

3.

vyjadruje podporu dialógu a obnoveniu vzťahov medzi Tureckom a Izraelom;

4.

víta rozhodnutie Rady vyzvať Komisiu, aby súbežne s podpisom dohody o readmisii osôb urobila kroky smerujúce k liberalizácii vízového režimu; naliehavo vyzýva Turecko, aby bez ďalšieho odkladu podpísalo a vykonávalo readmisnú dohodu a aby zabezpečilo, aby sa do nadobudnutia platnosti dohody v plnej miere uplatňovali existujúce dvojstranné dohody; pripomína, že Turecko je jednou z kľúčových krajín tranzitu neoprávnenej migrácie smerujúcej do EÚ; uznáva kroky, ktoré podniklo Turecko s cieľom zabrániť neoprávnenej migrácii, a zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu s EÚ v oblasti riadenia migrácie, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a hraničných kontrol; opätovne zdôrazňuje, že treba uľahčiť obchodníkom, vysokoškolským pracovníkom, študentom a zástupcom občianskej spoločnosti z Turecka prístup do EÚ; podporuje snahy Komisie a členských štátov o uplatňovanie vízového kódexu, zosúladenie a zjednodušovanie vízových požiadaviek a zriaďovanie centier uľahčujúcich vydávanie víz v Turecku; pripomína členským štátom ich záväzky v rámci asociačných dohôd v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 19. februára 2009, ktoré sa týka prípadu Soysal (6);

5.

víta nedávne prijatie návrhu zákona o cudzích štátnych príslušníkoch a medzinárodnej ochrane a očakáva, že tento právny predpis bude riešiť aktuálnu otázku súvisiacu s pretrvávajúcim svojvoľným odmietaním prístupu ku konaniu o udelení azylu a s praxou repatriácie utečencov, žiadateľov o azyl a iných ľudí, ktoré môžu potrebovať ochranu; zdôrazňuje význam zladenia ustanovení o zadržiavaní, ktoré Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Abdolkhani a Karimina/Turecko označil za nezákonné, s medzinárodnými normami;

6.

blahoželá tureckému ústavnému zmierovaciemu výboru v súvislosti s jeho záväzkom predložiť návrh novej ústavy a za inkluzívny postup konzultácií s občianskou spoločnosťou spôsobom, ktorý zohľadňuje diverzitu tureckej spoločnosti; vyjadruje obavy zo zjavne pomalého pokroku výboru doposiaľ; nabáda výbor, aby pokračoval vo svojej práci a inkluzívne, reprezentatívne a kolegiálne, ako aj v súlade s kritériami a hodnotami EÚ riešil kľúčové problémy, ako napríklad a) zaručovanie oddeľovania moci a primeraného systému kontrol a rovnováh; b) objasňovanie vzťahov medzi štátom, spoločnosťou a náboženstvom; c) zavádzanie inkluzívneho systému správy, ktorá zaručuje ľudské práva a základné slobody všetkým občanom; a d) formulovanie inkluzívnej koncepcie občianstva; vyzýva všetky politické strany a dotknuté subjekty, aby zaujali konštruktívny prístup k rokovaniam o novej ústave; zastáva názor, že zapojenie Benátskej komisie a dialóg s ňou by priniesli pozitívne výsledky a podporu ústavného procesu;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej pokročiť v realizácii ústavných zmien z roku 2010, najmä pokiaľ ide o prijatie právnych predpisov o ochrane osobných údajov a o vojenskom súdnictve, a právnych predpisov zavádzajúcich pozitívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti; konštatuje, že prítomnosť a právomoci tureckého ministra spravodlivosti a zástupcu jeho tajomníka vo Vysokej rade súdnictva a prokuratúry (VSSP) sú zdrojom závažných obáv o nezávislosť súdnictva; víta nadobudnutie účinnosti právnych predpisov zabezpečujúcich právo jednotlivcov na predloženie individuálneho podania na Ústavný súd, ako s nimi počítajú ústavné zmeny z roku 2010;

8.

opätovne potvrdzuje zásadnú úlohu VNZT ako centrálneho bodu demokratického systému Turecka a zdôrazňuje význam zabezpečenia podpory a záväzku všetkých politických strán pre reformný proces, najmä pokiaľ ide o hodnotný právny rámec na ochranu a rozšírenie základných práv všetkých komunít a občanov, ako aj o zníženie prahovej hodnoty 10 % pre zastúpenie vo VNZT; vyjadruje uznanie práci tureckého vyšetrovacieho výboru pre ľudské práva a žiada, aby mal výbor pre harmonizáciu s EÚ významnejšiu úlohu a počas legislatívneho procesu podporoval zlaďovanie nových právnych predpisov Únie s acquis alebo s európskymi normami;

9.

zdôrazňuje, že reforma tureckého súdnictva je ústredným prvkom snáh o upevnenie demokracie v Turecku a je neodmysliteľným predpokladom modernizácie Turecka, a že táto reforma musí viesť k modernému, efektívnemu, plne nezávislému a nestrannému súdnictvu zaručujúcemu riadne presadzovanie pre všetkých občanov; víta tretí súbor reforiem súdneho systému ako krok ku komplexnému reformnému procesu v oblasti súdnictva a základných práv; zdôrazňuje však kľúčový význam pokračovania procesu reforiem a) riešením príliš širokého vymedzenia trestných činov, najmä čo sa týka činov terorizmu v rámci trestného zákonníka alebo zákona proti terorizmu, spolu s naliehavou potrebou zavedenia jasného rozlíšenia medzi podporou terorizmu a podnecovaním k násiliu na jednej strane a vyjadrovaním nenásilných myšlienok na strane druhej, a to v plnom súlade s judikatúrou ESĽP, aby sa zaručila sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania vrátane študentských protestov a sloboda združovania; b) riešením problému príliš dlhých období vyšetrovacej väzby; c) riešením potreby umožniť obhajcom plný prístup k vyšetrovaciemu spisu; d) stanovením kritérií na podporu kvality a súdržnosti evidencie a e) preskúmaním úlohy a rozsahu pôsobnosti špeciálnych súdov; víta v tejto súvislosti prijatie štvrtého reformného balíka opatrení v TGNA a teší sa na jeho urýchlené vykonávanie;

10.

zdôrazňuje význam zabezpečenia účinnej ochrany pre obhajcov ľudských práv; osobitne upozorňuje na súdne konanie s Pinar Selekovou, ktoré trvá takmer 15 rokov, a napriek trom oslobodzujúcim rozsudkom viedlo k doživotnému trestu, ktorý 24. januára 2013 vyniesol súd pre závažné trestné činy č. 12 v Istanbule; domnieva sa, že toto súdne konanie je príkladom nedostatkov tureckého súdnictva;

11.

víta zmeny trestného poriadku a zákona o vykonávaní trestných a bezpečnostných opatrení s cieľom umožniť používať na súde jazyky iné ako turečtina a teší sa na urýchlené vykonávanie nových pravidiel; víta skutočnosť, že 19. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon o platení kompenzácií za dlhé trvanie súdnych konaní a oneskorené plnenie, čiastočné plnenie alebo neplnenie rozhodnutí súdov, a vyjadruje nádej, že plánované domáce nápravné opatrenie zníži počet nevyriešených prípadov vedených proti Turecku na ESĽP;

12.

je znepokojený prebiehajúcimi súdnymi procesmi, ktoré postihujú aktivistov, právnikov, novinárov a opozičných poslancov, a poznamenáva, že je to zásah do zákonných politických aktivít a práva na politické združovanie a na zapojenie sa do politiky; víta zrušenie osobitných súdov zavedené tureckou vládou v roku 2005 podľa hlasovania vo VNZT, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ich uzatvorenie nebude mať vplyv na prebiehajúce stíhania;

13.

konštatuje, že v kultúre tolerancie by sa mali plne uznať práva menšín; očakáva, že v konaní o odvolaní prokurátora proti súdnemu rozhodnutiu z januára 2012 v prípade vraždy Hranta Dinka, podanom čiastočne na základe argumentu, že vraždu spáchala organizácia, sa bude dodržiavať riadny súdny proces;

14.

vyzýva tureckú vládu, aby v záujme zvýšenia efektívnosti súdneho konania a riešenia pretrvávajúceho množstva nevyriešených prípadov čo najskôr sprevádzkovala regionálne odvolacie súdy, ktoré mali byť podľa práva funkčné od júna 2007, a aby sa na tento účel zamerala na odbornú prípravu sudcov a prokurátorov;

15.

konštatuje, že Ad hoc delegácia Parlamentu pre pozorovanie súdnych konaní s novinármi v Turecku bude naďalej monitorovať súdne konania s novinármi a bude sledovať reformy tureckého súdnictva zamerané na slobodu prejavu a médií;

16.

nabáda Turecko, aby prijalo akčný plán pre ľudské práva pripravený ministerstvom spravodlivosti v spolupráci s Radou Európy, ktorý vychádza z judikatúry (ECHR) s cieľom riešiť záležitosti spojené s rozsudkami ECHR, v zmysle ktorých Turecko porušovalo ustanovenia Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a požaduje jeho uplatňovanie; podporuje ministerstvo spravodlivosti a VSSP pri poskytovaní odborných školení v oblasti ľudských zdrojov sudcom a prokurátorom; víta skutočnosť, že VSSP zaviedla nové kritériá hodnotenia sudcov a prokurátorov, na základe ktorých je oceňované dodržiavanie ustanovení EDĽP a rozsudkov ESĽP;

17.

vyzýva Turecko, aby opätovne potvrdilo svoj záväzok bojovať proti beztrestnosti a aby zintenzívnilo úsilie o pristúpenie k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) a zladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so všetkými záväzkami podľa Rímskeho štatútu, a to aj začlenením ustanovení na rýchlu a plnohodnotnú spoluprácu s ICC;

18.

pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií, a to aj na internete, sú jadrom európskych hodnôt a že skutočne demokratická spoločnosť si vyžaduje naozajstnú slobodu prejavu vrátane práva na nesúhlas; zdôrazňuje osobitnú úlohu médií verejnej služby pri posilňovaní demokracie a vyzýva orgány verejnej moci, aby zabezpečili ich nezávislosť, udržateľnosť a dodržiavanie noriem Európskej únie; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť právne predpisy, ktoré umožňujú uložiť médiám neúmerne vysoké administratívne daňové pokuty, čo v niektorých prípadoch vedie k ukončeniu ich činnosti alebo k autocenzúre, a že je naliehavo potrebné reformovať zákon o internete; zdôrazňuje význam riešenia obmedzení základných práv v širšom kontexte právneho štátu, a to z hľadiska znenia aj uplatňovania práva; je osobitne znepokojený tým, že trestný zákonník a protiteroristický zákon sa používajú na stíhanie nenásilných vyjadrení, keď sa vnímajú ako podpora cieľov teroristickej organizácie; zdôrazňuje, že treba zmeniť články 26 a 28 tureckej ústavy, ktoré obmedzujú slobodu prejavu na základe národnej bezpečnosti, verejného poriadku a národnej jednoty; opakuje preto svoju predošlú výzvu tureckej vláde, aby dokončila revíziu právneho rámca v oblasti slobody prejavu a neodkladne ho uviedla do súladu s judikatúrou ESĽP;

19.

berie na vedomie obavy zástupcu OBSE pre slobodu médií týkajúce sa vysokého počtu súdnych konaní s novinármi a vysokého počtu uväznených novinárov a vyzýva tureckú vládu, aby zaručila, že súdne konania sa budú vykonávať transparentne a za riadnych podmienok a procedurálnych práv pre obhajcov;

20.

je znepokojený tým, že turecký zákon o zakladaní rozhlasových a televíznych spoločností a ich vysielaní obsahuje obmedzenia, ktoré nie sú v súlade so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách;

21.

so znepokojením konštatuje, že väčšina médií je vlastnená a sústredená vo veľkých konglomerátoch so širokým spektrom obchodných záujmov; opakuje svoju výzvu na prijatie nového zákona o médiách, ktorý by okrem iného riešil problematiku nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly;

22.

nabáda Turecko, aby s cieľom úplného odstránenia mučenia a zneužívania zo strany bezpečnostných síl zriadilo národný mechanizmus prevencie, o ktorého zriadenie sa žiada v opčnom protokole k Dohovoru proti mučeniu ratifikovanom v roku 2011;

23.

vyzýva Turecko, aby ústavné obmedzenia uvalilo iba na tie politické strany, ktoré presadzujú používanie násilia ako prostriedku na zvrhnutie ústavného poriadku, a to v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie;

24.

plne podporuje nový prístup Komisie, v rámci ktorého budú kapitoly o súdnictve a základných právach, spravodlivosti a vnútorných veciach otvorené už v počiatočných fázach procesu rokovaní a uzatvorené ako posledné; zdôrazňuje, že oficiálne porovnávacie kritériá by poskytli jasný návod a oživili reformný proces, preto vyzýva Radu, aby obnovila úsilie o otvorenie kapitol 23 a 24;

25.

víta turecký zákon o ombudsmanovi a vymenovanie prvého vrchného ombudsmana, ktorý má svojimi rozhodnutiami zabezpečovať dôveryhodnosť tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že vrchný ombudsman by mal presadzovať verejnú dôveru v transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejných služieb; pripomína, že vrchný ombudsman a členovia rady ombudsmana by mali byť volení z radov nezaujatých a nestranných kandidátov; vyzýva úrad ombudsmana, aby zaručil, aby predpisy o vnútornom rozhodovacom procese zaručovali nezávislosť a nestrannosť tejto inštitúcie;

26.

vyzýva Turecko, aby pokračovalo v procese zavádzania civilného dohľadu nad bezpečnostnými silami; vyzýva k novele zákona o provinčných správnych orgánov s cieľom poskytnúť civilným orgánom širší dohľad nad vojenskými operáciami a činnosťou polície v oblasti presadzovania práva; zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť nezávislú agentúru na riešenie sťažností, pokiaľ ide o vymáhanie práva, ktorá by vyšetrovala sťažnosti týkajúce sa porušovania ľudských práv, zlého zaobchádzania a prípadných previnení tureckých orgánov vymáhania práva; domnieva sa, že je potrebné reformovať právne predpisy o zložení a právomociach najvyššej vojenskej rady;

27.

berie na vedomie, že v prípade Sledgehammer vydal súd prvého stupňa rozsudky nad 324 podozrivými v trvaní od 13 do 20 rokov po dlhej vyšetrovacej väzbe; zdôrazňuje, že vyšetrovanie údajných plánov na prevrat, ako sú napríklad prípady Ergenekon a Sledgehammer, a vyšetrovanie kurdskej organizácie Koma Civakên Kurdistan (KCK) musí byť ukážkou sily a riadneho, nezávislého, nestranného a transparentného fungovania tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva, ako aj ich pevného a nepodmieneného záväzku k dodržiavaniu základných práv; vyjadruje znepokojenie nad údajným použitím nejednotných dôkazov proti obžalovaným v takýchto prípadoch; vyjadruj poľutovanie na skutočnosťou, že tieto prípady boli zatienené obavami z ich prílišného rozsahu a nedostatkami konania, a je znepokojený negatívnym vplyvom na spoločnosť;

28.

víta zákon, ktorým sa zriaďuje turecký štátny orgán pre ľudské práva (TŠOĽP); vyzýva na jeho okamžité uplatňovanie s cieľom podporovať a monitorovať účinné vykonávanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité využívať všetky nástroje EÚ, ktoré sú k dispozícii v oblasti presadzovania ľudských práv, s cieľom aktívne podporiť zriadenie a riadne fungovanie TŠOĽP a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti;

29.

zdôrazňuje význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti (OOS) pre demokraciu; podčiarkuje význam dialógu s OOS a zdôrazňuje ich kľúčovú úlohu pri prispievaní k lepšej regionálnej spolupráci na sociálnych a politických veciach; je preto znepokojený tým, že OOS naďalej čelia pokutám, konaniam o zastavení činnosti a administratívnym prekážkam, ktoré im bránia v činnosti, ako aj tým, že konzultácie s OOS sú naďalej skôr výnimkou než pravidlom; víta lepšiu spoluprácu tureckej vlády s MVO, vyzýva však na rozsiahlejšie konzultácie s nimi pri tvorbe politiky, a to aj pri formulovaní politík a právnych predpisov a pri monitorovaní činností orgánov verejnej moci;

30.

zdôrazňuje, že treba dosiahnuť väčší pokrok v oblastiach pracovných a odborových práv; vyzýva Turecko, aby pokračovalo v práci na nových právnych predpisoch v tejto oblasti, aby sa zaručilo, že budú v súlade s acquis EÚ a dohovormi MOP, najmä čo sa týka práva na štrajk a práva na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje význam otvorenia kapitoly 19 o sociálnej politike a zamestnanosti;

31.

víta zákon o ochrane rodiny a predchádzaní násiliu páchaného na ženách; oceňuje národný akčný plán pre boj proti násiliu na ženách (2012 – 2015) a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť jeho účinné uplatňovanie v celej krajine; vyzýva ministerstvo pre rodinu a sociálnu politiku, aby pokračovalo vo svojom úsilí o zvýšenie počtu a kvality azylových domov pre ženy a mládež v nebezpečenstve; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, konkrétne alternatívy a vyhliadky na nezávislú existenciu; vyjadruje pochvalu úsiliu Turecka bojovať na všetkých úrovniach proti vraždám v mene cti, domácemu násiliu a fenoménu manželstiev vynútených násilím a detským nevestám, a zdôrazňuje význam nulovej tolerancie voči násiliu páchanom na ženách a význam nepretržitého posilňovania preventívnych opatrení; je však znepokojený skutočnosťou, že napriek tomuto úsiliu stále pravidelne dochádza k násiliu na ženách, a žiada, aby boli identifikovaní a stíhaní tí, ktorí sa nepostavia na ochranu a pomoc obetiam; zdôrazňuje význam riešenia chudoby medzi ženami a zvyšovania sociálneho začleňovania žien; vyzýva ministerstvo, aby naďalej aktívne presadzovalo práva žien, vzdelávanie, a to aj prostredníctvom preklenovania rodových rozdielov vo vyššom vzdelávaní, a účasť na trhu práce (ktorá je naďalej nízka) v politike a na vyšších úrovniach verejného života, ako aj v súkromnom sektore, ak to bude potrebné aj zavedením kvót a revíziou niektorých špecifických právnych predpisov upravujúcich zamestnanosť v Turecku; nabáda tureckú vládu, aby preskúmala zákon o politických stranách a volebný zákon tak, aby sa začlenenie žien stalo pre politické strany prioritou; konštatuje, že cieľ Turecka v oblasti zamestnanosti žien v roku 2023 je 35 %, zatiaľ čo v stratégii Európa 2020 je tento cieľ na úrovni 75 %; nabáda Turecko, aby sa snažilo o dosiahnutie ambiciózneho cieľa v oblasti zamestnanosti žien;

32.

vyjadruje obavy, že návrh zákona o antidiskriminácii nerieši diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a identity; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zaviesť komplexné antidiskriminačné právne predpisy a zriadiť radu na potláčanie diskriminácie a zabezpečenie rovnosti občanov s cieľom chrániť jednotlivcov pred diskrimináciou na základe etnického pôvodu, náboženstva, rodu, sexuálnej orientácie, sexuálnej identity, veku alebo zdravotného postihnutia; vyjadruje obavy v súvislosti s častými útokmi na transrodové osoby a nedostatkom ochrany homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT); vyzýva Turecko, aby bojovali proti homofóbii a aby prijalo akčný plán na podporu plnej rovnosti práv vrátane pracovných práv a plnej akceptácie osôb LGBT; zdôrazňuje potrebnosť právnych predpisov v oblasti zločinov páchaných z nenávisti, ktoré by zahŕňali rozsudky za zločiny na základe akejkoľvek formy diskriminácie;

33.

naliehavo žiada turecké orgány, aby prijali dôrazné a účinné opatrenia na boj proti prejavom antisemitizmu, a tým dali príklad celému regiónu;

34.

víta pokračujúce vykonávanie právnych predpisov, ktorými sa novelizuje zákon z roku 2008 o nadáciách a rozširuje pôsobnosť obnovenia vlastníckych práv nemoslimských komunít; vyzýva príslušné orgány, aby pomáhali sýrskej komunite pri odstraňovaní ťažkostí, ktorým čelia pri boji s chudobou a v otázkach registrácie pôdy; vyzýva k nájdeniu riešenia, pokiaľ ide o veľký počet nehnuteľností rímskokatolíckej cirkvi, ktoré skonfiškoval štát a zostávajú jeho majetkom; konštatuje, že pokrok je osobitne pomalý v oblasti rozširovania práv alevitskej menšiny; pripomína však, že je naliehavo potrebné pokračovať v rozhodujúcich a rozsiahlych reformách v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, najmä treba náboženským komunitám umožniť získať právnu subjektivitu, odstrániť všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy a vymenovania duchovných a apoštolského následníctva, oficiálne uznať svätyne alevitov a dosiahnuť súlad s príslušnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaniami Benátskej komisie; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo, aby nedošlo k zabaveniu pozemkov kláštora svätého Gabriela a bol chránený v celom rozsahu; domnieva sa, že širšie zloženie generálneho riaditeľstva pre náboženské záležitosti, aby zahŕňalo zástupcov náboženských menšín, by bolo výhodné, pretože by podporilo inkluzívny model spoločnosti; vyzýva Turecko, aby odstránilo odkaz na náboženstvo z vnútroštátnych identifikačných preukazov a aby zaručilo, aby náboženské vzdelávanie rešpektovalo náboženskú rozmanitosť a pluralitu tureckej spoločnosti;

35.

pripomína, že vzdelanie zohráva hlavnú úlohu pri budovaní inkluzívnej a rôznorodej spoločnosti založenej na rešpektovaní náboženských spoločenstiev a menšín; vyzýva vládu Turecka, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odrážať etnickú a náboženskú pluralitu a pluralitu presvedčení tureckej spoločnosti, odstraňovať diskrimináciu a predsudky a podporovať plné uznanie všetkých náboženských spoločenstiev a menšín, a zdôrazňuje potrebu objektívnych učebných materiálov;

36.

víta priamy politický dialóg, ktorý turecká vláda nedávno začala s Abdullahom Öcalanom; domnieva sa, že sa otvorila perspektíva rokovaní, ktoré by mohli viesť k historickej dohode urovnávajúcej kurdský konflikt mierovým a demokratickým spôsobom; preto nabáda strany konfliktu, aby čo najskôr tieto rozhovory premenili na štruktúrované rokovania; zdôrazňuje konštruktívnu úlohu, ktorú musia zohrávať všetky politické strany, médiá a občianska spoločnosť v Turecku, ak má byť mierový proces úspešný, a vyjadruje uznanie podpore tejto iniciatíve naprieč politickými stranami a občianskou spoločnosťou; konštatuje, že Turecko pokračuje v preukazovaní odolnosti voči teroristickým útokom vedeným Stranou kurdských pracujúcich (PKK)o domnieva sa, že je potrebný skutočný a úprimný politický dialóg a vyzýva Turecko, aby obnovilo úsilie o politické riešenie kurdskej otázky; vyzýva všetky politické sily, aby vytvorili primeranú politickú platformu a aby viedli konštruktívny dialóg o kurdskej otázke a uľahčili skutočné začatie uplatňovania základných práv v ústavnom procese odrážajúcom pluralitu Turecka a ktorý v plnej miere uznáva všetkých občanov a ich práva; vyzýva všetky politické sily, aby spolupracovali na dosiahnutí posilneného politického dialógu a procesu ďalšieho politického, kultúrneho a sociálno-ekonomického začlenenia a účasti občanov kurdského pôvodu s cieľom zaručiť ich právo na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a podporovať pokojné začlenenie občanov kurdského pôvodu do tureckej spoločnosti; víta nové právne predpisy, ktoré otvárajú možnosť používať materský jazyk v súdnych konaniach a pozitívnu diskusiu o používaní kurdčiny vo vzdelávaní; pripomína, že k politickému riešeniu možno dospieť iba na základe otvorenej a skutočne demokratickej diskusie o kurdskej otázke, a vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom konaní namierených proti spisovateľom a novinárom píšucim o kurdskej otázke a nad zatknutím niekoľkých kurdských politikov, starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev, odborových pracovníkov, demonštrantov a obhajcov ľudských práv v súvislosti s procesom KCK; poukazuje na význam podpory diskusie o kurdskej otázke v rámci demokratických inštitúcií, najmä v TGNA;

37.

víta iniciatívu na znovuotvorenie gréckeho sirotinca Büyükada ako medzinárodného kultúrneho centra a zdôrazňuje význam odstránenia všetkých prekážok urýchleného znovuotvorenia seminára Halki; víta vyhlásenie tureckej vlády o opätovnom otvorení školy pre grécku menšinu na ostrove Gökçeada (Imbros), ktoré je pozitívnym krokom smerujúcim k zachovaniu dvojkultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos), v súlade s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 (2008), a očakáva jeho rýchle splnenie; konštatuje však, že je potrebné podniknúť ďalšie kroky na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú členovia gréckej menšiny, najmä pokiaľ ide o ich majetkové práva;

38.

dôrazne odsudzuje teroristický útok na veľvyslanectvo USA v Ankare spáchaný 1. februára 2013 a vyjadruje sústrasť rodine zosnulého tureckého občana; pripomína, že by sa síce mali prijať ďalšie opatrenia v oblasti boja proti teroristickým činom na zaistenie bezpečnosti štátu a jeho ľudu, nemali by však byť na úkor ľudských a občianskych práv;

39.

vyzýva turecké orgány, aby zaručili, aby sa úplne objasnili okolnosti masakru v Uludere v provincii Siornak, ku ktorému došlo 28. decembra 2011, a aby zodpovední páchatelia boli postavení pred súd;

40.

víta súbor stimulov, ktorého cieľom je zvýšiť investície a hospodársky rozvoj v najmenej rozvinutých regiónoch Turecka vrátane juhovýchodu krajiny a pokračovanie v projekte Juhovýchodná Anatólia; berie na vedomie rozhodnutie Vyššieho správneho súdu (Danistay) o anulovaní povolenia na výstavbu priehrady Ilisu, ktoré vychádza zo štúdií o vplyve na životné prostredie a z uplatniteľného práva; vyzýva tureckú vládu, aby toto archeologické a environmentálne dedičstvo zachovala tým, že dá prioritu menším, ekologicky a sociálne udržateľným projektom;

41.

opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom poskytnúť nové príležitosti širokému obyvateľstvu a podporovať jeho hospodárske a sociálne začlenenie; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce a výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality vzdelávania a školskej dochádzky; vyzýva na podniknutie krokov smerujúcich k otvoreniu kapitoly 22 týkajúcej sa regionálnej politiky;

42.

víta zriadenie funkcie verejného ochrancu práv dieťaťa a prijatie prvej stratégie v oblasti práv dieťaťa v Turecku; je znepokojený neúmerne veľkou mierou chudoby detí a rozšírenosťou detskej práce, najmä vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebná komplexná stratégia na boj proti chudobe detí a detskej práci, najmä v sezónnej poľnohospodárskej práci, a že treba naďalej podporovať rovnaký prístup chlapcov i dievčat k vzdelaniu; je znepokojený skutočnosťou, že sa znížil počet činných súdov pre mladistvých, a naliehavo vyzýva Turecko, aby poskytlo alternatívy k väzneniu maloletých; vyzýva tureckú vládu, aby pokračovala v zlepšovaní podmienok v strediskách na zadržiavanie maloletých osôb; opakuje význam nezávislého mechanizmu monitorovania a ochrany s cieľom chrániť ich práva a predchádzať zneužívaniu;

43.

víta zlepšenie celkového podnikateľského prostredia v Turecku, a to najmä nadobudnutím účinnosti nového tureckého obchodného zákonníka a trvalou podporou malých a stredných podnikov (MSP), ktorú poskytuje Organizácia pre rozvoj MSP (KOSGEB); vyzýva na väčšie partnerstvo medzi tureckými podnikmi a podnikmi z EÚ;

44.

pripomína Turecku, že desaťtisíce občanov a obyvateľov EÚ, ktorí sa stali obeťami podvodu spáchaného tzv. zelenými fondmi, ešte stále čakajú na nápravu, a vyzýva orgány verejnej moci, aby prijali všetky potrebné opatrenia na urýchlenie tohto procesu;

45.

berie na vedomie pokračujúce intenzívne úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie ich dvojstranných vzťahov, a to aj prostredníctvom dvojstranných stretnutí; považuje však za poľutovaniahodné, že hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku, zatiaľ nebola stiahnutá; opakuje, že Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom a mierovému urovnaniu sporov v súlade s Chartou OSN a v prípade potreby s odvolaním sa na Medzinárodný súdny dvor; naliehavo žiada vládu Turecka, aby skoncovala s opakovaným narúšaním gréckeho vzdušného priestoru a s letmi tureckých vojenských lietadiel nad gréckymi ostrovmi;

46.

zastáva názor, že Turecko premeškalo dôležitú príležitosť začať proces obnovenia stykov a normalizácie vzťahov s Cyprom počas predsedníctva Cypru v Rade Európskej únie; pripomína, že EÚ je založená na princípe úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi a na dodržiavaní inštitucionálneho rámca; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný pokrok smerom k normalizácii vzťahov Turecka s Cyperskou republikou, aby rokovania o pristúpení medzi EÚ a Tureckom dostali nový impulz;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko odmietlo zvolať 70. schôdzu spoločného parlamentného výboru podľa plánu, teda v druhej polovici roku 2012, čím premeškalo ďalšiu príležitosť na zlepšenie medziparlamentného dialógu medzi EÚ a Tureckom;

48.

zdôrazňuje, že Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) podpísala EÚ, jej 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny a je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto vládu Turecka, aby dohovor bezodkladne podpísala a ratifikovala; pripomína, že výhradná hospodárska zóna Cyperskej republiky je v súlade s dohovorom UNCLOS úplne legitímna;

49.

opätovne vyjadruje silnú podporu znovuzjednoteniu Cypru, ktoré bude založené na spravodlivom a životaschopnom riešení prijateľnom pre obe spoločenstvá; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné dosiahnuť dohodu medzi oboma komunitami o tom, ako postupovať pri zásadných rokovaniach týkajúcich sa urovnania konfliktu, aby proces rokovaní pod záštitou generálneho tajomníka OSN čoskoro znovu získal dynamiku; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) odovzdalo zapečatenú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov; vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru umožňujúcu úspešné ukončenie prebiehajúcich rokovaní o zjednotení a umožniť tureckým Cyperčanom obchodovať priamo a zákonným spôsobom prijateľným pre všetkých;

50.

zastáva názor, že Výbor pre nezvestné osoby je jedným z najcitlivejších a najvýznamnejších projektov na Cypre a uznáva, že jeho práca rovnakým spôsobom ovplyvňuje životy tisícov ľudí na oboch stranách ostrova; nabáda Turecko a všetky príslušné strany k intenzívnejšej podpore Výboru pre nezvestné osoby na Cypre; domnieva sa, že je potrebný dialóg a spoločné porozumenie v otázkach, ako je napríklad plný prístup ku všetkým relevantným archívom a vojenským zónam; žiada o osobitné uznanie práce, ktorú vykonal Výbor pre nezvestné osoby;

51.

vyzýva Turecko, aby sa v súlade so zásadami medzinárodného práva zdržalo zriaďovania akýchkoľvek nových osád tureckých občanov na Cypre, pretože by to naďalej menilo demografickú rovnováhu a znižovalo väzbu jeho občanov na ostrove k budúcemu spoločnému štátu na základe spoločnej minulosti;

52.

zdôrazňuje význam integrovaného a komplexného prístupu k bezpečnosti vo východnom Stredomorí a vyzýva Turecko, aby umožnilo politický dialóg medzi EÚ a NATO tým, že zruší svoje veto voči spolupráci medzi EÚ a NATO zahŕňajúcej Cyprus, a rovnako vyzýva Cyperskú republiku, aby zrušila svoje veto namierené proti účasti Turecka v Európskej obrannej agentúre;

53.

naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly o vytvorení diplomatických vzťahov, otvoria hranice a aktívne budú zlepšovať svoje vzťahy s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;

54.

odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie má stále zásadný vplyv na proces rokovaní;

55.

opätovne zdôrazňuje, že čo najrozhodnejšie odsudzuje teroristické násilie spáchané stranou PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a zo strany všetkých ostatných teroristických organizácií; vyjadruje v tomto ohľade plnú solidaritu s Tureckom a s rodinami mnohých obetí terorizmu; vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu a Europolom zintenzívnili spoluprácu s Tureckom v boji proti terorizmu a proti organizovanému zločinu, ktorý je zdrojom financovania teroristických aktivít; vyzýva Turecko, aby prijalo zákon na ochranu údajov, aby mohli byť uzatvorené dohody o spolupráci s Europolom a aby bolo možné ďalej rozvíjať spoluprácu v oblasti súdnictva s Eurojustom a členskými štátmi EÚ; zastáva názor, že pridelenie tureckého pracovníka pre úzku policajnú spoluprácu Europolu by prispelo k zlepšeniu bilaterálnej spolupráce; víta prijatie právnych predpisov o financovaní terorizmu v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF);

56.

podporuje odhodlanie Turecka, pokiaľ ide o podporu demokratických síl Sýrie a poskytovanie humanitárnej pomoci čoraz vyššiemu počtu sýrskych utečencov, ktorí ušli z krajiny; uznáva, že dôsledkov rýchlo sa zhoršujúcej situácie v Sýrii pre bezpečnosť a stabilitu regiónu je čoraz viac; žiada Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej podporovali úsilie Turecka o riešenie rastúcej humanitárnej dimenzie sýrskej krízy; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ a Turecko spoločne dohodli, akým spôsobom poskytovať dostupnú humanitárnu pomoc vysídleným občanom Sýrie, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na tureckom území alebo čakajú na hraniciach; zdôrazňuje, že okrem humanitárnej pomoci by sa EÚ a Turecko mali aktívne snažiť vytvoriť spoločnú strategickú víziu na dosiahnutie silnejšieho pákového efektu na ukončenie tragickej krízy v Sýrii;

57.

víta rozhodnutie rozšíriť spoluprácu medzi EÚ a Tureckom v rade dôležitých energetických otázok a vyzýva Turecko, aby sa zaviazalo k tejto spolupráci; je presvedčený, že s prihliadnutím na strategickú úlohu Turecka a na značné obnoviteľné zdroje energie by sa malo začať uvažovať o význame začatia rokovaní o kapitole 15 týkajúcej sa energií s cieľom ďalej pokročiť v strategickom dialógu EÚ a Turecka o energiách; zdôrazňuje, že treba zlepšiť spoluprácu o stratégii EÚ pre energetické koridory voči EÚ; domnieva sa, že lepšia energetická spolupráca EÚ a Turecka aj akékoľvek prípadné rokovania o kapitole 15 by mali tiež podporovať rozvoj potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cezhraničnú elektrickú prenosovú infraštruktúru;

58.

domnieva sa, že Turecko je významný partner v čiernomorskej oblasti, ktorá má pre EÚ strategický význam; nabáda Turecko, aby ďalej podporovalo plnenie politík a programov EÚ v tomto regióne a aktívne k nemu prispievalo;

59.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala organizácie občianskej spoločnosti a aktivity typu „ľudia pre ľudí“ primeraným financovaním dialógu s občianskou spoločnosťou, Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva a programov celoživotného vzdelávania vrátane činností spojených s kultúrou a médiami;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.