30.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 440/74


P7_TA(2013)0018

Uskutočniteľnosť zavedenia stabilizačných dlhopisov

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2013 k uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov (2012/2028(INI))

(2015/C 440/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na rozšírený rámec správy ekonomických záležitostí Únie vrátane balíka šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, dohodnutých návrhov Parlamentu týkajúcich sa balíka dvoch legislatívnych aktov a komunitarizovanej fiškálnej dohody na úrovni Spoločenstva v súlade s článkom 16 Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

so zreteľom na dve správy predsedu Európskej rady s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, ktoré boli uverejnené 26. júna 2012 (1) a 12. októbra 2012 (2),

so zreteľom na rozhodnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2012 preskúmať možnosti zlepšenia hospodárskej a finančnej štruktúry eurozóny (3),

so zreteľom na článok 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov fungovania Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (5),

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov z 23. novembra 2011 (COM(2011)0818),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov (6),

so zreteľom na plán pripojený k tomuto uzneseniu,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci(A7-0402/2012),

A.

keďže Parlament požiadal Komisiu, aby predložila správu o možnosti zavedenia eurobondov, čo bolo neoddeliteľnou súčasťou dohody medzi Parlamentom a Radou o balíku šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí;

B.

keďže zelená kniha iniciovala rozsiahle verejné konzultácie týkajúce sa koncepcie stabilizačných dlhopisov; keďže v zelenej knihe sa posudzuje uskutočniteľnosť spoločného vydávania štátnych dlhopisov členskými štátmi eurozóny a rozoberajú sa potrebné podmienky;

C.

keďže bez toho, aby sa zabúdalo na širšiu perspektívu Únie, treba uviesť, že eurozóna sa nachádza v ojedinelej situácii, keď členské štáty, ktoré sú jej účastníkmi, majú spoločnú jednotnú menu, ale nemajú spoločnú rozpočtovú politiku ani spoločný trh s dlhopismi; keďže preto existujú dôvody na privítanie návrhov predložených v dvoch správach s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, ktoré predložil predseda Európskej rady a ktoré predstavujú dobré východisko pre vybudovanie zdravej a skutočnej hospodárskej a menovej únie;

D.

keďže článok 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje členským štátom preberať záväzky iných členských štátov;

E.

keďže menová politika Európskej centrálnej banky nie je riešením na fiškálne a štrukturálne problémy členských štátov a jej neštandardné opatrenia majú obmedzenú účinnosť;

F.

keďže žiadny federatívny štát (vrátane Spojených štátov a Nemecka) nevydáva ekvivalent eurobondov v podobe, ktorá sa predpokladá v alternatívach 1 a 2 uvedených v zelenej knihe, čo z eurobondov robí úplne novú koncepciu, ktorá sa nedá porovnať s overenými a dôveryhodnými štátnymi dlhopismi USA a nemeckými dlhopismi (Bundesanleihen);

G.

keďže členské štáty čelia problémom pri získavaní finančných prostriedkov s primeranými úrokovými sadzbami, a to v dôsledku nedôvery trhu, pokiaľ ide o verejný dlh, situáciu európskych bánk a schopnosť európskych vedúcich predstaviteľov prijať rozhodujúce kroky na ochranu a dokončenie formovania jednotnej meny;

H.

keďže kríza preukázala vzájomnú závislosť členských štátov eurozóny a zároveň jasne poukázala na potrebu pevnejšej fiškálnej únie s účinnými mechanizmami na korekciu neudržateľných fiškálnych trajektórií, makroekonomickej nerovnováhy, výšky dlhu a hornej hranice rozpočtového salda členských štátov;

I.

keďže dôveryhodné záväzky týkajúce sa konsolidačných opatrení priaznivých z hľadiska rastu sú predpokladom akéhokoľvek udržateľného riešenia, pokiaľ ide o nadmerný dlh a deficit väčšiny členských štátov eurozóny;

J.

keďže mutualizácia štátneho dlhu eurozóny nemôže sama osebe kompenzovať stratu konkurencieschopnosti eurozóny;

K.

keďže spoločná emisia dlhopisov so spoločným a nerozdielnym ručením a rozšírená fiškálna integrácia s rozpočtovou disciplínou a kontrolou sú dve strany tej istej mince;

1.

berie na vedomie rôzne snahy o zmiernenie a vyriešenie krízy a zdôrazňuje význam nového, posilneného rámca správy ekonomických záležitostí, najnovších dohôd týkajúcich sa finančných prostriedkov na záchranu a rozhodnutí ECB; je však presvedčený, že je potrebné dosiahnuť dohodu týkajúcu sa trvalých riešení s cieľom vytvoriť vyvážený prístup, ktorý spája solidaritu a zodpovednosť v eurozóne; pripomína, že pomoc na prekonanie krízy štátneho dlhu prijali aj tri členské štáty mimo eurozóny;

2.

zostáva mimoriadne znepokojený trvajúcou krízou eurozóny a hrozbou, ktorú táto kríza predstavuje pre prosperitu miliónov ľudí, ktorí sú v celej EÚ vystavení chudobe a nezamestnanosti; poukazuje na to, že v záujme zachovania celistvosti hospodárskej a menovej únie spolu s uskutočňovaním štrukturálnych reforiem a vytváraním fiškálnej schopnosti eurozóny absorbovať ekonomické šoky jednotlivých krajín alebo uľahčovať štrukturálne reformy treba nájsť alternatívne spôsoby zachovania prístupu k trhom alebo znížiť náklady na úvery členských štátov, ktoré sa neopierajú len o záchranné mechanizmy, ako sú EMS a ENFS;

3.

víta rozhodnutie Európskej rady z 30. júna 2012 preskúmať možnosti zlepšenia hospodárskej a finančnej štruktúry eurozóny, zabrániť morálnemu hazardu a zabezpečiť zdravé a udržateľné verejné financie; domnieva sa, že dlhodobú víziu silnejšej Únie treba postaviť na posilnenej demokratickej legitimite, ktoré bude založená na metóde Spoločenstva a bude ju sprevádzať časovo ohraničený plán;

4.

pripomína, že európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) a Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sú najdôležitejšími mechanizmami ochrany, ktoré EÚ doteraz vytvorila; je si vedomý, že úloha, ktorú má EMS vo vzťahu k otázkam solventnosti a účelovej viazanosti, by sa nemala v budúcnosti zanedbávať; víta záväzok Rady EÚ prijatý 18. – 19. októbra 2012, podľa ktorého by v rámci EMS mala existovať možnosť priamo rekapitalizovať banky eurozóny na základe riadneho rozhodnutia, keď sa vytvorí účinný jednotný európsky mechanizmus dohľadu zahŕňajúci ECB;

5.

zdôrazňuje, že na obnovenie fiškálnej dôveryhodnosti je vo všetkých členských štátoch potrebná dôveryhodná stratégia fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie udržateľnej platobnej bilancie a zdravých a udržateľných verejných financií; na zavedenie a fungovanie systému spoločnej emisie dlhopisov sú potrebné zdravé štátne financie;

6.

víta predloženie zelenej knihy, ktorá napĺňa dlhodobé požiadavky Európskeho parlamentu; domnieva sa, že zavedenie stabilizačných dlhopisov by bolo krokom rovnakého významu ako zavedenie jednotnej meny;

7.

víta úsilie členských štátov v oblasti fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem a je si vedomý, že pre európskych občanov sa s tým spája ťažké a náročné úsilie; nalieha na členské štáty, aby dodržiavali záväzky a dohody týkajúce sa fiškálnej konsolidácie a zároveň prihliadali na makroekonomický obsah a aby zvýšili úsilie s cieľom znížiť nadmernú ekonomickú nerovnováhu;

8.

je hlboko znepokojený, že napriek úsiliu členských štátov v oblasti reforiem a konsolidácie investori a subjekty na finančných trhoch dostatočne neoceňujú doterajšie úsilie a naďalej vyvíjajú špekulatívny tlak na politiky, čo sa odráža v rozširujúcich sa rozpätiach a vysokej nestálosti;

9.

domnieva sa, že je veľmi potrebné prijať ďalšie kroky a potvrdiť dlhodobejšiu stratégiu pre eurozónu, ktorá zabezpečí zdravé verejné financie, udržateľný rast, sociálnu súdržnosť a vysokú mieru zamestnanosti, zabráni morálnemu hazardu a podporí zbližovanie posunom k fiškálnej únii; s potešením berie na vedomie, že správa, ktorú predstavili predsedovia Európskej rady, Komisie, Euroskupiny a Európskej centrálnej banky, podnietila diskusiu o komplexnej, ambicióznej a dôveryhodnej stratégii;

10.

je si vedomý náznakov problémov na trhoch s dlhmi subjektov na nižšej ako štátnej úrovni a ich vplyvu na rast napätia v príslušných členských štátoch;

11.

vyzýva členské štáty s veľkým zadlžením na nižšej ako štátnej úrovni, aby zaviedli mechanizmy spoločnej emisie stabilizačných dlhopisov, ktoré v spojení s podmienkou fiškálnej disciplíny znížia napätie spojené s dlhom na nižšej ako štátnej úrovni na rovnakú mieru, akú má príslušný členský štát;

12.

víta skutočnosť, že euro postúpilo vo svete na miesto druhej svetovej rezervnej meny; upozorňuje, že v dlhodobom strategickom záujme eurozóny je vyťažiť všetky možné výhody z jednotnej meny, napríklad možnosť vytvorenia spoločného likvidného a diverzifikovaného trhu s dlhopismi a posilnenia eura ako svetovej rezervnej meny; domnieva sa tiež, že si to vyžaduje integrovaný európsky finančný, hospodársky a rozpočtový rámec;

13.

berie na vedomie, že na zabezpečenie zdravej fiškálnej politiky, ktorá zahŕňa koordináciu, spoločné rozhodovanie, lepšie presadzovanie práva a rovnaké kroky smerom k spoločnej emisii dlhopisov, je nevyhnutný integrovaný rozpočtový rámec a že niektoré z režimov mutualizácie verejného dlhu nemusia byť v súlade s ustanoveniami ústavného zákona niektorých členských štátov;

14.

zdôrazňuje, že súčasná situácia vyvolala prechodný „únik ku kvalite“ (vyhľadávanie najbezpečnejších aktív, hoci aj s veľmi nízkymi výnosmi), ktorý vedie k problémom financovania v bankách a ďalších finančných inštitúciách;

15.

je znepokojený tým, že banky vlastnia veľký počet dlhopisov domovských štátov, čo vytvára pomýlenú spätnú väzbu, keď sa tlak na štátny dlh mení na tlak na banky; pripomína, že diverzifikácia aktív a pasív je nástrojom na zabezpečenie stability a jednou z opomínaných výhod vyplývajúcich z vnútorného trhu;

16.

zdôrazňuje, že pri všetkých súčasných aj budúcich nástrojoch alebo inštitúciách, ktoré sú v užšom alebo v širšom zmysle súčasťou rámca správy ekonomických záležitostí Únie, treba zabezpečiť ich demokratickú legitimitu;

17.

domnieva sa, že možnosť spoločných dlhopisov môže byť silným signálom pre finančné trhy, môže pomôcť zachovať celistvosť hospodárskej a menovej únie, prispieť k obnoveniu hospodárskej stability a zníženiu neistoty za predpokladu, že sa dosiahne pokrok v oblasti európskej finančnej a rozpočtovej integrácie a dohľadu; opakuje svoje stanovisko, že kľúčovou otázkou je postupnosť vrátane záväzného plánu podobného maastrichtským kritériám na zavedenie jednotnej meny; žiada ďalšie vysvetlenie návrhu Komisie podmieniť spoločnú emisiu dlhopisov napríklad dodržiavaním Paktu stability a rastu;

18.

odporúča, aby Komisia stanovila vstupné a výstupné kritériá založené na prísnej fiškálnej konsolidácii a rozpočtovej disciplíne, pričom by zároveň zohľadnila súčasnú krízu a fiškálne úpravy vykonávané vo viacerých krajinách eurozóny;

19.

pripomína pozitívny a negatívny vývoj v eurozóne od roku 1999 a zdôrazňuje, že zbližovanie úrokových sadzieb štátneho dlhu podnietilo tvorbu neudržateľného dlhu; pripomína, že v rámci verejnej a politickej diskusie boli navrhnuté rôzne možnosti čiastočnej emisie spoločných dlhových cenných papierov, napríklad obmedzené a podmienené spoločné využívanie určitých krátkodobých finančných nástrojov (europoukážky) alebo postupné transformovanie na európsky umorovací fond;

20.

zdôrazňuje, že pri akomkoľvek kroku smerom k spoločnej emisii dlhopisov by sa malo plne prihliadať na hľadisko jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby nevznikla žiadna zbytočná prekážka ani nerovnosť medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi;

21.

pripomína, že dokonca aj v rámci programu spoločnej emisie dlhopisov je každý členský štát povinný splatiť celý svoj dlh; pripomína, že emisia spoločných dlhopisov nie je žiadnou zárukou voči neschopnosti niektorého členského štátu splatiť svoj dlh;

22.

je presvedčený, že treba uvažovať len o spoločnej emisii dlhopisov, ktoré ich vlastníkom zabezpečia prísny prioritný status, s cieľom chrániť daňových poplatníkov EÚ;

23.

uznáva, že z hľadiska reálneho hospodárstva je rozhodujúcim činiteľom trvalého zhoršovania ekonomickej situácie krajiny nedostatočná konkurencieschopnosť a neuskutočnené štrukturálne reformy;

24.

berie na vedomie, že väčšina návrhov týkajúcich sa eurobondov zahŕňa postupy na obmedzenie prístupu k dlhopisom pre členské štáty, ktorých stav rozpočtu sa vymkne spod kontroly; preto naliehavo žiada, aby sa zachovali mechanizmy, ktoré môžu pomôcť tým členským štátom, ktoré čelia problémom v podobe krízy likvidity (na rozdiel od krízy platobnej spôsobilosti), a ktoré sú vylúčené zo spoločnej emisie dlhopisov; domnieva sa, že na tento účel by sa mal zachovať európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS); je presvedčený, že EMS by sa mal podriadiť metóde Spoločenstva;

25.

žiada Komisiu, aby dopracovala kritériá prideľovania úverov členským štátom, keďže v zelenej knihe sa uvádza len to, že sa to bude diať podľa ich potrieb; trvá na tom, aby jedným z hlavných kritérií prideľovania bola schopnosť splácať dlh;

26.

poukazuje na to, že Komisia považuje hornú hranicu 60 % HDP v návrhoch týkajúcich sa modrých dlhopisov za príliš vysokú na to, aby zabezpečila stabilitu systému, a žiada v súvislosti s touto hranicou ďalšie vysvetlenie;

27.

je presvedčený, že je dôležité vytvoriť plán, ktorý umožní z krátkodobého hľadiska vymaniť sa zo súčasnej krízy a z dlhodobého hľadiska smerovať k fiškálnej únii dokončením, posilnením a prehĺbením hospodárskej a menovej únie;

28.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma uskutočniteľnosť alternatív a podľa okolností predloží návrhy, pokiaľ ide o plán na spoločnú emisiu nástrojov verejného dlhu s prihliadnutím na finančné, rozpočtové a právne hľadiská; v tejto súvislosti a v súlade so správou Hermana Van Rompuya z 12. októbra 2012 sa domnieva, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť uskutočniteľnosti zriadenia umorovacieho fondu, ktorý by spájal dočasnú spoločnú emisiu dlhových nástrojov a prísne pravidlá fiškálnych úprav pre tie krajiny, ktorých zadlženosť presiahne 60 % HDP, pričom zúčastnené krajiny by sa podujali uhradiť svoje splátky, čo by im umožnilo znížiť nadmerný dlh počas obdobia 25 rokov, ktoré je dlhšie, ako je obdobie stanovené v obnovenom Pakte stability a rastu, ale v praxi si rovnako vyžaduje dostatočný hospodársky rast a veľmi prísnu finančnú disciplínu;

29.

naliehavo žiada členské štáty, aby zvážili emisiu spoločného krátkodobého dlhu vo forme europoukážok, ako sa uvádza v správe Hermana Van Rompuya z 12. októbra 2012, na ochranu členských štátov, ktoré majú v zásade udržateľné fiškálne politiky, pred náporom nelikvidity, ako aj dôsledkami dlhopisovej a bankovej krízy a paniky vyvolanej negatívnymi vonkajšími účinkami, ktoré vedú k rozsiahlym deformáciám trhu a nepriamym dotáciám pre členské štáty, ktoré na svoje štátne dlhopisy dostávajú mimoriadne nízke úrokové sadzby;

30.

naliehavo žiada členské štáty, aby preskúmali uskutočniteľnosť prechodu na systém európskych bezpečných dlhopisov alebo prijatia návrhov vychádzajúcich z koncepcie koša dlhopisov;

31.

domnieva sa, že europoukážky, ktoré by mohli byť časovo a kvantitatívne obmedzené, by poskytli potrebný čas a stabilitu na to, aby sa prejavili ďalšie opatrenia, napríklad Pakt stability a rastu a balík dvoch legislatívnych aktov, a aby sa zaviedli ďalšie dlhodobé opatrenia na budúcu integráciu eurozóny;

32.

vyzýva Komisiu, aby objasnila právne prekážky spoločnej emisie dlhopisov, najmä článok 125 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho dôsledky, pre tri možné spôsoby emisie, ktorými sú spoločné ručenie, nerozdielne ručenie, a tiež spoločné a nerozdielne ručenie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť použitia článku 352 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo akéhokoľvek iného právneho základu na realizáciu riešenia čiastočnej spoločnej emisie dlhu bez potrebnej zmeny zmluvy vrátane rámca pre dohľad a podávanie správ na základe článkov 121 a 136 ZFEÚ zameraných na štvrťročné monitorovanie pokroku členských štátov eurozóny a eurozóny ako celku smerom k posilnenej a skutočnej hospodárskej a menovej únii, ako aj opatrení zameraných na koordináciu emisií nástrojov štátneho dlhu, na ktoré sa nevzťahuje žiadny rámec mutualizácie dlhu;

33.

víta zásady rozhodnutia prijatého na samite Euroskupiny, ktorý sa uskutočnil 29. júna 2012, na zabezpečenie stability eura, a to najmä pružným a účinným využívaním existujúcich nástrojov ENFS/EMS s cieľom stabilizovať trhy pre členské štáty, ktoré dodržiavajú odporúčania pre jednotlivé krajiny a ďalšie svoje záväzky vrátane príslušných harmonogramov v rámci európskeho semestra, Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe; berie na vedomie, že podmienky sa stanovia v memorande o porozumení a že Európska centrálna banka bude nástrojom ENFS/EMS slúžiť ako sprostredkovateľ pri účinnom a efektívnom vykonávaní trhových operácií;

34.

domnieva sa zároveň, že je naliehavo potrebné vykonať rekapitalizáciu európskeho bankového odvetvia a dobudovať jednotný trh finančných služieb v EÚ; víta návrhy Komisie na zriadenie jednotného európskeho mechanizmu dohľadu nad bankovými inštitúciami, ako aj jednotného režimu na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu bánk, ktorý v ideálnom prípade nadobudne účinnosť spolu s jednotným mechanizmom dohľadu; ďalej žiada, aby bolo v budúcnosti možné kapitalizovať banky, ktoré sa dostanú do problémov, prostredníctvom EMS priamo po sfunkčnení jednotného mechanizmom dohľadu; zdôrazňuje, že jednotný európsky mechanizmus dohľadu sa musí za konanie a rozhodnutia v oblasti európskeho dohľadu zodpovedať Parlamentu a Rade a mal by predkladať správy príslušnému výboru Parlamentu;

35.

opätovne potvrdzuje potrebu zavedenia nástrojov krízového riadenia a uznáva, že nedostatočná regulácia finančného odvetvia je významným činiteľom v zložitej rozpočtovej situácii viacerých členských štátov eurozóny;

36.

domnieva sa, že pri emisii spoločného dlhu na základe oddeleného ručenia, podobne ako v prípade dlhopisov ENFS, hrozí, že nebudú dostatočne atraktívne pre investorov, ak niektoré členské štáty, ktoré sa na nej zúčastnia, nebudú mať udržateľné financie;

37.

konštatuje, že môže byť nutná voľba medzi tromi alternatívami: po prvé, jednotnou úrokovou sadzbou pre všetky zúčastnené členské štáty, ktorá povedie k transferu bohatstva medzi krajinami; po druhé, diferencovanou úrokovou sadzbou; a po tretie, jednotnou sadzbou spojenou so systémom kompenzácií, napríklad ako o ňom diskutuje Komisia, kde by členské štáty s nižším ratingom vyplácali finančné kompenzácie členským štátom s lepším ratingom;

38.

žiada Komisiu, aby lepšie spracovala svoj návrh na zavedenie systému diferenciácie úrokových sadzieb členských štátov s odlišnými ratingmi, najmä aby vysvetlila, kto a ako bude tieto ratingy stanovovať po tom, čo dôjde k neutralizácii trhových mechanizmov zavedením spoločných dlhopisov;

39.

súhlasí s názorom, ktorý Komisia vyjadrila v zelenej knihe, že stabilita systému eurobondov nemôže spočívať len na ramenách malého počtu členských štátov s udržateľnými financiami a že takýto systém by si vyžadoval posilnenú fiškálnu úniu a silnejšiu rozpočtovú disciplínu a kontrolu na zabránenie morálnemu hazardu;

40.

domnieva sa, že ak sa systém mutualizácie dlhu bude považovať za realizovateľný a bude vhodne začlenený do rámca zameraného na stabilitu, v rámci programu skutočnej hospodárskej a menovej únie by sa mala naplánovať zmena zmluvy, ktorá by mohla viesť k emisii dlhopisov na základe spoločného a nerozdielneho ručenia;

41.

domnieva sa, že systém čiastočného nahradenia vnútroštátnej emisie (napríklad modré a červené dlhopisy) by mohol na jednej strane znížiť úverové náklady tých členských štátov, ktoré majú zdravé a udržateľné verejné financie, a na druhej strane by zároveň mohol podnietiť členské štáty s nadmerným dlhom znížiť ho, keďže riziko spojené s červenými dlhopismi by bolo vyššie a úrokové sadzby by sa zvýšili;

42.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila všetky technické otázky spojené s niektorým systémom – v príslušných prípadoch aj v spolupráci s Európskou centrálnou bankou a Európskym orgánom pre bankovníctvo a po konzultáciách s Radou a Parlamentom – vrátane záruk, systému tranží a združovania, potenciálnych kolaterálov, rovnováhy medzi fiškálnou disciplínou na základe pravidiel a na základe trhu, dodatočných poistiek (najmä v súvislosti s účasťou v niektorom programe), reštrukturalizácie, emisií, vzťahov s jestvujúcimi mechanizmami stability, investorskej základne, regulačných požiadaviek (napr. kapitálovej primeranosti), postupného krytia dlhu a splatnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby uvažovala o legitímnom a primeranom riadení a zodpovednosti;

43.

zdôrazňuje, že po zavedení krátkodobých opatrení na vymanenie sa z krízy a prvých krokoch v rámci záväzného plánu treba prípadné ďalšie opatrenia podniknúť na základe riadneho legislatívneho postupu s plnou demokratickou zodpovednosťou na úrovni prijímania rozhodnutí; poukazuje na to, že pri príprave návrhov môže Komisia zriadiť dočasný orgán zostavený z poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov členských štátov a ECB; pripomína, že v plnej miere využije svoje výsady a právo iniciatívy vrátane práva iniciovať zmenu zmluvy; zastáva názor, že tento orgán by mal preskúmať aj možnosť emisie skutočných federálnych dlhopisov vo vzťahu s posilneným európskym rozpočtom;

44.

zdôrazňuje, že Komisia by mala preskúmať uskutočniteľnosť všetkých alternatív uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu (pre prvú aj pre druhú fázu), pretože tieto možnosti nie sú nevyhnutne alternatívne, ale za istých okolností môžu byť kumulatívne;

45.

je si vedomý skutočnosti, že sa predkladá čoraz viac návrhov na mutualizáciu dlhu, a to najmä v akademických kruhoch; pripomína, že tieto návrhy sa výrazne líšia;

46.

stotožňuje sa s Komisiou, ktorá vyjadruje obavy v súvislosti s otázkami účtovníctva týkajúcimi sa zaobchádzania so stabilizačnými dlhopismi podľa vnútroštátnych zákonov; naliehavo žiada Komisiu, aby komplexne zhodnotila vplyv rôznych záručných mechanizmov pre stabilizačné dlhopisy na pomer štátneho dlhu k HDP;

47.

berie na vedomie problém morálneho hazardu, ktorý uvádza Komisia vo svojej zelenej knihe, ale napriek tomu považuje za potrebné urobiť hĺbkovú analýzu tohto problému, aby bolo možné vyvodiť správne závery a ak to bude možné, nájsť správne riešenia;

48.

domnieva sa, že problém morálneho hazardu je možné prekonať správnym vymedzením záruk a motivačných mechanizmov na dodržiavanie fiškálnej disciplíny;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.


(1)  http://ec.europa.eu/economy_finance/focuson/crisis/documents/131201_en.pdf

(2)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/132809.pdf

(3)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131359.pdf

(4)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 8.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0331.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0046.


PRÍLOHA

Plán

V nasledujúcom texte sa uvádza možná cesta zložená zo série krokov, ktoré nemusia by postupné, kumulatívne alebo vzájomne sa vylučujúce.

1. fáza –   bezprostredné opatrenia na vymanenie sa z krízy

1.   Zriadenie dočasného európskeho umorovacieho fondu s cieľom znížiť dlh na udržateľnú úroveň s prístupnými úrokovými sadzbami

Komisia predkladá návrh na okamžité zriadenie dočasného európskeho umorovacieho fondu podľa nasledovných zásad:

jednorazový presun dlžných súm nad maastrichtskou referenčnou hodnotou 60 % HDP do spoločného fondu so spoločným a nerozdielnym ručením počas počiatočnej fázy piatich rokov; takýto presun by mal byť postupný a mal by sa začať prevodom len 10 % dlhu nad maastrichtskou hranicou 60 % HDP; ďalšie prevody by mali byť postupné;

obmedzenie účasti na členské štáty bez plného ozdravného programu; zabezpečenie postupného vstupu členských štátov, ktoré úspešne zavŕšili ozdravný program; treba riadne posúdiť možnú účasť členských štátov, na ktoré sa vzťahuje ozdravný program;

povinnosť členských štátov samostatne splatiť presunutý dlh počas obdobia 25 rokov;

uplatňovanie prísnych podmienok, napríklad i) vloženia kolaterálu; (ii) záväzku zaviesť plány fiškálnej konsolidácie a štrukturálne reformy;

vytvorenie číselne vyjadrených fiškálnych pravidiel posilneného rámca správy ekonomických záležitostí s cieľom limitovať dlhy, ktoré sú výlučnými dlhmi zúčastnených členských štátov, na maximálne 60 % HDP;

posilnenie koordinácie zavedením nového rámca správy ekonomických záležitostí spolu s posilnenou stratégiou Európa 2020 a programom záväzných štrukturálnych reforiem, ktorý bude monitorovať Komisia;

zabezpečenie transparentných a predvídateľných postupov na vystúpenie členských štátov; mali by existovať stimuly na zotrvanie štátov, vystúpenie by preto malo byť nákladné; nedodržanie záväzkov počas vstupnej fázy by malo viesť k okamžitému prerušeniu vstupnej fázy a nedodržanie záväzkov v ktoromkoľvek okamihu by malo viesť k prepadnutiu kolaterálu vloženého do fondu;

2.   Zavedenie europoukážok na ochranu členských štátov pred náporom nelikvidity

Komisia predkladá návrh na okamžité zavedenie systému na emisiu spoločného krátkodobého dlhu podľa nasledovných zásad:

zriadenie agentúry alebo využitie existujúceho subjektu na emisiu europoukážok a obmedzenie účasti na všetky členské štáty eurozóny, ktoré majú riadny ozdravný program; zabezpečenie postupného vstupu členských štátov, ktoré úspešne zavŕšili ozdravný program;

tie členské štáty, ktoré nedodržiavajú pravidlá ustanovené v Pakte stability a rastu, môžu platiť penalizačnú úrokovú sadzbu;

maximálna splatnosť europoukážok (v sume najviac 10 % HDP), čím sa umožní sústavné monitorovanie a vzhľadom na krátkodobú splatnosť aj časté obnovovanie záruk;

europoukážky nahradia všetok krátkodobý dlh, ktorého emisiu pripravujú členské štáty, ktoré tak zostanú výlučne zodpovedné za emisie vlastného dlhu s dlhšou splatnosťou, ktoré by sa mali monitorovať a obmedzovať podľa potrieb, fiškálnej situácie a miery dlhu každej krajiny;

prijatie opatrení na koordináciu emisií nástrojov štátneho dlhu, na ktoré sa nevzťahuje žiadny rámec mutualizácie;

zabezpečenie účasti národných parlamentov podľa ústavných pravidiel príslušných členských štátov;

Komisia by mala zohľadniť závery uvedené v záverečnej správe Hermana Van Rompuya o skutočnej hospodárskej a menovej únii.

2. fáza   čiastočná spoločná emisia zavedenie modrých dlhopisov: emisie ročného vyčleneného dlhu ≤ 60 % HDP bez zmeny zmluvy

Komisia preskúma možnosť zavedenia systému na vyčlenenie dlhu pod hranicou 60 % HDP na spoločné emisie, ktorý budú zabezpečovať vnútroštátne dlhové brzdy alebo iné zodpovedajúce mechanizmy na zabránenie morálneho hazardu, a svoje závery oznámi Európskemu parlamentu, pritom sa riadi okrem iného týmito zásadami:

obmedzenie účasti na členské štáty, ktoré dodržiavajú Pakt stability a rastu a komunitarizovanú fiškálnu dohodu v súlade s článkom 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a na ktoré sa nevzťahuje žiadny ozdravný program;

prísne obmedzenie sumy dlhu, ktorý má byť predmetom emisie na základe spoločného a nerozdielneho ručenia, na časť nižšiu ako 60 % HDP, a to tak, že členské štáty budú mať zakázané vydávať emisie prioritného dlhu mimo spoločných emisií;

konečné rozhodnutie o pridelení modrých dlhopisov a príslušných záruk budú musieť prijať národné parlamenty zúčastnených krajín;

zúčastnené členské štáty sú povinné zložiť kolaterál;

vytvorenie mechanizmu vyčlenenia s prihliadnutím na dodržiavanie fiškálnej disciplíny, ekonomický cyklus a minulé rozpätia a vážené úverovými požiadavkami.

3. fáza –   plné spoločné emisie štátneho dlhu spojené so zmenou zmluvy

Na základe činnosti výboru a po príprave všetkých prípadných zmien právneho rámca EÚ a, pokiaľ je to potrebné, zmeny zmluvy a so zreteľom na prípadné zmeny ústav členských štátov Komisia predkladá návrhy na zavedenie systému spoločnej emisie dlhopisov podľa nasledovných zásad:

obmedzenie účasti na členské štáty, ktoré dodržiavajú podmienky stanovené v 2. fáze;

vytvorenie európskej dlhovej agentúry na emisie dlhopisov;

vytvorenie vhodných, demokraticky legitímnych inštitúcií, ktoré by zodpovedali okrem iného za dohľad nad vnútroštátnymi fiškálnymi politikami a ich koordináciu a za program konkurencieschopnosti, ako aj za vonkajšiu reprezentáciu eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách.

4. fáza –   spoločné emisie skutočného dlhu EÚ spojené s posilneným európskym rozpočtom a zmenou zmluvy

Komisia po príprave všetkých prípadných zmien právneho rámca EÚ a podľa okolností právneho rámca eurozóny predkladá návrhy na možné emisie dlhopisov s cieľom financovať investície EÚ do verejných statkov EÚ (napr. infraštruktúry, výskumu a vývoja a pod.), uľahčovať šoky, ktoré pocítia niektoré krajiny tým, že zabezpečí určitú mieru absorpcie na centrálnej úrovni, uľahčovať štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti a potenciálneho rastu v súvislosti s integrovaným rámcom hospodárskej politiky.