16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/21

1.1

EHSV víta balík dokumentov Komisie o sociálnych investíciách, predovšetkým deklarovanú zmenu paradigiem, vďaka ktorej sa na sociálne investície nenazerá jednostranne ako na faktor nákladov, ale ako na investície do budúcnosti.

1.2

Na tomto základe EHSV objasňuje mnohé priaznivé účinky sociálnych investícií najmä na trh práce a verejné rozpočty v týchto oblastiach:

1.3

Objasňuje pritom reťazce pozitívnych účinkov a poukazuje na to, že

1.4

Sociálny, ekonomický, fiškálny a spoločenský úžitok, t. j. „viacnásobná dividenda“ zo sociálnych investícií, je tým vyšší, čím sú tieto investície lepšie zasadené do vierohodného makroekonomického a inštitucionálneho kontextu.

1.5

S dôsledným a úspešným vykonávaním rozsiahleho balíka o sociálnych investíciách sú podľa názoru EHSV spojené tieto kľúčové požiadavky:

2.1

EHSV zastáva názor, že práve v čase krízy existuje mimoriadne vysoká potreba sociálnych investícií s cieľom bojovať proti narastajúcemu riziku chudoby, čo v sebe zároveň skrýva veľký potenciál vytvárania pracovných miest v celej Európe, ktorý sa musí mobilizovať prostredníctvom súkromných a verejných investícií (1).

2.2

EHSV preto privítal balík o sociálnych investíciách (2), v ktorom Komisia vyzvala členské štáty, aby sa viac zamerali na sociálne investície, najmä na deklarovanú zmenu paradigiem, a teda nenazerali jednostranne na sociálne investície ako na faktor nákladov, ale ako na investície do budúcnosti (3).

2.3

V balíku sa tiež uvádza, že sociálne investície, ktoré sú zamerané na účinky resp. výsledky a sú v praxi dôsledne uplatňované, trvalo zvyšujú možnosti zamestnania pre ľudí a významnou mierou prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v politike zamestnanosti.

2.4

EHSV preto vyzval Komisiu, aby predložila konkrétny plán vykonávania balíka o sociálnych investíciách.

2.5

Zaznamenal, že slabým miestom iniciatívy Komisie sú otvorené otázky týkajúce sa financovania, a uviedol, že bez zmeny prevládajúcej politiky jednostranného znižovania výdavkov nie je reálne, aby bolo uskutočňovanie návrhov týkajúcich sa väčšieho objemu sociálnych investícií úspešné.

2.6

Stanovisko vychádza z tejto skutočnosti, pričom sa zameriava na viacnásobné pozitívne účinky sociálnych investícií predovšetkým na trh práce a verejné rozpočty a poukazuje na konkrétne požiadavky a odporúčania k vykonávaniu balíka o sociálnych investíciách.

3.1

Komisia prisudzuje sociálnej politike tri hlavné funkcie (4), ktorými sú podpora ľudí v rôznych rizikových situáciách, stabilizácia hospodárstva a sociálne investície. Toto rozlíšenie netreba chápať ako vzájomné vymedzenie, poukazuje skôr na možnosti aktívnej tvorby politiky. Pritom treba dbať na komplementárnosť tak oblastí politiky, ako aj (inštitucionálnych) rámcových podmienok, čo napokon umožní aj sociálnu súdržnosť.

3.2

Nielen v rámci EHSV, ale stále viac aj vo výskume (5) a v politike EÚ sa presadzuje poznanie, že investície do sociálneho štátu neprinášajú len sociálny pokrok, ale sa vyplácajú aj z hospodárskeho a fiškálneho hľadiska (6). Zároveň chýbajú porovnateľné normy, ktoré by pomohli pochopiť a posúdiť všetky pozitívne vonkajšie vplyvy sociálnych investícií.

3.3

Je však nesporné, že dobre naplánované, efektívne a účinné sociálne investície – v závislosti od podoby a rozsahu stanovených opatrení pre jednotlivé krajiny – majú viacnásobné pozitívne účinky: existujúce sociálne potreby sú pokryté a vytvárajú sa pracovné príležitosti, podporuje sa rovnosť príležitostí, a to aj medzi pohlaviami, a súčasne rastúca zamestnanosť a klesajúca nezamestnanosť v značnej miere kompenzujú vzniknuté náklady. Investičný charakter sociálnych investícií sa prejavuje v tom, že sa pritom väčšinou neočakávajú okamžité „výnosy“, ale postupom času sa dostavia pozitívne účinky (napr. investície do vzdelávania, starostlivosť o deti, podpora zdravia, vytvorenie pracovných podmienok zodpovedajúcich životným fázam).

3.4

„Viacnásobná dividenda“ zo sociálnych investícií je tým vyššia, čím sú tieto investície lepšie zasadené do doplnkového, inštitucionálneho a celkového politického kontextu. Potrebné je strategické plánovanie a štruktúrované monitorovanie v zmysle cieľov stratégie Európa 2020.

3.5

Vzhľadom na súčasnú dramatickú mieru nezamestnanosti, ktorá v blízkej budúcnosti zrejme vôbec neklesne, môže dôraz na sociálne investície významne prispieť k väčšiemu rastu a zamestnanosti. Využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti si vyžaduje dôsledné uskutočňovanie politiky vytvárajúcej príležitosti v hospodárstve a spoločnosti. Sociálne investície do budúcnosti zamerané na účinky resp. výsledky, najmä rozvoj sociálnych služieb, ktorému sa pripisujú vo všeobecnosti oveľa väčšie účinky na vytváranie pracovných miest než akejkoľvek inej forme využívania verejných prostriedkov, majú v tejto súvislosti ústredný význam.

3.6

Okrem pozitívnych účinkov na trh práce môžu sociálne investície odbremeniť verejné rozpočty, čím však nie sú v rozpore s rozpočtovou konsolidáciou. EHSV už uviedol, že pokus konsolidovať rozpočty v čase hospodárskeho poklesu jednostranne prostredníctvom krátenia výdavkov sa všeobecne považuje za neúspešný (7). Dosiahnuť strednodobú a dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami sa podarí skôr tak, že sa budú riešiť štrukturálne problémy súvisiace s investíciami, a tým sa dlhodobo znovu zväčší manévrovací priestor verejnej správy. Aktuálne analýzy ukazujú, že podpora inkluzívneho rastu a zvyšovanie zamestnanosti v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 by zabezpečili dodatočný priestor pre štátne rozpočty v celej EÚ až do výšky 1  000 miliárd EUR (8).

3.7

Ďalej si treba uvedomiť, že práve v sociálnej oblasti má aj nečinnosť svoju „cenu“ a následné náklady vyplývajúce z absencie sociálnych investícií sú často mnohokrát vyššie. Táto myšlienka, že oprava je drahšia ako prevencia, sa nachádza vo viacerých oznámeniach Komisie (9). So sociálnymi investíciami sa síce krátkodobo spájajú výdavky, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska prinášajú spoločnosti väčšiu prosperitu a vyššie príjmy do štátnych rozpočtov, ktoré navyše značne znížia náklady v budúcnosti (10).

3.8

Nie všetky sociálne výdavky sú sami osebe aj sociálnymi investíciami. Niektoré sociálne dávky majú v podstate konzumný účinok (napr. dôchodky, podpora v nezamestnanosti). EHSV však vždy zdôrazňoval význam investícií do silných systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom podporovať spotrebu a konjunktúru (predovšetkým v čase krízy), vzhľadom na to, že fungujú ako automatické stabilizátory, ktoré podporujú príjmy a dopyt, a tým prispievajú k zvládaniu kríz v Európe (11).

4.1

Investície do sociálnych služieb: zvýšené investície do poskytovania a podpory sociálnej infraštruktúry (o. i. opatrovateľské služby, starostlivosť o starých ľudí, zdravotníctvo, služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, domácnosti s opatrovateľskou službou, poradne atď.) vytvárajú pracovné miesta, zároveň významne prispievajú k vyššej účasti na trhu práce (12) a zo strednodobého a dlhodobého hľadiska prispievajú k odbremeneniu verejných rozpočtov (13), ako aj k oživeniu regionálneho hospodárstva. Podľa výpočtov Komisie je pri ročnej miere rastu zamestnanosti v oblasti zdravotníctva vo výške 0,5 % možné očakávať do roku 2020 zvýšenie zamestnanosti v tomto odvetví o najmenej jeden milión pracovných miest (14). EHSV viackrát poukazoval na to, že vo verejnom, ako aj súkromnom sektore pritom musí ísť o pracovné miesta s kvalitnými pracovnými vzťahmi a spravodlivým odmeňovaním (15).

4.2

Investície do starostlivosti o deti: mnohé štúdie na príklade starostlivosti o deti ukazujú, že pomocou cielených investícií je možné spojiť sociálny pokrok so zvyšovaním konkurencieschopnosti (16). Nové výpočty ukazujú, že verejné investície zamerané na plnenie barcelonských cieľov v oblasti starostlivosti o deti okrem značného vplyvu na zamestnanosť prinášajú aj výrazné príjmy do verejných financií. Napríklad štúdia (17) týkajúca sa Rakúska ukazuje, že aj pri zohľadnení slabých hospodárskych vyhliadok boli investičné náklady po štyroch rokoch nižšie než dosiahnuté výnosy. Verejné rozpočty pritom ťažia z doplňujúcich účinkov: oživenia konjunktúry a regionálnej politiky, stúpajúcej priamej zamestnanosti, klesajúcich nákladov na dávky v nezamestnanosti atď. EHSV by privítal väčšiu výskumnú aktivitu a intenzívnejšiu výmenu osvedčených postupov aj v tejto oblasti.

4.3

Investície do detí: Komisia požaduje preventívne opatrenia prostredníctvom včasných investícií, aby sa zlepšili možnosti rozvoja a účasti detí (nielen detí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia) (18). Vo svojom odporúčaní „Investície do detí“ Komisia ukazuje, že preventívne investície proti chudobe detí je možné dosiahnuť pomocou celej škály opatrení. Objasňuje pritom pozitívny účinok budovania kvalitných zariadení starostlivosti o deti: podpora talentov, nižšie riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky, lepšie pracovné príležitosti najmä pre ženy, ako aj impulzy na rast na regionálnej úrovni (19).

4.4

Investície do vzdelania a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí: životaschopnú Európu je možné zaistiť iba pomocou vyššej úrovne vzdelania a odstránením nedostatkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Investície do vzdelania, ktoré zodpovedá potrebám ľudí i hospodárstva, vedú k vyššej produktivite a vyšším príjmom z daní a sociálneho zabezpečenia. Výpočty OECD týkajúce sa zúročenia verejných výdavkov na vzdelávanie vykazujú ziskovosť v priemere 7,8 % (20). Podpora zamestnanosti mladých ľudí musí byť kľúčovým prvkom národných stratégií pre sociálne investície. Členské štáty sú právom vyzývané, aby prijali rázne opatrenia týkajúce sa mladých ľudí, predovšetkým tých, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (tzv. NEETs). Eurofound odhaduje, že hospodárske straty z dôvodu vylúčenia mladých ľudí z trhu práce resp. zo systému vzdelávania dosahujú ročne vyše 150 miliárd EUR, t. j. 1,2 % európskeho HDP (21).

4.5

Investície do podpory zamestnanosti: vysoká miera nezamestnanosti – predovšetkým nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť – predstavuje vysokú záťaž nielen pre dané osoby, ale aj ich rodinných príslušníkov. Aj pre verejné rozpočty je pretrvávanie nezamestnanosti veľkým problémom, ktorý sa musí riešiť pomocou opatrení zameraných na zvyšovanie kvalifikácií a podporu zamestnanosti (22). Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie sa dosiahne náležitý súlad dopytu po pracovnej sile s jej ponukou. Práve v hospodárstve založenom na znalostiach a technológiách je nedostatočná kvalifikácia a chýbajúce pracovné skúsenosti rozhodujúcou prekážkou trvalého úspechu na trhu práce.

4.6

Investície do zvládnutia demografických zmien a zlepšenie pracovných príležitostí pre starších ľudí: EHSV už viackrát uviedol, že trh práce je hlavným kľúčom k zvládnutiu demografických zmien. Ak sa bude existujúci potenciál zamestnanosti lepšie využívať, bude možné udržať stabilný pomer medzi prispievateľmi a poberateľmi dávok napriek nárastu počtu starších ľudí (23). Napriek predvídateľnému posunu vo vekovej štruktúre sa v mnohých členských štátoch EÚ doteraz len nedostatočne investovalo do úpravy podmienok pracovnej sféry zohľadňujúcej vek pracovníkov (vytvorenie pracovných podmienok zodpovedajúcich životným fázam) a do zlepšenia účasti na trhu práce.

4.7

Investície do zdravotnej prevencie a rehabilitácie: kladné účinky je možné zaznamenať aj pri podpore zdravia v rámci podniku i mimo neho, pretože zamestnateľnosť a riziko nezamestnanosti úzko súvisia s fyzickým a psychickým zdravím. Ak sa táto situácia ohrozenia včas nerozpozná a ak sa proti nej nezasiahne, dôjde nielen k trápeniu jednotlivcov, ale aj k vysokým spoločenským nákladom. Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných rozpočtov je potrebné viac investovať do prevencie.

4.8

Investície do výstavby sociálnych bytov: podobne ako Európsky parlament a Výbor regiónov považuje aj EHSV výstavbu sociálnych bytov za kľúč k sociálnej súdržnosti a žiada, aby bol na tento účel vytvorený európsky rámec (24). Pritom sa musí rešpektovať zásada subsidiarity v tom zmysle, že členské štáty si budú môcť aj naďalej určovať kritériá výstavby sociálnych bytov. Takéto investície uspokojujú naliehavé sociálne potreby (predovšetkým v oblasti boja proti chudobe a v oblasti sociálneho začleňovania), zároveň sa vytvárajú pracovné miesta v regiónoch, čím sa stabilizuje hospodárstvo a napr. prostredníctvom investícií do zatepľovania bytov sa prispieva k boju proti klimatickým zmenám a energetickej chudobe (25).

4.9

Investície do bezbariérovej spoločnosti: EHSV už viackrát zdôraznil, že je nutné podporovať bezbariérovú spoločnosť (26). Ťažiskom sociálnych investícií by v tomto zmysle malo byť o. i. zameranie na investície do budovania verejných priestorov a bytov prispôsobených potrebám starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, do príslušných infraštruktúr na podporu mobility, ako aj poskytovania ľahko prístupných, cenovo dostupných a vysoko kvalitných sociálnych služieb pre znevýhodnené skupiny spoločnosti.

4.10

Investície do sociálneho podnikania: EHSV víta skutočnosť, že Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohráva sociálne hospodárstvo pri vykonávaní balíka o sociálnych investíciách. Často sa na jeho vykonávaní priamo podieľa. Na podporu plnenia týchto úloh je potrebné, aby bol k verejným finančným prostriedkom a súkromnému kapitálu jednoduchší prístup vhodný pre obchodné modely sociálnych podnikov. Členské štáty by mali viac využívať inovatívne spôsoby financovania, napríklad zapojením súkromného sektora, čo by mohlo viesť k rozpočtovým úsporám (27). EHSV však znovu zdôrazňuje, že to v žiadnom prípade nesmie viesť ku komercializácii sociálnej politiky alebo nejednotnému prístupu k tejto politike. Štát sa nesmie zbavovať svojej sociálnopolitickej zodpovednosti (28).

5.1.1

Podľa názoru EHSV má rozšírenie sociálnych služieb väčší prínos k vytváraniu pracovných miest než akákoľvek iná forma verejných výdavkov. Preto nástojí na ďalšom progresívnom a udržateľnom rozvoji sociálneho štátu v Európe, aby mohol rozvinúť svoj potenciál ako ďalšia produktívna sila európskeho hospodárstva.

5.1.2

Úspešné uplatňovanie a vykonávanie rozsiahleho balíka o sociálnych investíciách vyžaduje, aby bol zasadený do vierohodného makroekonomického a inštitucionálneho kontextu. Bez zmeny politiky jednostranného znižovania výdavkov nie je možné dosiahnuť úspešnú integráciu na trhu práce, ani spravodlivú účasť čo najväčšej časti spoločnosti na spoločenskom a hospodárskom živote.

5.1.3

S ohľadom na balík o sociálnych investíciách a s tým spojené problémy EHSV zdôrazňuje požiadavku týkajúcu sa uskutočňovania európskeho plánu oživenia hospodárstva a investícií s rozpočtom vo výške 2 % HDP (29).

5.2.1

Zmena paradigiem smerom k investičným a preventívnym stratégiám v hlavných oblastiach činnosti (o. i. v politike vzdelávania, sociálnych vecí, trhu práce a zdravotníctva) bude vierohodná len vtedy, keď bude zabezpečené financovanie, a to tak v rozpočte EÚ, ako aj v rozpočtoch členských štátov.

5.2.2

EHSV opakuje svoje presvedčenie, že v rámci nadchádzajúcich konsolidácií rozpočtov by sa preto nemalo dbať len na stranu výdavkov, ale že okrem zvyšovania efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov je nevyhnutné nájsť tiež nové zdroje príjmov (30). EHSV v tejto súvislosti zastáva názor, že je potrebné posilniť daňovú základňu v členských štátoch, okrem iného výberom daní z finančných transakcií, tým, že sa odstránia daňové raje, ukončia preteky v znižovaní daní a prijmú sa opatrenia na zabránenie daňovým únikom. Okrem toho by sa mal kompletne prehodnotiť daňový systém, pričom sa zároveň bude musieť zohľadniť aj otázka príspevkov rôznych druhov príjmov a majetku (31).

5.2.3

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že Európsky sociálny fond (ESF) má slúžiť ako hlavný nástroj na podporu sociálnych investícií a že 20 % z neho sa má v každom členskom štáte vyčleniť na podporu sociálneho začlenenia a boj proti chudobe. Podľa názoru výboru by sa to však malo požadovať aj od iných fondov EÚ. Z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) by sa teda mala podstatná časť prostriedkov použiť na sociálne služby, ako je napr. starostlivosť o deti, opatrovateľské služby alebo mobilita vo vidieckych oblastiach, pričom by sa to malo stanoviť vo vnútroštátnych dohodách.

5.2.4

EHSV mimoriadne kriticky vníma podmienenosť v kontexte správy ekonomických záležitostí, ktorá stanovuje krátenie prostriedkov z Kohézneho fondu ako sankciu pri nedodržaní požiadaviek EÚ v makroekonomickej oblasti. Nielenže to má procyklický a reštriktívny vplyv na hospodársky rozvoj, ale práve v krajinách zapojených do programu to sťažuje ďalšie nevyhnutné investovanie. Namiesto toho je potrebné vytvárať impulzy pre rast a poskytovať podporu a ďalej zvyšovať európsky podiel na spolufinancovaní predovšetkým v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté hospodárskou krízou.

5.3.1

EHSV žiada, aby sa v procese koordinácie európskeho semestra kládol väčší dôraz na sociálne investície. Toto nové stanovenie priorít sa musí explicitne zohľadniť v ročných prieskumoch rastu a v odporúčaniach pre jednotlivé členské štáty. Pritom sa musí objasniť, že zintenzívnenie sociálnych investícií je v súlade s rozpočtovou konsolidáciou podporujúcou rast.

5.3.2

V záujme dosiahnutia tohto cieľa EHSV podporuje začatú diskusiu v rámci Európskej komisie o uplatňovaní tzv. zlatého pravidla financovania („golden rule“), aby boli budúce investície verejnej správy v kontexte rozpočtových pravidiel hospodárskej a menovej únie vyňaté z výpočtu čistého deficitu štátneho rozpočtu. Tým sa zabráni tomu, že sa investície s dlhodobým čistým ziskom nebudú uskutočňovať. EHSV odporúča, aby sa diskutovalo o tom, či by sa zlaté pravidlo financovania nemohlo uplatňovať aj na sociálne investície podporované z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.

5.3.3

Podpora sociálnych investícií musí byť tiež kľúčovým prvkom pri revízii integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici obdobia jej uplatňovania v roku 2014.

5.3.4

Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby sa so všetkými aktérmi, ktorí majú v právomoci uskutočňovanie sociálnych investícií, viac konzultovalo a aby boli informovaní a zapojení do prijímania rozhodnutí a monitorovania.

5.4.1

Základy na prijímanie rozhodnutí o budúcom smerovaní politiky musia byť kvalitnejšie a komplexnejšie. Vo všeobecnosti sa treba usilovať o taký prístup k sociálnym investíciám, ktorý je časovo dynamickejší, orientovaný na životný cyklus a má preventívny charakter a ktorý presnejšie odráža skôr skutočné náklady než len statické analýzy nákladov a prínosov (32).

5.4.2

Vzhľadom na zložité súvislosti medzi rôznymi oblasťami politiky sú potrebné lepšie metódy na meranie úspechu a väčšia transparentnosť, napr. vo forme porovnania nákladov a prínosov s poňatím úžitku pre celú spoločnosť alebo opísaním scenárov rôznych politických opatrení v priebehu času so zohľadnením strednodobých a dlhodobých perspektív.

5.4.3

Možným prvým krokom by mohol byť ďalší metodický rozvoj existujúcich štandardizovaných dlhodobých projektov v jednotlivých oblastiach výdavkov súvisiacich aj s demografiou (napr. vzdelávanie, opatrovateľské služby, zdravotníctvo, dôchodky). Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015 by bola vhodnou príležitosťou na predstavenie „výnosov“ sociálnych investícií, ktoré sú potrebné a rozpočtované na základe vnútroštátnych podmienok. Doteraz sa to zanedbávalo, čo stále viedlo ku skreslenému a nadhodnotenému zobrazovaniu nákladov.

5.4.4

Ďalšou otvorenou otázkou je, aký význam by sa mal pripísať sociálnym ukazovateľom v existujúcom inštitucionálnom rámci hospodárskej a menovej únie. Ak majú mať ukazovatele v politickom smerovaní reálny význam, je prinajmenšom potrebné usilovať sa o ich zdokonalenie.

5.4.5

EHSV považuje za zaujímavú aj požiadavku Európskeho parlamentu (33) adresovanú Komisii, aby vypracovala porovnávací prehľad bežných ukazovateľov pre sociálne investície, ktorý by zahŕňal mechanizmus varovania pre monitorovanie pokroku v členských štátoch, a tiež výzvu určenú Komisii, aby preskúmala podpísanie „Paktu o sociálnych investíciách“, ktorým sa stanovujú investičné ciele a vytvára kontrolný mechanizmus.

5.5.1

EHSV považuje plán vykonávania balíka o sociálnych investíciách, ktorý predložila Komisia, za príliš defenzívny, a preto ju vyzýva, aby vypracovala konkrétnejší a dlhodobejší plán (aspoň do roku 2020).