12.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zamestnateľnosť mladých ľudí – zosúladenie odbornej prípravy s požiadavkami priemyslu v kontexte úsporných opatrení“

2014/C 311/02

Spravodajca: Dumitru Fornea

Pomocný spravodajca: Tommaso Grimaldi

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 11. júla 2013 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Zamestnateľnosť mladých ľudí – zosúladenie odbornej prípravy s požiadavkami priemyslu v kontexte úsporných opatrení“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v tejto veci prijala svoje stanovisko 8. apríla 2014.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 498. plenárnom zasadnutí 29. a 30. apríla 2014 (schôdza z 30. apríla 2014) prijal 156 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a nikto sa hlasovania nezdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Závažná kríza v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje, aby vlády, zamestnávatelia, pracovníci a občianska spoločnosť pracovali intenzívnejšie a spoločne podporovali, vytvárali a zachovávali dôstojné (1) a udržateľné pracovné miesta. Táto otázka sa stala politickou aj hospodárskou výzvou. EHSV už zdôraznil, že na vytvorenie lepších a stabilnejších pracovných miest pre mladých ľudí je potrebné vypracovať skutočnú stratégiu pre rast na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. EHSV sa domnieva, že vlády by sa v prvom rade mali presvedčivo usilovať o nápravu s cieľom predísť zhoršeniu situácie.

1.2

Tak, ako to odsúhlasila Európska rada vo svojich záveroch z júna 2013, sa EHSV domnieva, že členské štáty by mali vyvinúť všemožné úsilie a zabezpečiť, aby iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí boli urýchlene plne funkčné. Prideľovanie prostriedkov z vnútroštátnych a európskych fondov na vzdelávanie a odbornú prípravu, zamestnanosť mladých ľudí a riešenie dlhodobej nezamestnanosti sa musí v podstatnej miere zvýšiť.

1.3

EHSV dôrazne odporúča, aby sa konkrétne akčné plány, ktoré už členské štáty prijali s cieľom riešiť otázku nezamestnanosti a zamestnateľnosti mladých ľudí, predkladali na pravidelné hodnotenie so zapojením občianskej spoločnosti. EHSV sa domnieva, že v týchto plánoch a programoch by sa mali prijať konkrétne opatrenia, ktoré by mladým absolventom umožnili získať zručnosti využiteľné na pracovisku, o .i. vrátane skúseností s riadením a tímovou prácou, riešenia problémov a tvorivých schopností, ktoré zlepšia ich všestranné uplatnenie a možnosti na trhu práce.

1.4

EHSV odporúča, aby členské štáty a všetky zainteresované orgány uvažovali o zamestnateľnosti ako o pokračujúcom procese, ktorý má vplyv na celý pracovný život. Členské štáty by mali predvídať a vytvárať nástroje a podmienky, ktoré by ľuďom pomáhali aktualizovať, zlepšovať a posudzovať ich mieru zamestnateľnosti. Zvýšenie uznávania a transparentnosti zručností a kvalifikácií zohráva dôležitú úlohu pri zosúlaďovaní zamestnateľnosti mladých ľudí hľadajúcich prácu s potrebami trhu, ako aj ich mobilitou. EHSV podporuje opatrenia EÚ na zvýšenie uznávania a transparentnosti zručností, kompetencií a kvalifikácií a súvisiacich nástrojov, ako je EQF, ESCO, Europass, systém zabezpečenia kvality a systém kreditov.

1.5

EHSV dôrazne vyhlasuje, že zodpovednosť za zamestnateľnosť nie je len individuálna záležitosť, ale mali by ju mať na zreteli a podieľať sa na nej všetky zainteresované strany: vlády, sociálni partneri, univerzity, školy, miestne orgány, jednotliví pracovníci a ďalší aktéri. Dôrazne sa odporúča lepšie partnerstvo medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami a v tejto súvislosti by sa mali podporovať vysokokvalitné školiace programy v rámci podniku, a to v súlade so zásadami a metódami Európskeho združenia učňovskej prípravy a navrhovaným rámcom kvality pre stáže.

1.6

Členské štáty by mali poskytnúť stimuly univerzitám a výskumným a vývojovým strediskám, ktoré ponúkajú magisterské programy v súlade s potrebami globalizovaného trhu. Mohlo by to byť užitočné z hľadiska podpory vyššej miery profesionálnej pripravenosti.

1.7

EHSV je znepokojený aktuálnymi trendmi znižovania rozpočtu na vzdelávanie v niektorých členských štátoch a odporúča, aby členské štáty EÚ vyčlenili dostatočné zdroje s cieľom zabezpečiť, že pracovníci v oblasti vzdelávania poskytnú každému kvalitné vzdelanie. Povolanie učiteľa nie je v Európe považované za atraktívne a učiteľov je nedostatok, čo predstavuje problém, ktorý sa v blízkej budúcnosti môže ďalej prehlbovať (2). Vhodné pracovné podmienky, mzdy a dôchodky sú nevyhnutné, ak sa má vzdelávanie stať atraktívnou kariérnou možnosťou.

1.8

EHSV víta rozhodnutie Európskej komisie ustanoviť program Erasmus +, ktorým by sa podporovala tiež cezhraničná odborná príprava, a dúfa, že bude bezodkladne plne funkčný, ako bolo dohodnuté. Osobitne vítaná je dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou o uznávaní odborných kvalifikácií.

1.9

EHSV víta rámec opatrení v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí, na ktorom sa sociálni partneri dohodli v júni 2013. V čase hospodárskej a sociálnej krízy musí Európa v plnej miere využívať potenciál svojich obyvateľov akéhokoľvek sociálno-ekonomického pôvodu a zabezpečiť pritom nákladovú efektívnosť.

1.10

EHSV opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že iniciatívy EÚ vytvorené s cieľom riešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí by mali viesť ku konkrétnym opatreniam, ktoré napomôžu účinnú priemyselnú politiku zameranú na podporenie európskeho priemyslu a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti sociálne prijateľným a udržateľným spôsobom.

1.11

EHSV odporúča, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť negatívnym účinkom systematického využívania pracovných zmlúv na dobu určitú pre mladých ľudí, ktorý má tiež významný vplyv na siete sociálneho zabezpečenia (menej príspevkov) a súdržnosť spoločností členských štátov.

1.12

EHSV sa domnieva, že investovanie do zlepšovania zamestnateľnosti mladých ľudí má kľúčový význam pre budúcnosť európskych hospodárstiev a spoločnosti. Prijaté iniciatívy by mali byť ľahko dostupné všetkým mladým ľuďom bez akejkoľvek diskriminácie alebo rodových predsudkov a mali by ich dopĺňať konkrétne opatrenia podporujúce začlenenie. Do formovania, implementovania a hodnotenia výsledkov týchto iniciatív by mali byť zapojené príslušné zainteresované strany (vrátane sociálnych partnerov a mládežníckych organizácií) na miestnej, regionálnej aj celoštátnej úrovni.

1.13

Mali by sa ďalej rozvíjať konkrétne opatrenia na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré by celoživotné učenie sprístupnili všetkým. Do pravidelného hodnotenia výsledkov by mali byť zapojení sociálni partneri a občianska spoločnosť.

1.14

V modeloch praktickej výučby, ako sú duálne systémy vzdelávania, sa významná časť odbornej prípravy realizuje v podnikoch. Mladí pracovníci by mali mať možnosť striedavo sa učiť v škole a odborne sa vzdelávať v podniku. EHSV je presvedčený o úspechu duálnych systémov vzdelávania, ktoré už boli zavedené v niektorých členských štátoch. Kľúčom k úspechu systémov učňovskej prípravy je spoločná zodpovednosť verejného a podnikového sektora za investície do budúcnosti.

1.15

Výbor odporúča podniknúť kroky na zabezpečenie kvality a relevantnosti navrhovaných opatrení a vytvoriť primeraný rámec, pričom by sa jednoznačne vyjadrila zodpovednosť, práva a povinnosti jednotlivých zainteresovaných strán a tieto by boli vynútiteľné v praxi. Sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odborovými organizáciami by sa mal ďalej rozvíjať a využívať ako významný nástroj na zisťovanie budúcich perspektív trhu práce, podporu tvorby pracovných miest, výmenu postupov v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu práce a ako povzbudenie pre mladé ženy a mužov, aby zlepšovali nadobudnuté zručnosti a schopnosti tak, aby lepšie zodpovedali meniacim sa potrebám priemyslu.

1.16

Súčasná hospodárska a sociálna kríza prináša obmedzenia, pokiaľ ide o rozpočtové rozhodnutia členských štátov, a to predovšetkým tie, na ktoré sa vzťahujú programy fiškálnych úprav. Situáciu ešte zhoršuje zníženie vlastného rozpočtu EÚ. Vzhľadom na to, že vzdelávanie zohráva ústrednú úlohu v rozvoji podmienok zamestnateľnosti, EHSV odporúča členským štátom navýšiť zdroje prideľované na kvalitné vzdelávanie, ktoré by sa nemali považovať za výdavky, ale za dôležité investície potrebné na prekonanie krízy a vybudovanie lepšej budúcnosti pre všetkých. EHSV v súvislosti s týmito okolnosťami podporil európsku iniciatívu občanov „Vzdelávanie je investícia! Nezahŕňajme ho medzi straty!“  (3). Výbor varuje, že škrty, ku ktorým dochádza v rozpočtoch na vzdelávanie a odbornú prípravu, zmenia kľúčové iniciatívy a návrhy len na obyčajné vyhlásenia o dobrých úmysloch. So zreteľom na význam vzdelávania a odbornej prípravy pri riešení otázky nezamestnanosti mladých ľudí EHSV dôrazne odporúča, aby EK v roku 2015 zorganizovala „Európsky deň vzdelávania a odbornej prípravy“.

1.17

EHSV sa domnieva, že priemyselné odvetvia a podniky by mali investovať do výrobných nástrojov a realizovať mzdové a komunikačné politiky s cieľom zvýšiť príťažlivosť tohto sektora. Dôležitý krok v riešení otázky zamestnateľnosti by mohlo predstavovať zlepšenie dialógu medzi podnikmi a združeniami odbornej prípravy. Vďaka nemu by sa tiež mohol zmenšiť nesúlad medzi dopytom a ponukou.

1.18

Všetky iniciatívy, ktoré boli prijaté na zaistenie zamestnateľnosti mládeže, by sa mali adekvátne financovať prostredníctvom ESF a ostatných štrukturálnych fondov. EHSV odporúča, aby sa pri využívaní štrukturálnych fondov kládol osobitný dôraz na zamestnateľnosť mládeže, vrátane prípadného prerozdeľovania nevyčerpaných prostriedkov.

2.   Úvod

2.1

Európsky priemysel zahŕňa širokú škálu podnikov, vrátane veľkých spoločností, malých a stredných podnikov a mikropodnikov s rôznymi požiadavkami na pracovnú silu. Potrebuje teda pracovníkov s rôznymi zručnosťami a schopnosťami. Tieto rozdiely by sa mali zohľadniť pri formovaní systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odborovými organizáciami by sa mal ďalej rozvíjať a využívať ako významný nástroj na zisťovanie budúcich perspektív trhu práce, podporu tvorby pracovných miest, výmenu postupov v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu práce a ako povzbudenie pre mladé ženy a mužov, aby zlepšovali nadobudnuté zručnosti a schopnosti tak, aby lepšie zodpovedali meniacim sa potrebám priemyslu.

2.2

EÚ aj členské štáty potrebujú priemyselnú politiku, ktorá uľahčuje rast a vytváranie nových, vysoko kvalitných pracovných miest (4). Európska komisia zastáva názor, že je potrebné, aby existovalo partnerstvo medzi EÚ, členskými štátmi a priemyslom s cieľom zabezpečiť rámec účinnej spolupráce a podnietiť investície do technológií a ľudských zdrojov, ktoré môžu európskemu priemyselnému sektoru priniesť konkurenčnú výhodu nad inými globálnymi konkurentmi. Európska komisia v záujme vyriešenia tohto problému a všeobecnej otázky zamestnateľnosti v priemysle uisťuje (5), že jedným z pilierov novej priemyselnej politiky budú investície do ľudského kapitálu a zručností.

2.3

Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, výrazne narušila ekonomiku mnohých európskych štátov. Následné oživenie sa však zatiaľ prejavuje len veľmi pomaly. Existuje jeden problém, ktorý by mohol sťažiť toto oživenie a ktorého následky pre budúcnosť by mohli mať ešte negatívnejší účinok, a tým je kríza nezamestnanosti mladých ľudí. Riešenie tohto problému si vyžaduje, aby vlády, zamestnávatelia, pracovníci a občianska spoločnosť prostredníctvom vzájomnej spolupráce podporovali, vytvárali a udržovali dôstojné a produktívne pracovné miesta.

2.4

Zdá sa, že európski vedúci predstavitelia túto krízu neberú na ľahkú váhu, ale ako výbor zdôraznil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (6), nové iniciatívy nemôžu pomôcť vyriešiť problém, pokiaľ sa neodstránia jeho korene. Táto otázka sa stala politickou aj hospodárskou výzvou. Nie je vhodné zovšeobecňovať, keďže situácia rozhodne nie je v každej krajine a na miestnej úrovni rovnaká, ale dokončiť alebo financovať štúdium, nájsť si nielen krátkodobé pracovné miesto či stáž, ale skutočné zamestnanie, naštartovať vlastný projekt alebo založiť podnik, viesť nezávislý život alebo založiť si rodinu je pre mnohých mladých Európanov súčasťou rovnakého každodenného zápasu. Aj keď nezamestnanosť nie je v Európe novým javom, narastajúca nezamestnanosť mladých ľudí je jedným z najviditeľnejších dopadov súčasnej hospodárskej krízy, či už ide o rušenie pracovných miest, alebo nevytváranie nových pracovných miest (7).

2.5

Veľa pozitívnych iniciatív EÚ (ako napr. záruka pre mladých ľudí) ponúkne odbornú prípravu na pracovisku a učňovskú prípravu. Nezaručujú však vždy prístup k pracovnému miestu. A práve to je zásadným chýbajúcim článkom: pracovné príležitosti za normálnych okolností vznikajú ako dôsledok hospodárskeho rastu. EHSV už zdôraznil, že na vytvorenie lepších a stabilnejších pracovných miest pre mladých ľudí je potrebné vypracovať skutočnú stratégiu pre rast na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. EHSV sa domnieva, že vlády by sa v prvom rade mali presvedčivo usilovať o nápravu s cieľom predísť prehĺbeniu krízy. Ako Európska komisia zdôraznila, „mladí ľudia majú v rukách kľúč k budúcej dynamike a prosperite Európy“  (8).

2.6

Pojem „zamestnateľnosti“ nemá jednotnú, všeobecne uznávanú definíciu, ale je dynamickým pojmom a všeobecný trend smeruje k tomu, aby sa rozšíril o kontextové faktory. Napriek svojej dôležitosti v diskusiách o trhu práce sa dá zamestnateľnosť len ťažko merať a k jej vymedzeniu existuje viacero prístupov. Na zamestnateľnosť ako takú majú vplyv faktory tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu, ktoré sú často mimo kontroly jednotlivca. V čase hospodárskej a sociálnej krízy musí Európa v plnej miere využívať tvorivý potenciál svojich obyvateľov akéhokoľvek sociálno-ekonomického pôvodu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú silné a veľmi aktívne organizácie občianskej spoločnosti.

2.7

Zamestnateľnosť je vo veľkej miere určená kvalitou a aktuálnou orientáciou vzdelávania a odbornej prípravy, ktorú poskytujú vnútroštátne a miestne orgány. EHSV berie na vedomie činnosť miestnych orgánov usilujúcich o vyvážený prístup, ktorý by umožnil dosiahnuť zlepšenie v tejto veci, domnieva sa však, že súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy nie vždy dôsledne odzrkadľujú rozhodnutia prijaté na európskej úrovni. Napriek výzve Komisie v rámci otvorenej metódy koordinácie adresovanej miestnym orgánom, aby sa podelili o svoje inštitucionálne reakcie na problémy mobility a odbornej prípravy mladých ľudí, zlepšili kvalitu odbornej prípravy, udeľovania osvedčení a aktualizáciu, vhodne reagovali na potreby trhu práce, dodržovali časový plán pre plnenie úloh súvisiacich so spoločnými cieľmi a s referenčnými hodnotami a výsledkami, analyzovali a začleňovali výsledky štúdií a výskumu, naďalej pretrváva príliš veľa inštitucionálnych prekážok a chýba skutočná angažovanosť vo vzťahu k realizácii skutočného spoločného európskeho priestoru vzdelávania a odbornej prípravy.

2.8

Zamestnávatelia poznajú zručnosti a schopnosti súčasných zamestnancov, no musia mať lepšiu predstavu aj o zručnostiach a schopnostiach budúcich zamestnancov na rýchlo sa meniacom pracovisku, predovšetkým vzhľadom na rozvoj technológií, vďaka ktorým je nanajvýš dôležité, aby zamestnanci neustále nadobúdali a aktualizovali svoje zručnosti. Podniky majú rozličné charakteristiky a rôzne potreby, a preto má zásadný význam to, aby vzdelávanie a odborná príprava boli prispôsobiteľné a flexibilné, pokiaľ ide o vyučované zručnosti. Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku SOC/476, je potrebná užšia a významnejšia spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach a priemyslom.

2.9

Keďže vzdelávanie a odborná príprava nie sú jedinými prvkami tvoriacimi zamestnateľnosť jednotlivca, zameranie sa len na samotné vzdelávanie predstavuje príliš reštriktívny prístup. Kvalitné systémy stáží, učenie sa prácou (v škole alebo podnikoch) či učňovské vzdelávanie a cielené programy zamestnanosti sa musia považovať za kľúčové spôsoby, ako dostať mladé ženy a mladých mužov na trh práce, no nemožno v nich vidieť konečné riešenie problému zamestnateľnosti. Je dôležité si uvedomiť, že trhy práce i hospodárske inštitúcie sú zasadené do určitej spoločnosti a kultúry a že prax na trhu práce formujú tiež neformálne normy a zvyky.

2.10

EHSV sa domnieva, že otázky týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré boli prerokované a schválené na európskej úrovni, sa nemôžu zredukovať len na výmenu osvedčených postupov. V tejto súvislosti dúfa, že systémy odbornej prípravy budú schopné reagovať na potreby v oblasti zamestnanosti a produkovať nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa dokážu vyrovnať s neustálymi zmenami v organizácii práce a v modernej spoločnosti. Preto so zreteľom na lehoty stanovené v strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) a na vyhlásenie z Brugg, EHSV žiada, aby sa vykonalo hodnotenie a podrobná analýza plnenia záväzkov v praxi a v oblasti dosiahnutých cieľov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) v početných stanoviskách poukázala na veľké množstvo hospodárskych, priemyselných a sociálnych otázok vrátane zamestnateľnosti a rekvalifikácie, predovšetkým v súčasnej kríze (9). V súvislosti s navrhovanou zárukou pre zamestnanosť mladých, ktorú Európska komisia schválila v júni 2013, európski sociálni partneri (10) predstavili rámec spoločných opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí, v ktorom sa pozornosť sústredí na vedomosti, prechod zo školy do práce, zamestnanosť a rozvoj podnikania.

3.2

Mladí ľudia predstavujú súčasnosť i budúcnosť Európy a sú bohatým zdrojom dynamizmu v našich spoločnostiach. Sociálne a hospodárske začlenenie mladých ľudí však predpokladá a vyžaduje rad úspešných zmien. V situácii, keď sa prechod do života dospelých stáva zložitejším, sú kvalitné vzdelanie pre všetkých a inkluzívne trhy práce kľúčovými prostriedkami takýchto úspešných zmien. V záujme podpory dynamických, otvorených a mobilných trhov práce pre mladých ľudí je potrebný holistický prístup s opatreniami a primeranými zdrojmi zameranými na vytváranie lepších pracovných miest a ich väčšieho počtu, vysokokvalitnými výstupmi vzdelávania a lepším zosúladením ponuky zručností a dopytu po nich, a to aj šírením vzdelávania založeného na praxi v celej Európe.

3.3

Organizácie občianskej spoločnosti v mnohých členských štátoch (najmä tých, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza) rôznymi spôsobmi poukázali na dôležitosť spojenia individuálneho prístupu k potrebám pracovného trhu s kolektívnym prístupom (kontext, prostredie, organizácia práce a pracovné podmienky), ktorý by zohľadňoval očakávania a ambície mladých ľudí. Aby boli takéto opatrenia plne účinné, mali by sa stimulovať prostredníctvom európskych finančných prostriedkov a opatrení podporujúcich rast a nebyť limitované 6 – 8 miliardami EUR v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Zásady a pracovné metódy Európskeho združenia učňovskej prípravy, ako aj rámec kvality pre stáže umocňujú presvedčenie EHSV, že učňovské vzdelávanie, odborná prax v podnikoch a stáže sú pre mladých ľudí dôležitým nástrojom na získavanie zručností a pracovných skúseností a mali by sa stať súčasťou stratégií podnikov. Výbor odporúča členským štátom a podnikom zabezpečiť kvalitu a relevantnosť navrhovaných opatrení a vytvoriť primeraný rámec, pričom by sa jednoznačne vyjadrila zodpovednosť, práva a povinnosti jednotlivých zainteresovaných strán a tieto by boli vynútiteľné v praxi.

4.2

Vzhľadom na to, že získanie uznávaného univerzitného vzdelania na rôznych úrovniach je dôležité, ale samo osebe už nepostačuje, sa výbor domnieva, že pri realizácii plánov a programov záruky pre mladých ľudí by sa mali prijať konkrétne opatrenia, ktoré by mladým absolventom umožnili získať zručnosti potrebné na pracovisku, okrem iného vrátane skúseností s riadením a tímovou prácou, riešenia problémov a tvorivých schopností, ktoré zlepšia ich možnosti na trhu práce.

4.3

V modeloch praktickej výučby, ako sú duálne systémy vzdelávania, sa významná časť odbornej prípravy realizuje v podnikoch. Mladí pracovníci by mali mať možnosť striedavo sa učiť v škole a odborne sa vzdelávať v podniku. EHSV je presvedčený o úspechu duálnych systémov vzdelávania, ktoré už boli zavedené v niektorých členských štátoch. Kľúčom k úspechu systémov učňovskej prípravy je spoločná zodpovednosť verejného a podnikového sektora za investície do budúcnosti.

4.4

Podpora vzdelávania má zmysel za predpokladu, že to nezávisí výlučne od úsilia, ktoré každý človek môže a musí vyvinúť. V opačnom prípade zostanú ľudia, ktorí už patria k najviac znevýhodneným alebo marginalizovaným skupinám, aj naďalej vylúčení. Mali by sa ďalej rozvíjať konkrétne opatrenia na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré by celoživotné učenie sprístupnili všetkým. Do pravidelného hodnotenia výsledkov by mali byť zapojení sociálni partneri a občianska spoločnosť.

4.5

Pri revízií vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy je dôležité zabezpečiť, aby kariéra vo vzdelávaní zostala príťažlivým a konkurencieschopným povolaním. Revitalizácia učiteľskej profesie je tiež v súlade s rastúcimi potrebami trhu práce. Učitelia musia byť vysoko motivovaní a dobre pripravení, aby boli schopní zvládnuť rad rozmanitých požiadaviek od spoločnosti, priemyslu a študentov.

4.6

Poradenstvo v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a kariéry by malo podporovať mladé ženy a mužov v ich úsilí získať lepšie vzdelanie, kvalifikáciu a zručnosti. Materiály na osobné poradenstvo by mali obsahovať jasné informácie o kariérnych možnostiach a ponúkaných pracovných miestach na trhu práce (11). EHSV privítal rozhodnutie Európskej komisie ustanoviť program Erasmus +, ktorým by sa podporovala tiež cezhraničná odborná príprava, a dúfa, že sa stane plne funkčným v roku 2014, ako bolo dohodnuté. Osobitne vítaná je dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá sa nedávno dosiahla.

4.7

Členské štáty by mali poskytnúť stimuly univerzitám a výskumným a vývojovým strediskám, ktoré ponúkajú magisterské programy v súlade s potrebami globalizovaného trhu. Toto by mohlo pomôcť podporiť vysokú úroveň profesionálnej pripravenosti.

4.8

Zavedenie povinnej odbornej prípravy by sa mohlo považovať za istý druh „poistenia kariéry“. Učňovská príprava a stáže však nesmú predstavovať spôsob, ako rozširovať lacnú či neplatenú pracovnú silu. Mali by sa nájsť osvedčené postupy v priemysle a zneužívanie by sa nemalo tolerovať. Každé obdobie učenia sa alebo odbornej prípravy musí viesť k získaniu diplomu či certifikátu, v ktorom sa uznajú nadobudnuté kvalifikácie.

4.9

Vzhľadom na existujúce rozdiely medzi mladými mužmi a ženami vstupujúcimi na trh práce EHSV zdôrazňuje, že je dôležité pristupovať k nezamestnanosti mladých z náležitého rodového hľadiska a v prípade potreby aj prijať konkrétne opatrenia. V odporúčaní Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí sa preto uvádza, že systém záruk pre mladých by mal zohľadňovať pohlavie a rozmanitosť mladých ľudí, ktorým je určený (12).

4.10

V záujme zvýšenia zamestnateľnosti sa musia vyvinúť všetky snahy o to, aby sa odzrkadlili skutočné podmienky v praxi. Čím viac to politické opatrenia spĺňajú, tým je väčšia šanca, že sa vďaka nim zvýši zamestnateľnosť. Každé opatrenie navrhnuté na podporu hospodárskeho rozvoja musí byť prepojené s reálnymi podmienkami, pretože je to jediná cesta k udržateľnej excelentnosti. Vytváranie miestnych partnerstiev bude užitočné na zlepšenie dialógu a zvýšenie činnosti v rámci boja proti nezamestnanosti mladých. Miestne inštitúcie, vysoké školy, mládežnícke organizácie, verejné orgány a inštitúcie odborného vzdelávania, odbory a zamestnávatelia pôsobiaci na tom istom území by mali nájsť spôsob, ako spolupracovať s cieľom identifikovať možné spoločné stratégie. V záujme zlepšenia možnosti mladých ľudí zamestnať sa budú viac uznávané a zohľadňované miestne charakteristiky a potreby.

4.11

Členské štáty by mali do svojich školských osnov zaradiť podnikateľské kurzy a podporovať podnikanie v rámci modelov praktickej výučby, a to v súlade s novým Akčným plánom pre podnikanie 2020, ktorý spustila Európska komisia. Podnikanie by sa malo považovať za široký pojem, ktorý obsahuje viac než len založenie vlastného podniku. Ľudia sa musia učiť a chápať, ako byť podnikateľom vo svojom vlastnom živote už od útleho veku. Vzdelávanie v oblasti podnikania by malo pripravovať ľudí na život tým, že ich naučí, ako preukázať iniciatívu, niesť zodpovednosť a analyzovať situácie. EHSV sa domnieva, že rozvoj zručností a schopností, akou je tvorivosť, podnikavosť, húževnatosť a tímová práca sú dôležité pre všetkých, a nie iba pre budúcich podnikateľov, ktorí chcú založiť podnik. Tieto zručnosti by mali formovať celú generáciu, aby pracovala efektívne vo všetkých odvetviach, a stimulovať infraštruktúru, ktorá je potrebná pre úspech európskej ekonomiky.

4.12

Komisia si uvedomuje, že Európa „potrebuje dôkladnú, ďalekosiahlu kultúrnu zmenu (13), aby sa do tried zaviedla účinná metodika nadobúdania podnikateľských skúseností. EHSV zároveň odporúča, aby došlo k zmenám v odbornej príprave učiteľov, pričom členským štátom by sa malo poradiť, aby poskytli dostatočné prostriedky na rozvoj učiteľov v tejto oblasti. Realizácia politiky závisí od spôsobilosti pracovníkov, ktorú treba precvičovať a podporovať.

4.13

Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách EHSV (14) upriamil pozornosť na to, aké dôsledky má zníženie úlohy trvalých zmlúv na zamestnanie mladých žien a mužov, a odporučil zvážiť riziká vyplývajúce z tohto vývoja.. Dočasné zmluvy rozšírené medzi mladými ľuďmi – najmä na začiatku pracovnej kariéry – viedli k vzniku viac segmentovaného trhu práce. EHSV odporúča, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť tomuto aspektu, ktorý má tiež významný vplyv na siete sociálneho zabezpečenia (menej príspevkov) a súdržnosť spoločností členských štátov.

4.14

Súčasná hospodárska a sociálna kríza prináša obmedzenia, pokiaľ ide o rozpočtové rozhodnutia členských štátov, a to predovšetkým tých, na ktoré sa vzťahujú programy fiškálnych úprav. Situáciu ešte zhoršuje zníženie vlastného rozpočtu EÚ. Výbor varuje, že škrty, ku ktorým dochádza v rozpočtoch na vzdelávanie a odbornú prípravu, zmenia kľúčové iniciatívy a návrhy len na obyčajné vyhlásenia o dobrých úmysloch. EHSV v súvislosti s týmito okolnosťami podporil európsku iniciatívu občanov „Vzdelávanie je investícia! Nezahŕňajme ho medzi straty!“

4.15

Všetky iniciatívy, ktoré boli prijaté na zaistenie zamestnateľnosti mladých ľudí, by sa mali urýchlene realizovať v celej Európe a adekvátne financovať prostredníctvom ESF a ostatných štrukturálnych fondov. EHSV sa domnieva, že to predstavuje kľúčovú investíciu do budúcnosti európskych hospodárstiev a spoločnosti. Iniciatívy by mali byť ľahko prístupné všetkým mladým ľuďom bez akejkoľvek diskriminácie. Do implementovania a hodnotenia výsledkov týchto iniciatív by mali byť zapojené príslušné zainteresované strany (vrátane sociálnych partnerov a mládežníckych organizácií) na miestnej, regionálnej aj celoštátnej úrovni. EHSV odporúča, aby sa pri využívaní štrukturálnych fondov kládol osobitný dôraz na zamestnateľnosť mladých, vrátane prípadného prerozdeľovania nevyčerpaných prostriedkov.

V Bruseli 30. apríla 2014

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

HENRI MALOSSE


(1)  Koncepciu dôstojných pracovných miest formulovali zložky Medzinárodnej organizácie práce (ILO) – vlády, zamestnávatelia a pracovníci – a vychádza z chápania práce ako zdroja osobnej dôstojnosti, sociálnej súdržnosti, mieru v spoločnosti, demokracie a hospodárskeho rastu, ktorý rozvíja príležitosti pre kvalitné pracovné miesta a rozvoj podnikania. ILO, www.ilo.org.

(2)  Pozri „Key Data on Teachers & School Leaders in Europe“ (Kľúčové údaje o učiteľoch a vedení škôl v Európe). Správa Eurydice, Európska komisia.

(3)  Z iniciatívy gréckych občanov a s podporou DIKTIO – „Sieť“.

(4)  Podľa návrhu Európskej komisie by priemyselný sektor mal do roku 2020 generovať 16 % HDP EÚ.

(5)  Európska komisia, 10. októbra 2012, „Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva.“

(6)  Ú. v. EÚ C 68/11, 6.3.2012, s. 11 – 14, Ú. v. EÚ C 143/94, 22.5.2012, s. 94 – 101, Ú. v. EÚ C 299/97, 4.10.2012, s. 97 – 102, Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 8 – 15, Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 67 – 72.

(7)  „V časoch hospodárskeho poklesu sú mladí zamestnanci nielen poslední, ktorých prijmú, ale aj prví, ktorí o zamestnanie prídu, pretože pre zamestnávateľov znamená prepustenie starších pracovníkov väčšie náklady. U mladých pracovníkov je väčšia pravdepodobnosť, že neabsolvovali školenia v danom podniku, že majú menej skúseností a často majú len dočasné zmluvy […]“. „A aj keď majú zamestnanie, nemusia mať dobré pracovné miesta. Vo vyspelých častiach sveta majú často zmluvu na krátkodobé zamestnanie, aby bolo ľahšie prepustiť ich, alebo sú ‚podzamestnaní‘ na pracovných miestach, ktoré nezodpovedajú úrovni ich kvalifikácie“. (Svetové ekonomické fórum – Youth Unemployment visualization 2013) http://www.weforum.org/community/global-agenda-councils/youth-unemployment-visualization-2013.

(8)  COM (2013)447 final, jún 2013.

(9)  „Priemyselná politika má silný sociálny rozmer, ktorý ovplyvňuje všetky vrstvy spoločnosti: […] sústavu vzdelávania (vrátane vysokých škôl), spotrebiteľov a občanov. Priemyselná politika sa spája s reštrukturalizáciou i predvídaním. Mala by sprostredkovávať moderné vzdelávanie, odbornú prípravu a informácie, rozvíjať technológiu, inováciu, tvorivosť a podnikanie. Treba tiež predvídavo a primerane reagovať na demografický vývoj.“Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 82.

(10)  ETUC, BUSINESS EUROPE, UEAPME a CEEP, 11. júna 2013.

(11)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 58 – 64.

(12)  „Komisia si uvedomuje, že rodové hľadisko predstavuje jeden z rozmerov, ktoré by politické opatrenia mali brať do úvahy, aby bol boj proti nezamestnanosti mladých účinný.[…] U mladých žien je v porovnaní s mladými mužmi vyššia pravdepodobnosť, že nebudú zamestnané, v procese vzdelávania či odbornej prípravy […]. Mladí muži častejšie zažijú úspešný prechod (t. j. končiaci trvalou zmluvou). Naopak v prípade mladých žien je pravdepodobnejšie, že budú pracovať na čiastočný úväzok či dočasnú zmluvu a že začnú na dvojnásobne nestabilnej pozícii dočasného miesta na čiastočný úväzok. V odporúčaní Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí sa preto uvádza, že systém záruk pre mladých by mal zohľadňovať pohlavie a rozmanitosť mladých ľudí, ktorým je určený.“ László Andor, člen Komisie zodpovedný za zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, máj 2013.

(13)  Oznámenie Európskej komisie o akčnom pláne pre podnikanie 2020.

(14)  Stanovisko EHSV na tému „Iniciatíva Príležitosti pre mladých“Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 97 – 102.