SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o pokroku v uplatňovaní smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách a v uplatňovaní smernice 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou

Úvod

Smernica 2006/32/ES[1] o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (smernica o energetických službách) sa zameriava na zvýšenie hospodárnosti a účinnosti konečného využitia energie stanovením indikatívnych cieľov a vytvorením podnetov a inštitucionálnych, finančných a právnych rámcov potrebných na odstránenie prekážok trhu a nedokonalostí, ktoré bránia účinnému konečnému využitiu energie. Ďalším jej cieľom je vytvoriť podmienky pre rozvoj a podporu trhu s energetickými službami a pre vykonávanie programov na úsporu energie a iných opatrení zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie.

Smernica o energetických službách sa týka distribúcie a maloobchodného predaja energie, opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie s výnimkou činností, ktoré patria do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), a do istej miery činností ozbrojených síl. Zameriava sa na maloobchodný predaj, dodávku a distribúciu nosičov energie v rozsiahlych sieťach, ako sú elektrická energia a zemný plyn, ako aj na iné druhy energie, ako sú diaľkové vykurovanie, vykurovací olej, uhlie a lignit, lesnícke a poľnohospodárske energetické produkty a pohonné hmoty.

Členské štáty boli podľa článku 14 ods. 2 smernice o energetických službách povinné pripraviť druhý akčný plán energetickej účinnosti (EEAP) a oznámiť ho Komisii najneskôr 30. júna 2011[2].

Komisia je podľa článku 14 ods. 5 smernice o energetických službách povinná na základe EEAP posúdiť pokrok, ktorý členské štáty dosiahli v plnení národných indikatívnych cieľov úspor energie.

Táto správa teda obsahuje výsledky posúdenia druhých EEAP Komisiou a ukončuje podávanie správ v tejto súvislosti v súlade s povinnosťou Komisie podľa článku 14 ods. 5 smernice o energetických službách. Predkladá sa neskôr, ako sa plánovalo, pretože nie všetky členské štáty predložili svoje EEAP v termíne stanovenom v smernici o energetických službách.

Vysokoúčinná kogenerácia ponúka značný potenciál úspor energie v EÚ, pretože teplom vyrobeným pri výrobe energie sa neplytvá, ale takisto sa využije. Tento potenciál sa zatiaľ v plnej miere nevyužil. Smernica 2004/8/ES[3] o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (smernica o kogenerácii) sa zameriava na uľahčovanie inštalácie a prevádzky kogeneračných zariadení v záujme úspor energie a boja proti zmene klímy. Smernica o kogenerácii by mala v krátkodobom horizonte umožniť konsolidáciu existujúcich kogeneračných zariadení a podporu nových zariadení. V dlhodobom horizonte by mala umožniť vytvorenie potrebného rámca pre vysokoúčinnú kogeneráciu v záujme zníženia emisií.

Členské štáty boli v súlade s článkom 10 smernice o kogenerácii povinné uverejniť správu o výsledkoch analýzy a posúdení vykonaných v súvislosti so zárukou pôvodu, národným potenciálom pre vysokoúčinnú kogeneráciu a platným legislatívnym a regulačnými rámcom týkajúcim sa kogenerácie.

Komisia je v súlade s článkom 11 smernice o kogenerácii povinná podávať pravidelné správy o pokroku v dosahovaní cieľov smernice o kogenerácii. Táto správa predstavuje splnenie tejto požiadavky. Predkladá sa neskôr, ako sa plánovalo, pretože nie všetky členské štáty predložili svoje správy v termíne stanovenom v smernici o kogenerácii.

Treba poznamenať, že smernicu o energetických službách a smernicu o kogenerácii takmer úplne zruší smernica o energetickej efektívnosti[4], ktorá nadobudne účinnosť 5. júna 2014. Povinnosť stanoviť cieľ podľa článku 4 smernice o energetických službách sa však zruší až 1. januára 2017.

K tejto správe je priložený sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2013) 541 final], ktorý obsahuje podrobnosti o uplatňovaní smernice o energetických službách a smernice o kogenerácii členskými štátmi a hodnotenie pokroku v energetickej účinnosti dodávok energie a konečnej spotreby. Jeho súčasťou je aj podrobná analýza EEAP všetkých členských štátov.

Vykonávanie smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách

V smernici o energetických službách sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili a snažili sa dosiahnuť národný indikatívny cieľ úspor energie na rok 2016 vo výške aspoň 9 % koncovej energie[5]. Väčšina jej ustanovení bola nahradená presnejšími ustanoveniami smernice o energetickej efektívnosti. Požiadavky týkajúce sa cieľa 9 % sa však nezrušia až do roku 2017. Hoci výpočty a metodika sú veľmi odlišné, cieľ smernice o energetických službách by sa mal považovať za krok smerom k dosiahnutiu ambicióznejšieho cieľa EÚ, ktorým je zníženie spotreby energie do roku 2020 o 20 %.

Smernica od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich EEAP poskytovali informácie o hlavných prijatých a plánovaných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti. Celková kvalita druhých EEAP, ktoré členské štáty predložili v rokoch 2011 – 2012 v súlade so smernicou o energetických službách, bola vzhľadom na ich komplexnosť, úroveň opisu vnútroštátnych politických opatrení a zahrnutie kľúčových odvetví vo všeobecnosti omnoho vyššia ako v prípade prvých EEAP, ktoré boli predložené v rokoch 2007 – 2008. To sa prejavilo aj na úsporách energie, ktoré sa podľa očakávania majú dosiahnuť vykonávaním nových opatrení uvedených v druhých EEAP.

Keďže smernica o energetických službách sa zameriava na úspory v konečnom využití energie a energetických službách – čo nezahŕňa väčšinu opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti na strane ponuky ani opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti účastníkov systému obchodovania s emisiami, ako sa uvádza v smernici – mnohé z druhých EEAP obsahujú podrobnosti o vykonávaných alebo plánovaných činnostiach na zvýšenie energetickej účinnosti dodávky energie. V EEAP sa navyše opisuje množstvo opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti mimo oblasti energetických služieb.

Najväčší podiel na potenciáli úspor energie v EÚ predstavujú budovy a zvýšenie energetickej účinnosti v tomto odvetví je prioritným cieľom členských štátov. Takmer všetky členské štáty vo svojich druhých EEAP uviedli opatrenia týkajúce sa nových i existujúcich budov, ako aj obytných budov a budov tretieho sektora[6]. Úspory, ktoré sa dosiahli uplatňovaním právnych predpisov a opatrení v oblasti budov, sú významnou súčasťou celkových vnútroštátnych úspor, pričom niektoré z nich zahŕňajú už skoršie úspory dosiahnuté uplatňovaním právnych predpisov od roku 1995. Tak ako v prvom vykazovanom období, aj v druhých EEAP je odvetvie obytných budov kľúčovým prvkom, pričom 17 členských štátov informovalo o rozsiahlych programoch renovácie budov.

Niektoré členské štáty do svojich výpočtov úspor zahŕňajú vplyv osobitných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa energetickej účinnosti, napríklad vykonávacích nariadení o ekodizajne a označovaní energetickými štítkami.

Pokiaľ ide o financovanie opatrení na úsporu energie, mnoho členských štátov uviedlo, že využíva fondy EÚ, ako aj príjmy z predaja jednotiek prideleného množstva (AAU) v rámci Kjótskeho protokolu[7]. Zároveň sa v celej EÚ stupňuje úsilie o zvýšenie zapojenia súkromného sektora do financovania zvýšenia energetickej účinnosti.

Medzi prvým a druhým vykazovaným obdobím sa zvýšil počet sľubných horizontálnych opatrení. Záväzky v oblasti úspor energie preto v súčasnosti predstavujú kľúčovú súčasť úsilia o podporu zvýšenej miery úspor energie. Päť členských štátov uviedlo, že už zaviedli do praxe vytvorené systémy bielych osvedčení[8]. Dva členské štáty vo svojich EEAP uviedli, že tieto systémy čoskoro zavedú. Spoločnosti poskytujúce energetické služby (Energy Services Companies – ESCO) zostávajú ďalšou kľúčovou oblasťou financovania energetickej účinnosti v EÚ. Množstvo členských štátov preto v tejto súvislosti uviedlo, že vytvorili vzorové zmluvy pre energetické služby, zaviedli príslušné právne predpisy alebo odstránili právne prekážky, ktoré bránili sprístupneniu energetických služieb vo verejnom sektore spoločnostiam poskytujúcim energetické služby. Zároveň sa tak ako v prvom vykazovanom období zistilo, že mnohé nahlásené opatrenia týkajúce sa spoločností poskytujúcich energetické služby obsahujú len málo podrobností o konkrétnych krokoch, ktoré sa majú uskutočniť.

Celkové úspory energie v roku 2010 boli podľa vyhlásení členských štátov približne 59 Mtoe (miliónov ton ropného ekvivalentu). Toto číslo je o približne 35 % vyššie ako súčet prechodných cieľov úspor energie, ktoré si 27 členských štátov stanovilo vo svojich prvých EEAP predložených v roku 2008. Deklarované úrovne prechodných úspor sú v rozsahu od 1,8 % referenčnej spotreby v Litve do takmer 9 % v Nemecku a vo Švédsku, kde sa ku koncu prechodného obdobia podarilo dosiahnuť indikatívny cieľ smernice o energetických službách na rok 2016.

Na rok 2016 sa prognózujú celkové konečné úspory energie približne 132 Mtoe[9], čo je omnoho viac, ako je indikatívny cieľ 9 %, teda približne 89 Mtoe. Najvyššie úrovne úspor prognózujú Španielsko a Nemecko, kým štyri členské štáty uvádzajú úspory v roku 2016 nižšie ako 9 % svojej referenčnej spotreby energie. Pri porovnávaní údajov o úsporách jednotlivých členských štátov však treba brať do úvahy nielen deklarované a prognózované úrovne úspor, ale aj metódy, ktoré sa používajú na ich výpočet. Na kvantifikáciu úspor sa použilo viacero rôznych prístupov. Údaje uvedené v tabuľke 1 preto môžu slúžiť len ako približný ukazovateľ skutočných úspor v EÚ. Prístupy jednotlivých štátov sa podrobnejšie skúmajú v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

Ako vyplýva z uvedeného prehľadu pokroku v energetickej účinnosti v EÚ, medzi prvým a druhým kolom predkladania správ podľa smernice o energetickej účinnosti došlo k rôznym pozitívnym zmenám. Rozšírené využívanie sprievodcu a vzoru, ktoré vypracovala Komisia, prispelo k celkovému zvýšeniu kvality EEAP. Viaceré členské štáty by však mohli ešte viac skvalitniť svoje správy, ak by poskytli viac podrobností o opatreniach a ich konkrétnom vykonávaní a ak by jasnejšie definovali metódu, ktorú používajú na kvantifikáciu úspor energie. V druhom kole predkladania správ sa ukázalo, že v EEAP je stále dosť priestoru na skvalitnenie poskytovania informácií o tom, či a ako členské štáty dosahujú ciele úspor energie.

Tabuľka 1: Ciele konečných úspor energie a deklarované úspory v roku 2010 a prognózy na rok 2016 podľa EEAP

|| Cieľové konečné úspory energie na rok 2010 (primárny ekvivalent kurzívou) || Deklarované konečné úspory energie v roku 2010 (primárny ekvivalent kurzívou) || Prognózy konečných úspor energie na rok 2016 (primárny ekvivalent kurzívou)

Členský štát || Mtoe || % referenčnej spotreby || Mtoe || % referenčnej spotreby || Mtoe || % referenčnej spotreby

Rakúsko || 0,428 || 2,0 % || 1,180 || 5,5 % || 1,874 || 8,8 %

Belgicko || 0,789 || 3,0 % || 1,301 || 4,9 % || 2,985 || 11,4 %

Bulharsko[10] || 0,209 || 3,0 % || 0,305 || 4,4 % || 1,066 || 15,3 %

Cyprus[11] || 0,060 || 3,3 % || 0,066 || 3,6 % || 0,191 || 10,4 %

Česká republika[12] || 0,355 || 1,8 % || 0,532 || 2,7 % || 1,596 || 8,2 %

Dánsko || 0,449 || 3,0 % || 0,664 || 4,4 % || 1,285 || 8,6 %

Estónsko || 0,061 || 2,3 % || 0,079 || 3,0 % || 0,213 || 8,1 %

Fínsko || 0,507 || 3,0 % || 1,040 || 6,1 % || 2,123 || 12,5 %

Francúzsko || 5,000 || 3,8 % || 5,159 || 3,9 % || 18,000 || 13,5 %

Nemecko || 12,181 || 6,1 % || 17,937 || 9,0 % || 33,868 || 17,1 %

Grécko[13] || 0,439 || 2,8 % || 0,794 || 5,1 % || 1,415 || 9,0 %

Maďarsko || 0,152 || 1,0 % || 0,293 || 1,9 % || 1,371 || 9,0 %

Írsko || 0,559 || 4,5 % || 0,523 || 4,2 % || 1,576 || 12,6 %

Taliansko || 3,066 || 2,7 % || 4,102 || 3,6 % || 10,880 || 9,6 %

Lotyšsko || 0,006 || 0,2 % || 0,294 || 8,8 % || 0,299 || 9,0 %

Litva || 0,054 || 1,5 % || 0,067 || 1,8 % || 0,341 || 9,4 %

Luxembursko || 0,045 || 2,7 % || 0,128 || 7,6 % || 0,238 || 14,1 %

Malta || 0,011 || 3,0 % || 0,014 || 3,8 % || 0,033 || 9,0 %

Holandsko || 0,978 || 2,0 % || 2,278 || 4,7 % || 6,416 || 13,1 %

Poľsko || 1,021 || 2,0 % || 3,037 || 5,9 % || 5,779 || 11,3 %

Portugalsko || 0,344 || 1,9 % || 0,662 || 3,6 % || 2,240 || 12,2 %

Rumunsko[14] || 0,940 || 3,0 % || 2,222 || 7,1 % || 2,800 || 9,0 %

Slovensko || 0,224 || 3,0 % || 0,668 || 9,0 % || 0,671 || 9,0 %

Slovinsko || 0,102 || 2,5 % || 0,101 || 2,5 % || 0,591 || 14,5 %

Španielsko[15] || 2,179 || 3,0 % || 4,720 || 6,5 % || 13,126 || 18,1 %

Švédsko || 2,003 || 6,3 % || 2,846 || 9,0 % || 4,626 || 14,6 %

Spojené kráľovstvo || 11,737 || 9,0 % || 8,547 || 6,6 % || 17,816 || 13,7 %

Úroveň celkových dosiahnutých a prognózovaných úspor v druhých EEAP je vyššia ako iné ukazovatele miery zvýšenia energetickej účinnosti. Členské štáty, ktoré využívajú väčšinou ukazovatele zhora nadol, v druhých EEAP deklarujú zvýšenie energetickej účinnosti počas trojročného prechodného obdobia (2007 – 2010) o 6,6 % alebo priemerné ročné zvýšenie o viac než 2,1 % referenčnej spotreby. Tento údaj je v protiklade s priemernou mierou konečného zníženia energetickej náročnosti o približne 1,2 % podľa údajov projektu Odyssee za roky 2000 – 2009[16]. Výrazný nárast miery ročného zvýšenia, ktorý vyplýva z EEAP, nemusí byť len dôsledkom vyššej politickej aktivity, ale aj ďalších štrukturálnych a štatistických faktorov, ako aj nepresností v údajoch a prekrývania sa pri spájaní vplyvov rôznych opatrení v jednotlivých krajinách.

Členské štáty, ktoré na stanovenie deklarovaných úspor používajú väčšinou metódy zdola nahor alebo metódy špecifické pre jednotlivé opatrenia, uvádzajú úspory 5,1 % referenčnej spotreby energie do roku 2010. Toto číslo sa javí vysoké aj vzhľadom na to, že na rozdiel od metód zhora nadol by tieto údaje získané metódami zdola nahor nemali zahŕňať autonómne úspory, hoci, naopak, zahŕňajú niektoré skoršie úspory. . Existuje aj určité riziko dvojitého započítania, pretože úspory niektorých kWh mohli byť dôsledkom viacerých politických opatrení.

Tabuľka 2: Prehľad opatrení na strane ponuky uvedených v druhých EEAP[17]

Členský štát || Opatrenia týkajúce sa strát pri prenose a distribúcii elektrickej energie || Opatrenia na podporu vysokoúčinnej kogenerácie || Opatrenia prioritne zamerané na iné vysokoúčinné zariadenia na výrobu energie vrátane vetra, fotovoltiky || Opatrenia na podporu diaľkového vykurovania alebo na zlepšenie jeho účinnosti || Opatrenia na podporu riadenia záťaže || Opatrenia na podporu alebo rozvoj inteligentných sietí || Opatrenia týkajúce sa účinnosti dodávky ropy a plynu || Dobrovoľné dohody na podporu úspor na strane ponuky || Opatrenia zamerané na podporu väčšej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi

AT || || X || || X || || || || ||

BE || || X[18] || || || || || || ||

BG || X || X || || X || || X || || ||

CY || X || X || X || || || || || ||

CZ || || X || X || X || || || || ||

DK || X || || || X[19] || || || X || X ||

EE || X || X || || X || || || X || || X

FI || || || || || || || || X ||

FR || || || || || || X || || ||

DE || || X[20] || || || || || || || X

GR || X || X || X || X || || || || ||

HU || || || || X || || || || ||

IE || X || || X || || X || X || || X || X

IT || X || X || X || || || X || || ||

LT || X || X || X || X || || X || X || ||

LV || || X || || || || || || ||

LU || || X || || || || || || ||

MT || X || X || || || || X || || ||

NL || || X || || || || || || ||

PL || X || || || X || || X || || ||

PT || || X || || || || || || ||

RO || || || || || || || || ||

SK || || X || || || || || || ||

SI || || X || X || X || || X || || X ||

ES || || X || X || || || || || ||

SE || || || || X || || X || || ||

UK || || || || || || X || || ||

Vykonávanie smernice 2004/8/ES o podpore kogenerácie

Vysokoúčinná kogenerácia (definovaná ako súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese) má značný potenciál z hľadiska úspor energie, ktorý sa ale v EÚ dostatočne nevyužíva. Cieľom smernice o kogenerácii je preto vytvoriť transparentný spoločný rámec na podporu a uľahčenie inštalácie kogeneračných zariadení. V krátkodobom horizonte by smernica mala umožniť konsolidáciu existujúcich kogeneračných zariadení a podporu nových zariadení. V strednodobom až dlhodobom horizonte by smernica mala umožniť vytvorenie potrebného rámca pre vysokoúčinnú kogeneráciu v záujme zníženie emisií CO2 a iných látok a v záujme podpory udržateľného rozvoja.

Členské štáty boli podľa smernice o kogenerácii povinné analyzovať svoje národné potenciály pre vysokoúčinnú kogeneráciu, preskúmať prekážky a administratívne rámce a posúdiť spoľahlivosť systému záruk pôvodu (článok 10 ods. 1 smernice o kogenerácii). Členské štáty museli od 21. februára 2007 každé štyri roky vyhodnotiť pokrok v zvyšovaní podielu vysokoúčinnej kogenerácie na poskytovaní energie. Členské štáty museli do 11. októbra 2011 uverejniť druhé národné správy o pokroku a Komisia musí na základe týchto správ preskúmať uplatňovanie smernice o kogenerácii. Všetky členské štáty splnili svoju povinnosť vykonať analýzu svojho národného potenciálu pre kogeneráciu, ako aj prekážok, ktoré bránia využitiu tohto potenciálu, a preskúmať svoje administratívne rámce vrátane systému záruk pôvodu. Všetky členské štáty takisto predložili prvé a druhé správy o pokroku v súlade so smernicou o kogenerácii, hoci s určitým oneskorením. Komisia s cieľom uľahčiť podávanie správ a získať porovnateľné informácie na účely hodnotenia poskytla členským štátom dobrovoľné vzory a dotazníky, ktoré však nevyužili všetky členské štáty alebo ich nevyplnili úplne. To viedlo k rozdielom v kvalite, úplnosti a metóde. Informácie uvedené vo vnútroštátnych správach o pokroku vo zvyšovaní podielu vysokoúčinnej kogenerácie teda často nie sú porovnateľné a majú rôzne úrovne podrobnosti a komplexnosti. To isté platí aj o vnútroštátnych analýzach potenciálu.

Hoci sa smernica o kogenerácii transponovala do vnútroštátnych právnych predpisov, v niektorých členských štátoch v roku 2010 stále neboli plne funkčné systémy záruk pôvodu či metodiky výpočtu množstva elektrickej energie z vysokoúčinnej kogenerácie, prípadne sa v praxi len málo využívali. Vnútroštátne pravidlá distribučných sietí týkajúce sa pripojenia a prístupu k sieti v prípade vysokoúčinnej kogenerácie sa uplatňovali rôznymi spôsobmi a sú značne odlišné. Hoci sa dosiahol pokrok v oblasti zvyšovania objektívnosti a transparentnosti týchto pravidiel, harmonogramy pripojenia a cenové podmienky sú často stále zložité a zaťažujúce, čo platí najmä pre distribuovanú kogeneráciu.

Členské štáty boli takisto povinné preskúmať prekážky kogenerácie. Členské štáty ako najčastejšie prekážky kogenerácie identifikovali ceny pohonných hmôt, dopyt po vykurovaní a chladení, zložitosť právnych predpisov, nedostatočnú podporu a pravidlá prístupu do elektrických sietí. Ďalšími dôležitými prekážkami boli hospodárske riziko, neistota v súvislosti so systémom obchodovania s emisiami, chýbajúca (tepelná) infraštruktúra a finančné prostriedky, nedostatočná informovanosť a nevyspelosť niektorých technológií.

Väčšina členských štátov vo svojich druhých správach o pokroku poskytla informácie o svojich systémoch podpory kogenerácie, hoci tieto informácie právne predpisy nevyžadovali. Najčastejšími formami podpory v tomto vykazovanom období (do roku 2010) boli výkupné sadzby, cenové prirážky alebo garantované výkupné ceny pre kogeneráciu, ktoré použilo sedemnásť členských štátov. Tieto mechanizmy podpory cien boli v pätnástich členských štátoch spojené s kapitálovými grantmi. Mnohé členské štáty zaviedli aj oslobodenie od energetickej a podnikateľskej dane a zrýchlené odpočítateľné výdavky. Niektoré členské štáty skombinovali viaceré mechanizmy podpory, napríklad osvedčenia spojené so systémami kvót (štyri členské štáty). Rozsah, podmienky a trvanie vnútroštátnych systémov podpory sa výrazne líšili. Systémy podpory sa často týkali konkrétnych segmentov kogenerácie, ktoré boli vymedzené napríklad podľa druhu paliva, ako je biomasa, alebo kapacity, napríklad menej ako 10 MW[21].

Od nadobudnutia účinnosti smernice o kogenerácii v roku 2004 sa dosiahol len obmedzený pokrok vo zvyšovaní podielu vysokoúčinnej kogenerácie. Podiel kogenerácie na hrubej výrobe elektrickej energie v EÚ-27 sa zvýšil z 10,5 % v roku 2004 na 11,2 % v roku 2011. V absolútnych číslach sa výroba elektrickej energie vysokoúčinnou kogeneráciou zvýšila na 38 TWh[22]: z 337 TWh v roku 2004 na 375 TWh v roku 2011.

Na základe vnútroštátnych správ predložených podľa článku 10 smernice o kogenerácii, ktoré sa týkajú situácie do roku 2010 s dôrazom na obdobie od roku 2008, celkový vývoj výroby elektrickej energie vysokoúčinnou kogeneráciou vykazuje veľkú variabilitu medzi členskými štátmi.

V roku 2009 došlo k miernemu poklesu celkovej výroby vysokoúčinnou kogeneráciou, a to najmä v priemysle pravdepodobne v dôsledku hospodárskej krízy. V roku 2010 došlo k opätovnému nárastu. Medzi rokmi 2008 a 2009 sa zvýšila elektrická kapacita, ale výroba elektrickej energie sa znížila, čo svedčí o nedostatočnom využívaní tejto kapacity. Výroba tepla kogeneráciou sa ustálila a nezaznamenal sa žiadny pokles, pričom celkovo dochádza od roku 2004 k stabilnému rastu. Mierny nárast je primárne dôsledkom nárastu diaľkového vykurovania v obytných budovách a v odvetviach obchodu a služieb.

Podiel kogenerácie na výrobe tepla je v rozsahu od vyše 30 % vo Švédsku (40 %), v Bulharsku (33 %), v Českej republike (33 %) a v Estónsku (31 %) do menej než 1 % v Grécku, na Malte a na Cypre. V tomto období sa stabilne zvyšovalo využívanie zemného plynu ako paliva na kogeneráciu z 39 % na 48 %, kým využívanie uhlia a lignitu kleslo z 35 % na 21 %. Využívanie biomasy a bioplynu sa celkovo zvýšilo z 9 % v roku 2005 na 15 % v roku 2010. Najčastejšou technológiou je stále kondenzačná odberová parná turbína, jej podiel však stabilne klesá zo 40 % v roku 2005 na 36 % v roku 2010. Podiel plynových turbín s kombinovaným cyklom, naopak, stúpa (z 23 % v roku 2005 na 29 % v roku 2010). Celkovo možno konštatovať, že hoci sa podiel vysokoúčinnej kogenerácie na trhu s elektrickou energiou zvyšuje, pokrok je stále obmedzený s len 12 % podielom na výrobe elektrickej energie namiesto hospodárskeho potenciálu 21 %, ktorý členské štáty identifikovali vo svojich analýzach národného potenciálu[23].

Záver

Vykonávanie smernice o energetických službách viedlo v praxi predovšetkým k prijatiu opatrení zameraných na konečné využitie energie, napríklad programov na modernizáciu a renováciu budov. Členské štáty vo svojich EEAP uvádzajú vysoké úrovne konečných úspor energie dosiahnutých do roku 2010 a zdá sa, že väčšina členských štátov bez problémov prekročí indikatívny cieľ 9 % na rok 2016. To je povzbudzujúce a je to dôkazom, že pokiaľ ide o úspory energie, odhodlanie členských štátov sa vypláca. V tomto pokroku by sa malo pokračovať vzhľadom na dosiahnutie ambiciózneho cieľa úspor energie 20 % v EÚ do roku 2020 a konkrétnu transpozíciu a konkrétne vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti, ktorá je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

Čo sa týka smernice o kogenerácii, celkový vývoj výroby elektrickej energie vysokoúčinnou kogeneráciou vykazuje mierny nárast primárne v dôsledku nárastu diaľkového vykurovania v obytných budovách a v odvetviach obchodu a služieb. Od roku 2004 stabilne stúpa výroba tepla kogeneráciou.

V tejto chvíli sa nepovažuje za vhodné predkladať návrhy na ďalšie opatrenia alebo zmeny smernice o energetických službách ani smernice o kogenerácii. Obe smernice sa totiž zrušia a nahradí ich smernica o energetickej efektívnosti, ktorá prevzala ich ustanovenia a posilnila povinnosti členských štátov.

[1]               Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

[2]               Hoci Chorvátsko predložilo EEAP v apríli 2013, podľa smernice o energetických službách tak nebolo povinné urobiť, pretože táto povinnosť vznikla pred pristúpením Chorvátska k EÚ.

[3]               Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

[4]               Smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

[5]               V prílohe I k smernici sa uvádza, že členské štáty by mali vypočítať svoje ciele s použitím priemernej ročnej konečnej vnútrozemskej spotreby energie za posledných päť rokov, ktoré predchádzali vykonávaniu tejto smernice.

[6]               Pozri časť 3.2 sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2013) 541 final o správe o pokroku v oblasti energetickej účinnosti v Európskej únii.

[7]               Pozri časť 4 sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2013) 541 final.

[8]               Ide o osvedčenia vydávané nezávislými orgánmi osvedčovania, ktorými sa potvrdzujú vyhlásenia aktérov na trhu o úsporách energie dosiahnutých v dôsledku opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti (článok 3 písm. s) smernice o energetických službách).

[9]               Pozri časť 4.9 a tabuľku 10 sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2013) 541 final.

[10]             Údaje na rok 2016 o Bulharsku predstavujú celkové úspory vypočítané metódou zdola nahor uvedené v EEAP.

[11]             Údaje o Cypre, Írsku a Holandsku sú uvedené ako primárne energetické ekvivalenty. Keďže v smernici o energetických službách sa osobitne nedefinujú „primárne“ alebo „konečné“ úspory energie, členské štáty predložili údaje na základe vlastných definícií.

[12]             Česká republika jednoznačne neuvádza dosiahnuté prechodné úspory. Uvedený údaj za rok 2010 je jednou tretinou z prognózy na rok 2016.

[13]             Grécko upravilo veľmi vysoký údaj o predbežných úsporách získaný metódami zhora nadol, aby dostalo realistickejší rozsah pravdepodobných dosiahnutých úspor, ktorý zohľadňuje vplyv recesie. Uvedený údaj za rok 2010 predstavuje spodnú hranicu rozsahu. Neexistuje žiadna jednoznačná prognóza úspor energie na rok 2016. Uvedená hodnota predpokladá dosiahnutie indikatívneho cieľa 9 %.

[14]             Rumunsko neuviedlo žiadne prognózy úspor na rok 2016. Uvedený údaj na rok 2016 predstavuje indikatívny cieľ 9 % podľa smernice o energetických službách.

[15]             Na základe EEAP je výpočet cieľa 9 % podľa smernice o energetických službách pre Španielsko nejasný.

[16]             Projekt financovaný EÚ, ktorý sa týka ukazovateľov energetickej účinnosti (http://www.odyssee-indicators.org/) s použitím metódy zhora nadol. Tieto metódy sú podobné metódam, ktoré mnohé členské štáty použili v druhých EEAP.

[17]             Tabuľka má len opisný charakter a ukazuje, že členské štáty prijali v rámci druhých EEAP rôzne typy opatrení. Počet krížikov nesúvisí s komplexnosťou či kvalitou opatrení uvedených v druhých EEAP.

[18]             Samostatné opatrenia pre regióny Valónsko, Flámsko a Brusel.

[19]             Opatrenie alebo stratégia boli uvedené, ale bez akýchkoľvek podrobností.

[20]             Opatrenia podľa smernice o kogenerácii opísané v EEAP sa primárne týkajú konečného využitia energie alebo mikrokogeneračných zariadení.

[21]             Megawatty.

[22]             Terawatthodiny.

[23]             Príloha X k posúdeniu vplyvu smernice o energetickej účinnosti [SEK(2011) 779 v konečnom znení].