SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Záverečné hodnotenie spoločného programu Pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní

1.           Úvod

Európska únia uznáva, že informačné a komunikačné technológie (IKT) sú kľúčové pri riešení problémov a príležitostí súvisiacich so starnúcou populáciou. Európska komisia sa konkrétne zaoberala touto problematikou vo svojom oznámení Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti (2007)[1] a poskytla významnú finančnú podporu na výskum, vývoj a inovácie v tejto oblasti. Komisia vo svojom oznámení Digitálna agenda pre Európu (2010)[2] podporila záväzok Únie využívať IKT v rámci podpory aktívneho a zdravého starnutia. Účasť Únie na spoločnom programe Aktívny a asistovaný život (spoločný program AAL) je základný kameň tohto záväzku.

Spoločný program AAL vytvorilo 20 členských štátov EÚ a tri pridružené krajiny[3] v roku 2008. Únia rozhodla, že podporu zúčastnených štátov skoordinuje s financovaním zo 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (7. RP) na základe článku 185 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)[4].

Spoločný program AAL sa zameriava na aplikovaný výskum a inovácie produktov a služieb IKT pre starnúcu populáciu, s dvoj- až trojročným obdobím uvedenia na trh. Hlavnými gestormi programu sú zúčastnené štáty, ktoré ho vykonávajú prostredníctvom medzinárodného neziskového združenia AAL. Združenie AAL riadi valné zhromaždenie a jeho činnosť podporuje útvar pre centrálne riadenie. Komisia má na valnom zhromaždení štatút pozorovateľa a právo veta týkajúce sa ročného programu prác a je aj zmluvnou stranou dohôd so združením AAL, pokiaľ ide o finančný príspevok EÚ.

V rozhodnutí z roku 2008 o finančnom príspevku Spoločenstva na spoločný program AAL sa stanovilo vykonanie záverečného hodnotenia tohto programu do konca roku 2013. Hodnotenie uskutočnila nezávislá skupina expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedal bývalý európsky komisár pre výskum Philippe Busquin.

Pracovná skupina posúdila dosiahnuté výsledky a pokrok pri plnení cieľov spoločného programu AAL a vypracovala strategické a operatívne odporúčania týkajúce sa nadväzujúcich činností určené Komisii a členským štátom.

V tejto správe sú analyzované kľúčové odporúčania pracovnej skupiny a navrhujú sa opatrenia, ktoré má Komisia prijať v spolupráci s ďalšími inštitúciami EÚ a so zainteresovanými stranami, ako aj prostredníctvom svojej úlohy v spoločnom programe AAL.

2.           Základné informácie: problém demografického starnutia

Základné údaje o starnúcej populácii Európy ukazujú nastávajúce podstatné zmeny v spoločnosti a hospodárstve, na ktoré EÚ zatiaľ nie je dobre pripravená. Ak sa neprijme žiadne opatrenie, do roku 2020 sa odhaduje nedostatok až dvoch miliónov pracovných miest v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, čo povedie k tomu, že v odvetví všeobecnej zdravotnej starostlivosti nebude pokrytých 15 % potrebných prác[5]. Pomer ľudí starších ako 65 rokov k aktívnej časti obyvateľstva (vo veku 15 – 64 rokov) sa zníži z približne 1:4 v roku 2008 na 1:3 v roku 2020 a na 1:2 v roku 2050, čo povedie k napätiu v medzigeneračnej solidarite[6]. Rastúce náklady na starnutie budú mať značný vplyv na verejné financie[7], ale aj na súkromný majetok. Osoby staršie ako 50 rokov majú významné disponibilné príjmy a príjmy dôchodcov sa zvyšujú[8]. Na druhej strane však existujú obrovské rozdiely, keď 19 % starších ľudí ohrozuje chudoba, pričom ich počet rýchlo rastie, najmä v EÚ-10[9].

Demografickú výzvu možno riešiť len zosúladenou kombináciou sociálnych, hospodárskych, zdravotných, inovačných a digitálnych politík[10]. Ak prijmeme opatrenia hneď teraz, mohli by sme zabezpečiť značný prínos v troch smeroch:

· lepšia kvalita života občanov,

· udržateľnejšia starostlivosť o spoločnosť a

· nové pracovné miesta a podnikateľské príležitosti vďaka rastúcemu „striebornému hospodárstvu“.

Transformačná povaha IKT umožňuje skutočné inovácie v organizácii starostlivosti o starších ľudí, odstraňuje byrokraciu, zvyšuje efektívnosť a účinnosť poskytovania starostlivosti, a tým umožňuje opatrovateľom stráviť viac času so svojimi klientmi. IKT môžu navyše pomôcť zlepšiť pracovné podmienky a pohodu neoficiálnych opatrovateľov, ako sú rodinní príslušníci. A napokon, IKT môžu prispieť k zdravému a aktívnemu životnému štýlu starších ľudí prostredníctvom starostlivosti o ich zdravie, prispôsobením pracovísk, a tým, že im umožnia nepretržite sa aktívne a bez obmedzení zapájať do hospodárstva a spoločenského diania. Z rastúceho počtu prípadových štúdií vyplýva, že opatrenia v sektore poskytovania starostlivosti môžu viesť k zvýšeniu účinnosti o 10 – 30 %, k vyššej miere spokojnosti používateľov a rastu podnikateľských príležitostí o vyše 10 % ročne[11].

Demografické starnutie bolo v stratégii Európa 2020[12] označené za výzvu aj za príležitosť pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Hlavné iniciatívy Digitálna agenda pre Európu a Únia inovácií[13] sa zaoberajú demografickým starnutím ako prioritou. Digitálna agenda sa zameriava na inovačné služby, produkty a procesy podporované IKT a digitálne riešenia a činnosti v rámci spoločného programu AAL hrajú dôležitú úlohu v európskom partnerstve v oblasti inovácií zameranom na aktívne a zdravé starnutie.

3.           Proces hodnotenia

Záverečné hodnotenie pokrýva šesť rokov činnosti spoločného programu AAL, a to od roku 2008 do roku 2013. V súlade s právomocami skupiny expertov hodnotí:

· pokrok pri plnení programových cieľov a odporúčaní z priebežného hodnotenia,

· pokrok pri dosahovaní vysokej kvality programových činností a účinnosť prístupu v tejto oblasti podľa článku 185.

Záverečné hodnotenie okrem toho obsahuje odporúčania týkajúce sa možného nadviazania na spoločný program AAL v rámci programu Horizont 2020.

Pracovná skupina bola zložená tak, aby bola zabezpečená dobrá znalosť technológií, ekonomiky zdravotníctva a potrieb používateľov, skúsenosti z hodnotenia programov a kontinuita s pracovnou skupinou zodpovednou za priebežné hodnotenie.

Zistenia pracovnej skupiny vychádzajú z analýzy rozsiahlej podkladovej dokumentácie, ktorá zahŕňa správu o priebežnom hodnotení, prípadové štúdie, štatistické informácie o spoločnom programe AAL a približne 20 rozhovorov so zainteresovanými stranami. Hodnotenie bolo vykonané v období od mája do septembra 2013 a záverečná správa[14] bola vydaná v októbri 2013.

Hodnotenie prebiehalo súbežne s vypracovaním návrhu Komisie na nadviazanie na spoločný program AAL s finančnou podporou z programu Horizont 2020. Predbežné zistenia z hodnotenia boli použité pri vypracovaní konečného návrhu.

4.           Výsledky hodnotenia a odporúčania

Záverečná hodnotiaca správa potvrdzuje vysokú pridanú hodnotu a hlavné úspechy dosiahnuté v rámci spoločného programu AAL. Pracovná skupina dospela najmä k záveru, že:

1)           spoločný program AAL bol veľkým pokrokom pri plnení cieľov a vhodne sa v ňom reagovalo na odporúčania uvedené v priebežnom hodnotení, ktoré vypracovala pracovná skupina pod vedením M. Kunevovej v roku 2010;

2)           rastúci význam demografického starnutia, ktoré je spoločnou a naliehavou výzvou pre celú Európu, jasne odôvodňuje existenciu spoločného programu AAL;

3)           spoločný program AAL funguje ako ucelený rámec, ktorý prináša jasnú pridanú hodnotu pre Európu;

4)           súvisiace činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácie dosahujú kritický objem,

5)           činnosti zamerané na zlepšenie podmienok odvetvového využitia sa od priebežného hodnotenia výrazne rozšírili;

6)           program je dobre riadený a má dobre fungujúce mechanizmy správy a

7)           pokrok pri plnení programu je povzbudivý, aj keď jeho rozsiahle sociálne a hospodárske vplyvy sa ešte len musia prejaviť.

Pracovná skupina ďalej potvrdila niekoľko dôležitých úspechov a prvé výsledky považuje za sľubné ukazovatele veľkej celkovej účinnosti, vrátane:

· dobrej účasti malých a stredných podnikov (vyše 40 %),

· odhadovaných vlastných investícií účastníkov z odvetvia (prevažne malých a stredných podnikov) v sume prevyšujúcej 325 miliónov EUR, s využitím spoločnej investície 150 miliónov EUR od EÚ a 220 miliónov EUR od zúčastnených krajín,

· začatia okolo 130 projektov s dobrým zapojením koncových používateľov,

· skutočnosti, že takmer 50 % projektov v rámci prvých dvoch výziev už má zabezpečené práva duševného vlastníctva k svojim výsledkom a 25 % projektov zabezpečilo financovanie uvedenia nových produktov a služieb IKT na trh, ako sú výstražné systémy, diaľkové monitorovanie, robotické systémy, komunikačné nástroje a vzdelávanie starších ľudí vo forme hier,

· existencie mnohých komerčných výrobkov a služieb pochádzajúcich priamo z prvých projektov spoločného programu AAL a

· vytvorenia nového inovačného „ekosystému“, ktorého význam bol zdôraznený na piatich fórach spoločného programu AAL, ktoré sa organizujú každoročne od roku 2009, so zvyšujúcim sa počtom účastníkov z 500 na 1 200 a so súbežne sa zvyšujúcim počtom vystavovateľov, komerčných sponzorov a aktívnych mediálnych partnerov.

Pracovná skupina vypracovala množstvo odporúčaní, ktoré sa týkali ďalších možných zlepšení, vrátane otázok vyplývajúcich z priebežného hodnotenia, ako sú intenzívnejšie zapojenie koncových používateľov, väčšia orientácia na služby a sociálne inovácie, zvýšená pozornosť venovaná obchodným modelom a plánovaniu, lepšia výmena získaných skúseností a posilnenie úlohy útvaru pre centrálne riadenie.

Pracovná skupina uvítala aj návrh Komisie nadviazať na spoločný program AAL v rámci programu Horizont 2020 a poskytla odporúčania týkajúce sa začatia a vykonávania nadväzného programu na maximalizáciu jeho celkovej účinnosti. Podrobný zoznam odporúčaní pracovnej skupiny je uvedený v prílohe.

Nižšie je uvedená reakcia Komisie na odporúčania pracovnej skupiny.

4.1.        Všeobecné pripomienky

Komisia víta záverečnú hodnotiacu správu. Odporúčania sú založené na jasnej a kritickej analýze. Komisia bude spolupracovať so zúčastnenými štátmi a s ostatnými zainteresovanými stranami s cieľom zohľadniť odporúčania, ako je uvedené nižšie.

Komisia najmä podnikne kroky na vypracovanie návrhu a následné vykonanie právneho rámca navrhovaného nadviazania na spoločný program Aktívny a asistovaný život.

Komisia uznáva užitočnosť partnerstva s členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ, vrátane jasných záväzkov prijatých na zabezpečenie toho, aby spoločný program AAL priniesol prvé sľubné výsledky. Napriek zložitému začiatku na „zelenej lúke“ spoločný program AAL jasne preukázal svoju dôležitosť a splnil alebo prekročil svoje pôvodné ciele. Vytvorilo sa nové spoločenstvo predstavujúce reťaz používateľských organizácií, odvetvových podnikov (z toho vyše 40 % malých a stredných podnikov), poskytovateľov služieb, investorov a výskumných organizácií. Financovaných bolo vyše 130 projektov, čo predstavuje investície EÚ vo výške 150 miliónov EUR doplnené silnou investíciou vyše 220 miliónov EUR od zúčastnených štátov a využitie odhadovaného spolufinancovania v sume vyše 250 miliónov EUR od účastníkov programu. Príspevok zúčastnených štátov je pozoruhodný, pretože prevyšuje ich právne požadované záväzky takmer o 50 %.

Z operačného hľadiska sa spoločný program AAL od priebežného hodnotenia výrazne zlepšil, aj keď jeho ďalšie zlepšenie je možné, a vlastne nevyhnutné, aby zostal relevantný, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré vyžadujú flexibilitu, pokiaľ ide o obsah intervencií a zmluvné/platobné lehoty.

4.2.        Odporúčania všetkým členským štátom

Komisia súhlasí s odporúčaním pracovnej skupiny, aby sa vyvinulo úsilie o ďalšie zlepšenie pracovnej výkonnosti spoločného programu AAL ako rozhodujúceho faktoru pre úspech teraz, keď funguje naplno a získal veľkú skupinu zainteresovaných strán. Treba kriticky preskúmať postupy a úlohy správy programu s cieľom identifikovať možné prekážky a oblasti, v ktorých možno dosiahnuť zjednodušenie a zlepšenie. V tejto súvislosti Komisia požadovala už vo svojom návrhu spoločného programu AAL, aby zúčastnené štáty stanovili spoločné záväzné ciele, pokiaľ ide o čas na uzatvorenie zmluvy a čas na vykonanie platby.

Komisia súhlasí s odporúčaním prispôsobiť budúce výzvy na predkladanie návrhov sociálnym a ekonomickým problémom, využiť flexibilnejšie nástroje a projekty spolupráce, ktoré odrážajú budúcu dynamiku trhu a vývoj v oblasti pôsobnosti programu.

Komisia zvážila tieto aspekty už v kontexte programu Horizont 2020 a jej návrh nadviazať na spoločný program AAL zahŕňa možnosť využiť podľa potreby ďalšie nástroje, ako sú ceny a inovačné granty, na umožnenie rýchlej intervencie.

Komisia súhlasí aj s odporúčaním, aby bol program naďalej orientovaný na využitie, ako aj s návrhom uplatniť stabilnejšie ukazovatele a systematické nadväzujúce činnosti, ktoré poskytnú jasnejší pohľad na účinnosť projektu, s cieľom usmerňovať jeho budúce vykonávanie. Takéto ukazovatele budú stanovené v budúcich dohodách medzi Komisiou a združením AAL.

Pracovná skupina ďalej odporúča, aby sa v nadväzujúcom programe okrem dobrej účasti používateľov z hľadiska kvantity zlepšila aj ich kvalita (používatelia a subjekty na strane dopytu, ako sú poskytovatelia služieb a poisťovne) s cieľom zabezpečiť, aby sa program rozšíril na rozsiahlejšiu zemepisnú oblasť a bol udržiavaný po celé obdobie životného cyklu projektu.

Komisia s týmto názorom súhlasí a zaviedla požiadavku, aby zúčastnené štáty podporili účasť používateľov a organizácií na strane dopytu v rámci vnútroštátnych programov financovania spoločného programu AAL.

Komisia súhlasí aj s odporúčaním pracovnej skupiny ďalej zlepšovať komunikáciu a činnosti v oblasti budovania spoločenstiev, ktoré sú takým kľúčovým aktívom tohto programu. Toto odporúčanie bude zohľadnené v budúcich podporných opatreniach a v mandáte združenia AAL.

Uvedené odporúčania sú zohľadnené aj v návrhu na rozšírenie oblasti pôsobnosti spoločného programu AAL 2 na aktívne a zdravé starnutie a v plánovanej (a existujúcej) úzkej spolupráci medzi AAL a súvisiacimi spoločenstvami v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie.

4.3.        Odporúčania Komisii

Odporúča sa, aby Komisia pomáhala ďalej posilňovať súdržnosť a súčinnosť medzi činnosťami v oblasti výskumu, inovácií a využívania nových poznatkov týkajúcich sa IKT na aktívne a zdravé starnutie. Toto odporúčanie je vítané a v tomto smere už bolo prijatých niekoľko opatrení.

V návrhu rámcového programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 sa spoločný program AAL 2 chápe ako doplnkový k dlhodobejšiemu výskumu a vývoju a k pilotným projektom v oblasti inovácií v rámci spoločenskej výzvy 1 (zdravie, demografické zmeny a blahobyt). V rámci programu Horizont 2020 sa bude v spoločnom programe AAL riešiť trhovo orientovaný výskum a inovácie s cieľom premeniť výsledky základného výskumu na produkty a služby založené na IKT objavujúce sa na trhu v reakcii na potreby používateľov. A naopak, doplnkom spoločného programu AAL bude iniciatíva spoločného programovania „Dlhší a lepší život“, ktorá sa zameria na nový multidisciplinárny výskum v oblasti demografickej zmeny v reakcii na potreby politík.

Komisia zabezpečí aj komplementárnosť s plánovaným znalostným a inovačným spoločenstvom pre zdravé starnutie Európskeho technologického inštitútu.

A napokon, v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie sa stanovili kľúčové priority v oblasti inovácií a budú sa riešiť mnohé prekážky, aby sa inovatívne riešenia pre aktívne a zdravé starnutie dostali na trh rýchlejšie a v správnom rozsahu. Pri rozširovaní oblasti pôsobnosti spoločného programu AAL bude vytvorená silná súčinnosť podľa vzoru európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie.

5.           Závery

Komisia víta záverečnú hodnotiacu správu o spoločnom programe AAL, v ktorej je dokumentovaný pozitívny vplyv spojenia síl EÚ a zúčastnených štátov. Poučenie zo zistení a odporúčaní uvedených v tejto správe by malo viesť k tomu, že v nadväzujúcom spoločnom programe AAL v rámci programu Horizont 2020 sa dosiahne ešte väčší vplyv a účinnejšia súčinnosť medzi radom súvisiacich iniciatív na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Všetky členské štáty by preto mali zvážiť účasť na spoločnom programe AAL 2, ktorá by ďalej posilnila európsku integráciu v tejto oblasti.

Spoločný program AAL je dobrým príkladom stratégie Európa 2020, kde IKT a inovácie v najširšom zmysle slova pomáhajú Európe riešiť hlavné spoločenské výzvy a zároveň vytvárajú nové významné príležitosti pre rast tohto odvetvia a veľmi potrebné nové pracovné miesta.

Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby poskytli stanovisko k analýze a odporúčaniam uvedeným v správe a aby podporili vykonávanie navrhnutých opatrení.

[1]               KOM(2007) 332 v konečnom znení, 14. júna 2007.

[2]               KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, 19. mája 2010.

[3]               Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (zúčastnené členské štáty), spolu s Izraelom, Nórskom a so Švajčiarskom.

[4]               Rozhodnutie č. 742/2008/ES, 9. júla 2008.

[5]               Predbežné vlastné odhady Európskej komisie vychádzajúce z údajov Eurostatu a OECD.

[6]               SEK(2008) 2911.

[7]               KOM(2009) 545, 17. septembra 2009.

[8]               Sieť „strieborného hospodárstva“ európskych regiónov.

[9]               Priebežná spoločná správa Výboru pre hospodársku politiku a Výboru pre sociálnu ochranu o dôchodkoch, 28. mája 2010.

[10]             KOM(2006) 571, KOM(2009) 180, Správa o starnutí z roku 2009 – séria „Európske hospodárstvo“.

[11]             Predbežné posúdenie vplyvu navrhovaného spoločného programu Aktívny a asistovaný život vypracované Európskou komisiou, SWD/2013/0251, 9. novembra 2012.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SWD:2013:0251:FIN:EN:PDF.

[12]             KOM(2010) 2020, 3. marca 2010.

[13]             KOM(2010) 1161, 6. októbra 2010.

[14]             https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/second-interim-evaluation-artemis-and-eniac-joint-technology-initiatives.