NÁVRH SPOLOČNEJ SPRÁVY O ZAMESTNANOSTI Sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2014 /* COM/2013/0801 final - 2013/ () */
1. TRH PRÁCE A SOCIÁLNE TRENDY A VÝZVY V EURÓPSKEJ ÚNII[1] Nezamestnanosť
v EÚ-28 dosiahla bezprecedentné úrovne. Zatiaľ
čo sa miera nezamestnanosti v období rokov 2003 až 2008 znížila o viac ako
2 percentuálne body, finančná a hospodárska kríza spôsobila závažné
zhoršenie (obrázok 1). V období medzi rokom 2008 (ročný údaj) a druhým
štvrťrokom 2013 (sezónne upravené) miera nezamestnanosti vzrástla v EÚ-28
zo 7,1 % na 10,9 %. Priebežný vývoj bol pre rôzne skupiny na trhu práce až na
niekoľko výnimiek viac či menej podobný. Po prvé, nezamestnanosť
mladých ľudí sa zdá vo všeobecnosti citlivejšia na hospodársky cyklus. Po
druhé, keď kríza vypukla, došlo k rýchlejšiemu nárastu nezamestnanosti u
mužov ako u žien, a to hlavne preto, že „odvetvia, v ktorých prevládajú muži“,
boli najviac postihnuté. Najviac sa to prejavilo na väčšom rozdiele v
celkovej nezamestnanosti ako v nezamestnosti žien medzi rokom 2008 a 2009.
Pokiaľ ide o štrukturálne rozdiely, mládež, nízkokvalifikovaných
pracovníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín[2] zasahuje oveľa vyššia miera
nezamestnanosti. Obrázok 1: Vývoj
miery nezamestnanosti v EÚ-28 od roku 2003, spolu, mládež, starší pracovníci a
nízkokvalifikovaní pracovníci Poznámka: Údaje za rok 2013 sa vzťahujú
na druhý štvrťrok, údaje za obdobie rokov 2003 až 2012 sú ročné
údaje. Zdroj: Eurostat. Miera
nezamestnanosti prestala rásť v polovici roka 2013. Od
začiatku roka 2013 zostala miera nezamestnanosti pomerne stabilná. V
septembri 2013 celkový počet nezamestnaných dosiahol takmer 26,9 milióna
ľudí (sezónne upravené). Zodpovedajúca miera predstavovala 11 % a
bola počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov nezmenená. Očakáva
sa, že je ešte príliš skoro na to, aby sa posúdilo, či ide o začiatok
zvrátenia trendu alebo nie. Trendy sa v rámci EÚ nepodobajú. V porovnaní so
situáciou v septembri 2012 sa miera nezamestnanosti v 16 členských
štátoch zvýšila (najviac v EL, CY, IT a NL) a v 12 krajinách klesla
(najsilnejšie v baltských štátoch, IE a HU). Tieto rozdiely sú viac-menej v
súlade s vývojom HDP vo všetkých členských štátoch. Dlhodobá
nezamestnanosť naďalej rastie v dôsledku dlhého
trvania krízy. Na konci druhého štvrťroka 2013 dosiahla dlhodobá
nezamestnanosť v EÚ-28 historické maximum 12,5 milióna ľudí,
čo predstavuje 5 % obyvateľstva v produktívnom veku. Od roku 2008 sa
počet dlhodobo nezamestnaných zhruba zdvojnásobil, pričom k nárastu
došlo takmer vo všetkých členských štátoch okrem DE (kde sa v období medzi
rokmi 2008 a 2012 miera nezamestnanosti znížila zo 4 % na 2,5 %) a LU (kde bola
v tomto období miera nezamestnanosti stabilná na úrovni okolo 1,5 %). V
priebehu roka až do druhého štvrťroka 2013 sa v EÚ-28 dlhodobá
nezamestnanosť vyjadrená ako percento celkovej nezamestnanosti zvýšila zo
45 % na 47,1 % (v prípade EA-17 zo 47,0 % na 49,5 %). Nezamestnanosť
vykazuje výrazné a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi, najmä v
eurozóne. Od začiatku krízy sa miera nezamestnanosti výrazne
zvýšila na juhu a periférii eurozóny, ale v iných členských štátoch bolo
jej zvýšenie oveľa menej výrazné. V auguste 2013 sa miera nezamestnanosti
pohybovala od 4,9 % v AT, 5,2 % v DE a 5,9 % v LU do 26,6 % v ES a
27,6 % v EL[3]. Pri
neprimerane vysokej miere nezamestnanosti v EL a ES aj nezamestnanosť v
PT, HR a CY je výrazne nad priemerom EÚ-28, pričom sa v týchto krajinách
pohybuje nad 16 %. Pokiaľ ide o zmeny v oblasti nezamestnanosti,
najväčší medziročný nárast (medzi septembrom 2012 a septembrom 2013)
sa zaznamenal v CY (+4,4 percentuálneho bodu). Vývoj je pomerne negatívny aj v
NL (ale z nízkej úrovne) a v IT a v menšej miere v BE, BG, HR, LU a SI. Nezamestnanosť
mládeže zostáva na veľmi vysokej úrovni. V septembri 2013
predstavovala nezamestnanosť mládeže v EÚ-28 viac ako 23,5 %, čo
je nárast o 0,4 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom,
no za posledných šesť mesiacov sa udržala stabilná. Medzi členskými
štátmi existuje široký rozptyl údajov, pričom údaje za september 2013 sa
pohybujú v rozmedzí od 7,7 % v DE a 8,7 % v AT do 56,5 % v ES a 57,3 %
v EL. V posledných mesiacoch sa tento rozdiel už prestal prehlbovať, no
stále zostáva veľký. Percento mladých
ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani
odbornej prípravy (NEET), sa naďalej zvyšuje. V období medzi
rokmi 2008 a 2011 miera mladých ľudí v skupine NEET vo veku od 15 do 24
rokov vzrástla o 2 percentuálne body na 12,9 % (obrázok 2). V roku 2012
došlo k ďalšiemu nárastu počtu ľudí v skupine NEET na úrovni EÚ,
tento nárast bol však menší ako v predchádzajúcich rokoch a neprejavil sa vo
všetkých členských štátoch (v AT, UK, LT, LV, RO a BG bol zaznamenaný
pokles). Úrovne sú stále vysoké vo väčšine členských štátov (LT, MT,
PL, FR, BE, EE, SK, UK, PT, HU, LV, CY, HR, RO, IE, ES, EL, IT a BG),
pričom najnovšie trendy (v rokoch 2011 – 2012) v EL a SI, a v trochu
menšej miere aj v IT a HU, sú obzvlášť znepokojujúce. Miery NEET sú o
niečo vyššie v prípade žien ako mužov: v roku 2012 predstavovali
13,4 % u žien a 12,9 % u mužov (spolu 13,1 %). Jav NEET je
spôsobený skôr nárastom nezamestnanosti mladých ľudí než
nečinnosťou súvisiacou s neúčasťou na procese vzdelávania. Obrázok
2:
Celková miera skupiny NEET (vo veku od 15 do 24 rokov) v členských štátoch
Zdroj:
Eurostat. Úrovne
predčasného ukončenia školskej dochádzky postupne klesajú. Úroveň
predčasného ukončenia školskej dochádzky (PUŠD) sa ustálila v roku
2012 na 12,7 % oproti 13,4 % v predchádzajúcom roku. PUŠD zostáva
naďalej vážnym problémom, keďže sa týka 5,5 milióna ľudí a
množstvo nezamestnaných medzi nimi predstavuje viac ako 40 %. V roku 2012
bola v 12 členských štátoch miera nezamestnanosti nižšia ako cieľ
stratégie Európa 2020 vytýčený na úroveň 10 %. Miera PUŠD bola
najvyššia v ES, PT a MT, kde dosahovala viac ako 20 %. Európa je na dobrej
ceste k splneniu cieľa, ktorý predstavuje dosiahnutie aspoň 40 %
počtu mladých ľudí s ukončeným terciárnym alebo rovnocenným
vzdelaním do roku 2020. V roku 2012 predstavoval počet mladých
ľudí s ukončeným terciárnym vzdelaním 35,7 %. Napriek kríze sa
miery aktivity v mnohých členských štátoch ďalej zvyšujú, a to
predovšetkým v dôsledku zvyšovania miery aktivity u starších pracovníkov a žien
(vo veku 55 – 64 rokov). Medzi 2. štvrťrokom 2008 a 2.
štvrťrokom 2013 miera aktivity u osôb vo veku 15 – 64 v EÚ-28
vzrástla zo 70,7 % na 71,9 %, aj keď sa vyskytli značné
rozdiely medzi
jednotlivými krajinami. Miera aktivity sa zvýšila najvýraznejšie v CZ, MT,
LT a HU, zatiaľ čo najväčší pokles bola zaznamenaný v DK (ale z
veľmi vysokej úrovne), IE a HR. Hoci sa miera aktivity u žien postupom
času zlepšila, stále existujú značné rozdiely v porovnaní s mierou
aktivity u mužov: 12,1 percentuálneho bodu v druhom štvrťroku 2013
(zodpovedajúca miera predstavuje u mužov 78 % mužov a u žien
65,9 %). Rodové rozdiely v mierach aktivity sú obzvlášť vysoké v
niektorých južných členských štátoch EÚ, ako napríklad EL, IT a PT.
Niektoré ďalšie krajiny vykazujú vysoké miery aktivity žien, ale
zároveň sa vyznačujú vysokým počtom žien zamestnaných na kratší
pracovný čas, napr. v druhom štvrťroku 2013 v NL (77,3 %), DE
(46,5 %) a AT (45,6 %). Miera
zamestnanosti naďalej vykazuje negatívny trend. Malo by dôjsť k
výraznému obratu tohto trendu, aby bolo možné dosiahnuť hlavný cieľ
stratégie Európa 2020, a to 75-percentný podiel zamestnaných mužov a žien vo
veku 20 – 64 rokov. Od nástupu krízy sa miery zamestnanosti
v EÚ-28 znížili o takmer 2 percentuálne body, pričom ku koncu roka 2012
dosahovali len 68 % (obrázok 3). Odvtedy sa tieto údaje ešte zhoršili. Medzi
druhým štvrťrokom 2012 a 2013 klesla v eurozóne miera zamestnanosti o 0,6
percentuálneho bodu a v EÚ-28 o 0,42 percentuálneho bodu. Obrázok 3: Vývoj
mier zamestnanosti v EÚ-28 vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020 (vo
vekovej skupine od 20 do 64 rokov) Poznámka: Miery zamestnanosti za roky 2000 a 2001 sa
uvádzajú za EÚ-27, údaje za rok 2013 sa vzťahujú na druhý štvrťrok.
Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl a ciele stratégie Európa 2020. „Zisky a straty“
v oblasti zamestnanosti neboli počas krízy rovnomerne rozdelené. Kým
miera zamestnanosti mužov vo veku 20 až 64 rokov sa od roku 2008 znížila
o viac ako 3 percentuálne body (zo 77,9 % v roku 2008 na 74,5 % v
roku 2012), zamestnanosť žien sa znížila len nepatrne, a dokonca sa za
posledný rok mierne zvýšila. K významným zvýšeniam došlo u starších pracovníkov
(3,3 percentuálneho bodu od roku 2008 až po úroveň 48,8 % v roku 2012), so
značným zvýšením v BE, DE, FR, IT, LU, HU, NL a PL, najmä u žien
(5,0 percentuálnych bodov). Pokiaľ ide o úroveň vzdelania, k
najväčšiemu zníženiu došlo u pracovníkov s nižšou kvalifikáciou
a k najmenšiemu u vysokovzdelaných ľudí. Miera zamestnanosti štátnych
príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov v EÚ-28 klesla z
58,5 % v roku 2010 na 56,8 % v roku 2012. Pokiaľ ide o trendy v
závislosti od sektora, k najväčším stratám došlo medzi druhým štvrťrokom
2012 a 2013 v sektore stavebníctva (-4,5 %), poľnohospodárstva
(-1,5 %) a vo výrobe (-1,2 %). Veľké zvýšenie bolo zaznamenané
najmä v oblasti IKT (+2,5 %). Hoci posledných päť rokov neprialo
trvalému zamestnaniu, najväčšie bremeno prispôsobenia padlo hlavne na
dočasné zamestnanie (nepredĺženie). Miera zamestnanosti na plný
pracovný čas sa štvrtý rok po sebe znižuje, pričom od posledného
štvrťroka 2008 klesla o 8,3 milióna (-4,6 %). V posledných rokoch sa naopak zaznamenal stály rast počtu
pracovných miest na čiastočný úväzok, ktorých bolo od posledného
štvrťroka 2008 o 2,5 milióna viac, čo predstavuje nárast o
6,4 %. Nárast
zamestnanosti vykazuje rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Z
obrázka 4 vyplýva, že skúsenosti boli v jednotlivých členských štátoch
úplne odlišné a že až do druhého štvrťroku 2012 bol nárast zamestnanosti v
LV, EL, LT, IE a ES obzvlášť negatívny. Od druhého štvrťroku 2012
zamestnanosť vzrástla v Pobaltí a tiež v IE. Zhoršila sa ale v
niekoľkých ďalších krajinách, najmä v CY, ES, PT a HU. Celkovo možno
povedať, že niektorým „kľúčovým“ krajinám eurozóny (ako aj MT)
sa darilo pomerne dobre, zatiaľ čo zamestnanosť naďalej
klesala v južných krajinách eurozóny, ako IT a ES, čím sa potvrdzujú rastúce
rozdiely v eurozóne v oblasti nezamestnanosti (pozri obrázok vyššie). Obrázok 4: Rast
zamestnanosti (počet osôb) od 2. štvrťroka 2008, podľa
členského štátu Poznámka: 1. štvrťrok 2013 za HU a HR.
Zdroj: Eurostat (národné účty), výpočty GR EMPL. Miera
zamestnanosti sa v budúcnosti pravdepodobne mierne zvýši, a to najmä v dôsledku
predpokladaného zvýšenia HDP. V súčasnom období miera voľných
pracovných miest dosahuje približne 1,5 %, čo od konca roka 2010
predstavuje viac-menej priemer.[4] Z
hľadiska budúcnosti sa dá očakávať, že v strednodobom horizonte
niekoľko trendov povedie k ďalšiemu rastu počtu pracovných
miest, najmä v niektorých oblastiach. Napríklad technický pokrok prispeje k
vytvoreniu pracovných miest v sektore IKT (do roku 2015 sa očakáva
900 000 neobsadených voľných odborných pracovných miest v oblasti
IKT), zatiaľ čo starnutie obyvateľstva napriek súčasným
obmedzeniam vo verejných rozpočtoch na zdravotnú starostlivosť
pravdepodobne zvýši v strednodobom horizonte dopyt po zdravotníckych
pracovníkoch a zdravotníckych službách (a už v roku 2012 celkový počet
osôb zamestnaných na poli zdravotníckych profesií v EÚ-27 dosiahol takmer
milión). Okrem toho ekologizácia hospodárstva môže viesť k nárastu v
oblasti ekologických pracovných miest (celkový počet zamestnaných sa zvýšil
z 2,4 milióna v roku 2000 a 3 miliónov v roku 2008 a očakávalo sa, že v
roku 2012 dosiahne 3,4 milióna). Aj ďalšie sektory súvisiace s
oblasťou špičkových technológií, ako napr. dopravný priemysel, si
budú vyžadovať nové pracovné sily so strednou až vysokou kvalifikáciou,
aby sa prispôsobili rastu zaznamenanému v oblasti letectva a prepravy
cestujúcich, pričom sa očakáva, že sektor dopravy do roku 2020 opustí
vysoké percento starších pracovníkov. Hnacou silou
dynamiky zamestnanosti je najmä pokles miery nachádzania pracovných miest.
Pri pohľade na základnú dynamiku je pokles miery zamestnanosti spôsobený
jednak zvýšením miery straty práce a znížením miery nachádzania pracovných
miest, pričom zníženie miery nachádzania pracovných miest je dôležitejším
faktorom v relatívnom vyjadrení (obrázok 5).[5]
V rokoch 2008 až 2012 miera nachádzania pracovných miest klesla v 24
členských štátoch a zvýšila sa len v troch (LU, DE a NL). Najstrmší pokles
sa zaznamenal v DK, CY a SI. Obrázok 5: Miera
nachádzania pracovných miest a miera straty práce v EÚ-27, ročný priemer
za roky 2005 – 2012 Zdroj: Eurostat (zisťovanie
pracovných síl), výpočty GR EMPL. Segmentácia na
trhu práce je aj naďalej výrazná. Podiel dočasných
zamestnancov sa od roku 2011 zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu, čo vo
veľkej miere odráža neistú ekonomickú situáciu. To prispieva k existujúcej
vysokej nezamestnanosti a/alebo nízkej miere účasti určitých skupín.
Zamestnanosť mládeže sa vyznačuje vysokým podielom dočasných
pracovníkov, ktorých počet v roku 2012 predstavoval niečo cez 40 % z
celkovej zamestnanosti, a pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný čas
(30 % z celkovej zamestnanosti v roku 2012). V rámci celkového pracujúceho
obyvateľstva bol v porovnaní s mládežou v roku 2012 v EÚ-28 podiel dočasných
pracovníkov a pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný čas oveľa
nižší, a to na úrovni 14 % a 19 % v uvedenom poradí. V práci na
kratší pracovný čas sú nadmerne zastúpené ženy. V roku 2012 sa miera práce
na kratší pracovný čas u žien nachádzala na úrovni 31,9 % v porovnaní s
8,4 % u mužov. V NL, UK, DE, AT a BE pritom pracovalo viac ako 40 %
žien na kratší pracovný čas, čím sa výrazne znížila miera
zamestnanosti meraná v ekvivalentoch plného pracovného času. Súčasné
dočasné zmluvy a zmluvy na kratší pracovný čas, hoci sú do istej
miery nedobrovoľné, môžu prispieť k vytváraniu pracovných miest a zo
strednodobého až dlhodobého hľadiska môžu byť odrazovým mostíkom k
trvalým pracovným zmluvám a/alebo pracovným zmluvám na plný pracovný čas
(napr. v prípade mladých ľudí). Segmentácia sa dá vnímať z
pohľadu pretrvávajúcich rodových rozdielov pri odmeňovaní a nízkej
miery prechodu k zmluvným formám práce, ktoré zamestnancom zabezpečujú
väčšiu ochranu. Druhý prípad je na úkor skupín, ktoré zvyčajne
pracujú na dočasné zmluvy, najmä mládeže. Zosúladenie
ponuky s potrebami trhu práce je v niekoľkých členských štátoch
nedostatočné. Hoci miera voľných pracovných miest sa v posledných
troch rokoch v priemere príliš nezmenila, nezamestnanosť je na vzostupe a
naznačuje zhoršenie zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce. Beveridgova
krivka (obrázok 6) ukazuje, že štrukturálna nezamestnanosť rastie zhruba
od polovice roka 2011. Beveridgove krivky sa zhoršili v prípade väčšiny
členských štátov, konkrétne s výnimkou DE. Tento celkový negatívny trend
je spôsobený predovšetkým rastúcim nesúladom zručností a potrieb trhu
práce[6], čo
naznačuje, že nedostatok príležitostí na trhu práce v spojení s
hospodárskou krízou vytvára hysterézne efekty, ktoré je nutné prekonať
investíciami do ľudského kapitálu a účinnejším zosúladením ponuky s
potrebami trhu práce. Obrázok 6:
Beveridgova krivka, EÚ 27, 1. štvrťrok 2008 – 1. štvrťrok 2013 Poznámka: Ukazovateľ
nedostatku pracovných síl (zvislá os), odvodený z výsledkov obchodného
prieskumu v EÚ (% výrobných firiem poukazuje na nedostatok pracovných síl ako
na faktor obmedzujúci produkciu). Zdroj: Eurostat. Rastúci počet
nezamestnaných, zvyšujúci sa podiel dlhodobo nezamestnaných a výsledný pokles
účinnosti zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce spôsobujú vážne
problémy aktívnym politikám trhu práce a verejným službám zamestnanosti (VSZ).
Zatiaľ čo niektoré členské štáty zvýšili objem finančných
prostriedkov vyčlenených na aktívnu politiku trhu práce a VSZ, iné ho
znížili s ohľadom na splnenie cieľov fiškálnej konsolidácie a
zamerali sa na zvýšenie efektivity VSZ. Niektoré členské štáty takisto
zlepšili pracovné postupy v rámci VSZ. Zdá sa, že
hospodárska kríza a jej dosahy na trh práce ovplyvnili migračné toky v EÚ na troch
rôznych úrovniach: menej intenzívna migrácia z tretích krajín do EÚ
(-3.7 % v období od roku 2010 do roku 2011), zvýšená migrácia z EÚ do
tretích krajín (+14 % v období od roku 2010 do roku 2011, z toho
90 % z ES, UK, FR, IE, PT a CZ, väčšinou vracajúci sa prisťahovalci
a nie štátni príslušníci týchto krajín) a meniace sa modely, pokiaľ ide o
migráciu v rámci EÚ („mobilita v rámci EÚ“). Zdá sa, že mobilita pracovníkov v
rámci EÚ je v narastajúcej miere spôsobená tzv. „faktormi tlaku“, zatiaľ
čo predtým dominovali „faktory ťahu“. Celkovo možno
skonštatovať, že napriek relatívne silnému nárastu mobility z južných
členských štátov do ostatných krajín EÚ (napr. UK a DE) zostávajú
absolútne hodnoty relatívne nízke v porovnaní s objemom pracovnej sily (a
segmentu nezamestnanosti) v južných krajinách EÚ, ako aj s oveľa
väčšími tokmi mobility z členských štátov východnej a strednej
Európy, ktoré sú stále hlavnými krajinami pôvodu osôb sťahujúcich sa v
rámci EÚ. Ponuka
zručností zaostáva za zmenami v dopyte po zručnostiach. Niektoré trendy,
najmä globalizácia a (zručnosti uprednostňujúce) technologické zmeny,
viedli k postupným zmenám v dopyte po pracovných silách. Relatívny dopyt po
vysoko kvalifikovaných pracovníkoch sa všeobecne zvýšil, a to na úkor stredne a
menej kvalifikovaných pracovníkov (t. j. dopyt čoraz viac závisí od
zručností). Došlo tiež k zmene relatívneho významu typov zručností,
pričom zručnosti súvisiace s IKT a tzv. „netechnické zručnosti“
(sociálne) sú čoraz dôležitejšie pre veľké množstvo profesií. Aj keď sa v
priebehu času priemerná úroveň vzdelania a tým aj „kvalita“ ponuky
zručností zvýšili, zručnosti, ktorými pracovníci disponujú, nedržia
krok s dopytom po zručnostiach. Platí to ešte viac, pretože trendy
účasti na celoživotnom vzdelávaní sa v niekoľkých členských
štátoch zvažujú na negatívnu stranu, a to ako v prípade mužov, tak aj žien. V
dôsledku týchto zmien v relatívnom dopyte a ponuke zručností sú pracovné
príležitosti pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov lepšie ako pre pracovníkov
so strednou a nízkou kvalifikáciou. Tento trend potvrdzujú aj prognózy pre trh
práce na najbližšie roky.[7] Rastový
potenciál a konkurencieschopnosť Európy sú ohrozené štrukturálnymi
nedostatkami v jej základni zručností. Najnovšie údaje[8] ukazujú, že asi 20 % populácie v
produktívnom veku má len veľmi nízku kvalifikáciu, a v niektorých
krajinách je tento podiel ešte vyšší (ES, IT). Len niekoľko krajín (FI,
NL, SE) má vysoký počet ľudí s veľmi dobrými
zručnosťami a väčšina európskych krajín sa ani nepribližuje
krajinám s najlepšími výsledkami mimo Európy (ako napr. Japonsko alebo
Austrália). Údaje potvrdzujú, že Európa neinvestuje dostatočne do
vzdelávania a zručností, čo predstavuje hrozbu pre strednodobú
konkurencieschopnosť Európy a zamestnateľnosť veľkého podielu
pracovnej sily. Desať členských štátov znížilo výdavky na vzdelávanie
v absolútnych hodnotách (DK, IE, EL, ES, IT, CY, HU, PT, SK a UK) a 20
členských štátov znížilo relatívny podiel HDP, ktorý investujú do
vzdelávania. Mzdový vývoj sa
prispôsobuje vyváženiu potrieb. Pred krízou sa v rámci EÚ vybudovala
značná vonkajšia nerovnováha, a to najmä v eurozóne. V nedávnej minulosti
dynamika jednotkových nákladov práce podporovala vonkajšie vyvažovanie (obrázok
7). Navyše sa vývoj skutočných nákladov práce prispôsobuje v súlade s rôznymi
pozíciami krajín na trhu práce. Je dôležité, aby vývoj miezd bol aj
naďalej v súlade s potrebami prispôsobovania vonkajšej nerovnováhy a
znižovania nezamestnanosti. Ak sa udrží, nedávne zvýšenie miezd v krajinách s
„prebytkom“ môže posilniť celkový súhrnný dopyt.[9] Obrázok 7: Vývoj
nominálnych jednotkových nákladov práce v eurozóne Poznámka:
Za EL nie sú k dispozícii štvrťročné údaje a údaje po konci roka 2012.
Zdroj: výpočty GR EMPL na základe údajov Eurostatu. Jednotkové náklady práce a znižovanie miezd sa len
pomaly a neúplne pretavili do vývoja cien. Čiastočne
možno tento neúplný prechod vysvetliť súčasným zvyšovaním nepriamych
daní a regulovaných cien v dôsledku fiškálnej konsolidácie[10]. Zníženie nominálnych jednotkových nákladov
práce vzhľadom na nemeniace sa ceny viedlo k úbytku podielu pracovných
príjmov v niekoľkých členských štátoch, najmä v ES, PT a EL. Výsledné
zvýšenie ziskových marží však nebolo sprevádzané vyššími investíciami. Daňové
zaťaženie je v mnohých členských štátoch stále vysoké. Vysoké a v
niektorých prípadoch zvyšujúce sa daňové zaťaženie, a to najmä pre
osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v rodine, zostáva problémom
v značnom počte členských štátov. Na ilustráciu, v prípade osôb
s nízkou mzdou (67 % priemernej mzdy), po poklese daňového zaťaženia
v období rokov 2008 až 2010 vo väčšine krajín nasledoval nárast v priebehu
dvoch nasledujúcich rokov v takmer všetkých členských štátoch (s výnimkou
UK, NL, PT, SI a FI). V roku 2012 sa úrovne pohybovali v rozmedzí od 20 % alebo
menej v MT a IE do viac než 45 % v BE, DE, FR a HU. V rokoch 2012 – 2013
pokračovalo zvyšovanie dane z príjmov fyzických osôb najmä u osôb s
vyššími príjmami v 11 členských štátoch [11]. Zmeny
v celkovom daňovom zaťažení sa riadili predovšetkým daňou z
príjmov fyzických osôb, kde je nárast viditeľný v prípade 19 (z 26)
členských štátov (obrázok 8, slobodná bezdetná osoba). Zvýšenie dane z
príjmov fyzických osôb bolo obzvlášť veľké v IE, HU a EL. Keď sa
spolu vezme daň z príjmov fyzických osôb a príspevky zamestnancov do
systému sociálneho zabezpečenia, záťaž sa v prípade zamestnancov
zvýšila v 18 členských štátoch, pričom v prípade
zamestnávateľov išlo o nižšiu záťaž (v 11 krajinách sa záťaž
zvýšila). Celková úroveň príspevkov zamestnávateľov do systému
sociálneho zabezpečenia zostala viac-menej stabilná vo väčšine
členských štátov, až na niekoľko výnimiek (a to FR, SK, PL a HU). Obrázok
8: Zmena celkového daňového zaťaženia v období rokov 2010 až 2012
podľa komponentov (67 % priemernej mzdy, slobodná bezdetná osoba) Poznámka: Údaje za CY a HR
nie sú k dispozícii. Zdroj: OECD. Boj proti
nelegálnej práci je v niektorých členských štátoch výzvou. Tieňová
hospodárska činnosť a nelegálna práca majú negatívne dosahy, ktoré
ovplyvňujú makroekonomické ciele, rovnako ako kvalitu a produktivitu práce
a sociálnu súdržnosť. Z makroekonomického pohľadu znižujú daňové
príjmy (daň z príjmov a DPH) a narúšajú financovanie systémov sociálneho
zabezpečenia. Z mikroekonomického pohľadu má nelegálna práca a
ďalšie atypické druhy zamestnania, ako napr. falošná živnosť,
tendenciu narúšať spravodlivú hospodársku súťaž medzi
spoločnosťami, čím pripravuje cestu pre sociálny dumping
zabraňujúci tvorbe riadneho zamestnania s úplnou sociálnou ochranou. Spôsobuje
aj výrobnú neefektívnosť, keďže neformálne podniky sa zvyčajne
vyhýbajú prístupu k formálnym službám a vstupom (napr. úverom) a nerastú. Aj
keď plne spoľahlivé údaje o rozsahu tieňovej ekonomiky a
nelegálnej práce nie sú ľahko dostupné, hrubé údaje naznačujú, že v
niektorých členských štátoch je tento problém výzvou[12]. Kríza
výrazne zmenila dynamiku nerovnosti a rôznymi spôsobmi ovplyvnila rôzne
časti obyvateľstva. Zatiaľ čo pomer S80/S20[13] zostal v období rokov 2008 až 2011 v
krajinách EÚ-27 v priemere stabilný, medzi členskými štátmi panuje v
otázke nerovnosti veľký rozptyl a narastajúce odchýlky (obrázok 9).
Nerovnosť vzrástla vo väčšine južných členských štátov (ES, EL,
IT, CY), ako aj v HR, EE, DK, HU, SK a mierne aj v IE. Napriek nedávnym
zlepšeniam nerovnosť naďalej zostáva osobitným problémom v BG, LV, PT
a RO. Obrázok
9: Nerovnosť v príjmoch (pomer príjmov horného a dolného kvintilu), 2008 –
2012 Zdroj: Eurostat,
EU-SILC. *AT, BE, IE a UK údaje za rok 2011 namiesto roku 2012, odhadované
údaje za rok 2012 pre EÚ-27 a EÚ-28, predbežné údaje za IT. Ohrozenie osôb
chudobou a sociálne vylúčenie sa výrazne zvýšili, pričom vzrástli aj
rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Bol by potrebný silný obrat
tohto trendu na dosiahnutie hlavného cieľa stratégie Európa 2020 – vymaniť
najmenej 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Od
začiatku krízy v roku 2008 do roku 2012[14]
sa počet Európanov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením znepokojujúco
zvýšil o 8,7 milióna (s výnimkou HR) na 25,1 % obyvateľstva EÚ-28 v roku
2012 (obrázok 10). Kým podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo
sociálnym vylúčením vzrástol najmä v tých členských štátoch, ktoré
najviac zasiahla hospodárska kríza, niekoľko členských štátov hlási
klesajúcu relatívnu mieru chudoby. Obrázok
10: Vývoj v oblasti ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE)
2008 – 2012 Zdroj: Eurostat,
EU-SILC. Roztriedené podľa miery ohrozenia chudobou alebo sociálnym
vylúčením (AROPE) v roku 2012. Odhadované údaje za rok 2012 pre EÚ-27 a
EÚ-28, predbežné údaje za IT, *AT, BE, IE a UK – údaje za rok 2011 namiesto
roku 2012, **HR a EÚ-28 – žiadne údaje za rok 2008. Existujú
značné rozdiely medzi vekovými skupinami. Najviac boli zasiahnutí
obyvatelia v produktívnom veku. Chudoba a sociálne vylúčenie osôb vo veku
18 – 64 rokov v uplynulých rokoch výrazne vzrástli v dvoch tretinách
členských štátov predovšetkým pre zvyšujúci sa podiel domácností s
nezamestnanými osobami alebo s veľmi nízkou intenzitou práce a chudobných
zamestnaných osôb. V roku 2012 žilo približne 50 miliónov ľudí v
produktívnom veku z menej ako 60 % národného mediánu príjmov v EÚ-28, 33,1
milióna trpelo závažnou materiálnou depriváciou a 30,4 milióna osôb vo veku 18
– 59 rokov žilo v domácnosti nezamestnaných. Obrázok 11:
Vývoj miery ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) od roku
2005 v EÚ-28, spolu, deti, obyvatelia v produktívnom veku a staršie osoby Zdroj: Eurostat, EU-SILC. Priemer EÚ-27 v rokoch 2005 –
2009, priemer EÚ-28 v rokoch 2010 – 2012, odhad pre rok 2012. Starší ľudia (65 a
viac rokov) boli relatívne menej zasiahnutí, keďže miera ich ohrozenia
chudobou alebo sociálnym vylúčením sa vo väčšine členských
štátov zmenšila, hoci ženy sú stále viac zasiahnuté chudobou v staršom veku ako
muži. Relatívne zlepšenie však vyplýva predovšetkým z dôchodkov, ktoré sú z
veľkej časti nezmenené, zatiaľ čo úrovne príjmov
obyvateľstva v produktívnom veku stagnujú alebo poklesli. V porovnaní s rokom 2008
riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí vzrástlo od roku 2008
spolu so zhoršenou situáciou ich rodičov (väčšinou v
produktívnom veku) vo viac ako 20 členských štátoch, pričom
chudobou a sociálnym vylúčením sú ohrozené domácnosti s jedným
rodičom (EÚ-28: 47,8 % v roku 2012), čo je dvakrát viac než v
prípade rodín s dvomi dospelými osobami (24,4 %). Podstatne vyššie riziko
chudoby v domácnostiach s jedným rodičom existuje vo všetkých
členských štátoch, kde sa pohybuje od 35 % v SI, FI a DK do 78 %
v BG. Podobne, rodiny s tromi a viac deťmi čelia podstatne vyššiemu riziku
chudoby a sociálneho vylúčenia (EÚ-28: 30,9 %) než populácia ako celok.
Zhoršenie podmienok na trhu práce počas krízy priamejšie zasiahlo mužov v
produktívnom veku. Ženy však stále čelia vyššiemu riziku (pretrvávajúcej)
chudoby alebo vylúčenia ako muži v dôsledku efektu období nečinnosti a
práce na čiastočný úväzok súvisiacich so starostlivosťou. Riziko
chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2012 oveľa vyššie
(48,8 %) v prípade štátnych príslušníkov z tretích krajín (vo veku 18 – 64
rokov) než v prípade domácich štátnych príslušníkov (24,9 %). Celkový rozptyl
sa zvýšil z 21,7 percentuálneho bodu v roku 2010 na 23,9 percentuálneho bodu v
roku 2012. Od roku 2011
reálne disponibilné príjmy domácností v EÚ a eurozóne v priemere klesajú. Pokles bol
obzvlášť výrazný (nad 5 percentuálnych bodov nahromadených v priebehu
dvoch rokov) v EL, ES, IT, CY, PT a RO a poskromnejší v BE, CZ, DK, HU, NL, SI
a SK. V ostatných krajinách príjmy domácností stagnovali, prípadne sa mierne
zvýšili. Stabilizačný
efekt sociálnych výdavkov na príjmoch domácností sa po roku 2010 oslabil. Počas
recesie v rokoch 2008 – 2009 sociálne výdavky zohrávali dôležitú úlohu pri
udržiavaní príjmov domácností vo väčšine krajín EÚ[15], aj
v dôsledku fiškálnych stimulačných opatrení, ktoré boli zavedené s
cieľom zachovať súhrnný dopyt a zamedziť nadmernému rušeniu
pracovných miest, v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva z
novembra 2008. Okrem toho čisté sociálne dávky a znížené dane pozitívne
prispeli k zmene hrubého disponibilného príjmu domácností v priebehu roku 2009
a v prvých dvoch štvrťrokoch roku 2010 (obrázok 12). Napriek tomu sa od
polovice roku 2010 príspevok sociálnych dávok k zmene hrubých príjmov
domácností znížil. Mohlo k tomu dôjsť v dôsledku zvýšenia počtu dlhodobo
nezamestnaných osôb, ktoré stratili svoje nároky na dávky, ako aj
čiastočného ukončenia opatrení zavedených na boj proti kríze v
nadväznosti na isté zlepšenie hospodárskeho výhľadu v niekoľkých
členských štátoch. Napokon, v niektorých členských štátoch znižovanie
vplyvu sociálnych výdavkov odráža aj zlepšenie v oblasti hospodárskej situácie
a výhľadu.[16] Obrázok
12: Príspevky komponentov k rastu hrubého disponibilného príjmu domácností
(eurozóna 17 a EÚ-27)
Zdroj: Eurostat – Sektorové účty. Distribučné
dosahy fiškálnej konsolidácie sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišovali. Podľa
štúdie Euromod[17] mali balíčky fiškálnej konsolidácie v
závislosti od ich štruktúry odlišný vplyv na domácnosti s vysokými a nízkymi
príjmami. V niekoľkých krajinách regresívne vplyvy znamenali
dodatočnú záťaž najmä pre životnú úroveň domácností s nízkymi
príjmami. Ostatným členským štátom sa venovaním väčšej pozornosti
distribučnému profilu ich opatrení fiškálnej konsolidácie podarilo
zabrániť tomu, aby boli domácnosti s nízkymi príjmami neúmerne zasiahnuté.
Takéto rozdiely v distribučných dosahoch sa vyskytli nezávisle od
rozdielov v celkovej veľkosti úprav. Celkovo bola
miera rastu sociálnych výdavkov po dosiahnutí vrcholu v roku 2009 od roku 2011
záporná (obrázok
13).
V ranej fáze krízy (do roku 2009) bol nárast sociálnych výdavkov spôsobený
najmä výdavkami súvisiacimi s nezamestnanosťou, ale v menšej miere aj
inými výdavkami (a to v oblasti dôchodkov a zdravia). Rast sociálnych výdavkov
zoslabol v roku 2010, čo bolo odrazom kombinácie ukončenia fiškálnych
stimulačných opatrení a štandardnej cesty postupného zavádzania
automatickej stabilizácie v krajinách, ktoré sa zotavovali. Od roku 2011
(obrázok 13) sa sociálne výdavky znižovali aj napriek ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej
a sociálnej situácie[18]. Obrázok 13: Príspevok k
rastu reálnych verejných sociálnych výdavkov v EÚ v podobe hotovosti a
naturálií (2001 – 2012) Zdroj: Vnútroštátne účty, výpočty GR EMPL. Kríza takisto ovplyvnila
štruktúru výdavkov na sociálnu ochranu. V niektorých krajinách
došlo v rokoch 2009 a 2010[19] k
výraznému nárastu v oblastiach (ako dôchodky a zdravotné postihnutie), v
ktorých výdavky boli už vysoké a spojené s relatívne slabšími sociálnymi
či pracovnými výsledkami (obrázok 14). V niektorých krajinách úroveň
výdavkov v tom istom čase stagnovala, prípadne sa ešte znížila – napríklad
v oblasti výdavkov na zdravotníctvo, boj proti sociálnemu vylúčeniu,
bývanie či rodinu. Obrázok 14: Súhrnný
príspevok k celkovému rastu sociálnej ochrany v EÚ-27 podľa oblastí (2007
– 2010) a rast (reálnych) celkových sociálnych výdavkov v Európe, podľa
krajiny, 2010 Poznámka: príspevky k celkovému rastu
sociálnych výdavkov podľa oblastí. Zdroj: ESSPROS. V
niektorých členských štátoch sa prístup k zdravotnej starostlivosti mohol zhoršiť
pre osoby v ťažkých situáciách. Zníženie verejných výdavkov na
zdravotníctvo bude mať spolu s následkami krízy na príjmy pravdepodobne
negatívny vplyv na adekvátnosť prístupu k službám zdravotnej
starostlivosti, a to najmä u nízkopríjmových skupín a ľudí v ťažkých
situáciách. Obrázok 15 znázorňuje podiel osôb v najnižšom príjmovom
kvintile vykazujúcich neuspokojené potreby zdravotnej starostlivosti, pretože
liečba bola „príliš drahá“ alebo preto, že čakacia lehota bola príliš
dlhá alebo bolo potrebné príliš ďaleko cestovať. Aj keď sa tento
podiel v EÚ-27 ako celku v období rokov 2008 až 2011 zvýšil len mierne,
ďalšie zhoršenie z pôvodne vysokej úrovne prístupu k službám bolo
zaznamenané v krajinách ako LV, EL, IT a PL, zatiaľ čo v prípade CY,
BE, FI, FR a SK došlo k výraznému zvýšeniu z nízkych úrovní. Obrázok 15:
Neuspokojené potreby zdravotnej starostlivosti, najnižší príjmový kvintil, 2008
– 2011 Zdroj: Eurostat EU-SILC 2011.
2. VYKONÁVANIE
USMERNENÍ O ZAMESTNANOSTI: REFORMY V OBLASTI ZAMESTNANOSTI A SOCIÁLNEJ POLITIKY V tejto časti[20] sa uvádza prehľad reforiem a opatrení,
ktoré členské štáty zaviedli v uplynulých 12 mesiacoch. Usmernenia o
zamestnanosti[21]
poskytujú stabilné politické usmernenia pre členské štáty, ako
reagovať na problémy súvisiace so zamestnanosťou a sociálnou
situáciou na pozadí súčasných trendov a s cieľom dosiahnuť ciele
stratégie Európa 2020 (ako sa uvádza v časti 1). V ročnom prieskume
rastu 2013 sa stanovujú priority a politické usmernenia pre členské štáty,
ktoré v rámci európskeho semestra 2013 predkladajú svoje národné programy
reforiem. V súlade s tým sa národné programy reforiem preskúmali a Rada na
základe návrhu Komisie vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Výbory
pre zamestnanosť a sociálnu ochranu preskúmali výsledky a dosiahnutý
pokrok členských štátov v reakcii na príslušné problémy prostredníctvom
uplatňovania Monitora výsledkov v oblasti zamestnanosti a Monitora
výsledkov v oblasti sociálnej ochrany. Následné politické reformy sa budú
posudzovať v kontexte európskeho semestra 2014. Európsky sociálny fond
podporuje úsilie o splnenie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom
opatrení zameraných na boj proti nezamestnanosti s osobitným dôrazom na mládež,
v rámci ktorých sa ponúkajú stáže a prax na rekvalifikáciu a zvyšovanie
kvalifikácie, vzdelávanie, podpora sociálneho začlenenia a budovanie
administratívnych kapacít. Pokiaľ ide o programové obdobie 2014 – 2020,
podrobné zladenie ESF a ďalších európskych štrukturálnych a investičných
fondov s politickými prioritami stratégie Európa 2020, ako aj úsilie fondov
zamerané na výsledky posilní ich úlohu byť finančnými piliermi tejto
stratégie. Vo všetkých oblastiach
opísaných v nasledujúcich častiach sa začali alebo sa pripravujú
reformy. Miera dosiahnutého pokroku sa však odlišuje jednak medzi
oblasťami politiky a jednak medzi členskými štátmi. Je preto potrebné
ďalšie úsilie, aj keď v mnohých prípadoch úplné účinky týchto
reforiem zatiaľ nevidieť, pretože zvyčajne je potrebný dlhší
čas, aby sa prejavili. „Hodnotu“ reforiem tiež nie je možné zvyčajne
posudzovať izolovane, keďže sa môže vykonávať niekoľko
reforiem súčasne. Členské štáty by preto pri navrhovaní politík a
reforiem mali vziať do úvahy príslušné okolnosti. 2.1. Usmernenie
v oblasti zamestnanosti č. 7: Zvýšenie účasti na trhu práce Členské
štáty naďalej posilňovali opatrenia svojej aktívnej politiky trhu
práce. Niektoré
členské štáty zvýšili úroveň finančných prostriedkov pridelených
na účely plnenia opatrení aktívnej politiky trhu práce na rok 2013 (CY,
IE, HR, PL, SE), zatiaľ čo v iných sa pridelené finančné
prostriedky znížili (NL, SI), pričom väčší dôraz sa kládol na
účinnosť. Niektoré členské štáty prijali opatrenia na zosúladenie
ponuky pracovných síl s potrebami trhu práce (BE, BG, ES, LT) a zaviedli alebo
zvýšili úroveň profilovania nezamestnaných (FR). FR vytvorilo národný
program prednostnej odbornej prípravy realizovanej pracovníkmi pôsobiacimi vo
verejných službách zamestnanosti: 30 000 uchádzačov o zamestnanie
absolvuje odbornú prípravu v prioritných oblastiach s bohatými pracovnými
príležitosťami. UK poskytuje väčšiu podporu ťažko
umiestniteľným nezamestnaným prostredníctvom väčšej miery
individuálnej pomoci pri hľadaní zamestnania, ale zároveň sprísni
požiadavky na dlhodobé poberanie dávok uchádzačov o zamestnanie.
Zamestnávatelia v IT, ktorí zamestnajú poberateľov dávok v
nezamestnanosti, majú nárok na príspevok v hodnote 50 % zostávajúcej štátnej
podpory, ktorá by sa bola vyplatila zamestnancom, ak by boli zostali
nezamestnaní. Takisto bola vytvorená databáza na zhromažďovanie informácií
o poskytovaných službách v rámci celej krajiny. Na základe plánovanej štátnej
reformy v BE pokročí regionalizácia viacerých kompetencií týkajúcich sa
aktivácie a sledovania nezamestnaných. RO zmenilo zákon o poistení v
nezamestnanosti okrem iného tým, že zaviedlo novú kategóriu nezamestnaných (t.
j. dlhodobo nezamestnaných), aby aktívna politika trhu práce priniesla úžitok –
napríklad pokiaľ ide o stimuly na rozvoj mobility a voľné
posudzovanie kompetencií získaných prostredníctvom formálnych alebo
neformálnych kanálov. V HU, HR, LV a SI programy
verejných prác majú za cieľ prinášať nezamestnaných na trh práce a
poskytovať podporu príjmov pre nezamestnaných, ktorí nemajú nárok na dávky
v nezamestnanosti. Niekoľko
členských štátov prijalo opatrenia zamerané na posilnenie kapacity
verejných služieb zamestnanosti (VSZ), zvýšenie ich
účinnosti a efektívnosti, vyškolenie a/alebo nábor profesijných poradcov
(CY, CZ, DE, EL, ES, FI, FR, HR, HU, IE, NL, PL, PT, SI). Niektoré
verejné služby zamestnanosti sú zamerané na poskytovanie individuálnejších
služieb nezamestnaným (SI), podporovanie vzájomnej zodpovednosti (NL) a
posilňovanie spolupráce s ďalšími zainteresovanými stranami (PL),
zamestnávateľmi a miestnymi orgánmi (HU, PT). V DE je zámerom
sústrediť pozornosť na ťažko umiestniteľné dlhodobo
nezamestnané osoby presunutím pracovníkov VSZ z niektorých služieb pre
krátkodobo nezamestnaných. Vo FR sa vytvorili tri kategórie uchádzačov o zamestnanie
podľa typu ťažkostí, ktorým títo uchádzači pri vstupe na trh
práce čelia, a rôzne následné metódy pre každú kategóriu. V IE bola
vytvorená iniciatíva „Job Path“ zameraná na zvýšenie kapacity VSZ
prostredníctvom zapojenia tretích strán v podobe súkromných zmluvných partnerov,
záväzku zdvojnásobiť rad prípadových pracovníkov pre nezamestnaných v
priebehu roka 2014 a zlúčiť sa s inštitúciami sociálneho
zabezpečenia. V ES a PT došlo k určitému pokroku v rozširovaní
pôsobnosti súkromných agentúr v oblasti rozvoja činností zameraných na
umiestňovanie. V rámci európskeho semestra 2013 boli vydané
odporúčania pre 16 členských štátov (BE, BG, CZ, DE, EE, ES, FR, HU,
IT, LT, LU, LV, RO, SE, SI a SK) týkajúce sa aktívnych politík trhu práce
a/alebo VSZ (t. j. zvýšiť kvalitu, pokrytie a účinnosť aktívnych
politík trhu práce, zvýšiť výkonnosť VSZ, zabezpečiť lepšie
zameranie alebo posilniť aktivačné prvky a individualizované
služby). Boli
zavedené konkrétne opatrenia s cieľom priviesť na trh práce
nezamestnaných zo znevýhodnených skupín, najmä osoby so zdravotným postihnutím,
dlhodobo nezamestnaných a pracovníkov s prisťahovaleckým pôvodom. Niektoré
členské štáty (BG, HU, NL, PT) prijali opatrenia na zlepšenie celkovej
situácie znevýhodnených osôb na trhu práce. Ostatné krajiny sa zamerali na
špecifické cieľové skupiny. Situácia na trhu práce
pre osoby so zdravotným postihnutím sa riešila v niekoľkých krajinách (FI,
HU, LT a MT). HU ustanovilo nový orgán a sieť, ktorá má poskytovať
opatrenia súvisiace s rehabilitáciou, a znížilo náklady na pracovnú silu
znížením príspevkov na sociálne zabezpečenie. Vo FI nový projekt
predpokladá vymenovanie osobného koordinátora, ktorý potom bude poskytovať
individuálne prispôsobené služby osobám so zdravotným postihnutím. Dosah
projektu by malo znásobiť niekoľko zmien: predĺženie trvania
práce na čiastočný úväzok o obdobie práceneschopnosti a zmiernenie
kritérií pracovnej rehabilitácie. V MT sa novo zriadené centrum „Job
Bridge Centre“ zameriava na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do
zamestnania. V LT sa viac pozornosti venovalo podpore zamestnávania osôb so
zdravotným postihnutím tým, že sa zlepšilo financovanie sociálnych podnikov. Mnoho opatrení aktívnych
politík trhu práce (uvedených vyššie) bolo konkrétne zameraných na dlhodobo
nezamestnaných. Okrem toho IE poskytovalo dlhodobo nezamestnaným viac
vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich vyhliadky na
zamestnanie a začalo poskytovať grantové platby podnikom ako
motiváciu na nábor dlhodobo nezamestnaných osôb. Štátna agentúra pre zamestnanosť
v LV poskytuje podporu dlhodobo nezamestnaným so závislosťami. DK poskytlo pracovné príležitosti predovšetkým vo verejnom
sektore, a to najmä dlhodobo nezamestnaným, ktorým hrozila strata výhod. Členské štáty
prijali konkrétne opatrenia na integráciu ľudí s prisťahovaleckým
pôvodom. DE prijalo program na podporu integrácie prisťahovalcov na trh
práce a zvýšenia ich účasti na systéme vzdelávania a odbornej prípravy. SE
posilnilo svoje opatrenia aktívnej politiky trhu práce voči
prisťahovalcom uprednostnením opatrení na úrovni pracovísk a rozšírením
mzdových dotácií pre osoby narodené v cudzine. Členské
štáty riešili situáciu mladých ľudí na trhu práce tým, že včas
zaviedli niektoré prvky záruky pre mladých ľudí. Vzhľadom na
zhoršenie situácie mladých ľudí na trhu práce všetky členské štáty
zaviedli dodatočné opatrenia pre túto cieľovú skupinu. V mnohých
prípadoch sa existujúce opatrenia predĺžili, finančne podporili a
rozšírili na väčšiu cieľovú skupinu. Plné, čiastočné
a/alebo sektorové mzdové dotácie (BE, BG, EL, HU, FR, IT, PT), zníženie
nemzdových nákladov práce (BE, EL, ES, FR, HR, PT, SI), stáže mládeže (BE, CZ,
PT), učňovské vzdelávanie (DK, EL, ES, FI, HU, IT, PT, SE, UK),
pracovné stáže (CY, PL, SI), poradenstvo (AT) a pracovné príležitosti vo
verejnom sektore (BG, FR, HU) boli najčastejšími nástrojmi používanými na
podporu zamestnanosti mladých ľudí. Väčšina
členských štátov v súčasnosti pracuje na vykonávacích plánoch
systémov záruk pre mladých ľudí, ktoré majú byť funkčné od
januára 2014. Od ostatných štátov sa očakáva, že predložia svoje plány na
jar 2014. V uplynulých 12 mesiacoch sa zaviedli plnohodnotné záruky pre mladých
ľudí alebo jedna z ich zložiek alebo sa spustili pilotné projekty (AT, ES,
FI, FR, IE, HR, HU, MT, RO, UK). Vo FI sa systém záruky pre mladých ľudí k
1. januáru 2013 ďalej upevnil. V IE sa v jednej z mestských častí
Dublinu zaviedol pilotný projekt systému záruky pre mladých ľudí a jeho
plná realizácia sa uskutoční v roku 2014. RO vyhlásilo výzvu na
predkladanie strategických projektov v hodnote 10 miliónov EUR a prijalo
národný plán zamestnanosti mládeže. UK pokračovalo vo svojej iniciatíve
„Youth Contract“, v rámci ktorej sa mladým ľuďom poskytuje
učňovská príprava a dobrovoľné pracovné stáže. AT zaviedlo opatrenie individuálneho poradenstva pre
mladých ľudí, ktoré im má pomôcť nájsť takú cestu vzdelávania
alebo odbornej prípravy, ktorá vyhovuje ich individuálnym potrebám. Program
záruky prvého pracovného miesta v HU bude počas štyroch mesiacov
poskytovať 100-percentnú náhradu mzdových nákladov a príspevkov na
sociálne zabezpečenie v prípade nových účastníkov trhu práce. MT
prijala národnú stratégiu zamestnanosti mládeže ako komplexný rámec na úspešnú
integráciu mladých ľudí do zamestnania a takisto ustanovila akčný výbor
čiastočne poverený implementáciou systému záruky pre mladých. Vo FR
sa zaviedli dotované zmluvy v rámci systému „pracovné miesta pre
budúcnosť“, ktoré majú za cieľ vyškoliť a zamestnať 100 000
mladých ľudí do konca roka 2013 a 150 000 do marca 2014, a to najmä vo
verejnom sektore. Spustil sa pilotný projekt na 10 územiach, ktorý
zahŕňa 10 000 mladých ľudí patriacich do skupiny NEET a
čeliacich veľkým problémom. ES schválilo stratégiu podnikania a
zamestnanosti mládeže na roky 2013 – 2016, ktorá zahŕňa 100 opatrení
s celkovým rozpočtom viac ako 3,485 miliardy EUR. Členské
štáty podporili opatrenia na zvýšenie zamestnanosti žien a zosúladenie
pracovného a súkromného života zavedením zmien v poskytovaní služieb
vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve[22]
a prepracovaním predpisov o rodičovskej dovolenke. Boli pridelené
ďalšie zdroje na zabezpečenie celodennej prevádzky predškolských
zariadení s flexibilnejšími otváracími hodinami (DE, FI, HU, MT, PL). UK
oznámilo nový systém bezplatnej starostlivosti o deti z pracujúcich rodín a IE
zabezpečilo prevádzku ďalších mimoškolských zariadení pre žiakov
základných škôl z rodín s nízkymi príjmami. DE zaviedlo právo na
starostlivosť o deti pre deti do troch rokov veku, pričom
súčasne zabezpečilo poskytovanie rodičovských dávok. Zachoval sa
však príspevok na starostlivosť o dieťa pre deti, ktoré nenavštevujú
zariadenia detskej starostlivosti. HU zníži od roku 2014 vek začiatku
povinnej predškolskej dochádzky na tri roky. HR
zaviedlo povinné predškolské vzdelávanie a zmenilo právne predpisy o
neštandardných formách starostlivosti o deti[23]. EE
zmenilo zákon o rodičovskom príspevku. Na uľahčenie
zosúladenia rodinných a pracovných povinností členské štáty zaviedli zmeny
týkajúce sa pružnejšieho pracovného času pre zárobkovo činné osoby
(LU), opatrenia na pomoc študujúcim rodičom (CZ), nezdaniteľné
poistné (DK) a podporu rodovej rovnosti prostredníctvom posilňovania
postavenia, uplatňovania rodového hľadiska a vzdelávania (EE). Niektoré členské
štáty predĺžili (platenú) rodičovskú dovolenku (LU, MT, PL, UK). V DK
a MT sa samostatne zárobkovým rodičom poskytli rovnaké (oproti
zamestnaným rodičom) práva na rodičovskú dovolenku. Nové opatrenia v
EE a PL boli zamerané na podporu otcov, aby využívali rodičovskú
dovolenku. Vo FR sa zaviedli nové pravidlá pre rodičovskú dovolenku, na
základe ktorých sa druhému rodičovi udeľuje možnosť využiť
šesťmesačnú rodičovskú dovolenku. AT reformovalo predpisy o
rodičovskej dovolenke s cieľom uľahčiť lepšie
zosúladenie pracovného a rodinného života rodičov žijúcich v
netradičných formách rodiny a zjednodušiť používanie existujúcich
modelov. HR harmonizovalo zákon o materských a rodičovských dávkach s
právnymi predpismi EÚ. V rámci
iniciatív na podporu zamestnanosti sa riešili aj prekážky pre dlhší pracovný
život. Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na zvýšenie
miery zamestnanosti starších pracovníkov (AT, BE, CZ, FI, PL, SI), napr.
prijatím špecifických opatrení, akčných plánov či stratégií starnutia
(CZ, FI, PL). Tieto obsahovali využívanie práce na čiastočný úväzok
(AT), praktický výcvik (SI), zavedenie komplexných školení/e-školení pre
zamestnancov verejných služieb zamestnanosti v oblasti zlepšovania služieb pre
nezamestnaných nad 50 rokov (PL) a poskytovanie stimulov zamestnávateľom
na zamestnávanie starších pracovníkov (AT, ES, PT). BE podporilo opatrenia,
ktoré motivujú ľudí pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku tým,
že núti podniky s viac ako 20 zamestnancami zaviesť ročné plány na
zachovanie alebo zvýšenie počtu zamestnancov starších ako 45 rokov, a
ďalej zdvihlo vekový strop na oslobodenie od aktívneho hľadania
zamestnania z 58 na 60 rokov. ES prijalo v marci 2013 zákon schválený
kráľovským dekrétom s cieľom umožniť kompatibilitu medzi
dôchodkom a prácou a odradiť od kolektívneho prepúšťania
zamestnancov nad 50 rokov vo veľkých podnikoch. Pokiaľ ide o
účasť na trhu práce, v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa
poukázalo na výzvy týkajúce sa účasti žien na trhu práce (11
členských štátov: AT, CZ, DE, EE, HU, IT, MT, NL, PL, SK a UK), dlhšieho
udržania ľudí na trhu práce a zvýšenia zamestnanosti starších pracovníkov
(15 členských štátov: AT, BE, BG, CZ, ES, FI, FR, LT, LU, MT, NL, PL, RO,
SI a SK) a podpory perspektív zamestnanosti mladých ľudí (22 členských
štátov: AT, BE, BG, CZ, DE, DK, EE, ES, FI, FR, HU, IT, LT, LU, LV, MT, PL, RO,
SE, SI, SK a UK). Niekoľko
členských štátov zmenilo úrovne minimálnej mzdy alebo mzdy vo verejnom
sektore. Väčšina členských štátov prijala politické opatrenia v
oblasti miezd. Niektoré krajiny zaznamenali zvýšenie minimálnej mzdy (CZ, EE,
FR, HR, HU, LT, PL, SI, RO). V niektorých iných krajinách sa zase
minimálne mzdy znížili (EL) alebo zmrazili (PT). Aj verejné mzdy boli zmrazené
alebo znížené v niekoľkých prípadoch; k zmrazeniu miezd vo verejnom
sektore došlo v niekoľkých členských štátoch (ES, IT, NL, PT),
zatiaľ čo v iných krajinách sa mzdy znížili (CY, EL, HR, IE, SI). DK
naopak umožňuje veľmi mierny nárast miezd vo verejnom sektore. RO
prijalo opatrenia na obnovenie platov verejných zamestnancov na úroveň, na
akej boli v júni 2010. Členské
štáty riešili aj mechanizmy tvorby miezd vrátane indexácie miezd a postupy
kolektívneho vyjednávania. Indexácia miezd sa
(dočasne) pozastavila alebo zmenila v niekoľkých členských
štátoch (CY, ES, LU). IT prispôsobilo rámec kolektívneho vyjednávania o mzdách
tak, aby sa lepšie zohľadnil vývoj na miestnej a odvetvovej úrovni.
V ES sa sociálni partneri dohodli na zmiernení mzdových požiadaviek v
období 2012 – 2014, čím sa obmedzí rast miezd a zabezpečí sa ich
prepojenie s rastom španielskeho HDP a s infláciou v eurozóne. V BE
po neúspešnom rokovaní medzi sociálnymi partnermi o novej medzisektorovej
kolektívnej zmluve vláda stanovila mzdovú normu (suma, o ktorú sa mzdové
náklady môžu zvýšiť nad úroveň inflácie) na úroveň 0 % na roky
2013 a 2014. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v júli 2013
sa poukazuje na členské štáty (BE, DE, FI, FR, IT, LU, SI), v ktorých
vývoj ostáva výzvou. Mnohé
členské štáty prijali daňové opatrenia na podporu vytvárania
pracovných miest. Niekoľko krajín (CZ, DK, LV, MT, NL, RO, SK
a UK) pokračuje v podpore verejných investičných programov a/alebo
investičných stimulov, ktoré pomáhajú vytvárať pracovné miesta
napriek prísnym rozpočtovým obmedzeniam. V rôznych krajinách (BE, ES, FI,
FR, HU, LV, MT a UK) boli prijaté daňové opatrenia na podporu vytvárania
pracovných miest. Skoro všetky členské štáty zaviedli nové (alebo
posilnili existujúce) opatrenia alebo iniciatívy na podporu súkromných
investícií do výskumu, vývoja a inovácií. V rovnakom čase veľká
väčšina členských štátov zaviedla granty pre MSP alebo podniky
strednej veľkosti. Daňové
zaťaženie je v mnohých členských štátoch stále pomerne vysoké, ale
iba niekoľko krajín prijalo opatrenia na riešenie tohto problému, a to aj
vzhľadom na obmedzený rozpočtový priestor. S cieľom
podporiť dopyt po práci EE a HR znížili sadzby príspevkov na sociálne
zabezpečenie platené zamestnancami a zamestnávateľmi, zatiaľ
čo BE, HU a PT znížili sadzby pre osobitné skupiny. V PT sa poskytuje
finančná podpora zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú starších
nezamestnaných (45 a viac rokov) refundáciou 75 % až 100 % sociálneho
poistenia, ktoré platí daný zamestnávateľ. FR zaviedlo novú daňovú
úľavu na účely konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ktorá umožní
zníženie mzdových nákladov. LV znížilo na strane ponuky práce svoju sadzbu dane
z príjmov fyzických osôb na 24 %. V BE má „pracovný bonus“ zvýšiť platy
pracovníkov s nízkou mzdou, a tým znížiť mieru nezamestnanosti a
odstrániť prekážky spojené s nízkymi príjmami. Vo všeobecnosti sa
odporúčania pre jednotlivé krajiny tento rok zamerali na zníženie
daňového zaťaženia pracovníkov s nízkymi príjmami (AT, DE, HU, LV a
HU) a zníženie daňovej záťaže a sociálnych príspevkov všetkých
pracovníkov (BE, CZ, DE, FR, IT, NL). Niekoľko
členských štátov naďalej podporuje iniciatívy skúmajúce odvetvia
bohaté na pracovné príležitosti (CZ, FI, LU, MT, NL, RO). Vláda v LU
pokračuje vo svojej stratégii investovať do nových perspektívnych
hospodárskych odvetví a zriadila výbor na identifikáciu nových špecializovaných
odvetví s potenciálom rastu počtu pracovných miest. V CZ sa
v polovici roka 2013 uverejnila prvá výzva na predkladanie ponúk pre
rozsiahly program financovaný ESF „Nová zelená úsporám“. RO plánuje pre
väčšiu časť odvetvia IT zaviesť daňové stimuly (napr.
daňové úľavy). Napriek tomu integrované politické rámce spájajúce
ekologický rast a zamestnanosť existujú iba v malom počte krajín (EL,
FR, AT, PT, FI), v iných krajinách sa dosiahol pokrok v zavádzaní rozsiahlejšej
politickej reakcie (BG, IE, ES, LU, MT, HR). Stále ešte existuje veľa
členských štátov, ktoré naďalej riešia ekologický rast pomocou
rôznych nástrojov a politík (napr. CZ, LT, SI)[24]. Niektoré
členské štáty využili dotácie pre zamestnávateľov a podporili
podnikanie. Dotácie pre zamestnávateľov sa často využívali na
vytváranie dopytu po pracovnej sile (LV, ES na regionálnej úrovni, NL a SI).
Členské štáty prijali niektoré ďalšie opatrenia na podporu zakladania
podnikov a samostatne zárobkovej činnosti. Niektoré krajiny
pokračovali v poskytovaní alebo začali poskytovať dotácie
nezamestnaným na začatie podnikania (BG, CZ, PL, SI), zatiaľ čo
ES ponúklo zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie, aby motivovalo k
samostatnej zárobkovej činnosti, a takisto podporilo zamestnávanie
určitých skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a mládeže. AT
zlepšilo systém sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo
činné osoby. PT zaviedlo opatrenia, ktorými sa majú podporiť
začínajúci podnikatelia v prijímaní osôb do zamestnania. Niektoré
členské štáty (IT, LT, PL, SI) sa zamerali na propagáciu podnikania medzi
mladými ľuďmi. IT podporuje projekty zamerané na samostatnú zárobkovú
činnosť vytvorené mladými ľuďmi v južných regiónoch, najmä
v neziskovom sektore. Ostatné krajiny (AT, PL a LT) sa zameriavajú na zníženie
byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom
posilniť vytváranie pracovných miest. CY poskytuje pomoc mikropodnikom,
malým a stredným podnikom tým, že im dodáva technickú podporu. Na prilákanie
zahraničných investícií CZ pripravila „uvítací balíček“ s cieľom
uľahčiť a urýchliť vstup a zamestnávanie štátnych
príslušníkov tretích krajín zapojených do veľkých investícií. Prijímajú
sa ďalšie opatrenia na riešenie problému nelegálnej práce. V oblasti
nelegálnej práce niektoré členské štáty posilnili represívne opatrenia
(BE, CZ, EL, ES, FR, LV, NL, SK), zatiaľ čo iné ponúkli stimuly na
prihlásenie zamestnania (EL, HR, LT, SI). BE a CZ sa zamerali na boj proti
falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, zatiaľ čo FR a SK
kládli väčší dôraz na kontrolu nelegálnej práce. LT zaviedla poukážky na
služby, aby uľahčila zjednodušenú, flexibilnú formu zamestnania v
poľnohospodárstve a lesníctve. EL podporilo využívanie „pracovných
poukážok“, t. j. pracovných kupónov s alternatívnym typom poistenia najmä pre
domácich pracovníkov a osoby zamestnané v odvetví poľnohospodárstva a
zdravotnej starostlivosti. LV posilnilo
právne predpisy pre boj proti daňovým podvodom a pokračovalo v
realizácii svojho plánu opatrení pre boj proti šedému hospodárstvu a na
zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže. Mnohé
členské štáty aj naďalej zavádzajú zmeny právnych predpisov na
ochranu zamestnanosti (PPOZ). Vo FR zákon o zabezpečení zamestnanosti,
ktorý bol prijatý v júni 2013, zaviedol širší prístup k zdravotnému
pripoisteniu, vytvorenie systému osobných záznamov odbornej prípravy, práva na
zabezpečenie mobility a profesijného poradenstva, zjednodušenie
kolektívneho prepúšťania a väčšiu pružnosť v ťažkej
hospodárskej situácii prostredníctvom dohôd na udržanie zamestnania. V SI sa na
základe novej reformy predpokladá zjednodušenie postupov a zníženie
administratívnych prekážok, zvýšenie flexibility na trhu práce, stimuly pre
zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú a negatívne stimuly pre zmluvy na dobu
určitú. BE harmonizuje PPOZ pre robotníkov aj úradníkov a zvýšilo
flexibilitu regulácie pracovného času. V HR
prebehla prvá fáza zmeny pracovného práva, ktorá sa skončila v júni 2013,
a zameriavala sa okrem iného na harmonizáciu so smernicou o zriaďovaní
Európskej zamestnaneckej rady a na niektoré prvky zmlúv na dobu určitú. V
EE sa reformou štátnej služby značne zmenili pracovnoprávne vzťahy a
pracovné podmienky vo verejnom sektore, čím sa dosiahol ich súlad s tými,
ktoré sú v súkromnom sektore. Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia
na zvýšenie flexibility zákonníka práce využitím zmlúv na dobu určitú (CZ,
na sezónne práce v poľnohospodárstve a stavebníctve), rozšírenie
krátkodobej práce (DE, zo 6 na 12 mesiacov), skrátenie povinných časových
prestávok medzi zmluvami uzatvorenými na dobu určitú u toho istého zamestnávateľa
(IT), predĺženie pracovného času a využitie pružného pracovného
času (PL). Niektoré krajiny zaviedli zmeny v platbách alebo príspevkoch v
prípade pružných zmlúv (DE pre dočasných agentúrnych pracovníkov v
niekoľkých nových odvetviach, AT pre krátkodobé práce). Tak sa
v niekoľkých členských štátoch posunula rovnováha medzi
flexibilitou a istotou. Celkovo piatim zo siedmich krajín, ktoré dostali
odporúčania reformovať PPOZ v roku 2013, sa odporúčalo
prijať opatrenia proti segmentácii (ES, IT, SI, FR a PL). V IT a NL
by zmiernenie právnych predpisov týkajúcich sa zmlúv na dobu určitú a
ochrana v prípade prepustenia mohli podporiť vyššiu účasť na
zamestnanosti a plynulosť pracovného trhu. 2.2.
Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 8: vytváranie kvalifikovanej
pracovnej sily Zlepšovanie ponuky kvalifikácií a vzdelávanie dospelých sa stalo
novou prioritou vo viacerých členských štátoch. Mnohé
členské štáty zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie ponuky kvalifikácií
a podporu vzdelávania dospelých. MT a BG začali zvyšovať
zamestnateľnosť nezamestnaných osôb či osôb s nízkym platom
pomocou odbornej prípravy, kým AT sa zameralo na nízko a stredne
kvalifikovaných zamestnancov, pre ktorých zaviedlo prínosné zmeny vo
vzdelávacom systéme. PL prijalo „Stratégiu zameranú na ľudský kapitál
2020“. V LV nový plán pre navrátilcov z dočasnej emigrácie, ktorého
cieľom je motivovať kvalifikovaných a odborných pracovníkov k
návratu, bude ponúkať informácie o trhu práce, jazykové kurzy lotyštiny a
pomoc deťom navrátilcov pri integrácii do vzdelávacieho systému. V niektorých
krajinách (CZ, IE, MT, NL) sa nové opatrenia zamerali na konkrétne odvetvia,
ktoré majú vysoký potenciál na tvorbu pracovných miest alebo boli najviac
postihnuté krízou. MT podporuje absolventov odborov, pre ktoré existuje
nedostatok ponuky tak, že im prepláca náklady na štúdium, a IE sa zameralo na
rekvalifikáciu absolventov, aby mohli využívať narastajúce pracovné
príležitosti v oblasti IKT. Dva členské štáty (AT, DE) sa snažia obohatiť
zdroj pracovnej sily o požadované kvalifikácie tým, že zmenili právne predpisy
týkajúce prístupu občanov tretích krajín k zamestnanosti. Veľký
počet členských štátov zaviedol alebo plánuje zaviesť v roku
2013 nové alebo rozšírené opatrenia na udržanie či zvýšenie ľudských
zdrojov v oblastiach STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika). Mnohé členské štáty zaviedli opatrenia na zjednodušenie
prechodu zo školy do práce. Značný počet
členských štátov (AT, BE, CZ, ES, FI, IT, PT, RO, SE, UK) sa usiloval
zlepšiť prechod zo školy do práce rozvíjaním odbornej a
učňovskej prípravy a posilnením príslušných inštitúcií. PT
zreformovalo systém duálnej učňovskej prípravy, rozšírilo dĺžku
odbornej prípravy a zvýšilo dostupnosť všetkých úrovní kvalifikácií. RO
začalo podporovať odbornú prípravu absolventov vysokých škôl. UK
poskytlo zamestnávateľom možnosť prispôsobiť podmienky
učňovskej prípravy svojim špeciálnym potrebám a zaviedlo nový program
stáží, ktorý by mal mladým ľuďom bez dostatočnej kvalifikácie a
skúseností potrebných na trhu práce poskytnúť podporný na mieru šitý balík
a umožniť im prístup k učňovskej príprave alebo iným pracovným
možnostiam. V BE môžu nekvalifikovaní mladí ľudia absolvovať troj- až
šesťmesačnú stáž na plný úväzok v niektorom podniku, neziskovej organizácii
či verejnej službe. FI sa v rámci záruky pre mladých ľudí snaží
sprístupniť a zatraktívniť učňovskú prípravu pre
učňov aj zamestnávateľov. IT zjednodušilo povinnosti
zamestnávateľa pri poskytovaní odbornej prípravy pre učňov a
vyhradilo zdroje na zavedenie odbornej prípravy pre mladých ľudí skupiny
NEET v znevýhodnených oblastiach a pre študentov terciárneho vzdelávania. SE
vytvára pracovné miesta, ktoré majú slúžiť ako počiatočná
odborná príprava pre mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov bez predchádzajúcej
skúsenosti v konkrétnej profesii, pričom 15 – 25 % pracovného
času je venovaných neplatenému vzdelávaniu a odbornej príprave. ES
zaviedlo zmluvu o odbornej a učňovskej príprave a vytvorilo základy
pre duálnu odbornú prípravu. CZ vytvorila národný katalóg stáží. 2.3. Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 9: Zlepšovanie
kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy Viaceré členské štáty sa zamerali na zlepšenie systémov
odborného vzdelávania a prípravy s
cieľom lepšie vyhovieť potrebám trhu práce (DK, EE, EL, ES, HU, IE,
LV, PL, SE, SK). Niektoré krajiny na základe týchto potrieb vytvorili alebo
upravili svoj systém duálneho odborného vzdelávania (EE, EL, ES, HU, SK). V EE
bude nový zákon o inštitúciách odborného vzdelávania uplatňovať
novú štruktúru študijných programov odborného vzdelávania a prípravy. V EL
zákon o reštrukturalizácii stredoškolského vzdelávania položil základy pre
zmeny odborného vzdelávania, vrátane zmeny učebných osnov a posilnenia
úlohy úradu práce pri vytváraní systémov učňovskej prípravy. SE
posilnilo svoj systém tak, že zvýšilo príspevky vyplácané zamestnávateľom
za prijímanie učňov. DK vytvorilo na odborných školách centrá pre
učňovskú prípravu a IE vytvorilo nový orgán pre vzdelávanie a odbornú
prípravu (SOLAS). CY zriadil inštitúty odborného vzdelávania a prípravy
pre absolventov stredných škôl a večernú technickú a odbornú strednú
školu. Členské štáty implementovali kvalifikačné rámce, aby
lepšie prepojili všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu a
vysokoškolské vzdelávanie a zlepšili transparentnosť cezhraničných
kvalifikácií. Od konca roku 2012 ďalších päť krajín (BG, DE, IT, PL,
SI) nielen že vyvinulo národný kvalifikačný rámec, ale ho aj prepojilo
s európskym kvalifikačným rámcom, čím sa celkový počet
členských štátov, ktoré tak urobili, zvýšil na 20. CZ, DK, EE, FR, IE, LT
začali vydávať kvalifikácie, ktoré explicitne odkazujú na jednotlivé
úrovne európskeho kvalifikačného rámca. V mnohých členských štátoch sa zaviedli príslušné zmeny v
systémoch terciárneho vzdelávania. V AT, EE,
EL, FR, HU, PL, PT a LV prebieha reforma systému vysokoškolského vzdelávania.
Cieľom reformy v AT je zvýšiť pomer aktívnych študentov a mieru
ukončenia štúdia, znížiť počet osôb, ktorí neukončili
štúdium, a skrátiť priemernú dĺžku štúdia. Reforma v EE prináša
presnejšie usmernenia inštitúciám vysokoškolského vzdelávania o tom, koľko
študijných miest sa má otvoriť v jednotlivých študijných odboroch
podľa potrieb trhu práce a v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi a
príslušnými ministerstvami. EL skonsolidovalo
sieť technických inštitútov a univerzít. PL prisľúbilo finančnú
podporu na realizáciu inovatívnych učebných osnov univerzít v
strategických odvetviach a LV navrhlo viacero reforiem na zvýšenie kvality a
konkurencieschopnosti vysokoškolského vzdelávania. Medzi kľúčové
ciele nedávnej reformy vo FR patrí zvýšenie dostupnosti bakalárskeho vzdelania
s odborným a technickým zameraním, zníženie počtu nedokončených
bakalárskych štúdií, posilnenie praktických skúseností v učebných osnovách,
reforma odbornej prípravy učiteľov a podpora strategického rozvoja s
využitím digitálnych spôsobov vzdelávania. Viacero členských štátov
zmenilo systém grantov a/alebo školného (DE, DK, EE, FR, HU, PL). Viacero členských štátov prijalo opatrenia na zlepšenie
systému primárneho a sekundárneho vzdelávania (AT, BE, BG,
CZ, DK, EE, EL, ES, FR, LU, MT, NL, PL, PT, SE, SK). Niektoré reagovali na
problémy komplexnejšími reformami, iné sa zamerali na kvalitu vzdelávania a
učebných osnov či na predčasné ukončenie školskej
dochádzky. Nedávno
prijatý zákon o základných školách a vyšších stredných školách v EE vymedzuje
zodpovednosti štátu a miestnych samospráv pri organizácii všeobecného
vzdelávania a usiluje sa o zlepšenie siete vyšších stredných škôl. MT pokračovala v posilňovaní všeobecného
vzdelávania tým, že zaviedla nový celoštátny rámec učebných osnov. DK sa
dohodlo na vykonávaní reformy primárneho a sekundárneho vzdelávania v školskom
roku 2014 – 2015, ktorá zahŕňa viac hodín pre základné predmety
(napr. dánčina, matematika a angličtina) a kladie väčší
dôraz na praktickú prípravu. V LU sa čaká na prijatie novej reformy
stredoškolského vzdelávania, ktorej cieľom je vytvoriť dynamickejší a
flexibilnejší systém s väčším zameraním na kompetencie. CZ a SK zaviedli nové opatrenia pre školské inšpekcie
a výkony škôl. PT pracuje na komplexnom nástroji monitorovania, ktorý bude
slúžiť na hodnotenie výsledkov a vplyvu vzdelávacích politík. PL na
účely zlepšenia výkonu škôl a učiteľov zavádza od roku 2014
zmeny v súvislosti s učiteľskou chartou: skrátenie platenej dovolenky
a dlhodobej nemocenskej, organizovanie odborných kurzov zameraných priamo na
konkrétne potreby škôl. PL takisto znížilo vek začiatku povinnej školskej
dochádzky zo sedem na šesť rokov, školská dochádzka začne byť
pre deti tohto veku povinná od roku 2014. BG a MT zaviedli opatrenia na zníženie počtu predčasných
ukončení školskej dochádzky, kým AT sa zameralo na riešenie
neospravedlnených školských absencií, ktoré má v konečnom dôsledku
viesť k zlepšeniu školských výsledkov, a to najmä u znevýhodnenej mládeže.
V snahe urýchliť integráciu osôb s nízkym vzdelaním na trhu práce zaviedlo
SE trojmesačné motivačné študijné kurzy, ktoré organizujú stredné
školy. 2.4.
Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 10: podpora sociálneho
začlenenia a boj proti chudobe Zatiaľ
čo niektoré členské štáty zlepšili dávky na boj proti chudobe detí, v
iných štátoch sa prístup k takýmto dávkam obmedzil alebo sa znížila ich výška. Vzhľadom na rastúce obavy z vplyvu, ktorý
môže mať narastajúci počet detí žijúcich v chudobe, niektoré
členské štáty zintenzívnili opatrenia na riešenie tohto problému, v BE
tieto opatrenia zahŕňajú aj komplexný vnútroštátny akčný plán. V EE sa od júla 2013 začala čiastočne
realizovať reforma rodinných prídavkov na základe potrieb rodiny (zvýšenie
týchto prídavkov je naplánované na rok 2015). V LV sa na účely podpory
chudobnejších rodín zvýšili minimálne mesačné rodičovské dávky, dávky
na starostlivosť o dieťa a prídavky na starostlivosť o deti
z viacnásobného pôrodu, ktoré sa vzťahujú aj na rodičov bez
sociálneho poistenia, a zvýšila sa úľava z dane z príjmu fyzických osôb
pre závislé osoby. Pokračoval však aj nedávny trend sprísňovania
podmienok alebo škrtov v dávkach, a to napríklad v krajinách, ktoré zaviedli
prísnejšie kritériá oprávnenosti alebo zmrazili či znížili opatrenia na
podporu príjmov (EL, ES, SI, UK). V dôsledku toho došlo k oslabeniu
stabilizačného účinku sociálnych výdavkov na príjmy domácnosti. Zmiešané znaky
sa vyskytujú aj v dostupnosti starostlivosti a výchovy v ranom detstve. V niektorých
členských štátoch (DE, FR, HU, LV, PL, UK) prebehla iniciatíva na zvýšenie
počtu detí prihlásených do predškolských zariadení, ktorá bola
súčasťou stratégie na zlepšenie možností detí. DE zaviedlo právo na starostlivosť a výchovu pre deti mladšie ako
tri roky, cieľom reformy vo FR bolo zvýšiť počet dvoj- až
trojročných detí v predškolských zariadeniach prostredníctvom vhodného
pedagogického prístupu a PL plánuje rozšíriť zoznam podnikov oprávnených
požiadať o príspevok zo štátneho rozpočtu na pokrytie
zriaďovacích a prevádzkových nákladov centier starostlivosti o deti.
PL okrem toho v júli 2013 prijalo nový predpis, podľa ktorého od septembra
2015 bude mať každé štvorročné dieťa právo
zúčastňovať sa na predškolskom vzdelávaní a od septembra 2017
každé trojročné dieťa bude mať zaručené miesto v zariadení
predškolského vzdelávania. Ďalšie krajiny (HR, LV a UK) podnikli kroky na
zlepšenie cenovej dostupnosti služieb starostlivosti a výchovy v ranom detstve.
Miestne samosprávy v LV sa podieľajú na financovaní nákladov na zápis do
súkromných zariadení pre deti vo veku jeden až štyri roky v prípadoch, keď
existuje zoznam čakateľov na štátne zariadenia. HR zaviedlo zákon o pestúnkach s cieľom zlepšiť
dostupnosť starostlivosti o deti. Rôzne členské štáty takisto
podnikli kroky na posilnenie ochrany detí v rámci svojho sociálneho
systému (DK, ES, FI, PL, SE). Vyváženie
času v práci a na dôchodku je hlavnou témou dôchodkových iniciatív,
keďže skoro vo všetkých štátoch sa zvyšuje vek odchodu do dôchodku a
odstraňujú sa rozdiely medzi pohlaviami. Vzhľadom na
demografické problémy týkajúce sa poskytovania dôchodkov si členské štáty
čoraz viac uvedomujú, že v dôsledku narastajúcej dlhovekosti je potrebné
predĺžiť aj pracovný život. Za posledný rok rôzne členské štáty
prijali alebo urýchlili proces zvyšovania veku odchodu do dôchodku v prípade
žien a/alebo mužov. Celkovo 23 z 28 členských štátov už uzákonilo
súčasné alebo budúce zvýšenie veku odchodu do dôchodku. V mnohých prípadoch
toto zvyšovanie sprevádza (postupné) odstraňovanie rozdielov medzi mužmi a
ženami vo veku odchodu do dôchodku (CZ, EE, EL, HR, IT, LT, MT, PL, SI, SK,
UK). Je však potrebné zamerať sa aj na ďalšie hlavné príčiny
rozdielu v dôchodkoch mužov a žien, najmä prerušenie zamestnania a nižšiu
intenzitu práce. Viac krajín
takisto podniká dôležitý krok, ktorým je spojenie posunutia veku odchodu do
dôchodku s nárastom dlhovekosti. Keďže prvé zvýšenie veku odchodu do
dôchodku bolo motivované narastajúcou dlhovekosťou, čoraz viac krajín
zaviedlo explicitnú súvislosť medzi vekom odchodu do dôchodku a budúcim
nárastom strednej dĺžky života (CY, DK, EL, IT, NL, SK). Viaceré
členské štáty však majú voči tejto myšlienke vážne výhrady. Niektoré
z nich namietajú, že najprv musia znížiť súčasný rozdiel medzi
efektívnym vekom a vekom odchodu do dôchodku. Pre ďalšie je myšlienka, že
vek odchodu do dôchodku automaticky narastá s narastajúcou strednou dĺžkou
života, zatiaľ príliš nová. Aby sa predišlo
predčasným odchodom, väčšina členských štátov prijala kroky na
obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku. Hlavnými reformnými
opatreniami v tomto ohľade sú prísnejšie podmienky oprávnenosti na
predčasný dôchodok (minimálny vek, odvedené príspevky a výška dôchodku),
zvýšenie postihov za predčasný odchod a dôkladnejšie zameranie na
aktivačné opatrenia. Mnohé krajiny obmedzujú najmä dostupnosť bežne
používaných spôsobov odchodu do predčasného dôchodku, napríklad
predĺženej podpory v nezamestnanosti (napr. ES) alebo invalidných dávok
(napr. AT, BE, DK). V niektorých členských štátoch (AT, BE, BG, HR, LU,
MT, RO, SI) však možnosť odchodu do predčasného dôchodku aj
naďalej narúša primeranosť a udržateľnosť dôchodkov a
spôsobuje znižovanie zamestnanosti a rastu. Mnohé
členské štáty začínajú ľuďom ponúkať možnosť
predĺženia pracovného života s tým, že odložením odchodu získajú nárok na
lepší dôchodok. V roku 2012 BG a UK zrušili ustanovenia o štandardnom veku
odchodu do dôchodku. Vo FR sa vek, v ktorom môžu súkromní zamestnávatelia poslať
pracovníka do dôchodku bez jeho súhlasu, zvýšil zo 65 na 70 rokov. Mnohé
dôchodkové systémy motivujú ľudí pracovať aj po dosiahnutí veku
odchodu do dôchodku (ES), napríklad zvýšením akruálnej sadzby pre dôchodok
alebo ponúknutím
dôchodkových bonusov v prípade neskoršieho odchodu (FI a FR). Viac krajín
uvoľňuje pravidlá, ktoré umožňujú kombinovať starobný
dôchodok s pracovnými príjmami (BE, ES, NL a SI). Čo je dôležité, niektoré
krajiny čoraz častejšie dopĺňajú dôchodkové reformy o
opatrenia pre aktívne starnutie na pracoviskách aj trhoch práce (napr. BE, FR,
SI, SK). Snahy v tejto oblasti sú však stále príliš obmedzené a nekoordinované.
Ak majú byť dôchodkové reformy účinné, členské štáty musia do
veľkej miery rozšíriť a zintenzívniť opatrenia na zvýšenie
schopnosti a motivácie žien a mužov pracovať do vysokého veku. Vzhľadom na
fiškálne tlaky krajiny skúmajú výdavky za zdravotnú starostlivosť a hľadajú
spôsob, ako zvýšiť hodnotu za vynaložené prostriedky, a pritom zavádzajú
vylepšené nástroje na obmedzenie nákladov. Viaceré
členské štáty prijali alebo spustili štrukturálne reformy systémov
zdravotnej starostlivosti (AT, BG, CY, EL, ES, FI, HR, HU, LT, UK). BG zavádza
nový model platieb za nemocničnú starostlivosť podľa skupín
diagnóz. Nový zákon o zdravotnej a sociálnej starostlivosti prinesie výrazné
zmeny pre vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti v UK
(Anglicko) vrátane toho, kto rozhoduje o objednávaní služieb a spôsobe
využívania finančných prostriedkov. Mnohé členské štáty zaviedli
alebo plánujú zaviesť štrukturálny mechanizmus na zníženie rastúcich
nákladov na zdravotníctvo (AT, BE, CY, DE, EL, ES, FR, HR, HU, IE, NL, PT). AT,
BE a FR sa zamerali na stanovenie stropu celkového nárastu výdavkov na
zdravotnú starostlivosť. PT zaviedlo nové pravidlá oceňovania
generických liekov a predpisovania liekov podľa medzinárodného
nechráneného názvu, čím podporuje používanie generických liekov a
najlacnejších dostupných produktov. Boli prijaté rôzne opatrenia na zlepšenie
poskytovania zdravotných služieb, pričom mnohé z nich prispeli k
ďalšiemu rozvoju elektronického zdravotníctva (AT, BE, BG, DK, ES, HU, LT,
LV, MT, PL, PT, SE, SI, SK, UK). ES zavádza nový právny rámec, v ktorom sú
definované modely klinického manažmentu platné pre všetky centrá vnútroštátneho
systému zdravotnej starostlivosti. AT prijalo zákon o elektronických
zdravotných záznamoch s cieľom zlepšiť kontinuitu starostlivosti a
tok informácií medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Vzhľadom na veľkú výzvu, ktorej členské štáty čelia v
oblasti zdravotnej starostlivosti, niektoré z nich zintenzívnili úsilie, hoci
je ešte priskoro posúdiť, či bolo toto úsilie účinné. Naďalej je
však potrebné hľadať nové spôsoby, ako riešiť nedostatok
personálu, a opatrenia, ako zaručiť dostupnosť zdravotnej
starostlivosti pre všetkých. Niektoré členské štáty značne
investujú do pracovných síl v zdravotníctve (BG, DE, HU, MT, PL, SK). HU
zvýšilo platy 90 000 zdravotníckym pracovníkom. DE plánuje riešiť
nedostatok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo vidieckych
oblastiach. Zlepšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti ostáva prioritou
pre viaceré členské štáty (DK, EL, FI, FR, LU, LV). LU zaviedlo systém s
možnosťou platby tretími stranami pre poistené osoby, ktorým príslušný
sociálny úrad potvrdí, že sa nachádzajú v neľahkej hospodárskej situácii.
EL zriaďuje dočasný systém zdravotných poukazov, ktoré osobám bez
poistenia umožnia prístup k základným službám zdravotnej starostlivosti. Keďže
služby dlhodobej starostlivosti často narážajú na problém obmedzeného
rozpočtu, krajiny tiež podnikajú kroky na zlepšenie organizácie týchto
sociálnych služieb. Niektoré členské štáty (BG, SI) prijali
vnútroštátne stratégie založené na integrovanom prístupe, ktorými sa
skvalitňujú poskytované sociálne služby vrátane dlhodobej starostlivosti.
V SI sú vo vnútroštátnom programe sociálnej ochrany (2013 – 2020) definované
kvalitatívne a kvantitatívne ciele rozvoja sociálnych systémov ako takých, so
špeciálnym dôrazom na sociálne služby. FI prijalo reformu systému dlhodobej
starostlivosti, v rámci ktorej sa posilnila úloha rehabilitačných služieb
a domáca starostlivosť má jasnú prioritu pred rezidenčnými
zariadeniami. Vo viacerých členských štátoch nedostatočne rozvinuté
oficiálne poskytovanie dlhodobej starostlivosti zostáva prekážkou pre
zamestnanosť žien a rast, ako aj pre ochranu pred nezaopatrenosťou v
staršom veku. Intenzívnejšie
úsilie o riešenie alebo zníženie chudoby dospelých osôb zahŕňa
výrazné úpravy systémov sociálnej pomoci. Mnohé
členské štáty v rámci svojej politiky boja proti chudobe dospelých osôb
zavádzajú alebo posilňujú aktivačné opatrenia (pozri časť
venovanú účasti na trhu práce). Vo viacerých členských štátoch (LT,
CY, DK, EL, HR, IT, PL a RO) sa plánujú alebo už prebiehajú reformy systémov
sociálnej pomoci. V roku 2012 začala LT s reformou finančnej
sociálnej pomoci s cieľom zvýšiť pracovné stimuly, posilniť
prepojenie sociálnej pomoci, aktivačných opatrení a lepšieho zamerania a
zlepšiť spoluprácu medzi miestnymi úradmi práce a samosprávami. IT zavádza
reformu hlavného mechanizmu na zisťovanie prostriedkov. Toto opatrenie má
prispieť k lepšiemu zacieleniu nástroja a spravodlivému rozdeľovaniu
daňových úľav a sociálnych dávok. IT takisto spustilo pilotný projekt
s názvom „nová sociálna karta“ – ide o schému minimálneho príjmu, ktorá má
byť neskôr prepojená s aktivačnými politikami. CY v rámci svojich
reforiem systému sociálnej pomoci tiež plánuje zaviesť schému
zaručeného minimálneho príjmu (ktorá nahradí súčasnú schému verejnej
pomoci). EL plánuje spustiť pilotný program na zavedenie schémy
minimálnych príjmov. Niektoré členské štáty (BE, EE, ES, HU, MT, UK)
podnikli kroky na zjednodušenie administratívy. Napriek úsiliu je na úrovni
členských štátov potrebné vykonať ešte mnohé kroky, aby sa dosiahla
správna kombinácia finančnej podpory, inkluzívnych trhov práce a
dostupnosti služieb. Členské
štáty zaviedli špeciálne programy na začleňovanie osôb vo výrazne
znevýhodnenej situácii, osôb bez domova a osôb vylúčených z možností
bývania. Mnohé členské štáty prehodnotili
alebo vypracovali vnútroštátne stratégie integrácie Rómov alebo integrované
balíky opatrení na uplatňovanie politiky a dali im konkrétnejšiu podobu, pričom
v popredí je najmä snaha o dialóg (AT, BE, BG, CZ, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HU,
IE, IT, LV, NL, RO, SE, SI, UK). Na účely efektívneho boja proti
bezdomovectvu zaviedlo LU integrovanú, nekriminalizačnú stratégiu s
prioritou bývania zameranú na prevenciu, znižovanie dlhodobého bezdomovectva a
zlepšovanie dostupnosti bývania a kvalitných sociálnych služieb pre ľudí
bez domova. Viacero členských štátov (ES, FR, SK) zaviedlo opatrenia na
zvýšenie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania pre domácnosti s nízkymi
príjmami alebo na boj proti segregácii (HU). NL zaviedlo zvyšovanie nájmu
podľa príjmov v sektore sociálneho bývania a v BE sú k dispozícii dotácie
na nájom pre osoby uvedené po dlhý čas na zozname čakateľov na
sociálne bývanie. 3. HODNOTIACA TABUĽKA KĽÚČOVÝCH
UKAZOVATEĽOV ZAMESTNANOSTI A SOCIÁLNEJ SITUÁCIE V
oznámení o posilnení sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ)[25] Komisia navrhla hodnotiacu tabuľku s
kľúčovými ukazovateľmi zamestnanosti a sociálnej situácie, ktorá
sa má použiť v návrhu správy o zamestnanosti. Hodnotiaca tabuľka
pozostáva z týchto piatich hlavných ukazovateľov: miera nezamestnanosti
(veková skupina 15 – 74 rokov), podiel mladých ľudí, ktorí nie sú
zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy, v
spojení s mierou nezamestnanosti mladých ľudí (veková skupina 15 – 24
rokov), reálny hrubý disponibilný príjem domácností, miera rizika chudoby
(veková skupina 15 – 64 rokov) a príjmová nerovnosť (pomer S80/S20).
Zabezpečuje väčšiu viditeľnosť a ľahšiu identifikáciu
hlavných trendov v oblasti zamestnanosti a sociálnych trendov[26], ktoré môžu mať vplyv na správne
fungovanie HMÚ a ktoré by sa mohli bližšie sledovať v rámci európskeho
semestra[27]. Na
zasadnutí Európskej rady v októbri 2013 sa dospelo k záveru, že by bolo dobré
pokračovať v používaní tejto tabuľky na hodnotenie zamestnanosti
a sociálnej situácie v správe o zamestnanosti, ako aj ukazovateľov
zamestnanosti a sociálnej situácie, v súlade s pravidlami stanovenými Komisiou
a na základe výsledkov získaných príslušnými výbormi. O tomto návrhu by mala
Rada rozhodnúť v decembri, pričom nový nástroj by sa začal
používať už v európskom semestri 2014[28]. V
prípade hospodárskych otrasov a nedostatočne účinných reakcií v rámci
tejto politiky hrozí riziko vzniku problémov so zamestnanosťou a sociálnou
situáciou v rámci menovej únie, ktoré môžu viesť k trvalým rozdielom v
hospodárskych základoch Európskej únie ako celku a k ich zhoršeniu. Hlavnými
kanálmi, cez ktoré sa môžu tieto závažné problémy v oblasti zamestnanosti a
sociálnej situácie šíriť do ďalších členských štátov, sú
vnútorný trh a odsun ľudského kapitálu vedúce k narušeniu dlhodobej
medzinárodnej konkurencieschopnosti. Preto je v záujme všetkých členských
štátov, aby zabezpečili včasné a účinné riešenie problémov
týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej situácie[29]. Analýza v tejto
časti vychádza z piatich hlavných ukazovateľov vymenovaných v
uvedenom oznámení[30].
Čítanie hodnotiacej tabuľky by nemalo byť mechanické a jej
podrobnejšia interpretácia by mala vychádzať z existujúcich nástrojov
(monitor výsledkov v oblasti zamestnanosti, monitor výsledkov v oblasti
sociálnej ochrany, rámec spoločného hodnotenia) a dohodnutých súborov
údajov ako napr. európskeho prieskumu pracovných síl a štatistík EÚ o príjmoch
a životných podmienkach[31]. Odchýlky, na ktoré táto
nová hodnotiaca tabuľka upozorní, a ďalšie postupy pri riešení
negatívnych trendov a znepokojujúcich hodnôt v oblasti zamestnanosti a
sociálnych problémov, budú podrobené ďalším analýzam v priebehu európskeho
semestra 2014, keď sa ešte podrobnejšie uplatnia vedľajšie
ukazovatele, okrem iného aj postup mnohostranného dohľadu, ako aj
počas prípravy konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V nasledujúcich
pododsekoch je uvedený prehľad nedávnych trendov sociálno-ekonomických
odchýlok v rámci Európskej únie vrátane opisu najdôležitejšieho vývoja v
jednotlivých krajinách z hľadiska každého z piatich ukazovateľov. V
prílohe sú uvedené tabuľky s prehľadom situácie vo všetkých
členských štátoch EÚ podľa jednotlivých ukazovateľov a
prehľadom hlavných problémov týkajúcich sa zamestnanosti identifikovaných
v rámci monitorovania výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych trendov
zistených pri monitorovaní fungovania sociálnej ochrany. Potenciálny
znepokojujúci kľúčový vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej
situácie a hodnoty, ktoré vedú k rozdielom naprieč EÚ a ktoré si vyžadujú
ďalšiu analýzu, prípadne výraznejšiu reakciu v rámci danej politiky, je
možné identifikovať troma spôsobmi: ·
pre
každý členský štát, ak sa v určitom roku zmenia hodnoty
ukazovateľa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (historický trend), ·
pre
každý členský štát, porovnaním s priemerom EÚ a eurozóny za ten istý rok
(utvorenie zbežnej predstavy o existujúcich rozdieloch v oblasti zamestnanosti
a sociálnej situácie), ·
na
základe porovnania zmeny v ukazovateľoch za dva po sebe idúce roky v
každom členskom štáte so zmenami na úrovni EÚ a eurozóny (náčrt
dynamiky sociálno-ekonomickej konvergencie alebo odchýlok). 3.1. Miera
nezamestnanosti – zmeny a úroveň Rozdiel,
ktorý vznikol medzi mierou nezamestnanosti v severných a stredných krajinách
eurozóny v porovnaní s jej južnými a okrajovými krajinami[32], narastá alarmujúcim tempom už
od roku 2008 a v súčasnosti dosahuje 10,2 percentuálneho bodu, v porovnaní
s hodnotou 1,7 percentuálneho bodu medzi severnými a okrajovými krajinami mimo
eurozóny.
V polovici prvého desaťročia 21. storočia menová únia nepriamo
prispela k vytvoreniu konvergencie miery nezamestnanosti v členských
štátoch, a to najmä vďaka zvýšeniu dopytu v súvislosti s prílevom kapitálu
do „okrajových“ krajín eurozóny po zavedení eura. Finančná a hospodárska
kríza však spôsobila odchýlky v miere nezamestnanosti v oveľa väčšom
rozsahu, čiastočne z dôvodu pomalého znižovania zadlženosti a
neistých vyhliadok okrajových štátov na regeneráciu, ktoré sa v týchto
krajinách pretavili do vysokých nákladov na prijaté úvery a pôžičky. Obrázok
I: Miera nezamestnanosti (veková skupina 15 – 74 rokov) podľa skupín
členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2000 Zdroj:
Eurostat (LFS), výpočty GR EMPL, vážené priemery. Ako vyplýva z čísel
v priložených tabuľkách, stav nezamestnanosti je nanajvýš alarmujúci v
piatich členských štátoch (HR, CY, EL, PT a ES). Miera nezamestnanosti v
týchto krajinách je vysoko nad priemerom EÚ a eurozóny. Nárast nezamestnanosti
bol v porovnaní s historickými trendmi aj ostatnými členskými štátmi (t.
j. odchýlka) tiež relatívne rýchly. Miera nezamestnanosti v IT, NL a SI, ktoré
majú rôzne východiskové pozície, nedosahuje extrémne hodnoty, no je
vidieť, že jej úroveň v posledných rokoch výrazne stúpla. 3.2.
Miera nezamestnanosti mládeže a veľkosť skupiny NEET (mladí
ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani
odbornej prípravy) – zmeny a úroveň Na juhu a v okrajových
častiach eurozóny nezamestnanosť mladých ľudí od roku 2008
výrazne vzrástla, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň vyše 40 %.
Naopak, v krajinách na severe a v strede eurozóny zostala úroveň
nezamestnanosti mladých ľudí viac-menej stabilná, a preto do roku 2012
stúpol rozdiel medzi týmito dvoma skupinami členských štátov na viac ako
25 percentuálnych bodov. Vývoj vo zvyšných členských štátoch EÚ bol tiež
záporný, no do menšej miery ako v južných či okrajových štátoch eurozóny.
Priemerné zastúpenie osôb, ktoré nie sú zamestnané, nepokračujú v procese
vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET) vo veku 15 – 24 rokov, dosiahla v
južných a v okrajových krajinách eurozóny 19 % a na severe a v strede
9,2 %, pričom rozdiel medzi týmito dvoma skupinami krajín neustále
narastá, podobne ako v prípade nezamestnanosti. Nezamestnanosť a
nečinnosť mladých ľudí vzbudzujú výrazné obavy, keďže v
budúcnosti môžu mať veľmi negatívny vplyv na
zamestnateľnosť a produktivitu týchto osôb. Hrozí tiež riziko, že
súčasné odchýlky v miere nezamestnanosti mládeže a NEET môžu z dlhodobého
hľadiska viesť k ešte väčším odchýlkam v sociálno-ekonomických
základoch v rámci menovej únie a EÚ. Obrázok IIa: Miera nezamestnanosti mládeže (veková skupina 15 – 24
rokov) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku
2007 Zdroj:
Eurostat, štatistiky týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, výpočty
GR EMPL, vážené priemery. Obrázok
IIb: Zastúpenie skupiny NEET (veková skupina 15 – 24 rokov) podľa skupín
členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2007 Zdroj:
Eurostat, štatistiky týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, výpočty
GR EMPL, vážené priemery. Pri pohľade na čísla v hodnotiacej tabuľke (v
prílohe) je situácia mladých ľudí v niektorých členských štátoch
alarmujúca. Čo sa týka nezamestnanosti mladých ľudí, jej úrovne aj
trendy vzbudzujú obavy na CY, v EL, ES, IT, PT a HR. V SI a v menšej miere aj v
BE sú znepokojujúce skôr trendy vývoja ako úrovne nezamestnanosti, kým
opačný prípad platí pre SK (vysoká miera nezamestnanosti mladých
ľudí). Zastúpenie skupiny NEET je z hľadiska úrovne aj trendov
znepokojujúca v EL a IT. V BG, IE a ES výrazne vyčnieva výška úrovne, kým
na CY, v LU, HU, PT a SI nedávny vývoj trendu. 3.3.
Skutočné zmeny hrubých disponibilných príjmov domácností V čase krízy príjmy domácností
(posudzované mierou rastu skutočných hrubých disponibilných príjmov
domácností) na severe a v strede eurozóny naďalej narastali, aj keď
pomalšie (s výnimkou roku 2010), kým v okrajových krajinách reálne príjmy
domácností od roku 2009 stagnujú alebo klesajú. Na príjmy domácností vplýva
predovšetkým znižovanie trhových príjmov a postupné oslabovanie automatických
stabilizátorov. Fiškálne sprísnenie, ktoré sa koncentruje v južných a
okrajových krajinách eurozóny, zároveň ovplyvnilo zamestnanosť, kým
zmeny v daňových a sociálnych systémoch a znižovanie miezd vo verejnom
sektore spôsobili výrazný pokles skutočných príjmov domácností. Tieto
skutočnosti zrejme prispeli k rastu odchýlok v rámci eurozóny. Obrázok
III: Skutočné zmeny hrubých disponibilných príjmov domácností (HDPD)
podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2002 Zdroj:
Eurostat, národné účty, výpočty GR EMPL, vážené priemery. Medzi členskými
štátmi existuje veľký rozptyl a narastajúce odchýlky vo vývoji reálnych
hrubých disponibilných príjmov domácností. Podľa údajov z roku 2012 až
jedenásť členských štátov zaznamenalo výrazne negatívny vývoj v
otázke hrubých disponibilných príjmov domácností: EL zaznamenalo
medziročný pokles takmer o 10 % a CY o viac než 8 %. V IT, HU,
NL, PT,
RO (údaje z roku 2011), SI a ES sa pokles pohybuje v rozmedzí od 3 do 5 %,
kým v DK a na SK zaznamenali prepad o zhruba 1 – 2 %. Takýto
medziročný pokles je zvlášť pozoruhodný, keďže reálne HDPD už po
niekoľko desaťročí v celej Európe súvisle, aj keď iba
mierne, rástli v dôsledku hospodárskeho rastu a krátkodobej automatickej
stabilizácie v prípade poklesov. Akýkoľvek medziročný pokles je teda
skôr výnimkou. 3.4.
Miera rizika chudoby obyvateľstva v aktívnom veku – zmeny a úroveň Miera rizika chudoby v
mnohých členských štátoch stúpa. Miera rizika chudoby sa od roku 2008
značne zvýšila v južných a okrajových krajinách EÚ, a to v krajinách v
eurozóne aj mimo nej. Už v čase začiatku tohto nárastu dosahovala
miera rizika chudoby vysoké úrovne. Od roku 2009 miera rizika chudoby stúpa aj
v členských štátoch na severe a v strede eurozóny, hoci z podstatne nižšej
východiskovej úrovne. Dlhé obdobie negatívneho alebo takmer nulového rastu HDP,
nárast dlhodobej nezamestnanosti a postupné oslabovanie automatických
stabilizátorov za ten čas ovplyvnili riziko chudoby aj v týchto krajinách. Obrázok IV: Miera rizika
chudoby obyvateľstva v aktívnom veku (15 – 64) podľa skupín
členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2004[33] Zdroj:
Eurostat, EU-SILC, výpočty GR EMPL, vážené priemery – roky označujú
príjmové roky. Členskými
štátmi, v ktorých medzi rokmi 2010 a 2011 došlo k nárastu miery rizika chudoby,
sú BG, EE, ES, FR, IT, HU, RO a SK. EL, LV a LT vykazujú veľmi vysoké
úrovne ohrozenia obyvateľstva chudobou v porovnaní s priemerom HMÚ,
pričom v nich v tomto období neprišlo k výraznému nárastu. Zvlášť
znepokojivý je vývoj v ES a RO, ktoré zároveň vykazujú vysokú mieru
chudoby aj trend výrazného nárastu chudoby za krátke obdobie. 3.5.
Nerovnosť (pomer S80/S20) – zmeny a úroveň[34] Nerovnosť príjmov
naprieč aj v rámci členských štátov narastá, a to predovšetkým v
južných a okrajových krajinách EÚ. To platí aj pre členské štáty, ktoré
zaznamenali najväčší nárast nezamestnanosti. V mnohých krajinách kríza
ešte zintenzívnila dlhodobé trendy polarizácie miezd a segmentácie trhu práce,
ktoré spolu s daňovým a sociálnym systémom s komplikovaným
prerozdeľovaním posilňujú nárast nerovnosti. Vysoká miera
nezamestnanosti (s najvýraznejším nárastom na spodnom okraji trhu práce) a v
niektorých prípadoch vplyv fiškálnej konsolidácie[35] zároveň vysvetľujú značný
nárast nerovností zaznamenaný v krajinách, ktoré najvýraznejšie zasiahla kríza
zamestnanosti. Obrázok
V: Nerovnosť (koeficient S80/S20) podľa skupín členských štátov
v eurozóne a mimo nej od roku 2005 Zdroj:
Eurostat, EU-SILC, výpočty GR EMPL, vážené priemery – roky označujú
príjmové roky Medzi členskými
štátmi panuje v otázke nerovnosti (pomer S80/S20) veľký rozptyl a
narastajúce odchýlky. Pri pohľade na údaje z roku 2011 vidieť, že BG
figuruje vo všetkých troch aspektoch: medziročná zmena, rozdiel oproti
priemeru HMÚ a zmena medzi dvoma po sebe nasledujúcimi rokmi v členskom
štáte v porovnaní so zmenou na úrovni EÚ či eurozóny. EE, EL, IT a HU
vyčnievajú z pohľadu ročnej zmeny (pokles pomeru nerovnosti o
0,3 až 0,5 bodu), kým RO, LV a ES zase z dôvodu odchýlky od priemeru eurozóny
(zvýšenie pomeru nerovnosti o viac než 1,2 bodu). Príloha
č. 1: Hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov v
oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov s priemernými hodnotami EÚ
a eurozóny ako referenčnými bodmi || Miera nezamestnanosti || Nezamestnanosť mladých ľudí || Reálny rast hrubého disponibilného príjmu domácností || Miera ohrozených chudobou || Nerovnosti – S80/S20 || Miera nezamestnanosti mladých ľudí || NEET || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ EÚ-27 || 0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,3 || 0,0 || 0,0 || -0,9 || 0,0 || 0,8 || 0,0 || 0,0 || 0,0 || 0,0 || 0,0 EA-17 || 0,9 || 1,2 || 0,4 || 1,4 || 0,6 || 0,7 || 0,6 || 0,0 || 0,3 || -1,7 || -0,7 || 1,0 || 0,2 || 0,2 || 0,1 || 0,0 || 0,1 BE || 1,0 || -2,5 || 0,4 || 3,3 || 0,0 || 2,6 || 0,5 || -0,9 || 0,2 || -0,4 || 0,5 || 0,8 || -3,1 || 0,0 || 0,0 || -1,1 || 0,0 BG || 0,8 || 2,0 || 0,2 || -0,1 || 5,1 || -0,8 || -0,3 || 8,3 || -0,6 || : || : || 2,2 || 2,2 || 1,4 || 0,6 || 1,5 || 0,6 CZ || 0,3 || -3,8 || -0,4 || -0,6 || -4,4 || -1,3 || 0,6 || -4,3 || 0,3 || 0,3 || 1,2 || 1,0 || -6,9 || 0,2 || 0,0 || -1,5 || 0,0 DK || -0,8 || -4,0 || -1,4 || -2,3 || -10,9 || -3,0 || 0,3 || -6,6 || 0,0 || -0,9 || 0,0 || 0,2 || -2,9 || -0,6 || 0,0 || -0,6 || 0,0 DE || -0,2 || -5,6 || -0,8 || -0,3 || -15,5 || -0,9 || 0,2 || -5,5 || -0,1 || 0,7 || 1,6 || 0,8 || 0,4 || 0,0 || 0,0 || -0,5 || 0,0 EE || -1,7 || -2,2 || -2,3 || -4,0 || -5,3 || -4,7 || 0,7 || -0,7 || 0,4 || 2,4 || 3,3 || 2,4 || 2,0 || 1,6 || 0,3 || 0,3 || 0,3 IE || -1,2 || 2,9 || -1,8 || -3,2 || 4,9 || -3,8 || -0,1 || 5,5 || -0,4 || 5,7 || 6,7 || 0,5 || -0,9 || -0,3 || -0,1 || -0,4 || -0,1 EL || 4,1 || 16,1 || 3,5 || 6,1 || 36,1 || 5,5 || 2,9 || 7,1 || 2,6 || -9,6 || -8,7 || 1,0 || 4,0 || 0,2 || 0,4 || 1,0 || 0,4 ES || 2,2 || 15,5 || 1,6 || 3,9 || 32,2 || 3,3 || 0,3 || 5,6 || 0,0 || -5,2 || -4,2 || 1,5 || 4,5 || 0,7 || -0,1 || 2,1 || -0,1 FR || 0,8 || -0,1 || 0,2 || 2,1 || 2,4 || 1,4 || 0,2 || -1,0 || -0,1 || -0,3 || 0,6 || 1,1 || -2,5 || 0,3 || 0,1 || -0,4 || 0,1 HR || 1,9 || 6,1 || 1,3 || 12,2 || 28,1 || 11,5 || 1 || 3,5 || 0,7 || : || : || 0,7 || 3,1 || -0,1 || -0,2 || 0,4 || -0,2 IT || 1,7 || 1,1 || 1,1 || 4,5 || 15,6 || 3,8 || 1,3 || 7,9 || 1,0 || -4,5 || -3,6 || 1,6 || 2,5 || 0,8 || 0,4 || 0,6 || 0,4 CY || 4,3 || 4,3 || 3,7 || 11,2 || 13,8 || 10,5 || 1,4 || 2,8 || 1,1 || -8,0 || -7,0 || -0,4 || -4,5 || -1,2 || -0,2 || -0,7 || -0,2 LV || -3,6 || 1,1 || -4,2 || -8,2 || -2,2 || -8,9 || -1,1 || 1,7 || -1,4 || 4,9 || 5,8 || -0,3 || 4,2 || -1,1 || -0,3 || 1,6 || -0,3 LT || -1,5 || 1,4 || -2,1 || -5,5 || -0,6 || -6,1 || -0,4 || -2,1 || -0,7 || : || : || -1,6 || 4,2 || -2,4 || -1,5 || 0,8 || -1,5 LU || 0,6 || -5,3 || 0,0 || 0,2 || -4,7 || -0,4 || 1,2 || -7,3 || 0,9 || : || : || -0,8 || -2,9 || -1,6 || -0,1 || -1,0 || -0,1 HU || -0,4 || -0,3 || -1,0 || 0,5 || 4,9 || -0,1 || 1,4 || 1,5 || 1,1 || -3,0 || -2,0 || 1,7 || -2,4 || 0,9 || 0,5 || -1,1 || 0,5 MT || 0,1 || -4,4 || -0,5 || -0,5 || -9,5 || -1,2 || 0,5 || -2,1 || 0,2 || : || : || 0,2 || -2,9 || -0,6 || -0,2 || -0,9 || -0,2 NL || 1,4 || -4,5 || 0,8 || 1,4 || -12,7 || 0,7 || 0,5 || -8,9 || 0,2 || -3,1 || -2,2 || 0,4 || -5,5 || -0,4 || 0,1 || -1,2 || 0,1 AT || 0,6 || -6,1 || 0,0 || 0,0 || -14,6 || -0,6 || -0,4 || -6,7 || -0,7 || 1,4 || 2,3 || 0,3 || -5,0 || -0,5 || 0,1 || -1,2 || 0,1 PL || 0,6 || -0,4 || 0,0 || 1,1 || 3,8 || 0,4 || 0,2 || -1,4 || -0,1 || 0,4 || 1,4 || 0,2 || 1,1 || -0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,0 PT || 2,1 || 6,4 || 1,5 || 3,6 || 16,6 || 3,0 || 1,4 || 0,9 || 1,1 || -3,0 || -2,1 || 0,5 || 0,2 || -0,3 || 0,1 || 0,7 || 0,1 RO || 0,1 || -3,7 || -0,5 || -0,3 || -0,1 || -0,9 || -0,6 || 3,6 || -0,9 || -4,3* || -4,2* || 1,8 || 5,0 || 1,0 || 0,2 || 1,2 || 0,2 SI || 2,3 || -0,3 || 1,7 || 5,3 || 0,1 || 4,6 || 2,2 || -3,9 || 1,9 || -3,8 || -2,9 || 0,7 || -4,3 || -0,1 || 0,1 || -1,5 || 0,1 SK || 0,4 || 3,3 || -0,2 || 0,4 || 10,5 || -0,3 || 0 || 0,6 || -0,3 || -2,3 || -1,4 || 1,2 || -3,6 || 0,4 || 0,0 || -1,2 || 0,0 FI || 0,4 || -2,8 || -0,2 || 1,1 || -3,3 || 0,4 || 0,2 || -4,6 || -0,1 || 0,3 || 1,2 || 0,5 || -3,2 || -0,3 || 0,1 || -1,3 || 0,1 SE || 0,3 || -2,9 || -0,4 || 1,1 || 0,8 || 0,4 || 0,3 || -5,4 || 0,0 || 2,9 || 3,9 || 0,6 || -3,5 || -0,2 || 0,1 || -1,4 || 0,1 UK || -0,3 || -3,2 || -0,9 || -0,6 || -2,5 || -1,3 || -0,3 || 0,8 || -0,6 || 2,2 || 3,1 || -0,8 || -1,9 || -1,6 || -0,1 || 0,3 || -0,1 * Najnovšie údaje pre RO pre reálny rast HDPD sú
k dispozícii za roky 2010 – 2011.
|| Miera nezamestnanosti || Nezamestnanosť mladých ľudí || Reálny rast hrubého disponibilného príjmu domácností || Miera ohrozených chudobou || Nerovnosti – S80/S20 || Miera nezamestnanosti mladých ľudí || NEET || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu EÚ-27 || 0,6 || -1,2 || -0,4 || 0,6 || -0,6 || -0,7 || 0,3 || 0 || -0,3 || -0,9 || 0,7 || 0,8 || -0,2 || -0,2 || 0,0 || 0,0 || -0,1 EA- 17 || 0,9 || 0,0 || 0,0 || 1,4 || 0,0 || 0,0 || 0,6 || 0 || 0 || -1,7 || 0,0 || 1,0 || 0,0 || 0,0 || 0,1 || 0,0 || 0,0 BE || 1,0 || -3,7 || 0,0 || 3,3 || -0,7 || 1,9 || 0,5 || -0,9 || -0,1 || -0,4 || 1,3 || 0,8 || -3,3 || -0,2 || 0,0 || -1,1 || -0,1 BG || 0,8 || 0,9 || -0,1 || -0,1 || 4,5 || -1,5 || -0,3 || 8,3 || -0,9 || : || : || 2,2 || 2,0 || 1,2 || 0,6 || 1,5 || 0,5 CZ || 0,3 || -5,0 || -0,7 || -0,6 || -5,0 || -2,0 || 0,6 || -4,3 || 0 || 0,3 || 2,0 || 1,0 || -7,1 || 0,0 || 0,0 || -1,5 || -0,1 DK || -0,8 || -5,1 || -1,7 || -2,3 || -11,6 || -3,7 || 0,3 || -6,6 || -0,3 || -0,9 || 0,7 || 0,2 || -3,1 || -0,8 || 0,0 || -0,6 || -0,1 DE || -0,2 || -6,7 || -1,1 || -0,3 || -16,2 || -1,7 || 0,2 || -5,5 || -0,4 || 0,7 || 2,3 || 0,8 || 0,2 || -0,2 || 0,0 || -0,5 || -0,1 EE || -1,7 || -3,4 || -2,6 || -4,0 || -5,9 || -5,4 || 0,7 || -0,7 || 0,1 || 2,4 || 4,0 || 2,4 || 1,8 || 1,4 || 0,3 || 0,3 || 0,2 IE || -1,2 || 1,7 || -2,2 || -3,2 || 4,2 || -4,5 || -0,1 || 5,5 || -0,7 || 5,7 || 7,4 || 0,5 || -1,1 || -0,5 || -0,1 || -0,4 || -0,2 EL || 4,1 || 15,0 || 3,2 || 6,1 || 35,4 || 4,7 || 2,9 || 7,1 || 2,3 || -9,6 || -7,9 || 1,0 || 3,8 || 0,0 || 0,4 || 1,0 || 0,3 ES || 2,2 || 14,4 || 1,2 || 3,9 || 31,6 || 2,6 || 0,3 || 5,6 || -0,3 || -5,2 || -3,5 || 1,5 || 4,3 || 0,5 || -0,1 || 1,8 || -0,2 FR || 0,8 || -1,3 || -0,2 || 2,1 || 1,8 || 0,7 || 0,2 || -1 || -0,4 || -0,3 || 1,3 || 1,1 || -2,7 || 0,1 || 0,1 || -0,4 || 0,0 HR || 1,9 || 4,9 || 0,9 || 12,2 || 27,5 || 10,8 || 1 || 3,5 || 0,4 || : || : || 0,7 || 2,9 || -0,3 || -0,2 || 0,4 || -0,3 IT || 1,7 || -0,1 || 0,8 || 4,5 || 14,9 || 3,1 || 1,3 || 7,9 || 0,7 || -4,5 || -2,8 || 1,6 || 2,3 || 0,6 || 0,4 || 0,6 || 0,3 CY || 4,3 || 3,2 || 3,4 || 11,2 || 13,1 || 9,8 || 1,4 || 2,8 || 0,8 || -8,0 || -6,3 || -0,4 || -4,7 || -1,4 || -0,2 || -0,7 || -0,3 LV || -3,6 || -0,1 || -4,5 || -8,2 || -2,8 || -9,6 || -1,1 || 1,7 || -1,7 || 4,9 || 6,6 || -0,3 || 4,0 || -1,3 || -0,3 || 1,6 || -0,4 LT || -1,5 || 0,2 || -2,5 || -5,5 || -1,3 || -6,8 || -0,4 || -2,1 || -1 || : || : || -1,6 || 4,0 || -2,6 || -1,5 || 0,8 || -1,6 LU || 0,6 || -6,5 || -0,4 || 0,2 || -5,4 || -1,2 || 1,2 || -7,3 || 0,6 || : || : || -0,8 || -3,1 || -1,8 || -0,1 || -1,0 || -0,2 HU || -0,4 || -1,4 || -1,4 || 0,5 || 4,3 || -0,9 || 1,4 || 1,5 || 0,8 || -3,0 || -1,3 || 1,7 || -2,6 || 0,7 || 0,5 || -1,1 || 0,4 MT || 0,1 || -5,6 || -0,9 || -0,5 || -10,1 || -1,9 || 0,5 || -2,1 || -0,1 || : || : || 0,2 || -3,1 || -0,8 || -0,2 || -0,9 || -0,3 NL || 1,4 || -5,6 || 0,4 || 1,4 || -13,3 || 0,0 || 0,5 || -8,9 || -0,1 || -3,1 || -1,4 || 0,4 || -5,7 || -0,6 || 0,1 || -1,2 || 0,0 AT || 0,6 || -7,3 || -0,4 || 0,0 || -15,2 || -1,4 || -0,4 || -6,7 || -1 || 1,4 || 3,1 || 0,3 || -5,2 || -0,7 || 0,1 || -1,2 || 0,0 PL || 0,6 || -1,5 || -0,3 || 1,1 || 3,2 || -0,3 || 0,2 || -1,4 || -0,4 || 0,4 || 2,1 || 0,2 || 0,9 || -0,8 || 0,0 || 0,0 || -0,1 PT || 2,1 || 5,3 || 1,2 || 3,6 || 16,0 || 2,3 || 1,4 || 0,9 || 0,8 || -3,0 || -1,3 || 0,5 || 0,0 || -0,5 || 0,1 || 0,7 || 0,0 RO || 0,1 || -4,8 || -0,9 || -0,3 || -0,8 || -1,6 || -0,6 || 3,6 || -1,2 || -4,3* || -4,0* || 1,8 || 4,8 || 0,8 || 0,2 || 1,2 || 0,1 SI || 2,3 || -1,5 || 1,4 || 5,3 || -0,5 || 3,9 || 2,2 || -3,9 || 1,6 || -3,8 || -2,2 || 0,7 || -4,5 || -0,3 || 0,1 || -1,5 || 0,0 SK || 0,4 || 2,1 || -0,6 || 0,4 || 9,9 || -1,0 || 0 || 0,6 || -0,6 || -2,3 || -0,6 || 1,2 || -3,8 || 0,2 || 0,0 || -1,2 || -0,1 FI || 0,4 || -4,0 || -0,5 || 1,1 || -3,9 || -0,3 || 0,2 || -4,6 || -0,4 || 0,3 || 2,0 || 0,5 || -3,4 || -0,5 || 0,1 || -1,3 || 0,0 SE || 0,3 || -4,0 || -0,7 || 1,1 || 0,1 || -0,3 || 0,3 || -5,4 || -0,3 || 2,9 || 4,6 || 0,6 || -3,7 || -0,4 || 0,1 || -1,4 || 0,0 UK || -0,3 || -4,3 || -1,3 || -0,6 || -3,1 || -2,0 || -0,3 || 0,8 || -0,9 || 2,2 || 3,9 || -0,8 || -2,1 || -1,8 || -0,1 || 0,3 || -0,2 * Najnovšie údaje pre RO pre reálny rast HDPD sú
k dispozícii za roky 2010 – 2011. Príloha č. 2: Súhrnný prehľad
kľúčových výziev v oblasti zamestnanosti a mimoriadne dobrých
výsledkov trhu práce podľa Monitora výsledkov v oblasti zamestnanosti (C = výzva; G = dobrý výsledok
trhu práce) – prijatý v júni 2013[36]. Príloha
č. 3: Súhrnný prehľad tzv. sociálnych trendov, ktoré je potrebné
sledovať, tak ako boli identifikované v rámci monitorovania výsledkov v
oblasti sociálnej ochrany[37] – prijatý v januári 2013. || Poznámka: Sociálne trendy, ktoré je
potrebné sledovať za obdobie 2010 – 2011, identifikované zhoršením vo viac
ako 1/3 členských krajín, sú v tabuľke napravo zvýraznené
červenou farbou. [1] V tomto odseku sa vychádza
čiastočne z podrobnej analýzy predloženej v dokumente „Stav
zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ, štvrťročná správa“ z marca
2013. Podrobné údaje z oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností
možno nájsť vo vydaní Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy z roku
2013. [2] Miera nezamestnanosti u príslušníkov
tretích krajín v roku 2012 dosiahla 21,3 % v porovnaní s 20,0 % v
roku 2011 a 14,4 % v roku 2008. [3] Údaje týkajúce sa EL sú dostupné
len do júla. [4] Podľa najnovšieho monitora voľných
pracovných miest k povolaniam s najvyšším rastom zamestnancov patrili po
pracovníkoch v oblasti osobnej starostlivosti v zdravotníctve vývojári
softvérových aplikácií a analytici, administratívni a odborní asistenti,
dozorní pracovníci v baníctve, výrobe a stavebníctve a učitelia na
základných školách a v predškolských zariadeniach. [5] Miera nachádzania pracovných miest sa
vymedzuje ako pomer medzi počtom ľudí, ktorí začínajú
pracovať na novom pracovnom mieste, a tými, ktorí sú nezamestnaní. Miera
straty práce je pomer medzi počtom ľudí, ktorí opustili svoju prácu,
a počtom ľudí v zamestnaní. [6] „Labour Market Developments in
Europe, 2013“, Európska komisia. [7] Napríklad „Future Skills Supply and
Demand in Europe“, Cedefop. [8] V októbri 2013 OECD a Komisia
vydali výstupy z nového prieskumu Survey on Adult Skills (PIAAC), Európska
komisia, OECD. [9] Pozri napr. „Is Aggregate
Demand Wage-Led or Profit-Led? National and Global Effects“, Medzinárodná
organizácia práce, Pracovné podmienky a zamestnanosť č. 40, Ženeva,
2012. [10] Pozri Štvrťročnú
správu o eurozóne, Európska komisia, zväzok 12, č. 3, 2013. [11] Zdroj: Garnier a kol. (2103): Recent
Reforms of Tax Systems in the EU: Good and Bad News. Dokument o
zdaňovaní, 39; Európska komisia. [12] Pozri napr.
Eurofound (2013), Tackling Undeclared Work in 27 European Union Member
States and Norway: Approaches and Measures Since 2008, Eurofound, Dublin;
Hazans, M. (2011), Informal Workers Across Europe, Výskumná práca 5912,
Svetová banka, Washington DC. [13] Pomer príjmov horného a dolného
kvintilu, resp. pomer S80/S20, sa používa na meranie nerovnosti v príjmoch.
Vypočítava sa ako pomer celkových príjmov 20 % obyvateľstva s
najvyššími príjmami (horný kvintil) a príjmov 20 % obyvateľstva s
najnižšími príjmami (dolný kvintil). Všetky príjmy sa vypočítavajú ako
ekvivalentné disponibilné príjmy. [14] Najnovšie údaje EU-SILC
zahŕňajú odhady Eurostatu pre EÚ-28 a EÚ-27 za rok 2012 (výsledky AT,
BE, IE a UK chýbajú). Referenčný rok SILC 2012 odkazuje na príjmový rok
2011. [15]
Pozri Zamestnanosť a sociálny vývoj v Európe 2012, Európska
komisia. [16] Tamtiež.
[17] Pozri pracovný dokument EUROMOD 2/13 Avram, Figari,
Leventi, Levy, Navicke, Matsaganis, Militaru, Paulus, Rastringina, Sutherland: The
Distributional Effects of Fiscal Consolidation in Nine Countries. Nová
verzia tohto dokumentu sa má čoskoro predložiť. V deviatich
krajinách, ktoré štúdia skúmala, sa dosah opatrení zameraných na domácnosti a
založených na príjme (napr. zmeny v daňových a sociálnych systémoch a
znižovanie miezd medzi rokom 2007 až polovicou roku 2012) pohyboval v rozsahu
od 1,6 % disponibilného príjmu pred krízou v IT a 1,9 % v UK do 9,1 % v LV a
11,6 % v EL. [18] Pozri štvrťročnú správu z marca 2013 Stav
zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ. Analýza preukázala, že úprava
sociálnych výdavkov smerom nadol, ktorá sa objavuje od roku 2011, sa v porovnaní
s podobnými výskytmi recesie v uplynulých troch desaťročiach javí
výraznejšia. [19] Údaje za rok 2011 budú onedlho k dispozícii. [20] Táto časť poskytuje
najnovšie informácie o situácii uvedenej v predchádzajúcej spoločnej
správe o zamestnanosti a vzhľadom na obmedzenie priestoru nie sú úplné a
nemajú za cieľ informovať o všetkých reformách a politických
opatreniach. [21] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ
z 21. októbra 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti
členských štátov. [22] Pojem starostlivosť a
výchova v ranom detstve sa vzťahuje na všetky formy starostlivosti a
výchovy od narodenia po začiatok základnej školy. [23] Pozri ďalšie správy predložené k
tejto problematike v časti o sociálnom začleňovaní. [24] Promoting green jobs
throughout the crisis: a handbook of best practices in Europe, European
Employment Observatory (európske pozorovacie grémium pre zamestnanosť)
2013. [25] COM(2013) 690. [26] Hodnotiaca tabuľka uvedená v tejto verzii návrhu
správy o zamestnanosti možno bude aktualizovaná v decembri 2013, keď bude k
dispozícii nová séria ročných sociálnych údajov. [27] Hodnotiaca
tabuľka, ktorá je súčasťou správy o zamestnanosti, vypracovaná
na základe článku 148 ZFEÚ a obsahujúca údaje pre európsky semester,
zahŕňa všetky členské štáty EÚ a porovnania sú preto založené na
priemerných hodnotách EÚ. V niektorých prípadoch môžu byť takisto
relevantné štatistické odchýlky od priemerných hodnôt eurozóny. Ako sa uvádza v
koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu, ktorú
vypracovala Komisia, v rámci riadenia HMÚ by sa mala posilniť koordinácia
a dohľad nad zamestnanosťou a sociálnymi politikami, pričom by
sa v týchto oblastiach mala podporovať konvergencia. [28] Závery Európskej rady z 24. –
25. októbra 2013. [29] Podrobný prehľad toho, ako
môže vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie ovplyvniť ďalšie
krajiny, možno nájsť tu: Zamestnanosť a sociálna situácia v EÚ.
Štvrťročné hodnotenie, september 2013, dostupné na tejto adrese: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=1974&furtherNews=yes. [30] Komisia je ochotná zvážiť možné úpravy budúcich verzií
hodnotiacej tabuľky, a to na základe prebiehajúcej technickej diskusie s
výbormi pre zamestnanosť a pre sociálnu ochranu a reakcií Európskeho
parlamentu, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán. [31] COM(2013) 690, s. 6. [32] Vymedzenie oblastí: severná a stredná
eurozóna: AT, BE, DE, FI, FR, LU, NL; južná a okrajová eurozóna: EE, EL, ES,
IE, IT, CY, MT, PT, SI, SK; krajiny mimo eurozóny – sever: CZ, DK, PL, SE, UK;
krajiny mimo eurozóny – juh a okraje: BG, HR, LV, LT, HU, RO. [33] Pri miere rizika chudoby je referenčným príjmovým
rokom kalendárny rok pred rokom prieskumu (t. j. 2010) s výnimkou UK (rok
prieskumu) a IE (12 mesiacov pred prieskumom). To isté platí aj pre
ukazovateľ nerovností (pomer S80/S20). [34] Pomer medzi príjmami 20 %
obyvateľstva s najvyššími príjmami a príjmami 20 % obyvateľstva
s najnižšími príjmami. [35] Pozri pracovný dokument EUROMOD
2/13. [36] http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/13/st10/st10373-re01.sk13.pdf. [37] ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9235&langId=en.