Obsah

1.... ÚČEL, POSOBNOSŤ A ZÁVER.. 3

2.... PRÁVNE PREDPISY O OCHRANE ROZPOČTU EÚ.. 4

3.... SPÔSOB PLNENIA A KONTROLY ROZPOČTU EÚ.. 6

3.1.  Zdieľané hospodárenie.. 6

3.2.  Iné spôsoby plnenia rozpočtu.. 7

4.... Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov vykonané v roku 2012   9

5.... Finančné opravy a vymáhania prostriedkov ku koncu roka 2012   10

6.... Vplyv finančných opráv a vymáhaných prostriedkov na rozpočet EÚ A NA NÁRODNÉ ROZPOČTY.. 12

6.1.  Vplyv na rozpočet EÚ.. 12

6.2.  Vplyv na národné rozpočty. 13

6.3.  Ďalšie dôsledky finančných opráv. 19

7.... Úloha finančných opráv a vymáhanie prostriedkov v prípade, ak je chybovosť neustále vysoká.. 22

8.... NÁPRAVNÉ OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI Z ICH VLASTNEJ INICIATÍVY V RÁMCI POLITIKY SÚDRŽNOSTI. 23

9.... INÉ VYMÁHANIE PROSTRIEDKOV.. 24

9.1.  Vrátenie súm predbežného financovania.. 24

9.2.  Vymáhanie súvisiace s vlastnými zdrojmi 24

1.           ÚČEL, POSOBNOSŤ A ZÁVER

O toto oznámenie o ochrane rozpočtu Európskej únie požiadal Európsky parlament v súvislosti s udelením absolutória za rok 2011[1], a teda je určené tejto inštitúcii, ako aj Rade a Európskemu dvoru audítorov. Malo by sa interpretovať spolu s údajmi uverejnenými v poznámke č. 6 v ročnej účtovnej závierke EÚ za rok 2012.

Cieľom tohto oznámenia je poskytnúť:

1. prehľad mechanizmov predpokladaných v právnych predpisoch, ktoré vymedzujú proces identifikácie a následného riešenia administratívnych chýb, nezrovnalostí a podozrení z podvodov[2] odhalených orgánmi EÚ a členskými štátmi; a

2. najlepší odhad príslušných celkových súm[3] za rok 2012 a kumulatívnych údajov s cieľom ilustrovať v reálnych podmienkach, ako:

a. je rozpočet EÚ chránený pred výdavkami vzniknutými v rozpore s právom, a

b. sú zapojené a ovplyvnené členské štáty.

Okrem toho sa poskytujú aj informácie o spätne získaných sumách týkajúcich sa záloh (predbežné financovanie), ktoré príjemca nepoužil. Ďalej sa poskytujú informácie o dodatočných opravách, ktoré členské štáty vykázali v rámci politiky súdržnosti v nadväznosti na ich vlastné kontroly a audity v programovom období 2007 – 2013.

Podrobnejšie informácie o etapách a formách preventívnych a nápravných opatrení, ako aj o finančnom vplyve na rozpočet EÚ a/alebo národné rozpočty v rámci rôznych oblastí politiky a implementačných metód sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie (ďalej len „PDÚK“) pripojenom k tomuto oznámeniu.

Význam finančných opráv a vymáhania sa osobitne zdôrazňuje pri zvažovaní viacročných zostatkových chybovostí. Je to preto, že tieto sadzby berú do úvahy tak zistenú mieru chybovosti ako aj finančné opravy a vymáhanie počas celého životného cyklu programov a projektov. Preto uvádzajú skutočný dosah neoprávnených výdavkov a predstavujú kľúčové ukazovatele na posúdenie toho, ako riadia systémy dohľadu a kontroly riziká súvisiace so zákonnosťou a správnosťou operácií financovaných z rozpočtu EÚ.

Údaje uvedené v tomto oznámení ukazujú, že výsledkom viacročnej preventívnej a nápravnej činnosti Komisie je skutočnosť, že rozpočet EÚ je primerane chránený pred výdavkami vzniknutými v rozpore s platným právom.

2.           PRÁVNE PREDPISY O OCHRANE ROZPOČTU EÚ

Povinnosť tak Komisie, ako aj členských štátov primerane riadiť riziká súvisiace so zákonnosťou a správnosťou operácií financovaných z rozpočtu EÚ je stanovená v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“[4][5]), v ktorej sa uvádza, že:

Článok 317:

Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 322 na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

Nariadenie ustanovuje povinnosti kontroly a auditu členských štátov pri plnení rozpočtu a z toho vyplývajúce zodpovednosti. Ustanovuje tiež zodpovednosti a podrobné pravidlá, podľa ktorých každá inštitúcia postupuje pri vynakladaní svojich vlastných výdavkov.

…

Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách[6], jeho pravidiel uplatňovania[7] a rôznych sektorových predpisov chráni Komisia rozpočet EÚ, t. j. výdavky EÚ, od neoprávnených výdavkov prostredníctvom týchto dvoch hlavných metód:

1. preventívne opatrenia; a

2. nápravné mechanizmy (predovšetkým finančné opravy uložené členským štátom a v nižšej miere vymáhania od príjemcov platieb EÚ).

Zdôrazňuje sa, že hlavným účelom finančných opráv je zaistiť, aby boli finančné prostriedky EÚ použité správne a na účely, na ktoré boli poskytnuté.  Preto napríklad podľa právnych predpisov platných pre politiku súdržnosti musia byť zistené neoprávnené výdavky vždy vylúčené, často prostredníctvom nahradenia bežnými výdavkami na úrovni členského štátu. Vymáhanie [a finančné opravy týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“)] má však za následok vrátenie predtým neoprávnene vyplatených súm do rozpočtu EÚ.

V súlade s článkom 32 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o vnútornú kontrolu plnenia rozpočtu, musí Komisia a členské štáty v rámci zdieľaného hospodárenia (pozri oddiel 3.1) dodržiavať nasledujúce zásady:

Článok 32 – Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

1. Rozpočet sa plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom plnenia, a v súlade s príslušnými predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

2. Na účely plnenia rozpočtu sa vnútorná kontrola definuje ako proces uplatňovaný na všetkých stupňoch riadenia, ktorý má poskytovať primerané záruky, že sa dosiahnu tieto ciele:

a) účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií;

b) spoľahlivosť výkazníctva;

c) ochrana majetku a informácií;

d) predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia;

e)  primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a správnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb.

…

V článku 80 toho istého nariadenia sa ďalej uvádza:

Článok 80 – Pravidlá vymáhania pohľadávok

…

3. Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vykonávanie kontrol a auditov a za vymáhanie neoprávnene vynaložených súm, ako sa uvádza v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach. Pokiaľ členské štáty zistia a napravia nezrovnalosti na vlastný účet, nevzťahujú sa na ne finančné opravy Komisie týkajúce sa takýchto nezrovnalostí.

4. Komisia uplatňuje finančné opravy vo vzťahu k členským štátom s cieľom vylúčiť z financovania Únie výdavky vzniknuté v rozpore s platným právom. Komisia zakladá svoje finančné opravy na zisťovaní neoprávnene vynaložených súm a finančných vplyvoch na rozpočet. Ak sa tieto sumy nedajú presne zistiť, Komisia môže uplatniť extrapolované alebo paušálne opravy v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadní povahu a závažnosť porušenia platného zákona a finančných dosahov na rozpočet vrátane prípadov nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly.

Kritériá stanovovania finančných opráv a postupu, ktorý sa má uplatňovať sa môžu stanoviť v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach.

5. Metodika uplatňovania extrapolovaných alebo paušálnych opráv sa stanoví v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach s cieľom umožniť Komisii chrániť finančné záujmy Únie.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že pri významnom podiele výdavkov EÚ, napr. na politiky súdržnosti a výskumu, majú dotknuté programy viacročný charakter a ako už bolo uvedené v článku 32 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa to musí brať do úvahy pri navrhovaní a vykonávaní preventívnych a nápravných opatrení, ako aj pri posudzovaní výsledkov týchto opatrení.

Životný cyklus projektu/programu financovaného EÚ možno chápať takto:

Finančné opravy a vymáhania sa môžu vykonať v každom štádiu, keď už výdavky vznikli a/alebo sa uskutočnila platba. Napriek tomu má väčšina opráv tendenciu objaviť sa po ukončení projektu/programu, čo môže byť niekoľko rokov po tom, ako sa vynaložili prvé výdavky a/alebo po uskutočnení prvej platby.

3.           SPÔSOB PLNENIA A KONTROLY ROZPOČTU EÚ

Preventívne opatrenia a zodpovednosti závisia od spôsobu plnenia rozpočtu EÚ[8]. Toto vplýva aj na to, ako a kedy sa vykonávajú nápravné opatrenia.  Okrem toho je Komisia pri vypracovávaní takýchto postupov a kontrol viazaná článkom 32 ods. 4 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré berie do úvahy účinnosť a najmä „zlepšenie pomeru nákladov k prínosom v súvislosti s kontrolami“.

Spôsoby plnenia[9] rozpočtu EÚ na rok 2012 sa dajú zhrnúť takto:

3.1.        Zdieľané hospodárenie

V rámci zdieľaného hospodárenia (t. j. výdavky na poľnohospodárstvo a politiku súdržnosti), ktoré predstavuje približne 80 % ročného rozpočtu EÚ sa Komisia pri vykonávaní programov EÚ opiera o členské štáty, tzn. že príspevok EÚ je po prijatí žiadosti o platbu vyplatený vnútroštátnym certifikačným a riadiacim orgánom alebo platobným agentúram, ktoré sú potom zodpovedné za uskutočnenie platieb konečným príjemcom. Z uvedeného vyplýva, že sú to v prvom rade členské štáty, ktoré sú zodpovedné za predchádzanie chybám a nezrovnalostiam, ktoré spôsobili príjemcovia, ako aj za ich odhaľovanie a opravu, zatiaľ čo Európska komisia zabezpečuje celkovú úlohu dohľadu (t. j. overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly členských štátov a ak je to potrebné uplatňovania finančných opráv) – pozri článok 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách[10]:

Článok 59 – Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

1. Keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty dodržiavajú pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie a zabezpečujú viditeľnosť činnosti Únie. Na tento účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia sa stanovujú v rámci predpisov platných v jednotlivých odvetviach.

2. Pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

a) zabezpečujú, aby sa akcie financované z rozpočtu vykonávali správne a účinne a v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach a na tento účel určujú v súlade s odsekom 3 subjekty zodpovedné za hospodárenie s prostriedkami Únie a ich kontrolu a dohliadajú na ne;

b) predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu.

V záujme ochrany finančných záujmov Únie členské štáty pri dodržiavaní zásady proporcionality a v súlade s týmto článkom a s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach vykonávajú kontroly ex-ante a ex-post a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste na reprezentatívnych vzorkách transakcií a/alebo vzorkách transakcií založených na riziku. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

 …

V rámci zdieľaného hospodárenia sa použité preventívne opatrenia menia tak, ako je podrobnejšie vysvetlené v PDÚK.  Členské štáty majú napríklad zákonnú povinnosť zriadiť systémy riadenia a kontroly. Výdavky na politiku súdržnosti a na budúcnosť SPP sú ďalším príkladom, kde Komisia môže prerušiť alebo zastaviť uhrádzanie platieb pre závažné nedostatky v riadiacich a kontrolných systémoch, ktoré viedli alebo by mohli viesť k jednotlivým alebo systémovým nezrovnalostiam.  Ostatné opatrenia zahŕňajú poradenstvo a odbornú prípravu na podporu členských štátov.

Čo sa týka nápravných opatrení, systémových nedostatkov, chýb, nezrovnalostí a podvodov – tieto rieši Komisia sama takmer výlučne prostredníctvom tzv. postupu finančných opráv, v obmedzených prípadoch tiež pomocou vymáhania.  Výsledky týchto nápravných opatrení Komisie sú zhrnuté ďalej v texte (pozri tiež oddiely 4, 5 a 6), pričom podrobnejšie informácie sú uvedené v PDÚK.

Je potrebné zdôrazniť, že primárnou zodpovednosťou Komisie pri plnení rozpočtu EÚ je chrániť finančné záujmy Únie alebo inými slovami chrániť rozpočet EÚ pred neoprávnenými výdavkami. V súvislosti so zdieľaným hospodárením má táto úloha dva podstatné dôsledky: 

1. zatiaľ čo Komisia uplatňuje finančné opravy (ako aj prerušovania a pozastavovania) spojené so systémovými nedostatkami, zostáva zodpovednosťou členských štátov reagovať na tieto opatrenia a zlepšovať svoje systémy, a

2. ochrana národných rozpočtov, najmä vymáhanie finančných prostriedkov od konečných príjemcov, zostáva v zodpovednosti členských štátov. Je však potrebné zdôrazniť, že finančné opravy nezbavujú členské štáty povinnosti vymáhať neoprávnené platby od príjemcov kedykoľvek je to uskutočniteľné a nákladovo efektívne.

Aj keď členské štáty nevymôžu od konečných príjemcov neoprávnené výdavky, účinný odpočet neoprávnených výdavkov vykonaný členskými štátmi alebo Komisiou zabezpečí, aby bol rozpočet EÚ chránený. Výsledkom toho je, že výdavky vzniknuté v rozpore s právom už nie sú financované z rozpočtu EÚ.

3.2.        Iné spôsoby plnenia rozpočtu

Európska Komisia implementuje aj politiky pri ostatných spôsoboch hospodárenia, ako je uvedené na obrázku. V týchto oblastiach predstavujúcich približne 20 % ročného rozpočtu EÚ treba vyzdvihnúť kľúčové preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí systém vnútornej kontroly Komisie, ako aj podpora a usmernenie príjemcov, odborná príprava personálu a posudzovanie spôsobilosti. Tieto procesy sú podrobnejšie vysvetlené v PDÚK.

Nápravné opatrenia sa uskutočňujú prostredníctvom skutočného spätného získania neoprávnene vyplatených súm, ktoré sa vykonáva prostredníctvom príkazu na vymáhanie alebo vzájomné započítanie s následnou platbou príjemcovi — pozri články 78 a 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj v PDÚK.

Článok 78 – Stanovenie pohľadávok

1. Stanovenie pohľadávky je úkon, ktorým povoľujúci úradník:

a) overí, či dlh existuje;

b) zistí alebo overí skutočný stav a výšku dlhu;

c) overí podmienky splatnosti dlhu.

2. …

3. Nesprávne vyplatené sumy sa vymáhajú.

 …

Článok 80 – Pravidlá vymáhania

1. Účtovník koná na základe príkazov na vymáhanie pohľadávok riadne stanovených zodpovedným povoľujúcim úradníkom. Účtovník uplatňuje náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby Únia získala svoje príjmy, a aby boli chránené jej práva.

Účtovník vymáha sumy vzájomným započítaním rovnocenných pohľadávok voči každému dlžníkovi Únie, ktorý má sám voči Únii pohľadávku. Takéto pohľadávky musia byť isté, mať pevne stanovenú výšku a musia byť splatné.

 …

4.           Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov vykonané v roku 2012[11]

Finančné opravy a vymáhania sú v prvom rade závislé od úrovne nezrovnalostí z predchádzajúcich rokov, t. j. ak sa zistené slabé miesta/nedostatky zvýšili, je povinnosťou Komisie zabezpečiť, aby sa uskutočnili zodpovedajúce finančné opravy a vymáhanie prostriedkov. Vzhľadom na viacročný charakter kontrolného rámca a komplexnosť nápravných mechanizmov a postupov však k tomuto môže dôjsť až časom. Oddiely 6.2.3 a 6.2.4 poskytujú prehľad vplyvu nápravných opatrení počas dlhšieho obdobia: pre poľnohospodárstvo (EPZF) (1,5 % všetkých platieb v období 1999 – 2012 vzťahujúcich sa na všetky rozhodnutia o schválení účtov) a pre EFRR a ESF (4 % všetkých platieb za programové obdobie 2000 – 2006, ktoré sa nachádza vo fáze ukončovania).

Avšak pri pohľade výlučne na rok 2012 a s cieľom poskytnúť predstavu o miere finančných opráv a vymáhania prostriedkov vykonaných v roku 2012 je potrebné poznamenať, že zatiaľ čo sa sumy väčšinou vzťahujú na nezrovnalosti z minulých rokov, predstavujú z finančného hľadiska 3,2 % všetkých rozpočtových platieb za rok 2012.

Tabuľka 4: 6.3.2 Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov vykonané v roku 2012

v miliónoch EUR

|| Platby z rozpočtu EÚ za rok 2012 || Finančné opravy || Vymáhania || 2012 Spolu || % platieb z rozpočtu EÚ

Poľnohospodárstvo: || || || || ||

EPZF[12] || 44 551 || 610 || 161 || 771 || 1,7 %

Rozvoj vidieka || 13 123 || 59 || 166 || 225 || 1,7 %

Politika súdržnosti*: || || || || ||

EFRR || 27 457 || 2 416 || neuvádza sa || 2 416 || 8,8 %

Kohézny fond || 9 626 || 207 || neuvádza sa || 207 || 2,2 %

ESF || 11 295 || 430 || neuvádza sa || 430 || 3,8 %

FNURH/EFRH** || 481 || 1 || neuvádza sa || 1 || 0,2 %

Usmerňovacia sekcia EPUZF** || 138 || 17 || 3 || 20 || 14,5 %

iné || 106 || neuvádza sa || 11 || 11 || 10,4 %

Medzisúčet || 106 777 || 3 741 || 341 || 4 081 || 3,8 %

 Oblasti vnútornej politiky || 16 278 || 1 || 229 || 230 || 1,4 %

Oblasti vonkajšej politiky || 7 064 || neuvádza sa || 99 || 99 || 1,4 %

Administratíva || 8 564 || neuvádza sa || 9 || 9 || 0,1 %

Spolu || 138 683 || 3 742 ||  678 || 4 419 || 3,2 %

* Vykonané finančné opravy v rámci politiky súdržnosti takisto zahŕňajú príkazy na vymáhanie vystavené Komisiou.

* * FNURH/EFRH a usmernenia k EPUZF patria do kohéznej politiky len v súvislosti s programovým obdobím 2000  – 2006 a skoršími obdobiami.

5.           Finančné opravy a vymáhania prostriedkov ku koncu roka 2012

Kumulatívne údaje poskytujú informácie o význame a skutočnom vplyve nápravných mechanizmov, ktoré používa Komisia, pričom zohľadňujú viacročný charakter programov a projektov. Uvedený graf znázorňuje vývoj finančných opráv a vymáhania prostriedkov vykonaných za posledné 4 roky:

Graf 5: Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov  v rokoch 2009 – 2012

Miliardy EUR

Priemerná ročná výška finančných opráv a vymáhania prostriedkov zo strany Komisie predstavovala v období 2009 až 2012 2,6 miliardy EUR alebo 2 % z priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ vo výške 127,2 miliardy EUR [zdieľané hospodárenie: 2,3 miliardy EUR alebo 2,3 % priemernej výšky platieb (97,2 miliardy EUR)]. V roku 2012 boli tieto sumy výrazne vyššie v dôsledku opráv v oblasti politiky súdržnosti súvisiacich s ukončovaním programov na roky 2000 – 2006 pre jeden členský štát – Španielsko – a rýchlejšieho plnenia finančných opráv pre súčasné programy. Tabuľka zobrazuje súhrnné finančné opravy vykonané do konca roka 2012:

Tabuľka 5.1 Kumulatívne finančné opravy vykonané do konca roka 2012

|| ||           v miliónoch EUR

|| Vykonané do konca roka 2012 || Rozhodnuté spolu na konci roka 2012 || % Vykonané

Programové obdobie || Kumulované ročné sumy || Spolu

Obdobie 1994 – 1999 || Obdobie 2000 – 2006 || Obdobie 2007 – 2013

Poľnohospodárstvo: || – || 93 || 81 || 7 728 || 7 902 || 8 525 || 92,7 %

EPZF || – || – || – || 7 728 || 7 728 || 8 286 || 93,3 %

Rozvoj vidieka || – || 93 || 81 || – || 174 || 239 || 72,8 %

Politika súdržnosti: || 2 535 || 6 359 || 779 || – || 9 673 || 10 787 || 89,7 %

EFRR || 1 764 || 4 626 || 154 || – || 6 544 || 7 305 || 89,6 %

Kohézny fond || 264 || 464 || 87 || – || 815 || 984 || 82,8 %

ESF || 407 || 1 206 || 538 || – || 2 150 || 2 224 || 96,7 %

FNURH/EFRH || 100 || 5 || 0 || – || 105 || 201 || 52,2 %

Usmerňovacia sekcia EPUZF || 0 || 58 || – || – || 58 || 72 || 80,6 %

Iné || – || – || – || 2 ||  2 || 2 || 100 %

Spolu || 2 535 || 6 452 || 861 || 7 730 || 17 577 || 19 313 || 91,0 %

Rozdielne programovacie obdobia v rámci politiky súdržnosti jasne poukazujú na viacročný charakter rozpočtového cyklu EÚ. Keďže sa blíži koniec procesu ukončovania obdobia 2000 – 2006, suma finančných opráv je podstatne vyššia ako na obdobie rokov 2007 – 2013. Finančné opravy za toto obdobie budú v nasledujúcich rokoch, samozrejme, rásť, keďže sa začnú ukončovať programy z tohto obdobia. Situácia kumulatívnych finančných opráv pre každý členský štát týkajúcich sa poľnohospodárstva (EPZF) za všetky rozhodnutia prijaté do roku 2012 a týkajúce sa súdržnosti za programové obdobie 2000 – 2006 je uvedená v oddiele 6.2.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza prehľad prostriedkov získaných späť za obdobie rokov 2009 – 2012:

Tabuľka 5.2 Vymáhania vykonané v rokoch 2009 – 2012

v miliónoch EUR

|| || Spolu na konci roka 2012 || Ktoré sa ešte majú získať späť

Vymáhania || Roky

|| 2009 || 2010 || 2011 || 2012

Poľnohospodárstvo: || || || || || ||

EPZF ||  148 ||  172 ||  178 ||  161 || 659 ||  50

Rozvoj vidieka ||  25 ||  114 ||  161 ||  166 ||  466 ||  0

Súdržnosť ||  102 ||  25 ||  48 ||  14 ||  189 ||  9

Oblasti vnútornej politiky ||  100 ||  162 ||  268 ||  229 ||  759 || 50

Oblasti vonkajšej politiky ||  81 ||  136 ||  77 ||  99 ||  393 || 38

Administratíva ||  9 ||  5 ||  2 ||  9 ||  25 ||  4

Spolu ||  464 ||  614 ||  734 ||  678 || 2 491 || 151

             

6.           Vplyv finančných opráv a vymáhaných prostriedkov na rozpočet EÚ A NA NÁRODNÉ ROZPOČTY

6.1.        Vplyv na rozpočet EÚ

Typ plnenia rozpočtu a oblasť politiky má vplyv na to, akým spôsobom je rozpočet EÚ ovplyvnený rôznymi nápravnými mechanizmami. V každom prípade však nápravné mechanizmy zabezpečujú, aby sa z rozpočtu EÚ financovali iba riadne a oprávnené výdavky. V niektorých prípadoch, predovšetkým v rámci SPP, má nápravné opatrenie za následok vrátenie predtým vyplatených súm do rozpočtu EÚ. V iných oblastiach politiky však mnohé finančné opravy nevedú k refundácii prostriedkov do rozpočtu EÚ, pretože v súlade so zákonom sa opravené sumy môžu opätovne použiť na iné oprávnené projekty[13].

Tabuľka 6.1 Vplyv finančných opráv a vymáhania prostriedkov na rozpočet EÚ

Oblasť politiky || Celková suma vykonaná v roku 2012 (v miliónoch EUR) || Vylúčenie výdavkov vzniknutých v rozpore s právom (áno/nie) || Vrátenie do rozpočtu EÚ (áno/nie)

Poľnohospodárstvo: || || ||

Finančné opravy EPZF ||  610 || Á || Á

Vymáhanie prostriedkov EPZF ||  161 || Á || Á

Finančné opravy v oblasti rozvoja vidieka ||  59 || Á || Á

Vymáhanie prostriedkov na rozvoj vidieka ||  166 || Á || N*

Politika súdržnosti || || ||

Finančné opravy vykonané vylúčením ||  738 || Á || N

Finančné opravy vykonané vymáhaním ||  49 || Á || Á

Finančné opravy vykonané zrušením viazanosti/odpočítaním pri ukončení || 2 284 || Á || N*

Spätné získavanie finančných prostriedkov ||  14 || Á || Á

Ďalšie oblasti politiky || || ||

Finančné opravy vykonané zrušením viazanosti/odpočítaním pri ukončení || 1 || Á || N*

Finančné opravy vykonané spätným získavaním finančných prostriedkov || 0 || Á || Á

Spätné získavanie finančných prostriedkov ||  337 || Á || Á

SPOLU || 4 419 || ||

* Podľa súčasného právneho rámca môžu finančné opravy viesť k zníženiu výdavkov/krytia iba:

– ak členské štáty nie sú schopné predložiť dostatočné oprávnené výdavky,

– po ukončení programov v prípade, že už nahradenie výdavkov nie je možné,

– v prípade nezhody s Komisiou.

6.2.        Vplyv na národné rozpočty

6.2.1 Úvod

V rámci zdieľaného hospodárenia majú všetky finančné opravy a vymáhanie prostriedkov vplyv na národné rozpočty bez ohľadu na ich spôsob vykonávania. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, keď sa neuskutoční žiadna úhrada do rozpočtu EÚ, je vplyv finančných opráv na úrovni členského štátu vždy negatívny. S cieľom nestratiť financovanie EÚ musí členský štát nahradiť neoprávnené výdavky oprávnenými operáciami. To znamená, že členský štát nesie finančné dôsledky za stratu spolufinancovania EÚ pri takých výdavkoch, ktoré sa považujú za neoprávnené, z vlastných zdrojov (zo štátneho rozpočtu), pokiaľ nevymôže prostriedky od jednotlivých príjemcov. To nie je vždy možné, napríklad v prípade paušálnych opráv na úrovni programu (vzhľadom na nedostatky vo vnútroštátnej správe riadenia programu), ktoré nie sú spojené s jednotlivými nezrovnalosťami na úrovni projektov. Tieto paušálne opravy však primerane chránia rozpočet EÚ.

Vplyv týchto finančných opráv tak za bežný rok (2012) ako aj kumulatívne (za každý členský štát v oblasti poľnohospodárstva – EPZF a v rámci programového obdobia 2000 – 2006 v prípade EFRR a ESF) je znázornený nižšie.

6.2.2 Finančné opravy vykonané v každom členskom štáte v roku 2012

Rozpis finančných opráv vykonaných v každom členskom štáte v rôznych oblastiach zdieľaného hospodárenia je uvedený v tejto tabuľke:

Tabuľka 6.2.2: Finančné opravy v rámci zdieľaného hospodárenia vykonané v každom členskom štáte v roku 2012

|| || v miliónoch EUR

Členský štát || Platby prijaté z rozpočtu EÚ || Finančné opravy

EPZF || Rozvoj vidieka || EFRR || Kohézny fond || ESF || Iné || Spolu v roku 2012 || % v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ || % v porovnaní s celkovou výškou finančných opráv

Belgicko || 1 114 ||  0 ||  3 ||  0 ||  – ||  11 ||  0 ||  14 || 1,3 % || 0,4 %

Bulharsko || 1 590 ||  15 ||  7 ||  0 ||  6 ||  1 ||  – ||  30 || 1,9 % || 0,8 %

Česká republika || 4 433 ||  0 || – ||  116 ||  8 ||  – ||  0 ||  125 || 2,8 % || 3,3 %

Dánsko || 1 101 ||  22 || – ||  0 ||  – ||  – ||  – ||  22 || 2,0 % || 0,6 %

Nemecko || 10 358 || (16) ||  3 ||  23 ||  – ||  0 ||  0 ||  10 || 0,1 % || 0,3 %

Estónsko || 915 ||  0 ||  1 ||  0 ||  0 ||  0 ||  – ||  1 || 0,1 % || 0,0 %

Írsko || 1 750 || (1) ||  10 || – || – || – ||  – ||  9 || 0,5 % || 0,2 %

Grécko || 6 022 ||  85 ||  5 ||  0 ||  13 || 159 ||  0 ||  262 || 4,4 % || 7,0 %

Španielsko || 12 967 ||  47 ||  2 || 1 952 ||  81 ||  84 ||  7 || 2 172 || 16,8 % || 58,0%

Francúzsko || 10 868 ||  64 ||  1 ||  20 ||  – ||  37 ||  2 ||  123 || 1,1 % || 3,3 %

Taliansko || 8 835 ||  209 ||  0 ||  57 ||  – ||  3 ||  7 ||  275 || 3,1 % || 7,3 %

Cyprus || 111 ||  8 ||  0 ||  – ||  – ||  – ||  0 ||  8 || 7,2 % || 0,2 %

Lotyšsko || 1 128 ||  – || – ||  1 ||  1 ||  9 ||  0 ||  12 || 1,1 % || 0,3 %

Litva || 1 644 ||  3 ||  4 ||  3 ||  1 ||  0 ||  0 ||  10 || 0,6 % || 0,3 %

Luxembursko || 52 ||  0 || – ||  0 ||  – ||  – ||  – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Maďarsko || 3 973 ||  6 ||  0 ||  0 ||  – ||  – ||  0 ||  6 || 0,2 % || 0,2 %

Malta || 101 ||  0 || – || – || – || – ||  – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Holandsko || 1 247 ||  17 ||  2 ||  0 ||  – ||  – ||  0 ||  20 || 1,6 % || 0,5 %

Rakúsko || 1 513 ||  1 || – || – || – || – ||  0 ||  1 || 0,1 % || 0,0 %

Poľsko || 15 417 ||  12 ||  2 ||  45 ||  79 ||  23 ||  0 ||  162 || 1,1 % || 4,3 %

Portugalsko || 6 526 ||  15 ||  1 ||  117 ||  0 ||  – ||  0 ||  134 || 2,1 % || 3,6 %

Rumunsko || 3 290 ||  24 ||  12 ||  22 ||  - ||  81 ||  - ||  139 || 4,2 % || 3,7 %

Slovinsko || 836 ||  0 ||  0 || – || – || – ||  0 ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Slovensko || 2 190 ||  0 || – ||  29 ||  17 ||  11 ||  – ||  57 || 2,6 % || 1,5 %

Fínsko || 1 107 ||  1 ||  0 ||  0 ||  – ||  – ||  0 ||  1 || 0,1 % || 0,0 %

Švédsko || 1 166 ||  72 ||  2 ||  0 ||  – ||  0 ||  – ||  74 || 6,3 % || 2,0 %

Spojené kráľovstvo || 5 384 ||  27 ||  4 ||  4 ||  – ||  12 ||  2 ||  50 || 0,9 % || 1,3 %

Nerozdelené || 1 140 || – || – ||  24 ||  – ||  – ||  – ||  24 || – || –

SPOLU || 106 777 ||  610 ||  59 || 2 416 ||  207 || 430 ||  19 || 3 742 || 3,5 % || 100 %

Nasledujúci graf berie do úvahy tak absolútny „príspevok“ každého členského štátu k celkovým finančným opravám, ako aj relatívnu váhu týchto finančných opráv v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s platbami z rozpočtu EÚ.

V roku 2012 bol celkový percentuálny podiel v prípade 11 členských štátov nižší ako 1 % a v prípade ďalších 11 členských štátov bol v rozpätí medzi 1 % a priemerom vo výške 3,5 % — celkovo na týchto 22 štátov pripadá 29 % celkových opráv. Päť členských štátov malo percentuálny podiel vyšší ako priemer — viac ako 4,2 % vo všetkých prípadoch — a na sume finančných opráv vykonaných v roku 2012 sa podieľajú 71 %. Španielsko je s percentuálnym podielom 16,8 % jednoznačne najvýznamnejším štátom vzhľadom na osobitné a komplexné úpravy, ktoré sa vykonali v roku 2012 v súvislosti s ukončením programového obdobia rokov 2000 — 2006.

Graf 6.2.2: Podiel vykonaných finančných opráv v členských štátoch v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2012 *

* Veľkosť „bubliny“ je primeraná príjmu finančných prostriedkov EÚ.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené údaje sa týkajú len jedného roka — 2012. Tak výška celkových opráv, ako aj rozdelenie podľa členských štátov sa môže v závislosti od daného roku značne meniť. Zmysluplné posúdenie korektívnej schopnosti systémov dohľadu a kontroly musí preto vychádzať z viacročnej perspektívy (pozri aj bod 5 vyššie). Z tohto dôvodu sa uvádzajú informácie o kumulatívnych finančných opravách v každom členskom štáte pre poľnohospodárstvo (od prvého rozhodnutia o schválení účtov v roku 1999) a pre EFRR a programov ESF 2000 — 2006, ktoré sú v záverečnej fáze.

6.2.3 Poľnohospodárstvo (EPZF): finančné opravy v rámci schválenia účtov

Čo sa týka poľnohospodárstva (EPZF), výška finančných opráv uložených Komisiou od prvého rozhodnutia o schválení účtov v roku 1999 predstavuje spolu 8 286 miliónov EUR. Po rozhodnutí Komisie sa sumy uplatňujú automaticky. Treba poznamenať, že v niektorých prípadoch bol dátum vykonania posunutý o 18 mesiacov a niektoré rozhodnutia sa takisto uhrádzajú v troch odložených ročných splátkach. Platí to najmä pre členské štáty, ktoré podliehajú finančnej pomoci v súlade s rámcovou zmluvou o Európskom nástroji finančnej stability podpísanou 7. júna 2010.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza rozpis finančných opráv, ktoré príslušné členské štáty uhradia do rozpočtu EÚ. Celkové sumy finančných opráv zostávajú každoročne relatívne stabilné a dokonca v tomto období vykazujú kladnú tendenciu, a to tak v absolútnom vyjadrení, ako aj podľa podielu výdavkov.

Tabuľka 6.2.3 Kumulatívne finančné opravy, o ktorých sa rozhodlo v rámci schvaľovania účtov EPZF od prvého rozhodnutia v roku 1999 do konca roku 2012:  rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

v miliónoch EUR

Členský štát || Prijaté platby z rozpočtu EÚ || Kumulované finančné opravy na konci roka 2012 || % v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ || % v porovnaní s celkovou výškou finančných opráv

Belgicko || 11 018 || 34 || 0,3 % || 0,4 %

Bulharsko || 1 441 || 37 || 2,6 % || 0,4 %

Česká republika || 3 904 || 1 || 0,0 % || 0,0 %

Dánsko || 15 414 || 173 || 1,1 % || 2,1 %

Nemecko || 76 997 || 178 || 0,2 % || 2,1 %

Estónsko || 428 || 0 || 0,0 % || 0,0 %

Írsko || 18 225 || 42 || 0,2 % || 0,5 %

Grécko || 35 793 || 2 102 || 5,9 % || 25,4 %

Španielsko || 79 733 || 1 366 || 1,7 % || 16,5 %

Francúzsko || 124 663 || 1 115 || 0,9 % || 13,5 %

Taliansko || 64 791 || 1 672 || 2,6 % || 20,2 %

Cyprus || 287 || 10 || 3,5 % || 0,1 %

Lotyšsko || 601 || 0 || 0,0 % || 0,0 %

Litva || 1 732 || 7 || 0,4 % || 0,1 %

Luxembursko || 399 || 5 || 1,3 % || 0,1 %

Maďarsko || 6 007 || 31 || 0,5 % || 0,4 %

Malta || 22 || 0 || 0,0 % || 0,0 %

Holandsko || 15 549 || 179 || 1,2 % || 2,2 %

Rakúsko || 9 731 || 9 || 0,1 % || 0,1 %

Poľsko || 13 569 || 67 || 0,5 % || 0,8 %

Portugalsko || 9 511 || 193 || 2,0 % || 2,3 %

Rumunsko || 3 573 || 97 || 2,7 % || 1,2 %

Slovinsko || 568 || 5 || 0,9 % || 0,1 %

Slovensko || 1 714 || 0 || 0,0 % || 0,0 %

Fínsko || 7 376 || 21 || 0,3 % || 0,3 %

Švédsko || 9 847 || 116 || 1,2 % || 1,4 %

Spojené kráľovstvo || 51 953 || 826 || 1,6 % || 10,0 %

Spolu || 564 847 || 8 286 || 1,5 % || 100 %

Nasledujúci graf berie do úvahy tak absolútny „podiel“ každého členského štátu, ako aj celkový prehľad finančných opráv a relatívnu váhu týchto finančných opráv v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ.

15 členských štátov vykazuje celkový podiel opráv nižší ako 1 % — opravy v týchto 15 členských štátoch predstavujú 18 % celkovej sumy opráv. V prípade ďalších štyroch členských štátov sa podiel opráv pohybuje medzi 1 % a priemerom vo výške 1,5 % a predstavuje 6 % všetkých opráv. Napokon, 8 členských štátov vykazuje mieru opráv nad priemerom vo výške 1,5 % a predstavuje 76 % z celkovej sumy opráv.

Graf 6.2.3 Podiel kumulatívnych finančných opráv členských štátov v rámci schvaľovania účtov EPZF od prvého rozhodnutia v roku 1999 do konca roka 2012 v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ *

* Veľkosť „bubliny“ je primeraná príjmu finančných prostriedkov EÚ.

6.2.4 Politika súdržnosti: ukončenie programového obdobia 2000 — 2006

Keďže je ukončovanie obdobia 2000 — 2006 pre politiku súdržnosti v záverečnej fáze, môžu sa porovnať celkové výsledky nápravných opatrení a celkové vynaložené finančné prostriedky a môže sa získať ucelenejší obraz o dosahu nápravných mechanizmov tak, ako sa to uvádza v nedávnej správe útvarov Komisie[14]. Na konci roka 2012 bola pre EFRR a ESF kombinovaná miera finančných opráv založená iba na dohľade Komisie na úrovni 4 % pridelených prostriedkov (196,9 miliardy EUR). To zodpovedá takmer 8 miliardám EUR finančných opráv na konci roka 2012.

Proces ukončovania bol dôležitý na zabezpečenie toho, aby sa primerane pokryli reziduálne riziká v prípade oboch fondov, keďže finančné opravy uložené Komisiou vo fáze ukončovania predstavujú približne jednu tretinu celkových finančných opráv uložených Komisiou.

To zahŕňa aj sumy prebiehajúcich opráv na konci roka 2012 predstavujúce 0,9 % pridelených finančných prostriedkov (1,7 mld. EUR), ktoré sú zahrnuté v listoch o ukončení formálne oznámených orgánom členských štátov, ktoré ale zatiaľ neboli schválené členskými štátmi.[15] [16]

Tabuľka 6.2.4 EFRR a ESF — programové obdobie 2000—2006: finančné opravy rozhodnuté/potvrdené a prebiehajúce k 31.12.2012 — rozdelenie podľa členských štátov

v miliónoch EUR

Členský štát || EFRR + ESF výška príspevku || Finančné opravy rozhodnuté/potvrdené: || Prebiehajúce finančné opravy (zaslané listy o ukončení) || Celkové finančné opravy uložené na roky 2000-2006 || Percentuálny podiel finančných opráv v súvislosti s EFRR + ESF príspevky || Podiel finančných opráv uložených v porovnaní s celkovými finančnými opravami

Belgicko ||   1 945 ||    12 ||    2 ||    14 || 0,7 % || 0,2 %

Česká republika ||   1 456 ||    5 ||    10 ||    15 || 1,0 % || 0,2 %

Dánsko ||    570 ||    0 ||    – ||    0 || 0,1 % || 0,0 %

Nemecko ||   26 960 ||    36 ||    88 ||    124 || 0,5 % || 1,6 %

Estónsko ||    305 ||    1 ||    – ||    1 || 0,4 % || 0,0 %

Írsko ||   3 067 ||    21 ||    160 ||    181 || 5,9 % || 2,3 %

Grécko ||   20 211 ||   1 154 ||    81 ||   1 235 || 6,1 % || 15,5 %

Španielsko ||   40 686 ||   2 921 ||    368 ||   3 289 || 8,1 % || 41,3 %

Francúzsko ||   14 825 ||    309 ||    33 ||    342 || 2,3 % || 4,3 %

Taliansko ||   27 501 ||   1 011 ||    740 ||   1 751 || 6,4 % || 22,0 %

Cyprus ||    53 ||    0 ||    – ||    – || 0,0 % || 0,0 %

Lotyšsko ||    518 ||    4 ||    – ||    4 || 0,8 % || 0,1 %

Litva ||    773 ||    3 ||    – ||    3 || 0,3 % || 0,0 %

Luxembursko ||    71 ||    2 ||    – ||    2 || 2,6 % || 0,0 %

Maďarsko ||   1 695 ||    12 ||    – ||    12 || 0,7 % || 0,2 %

Malta ||    57 || – ||    – ||    – || 0,0 % || 0,0 %

Holandsko ||   2 702 ||    0 ||    – ||    0 || 0,0 % || 0,0 %

Rakúsko ||   1 647 ||    0 ||    – ||    0 || 0,0 % || 0,0 %

Poľsko ||   7 032 ||    180 ||    – ||    180 || 2,6 % || 2,3 %

Portugalsko ||   18 178 ||    181 ||    3 ||    184 || 1,0 % || 2,3 %

Slovinsko ||    215 ||    2 ||    – ||    2 || 0,9 % || 0,0 %

Slovensko ||   1 245 ||    43 ||    – ||    43 || 3,4 % || 0,5 %

Fínsko ||   1 789 ||    0 ||    – ||    0 || 0,0 % || 0,0 %

Švédsko ||   1 634 ||    12 ||    0 ||    12 || 0,7 % || 0,1 %

Spojené kráľovstvo ||   16 129 ||    293 ||    40 ||    333 || 2,1 % || 4,2 %

Interreg ||   5 645 ||    25 ||    202 ||    227 || 4,0 % || 2,9 %

Spolu ||   196 911 ||   6 229 ||   1 726 ||   7 955 || 4,0 % || 100 %

Nasledujúci graf berie do úvahy tak absolútny „príspevok“ každého členského štátu, ako aj celkový prehľad finančných opráv a relatívnu váhu týchto finančných opráv v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s platbami získanými z rozpočtu EÚ.

15 členských štátov vykazuje celkovú mieru opráv na úrovni 1 % alebo menej — opravy v týchto 15 členských štátoch prispievajú 2 % do celkovej sumy opráv. Ďalších päť členských štátov a INTERREG (iniciatíva Spoločenstva pre pohraničné oblasti) prezentovalo mieru medzi 1 % a priemernou hodnotou 4 % a predstavuje 14 % všetkých opráv. Napokon, päť členských štátov vykazuje mieru opráv nad priemernou hodnotou 4 % a prispieva k 84 % z celkovej sumy opráv.

Graf 6.2.4 Podiel členských štátov na  rozhodnutých/potvrdených  kumulatívnych finančných opravách a na prebiehajúcich opravách (k 31.12.2012) pre programové obdobie EFRR a ESF 2000—2006*

* Veľkosť „bubliny“ je primeraná príjmu finančných prostriedkov EÚ.

6.3.        Ďalšie dôsledky finančných opráv

Je potrebné zdôrazniť, že oznámené sumy v predchádzajúcich oddieloch  neodrážajú celkovú sumu finančných opráv schválených členskými štátmi v dôsledku dozornej úlohy Komisie. Nápravné akčné plány môžu mať preventívny vplyv na výdavky, ktoré už príjemcom vznikli a ktoré boli zaevidované na vnútroštátnej úrovni na účtoch certifikačného orgánu, ale ešte neboli nahlásené Komisii.  Na takéto výdavky uplatňuje certifikačný orgán (v rámci politiky súdržnosti) finančné opravy požadované Komisiou pred deklarovaním výdavkov.  Najmä v prípade extrapolovaných alebo paušálnych opráv, kde existujú nedostatky v riadiacich a kontrolných systémoch pokrývajúcich veľkú skupinu projektov,  môžu byť príslušné sumy značne vysoké.

Preventívny účinok finančných opráv v oblasti politiky súdržnosti

Na základe akčného plánu Komisie a prerušení akceptovala Česká republika na konci roka 2012 žiadosť Komisie o opravu vo výške približne 450 miliónov EUR, ktorá sa týkala dvoch programov EFRR. Komisia mohla formálne vykázať iba 108 miliónov EUR za vylúčenia z už predtým osvedčených výdavkov. Zostávajúce opravy sa neuvádzajú v oficiálnych správach Komisie, keďže suma 151,4 milióna EUR nebola v októbri 2012 zahrnutá do certifikácie a ďalšia suma vo výške približne 189 miliónov EUR bude odpočítaná certifikačným orgánom pred odobrením budúcich nárokov voči Komisii v roku 2013. Podobný preventívny účinok, ktorý nie je zachytený v oficiálnych správach o finančných opravách, sa týka slovenského programu EFRR/KF. V tomto prípade považuje Komisia za potrebné uskutočniť v súvislosti so stovkami zmlúv 7,3 % odpočítanie všetkých certifikovaných výdavkov a výdavkov, ktoré sa majú certifikovať v budúcnosti, s cieľom primerane ochrániť rozpočet EÚ. Tieto opatrenia sa v súčasnosti implementujú členských štátom.

Ďalší príklad sa týka opravy paušálnej sadzby ESF v Rumunsku: Komisia identifikovala v roku 2012 vážne problémy rumunského operačného programu. Komisia a rumunské orgány sa dohodli na paušálnej oprave vo výške 25 %, ktorá sa vzťahuje na všetky výdavky uhradené do konca roka 2012, ako aj na ďalšie nároky, pri ktorých sa vyskytli rovnaké nedostatky zistené Komisiou. Výsledkom je, že Rumunsko predložilo ďalšie vyhlásenie o výdavkoch (presahujúce 25 % všetkých predtým vykázaných výdavkov), na základe ktorého Komisia vyplatila v decembri 2012 Rumunsku veľmi malú sumu po započítaní dohodnutej finančnej opravy. Dôsledkom finančnej opravy je, že výdavky vzniknuté v rozpore s právom sú vylúčené z výdavkov Únie.

Tento preventívny účinok dohľadu Komisie sa nezohľadňuje v oficiálnych správach, napriek tomu, že vedie k zvýšenej ochrane rozpočtu EÚ. Keď sa napríklad pred podaním žiadosti o platbu Komisii zistia nedostatky, môžu mať varovné listy zaslané generálnymi riaditeľstvami rovnaký preventívny účinok na ochranu rozpočtu EÚ, ale v tomto prípade sa finančné opravy nevykazujú ani Európskou komisiou ani členskými štátmi.

Vymáhanie od príjemcov môže tiež vyplývať z auditov a finančných opráv zo strany útvarov Komisie. Ak členský štát vymôže neoprávnene vyplatené sumy od poľnohospodárov pred tým, ako Komisia rozhodne o finančnej oprave, uhradia sa tieto sumy do rozpočtu EÚ a odpočítajú sa z finančnej opravy. Sumy získané späť od príjemcov po vykonaní finančnej opravy sa do rozpočtu EÚ nevracajú. Tento systém podporuje členské štáty v ich snahách o spätné vymáhanie neoprávnených platieb.

Spätne získané sumy spojené s finančnými opravami v oblasti poľnohospodárstva

V Taliansku sa za rozpočtový rok 2008 vypočítalo riziko pre rozpočet EÚ súvisiace s nedostatkami v systéme identifikácie pozemkových parciel (Land Parcel Identification System — LPIS) v hodnote 29,6 milióna EUR.  Vzhľadom na sumy, ktoré vymohli talianske orgány na základe aktualizácie svojich systémov identifikácie pozemkových parciel (23 miliónov EUR), dosiahla finančná oprava konečnú výšku 6,6 milióna EUR. 

V Írsku dosiahlo vypočítané riziko súvisiace s nedostatkami LPIS v rokoch 2005 až 2007 5 miliónov EUR. Avšak po zohľadnení súm spätne získaných od poľnohospodárov dosiahla finančná oprava konečnú výšku 0,02 milióna EUR.

Porovnateľná situácia vznikla v Rakúsku, kde celkové vypočítané riziko v rokoch podávania žiadostí 2006, 2007 a 2008 predstavovalo 6,9 milióna EUR. Aj v tomto prípade viedla aktualizácia LPIS a následné spätné krížové kontroly k tomu, že rakúske orgány spätne získali od poľnohospodárov 3,3 milióna EUR.  Záverečná finančná oprava je vo výške 3,6 milióna EUR.

Okrem toho, ak sa Komisia domnieva, že čas, ktorý členský štát potrebuje na vymáhanie prostriedkov od konečného príjemcu, je príliš dlhý, môže proti príslušnému členskému štátu začať konanie vo veci porušenia predpisov. Samozrejme rozpočet EÚ už môže byť chránený na základe pôvodnej finančnej opravy. V oblasti SPP tiež existuje špecifický mechanizmus, v rámci ktorého sa 50 % neoprávnených platieb, ktoré členské štáty nevymohli od príjemcov v priebehu 4 rokov (alebo 8 rokov v prípade súdnych konaní), automaticky zaúčtuje na ťarchu ich národných rozpočtov. To poskytuje vnútroštátnym orgánom silný stimul na to, aby postupy vymáhania ukončili včas. Okrem toho môže Komisia taktiež zaúčtovať na ťarchu rozpočtu plnú sumu (a nie iba 50 %) ak sa domnieva, že orgány členských štátov boli pri riadení konkrétnych jednotlivých prípadov vymáhania nedbalé.

Konanie o porušení nasledujúce po finančných opravách

V roku 2013 vyzvala Európska komisia Taliansko prostredníctvom formálneho upozornenia, aby podniklo kroky na riešenie nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa uloženia poplatku za nadbytočné množstvo, ktoré platia pri mlieku a iných mliečnych výrobkoch výrobcovia mlieka, ktorí prispeli k prekročeniu národných kvót, a osobitne na efektívne vymáhanie poplatku od týchto výrobcov.

Neschopnosť zabezpečiť účinné vymáhanie oslabuje možnosť tohto systému dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa stabilizácie trhu a takisto narúša hospodársku súťaž s inými európskymi a talianskymi výrobcami, ktorí dodržiavajú systém obmedzenia výroby alebo ktorí v prípade prekročenia produkcie pravidelne platia poplatky za nadbytočné množstvo.  Celková suma poplatkov, ktoré sa stále nevymohli a ktoré budú zaúčtované na ťarchu talianskeho rozpočtu, je minimálne 1,4 miliardy EUR.

Komisia už v súvislosti s týmto problémom uložila finančné opravy vo výške 750 miliónov EUR. V množstve korešpondencie znepokojených výrobcov s talianskymi orgánmi sa okrem toho nastolila otázka neschopnosti Talianska splniť záväzok týkajúci sa prijatia všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie včasnej platby poplatku za nadbytočné množstvo. Taliansko zjavne neprijalo vhodné opatrenia na efektívne vymáhanie dlžného poplatku od príslušných výrobcov, a to napriek opakovaným žiadostiam zo strany Komisie. Komisia sa preto rozhodla začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov podľa článku 258 ZFEÚ.

7.           Úloha finančných opráv a vymáhanie prostriedkov v prípade, ak je chybovosť neustále vysoká

V uznesení Európskeho parlamentu o integrovanom rámci vnútornej kontroly prijaté 3. júla 2013[17] sa požadovalo prísne uplatňovanie článku 32 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa uvádza:

Článok 32 – Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

…

5. Ak je počas plnenia programu úroveň výskytu chýb neustále vysoká, Komisia zistí nedostatky kontrolných systémov, vykoná analýzu nákladov a prínosov možných nápravných opatrení a prijme alebo navrhne vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie platných ustanovení, zlepšenie kontrolných systémov a prepracovanie programu alebo dodávateľského systému.

Od Komisie sa vyžaduje, aby sa vykonávanie tohto ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách uskutočňovalo najhospodárnejším spôsobom, berúc do úvahy dostupné zdroje, a to najmä počas obdobia zníženia počtu zamestnancov.

V legislatívnom postupe na obdobie rokov 2014—2020 sa však vyskytli problémy, ktoré by mohli ovplyvniť navrhované zjednodušenie. Zostávajúce riziká spôsobené príliš zložitými pravidlami komplikujú predchádzanie vzniku chýb, a preto vedú k vysokým nákladom na kontrolu. Z tohto dôvodu Komisia zastáva názor, že najmä v oblasti zdieľaného hospodárenia sa splnenie tejto novej požiadavky uvedenej v článku 32 ods. 5 nemôže obmedziť na opatrenia, ktoré sa zameriavajú iba na identifikáciu a opravu chýb na úrovni konečných príjemcov.

Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov na úrovni členských štátov, ktoré sa vykonávajú počas trvania viacročných programov, budú vždy dôležitým aspektom, ktorý je potrebné brať do úvahy, rovnako ako aj pokračujúce úsilie o zjednodušenie pravidiel, transformáciu a posilňovanie systémov.

8.           NÁPRAVNÉ OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI Z ICH VLASTNEJ INICIATÍVY V RÁMCI POLITIKY SÚDRŽNOSTI

V rámci zdieľaného hospodárenia majú členské štáty primárnu povinnosť predchádzať nezrovnalostiam a odhaľovať ich, a teda vykonávať finančné opravy a vymáhať neoprávnene vyplatené sumy od príjemcov. Vykonávajú teda aj overovanie riadenia, kontroly a audity prvého stupňa, pričom sú tieto činnosti doplnením už uvedených činností, ktoré vykonáva Komisia. Podľa nariadení v súčasnom programovom období musia členské štáty každoročne predkladať správu o opravách vyplývajúcich zo všetkých vykonaných kontrol. Takáto požiadavka sa zaviedla len na roky 2007—2013 a Komisia vykonáva audity založené na riziku, aby mohla testovať spoľahlivosť týchto údajov na účely procesu potvrdzovania vierohodnosti.

Všetky kumulatívne opravy vykonané do konca roka 2012 v nadväznosti na kontroly uskutočnené členskými štátmi v rámci politiky súdržnosti v programovom období 2007—2013 sú uvedené nižšie. Tieto predstavujú sumy po doplnení a odpočítaní uvedených opráv súhrnne vykázaných Komisiou.

Tabuľka 8: Kumulatívne opravy na konci roka 2012, ktoré členské štáty oznámili pre politiku súdržnosti v období 2007-2013

v miliónoch EUR ||

Členský štát || EFRR/KF || ESF || EFRH || Spolu v roku 2012 ||

Belgicko ||  3 ||  11 ||  – ||  14 ||

Bulharsko || 13 || 2 ||  0 || 15 ||

Česká republika ||  191 ||  37 ||  – ||  228 ||

Dánsko ||  0 ||  0 ||  0 ||  0 ||

Nemecko ||  290 ||  49 ||  1 ||  340 ||

Estónsko ||  4 ||  0 ||  0 ||  4 ||

Írsko ||  0 ||  5 ||  0 ||  5 ||

Grécko ||  63 || – ||  0 ||  63 ||

Španielsko ||  204 || 39 ||  9 ||  252 ||

Francúzsko ||  42 ||  37 ||  0 ||  79 ||

Taliansko ||  141 ||  27 ||  0 ||  168 ||

Cyprus ||  0 ||  0 ||  0 ||  1 ||

Lotyšsko ||  10 || – ||  0 ||  10 ||

Litva ||  6 ||  0 ||  0 ||  6 ||

Luxembursko ||  – ||  0 ||  – ||  0 ||

Maďarsko ||  26 || – ||  0 ||  26 ||

Malta ||  1 ||  0 ||  – ||  1 ||

Holandsko ||  1 ||  2 ||  0 ||  3 ||

Rakúsko ||  4 ||  1 ||  0 ||  5 ||

Poľsko ||  204 || – ||  0 ||  204 ||

Portugalsko ||  46 ||  28 ||  1 ||  75 ||

Rumunsko ||  43 || – ||  0 ||  43 ||

Slovinsko ||  5 ||  5 ||  – ||  10 ||

Slovensko ||  33 || 4 ||  0 ||  37 ||

Fínsko ||  1 ||  0 ||  0 ||  1 ||

Švédsko ||  2 ||  1 ||  1 ||  4 ||

Spojené kráľovstvo ||  38 ||  13 ||  1 ||  52 ||

Cezhraničná línia ||  8 ||  – ||  – ||  8 ||

Vykonané spolu ||  1 377 ||  261 ||  14 ||  1 652 ||

9.           INÉ VYMÁHANIE PROSTRIEDKOV

9.1.        Vrátenie súm predbežného financovania

Ďalšou dôležitou kontrolou Komisie, na ktorú sa nevzťahuje žiadny z uvedených mechanizmov, je vrátenie nevyužitých (t.j. nevyčerpaných) súm predbežného financovania.  Keď príjemca nepoužil (nevyčerpal) zálohy poskytnuté zo strany EÚ na oprávnené výdavky, vydá Komisia príkaz na vymáhanie s cieľom vrátiť finančné prostriedky do rozpočtu EÚ.  Tento postup predstavuje dôležitý krok v kontrolnom systéme EÚ, aby sa zabezpečilo, že si príjemca neponechá nadmerné sumy finančných prostriedkov bez náležitého zdôvodnenia nákladov, a tým prispieva k ochrane rozpočtu EÚ. Sumy sú dôsledkom vydania príkazu na vymáhanie zo strany Komisie a ako také sa zaznamenávajú v účtovnom systéme. Uvedené vymáhanie nevyužitých súm predbežného financovania by sa nemalo zamieňať so spätne získanými neoprávnenými výdavkami. Ak útvary Komisie identifikovali a vymohli takéto výdavky vo vzťahu k vyplateným sumám predbežného financovania, tak sa tieto sumy zahrnutú do bežných finančných opráv alebo už uvedených procesov vymáhania.

Tabuľka 9.1:   Vymáhanie súm predbežného financovania

v miliónoch EUR

|| || || 2012

Poľnohospodárstvo: || || ||

EPZF || || ||  0

Rozvoj vidieka || || ||  0

Politika súdržnosti: || || ||

EFRR || || ||  38

Kohézny fond || || ||  5

ESF || || ||  214

FNURH/EFRH || || ||  0

Usmerňovacia sekcia EPUZF || || ||  5

Oblasti vnútornej politiky || || ||  207

Oblasti vonkajšej politiky || || ||  104

Administratíva || ||  2

Celkové spätne získané predbežné financovanie || || ||  575

9.2.        Vymáhanie súvisiace s vlastnými zdrojmi

S cieľom poskytnúť úplný obraz o všetkých nástrojoch, ktoré Komisia využíva na ochranu rozpočtu EÚ, je tiež potrebné zvážiť vymáhania realizované v oblasti príjmov z vlastných zdrojov. Príjmy z vlastných zdrojov sú hlavným prvkom operačných príjmov EÚ, a preto je z nich financovaná hlavná časť výdavkov. Komisia vykonáva kontroly na mieste, aby overila, že sú do rozpočtu EÚ zarátané správne sumy. Na tieto sumy sa takisto môže vykonať audit ako súčasť ročného procesu auditu Dvora audítorov. V roku 2012 sa vymohli tieto sumy :

Tabuľka 9.2: Vymáhanie súvisiace s vlastnými zdrojmi ||

|| v miliónoch EUR

|| || || 2012

Sumy, ktoré sa vymohli: – istina – úrok || || || 133 160

Celkovo spätne získané || || || 293

[1] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2013 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu o plnení všeobecného rozpočtu Európskej únie v rozpočtovom roku 2011, Oddiel III — Komisia a výkonné agentúry [COM (2012) 0436 — C7-0224/2012-2012/2167 (DEC)] — Prioritná akcia č. 1.

[2]  Pozri aj Výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie 2012 — boj proti podvodom, ktorá bola prijatá 24. júla 2013.

[3] V dôsledku zaokrúhlenia čísel na milióny eur sa môže zdať, že súčet súm v niektorých tabuľkách nie je presný.

[4]  Ú. v. EÚ C 115 z 9. mája 2008.

[5]  Pozri tiež článok 325 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že:

„1. Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.

2. Členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.

…

5. Komisia v spolupráci s členskými štátmi predkladá každoročne Rade a Európskemu

Parlamentu správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.“

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 298, 26.11.2012).

[7] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012).

[8] Treba poznamenať, že stratégia Komisie na boj proti podvodom, ktorá boli prijatá v júni 2011, viedla za účasti a podpory úradu OLAF k významnému pokroku v oblasti predchádzania podvodom a ich odhaľovania.

[9] Spôsoby plnenia rozpočtu EÚ boli upravené po prijatí nového nariadenia o rozpočtových pravidlách a tieto nové spôsoby nadobudnú účinnosť v roku 2014.

[10] Jasná zodpovednosť členských štátov podmieniť kontroly a vymáhanie prostriedkov od príjemcov je zakotvená aj v článku 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako je uvedené vyššie.

[11] Ako je podrobnejšie vysvetlené v PDÚK, plnenie je posledným krokom finančnej opravy alebo procesu vymáhania. V prípade opravy alebo vymáhania, ktoré sa predtým zistili a následne sa o nich rozhodlo/dohodlo, znamená plnenie to, že pozorovaná situácia týkajúca sa neoprávnených výdavkov sa s konečnou platnosťou opraví.

[12] Sumy EPZF vykonané v rámci zdieľaného hospodárenia dosahujú celkovú výšku 44 495 miliónov EUR.

[13]  V súvislosti s mechanizmom vykonávania finančných opráv pre politiku súdržnosti pozri PDÚK, oddiel 4.2.1.

[14] „Správa o finančných opravách vykonaných pre programy EFRR a ESF na obdobie 2000—2006“, referenčný dokument ARES (2013) 689652 z 12.4.2013 zaslaný CONT a dokument ARES (2013)1041808 zo 14.5.2013 zaslaný EDA.

[15] Tieto odhadované sadzby finančných opráv nezahŕňajú ďalšie potenciálne opravy EFRR spojené s nedokončenými projektmi ani ďalšie opravy, ktoré môžu vyplývať z uzatvorenia procesu ukončovania.  V súvislosti s ESF existovalo na konci roku 2012 ešte 61 programov, ktoré sa majú ukončiť, kde by sa mohli identifikovať potenciálne finančné opravy.

[16] Obozretný odhad útvarov Komisie týkajúci sa ďalších opráv vykonaných samotnými členskými štátmi a oznámených Komisii do marca 2010 predstavuje 0,96 mld. EUR pre EFRR a 0,32 mld. EUR pre ESF, čo predstavuje najmenej 0,7 % resp. 0,5 % zo sumy pridelených prostriedkov. To znamená, že do konca roka 2012 dosiahla celková miera opráv za obdobie 2000—2006 aspoň 5,6 % v prípade prostriedkov pridelených na EFRR a 2,9 % v prípade prostriedkov na ESF (pre viac informácií pozri správu o  finančných opravách vykonaných na programoch EFRR a ESF za obdobie rokov 2000—2006 zaslanú Výboru EP pre kontrolu rozpočtu 12.4.2013 ARES (2013) 689652, s. 12 až 18).

[17] Ref. P7_TA (2013) 0319.