SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín /* COM/2013/0681 final */
OBSAH 1........... Úvod. 3 2........... Prehľad
výročných správ členských štátov. 3 3........... Kontrolná
činnosť Komisie v členských štátoch. 7 4........... Ďalšie
zdroje informácií o kontrolách v členských štátoch. 15 5........... Výsledok
úradného monitorovania. 17 6........... Následná
činnosť Komisie a presadzovanie predpisov. 17 7........... Medzinárodný
obchod. 18 8........... Závery. 19 1. Úvod V článku 44
ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 882/2004[1] sa od Komisie vyžaduje, aby
zostavila výročnú správu o celkovom fungovaní kontrol v členských štátoch
a predložila ju Európskemu parlamentu a Rade, a to na základe: a)
výročných správ predložených vnútroštátnymi orgánmi
o ich kontrolnej činnosti; b)
kontrol, ktoré Komisia vykonala v členských
štátoch; c)
akýchkoľvek iných relevantných informácií. Toto
je tretia takáto správa, ktorú Komisia predkladá. Jej hlavnými zdrojmi sú: a) výročné
správy členských štátov za rok 2010, b) výsledky vlastnej kontrolnej
činnosti Komisie a c) ďalšie relevantné informácie týkajúce sa
kontroly, napríklad: ·
správy členských štátov Komisii o kontrolách
v konkrétnych odvetviach, ·
výsledky systémov včasného varovania EÚ, ·
opatrenia Komisie na presadzovanie právnych predpisov
(vrátane vecí porušenia), ktoré sa týkajú zistených prípadov nedodržania právnych
predpisov v členských štátoch, ·
správy medzinárodných normalizačných orgánov. Správa
obsahuje všetky informácie, ktoré sú k dispozícii, najmä pokiaľ ide
o výsledky vlastných kontrol Komisie a iné relevantné informácie, aby
bola čo najaktuálnejšia v otázkach vykonávania úradných kontrol
v Únii. 2. Prehľad
výročných správ členských štátov Základné
zásady potravinového a krmivového práva sú stanovené v nariadení (ES)
č. 178/2002[2].
V zmysle tohto nariadenia nesú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti
potravín potravinárske/krmivárske podniky, a to na všetkých úrovniach
potravinového/krmivového reťazca od prvovýroby až po konečný predaj
spotrebiteľovi. Nariadenie (ES) č. 834/2007 obsahuje požiadavky na ekologickú
výrobu a označovanie ekologických produktov[3].
Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 obsahuje požiadavky na systémy kvality pre
poľnohospodárske výrobky a potraviny[4]. Členské
štáty majú povinnosť monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia podnikov
spĺňajú požiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív
(vrátane zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín),
ekologickej výroby a systémov kvality. Na tento účel sú povinné používať
systém úradných kontrol. V nariadení
(ES) č. 882/2004 je stanovené, ako sa tieto kontroly majú organizovať a vykonávať.
V podstate sú v ňom stanovené všeobecné pravidlá vykonávania úradných
kontrol s cieľom overiť dodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa potravín a krmív.
Predovšetkým sa od členských štátov vyžaduje, aby overovali dodržiavanie osobitných
právnych požiadaviek prevádzkovateľmi podnikov a skutočnosť, či tovar na
trhu EÚ (vyrobený v EÚ alebo dovezený) spĺňa tieto požiadavky. V
nariadení (ES) č. 882/2004 sa takisto stanovujú pravidlá pre kontroly,
ktoré vykonávajú útvary Komisie v členských štátoch s cieľom overiť
plnenie povinností stanovených v právnych predpisoch týkajúcich sa potravín
a krmív. Členské štáty musia zaviesť a vykonávať viacročné národné
plány kontroly, aby splnili požiadavky stanovené v uvedenom nariadení. Od
členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii predkladali výročné správy o vykonávaní
týchto svojich plánov kontroly. V prvej
výročnej správe (KOM(2010) 441) Komisia poukázala na veľkú odlišnosť správ
jednotlivých členských štátov tak z hľadiska štruktúry, ako aj obsahu, čo
sťažuje porovnávanie údajov. Vlaňajšia správa (COM(2012)122)
naznačila, že porovnateľnosť údajov sa zlepšila vďaka
dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi a skúsenostiam, ktoré tieto
štáty získali. S cieľom
zvýšiť porovnateľnosť výročných správ členských štátov bol
v spolupráci s členskými štátmi vypracovaný model „zhrnutia“ založený
na platných usmerneniach k príprave výročnej správy (rozhodnutie
Komisie 2008/654/ES). Tieto zhrnutia v súčasnosti používa väčšina
členských štátov. Členské štáty priebežne dostávajú globálnu spätnú väzbu,
ktorú dopĺňa individuálna spätná väzba v písomnej podobe. V súvislosti
s preskúmaním nariadenia (ES) č. 882/2004 sa posudzovali ustanovenia
článku 44 o správach členských štátov a o výročných
správach Komisie. Legislatívny návrh obsahuje ustanovenia pre Komisiu, aby zaviedla
jednotné formuláre na informácie a údaje, ktoré
poskytujú členské štáty v súvislosti so zmenami svojich plánov kontroly, s výsledkami
úradných kontrol vykonaných v predchádzajúcom roku, s druhom a počtom
prípadov nedodržiavania právnych predpisov a s opatreniami prijatými na
zabezpečenie účinného vykonávania viacročných národných plánov kontroly vrátane
opatrení na presadzovanie právnych predpisov a výsledkov takýchto opatrení. V ďalšej
časti sú opísané základné črty analýzy výročných správ členských štátov za rok
2010, ktorú vypracovala Komisia, nakoľko správy umožnili syntézu poskytnutých
informácií. Celková
účinnosť kontrol Výročné
správy ukazujú, že väčšina členských štátov má na posudzovanie výkonnosti vypracované
strategické a operačné ukazovatele alebo ukazovatele
súladu s právnymi predpismi, aj keď sú výrazné rozdiely v jednotlivých sektoroch
a v rozsahu vyhlásení o celkovej účinnosti.
Údaje sa často uvádzajú vo vzťahu k postupu v oblasti inšpekcií, ako
napríklad k počtu vykonaných plánovaných inšpekcií, a nie vo vzťahu
k výsledku úradných kontrol. V niektorých
krajinách, ktoré majú viaceré ústredné príslušné orgány, by sa súdržnosť ich
správ mohla zlepšiť, keby sa vstupy od rozličných služieb preskúmali vo vzťahu
k strategickým a operačným cieľom viacročných národných
plánov kontroly. Trendy v oblasti kontroly Pokračuje
vývoj smerujúci ku kontrolným systémom, ktoré sú viac založené na rizikách.
Niektoré členské štáty zdôraznili vyššiu úroveň celkovej účinnosti
v súvislosti s kontrolami viac založenými na rizikách
a rozšírenie takýchto kontrol do nových sektorov. Z iných správ však
vyplýva, že členské štáty nepoužívajú model posudzovania rizika v každom
sektore, ako to potvrdili aj audity Komisie, a k dispozícii sú len
obmedzené informácie o trendoch v oblasti kontroly, o prioritách
a výsledkoch. Jedným
z dôsledkov kontrol viac založených na rizikách je skutočnosť, že úroveň nedodržiavania právnych predpisov v jednotlivých rokoch sa nedá
priamo porovnať. Napríklad analýza trendov v Českej republike ukazuje, že v oblasti
zdravia a dobrých životných podmienok zvierat pri porovnaní rokov
2009 a 2010 vzrástol pomer medzi počtom zistených prípadov nedodržiavania právnych
predpisov a celkovým počtom kontrol. To by mohlo
poukazovať na vyššiu mieru nedodržiavania právnych predpisov,
a teda na vznik problémov. Tento počiatočný nárast je však, naopak,
prejavom nedávneho zavedenia kontrol viac založených na
rizikách, čo prispieva k zvýšeniu ich celkovej účinnosti. Aj dánska správa
obsahuje zistenie podobnej korelácie v oblasti kontrol dobrých životných podmienok zvierat. V nemeckej výročnej správe je zdôraznená
skutočnosť, že keďže kontroly sú viac založené na
rizikách, a preto sú viac zamerané na subjekty, u ktorých boli už
v minulosti zaznamenané prípady nedodržiavania právnych
predpisov, a tak nie je možné na základe výročnej správy robiť závery
o celkovej situácii na trhu. Zdroje, ktoré sa uvoľňujú kontrolami viac založenými na rizikách, sa využívajú na kontrolu
podnikov, ktoré sú menej schopné alebo ochotné dodržiavať právne predpisy. Skutočnosť,
že tieto zdroje sa namiesto toho používajú na cielenú kontrolu podnikov
s nedostatočnými alebo podozrivými záznamami o dodržiavaní právnych predpisov,
pôsobí upokojujúco voči názorom, že kontroly založené na rizikách by mohli byť zástierkou
pre obmedzovanie zdrojov. Analýza trendov
v oblasti nedodržiavania právnych predpisov K hlavným
oblastiam zisteného nedodržiavania právnych predpisov v jednotlivých
sektoroch patria: požiadavky prevádzkovej hygieny, analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body (HACCP), štrukturálne hygienické požiadavky alebo
hygienické požiadavky súvisiace s vybavením, označovanie potravín a krmív,
kŕmne doplnkové látky, uchovávanie
záznamov a mikrobiologické znečistenie. Možnosti
určiť základné príčiny nedodržiavania právnych predpisov sú vo všeobecnosti
obmedzené. Vlani sa nedostatky v oblasti uplatňovania zásad HACCP/hygieny
často pripisovali vysokej fluktuácii zamestnancov, nedostatočnej odbornej
príprave prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a minimálnym alebo žiadnym následkom nedodržiavania právnych predpisov. Trendy v presadzovaní
právnych predpisov: opatrenia prijaté
v prípade nedodržania právnych predpisov Od
členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojich výročných správach uviedli, aký
druh opatrení na presadzovanie právnych predpisov prijali. Aj
keď údaje o presadzovaní právnych predpisov boli uvedené vo výročných
správach väčšiny členských štátov, tieto údaje sa netýkali všetkých rezortov
a vo všeobecnosti chýbali analýzy celkových trendov a závery. Niektoré
členské štáty zaznamenali dobré skúsenosti s využívaním administratívnych
sankcií, ktoré priamo ukladali príslušné orgány. Niektoré
členské štáty okrem toho vyjadrili potrebu odbornej prípravy zamestnancov pre
oblasť presadzovania právnych predpisov. V Spojenom kráľovstve sa
v odbornej príprave kladie dôraz na oblasť súdneho procesu a na
prípravu zamestnancov na úlohu znalcov, čo viedlo od rokov
2008 – 2009 k rastúcemu počtu prijatých oficiálnych opatrení na
presadzovanie predpisov. Aj vo Fínsku viedla odborná príprava a nové
usmernenia pre oblasť presadzovania právnych predpisov k širšiemu
využívaniu opatrení na presadzovanie právnych predpisov. Holandské orgány
pripisujú zvýšenú úroveň činnosti pri presadzovaní právnych predpisov
skutočnosti, že kontroly sú viac založené na rizikách, a tak je väčšia
pravdepodobnosť, že nedodržanie právnych predpisov bude zistené. Vnútroštátny systém
auditov Všetky
členské štáty vykonávajú audity podľa požiadaviek stanovených v nariadení
č. 882/2004. Je to dôležitý nástroj v arzenáli kontrol, keďže
poskytuje vedeniu podnikov kľúčové informácie o účinnosti ich kontrolných
systémov. Nie vždy je však k dispozícii prehľad výsledkov týchto auditov, najmä
ak sa vykonávajú v decentralizovaných regiónoch, ani informácie
o následných opatreniach po vydaní správ o auditoch. Niektoré členské
štáty navyše v správach uviedli, že realizáciu auditov obmedzili
nedostatočné zdroje v ich útvaroch auditu. Niektoré
audity boli zamerané na systémy kvality riadenia, ktoré zaviedli príslušné
orgány. V Rakúsku tento proces viedol k harmonizácii postupov
a pokračujúcim zmenám v kompetenciách. Komisia
organizuje pravidelné stretnutia, ktoré okrem iného predstavujú pre členské
štáty fórum na výmenu najlepších postupov riešenia požiadaviek na audity. Zdroje Vo
viacerých správach sa poukazuje na zmeny v tejto oblasti, akými sú
napríklad výrazné organizačné zmeny vo Francúzsku, v Holandsku, Slovinsku
a Spojenom kráľovstve, ako aj zefektívnenie laboratórnych služieb
(v Bulharsku, v Španielsku pre oblasť bezpečnosti potravín a v Poľsku
pre oblasť pesticídov). Preskúmanie zdrojov vyčlenených pre laboratóriá
prebiehalo aj v Estónsku a Portugalsku. Niektoré členské štáty
presúvajú ľudské zdroje z bežných kontrol na kampane za kontroly viac
založené na rizikách a panuje všeobecné presvedčenie, že zdroje je
potrebné prideľovať efektívnejšie, najmä v súčasnej hospodárskej
atmosfére, keď sú verejné výdavky pod tlakom. Opatrenia prijaté na zvýšenie výkonnosti kontrolných orgánov K hlavným
opatreniam patrí aktualizovanie právnych predpisov, vypracovanie a/alebo
zlepšenie usmernení a postupov, odborná príprava a semináre (najmä
v súvislosti so zavádzaním nových postupov) a zmeny viacročných národných plánov kontroly. V niektorých
členských štátoch sa okrem toho ďalej zlepšili informačné
systémy a obchodné postupy pre oblasť kontroly s cieľom posilniť
dohľad ústredných príslušných orgánov. V niektorých členských štátoch sa zlepšilo
hodnotenie a kritická analýza kontrolovaných údajov, zatiaľ čo
v iných členských štátoch existujú plány na zvýšenie schopnosti ústredných
príslušných orgánov overovať účinnosť kontroly. V niektorých členských
štátoch prebieha príprava osobitných výkonnostných ukazovateľov. V správach sú
uvedené aj príklady pokračujúceho zlepšovania koordinácie medzi kontrolnými
orgánmi a zlepšovania koordinačných rámcov v členských štátoch s decentralizovanými
kompetenciami. Niektoré členské štáty opísali opatrenia, ktoré prijali v súvislosti
s nárastom internetového predaja v potravinárskom sektore. Vo
viacerých členských štátoch pomáha pri stanovovaní priorít kontrol zavedenie
systémov hodnotenia výkonnosti prevádzkovateľov
potravinárskych podnikov. Opatrenia
prijaté na zvýšenie výkonnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov K hlavným
opatreniam uvádzaným v správach členských štátov patria usmernenia,
odborná príprava, informačné kampane a ďalšie podujatia, ako aj
publikácie. Ďalšie uvádzané opatrenia zahŕňajú: vytvorenie strediska pre dobré životné podmienky zvierat v Dánsku, mechanizmy na
motivovanie firiem k dodržiavaniu právnych predpisov a na získavanie
spätnej väzby od prevádzkovateľov s cieľom zjednodušiť vykonávanie
kontrol. Závery Výročné správy
členských štátov ukazujú, že členské štáty aktívne hľadajú spôsoby, ako zvýšiť
účinnosť existujúcich systémov. Vo všetkých členských štátoch pokračuje vývoj
smerujúci ku kontrole, ktorá je viac založená na rizikách. Členské štáty
zavádzajú aj nástroje na posilnenie dohľadu ústredných príslušných orgánov a výkonnosti
kontrolných orgánov. Existuje mnoho
oblastí na ďalšie zlepšenia. Pokiaľ ide o konzistentnosť
a porovnateľnosť kontrolovaných údajov v jednotlivých členských
štátoch, zlepšenie prepojení medzi prezentáciami údajov by mohlo lepšie ukázať
rozsah, v akom kontroly vedú k zisteniu nedodržiavania právnych predpisov a následne k ich účinnému presadzovaniu.
Väčší dôraz, ktorý sa v správach kladie na posudzovanie vlastných
postupov, ako sú výsledky zistení vnútroštátneho auditu a vplyv
preskúmania výročnej správy na budúce plánovanie, by podporil proces sústavného
zlepšovania. 3. Kontrolná
činnosť Komisie v členských štátoch V nariadení
(ES) č. 882/2004 sa požaduje, aby Komisia vykonávala kontroly v členských
štátoch na overenie, či celkové úradné kontroly prebiehajú v súlade
s príslušnými viacročnými národnými plánmi kontroly a v súlade
s právnymi predpismi EÚ. Aby
Komisia splnila svoje povinnosti, vykonáva ročný program auditov a inšpekcií
s cieľom overiť súlad s potravinovým a krmivovým právom, s právnymi
predpismi v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia
rastlín a overiť, či sa úradné kontroly v týchto oblastiach
vykonávajú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Tento program je
uverejnený na webovej lokalite Komisie. Zistenia
každého auditu sú uvedené v správe adresovanej príslušnému vnútroštátnemu
orgánu spolu so závermi a odporúčaniami na riešenie zistených nedostatkov.
Prostredníctvom uverejňovania správ z auditov a akčných plánov
členských štátov, ako aj pravidelne aktualizovaných profilov krajín, poskytuje Komisia
zúčastneným stranám a občanom presné údaje o tom, ako si orgány
kontroly v jednotlivých členských štátoch plnia svoju povinnosť
zabezpečovať správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ. V uplynulých
rokoch Komisia vykonala každoročne približne 250 auditov, ktoré sa týkali
celého potravinového reťazca, ako aj oblasti zdravia zvierat, dobrých životných
podmienok zvierat a zdravia rastlín, pričom okolo 70 % auditov sa
týkalo bezpečnosti potravín. Približne 60 % všetkých auditov sa spravidla
vykonáva v členských štátoch, zvyšok v tretích krajinách.
Predvstupové audity sa uskutočnili v Chorvátsku, ktoré má vstúpiť do EÚ
1. júla 2013. Okrem
toho boli nedávno vypracované súhrnné správy[5] pre viaceré sektory. Tieto správy
umožňujú na základe výsledkov jednotlivých vykonaných auditov získať komplexný
prehľad o kontrolách, ktoré vykonali členské štáty. Sú v nich uvedené
zásadné chyby, ktoré sa môžu týkať všetkých členských štátov vrátane tých, kde
neboli vykonané jednotlivé audity. Uvedené správy predstavujú aj hodnotný
príspevok pre útvary Komisie a členské štáty na účely preskúmania právnych
predpisov. Správy z auditov Komisie, ako aj odpovede príslušných
orgánov na odporúčania v správe Komisie a profily krajín sú
k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/food/fvo/index_en.cfm V ďalšom
texte je uvedená celá škála otázok osobitného záujmu, ktoré sú súčasťou
programu členských štátov v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok
zvierat a zdravia rastlín. Táto časť obsahuje aj stručný súhrn hlavných
zistení a záverov, ktoré vyplývajú z rôznych sérií auditov. Bezpečnosť potravín Úradné kontroly výroby mlieka a mäsa Komisia vykonala v rokoch 2008 až 2011 sériu auditov hygienických
kontrol týkajúcich sa výroby červeného mäsa a mlieka vo všetkých členských
štátoch. Tieto audity potvrdili, že členské
štáty zaviedli systémy kontroly zväčša v súlade s ustanoveniami nariadenia
(ES) č. 882/2004 a vykonali poctivé kontroly týkajúce sa červeného mäsa a mlieka a výrobkov z nich. Potvrdil sa
však už predtým pozorovaný trend v súvislosti s presadzovaním právnych
predpisov: zatiaľ čo kontrolné orgány zväčša správne určia nedostatky, trvalé
opatrenia na presadzovanie právnych predpisov sa nie vždy prijmú načas
a v dôsledku toho môže pretrvávať nedodržiavanie právnych predpisov. Vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa V roku 2011
bola ukončená séria auditov zameraných na vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov
z hovädzieho mäsa a k dispozícii je súhrnná správa. Najnovší
prehľad ukazuje, že v navštívených členských štátoch došlo k výraznému
zlepšeniu kontrol zameraných na vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov
z hovädzieho mäsa a povinného označovania. Pokiaľ ide o vysledovateľnosť
živých zvierat, nedostatky v uplatňovaní platných právnych predpisov
a vo vykonávaní úradných kontrol sa zistili na miestach, kde sa zvieratá
zhromažďujú, ako sú napríklad obchodné priestory, trhy a zberné strediská.
Zaznamenané boli aj niektoré nedostatky, ktoré súviseli so správou databáz
používaných na registráciu zvierat. Zver – voľne žijúca a chovaná Vykonala
sa séria vyšetrovacích misií do štyroch členských štátov s cieľom
zhromaždiť informácie týkajúce sa vykonávania úradných kontrol v oblasti
výroby mäsa z voľne žijúcej a chovanej zveri. K dispozícii je
súhrnná správa, ktorá obsahuje podrobnosti o výsledku týchto misií. Táto
séria misií priniesla viaceré zaujímavé otázky a v súčasnosti sa
v tejto súvislosti diskutuje o legislatívnych ustanoveniach
vzťahujúcich sa na: neúplné testovanie Trichinella spiralis v malých
množstvách podozrivých druhov zveri priamo dodávaných spotrebiteľovi; liberálnu
interpretáciu pojmu „malé množstvá“, ktoré môžu byť oslobodené od úradných
hygienických kontrol; pravidelné využívanie zberných stredísk voľne žijúcej zveri, ktoré neboli vždy registrované, a preto
nepodliehali úradným kontrolám; nejasne stanovenú hranicu medzi chovanou
a voľne žijúcou zverou s rizikom zavádzajúcich informácií pre
spotrebiteľa o skutočnom pôvode diviny; a obchod v rámci Únie
s telami voľne žijúcej zveri nestiahnutými z kože, čo je
v rozpore s právnymi predpismi EÚ. Úradné kontroly produktov rybárstva a živých lastúrnikov V deviatich
členských štátoch sa vykonal audit, ktorým sa posudzovalo dodržiavanie
požiadaviek EÚ súvisiacich s rybami a živými lastúrnikmi. Pokiaľ
ide o produkty rybárstva, celkovo sa zistilo, že vo všetkých navštívených
krajinách boli zavedené komplexné systémy úradných kontrol. V niektorých krajinách
boli zistené výrazné rozdiely vo vykonávaní úradných kontrol medzi jednotlivými
regiónmi. Laboratóriá vykonávajúce úradné analýzy boli vo všeobecnosti dobre
vybavené a schopné vykonávať potrebné analýzy. Väčšina laboratórií bola
akreditovaná. Zatiaľ čo celkové
systémy boli dobre navrhnuté a spravované, niektoré vážne nedostatky sa zistili
v súvislosti s kontrolami: ·
miest prvovýroby, ako sú rybárske plavidlá a rybie
farmy, ·
živých lastúrnikov vo vzťahu ku: klasifikácii
oblastí produkcie, frekvencii testovania pri monitorovaní biotoxínov
a k testovaniu konečných produktov. Podobné
zistenia boli uvedené v správach z auditov vykonaných v roku
2012. Pripravuje sa aj súhrnná správa. Úradné kontroly hydiny V roku
2012 pokračovali v členských štátoch audity zamerané na systémy kontroly
hydinového mäsa a výrobkov z hydinového mäsa. Podobne ako
v minulom roku bola celková úroveň dodržiavania predpisov vo všeobecnosti
dobrá a oveľa lepšia oproti situácii pred zavedením takzvaného
„hygienického balíka“. Do auditov bol zahrnutý celý hydinársky výrobný reťazec,
hoci v niektorých prípadoch bol počet kontrol v poľnohospodárskych podnikoch
obmedzený a niektoré nedávne audity zistili nedostatočnú kontrolu po
zabití. Hlavné oblasti, ktoré si naďalej vyžadujú zlepšenie, sa týkajú: uplatňovania
špecifických požiadaviek na hygienu, ako je frekvencia odberu vzoriek z jatočných
tiel a vykonávanie plánov HACCP v podnikoch, a neoznamovania vnútroštátnych
právnych predpisov umožňujúcich flexibilitu na bitúnkoch s malou kapacitou
Komisii. Podobne ako
v prípade kontrol v podnikoch na výrobu mlieka a mäsa bol pozorovaný trend v súvislosti s presadzovaním právnych predpisov,
keď kontrolné orgány zväčša správne určia nedostatky, opatrenia na
presadzovanie predpisov sa však nie vždy prijmú načas. Plány kontroly salmonely V sektore hydinového mäsa pokračovali v roku 2011 audity zamerané
na národné plány kontroly salmonely. Vo všetkých navštívených členských štátoch
boli plány kontroly zavedené, no v niektorých prípadoch došlo pri určitých
kategóriách k oneskoreniu vykonávania. Tieto plány sú však v súlade
s pozorovaným výrazne klesajúcim trendom výskytu salmonely v hydine. Vo
väčšine členských štátov plány zamerané na monitorovanie a úradný odber vzoriek
na zistenie salmonely v rôznych kategóriách hydiny nespĺňali v plnej miere
požiadavky právnych predpisov EÚ, a to hlavne v dôsledku nedostatkov pri odbere
vzoriek, pri opatreniach prijatých po pozitívnych výsledkoch testov a nedostatkov
v laboratóriách. V rámci najnovšieho auditu v roku 2012 sa
zistili aj nedostatky v dohľade ústredných príslušných orgánov nad
realizáciou plánov regionálnych orgánov. Pripravuje sa aj súhrnná správa. Kontroly
potravín neživočíšneho pôvodu pri dovoze K dispozícii je súhrnná správa o sérii 12 auditov vykonaných
v rokoch 2010 a 2011, v ktorých sa hodnotilo zavedenie systémov úradných
kontrol určených na kontroly potravín neživočíšneho pôvodu
pri dovoze. Od nadobudnutia
účinnosti nariadenia (ES) č. 669/2009 o zvýšenej
miere úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho
pôvodu členské štáty podnikali uspokojivé kroky na jeho
vykonávanie. V členských štátoch prebieha jednoznačná spolupráca
a komunikácia medzi príslušnými orgánmi a na kontroly je vyčlenený
dostatočný počet zamestnancov. Dokumentované postupy sú dobre pripravené, aj
keď sa nie vždy systematicky aktualizujú. Ďalšia preprava,
ako je vymedzená v nariadení (ES) č. 669/2009, a presun
tovaru podľa nariadenia (ES) č. 1152/2009
(čo umožňuje vykonanie určitých kontrol na konečnom mieste určenia zásielky po ďalšej
preprave od miesta jej príchodu do EÚ) však nezaručovali vždy úplnú
vysledovateľnosť, najmä ak boli zainteresované viaceré členské štáty,
a nie vždy sa plnila požiadavka oznamovania zásielok vopred.
V polovici členských štátov colné prepustenie zásielky nie vždy prebiehalo
podľa postupov stanovených nariadeniami EÚ. Tieto nedostatky môžu viesť
k situácii, keď je tovar prepustený bez ukončenia kontrol. Kým celkové
systémy pre laboratórne analýzy sa zlepšili, často boli zistené nedostatky pri plnení
osobitných analytických požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ. Rezíduá pesticídov Séria auditov týkajúcich sa kontrol rezíduí pesticídov bola ukončená
v roku 2011. K dispozícii je súhrnná správa o tejto sérii.
Výsledok série auditov bol celkovo pozitívny. Od poslednej série auditov sa
dosiahol výrazný pokrok v plánovaní a vykonávaní úradných kontrol
rezíduí pesticídov a v podávaní správ o týchto kontrolách. Počet
odobratých vzoriek sa zvýšil. Postupy odberu vzoriek boli v súlade
s právnymi predpismi EÚ a vo veľkej väčšine členských štátov boli
prijaté primerané opatrenia na presadzovanie právnych predpisov, čím sa
zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. Zavedené boli účinné postupy
kontrol rezíduí pesticídov pri dovoze. Členské štáty dostali odporúčania, aby
kontroly organizovali účinnejšie a efektívnejšie. Kontroly by mali byť
viac zacielené na zistené riziká a zohľadňovať by sa mala história
dodržiavania právnych predpisov prevádzkovateľmi
potravinárskych podnikov, ako aj vlastné kontroly, ktoré vykonávajú. Počet
určených laboratórií by sa mal znížiť, aby sa zabezpečilo, že analýzy budú
vykonávať iba laboratóriá s primeraným analytickým vybavením. V roku
2012 sa začala nová séria auditov v deviatich členských štátoch, ktorá je
zameraná na kontroly uvádzania na trh a používania prípravkov na ochranu
rastlín. Geneticky modifikované organizmy (GMO) V roku 2011
sa začala nová séria auditov zameraná na úradné kontroly geneticky
modifikovaných organizmov (GMO). Okrem geneticky modifikovaných potravín
a krmív prvýkrát zahŕňala hodnotenie kontrol zámerného
uvoľňovania GMO do životného prostredia na účely pokusov a pestovania.
Audit sa vykonával v štyroch členských štátoch. Systém schvaľovania GMO na
účely pokusov bol zavedený a úradné kontroly sa vykonávali v súlade
s požiadavkami EÚ. Vyskytovali sa určité rozdiely medzi jednotlivými
členskými štátmi v súvislosti s kontrolou pestovania geneticky modifikovanej kukurice MON 810. Pokiaľ ide
o geneticky modifikované potraviny a krmivá, od predchádzajúcej série
auditov nedošlo k žiadnym výrazným zmenám. Nulová tolerancia prítomnosti
GMO v geneticky nemodifikovaných osivách sa nedodržiavala
v dvoch členských štátoch. Laboratóriá pre GMO vo väčšine prípadov
pracovali primerane. Zdravie zvierat Systémy elektronickej identifikácie pre malé prežúvavce Komisia uskutočnila sériu vyšetrovacích misií do
štyroch členských štátov s významnými populáciami oviec a kôz. Ciele
tejto série boli: posúdiť pokrok pri zavádzaní elektronickej identifikácie
oviec a kôz; posúdiť účinnosť opatrení elektronickej identifikácie pri
zabezpečovaní riadnej vysledovateľnosti pohybu oviec a kôz; zistiť, ktoré
faktory vyvolávajú nespokojnosť zainteresovaných strán; a zistiť, ktoré
faktory podporujú pozitívne prijatie používania elektronickej identifikácie. K uvedenej
sérii bola vypracovaná súhrnná správa, ktorá je k dispozícii. Súhrnná správa poukazuje na
výrazné rozdiely medzi členskými štátmi v realizácii systému, predovšetkým
vo vzťahu k využívaniu elektronickej identifikácie na účely kontroly a riadenia chorôb, čo je čiastočne dôsledkom
skutočnosti, že niektoré členské štáty prijali elektronickú
identifikáciu skôr ako iné. Pokiaľ ide o zabezpečenie
trvalej identifikácie, použitie elektronických bolusov sa
ukazuje v terénnych podmienkach spoľahlivejšie ako použitie ušných štítkov,
ale vyžaduje si osobitnú kvalifikáciu a technickú podporu, ktoré
v niektorých dotknutých členských štátoch boli k dispozícii.
V týchto členských štátoch sa finančná podpora poľnohospodárom na pokrytie
dodatočných nákladov spojených s elektronickou
identifikáciou tiež ukázala ako motivačný faktor pre pozitívne prijatie používania systému. Besnota Európskou úniou je
spolufinancovaný veľký program na eradikáciu besnoty v stredoeurópskych
a východoeurópskych členských štátoch. Komisia vykonala viaceré audity programov v týchto krajinách.
Audity potvrdili, že významný pokrok sa dosahuje pomocou kampaní zameraných na
očkovanie voľne žijúcich zvierat a že sa tým dosiahlo
výrazné zníženie počtu prípadov u ľudí
a domácich zvierat. V niektorých členských
štátoch sa však prejavili nedostatky pri vykonávaní očkovacích programov,
predovšetkým v súvislosti s včasným dokončením kampaní
a rozptylom a časovými intervalmi pri používaní vakcín vložených do
návnady. Klasický mor ošípaných EÚ je
v súčasnosti blízko k tomu, aby mohla potvrdiť úplné potlačenie
klasického moru ošípaných na svojom území. Dosiahlo sa to vďaka zvýšenému uplatňovaniu opatrení v oblasti biologickej neškodnosti
a lepším kampaniam zameraným na očkovanie diviakov v rámci programov
eradikácie financovaných EÚ. Audity Komisie potvrdili, že
tieto opatrenia sa účinne uplatnili v Rumunsku a Bulharsku, kde sa v posledných rokoch
sporadicky vyskytli ohniská klasického moru ošípaných u domácich ošípaných. Tieto programy pokračujú a stále viac sa zameriavajú na
overovanie vymiznutia tejto choroby než na eradikáciu. Trvajúce riziko
opätovného zavlečenia tejto choroby zo susedných krajín, predovšetkým
v dôsledku pohybu diviakov, vyvoláva potrebu udržiavať vysokú úroveň
ostražitosti a posilňovať spoluprácu s týmito krajinami. Úradné kontroly laboratórií pre slintačku a krívačku Uskutočnila sa
séria kontrol v laboratóriách EÚ, ktoré narábajú so živým vírusom slintačky a krívačky.
Kým normy biologickej bezpečnosti sa vo väčšine laboratórií vo všeobecnosti
uplatňovali uspokojivo, menšie nedostatky boli zistené prakticky vo všetkých
laboratóriách a vo viacerých laboratóriách sa zistili vážne nedostatky.
Prijali sa okamžité nápravné opatrenia na zmiernenie potenciálneho rizika, ktoré
by pre zdravie zvierat predstavoval únik živého vírusu slintačky a krívačky. Dôležitým záverom
z tejto série kontrol je, že laboratóriá pre
slintačku a krívačku by sa mali schvaľovať len v tých členských
štátoch, ktoré dokážu zaručiť sústavné plnenie osobitných požiadaviek EÚ a najmä
zabezpečiť potrebné zdroje na tieto účely. Komisia
a členské štáty zvažujú, ako by sa mala organizovať kontrola laboratórií pre slintačku a krívačku v budúcnosti. Dobré životné podmienky zvierat Okrem auditov
osobitne venovaných kontrolám dobrých životných podmienok zvierat Komisia
vykonáva aj audity hygienických kontrol zameraných na červené mäso
a hydinu, v rámci ktorých teraz bežne hodnotí kontroly členských
štátov zamerané na dobré životné podmienky zvierat pri zabíjaní. To poskytuje
dôležitý dodatočný zdroj podpory zvýšeného rešpektu voči kontrolám dobrých
životných podmienok zvierat. V rámci týchto auditov sa kontrolovalo najmä
vybavenie bitúnkov, ako sú zariadenia na ustajnenie a omráčenie zvierat,
a preprava zvierat na bitúnky, pričom boli vypracované príslušné
odporúčania na zlepšenie. Jeden audit obsahoval zistenia, že hoci na významnom
počte bitúnkov v dotknutom členskom štáte sa zabíjanie zvierat vykonávalo
bez omráčenia na základe výnimky pre zabíjanie podľa náboženských zvykov, iba
časť vyrobeného mäsa sa ako taká aj predávala. Audity Komisie
osobitne venované kontrolám dobrých životných podmienok zvierat sa zameriavali
na tieto podmienky v poľnohospodárskych podnikoch a počas prepravy. Tieto audity tvorili súčasť monitorovania členských štátov vykonávaného
útvarmi Komisie v súvislosti so zákazom používania neobohatených
klietok pre nosnice, ktorý sa mal uplatňovať od 1. januára 2012,
a viedli ku konaniam vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa proti
13 členským štátom začali 27. januára 2012.
Audity Komisie poskytli aj aktuálne informácie o stave pripravenosti
členských štátov na povinné systémové ustajnenie prasných
ošípaných a prasničiek, ktorého termín je 1. januára 2013. Jeden audit sa realizoval s osobitným cieľom získať dôkaz
v súvislosti s konaním vo veci porušenia
právnych predpisov, ktoré sa začalo proti jednému členskému štátu v otázke
dobrých životných podmienok zvierat pri zabíjaní. Nedávne audity sa
týkali aj dobrých životných podmienok brojlerov. Audity zamerané na dobré životné
podmienky zvierat sa týkajú aj tých druhov zvierat, pre
ktoré neplatia ustanovenia EÚ, ale na ktoré sa podľa právnych predpisov EÚ plne
vzťahujú odporúčania Rady Európy. Pokiaľ ide o prepravu, dôraz sa teraz kladie na pomoc členským
štátom, aby získali poznatky z najlepších postupov.
Predchádzajúce audity ukázali, že viaceré členské štáty sa
postupu schvaľovania dopravných
prostriedkov nevenovali dostatočne a audity
v roku 2012 boli zamerané na tento postup schvaľovania,
pričom sa v nich určili oblasti uplatnenia najlepších postupov. Tieto postupy si navzájom vymieňajú s ostatnými členskými štátmi
na pokračujúcich stretnutiach národných kontaktných miest,
ktoré sa konajú dvakrát ročne na pôde Komisie. Doplňujúce stretnutie sa konalo
v prístave Sète vo Francúzsku so všetkými členskými
štátmi, ktoré zodpovedajú za schvaľovanie námorných plavidiel, keďže viaceré
príslušné orgány poukazovali na problémy s plnením požiadaviek na prepravu
zvierat po mori. V auditoch Komisie
sa riešili aj otázky vývozu zvierat do Turecka a rastúceho obchodu. Audit prebiehal
na výstupnom mieste EÚ v Bulharsku a odporúčania smerovali
k urýchleniu postupov, aby sa zabránilo akémukoľvek zbytočnému meškaniu.
Počas auditu tím navštívil aj tureckú stranu hranice, aby preskúmal ich kontroly. Zdravie
rastlín Audity
v členských štátoch venované zdraviu rastlín, v rámci ktorých sa
posudzovali opatrenia kontroly dovozu a uplatňovanie núdzových opatrení EÚ
v prípade prienikov škodlivých organizmov, ukázali
významné rozdiely medzi hodnotenými členskými štátmi v organizácii
kontroly dovozu a jej účinnosti pri zisťovaní škodlivých organizmov v zásielkach určených na dovoz. Úspech úsilia o eradikáciu
sa do značnej miery líšil v závislosti od rozličných druhov škodlivých organizmov, keďže niektoré sa kontrolujú jednoduchšie ako
iné. Audity tiež ukázali význam rozhodného úsilia o eradikáciu ihneď po objavení organizmu, pretože keď sa usídli, je nepomerne
ťažšie alebo dokonca nemožné ho eradikovať. Napriek pravidelným
auditom v Portugalsku od roku 1999 v súvislosti
s eradikáciou háďatka borovicového, situácia zostáva
neuspokojivá, predovšetkým vo vzťahu k testovaniu chorých stromov
a ich odstraňovaniu z nárazníkovej zóny. Krmivá V oblasti
bezpečnosti krmív sa v zásade ukazuje, že úroveň dodržiavania právnych predpisov
prevádzkovateľmi v celom reťazci je rozdielna. Zatiaľ
čo v prípade prvovýroby je situácia uspokojivá, zjavný priestor na
zlepšenie je v ostatných častiach výrobného reťazca, pokiaľ ide o: vypracovanie
a vykonávanie postupov založených na HACCP; opatrenia prijaté na
minimalizáciu krížovej kontaminácie od predchádzajúcich výrobných šarží;
a monitorovanie nežiaducich látok. Úradné kontroly
krmív sa zvyčajne týkajú hlavných prevádzkovateľov v krmivovom reťazci,
ale určité druhy podnikov (predovšetkým potravinárske podniky dodávajúce iba
časť svojej produkcie do krmivového reťazca) sa často nachádzajú mimo rozsahu
pôsobnosti týchto kontrol. Vykonávanie inšpekcií a odberu vzoriek navyše
ovplyvňujú určité nedostatky v ich zacielení. V oblasti
odbytu krmív sa v rámci auditov zistila uspokojivá úroveň plnenia
príslušných požiadaviek. Prenosné
spongiformné encefalopatie (TSE) a vedľajšie živočíšne produkty Audity venované
týmto témam sa teraz vo všeobecnosti kombinujú, keďže BSE až na niekoľko
výnimiek už nepredstavuje riziko s vysokou prioritou. V rámci auditov
sa zistilo, že vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty v závislosti od kategórie boli do veľkej
miery v súlade s pravidlami EÚ. V niekoľkých členských štátoch
však vedľajšie živočíšne produkty
(vrátane konkrétneho rizikového materiálu) vznikajúce pri zabíjaní zvierat
v malých poľnohospodárskych podnikoch stále likvidujú na mieste. Spoločne
s nedostatkami v likvidácii uhynutých zvierat pochádzajúcich z týchto
malých poľnohospodárskych podnikov to ovplyvňuje účinnosť monitorovania BSE
v týchto členských štátoch. V kafilériách bola úroveň dodržiavania
predpisov zvyčajne uspokojivá, aj keď v niektorých prípadoch sa počas
monitorovania vyskytli nedostatky v dodržiavaní požiadaviek na čas,
teplotu a tlak pri spracovaní. Kontroly pri
dovoze potravín živočíšneho pôvodu a zvierat Audity
v tejto oblasti sú naďalej významným prvkom v arzenáli obranných
opatrení s cieľom zaistiť bezpečnosť dovozov. Kontroly dovozu sa zlepšujú,
okrem iného vďaka zlepšenej spolupráci s colnými orgánmi a dobrému
odbornému vzdelávaniu. Komisia zaznamenala v niektorých členských štátoch
nedostatky v komunikácii medzi ústrednými a decentralizovanými
orgánmi, ktoré v niektorých prípadoch znižujú celkovú účinnosť kontrol.
Zatiaľ čo oznamovanie prekládok zásielok vopred sa v niektorých členských
štátoch zlepšuje, presadzovanie právnych predpisov príslušnými orgánmi vo
vzťahu k tejto požiadavke je v niektorých veľkých prístavoch stále
slabé. Od vydania vlaňajšej
správy sa zvýšila úroveň zavádzania spoločného počítačového systému pre dovoz
TRACES. Niektoré členské štáty predtým TRACES nepoužívali, teraz sa do systému
zapojili. Nové verzie systému TRACES si vyžadujú úpravy na hraničných
inšpekčných staniciach a tento proces stále prebieha. Rezíduá
veterinárnych liekov a kontaminantov Členské štáty majú
naďalej pred sebou výzvy podobné výzvam identifikovaným vo vlaňajšej výročnej
správe, týkajúce sa vykonávania národných plánov monitorovania rezíduí vrátane:
rozdielov medzi členskými štátmi v počte metód zahrnutých do rozsahu
pôsobnosti akreditácie laboratória na analýzu rezíduí a rozdielov vo
výklade požiadaviek týkajúcich sa informácií o potravinovom reťazci pri
zabíjaní. Pokiaľ ide
o prebiehajúce kolo auditov týkajúcich sa dioxínu, pri ktorých sa hodnotí
schopnosť členských štátov zaistiť, že ryby vylovené v Baltickom mori
a uvedené na trh na ľudskú alebo zvieraciu spotrebu spĺňajú normy EÚ pre
dioxíny, doposiaľ zhromaždené dôkazy naznačujú nedostatočnú konzistentnosť
v prístupe, ktorý zvolili členské štáty s cieľom minimalizovať
vystavenie spotrebiteľa rybám, ktoré nespĺňajú stanovené normy. Opatrenia nadväzujúce na odporúčania Komisie Po všetkých
odporúčaniach vyplývajúcich zo správ Komisie systematicky nasleduje celá škála
činností. Od príslušných
orgánov členských štátov sa vyžaduje, aby predstavili „akčný plán“, v ktorom je opísané, akým spôsobom sa
odporúčaniami Komisie zaoberajú
alebo zamýšľajú zaoberať. Komisia potom vyhodnotí akčný plán a systematicky monitoruje vykonávanie
všetkých činností v rámci
neho prostredníctvom viacerých nadväzujúcich činností, ktoré zahŕňajú: a) všeobecné následné audity, b) následné audity na mieste zamerané na
špecifické otázky alebo žiadosti o písomné správy týkajúce sa špecifických otázok a c) bilaterálne stretnutia na vysokej úrovni v prípade spoločných
alebo pretrvávajúcich problémov. Všeobecnými
následnými auditmi sa sledujú nedokončené
záležitosti a overuje sa pokrok vo vzťahu k odporúčaniam, ktoré
zostávajú otvorené z predchádzajúcich sektorových auditov Potravinového a veterinárneho úradu v členských štátoch.
Profily krajín, kde možno nájsť výsledky týchto auditov, sú dostupné na tejto
webovej lokalite: http://ec.europa.eu/food/fvo/country_profiles_en.cfm Výsledok procesu všeobecného následného auditu v období rokov
2005 – 2010 vo vzťahu k pokroku v monitorovaní, ktorý
členské štáty dosiahli pri realizácii odporúčaní Potravinového
a veterinárneho úradu, ukazuje, že pri 97 % odporúčaní členské štáty
prijali opatrenia na realizáciu týchto odporúčaní alebo prijali primerané
záväzky na realizáciu týchto odporúčaní v stanovenom čase. Odporúčania,
pri ktorých zatiaľ neboli prijaté uspokojivé záväzky (3 %),
sú aktívne sledované prostredníctvom viacerých mechanizmov, ktoré sú opísané
v oddiele 2.5. Týchto odporúčaní je malý počet, z princípu je
však ich realizácia najťažšia a zvyčajne odrážajú hlboko zakorenené
problémy vrátane problému interpretácie právnych predpisov. 4. Ďalšie zdroje
informácií o kontrolách v členských štátoch Sektorovo
špecifické podávanie správ Ustanovenia v právnych
predpisoch EÚ o rôznych aspektoch bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých
životných podmienok zvierat a zdravia rastlín si vyžadujú, aby členské
štáty predkladali pravidelné správy o plnení určitých osobitných
požiadaviek. Komisia potom na základe týchto vnútroštátnych správ pripravuje
niekoľko sektorových správ, v ktorých sú uvedené informácie o stave uplatňovania
určitých aspektov právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na potravinový reťazec
a ktoré v niektorých prípadoch obsahujú špecifické údaje o úradných
kontrolách a o ich výsledkoch v príslušných oblastiach. Medzi
najdôležitejšími správami takéhoto typu sú správy o monitorovaní a testovaní
prežúvavcov na prítomnosť prenosných spongiformných encefalopatií (TSE); správy
o vývoji a zdrojoch zoonóz; správy o pôvodcoch zoonóz a ohniskách
nákaz pochádzajúcich z potravín v Európskej únii (zverené EFSA); správy o chorobách
hovädzieho dobytka a ošípaných, ktoré podliehajú nahlasovaniu (v kontexte
vnútorného obchodu EÚ); výročná správa o monitorovaní rezíduí pesticídov v celej
EÚ a správy zo stretnutí pracovnej skupiny v oblasti eradikácie
chorôb zvierat. Informácie v týchto správach sú dôležitým vstupom
v rozhodovacom procese o stanovení priorít pre zdroje auditu. Tabuľka, v ktorej
sa uvádza zoznam hlavných správ Komisie uverejnených v minulom roku a ich
webové lokality, je súčasťou prílohy k tejto správe. Systémy včasného
varovania a ďalšie nástroje podávania správ Súčasný systém rýchleho
varovania pre potraviny a krmivá (RASFF), systém oznamovania chorôb zvierat
(ADNS) a systém oznamovania prienikov chorých rastlín (Europhyt)
predstavujú dôležité nástroje na riadenie rýchlej reakcie v naliehavých prípadoch
a v prípadoch objavujúcich sa rizík a sú zdrojom informácií o charaktere
škodcov a chorôb. Údaje, ktoré obsahujú, môžu byť dôležitým ukazovateľom
nedostatkov pri dodržiavaní zavedených bezpečnostných noriem a tieto údaje
sa následne podrobne skúmajú pri hodnotení kontrol. Podrobné výsledky týchto
systémov rýchleho varovania v oblasti bezpečnosti potravín a chorôb zvierat
sú každý rok zhrnuté vo výročných správach o RASFF a ADNS, ktoré sa
uverejňujú na webovej lokalite Komisie: http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/index_en.htm
http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/adns/index_en.htm
. V prípade systému
Europhyt a nástrojov na oznamovanie zadržaní zásielok z dôvodov týkajúcich
sa zdravia rastlín Komisia spustila webovú lokalitu, na ktorej budú
uverejňované mesačné správy o zadržaní zásielok[6].
V roku 2013 plánuje vydať výročnú správu systému Europhyt. Systém TRACES, ktorý
umožňuje výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi o kontrolách
vykonávaných na zvieratách a živočíšnych výrobkoch (v rámci domácej
výroby a dovozv z tretích krajín), je ďalším dôležitým zdrojom
údajov, a to nielen o objeme pohybov príslušných komodít, ale aj o vykonaných
úradných veterinárnych kontrolách: http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/traces/index_en.htm.
5. Výsledok
úradného monitorovania Dva hlavné zdroje
spôsobujúce ochorenia prenášané potravinami v EÚ predstavujú baktérie Salmonella
a Campylobacter. V analýze správ každého členského štátu o zoonózach,
ktorú vykonal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európske centrum
pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)[7]
sa potvrdzuje, že výskyt prípadov salmonelózy u ľudí v Európskej únii
má klesajúcu tendenciu. V roku 2010 (údaje zverejnené v roku 2012)
bolo potvrdených spolu 99 020 prípadov u ľudí, čo je pokles
o 8,8 % v porovnaní s rokom 2009 a tento trend
pokračoval v poradí už šiesty rok. V správe EFSA sa poukazuje na to,
že k tomuto trendu viedlo uplatňovanie programov kontroly salmonely v populácii
hydiny v členských štátoch. Audity v sektore výroby hydinového mäsa
v členských štátoch potvrdzujú tento názor. 6. Následná
činnosť Komisie a presadzovanie predpisov Neustála pozornosť
venovaná opatreniam týkajúcim sa presadzovania právnych predpisov
a ich koordinácia zostávajú prioritou vo všetkých oblastiach, na ktoré
sa táto správa vzťahuje. V spolupráci s dotknutými členskými štátmi sa veľké úsilie
vynakladá na odstraňovanie prekážok správnemu uplatňovaniu právnych predpisov
EÚ. Prístup zvolený pri každom prípade zohľadňuje závažnosť nedostatkov,
existujúce riziká, opatrenia, ktoré už prijal členský štát, a skutočnosť,
či sa problém týka aj ďalších členských štátov. Skúmajú sa základné príčiny
nedostatkov, aby bolo možné hľadať riešenia, ktoré budú predchádzať ďalšiemu
vzniku týchto nedostatkov. Komisia tak, napríklad, vstúpila do intenzívneho dialógu
s niektorými členskými štátmi s cieľom riešiť pretrvávajúce
nedodržiavanie právnych predpisov
a závažné otázky presadzovania právnych predpisov vrátane pravidelných dvojstranných stretnutí na vysokej
úrovni. Jedným z takých členských štátov je Grécko. Grécke orgány
predložili podrobný akčný plán vrátane jednoznačných medzníkov, ktoré sa teraz
používajú na monitorovanie dosiahnutého pokroku pri zlepšovaní dodržiavania právnych predpisov. Komisia tiež vypracovala špeciálne navrhnuté aktivity odbornej prípravy
v rámci programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ pre
prípady, keď by odborná príprava mohla pomôcť dosiahnuť dodržiavanie predpisov.
V prípade Bulharska a Rumunska sa organizovali osobitné programy odbornej
prípravy, ktorých cieľom bolo usmerniť orgány pri odstraňovaní nedostatkov
týkajúcich sa manipulácie s vedľajšími živočíšnymi produktmi a ich
odstraňovania. Ak je to potrebné a vhodné, začínajú sa konania vo veci porušenia
právnych predpisov. Dôležitým zdrojom
informácií, pokiaľ ide o problémy s nedodržiavaním právnych predpisov
alebo s ich presadzovaním, sú sťažnosti občanov alebo členov mimovládnych
organizácií a Komisia dôsledne zabezpečuje, aby sa týmito sťažnosťami
zaoberali dotknuté členské štáty s cieľom dosiahnuť kladný výsledok. Ak sa
právne predpisy neuplatňujú správne, vzniká riziko, že sa nedosiahnu ciele
európskej politiky v oblasti bezpečnosti potravín. Uplatňovanie
a presadzovanie právnych predpisov EÚ sa týka európskych inštitúcií aj
členských štátov vrátane miestnych a regionálnych orgánov a súdov.
Členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za správne a včasné uplatňovanie
zmlúv a právnych predpisov EÚ. Komisia začína konanie
vo veci porušenia právnych predpisov ako poslednú možnosť na dosiahnutie
dodržiavania právnych predpisov, ak má dôkazy o systematickom
a trvalom charaktere neprimeraného uplatňovania právnych predpisov EÚ. Komisia môže začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov tým, že
požiada členské štáty, aby napravili chýbajúcu alebo nesprávnu transpozíciu
alebo nesprávne uplatňovanie právneho predpisu. Komisia môže celú záležitosť
predložiť Súdnemu dvoru a požiadať o vyhlásenie konania vo veci
porušenia práva Spoločenstva členským štátom. Môže druhýkrát požiadať súd
o uplatnenie finančných sankcií, kým sa začne uplatňovať prvý rozsudok
súdu. Proces konania vo veci porušenia právnych predpisov zohráva veľmi
dôležitú úlohu pre zaručenie správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ
a je prínosom pre občanov. Komisia ukázala, že túto úlohu berie vážne, keď
v roku 2012 začala viacero konaní vo veci porušenia právnych predpisov
v súvislosti s uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa ochrany
nosníc a vyslala jasný signál o podobnom prístupe k ochrane
ošípaných. Pokiaľ ide o iné nástroje, cieľom projektu Komisie EU Pilot je zabezpečiť
rýchlejšie a úplnejšie odpovede na otázky, ktoré sa vynárajú pri
uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Tento nástroj sa používa na zlepšenie
komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a prispieva k riešeniu
problémov súvisiacich s presadzovaním právnych predpisov bez toho, aby bolo
potrebné viesť formálne konanie vo veci porušenia právnych predpisov. Viac informácií o konaniach vo veci porušenia právnych predpisov je
k dispozícii vo výročných správach o monitorovaní uplatňovania
právnych predpisov EÚ, ktoré sú uverejnené na webovej lokalite Komisie: http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/infringements_annual_report_en.htm 7. Medzinárodný
obchod Komisia sa aktívne podieľa na činnosti medzinárodných normalizačných
orgánov, ktoré pracujú v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat
a zdravia rastlín. Udržiava aj veľmi rozsiahle kontakty s krajinami
mimo EÚ, kde sa hľadajú a poskytujú záruky vo vzťahu k bezpečnosti
obchodu s potravinami. To ďalej vedie k širokej diskusii
o účinnosti zavedených kontrol s cieľom zabezpečiť, aby obchod
prebiehal na základe bezpečnosti. Skúsenosti získané v tomto procese sa prenášajú
do členských štátov prostredníctvom riadenia zavedených kontrolných systémov. 8. Závery Celkovo
možno skonštatovať, že vykonávanie úradných kontrol je v členských štátoch
na dobrej úrovni v celom potravinovom reťazci a že členské štáty
rešpektujú požiadavky týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia rastlín a zdravia
zvierat a dobrých životných podmienok zvierat. Hoci stále existuje
priestor na zlepšenie, v účinnom využívaní kontrolných nástrojov a zdrojov,
pri plánovaní, vykonávaní a koordinácii kontrol vo všetkých sektoroch sa
dosiahol pokrok. Úradné
kontroly a legislatívne nástroje na optimalizáciu ich účinnosti sú
kľúčovými znakmi potravinového reťazca EÚ. Umožňujú príslušným orgánom
vykonávať kontroly na základe rizík, zistiť nedostatky a včas ich riešiť.
Takisto poskytujú príslušným orgánom dôležitý prehľad o bezpečnosti
potravín a situácii týkajúcej sa zdravia. Správy členských
štátov predstavujú uistenie, že príslušné vnútroštátne orgány si svoju úlohu
plnia zodpovedne, pričom kontroly sú stále viac založené na riziku, ako
potvrdili správy z auditov vykonaných expertmi Komisie. Zavádzajú sa nové
nástroje na posilnenie dohľadu a výkonnosti kontrolných orgánov. Špecifické
audity na mieste vykonávané Komisiou, ako aj všeobecné následné audity zahŕňajúce
všetky sektory a zamerané na základné príčiny nedodržiavania právnych predpisov, majú osobitný význam pri
zisťovaní nedostatkov, ktoré treba riešiť, a pri zabezpečovaní prijímania
nápravných opatrení. Komisia prevádzkuje systém, ktorý sa
priebežne preskúmava na základe cieľov a ukazovateľov, na kvantitatívne
skúmanie pokroku, ktorý dosahujú členské štáty pri prijímaní nápravných
opatrení. Výsledkom
týchto správ Komisie o auditoch, ktoré dopĺňajú kontrolné činnosti a správy
členských štátov, je stabilný systém posudzovania účinnosti systémov kontroly v členských
štátoch. Tento
systém umožňuje Komisii, aby v prípade potreby prijala primerané opatrenia
na zlepšenie úradných kontrol a systémov auditu v členských štátoch. _______________________ PRÍLOHA ZOZNAM UVEREJNENÝCH SEKTOROVÝCH SPRÁV KOMISIE O VYKONÁVANÍ
PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ V OBLASTI BEZPEČNOSTI POTRAVÍN, ZDRAVIA ZVIERAT, DOBRÝCH ŽIVOTNÝCH
PODMIENOK ZVIERAT A ZDRAVIA RASTLÍN Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročná správa o monitorovaní a testovaní prežúvavcov na prítomnosť prenosnej spongiformnej encefalopatie (TSE) v EÚ || Článok 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií. || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/tse_bse/monitoring_annual_reports_en.htm Súhrnná správa EÚ o vývoji a zdrojoch zoonóz, pôvodcov zoonóz a ohnísk nákaz pochádzajúcich z potravín v Európskej únii || Článok 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (Správou bol poverený úrad EFSA, vypracoval ju úrad EFSA v spolupráci s ECDC.) || http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2090.pdf Výročná správa o systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) || Článok 50 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/rasff_publications_en.htm Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročná správa o monitorovaní rezíduí pesticídov v celej EÚ || Článok 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (správou bol poverený úrad EFSA). || http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2430.pdf Výročná správa o ožarovaní potravín || Článok 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením. || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/irradiation/index_en.htm Pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní národných plánov monitorovania rezíduí v členských štátoch || Článok 8 smernice Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS. || http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/residues/control_en.htm Správy zo schôdzí expertných podskupín (brucelóza hovädzieho dobytka, brucelóza oviec a kôz, tuberkulóza hovädzieho dobytka a besnota) osobitnej skupiny na monitorovanie eradikácie chorôb v členských štátoch || Pracovná skupina sa vytvorila v roku 2000 ako opatrenie stanovené v bielej knihe Komisie o bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/eradication/taskforce_en.htm Dobré životné podmienky zvierat: nariadenie o preprave || Článok 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97. || http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/transpor t/inspections_reports_reg_1_2005_en.htm [1] Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie
dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov
o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá – Ú. v.
EÚ L 191, 30.4.2004. [2] Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa
ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre
bezpečnosť potravín a stanovujú
postupy v záležitostiach
bezpečnosti potravín. [3] Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov,
ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 – Ú. v. EÚ L 189,
20.7.2007. [4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012
z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske
výrobky a potraviny – Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012. [5] http://ec.europa.eu/food/fvo/specialreports/index_en.htm [6] http://ec.europa.eu/food/plant/europhyt/interceptions_en.htm [7] Vedecká správa EFSA a ECDC: Súhrnná správa Európskej
únie o vývoji a zdrojoch
zoonóz, pôvodcoch zoonóz a ohniskách
nákaz pochádzajúcich z potravín v roku 2010
http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2597.pdf