52013DC0681

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín /* COM/2013/0681 final */


OBSAH

1........... Úvod. 3

2........... Prehľad výročných správ členských štátov. 3

3........... Kontrolná činnosť Komisie v členských štátoch. 7

4........... Ďalšie zdroje informácií o kontrolách v členských štátoch. 15

5........... Výsledok úradného monitorovania. 17

6........... Následná činnosť Komisie a presadzovanie predpisov. 17

7........... Medzinárodný obchod. 18

8........... Závery. 19

1.           Úvod

V článku 44 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 882/2004[1] sa od Komisie vyžaduje, aby zostavila výročnú správu o celkovom fungovaní kontrol v členských štátoch a predložila ju Európskemu parlamentu a Rade, a to na základe:

a) výročných správ predložených vnútroštátnymi orgánmi o ich kontrolnej činnosti;

b) kontrol, ktoré Komisia vykonala v členských štátoch;

c) akýchkoľvek iných relevantných informácií.

Toto je tretia takáto správa, ktorú Komisia predkladá. Jej hlavnými zdrojmi sú: a) výročné správy členských štátov za rok 2010, b) výsledky vlastnej kontrolnej činnosti Komisie a c) ďalšie relevantné informácie týkajúce sa kontroly, napríklad:

·   správy členských štátov Komisii o kontrolách v konkrétnych odvetviach,

·   výsledky systémov včasného varovania EÚ,

·   opatrenia Komisie na presadzovanie právnych predpisov (vrátane vecí porušenia), ktoré sa týkajú zistených prípadov nedodržania právnych predpisov v členských štátoch,

·   správy medzinárodných normalizačných orgánov.

Správa obsahuje všetky informácie, ktoré sú k dispozícii, najmä pokiaľ ide o výsledky vlastných kontrol Komisie a iné relevantné informácie, aby bola čo najaktuálnejšia v otázkach vykonávania úradných kontrol v Únii.

2.           Prehľad výročných správ členských štátov

Základné zásady potravinového a krmivového práva sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002[2]. V zmysle tohto nariadenia nesú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti potravín potravinárske/krmivárske podniky, a to na všetkých úrovniach potravinového/krmivového reťazca od prvovýroby až po konečný predaj spotrebiteľovi. Nariadenie (ES) č. 834/2007 obsahuje požiadavky na ekologickú výrobu a označovanie ekologických produktov[3]. Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 obsahuje požiadavky na systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny[4].

Členské štáty majú povinnosť monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia podnikov spĺňajú požiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív (vrátane zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín), ekologickej výroby a systémov kvality. Na tento účel sú povinné používať systém úradných kontrol.

V nariadení (ES) č. 882/2004 je stanovené, ako sa tieto kontroly majú organizovať a vykonávať. V podstate sú v ňom stanovené všeobecné pravidlá vykonávania úradných kontrol s cieľom overiť dodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa potravín a krmív. Predovšetkým sa od členských štátov vyžaduje, aby overovali dodržiavanie osobitných právnych požiadaviek prevádzkovateľmi podnikov a skutočnosť, či tovar na trhu EÚ (vyrobený v EÚ alebo dovezený) spĺňa tieto požiadavky.

V nariadení (ES) č. 882/2004 sa takisto stanovujú pravidlá pre kontroly, ktoré vykonávajú útvary Komisie v členských štátoch s cieľom overiť plnenie povinností stanovených v právnych predpisoch týkajúcich sa potravín a krmív. Členské štáty musia zaviesť a vykonávať viacročné národné plány kontroly, aby splnili požiadavky stanovené v uvedenom nariadení. Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii predkladali výročné správy o vykonávaní týchto svojich plánov kontroly.

V prvej výročnej správe (KOM(2010) 441) Komisia poukázala na veľkú odlišnosť správ jednotlivých členských štátov tak z hľadiska štruktúry, ako aj obsahu, čo sťažuje porovnávanie údajov. Vlaňajšia správa (COM(2012)122) naznačila, že porovnateľnosť údajov sa zlepšila vďaka dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi a skúsenostiam, ktoré tieto štáty získali.

S cieľom zvýšiť porovnateľnosť výročných správ členských štátov bol v spolupráci s členskými štátmi vypracovaný model „zhrnutia“ založený na platných usmerneniach k príprave výročnej správy (rozhodnutie Komisie 2008/654/ES). Tieto zhrnutia v súčasnosti používa väčšina členských štátov. Členské štáty priebežne dostávajú globálnu spätnú väzbu, ktorú dopĺňa individuálna spätná väzba v písomnej podobe.

V súvislosti s preskúmaním nariadenia (ES) č. 882/2004 sa posudzovali ustanovenia článku 44 o správach členských štátov a o výročných správach Komisie. Legislatívny návrh obsahuje ustanovenia pre Komisiu, aby zaviedla jednotné formuláre na informácie a údaje, ktoré poskytujú členské štáty v súvislosti so zmenami svojich plánov kontroly, s výsledkami úradných kontrol vykonaných v predchádzajúcom roku, s druhom a počtom prípadov nedodržiavania právnych predpisov a s opatreniami prijatými na zabezpečenie účinného vykonávania viacročných národných plánov kontroly vrátane opatrení na presadzovanie právnych predpisov a výsledkov takýchto opatrení.

V ďalšej časti sú opísané základné črty analýzy výročných správ členských štátov za rok 2010, ktorú vypracovala Komisia, nakoľko správy umožnili syntézu poskytnutých informácií.

Celková účinnosť kontrol

Výročné správy ukazujú, že väčšina členských štátov má na posudzovanie výkonnosti vypracované strategické a operačné ukazovatele alebo ukazovatele súladu s právnymi predpismi, aj keď sú výrazné rozdiely v jednotlivých sektoroch a v rozsahu vyhlásení o celkovej účinnosti. Údaje sa často uvádzajú vo vzťahu k postupu v oblasti inšpekcií, ako napríklad k počtu vykonaných plánovaných inšpekcií, a nie vo vzťahu k výsledku úradných kontrol.

V niektorých krajinách, ktoré majú viaceré ústredné príslušné orgány, by sa súdržnosť ich správ mohla zlepšiť, keby sa vstupy od rozličných služieb preskúmali vo vzťahu k strategickým a operačným cieľom viacročných národných plánov kontroly.

Trendy v oblasti kontroly

Pokračuje vývoj smerujúci ku kontrolným systémom, ktoré sú viac založené na rizikách. Niektoré členské štáty zdôraznili vyššiu úroveň celkovej účinnosti v súvislosti s kontrolami viac založenými na rizikách a rozšírenie takýchto kontrol do nových sektorov. Z iných správ však vyplýva, že členské štáty nepoužívajú model posudzovania rizika v každom sektore, ako to potvrdili aj audity Komisie, a k dispozícii sú len obmedzené informácie o trendoch v oblasti kontroly, o prioritách a výsledkoch.

Jedným z dôsledkov kontrol viac založených na rizikách je skutočnosť, že úroveň nedodržiavania právnych predpisov v jednotlivých rokoch sa nedá priamo porovnať. Napríklad analýza trendov v Českej republike ukazuje, že v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat pri porovnaní rokov 2009 a 2010 vzrástol pomer medzi počtom zistených prípadov nedodržiavania právnych predpisov a celkovým počtom kontrol. To by mohlo poukazovať na vyššiu mieru nedodržiavania právnych predpisov, a teda na vznik problémov. Tento počiatočný nárast je však, naopak, prejavom nedávneho zavedenia kontrol viac založených na rizikách, čo prispieva k zvýšeniu ich celkovej účinnosti. Aj dánska správa obsahuje zistenie podobnej korelácie v oblasti kontrol dobrých životných podmienok zvierat. V nemeckej výročnej správe je zdôraznená skutočnosť, že keďže kontroly sú viac založené na rizikách, a preto sú viac zamerané na subjekty, u ktorých boli už v minulosti zaznamenané prípady nedodržiavania právnych predpisov, a tak nie je možné na základe výročnej správy robiť závery o celkovej situácii na trhu. Zdroje, ktoré sa uvoľňujú kontrolami viac založenými na rizikách, sa využívajú na kontrolu podnikov, ktoré sú menej schopné alebo ochotné dodržiavať právne predpisy. Skutočnosť, že tieto zdroje sa namiesto toho používajú na cielenú kontrolu podnikov s nedostatočnými alebo podozrivými záznamami o dodržiavaní právnych predpisov, pôsobí upokojujúco voči názorom, že kontroly založené na rizikách by mohli byť zástierkou pre obmedzovanie zdrojov.

Analýza trendov v oblasti nedodržiavania právnych predpisov

K hlavným oblastiam zisteného nedodržiavania právnych predpisov v jednotlivých sektoroch patria: požiadavky prevádzkovej hygieny, analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body (HACCP), štrukturálne hygienické požiadavky alebo hygienické požiadavky súvisiace s vybavením, označovanie potravín a krmív, kŕmne doplnkové látky, uchovávanie záznamov a mikrobiologické znečistenie.

Možnosti určiť základné príčiny nedodržiavania právnych predpisov sú vo všeobecnosti obmedzené. Vlani sa nedostatky v oblasti uplatňovania zásad HACCP/hygieny často pripisovali vysokej fluktuácii zamestnancov, nedostatočnej odbornej príprave prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a minimálnym alebo žiadnym následkom nedodržiavania právnych predpisov.

Trendy v presadzovaní právnych predpisov: opatrenia prijaté v prípade nedodržania právnych predpisov

Od členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojich výročných správach uviedli, aký druh opatrení na presadzovanie právnych predpisov prijali.

Aj keď údaje o presadzovaní právnych predpisov boli uvedené vo výročných správach väčšiny členských štátov, tieto údaje sa netýkali všetkých rezortov a vo všeobecnosti chýbali analýzy celkových trendov a závery.

Niektoré členské štáty zaznamenali dobré skúsenosti s využívaním administratívnych sankcií, ktoré priamo ukladali príslušné orgány.

Niektoré členské štáty okrem toho vyjadrili potrebu odbornej prípravy zamestnancov pre oblasť presadzovania právnych predpisov. V Spojenom kráľovstve sa v odbornej príprave kladie dôraz na oblasť súdneho procesu a na prípravu zamestnancov na úlohu znalcov, čo viedlo od rokov 2008 – 2009 k rastúcemu počtu prijatých oficiálnych opatrení na presadzovanie predpisov. Aj vo Fínsku viedla odborná príprava a nové usmernenia pre oblasť presadzovania právnych predpisov k širšiemu využívaniu opatrení na presadzovanie právnych predpisov. Holandské orgány pripisujú zvýšenú úroveň činnosti pri presadzovaní právnych predpisov skutočnosti, že kontroly sú viac založené na rizikách, a tak je väčšia pravdepodobnosť, že nedodržanie právnych predpisov bude zistené.

Vnútroštátny systém auditov

Všetky členské štáty vykonávajú audity podľa požiadaviek stanovených v nariadení č. 882/2004. Je to dôležitý nástroj v arzenáli kontrol, keďže poskytuje vedeniu podnikov kľúčové informácie o účinnosti ich kontrolných systémov. Nie vždy je však k dispozícii prehľad výsledkov týchto auditov, najmä ak sa vykonávajú v decentralizovaných regiónoch, ani informácie o následných opatreniach po vydaní správ o auditoch. Niektoré členské štáty navyše v správach uviedli, že realizáciu auditov obmedzili nedostatočné zdroje v ich útvaroch auditu.

Niektoré audity boli zamerané na systémy kvality riadenia, ktoré zaviedli príslušné orgány. V Rakúsku tento proces viedol k harmonizácii postupov a pokračujúcim zmenám v kompetenciách.

Komisia organizuje pravidelné stretnutia, ktoré okrem iného predstavujú pre členské štáty fórum na výmenu najlepších postupov riešenia požiadaviek na audity.

Zdroje

Vo viacerých správach sa poukazuje na zmeny v tejto oblasti, akými sú napríklad výrazné organizačné zmeny vo Francúzsku, v Holandsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve, ako aj zefektívnenie laboratórnych služieb (v Bulharsku, v Španielsku pre oblasť bezpečnosti potravín a v Poľsku pre oblasť pesticídov). Preskúmanie zdrojov vyčlenených pre laboratóriá prebiehalo aj v Estónsku a Portugalsku. Niektoré členské štáty presúvajú ľudské zdroje z bežných kontrol na kampane za kontroly viac založené na rizikách a panuje všeobecné presvedčenie, že zdroje je potrebné prideľovať efektívnejšie, najmä v súčasnej hospodárskej atmosfére, keď sú verejné výdavky pod tlakom.

Opatrenia prijaté na zvýšenie výkonnosti kontrolných orgánov

K hlavným opatreniam patrí aktualizovanie právnych predpisov, vypracovanie a/alebo zlepšenie usmernení a postupov, odborná príprava a semináre (najmä v súvislosti so zavádzaním nových postupov) a zmeny viacročných národných plánov kontroly.

V niektorých členských štátoch sa okrem toho ďalej zlepšili informačné systémy a obchodné postupy pre oblasť kontroly s cieľom posilniť dohľad ústredných príslušných orgánov. V niektorých členských štátoch sa zlepšilo hodnotenie a kritická analýza kontrolovaných údajov, zatiaľ čo v iných členských štátoch existujú plány na zvýšenie schopnosti ústredných príslušných orgánov overovať účinnosť kontroly. V niektorých členských štátoch prebieha príprava osobitných výkonnostných ukazovateľov.

V správach sú uvedené aj príklady pokračujúceho zlepšovania koordinácie medzi kontrolnými orgánmi a zlepšovania koordinačných rámcov v členských štátoch s decentralizovanými kompetenciami. Niektoré členské štáty opísali opatrenia, ktoré prijali v súvislosti s nárastom internetového predaja v potravinárskom sektore. Vo viacerých členských štátoch pomáha pri stanovovaní priorít kontrol zavedenie systémov hodnotenia výkonnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov.

Opatrenia prijaté na zvýšenie výkonnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov

K hlavným opatreniam uvádzaným v správach členských štátov patria usmernenia, odborná príprava, informačné kampane a ďalšie podujatia, ako aj publikácie. Ďalšie uvádzané opatrenia zahŕňajú: vytvorenie strediska pre dobré životné podmienky zvierat v Dánsku, mechanizmy na motivovanie firiem k dodržiavaniu právnych predpisov a na získavanie spätnej väzby od prevádzkovateľov s cieľom zjednodušiť vykonávanie kontrol.

Závery

Výročné správy členských štátov ukazujú, že členské štáty aktívne hľadajú spôsoby, ako zvýšiť účinnosť existujúcich systémov. Vo všetkých členských štátoch pokračuje vývoj smerujúci ku kontrole, ktorá je viac založená na rizikách. Členské štáty zavádzajú aj nástroje na posilnenie dohľadu ústredných príslušných orgánov a výkonnosti kontrolných orgánov.

Existuje mnoho oblastí na ďalšie zlepšenia. Pokiaľ ide o konzistentnosť a porovnateľnosť kontrolovaných údajov v jednotlivých členských štátoch, zlepšenie prepojení medzi prezentáciami údajov by mohlo lepšie ukázať rozsah, v akom kontroly vedú k zisteniu nedodržiavania právnych predpisov a následne k ich účinnému presadzovaniu. Väčší dôraz, ktorý sa v správach kladie na posudzovanie vlastných postupov, ako sú výsledky zistení vnútroštátneho auditu a vplyv preskúmania výročnej správy na budúce plánovanie, by podporil proces sústavného zlepšovania.

3.           Kontrolná činnosť Komisie v členských štátoch

V nariadení (ES) č. 882/2004 sa požaduje, aby Komisia vykonávala kontroly v členských štátoch na overenie, či celkové úradné kontroly prebiehajú v súlade s príslušnými viacročnými národnými plánmi kontroly a v súlade s právnymi predpismi EÚ.

Aby Komisia splnila svoje povinnosti, vykonáva ročný program auditov a inšpekcií s cieľom overiť súlad s potravinovým a krmivovým právom, s právnymi predpismi v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín a overiť, či sa úradné kontroly v týchto oblastiach vykonávajú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Tento program je uverejnený na webovej lokalite Komisie.

Zistenia každého auditu sú uvedené v správe adresovanej príslušnému vnútroštátnemu orgánu spolu so závermi a odporúčaniami na riešenie zistených nedostatkov. Prostredníctvom uverejňovania správ z auditov a akčných plánov členských štátov, ako aj pravidelne aktualizovaných profilov krajín, poskytuje Komisia zúčastneným stranám a občanom presné údaje o tom, ako si orgány kontroly v jednotlivých členských štátoch plnia svoju povinnosť zabezpečovať správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ.

V uplynulých rokoch Komisia vykonala každoročne približne 250 auditov, ktoré sa týkali celého potravinového reťazca, ako aj oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín, pričom okolo 70 % auditov sa týkalo bezpečnosti potravín. Približne 60 % všetkých auditov sa spravidla vykonáva v členských štátoch, zvyšok v tretích krajinách. Predvstupové audity sa uskutočnili v Chorvátsku, ktoré má vstúpiť do EÚ 1. júla 2013.

Okrem toho boli nedávno vypracované súhrnné správy[5] pre viaceré sektory. Tieto správy umožňujú na základe výsledkov jednotlivých vykonaných auditov získať komplexný prehľad o kontrolách, ktoré vykonali členské štáty. Sú v nich uvedené zásadné chyby, ktoré sa môžu týkať všetkých členských štátov vrátane tých, kde neboli vykonané jednotlivé audity. Uvedené správy predstavujú aj hodnotný príspevok pre útvary Komisie a členské štáty na účely preskúmania právnych predpisov.

Správy z auditov Komisie, ako aj odpovede príslušných orgánov na odporúčania v správe Komisie a profily krajín sú k dispozícii na adrese:         http://ec.europa.eu/food/fvo/index_en.cfm

V ďalšom texte je uvedená celá škála otázok osobitného záujmu, ktoré sú súčasťou programu členských štátov v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín. Táto časť obsahuje aj stručný súhrn hlavných zistení a záverov, ktoré vyplývajú z rôznych sérií auditov.

Bezpečnosť potravín

Úradné kontroly výroby mlieka a mäsa

Komisia vykonala v rokoch 2008 až 2011 sériu auditov hygienických kontrol týkajúcich sa výroby červeného mäsa a mlieka vo všetkých členských štátoch. Tieto audity potvrdili, že členské štáty zaviedli systémy kontroly zväčša v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 a vykonali poctivé kontroly týkajúce sa červeného mäsa a mlieka a výrobkov z nich. Potvrdil sa však už predtým pozorovaný trend v súvislosti s presadzovaním právnych predpisov: zatiaľ čo kontrolné orgány zväčša správne určia nedostatky, trvalé opatrenia na presadzovanie právnych predpisov sa nie vždy prijmú načas a v dôsledku toho môže pretrvávať nedodržiavanie právnych predpisov.

Vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa

V roku 2011 bola ukončená séria auditov zameraných na vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a k dispozícii je súhrnná správa. Najnovší prehľad ukazuje, že v navštívených členských štátoch došlo k výraznému zlepšeniu kontrol zameraných na vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a povinného označovania. Pokiaľ ide o vysledovateľnosť živých zvierat, nedostatky v uplatňovaní platných právnych predpisov a vo vykonávaní úradných kontrol sa zistili na miestach, kde sa zvieratá zhromažďujú, ako sú napríklad obchodné priestory, trhy a zberné strediská. Zaznamenané boli aj niektoré nedostatky, ktoré súviseli so správou databáz používaných na registráciu zvierat.

Zver – voľne žijúca a chovaná

Vykonala sa séria vyšetrovacích misií do štyroch členských štátov s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa vykonávania úradných kontrol v oblasti výroby mäsa z voľne žijúcej a chovanej zveri. K dispozícii je súhrnná správa, ktorá obsahuje podrobnosti o výsledku týchto misií.

Táto séria misií priniesla viaceré zaujímavé otázky a v súčasnosti sa v tejto súvislosti diskutuje o legislatívnych ustanoveniach vzťahujúcich sa na: neúplné testovanie Trichinella spiralis v malých množstvách podozrivých druhov zveri priamo dodávaných spotrebiteľovi; liberálnu interpretáciu pojmu „malé množstvá“, ktoré môžu byť oslobodené od úradných hygienických kontrol; pravidelné využívanie zberných stredísk voľne žijúcej zveri, ktoré neboli vždy registrované, a preto nepodliehali úradným kontrolám; nejasne stanovenú hranicu medzi chovanou a voľne žijúcou zverou s rizikom zavádzajúcich informácií pre spotrebiteľa o skutočnom pôvode diviny; a obchod v rámci Únie s telami voľne žijúcej zveri nestiahnutými z kože, čo je v rozpore s právnymi predpismi EÚ.

Úradné kontroly produktov rybárstva a živých lastúrnikov

V deviatich členských štátoch sa vykonal audit, ktorým sa posudzovalo dodržiavanie požiadaviek EÚ súvisiacich s rybami a živými lastúrnikmi.

Pokiaľ ide o produkty rybárstva, celkovo sa zistilo, že vo všetkých navštívených krajinách boli zavedené komplexné systémy úradných kontrol. V niektorých krajinách boli zistené výrazné rozdiely vo vykonávaní úradných kontrol medzi jednotlivými regiónmi. Laboratóriá vykonávajúce úradné analýzy boli vo všeobecnosti dobre vybavené a schopné vykonávať potrebné analýzy. Väčšina laboratórií bola akreditovaná.

Zatiaľ čo celkové systémy boli dobre navrhnuté a spravované, niektoré vážne nedostatky sa zistili v súvislosti s kontrolami:

· miest prvovýroby, ako sú rybárske plavidlá a rybie farmy,

· živých lastúrnikov vo vzťahu ku: klasifikácii oblastí produkcie, frekvencii testovania pri monitorovaní biotoxínov a k testovaniu konečných produktov.

Podobné zistenia boli uvedené v správach z auditov vykonaných v roku 2012. Pripravuje sa aj súhrnná správa.

Úradné kontroly hydiny

V roku 2012 pokračovali v členských štátoch audity zamerané na systémy kontroly hydinového mäsa a výrobkov z hydinového mäsa. Podobne ako v minulom roku bola celková úroveň dodržiavania predpisov vo všeobecnosti dobrá a oveľa lepšia oproti situácii pred zavedením takzvaného „hygienického balíka“. Do auditov bol zahrnutý celý hydinársky výrobný reťazec, hoci v niektorých prípadoch bol počet kontrol v poľnohospodárskych podnikoch obmedzený a niektoré nedávne audity zistili nedostatočnú kontrolu po zabití. Hlavné oblasti, ktoré si naďalej vyžadujú zlepšenie, sa týkajú: uplatňovania špecifických požiadaviek na hygienu, ako je frekvencia odberu vzoriek z jatočných tiel a vykonávanie plánov HACCP v podnikoch, a neoznamovania vnútroštátnych právnych predpisov umožňujúcich flexibilitu na bitúnkoch s malou kapacitou Komisii.

Podobne ako v prípade kontrol v podnikoch na výrobu mlieka a mäsa bol pozorovaný trend v súvislosti s presadzovaním právnych predpisov, keď kontrolné orgány zväčša správne určia nedostatky, opatrenia na presadzovanie predpisov sa však nie vždy prijmú načas.

Plány kontroly salmonely

V sektore hydinového mäsa pokračovali v roku 2011 audity zamerané na národné plány kontroly salmonely. Vo všetkých navštívených členských štátoch boli plány kontroly zavedené, no v niektorých prípadoch došlo pri určitých kategóriách k oneskoreniu vykonávania. Tieto plány sú však v súlade s pozorovaným výrazne klesajúcim trendom výskytu salmonely v hydine. Vo väčšine členských štátov plány zamerané na monitorovanie a úradný odber vzoriek na zistenie salmonely v rôznych kategóriách hydiny nespĺňali v plnej miere požiadavky právnych predpisov EÚ, a to hlavne v dôsledku nedostatkov pri odbere vzoriek, pri opatreniach prijatých po pozitívnych výsledkoch testov a nedostatkov v laboratóriách. V rámci najnovšieho auditu v roku 2012 sa zistili aj nedostatky v dohľade ústredných príslušných orgánov nad realizáciou plánov regionálnych orgánov. Pripravuje sa aj súhrnná správa.

Kontroly potravín neživočíšneho pôvodu pri dovoze

K dispozícii je súhrnná správa o sérii 12 auditov vykonaných v rokoch 2010 a 2011, v ktorých sa hodnotilo zavedenie systémov úradných kontrol určených na kontroly potravín neživočíšneho pôvodu pri dovoze.

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 669/2009 o zvýšenej miere úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho pôvodu členské štáty podnikali uspokojivé kroky na jeho vykonávanie. V členských štátoch prebieha jednoznačná spolupráca a komunikácia medzi príslušnými orgánmi a na kontroly je vyčlenený dostatočný počet zamestnancov. Dokumentované postupy sú dobre pripravené, aj keď sa nie vždy systematicky aktualizujú.

Ďalšia preprava, ako je vymedzená v nariadení (ES) č. 669/2009, a presun tovaru podľa nariadenia (ES) č. 1152/2009 (čo umožňuje vykonanie určitých kontrol na konečnom mieste určenia zásielky po ďalšej preprave od miesta jej príchodu do EÚ) však nezaručovali vždy úplnú vysledovateľnosť, najmä ak boli zainteresované viaceré členské štáty, a nie vždy sa plnila požiadavka oznamovania zásielok vopred. V polovici členských štátov colné prepustenie zásielky nie vždy prebiehalo podľa postupov stanovených nariadeniami EÚ. Tieto nedostatky môžu viesť k situácii, keď je tovar prepustený bez ukončenia kontrol. Kým celkové systémy pre laboratórne analýzy sa zlepšili, často boli zistené nedostatky pri plnení osobitných analytických požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ.

Rezíduá pesticídov

Séria auditov týkajúcich sa kontrol rezíduí pesticídov bola ukončená v roku 2011. K dispozícii je súhrnná správa o tejto sérii. Výsledok série auditov bol celkovo pozitívny. Od poslednej série auditov sa dosiahol výrazný pokrok v plánovaní a vykonávaní úradných kontrol rezíduí pesticídov a v podávaní správ o týchto kontrolách. Počet odobratých vzoriek sa zvýšil. Postupy odberu vzoriek boli v súlade s právnymi predpismi EÚ a vo veľkej väčšine členských štátov boli prijaté primerané opatrenia na presadzovanie právnych predpisov, čím sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. Zavedené boli účinné postupy kontrol rezíduí pesticídov pri dovoze. Členské štáty dostali odporúčania, aby kontroly organizovali účinnejšie a efektívnejšie. Kontroly by mali byť viac zacielené na zistené riziká a zohľadňovať by sa mala história dodržiavania právnych predpisov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ako aj vlastné kontroly, ktoré vykonávajú. Počet určených laboratórií by sa mal znížiť, aby sa zabezpečilo, že analýzy budú vykonávať iba laboratóriá s primeraným analytickým vybavením. V roku 2012 sa začala nová séria auditov v deviatich členských štátoch, ktorá je zameraná na kontroly uvádzania na trh a používania prípravkov na ochranu rastlín.

Geneticky modifikované organizmy (GMO)

V roku 2011 sa začala nová séria auditov zameraná na úradné kontroly geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Okrem geneticky modifikovaných potravín a krmív prvýkrát zahŕňala hodnotenie kontrol zámerného uvoľňovania GMO do životného prostredia na účely pokusov a pestovania. Audit sa vykonával v štyroch členských štátoch. Systém schvaľovania GMO na účely pokusov bol zavedený a úradné kontroly sa vykonávali v súlade s požiadavkami EÚ. Vyskytovali sa určité rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v súvislosti s kontrolou pestovania geneticky modifikovanej kukurice MON 810. Pokiaľ ide o geneticky modifikované potraviny a krmivá, od predchádzajúcej série auditov nedošlo k žiadnym výrazným zmenám. Nulová tolerancia prítomnosti GMO v geneticky nemodifikovaných osivách sa nedodržiavala v dvoch členských štátoch. Laboratóriá pre GMO vo väčšine prípadov pracovali primerane.

Zdravie zvierat

Systémy elektronickej identifikácie pre malé prežúvavce

Komisia uskutočnila sériu vyšetrovacích misií do štyroch členských štátov s významnými populáciami oviec a kôz. Ciele tejto série boli: posúdiť pokrok pri zavádzaní elektronickej identifikácie oviec a kôz; posúdiť účinnosť opatrení elektronickej identifikácie pri zabezpečovaní riadnej vysledovateľnosti pohybu oviec a kôz; zistiť, ktoré faktory vyvolávajú nespokojnosť zainteresovaných strán; a zistiť, ktoré faktory podporujú pozitívne prijatie používania elektronickej identifikácie. K uvedenej sérii bola vypracovaná súhrnná správa, ktorá je k dispozícii.

Súhrnná správa poukazuje na výrazné rozdiely medzi členskými štátmi v realizácii systému, predovšetkým vo vzťahu k využívaniu elektronickej identifikácie na účely kontroly a riadenia chorôb, čo je čiastočne dôsledkom skutočnosti, že niektoré členské štáty prijali elektronickú identifikáciu skôr ako iné. Pokiaľ ide o zabezpečenie trvalej identifikácie, použitie elektronických bolusov sa ukazuje v terénnych podmienkach spoľahlivejšie ako použitie ušných štítkov, ale vyžaduje si osobitnú kvalifikáciu a technickú podporu, ktoré v niektorých dotknutých členských štátoch boli k dispozícii. V týchto členských štátoch sa finančná podpora poľnohospodárom na pokrytie dodatočných nákladov spojených s elektronickou identifikáciou tiež ukázala ako motivačný faktor pre pozitívne prijatie používania systému.

Besnota

Európskou úniou je spolufinancovaný veľký program na eradikáciu besnoty v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch. Komisia vykonala viaceré audity programov v týchto krajinách. Audity potvrdili, že významný pokrok sa dosahuje pomocou kampaní zameraných na očkovanie voľne žijúcich zvierat a že sa tým dosiahlo výrazné zníženie počtu prípadov u ľudí a domácich zvierat. V niektorých členských štátoch sa však prejavili nedostatky pri vykonávaní očkovacích programov, predovšetkým v súvislosti s včasným dokončením kampaní a rozptylom a časovými intervalmi pri používaní vakcín vložených do návnady.

Klasický mor ošípaných

EÚ je v súčasnosti blízko k tomu, aby mohla potvrdiť úplné potlačenie klasického moru ošípaných na svojom území. Dosiahlo sa to vďaka zvýšenému uplatňovaniu opatrení v oblasti biologickej neškodnosti a lepším kampaniam zameraným na očkovanie diviakov v rámci programov eradikácie financovaných EÚ. Audity Komisie potvrdili, že tieto opatrenia sa účinne uplatnili v Rumunsku a Bulharsku, kde sa v posledných rokoch sporadicky vyskytli ohniská klasického moru ošípaných u domácich ošípaných. Tieto programy pokračujú a stále viac sa zameriavajú na overovanie vymiznutia tejto choroby než na eradikáciu.

Trvajúce riziko opätovného zavlečenia tejto choroby zo susedných krajín, predovšetkým v dôsledku pohybu diviakov, vyvoláva potrebu udržiavať vysokú úroveň ostražitosti a posilňovať spoluprácu s týmito krajinami.

Úradné kontroly laboratórií pre slintačku a krívačku

Uskutočnila sa séria kontrol v laboratóriách EÚ, ktoré narábajú so živým vírusom slintačky a krívačky. Kým normy biologickej bezpečnosti sa vo väčšine laboratórií vo všeobecnosti uplatňovali uspokojivo, menšie nedostatky boli zistené prakticky vo všetkých laboratóriách a vo viacerých laboratóriách sa zistili vážne nedostatky. Prijali sa okamžité nápravné opatrenia na zmiernenie potenciálneho rizika, ktoré by pre zdravie zvierat predstavoval únik živého vírusu slintačky a krívačky.

Dôležitým záverom z tejto série kontrol je, že laboratóriá pre slintačku a krívačku by sa mali schvaľovať len v tých členských štátoch, ktoré dokážu zaručiť sústavné plnenie osobitných požiadaviek EÚ a najmä zabezpečiť potrebné zdroje na tieto účely. Komisia a členské štáty zvažujú, ako by sa mala organizovať kontrola laboratórií pre slintačku a krívačku v budúcnosti.

Dobré životné podmienky zvierat

Okrem auditov osobitne venovaných kontrolám dobrých životných podmienok zvierat Komisia vykonáva aj audity hygienických kontrol zameraných na červené mäso a hydinu, v rámci ktorých teraz bežne hodnotí kontroly členských štátov zamerané na dobré životné podmienky zvierat pri zabíjaní. To poskytuje dôležitý dodatočný zdroj podpory zvýšeného rešpektu voči kontrolám dobrých životných podmienok zvierat. V rámci týchto auditov sa kontrolovalo najmä vybavenie bitúnkov, ako sú zariadenia na ustajnenie a omráčenie zvierat, a preprava zvierat na bitúnky, pričom boli vypracované príslušné odporúčania na zlepšenie. Jeden audit obsahoval zistenia, že hoci na významnom počte bitúnkov v dotknutom členskom štáte sa zabíjanie zvierat vykonávalo bez omráčenia na základe výnimky pre zabíjanie podľa náboženských zvykov, iba časť vyrobeného mäsa sa ako taká aj predávala.

Audity Komisie osobitne venované kontrolám dobrých životných podmienok zvierat sa zameriavali na tieto podmienky v poľnohospodárskych podnikoch a počas prepravy. Tieto audity tvorili súčasť monitorovania členských štátov vykonávaného útvarmi Komisie v súvislosti so zákazom používania neobohatených klietok pre nosnice, ktorý sa mal uplatňovať od 1. januára 2012, a viedli ku konaniam vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa proti 13 členským štátom začali 27. januára 2012. Audity Komisie poskytli aj aktuálne informácie o stave pripravenosti členských štátov na povinné systémové ustajnenie prasných ošípaných a prasničiek, ktorého termín je 1. januára 2013. Jeden audit sa realizoval s osobitným cieľom získať dôkaz v súvislosti s konaním vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa začalo proti jednému členskému štátu v otázke dobrých životných podmienok zvierat pri zabíjaní.

Nedávne audity sa týkali aj dobrých životných podmienok brojlerov. Audity zamerané na dobré životné podmienky zvierat sa týkajú aj tých druhov zvierat, pre ktoré neplatia ustanovenia EÚ, ale na ktoré sa podľa právnych predpisov EÚ plne vzťahujú odporúčania Rady Európy.

Pokiaľ ide o prepravu, dôraz sa teraz kladie na pomoc členským štátom, aby získali poznatky z najlepších postupov. Predchádzajúce audity ukázali, že viaceré členské štáty sa postupu schvaľovania dopravných prostriedkov nevenovali dostatočne a audity v roku 2012 boli zamerané na tento postup schvaľovania, pričom sa v nich určili oblasti uplatnenia najlepších postupov. Tieto postupy si navzájom vymieňajú s ostatnými členskými štátmi na pokračujúcich stretnutiach národných kontaktných miest, ktoré sa konajú dvakrát ročne na pôde Komisie. Doplňujúce stretnutie sa konalo v prístave Sète vo Francúzsku so všetkými členskými štátmi, ktoré zodpovedajú za schvaľovanie námorných plavidiel, keďže viaceré príslušné orgány poukazovali na problémy s plnením požiadaviek na prepravu zvierat po mori.

V auditoch Komisie sa riešili aj otázky vývozu zvierat do Turecka a rastúceho obchodu. Audit prebiehal na výstupnom mieste EÚ v Bulharsku a odporúčania smerovali k urýchleniu postupov, aby sa zabránilo akémukoľvek zbytočnému meškaniu. Počas auditu tím navštívil aj tureckú stranu hranice, aby preskúmal ich kontroly.

Zdravie rastlín

Audity v členských štátoch venované zdraviu rastlín, v rámci ktorých sa posudzovali opatrenia kontroly dovozu a uplatňovanie núdzových opatrení EÚ v prípade prienikov škodlivých organizmov, ukázali významné rozdiely medzi hodnotenými členskými štátmi v organizácii kontroly dovozu a jej účinnosti pri zisťovaní škodlivých organizmov v zásielkach určených na dovoz. Úspech úsilia o eradikáciu sa do značnej miery líšil v závislosti od rozličných druhov škodlivých organizmov, keďže niektoré sa kontrolujú jednoduchšie ako iné. Audity tiež ukázali význam rozhodného úsilia o eradikáciu ihneď po objavení organizmu, pretože keď sa usídli, je nepomerne ťažšie alebo dokonca nemožné ho eradikovať.

Napriek pravidelným auditom v Portugalsku od roku 1999 v súvislosti s eradikáciou háďatka borovicového, situácia zostáva neuspokojivá, predovšetkým vo vzťahu k testovaniu chorých stromov a ich odstraňovaniu z nárazníkovej zóny.

Krmivá

V oblasti bezpečnosti krmív sa v zásade ukazuje, že úroveň dodržiavania právnych predpisov prevádzkovateľmi v celom reťazci je rozdielna. Zatiaľ čo v prípade prvovýroby je situácia uspokojivá, zjavný priestor na zlepšenie je v ostatných častiach výrobného reťazca, pokiaľ ide o: vypracovanie a vykonávanie postupov založených na HACCP; opatrenia prijaté na minimalizáciu krížovej kontaminácie od predchádzajúcich výrobných šarží; a monitorovanie nežiaducich látok. Úradné kontroly krmív sa zvyčajne týkajú hlavných prevádzkovateľov v krmivovom reťazci, ale určité druhy podnikov (predovšetkým potravinárske podniky dodávajúce iba časť svojej produkcie do krmivového reťazca) sa často nachádzajú mimo rozsahu pôsobnosti týchto kontrol. Vykonávanie inšpekcií a odberu vzoriek navyše ovplyvňujú určité nedostatky v ich zacielení.

V oblasti odbytu krmív sa v rámci auditov zistila uspokojivá úroveň plnenia príslušných požiadaviek.

Prenosné spongiformné encefalopatie (TSE) a vedľajšie živočíšne produkty

Audity venované týmto témam sa teraz vo všeobecnosti kombinujú, keďže BSE až na niekoľko výnimiek už nepredstavuje riziko s vysokou prioritou. V rámci auditov sa zistilo, že vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty v závislosti od kategórie boli do veľkej miery v súlade s pravidlami EÚ. V niekoľkých členských štátoch však vedľajšie živočíšne produkty (vrátane konkrétneho rizikového materiálu) vznikajúce pri zabíjaní zvierat v malých poľnohospodárskych podnikoch stále likvidujú na mieste. Spoločne s nedostatkami v likvidácii uhynutých zvierat pochádzajúcich z týchto malých poľnohospodárskych podnikov to ovplyvňuje účinnosť monitorovania BSE v týchto členských štátoch. V kafilériách bola úroveň dodržiavania predpisov zvyčajne uspokojivá, aj keď v niektorých prípadoch sa počas monitorovania vyskytli nedostatky v dodržiavaní požiadaviek na čas, teplotu a tlak pri spracovaní.

Kontroly pri dovoze potravín živočíšneho pôvodu a zvierat

Audity v tejto oblasti sú naďalej významným prvkom v arzenáli obranných opatrení s cieľom zaistiť bezpečnosť dovozov. Kontroly dovozu sa zlepšujú, okrem iného vďaka zlepšenej spolupráci s colnými orgánmi a dobrému odbornému vzdelávaniu. Komisia zaznamenala v niektorých členských štátoch nedostatky v komunikácii medzi ústrednými a decentralizovanými orgánmi, ktoré v niektorých prípadoch znižujú celkovú účinnosť kontrol. Zatiaľ čo oznamovanie prekládok zásielok vopred sa v niektorých členských štátoch zlepšuje, presadzovanie právnych predpisov príslušnými orgánmi vo vzťahu k tejto požiadavke je v niektorých veľkých prístavoch stále slabé.

Od vydania vlaňajšej správy sa zvýšila úroveň zavádzania spoločného počítačového systému pre dovoz TRACES. Niektoré členské štáty predtým TRACES nepoužívali, teraz sa do systému zapojili. Nové verzie systému TRACES si vyžadujú úpravy na hraničných inšpekčných staniciach a tento proces stále prebieha.

Rezíduá veterinárnych liekov a kontaminantov

Členské štáty majú naďalej pred sebou výzvy podobné výzvam identifikovaným vo vlaňajšej výročnej správe, týkajúce sa vykonávania národných plánov monitorovania rezíduí vrátane: rozdielov medzi členskými štátmi v počte metód zahrnutých do rozsahu pôsobnosti akreditácie laboratória na analýzu rezíduí a rozdielov vo výklade požiadaviek týkajúcich sa informácií o potravinovom reťazci pri zabíjaní.

Pokiaľ ide o prebiehajúce kolo auditov týkajúcich sa dioxínu, pri ktorých sa hodnotí schopnosť členských štátov zaistiť, že ryby vylovené v Baltickom mori a uvedené na trh na ľudskú alebo zvieraciu spotrebu spĺňajú normy EÚ pre dioxíny, doposiaľ zhromaždené dôkazy naznačujú nedostatočnú konzistentnosť v prístupe, ktorý zvolili členské štáty s cieľom minimalizovať vystavenie spotrebiteľa rybám, ktoré nespĺňajú stanovené normy.

Opatrenia nadväzujúce na odporúčania Komisie

Po všetkých odporúčaniach vyplývajúcich zo správ Komisie systematicky nasleduje celá škála činností.

Od príslušných orgánov členských štátov sa vyžaduje, aby predstavili „akčný plán“, v ktorom je opísané, akým spôsobom sa odporúčaniami Komisie zaoberajú alebo zamýšľajú zaoberať. Komisia potom vyhodnotí akčný plán a systematicky monitoruje vykonávanie všetkých činností v rámci neho prostredníctvom viacerých nadväzujúcich činností, ktoré zahŕňajú: a) všeobecné následné audity, b) následné audity na mieste zamerané na špecifické otázky alebo žiadosti o písomné správy týkajúce sa špecifických otázok a c) bilaterálne stretnutia na vysokej úrovni v prípade spoločných alebo pretrvávajúcich problémov.

Všeobecnými následnými auditmi sa sledujú nedokončené záležitosti a overuje sa pokrok vo vzťahu k odporúčaniam, ktoré zostávajú otvorené z predchádzajúcich sektorových auditov Potravinového a veterinárneho úradu v členských štátoch. Profily krajín, kde možno nájsť výsledky týchto auditov, sú dostupné na tejto webovej lokalite: http://ec.europa.eu/food/fvo/country_profiles_en.cfm

Výsledok procesu všeobecného následného auditu v období rokov 2005 – 2010 vo vzťahu k pokroku v monitorovaní, ktorý členské štáty dosiahli pri realizácii odporúčaní Potravinového a veterinárneho úradu, ukazuje, že pri 97 % odporúčaní členské štáty prijali opatrenia na realizáciu týchto odporúčaní alebo prijali primerané záväzky na realizáciu týchto odporúčaní v stanovenom čase. Odporúčania, pri ktorých zatiaľ neboli prijaté uspokojivé záväzky (3 %), sú aktívne sledované prostredníctvom viacerých mechanizmov, ktoré sú opísané v oddiele 2.5. Týchto odporúčaní je malý počet, z princípu je však ich realizácia najťažšia a zvyčajne odrážajú hlboko zakorenené problémy vrátane problému interpretácie právnych predpisov.

4.           Ďalšie zdroje informácií o kontrolách v členských štátoch

Sektorovo špecifické podávanie správ

Ustanovenia v právnych predpisoch EÚ o rôznych aspektoch bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín si vyžadujú, aby členské štáty predkladali pravidelné správy o plnení určitých osobitných požiadaviek. Komisia potom na základe týchto vnútroštátnych správ pripravuje niekoľko sektorových správ, v ktorých sú uvedené informácie o stave uplatňovania určitých aspektov právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na potravinový reťazec a ktoré v niektorých prípadoch obsahujú špecifické údaje o úradných kontrolách a o ich výsledkoch v príslušných oblastiach.

Medzi najdôležitejšími správami takéhoto typu sú správy o monitorovaní a testovaní prežúvavcov na prítomnosť prenosných spongiformných encefalopatií (TSE); správy o vývoji a zdrojoch zoonóz; správy o pôvodcoch zoonóz a ohniskách nákaz pochádzajúcich z potravín v Európskej únii (zverené EFSA); správy o chorobách hovädzieho dobytka a ošípaných, ktoré podliehajú nahlasovaniu (v kontexte vnútorného obchodu EÚ); výročná správa o monitorovaní rezíduí pesticídov v celej EÚ a správy zo stretnutí pracovnej skupiny v oblasti eradikácie chorôb zvierat. Informácie v týchto správach sú dôležitým vstupom v rozhodovacom procese o stanovení priorít pre zdroje auditu.

Tabuľka, v ktorej sa uvádza zoznam hlavných správ Komisie uverejnených v minulom roku a ich webové lokality, je súčasťou prílohy k tejto správe.

Systémy včasného varovania a ďalšie nástroje podávania správ

Súčasný systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF), systém oznamovania chorôb zvierat (ADNS) a systém oznamovania prienikov chorých rastlín (Europhyt) predstavujú dôležité nástroje na riadenie rýchlej reakcie v naliehavých prípadoch a v prípadoch objavujúcich sa rizík a sú zdrojom informácií o charaktere škodcov a chorôb. Údaje, ktoré obsahujú, môžu byť dôležitým ukazovateľom nedostatkov pri dodržiavaní zavedených bezpečnostných noriem a tieto údaje sa následne podrobne skúmajú pri hodnotení kontrol. Podrobné výsledky týchto systémov rýchleho varovania v oblasti bezpečnosti potravín a chorôb zvierat sú každý rok zhrnuté vo výročných správach o RASFF a ADNS, ktoré sa uverejňujú na webovej lokalite Komisie:

http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/index_en.htm http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/adns/index_en.htm .

V prípade systému Europhyt a nástrojov na oznamovanie zadržaní zásielok z dôvodov týkajúcich sa zdravia rastlín Komisia spustila webovú lokalitu, na ktorej budú uverejňované mesačné správy o zadržaní zásielok[6]. V roku 2013 plánuje vydať výročnú správu systému Europhyt.

Systém TRACES, ktorý umožňuje výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi o kontrolách vykonávaných na zvieratách a živočíšnych výrobkoch (v rámci domácej výroby a dovozv z tretích krajín), je ďalším dôležitým zdrojom údajov, a to nielen o objeme pohybov príslušných komodít, ale aj o vykonaných úradných veterinárnych kontrolách:

http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/traces/index_en.htm.

5.           Výsledok úradného monitorovania

Dva hlavné zdroje spôsobujúce ochorenia prenášané potravinami v EÚ predstavujú baktérie Salmonella a Campylobacter. V analýze správ každého členského štátu o zoonózach, ktorú vykonal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)[7] sa potvrdzuje, že výskyt prípadov salmonelózy u ľudí v Európskej únii má klesajúcu tendenciu. V roku 2010 (údaje zverejnené v roku 2012) bolo potvrdených spolu 99 020 prípadov u ľudí, čo je pokles o 8,8 % v porovnaní s rokom 2009 a tento trend pokračoval v poradí už šiesty rok. V správe EFSA sa poukazuje na to, že k tomuto trendu viedlo uplatňovanie programov kontroly salmonely v populácii hydiny v členských štátoch. Audity v sektore výroby hydinového mäsa v členských štátoch potvrdzujú tento názor.

6.           Následná činnosť Komisie a presadzovanie predpisov

Neustála pozornosť venovaná opatreniam týkajúcim sa presadzovania právnych predpisov a ich koordinácia zostávajú prioritou vo všetkých oblastiach, na ktoré sa táto správa vzťahuje.

V spolupráci s dotknutými členskými štátmi sa veľké úsilie vynakladá na odstraňovanie prekážok správnemu uplatňovaniu právnych predpisov EÚ. Prístup zvolený pri každom prípade zohľadňuje závažnosť nedostatkov, existujúce riziká, opatrenia, ktoré už prijal členský štát, a skutočnosť, či sa problém týka aj ďalších členských štátov. Skúmajú sa základné príčiny nedostatkov, aby bolo možné hľadať riešenia, ktoré budú predchádzať ďalšiemu vzniku týchto nedostatkov.

Komisia tak, napríklad, vstúpila do intenzívneho dialógu s niektorými členskými štátmi s cieľom riešiť pretrvávajúce nedodržiavanie právnych predpisov a závažné otázky presadzovania právnych predpisov vrátane pravidelných dvojstranných stretnutí na vysokej úrovni.

Jedným z takých členských štátov je Grécko. Grécke orgány predložili podrobný akčný plán vrátane jednoznačných medzníkov, ktoré sa teraz používajú na monitorovanie dosiahnutého pokroku pri zlepšovaní dodržiavania právnych predpisov.

Komisia tiež vypracovala špeciálne navrhnuté aktivity odbornej prípravy v rámci programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ pre prípady, keď by odborná príprava mohla pomôcť dosiahnuť dodržiavanie predpisov. V prípade Bulharska a Rumunska sa organizovali osobitné programy odbornej prípravy, ktorých cieľom bolo usmerniť orgány pri odstraňovaní nedostatkov týkajúcich sa manipulácie s vedľajšími živočíšnymi produktmi a ich odstraňovania.

Ak je to potrebné a vhodné, začínajú sa konania vo veci porušenia právnych predpisov.

Dôležitým zdrojom informácií, pokiaľ ide o problémy s nedodržiavaním právnych predpisov alebo s ich presadzovaním, sú sťažnosti občanov alebo členov mimovládnych organizácií a Komisia dôsledne zabezpečuje, aby sa týmito sťažnosťami zaoberali dotknuté členské štáty s cieľom dosiahnuť kladný výsledok. Ak sa právne predpisy neuplatňujú správne, vzniká riziko, že sa nedosiahnu ciele európskej politiky v oblasti bezpečnosti potravín. Uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ sa týka európskych inštitúcií aj členských štátov vrátane miestnych a regionálnych orgánov a súdov. Členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za správne a včasné uplatňovanie zmlúv a právnych predpisov EÚ. Komisia začína konanie vo veci porušenia právnych predpisov ako poslednú možnosť na dosiahnutie dodržiavania právnych predpisov, ak má dôkazy o systematickom a trvalom charaktere neprimeraného uplatňovania právnych predpisov EÚ.

Komisia môže začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov tým, že požiada členské štáty, aby napravili chýbajúcu alebo nesprávnu transpozíciu alebo nesprávne uplatňovanie právneho predpisu. Komisia môže celú záležitosť predložiť Súdnemu dvoru a požiadať o vyhlásenie konania vo veci porušenia práva Spoločenstva členským štátom. Môže druhýkrát požiadať súd o uplatnenie finančných sankcií, kým sa začne uplatňovať prvý rozsudok súdu.

Proces konania vo veci porušenia právnych predpisov zohráva veľmi dôležitú úlohu pre zaručenie správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ a je prínosom pre občanov. Komisia ukázala, že túto úlohu berie vážne, keď v roku 2012 začala viacero konaní vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti s uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa ochrany nosníc a vyslala jasný signál o podobnom prístupe k ochrane ošípaných.

Pokiaľ ide o iné nástroje, cieľom projektu Komisie EU Pilot je zabezpečiť rýchlejšie a úplnejšie odpovede na otázky, ktoré sa vynárajú pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Tento nástroj sa používa na zlepšenie komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a prispieva k riešeniu problémov súvisiacich s presadzovaním právnych predpisov bez toho, aby bolo potrebné viesť formálne konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Viac informácií o konaniach vo veci porušenia právnych predpisov je k dispozícii vo výročných správach o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ, ktoré sú uverejnené na webovej lokalite Komisie:       http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/infringements_annual_report_en.htm

7.           Medzinárodný obchod

Komisia sa aktívne podieľa na činnosti medzinárodných normalizačných orgánov, ktoré pracujú v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a zdravia rastlín. Udržiava aj veľmi rozsiahle kontakty s krajinami mimo EÚ, kde sa hľadajú a poskytujú záruky vo vzťahu k bezpečnosti obchodu s potravinami. To ďalej vedie k širokej diskusii o účinnosti zavedených kontrol s cieľom zabezpečiť, aby obchod prebiehal na základe bezpečnosti. Skúsenosti získané v tomto procese sa prenášajú do členských štátov prostredníctvom riadenia zavedených kontrolných systémov.

8.           Závery

Celkovo možno skonštatovať, že vykonávanie úradných kontrol je v členských štátoch na dobrej úrovni v celom potravinovom reťazci a že členské štáty rešpektujú požiadavky týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia rastlín a zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat. Hoci stále existuje priestor na zlepšenie, v účinnom využívaní kontrolných nástrojov a zdrojov, pri plánovaní, vykonávaní a koordinácii kontrol vo všetkých sektoroch sa dosiahol pokrok.

Úradné kontroly a legislatívne nástroje na optimalizáciu ich účinnosti sú kľúčovými znakmi potravinového reťazca EÚ. Umožňujú príslušným orgánom vykonávať kontroly na základe rizík, zistiť nedostatky a včas ich riešiť. Takisto poskytujú príslušným orgánom dôležitý prehľad o bezpečnosti potravín a situácii týkajúcej sa zdravia.

Správy členských štátov predstavujú uistenie, že príslušné vnútroštátne orgány si svoju úlohu plnia zodpovedne, pričom kontroly sú stále viac založené na riziku, ako potvrdili správy z auditov vykonaných expertmi Komisie. Zavádzajú sa nové nástroje na posilnenie dohľadu a výkonnosti kontrolných orgánov.

Špecifické audity na mieste vykonávané Komisiou, ako aj všeobecné následné audity zahŕňajúce všetky sektory a zamerané na základné príčiny nedodržiavania právnych predpisov, majú osobitný význam pri zisťovaní nedostatkov, ktoré treba riešiť, a pri zabezpečovaní prijímania nápravných opatrení. Komisia prevádzkuje systém, ktorý sa priebežne preskúmava na základe cieľov a ukazovateľov, na kvantitatívne skúmanie pokroku, ktorý dosahujú členské štáty pri prijímaní nápravných opatrení.

Výsledkom týchto správ Komisie o auditoch, ktoré dopĺňajú kontrolné činnosti a správy členských štátov, je stabilný systém posudzovania účinnosti systémov kontroly v členských štátoch.

Tento systém umožňuje Komisii, aby v prípade potreby prijala primerané opatrenia na zlepšenie úradných kontrol a systémov auditu v členských štátoch.

_______________________

PRÍLOHA

ZOZNAM UVEREJNENÝCH SEKTOROVÝCH SPRÁV KOMISIE O VYKONÁVANÍ PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ V OBLASTI BEZPEČNOSTI POTRAVÍN, ZDRAVIA ZVIERAT, DOBRÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK ZVIERAT A ZDRAVIA RASTLÍN

Správa || Právny základ || Uverejnenie

Výročná správa o monitorovaní a testovaní prežúvavcov na prítomnosť prenosnej spongiformnej encefalopatie (TSE) v EÚ || Článok 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií. || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/tse_bse/monitoring_annual_reports_en.htm

Súhrnná správa EÚ o vývoji a zdrojoch zoonóz, pôvodcov zoonóz a ohnísk nákaz pochádzajúcich z potravín v Európskej únii || Článok 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (Správou bol poverený úrad EFSA, vypracoval ju úrad EFSA v spolupráci s ECDC.) || http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2090.pdf

Výročná správa o systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) || Článok 50 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/rasff_publications_en.htm

Správa || Právny základ || Uverejnenie

Výročná správa o monitorovaní rezíduí pesticídov v celej EÚ || Článok 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady  91/414/EHS (správou bol poverený úrad EFSA). || http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2430.pdf

Výročná správa o ožarovaní potravín || Článok 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením. || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/irradiation/index_en.htm

Pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní národných plánov monitorovania rezíduí v členských štátoch || Článok 8 smernice Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS. || http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/residues/control_en.htm

Správy zo schôdzí expertných podskupín (brucelóza hovädzieho dobytka, brucelóza oviec a kôz, tuberkulóza hovädzieho dobytka a besnota) osobitnej skupiny na monitorovanie eradikácie chorôb v členských štátoch || Pracovná skupina sa vytvorila v roku 2000 ako opatrenie stanovené v bielej knihe Komisie o bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/eradication/taskforce_en.htm

Dobré životné podmienky zvierat: nariadenie o preprave || Článok 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97. || http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/transpor t/inspections_reports_reg_1_2005_en.htm

[1]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá – Ú. v. EÚ L 191, 30.4.2004.

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.

[3]               Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 – Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007.

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny – Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012.

[5]               http://ec.europa.eu/food/fvo/specialreports/index_en.htm

[6]               http://ec.europa.eu/food/plant/europhyt/interceptions_en.htm

[7]               Vedecká správa EFSA a ECDC: Súhrnná správa Európskej únie o vývoji a zdrojoch zoonóz, pôvodcoch zoonóz a ohniskách nákaz pochádzajúcich z potravín v roku 2010            http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2597.pdf