1. Úvod

Pri vypuknutí katastrofy je potrebná rýchla pomoc. Včasný zásah medzinárodného spoločenstva môže rozhodovať o živote a smrti. Európska únia (EÚ) a jej členské štáty poskytujú spolu viac než polovicu finančných prostriedkov potrebných na núdzovú pomoc obetiam katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof[1] na celom svete a aktívne presadzujú rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva.

V tejto výročnej správe sa uvádzajú hlavné výsledky v oblasti politiky a aktivity Európskej komisie v oblasti humanitárnej pomoci dosahované a realizované hlavne prostredníctvom jej Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) počas roku 2012. Aj keď sa v nej podrobne neopisujú všetky vykonané práce a prijaté opatrenia, premietajú sa do nej hlavné aktivity a vývoj všeobecného záujmu.

Od roku 2010 zahŕňa mandát ECHO humanitárnu pomoc aj civilnú ochranu. Ide o dva hlavné mechanizmy, prostredníctvom ktorých môže Európska únia zabezpečiť rýchlu a účinnú pomoc ľuďom, ktorí čelia bezprostredným dôsledkom katastrof.

Humanitárna pomoc EÚ zabezpečuje pomoc ľuďom v núdzi mimo EÚ. Často je záchranným lanom pre tých, ktorí čelia bezprostredným dôsledkom katastrof. Mandát EÚ v súlade s nariadením o humanitárnej pomoci[2] predstavuje záchranu a zachovanie života. Jeho úlohou je takisto zabrániť utrpeniu alebo ho znížiť, ako aj zachovať integritu a dôstojnosť osôb zabezpečením pomoci a ochrany v časoch humanitárnych kríz. Komisia takisto uľahčuje koordináciu s členskými štátmi EÚ a medzi nimi v oblasti humanitárnej činnosti a politiky.

Celkovou prioritou je zabezpečiť, aby pomoc bola riadená čo najefektívnejším spôsobom, čím by sa zaručilo, že pomoc EÚ pre ľudí v núdzi bude mať maximálny účinok a bude rešpektovať zásady medzinárodného práva. EÚ vždy presadzuje humanitárne zásady nestrannosti, neutrality, ľudskosti a nezávislosti.

Ďalším hlavným nástrojom EÚ pri poskytovaní pomoci je civilná ochrana. Komisia sa prostredníctvom ECHO usiluje podporovať a uľahčovať spoluprácu medzi 32 štátmi zapojenými do mechanizmu civilnej ochrany[3] s cieľom zlepšiť prevenciu a ochranu pred prírodnými, technologickými alebo ľudskou činnosťou spôsobenými katastrofami v rámci Európy aj mimo nej.

Prostredníctvom týchto nástrojov poskytla EÚ v roku 2012 významnú finančnú pomoc na základe identifikovaných potrieb v celkovej sume 1 344 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch[4] vrátane:

· opatrení v oblasti humanitárnej pomoci na pomoc približne 122 miliónom obetí[5] prírodných katastrof, katastrof spôsobených človekom alebo pretrvávajúcich kríz. Pomoc bola poskytnutá vo viac ako 90 krajinách mimo EÚ,

· 38 prípadov aktivácie mechanizmu civilnej ochrany[6] v roku 2012 (údaj zahŕňa žiadosti o pomoc, predbežné výstrahy a monitorovanie).

2. Globálny kontext

Rok 2012 bol poznačený veľmi vysokým počtom humanitárnych kríz a katastrof a veľkou zraniteľnosťou. V súčasnosti začínajú potreby presahovať dostupné zdroje. Poskytovanie humanitárnej pomoci a civilnej ochrany je takisto čoraz zložitejšie, pretože výskyt a intenzita prírodných katastrof so závažnými dôsledkami prispieva k väčšej nepredvídateľnosti humanitárnych kríz.

Zo štatistík uverejnených Centrom pre výskum príčin vzniku katastrof (CRED, Centre for Research on the Epidemiology of Disasters)[7] a Úradom OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR, UN Office for Disaster Risk Reduction)[8] vyplynulo, že v priebehu roka 2012 došlo k 310 prírodným katastrofám rôzneho rozsahu. V dôsledku týchto katastrof zomrelo 10 000 ľudí a ich následky postihli 106 miliónov ľudí na celom svete. Na celosvetovej úrovni postihovali prírodné katastrofy najviac Áziu. To sa prejavilo tak z hľadiska počtu katastrof (42 % celosvetových katastrof), ako aj z hľadiska počtu obetí (64 %). Vplyv katastrof na menej rozvinuté ekonomiky je zvlášť významný: napríklad škody, ktoré spôsobil tajfún Bopha na Filipínach alebo záplavy v Pakistane. Afriku vážne postihlo sucho i záplavy. Veľké katastrofy majú rôzne zničujúce dôsledky: straty na životoch, zničené obydlia, úroda i prostriedky na živobytie ľudí.

Mapa oblastí sveta s rizikom katastrof

Hlavnou príčinou humanitárnych katastrof spôsobených ľudskou činnosťou zostávajú naďalej vnútorné ozbrojené konflikty, pri ktorých je civilné obyvateľstvo čoraz viac vystavované násiliu a utrpeniu. Tento druh konfliktu sa často vyznačuje tým, že páchatelia porušujú medzinárodné humanitárne právo a jeho zásady. V dôsledku toho došlo k obmedzeniu humanitárneho priestoru, t. j. oblastí, v ktorých sa môže poskytovať humanitárna pomoc neutrálne a nestranne bez akýchkoľvek prekážok. V tejto súvislosti sa humanitárny prístup k ľuďom v núdzi a bezpečnosť i ochrana civilného obyvateľstva a humanitárnych pracovníkov stávajú čoraz problematickejšími. Celková situácia a pracovné prostredie sa vo všetkých týchto ohľadoch zhoršili, najmä v Sýrii, Nigeri, Mali a Stredoafrickej republike. V iných krajinách sa od minulého roka nezaznamenalo zlepšenie bezpečnosti, najmä v Somálsku, Konžskej demokratickej republike (KDR) a Afganistane.

Hoci bolo uvedených len niekoľko štátov, vplyv týchto katastrof značne vyčerpáva schopnosti medzinárodného humanitárneho spoločenstva v oblasti reakcie na katastrofy. V roku 2012 sa v rámci OSN začala konsolidovaná finančná zbierka, v rámci ktorej sa malo vybrať 8,9 miliardy USD a získali sa finančné prostriedky vo výške 5,6 miliardy USD pre humanitárne potreby v 21 krajinách. Zvyšuje sa nepomer medzi rastúcimi celosvetovými humanitárnymi potrebami na jednej strane a čoraz nedostatočnejšími finančnými zdrojmi dostupnými na pokrytie týchto potrieb na strane druhej. Týka sa to najmä hospodárskej a finančnej krízy, ktorá zasiahla mnohé západné darcovské krajiny. Chronická zraniteľnosť zaznamenaná v mnohých častiach sveta sa prehlbuje v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy.

Znamená to aj, že darcovia musia s cieľom reagovať na katastrofy efektívnejším spôsobom znásobiť svoje úsilie a ešte lepšie využívať svoje obmedzené zdroje. V prípade Komisie sa to premieta do zvyšovania efektívnosti pri práci s jej partnermi. V tomto duchu ECHO začalo „proces preskúmania“ – medzinárodnú iniciatívu zameranú na transformáciu obchodných postupov a podporných systémov na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ako aj vyššej kvality/účinnosti. Cieľom by malo byť lepšie zvládanie katastrof, čím by sa znížili ničivé následky na postihnuté obyvateľstvo a jeho živobytie. EÚ – ako súčasť celkového medzinárodného humanitárneho systému — takisto zohráva kľúčovú úlohu pri povzbudzovaní ostatných krajín a regiónov, aby zintenzívnili svoju účasť na poli humanitárnej pripravenosti a reakcie, s cieľom efektívnejšie mobilizovať rastúce zdroje rýchlo sa rozvíjajúcich krajín na poskytovanie humanitárnych opatrení a reakcií na katastrofy. Zároveň sa vyvíjajú ďalšie synergie medzi humanitárnou pomocou a civilnou ochranou. v roku 2012 pokračovali prípravy na otvorenie centra pre núdzové reakcie (ERC) v roku 2013 s cieľom posilniť kapacitu Komisie ako základne pre civilnú ochranu a lepšie koordinovať civilnú ochranu a humanitárnu pomoc v reakcii na katastrofy.

Význam budovania pripravenosti a odolnosti zraniteľných komunít dokazuje dlhodobý vplyv na životy a živobytie v období po veľkých krízach, ako napríklad zemetrasenie na Haiti v roku 2010 a opakujúce sa sucho v oblasti Afrického rohu a regiónu Sahel. Tieto katastrofy ukázali, aké je dôležité primerane sa venovať dlhodobej obnove a potrebám rozvoja v najskorších fázach humanitárnej reakcie. Šanca znížiť ničivé následky opakujúcich sa katastrof a skutočne zlepšiť vyhliadky udržateľného rozvoja existuje, iba ak humanitárne a rozvojové subjekty budú navzájom spolupracovať. To je dôvod, prečo Komisia pripravuje akčný plán a usmernenia pre odolnosť a prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom (LRRD). Komisia aktívne pracuje na zlepšovaní prepojenia a rozvoji intenzívnejšej spolupráce s ostatnými útvarmi Komisie a inými darcami.

Humanitárne organizácie v priebehu roka čelili stále väčším problémom so získavaním prístupu k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Vlády a milície alebo ozbrojené skupiny často obmedzujú humanitárny priestor a niekedy nezohľadňujú najzákladnejšiu ochranu zaručenú v rámci medzinárodného humanitárneho práva. Obmedzenia prístupu, ktorým čelia humanitárne organizácie, boli najrozšírenejšie v konfliktných oblastiach a/alebo v oblastiach, v ktorých chýbajú zásady právneho štátu v dôsledku politických prekážok (ako je napríklad Sýria, Mali, Somálsko alebo Sudán/Južný Sudán). V mnohých konfliktných zónach (ako je napríklad Konžská demokratická republika, Somálsko, Sudán) sú humanitárni pracovníci svedkami obzvlášť brutálnych metód vedenia vojny. Išlo napríklad o útoky na civilné obyvateľstvo a používanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane.

V roku 2012 sa zvýšil výskyt útokov na pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane únosov, vyhosťovania a zabíjania. Darcovia museli riešiť a zmierňovať riziká bezpečnosti humanitárnych pracovníkov, ako aj riziká ohrozujúce finančné prostriedky a infraštruktúru, ktoré poskytujú. Niektoré vlády vyvlastňujú alebo si „vypožičajú“ finančné prostriedky a majetok financovaný darcami a vyženú organizácie humanitárnej pomoci, len čo ich pripravia o ich zdroje. Tento trend je znepokojujúci.

2.1. Zásahy humanitárnej pomoci

Prírodné katastrofy aj v roku 2012 naďalej spôsobovali ľudské utrpenie a závažné škody na celom svete. Pri riešení katastrof tohto druhu sa Komisia riadi dvojstupňovou stratégiou, ktorá spočíva v:

· rýchlej reakcii, a to poskytnutím humanitárnej pomoci a uľahčením a koordináciou pomoci v oblasti civilnej ochrany. Civilnú ochranu poskytujú na dobrovoľnom základe iným krajinám (v rámci EÚ alebo mimo nej) členské štáty EÚ zúčastňujúce sa na mechanizme civilnej ochrany,

· pripravenosti na katastrofy, a to určením zemepisných oblastí a skupín obyvateľstva, ktoré sú najzraniteľnejšie v prípade prírodných katastrof a pre ktoré sa vytvárajú osobitné programy pripravenosti na katastrofy. V roku 2012 Európska únia pokračovala v podpore programov DIPECHO[9] v južnej Afrike, Zakaukazsku, Strednej Ázii, juhovýchodnej Ázii a Strednej Amerike.

V priebehu roku EÚ poskytla humanitárnu pomoc na vyrovnanie sa s dôsledkami týchto katastrof:

· zemetrasení v Kostarike, Guatemale a na Filipínach,

· sucha v Západnej Afrike (Burkina Faso, Mauritánia, Mali, Niger, Čad), v oblasti Afrického rohu (Džibutsko, Etiópia, Keňa, Somálsko) a v Afganistane,

· záplav v Pakistane, Bangladéši, Indii, na Srí Lanke, Filipínach, v Mjanmarsku, na Fidži, v Peru, Ekvádore, Paraguaji, Bolívii, Kostarike, Paname, Nigérii, Nigeri, Senegale, Benine, Gambii a južnej Afrike,

· cyklónov, hurikánov a tropických búrok v Indii, juhovýchodnej Ázii (Kambodža, Laos, Filipíny, Thajsko, Vietnam), v Karibskej oblasti (Haiti, Kuba, Dominikánska republika) a oblasti Indického oceánu (Madagaskar, Mozambik),

· epidémií, najmä v západnej Afrike, KDR, Sudáne, Južnom Sudáne, v Pobreží Slonoviny, na Haiti, v Salvádore, Laose a Pakistane.

Pokiaľ ide o „krízy spôsobené ľudskou činnosťou“, ďalekosiahly konflikt a občiansku vojnu v Sýrii s rozsiahlym exodom sýrskych utečencov do susedných krajinách vrátane Turecka, Jordánska a Libanonu, je zrejmé, že vyžadujú veľmi významnú humanitárnu reakciu zo strany EÚ. Do konca roku 2012 humanitárne prostriedky EÚ pre Sýriu dosiahli 149,3 milióna EUR , a poskytli pomoc pri záchrane života jednak v Sýrii, ako aj tým, ktorí boli donútení utiecť pred násilím v krajine. Táto humanitárna pomoc zahŕňala:

· V Sýrii — pre sýrskych občanov vysídlených v rámci krajiny (IDP) a hostiteľské komunity: okrem iného zdravotnú núdzovú pomoc, ochranu, potraviny a výživu, vodu a sanitárne zariadenia, prístrešia, prípravu na zimu a psychosociálnu pomoc. Rovnako zahŕňala potreby najzraniteľnejších palestínskych utečencov.

· Mimo Sýrie — pre ľudí, ktorí utiekli zo svojich domovov hľadať ochranu v susedných krajinách a hostiteľských komunitách: okrem iného prístrešia, prípravu na zimu, potraviny, vodu a sanitárne zariadenia, núdzovú lekársku rehabilitáciu na zabránenie ďalšiemu zdravotnému postihnutiu medzi zranenými a právnu pomoc.

Konalo sa niekoľko koordinačných stretnutí medzi jednotlivými útvarmi Komisie[10], aby sa predišlo duplicitnému úsiliu a dvojitému financovaniu a aby sa zabezpečilo vzájomné dopĺňanie činností.

Ďalším príkladom kríz spôsobených človekom je prípad Kolumbie. Aj keď v tejto krajine prebieha rozhodujúci mierový proces, humanitárne dôsledky krízy pretrvávajú: porušovanie ľudských práv, beztrestnosť, vysídľovanie a masakry civilného obyvateľstva a občanov zadržaných počas konfliktu. Kolumbia má po Sýrii druhý najvyšší počet občanov vysídlených v rámci krajiny, a to od 200 000 do 300 000, pričom tento počet stále rastie. Celkový počet vysídlených osôb je 5 miliónov podľa mimovládnych organizácií a 3,5 milióna podľa Kolumbijskej vlády.

EÚ takisto požadovala dodatočné finančné prostriedky od iných darcov s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom dodatočnej pomoci riešili potreby vysídleného obyvateľstva po celej Sýrii, a nie len v „kritických oblastiach“. EÚ sa takisto usilovala o zvýšenie počtu humanitárnych organizácií oprávnených na poskytovanie pomoci v rámci Sýrie s cieľom zvládať rastúce potreby vyžadujúce, aby bolo civilné obyvateľstvo (vrátane humanitárnych pracovníkov a zdravotníckeho personálu), ako aj zariadenia náležite chránené a aby sa zabezpečil neobmedzený prístup do oblastí konfliktov po celej krajine.

Povolebná kríza v Pobreží Slonoviny pokračovala a postihla susedné krajiny, najmä Libériu a Ghanu, na území ktorých naďalej žijú utečenci z Pobrežia Slonoviny. V Mali sa v dôsledku vojny a krízy v oblasti potravín a výživy zvýšila zraniteľnosť obyvateľstva. V obidvoch krajinách ECHO aktívne podporovalo utečencov obnovením prístupu k zdravotnej starostlivosti, pričom sa zameriavalo na pomoc v oblasti výživy a potravín a na poskytovanie ochrany.

V Indii prepuklo násilie medzi komunitami v Assame a viedlo k vysídleniu státisícov ľudí a násilie medzi komunitami sa vyskytlo aj v štáte Rakhine. EÚ poskytla základné služby ako zdravotne vyhovujúcu pitnú vodu, sanitárne zariadenia, prístrešia a nepotravinovú pomoc, ochranu, výživu a zdravotnú starostlivosť. v Mjanmarsku bolo vysídlených 126 000 ľudí a v tejto krajine došlo k tomu, že v dôsledku nepriateľských nálad proti OSN a mimovládnym organizáciám mnoho agentúr humanitárnej pomoci pozastavilo svoje operácie a evakuovalo zamestnancov. V niektorých prípadoch to viedlo k zatknutiu humanitárnych pracovníkov. V štáte Kachin mal vnútorný konflikt značný humanitárny vplyv na civilné obyvateľstvo (75 000 násilne vysídlených osôb). Osoby vysídlené v rámci krajiny dostali potravinovú pomoc, vodu, sanitárne a hygienické zariadenia, prístrešie/nepotravinovú pomoc, zdravotnú starostlivosť a ochranu. Pretože prístup bol značne obmedzený, k približne 40 000 osobám vysídleným v rámci krajiny sa agentúry humanitárnej pomoci nemohli dostať.

Komisia reagovala v niekoľkých pretrvávajúcich a zložitých núdzových situáciách vrátane týchto prípadov:

· Sudán a Južný Sudán: Od rozdelenia Sudánu na dva štáty v júli 2011 na sudánskej hranici štátov Južný Kordofán a Modrý Níl existoval trvalý konflikt. To viedlo k úteku 173 000 utečencov do Južného Sudánu a 35 000 utečencov do Etiópie. Podmienky v utečeneckých táboroch v blízkosti hranice v roku 2012 boli veľmi ťažké. Do konca roka bola značná pomoc stále potrebná pre 1,7 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny v sudánskom Darfúre. Opakovaný výskyt etnických konfliktov v Južnom Sudáne viedol k vysídleniu z domovov 183 000 ľudí. Komisia zasiahla najmä prostredníctvom poskytnutia prístupu k potravinám, zdravotne vyhovujúcej vode, sanitárnym zariadeniam, výžive a zdravotným službám. Vykonávali sa aj činnosti v oblasti prevencie/prípravy a vakcinačná kampaň.

· V Palestíne obyvateľstvo naďalej žije vo veľkej núdzi a v sociálnych ťažkostiach. Pretrvávajúca sociálno-ekonomická kríza vyznačujúca sa prísnym obmedzením pohybu a opakujúcim sa ničením hmotného majetku viedla k významnému nárastu chudoby a nezamestnanosti. Na západnom brehu Jordánu dochádza k nárastu izraelských osád, zvyšuje sa násilie osadníkov voči Palestínčanom, vyskytujú sa demolácie, nútené vysťahovanie, konfiškácie pôdy a aktív — vedúce k násilným presunom obyvateľstva —, a to všetko naďalej ovplyvňuje každodenný život. Palestínčania sa pri vstupe do Izraela a východného Jeruzalema aj naďalej podrobovali prísnym kontrolám a farmári mali v blízkosti bezpečnostnej bariéry a osád sťažený prístup k svojim pozemkom. Okrem toho osemdňový konflikt v Gaze v novembri prispel k zraniteľnosti obyvateľstva v pásme Gazy. Komisia ešte stále poskytuje priamu pomoc v oblasti zabezpečovania vody a sanitárnych zariadení, potravinovej pomoci a zdravotnej starostlivosti. Takisto naďalej pokračuje v strategickom posune od klasického humanitárneho programu k zvyšovaniu dôrazu na ochranu a presadzovanie záujmov.

· V Konžskej demokratickej republike, kde je z celkovej populácie približne 60 miliónov vysídlených až 2,5 milióna ľudí, je humanitárna situácia v mnohých oblastiach stále nestabilná Je to tak najmä na východe krajiny, kde veľký počet ozbrojených skupín a konžská armáda bojujú o kontrolu nad územím a bohatými zdrojmi regiónu. Presun jednotiek konžskej armády do severného Kivu s cieľom bojovať s povstalcami hnutia M23 viedol k bezpečnostnému vákuu v severnom a južnom Kivu. V dôsledku tejto nebezpečnej situácie v roku 2012 hľadali desiatky tisíc konžských utečencov útočisko v Burundi, Rwande a Ugande. Komisia pokračovala v poskytovaní priamej pomoci osobám vysídleným v rámci krajiny a utečencom, pričom sa takisto zasadzovala o lepšiu pripravenosť a lepší prístup k zraniteľným skupinám.

· V Stredoafrickej republike vypukla kríza na konci roka, keď sa príslušníci povstaleckej koalície Seleka vydali na pochod do hlavného mesta Bangui, narážali však iba na slabý odpor a postupne preberali kontrolu nad jednotlivými mestami. Desiatky tisíc ľudí museli opustiť svoje domovy. Humanitárni pracovníci museli byť evakuovaní a niektoré humanitárne základne boli vyplienené ešte pred uzavretím neľahkého prímeria a predtým, než by rokovania viedli k návratu k niečomu, čo by sa mohlo označiť ako normálny stav. Toto je „zabudnutá kríza“, v ktorej je EÚ jedným z mála prítomných humanitárnych darcov. Komisia poskytla podporu v niekoľkých oblastiach vrátane ochrany a prístupu k zdravotnej starostlivosti, ako aj zabezpečenia základných domácich potrieb, čistej pitnej vody, sanitárnych zariadení, výživy a potravinovej pomoci.

Komplexná reakcia EÚ na krízu sa vo všeobecnosti riadila podľa potrieb a bola rôznorodá a multisektorálna. Zahŕňala zložky ako zdravotníctvo (vrátane psychologickej podpory, financovania kliník), ochranu (vrátane činností zaoberajúcich sa sexuálnym násilím), potravinovú a nepotravinovú pomoc, prístrešie, vodu a sanitárne zariadenia, rekonštrukciu a obnovu. V nasledujúcej tabuľke je uvedené rozdelenie pomoci podľa sektora zásahov v roku 2012:[11]

2.2. Operácie civilnej ochrany

Mechanizmus civilnej ochrany bol počas roka aktivovaný 38-krát. Išlo o 31 prípadov, ktoré súviseli s prírodnými katastrofami (snehové víchrice, extrémne chladné počasie, záplavy, zemetrasenia, cunami, lavíny, víchrice, lesné požiare) a sedem prípadov, ktoré zahŕňali človekom spôsobené katastrofy (výbuchy, zriadenie utečeneckých táborov, znečistenie morí). V 16 prípadoch sa aktivácie týkali krajín, ktoré pôsobia v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (EUCPM) a 22 aktivácií sa týkalo iných krajín. Pokiaľ ide o prírodné katastrofy, mechanizmus bol aktivovaný v prípade lesných požiarov v Španielsku, Portugalsku, Grécku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku a v krajinách západného Balkánu; v prípade záplav v Bulharsku, na Komorských ostrovoch, v Čade a Nigérii a v prípade extrémne chladného počasia v strednej a východnej Európe. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany reagoval aj na tropické cyklóny vo Francúzsku (Nová Kaledónia), v Spojených štátoch, na Filipínach, Fidži a Haiti a na zemetrasenia v Taliansku, Mexiku, Guatemale a Indonézii.

Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme EÚ v oblasti civilnej ochrany, ponúkli Turecku a Jordánsku pomoc na podporu úsilia národných vlád pri budovaní utečeneckých táborov po kríze v Sýrii. Komplementarita humanitárnej pomoci a civilnej ochrany bola zabezpečená napríklad dodatočnou vnútroštátnou podporou týkajúcou sa nepotravinovej pomoci pre utečencov v tábore Zaatari v Jordánsku. Mechanizmus sa aktivoval aj pri výbuchoch v Bulharsku a Konžskej republike a pri znečistení mora v Taliansku. Monitorovacie a informačné centrum ECHO (MIC) monitoruje všetky tieto katastrofy. Koná aj ako informačná základňa a miesto vstupu pre žiadosti o pomoc a koordinuje pomoc poskytovanú krajinami zúčastňujúcimi sa na EUCPM. V roku 2012 pokračovali prípravy na modernizáciu MIC a jeho premenu na nové centrum pre núdzové reakcie (ERC), ktoré by malo zvýšenú kapacitu na koordináciu reakcie civilnej ochrany na katastrofy a takisto by slúžilo ako koordinačná platforma na reakcie na katastrofy pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc v rámci ECHO. ERC bude od roku 2013 takisto zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní informovanosti o situáciách vyžadujúcich reakciu na katastrofy v rámci Komisie, iných inštitúcií a členských štátov, ktoré majú kapacitu na riešenie niekoľkých simultánnych núdzových situácií v rôznych časových pásmach, zhromažďujú a analyzujú informácie o katastrofách v reálnom čase, monitorujú riziká, pripravujú plány na nasadenie expertov, tímov a vybavenia, s členskými štátmi vypracúvajú mapu dostupných aktív a zosúladením ponuky pomoci s potrebami postihnutej krajiny koordinujú úsilie EÚ v oblasti reakcie na katastrofy.

Ako súčasť politiky v oblasti civilnej ochrany a v spolupráci s členskými štátmi Komisia takisto podporuje činnosti týkajúce sa pripravenosti na katastrofy a prevencie katastrof v rámci EÚ. To okrem iného zahŕňa odbornú prípravu pracovníkov civilnej ochrany a rozsiahle simulačné cvičenia, výmeny expertov a projekty spolupráce v oblasti prevencie a pripravenosti, do ktorých budú zapojené subjekty z dvoch alebo viacerých členských štátov.

V roku 2012 poskytla Komisia na podporu operácií v teréne členským štátom EÚ a pridruženým používateľom satelitné snímky s použitím služby GIO-EMS (GMES počiatočné operácie služieb riadenia núdzových situácií). Tento systém začal fungovať od 1. apríla 2012 prostredníctvom MIC v ECHO ako jediné miesto vstupu pre aktiváciu. Do konca roku 2012 bol aktivovaný 23-krát a pre rôzne druhy katastrof alebo krízových situácií bolo vypracovaných viac ako 170 satelitných máp.

2.3. Finančné a ľudské zdroje

Počiatočný rozpočet EÚ vo výške 874 miliónov EUR na humanitárnu pomoc bol niekoľkokrát zvýšený s cieľom reagovať na nové krízy a prírodné katastrofy, ktoré sa vyskytli počas roka. Medzi príklady patrí prepuknutie konfliktu v Sýrii, konflikty v Mali, pokračujúce sucho v regióne Sahel, prehĺbenie konfliktu a tokov utečencov v Sudáne a Južnom Sudáne, eskalácia konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky, vypuknutie násilia medzi komunitami v Mjanmarsku a hurikán Sandy.

Dodatočné prostriedky sa väčšinou získali presunutím finančných prostriedkov z rezervy na núdzovú pomoc a niektorých ďalších prevodov z 10. Európskeho rozvojového fondu, ktorého časť je vyhradená pre humanitárnu pomoc v afrických, karibských a tichomorských krajinách. Finančné prostriedky boli takisto doplnené o príspevky EZVO a presuny z iných rozpočtových riadkov v rámci okruhu 4 rozpočtu EÚ pre vonkajšiu pomoc, ktoré prispeli do konečného rozpočtu na rok 2012 sumou 1 344 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch[12] a ktoré predstavujú záznam ročného rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc a civilnú ochranu.

Toto financovanie bolo poskytnuté v týchto regiónoch (zaokrúhlené sumy v miliónoch EUR viazaných rozpočtových prostriedkov):[13]

Región / krajina || || Suma || || %

|| || || ||

Afrika || || 681 || || 51 %

|| || || ||

Sudán & Čad || || 207 || ||

|| || || ||

Stredná Afrika || || 92 || ||

|| || || ||

Africký roh || || 162 || ||

|| || || ||

Južná Afrika a Indický oceán || || 32 || ||

|| || || ||

Západná Afrika || || 188 || ||

|| || || ||

Blízky východ a Stredozemie || || 265 || || 20 %

|| || || ||

Stredný východ || || 255 || ||

|| || || ||

Stredozemie || || 10 || ||

|| || || ||

Ázia a Tichomorie || || 198 || || 15 %

|| || || ||

Stredná a juhozápadná Ázia || || 110 || ||

|| || || ||

Stredná južná Ázia || || 32 || ||

|| || || ||

Juhovýchodná Ázia a Tichomorie || || 56 || ||

|| || || ||

Latinská Amerika, Karibská oblasť || || 68 || || 5 %

|| || || ||

Latinská Amerika || || 30 || ||

|| || || ||

Karibská oblasť || || 38 || ||

|| || || ||

Katastrofy vo svete || || 19 || || 1 %

|| || || ||

Civilná ochrana || || 27 || || 2 %

|| || || ||

V rámci EÚ: || || 21 || ||

|| || || ||

Mimo EÚ: || || 6 || ||

|| || || ||

Pomoc a podpora na celom svete || || 86 || || 6 %

|| || || ||

SPOLU || || 1 344 || || 100 %

Väčšina finančných prostriedkov EÚ v roku 2012 bola tak ako v predchádzajúcich rokoch pridelená Afrike (51 %). Značnú pomoc poskytla EÚ aj na Blízkom východe (v Sýrii a susedných krajinách), v prípade krízy v Mjanmarsku/Barme a v prípade prírodných katastrof v juhovýchodnej Ázii a Karibskej oblasti.

V roku 2012 mala Komisia 302 zamestnancov pracujúcich na GR ECHO so sídlom v Bruseli. S cieľom reagovať na katastrofy v krajinách mimo EÚ Komisia naďalej udržiava unikátnu sieť terénnych expertov ECHO na celom svete, v rámci ktorej je zamestnaných 145 terénnych expertov a 293 miestnych zamestnancov, čo spolu predstavuje 438 ľudí pracujúcich na miestnych pracoviskách úradu ECHO k 31. decembru 2012. Tieto pracoviská boli v 38 krajinách. Humanitárni experti sú na mieste okamžite po vypuknutí katastrofy, aby vykonali potrebné posúdenia, a sú takisto zodpovední za monitorovanie realizácie humanitárnych projektov financovaných z EÚ.

Samotná Komisia programy humanitárnej pomoci nevykonáva.[14] Ako poskytovateľ humanitárnej pomoci plní svoje poslanie financovaním humanitárnych akcií EÚ prostredníctvom partnerských organizácií, ktoré podpísali rámcovú dohodu o partnerstve ECHO. Partneri Komisie zahŕňajú širokú škálu profesijných organizácií, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií, ako je napríklad Červený kríž a rôzne agentúry OSN, s ktorými Komisia podpísala finančnú a administratívnu rámcovú dohodu. Špecializované agentúry členských štátov sa takisto považujú za partnerov.

Toto široké spektrum partnerov umožňuje EÚ pokryť narastajúcu škálu potrieb v rôznych častiach sveta, často v čoraz zložitejších situáciách. Granty a príspevky riadené Komisiou sa poskytujú prostredníctvom výberu najlepších doručených návrhov. Ich rozdelenie na rok 2012 podľa podpísaných humanitárnych dohôd bolo takéto: 47 % akcií uskutočnili mimovládne organizácie (118 partnerov), 44 % agentúry OSN (15 partnerov) a 9 % medzinárodné organizácie (3 partneri).

Z bezpečnostného hľadiska Komisia urobila ďalšie kroky na posilnenie svojho vlastného systému riadenia bezpečnosti. To sa uskutočnilo jednak na ústredí, ako aj v teréne prostredníctvom vylepšenej koordinácie a spolupráce s humanitárnymi partnermi, monitorovaním a návštevou projektov a vykonaním predbežných kontrol, auditov a hodnotení.

3. Politika humanitárnej pomoci a civilnej ochrany

Na úrovni politiky Komisia investovala čas a úsilie do niektorých iniciatív strategického významu:

· Komisia pokračovala v rokovaniach s Radou a Európskym parlamentom o právnych predpisoch týkajúcich sa nového mechanizmu civilnej ochrany EÚ[15], ktorých cieľom je podporovať, koordinovať a dopĺňať akcie členských štátov v oblasti civilnej ochrany s cieľom zlepšiť účinnosť systémov prevencie prírodných katastrof, ako aj prípravy a reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou. V tejto súvislosti Komisia navrhla rad inovačných iniciatív, z ktorých najdôležitejšie sú tieto:

o vytvorenie dobrovoľného Fondu predbežne viazaných kapacít reakcie (od pátracích a záchranných tímov po poľné nemocnice a humanitárnu pomoc). Tieto zdroje by sa sprístupňovali prostredníctvom členských štátov zapojených do misií civilnej ochrany EÚ a vypracovali by sa kritériá kvality a procesu osvedčovania,

o postup identifikácie nedostatkov s možnosťou financovať špecifické druhy kapacít reakcie na úrovni EÚ,

o sieť odbornej prípravy,

o nový prístup na podporu členských štátov v oblasti riadenia rizík katastrof.

· Prípravné práce na vytvorenie dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc.[16] V roku 2012 významne pokročili prípravy na spustenie legislatívnej iniciatívy dobrovoľníci EÚ pre humanitárnu pomoc a v septembri bol prijatý návrh na zriadenie tohto programu. V návrhu sa stanovuje finančná podpora na odbornú prípravu a vysielanie dobrovoľníkov na doplnenie operácií humanitárnej pomoci v krajinách mimo EÚ a na budovanie kapacít pre dobrovoľníctvo v krajinách mimo EÚ. Komisia zároveň pokračovala v prípravných prácach, ktoré sa začali v roku 2011 a 2012. Finančná podpora zameraná na budovanie odolnosti a kapacity civilnej ochrany bola dohodnutá na ďalších päť pilotných projektov, ktoré zahŕňajú približne 150 dobrovoľníkov.

Komisia naďalej kladie dôraz na záväzky vyplývajúce z „Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci“ a na vybrané priority horizontálnych politík. V roku 2012 došlo k ďalšiemu pokroku pri vykonávaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Členské štáty EÚ a Komisia zachovali svoje úsilie zamerané na zavedenie kľúčových prvkov akčného plánu konsenzu pomocou vnútorných aj vonkajších iniciatív. V nadväznosti na závery Rady Komisia pripravila prvú výročnú správu o vykonávaní konsenzu v predchádzajúcom roku, ktorá poskytla prehľad opatrení prijatých EÚ, vrátane koordinovaného a spoločného postupu členských štátov EÚ a Komisie.

Zlepšenie súdržnosti a koordinácie medzi EÚ a jej členskými štátmi v reakcii na katastrofy alebo pretrvávajúcu krízu je kľúčovou otázkou pre zlepšenie efektívnosti celkového prínosu pomoci EÚ. Od roku 2009 sa koordinácia s členskými štátmi odohrávala predovšetkým na úrovni pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA).

Na strategickej úrovni COHAFA umožnila EÚ zvýšiť súdržnosť a komplementaritu aktivít humanitárnej pomoci Komisie a členských štátov: uskutočňuje sa každoročná výmena skúseností v oblasti politík/stratégií, členské štáty používajú informácie a analýzy vypracované Komisiou a individuálne aktivity darcov z EÚ v priebehu konkrétnych kríz sú lepšie koordinované. Komisia takisto zvýšila svoje úsilie s cieľom sledovať a prispievať k práci výborov EP. Európsky parlament bol informovaný o politických iniciatívach a prioritách, ako aj o reakcii Komisie na konkrétne krízy.

Budovanie odolnosti postihnutého obyvateľstva, aby lepšie čelilo budúcim krízam, je aj naďalej kľúčovou prioritou počas roka. V oznámení Komisie sa prejavila snaha posilniť úsilie o budovanie odolnosti v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Ponaučenia z nedávnych potravinových kríz v Africkom rohu a regiónu Sahel poskytli vstup do politického rámca. V oznámení sa zdôraznil záväzok EÚ posilniť väzby medzi humanitárnymi a rozvojovými aspektmi s cieľom riešiť jednak príznaky, ako aj základné príčiny kríz. Začal sa vypracúvať spoločný akčný plán s cieľom spustiť túto iniciatívu.

Komisia otvorila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory zainteresovaných strán na výzvy, ciele a možnosti týkajúce sa ďalšieho zlepšovania účinnosti a vplyvu humanitárnej pomoci EÚ. Komisia zohľadnila meniaci sa celosvetový kontext na začiatku 21. storočia. Výsledky konzultácie s názvom „Humanitárna pomoc EÚ: Fit for purpose“ (Účelnosť humanitárnej pomoci EÚ) bude Komisii slúžiť pri budúcich iniciatívach v roku 2013 a 2014 s cieľom ďalej zvýšiť vplyv EÚ v oblasti humanitárnej pomoci.

Počas celého roka Komisia takisto udržiavala pravidelné kontakty s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s OSN a hnutím Červeného kríža, zamerané na rozvoj politiky a prevádzkové otázky. Uskutočňovali sa pravidelné stretnutia s kľúčovými partnermi. Osobitný dôraz sa kládol na úzku spoluprácu s koordinátorom núdzovej pomoci OSN, najmä v úsilí získať inkluzívnejší humanitárny systém prostredníctvom kontaktu s novými partnermi a na transformačný program, ktorý výbor IASC[17] odsúhlasil v roku 2011. Transformačný program sa usiluje o posilnenie medzinárodného humanitárneho systému v oblasti vedenia (najmä pokiaľ ide o úlohu humanitárnych koordinátorov), koordináciu (účinnejšie klastrové systémy) a zodpovednosť (vrátane koordinovanejších posúdení potrieb).

Komisia sa aktívne zapájala do rokovaní o novom Dohovore o potravinovej pomoci v mene EÚ, ktorý bol ratifikovaný v novembri 2012. Dohovor o potravinovej pomoci je medzinárodný nástroj, ktorým sa opätovne potvrdzuje záväzok darcov riešiť potravinové a výživové potreby najzraniteľnejších osôb.

Takisto sa dosiahlo rozšírenie politiky humanitárnej potravinovej pomoci. Spoločne s GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid sa urobili prípravy na prijatie oznámenia na posilnenie výživy matiek a detí. Rozbehli sa aj práce na pracovnom dokumente útvarov Komisie „Riešenie podvýživy v núdzových situáciách“, ktorý má byť pripojený k oznámeniu a predstavovať jeho prevádzkové pokyny.

Komisia pripravila pracovný dokument útvarov Komisie o humanitárnej politike v oblasti vody, sanitárnych zariadení a hygieny, v ktorom sa odzrkadľuje najlepší postup v tomto dôležitom humanitárnom sektore a v ktorom sa uvádzajú prevádzkové pokyny.

Komisia je aj naďalej odhodlaná podporovať rozvoj a posilňovanie kolektívnej celosvetovej humanitárnej pripravenosti a kapacity v oblasti reakcie. V roku 2012 bolo k dispozícii 23 miliónov EUR na programy týkajúce sa zvýšenia kapacity v oblasti humanitárnej reakcie. Tieto programy sa realizovali v rámci agentúr OSN, mimovládnych organizácií a Medzinárodnej federácie Červeného kríža a spoločností Červeného polmesiaca. Programy sa zameriavajú na:

· zvýšenie účinnosti a posilnenia kapacít medzinárodných humanitárnych organizácií a mimovládnych organizácií. To zahŕňa schopnosť posudzovať, analyzovať, pripravovať sa a reagovať na humanitárne potreby počas katastrof spôsobených človekom a/alebo prírodných katastrof a bezprostredne po nich, a to koordinovaným a inkluzívnym spôsobom a

· posilnenie kapacity medzinárodných humanitárnych organizácií a mimovládnych organizácií s cieľom poskytovať rozmanitejšie a vhodnejšie formy potravinovej pomoci počas núdzových situácií a bezprostredne po nich.

V priebehu roka 2012 EÚ poskytla finančné prostriedky na projekt zameraný na zistenie, ako sa humanitárne zásady uplatňujú v praxi, s cieľom posilniť ich vykonávanie a ďalej podporovať poskytovanie odbornej prípravy v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a príslušných humanitárnych noriem pre ozbrojené neštátne subjekty. Pomoc bola venovaná aj na zvýšenie informovanosti o medzinárodnom humanitárnom práve a humanitárnych zásadách medzi európskymi humanitárnymi organizáciami a ich realizačnými partnermi pracujúcimi v krajinách, v ktorých často dochádza ku konfliktom, alebo v krajinách po konfliktoch.

4. Záver

Komisia reagovala v roku 2012 účinným spôsobom na stále narastajúcu potrebu núdzových reakcií a pomoci na celom svete. Aj keď sa rozsah pomoci poskytnutej v roku 2012 oproti predchádzajúcim rokom zvýšil, v dôsledku zvýšenia počtu katastrof na celom svete EÚ nebola schopná v plnej miere uspokojiť potreby všetkých obetí. Keďže globálne otepľovanie sa už stalo realitou, tento trend bude pokračovať. V kontexte finančnej krízy sa vyvinulo ešte väčšie spoločné úsilie zamerané na to, aby sa každé euro použilo účelne. To znamená nielen zabezpečiť v správnom čase správnu pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, ale aj nájsť spôsoby, ako s menšími prostriedkami urobiť viac. V roku 2012 sa veľký dôraz sa kládol na zvyšovanie rýchlosti a efektívnosti a na znižovanie duplicity postupov a opatrení. Okrem toho sa dosiahol pokrok v dôležitých nových iniciatívach vrátane práce na otvorení centra pre núdzové reakcie, ktoré výrazne posilní schopnosť Komisie pokračovať v práci v roku 2013 a neskorších rokoch.

Finančné informácie z roku 2012 o výkonnosti Komisie v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany je možné nájsť na tejto webovej adrese:

http://ec.europa.eu/echo/funding/key_figures/echo_en.htm.

Prevádzkové informácie možno nájsť na tejto webovej adrese:

http://ec.europa.eu/echo/about/annual_reports_en.htm.

[1] Podľa najnovších dostupných údajov (2012) (Globálna humanitárna pomoc: http://www.globalhumanitarianassistance.org).

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci.

[3] Mechanizmus civilnej ochrany EÚ tvorí 32 štátov (27 členských štátov EÚ, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko), ktoré spolupracujú v oblasti civilnej ochrany. Pomoc môže byť vo forme materiálnej pomoci, môže ísť o vybavenie a tímy alebo môže zahŕňať vysielanie expertov na vykonávanie posúdení. Mechanizmus civilnej ochrany sa opiera o verejné zdroje a, ak sa požaduje pomoc v tretích krajinách, obvykle pracuje paralelne s humanitárnou pomocou alebo v jej rámci. Operačným jadrom mechanizmu civilnej ochrany je Európske centrum pre núdzové reakcie (ERC — pôvodne MIC — monitorovacie a informačné centrum), ktoré je k dispozícii 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Každá krajina v rámci EÚ alebo mimo nej postihnutá katastrofou takej veľkosti, ktorá je nad jej sily, môže požiadať o pomoc prostredníctvom centra MIC/ERC.

[4] 1 317 miliónov EUR na humanitárnu pomoc a 27 miliónov EUR na civilnú ochranu.

[5] Z toho 108 miliónom ľudí bola poskytnutá humanitárna a potravinová pomoc a 14 miliónom ľudí sa pomohlo prostredníctvom programov zameraných na pripravenosť na katastrofy.

[6] Ako je uvedené v bode 2.2, celkovo 16 aktivácií príslušných krajín v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (EUCPM) a 22 aktivácií príslušných krajín mimo mechanizmu.

[7] www.cred.be.

[8] www.unisdr.org.

[9] DIPECHO (Disaster Preparedness ECHO) je špecifický program zameraný na pripravenosť na katastrofy. Zameriava sa na veľmi zraniteľné komunity žijúce v niektorých regiónoch sveta, ktoré sú najčastejšie postihované katastrofami.

[10] Humanitárna pomoc a civilná ochrana (ECHO), rozvoj a spolupráca — EuropeAid (DEVCO), útvar pre nástroje zahraničnej politiky (FPI), Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vnútorné záležitosti (HOME), rozšírenie (ELARG), hospodárske a finančné záležitosti (ECFIN) a rozpočet (BUDG).

[11] Toto rozdelenie je zjednodušené, keďže spája projekty zamerané na jediný sektor. V praxi je väčšina projektov spojených s viac ako jedným sektorom. Napríklad obrázok týkajúci sa pripravenosti na katastrofy (5,49 %) sa vzťahuje na tie projekty financované EÚ, ktoré súvisia predovšetkým s pripravenosťou na katastrofy Ak však vezmeme do úvahy všetky zmluvy vrátane významných komponentov pripravenosti na katastrofy, ktorých hlavným oblasťou zásahov však nie je pripravenosť na katastrofy, dosiahneme celkovo 15 %.

[12] 1 109 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (82 % viazaných rozpočtových prostriedkov.

[13] Pokiaľ ide o civilnú ochranu, údaje v tabuľke nie sú rozdelené podľa krajiny/regiónu.

[14] Priamo sa realizuje iba jedna operácia, a to letový program ECHO v KDR a Keni, ktorého cieľom je poskytovať logistickú podporu v regióne, v ktorom sú často problémy s prístupom.

[15] KOM(2011) 934 v konečnom znení.

[16] Článok 214 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

[17] Pracovná skupina medziagentúrneho stáleho výboru.