OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Otváranie systémov vzdelávania: nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje ako prostriedky inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých /* COM/2013/0654 final */
Technológie
a otvorené vzdelávacie zdroje – príležitosť na zreformovanie vzdelávacích
systémov EÚ
V tomto oznámení sa stanovuje európsky program pre
stimuláciu vysokokvalitných, inovačných spôsobov učenia sa a
vyučovania prostredníctvom nových technológií a digitálneho obsahu.
Iniciatíva s názvom „Otváranie systémov vzdelávania“ obsahuje návrhy opatrení,
ktorých cieľom je dosiahnuť otvorenejšie vzdelávacie prostredie s
kvalitnejším a účinnejším vyučovaním, a tak prispieť k plneniu
cieľov stratégie Európa 2020 zameranej na posilnenie konkurencieschopnosti
a rastu EÚ prostredníctvom zručnejšej pracovnej sily a vyššej
zamestnanosti. Iniciatíva takisto prispieva k dosahovaniu hlavných cieľov
EÚ, pokiaľ ide o znižovanie počtu prípadov predčasného
ukončenia školskej dochádzky a zvyšovanie počtu mladých ľudí s
ukončeným vysokoškolským alebo rovnocenným vzdelaním[1] , pričom vychádza z nedávnych iniciatív s názvom
„Prehodnotenie vzdelávania“[2], „Európske vysokoškolské vzdelávanie vo
svete“[3],
ako aj z hlavnej iniciatívy Digitálna agenda[4]. Navrhujú sa v nej najmä tieto opatrenia na úrovni EÚ a
členských štátov: - pomáhať vzdelávacím inštitúciám, učiteľom a
študentom získať digitálne zručnosti a učebné metódy, - podporovať rozvoj a dostupnosť otvorených
vzdelávacích zdrojov, - prepájať triedy a rozmiestňovať digitálne
zariadenia a obsah, - mobilizovať všetky zainteresované strany
(učiteľov, študentov, rodiny, hospodárskych a sociálnych partnerov) s
cieľom zmeniť úlohu digitálnych technológií vo vzdelávacích
inštitúciách. I keď úspech iniciatívy závisí hlavne od
členských štátov, istú úlohu tu zohráva aj EÚ. Môže podporovať
osvedčené postupy a výmeny medzi členskými štátmi. Môže takisto
priniesť úspory z rozsahu a interoperability, a vyhnúť sa tak fragmentácii.
Ďalej môže podporovať podporovať rozmiestňovanie a
dostupnosť digitálnej technológie a obsahu prostredníctvom finančnej
podpory, verejno-súkromných partnerstiev a odporúčaní. Vzdelávacím systémom EÚ sa nedarí držať krok s
digitálnou spoločnosťou a digitálnym hospodárstvom Digitálne technológie sú už bežnou súčasťou
spôsobu, akým ľudia medzi sebou komunikujú, ako pracujú a obchodujú; nie
sú však ešte plne využívané v európskych systémoch odborného vzdelávania a
prípravy. Z nedávnej štúdie[5] o stave digitalizácie škôl v Únii vyplynulo,
že 63 % deväťročných žiakov nenavštevuje „školu s kvalitným
digitálnym vybavením“ (s vhodným vybavením, rýchlym širokopásmovým pripojením a
vysokou „konektivitou“). Hoci si 70 % učiteľov v EÚ uvedomuje
dôležitosť odbornej prípravy v oblasti digitálne podporovaných spôsobov
výučby a štúdia, iba 20 – 25 % študentov má digitálne sebaistých a
nápomocných učiteľov. Väčšina učiteľov využíva
informačné a komunikačné technológie (ďalej len „IKT“) skôr na
prípravu vyučovania, ako na prácu so študentmi počas vyučovacích
hodín[6]. Dnešní študenti očakávajú individuálnejší prístup,
intenzívnejšiu spoluprácu a lepšie prepojenie medzi formálnym vzdelávaním a
informálnym učením, ktoré do veľkej miery umožňuje práve
digitálne podporované štúdium. Napriek tomu 50 –80 % študentov v EÚ nepoužíva
digitálne učebnice, cvičebný softvér, vysielanie/zvukové záznamy,
simulácie ani vzdelávacie hry. Európskej únii chýba kritická masa kvalitného
vzdelávacieho obsahu a aplikácií na konkrétne predmety a viaceré jazyky, ako aj
pripojené zariadenia pre všetkých študentov a učiteľov. Táto
roztrieštenosť prístupov a trhov v EÚ má za následok ďalšie
prehlbovanie digitálnej priepasti medzi tými, ktorí majú prístup k
inovačnému vzdelávaniu založenému na technológiách a tými, ktorí ho
nemajú. Európskej únii takisto hrozí, že zaostane za ostatnými
regiónmi sveta. Spojené štáty a niektoré ázijské krajiny investujú do stratégií
založených na IKT s cieľom zreformovať svoje systémy vzdelávania a
odbornej prípravy. Transformujú, modernizujú a internacionalizujú vzdelávacie
systémy, čo má citeľný vplyv na školy a univerzity, pokiaľ ide o
prístup k vzdelávaniu a náklady naň, vyučovacie postupy a ich
celosvetové renomé či „značku“. Veľký objem dodávaného digitálneho
obsahu totiž pochádza od aktérov mimo Európy, medzi ktorých patria vzdelávacie
inštitúcie, ktoré ponúkajú svoje kurzy na celom svete prostredníctvom
hromadných otvorených internetových kurzov (ďalej len „HOIK“). ...i napriek tomu technológie
ponúkajú možnosť účinnejšieho a spravodlivejšieho vzdelávania. Digitálna revolúcia vo vzdelávaní môže mať viaceré
výhody: jednotlivci môžu ľahko vyhľadávať a získavať
vedomosti z iných zdrojov ako od svojich učiteľov[7] a
inštitúcií, a to často bezplatne; k vzdelávaniu získajú prístup nové
skupiny študentov, lebo už ho nebude obmedzovať konkrétny rozvrh hodín ani
metódy a môže byť prispôsobené jednotlivcom; objavia sa noví
poskytovatelia vzdelávania; učitelia môžu ľahko vytvárať obsah a
deliť sa oň s kolegami a študentmi z rôznych krajín; a existuje
možnosť prístupu k oveľa širšiemu spektru vzdelávacích zdrojov.
Otvorené technológie všetkým jednotlivcom umožňujú, aby sa vzdelávali,
a to kdekoľvek, kedykoľvek, prostredníctvom akéhokoľvek
zariadenia a s podporou kohokoľvek. Treba poznamenať, že vzdelanie a vedomosti sa dostanú
za hranice oveľa ľahšie, čím sa výrazne zvýši hodnota a
potenciál medzinárodnej spolupráce. Vďaka otvoreným vzdelávacím zdrojom
(ďalej len „OVZ“)[8] a najmä HOIK môžu učitelia a
vzdelávacie inštitúcie naraz osloviť tisíce študentov zo všetkých piatich
kontinentov, čo poukazuje na skutočnosť, že jazyk nie je vždy
prekážkou. Študenti, pedagógovia, výskumníci a inštitúcie budú môcť
vytvárať obsah, deliť sa oň a diskutovať o ňom s
rovesníkmi z celého sveta, čím sa posilní spolupráca. Okrem rozšírenia prístupu k vzdelávaniu a širšiemu
využívaniu nových technológií môžu otvorené vzdelávacie zdroje znížiť
náklady vzdelávacích inštitúcií a študentov, najmä znevýhodneným skupinám.
Spravodlivejšie vzdelávanie si však vyžaduje trvalé investície do vzdelávacích
infraštruktúr a ľudských zdrojov. Otvorené technológie poskytujú Európe príležitosť
podeliť sa o nový talent, vybaviť občanov novými
zručnosťami, podporiť vedu a výskum a stimulovať inováciu,
produktivitu, zamestnanosť a rast. Európa by mala teraz konať a
poskytnúť ten správny politický rámec a stimul na zavedenie
inovačných postupov vzdelávania a výučby na školách, univerzitách a v
inštitúciách zameraných na odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len
„OVP“) a na vzdelávanie dospelých. Tento cieľ sa dá zrealizovať
poskytnutím stimulov a vytvorením rámcových podmienok prostredníctvom
politického rámca EÚ (otvorenej metódy koordinácie vo vzdelávaní a odbornej
príprave 2020) a programov EÚ (najmä Erazmus+, Horizont 2020 a štrukturálnych a
investičných fondov). Uvedené stimuly a podmienky môžu členským
štátom a regiónom, najmä tým menej rozvinutým, pomôcť k tomu, aby takisto
využívali kvalitné vzdelávanie, zlepšili svoj rastový potenciál, a tak
udržiavali hospodársku a sociálnu konvergenciu. Opatrenia navrhované v tomto dokumente bude EÚ
podporovať uvedenými prostriedkami. Opatrenia budú odzrkadľovať
výsledky konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných strán, ktoré sa
konali od leta 2012. Výsledky a podrobná dôkazová základňa sa uvádzajú aj
v pracovnom dokumente útvarov Komisie (ďalej len „PDÚK“), ktorý obsahuje
analýzu súčasnej situácie v členských štátoch s výraznými rozdielmi
medzi jednotlivými členskými štátmi a v ktorom sa zdôrazňujú
osvedčené postupy a analyzujú hlavné prekážky na úrovni EÚ, ktoré
zabraňujú zavádzaniu inovácií vo vzdelávaní založených na digitálnom
obsahu a digitálnych technológiách. V tejto problematike existujú samozrejme
rozdiely medzi rôznymi sektormi vzdelávania (t. j. povinná školská dochádzka,
univerzitné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie
dospelých) a neformálnym vzdelávaním a informálnym učením.
1. Otvorené
vzdelávacie prostredie: príležitosť na inovácie pre organizácie,
učiteľov a študentov
1.1. Inovačné organizácie
Inštitúcie zamerané na odborné
vzdelávanie a prípravu potrebujú prehodnotiť svoje organizačné
stratégie... Všetky vzdelávacie inštitúcie potrebujú zlepšiť svoju
schopnosť prispôsobiť sa, podporovať inovácie a využívať
potenciál technológií a digitálneho obsahu. V skutočnosti však majú inštitúcie
tendenciu brániť sa vo svojich stratégiách otvorenosti vzdelávania, ktorú
ponúkajú IKT. V školskom vzdelávaní a v odbornom vzdelávaní a príprave bránia
obmedzujúce predpisy o osnovách a hodnotiacich postupoch plnému využitiu
prístupov k výučbe a štúdiu založených na technológiách. Vo vysokoškolskom
vzdelávaní zabraňujú zmene iné faktory, akými sú neflexibilnosť
štruktúr financovania a riadenia znásobená obmedzeniami v rozpočtových
zdrojoch. V oblasti vzdelávania dospelých ponúka IKT obrovský potenciál na
štrukturálnu zmenu: z prieskumu uskutočneného vo Fínsku[9]
vyplýva, že iba 41 % organizácií fínskeho priemyslu, ktoré sa
zúčastnili na prieskume, využilo v roku 2012 elektronické vzdelávanie na
odbornú prípravu svojich zamestnancov. Napriek tomu môže využívanie IKT na
odbornú prípravu zvýšiť flexibilnosť, pokiaľ ide o čas a
priestor. Vzdelávacie inštitúcie uchopia príležitosti, ktoré im
ponúkajú IKT, iba ak zmenia rámcové podmienky svojho fungovania. Otvorené
vzdelávacie prostredie si vyžaduje, aby vedúci vzdelávacích inštitúcií
zohrávali aktívnu úlohu prostredníctvom: poskytovania strategickej vízie;
transformovania osamotených inštitúcií na prepojené vzdelávacie komunity a
odmeňovania odborníkov za inovačné prístupy k výučbe. Vedenie
musí sprevádzať organizačná zmena a plány rozvoja inštitúcií.
Vzdelávacie inštitúcie by mali pouvažovať o posúdení svojej spôsobilosti a
pripravenosti využívať IKT, a ak je to potrebné, prehodnotiť svoje
organizačné a obchodné modely. Znamená to, že by mali napríklad posúdiť,
ako sa dá zefektívniť práca digitalizáciou úradov, ktoré neprichádzajú do
styku s verejnosťou, či sú IKT bezpečne integrované, čo sa
dá uskutočniť prostredníctvom značky elektronickej
bezpečnosti (eSafety) pre školy[10], alebo či sú vzdelávanie a výuka digitálne
podporované. Môže byť takisto nutné prehodnotiť, či je zámerom
inštitúcie odovzdávať vedomosti a/alebo osvedčovať ich
nadobudnutie. Výskyt rušivých inovácií, akými sú hromadné otvorené
internetové kurzy, môže transformovať vysokoškolské vzdelávanie a
vytvoriť novú konkurenciu a špičkové strediská medzi univerzitami na
celom svete. I keď prvý projekt otvoreného učebného softvéru sa
začal v Nemecku, dejiskom najväčších zmien sú Spojené štáty.
Zatiaľ čo traja hlavní poskytovatelia hromadných otvorených
internetových kurzov v Spojených štátoch ponúkajú približne 400 kurzov, ktoré
využíva tri milióny ľudí na celom svete, HOIK poskytuje iba zopár
európskych univerzít. Z nedávneho prieskumu[11] vyplynulo, že tretina z 200 oslovených
európskych univerzít nevedela, čo znamená HOIK, a iba každá tretia z nich
zamýšľala vyvinúť v tomto smere iniciatívu. Tento potenciál sa dá najlepšie využiť prostredníctvom
strategických partnerstiev. Pozitívnym príkladom je nedávne spustenie európskej
iniciatívy HOIK Európskou asociáciou univerzít dištančného vzdelávania[12].
Takáto iniciatíva je dôkazom toho, že cezhraničná spolupráca poskytuje
potrebný rozmer na vytvorenie nových vzdelávacích riešení, ktoré by boli v
prípade jednotlivého úsilia každej z univerzít mimo dosahu. ...aby stimulovali inovačné vzdelávacie
postupy. Intenzívnejšie využívanie vzdelávacích skúseností,
kombinácia prezenčného a elektronického vzdelávania (zmiešané
vzdelávanie), môže zvýšiť študentovu motiváciu a efektívnosť jeho
vzdelávania. Napríklad v odbornej príprave učňov je možné využiť
technológie, ktoré simulujú situácie z reálneho života, pri ktorých si študenti
môžu zlepšiť svoje technické zručnosti a schopnosti potrebné na
riešenie problémov. Technológia tiež umožňuje realizovať nové spôsoby
vzdelávania a hodnotenia, ktoré sú zamerané skôr na to, čo je študent
schopný urobiť, ako iba na to, aké informácie získa alebo čo je
schopný zopakovať. Vďaka technológiám je takisto možné vypracovať
nové riešenia pre individuálnejší prístup vo vzdelávaní: technológie
umožňujú učiteľom sledovať každého žiaka prostredníctvom
presnejších a aktuálnejších informácií. Na základe vzdelávacej analytiky[13] môžu vzniknúť nové vyučovacie metódy, ktoré sú
viac zamerané na študenta, keďže vývoj študentov, ktorí pravidelne používajú
IKT je možné podrobne sledovať: učitelia sa môžu dozvedieť,
čo sa presne každý študent naučil a identifikovať potrebu
dodatočnej podpory v závislosti od vzdelávacieho štýlu každého
jednotlivca.
1.2 Inovační učitelia
Učitelia by
mali mať možnosť dosiahnuť vysokú digitálnu spôsobilosť... Učitelia už roky neustále podporujú inovácie v našich
vzdelávacích inštitúciách. Pokiaľ však ide o začlenenie IKT do
vyučovacieho procesu, mnohí
nemajú potrebné spôsobilosti na pedagogické využitie IKT. Iba v siedmich krajinách[14]
má 30 –50 % žiakov v štvrtom a/alebo ôsmom ročníku digitálne
sebaistých učiteľov, ktorí sú im oporou a ktorí majú častý a
relatívne bezproblémový prístup k IKT. Zo štúdií takisto vyplýva, že 70 %
učiteľov v EÚ by si rado zdokonalilo svoje odborné zručnosti v
oblasti IKT. V počiatočnom vzdelávaní učiteľov by sa
mal klásť veľký dôraz na digitálne podporované vyučovacie metódy
(digitálna pedagogika). Zo spoločného prieskumu
EC-OECD vyplýva,že šesť z desiatich
učiteľov neabsolvovalo žiadnu odbornú prípravu zameranú na využívanie
IKT v triede. Takisto je nutný naliehavý dôraz na digitálne pedagogické
spôsobilosti počas nepretržitého profesijného rozvoja, aby učitelia
kráčali s dobou. Riešením tohto problému sa zaoberá niekoľko zainteresovaných
strán, ktoré už v súvislosti s veľkou koalíciou pre digitálne pracovné
miesta sľúbili vyvinúť európske HOIK na odbornú prípravu
učiteľov v oblasti osobitných zručností s cieľom
podporiť ich digitálne zručnosti. Komisia bude okrem iného ďalej
využívať akadémiu Európskej siete škôl[15] na vytvorenie a odovzdanie
rozsiahlych internetových kurzov profesijného rozvoja pre učiteľov
zameraných na osobitné oblasti, akými sú matematika, prírodné vedy a
technológia, a zároveň podporovať sieť organizácií zapojených do
odbornej prípravy pred nástupom do služby a počas nej. ...aby sa napojili na silné komunity odborníkov s
praktickými skúsenosťami... Využívanie vzdelávacieho
obsahu a OVZ obmedzujú ťažkosti pri nachádzaní vhodných zdrojov pre
osobitné potreby každého používateľa: učitelia zvyknú používať
hlavne zdroje, ktoré im odporučili ich kolegovia. Komunity odborníkov na
úrovni EÚ sa ukázali ako obstojné riešenie výmeny osvedčených postupov a
partnerskej podpory, čo dokazuje hromadné zapojenie učiteľov do
platformy e-Twinning[16] , ktorá má viac ako 200 000
registrovaných používateľov, do komunity pre vedecké vzdelávanie v EurópeSCIENTIX
[17]
a do projektuOpen Discovery Space[18].
S cieľom zabezpečiť, aby široké komunity odborníkov s
praktickými skúsenosťami využili profesijný rozvoj prostredníctvom
internetových zdrojov a partnerského učenia, Komisia preskúma spôsoby, ako
pozdvihnúť súčasné siete a vytvoriť nové siete vrátane budúcej
platformy EPALE (Elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v
Európe). Takisto bude venovať pozornosť preskúmaniu potenciálu
spolupráce v oblasti výučby a vzdelávania na vysokých školách, ktorá v
súčasnosti zaostáva za spoluprácou v oblasti výskumu. ...a aby boli odmenení za nové vyučovacie
metódy. Na učiteľov má
vplyv spôsob, akým sa hodnotí ich práca. Hoci rôzne krajiny a rôzne vzdelávacie
sektory merajú úspešnosť učiteľov odlišne, zriedkavo sa riadia
parametrami súvisiacimi s otvorenými pedagogickými skúsenosťami.
Členské štáty, regionálne orgány a inštitúcie zamerané na odborné
vzdelávanie a prípravu potrebujú obnoviť systémy hodnotenia úspešnosti,
aby správne podnecovali učiteľov k zavádzaniu a zaužívaniu
inovačného vyučovania.
1.3 Inovácie pre študentov
Študenti
očakávajú získať digitálne zručnosti, ktoré ich pripravia na 21.
storočie... Jednotlivci musia
získať nové zručnosti potrebné pre život v digitálnom svete[19]. Hoci sú
digitálne kompetencie nevyhnutné pre zamestnanosť, dnešným mladým
ľuďom chýba schopnosť využívať ich tvorivo a kriticky.
Narodiť sa v digitálnom veku nestačí na nadobudnutie digitálnej
spôsobilosti. Štúdie ukazujú, že v priemere len 30 % študentov v EÚ možno
považovať za digitálne spôsobilých, pričom 28 % študentov v EÚ
ešte stále nemá prakticky žiadny prístup k IKT, a to ani v škole, ani doma.
Približne len polovica študentov počiatočného OVP v Európe navštevuje
triedy, v ktorých učitelia využívajú IKT na viac ako 25 %
vyučovacích hodín. Okrem toho slabé alebo chýbajúce digitálne
zručnosti sú pre mnohých dospelých prekážkou v ich produktivite a
inovačnej schopnosti na pracovisku a obmedzujú ich účasť v
spoločnosti[20]. Komisia už prostredníctvomveľkej
koalície pre digitálne pracovné miesta spolupracuje s priemyslom na
podpore potrebných zručností pre odborníkov využívajúcich IKT. Väčší
počet ľudí však potrebuje získať lepšie digitálne zručnosti
a privyknúť si na aktívne využívanie technológií v záujme zvýšenia svojich
pracovných vyhliadok. Je veľmi dôležité posilniť digitálne
zručnosti prostredníctvom informálneho učenia a neformálneho
vzdelávania a prostredníctvom nových učebných osnov, kde sa napríklad
bežne začína používať kódovanie. Osobitnú pozornosť je takisto
potrebné venovať znevýhodneným skupinám, ako sú študenti, ktorým hrozia
slabé študijné výsledky napr. vo vedeckotechnických predmetoch alebo študenti s
poruchami učenia. ...a mať svoje
digitálne získané zručnosti ľahko certifikovateľné a uznané na
účely ďalšieho vzdelávania alebo práce. Študenti očakávajú, že
ich zručnosti budú uznané potenciálnymi zamestnávateľmi alebo v
ďalšom vzdelávaní a vyhľadávajú poskytovateľov odborného
vzdelávania a prípravy, ktorí im môžu udeliť príslušné kvalifikácie. Posudzovanie a certifikácia
študijných výsledkov sú výzvy, ktorým musia čeliť poskytovatelia
vzdelávania cez internet: znamená to integrovať vzdelávacie postupy online
do formálnych osnov a hľadať spôsoby validácie vzdelávania
sprostredkovaného technológiami v neformálnom a informálnom kontexte. Niektorí
poskytovatelia začali ponúkať tzv. „otvorené preukazy“ potvrdzujúce,
že študent absolvoval daný kurz alebo nadobudol určitú zručnosť.
Kvalifikačné orgány však ešte tieto preukazy neuznávajú a na trhu práce sú
často neznáme. Nástroje na potvrdzovanie a
uznávanie vzdelania používané vo formálnom vzdelávaní sa musia prispôsobiť
novej, oveľa rozmanitejšej ponuke v oblasti vzdelávania, a teda aj novým
poskytovateľom a formám vzdelávania, ktoré umožňujú technológie.
Súčasne môže byť potrebné vytvoriť nové nástroje na
zabezpečenie overovania vzdelávania prostredníctvom technológií, ktoré sa
uskutočňuje mimo formálneho vzdelávania, a zároveň na podnietenie
študentov k aktívnejšiemu zapájaniu sa do otvorených postupov. Tieto nové
nástroje by mali dodržiavať zásady stanovené v odporúčaní Rady o
potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa [21]
v súčinnosti so zavedenými nástrojmi na overovanie a uznávanie a
zároveň prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru pre zručnosti
a kvalifikácie[22], ktorý je zameraný na riešenie
rôznorodosti postupov medzi členskými štátmi a podporu účinného
cezhraničného uznávania. Kľúčové opatrenia na zmenu v tejto oblasti Prostredníctvom nových programov Erasmus + a
programu Horizont 2020 bude Komisia: ·
podporovať vzdelávacie
inštitúcie vo vývoji nových obchodných a vzdelávacích modelov a začne
rozsiahly výskum a politické experimenty na skúšanie inovačných pedagogických
prístupov, vývoja učebných osnov a hodnotenia zručností, ·
podporovať profesijný rozvoj
učiteľov prostredníctvom otvorených internetových kurzov, v súlade so
záväzkami prijatými v rámci veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta[23] a vytvorením nových a
posilnením existujúcich európskych platforiem pre komunity učiteľov s
praktickými skúsenosťami (napr. eTwinning,
EPALE) s cieľom stanoviť vyučovacie postupy založené na
partnerskej spolupráci v celej EÚ, ·
skúmať a skúšať v
spolupráci so zúčastnenými stranami a členskými štátmi rámce
digitálnej kompetencie a nástroje na sebahodnotenie pre študentov,
učiteľov a organizácie, ·
skúmať, ako
prispôsobiť potrebám študentov zaužívané a nové nástroje na potvrdzovanie
a uznávanie zručností, akými sú „otvorené preukazy“, ·
koordinovať,
uľahčovať výmenu skúseností a výsledkov dosiahnutých v národných
programoch medzi členskými štátmi a poskytovať cielené politické
usmernenia zoskupeniam členských štátov, aby im pomohli identifikovať
úspešné opatrenia na splnenie svojich úloh vzhľadom na osobitné
odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra/Európa 2020. Členské
štáty a vzdelávacie inštitúcie by mali: ·
podporovať inovačné
vyučovacie a vzdelávacie prostredie, a to aj prostredníctvom využívania
štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), ·
zabezpečiť, aby boli
nástroje na transparentnosť a uznávanie formálneho vzdelávania
prispôsobené novým formám vzdelávania vrátane overovania zručností
získaných cez internet, v súlade s národnými nástrojmi v kontexte
odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho
učenia sa, ·
podporovať
učiteľov pri získavaní vysokej úrovne digitálnych kompetencií a
prijímaní inovačných vyučovacích postupov prostredníctvom pružnej
odbornej prípravy, stimulačných schém, revízie osnov pre
počiatočné vzdelávanie učiteľov a nových profesijných
hodnotiacich mechanizmov, ·
posilňovať digitálne
zručnosti v inštitúciách zameraných na odborné vzdelávanie a prípravu
vrátane znevýhodnených skupín, a zrevidovať hodnotenie študentov s
cieľom zabezpečiť, aby sa mohli uznať všetky zručnosti
získané prostredníctvom digitálneho vzdelávania.
2. Otvorené
vzdelávacie zdroje: možnosti využívať otvorené poznatky pre lepšiu kvalitu
a prístup
Poznatky sú otvorené, ak sa poskytujú prostredníctvom
nástrojov prístupných všetkým občanom. OVZ sú dôležité z hľadiska
stimulácie inovačných vzdelávacích prostredí, ktorých obsah si môžu
používatelia prispôsobiť podľa svojich potrieb. Stimulovanie ponuky a
dopytu po vysokokvalitných európskych OVZ je nevyhnutné pre modernizáciu
vzdelávania. v kombinácii s tradičnými vzdelávacími zdrojmi umožňujú
OVZ zmiešané formy prezenčného a elektronického vzdelávania. Takisto majú
potenciál znížiť náklady na vzdelávacie materiály pre študentov a ich
rodiny, ako aj pre verejné rozpočty, ak sa z nich pokrývajú náklady na
vzdelávacie materiály. Vysokokvalitné európske otvorené vzdelávacie zdroje
sa musia stať viditeľnejšími a prístupnejšími pre občanov... V poslednom desaťročí ponuka OVZ vo svete výrazne
vzrástla. Napriek tomu, že existuje čoraz širšie spektrum predmetov, sa
OVZ obyčajne vytvárajú v obmedzenom množstve jazykov (najmä v
angličtine) a využívajú sa v špecifických sektoroch vzdelávania (najmä vo
vysokoškolskom vzdelávaní) a špecifických odboroch (napr. IKT). Používanie OVZ
v Európe je stále príliš rozdrobené a neudržateľné[24]. Je potrebné zvýšiť úsilie s cieľom
zabezpečiť, aby bol európsky obsah viditeľný a široko dostupný,
a zároveň aby používatelia, študenti a učitelia boli schopní
nájsť zdroje a boli uistení o ich vysokej kvalite. Pre mnohých
učiteľov predstavuje nedostatočná katalogizácia, výber a
dostupnosť zdrojov primeranej kvality značnú prekážku pre širšie
využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov. Na základe prvých skúseností s portálom elektronického
vzdelávania(e-Learning Portal) a aktívneho zapojenia zainteresovaných
strán otvorí Komisia vďaka finančnému príspevku z programu Erasmus +
jednotné prístupové miesto pre OVZ vytvorené v Európe, ktoré bude
združovať existujúce platformy s pokročilými funkciami prehliadania a
vyhľadávania s cieľom pomôcť používateľom nájsť vhodný
obsah. Pokiaľ ide o hodnotenie kvality obsahu, preskúma sa možnosť
vzájomného a skupinového hodnotenia[25] spolu s ostatnými prístupmi s
cieľom zviditeľniť vysokokvalitné OVZ a vypracovať rámce
kvality pre otvorené vzdelávacie zdroje a preskúmať kompatibilitu
učebných osnov s uvedenými rámcami kvality. Európske inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy,
učitelia a študenti by mali byť takisto podnecovaní k tomu, aby sa
slobodne delili o svoje vlastné vzdelávacie materiály s partnermi
prostredníctvom využívania otvorených povolení[26]. V súlade s Parížskou deklaráciou
Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)[27]
by mal spoločný európsky prístup umožňovať, aby boli verejne
financované vzdelávacie materiály voľne dostupné pre všetkých tých, ktorí
ich chcú používať na vzdelávanie alebo vyučovanie. Okrem toho
technické nástroje, ako napríklad otvorené normy kvality by mali pomôcť
tvorcom otvorených vzdelávacích zdrojov zvýšiť viditeľnosť
kvality tvorivého procesu a samotného zdroja. Navyše v súčasnosti je vo
väčšine krajín sadzba dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
uplatňovaná na digitálne (vzdelávacie) učebnice vyššia ako sadzba DPH
uplatňovaná na fyzické (vzdelávacie) učebnice. Široké spektrum
zainteresovaných strán nalieha na riešenie tohto rozdielu v sadzbách v záujme
intenzívnejšieho využívania digitálnych zdrojov. Komisia v tejto veci koná a
do konca roku 2013 predloží opatrenia nadväzujúce na akčný plán v oblasti
DPH. Okrem toho sa v odporúčaniach európskeho semestra 2013 taktiež
zdôrazňuje, že neefektívnosť, ktorá je súčasťou štruktúry
niektorých vnútroštátnych daňových systémov (napríklad niektoré znížené
sadzby a iné daňové úľavy) je potrebné riešiť. Zainteresované strany zapojené do poskytovania
„tradičných“ vzdelávacích materiálov môžu takisto pomôcť pri
zlepšovaní prístupu k vysokokvalitnému digitálnemu obsahu: autori učebníc,
vydavatelia a predajcovia kníh môžu prispieť k spoločnému úsiliu pri
hľadaní nových inovačných technických riešení, ktoré by
zabezpečili, aby boli vysokokvalitné zdroje dostupné pre všetkých.
Komplementárnosť zdrojov uverejnených tradičným spôsobom a OVZ, ako
aj slobodná voľba pre učiteľov a pedagógov, by mali zostať
kľúčovými smerodajnými zásadami. ...a práva a povinnosti používateľov
vzdelávacích materiálov, ktoré podliehajú autorským právam, by mali byť
transparentnejšie v medzinárodnom kontexte. Skutočnosť, že
neexistujú jasné informácie o povolených použitiach konkrétneho materiálu na
elektronické vzdelávanie (napr. textu, obrázkov a videa), používateľov
odrádza[28].
Pre autorov nového obsahu je takisto problematické vymedziť práva na jeho
využívanie a/alebo obmedzenia, ktoré by radi pridružili k určitému zdroju.
Podporou otvorených povolení v komunitách učiteľov, ako aj tvorcov
politiky, a rozvojom technických nástrojov na integráciu metaúdajov [29]
v každom zdroji dostupnom na internete sa zvýši transparentnosť. Rámec
autorských práv EÚ[30]
obsahuje výnimky vzťahujúce sa na používanie materiálu na účely
vyučovania. Uplatňovanie týchto výnimiek sa v jednotlivých
členských štátoch líši. Vzhľadom na cezhraničný potenciál
inovačných postupov pri používaní vzdelávacieho obsahu je dôležité
posúdiť, či súčasný právny rámec skutočne zaisťuje
používateľom dostatočnú transparentnosť a právnu istotu. Komisia
v súčasnosti prehodnocuje rámec autorských práv EÚ v súlade so svojím
oznámením z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu. Kľúčové opatrenia na zmenu v tejto oblasti Komisia: ·
zabezpečí, aby boli všetky
vzdelávacie materiály financované z programu Erasmus+ k dispozícii verejnosti
na základe otvorených povolení, a bude podporovať podobné postupy v rámci
programov EÚ, ·
využije nové programy Erasmus+
a Horizont 2020 na podporu partnerstiev medzi tvorcami vzdelávacieho obsahu
(napr. učiteľmi, vydavateľmi, spoločnosťami IKT), na
zvýšenie ponuky kvalitných otvorených vzdelávacích zdrojov a iných digitálnych
vzdelávacích materiálov v rôznych jazykoch, rozvíjanie nových obchodných modelov
a vyvíjanie technických riešení, ktoré poskytujú transparentné informácie o
autorských právach a otvorených licenciách pre používateľov digitálnych
vzdelávacích zdrojov, ·
Spustiť týmto oznámením
portálOpen Education Europa (Otvorené vzdelávanie v Európe),
prepojiť ho s existujúcimi archívmi OVZ v rôznych jazykoch a spojiť
študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov s cieľom
zvýšiť atraktívnosť a viditeľnosť kvalitných OVZ
vytvorených v EÚ. Členské
štáty a vzdelávacie inštitúcie by mali: ·
stimulovať politiky
otvoreného prístupu k verejne financovaným vzdelávacím materiálom, ·
podnecovať inštitúcie
formálneho odborného vzdelávania a prípravy k tomu, aby zahŕňali OVZ
medzi odporúčané učebné materiály pre študentov na všetkých
stupňoch vzdelávania a podporili tvorbu (aj prostredníctvom verejného
obstarávania) kvalitných vzdelávacích materiálov, pričom autorské práva na
ne by patrili verejným orgánom.
3.
Konektivita a inovácie: partnerstvá pre infraštruktúru, nové produkty a služby,
a interoperabilita
Nedostatok hardvérových zariadení alebo nízke širokopásmové
pokrytie bráni optimálnemu využívaniu technológií, znižuje potenciál využívania
OVZ a vzdelávacieho softvéru a ohrozuje zásadu „Bring Your Own Device“(prines
si vlastné zariadenie)[31]. Na mnohých miestach existuje
širokopásmové pripojenie na inštitucionálnej úrovni, nie však na úrovni tried
alebo zariadení, a rôzne zariadenia s rôznymi technickými špecifikáciami (napr.
rôzny softvér alebo značky) v súčasnosti neposkytujú rovnaký prístup
k vzdelávacím zdrojom. Zlepšovanie miestnej infraštruktúry IKT
(širokopásmového pripojenia, obsahu, nástrojov) je ešte stále potrebné v
niektorých častiach Európy... Úroveň infraštruktúry by už nemala byť faktorom,
ktorý bráni inovačným spôsobom výučby a vzdelávania. Ani rozdiely v
dostupnosti by nemali byť príčinou nerovnosti medzi občanmi
alebo rôznymi geografickými oblasťami. Rozdiely v infraštruktúre nielenže
spôsobujú nerovnosť medzi študentmi, ale takisto znižujú potenciálne zisky
z väčšej účasti občanov na hospodárstve. Členské štáty investujú do modernizácie svojej
vnútroštátnej vzdelávacej infraštruktúry (IKT, digitálne vzdelávacie zdroje,
širokopásmové pripojenie), ale rozdrobenosť a nejednotnosť medzi
členskými štátmi EÚ pretrváva. V priemere 93 %[32]
študentov v EÚ má doma prístup na internet, ale len 72 % má k nemu prístup
na mieste vzdelávania, niekedy nie v triede. Pretrvávajú aj regionálne
rozdiely: len 45 až 46 % študentov, ktorí používajú internet v Grécku a
Chorvátsku, má k nemu prístup v mieste vzdelávania, v porovnaní s viac ako 90 %
v Lotyšsku, Litve a v Českej republike[33]. Investície do infraštruktúry by sa mali podporovať v
regiónoch, ktoré zaostávajú za zvyškom Európy. Štrukturálne a investičné
fondy by mali smerovať do odborného vzdelávania a prípravy[34]
s cieľom posilniť miestnu infraštruktúru IKT a spoločné verejné
obstarávanie na inováciu rôznych verejných obstarávateľov. To by viedlo k
úsporám z rozsahu, nižším cenám, úsporám na administratívnych nákladoch a k
združovaniu rôznych zručností a odborných poznatkov. ...a otvorené normy interoperability sú potrebné na
zaistenie úspor z rozsahu... Používanie rôznych zariadení vrátane rôznych konfigurácií
hardvéru a softvéru, by nemalo študentom brániť vo využívaní rovnakých
vzdelávacích zdrojov. Ani formát, ktorí si tvorcovia digitálneho obsahu
zvolili, by nemal obmedzovať možný počet používateľov ich
zdrojov. Normy pre interoperabilitu a prenosnosť vzdelávacích zdrojov
musia byť vymedzené a zabezpečené v prípade všetkých zariadení, platforiem
a značiek, aby sa poskytli rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov
trhu. Normami by sa malo taktiež zabezpečiť, aby sa zdroje mohli
využívať v rámci rôznych platforiem, čím sa zlepší ich
účinnosť. Okrem toho tieto normy musia ostať otvorené s
cieľom vyhnúť sa ovládnutiu trhu akoukoľvek samostatnou
spoločnosťou, ktorá vlastní normy a je schopná prispôsobiť si
trh podľa svojich individuálnych cieľov. ...aby
mohli rásť trhy s európskymi digitálnymi aplikáciami a digitálnym obsahom. Zatiaľ čo celosvetové investície do širokopásmového
pripojenia a podnikania vytvárajú dôležité obchodné príležitosti,
podnikateľský potenciál v oblasti vzdelávacieho softvéru a obsahu v Európe
zostáva do veľkej miery nevyužitý. Vývoj cloudových technológií a
hazardných hier, personalizácie vzdelávania a mobilných zariadení bude
poháňať rast trhu so vzdelávacími technológiami. Stimulácia rastu a
podnikania založeného na inováciách v prospech nového vzdelávacieho prostredia,
ako aj mechanizmov na zabezpečenie vhodného rozsahu riešení v jednotlivých
sektoroch odborného vzdelávania a prípravy je nevyhnutná, ak majú európske
spoločnosti vytvárať pracovné miesta a byť konkurencieschopné v
medzinárodnom meradle. Kľúčové opatrenia na zmenu v tejto oblasti Prostredníctvom
nových programov Erasmus+ a programu Horizont 2020 bude Komisia: ·
podporovať vývoj
otvorených rámcov a noriem pre interoperabilitu a prenosnosť digitálneho
vzdelávacieho obsahu, aplikácií a služieb vrátane otvorených vzdelávacích
zdrojov, v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami a programami,
a rozvíjať prvky pre účinný trh so vzdelávacími technológiami, ako aj
koordinovať spoločné špecifikácie pre verejné obstarávanie
inovačných riešení na podporu rozmiestňovania cenovo dostupných
zariadení, softvéru a obsahu, ·
podporovať výskum a inovácie
adaptačných vzdelávacích technológií, vzdelávacej analytiky a digitálnych
hier na vzdelávanie, vytváranie prepojení s inovačnými podnikateľmi. Členské
štáty a vzdelávacie inštitúcie by mali: ·
zabezpečiť širokopásmové pripojenie na
všetkých školách, v ideálnom prípade aj pripojenie jednotlivých tried,
modernizovať svoje IKT, a do roku 2020 vytvoriť prístupné, otvorené
vnútroštátne archívy digitálneho vzdelávania prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov.
4. Spoločné úsilie pri využívaní príležitostí digitálnej
revolúcie
Potrebujeme integrovaný prístup... Trendy vo využívaní IKT a digitálneho obsahu sú v
jednotlivých členských štátoch rôzne. Mnohé členské štáty uznali
potenciálny vplyv technológií na vzdelávanie, čo viedlo k zrodu mnohých
iniciatív v oblasti elektronického vzdelávania. Iniciatívy však boli
roztrieštené a izolované; investície do infraštruktúry často nesprevádzalo
úsilie o zvýšenie kapacity a motivácie učiteľov a študentov na jej
využívanie. Z tohto dôvodu sa i napriek veľkým investíciám nepodarilo
preniesť projekty z pilotnej fázy do bežnej praxe. Minulé skúsenosti ukazujú, že nestačí iba zaviesť
technológie do tried. Iba integrovaný prístup so zabezpečeným prístupom k
digitálnemu obsahu, infraštruktúre IKT, primeranou mierou digitálnych
zručností a správnymi organizačnými stratégiami môže viesť k
vytvoreniu vzdelávacej ponuky schopnej udržať inovácie. ...spoločné úsilie všetkých aktérov... Spustenie rozsiahlych udržateľných zmien si vyžaduje
spoločné úsilie a cielené opatrenia, ako aj zapojenie a účasť
všetkých zainteresovaných strán, študentov, učiteľov, rodín, vedúcich
pracovníkov škôl, tvorcov politiky v oblasti vzdelávania a miestnych
spoločenstiev. Rozsiahle ukážky a pokusy, zapojenie žiakov do
príťažlivých možností vzdelávania v rámci a mimo školy a zapojenie
všetkých zainteresovaných strán na regionálnej, ako aj na miestnej úrovni, by
malo prispieť k prepojeniu vzdelávania a práce, a teda k vytvoreniu
pružnejších a účinnejších mechanizmov na integráciu pracovných a vzdelávacích
skúseností. Kľúčové opatrenia na zmenu v tejto oblasti Prostredníctvom
nových programov Erasmus+ a programu Horizont 2020 Komisia: ·
spustí platformu otvorenú
všetkým zainteresovaným stranám (učiteľom, študentom, rodinám,
digitálnym spoločenstvám, hospodárskym a sociálnym partnerom atď.) s
cieľom zaznamenávať a porovnávať stav digitalizácie vzdelávacích
inštitúcií, ·
zriadi Európske centrum
digitálne inovačných vzdelávacích inštitúcií, ktoré bude prezentovať
a viesť inovačné pedagogické a organizačné postupy založené na
IKT, a na doplnenie udeľovať osobitnú európsku cenu za digitálnu
excelentnosť. Členské štáty a vzdelávacie inštitúcie by mali: ·
podporovať siete
učiteľov-dobrovoľníkov, digitálne spoločenstvá a odborníkov
na IKT pri spúšťaní iniciatív (napr. kódovania kurzov alebo programov
„späť do školy“) a zavedie ceny pre učiteľov za dobré
pedagogické využívanie IKT vo všetkých oblastiach. ...a lepšie porozumenie všetkých nevyužitých
možností, ktoré nám digitálna revolúcia ešte ponúka. Komisia vyzýva členské štáty a ďalšie
zainteresované strany, aby s ňou v rámci svojich vnútroštátnych reforiem
odborného vzdelávania a prípravy aktívne spolupracovali na systematickej a
ráznej realizácii priorít navrhovaných v tomto programe. Komisia bude
prostredníctvom ročného monitoru odborného vzdelávania a prípravy
sledovať pokrok dosiahnutý na úrovni jednotlivých štátov pri riešení
hlavných problémov identifikovaných v tomto oznámení. Tento program nie je cieľom, ale začiatkom. V
dlhodobom časovom horizonte technologické zmeny výrazne ovplyvnia
vzdelávanie a výskum spôsobmi, ktoré je ešte len ťažké predvídať.
Zlepšenie našej vedomostnej základne a plné využitie dosahu techniky na
vzdelávanie si vyžaduje trvalé úsilie a neustálu medzinárodnú spoluprácu. Do konca roka 2013 Komisia predloží štúdie o inováciách v
oblasti vysokoškolského vzdelávania, o zmenách v pedagogickom profile
vysokoškolského vzdelávania v dôsledku nových spôsobov vyučovania a
vzdelávania a o používaní informačných a komunikačných technológií a
otvorených vzdelávacích zdrojov v oblasti vzdelávania dospelých. Okrem toho
bude naďalej pracovať a spolupracovať s vnútroštátnymi,
regionálnymi a miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, podnikmi, študentmi,
novými poskytovateľmi vzdelávania a inými medzinárodnými organizáciami,
ako je UNESCO, Medzinárodná rada pre otvorené a dištančné vzdelávanie
(ICDE) a OECD, aby lepšie pochopila dôsledky vplyvu technológií na svet
vzdelávania a zároveň využila potenciál zmien, ktoré technológia prináša. Európska komisia podporuje rozširovanie vedomostí a silnejšiu politiku založenú na dôkazoch Komisia: · uskutoční komplexnú výhľadovú štúdiu možných scenárov vo vzdelávaní v Európe roku 2030, a to v konzultácii s príslušnými aktérmi, ako sú ERT, EADTU, LERU, EUA a Európska sieť škôl, na základe práce vykonanej zo strany JRC-IPTS[35] a v súlade s prebiehajúcim projektom FUTURIUM[36] . Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, Komisia bude naďalej spolupracovať so skupinou na vysokej úrovni pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania s cieľom vypracovať odporúčania týkajúce sa nových spôsobov vzdelávania. · rozvíjať nástroje na meranie a ukazovatele s cieľom dôkladnejšie sledovať integráciu IKT v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, a podporovať celoeurópske kvantitatívne prieskumy. · spustí posúdenie vplyvu zamerané na hospodársky a sociálny vplyv iniciatívy EÚ na podporu otvoreného prístupu k vzdelávacím materiálom vytvoreným z verejných fondov. · preskúma spolu s držiteľmi práv, vzdelávacími inštitúciami a inými zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania spôsoby, ako pochopiť a posudzovať súčasné postupy a potrebu deľby o vzdelávacie materiály (aj o otvorené vzdelávacie zdroje) vrátane postupov spojených s autorskými právami a licenčným režimom, viacjazyčnosťou, zabezpečením kvality a pod. vo vnútroštátnom, ako aj cezhraničnom kontexte. [1] 2012/C 70/05. [2] COM(2012) 669. [3] COM(2013) 499. [4] KOM(2010) 245. [5] Pozri internetovú stránku http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/dae/document.cfm?doc_id=1800. [6] Všetky údaje a dôkazy použité v
tomto oznámení možno nájsť v priloženom pracovnom dokumente útvarov
Komisie. [7] Slovom„učitelia“ sa rozumejú učitelia,
školitelia, profesori a iní pedagógovia na všetkých úrovniach vzdelávania a vo
všetkých sektoroch. [8] OVZ sú vzdelávacie zdroje, ktoré
sa dajú využívať, prispôsobiť osobitným vzdelávacím potrebám a o
ktoré sa dá bezplatne deliť. [9] http://www.ek.fi/ek/fi/tutkimukset_julkaisut/2013/4_huhti/henko_tiedustelu2013.pdf. [10] http://www.esafetylabel.eu/ - značka elektronickej
bezpečnosti (eSafety) je iniciatívou, ktorú vypracovali niektoré
ministerstvá školstva zapojené do Európskej siete škôl. [11]
http://www.eua.be/news/13-0225/Massive_Open_Online_Courses_MOOCs_EUA_to_look_at_development_of_MOOCs_and_trends_in_innovative_learning.aspx. [12] http://www.openuped.eu. [13] Vzdelávacia analytika sa
vymedzuje ako meranie, zber, analýza a podávanie správ o údajoch týkajúcich sa
študentov a ich kontextu. Pozri http://www.solaresearch.org/. [14] BG, EE, IE, PT, SK, SI, SE. [15] Sieť 30 európskych
ministerstiev školstva venovaných inovačnému používaniu vzdelávacej
technológie. [16] http://www.etwinning.net/. [17] http://www.scientix.eu. [18] Open
Discovery Space (www.opendiscoveryspace.eu)
poskytuje komunitám odborníkov s praktickými skúsenosťami neobmedzený
prístup k OVZ. [19] Digitálna kompetencia je jednou z ôsmich kľúčových
kompetencií pre celoživotné vzdelávanie (odporúčanie 2006/962/ES). [20] 48 % Európanov vo veku 16-74
má nízke alebo žiadne IKT zručnosti. [21] Odporúčanie Rady (2012/C
398/01). [22] COM(2012) 669. [23] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/grand-coalition-digital-jobs-0. [24] Pozri
výsledky verejných konzultácií v priloženom pracovnom dokumente útvarov
Komisie. [25] Skupinové hodnotenie je hodnotenie, ktoré
pripíšu dostupným zdrojom ich používatelia (veľká skupina ľudí). [26] Podľa vymedzenia OECD:
„otvorené vydávanie povolení ponúka možnosť kontrolovať deľbu
vyhradením niektorých práv pre autora. Výhodou otvorených povolení je zavedenie
istoty a jasnosti do procesu získania povolenia na využívanie práce iných“. http://www.oecd.org/edu/ceri/37351085.pdf. [27] http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/access-to-knowledge/open-educational-resources/what-is-the-paris-oer-declaration/. [28] Pozri
verejné konzultácie: 84 %
opýtaných uvádza, že v tejto oblasti chýba jasný právny rámec. [29] Špecifické údaje o každom zdroji, ktoré
umožňujú automatickú klasifikáciu jeho obsahu alebo jeho charakteristík. [30] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov
autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej
spoločnosti. [31] Podľa ktorej sa od študentov
očakáva, že budú používať svoje vlastné počítače alebo
mobilné zariadenia na prístup k vzdelávacím materiálom v triede. [32] Údaje z roku 2011, Eurostat. [33]http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/mapToolClosed.do?tab=map&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tin00081&toolbox=types. [34] http://www.education.ie/en/Press-Events/Conferences/Ireland-s-Presidency-of-the-EU/Conference-21-22-May-2013/Channelling-cohesion-policy-funds-towards-education-and-training.pdf. [35] http://ipts.jrc.ec.europa.eu/pages/EAP/eLearning.html. [36] http://ec.europa.eu/digital-agenda/futurium/.