SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

SPRÁVA O POKROKU EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU ZA ROK 2013

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Reformy EVP ako strategický prínos pre rast a pracovné miesta

Reformy vnútroštátnych výskumných systémov sú pre Európsky výskumný priestor (ďalej len „EVP“) kľúčové. Účinnejšie vnútroštátne výskumné systémy spolu s iniciatívou Horizont 2020, ktorá bude príkladom plnenia všetkých priorít EVP, pomôžu poskytnúť odpovede na európske spoločenské výzvy do budúcnosti. Reformy EVP sú ešte naliehavejšie v kontexte nedávno vzniknutej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá si vyžaduje rýchle a efektívne riešenia zabezpečujúce rast.

Európsky výskum je kľúčom k zabezpečeniu budúcej konkurencieschopnosti nášho hospodárstva a k hospodárskemu rastu, ako uznali všetky členské štáty, keď prijali cieľ vynakladať 3 % HDP na investovanie do výskumu a rozvoja. Zatiaľ čo na dosiahnutie tohto cieľa sú mimoriadne dôležité súkromné investície do výskumu, vnútroštátne orgány by mali zabezpečiť štrukturálne reformy s cieľom navýšiť tieto investície. Výskum je základnou zložkou procesu európskeho semestra, v ktorom členské štáty stanovujú svoje vnútroštátne rozpočtové a hospodárske reformy.

Ako strategický prínos pre stratégiu Európa 2020[1] a najmä pre inteligentný rast v Európe prijala Európska komisia 17. júla 2012 oznámenie „Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre rast a pracovné miesta“[2]. Požadovala v ňom naliehavé štrukturálne zmeny v rámci celej Európy v partnerstve medzi členskými štátmi, organizáciami zainteresovaných strán a Komisiou, a to v záujme včasného prijatia konkrétnych opatrení s cieľom zvýšiť úroveň excelentnosti európskeho verejného výskumného systému.

V rámci európskeho semestra je potrebné silné politické vedenie

Reformy EVP musia vychádzať z riadiaceho cyklu európskeho semestra, aby bolo možné začleniť vnútroštátne politiky v oblasti výskumu do širšieho ekonomického kontextu. Ako uznala Rada[3], členské štáty sa vyzývajú, „aby určili národné reformy a opatrenia potrebné na dosiahnutie EVP v kontexte iniciatívy Inovácia v Únii pri zohľadnení svojich národných špecifík a informovali o týchto reformách a ich následnom vykonávaní súčasne s informovaním o národných opatreniach týkajúcich sa EVP, pokiaľ je to vhodné v rámci národného programu reforiem počínajúc európskym semestrom 2013“. Silné politické vedenie na úrovni Európskej únie, podľa potreby zahŕňajúce aj pridružené krajiny, je nevyhnutné na zabezpečenie rozvoja plne funkčného EVP.

Štruktúra výskumu a inovácií v Európe je rôznorodá, pričom jej súčasťou sú rôzne inštitucionálne prepojenia a riadiace štruktúry. Členské štáty a regióny by mali reformovať svoje výskumné systémy v súlade so svojimi vlastnými prednosťami a národnými špecifikami. V cykle európskeho semestra v roku 2013 už niektoré členské štáty do svojich národných programov reforiem (NPR) začlenili oddiel venovaný EVP alebo na EVP nepriamo odkazujú.

Oznámenie o EVP potvrdila Rada[4] a Európsky parlament ho privítal[5]. Potrebu zaoberať sa EVP ako „prioritným cieľom v záujme podpory rastu a hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja EÚ, ako aj vedeckej excelentnosti a súdržnosti medzi členskými štátmi, regiónmi a spoločnosťami“ uznal aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov (VR). [6]

Posilnená účasť zainteresovaných strán EVP

Zainteresované strany v oblasti výskumu zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri budovaní silného partnerstva v oblasti EVP. Najlepšie poznajú problémy, s ktorými sa výskumní pracovníci stretávajú v súvislosti s prístupom ku kariérnym príležitostiam a v súvislosti s kariérnym postupom v oblasti vedy. Zatiaľ čo členské štáty by mali pre rozvoj EVP vytvoriť priaznivé politické prostredie, organizácie, ktoré financujú výskum, a organizácie, ktoré ho uskutočňujú, by mali prebrať zodpovednosť za vykonávanie EVP v rámci svojej každodennej činnosti.

Päť európskych zainteresovaných strán v oblasti výskumu, s ktorými Komisia podpísala spoločné vyhlásenie, po ktorom nasledovali štyri memorandá o porozumení a jedno jednostranné vyhlásenie, sa v deň prijatia oznámenia o EVP[7] zaviazalo, že vyzve svojich členov, aby do konca roka 2013 zabezpečili značný pokrok v súvislosti s príslušnými prioritami EVP a aby do decembra 2013 predložili stručnú správu o pokroku.

Komisia zriadila pre zainteresované strany platformu na účely sledovania vykonávania záväzkov, výmeny informácií a riešenia spoločných problémov.

Prvá správa o pokroku EVP

V správe o pokroku EVP za rok 2013 sa po prvýkrát uvádza prehľad o politickom kontexte, prijatých opatreniach a prvých úspechoch v 28 členských štátoch, ako aj v niekoľkých pridružených krajinách[8]. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tejto správe, Fakty a čísla o EVP, sa uvádzajú faktické informácie na vnútroštátnej aj európskej úrovni týkajúce sa priorít EVP. Dokument je základom pre prípravu dôkladného hodnotenia pokroku v oblasti EVP v roku 2014.

Štrukturálne reformy a tvorba politiky EVP môžu vychádzať iba z dôkladného systému monitorovania, ktorý poskytuje presné informácie o vnútroštátnej politike a jej vykonávaní organizáciami, ktoré financujú alebo uskutočňujú výskum. Systém monitorovania EVP je proces vo vývoji, ktorý bol vytvorený v úzkej spolupráci s členskými štátmi a organizáciami zainteresovaných strán. Vykonajú sa ďalšie vylepšenia vrátane vylepšení metodiky a kvality údajov.

2.           Analýza Prvej Správy o Pokroku EVP: hlavné výsledky a všeobecné trendy

V kontexte neustáleho tlaku na vnútroštátne rozpočty v oblasti výskumu a rozvoja by štrukturálne reformy EVP mohli pomôcť efektívnejšie využívať obmedzené zdroje, a tým maximalizovať návratnosť investícií vo výskume a zároveň zvýšiť jeho účinnosť na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Účinnosť vnútroštátnych výskumných systémov

Konkurenčné financovanie výskumu prispieva k efektívnosti verejných finančných prostriedkov investovaných do výskumu. Či už je konkurencia zabezpečená prostredníctvom otvorených výziev alebo prostredníctvom prideľovania finančných prostriedkov na základe výkonnosti, vedie k organizačným zmenám a k vyššej kvalite a celosvetovému uznaniu inštitúcií a ich výskumných pracovníkov. Podiel konkurenčného financovania a inštitucionálneho financovania na základe výkonnosti sa v Európe zvyšuje. Podobne väčšina členských štátov čoraz viac uplatňuje základné princípy medzinárodného partnerského hodnotenia[9] a niektoré členské štáty využívajú zahraničných partnerských hodnotiteľov s cieľom zabezpečiť vyššiu nezávislosť hodnotení alebo zvýšiť domáce štandardy, pričom proces je prispôsobený špecifikám danej oblasti a vnútroštátnym súvislostiam.[10] Rovnako to funguje aj na európskej úrovni, kde sú medzinárodné partnerské odborné posudky základným princípom prideľovania finančných prostriedkov v rámcových programoch (RP).

Hoci rovnováha medzi konkurenčným a nekonkurenčným financovaním je otázkou vnútroštátnej voľby, konkurenčné financovanie a inštitucionálne hodnotenia založené na výkonnosti by mali byť základom pre rozhodnutia o financovaní výskumu v členských štátoch pri uplatnení základných princípov medzinárodného partnerského hodnotenia.

Nadnárodná spolupráca

Európa potrebuje kritickú masu, aby mohla efektívne čeliť veľkým výzvam a čo najlepšie využívať zdroje, ktoré sú dostupné v Európe. Spoločné činnosti umožňujú mobilizáciu cezhraničnej komplementarity s cieľom vyhnúť sa zbytočne zdvojenému úsiliu, využiť synergie a vykonávať rozsiahly výskum, ktorý by jednotlivé krajiny vykonávať nemohli.

Rámcový program EÚ je najúčinnejším nástrojom podpory nadnárodnej spolupráce výskumných skupín medzi členskými štátmi a pridruženými krajinami[11]. Je dôležité, že zároveň posilňuje nadnárodnú spoluprácu vnútroštátnych výskumných programov prostredníctvom viacerých koordinačných schém systému ERA-Net. RP7 podporil nové rozsiahle iniciatívy:

– Bolo začatých 5 iniciatív podľa článku 185, z ktorých jedna sa týka všetkých 28 členských štátov. V júli 2013 navrhla Komisia ich rozšírenie a posilnenie a spolu zmobilizovala približne 3 500 miliónov EUR, z toho približne 1 400 miliónov EUR prostredníctvom iniciatívy Horizont 2020[12], pričom

– od roku 2009 bolo začatých 10 iniciatív spoločnej tvorby programov. Päť z nich v súčasnosti disponuje spoločnými strategickými výskumnými plánmi a sedem z nich začalo alebo plánuje spoločné výzvy.

– Navyše viaceré významné medzivládne organizácie zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore nadnárodnej spolupráce prostredníctvom koordinácie a financovania výskumu v rámci Európy a na medzinárodnej úrovni. Napríklad európske medzivládne výskumné organizácie[13], ktoré sú členmi organizácie EIROforum, zabezpečujú so silnou podporou svojich členských štátov výskumné infraštruktúry, ktoré patria medzi najlepšie na svete. Prepojenie potrieb vedeckej komunity s podporou členských štátov je základným prvkom úspechu organizácie EIROforum.

Viaceré agentúry členských štátov, ktoré financujú výskum, majú dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo osobitné modely nadnárodnej spolupráce, ako je postup vedúcej agentúry[14]. Väčšina týchto iniciatív je však založená na prístupe zdola nahor a má obmedzený rozsah. S výnimkou financovania rámcového programu a Európskej vesmírnej agentúry sa menej ako 1 % vnútroštátnych verejných finančných prostriedkov na výskum a rozvoj vynakladá na nadnárodný výskum v Európe, pričom iniciatívy na zvýšenie interoperability vnútroštátnych výskumných programov sú stále pomerne zriedkavé[15].

V záujme dosiahnutia vyššieho vplyvu výskumu pri obmedzených verejných finančných prostriedkoch na výskum je nevyhnutné nielen otvoriť nadnárodné financovanie, ale najmä strategicky prepojiť rôzne zdroje vnútroštátnych a iných finančných prostriedkov na úrovni EÚ. Niektoré členské štáty prijali národné stratégie, ktoré zohľadňujú spoločné priority schválené v rámci iniciatívy Horizont 2020 alebo v strategickom výskumnom pláne iniciatív spoločnej tvorby programov, na ktorých sa zúčastňujú. Úroveň prepojenia je však príliš nízka na riešenie veľkých spoločneských výziev, ktorým musí Európa čeliť.

Členské štáty by mali lepšie zosúladiť národné výskumné programy v záujme realizácie spoločne dohodnutých strategických výskumných agend v kontexte spoločného programovania. Takisto by mali zlepšiť interoperabilitu medzi národnými programami, aby sa uľahčila ďalšia cezhraničná spolupráca v oblasti výskumu.

Vďaka spoločnému programu členských štátov môže viac výskumných pracovníkov spolupracovať na nadnárodných výskumných činnostiach financovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa venujú veľkým spoločenským výzvam, ako sa preukázalo napríklad v európskych alianciách pre energetický výskum plánu SET[16].

Výskumné infraštruktúry

Nedávne mapovanie[17] preukázalo veľký počet výskumných infraštruktúr po celej Európe a prinieslo vyššiu transparentnosť štruktúr. Z monitorovania EVP zároveň vyplýva, že podmienky cezhraničného prístupu k výskumným infraštruktúram sa medzi členskými štátmi nie vždy oznamujú a harmonizujú.

Je potrebné zabezpečiť väčšiu transparentnosť podmienok nadnárodného prístupu k výskumným infraštruktúram.

Iniciatíva Horizont 2020 bude pokračovať v integrácii a otváraní hlavných existujúcich vnútroštátnych výskumných infraštruktúr celoeurópskeho a regionálneho záujmu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov v akademickej obci aj vo výrobnom odvetví a v zabezpečovaní ich optimálneho využívania a spoločného rozvoja. Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) je úspešným príkladom strategického nástroja pre rozvoj vedeckej integrácie Európy. Komisia a členské štáty spoločne napredujú vo vykonávaní záväzku iniciatívy Inovácia v Únii dokončiť alebo začať do roku 2015 60 % zo 48 prioritných infraštruktúr, ktoré v roku 2010 určilo fórum ESFRI. Častejšie využívanie nariadenia ERIC pri zriaďovaní európskych výskumných infraštruktúr je dobrou ilustráciou nástroja, ktorý vedie k porovnateľnejším riadiacim štruktúram a k zrozumiteľným podmienkam prístupu.

Vnútroštátne finančné záväzky zostávajú nevyhnutné na podporu dlhodobej vízie a účasti na globálnych výskumných infraštruktúrach v európskom záujme, a to najmä v čase hospodárskej krízy. Takmer dve tretiny členských štátov vypracovali plány vnútroštátnych výskumných infraštruktúr[18], ktoré prispievajú k defragmentácii štruktúry výskumných infraštruktúr v Európe. Stále však existuje priestor pre lepšie prepojenie s plánom ESFRI. Iniciatíva Horizont 2020 bude pokračovať v uľahčovaní a podpore prípravy, vykonávania, dlhodobej udržateľnosti a efektívnej prevádzky výskumných infraštruktúr, ktoré identifikovalo fórum ESFRI, a iných výskumných infraštruktúr na svetovej úrovni.

Členské štáty by sa mali zaoberať finančnými, riadiacimi a politickými prekážkami rozvoja a vykonávania výskumných infraštruktúr. Mali by prepojiť plány výskumných infraštruktúr a koordinovať ich rozvoj.

Európska komisia vypracuje chartu pre cezhraničný prístup k výskumným infraštruktúram a ich využívanie s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť a harmonizované podmienky nadnárodného prístupu k výskumným infraštruktúram.

Otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov

Skutočne otvorený a príťažlivý európsky trh práce pre výskumných pracovníkov je nevyhnutným faktorom na dokončenie EVP.

Otvorený a transparentný nábor pracovníkov na základe zásluh zabezpečí, že výskumné systémy budú schopné vyberať z čo najväčšieho množstva talentovaných ľudí, čím sa zabezpečí excelentnosť a podporí sa mobilita. Vyše 200 univerzít a výskumných ústavov sa aktívne zapája do programu „Excelentnosť ľudských zdrojov vo výskume“ (HR Excellence in Research), pričom prevažná väčšina z nich prehodnocuje svoje náborové procesy. Využívanie portálu pracovných miest EURAXESS na inzerovanie pracovných pozícií v oblasti výskumu v celej EÚ takisto predstavuje podstatný krok vpred a pomáha pri cezhraničnom vyrovnávaní ponuky a dopytu. Princípy otvoreného náboru však značne presahujú hranice práva na informácie o pracovných pozíciách a uchádzanie sa o ne. Približne 40 % výskumných pracovníkov v EÚ uviedlo, že sú „nespokojní“ s metódami otvoreného náboru svojej inštitúcie. V niektorých krajinách bol dokonca tento podiel vyšší ako 50 %[19].

V roku 2012 vzrástla medzi členskými štátmi divergencia pri zavádzaní inovácií. V takomto prostredí v spojení so znižovaním rozpočtov na výskum v krajinách, ktoré zasiahla finančná kríza, sa otvorený nábor a kariérny postup stáva o to dôležitejším v záujme vytvorenia podmienok pre vyrovnanejší rast v rámci Európy.

Je potrebné koordinované úsilie členských štátov a inštitúcií, aby sa zabezpečilo, že na všetky pozície vo výskume sa budú vzťahovať metódy otvoreného a transparentného náboru založeného na zásluhách.

Medzi členskými štátmi naďalej pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o prenosnosť grantov a prístup k vnútroštátnym grantom. Malý počet členských štátov oznámil, že ich vnútroštátne mechanizmy financovania umožňujú prenos grantov. V prístupe k vnútroštátnym grantom a k štipendiám sa často bráni osobám, ktoré nemajú trvalý pobyt v danom štáte s výnimkou prípadov, v ktorých financovanie slúži záujmu vnútroštátneho výskumného systému. Hoci bolo prijatých niekoľko iniciatív[20], ich vplyv v rámci EÚ zostáva obmedzený.

Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ktoré bránia zabezpečovaniu prístupu k vnútroštátnym grantom a ich prenosnosti, a organizácie financujúce výskum musia zintenzívniť spoluprácu v záujme uľahčenia tohto procesu.

Zrýchlené prisťahovalecké konanie môže byť rozhodujúcim faktorom pri lákaní najtalentovanejších výskumných pracovníkov z celého sveta do Európy. Komisia v marci 2013 navrhla prepracovanie[21] smernice o vízach pre vedeckých pracovníkov, ktorá má stanovovať jasnejšie lehoty pre vnútroštátne orgány pri rozhodovaní o žiadostiach a poskytnúť výskumným pracovníkom väčšie príležitosti mobility a prístupu na trh práce po skončení ich stáže.

V Európe je pomerne málo výskumných pracovníkov zamestnaných vo výrobnom odvetví a zároveň tu študuje čoraz viac doktorandov uchádzajúcich sa o titul PhD. Hoci charakter doktorandského štúdia je stále rôznorodejší a čoraz viac absolventov začína kariéru mimo akademickej oblasti, mnohí sú na trh práce pripravení nedostatočne.

Vo viacerých členských štátoch možno pozorovať pokrok, hoci problémom zostáva širšie zavádzanie, pokiaľ ide o rozsah, financovanie a udržateľnosť a zapájanie výrobného odvetvia do doktorandskej výučby, najmä pri dodržaní všetkých princípov inovatívneho doktorandského štúdia, ktoré potvrdila Rada[22]. Okrem toho viaceré členské štáty dobre využili štrukturálne fondy na podporu štúdia doktorandov.

Členské štáty, organizácie financujúce a uskutočňujúce výskum sa vyzývajú, aby podporili rozsiahlejšie zavádzanie inovatívnych princípov doktorandského štúdia, a to aj prostredníctvom využitia európskych štrukturálnych a investičných fondov, pokiaľ je to vhodné.

Komisia na podporu širšej účasti na EVP navrhuje v rámci iniciatívy Horizont 2020 zriadenie „katedry EVP“, aby pomohla univerzitám a iným výskumným inštitúciám dosiahnuť vo výskume takú úroveň excelentnosti, ktorá je potrebná na zabezpečenie konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni. V rámci 7. rámcového programu bola uverejnená pilotná výzva, na ktorú reagovalo vyše 100 inštitúcií.

Rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska v oblasti výskumu

Európsky výskum stále trpí podstatným úbytkom a neefektívnym využívaním vysoko kvalifikovaných žien a chýbajúcim rodovým rozmerom v oblasti výskumu. Hoci počet absolventiek doktorandského štúdia v uplynulých rokoch výrazne vzrástol prakticky vo všetkých sektoroch, ženy zostávajú v oblasti výskumu menšinou a počet žien na vedúcich pozíciách v inštitúciách sektora vyššieho vzdelávania je veľmi nízky[23].

Pokiaľ ide o politické iniciatívy, situácia v členských štátoch je stále veľmi rôznorodá. Rodovú rovnosť vo všeobecnosti upravujú komplexné ustanovenia pre trh práce. Malý počet členských štátov má na zabezpečenie rodovej rovnosti v právnom rámci pre oblasť výskumu osobitné ustanovenia. V polovici členských štátov sa vyvíjajú iniciatívy, ktorých cieľom je motivovať mladé ženy k vedeckej kariére a podporovať kariérne príležitosti žien v oblasti výskumu. Menší počet členských štátov stanovil ciele týkajúce sa konkrétne rodovej rovnováhy v skupinách a výboroch. Veľmi malý počet členských štátov podnecuje inštitúcie, aby prijímali a realizovali plány rodovej rovnosti[24].

Členské štáty venujú malú pozornosť začleňovaniu rodového rozmeru do vnútroštátnych výskumných programov, hoci náležitým zohľadnením potrieb, správania a postojov tak žien, ako aj mužov možno zlepšiť kvalitu a význam výstupov v oblasti výskumu a inovácií.

Členské štáty by mali realizovať komplexné stratégie štrukturálnych zmien v záujme prekonania rodových rozdielov vo výskumných inštitúciách a programoch.

Komisia v rámci 7. rámcového programu financovala vypracovanie a realizáciu plánov rodovej rovnosti v organizáciách, ktoré uskutočňujú výskum. V roku 2013 bude do prevádzky uvedená sieť ERA-NET GENDERNET s cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi a pridruženými krajinami.

V rámci iniciatívy Horizont 2020 bude Európska komisia pokračovať v podpore štrukturálnych zmien vo výskumných inštitúciách. V porovnaní s RP7 budú rodová rovnosť a rodový rozmer v oblasti výskumu a inovácií v jednotlivých fázach programov iniciatívy Horizont 2020 systematickejšie optimalizované.

Optimálny pohyb a prenos vedeckých poznatkov

Otvorený prístup k výsledkom verejne financovaného výskumu

Poznatky sú v rámci EVP nevyhnutné. Verejne financované poznatky musia byť pre výskumných pracovníkov a súkromný sektor dostupné v záujme zvýšenia vedomostnej základne, zníženia regionálnych rozdielov a podpory inovatívnych riešení spoločenských problémov.

Neobmedzený a bezplatný prístup k publikáciám poskytuje čoraz väčší počet univerzít, výskumných centier a agentúr financovania v celej Európe. Takmer všetky členské štáty stanovili právne a administratívne podmienky na podporu otvoreného prístupu k publikáciám a niektoré z nich podporujú aj otvorený prístup k údajom[25].

Členské štáty by mali pokračovať v úsilí o zabezpečenie otvoreného prístupu k publikáciám a v stanovovaní primeraného politického rámca pre otvorený prístup k údajom, pričom by mali zohľadniť otázky práv duševného vlastníctva, najmä v prípade účasti súkromného sektora na výskume.

Iniciatíva Horizont 2020 ide príkladom, keďže pre financovanie výskumu a inovácií na úrovni EÚ zaviedla povinnosť poskytnúť otvorený prístup k publikáciám v oblasti výskumu.

Digitálny rozmer EVP

Digitálne prostriedky sú nevyhnutné na získavanie poznatkov, prístup k nim a ich prenos. Niektoré členské štáty už prijali opatrenia na podporu digitálneho EVP s cieľom zabezpečiť bezproblémový online prístup k zdrojom, službám a spolupráci v oblasti výskumu[26].

Všetky členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie podmienok na podporu: bezproblémového online prístupu k digitálnym službám výskumu v záujme spolupráce, výpočtov a prístupu k vedeckým informáciám; spájanie elektronických totožností pre výskumných pracovníkov, ktoré uľahčia výskumným pracovníkom cezhraničný prístup k službám a zdrojom; a harmonizovaného prístupu a využívania politík pre elektronické infraštruktúry a digitálne služby v oblasti výskumu s cieľom umožniť mnohonárodným výskumným konzorciám spoluprácu s verejnými, ako aj so súkromnými partnermi.

Prenos poznatkov a otvorené inovácie

Prenos poznatkov je kľúčovou oblasťou EVP, v ktorej sú vlády a zainteresované strany veľmi aktívne, a to vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu v hospodárstve, a najmä pre oživenie hospodárstva. Hoci je toto podporné úsilie v členských štátoch chvályhodné, vnútroštátne opatrenia sú stále nejednotné, čo zasa bráni celkovej efektívnosti otvorených inovácií a prenosu poznatkov na vnútroštátnej úrovni[27]. Stratégie, ktoré poskytujú štruktúru, stimulujú, uľahčujú, a tým zabezpečujú, že verejný výskum prispieva k otvoreným inováciám a prenosu poznatkov, zohrávajú v znalostnej ekonomike dôležitú úlohu.

Členské štáty musia podrobnejšie vymedziť, realizovať a zhodnotiť vnútroštátne stratégie prenosu poznatkov s cieľom zaviesť štrukturálne a kultúrne zmeny do systému výskumu a inovácií, a zvýšiť tak ekonomický a sociálny vplyv výskumu.

Veda a politika inovácií sú čoraz viac prepojené. Vedecké poznatky sa stále častejšie získavajú na základe dynamickej spolupráce, ktorá zasa prináša cenné informácie a znižuje transakčné náklady. Komisia v záujme podpory tohto procesu v súčasnosti vypracúva komplexný politický prístup k otvoreným inováciám a prenosu poznatkov, ktorý bude konzultovať so zainteresovanými stranami.

Medzinárodná spolupráca

Vonkajší rozmer EVP[28] priamo súvisí s jeho rozvojom.

Úspechy EVP pri zhromažďovaní zdrojov a vytváraní kritickej masy, ktoré uľahčujú získavanie, šírenie a pohyb poznatkov a zabezpečujú otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov, pomôžu, aby sa Európa stala atraktívnym miestom pre globálne mobilných výskumných pracovníkov a investície do výskumu a inovácií.

Lepšia koordinácia vnútroštátnych politík umožní efektívnejšiu a koherentnejšiu reprezentáciu európskeho výskumu a inovácií vo svete, zviditeľní ich a zvýši ich vplyv. To zas posilní vplyv Európy pri vypracúvaní spoločných globálnych princípov (napr. v oblasti partnerského hodnotenia integrity výskumu, podpory rodovej rovnosti a rodového rozmeru vo výskume, kariérnych príležitostí vo výskume, práv duševného vlastníctva a otvoreného prístupu k publikáciám verejne financovaného výskumu) s cieľom uľahčiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií a vytvoriť globálne rovnaké podmienky.

3.           Závery a ďalšie kroky

Zo správy o pokroku za rok 2013 vyplýva, že vykonávanie plánu EVP je kľúčom k zefektívneniu činností v oblasti výskumu a inovácií a prispieva k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Zároveň z nej však vyplýva, že štruktúra európskeho výskumu a inovácií je stále fragmentovaná, a poukazuje sa v nej na prekážky, ktoré bránia, aby Európa v plnej miere využívala výhody jednotného EVP, v ktorom by sa voľne pohybovali výskumní pracovníci, vedecké poznatky a technológie[29].

Na tieto účely je dôležité, aby sa členské štáty plne riadili prioritami EVP, pretože sú stále primárnymi aktérmi, pokiaľ ide o zavádzanie hlavných reforiem EVP do ich vnútroštátnych výskumných systémov. Európsky semester predstavuje pre členské štáty účinný nástroj, ktorý im umožní jednotne začleniť priority EVP v rámci širšieho kontextu reforiem zameraných na väčšie investície do výskumu a vývoja a na oživenie hospodárstva.

Vzhľadom na strategickú a informovanejšiu interakciu s členskými štátmi Rada potvrdila úlohu Výboru pre Európsky výskumný priestor (ERAC) pri zabezpečovaní EVP[30] a pri poskytovaní vstupov pre každoročné podávanie správ Komisie a plné využívanie synergií s európskym semestrom. Na tieto účely je nevyhnutné, aby členské štáty pokračovali vo svojej podpore mechanizmu monitorovania a v prípade potreby ju zintenzívnili s cieľom zabezpečiť čo najlepšie základy pre úplné hodnotenie pokroku v roku 2014.

V kontexte posilneného partnerstva v oblasti EVP by mala byť interakcia medzi vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami vo väčšine členských štátov lepšie etablovaná a viditeľnejšia. Organizácie zainteresovaných strán v oblasti výskumu, ktoré s Komisiou podpísali spoločné vyhlásenie, by mali byť príkladom interakcie medzi nimi a ich členmi v oblasti EVP. Očakáva sa, že predložia správu o svojom pokroku do konca tohto roka, zlepšia svoju spoluprácu a v prípade potreby zvýšia svoje úsilie v záujme spoločných opatrení na podporu EVP.

Komisia sa bude usilovať zvýšiť svoj prínos pre EVP prostredníctvom iniciatívy Horizont 2020, ktorá bude popri vnútroštátnom verejnom financovaní výskumu dostupnom v 28 členských štátoch a v pridružených krajinách jedným z dôležitých finančných pilierov pre zabezpečovanie EVP. Rovnako je dôležité, aby členské štáty začlenili plán EVP do svojho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Zodpovednosťou Komisie je, aby prispievala k celkovej politickej diskusii o EVP a k jeho vykonávaniu. Bude pokračovať v podpore spoločného vzdelávania a výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, v rozvíjaní lepšieho porozumenia a oceňovania vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácií v širšom kontexte investícií do výskumu a inovácií a hospodárskeho rozvoja v rámci európskeho semestra[31].

Podpora dobudovania EVP zo strany Rady, Európskej rady, Európskeho parlamentu, EHSV a VR je naďalej nevyhnutná pre zabezpečenie prepojenia so širokou komunitou zainteresovaných strán, s národnými parlamentmi a s regiónmi. Komisia preto zabezpečí, aby medzi jednotlivými inštitúciami prebiehal príslušný dialóg.

Celkové hodnotenie pokroku sa uskutoční v roku 2014 s cieľom zistiť, či bolo posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre rast a pracovné miesta dostatočné na dobudovanie EVP, ako to požadovala Európska rada[32].

[1]               KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[2]               COM(2012) 392 final.

[3]               C 17649/12, RECH 467, COMPET 773.

[4]               To isté. Takisto požaduje „monitorovanie pokroku EVP v úzkej spojitosti s európskym semestrom, ako aj riadenie na najvyššej úrovni zo strany Rady (…)“.

[5]               Výbor ITRE, 19.6.2012.

[6]               EESC INT/662-CES2075-2012_00_00_TRA_AC a Ú. v. EÚ 2013/C 62/4.

[7]               EARTO, EUA, LERU, NordForsk, Science Europe. Iba o rok neskôr sa k partnerstvu pridala organizácia CESAER prostredníctvom jednostranného vyhlásenia.

[8]               3 pridružené krajiny (Švajčiarsko, Island a Nórsko) boli analyzované na základe ich dobrovoľných príspevkov.

[9]               http://ec.europa.eu/research/era/docs/en/voluntary_guidelines.pdf

[10]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 14-15.

[11]             V období rokov 2007 - 2012 dostali členské štáty približne 29,4 miliardy EUR a pridružené krajiny 2,9 miliardy EUR z príspevku EK.

[12]             COM(2013) 494 final.

[13]             CERN, EFDA-JET, EMBL, ESA, ESO, ESRF, Európsky XFEL a ILL.

[14]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 17.

[15]             Štúdia JOREP (Spoločné a otvorené európske programy v oblasti výskumu) pre Európsku komisiu, 2013.

[16]             KOM(2007) 723 v konečnom znení.

[17]             Napr. výskumné infraštruktúry v EVP, fóre členských organizácií ESF, marec 2013.

[18]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 18.

[19]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 21-22.

[20]             Napr. „peniaze idú za výskumným pracovníkom“ a „peniaze idú za spoluprácou“.

[21]             http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0151:FIN:SK:PDF

[22]             Závery Rady o modernizácii vyššieho vzdelávania, 11/2011, http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/11/st16/st16746.sk11.pdf

[23]             She Figures (Údaje o ženách) 2012: ženy predstavujú 46 % absolventov, ktorí získali titul PhD. v EÚ, 33 % výskumných pracovníkov, 20 % vedúcich akademických pracovníkov; rodová nevyváženosť je ešte alarmujúcejšia v oblasti rozhodovania, kde podiel žien na vedúcich pozíciách inštitúcií predstavuje 15,5 % a na rektorských pozíciách v inštitúciách vyššieho vzdelávania 10 %.                http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/she-figures-2012_en.pdf

[24]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 26.

[25]             Pracovný dokument útvarov Komisie „Fakty a čísla o EVP“, s. 28.

[26]             To isté, s. 32.

[27]             To isté, s. 29-30.

[28]             COM(2012) 497 final, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/137346.pdf

[29]             ZFEÚ, článok 179.

[30]             Uznesenie Rady o poradenstve pre EVP, 31.5.2013.

[31]             V roku 2013 sa konali spoločné vzdelávacie semináre o konkurenčnom financovaní a synergii medzi štrukturálnymi fondmi a iniciatívou Horizont 2020. Seminár sa má s podporou EK venovať národným stratégiám s cieľom zaškoliť dostatočný počet výskumných pracovníkov v záujme splnenia vnútroštátnych cieľov v oblasti výskumu a vývoja.

[32]             Dokument EUCO 2/1/11.