SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa za rok 2013 o rozvojovej politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2012

Budovanie globálnej budúcnosti na základe zodpovednosti a solidarity

Európska únia (EÚ) získala v roku 2012 Nobelovu cenu za mier za svoj prínos k presadzovaniu mieru, demokracie a ľudských práv v Európe. Predseda Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) José Manuel Barroso vo svojom prejave pri slávnostnom odovzdávaní Nobelovej ceny výstižne spojil tento úspech s globálnou solidaritou a zodpovednosťou: „Ako svetadiel, ktorý povstal z trosiek, aby sa stal jedným z najsilnejších hospodárstiev na svete, svetadiel s najpokrokovejšími sociálnymi systémami, ktorý je najväčším poskytovateľom pomoci na svete, máme osobitnú zodpovednosť voči miliónom ľudí v núdzi.“

Európa je tak priamo v centre globálneho úsilia na zlepšenie života ľudí prostredníctvom rozvoja. Európska únia ako celok ostáva najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci, pričom spoločne za rok 2012 poskytla 55,2 miliardy EUR[1]. Rok 2012 bol takisto prvým rokom vykonávania programu zmien[2], ktorým sa zvýšil vplyv rozvojovej politiky EÚ na znižovanie chudoby. Súčasne pokročili prípravy na vytvorenie globálneho rámca po roku 2015 s EÚ ako kľúčovým subjektom. Európska únia takisto poskytla pohotovú a rozhodnú podporu v krízových a nestabilných situáciách, ako bolo sucho v sahelskom regióne a konflikty v Sýrii a Mali.

Vykonávanie programu zmien

V programe zmien, ktorý Rada schválila 14. mája 2012, sa stanovuje strategickejší prístup k znižovaniu chudoby zameraný na ďalšie zvýšenie vplyvu rozvojovej politiky EÚ[3]. Na tento účel sa v ňom navrhuje niekoľko kľúčových zmien týkajúcich sa spôsobu poskytovania pomoci EÚ. Okrem iného k nim patrí diferencovaný prístup, aby sa grantová pomoc dostala tam, kde je najviac potrebná a kde môže mať najväčší vplyv pri znižovaní chudoby; zameranie každej krajiny najviac na tri odvetvia; jednoznačnejší dôraz na dobrú správu vecí verejných, demokraciu, ľudské práva, ako aj inkluzívny a udržateľný rast; väčšia miera využívania inovačných finančných mechanizmov; lepšia súdržnosť politík, zvýšená koordinácia a spoločné opatrenia s členskými štátmi.

Program zmien sa v súčasnosti vykonáva. Niekoľko oznámení prijatých v priebehu roka 2012 bolo zameraných na osobitné aspekty, napríklad oznámenie Sociálna ochrana v rozvojovej spolupráci Európskej únie[4]; oznámenie Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov[5] a oznámenie Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti[6]. Európske dni rozvoja – každoročné podujatie týkajúce sa globálnych otázok a rozvojovej spolupráce – zamerané na ústrednú tému programu zmien: inkluzívny a udržateľný rast, ktorý bude podporovať ľudský rozvoj.

Komisia v roku 2012 začala vo zvýšenej miere využívať kombinovanie grantových a negrantových zdrojov, ako sú pôžičky a vlastný kapitál, ktorých spojením sa dá vytvoriť správna kombinácia finančných zdrojov pre konkrétne projekty. Európska únia vytvorila tri nové mechanizmy kombinovania pre Áziu, karibskú a tichomorskú oblasť. Vďaka tomu granty EÚ vo výške viac ako 400 miliónov EUR umožnili zrealizovať investičné projekty v prijímajúcich krajinách s prostriedkami v celkovej hodnote približne 10 miliárd EUR.

Komisia začala takisto vytyčovať celkový rámec pre predkladanie správ o výsledkoch týkajúci sa zlepšovania systémov monitorovania a predkladania správ súvisiacich s vykonávaním projektov a programov. V roku 2012 v šiestich krajinách pokračovalo spoločné programovanie EÚ a členských štátov, a to v Etiópii, Ghane, Guatemale, Laose, Mali a vo Rwande. Spoločné plánovanie na Haiti a v Južnom Sudáne sa už začalo ako súčasť skoršieho procesu s cieľom zlepšiť výsledky a vplyv pomoci. Začal sa aj proces rozšírenia spoločného programovania prostredníctvom posúdenia jeho uskutočniteľnosti vo vyše 40 nových krajinách.

Potravinová bezpečnosť a výživa

V roku 2012 nemalo stále prístup k dostatočnému množstvu potravín 870 miliónov ľudí. Oznámenie o zvyšovaní odolnosti prijaté v októbri obsahovalo opis desiatich zásadných krokov na zvýšenie odolnosti najzraniteľnejších ľudí na svete. Tieto kroky pokrývali široké spektrum opatrení od národných stratégií na zvýšenie odolnosti a plánov na predchádzanie katastrofám/zvládanie katastrof po účinné systémy včasného varovania v krajinách často postihovaných katastrofami, ako aj inovačné prístupy k riadeniu rizík. Politika stavia na sľubných výsledkoch iniciatív EÚ na zvýšenie odolnosti v sahelskom regióne a v Africkom rohu: globálna aliancia pre odolnosť v sahelskom regióne (Alliance Globale pour l'Initiative Résilience – AGIR-Sahel) a iniciatívu na podporu odolnosti v Africkom rohu (Supporting the Horn of Africa’s Resilience – SHARE). Cieľom oboch iniciatív je prelomiť začarovaný kruh sucha, hladu a chudoby prostredníctvom koordinácie medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou.

Prostredníctvom potravinového nástroja EÚ v hodnote 1 miliardy EUR sa v priebehu troch rokov zlepšili životy vyše 59 miliónov ľudí v 49 krajinách a v jeho rámci sa poskytla nepriama podpora ďalším takmer 93 miliónom ľudí. Dva programy, ktoré pomohli pri dosahovaní tohto pokroku, sú program očkovania dobytka, ktorého výsledkom je zaočkovanie vyše 44,6 milióna kusov dobytka, a výcvikový program v oblasti poľnohospodárskej produkcie pre 1,5 milióna ľudí.

Výživa je v rámci rozvojovej politiky kľúčová. Európska únia sa v roku 2012 zaviazala pomôcť partnerským krajinám znížiť počet detí, ktoré trpia zakrpateným rastom, aspoň o 7 miliónov do roku 2025. Preto sa z tematického programu potravinovej bezpečnosti EÚ poskytlo 5 miliónov EUR prostredníctvom sekretariátu iniciatívy na rozšírenie podpory výživy (Scaling Up Nutrition – SUN) s cieľom podporiť vnútroštátne úsilie a zabezpečiť primeranú výživu od začiatku tehotenstva až po druhé narodeniny dieťaťa. Do konca roka 2012 sa k iniciatíve SUN pripojilo 33 rozvojových krajín, v ktorých žije 59 miliónov z celkového počtu 165 miliónov detí trpiacich zakrpateným rastom na celom svete. Európska únia takisto zohrala aktívnu úlohu na samite G8 v máji, na ktorom sa otvorila iniciatíva s názvom „Nová aliancia pre potravinovú a výživovú bezpečnosť“[7]. Na jeseň 2012 sa začala aj príprava oznámenia na zlepšenie výživy matiek a detí, ktoré sa má prijať v marci 2013.

Sociálna ochrana

V súvislosti s tvorbou bohatstva sa príliš často zabúda na najzraniteľnejších členov spoločnosti. Len 20 % svetovej populácie má prístup k primeranej sociálnej ochrane, ktorej absencia predstavuje prekážku pre dlhodobý a udržateľný rozvoj. Komisia v auguste prijala oznámenie o sociálnej ochrane, v ktorom sa vysvetľuje, ako môže rozvojová spolupráca posilniť politiky a systémy sociálnej ochrany. Oznámenie obsahuje návrhy na podporu partnerských krajín, ktoré sa v neposlednom rade týkajú zaistenia minimálnej úrovne sociálnej ochrany, s cieľom stanoviť a vykonať opatrenia na tvorbu pracovných miest a lepšie pracovné príležitosti a pre priamu podporu EÚ pri riešení hlavných príčin sociálnej neistoty. Návrhy – v súlade s návrhmi programu zmien týkajúcimi sa komplexnejšieho prístupu k ľudskému rozvoju – boli predložené po rozsiahlych verejných konzultáciách a v roku 2013 ich prediskutujú ministri EÚ pre rozvoj a Európsky parlament. Európska únia takisto vyjadrila podporu koncepcii vnútroštátne stanovených minimálnych úrovní sociálnej ochrany, prispela k ich schváleniu v rámci skupiny G20 a k prijatiu odporúčania o minimálnych úrovniach sociálnej ochrany na Medzinárodnej konferencii práce v roku 2012.

Podpora krajín v procese transformácie

V spoločnom oznámení s názvom „Podpora EÚ pre trvalo udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“[8], ktoré bolo prijaté v októbri, sa skúmalo, čo môže ponúknuť EÚ, ak chce pomôcť krajinám v procese transformácie dosiahnuť, aby transformácia bola úspešná a udržateľná. Oznámenie vychádza z vlastných skúseností EÚ týkajúcich sa rozširovania, susedskej politiky a rozvojovej spolupráce, ako aj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). V spoločnom oznámení sa stanovuje niekoľko konkrétnych opatrení na zlepšenie spôsobu, ktorým EÚ podporuje tieto krajiny pri dosahovaní trvalých výsledkov.

Zabezpečenie udržateľnej energie pre všetkých

Podpora cieľov iniciatívy OSN Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL) nabrala v roku 2012 na obrátkach. Skupina na vysokej úrovni, ktorej členom je komisár pre rozvoj Andris Pielbags, riadila prvú fázu iniciatívy, ktorej cieľom je mobilizovať vlády, súkromný sektor a občiansku spoločnosť, aby poskytli univerzálny prístup k moderným službám v oblasti energetiky, zvýšili energetickú účinnosť na všetkých úrovniach a zdvojnásobili podiel obnoviteľných zdrojov energie v celkovom energetickom mixe.

Komisia a dánske predsedníctvo Rady Európskej únie usporiadali v apríli samit EÚ o udržateľnej energii pre všetkých, na ktorom predseda Komisie Barroso predstavil ambiciózny cieľ pomôcť rozvojovým krajinám zabezpečiť do roku 2030 prístup k udržateľným službám v oblasti energetiky pre 500 miliónov ľudí. Komisia vyčlenila 400 miliónov EUR na opatrenia súvisiace s oblasťou energetiky v subsaharskej Afrike prostredníctvom kombinácie rôznych spôsobov financovania. Rozvíja takisto nástroj technickej pomoci EÚ v hodnote 65 miliónov EUR a počíta s vyše 75 miliónmi EUR na projekty elektrifikácie vidieka v krajinách regiónu AKT.

Lepší prístup k moderným energetickým službám by vďaka projektom, ktoré sa už financujú z nástroja v oblasti energie, malo využívať viac ako 12 miliónov ľudí v celom regióne AKT.

Rio+20: prechod k ekologickejšiemu hospodárstvu

Na júnovej konferencii OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20) EÚ zabezpečila prijatie záväzkov v oblastiach, ako je vodné hospodárstvo, oceány, pôda a ekosystémy, dôstojná práca, sociálna ochrana, energetika, udržateľné poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť. Na konferencii bolo prijaté vyhlásenie s názvom „Budúcnosť, akú chceme“[9]. Vo vyhlásení sa prvýkrát uznalo, že inkluzívne ekologické hospodárstvo je dôležitý nástroj na dosiahnutie udržateľného rozvoja a na zníženie chudoby. Uznalo sa tiež, že treba bezodkladne konať s cieľom zastaviť neudržateľné modely výroby a spotreby. Objavila sa možnosť spolupracovať so širokým spektrom ochotných krajín na vypracovaní politík týkajúcich sa ekologického hospodárstva v rámci spoločného podniku. Dospelo sa aj k rozhodnutiu vypracovať ciele udržateľného rozvoja, ako aj možnosti účinnej stratégie financovania udržateľného rozvoja.

Plnenie miléniových rozvojových cieľov

Projekty a programy EÚ pomáhajú plniť miléniové rozvojové ciele na všetkých kontinentoch a vo všetkých regiónoch. Celkovo sa vo svete v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi podarilo dosiahnuť pôsobivý pokrok. Podľa najnovších dostupných údajov[10] sa už vo svete podarilo znížiť podiel ľudí žijúcich v extrémnej chudobe na polovicu, a to ešte pred rokom 2015.

V prístupe k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, počte žiakov zapísaných do základných škôl a globálnej miere nakazených HIV sa dosiahli podstatné zlepšenia, aj keď v týchto sektoroch naďalej existujú rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Problémy existujú naďalej, pričom zaostávajú najmä časti subsaharskej Afriky a krajiny postihnuté konfliktom. Na celom svete ešte treba urobiť veľa práce predovšetkým v boji proti hladu, úmrtnosti detí a matiek, ako aj pri dosahovaní kvality vody a hygieny.

V roku 2012 sa začalo s realizáciou niekoľkých programov v rámci iniciatívy EÚ v oblasti miléniových rozvojových cieľov v celkovej hodnote 1 miliardy EUR. Iniciatíva v oblasti miléniových rozvojových cieľov je zameraná na podporu rýchlejšieho pokroku v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov v 36 krajinách AKT a poskytuje finančné prostriedky pre najnáročnejšie ciele, ako aj financovanie na základe výkonu pre krajiny, ktoré úspešne realizovali pomoc.

Iniciatíva v oblasti miléniových rozvojových cieľov v praxi:

Zásobovanie vodou v zanedbávaných oblastiach Toga

V rámci iniciatívy EÚ v oblasti miléniových rozvojových cieľov bolo pridelených 16,7 milióna EUR na odvetvie vodohospodárstva a hygieny v pobrežnom regióne na juhu Toga, kde žije takmer polovica populácie krajiny a kde je sústredených 90 % hospodárskych činností. Len 13 % ľudí v tejto oblasti má prístup k zdravotne vyhovujúcej a čistej pitnej vode čerpanej z tradičných vodných zdrojov alebo púmp. Do roku 2016 sa vybuduje alebo obnoví 467 vodných zdrojov a 6 000 latrín a súčasne dostane výcvik 8 500 verejných pracovníkov a zainteresovaných strán. Dva projekty, ktoré spoločne organizuje UNICEF a nemecký Červený kríž, majú za cieľ dodať zariadenia na pitnú vodu a hygienické zariadenia do 140 vidieckych spoločenstiev v regióne a takisto poskytnúť rodinám inštruktáž o hygiene, ktorá bude zameraná najmä na deti.

Príprava rámca na obdobie po roku 2015

Prípravy na osobitné podujatie OSN na preskúmanie pokroku pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov (september 2013) a všeobecnejšie diskusie o novom rámci na obdobie po roku 2015 sa počas roka 2012 zrýchľovali. Začali sa práce na oznámení Komisie vrátane verejných konzultácií a v júli bol za člena skupiny OSN na vysokej úrovni pre obdobie po roku 2015 vymenovaný komisár Andris Piebalgs. Oznámenie, ktoré by malo byť prijaté vo februári 2013, bude obsahovať návrh zásad pre prístup EÚ k všeobecnému rámcu na obdobie po roku 2015, v ktorom sa spojí odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj, vrátane preskúmania miléniových rozvojových cieľov a opatrení nadväzujúcich na konferenciu Rio+20. Očakáva sa, že tento prístup schváli Rada v júni 2013.

EÚ vo svete

Ťažiskom v roku 2012 bola dobrá správa vecí verejných, ktorá je nevyhnutná pre inkluzívny a udržateľný rozvoj. V súlade s programom zmien a spoločným oznámením z roku 2011 s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“[11] EÚ využila škálu svojich externých nástrojov s cieľom uľahčiť reformy v krajinách v procese transformácie, aktívne zasiahnuť v krízových situáciách s cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť slobodné a spravodlivé voľby. Európska únia obmedzila svoje vzťahy s krajinami, ktoré porušujú ľudské práva a uvalila rozsiahle obmedzujúce opatrenia proti represívnym režimom, pričom nasmerovala pomoc viac na občiansku spoločnosť a postihnuté obyvateľstvo. Takto to spravila v prípade Sýrie, kde zhoršujúca sa humanitárna kríza a systematické porušovanie ľudských práv viedli EÚ k tomu, že pozastavila svoju bilaterálnu finančnú pomoc a uložila krajine balík tvrdých sankcií, pričom nasmerovala pomoc priamo na postihnuté obyvateľstvo.

Celkovo bola spolupráca EÚ na celom svete naďalej zameraná na plnenie miléniových rozvojových cieľov. Napriek dobrým vyhliadkam na dosiahnutie všeobecného základného vzdelania do roku 2015 je v subsaharskej Afrike stále málo pravdepodobné, že sa včas dosiahnu miléniové rozvojové ciele. Extrémna chudoba, detská úmrtnosť a zdravie matiek sú naďalej hlavnými problémami. Výsledky realizácie podpory EÚ v subsaharskej Afrike v roku 2012 boli dobré; celkové záväzky v oblasti financovania dosiahli výšku 4,014 miliardy EUR. Niektoré krajiny prekročili svoje ročné ciele z dôvodu lepšej realizácie projektov a programov, než sa očakávalo. Najpozoruhodnejším príkladom bolo vyplatenie tranže rozpočtovej podpory vo výške 40 miliónov EUR Malawijskej republike v decembri 2012 po pozitívnom vývoji v krajine.

Komisia v júni usporiadala konferenciu na vysokej úrovni s cieľom udržateľne zvyšovať odolnosť najzraniteľnejšieho obyvateľstva v sahelskom regióne. Účastníci konferencie súhlasili so spustením partnerstva pre odolnosť prostredníctvom iniciatívy s viacerými zainteresovanými stranami (AGIR-Sahel/Alliance globale pour l'initiative Résilience – Sahel).

Aliancia AGIR poskytuje plán na zvýšenie odolnosti obetí chronickej podvýživy v tomto regióne. Podobne ako potenciálne investície vo výške 750 miliónov EUR investované počas troch rokov na vybudovanie sezónnych záchranných sietí aj konsenzus bol založený na potrebe investovať do zdravotnej starostlivosti a do iných sociálnych odvetví, na fungovaní trhov s potravinami a na posilnení postavenia žien vrátane žien pracujúcich v poľnohospodárstve.

Komisia spustila iniciatívu s názvom „Podpora odolnosti v Africkom rohu“ (SHARE), ktorá doplnila rozsiahlu pomoc EÚ určenú pre Africký roh po suchách v roku 2011, s cieľom prilákať investície v oblastiach obnovy a odolnosti. Vznikli plány v hodnote vyše 250 miliónov EUR s cieľom zvýšiť účasť EÚ v rokoch 2012 – 2013. Ich súčasťou je podpora poľnohospodárskej produkcie a produkcie dobytka, výživy, zdravia dobytka a zásobovania vodou, ako aj hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Komisia v rámci iniciatívy SHARE zdôrazňuje, že väčší relatívny dôraz by sa mal klásť na nížiny Afrického rohu, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú s oblasťami, kde prevláda (poľnohospodársko) pastiersky spôsob života. Iniciatíva SHARE je súčasťou strategického rámca pre Africký roh, ktorý zabezpečuje holistický prístup k účasti EÚ v tomto regióne, pričom ľuďom žijúcim v regióne poskytuje podporu pri dosahovaní väčšieho mieru, stability, bezpečnosti a prosperity pod vedením zodpovednej vlády. K tomuto strategickému rámcu takisto prispieva široký rozsah projektov rozvojovej spolupráce a štyri súčasné misie a operácie SBOP .

V priebehu roka 2012 zohrávala EÚ kľúčovú úlohu v Mali pri zabezpečovaní medzinárodnej mobilizácie v reakcii na vojenskú vzburu/prevrat a hrozbu definitívneho prevzatia moci nad severným Mali teroristickými skupinami. V rámci snahy o uvoľnenie zablokovanej politickej situácie EÚ prijala opatrenia na prebudovanie armády a významne prispela k úsiliu afrických a francúzskych vojenských jednotiek o intervenciu, keď Bezpečnostná rada OSN začiatkom roka 2013 poskytla svoj súhlas. Európska únia v máji 2013 usporiada konferenciu darcov pre Mali s cieľom získať podporu na rekonštrukciu krajiny. Táto kríza zvýraznila význam komplexného prístupu EÚ a jej odhodlanie podstatne prispieť k rekonštrukcii, stabilizácii a vybudovaniu trvalého mieru, predovšetkým na severe Mali. Hoci pre mier a rozvoj celého sahelského regiónu je nevyhnutné trvalé riešenie politickej a bezpečnostnej krízy v Mali, treba sa venovať aj otázkam bezpečnosti a rozvoja v celom sahelskom regióne.

Vzájomná zodpovednosť a spoločný záväzok týkajúci sa ľudských práv, demokracie a právneho štátu tvoria jadro obnovenej európskej susedskej politiky (ESP)[12], ktorá sa usiluje predovšetkým o podporu „pevne zakorenenej demokracie“. V rámci zastrešujúcich programov na doplňujúcu podporu južného a východného susedstva boli prostriedky pridelené niekoľkokrát: program SPRING (Podpora partnerstvu, reformám a inkluzívnemu rastu) a program EaPIC (Program pre integráciu a spoluprácu v rámci Východného partnerstva).

Európska únia počas roku 2012 reagovala na Arabskú jar, ktorá sa prehnala časťami južného susedstva, a to v súlade so zásadou „viac za viac[13], t. j. prístupom založeným na stimuloch a určeným na podporu partnerov, ktorí uskutočňujú reformy a budujú „pevne zakorenenú demokraciu“. Zastrešujúci program SPRING poskytuje tejto zásade hmatateľnú formu tým, že zabezpečuje doplňujúcu podporu pre partnerské krajiny, ktoré preukážu skutočné odhodlanie a pokrok.

Zabezpečenie vzdelania pre vysídlené sýrske deti

Vysídleným sýrskym deťom, ktoré sú vylúčené zo vzdelávania, pomáha program EÚ v hodnote 10 miliónov EUR. Program, ktorý vykonáva UNICEF, má za cieľ poskytnúť 5 500 zraniteľným sýrskym a jordánskym deťom v 39 jordánskych školách, ako aj deťom v hostiteľských spoločenstvách v Jordánsku, prístup k bezplatnému formálnemu vzdelávaniu a k ďalším dôležitým službám vzdelávania. Projekt podporuje jordánsky vzdelávací systém na národnej úrovni a na úrovni jednotlivých spoločenstiev.

V rámci východného susedstva sa prostredníctvom spolupráce EÚ ďalej podporovali reformné procesy v partnerských krajinách. Spoločné oznámenie z mája s názvom „Východné partnerstvo: Plán opatrení na obdobie do samitu na jeseň 2013“ [14] predstavuje dôležitý krok pri príprave budúcich činností. V období do samitu vo Vilniuse sa vykonávanie partnerstva bude riadiť sprievodnými bilaterálnymi a multilaterálnymi plánmi. V rámci programu EaPIC sa vyššou finančnou pomocou podporilo Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko.

Európska únia bola v roku 2012 osobitne aktívna v Ázii s bezprecedentným počtom stretnutí, návštev a samitov na vysokej úrovni, ktoré v novembri vyvrcholili deviatym samitom ASEM v Laose. Dobrý pokrok sa dosiahol v súvislosti s uzatváraním rámcových dohôd, dohôd o partnerstve a spolupráci a dohôd o voľnom obchode s niekoľkými ázijskými partnermi. Európska únia ďalej spolupracovala s regionálnymi organizáciami. So Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) dohodla nový akčný plán zameraný na udržateľný rozvoj a inkluzívny rast na roky 2013 – 2017.

Reforma v Mjanmarsku/Barme

Európska únia podporuje pozoruhodnú politickú a hospodársku transformáciu, ktorá sa odohráva v Mjanmarsku/Barme, a v máji 2012 pozastavila reštriktívne opatrenia. Komisia teraz v plnej miere spolupracuje s vládou na rozvojovej spolupráci, ktorej výška sa viac ako zdvojnásobila a jej rozsah sa rozšíril. Vo februári 2012 komisár Piebalgs navštívil Mjanmarsko/Barmu a oznámil balík 150 miliónov EUR, ktoré budú v priebehu dvoch rokov poskytnuté na podporu demokratických reforiem krajiny s cieľom pomôcť priniesť udržateľný rast a rozvoj pre celú populáciu.. Tento balík, z ktorého bolo ku koncu roka 2012 pridelených už 100 miliónov EUR, vychádza z existujúcej podpory na zdravotníctvo, vzdelávanie, živobytie, vysídlené osoby a budovanie kapacít verejnej správy. Podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Ashtonová počas svojej návštevy v apríli v Rangúne oficiálne otvorila nový úrad EÚ a Európska únia v septembri otvorila proces na obnovenie všeobecného systému preferencií, ktoré pomôžu Mjanmarsku/Barme expandovať na trhy v Európe. Mjanmarské mierové centrum, ktoré zohráva ústrednú úlohu v procese etnického zmierenia a ktoré v novembri 2012 slávnostne otvoril predseda Barroso, dostalo počiatočnú finančnú pomoc EÚ.

Afganistan zostáva aj naďalej prioritou. V máji Rada pripomenula dlhodobý záväzok EÚ voči tejto krajine, pričom sľúbila, že prinajmenšom zachová úroveň pomoci po stiahnutí vojenských jednotiek v roku 2014 a podporí afganské úsilie pri posilňovaní civilnej polície a právneho štátu. Tieto záväzky tvorili základ oficiálnych záväzkov EÚ na medzinárodných konferenciách, ktoré sa konali v Chicagu, Kábule a v Tokiu. Počas roku 2012 dosiahla podpora EÚ na zdravotníctvo a sociálnu ochranu výšku 185 miliónov EUR. Európska únia pokračovala vo svojich záväzkoch týkajúcich sa právneho štátu s osobitným dôrazom na prácu polície. Afganistan čerpá aj z tematických položiek podpory, ako sú ľudské práva, občianska spoločnosť a potravinová bezpečnosť.

Stredná Ázia, ktorá zostáva nestabilná a veľmi zraniteľná, je pre EÚ dôležitý región. Záväzky rozvojovej spolupráce EÚ dosiahli v roku 2012 výšku 117 miliónov EUR. Stratégia EÚ pre Strednú Áziu, ktorej preskúmanie sa uskutočnilo v roku 2012[15], zostáva účinná a Rada pre zahraničné veci uvítala posilnenie vzťahov so štátmi Strednej Ázie a potvrdila význam stratégie. Naďalej sú dôležité všetky prioritné oblasti stratégie: ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných a demokratizácia; mládež a vzdelávanie; hospodársky rozvoj, obchod a investície; energetika a doprava; udržateľnosť životného prostredia a vodohospodárstvo, ako aj boj proti spoločným hrozbám a výzvam. V rámci rozvojovej spolupráce EÚ v roku 2012 sa vyzdvihovalo vzdelávanie, hospodárenie s verejnými financiami a investičný nástroj pre Strednú Áziu (IFCA), ako aj rozvoj súkromného sektora a regionálna cezhraničná bezpečnosť.

Latinská Amerika ako celok spravila významný pokrok k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov. Bilaterálna spolupráca EÚ s krajinami Latinskej Ameriky sa sústredila na široké spektrum odvetví vrátane dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, vzdelávania, klímy a biodiverzity a podpory hospodárstva.

Vzťahy s krajinami karibského regiónu sa počas roku 2012 sústredili na následné opatrenia a na ukončenie niekoľkých iniciatív, ktoré sa začali v predchádzajúcich rokoch. Úsilie o politický dialóg s regiónom a jeho posilňovanie ostávajú prioritou. Uskutočnil sa politický dialóg medzi EÚ a Karibským fórom afrických, karibských a tichomorských štátov (Cariforum). V roku 2012 bol vytvorený investičný nástroj pre Karibik, ktorý bude oficiálne spustený začiatkom roka 2013.

Pre EÚ sa v roku 2012 naďalej zvyšoval význam regiónu Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý má pozoruhodný hospodársky výkon a čoraz pevnejší a rozsiahlejší záväzok dodržiavať demokratické hodnoty a ľudské práva. Súčasne boli vzájomné vzťahy poznačené znepokojujúcim sklonom k reštriktívnym obchodným postupom, ako sú argentínske licenčné obmedzenia na dovoz, ktoré mali nepriaznivý vplyv na obchodné vzťahy.

V roku 2012 bolo prijaté spoločné oznámenie s názvom „Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím“[16]. Európska únia posilnila spoluprácu s tichomorským regiónom, pričom najvýznamnejšia bola jej účasť na 43. fóre tichomorských ostrovných krajín v auguste na Cookových ostrovoch. Na tomto podujatí sa stretli hlavy štátov regiónu, aby určili priority a poskytli cenné informácie pre účinnejšiu rozvojovú pomoc. Druhé stretnutie ministrov EÚ a fóra tichomorských ostrovných krajín v júni bolo venované bezpečnosti, správe vecí verejných, ľudským právam, rodovej rovnosti, rozvoju, zmene klímy a udržateľnému hospodáreniu s oceánskymi zdrojmi.

Napriek nepretržitému a koordinovanému úsiliu je tichomorský región stále ďaleko od dosiahnutia všetkých miléniových rozvojových cieľov. V roku 2012 schválili tichomorské krajiny zo skupiny krajín AKT niekoľko projektov EÚ na podporu pokroku pri dosahovaní cieľov vrátane financovania z prostriedkov iniciatívy miléniových rozvojových cieľov.

V júni Komisia predložila návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území (ZKÚ) k Európskej únii[17]. Desiate fórum ZKÚ-EÚ sa konalo v januári v Bruseli a prítomní boli účastníci z krajín ZKÚ a štyroch členských štátov, s ktorými sú ZKÚ spojené (Dánsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko). Na tomto fóre sa diskutovalo o obnovení združenia, ako aj o plánovaní a realizácii zdrojov v rámci Európskeho rozvojového fondu.

Perspektívy

Rok 2013 bude kľúčový pre utváranie diskusií o rámci na obdobie po roku 2015, pričom vo februári 2013 má Komisia prijať oznámenie s názvom „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“. Prijatie záverov Rady týkajúcich sa tohto dokumentu sa očakáva v júni 2013, čím sa zjednotí spoločný prístup EÚ k diskusiám o rámci na obdobie po roku 2015. To je zvlášť dôležité vzhľadom na osobitné podujatie OSN v septembri 2013 týkajúce sa preskúmania pokroku v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi. Celkovým cieľom nového rámca na obdobie po roku 2015 by malo byť zabezpečenie dôstojného života pre všetkých do roku 2030, ukončenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch (hospodárskom, sociálnom, environmentálnom) a poskytnutie udržateľnej budúcnosti pre svet.

Okrem tohto oznámenia Komisia vyvinie intenzívne úsilie zamerané na otvorenie verejnej diskusie na tému: Európska správa o rozvoji za rok 2013, ktorá sa očakáva v apríli 2013 a nazýva sa „Obdobie po roku 2015: globálna činnosť za inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť“[18], prispeje ďalšími vstupnými informáciami EÚ ku globálnemu dialógu. Európske dni rozvoja, ktoré sa budú konať v novembri 2013, budú takisto zamerané na budúcnosť rozvoja.

Rokovania s Európskym parlamentom a Radou o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 budú pokračovať s cieľom dosiahnuť medziinštitucionálnu dohodu, ktorá povedie k prijatiu nariadení o nástrojoch financovania v roku 2013. Komisia bude naďalej vykonávať program zmien, ktorý bude takisto v centre plánovania spadajúceho pod viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

Zatiaľ čo diferenciácia sa začne až s novými nástrojmi financovania, Komisia už bude pracovať na cieli zabezpečiť, aby prechod na nové partnerstvá nebol rušivý. Zameria sa na dlhodobú udržateľnosť pri vykonávaní programov spadajúcich pod súčasný viacročný finančný rámec.

[1]               http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137320.pdf

[2]               KOM(2011) 637 v konečnom znení, 13.10.2011.

[3]               http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf

[4]               COM(2012) 446 final, 20.8.2012.

[5]               COM(2012) 492 final, 12.9.2012.

[6]               COM(2012) 586 final, 3.10.2012.

[7]               Tlačová správa Komisie IP-12-490, 18.5.2012.

[8]               JOIN(2012) 27 final, 3.10.2012.

[9]               http://www.un.org/en/sustainablefuture

[10]             http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/MDG%20Report%202012.pdf

[11]             KOM(2011) 886 v konečnom znení, 12.12.2011.

[12]             Vývoj vzťahu EÚ s jej partnermi v rámci susedstva a transformácia južného Stredozemia sa stanovili po strategickom preskúmaní ESP v roku 2011. Spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ obsahovalo náčrt novej vízie európskej susedskej politiky a vychádzalo zo spoločného oznámenia s názvom „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím“, ktoré bolo prijaté 8. marca 2011.

[13]             Spoločné oznámenie KOM(2011) 200, 8.3.2011.

[14]             JOIN(2012) 13 final, 15.5.2012

[15]             3179th FOREIGN AFFAIRS Council meeting: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/131149.pdf.

[16]             JOIN/2012/06 final, 21.3.2012.

[17]             COM(2012) 362 final, 16.7.2012. Návrh vychádzal z dôkladnej analýzy súčasného rozhodnutia, z výsledkov početných konzultácií, z politických vyhlásení Komisie, Rady, ZKÚ a členských štátov, ako aj z externých štúdií.

[18]             http://www.erd-report.eu/erd/index.html