SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Siedma správa o vykonávaní smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (91/271/EHS) /* COM/2013/0574 final */
OBSAH 1........... Úvod.............................................................................................................................. 3 2........... Celkové posúdenie súladu so
smernicou.......................................................................... 4 2.1........ Zberné systémy.............................................................................................................. 4 2.2........ Sekundárne čistenie........................................................................................................ 5 2.3........ Náročnejšie čistenie........................................................................................................ 5 2.4........ Veľké mestá/veľké zdroje odpadových
vôd.................................................................... 8 2.5........ Citlivé oblasti.................................................................................................................. 8 3........... Trendy dosahovania súladu so
smernicou........................................................................ 8 4........... Znižovanie znečistenia
v minulosti a v budúcnosti.............................................................. 9 5........... Zlepšenie prostredníctvom
spolufinancovania................................................................. 10 6........... Opatrenia na zabezpečenie súladu so
smernicou vykonané v minulosti............................ 11 7........... „Nový prístup“ na podporu súladu so
smernicou............................................................ 11 8........... Závery a výhľad........................................................................................................... 12 1. Úvod Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd[1] (ďalej len „smernica“) je
jedným z hlavných nástrojov európskej politiky v oblasti vodného
hospodárstva. Cieľom smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými
vplyvmi vypúšťania komunálnych odpadových vôd z obývaných oblastí
(miest/obcí) a biologicky rozložiteľných priemyselných odpadových vôd
z agropotravinárskeho odvetvia (napr. mliekarenského odvetvia, mäsového
priemyslu, pivovarov atď.). V smernici sa požaduje náležitý zber
splaškových odpadových vôd a regulácia vypúšťania odpadových vôd,
špecifikujú sa minimálne druhy čistenia, ktoré je potrebné zabezpečiť,
a stanovujú sa maximálne limitné hodnoty emisií alebo hlavných znečisťujúcich
látok (záťaž organickými látkami a živiny)[2].
Úplné vykonávanie smernice je nevyhnutným predpokladom na splnenie
environmentálnych cieľov stanovených v rámcovej smernici EÚ o vode[3] a v rámcovej smernici
o morskej stratégii[4].
Vykonávanie tejto smernice bolo náročné hlavne z dôvodu
finančných a plánovacích aspektov týkajúcich sa veľkých investícií do
infraštruktúry, ako sú kanalizačné systémy a čističky. Nízke úrovne
vykonávania môžu viesť k znečisteniu riek a jazier organickými
látkami, ako aj k hromadeniu nadmernej záťaže živinami (eutrofizácii)[5], ktoré postihujú najmä jazerá,
pobrežné a morské vody, ktoré sú mimoriadne citlivé. Podľa nedávno
uverejnenej správy o vykonávaní rámcovej smernice EÚ o vode[6]predstavuje znečistenie bodovými
zdrojmi stále veľkú záťaž v prípade 22 % vodných útvarov EÚ.
Eutrofizácia zostala veľkou hrozbou v približne 30 % vodných útvarov
v 17 členských štátoch. K týmto problémom významnou mierou prispieva
vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd. Znečistenie odpadovými vodami môže tiež urýchliť stratu
biodiverzity a zhoršiť kvalitu dodávanej pitnej vody alebo vody na kúpanie
a vyvolávať obavy v súvislosti s verejným zdravím. Tieto obavy
zahŕňajú epidémie chorôb prenášaných vodou, spojené najmä s malými vodnými
zdrojmi, choroby spôsobené vystavením znečistenej vode na kúpanie (znečistenie
organickými látkami, znečistenie premnožením rias v dôsledku nadmerného
množstva živín) alebo konzumáciou kontaminovaných morských živočíchov atď.
Tieto vplyvy môžu mať negatívne dôsledky aj na hospodárske odvetvia, akými sú
turistika alebo chov vodných mäkkýšov[7].
Úsilie členských štátov v súvislosti
s vykonávaním smernice už viedlo k výrazným zlepšeniam čistenia
odpadových vôd. V dôsledku toho sa kvalita vody v Európe v posledných
desaťročiach výrazne zlepšila a zmenšil sa vplyv znečisťujúcich látok[8]. Vykonávanie však zďaleka nie
je dokončené a problémy so znečistením pretrvávajú. V návrhu 7. environmentálneho akčného programu (7. EAP)[9] Komisie a v novej
koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy[10]
sa uznáva význam tejto smernice a zdôrazňuje sa, že na zabezpečenie jej
úspešného vykonávania sú potrebné účinnejšie postupy. V tejto 7. správe o vykonávaní smernice sa
opisuje pokrok dosiahnutý do konca rokov 2009/2010. V správe sa uvádzajú
aj trendy dosahovania súladu so smernicou a nový prístup na podporu
dosahovania súladu so smernicou, ako aj kroky prijaté v oblasti
informovania verejnosti a podávania správ. Okrem tejto správy je dostupná
príloha s tabuľkami[11]
a podrobnejšia technická správa[12].
Časový odstup medzi oznamovaním údajov a vydaním tejto správy súvisí so
spôsobom, akým sa v minulosti organizovalo riadenie údajov medzi Komisiou
a členskými štátmi. Útvary Komisie preto navrhujú „nový prístup“ aj
v súvislosti s informáciami o súlade so smernicou
a nabádajú členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni poskytovali
aktuálnejšie informácie online (pozri bod 7). 2. Celkové
posúdenie súladu so smernicou Cieľom posúdenia súladu je analyzovať mieru súladu so
smernicou na základe informácií poskytovaných členskými štátmi. Zakladá sa na
uplatňovaní usmernení a metodiky, ktoré sú dostupné v sieti Reportnet
EEA[13].
Údaje o infraštruktúre v oblasti odpadových vôd pre nahlasované sídla a ich
čističky uvedené v predkladaných správach sú dostupné prostredníctvom
európskeho informačného systému o vode (WISE) Waterbase.[14] Toto predkladanie správ o vykonávaní smernice bolo
úspešné. Informácie pre túto správu po prvýkrát poskytlo 27 členských štátov
a všetky väčšinou načas. Správa zahŕňa takmer 24 000 obcí
a miest s viac ako 2 000 obyvateľmi (ktoré generujú znečistenie
zodpovedajúce 615 miliónovej populácii, takzvanému populačnému koeficientu[15]). Takmer 18 000 obcí
a miest (alebo 81 % záťaže znečisťujúcimi látkami) je v 15 členských
štátoch, ktoré vstúpili do EÚ pred rokom 2004 (EÚ-15). Zostávajúca časť je
v 12 členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004
a v roku 2007 (EÚ-12). Vzhľadom na to, že v prípade Rumunska do
roku 2010 neuplynuli lehoty na dosiahnutie súladu so smernicou dohodnuté
v zmluve o pristúpení, posúdenie súladu so smernicou sa uskutočnilo
pre 26 členských štátov. Chorvátsko vstúpilo do EÚ 1. júla 2013, a preto nebolo
zahrnutého do tohto podávania správ. V prípade niekoľkých ďalších členských štátov, ktoré
vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo v roku 2007, uplynuli počas
vykazovaného obdobia pre túto správu dodatočné lehoty na dosiahnutie súladu so
smernicou. Mnohé z obcí/miest v týchto členských štátoch však budú
musieť dodržať lehoty stanovené na rok 2010 a po roku 2010, a preto
v tejto správe neboli posudzované. Hlavné výsledky analýzy vykonávania smernice sú zhrnuté
nižšie (podrobné údaje pre jednotlivé členské štáty sú uvedené
v tabuľke 1 v prílohe, ktorá obsahuje aj podrobné informácie
o uplynutých lehotách v 12 členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ
v rokoch 2004 alebo 2007). 2.1. Zberné
systémy Úroveň zberu odpadových vôd je vo väčšine členských štátov
EÚ veľmi vysoká, pričom priemerná miera súladu so smernicou dosahuje 94 %
(zvýšenie z 92 %). Približne 15 členských štátov dosahuje dokonca 100 %
súlad so smernicou. Všetky členské štáty si buď udržali, alebo zlepšili
predchádzajúce výsledky. Sú však ešte krajiny, v ktorých sa splaškové
odpadové vody buď nezbierajú vôbec, alebo len čiastočne. Päť členských štátov
dosiahlo v rokoch 2009/2010 mieru súladu so smernicou menšiu ako 30 % (BG,
CY, EE, LV, SI). 2.2. Sekundárne
čistenie V rokoch 2009/2010 prešlo v EÚ sekundárnym
čistením v súlade s ustanoveniami smernice celkovo 82 %
odpadových vôd, čo je o štyri percentuálne body viac v porovnaní
s predchádzajúcou správou. Štyri členské štáty dosiahli 100 % súlad
a ďalších šesť členských štátov malo úrovne súladu so smernicou vo výške 97 %
a viac. Miery súladu so smernicou v členských štátoch EÚ-12 však
výrazne zaostávajú, pričom primeraným sekundárnym čistením prechádza
v priemere len 39 % ich odpadových vôd. Len CZ, HU, LT a SK dosiahli
výsledky v oblasti súladu so smernicou na úrovni 80 – 100 %. 2.3. Náročnejšie
čistenie Tento druh čistenia odpadových vôd, známy aj ako terciárne
čistenie, dopĺňa v prípade potreby sekundárne čistenie a väčšinou sa
zameriava na odstraňovanie živín v rámci boja proti eutrofizácii alebo
zníženia bakteriologického znečistenia, ktoré by mohlo mať vplyv na ľudské
zdravie (ako sú pásma pitnej vody alebo vody na kúpanie)[16]. Celková miera súladu so
smernicou bola 77 %. V členských štátoch EÚ-12 sa však pri vykonávaní
náročnejších čistení vyskytli určité oneskorenia a primerane sa
v nich čistilo len 14 % odpadových vôd. Pozitívom je, že štyri
krajiny dosiahli 100 % súlad so smernicou. Obrázok 1: Výsledky na úrovni
EÚ-27, EÚ-15 a EÚ-12 vzhľadom na súlad s článkom 3 smernice (zber) –
zelená farba, článkom 4 (sekundárne čistenie) – ružová farba
a článkom 5 (náročnejšie čistenie) – modrá farba. Zobrazené sú priemerné
hodnoty vážené podľa veľkosti členských štátov. Výsledky na úrovni EÚ-27, EÚ-15 a EÚ-12 sú zobrazené na
obrázku 1[17].
Hodnoty na úrovni EÚ-15 sú vo všeobecnosti vysoké, dokonca
veľmi vysoké v krajinách ako Nemecko, Holandsko a Rakúsko. Výsledky na úrovni
EÚ-12 sú pomerne nízke, obzvlášť pokiaľ ide o náročnejšie čistenie. Hodnoty na úrovni EÚ-27 sú takisto vysoké a dosť podobné
hodnotám EÚ-15 (hoci sú o niečo nižšie) v dôsledku: a) relatívne vyššej relevantnosti údajov o zbere a čistení zo
strany krajín EÚ-15; na úrovni EÚ-15 uplynuli všetky lehoty na dosiahnutie
súladu so smernicou, a preto je objem odpadových vôd, ktoré musia spĺňať
požiadavky smernice, veľký a súvisiace výsledky v oblasti dosahovania súladu sú
veľmi dobré; b) nižšej relevantnosti údajov o zbere a čistení zo strany krajín
EÚ-12, ktorých výsledky v oblasti dosahovania súladu so smernicou sa týkajú iba
časti obcí/miest, t. j. obcí/miest, ktoré museli dosiahnuť súlad v rokoch 2009/2010. Obrázok 2: Výsledky jednotlivých
členských štátov vzhľadom na súlad s článkom 3 smernice (zber) –
zelená farba, článkom 4 (sekundárne čistenie) – ružová farba,
a článkom 5 (náročnejšie čistenie) – modrá farba. Krajiny sú
zatriedené tak, že ako prvé sú uvedené tie, ktoré dosahujú najnižšie úrovne
súladu s článkom 5, a potom vzostupne podľa miery dosahovania
súladu s článkom 5. V prípade Slovenska (článok 5)
a Rumunska (články 3, 4 a 5) je súlad s uvedenými článkami
zastúpený pojmom „inštalované zariadenia“, pretože lehoty pre tieto články do
vykazovaného roku ešte neuplynuli (číselné údaje týkajúce sa plnenia
požiadaviek sa nepožadovali, ale členské štáty v správach uviedli zberané
a vyčistené odpadové vody). Na Cypre a v Lotyšsku boli výsledky v oblasti
dosahovania súladu nulové, pretože systémy zberu a čističky neboli ešte v roku 2009,
na ktorý sa správa vzťahovala, plne funkčné. Odvtedy sa však dosiahol značný
pokrok a najnovšie miery súladu so smernicou sú oveľa vyššie. Výsledky jednotlivých členských štátov uvedené na
obrázku 2 sa týkajú údajov a situácie v roku 2009 alebo
najneskôr v roku 2010. Útvary Komisie si uvedomujú, že v mnohých
členských štátoch, najmä v tých, ktoré dosahujú nízke miery súladu so
smernicou, sa odvtedy dosiahol významný pokrok a skutočné miery súladu so
smernicou sú často (oveľa) vyššie (najmä na Cypre a v Lotyšsku). 2.4. Veľké
mestá/veľké zdroje odpadových vôd V tejto správe sa uvádza 585 veľkých miest, z ktorých
každé produkuje množstvo odpadových vôd ekvivalentné (alebo vyššie) 150 000
obyvateľov. Záťaž znečisťujúcimi látkami, ktoré produkujú len tieto veľké
mestá, predstavuje 45 % celkovej zozbieranej záťaže. Približne 91 %
záťaže znečisťujúcimi látkami z týchto 585 veľkých miest prechádza
náročnejším čistením (najlepším dostupným čistením). V porovnaní
s predchádzajúcou správou, keď týmto čistením prešlo len 77 %
príslušnej záťaže znečisťujúcimi látkami, to predstavuje zlepšenie. Miera
súladu so smernicou sa však medzi veľkými mestami/veľkými zdrojmi odpadových
vôd výrazne odlišuje. Ako príklad možno uviesť, že pokiaľ ide o rok 2010, len
jedenásť z 27 hlavných miest[18]
členských štátov EÚ si môže nárokovať „úplný súlad so smernicou“ aj
v prípade požiadaviek na najnáročnejšie čistenie, keď je potrebné
(podrobné informácie o hlavných mestách EÚ sa uvádzajú
v tabuľke 2 a poznámkach v prílohe). 2.5. Citlivé
oblasti Podiel územia EÚ označeného alebo považovaného za citlivú
oblasť sa od predchádzajúcej správy zvýšil a v roku 2010 dosiahol
takmer 75 %. K najvýznamnejším zvýšeniam došlo vo Francúzsku
a v Grécku. Podrobné informácie o citlivých oblastiach
v členských štátoch EÚ sú dostupné prostredníctvom mapového
prehliadača európskeho informačného systému o vodách WISE.[19] 3. Trendy
dosahovania súladu so smernicou Pri posudzovaní pokroku v dosahovaní úplného súladu
všetkých členských štátov je potrebné rozlišovať medzi členskými štátmi EÚ-15
a tými členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007.
Požiadavky týkajúce sa súladu so smernicou sa pravidelne menili hlavne
v dôsledku rozšírení EÚ a po uplynutí etapových prechodných období
stanovených v smernici. Všetky lehoty pre EÚ-15 uplynuli do 31. decembra
2005, ale pre EÚ-12 budú tieto lehoty pokračovať a uplynú pri poslednej
a konečnej lehote v roku 2018. Údaje do roku 2004 sú dostupné len
z členských štátov EÚ-15. Úroveň pokroku všetkých 27 členských štátov
bolo preto možné merať až od 5. správy (2005/2006). Spojením všetkých
výsledkov publikovaných v predchádzajúcich správach Komisie je možné
preukázať orientačné zvýšenie miery súladu so smernicou. Existuje len jedna
výnimka: pokles medzi 5. a 6. správou, ktorý bol spôsobený tým, že
viaceré členské štáty, ktoré dosiahli v oblasti vykonávania horšie
výsledky, neposlali potrebné informácie na zaradenie do 5. správy (2005/2006).
Rastúci trend medzi 6. správou (2007/2008) a 7. správou (2009/2010)
možno napriek tomu hodnotiť pozitívne, pretože členské štáty EÚ-12 mali po
prvýkrát povinnosti/lehoty týkajúce sa súladu so smernicou, ale tieto neznížili
celkové pozitívne výsledky. Obrázok 3: Miera súladu so
smernicou v priebehu rokov: na tomto obrázku je zobrazený vývoj súladu
s požiadavkami na zber, biologické alebo sekundárne čistene
a náročnejšie čistenie, uvedený v niekoľkých odlišných správach
o vykonávaní smernice (od druhej správy) vo vykazovaných rokoch (od roku 1998
do roku 2009/2010). Vo všetkých správach neboli dostupné všetky výsledky:
v prípade, keď chýbajú hodnoty, nemôžu byť zobrazené na obrázku a na
trendovej priamke sa objavuje diskontinuita. 4. Znižovanie
znečistenia v minulosti a v budúcnosti Komisia posudzovala aj zníženie znečistenia, ku ktorému došlo
v dôsledku vykonávania tejto smernice, a očakávané zníženia
v nadchádzajúcich rokoch po dosiahnutí úplného súladu so smernicou. Toto
posúdenie sa uskutočnilo ako súčasť projektu FATE[20] (projekt sa týka posúdenia
osudu a účinkov znečisťujúcich látok v suchozemských a vodných
ekosystémoch). Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC)
publikovalo v rokoch 2011/2012 dve správy[21],
ktoré sa zaoberali zaťažením znečisťujúcimi látkam a znižovaním
v dôsledku viacerých politík EÚ (vrátane rámcovej smernice o vode,
smernice o dusičnanoch a smernice o čistení komunálnych
odpadových vôd) v minulosti (1985 – 2005) a očakávanými zaťaženiami
a zníženiami (do roku 2020 s referenčným rokom 2005). Pokiaľ ide o znižovanie množstva živín v minulosti,
v rámci vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa
dosiahli úspechy pri regulácii bodových zdrojov znečistenia živinami,
a tak sa dosiahlo znižovanie vstupu do európskych povrchových vôd. Toto je
opísané v jednej z uvedených správ JRC s názvom Dlhodobé zaťaženia európskych
morí živinami. Porovnanie odhadov záťaže živinami v európskom
kontinentálnom meradle v roku 2005 so záťažou v roku 1991 podľa tejto
správy ukazuje, že celkové vypúšťanie dusíka sa najmä v dôsledku zníženia
emisií bodových zdrojov znížilo o 9 %, kým celková záťaž fosforom sa
znížila približne o 15 %. V správe sa takisto uvádza, že
v Severnom mori a Baltskom mori toto znížene súviselo najmä
s obmedzením znečisťovania bodových zdrojov v dôsledku vykonávania
náročného čistenia odpadových vôd. Pokiaľ ide o budúce trendy vývoja za nezmenených okolností (predpoklad:
neuplatní sa žiadne opatrenie na zníženie obsahu živín), jedným z hlavných
záverov tejto správy bolo, že tento scenár by do roku 2020 vyústil do vyššieho
znečisťovania živinami zo zdrojov na pevnine. Ak by sa teraz predpokladalo
úplné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, dosiahlo
by sa významné zníženie emisií bodových zdrojov. V niektorých častiach Európy
by však úplné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd mohlo
viesť aj (ako prvý krok) k zvýšeniu emisií bodových zdrojov z emisií, ktoré sa
neodvádzajú do zberných systémov, najmä v dolnom povodí Dunaja. Dôvodom toho
je, že v prípade malých aglomerácií bez kanalizačných systémov by dochádzalo k
organizovanejšiemu zberu a vypúšťaniu, v dôsledku ktorých by vznikali nové
bodové zdroje, ktoré v súčasnosti neexistujú. Mohla by sa tým znížiť účinnosť
znižovania živín prenikajúcich do Čierneho mora, ale napriek tomu by to viedlo
k zlepšeniu životného prostredia, napríklad k zníženiu znečistenia
podzemných vôd, ktoré sa v rámci tejto štúdie nehodnotilo. V súvislosti so záťažou znečisťujúcimi
látkami generovanými tou časťou odpadových vôd z obcí/miest, ktorá nie je
v súlade so smernicou, sa v rámci prípravy tejto správy o vykonávaní
smernice vykonal osobitný výpočet (odhad „vzdialenosti k dosiahnutiu
súladu so smernicou“). Vo výpočte sa nebrali do úvahy obce/mestá, ktoré ešte
nemajú povinnosti v oblasti súladu so smernicou (t. j. v prípade
ktorých ešte v roku 2009 alebo 2010, t. j. poslednom roku vykazovanom
členskými štátmi, neuplynuli lehoty stanovené v zmluve o pristúpení).
Celkové ročné záťaže znečisťujúcimi látkami pochádzajúcimi z komunálnych
odpadových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice, predstavovali na základe
týchto odhadov približne 603 kt/rok[22]
dusíka, 78 kt/rok fosforu a 3 900 kt/rok celkového znečistenia
organickými látkami[23].
Porovnaním uvedených údajov s odhadovanou
ročnou celkovou záťažou živinami vstupujúcimi do európskych morí (dusík
a fosfor) uvedenou v správe Spoločného výskumného centra s názvom
Dlhodobé zaťaženia európskych morí živinami sa zistilo, že dusík generovaný
časťou odpadových vôd, ktorá nie je v súlade so smernicou, predstavuje
približne 15 % celkového dusíka vypúšťaného do morí. Pokiaľ ide
o fosfor, tento pomer je ešte väčší a dosahuje 35 % celkového
fosforu. Tieto percentá potvrdzujú dôležitosť úplného vykonania smernice
v celej EÚ. Celkovo sa v uvedenej správe JRC konštatuje,
že „obmedzovanie bodových zdrojov živín je najúčinnejším spôsobom znižovania
množstva živín, ktoré sa dostávajú do európskych morí. Táto možnosť sa však dá
relatívne ťažko realizovať a ďalšie znižovanie živín, ktoré sa dostávajú ako
bodové zdroje do morí, so sebou prinesie značné náklady“. 5. Zlepšenie
prostredníctvom spolufinancovania Na pomoc pri vykonávaní smernice sa môžu
využívať fondy EÚ, najmä Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja
(EFRR), ktoré pomáhajú zaostávajúcim regiónom alebo regiónom, ktoré čelia
štrukturálnym problémom pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Z týchto fondov sa
počas niekoľkých programových období významne podporili členské štáty
a regióny pri investovaní do potrebných infraštruktúr na čistenie
odpadových vôd. Finančná podpora investícií do prác a infraštruktúr súvisiacich
s odpadovou vodou mala byť v rámci tohto programového obdobia 2007 – 2013 v 21
členských štátoch vo výške 14,3 miliardy EUR. Najväčšie podiely finančných
prostriedkov na čistenie odpadových vôd pridelili medzi inými hlavne „nové“
členské štáty. Vo vykazovaných rokoch 2009/2010 boli celkové kumulatívne
pridelené finančné prostriedky v kategórii „odpadová voda“ vo výške 3,5
miliardy EUR v roku 2009 a 9,7 miliardy v roku 2010. Členské štáty s najvyššími
kumulatívnymi pridelenými sumami boli Poľsko (3,3 miliardy EUR), Rumunsko (1,2
miliardy EUR) a Maďarsko (0,6 miliardy EUR). V kontrole účelnosti politiky EÚ
v oblasti sladkých vôd sa zdôrazňuje, že napriek významnej podpore
z fondov EÚ sa musí väčšina finančných prostriedkov potrebných na
vykonávanie politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva vytvárať
v rámci členských štátov. Podľa štúdie[24]
22 členských štátov, v týchto štátoch stále existuje veľká medzera vo
financovaní v súvislosti s dosahovaním súladu so smernicou
v budúcnosti. Hlavým dôvodom tejto medzery vo financovaní je
to, že pokrok pri dosahovaní úhrady nákladov od odberateľov vody
a uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí, ktoré sa požaduje
v rámcovej smernici o vode, boli vo väčšine členských štátov pomalé
a neefektívne. Komisia na podporu týchto politík stanovovania cien vody
navrhla niektoré podmienky ex ante vrátane požiadaviek rámcovej smernice
o vode týkajúcich sa stanovovania cien vody, ktoré musia členské štáty
splniť v rámci budúcej kohéznej politiky EÚ (2014 – 2020) v oblasti
financovania projektov v odvetví vodného hospodárstva. 6. Opatrenia
na zabezpečenie súladu so smernicou vykonané v minulosti Komisia sa snažila zabezpečiť súlad so smernicou pomocou
stáleho dialógu a v prípade potreby aj prostredníctvom začatia konaní
vo veci porušenia právnych predpisov, z ktorých sa niektoré začali
v roku 1997. Do dnešného dňa je stále otvorených 20 horizontálne
zoskupených prípadov[25]
proti 10 členským štátom EÚ-15. V nedávnom hodnotení politiky v rámci kontroly
účelnosti politiky EÚ v oblasti sladkých vôd[26] sa konštatuje, že konania vo
veci porušenia právnych predpisov urýchlili vykonávanie a mali pozitívny
vplyv na účinnosť vykonávania smernice. Väčšina prípadov sa vyriešila
v období pred začatím konania, i keď činnosť v oblasti
presadzovania práva na úrovni EÚ je relatívne pomalý a časovo náročný
proces. Medzi niekoľko úspešných príkladov patrí Francúzsko
(konania vo veci 682 obcí nespĺňajúcich požiadavky smernice, ktoré sa začali
v rokoch 1998 a 2000) a Belgicko (konanie vo veci 175 obcí/miest
nespĺňajúcich požiadavky smernice, ktoré sa začalo v roku 1998).
V obidvoch príkladoch prakticky všetky uvedené obce/mestá sú v súčasnosti
v súlade so smernicou. Keď sa začalo konanie v roku 1998, nebolo aj v Taliansku
475 obcí/miest v súlade so smernicou. V súčasnosti po vydaní rozsudku porušuje
smernicu už iba 110 týchto obcí/miest. Okrem týchto troch krajín dosiahli od
posledného predloženia správ najväčší pokrok Španielsko a Grécko, ktoré
patria medzi tie štáty, v prípade ktorých nie sú konania vo veci porušenia
právnych predpisov rozhodnuté, najmä v súvislosti s povinnosťami
v oblasti čistenia. 7. „Nový
prístup“ na podporu súladu so smernicou Napriek povzbudzujúcim príznakom pokroku stále existuje
veľká medzera vo vykonávaní, a to najmä v členských štátoch, ktoré
vstúpili do EÚ v roku 2004 a neskôr. V súčasnosti je čoraz jasnejšie,
že bez zvýšeného úsilia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej
a miestnej úrovni, budú oneskorenia pri vykonávaní v týchto „nových“
členských štátoch rovnako dlhé alebo ešte dlhšie ako v členských štátoch
EÚ-15. Vyhliadky na dosiahnutie potrebného pokroku výlučne prostredníctvom
konaní vo veci porušenia právnych predpisov nie sú povzbudzujúce. Komisia pri
zohľadnení súčasnej krízy a rastúcich obmedzení vnútroštátnych rozpočtov
určila túto smernicu ako vhodnú na spustenie pilotnej iniciatívy týkajúcej sa
„nového prístupu“ na podporu súladu a vykonávania. Tento „nový prístup“ je stanovený v navrhovanom 7. environmentálnom
akčnom programe a v koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy. V
rámci prioritného cieľa 4 „Maximalizovať prínosy právnych predpisov EÚ
v oblasti životného prostredia“ v 7. environmentálnom akčnom
pláne sa navrhovalo vykonávanie osobitných opatrení[27], najmä: ·
Vytvorenie systémov na vnútroštátnej úrovni,
prostredníctvom ktorých sa budú aktívne šíriť informácie o spôsobe
vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia,
v spojení s prehľadom plnenia jednotlivých členských štátov na úrovni
EÚ (takzvaný štruktúrovaný rámec pre vykonávanie a informovanie). ·
Vypracovanie partnerských dohôd medzi členskými
štátmi a Komisiou o vykonávaní právnych predpisov. V koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy je
stanovený cieľ „zlepšiť mieru dodržiavania predpisov týkajúcich sa čistenia
odpadových vôd prostredníctvom dlhodobého investičného plánovania […] (vrátane
prostriedkov EÚ a úverov EIB)“ do roku 2018. Z praktického hľadiska
Komisia v tejto koncepcii oznámila, že bude spolupracovať s členskými
štátmi na príprave vykonávacích plánov, ktoré môžu mať formu vykonávacích
partnerských dohôd do roku 2014. Útvary Komisie začali pracovať na týchto opatreniach
usporiadaním pracovného seminára[28]
v decembri 2012 a budú pravidelne informovať o pokroku. 8. Závery
a výhľad Takmer 20 rokov po prijatí smernice o čistení
komunálnych odpadových vôd sa do roku 2010 dosiahol významný pokrok na ceste
k úplnému vykonávaniu. Priemerná miera súladu EÚ-15 so smernicou je
v prípade sekundárneho čistenia 88 %, vyššie priemerné miery súladu
sa dosahujú v prípade zberných systémov (97 %) a náročnejšieho čistenia
(90 %). Rakúsko, Nemecko a Holandsko, ktoré sú na popredných
miestach, smernicu z veľkej časti plne vykonávajú, pričom niektoré ďalšie
členské štáty sú k plnému vykonávaniu smernice veľmi blízko. Prioritou
týchto štátov bude udržiavať a obnoviť súčasnú infraštruktúru. Od roku 2010
navyše členské štáty EÚ-15, ktoré zaostávali v dosahovaní súladu so
smernicou, uskutočnili ďalšie investície, a to aj v dôsledku konaní
vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré začala Komisia. Pri
pokračujúcom úsilí počas nadchádzajúcich rokov je možné vykonávanie smernice
v týchto 15-tich členských štátoch (z veľkej časti) dokončiť do roku 2015
alebo 2016. Bolo by to 10 rokov po uplynutí poslednej lehoty stanovenej
v pôvodnej smernici. V členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004
a neskôr, je obraz odlišný. Ich vzdialenosť od cieľa je stále značná,
pričom priemerný súlad so smernicou dosahuje v prípade zberných systémov 72 %,
v prípade sekundárneho čistenia 39 % a náročnejšieho
čistenia 14 %. Bez zvýšenia úsilia na všetkých úrovniach môžu byť
predpokladané oneskorenia podobné alebo dlhšie ako v prípade EÚ-15
a členské štáty, ktoré pri vykonávaní smernice zaostávajú, by dosiahli
súlad so smernicou až v roku 2028. Ďalšou oblasťou, ktorá vyvoláva obavy, je veľký počet
„veľkých miest“, ktoré vykazujú nedostatočný súlad so smernicou. Napríklad len
jedenásť z 27 hlavných miest EÚ má vybudované zberné systémy
a čistenie, ktoré spĺňajú technické normy stanovené pred viac 20 rokmi.
Vzhľadom na vysokú záťaž znečisťujúcimi látkam, ktorú predstavujú tieto veľké
množstvá odpadových vôd, to stále spôsobuje veľké znečistenie životného
prostredia. Táto 7. správa o vykonávaní smernice obsahuje po
prvýkrát podrobné posúdenie súladu so smernicou 27 členských štátov.
Infraštruktúra podávania správ ustanovená v rámci európskeho informačného
systému o vode (WISE) funguje dobre. Postupy sa zlepšili a podstatne
sa skrátili časové limity na spracovanie a posúdenie údajov.
V niektorých členských štátoch sú však stále možné ďalšie zlepšenia
systému monitorovania a podávania správ. To vysvetľuje niektoré nízke
úrovne vykonávania alebo neúplnosť údajov v priebehu rôznych podávaní
správ. Navrhovaný 7. environmentálny akčný program
a koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy zdôrazňujú dôležitosť zberu
a čistenia komunálnych odpadových vôd. Komisia v týchto najnovších
politických iniciatívach oznámila, že bude intenzívnejšie podporovať členské
štáty v ich úsilí týkajúcom sa vykonávania smernice presadzovaním „nového
prístupu“ na dosiahnutie súladu so smernicou. Útvary Komisie začali
v decembri 2012 tieto činnosti „nového prístupu“ s cieľom podporiť
členské štáty, aby vypracovali alebo revidovali vykonávacie plány najneskôr do
roku 2014. [1] Smernica 91/271/EHS, Ú. v. ES L 135,
30.5.1991. [2] Ďalšie informácie o rozsahu
pôsobnosti, cieľoch a ustanoveniach smernice: http://ec.europa.eu/environment/water/water-urbanwaste/index_en.html. [3] Smernica 2000/60/ES, Ú. v. ES L 327,
22.12.2000. [4] Smernica 2008/56/ES, Ú. v. EÚ L 164,
25.6.2008. [5] Eutrofizácia je obohacovanie
vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a/alebo fosforu, ktoré spôsobuje
zvýšenie rastu rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť
k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy organizmov vyskytujúcich
sa v týchto vodách a kvality tejto vody. Ďalšie informácie: [6] Ďalšie informácie: http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/implrep2007/index_en.htm#third [7] Ďalšie informácie: EEA (2010):
Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 – kvalita sladkej vody
(The European Environment – State and Outlook 2010 – Freshwater Quality). [8] Ďalšie informácie: EEA (2012):
Hodnotenie stavu a zaťaženia európskych vôd (European Waters-assessment of
status and pressures). [9] COM(2012) 710
final. Ďalšie
informácie: http://ec.europa.eu/environment/newprg/pdf/7EAP_Proposal/sk.pdf [10] COM(2012) 673
final. Ďalšie informácie: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0673:FIN:SK:PDF [11] SWD(2013) 298. [12] 7. technické posúdenie
informácií o vykonávaní smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991
o čistení komunálnych odpadových vôd zmenenej smernicou Komisie 98/15/ES
z 27. februára 1998 (situácia k 31. decembru 2009 alebo 31. decembru
2010). Posúdenie vypracoval odborný poradca Komisie úrad Umweltbundesamt GmbH
(Rakúsko). Ďalšie informácie: [13] Ďalšie
informácie: http://rod.eionet.europa.eu/obligations/613 [14] http://www.eea.europa.eu/data-and-maps/data/waterbase-uwwtd-urban-waste-water-treatment-directive-3 [15] Pojem „populačný koeficient“ alebo
p. k. možno nájsť v smernici a vzťahuje sa na znečistenie
organickými látkami generované hlavne obyvateľmi dedín/obcí a inými
zdrojmi, akými sú ľudia, ktorí v danej oblasti nemajú trvalý pobyt
(turisti) a agropotravinárske odvetvie. [16] Okrem toho sú predmetom širokej
diskusie technológie terciárneho čistenia (napríklad ozonácia, chlórovanie, UV,
membránové technológie, pieskové filtre) ako jedna z najsľubnejších
možností na zníženie znečisťujúcich mikrolátok (nové znečisťujúce látky vrátane
farmaceutických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny, iných priemyselných
chemikálií) dostávajúcich sa do vodného prostredia. [17] V tabuľke 1
(pozri prílohu) sú uvedené výsledky podľa jednotlivých členských štátov
a na úrovni EÚ-27, EÚ-15 a EÚ-12, zatriedené podľa rozsahov súladu so
smernicou. [18] Amsterdam,
Atény, Berlín, Bratislava, Kodaň, Helsinki, Madrid, Paríž, Štokholm, Viedeň a
Vilnius. [19] http://www.eea.europa.eu/themes/water/interactive/soe-wfd/urban-waste-water-treatment-directive-viewer. [20] http://fate.jrc.ec.europa.eu/rational/home [21] http://bookshop.europa.eu/en/scenario-analysis-of-pollutants-loads-to-european-regional-seas-for-the-year-2020-pbLBNA25159/ a http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/111111111/15938/1/lbna24726enc.pdf [22] Kilotony/rok. [23] Na základe
chemickej spotreby kyslíka (ChSK). [24] COWI 2010: Náklady na dosiahnutie
súladu so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd. Záverečná
správa: http://ec.europa.eu/environment/water/water-urbanwaste/info/pdf/Cost%20of%20UWWTD-Final%20report_2010.pdf [25] Zoznam najzávažnejších prípadov
porušenia predpisov (do dnešného dňa) a rozsudkov
od rokov
2009/2010 je uvedený v prílohe správy (tabuľky3 a 4). [26] SWD (2012) 393. [27] Podrobné informácie o pilotnom opatrení
v oblasti komunálnych odpadových vôd sa uvádzajú v prílohe VI
(s. 102 a nasledujúce) posúdenia vplyvu (SWD(2012) 397 final). [28] https://circabc.europa.eu/w/browse/340cea09-390f-4c11-8e99-712c519c21e4