OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Konzultačné oznámenie o udržateľnom využívaní fosforu

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Fosfor je základným stavebným prvkom života. Je nenahraditeľnou súčasťou moderného poľnohospodárstva, pretože neexistujú žiadne náhrady za jeho využívanie v krmivách a hnojivách. Súčasné plytvanie a straty fosforu v každej fáze jeho životného cyklu prispievajú k obavám o budúce zásoby, ako aj k obavám zo znečistenia vody a pôdy v EÚ a na celom svete. Účinná výroba a využívanie fosforu, ako aj recyklácia a minimalizovanie jeho odpadu by pre svet znamenalo významný pokrok na ceste k udržateľnému využívaniu fosforu, a teda k efektívnemu využívaniu zdrojov a zabezpečeniu ich dostupnosti pre budúce generácie.

Účelom tohto konzultačného oznámenia je upriamiť pozornosť na udržateľnosť využívania fosforu a zároveň iniciovať diskusiu o aktuálnom stave a o opatreniach, ktoré by sa mali zvážiť. Cieľom tohto oznámenia nie je vytvorenie špecifického právneho predpisu o fosfore. Toto oznámenie sa uvádza v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje[1] a malo by sa vnímať ako súčasť všeobecnej snahy o efektívnejšie využívanie zdrojov v EÚ a na celom svete.

Zdroje fosforu sú pomerne bohaté na celom svete, pričom existujú značné zásoby tohto prvku. Existuje však viacero faktorov, na základe ktorých sa dá usudzovať, že by sa mala venovať pozornosť otázkam súvisiacim s bezpečnosťou dodávok v EÚ. Po prvé, v rámci EÚ existujú len malé zásoby fosforitu. Po druhé, počas cenovej nestability v roku 2008 stúpli ceny fosforitu o 700 % v priebehu niečo viac ako jedného roka, čo prispelo k zvyšovaniu cien hnojív. Po tretie, existuje len malý priestor na prechod na iný zdroj pri menej dôležitých spôsoboch využívania fosforu, keďže jeho základným využitím v krmivách a hnojivách sa spotrebuje približne 90 % z celkovej ťažby zdroja. Zlepšenie využívania recyklovaného fosforu v EÚ a na celom svete by pomohlo zachovať dodávku tejto základnej suroviny a podporilo rovnomernejšie rozdelenie fosforu na regionálnej, ako aj celosvetovej úrovni. Z ekonomického hľadiska by diverzifikácia dodávok fosfátu pre podniky v EÚ, ktoré od nich závisia, zvýšila odolnosť týchto podnikov voči akejkoľvek budúcej nestabilite cien a voči iným tendenciám, ktoré by mohli zvýšiť ich závislosť od dovozu.

Zvyšovanie efektivity a znižovanie strát by okrem toho bolo veľmi prospešné pre životné prostredie a využívanie zdrojov. Súčasné využívanie fosforu je v mnohých etapách životného cyklu neefektívne, čo vedie k problematickému znečisťovaniu vody a plytvaniu širokou škálou súvisiacich zdrojov. Kontaminanty, ako sú kadmium a urán, ktoré sa nachádzajú v surovine, môžu spôsobiť zdravotné a environmentálne problémy. Nezávisle od celkového dostupného objemu ťažby fosfátu a od aspektov týkajúcich sa bezpečnosti dodávky, by tieto prínosy samé o sebe opodstatnili prijatie opatrení na efektívnejšie využívanie a recyklovanie fosforu. Opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania a recyklovania fosforu by boli spojené aj so širokou škálou ďalších výhod — napríklad lepšie hospodárenie s pôdou by bolo prospešné pre klímu a biodiverzitu.

Riešenie týchto problémov nie je jednoduché. Regióny EÚ, kde sa pestujú plodiny na ornej pôde, majú zväčša stabilné množstvá fosforu v pôde, naďalej však závisia od používania hnojív s obsahom minerálneho fosfátu. Intenzívna živočíšna výroba sa sústreďuje v osobitných oblastiach v blízkosti prístavov, väčších populačných centier a dostupných pracovných síl a odbornosti. Táto koncentrácia viedla k nadmernej dodávke hnoja do týchto regiónov, čo malo za následok postupné zvyšovanie obsahu fosfátov v pôde a zvýšené riziko znečistenia vody. Podobne je to s rastom veľkomiest – odpadové vody a potravinársky odpad s obsahom fosforu sa postupne vzďaľujú od hospodárstiev s ornou pôdou, kde by mohli byť po vhodnom spracovaní využité.

Existuje však veľa priestoru na zlepšenie situácie. Využiteľný fosfor sa stráca hlavne následkom erózie pôdy a vyplavovania, ako aj neefektívnym využívaním hnoja, biologicky rozložiteľného odpadu a odpadových vôd. Napríklad z analýzy toku vo Francúzsku vyplýva, že sa stráca 50 % z celkového využitého fosforu — približne 20 % prostredníctvom odpadových vôd, ten istý podiel eróziou a vyplavovaním a 10 % sa stratí v potravinovom odpade a inom biologickom odpade[2]. Udržateľné využívanie fosforu je v súčasnosti predmetom intenzívneho výskumu. V Spojenom kráľovstve Ministerstvo pre životné prostredie, potraviny a záležitosti vidieka identifikovalo fosfor ako budúci rizikový zdroj významný pre poľnohospodárstvo, pričom toto riziko s ním spojené by členské štáty samotné len ťažko zvládli[3]. V početných vedeckých publikáciách sa uviedli nebezpečenstvá a náklady nášho súčasného prístupu.

Na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni sa už prijali opatrenia, ktorých hlavným cieľom je riešiť problémy v oblasti znečistenia vody fosforom a znížiť odpad z materiálov, ako sú potraviny alebo iný biologicky rozložiteľný odpad, ktorý môže tiež obsahovať fosfor. Zámerom týchto opatrení však bolo skôr zabrániť znečisteniu vody alebo dosiahnuť iné politické ciele, ako recyklácia a úspora fosforu. Iniciatívy, ktoré sú priamo zamerané na efektívnosť využívania a regenerovania fosforu, sú ojedinelé a len zriedka sa zohľadňujú pri tvorbe politiky. Výnimkou je Švédsko, ktoré si stanovilo svoj dočasný národný cieľ: „Do roku 2015 sa zhodnotí najmenej 60 % zlúčenín fosforu prítomných v odpadových vodách na účely jeho použitia na úrodnej pôde. Aspoň polovica z tohto množstva by sa mala vrátiť do ornej pôdy“. Holandsko zaviedlo dohodu o fosfátovom hodnotovom reťazci, v rámci ktorej sa široké spektrum zainteresovaných strán zaviazalo dosiahnuť ciele ako napríklad využívanie stanoveného percentuálneho podielu recyklovaného fosforu vo svojom výrobnom procese[4]. Nemecko zase pripravuje právne predpisy zamerané na zníženie miery plytvania fosforom. V nadväznosti na prvú európsku konferenciu o udržateľnom fosfore zriadili zainteresované strany Európsku platformu pre fosfor s cieľom vytvoriť európsky trh s recyklovaným fosforom a dosiahnuť udržateľnejšie využívanie fosforu[5].

Úplné nahradenie fosfátov ťažených v EÚ recyklovaným fosforom nie je v blízkej budúcnosti uskutočniteľné, ani potrebné. Väčšia miera recyklácie a využívania ekologického fosforu tam, kde je potrebný, by však mohla stabilizovať požadovaný objem ťažby fosfátu a zmierniť problémy súvisiace so znečistením pôdy a vody. Toto nás z dlhodobého hľadiska privedie na cestu smerujúcu k uzavretiu cyklu fosforu v čase, keď budú zásoby tohto zdroja čoraz obmedzenejšie.

2.           Obraz ponuky a dopytu do roku 2050 a neskôr

Historicky prvé fosforečné hnojivá pochádzali z ekologických zdrojov — najmä z hnoja vyprodukovaného v poľnohospodárskych podnikoch so zmiešanou výrobou a taktiež z kostnej múčky a guána, prvých dôležitých obchodovateľných hnojných komodít. Neskôr sa vyvinuli efektívne techniky ťažby a výroby hnojív z fosfátových hornín, čo prispelo k vytvoreniu vhodných podmienok na „zelenú revolúciu“ v poľnohospodárskej produktivite, ktorá začala v 40-tych rokoch. Hoci fosfor v hnojivách naďalej pochádza najmä zo živočíšneho hnoja (v EÚ je kľúčovým zdrojom — ročne sa využíva 4,7 miliónov ton hnoja ako hnojivo[6]), hnojivo s obsahom minerálneho fosfátu sa stalo hlavným zdrojom fosforu pre rastlinnú výrobu na celom svete, ako aj pôvodný zdroj všetkého nového fosforu v cykle.

Obrázok 1: Historické globálne zdroje fosforečných hnojív[7]

2.1.        Dodávky fosforu

Súčasná ťažba fosforitu sa sústreďuje v obmedzenom počte krajín. Žiadna z nich sa nenachádza v EÚ, s výnimkou Fínska, kde existuje malý objem produkcie. V roku 2011 predstavovala miera závislosti EÚ od dovozu približne 92 %[8]. Dve tretiny súčasných zásob fosforitu pochádzajú podľa najnovšieho výskumu Medzinárodného centra pre rozvoj hnojív (International Fertilizer Development Center, ďalej aj „IFDC“)[9] venovaného tejto téme z Maroka/Západnej Sahary, Číny a USA, hoci existuje mnoho krajín, ktoré majú menšie zásoby. V tejto správe sa identifikácia veľkých nových zásob v Maroku/Západnej Sahare vykladá opatrne.

V dôsledku toho je ťažké predpovedať presný rozsah dodávok fosfátových minerálov a kapacitu týchto zásob, pokiaľ ide o uspokojenie dopytu v dlhodobom horizonte. Z najlepších dostupných dôkazov však vyplýva, že existujú dostatočné zásoby pre viaceré generácie, a že sa pravidelne identifikujú nové zásoby, čo jasne naznačuje trend smerujúci k rozšíreniu geografickej oblasti budúcej produkcie. V budúcnosti sa v istom momente začnú zásoby zmenšovať, ale nebude to v blízkej budúcnosti.

FAO zhromažďuje niektoré štatistické informácie o používaní hnojív na celom svete. Tieto informácie sa však netýkajú zdrojov a zásob fosforitu. Zásoby fosforitu patriace jednotlivým spoločnostiam sú zoširoka pokryté austrálskym kódom JORC[10] alebo rovnocenným kódom, čo je priemyselná norma pre klasifikáciu a harmonizáciu opisov zásob. Táto norma však nebola vytvorená ako základ pre zhromažďovanie informácií o národných a medzinárodných zásobách. Referenčným zdrojom pre takéto informácie bol vždy geologický prieskum Spojených štátov (United States Geological Survey, ďalej len „USGS“), ale v rokoch 1990 až 2010 neboli štatistiky USGS plne aktualizované prostredníctvom informácií z mimovládnych zdrojov. Ako už bolo uvedené, Medzinárodné centrum pre rozvoj hnojív (IFDC) podalo v roku 2010 správu o nových, výrazne vyšších odhadoch zásob na základe priemyselných informácií a USGS podľa toho v roku 2011 aktualizoval svoje odhady zdrojov[11]. Tieto čísla a definície zdroja a zásoby podľa USGS boli použité v tomto dokumente všade, kde to bolo možné. Na obrázku 2 je zobrazená zmena v odhadoch zásob.

Obrázok 2: Vplyv preskúmania zásob fosfátových minerálov — vyjadrené v miliardách ton P205[12]

V niekoľkých akademických publikáciách bola položená otázka, či je nutné zriadiť úradný systém podávania správ a následné štatistické opatrenia. Takýto systém by musel umožňovať usporiadanie informácií takým spôsobom, ktorým by sa dodržiavalo obchodné tajomstvo, a zároveň by sa poskytla dôvera verejným orgánom a iným zainteresovaným stranám, pokiaľ ide o presnosť informácií. Mimoriadne dôležitá by bola integrácia existujúcich národných organizácií venujúcich sa geologickému prieskumu.

Organické zdroje fosforu sú často ťažké a objemné suroviny, ako napr. hnoj alebo čistiarenský kal, ktoré sa nedajú ľahko prepravovať na veľké vzdialenosti. Zásoby by sa mohli lepšie distribuovať na regionálnej úrovni a suroviny by mohli byť dostupnejšie, pokiaľ ide o ich množstvo aj kvalitu. Tento problém sa ďalej skúma v oddiele 4.

2.2.        Zvyšujúci sa dopyt po hnojive v snahe „nakŕmiť svet“

Podľa odhadov FAO týkajúcich sa svetového dopytu po hnojive sa využívanie hnojív bude naďalej rozširovať. Uvádza sa v nich predpokladaný nárast dopytu po fosfáte ako živiny v hnojive až do 43,8 miliónov ton za rok v roku 2015 a až do 52,9 miliónov ton v roku 2030[13]. Tieto údaje vychádzajú z predpokladu, že sa udrží neželateľná situácia veľmi nízkej miery hnojenia v niektorých rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike. V súčasnosti predstavuje svetová spotreba fosforu 20 miliónov ton ročne. Predpokladá sa, že dopyt po fosfore v krmive bude vzhľadom na prudko rastúcu živočíšnu výrobu[14] čoraz väčší.

Pokiaľ ide o dlhodobejšie hľadisko, niekoľko faktorov naznačuje, že dopyt bude naďalej rásť. Podľa odhadov rastu svetovej populácie by malo do roku 2050 žiť na svete viac ako 9 miliárd ľudí. Kombinácia tohto údaju so zmenami v stravovacích návykoch viedla FAO k predpokladu, že do uvedeného dátumu sa dopyt po potravinách zvýši o 70 %[15], ak bude súčasný neudržateľný trend pokračovať. Toto bude mať zase pravdepodobne za následok rozšírenie pôdy určenej na poľnohospodársku produkciu a/alebo intenzívnejšiu produkciu na existujúcej poľnohospodárskej pôde. Dôsledkom bude zvýšený dopyt po hnojive.

Ďalšou príčinou nárastu dopytu po hnojive bude nárast svetovej produkcie biopalív[16]. Odhaduje sa, že už v rokoch 2007/2008 sa v súvislosti s produkciou biopalív použilo 870 000 ton fosfátu za rok[17].

2.2.1.     Nerovnováha vo využívaní fosforu na svete

Obrázok 3: Mapa agronomickej nerovnováhy vo využívaní fosforu na svete v roku 2000[18]

Obrázok 3 je výsledkom štúdie, ktorej cieľom je vypočítať bilanciu fosforu na celom svete. Znázorňuje výrazný nedostatok fosforu v mnohých rozvojových krajinách[19]. Jeho hladiny nestačia na zachovanie dlhodobej produktivity pôdy a lepšej úrodnosti, ktorá by uspokojila budúce potreby. Časť tejto dodatočnej požiadavky by sa mohla pokryť lepším využitím miestnych organických zdrojov. Je však pravdepodobné, že veľkú časť tohto dopytu bude treba pokryť fosforitom. Keďže sa predpokladá, že ľudská populácia bude rásť v rozvojovom svete, zvýšená potreba fosfátového hnojiva sa vyskytne v tých oblastiach, ktoré majú v súčasnosti najnižší obsah fosfátov v pôde.

Zvyšovanie globálneho dopytu sa čiastočne spomalí znižovaním využívania fosforu v okolí oblastí s intenzívnou živočíšnou výrobou, kde pôda v súčasnosti dôsledkom nadbytočného hnojenia obsahuje viac dostupného fosforu, než je potrebný na produkciu plodín (časť EÚ, Spojených štátov a Číny). Takéto znižovanie môže byť spôsobené ekonomickými faktormi, keďže nadbytočný fosfor v nasýtenej pôde nijako neprospieva úrode, alebo právnymi predpismi v oblasti životného prostredia zameranými na riešenie znečistenia vody. Treba však poznamenať, že ak sa nezníži živočíšna výroba v týchto oblastiach, dopyt po fosfore v krmive zostane rovnaký.

2.3.        Rovnováha medzi ponukou a dopytom

Od začiatku výroby priemyselných hnojív sprevádzal neustále zvyšovanie dopytu po hnojivách rastúci objem ťaženého fosforitu. Nepretržitý nárast dopytu po hnojivách prerušili iba občasné geopolitické udalosti širšieho významu, najmä rozpad Sovietskeho zväzu v 90-tych rokoch, ktorý viedol k dočasnému poklesu svetového dopytu po hnojivách.

2.3.1.     Nárast cien v roku 2008

Od roku 2007 – 2008 vzrástla cena fosforitu za 14 mesiacov o vyše 700 %. V roku 2008 uložila Čína na fosforit vývozné clo vo výške 110 – 120 %, ktoré neskôr postupne znížila na úroveň 35 %, ktorá sa uplatňuje dodnes. Svetová prevádzková kapacita, pokiaľ ide o kyselinu fosforečnú, vyvrcholila na úrovni približujúcej sa maximálnej možnej kapacite. Táto vysoká cena upútala značnú pozornosť novinárov a zainteresovaných strán. Po vyvrcholení nasledoval kolaps počas globálnej recesie, ceny však od začiatku roka 2011 opäť stúpajú. Zvyšovanie cien fosforitu v podstate vyplýva z ponuky a dopytu, pričom jedným z faktorov je zvýšený dopyt súvisiaci s plodinami na výrobu biopalív. Tieto ceny odrážajú aj ceny potravín a zároveň môžu mierne prispieť k zvyšovaniu cien potravín, i keď v tomto ohľade nemajú až taký význam ako ceny ropy.

2.3.2.     Diskusia na tému „vrchol produkcie fosforu“ a bezpečnosť jeho dodávok

Na základe štatistík USGS, ktoré boli v tom čase jediným verejne dostupným zdrojom, predpovedalo niekoľko akademických a iných komentátorov, že k „vrcholu produkcie fosforu“, t. j. k okamžiku, keď svetová produkcia fosfátu dosiahne svoj vrchol a začne klesať, môže dôjsť v strednodobom horizonte[20] alebo k nemu dokonca už došlo[21]. USGS odvtedy aktualizoval svoje odhady zásob a tieto výpočty už nie sú relevantné. Niekoľko akademických komentátorov navyše tvrdí, že skúmanie zásob fosforu pomocou Hubbertovej krivky[22] nie je v podstate vhodné, najmä preto, že fosfor sa dá recyklovať. Takisto tvrdia, že keďže rastie cena, nájdu sa iné zdroje, i keď niektoré z nich sa ťažia zložitejším spôsobom a obsahujú viac nečistôt.

Zatiaľ čo vrchol produkcie fosforu spôsobený vyčerpaním fosforitu pravdepodobne nebude problémom pre najbližšie generácie, otázky bezpečnosti dodávok, ktoré vzišli z uvedenej diskusie, zostávajú naďalej relevantné. Hoci sa hĺbia nové bane a vyvíjajú nové technológie – najmä zdroje z morského dna – a objavujú nové zásoby, iné zdroje ubúdajú. Za súčasných technologických a environmentálnych podmienok môžu mať bane v Spojených štátoch životnosť iba okolo 50 rokov. Životnosť vnútornej produkcie Číny nie je jasná, ale vzhľadom na obrovské vnútorné potreby sa zdá, že pravdepodobnosť dostupnosti tohto zdroja v budúcnosti na účely vývozu značného množstva je malá.

2.3.3.     Iniciatíva v oblasti surovín

V roku 2010 posúdila pracovná skupina Európskej komisie 41 surovín s cieľom zistiť, ktoré suroviny majú pre EÚ kritický význam. Po tom, čo pracovná skupina zhodnotila hospodársky význam, riziko dodávok a vplyv každej jednej suroviny na životné prostredie, prijala Komisia zoznam 14 surovín, ktoré považovala za kritické. Toto hodnotenie sa zopakuje v roku 2013 a bude zahŕňať posúdenie fosforitu.

2.3.4.     Kvalita zásob fosforitu

Možné obavy nevyvoláva tak veľkosť a umiestnenie zásob, ako vysoký obsah ťažkých kovov vo zvyšných ložiskách. Kamenný fosfát je vo všeobecnosti do určitej miery kontaminovaný kadmiom, ktorý je toxickým prvkom. Fosfority, ktoré sa ťažia vo Fínsku, v Rusku a v Južnej Afrike, sú magmatického pôvodu a obsahujú veľmi málo kadmia (niekedy pod 10 mg kadmia/kg P2O5). Naopak horniny, ktoré sa našli v severnej a západnej Afrike a na Blízkom východe sú sedimentárneho pôvodu a všeobecne obsahujú oveľa viac kadmia, v najhorších prípadoch viac ako 60 mg kadmia/kg P2O5. Potreba kontrolovať kontamináciu pôdy kadmiom z hnojív (oddiel 3.3) znamená, že ak sa vyčerpajú čistejšie zdroje, cena produkcie hnojív, ktoré spĺňajú normy týkajúce sa ochrany pôdy pravdepodobne stúpne, alebo prísnejšie normy v EÚ povedú k tomu, že hornina s vyšším obsahom kadmia sa bude predávať inde. Neefektívne využívanie čistých zdrojov nás do tejto situácie povedie rýchlejšie, pokiaľ sa technológie odstraňovania kadmia[23] nestanú ekonomicky udržateľnými.

Otázka č. 1 – Domnievate sa, že otázky bezpečnosti dodávok do EÚ v súvislosti s distribúciou fosforitu vzbudzujú obavy? Ak áno, čo by sa malo urobiť, aby sa zapojili produkujúce krajiny do riešenia týchto otázok?

Otázka č. 2 – Je obraz ponuky a dopytu vykreslený v tomto dokumente presný? Čo by mohla EÚ urobiť, aby podporila zmierňovanie rizík súvisiacich s dodávkami, napríklad prostredníctvom podpory udržateľnej ťažby alebo využívania nových technológií ťažby?

Otázka č. 3 – Domnievate sa, že informácie o celosvetovej ponuke fosforitu a fosfátových hnojív a dopyte po nich sú v dostatočnej miere dostupné, prehľadné a spoľahlivé? Ak nie, akým spôsobom by sa dali najlepšie získať prehľadnejšie a spoľahlivejšie informácie na úrovni EÚ a na globálnej úrovni?

3.           Environmentálne vplyvy počas celého cyklu fosforu

Udržateľné využívanie fosforu má širší význam než otázky týkajúce sa samotného prvku. Keď sa plytvá fosforom, zároveň sa plytvá aj energiou, vodou a inými zdrojmi, ktoré prispievajú k jeho výrobnému cyklu. Okrem toho fosfor, ktorý skončí vo vodných útvaroch sám spôsobuje environmentálne problémy, najmä v podobe eutrofizácie. Na obrázku 4 je zobrazený rozsah neefektívnosti v reťazci.

Obrázok č. 4 – Straty pozdĺž fosforového reťazca[24]

3.1.        Ťažba, spracovanie a premena na hnojivo alebo krmivo

Moderná ťažba fosfátu sa zväčša uskutočňuje v otvorených baniach. Tento typ ťažby si vyžaduje veľké plochy pôdy[25]. Okrem ťaženej pôdy je nutná aj pôda na haldy a odkaľovacie nádrže. Celkové množstvo vyprodukovaného pevného odpadu môže byť vysoké, ale medzi jednotlivými závodmi existujú značné rozdiely. V jednej štúdii sa zistilo, že na získanie jednej tony kyseliny fosforečnej treba vyťažiť 9,5 ton fosforitu, pričom sa vyprodukuje 21,8 ton rôzneho odpadu a 6,5 ton jaloviny[26].

Závody na výrobu kyseliny fosforečnej vyrábajú tiež sadru s obsahom fosforu ako vedľajší produkt. V niektorých krajinách sa fosfosadrovec skladuje vo veľkých zásobárňach z dôvodu právnych predpisov o hladinách rádioaktivity alebo väčšej konkurencieschopnosti alternatívnych produktov (prírodnej sadry a sadrovca). V niekoľkých krajinách, akými sú Brazília a Čína, sa však sadra s obsahom fosforu používa čoraz viac v stavebníctve a poľnohospodárstve[27].

Pri ťažbe a spracúvaní fosforitu sa používa tiež veľké množstvo vody. Hoci moderné bane dokážu opätovne využiť až 95 % použitej vody, takúto úroveň efektívnosti zďaleka nedosahujú všetky bane. Okrem toho existuje riziko vyliatia alebo presakovania vysoko kyslej úžitkovej vody, najmä z nádrží na zásobárňach fosfosadrovca, čím sa môžu kontaminovať vodné ekosystémy. Keďže ložiská fosforitu sa často nachádzajú v regiónoch s nedostatkom vody, dodávky vody môžu byť faktorom, ktorý výrazne obmedzí rozvoj ťažby fosfátu.

Proces ťaženia je náročný aj na energiu. Jediné komplexné prieskumy využívania energie v celom odvetví sú už teraz dosť zastarané, ale uvádza sa v nich, že na tonu konečného produktu je potrebných 2,4 GJ primárnej energie – toto množstvo by sa zdvojnásobilo, ak by sa započítala preprava do Európy[28]. Vďaka nedávnemu zefektívneniu fosfátových baní sa táto situácia, ktorá je v každej bani rôzna, pravdepodobne zlepšila. Každý rok sa po celom svete prepravujú tony hornín a hnojív, s čím sú spojené náklady na ekologickú prepravu.

3.2.        Znečistenie vody poľnohospodárskou činnosťou a odpadovými vodami

Nadbytočný fosfor, ktorý pochádza najmä z intenzívneho poľnohospodárstva a záhradníctva, je hlavnou príčinou eutrofizácie jazier a riek. Tieto problémy značne zhoršujú aj nekontrolované alebo slabo kontrolované odpadové vody s ľudskými výkalmi alebo inými splaškami z domácností, ako aj priemyselné znečisťovanie. Minerálne hnojivo nie až tak často príčinou regionálnej nerovnováhy, ktorá je symptómom týchto problémov, ale v niektorých regiónoch môže byť faktorom prispievajúcim k takejto nerovnováhe.

Eróziou pôdy sa môže do povrchovej vody zaniesť veľké množstvo pôdneho fosforu. Podľa modelu erózie pôdy spôsobenej vodou, ktorý nedávno vypracovalo Spoločné výskumné centrum, sa odhaduje, že v EÚ-27 má postihnutá plocha rozlohu 1,3 milióna km²[29]. Na takmer 20 % tejto postihnutej oblasti sa stráca ročne viac ako 10 ton pôdy na hektár. Odtekanie nedávno aplikovaného hnojiva alebo hnoja môže vodu ešte viac znečistiť. Sýtenie pôdy vysokými hladinami fosfátu vo všeobecnosti neoslabí rast plodín, môže však ovplyvniť biodiverzitu rastlín v prírodných ekosystémoch, zatiaľ čo zvýšený únik fosfátov do okolitých vodných útvarov takisto naruší biologickú rovnováhu. V niektorých častiach sveta sa k nepriamym stratám pridáva ešte aj priame vypúšťanie hnoja do vodných tokov alebo do kanalizačného systému, čo spôsobuje ďalšie znečistenie komunálnymi odpadovými vodami. Zatiaľ čo fosfáty v oblastiach s piesočnatou pôdou alebo svahmi bez vegetácie prenikajú do vody hlavne prostredníctvom erózie pôdy, v nasýtených oblastiach môže byť dôležitým faktorom aj vyplavovanie.

Podľa správy o stave životného prostredia (SOER) z roku 2010[30] presahujú poľnohospodárske emisie fosforu do sladkej vody hmotnosť 0,1 kg fosforu na hektár ročne vo veľkej časti Európy, ale v kritických oblastiach hmotnosť fosforu na hektár prekračuje 1.0 kg za rok. Výsledkom sú vysoké alebo veľmi vysoké koncentrácie fosforu v niekoľkých morských a pobrežných vodách na území EÚ. Z predbežných výsledkov hodnotenia plánov manažmentu povodia[31] vyplýva, že 82 % povodí výrazne zaťažuje fosfor, ktorý sa do vodných tokov dostal poľnohospodárskou činnosťou. V niektorých štúdiách[32] sa tvrdí, že sme už prekročili hranice možností planéty, pokiaľ ide o znečistenie sladkej vody fosforom.

Straty fosforu a iných živín týmito cestami a znečistenie odpadovými vodami môžu zvýšiť rast rastlín a rias. Výsledkom je eutrofizácia, ktorá môže viesť k nerovnováhe medzi produkciou a spotrebou rastlín/rias, čo má nepriaznivé účinky na rozmanitosť druhov a vhodnosť vody na ľudské použitie. Z tohto dôvodu môže tiež dôjsť k premnoženiu rias, z ktorých niektoré pozostávajú zo škodlivých druhov, ktoré sú príčinou úhynu rýb a inej morskej fauny a ktoré, keď sa rozložia, môžu otráviť ľudí a zvieratá emisiami sírovodíka. Náprava takejto situácie trvá celé roky, dokonca aj v prípade odstránenia zdroja znečistenia, pretože fosfor sa stáva súčasťou usadenín, ktoré sú často narušené, čo vedie k opätovnému procesu eutrofizácie.

3.3.        Znečistenie pôdy

Kontaminant prítomný vo fosfátových hnojivách (ak nebol odstránený príslušnými technológiami), ktorý v súčasnosti vzbudzuje najväčšie obavy, je kadmium, i keď monitorovanie ostatných ťažkých kovov môže byť tiež nutné. Keď sa už raz kadmium dostane do pôdy, nedá sa ľahko odstrániť, ale môže migrovať a hromadiť sa v rastlinách. Niektoré rastliny (slnečnica, repka olejná, tabak atď.) majú tendenciu akumulovať väčšie množstvá kadmia.

Komisia v roku 2002 požiadala Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (SCTEE) o stanovisko[33] k pravdepodobnosti akumulácie kadmia v pôde ako dôsledku používania fosfátových hnojív. Na základe štúdií na posúdenie rizika, ktoré uskutočnilo osem členských štátov EÚ (a Nórsko), ako aj dodatočnej analýzy, SCTEE usúdil, že fosfátové hnojivá s obsahom 60 mg kadmia na kilogram P2O5 alebo viac pravdepodobne povedú k akumulácii kadmia vo väčšine pôd EÚ, zatiaľ čo sa nepredpokladá, že fosfátové hnojivá s obsahom 20 mg kadmia na kilogram P2O5 spôsobia dlhodobú akumuláciu v pôde na 100 rokov, ak sa nevezmú do úvahy iné príjmy kadmia. Niektoré pôdy majú prirodzene vysoký obsah kadmia, preto sa v týchto oblastiach vyžaduje opatrnejší prístup.

Pokiaľ ide o vplyv na zdravie, v decembri 2007 bola vydaná správa o hodnotení rizika[34] kadmia a oxidu kademnatého. Zistilo sa v nej, že najväčším rizikom spojeným s kadmiom je poškodenie pečene v dôsledku konzumácie potravín a fajčenia. V stratégii znižovania rizík kadmia a oxidu kademnatého sa odporúčajú opatrenia na zníženie obsahu kadmia v potravinách, tabakových zmesiach a vo fosfátových hnojivách, pri zohľadnení rôznorodých podmienok na území EÚ[35]. Táto stratégia sa potvrdila v posúdení rizika kadmia v potravinách, ktoré uskutočnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2009[36] a 2011[37], ako aj v záveroch Spoločného výboru expertov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách (JECFA)[38] v roku 2010. Práca na príprave väčšiny z týchto opatrení sa ešte neskončila, ale prijali sa už rozhodnutia o riadení rizík na základe maximálnych hladín rezíduí v krmivách a potravinách.

V Nemecku bolo z oblastí s piesočnatou pôdou hlásené znečistenie pôdy a spodnej vody uránom, hlavne v dôsledku prirodzenej, bežnej prítomnosti, ktorá mohla byť znásobená prítomnosťou uránia vo fosfátových hnojivách[39], čo malo v niektorých prípadoch následky na spracovanie pitnej vody. Toto znečistenie by mohlo viesť k mimoriadnym opatreniam a nákladom v oblasti pitnej vody a poľnohospodárskej produkcie.

Otázka č. 4 – Ako by sme mali zvládnuť riziko znečistenia pôdy súvisiaceho s využívaním fosforu v EÚ?

4.           Efektívnejšie využívanie fosforu: možné výhody a prekážky

Z analýz toku a uskutočneného výskumu vyplýva, že existuje niekoľko kľúčových bodov cyklu využívania fosforu, kde sa v súčasnosti strácajú významné množstvá tohto prvku. Existujú však aj techniky, ktorými sa môže fosfor regenerovať alebo jeho využívanie zefektívniť[40]. Keď ceny fosforitu a jej odvodených produktov dosiahli v roku 2008 vrchol, niektoré nové, alternatívne zdroje recyklovaného fosforu sa stali ekonomicky zaujímavými. Zdá sa, že odvtedy sa ceny znova ustálili, tentoraz na 200 dolároch za tonu. Väčšina predošlých analýz nákladovej efektívnosti recyklácie fosforu sa uskutočnila ešte pred nárastom cien fosforitu, a preto je už teraz zastaraná. So zdokonaľovaním technológie na spracovanie najsľubnejších zdrojov recyklovaného fosforu a uplatnením úspor z rozsahu sa náklady môžu navyše znížiť. Okrem cenovej otázky je hlavnou ekonomickou výhodou využívania recyklovaného fosforu odolnosť – stále toky, miestne zdroje, bez cenovej nestability fosforitu.

Z modelu vytvoreného v súvislosti s efektívnosťou zdrojov vyplýva, že celosvetový nárast vo využívaní fosforových hnojív z primárnych zdrojov by mohol byť do roku 2050 obmedzený na 11 % oproti 40 %[41] pri vývoji za nezmenených okolností. Z ekonomického modelovania situácie v Spojených štátoch vyplýva, že ak stúpnu ceny minerálnych hnojív a zdanenie sa upraví tak, aby pokrylo dokonca aj malú časť externalít využívania nadbytočného fosforu, rozšírilo by sa využívanie fosforu z recyklovaných zdrojov do veľkých oblastí ornej pôdy[42]. Práca vykonaná na projekte JRC o predpovedaní NPK pomohla prispieť k vedomostnej základni o pravdepodobnom vývoji[43].

Na obrázku 5 je zobrazená jedna z analýz tokov a strát na celosvetovej úrovni. V niektorých ohľadoch bude situácia v EÚ výrazne odlišná, najmä pokiaľ ide o plodiny a straty po žatve. Iné celosvetové, vnútroštátne a regionálne analýzy sa ešte stále môžu výrazne líšiť a proti niektorým z oznámených strát boli vznesené námietky. Akademická obec pracuje na overovaní a zlepšovaní tohto globálneho obrazu.

Obrázok 5: Globálne toky fosforu v poľnohospodárskom, potravinárskom a kanalizačnom systéme (zaokrúhlené čísla)[44]

Otázka č. 5 – Ktoré technológie majú najväčší celkový potenciál zlepšiť udržateľné využívanie fosforu? Aké sú náklady a prínosy?

Otázka č. 6 – Čo by mala EÚ podporovať, pokiaľ ide o ďalší výskum a inovácie udržateľného využívania fosforu?

4.1.        Efektívnejšia ťažba, spracovanie a priemyselné využitie

Predošlá akademická analýza efektívnosti ťažby fosfátu ukázala, že až jedna tretina všetkej horniny sa môže stratiť pri ťažbe, spracúvaní a obohacovaní[45], a ďalších 10 % pri preprave a manipulácii[46]. Vďaka nedávnym investíciám po náraste cien sa však efektívnosť niektorých baní výrazne zlepšila. Aplikujú alebo vyvíjajú sa mnohé technologické inovácie, ktorými sa zabraňuje plytvaniu produktom alebo vedľajším produktom, vyrába čistejší produkt alebo šetrí energia, voda alebo chemické látky. Vyššie ceny a vyčerpanie optimálnych zásob budú istotne motorom týchto zlepšení, hoci spotrebné požiadavky EÚ (najmä pokiaľ ide o dekontamináciu) môžu takisto zohrať svoju rolu. Pokračuje práca na zlepšovaní úrovne bezpečnosti a transparentnosti obsahu hnojív prostredníctvom označovania, a to najmä v súvislosti s revíziou nariadenia o hnojivách. Vďaka nedávno prijatému zrevidovanému nariadeniu o detergentoch, ktorým sa obmedzuje používanie fosfátov a iných zlúčenín fosforu v detergentoch určených na spotrebiteľskú bielizeň a automatické umývačky riadu, sa takisto zníži miera menej významných spôsobov využívania fosforu a obmedzí jeho vypúšťanie po použití detergentov.

4.2.        Efektívnejšie využívanie a zachovanie v poľnohospodárstve

Predpokladom efektívnej produkcie plodín je také množstvo fosforu dostupného pre rastliny v pôde (kritická hladina), aby stačilo uspokojiť potreby rastliny počas celého jej vývoja (teda nie väčšie)[47]. Vďaka niekoľkým iniciatívam v rámci EÚ sa už zefektívnilo využívanie fosforu a znížili jeho straty v poľnohospodárstve. Patria k nim kódexy postupov a akčné programy v rámci smernice o dusičnanoch[48] a agro-environmentálne systémy v rámci politiky rozvoja vidieka. Zvýšený záujem o ochranu pôdy podporovaný tematickou stratégiou ochrany pôdy, ako aj príslušnou časťou dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC)[49] venovanou pôde v rámci systému krížového plnenia v spoločnej poľnohospodárskej politike, prispievajú k lepšiemu hospodáreniu s pôdou a k zmierneniu degradácie a erózie organickej hmoty, ktoré zohrávajú rolu pri strate fosforu. Ešte stále však existuje značný priestor na ďalšie zlepšenia vo využívaní fosforu a v efektívnosti na úrovni hospodárstva[50]. Patria sem aj techniky tzv. „presného poľnohospodárstva“, ako sú vstrekovanie hnoja a zapracovanie anorganického hnojiva, i keď testovanie hladín fosforu a hnoja na poli je tiež dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa použije správne množstvo hnojiva na správnom mieste a v správnom čase, čím sa dosiahne kritická hladina fosforu. Väčšie úsilie vynaložené na zmiernenie veternej a vodnej erózie, ako aj intenzívnejšie striedanie plodín, by vo všeobecnosti pomohlo znížiť straty pôdy a fosforu, ktorý obsahuje. Využívanie hnojív v záhradníctve možno tiež zlepšiť, a to najmä prostredníctvom uzavretých systémov.

Niektoré nové technológie, ktoré už sú na trhu alebo na ňom čoskoro budú, by mohli zvýšiť efektívnosť hnojív, najmä prostredníctvom techník založených na využití enzýmov, akými sú inovácie na zlepšenie vývinu koreňa a využívanie mikrobiálnych očkovacích látok, ktoré všetky slúžia na zlepšenie rastlinného príjmu fosforu.

Rozšírili sa techniky na zefektívňovanie využívania fosforu v živočíšnej výrobe. Ide najmä o prispôsobenie obsahu fosforu v strave potrebám zvierat v rôznych štádiách života („fázové kŕmenie“) a pridávanie fytázového enzýmu do krmiva pre dobytok s jedným žalúdkom. Tieto prístupy pomáhajú znižovať obsah fosforu v krmivách, pretože zvieratá efektívnejšie spracúvajú fosfor, ešte sa však plne nevyužívajú. Nové fytázové enzýmy sa neustále povoľujú ako kŕmne doplnkové látky v EÚ.

Náklady na ich používanie a jeho praktickosť sú hlavnými prekážkami na ceste k širšiemu prijatiu týchto technológií. Zatiaľ čo využívanie fytázového enzýmu je už všeobecne akceptované, iné technológie si budú vyžadovať komplexný výskum (vrátane príslušných poľných skúšok), ak sa majú stať bežnou praxou.

V tejto súvislosti by rámcový program pre výskum na roky 2014 – 2020 a pripravované európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť mohlo zohrať dôležitú úlohu pri rozvíjaní nových riešení zameraných na efektívnejšie využívanie a zachovanie fosforu v poľnohospodárstve.

Otázka č. 7 – považujete dostupné informácie o efektívnosti využívania fosforu a recyklovaného fosforu v poľnohospodárstve za primerané? Ak nie, aké ďalšie štatistické informácie by mohli byť potrebné?

Otázka č. 8 – Akým spôsobom by mohlo európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na „produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva“ pomôcť pri dosahovaní udržateľného využívania fosforu?

4.2.1.     Lepšie využitie hnoja

V poslednom desaťročí bolo podnecovalo vykonávanie smernice o dusičnanoch oveľa lepšie hospodárenie s hnojom. Vzrástol záujem o spracovanie hnoja a o premenu pevnej časti spracovaného hnoja bohatej na fosfor na predajný produkt mimo oblasti jeho produkcie, kde sú polia často nasýtené živinami. Hoci hnojovica obsahuje pôvodne asi 95 % vody a spracovaním sa môže znížiť obsah pevnej časti hnoja na približne 30 % pôvodnej hnojovice, predsa ešte zostáva niekoľko prekážok vo vyvážaní spracovaného hnoja, ako sú náklady (na prepravu, energiu). Problematickou zostáva aj jeho akceptovateľnosť prijímajúcich poľnohospodárskych podnikoch.

V 15 z 22 členských štátov[51] sa hlavná dodávka fosforu pre poľnohospodársku pôdu uskutočňuje už v podobe recyklovaného fosforu v hnoji. V iných členských štátoch a v mnohých regiónoch EÚ sa však ešte plne nevyužívajú možnosti intenzívnejšieho spracovania hnoja a jeho využívania namiesto minerálnych hnojív.

Otázka č. 9 – čo sa dá urobiť na zabezpečenie lepšieho hospodárenia s hnojom a väčšej miery jeho spracovania v oblastiach s nadmernými dodávkami a na stimulovanie využívania spracovaného hnoja mimo týchto oblastí vo väčšej miere?

4.3.        Možné zisky spojené s prevenciou vzniku potravinového odpadu a jeho využitím

Akékoľvek zníženie objemu potravinového odpadu v štádiu výroby a spotreby by znížilo potrebu vniesť do systému nový fosfor z horninového zdroja. Situácia v oblasti potravinového odpadu bola predmetom podrobných štúdií. Každá osoba v EÚ každoročne plytvá v priemere so 180 kg potravín[52]. Spôsob, akým produkujeme a konzumujeme potraviny, druh a množstvo potravín, ktoré jeme, a akým množstvom z nich plytváme, má významný vplyv na udržateľné využívanie fosforu, čo znamená, že v tejto oblasti existuje veľký potenciál na zlepšenie. Táto téma bude predmetom ďalšieho skúmania v oznámení o udržateľných potravinách, ktoré má byť prijaté v roku 2013. Toto bolo oznámené v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, v ktorom sa stanovil cieľ zníženia zneškodňovania jedlého potravinového odpadu v EÚ do roku 2020.

Mohli by sme nielen zabrániť plytvaniu s potravinami, ale aj lepšie využívať vzniknutý potravinový odpad. V súčasnosti sa veľké množstvo potravinového a biologicky rozložiteľného odpadu vo všeobecnosti spaľuje a fosfor v popole sa už často ďalej nevyužije. Okrem toho sa značné množstvá fosforu strácajú na skládkach. V smernici o skládkach[53] sa vyžaduje, aby členské štáty do roku 2016 postupne znížili ukladanie mestského biologicky rozložiteľného odpadu na skládky na úroveň 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995. Smernica viedla k výraznému zintenzívneniu recyklovania biologického odpadu na účely produkcie bioplynu a živín na zlepšenie kvality pôdy, ale nie vždy mala za následok upriamenie zdroja na využitie jeho najväčšej hodnoty.

Prostredníctvom využitia biologicky rozložiteľného odpadu v podobe kompostu, digestátu alebo popola zo zeleného odpadu či odpadu z kuchyne by sa recyklovalo značné množstvo fosforu spolu s inými živinami. Zavedeniu tohto toku odpadov v súčasnosti bránia do veľkej miery rozdrobené prístupy k vhodným normám využívania a kvality biologicky rozložiteľného odpadu v celej EÚ. Na úrovni Spoločenstva sa práve zostavujú tzv. „kritériá konca odpadu“, ktorými sa určí, kedy biologicky rozložiteľný odpad prestáva byť vymedzený ako odpad. Tieto kritériá pomôžu odstrániť právne prekážky. Dôležitá bude aj revízia nariadenia o hnojivách, ktoré sa má prijať v roku 2013. V tejto súvislosti sa preskúma možnosť ďalšej harmonizácie prístupu biologicky rozložiteľného odpadu na trh EÚ podľa kritérií konca odpadu, keďže potom môže byť využitý ako vstupná surovina do organických hnojív a zúrodňujúcich látok, ktoré budú navrhnuté na rozšírenie rozsahu budúceho nariadenia o hnojivách.

Okrem toho by sa niekoľko tokov odpadu z poľnohospodárstva a vedľajších produktov z produkcie potravín mohlo pri vhodnom riadení recyklovať, a získať tak významné množstvá fosforu. Za posledné roky sa v prípade niektorých z týchto zdrojov stal tento proces menej efektívnym vzhľadom na problémy v oblasti verejného zdravia a opatrenia potrebné na ich riešenie. Pozoruhodným príkladom je mäsová a kostná múčka a spracované živočíšne bielkoviny, keďže fosfor sa sústreďuje hlavne v štruktúre kostí. Napriek tomu, že časť mäsovej a kostnej múčky sa spaľuje a popol sa využíva buď ako hnojivo, alebo priamo ako forma zúrodňovača pôdy či na produkciu fosforu[54], veľkou časťou fosforu sa jednoducho plytvá. Spracované živočíšne bielkoviny je povolené používať v krmive a organických hnojivách a sú dostupné na trhu v dostatočnom množstve. Ak sa identifikujú iné bezpečné použitia, možno sa bude dať spresniť právny rámec[55], ktorým sa riadi využívanie takýchto surovín.

Otázka č. 10 – Ako by sa dal lepšie využiť fosfor z potravinového a iného biologicky rozložiteľného odpadu?

4.4.        Čistenie odpadových vôd

Odpad po ľudskej spotrebe je nevyhnutný, ale existuje niekoľko technológií, vďaka ktorým sa dá využiť fosfor z čistiarní odpadových vôd. Vývoj týchto techník v posledných rokoch značne pokročil, pričom bolo vytvorených niekoľko pilotných projektov. V súčasnosti už prebiehajú v západnej a severnej Európe operácie na obchodnej úrovni.

Hoci odstránenie fosforu z odpadových vôd je stanovené ako požiadavka v článku 5 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd[56], nevyžaduje sa ňou extrakcia fosforu v použiteľnej forme. Osobitnou črtou uvedenej smernice je, že sa ňou povoľuje vločkovanie fosforu pomocou železa, čím vzniká zlúčenina so silnými väzbami, z ktorej sa fosfor nedá ľahko komerčne využiť a ktorá nemusí byť celkom prístupná rastlinám.

Existujú alternatívne techniky extrakcie fosforu, ktoré nespôsobujú tento problém. Patrí medzi ne odstraňovanie fosforových odpadových vôd vo forme struvitu, spaľovanie čistiarenského kalu a využívanie popola, ako aj aplikácia čistiarenského kalu po vhodnej úprave priamo na polia. V každom prípade je na zabezpečenie skutočnej dostupnosti a príjmu fosforu rastlinami veľmi dôležitá agronomická kvalita produktu. Približne 25 % fosforu z odpadových vôd sa v súčasnosti opätovne využíva, pričom najbežnejšou metódou je priama aplikácia čistiarenského kalu na polia. Celkový potenciál využitia je dosť veľký – približne 300 000 ton fosforu za rok v EÚ[57]. Značné rozdiely medzi rôznymi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o množstvo použitého čistiarenského kalu (buď priamo alebo nepriamo vo forme popola) poukazuje na možnosť harmonizácie na základe najlepšej praxe.

Komerčná a environmentálna životaschopnosť väčšiny z týchto prístupov závisí od miery zriedenia zdroja. Odvodňovanie a premiestňovanie veľkého objemu tekutiny je energeticky náročný a drahý proces. Absencia kontaminantov je tiež dôležitá, keďže si vyžaduje vysoké normy a opatrné kontrolné postupy, čo v prípade spaľovania čistiarenského kalu znamená, že čistiarenský kal nie je možné miešať s iným odpadom počas procesu spaľovania.

Hoci smernicou o čistiarenských kaloch[58] sa stanovili podmienky na bezpečné používanie kalu na poľnohospodárskej pôde, v súčasnosti sa smernica považuje za zastaranú, najmä pokiaľ ide o príliš vysoké maximálne limity pre kadmium a iné kontaminanty. Šestnásť členských štátov prijalo prísnejšie normy, než sú tie, ktoré boli stanovené v smernici. Harmonizáciou vyšších noriem kvality by vzrástla dôvera poľnohospodárov a spotrebiteľov v bezpečné používanie kalu v EÚ. Tieto problémy bude treba riešiť, aby sa podnietilo efektívnejšie využívanie zdroja v budúcnosti a aby výrobné normy pre čistiarenský kal vzbudzovali dôveru v celom reťazci koncových používateľov: konkrétne u poľnohospodárov, maloobchodníkov a napokon u spotrebiteľov. Čistiarenský kal sa dá aj kompostovať a v súvislosti s kritériami konca odpadu, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú, sa skúma, či môže kompostovaný čistiarenský kal spĺňať prísne normy týkajúce sa zabezpečenia jeho využitia.

Otázka č. 11 – Mala by sa istá forma využívania fosforu z čistenia odpadových vôd stať povinnou alebo by sa mala podporiť? Čo by sa mohlo urobiť na to, aby sa čistiarenský kal a biologicky rozložiteľný odpad stali dostupnejšími a prijateľnejšími pre pestovanie plodín?

4.5.        Používanie organických hnojív

Jednou z výhod efektívnejšieho využívania fosfátu z organických vedľajších produktov a odpadov je, že by sa nezvyšoval celkový objem kadmia prítomný v európskom ekosystéme, a to do takej miery, že tieto vedľajšie produkty a odpady pochádzajú z potravín a krmív vyrobených v Európe, ktoré zase obsahujú kadmium absorbované z európskej pôdy. V prípade niektorých organických hnojív však môže byť problémom znečistenie meďou a zinkom.

Hoci mnohé priemyselné technológie na zhodnocovanie fosforu (z hnoja, kalu a biologicky rozložiteľného odpadu) sa už v rozličnej miere používajú, neexistuje žiadna spoločná stratégia na podporu využívania takýchto obnoviteľných zdrojov poľnohospodármi. Cena recyklovaného hnojiva je vo všeobecnosti vyššia ako cena hnojiva s minerálnym fosfátom. Veľa sa dá urobiť v súvislosti s identifikáciou trhov s recyklovaným fosforom a prekážkami pre jeho využívanie vo zvýšenej miere, ako aj v oblasti zavádzania dostupných technológií.

5.           Ďalšie kroky

V tomto konzultačnom oznámení sa po prvýkrát na úrovni EÚ uvádzajú problémy týkajúce sa udržateľnosti využívania fosforu. Teraz ide o začatie diskusie o aktuálnom stave a o opatreniach, ktoré by sa mali zvážiť.

Európskym inštitúciám a všetkým zainteresovaným (organizáciám alebo súkromným osobám) sa adresuje výzva k predloženiu svojich námietok k otázkam uvedeným v konzultačnom oznámení, ako aj k akýmkoľvek iným problémom týkajúcim sa udržateľného využívania fosforu, na ktoré chcú poukázať.

Všetkým zainteresovaným stranám sa adresuje výzva, aby elektronickou poštou zaslali svoje námietky najneskôr do 1. decembra 2013 na adresu: env-use-of-phosphorus@ec.europa.eu .

Je dôležité prečítať si osobitné vyhlásenie o ochrane osobných údajov priložené k tomuto konzultačnému oznámeniu pre informáciu o spôsobe zaobchádzania s Vašimi osobnými údajmi a s Vaším príspevkom. Profesijné organizácie sa vyzývajú, aby sa zaregistrovali do registra Komisie pre zástupcov záujmových skupín (http://:ec.europa.eu/transparency/regrin). Tento register sa zriadil ako súčasť Európskej iniciatívy týkajúcej sa transparentnosti. Komisia uverejní príspevky zainteresovaných strán na internete, pokiaľ výslovne nepožiadate o to, aby Váš príspevok nebol uverejnený.

Výsledky verejných konzultácií pomôžu usmerniť ďalšiu prácu Komisie, pokiaľ ide o možný príspevok EÚ k udržateľnému využívaniu fosforu.

[1]               KOM/2011/0571 v konečnom znení.

[2]               http://www.bordeaux-aquitaine.inra.fr/tcem_eng/seminaires_et_colloques/colloques/designing_phosphorus_cycle_at_country_scale

[3]               Preskúmanie budúcich rizík v oblasti zdrojov, ktorým čelí obchod v Spojenom kráľovstve a posúdenie budúcej rentability, AEA, 2010.

[4]               http://www.nutrientplatform.org/?p=306

[5]               http://www.phosphorusplatform.org/

[6]               Dovoz, vývoz, toky a záchyty fosforu v Európe (Phosphorous imports, exports, fluxes and sinks in Europe), Richards a Dawson, 2008.

[7]               Otázka fosforu: Globálna bezpečnosť potravín a dôvody na zamyslenie (The Story of phosphorus: Global food security and food for thought), Cordell a kol., 2009.

[8]               Miera závislosti od dovozu je vypočítaná ako „čistý dovoz/(čistý dovoz + produkcia v EÚ) — metodika z KOM (2011) 25 „Riešenie problémov na komoditných trhoch a problémov so surovinami“.

[9]               Zásoby a zdroje fosforitu, IDFC, 2010.

[10]             Spoločný výbor pre zásoby rudy (Joint Ore Reserves Committee) – viac informácií je dostupných na www.jorc.org

[11]             http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/phosphate_rock/mcs-2011-phosp.pdf

[12]             Upravené z prezentácie od autora Blanco, 2011.

[13]             Odhady dlhodobého globálneho dopytu po hnojive (Long-term Global Fertiliser Demand), FAO, 2008.

[14]             Rosegrant et al, 2009 – odhady nárastu v počte zvierat.

[15]             V nových posudkoch sa môžu uvádzať hodnoty blížiace sa k 60 % – pozri prognostickú štúdiu NPK uskutočnenú Spoločným výskumným centrom, 2012.

[16]             Vplyv prvej generácie biopalív na vyťaženosť globálnych zásob fosforu (The Impact of First-Generation Biofuels on the Depletion of the Global Phosphorus Reserve), Hein a Leemans, 2012.

[17]             Strednodobé odhady globálneho dopytu po hnojive, jeho dodávok a obchodu s ním v rokoch 2008 – 2012 (Medium Term Outlook for Global Fertilizer Demand, Supply and Trade 2008-2012) Heffer a Prud'homme, 2008.

[18]             Agronomická nerovnováha vo využívaní fosforu na ornej pôde vo svete (Agronomic P imbalances across the world's croplands), Macdonald et al, 2011.

[19]             Pozri tiež http://www.africafertilizer.org/.

[20]             Problémy dopytu po hornine – vrchol fosforu a hrozba pre potravinovú bezpečnosť (A rock and a hard place – peak phosphorus and the threat to our food security), Soil Association, 2010.

[21]             „Vrchol F“: čo to znamená pre poľnohospodárov ('Peak P' what it means for farmers), Déry and Anderson, 2007.

[22]             Hubertova krivka je odhadom produktivity zdroja za určitý čas, ktorá sa prvýkrát použila pri odhadovaní ropného vrcholu a odvtedy sa používa pri odhadovaní vyčerpania iných zdrojov (definícia z Wikipédie).

[23]             Odstránenie kadmia zo spracovaného produktu

[24]             Udržateľné využívanie fosforu (Sustainable use of phosphorus), Cordell et al, 2010 – údaje z dátumu uverejnenia.

[25]             Ťažba fosfátu na Floride ročne zaberá približne 5 000 – 6 000 akrov, pričom sa vyťaží 9 000 amerických ton na aker ťaženej pôdy.

[26]             Globálne toky fosforu v priemyselnom hospodárstve z hľadiska produkcie, Villalba et al, 2008

[27]             Malo by sa poznamenať, že prirodzené hladiny rádioaktivity vo fosforite sa môžu veľmi líšiť v závislosti od geologických charakteristík bane.

[28]             Tok surovín a energia potrebná na produkciu vybraných minerálnych komodít (Materials flow and energy required for the production of selected mineral commodities), Kippenberger, 2001 (samotné údaje o energii však pochádzajú z roku 1994).

[29]             Inmplementácia tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúce činnosti, COM(2012) 46 final.

[30]             Životné prostredie v Európe – stav a vyhliadky na rok 2010. http://www.eea.europa.eu/soer

[31]             Založenom na 38 plánoch manažmentu povodia.

[32]             Prehodnotenie možností planéty, pokiaľ ide o fosfor (Reconsideration of the planetary boundaries for phosphorus), Carpenter a Bennett 2011.

[33]             http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/sct/documents/out162_en.pdf.

[34]             http://esis.jrc.ec.europa.eu/doc/risk_assessment/REPORT/cdmetalreport303.pdf

[35]             Ú. v. C 149, 14.6.2008, s. 6.

[36]             Vestník EFSA (EFSA Journal) (2009) 980, 1-139; http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/980.htm

[37]             Vestník EFSA (EFSA Journal) (2011); 9(2):1975; http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1975.htm

[38]             Séria WHO 64 o prídavných látkach v potravinách, 73. stretnutie Spoločného výboru expertov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách (JECFA), Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2011.

[39]             Kamenné fosfáty a fosfátové hnojivá ako zdroje znečistenia poľnohospodárskej pôdy uránom (Rock phosphates and P fertilizers as sources of U contamination in agricultural soils), Kratz and Schnug, 2006.

[40]             Niektoré z týchto techník sa uvádzajú na stránke http://www.phosphorus-recovery.tu-darmstadt.de

[41]             Vyhliadky na efektívnosť zdrojov EÚ v globálnych súvislostiach (EU Resource Efficiency Perspectives in a Global Context), PBL, 2011.

[42]             Shakhramanyan et al, Pracovný dokument, 2012.

[43]             http://eusoils.jrc.ec.europa.eu/ESDB_Archive/eusoils_docs/other/EUR25327.pdf

[44]             Globálne toky fosforu v poľnohospodárskom, potravinárskom a kanalizačnom systéme (Global phosphorus flows through the agricultural, food and sewage systems, Van Vuuren et al. (2010)

[45]             Kippenberger, 2001.

[46]             Fosforit (Phosphate rock), Lauriente, 2003.

[47]             Efektívnosť využívania fosforu v pôde a v hnojivách (Efficiency of soil and fertilizer phosphorus use), Syers, et al, 2008.

[48]             Smernica Rady 91/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

[49]             GAEC (Good Agricultural and Environmental Conditions) je zoznam noriem v rámci systému podmienenosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa všetka poľnohospodárska pôda udržiavala v dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach.

[50]             Efektívnejšie využívanie fosforu v poľnohospodárstve: kľúčová požiadavka z hľadiska jeho udržateľného využívania (Improved phosphorus use efficiency in agriculture: A key requirement for its sustainable use), Schroder et al, 2011.

[51]             Nie sú dostupné údaje za Cyprus, Luxembursko, Bulharsko, Rumunsko a Maltu.

[52]             Prípravná štúdia EÚ zameraná na plytvanie s potravinami v EÚ 27 (EU Preparatory Study on food waste in EU 27); BIO IS, október 2010.

[53]             Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov.

[54]             Termochemické spracovanie mäsovej a kostnej múčky (Thermochemical processing of meat and bone meal), posudok, Cascarosa et al, 2011

[55]             Právne predpisy o vedľajších živočíšnych produktoch a prenosných spongiformných encefalopatiách (TSE).

[56]             Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd

[57]             Pozičný dokument EUREAU o opätovnom použití fosforu, 2006

[58]             Smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve