SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Pokrok členských štátov na ceste k budovám s takmer nulovou spotrebou energie

OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 4

2........... Uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi................... 5

3........... Priebežné ciele................................................................................................................ 6

4........... Politiky a opatrenia na podporu budov s takmer nulovou spotrebou energie..................... 7

4.1........ Informovanie o článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES................................................... 8

4.2........ Politiky a opatrenia na podporu rekonštrukcie na budovy s takmer nulovou spotrebou energie 9

5........... Závery a ďalšie kroky..................................................................................................... 9

5.1........ Závery............................................................................................................................ 9

5.2........ Ďalšie kroky................................................................................................................. 10

Príloha 1: Prehľad národných vymedzení budov s takmer nulovou spotrebou energie.................... 11

1.           Úvod

V rámci politiky EÚ v oblasti energetickej účinnosti majú budovy zásadný význam, keďže domy, úrady, obchody a iné budovy sa podieľajú takmer na 40 %[1] konečnej spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v Európe je rozhodujúce nielen pre dosiahnutie cieľov EÚ na rok 2020, ale aj pre splnenie dlhodobejších cieľov našej stratégie v oblasti klímy, ktoré sú stanovené v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050[2].

Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov[3] (ďalej len „smernica o energetickej hospodárnosti budov“) je hlavným legislatívnym nástrojom na úrovni EÚ na zlepšenie energetickej efektívnosti európskych budov. Kľúčovým prvkom smernice o energetickej hospodárnosti budov, najmä z hľadiska dosiahnutia týchto dlhodobejších cieľov, sú požiadavky týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie (angl. NZEB, Nearly Zero-Energy Buildings).

Podľa požiadaviek uvedených v článku 9 ods. 1 smernice o energetickej hospodárnosti budov členské štáty „zabezpečia, aby:

a)           od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a

b)           po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Okrem toho členské štáty musia vypracovať národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré môžu zahŕňať ciele rozlíšené podľa kategórií budov.

V článku 9 ods. 2 sa ďalej stanovuje, že členské štáty vypracujú programy a prijmú také opatrenia, ako napríklad ciele, aby podporili transformáciu obnovovaných budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, o čom informujú Komisiu v rámci svojich národných plánov.

V článku 9 ods. 3 sa uvádza, že „národný plán zahŕňa okrem iného tieto prvky:

a)           podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi členským štátom, ktoré odráža ich národné, regionálne alebo miestne podmienky, vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie vyjadreného v kWh/m2 za rok...;

b)           priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov...;

c)           informácie o politikách a finančných alebo iných opatreniach (...) vrátane podrobností o národných požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a existujúcich budovách, ktoré sú vo fáze významnej obnovy, v kontexte článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES a článkov 6 a 7 tejto smernice.“

Komisia je povinná do decembra 2012 a následne každé tri roky uverejňovať správu o pokroku členských štátov, ktorú vypracuje na základe týchto národných plánov (článok 9 ods. 5).

Táto prvá správa sa z veľkej časti zakladá na informáciách uvedených v národných plánoch zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré do konca novembra 2012 predložilo 8 členských štátov (BE, DK, CY, FI, LT, NL, SE a UK). Medzitým zaslalo svoje plány ďalších šesť štátov (BG, DE, FR, HU, IE a SK), ale tieto plány neboli v tejto analýze zohľadnené. Okrem toho v prípade členských štátov, ktoré neposkytli žiadny oficiálny národný plán, sa informácie o ich pokroku získali z ich druhých národných akčných plánov energetickej efektívnosti (ďalej len „NEEAP“, National Energy Efficiency Action Plans), pokiaľ v nich boli dostupné. Ciele v oblasti budov s takmer nulovou spotrebou energie sa uvádzajú v trinástich druhých plánoch NEEAP (BG, EE, FI, FR, HU, IE, IT, LU, MT, PL, ES, NL a UK). V tejto správe sa využívajú aj informácie uvedené v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie[4] a v osobitnej štúdii o budovách s takmer nulovou spotrebou energie[5].

Je potrebné poznamenať, že národné plány sa vo všeobecnosti veľmi odlišujú z hľadiska úpravy a obsahu. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozdielne vývojové úrovne vnútroštátnych politík v oblasti budov s takmer nulovou spotrebou energie, ako aj chýbajúci vzor pre tieto plány. Napriek tomu všetky národné plány obsahujú podstatne viac informácií, než obsahovali druhé NEEAP.

2.           Uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi

Podľa článku 2 ods. 2 smernice o energetickej hospodárnosti budov budova s takmer nulovou spotrebou energie „znamená budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I. Požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti.“

Takže kým smernica o energetickej hospodárnosti budov stanovuje rámec na vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie, za konečné podrobné uplatňovanie tohto vymedzenia v praxi (napríklad, čo je to „veľmi vysoká energetická hospodárnosť“) sú zodpovedné členské štáty.

Z analýzy dostupných informácií (podrobnejší prehľad je v prílohe 1) vidieť, že aj keď väčšina členských štátov uvádza pokrok vo vymedzení budov s takmer nulovou spotrebou energie, len 4 členské štáty (BE, CY, DK a LT) stanovili vymedzenie pojmu zahŕňajúce číselný cieľ aj podiel obnoviteľných zdrojov energie. V ďalších členských štátoch sa práce na vymedzení budov s takmer nulovou spotrebou energie nachádzajú v rôznych vývojových etapách (pozri diagram).

Obrázok 1: Stav vývoja vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v členských štátoch

Niekoľko členských štátov uviedlo ciele prekračujúce požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, okrem iného budovy s nulovou spotrebou energie v Holandsku, budovy s pozitívnou energetickou bilanciou v Dánsku a vo Francúzsku, klimaticky neutrálne nové budovy v Nemecku a normy na nulové emisie CO2 v Spojenom kráľovstve.

V prípadoch, keď je stanovený číselný ukazovateľ, sa požiadavky pohybujú v dosť širokom rozsahu od 0 kWh/m2/rok do 220 kWh/m2/rok. Vzniká otázka, či sú vyššie úrovne energetickej spotreby zlučiteľné s vymedzením budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré sa uvádza v smernici o energetickej hospodárnosti budov.

Uvádzané informácie sa odlišujú aj pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov, pričom konkrétne minimálne percento stanovilo len niekoľko krajín (BE, CY, DK a LT). Ďalšie členské štáty uviedli kvalitatívne údaje (BE, DE, EL, IE, LT, NL, SE a UK). A nakoniec niekoľko členských štátov (EE, NL) uvádza, že podiel obnoviteľných zdrojov energie stanovia hneď potom, ako na národnej úrovni pokročia ďalej vo vymedzovaní budov s takmer nulovou spotrebou energie (pozri aj oddiel 4.1).

Žiadny členský štát zatiaľ neoznámil legislatívny režim neuplatňovania požiadaviek týkajúcich sa budov s takmer nulovou spotrebou energie v špecifických a opodstatnených prípadoch, v ktorých je analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu daných budov negatívna, ako sa pripúšťa v článku 9 ods. 6 smernice o energetickej hospodárnosti budov.

3.           Priebežné ciele

V článku 9 ods. 3 písm. b) sa uvádza, že národný plán má zahŕňať okrem iného „priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov“.

Tieto priebežné ciele skutočne stanovilo pätnásť z 27 členských štátov (BE, CZ, DK, EE, FI, DE, EL, HU, IE, LV, LT, SI, SE, NL a UK). Členské štáty však prijali rozdielne prístupy k stanoveniu priebežných cieľov, pretože v smernici nie je vymedzené, aký druh cieľov sa má stanoviť (ďalšie podrobnosti možno nájsť v prílohe 1). Väčšina krajín stanovuje tieto ciele ako minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť (napríklad 50 kWh/m2/rok v roku 2015) alebo ako požadovanú úroveň energetického certifikátu do určitého roku (napríklad úroveň B do roku 2015). Ďalšie členské štáty stanovujú priebežné ciele prostredníctvom vyhlásenia, že „všetky nové budovy“ alebo „všetky nové verejné budovy“ budú do roku 2015 budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Niekoľko členských štátov (CZ, EE a NL) stanovilo skutočné číselné hodnoty pre nové budovy alebo nové verejné budovy, ktoré sa majú postaviť do roku 2015.

Stanovením osobitných priebežných cieľov pre verejné budovy viaceré členské štáty (BE, CZ, DE, DK, EE, IE, NL a UK) zdôraznili vzorovú úlohu verejného sektora.

Len niekoľko členských štátov (BE, DK a IE) stanovilo priebežné ciele na rekonštrukciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

4.           Politiky a opatrenia na podporu budov s takmer nulovou spotrebou energie

V článku 9 ods. 3 písm. c) smernice o energetickej hospodárnosti budov sa požaduje, aby národný plán zahŕňal: „informácie o politikách a finančných alebo iných opatreniach prijatých v kontexte odsekov 1 a 2 na účely podpory budov s takmer nulovou spotrebou energie vrátane podrobností o národných požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a existujúcich budovách, ktoré sú vo fáze významnej obnovy, v kontexte článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES a článkov 6 a 7 tejto smernice.“

Členské štáty uviedli vo svojich národných plánoch a NEEAP (pozri nižšie uvedenú tabuľku) širokú škálu politík a opatrení na podporu cieľov v oblasti budov s takmer nulovou spotrebou energie, aj keď často nie je jasné, v akom rozsahu sa tieto opatrenia zameriavajú osobitne na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Najčastejšie boli uvádzané finančné nástroje a podporné opatrenia vrátane daňových dobropisov na notárske poplatky, subvencovaných úrokových sadzieb hypoték na energeticky účinné budovy a úverov s nízkym úrokom na modernizáciu na nízkoenergetické budovy, nasledovalo sprísnenie stavebných predpisov, zvyšovanie informovanosti, činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pilotné a demonštračné projekty energeticky veľmi účinných budov.

Len niekoľko členských štátov uviedlo špecifické opatrenia pre verejné budovy. Rozsah pôsobnosti opatrení pre verejné budovy sa v jednotlivých členských štátoch značne líši a siaha od budov vo vlastníctve orgánov ústrednej štátnej správy po všetky budovy vo verejnom vlastníctve alebo všetky budovy, ktoré sa používajú na verejné účely.

Obrázok 2: Hlavné politiky a opatrenia na podporu budov s takmer nulovou spotrebou energie v členských štátoch

4.1.        Informovanie o článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES[6]

V článku 9 ods. 3 písm. c) smernice o energetickej hospodárnosti budov sa od členských štátov požaduje, aby vo svojich národných plánoch informovali Komisiu vrátane „...podrobností o národných požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a existujúcich budovách, ktoré sú vo fáze významnej obnovy, v kontexte článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES...“.

V článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „smernica o obnoviteľných zdrojoch energie“) sa uvádza, že:

„Členské štáty do svojich stavebných predpisov začlenia vhodné opatrenia na zvyšovanie podielu všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v stavebníctve.

Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo v ich regionálnych systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.

Členské štáty budú vo vhodných prípadoch do decembra 2014 vo svojich stavebných predpisoch... požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie.“

O tejto požiadavke informovalo vo svojich národných plánoch alebo NEEAP len niekoľko členských štátov (pozri posledný stĺpec prílohy 1). Niektoré členské štáty však v kontexte svojich národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie informovali, i keď nie veľmi podrobne, o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v budovách. Pravdepodobne to spôsobila lehota na predkladanie národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie určená na 30. júna 2010, pretože podrobné politiky v oblasti budov s takmer nulovou spotrebou energie mal v tom čase vypracované len malý počet členských štátov.

Keď členské štáty vo svojich národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie informujú o budovách, väčšinou sa zameriavajú na minimálne úrovne solárnej tepelnej energie na výrobu teplej vody pre domácnosti (CY, EL, IT, PT, ES).

Informácie o energii z obnoviteľných zdrojov uvádzané v národných plánoch pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie sa týkajú opatrení prijatých v dôsledku smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a jej vykonávania (BE Flámsky región, DK a SE) alebo opisujú špecifické opatrenia na podporu energie z obnoviteľných zdrojov (DK).

4.2.        Politiky a opatrenia na podporu rekonštrukcie na budovy s takmer nulovou spotrebou energie

V článku 9 ods. 2 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa uvádza, že „podľa vzorového príkladu verejného sektora členské štáty ďalej vypracujú programy a prijmú také opatrenia, ako napríklad ciele, aby podporili transformáciu obnovovaných budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, o čom informujú Komisiu v rámci svojich národných plánov...“.

Niektoré členské štáty skutočne informovali o špecifických opatreniach na rekonštrukciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie (DK, FR, IE, MT, NL, SE, UK). Niektoré členské štáty stanovili špecifické stavebné predpisy týkajúce sa rekonštrukcie (DK, IE, SE), kým iné štáty sa zamerali na finančné zvýhodnenia, ako sú úľavy, daňové dobropisy a výhodné bankové úvery (MT, UK) alebo plánujú štúdie (NL).

5.           Závery a ďalšie kroky

5.1.        Závery

Svoje národné plány pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie oznámilo Komisii do konca novembra 2012 len 9 členských štátov (BE, DK, CY, FI, LT, IE, NL, SE a UK) . Pokiaľ ide o praktické vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie, len 5 členských štátov (BE, CY, DK, IE a LT) predložilo vymedzenie, ktoré obsahuje číselný cieľ aj podiel obnoviteľných zdrojov energie.

Priebežné ciele na zlepšovanie energetickej hospodárnosti nových budov do roku 2015 predstavilo pätnásť členských štátov (BE, CZ, DK, EE, FI, DE, GR, HU, IE, LV, LT, SL, SE, NL a UK), pričom väčšinou sa zameriavali na sprísnenie stavebných predpisov a/alebo úrovne energetického certifikátu.

I keď väčšina členských štátov uviedla rôzne podporné opatrenia na podporu budov s takmer nulovou spotrebou energie vrátane finančných stimulov, sprísnenia svojich stavebných predpisov, činností na zvyšovanie informovanosti a demonštračných/pilotných projektov, nie je vždy jasné, v akom rozsahu sa tieto opatrenia zameriavajú špecificky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Záver musí byť preto taký, že členské štáty pri svojich prípravách prechodu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2020 dosiahli veľmi malý pokrok.

Tento nedostatok náležitej a včasnej prípravy zvyšuje riziko, že členské štáty nesplnia lehoty, v rámci ktorých majú zabezpečiť, aby nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Neexistencia jasných vymedzení, priebežných cieľov a špecializovaných podporných opatrení okrem toho znamená, že odvetvie stavebníctva čelí neistote, pokiaľ ide o regulačný a politický rámec pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie, a preto odďaľuje nevyhnutné investície do technológie, procesov a odbornej prípravy a znižuje svoju konkurencieschopnosť.

EÚ by navyše mohla prísť o časť príspevku, ktorý sa od budov očakáva v rámci plneniu jej dlhodobých cieľov v oblasti klímy a energetiky. Vzhľadom na potenciálnu veľkosť tohto príspevku je nepravdepodobné, že by túto medzeru vyplnili úspory v iných sektoroch.

Nedostatočný pokrok takisto znamená, že sa členské štáty snažia zaviesť podrobné praktické vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie v rámci rozsahu pôsobnosti smernice o energetickej hospodárnosti budov, čo ďalej zvyšuje neistotu v odvetví stavebníctva.

A pretože Komisia získala od členských štátov len obmedzené informácie, nie je možné vykonať náležité hodnotenie národných plánov a najmä primeranosti opatrení, ktoré členské štáty plánujú prijať v súvislosti s cieľmi smernice o energetickej hospodárnosti budov.

5.2.        Ďalšie kroky

Členské štáty, ktoré Komisii doposiaľ neposlali svoje národné plány, by tak mali bezodkladne urobiť. Komisia na tento účel podnikne nadväzné kroky zamerané priamo na tieto štáty.

V prípade tých členských štátov, ktoré poslali svoje národné plány, Komisia vykoná prvé hodnotenie ich úplnosti. V prípade neúplných plánov Komisia požiada o dodatočné a podrobnejšie informácie. S cieľom uľahčiť poskytovanie týchto informácií bude členským štátom poskytnutý osobitne vypracovaný nepovinný vzor. Členským štátom sa dôrazne odporúča, aby tento vzor využili v záujme uľahčenia porovnateľnosti a analýzy plánov.

Komisia následne vykoná podrobné hodnotenie národných plánov, pričom sa zameria najmä na podrobné praktické uplatňovanie definície budovy s takmer nulovou spotrebou energie, priebežné ciele a navrhované podporné opatrenia. Ak to bude potrebné, Komisia požiada členské štáty o ďalšie špecifické informácie, ktoré sa týkajú požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, podľa článku 9 ods. 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov. Komisia na základe tohto hodnotenia vypracuje akčný plán a v prípade potreby navrhne opatrenia určené na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie a podporí najlepšie postupy týkajúce sa nákladovo efektívnej transformácie existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Komisia vypracuje podrobné interpretačné usmernenie s cieľom ďalej pomôcť členským štátom pri príprave podrobného praktického uplatňovania vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov. Počas prípravy tohto usmernenia sa na konzultácie s členskými štátmi bude využívať výbor ustanovený článkom 26 smernice o energetickej hospodárnosti budov. V prípade potreby sa uvedú odkazy aj na prebiehajúce normalizačné práce, ktoré vykonáva CEN v rámci mandátu M/480, výsledky koordinovaných opatrení na základe smernice o energetickej hospodárnosti budov v tejto oblasti a vývoj v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Je potrebné poznamenať, že členské štáty si nemôžu vysvetľovať vypracovanie tohto usmernenia ako dôvod na ďalšie oneskorenie svojich národných plánov a úplnej realizácie požiadaviek smernice o energetickej hospodárnosti budov v súvislosti s budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

A napokon, Komisia využije v plnej miere svoje právomoci vyplývajúce zo zmluvy na zabezpečenie správnej transpozície a vykonávania smernice o energetickej hospodárnosti budov, a to vrátane požiadaviek týkajúcich sa budov s takmer nulovou spotrebou energie, v rámci celej EÚ.

Na záver možno konštatovať, že členské štáty musia podstatne zintenzívniť svoje úsilie o realizáciu požiadaviek týkajúcich sa budov s takmer nulovou spotrebou energie uvedených v smernici o energetickej hospodárnosti budov, aby sa zabezpečilo, že nebudú ohrozené dlhodobejšie ciele EÚ v oblasti klímy a aby odvetvie stavebníctva mohlo v plnej miere využívať možnosti predstavované budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Príloha 1: Prehľad národných vymedzení budov s takmer nulovou spotrebou energie[7]

Krajina || Opis uplatňovania v praxi Článok 9 ods. 3 písm. a) || Číselný ukazovateľ spotreby energie Článok 9 ods. 3 písm. a) || Priebežné ciele Článok 9 ods. 3 písm. b) || Podiel energie z obnoviteľných zdrojov Článok 9 ods. 3 písm. c)

AT || V Rakúsku prebieha proces zameraný na dosiahnutie dohody o vymedzení budov s takmer nulovou spotrebou energie. Stavebný zákon zatiaľ odkazuje na nízkoenergetickú normu (ÖNORM 8118), ktorá sa odvoláva len na kvalitu obalovej konštrukcie budovy. || || ||

BE región hlavného mesta Bruselu || V zákone o energetike a ochrane ovzdušia a klímy Bruselu sa používa vymedzenie uvedené v prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov. Toto vymedzenie sa ďalej skonkretizuje po ukončení prebiehajúcej štúdie zameranej na optimalizáciu nákladov. || Spotreba primárnej energie nižšia ako 45 kWh/m2/rok (vrátane vykurovania, teplej vody a spotrebičov). Pre úrady, servisné jednotky a vzdelávacie jednotky, spotreba primárnej energie nižšia ako 95 – 2,5*C kWh/m2 /rok, pričom C je vymedzené ako kompaktnosť, t. j. pomer medzi uzavretým objemom a stratovou plochou. || Od roku 2015 majú všetky nové stavby spĺňať požiadavky porovnateľné s pasívnym štandardom. || Metóda výpočtu primárnej energie zahŕňa vstup obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna energia, vykurovanie biomasou, geotermálne vykurovacie systémy a systémy tepelných čerpadiel, ako aj techniky pasívneho chladenia.

BE Valónsky región || V návrhovej etape je budova s takmer nulovou spotrebou energie charakterizovaná energetickou hospodárnosťou blízkou alebo zodpovedajúcou norme pasívneho domu pre obalovú konštrukciu a pokrytie časti spotreby energiou z obnoviteľných zdrojov. Norma pasívneho domu pre strednú Európu si vyžaduje, aby budova bola navrhnutá tak, aby mala ročnú potrebu vykurovania nie vyššiu ako 15 kWh/m² ročne a chladenia 15 kWh/m² ročne ALEBO bola navrhnutá so špičkovou tepelnou záťažou 10 W/m². Celková spotreba primárnej energie (primárnej energie na vykurovanie, teplú vodu a elektrinu) nesmie byť vyššia ako 120 kWh/m² ročne. Predpokladá sa, že toto vymedzenie sa bude časom vyvíjať. || || Do roku 2014 sa pre obytné budovy, úrady, budovy pre služby a na vzdelávanie bude požadovať energetický štandard 60 kWh/m2/rok. Od roku 2017 bude stavba spĺňať aj pasívny alebo rovnocenný štandard. Od roku 2019 sa bude požadovať, aby všetky nové budovy okrem pasívneho štandardu spĺňali minimálne štandard „čistej nuly“ a smerovali k budovám s pozitívnou energetickou bilanciou. || Podiel energie z obnoviteľných zdrojov je znázornený na obrázku v národnom pláne.

BE Flámsky región || Flámska energetická agentúra (VEA) skúma nákladovo optimálne úrovne pre Flámsko na základe rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Výsledok tejto štúdie sa použije ako vstup na podrobné uplatňovanie v praxi. || V súčasnosti je nákladovo optimálna úroveň E55 – E60, čo zodpovedá vypočítanému využitiu energie. || Požiadavka na energetickú úroveň obytných, kancelárskych a školských budov do E70 v roku 2012 a E60 v roku 2014. Pripravuje sa časový rozvrh prísnejších požiadaviek do roku 2019 (pre verejné budovy) a 2021 pre nové a existujúce budovy (samostatne pre obytné a nebytové budovy). || Pripravujú sa právne predpisy. Pre obytné budovy s viac ako jednou bytovou jednotkou (takisto pre školy a úrady) sa musí použiť jedna z týchto šiestich možností: 1. systémy solárnej tepelnej energie; 2. solárne fotovoltické systémy; 3. biomasa (kotol, pec alebo kvalitatívna kombinovaná výroba elektriny a tepla); 4. tepelné čerpadlá; 5. napojenie na diaľkové vykurovanie alebo chladenie; 6. účasť na projekte obnoviteľných zdrojov energie; s ďalšou možnosťou ≥ 10 kWh energie z obnoviteľných zdrojov na m2 celkovej úžitkovej plochy (kombinácia jedného alebo viacerých systémov). V prípade nesplnenia minimálnych požiadaviek na energiu z obnoviteľných zdrojov sa stanovuje o 10 % prísnejšia požiadavka na energetickú hospodárnosť (úroveň E). Minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa začleňuje do výpočtov úrovne E.

BG || Bulharsko nemá oficiálne vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

CY || Budova s takmer nulovou spotrebou energie sa vymedzuje ukazovateľom využitia primárnej energie a percentom energie z obnoviteľných zdrojov. Pri výpočtoch sa používa referenčná budova. || 180 kWh/m2/rok pre obytné budovy 210 kWh/m2/rok pre nebytové budovy (vrátane vykurovania, chladenia, teplej vody a osvetlenia). || || Prinajmenšom 25 % primárnej energie musia pokrývať obnoviteľné zdroje energie.

CZ || Prebieha schvaľovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. Budúce nariadenie o energetickej hospodárnosti budov bude obsahovať vymedzenie s pevne stanoveným percentom spotreby energie, ktoré musí byť pokryté obnoviteľnými zdrojmi energie. || || V roku 2016 budú budovami s takmer nulovou spotrebou energie všetky verejné budovy väčšie ako 1500 m2 a v roku 2017 budú budovami s takmer nulovou spotrebou energie všetky verejné budovy väčšie ako 350 m2. V roku 2018 budú budovami s takmer nulovou spotrebou energie všetky nové budovy väčšie ako 1500 m2 . V roku 2019 budú budovami s takmer nulovou spotrebou energie všetky nové budovy väčšie ako 350 m2 . Od roku 2020 bude 14000 až 22000 nových obytných budov budovami s takmer nulovou spotrebou energie. ||

DK || Požiadavky týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie sa uvádzajú v stavebných predpisoch ako progresívne triedy hospodárnosti „trieda 2015“ a „trieda 2020“. Obytná budova (+ hotely atď.) sa klasifikuje ako trieda 2015, ak súhrnná potreba energie na vykurovanie, vetranie, chladenie a teplú vodu na m2 vykurovanej plochy neprevyšuje 30 kWh/m2/rok plus 1000 kWh/rok po vydelení vykurovanou plochou. (30 + 1000/vykurovaná plocha) kWh/m2/rok. Verejná budova (úrady, školy, inštitúcie) sa klasifikuje ako trieda 2015, ak súhrnná potreba energie na vykurovanie, vetranie, chladenie a teplú vodu na m2 vykurovanej plochy neprekračuje 41 kWh/m2/rok plus 1000 kWh/rok po predelení vykurovanou plochou. (41 + 1000/vykurovaná plocha) kWh/m2/rok. Budova sa klasifikuje ako budova triedy 2020, ak súhrnná potreba energie na vykurovanie, vetranie, chladenie a teplú vodu na m2 vykurovanej plochy neprekračuje 20 kWh/m2/rok. || 20 kWh/m2/rok || Predpokladá sa, že požiadavky na triedu 2015 budú v roku 2015 záväzné. Do konca roku 2018 sa budú požiadavky na triedu 2020 uplatňovať na verejné budovy a do konca roku 2020 na všetky ostatné budovy. || Predpokladané podiely obnoviteľných zdrojov energie v stavebnom odvetví sú uvedené na rok 2015 a rok 2020. V roku 2015 od 44 % do 51 %. V roku 2020 od 51 % do 56 %.

EE || Pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie bol navrhnutý koeficient energie 50 – 140 kWh/m2/rok, ale pokiaľ ide o ich vymedzenie , sú potrebné rozsiahlejšie verejné konzultácie. || Navrhnutý bol koeficient energie 50 – 140 kWh/m2/rok. || Postupné zavádzanie prísnejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť od roku 2013. 10 verejne prístupných budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2015. ||

FI || Fínsko ešte nedospelo k svojmu konečnému vymedzeniu budov s takmer nulovou spotrebou energie. Zámerom je vydať v roku 2015 technické opisy ako odporúčania týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || Požiadavky na normu pasívneho domu pre budovy postavené, opravené alebo prenajaté po roku 2015. Nové budovy vo verejnej správe postavené po roku 2015 budú spĺňať normu pasívneho domu. ||

FR || Francúzsko nemá oficiálne vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || V prípade spoločnej bytovej výstavby sa v roku 2015 požiadavka na spotrebu zníži z 57,5 na 50 kWhepm2/rok. V prípade individuálnej bytovej výstavby už existuje požiadavka 50 kWhep/m2/rok. V roku 2020 budú mať všetky nové budovy pozitívnu energetickú bilanciu. V prípade existujúcich budov 38 % zníženie spotreby primárnej energie do roku 2020. ||

DE || Pripravuje sa explicitné vládne vymedzenie noriem hospodárnosti budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || Predpisy o úsporách energie sa budú aktualizovať v roku 2012 alebo v roku 2013, pričom sú možné ďalšie aktualizácie pred rokom 2020. V roku 2016 sa zavedú požiadavky na verejné budovy s takmer nulovou spotrebou energie a v roku 2018 na všetky nové budovy s takmer nulovou spotrebou energie. || V Nemecku sa zaviedlo povinné využívanie obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie nových budov podľa zákona o tepelnej energii z obnoviteľných zdrojov. Minimálne množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov upravuje zákon o tepelnej energii z obnoviteľných zdrojov (Erneuerbare-Energien- Wärme-Gesetz).

EL || Nie je k dispozícii žiadna norma týkajúca sa budov s takmer nulovou spotrebou energie. Pripravujú sa nové predpisy založené na prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov, v ktorých sa stanoví plán pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. || || || Nové budovy majú pokryť celú svoju spotrebu primárnej energie systémami zásobovania energiou založenými na obnoviteľných zdrojoch energie. (Národný cieľ, NEEAP)

HU || Pripravuje sa nariadenie o energetickej hospodárnosti budov, v ktorom budú vymedzené požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || V roku 2016 sa sprísnia požiadavky spolu so zásadnou revíziou systému požiadaviek. Priame požiadavky týkajúce sa aktívnych solárnych a fotovoltických systémov sa vytvoria v roku 2016. ||

IE || Vymedzenie je stanovené pomocou číselného ukazovateľa využitia primárnej energie a úrovne certifikátu energetickej klasifikačnej triedy budovy (BER, Building Energy Rating). || Do roku 2020 bude energetická záťaž všetkých nových obytných budov zodpovedať hodnote, ktorá neprekročí 45 kWh/m2/rok (vrátane vykurovania, vetrania, teplej vody a osvetlenia). Z hľadiska certifikátu energetickej klasifikačnej triedy budovy (BER) budú všetky nové obydlia klasifikované ako A3 alebo vyššie. Rovnaká zásada sa vzťahuje aj na nebytové budovy a na existujúce budovy, ale číselných cieľ a klasifikačná trieda BER ešte neboli oficiálne stanovené. || Cieľom je dosiahnuť do roku 2013 súhrnné zlepšenie v oblasti emisií o 40 % a do roku 2019 súhrnné zlepšenie o 60 % podliehajúce výpočtom optimálnych nákladov. Zmena časti L stavebných predpisov v rokoch 2015 a 2018 si vyžaduje aktualizáciu normy energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy, ktoré sú vo fáze rozširovania, obnovy/adaptácie alebo zmeny využitia. || Bude sa využívať primeraný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo v blízkosti

IT || Žiadne oficiálne vymedzenie normy hospodárnosti budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

LT || Energetická hospodárnosť je vymedzená spôsobom, ktorý nesúvisí s konkrétnou hodnotu spotreby energie, a je určená príslušnou triedou energetickej hospodárnosti budovy. Každá budova sa posudzuje individuálne. || Budova s takmer nulovou spotrebou energie je budova, ktorá spĺňa požiadavky technických stavebných predpisov STR 2.01.09:2012 pre budovy triedy A++. ||  Litva stanovila prechodné požiadavky na novopostavené budovy v roku 2014, 2016, 2018 a 2021 podľa tried energetickej hospodárnosti budov: – pred rokom 2014 – nové budovy alebo ich časti musia spĺňať požiadavky na budovy triedy C; – od roku 2014 – nové budovy alebo ich časti musia spĺňať požiadavky na budovy triedy B; – od roku 2016 – nové budovy alebo ich časti musia spĺňať požiadavky na budovy triedy A; – od roku 2018 – nové budovy alebo ich časti musia spĺňať požiadavky na budovy triedy A+; – od roku 2021 – nové budovy alebo ich časti musia spĺňať požiadavky na budovy triedy A++. || V budovách triedy A++ musí tvoriť najväčšiu časť spotrebovanej energie energia z obnoviteľných zdrojov (vzorec je uvedený v národnom pláne).

LV || V roku 2012 by sa mali vypracovať legislatívne ustanovenia vrátane špecifických technických požiadaviek na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. || || ||

LU || Neboli zistené žiadne informácie týkajúce sa vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

MT || Neboli zistené žiadne informácie týkajúce sa vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

NL || Vymedzenie sa zakladá na koeficiente energetickej hospodárnosti, bezrozmernom čísle, ktoré sa používa ako ukazovateľ energetickej hospodárnosti budovy v závislosti od spôsobu využívania budovy. Zatiaľ sa vykonajú štúdie na posúdenie realizovateľnosti a nákladovej efektívnosti zavedenia prísnejšieho koeficientu energetickej hospodárnosti. || Predpokladá sa, že budova s úplne nulovou spotrebou energie má koeficient energetickej hospodárnosti = 0. || Koeficient energetickej hospodárnosti sa zníži z 0,8 na 0,6 (zavedený 1. januára 2011) a od 1. januára 2015 sa ďalej zníži na 0,4 s cieľom stanoviť v roku 2020 požiadavku koeficientu energetickej hospodárnosti blížiaceho sa k nule pre iné než verejné budovy Porovnateľné zníženie (v porovnaní s rokom 2007) sa uplatňuje na nebytové budovy, energetická efektívnosť nových budov sa v roku 2015 zvýši o 50 %. Cieľom je stanoviť v roku 2018 požiadavku koeficientu energetickej hospodárnosti blížiaceho sa k nule pre verejné budovy a do roku 2015 postaviť 60000 nových obytných budov s takmer nulovou spotrebou energie. || V rámci systému koeficientu energetickej hospodárnosti si stavitelia môžu slobodne vybrať opatrenia na zníženie spotreby energie, využiť na dosiahnutie požadovaného koeficientu energetickej hospodárnosti energiu z obnoviteľných zdrojov a efektívne využiť fosílne palivá. Táto zásada sa zachová v prípade budov s takmer nulovou spotrebou energie. Pretože požiadavky na koeficient energetickej hospodárnosti sa budú sprísňovať, pre splnenie týchto požiadaviek bude automaticky stále dôležitejšie percento energie z obnoviteľných zdrojov.

PL || Pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie ešte nie je zavedené žiadne vymedzenie. Na národnom vymedzení pracuje výskumné centrum budov s nulovými emisiami. || || ||

PT || Neboli zistené žiadne informácie týkajúce sa vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

RO || Neboli zistené žiadne informácie týkajúce sa vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

SK || Neboli zistené žiadne informácie týkajúce sa vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie. || || ||

SL || Pripravuje sa nový zákon o energetike a tento zákon by mal obsahovať ustanovenia týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie.. || || ||

ES || Dosiaľ nebolo vypracované žiadne vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie. V roku 2018 sa plánuje tretia revízia technického stavebného zákona, ktorého súčasťou bude koncepcia budov s takmer nulovou spotrebou energie a schválenie konečného vymedzenia sa plánuje v roku 2019. || || ||

SE || Požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie sú v súčasnosti rovnaké ako požiadavky uvedené v súčasných stavebných predpisoch. Stavebné predpisy a vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie sa budú postupne sprísňovať podľa výsledkov prebiehajúcich štúdií a demonštračných projektov. || V súčasnosti sa požiadavky na špecifické (konečné) využitie energie pre obydlia pohybujú v rozsahu od 55 do 130 kWh/m2/rok (55 až 120 kWh/m2/rok pre nebytové budovy). || Ďalšie sprísnenie stavebných predpisov v roku 2015. || Švédsko má veľmi vysoký podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých sektoroch vrátane odvetvia stavebníctva. V rámci stavebných predpisov sa uprednostňujú budovy vykurované energiou z obnoviteľných zdrojov.

UK || Budovy s takmer nulovou spotrebou energie sú vymedzené ako budovy s nulovými emisiami CO2 || || Všetky budovy by mali dosiahnuť nulové emisie CO2 do roku 2016. Verejné budovy by mali dosiahnuť nulové emisie CO2 do roku 2019. ||

[1]                      V roku 2010. Pozri Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele, vydanie z roku 2012, Európska komisia. Na účely tohto odhadu konečnej spotreby energie boli spojené sektory domácností a služieb. Je potrebné poznamenať, že tento odhad zahŕňa napríklad spotrebu elektrickej energie v prípade spotrebičov, ale nezahŕňa spotrebu energie v priemyselných budovách.

[2]               KOM (2011) 112.

[3]               Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.

[4]               Národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sú záväzné podľa smernice 2009/28/ES a nachádzajú sa na adrese http://ec.europa.eu/energy/renewables/action_plan_en.htm.

[5]               Na ceste k budovám s takmer nulovou spotrebou energie – vymedzenie spoločných zásad podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov. Ecofys, január 2013.

[6]               Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

[7]               Úrovne energetickej hospodárnosti uvedené v tabuľke predstavujú požiadavky na energiu uvádzané rôznymi členskými štátmi. Pretože stavebné predpisy a spôsoby výpočtu jednotlivých krajín sa odlišujú, číselné ciele nemožno porovnávať bez zohľadnenia tejto skutočnosti.