OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 3

2........... Situácia.......................................................................................................................... 3

2.1........ Zníženie HDP a zamestnanosť......................................................................................... 3

2.2........ Zhoršujúce sa financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni miestnych orgánov štátnej správy          4

2.3........ Stavebný a spracovateľský priemysel sú najviac postihnuté krízou.................................... 4

2.4........ Zotavenie vývozu............................................................................................................ 5

2.5........ Spomalenie prílevu priamych zahraničných investícií......................................................... 6

2.6........ Zvýšenie rizika chudoby a vylúčenia................................................................................ 7

3........... Dosah na regióny.......................................................................................................... 10

3.1........ HDP a zamestnanosť v prvých troch rokoch krízy......................................................... 11

3.2........ Zvýšenie nezamestnanosti najmä v južných regiónoch..................................................... 12

3.3........ Spomaľovanie migrácie................................................................................................. 12

4........... Dosah na mestské prostredie........................................................................................ 13

4.1........ Metropolitné regióny – odolné aj zraniteľné................................................................... 13

4.2........ Mestá v kríze................................................................................................................ 14

5........... Politika súdržnosti a kríza.............................................................................................. 16

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Ôsma správa o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

Regionálny a mestský rozmer krízy

1.           Úvod

Programové obdobie politiky súdržnosti sa v roku 2014 začne v čase doznievania dôsledkov najhoršej recesie za posledných päťdesiat rokov. Kríza zvrátila proces konvergencie regionálneho HDP na obyvateľa a nezamestnanosti v EÚ. Teraz stojíme pred výzvou zabezpečiť rýchle obnovenie intenzívneho rastu, najmä v menej rozvinutých regiónoch a mestách.

S cieľom podporiť budúce programové rokovania táto správa zdôrazňuje zmeny spôsobené krízou, ktoré budú mať vplyv na kontext a priority nových programov. Správa najprv vykresľuje situáciu a podáva prehľad o vývoji na vnútroštátnej úrovni. Ďalej sa zameriava na dosah krízy na regióny a mestá a na rastúce rozdiely. Nakoniec opisuje spôsob, akým zmenené ekonomické prostredie bude vplývať na budúce kohézne programy a zdôrazňuje potrebu silnej tematickej koncentrácie.

Táto správa nasleduje po siedmej správe o pokroku uverejnenej v roku 2011 a po nej bude nasledovať uverejnenie šiestej správy o súdržnosti v roku 2014. V šiestej správe o súdržnosti budú zahrnuté aj otázky, akými sú inovácie, oblasť klímy a životné prostredie, ktoré v tejto správe nie je možné uviesť.

2.           Situácia

2.1.        Zníženie HDP a zamestnanosť

EÚ vstúpila do päť štvrťrokov trvajúcej recesie v druhom štvrťroku 2008. Od recesie je celkový rast HDP pomalý. EÚ zaznamenala opätovný pokles HDP v poslednom štvrťroku 2011, ako aj v prvých dvoch a poslednom štvrťroku 2012. Ak HDP klesne aj v prvom štvrťroku 2013, dôjde k trojitej recesii.

Celkový vplyv krízy na HDP a zamestnanosť v období rokov 2007 a 2011 bol najsilnejší v troch pobaltských štátoch, Írsku, Grécku a Španielsku (pozri pracovný dokument útvarov Komisie, obrázok 1). V pobaltských štátoch a Írsku sa rast obnovil v roku 2010 alebo 2011 a pokračovanie rastu sa predpokladá až do roku 2014.

Španielsko a Grécko sa však nevrátili na cestu stáleho rastu. Španielsko zaznamenalo rast v roku 2011, ale jeho HDP sa v roku 2012 znížil. Dočasné miery rastu HDP v Grécku ukazujú pokračujúcu a posilnenú recesiu. HDP Grécka klesol o približne 7 % v rokoch 2011 a 2012 a začne rásť pravdepodobne až v roku 2014.

Navyše Cyprus čelil v roku 2012 finančnej kríze, ktorá viedla k výraznému zníženiu HDP a zamestnanosti a ktorej pokračovanie sa predpokladá do roku 2014.

Deväť členských štátov naopak zaznamenalo relatívne miernu recesiu, v prípade Poľska došlo len k spomaleniu rastu.

2.2.        Zhoršujúce sa financovanie na vnútroštátnej úrovni a na miestnej úrovni správy

Hospodárska a finančná kríza viedla k významnému zvýšeniu celkového verejného dlhu (pozri informačný list 1) v štyroch smeroch. Po prvé, niektoré vlády podporili finančný sektor prostredníctvom rekapitalizácie bánk a prevodov aktív. Po druhé, spomalenie hospodárskej činnosti spôsobilo pokles príjmov z daní a zvýšilo sociálne výdavky (napr. dávky v nezamestnanosti). Po tretie, vlády prijali stimulačné balíky na podporu dopytu. Po štvrté, pomer dlhu k HDP takisto rastie vplyvom nízkeho rastu HDP.

Výsledkom je, že pomer verejného dlhu k HDP v EÚ vyskočil medzi prvým štvrťrokom 2008 a štvrtým štvrťrokom 2012 z 59 % na 85 %. Vnútroštátny nárast tohto ukazovateľa bol najvyšší v Írsku (90 %), Portugalsku (56 %), Grécku a Španielsku (49 %). Členské štáty, ktoré kúpili krachujúce banky, môžu znížiť svoj dlh predajom zostávajúcich aktív banky, ale ich hodnota je stále neistá.

Vysoký verejný dlh môže vyvolávať obavy zo schopnosti vlád splácať svoje pôžičky z dlhodobého hľadiska. To môže viesť k vyšším úrokovým sadzbám a platbám. Vyššie dane potrebné na dlhovú službu môžu pôsobiť ako brzda na rast.

V období 2011 – 2013 mnohé členské štáty začali fiškálnu konsolidáciu v prvom rade znižovaním výdavkov (-1,5 % HDP EÚ v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010). Znížili sa najmä výdavky podporujúce rast. V dôsledku toho budú verejné investície (tu: tvorba hrubého fixného kapitálu) ako podiel HDP v 18 členských štátoch nižšie v roku 2013 ako v roku 2011. Tieto škrty môžu mať vplyv na strednodobý rast.

Verejný dlh nemá rovnaký vplyv na všetky krajiny. Verejný dlh Estónska predstavuje len 10 % HDP. Len 13 členských štátov má verejný dlh pod 60 % svojich HDP: tri severské členské štáty, Luxembursko a deväť z desiatich členských štátov strednej a východnej Európy. Kríza ovplyvňuje miestne orgány štátnej správy dvoma spôsobmi. Po prvé, kríza viedla k obmedzeniu rozpočtových prostriedkov určených na podporu rastu. Po druhé, kríza zvyšuje miestny dopyt po verejných službách a sociálnej ochrane, čo si vyžaduje vyššie verejné výdavky.

Fiškálna konsolidácia vyvíja tlak na rozpočty miestnych orgánov správy, ktoré ešte stále čelia väčším sociálnym výdavkom a musia znížiť výdavky a zvýšiť príjmy. Ich finančné ťažkosti môžu ovplyvniť poskytovanie verejných služieb.

Fiškálna konsolidácia podporujúca rast by mala zabezpečiť, že zníženie dlhu centrálnej vlády sa nebude vyrovnávať zvýšením verejného dlhu miestnych orgánov správy. V rámci tohto koordinovaného znižovania dlhu by sa malo tiež zabezpečiť, že verejné investície podporujúce rast vrátane tých, ktoré sú spolufinancované prostredníctvom politiky súdržnosti, sa zachovajú.

2.3.        Stavebný a výrobný priemysel sú najviac postihnuté krízou

Hoci kríza začala vo finančnom sektore a v sektore poisťovníctva, tieto sektory predstavovali približne rovnakú sumu hrubej pridanej hodnoty (HPH) a zamestnanosti v EÚ v roku 2011 ako v roku 2007. V šiestich členských štátoch, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou, sa však v týchto odvetviach zamestnanosť znížila ročne o 1 % a jeho HPH o 1,8 % v období rokov 2007 a 2011 (pozri pracovný dokument útvarov Komisie, obrázok 2).

V období rokov 2007 až 2011 HPH a zamestnanosť v stavebníctve klesli o 3 % ročne v Únii. V šiestich krajinách s najvyšším vplyvom recesie zamestnanosť poklesla dokonca o 10 až 20 % ročne a hrubá pridaná hodnota o 6 % až 20 %.

Tieto dramatické poklesy v stavebníctve sú prepojené s bublinou na trhu s nehnuteľnosťami a následným pádom cien nehnuteľností v niekoľkých členských štátoch. Od roku 2007 do roku 2012 ceny nehnuteľností klesli o 30 % až 50 % v Írsku[1], Lotyšsku a Estónsku (pozri informačný list 2). V Portugalsku sa doteraz znížili o 9 %. Údaje Eurostatu pre Grécko naznačujú mierne zvýšenie medzi rokmi 2007 a 2010, ale iné zdroje[2] uvádzajú, že ceny začali klesať od roku 2010. Celkovo sa nedá vylúčiť ani ďalší pokles cien nehnuteľností.

Odvetvie spracovateľského priemyslu zasiahol pokles o viac ako 2 % za rok v období rokov 2007 – 2011. V šiestich najviac postihnutých členských štátoch bol priemerný ročný pokles dopytu takmer 5 %. Pokles HPH bol miernejší na úrovni 0,9 %. Zmeny HPH boli viac premenlivé, pričom k najväčšiemu zníženiu v tomto období došlo v Grécku (-6 %) a Fínsku (-5 %) a k najväčšiemu nárastu na Slovensku (8 %) a v Írsku (4 %) (pozri pracovný dokument útvarov Komisie, obrázok 3). Pokles výroby bol úzko spätý s obmedzením obchodu.

2.4.        Zotavenie vývozu

V dôsledku krízy došlo k obmedzeniu úverov, čo viedlo k zníženiu investícií a spotreby. Toto obmedzenie zasa znížilo obchod s tovarmi a spôsobilo rýchle rozšírenie recesie na dôležitých obchodných partnerov, čo viedlo k ďalším stratám príjmu a/alebo strate pracovných miest. Hoci rozšírenie v roku 2004 podnietilo obchod EÚ, kríza spôsobila náhly pokles (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Zmeny v objeme obchodu EÚ, 2000 – 2011

Vývozy stále rástli v roku 2008, aj keď už podstatne pomalšie, pričom rast objemov dovozu bol takmer nulový. V roku 2009 vývoz a dovoz klesol o 15 % na úroveň porovnateľnú s rokom 2005.

Členské štáty strednej a východnej Európy zaznamenali najväčší pokles dovozu (pozri informačný list 3). Väčšina krajín, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, zažila obdobie vysokého hospodárskeho rastu poháňaného vysokými investíciami a spotrebou pred tým, ako ich zasiahla kríza.

V západných členských štátoch sa vývoz znížil viac ako dovoz, pretože aspoň zo začiatku domáca spotreba a investície boli menej ovplyvnené krízou. Globálny pokles dopytu viedol k zníženiu vývozu, čo spôsobilo nízku produkciu vo výrobnom sektore. Našťastie došlo k rýchlemu zotaveniu vývozu, ktorý dosiahol podobnú úroveň v roku 2010 ako v roku 2007. Dôsledky prudkého poklesu vývozu sú však naďalej citeľné na trhu práce.

2.5.        Spomalenie prílevu priamych zahraničných investícií

V dôsledku krízy úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) rýchlo klesla. Mnohí zahraniční investori presmerovali dostupné zdroje späť do materských podnikov. Vstup do EÚ zjednodušil členským štátom strednej a východnej Európy prístup k PZI vďaka jednotnému trhu a začleneniu acquis EÚ. PZI môžu prispieť k rastu efektívnosti, transferu inovačných technológií a vyššej produktivite v cieľových krajinách. Preto prílev PZI zohráva dôležitú úlohu v menej rozvinutých členských štátoch pri vytváraní pracovných miest a modernizácii ich ekonomík.

Prílev priamych zahraničných investícií z iných členských štátov a z krajín mimo Únie prudko rástol v období medzi rokmi 2004 a 2007. V období rokov 2004 a 2007 sa zvýšil štvornásobne (pozri obrázok 2). Prílev investícií klesol v roku 2008 a 2009, keď sa zhoršila celosvetová úverová situácia. Najnižší bod v roku 2010 zodpovedal úrovni z roku 2004. V roku 2011 investície opäť rástli.

Prílev priamych zahraničných investícií neodráža stav zahraničných investícií. Stav zahraničných investícií v tretích krajinách sa zvýšil takmer o 60 % medzi rokmi 2004 a 2007. Tendencia tohto rastu sa nikdy nezvrátila. V zahraničnom vlastníctve bolo v roku 2011 dvakrát viac kapitálu ako v roku 2004.

V niektorých krajinách EÚ je prílev priamych zahraničných investícií hlavným zdrojom kapitálu a investícií. Napríklad priemerný čistý prílev priamych zahraničných investícií ako podiel HDP medzi rokmi 2005 a 2007 dosahoval 15 % až 23 % v Bulharsku, na Malte, v Belgicku a v Estónsku. Kríza viedla k rýchlemu znižovaniu prílevu PZI v desiatich členských štátoch strednej a východnej Európy. Objem PZI klesol o 1,5 % až 6 % ich HDP v období rokov 2005 až 2007 a rokov 2008 až 2010, okrem Bulharska, kde došlo k poklesu o 12 % HDP (pozri informačný list 4).

Obrázok 2: Priame zahraničné investície v EÚ, 2004 – 2011

2.6.        Zvýšenie rizika chudoby a vylúčenia

V EÚ kríza zvýšila počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Medzi rokmi 2009 a 2011 sa ich podiel zvýšil o 1 percentuálny bod. Zvyšujú sa aj všetky tri zložky (miera ohrozenia chudobou, závažná materiálna deprivácia a veľmi nízka intenzita práce), najmä veľmi nízka intenzita práce (pozri obrázok 3). Tento vplyv pravdepodobne bude viac cítiť v budúcnosti, keďže kríza sa ešte neskončila a jej vplyv sa prejaví až po určitom čase.

Vplyv na riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia bol najvyšší v šiestich najviac zasiahnutých členských štátoch, ale takisto do značnej miery badateľný bol aj v Taliansku a Bulharsku. Niekoľko veľkých členských štátov však zaznamenalo len malý nárast, napr. Nemecko a Spojené kráľovstvo, alebo dokonca došlo k miernemu zníženiu rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ako napríklad v Poľsku a Rumunsku.

Obrázok 3: Chudoba a sociálne vylúčenie v EÚ, 2005 – 2011

V dôsledku krízy sa mnohí ľudia museli vyrovnávať s nižšími príjmami z dôvodu straty pracovných miest alebo skrátenia pracovného času či zníženia mzdy. V šiestich najviac zasiahnutých členských štátoch sa po kríze reálny hrubý upravený disponibilný dôchodok podstatne znížil (pozri obrázok 4).

V pobaltských štátoch skutočne upravený disponibilný príjem domácnosti na obyvateľa prudko rástol v období medzi rokmi 2005 a 2008 a následne zaznamenal prudký pokles. V Lotyšsku disponibilný príjem klesol v roku 2009 o takmer pätinu. Od roku 2010 znovu rástol vo všetkých troch členských štátoch, ale žiadny z nich už nedosiahol úroveň spred krízy.

V Grécku, Španielsku a Írsku, ktoré majú oveľa vyššiu úroveň disponibilného dôchodku ako v pobaltských štátoch, je situácia rôznorodejšia. V Španielsku a Írsku sa vplyv krízy iba začal prejavovať v roku 2009. Odvtedy obe krajiny stratili približne 8 % svojho disponibilného príjmu, čo ich dostalo na úroveň v roku 2005. V Grécku začal pomaly klesať disponibilný dôchodok v roku 2007. V rokoch 2009 a 2010 tam došlo k veľmi prudkému poklesu. V dôsledku toho bol grécky disponibilný príjem v roku 2011 výrazne nižší ako v roku 2005.

V dôsledku zníženia priemerného príjmu, a tým aj hranice chudoby, sa miera ohrozenia chudobou často znižuje počas recesie. V tejto časti sa bude používať hranica chudoby zafixovaná na úrovni roku 2005, aby sa zabránilo tomuto vplyvu.

Obrázok 4: Reálny hrubý upravený disponibilný príjem domácnosti na obyvateľa, 2005 – 2011

V Írsku sa podiel ľudí ohrozených chudobou v porovnaní s hranicou v roku 2005 zvýšil z 10 % v roku 2008 na viac ako 15 % v roku 2010 (pozri obrázok 5). Tento podiel dosiahol 20 % v Španielsku a 23 % v Grécku. V dôsledku vysokého rastu príjmov v prvých rokoch obdobia 2005 – 2011 miery ohrozenia chudobou vo vzťahu k hranici stanovenej v roku 2005 rástli po kríze len mierne v pobaltských krajinách, kde dosahovali hranicu 10 % alebo menej a nedosiahli úrovne pred krízou.

Obrázok 5: Miera ohrozenia chudobou v porovnaní s hranicou z roku 2005, 2006 – 2011

Podiel ľudí ohrozených chudobou v porovnaní s hranicou z roku 2005 sa mierne zvýšil v Belgicku, Maďarsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. V zostávajúcich častiach EÚ tento podiel klesol alebo zostal stabilný.

Podiel obyvateľov vo veku 0 až 59 rokov žijúcich v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce sa v období po kríze zvýšil, stále však nedosiahol hodnoty EÚ z roku 2006. V šiestich krízou najviac zasiahnutých členských štátoch však tento podiel vzrástol od 4 do 9 percentuálnych bodov medzi rokmi 2007 a 2011 (pozri obrázok 6).

Obrázok 6: Veľmi nízka intenzita práce, 2005 – 2011

Podiel obyvateľstva trpiaceho závažnou materiálnou depriváciou, t. j. tých, ktorí si nemôžu dovoliť 4 z 9 základných položiek, klesol na úrovni EÚ z 11 % na 8 % v období rokov 2005 až 2010. Najvyšší podiel takýchto ľudí je v Rumunsku a Bulharsku a obidvom krajinám sa podarilo znížiť podiel obyvateľstva trpiaceho závažnou materiálnou depriváciou na 31 % a 35 % v roku 2010. V roku 2011 sa však podiel na úrovni EÚ opäť zvýšil.

V rokoch 2008 až 2011 sa miera závažnej materiálnej deprivácie zvýšila najviac v Lotyšsku[3] (12 %), Litve (6 %), Maďarsku (5 %) a Grécku (4 %). V roku 2010 sa v Írsku tento podiel zvýšil o 2 % na 7,5 %, čo je veľa vzhľadom na jeho úroveň príjmov. Španielsko s mierne nižšou úrovňou príjmov zaznamenalo v rovnakom ukazovateli hodnotu 4 %. Poľsko dosiahlo pozoruhodné zníženie svojho podielu osôb so závažnou materiálnou depriváciou, a to z 18 % v roku 2008 na 13 % v roku 2011.

Podrobnejšia analýza zmien v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, vrátane závažnosti chudoby sa nachádza v kapitole 2 správy o vývoji zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe za rok 2012[4].

3.           Dosah na regióny

Kríza ukončila dlhé obdobie, počas ktorého sa regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa a v nezamestnanosti znižovali. Od roku 2000 do roku 2008 sa regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa znižovali každý jeden rok (pozri obrázok 7). V roku 2009 sa tieto zníženia rozdielov zastavili a vzrástli v rokoch 2010 a 2011.

Obrázok 7: Regionálna konvergencia a kríza

Regionálne miery nezamestnanosti sa približovali od roku 2001 do roku 2007, potom sa však začali vzďaľovať každý rok od roku 2007 do roku 2012. EÚ-15 tiež zaznamenala zvýšenie rozdielov od roku 2007 aj v ukazovateli HDP na obyvateľa a regionálnej nezamestnanosti.

3.1.        HDP a zamestnanosť v prvých troch rokoch krízy

Dve tretiny regiónov zaznamenali pokles HDP až -6 % ročne v období rokov 2007 až 2010. Medzi desať regiónov, v ktorých došlo k najrýchlejšiemu poklesu HDP medzi rokmi 2007 a 2010, patria tri pobaltské štáty a sedem regiónov zo siedmich rôznych členských štátov (pozri informačný list 5). V týchto regiónoch sa HDP znížil o viac ako 3 % ročne. Žiadny zo španielskych a gréckych regiónov nefiguruje medzi vyššie spomenutými. Španielsko nie je v prvej desiatke, pretože jeho HDP sa znížil menej ako zamestnanosť. Grécko sa neobjavuje v prvej desiatke, pretože pokles HDP nastal hlavne po roku 2010. V roku 2012 Cyprus začal zaznamenávať pokles zamestnanosti a HDP. Predpokladá sa, že tento pokles bude pokračovať aj v roku 2014.

V niekoľkých členských štátoch dosahuje región hlavného mesta najvyššiu mieru rastu, vrátane Bulharska, Nemecka, Slovenska a Poľska.

Každý druhý región zaznamenal počas toho istého obdobia pokles celkovej zamestnanosti. Zamestnanosť sa znížila o viac ako 4 % ročne v pobaltských štátoch, v troch regiónoch Španielska, v dvoch írskych regiónoch a v jednom regióne v Bulharsku (pozri informačný list 5). K zníženiu zamestnanosti v Grécku došlo až po roku 2010, čo je dôvodom, prečo Grécko nie je uvedené medzi najhoršie zasiahnutými regiónmi.

Celkovo je prepojenie regionálneho HDP a zmeny zamestnanosti počas týchto rokov slabé, keďže zníženie produkcie ovplyvňuje zamestnanosť až po určitom čase. Okrem toho niekoľko politík sa priamo zameriavalo na udržiavanie (na čiastočný úväzok) zamestnanosti počas krízy.

3.2.        Zvýšenie nezamestnanosti najmä v južných regiónoch

Na úrovni EÚ sa v rokoch 2008 až 2012 miera nezamestnanosti zvýšila zo 7 % na 10 %. Miera nezamestnanosti v najviac zasiahnutých členských štátoch sa však zdvojnásobila alebo dokonca strojnásobila, pričom v piatich členských štátoch sa zvýšila nad 8 % a v Španielsku na 17 % (pozri informačný list 6). Ukazovateľ miery nezamestnanosti sa v piatich najviac zasiahnutých členských štátoch pohyboval v rozpätí od 12 % na Cypre až do 25 % v Španielsku[5].

Nezamestnanosť sa výrazne zvýšila aj v Lotyšsku, Estónsku, Slovinsku, Slovensku a Dánsku. Na druhej strane miera nezamestnanosti dokonca klesla v Nemecku a takmer sa nezmenila v Luxembursku, na Malte, v Belgicku a Rakúsku.

Celkovo viac ako štyri z piatich regiónov EÚ čelili nárastu nezamestnanosti medzi rokmi 2008 a 2010. Väčšina regiónov zaznamenala najväčší nárast v tomto období. Viac ako tretina týchto regiónov dokázala znížiť nezamestnanosť od roku 2010.

V súlade s odporúčaniami uvedenými v pláne hospodárskej obnovy Európy viaceré členské štáty zaviedli opatrenia na predchádzanie nadmernému úbytku pracovných miest a zvýšenie pokrytia a trvania sociálnych dávok.

Nezamestnanosť mládeže vzrástla zo 16 % v roku 2008 na 21 % v roku 2011 na úrovni EÚ (pozri informačný list 7). V 52 regiónoch bol každý tretí ekonomicky aktívny mladý človek bez práce. V 11 z týchto regiónov, najmä v Španielsku a Grécku, sa to dokonca týkalo každej druhej osoby. Aj podiel mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov bez zamestnania, vzdelania alebo odbornej prípravy (NEET), vzrástol: v rokoch 2008 až 2011 sa miera NEET zvýšila v takmer štyroch z piatich regiónov, najmä v Rumunsku, Grécku a Spojenom kráľovstve (pozri informačný list 8).

3.3.        Spomaľovanie migrácie

V rokoch 2004 až 2008 sa počet obyvateľov, ktorí bývajú mimo krajiny svojej štátnej príslušnosti v EÚ-27, zvýšil o 1,5 milióna ročne. V dôsledku toho podiel migrujúceho obyvateľstva na celkovej populácii EÚ-27 vzrástol z 5,1 % na 6,2 %. Za roky 2009 až 2011 sa ročný nárast znížil na 0,9 milióna a znamenal podiel takýchto osôb na úrovni 6,7 % v roku 2011.

V období rokov 2004 až 2008 Írsko, Španielsko a Cyprus zaznamenali nárast podielu cudzích obyvateľov nad 4 % predovšetkým z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007. V tomto období aj Taliansko, Portugalsko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo zaznamenali výrazný nárast podielu zahraničných občanov.

Najvýraznejšie sa vplyv krízy na migráciu prejavil v regiónoch, ktoré zaznamenali najväčší prílev migrujúcich pracovníkov v období pred krízou. Spomalenie migrácie bolo najvýraznejšie v Španielsku, Írsku, na Cypre a v niektorých regiónoch Spojeného kráľovstva a v Taliansku (pozri informačný list 9), ale migrácia zostala na kladnej úrovni. Mnohé regióny Španielska, juhu Francúzska a Talianska si zachovali jedny z najvyšších úrovní kladného migračného salda.

Kríza zrýchlila emigrácie v Litve a Lotyšsku. V Poľsku sa záporné migračné saldo zmiernilo v pohraničných regiónoch a kladné migračné saldo regiónu hlavného mesta sa zvýšilo. Záporné migračné saldo sa znížilo v Rumunsku v dôsledku vracajúcich sa migrantov zo Španielska. Keďže kríza naďalej pokračuje, rastúce regionálne rozdiely v nezamestnanosti a mzdách môžu stále ďalej ovplyvňovať migráciu.

Prudký pokles zamestnanosti v stavebníctve a priemysle prispel k zníženiu čistej migrácie v španielskych regiónoch a v severnom Taliansku. Čistá migrácia klesala ešte výraznejšie v regiónoch s vysokým podielom prisťahovalcov z iných členských štátov.

4.           Dosah na mestské prostredie

S cieľom analyzovať dosah na mestá táto správa využíva dva priestorové prístupy: metropolitné regióny a mestá.

1. Metropolitné regióny sú regiónmi NUTS 3, ktoré predstavujú mestské aglomerácie nad 250 000 obyvateľov. Tento prístup umožňuje interpretáciu zmien v HDP a zamestnanosti z hľadiska miest.

2. Mestá sú definované na miestnej úrovni a patria sem dôležité mestá v EÚ. Toto hľadisko poskytuje prístup k údajom o zamestnanosti a chudobe agregovaný pre všetky mestá v krajine.

4.1.        Metropolitné regióny – odolné aj zraniteľné

V rokoch 2007 až 2010 metropolitné regióny v dvoch z troch členských štátov[6] priemerne zvýšili svoje HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily vzhľadom na krajinu ako celok (pozri pracovný dokument útvarov Komisie, obrázok 4). V dvanástich členských štátoch, ktoré zvýšili svoje HDP na obyvateľa v porovnaní s EÚ, metropolitné regióny prekonali zvyšok krajiny. V ôsmich z dvanástich členských štátov, v ktorých došlo v porovnaní s EÚ k poklesu HDP na obyvateľa, sa tento ukazovateľ v metropolitných regiónoch znižoval rýchlejším tempom ako v krajine ako celku.

Táto štruktúra rýchlejšieho rastu HDP v rastúcich ekonomikách a rýchlejšieho poklesu vo väčšine ekonomík v recesii by mohla znamenať, že mestské hospodárstva sú menej stabilné a viac citlivé na výkyvy.

Napriek silnej celkovej výkonnosti metropolitných regiónov, tri z piatich regiónov zaznamenali pokles HDP na obyvateľa od roku 2007 do roku 2010 v porovnaní s hodnotami na vnútroštátnej úrovni. Menšie regióny stratili najviac: 74 % z nich v porovnaní s mierou na úrovni celej krajiny. Takisto metropolitné regióny druhej úrovne boli zasiahnuté: 54 % z nich zaznamenalo pokles. Len metropolitné regióny hlavných miest zaznamenali vyšší výkon, keď iba 30 % z nich kleslo v porovnaní s krajinou ako celkom.

Vo väčšine členských štátov bola zamestnanosť[7] v rokoch 2007 až 2010 v metropolitných regiónoch odolnejšia voči kríze ako mimo nich (pozri pracovný dokument útvarov Komisie, obrázok 5). Iba vo Fínsku, Grécku, Maďarsku a Lotyšsku zamestnanosť v ostatných regiónoch klesla pomalšie ako v metropolitných regiónoch.

Podobne ako v prípade zmien v HDP na obyvateľa, ani v prípade zamestnanosti nezaznamenali všetky metropolitné regióny výraznejšie zmeny v porovnaní s celkovými zmenami v krajine. Iba polovica metropolitných regiónov zaznamenala miernejší pokles zamestnanosti (alebo rýchlejší rast zamestnanosti) ako ostatné regióny vo svojej krajine. O niečo viac ako polovica metropolitných regiónov druhej úrovne prevýšila mieru svojej krajiny. Necelej polovici menších metropolitných regiónov sa darilo lepšie ako ich krajine. Metropolitné regióny hlavných miest dosiahli oveľa lepšie ukazovatele: deväť z desiatich malo lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti (ako krajina). Deväť regiónov hlavných miest dokonca dosiahlo rast zamestnanosti napriek poklesu zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni.

V Spojenom kráľovstve a Španielsku mala približne polovica metropolitných regiónov horší stav zamestnanosti ako v ostatných regiónoch. V Grécku a Maďarsku takmer všetky metropolitné regióny dosiahli horšie výsledky. Vo väčšine členských štátov však všetky alebo väčšina metropolitných regiónov mala lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti ako v ostatných regiónoch. Týkalo sa to najmä Poľska, Slovenska, Českej republiky, Rumunska a Bulharska.

V týchto prvých troch rokoch krízy metropolitné regióny preukázali svoju odolnosť, najmä metropolitné regióny hlavných miest. Metropolitné regióny druhej úrovne už boli menej úspešné. Menšie regióny sa ukázali ako veľmi zraniteľné, keďže väčšina z nich zaostávala v zmenách HDP na obyvateľa a zmenách v oblasti zamestnanosti.

4.2.        Mestá v kríze

Chudoba a sociálne vylúčenie sú sústredené v mestách, najmä v severozápadnej Európe. Kríza ešte zintenzívnila túto koncentráciu. Miera ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) sa v mestách v EÚ zvýšila o 1 % v porovnaní s nárastom o 0,5 % mimo miest (pozri obrázok 8).

Obrázok 8: Zmena ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením, 2008 – 2011

V roku 2011 boli ľudia žijúci v mestách štátov EÚ-15 viac ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením ako tí, ktorí žili mimo miest (pozri obrázok 9). Aj tri zložky tohto rizika sú vyššie v mestách ako mimo nich. V EÚ-12 má situácia opačnú tendenciu. Ľudia, ktorí žijú v mestách, majú podstatne nižšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia.

Obrázok 9: Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v mestách, 2011

Závažná materiálna deprivácia je vyššia v mestách v 18 členských štátoch. Veľmi nízka intenzita práce prevláda hlavne v mestách v 15 členských štátoch (pozri informačný list 10). Riziko chudoby je vyššie v mestách v 10 členských štátoch.

Paradoxom je do istej miery vysoký podiel domácností s veľmi nízkou intenzitou práce v mestách so súčasnou vysokou koncentráciou pracovných miest. Môže to byť v dôsledku nesúladu kvalifikácií, neistých pracovných miest alebo vyššieho podielu jednočlenných domácnosti v mestách. Môže to súvisieť aj s tým, že v mestách je vyšší podiel obyvateľov, ktorí sa narodili mimo územia EÚ.

V 11 členských štátoch EÚ-15[8] bolo u osôb narodených mimo EÚ oveľa pravdepodobnejšie, že žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. V roku 2010 bola miera veľmi nízkej intenzity práce ľudí narodených mimo EÚ minimálne o 6 % vyššia ako ľudí narodených v krajine, v ktorej aj žijú. Mnoho osôb narodených mimo EÚ sa stretáva s rôznymi prekážkami vstupu na pracovný trh, ako sú neznalosť miestneho jazyka, nedostatok zručností, nedostatočné uznávanie kvalifikácií a diskriminácia.

Pokiaľ ide o chudobu a sociálne vylúčenie, veľké mestá v rozvinutejších členských štátoch majú zvyčajne nižšiu mieru zamestnanosti a vyššiu mieru nezamestnanosti ako menšie mestá, predmestia a vidiecke oblasti (pozri obrázok 10), zatiaľ čo v menej rozvinutých členských štátoch je situácia opačná. Kríza tento obraz nezmenila.

Obrázok 10: Zamestnanosť a nezamestnanosť v mestách a iných oblastiach, 2008 – 2011

5.           Politika súdržnosti a kríza

V tejto správe sa uvádza niekoľko kľúčových otázok, ktoré by kohézne programy na obdobie rokov 2014 – 2020 mali zohľadniť.

Kríza sťažila dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 z dôvodu zníženej miery zamestnanosti a narastajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia. Okrem toho prehlbovanie regionálnych rozdielov podkopáva jeden z kľúčových cieľov EÚ a politiky súdržnosti.

Hoci niektoré členské štáty, napríklad Nemecko a Poľsko, unikli pred krízou relatívne bez ujmy, väčšina krajín čelí viacerým problémom a nižším verejným zdrojom. Medzi tieto problémy, ktoré zasiahli väčšinu členských štátov, patria:

· miery HDP a zamestnanosti, ktoré sa ešte nevrátili na úroveň spred krízy;

· vyššie miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia;

· znížený príjem domácnosti, ktorý znížil spotrebu a dovoz;

· nebývalé úrovne verejného dlhu a potreba fiškálnej konsolidácie.

Zo správy vyplýva, že intenzita problémov sa značne líši v celej Európe. To naznačuje, že budúce kohézne programy by mali zohľadniť tieto rozdiely, aby maximalizovali vplyv a riešili cieľové problémy tam, kde sú najnaliehavejšie.

V tomto kontexte budúce kohézne programy budú musieť klásť osobitný dôraz na podporu rastu a investície do tvorby pracovných miest. Len stabilné hospodárstvo v kondícii môže znížiť mieru nezamestnanosti.

To je dôvod, prečo Komisia navrhuje sústrediť zdroje v niekoľkých dôležitých oblastiach, napríklad v oblasti zamestnanosti (najmä pre mladých ľudí), vzdelávania a odbornej prípravy, sociálneho začlenenia, inovácie a malých a stredných podnikov, energetickej účinnosti a nízkouhlíkového hospodárstva. Takisto je prístupná rozšíriť pomoc do oblasti infraštruktúr IKT a opatrení digitálneho rastu.

Vývoz a priame zahraničné investície predstavujú hlavný motor rastu v menej rozvinutých členských štátoch a pomáhajú vytvárať pracovné miesta a prenášať poznatky a technológie. MSP, ktoré sú jednou z hlavných cieľových skupín politiky súdržnosti, sú obzvlášť zasiahnuté zhoršeným podnikateľským prostredím. V situácii nízkeho vnútorného dopytu pomôže väčší vyvoz tovarov a služieb oživiť rast. Investície do inovácií a stratégie inteligentnej špecializácie by mohli zlepšiť výkonnosť tohto odvetvia.

Sektor stavebníctva bude naďalej pociťovať dôsledky bankovej krízy, vzhľadom na obmedzený prístup k úverom a spľasnutie hypotekárnej bubliny, ako aj zníženie disponibilného príjmu domácnosti a príjmovej istoty. Investície do energetickej účinnosti budov by mohli pomôcť obnoviť niektoré pracovné miesta v tomto odvetví.

Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa zvýšilo na úrovni EÚ a môže naďalej rásť v dôsledku oneskoreného vplyvu krízy na chudobu a vylúčenie.

Fiškálna konsolidácia ďalej posilní úlohu politiky súdržnosti ako dôležitého zdroja verejných investícií v období rokov 2014 – 2020. V skutočnosti v mnohých z menej rozvinutých členských štátov a regiónov kohézne financovanie už predstavuje viac ako polovicu verejných investícií. Komisia vyzýva členské štáty a regióny, aby čo najskôr začali pripravovať nové programy a aby sa projekty potrebné na oživenie hospodárskej činnosti a na podporu sociálneho začlenenia mohli začať začiatkom budúceho roka.

[1]               2007 – 2010

[2]               Index bývania podľa časopisu Economist

[3]               Časť tohto nárastu možno pripísať prerušeniu série.

[4]               http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=7315

[5]               Podrobnejšiu analýzu nájdete v správe o vývoji zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe za rok 2012. http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=7315

[6]               Táto analýza nezahŕňa Luxembursko, Maltu a Cyprus.

[7]               Táto analýza nezahŕňa Luxembursko, Maltu, Cyprus a Taliansko.

[8]               Jedinými výnimkami boli Taliansko, Grécko, Portugalsko a Luxembursko.