52013DC0376

Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Fínska na roky 2012 − 2017 /* COM/2013/0376 final - 2013/ () */


 

Odporúčanie

ODPORÚČANIA RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Fínska na roky 2012 − 2017

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)       Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)       Rada 13. júla 2010 prijala na základe návrhov Komisie odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[5], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)       Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorý poskytuje koherentný rámec pre opatrenia na úrovni členských štátov, EÚ a eurozóny, pri ktorých sa využijú všetky dostupné stimuly, nástroje a politiky. Rozhodli o prijatí opatrení na úrovni členských štátov, pričom vyjadrili najmä úplné odhodlanie dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)       Rada 6. júla 2012 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2012, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2011 – 2015.

(5)       Komisia 28. novembra 2012 prijala ročný prieskum rastu[6], čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2013. Komisia okrem toho 28. novembra 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[7], v ktorej určila Fínsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)       Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(7)       Komisia 10. apríla 2013 podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 uverejnila výsledky svojho hĺbkového preskúmania[8] pre Fínsko. Analýza Komisie ju vedie k záveru, že vo Fínsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť si naďalej vyžaduje výrazné zhoršenie pozície bežného účtu a slabé výsledky v oblasti vývozu podmienené reštrukturalizáciou vo výrobnom odvetví, ako aj nákladovými a inými než nákladovými faktormi súvisiacimi s konkurencieschopnosťou.

(8)       Fínsko 18. apríla 2013 predložilo svoj program stability na rok 2012, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012 – 2017, a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)       Vychádzajúc z posúdenia programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že verejné financie vo Fínsku sú celkovo zdravé a vyvinulo sa úsilie o zvýšenie príjmov a obmedzenie výdavkov, aby sa pokročilo smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa. Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický. Odhad rastu na rok 2013 zodpovedá jarnej prognóze Komisie, zatiaľ čo odhad na rok 2014 je o 0,6 percentuálneho bodu vyšší než v prognóze Komisie. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedeným v programe je dosiahnuť rovnováhu financií ústrednej štátnej správy a do roku 2015 dosiahnuť klesajúci trend pomeru verejného dlhu k HDP. Program obsahuje zmenu strednodobého cieľa z 0,5 % na − 0,5 %. Nový strednodobý cieľ zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Podľa programu sa má strednodobý cieľ dosiahnuť do roku 2014 a udržať do roku 2017. Podľa (prepočítaného) štrukturálneho salda na základe informácií v programe Fínsko v roku 2012 nedosiahlo pôvodný strednodobý cieľ a nesplní ani nový strednodobý cieľ v roku 2013. Podľa programu sa má (prepočítané) štrukturálne saldo zlepšiť z − 1 % HDP v roku 2012 na − 0,9 % HDP v roku 2013. Od roku 2014 do roku 2017 by malo zostať na úrovni − 0,6 % až − 0,7 % HDP. V roku 2012 sa čisté výdavky Fínska zvýšili o 0,4 %, čo je stále pod platnou referenčnou hodnotou pre výdavky. Vzhľadom na záporný rastu reálneho HDP v roku 2012 sa nízka štrukturálna úprava považuje za dostatočnú. V roku 2013 sa (prepočítané) štrukturálne saldo Fínska zlepšuje a rozdiel v jeho čistých výdavkoch oproti referenčnej hodnote pre výdavky by mal predstavovať len 0,1 % HDP. Vzhľadom na veľkú zápornú produkčnú medzeru Fínska sa to považuje za primerané. V roku 2014 sa má (prepočítané) štrukturálne saldo Fínska ďalej zlepšovať až na úroveň 0,6 % HDP, čím sa dostatočne priblíži k strednodobému rozpočtovému cieľu (podľa jarnej prognózy Komisie ho má Fínsko v roku 2014 dosiahnuť úplne). Celkovo by to znamenalo, že Fínsko dodržalo preventívnu časť Paktu stability a rastu. V roku 2012 dosiahol konsolidovaný hrubý verejný dlh 53 % HDP a podľa programu sa v programovom období udrží pod 60 % HDP. Podľa programu má v rokoch 2016 a 2017 dôjsť k poklesu úrovne zadlženia. Najdôležitejšou výzvou pre fiškálnu politiku zostáva dlhodobá udržateľnosť. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa konštatovala medzera udržateľnosti súvisiaca s dôchodkami a zdravotnou a dlhodobou starostlivosťou, ktorá sa musí priebežne monitorovať.

(10)     Rast produktivity vo verejných službách nezodpovedal rastu produktivity v hospodárstve vo všeobecnosti, zatiaľ čo zaťaženie vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva sa zvyšuje. Stanovili sa síce zásady pre reformu miestnej samosprávy, zlučovanie však zostane dobrovoľné, aj keď budú k dispozícii stimuly od ústrednej štátnej správy. Očakáva sa, že prebiehajúca reforma sociálnych a zdravotníckych služieb nebude viesť k výraznému zníženiu súčasného počtu obvodov, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť.

(11)     Vykonali sa opatrenia na zníženie nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, ako napr. záruka pre mladých ľudí, dočasný program zručností pre mladé dospelé osoby a pilotný program pre dlhodobo nezamestnaných. V roku 2013 sa doplnili o ďalšiu finančnú podporu učňovských miest v rámci záruky pre mladých; uvedené opatrenia sú vítané v kontexte očakávaného zvýšenia miery nezamestnanosti. Teraz ich treba realizovať s jasným zameraním na zlepšenie úrovne zručností a postavenia cieľových skupín na trhu práce. Zvýšenie zamestnanosti starších pracovníkov je dôležité na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií a uspokojenie dopytu po pracovnej sile v budúcnosti. Vo Fínsku sa znižuje počet obyvateľov v produktívnom veku. Boli schválené viaceré opatrenia na riešenie možností predčasného odchodu do dôchodku, ako napr. zvýšenie vekovej hranice pre vznik nároku na čiastočný dôchodok, zrušenie možnosti poberať znížený dôchodok a zvýšenie vekovej hranice pre odchod do dôchodku po nezamestnanosti. Zvýšenie strednej dĺžky života však bolo rýchlejšie, než sa predpokladalo počas dôchodkovej reformy v roku 2005, a súčasné zákonom stanovené vekové rozpätie na odchod do dôchodku by sa mohlo časom stať príliš nízke a nestačilo by na generovanie dôchodkov. Vláda sa vo svojom programe zaviazala zvýšiť do roku 2025 skutočný vek odchodu do dôchodku na 62,4 roka, čo je vzhľadom na strednú dĺžku života a demografické výzvy stále málo. V krátkodobom horizonte zostane prioritou vykonanie uvedených dohodnutých smerov činností.

(12)     Regulačné prekážky v sektore služieb vo Fínsku sú stále obmedzujúce a trhová koncentrácia je vysoká v rámci dôležitých sektorov, napríklad v maloobchode. Súčasné problémy by mohli pomôcť vyriešiť plánované zmeny zákona o hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o dominantné postavenie obchodníkov s potravinami, cieľov programu zdravej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o väčší dohľad v tomto sektore, a odstránenie zbytočných obmedzení hospodárskej súťaže v existujúcich právnych predpisoch, ako sú napr. predpisy týkajúce sa územného plánovania a stavebníctva. Zlepšiť účinnosť a prínosy politiky hospodárskej súťaže by mohol zlepšiť aj orgán vytvorený zlúčením orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a agentúry pre spotrebiteľov, ako aj navýšenie jeho rozpočtu a rozšírenie právomocí o zabezpečovanie neutrálnosti hospodárskej súťaže medzi súkromnými a verejnými aktérmi. Pokuty ukladané za porušenie práva hospodárskej súťaže sú vo Fínsku tradične nízke a prieskum plánovaný na rok 2013 by mal poskytnúť základ pre ďalšie reformy, ktorých cieľom by malo byť zlepšenie ich odrádzajúceho účinku.

(13)     Rast produktivity vo Fínsku stále zaostáva za rastom miezd a zároveň sa oslabila medzinárodná konkurencieschopnosť, o čom svedčí klesajúci trhový podiel fínskeho vývozu. Hoci investície v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sú stále vysoké, mimoriadne dôležitou otázkou zostáva efektívnosť, s akou sa tento výskum premietne do inovácií a nových spoločností s vysokým rastom, ktoré budú môcť preniknúť na rýchlo rastúce vývozné trhy a posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť. Fínsko by v krátkodobom horizonte malo vykonať nedávno prijaté politiky a opatrenia na zlepšenie systému výskumu a inovácií, ako napr. nový akčný plán, a v prípade potreby navrhnúť ďalšie reformy na základe existujúcich hodnotení a výhľadovej správy, ktorá sa v súčasnosti pripravuje. Z cien vstupov sa za tie, ktoré zvyšujú náklady fínskych výrobcov, označili ceny energie a pracovnej sily. Rast miezd bol v posledných rokoch mierny z dôvodu súčasnej tripartitnej dohody o mzdách, ktorej platnosť uplynie v roku 2013. Preto vzbudzuje obavy, že sociálni partneri doposiaľ neuzatvorili novú dohodu.

(14)     Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Fínska. Posúdila program stability i národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5.

(15)     Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability Fínska a jej stanovisko[9] je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(16)     Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem Fínska a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh sú premietnuté do odporúčaní 3, 4 a 5,

(17)       Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra aj analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Rada na jej základe vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktorých menou je euro. Fínsko by malo zabezpečiť aj úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Fínsko prijalo v období rokov 2013 − 2014 opatrenia s cieľom:

1.           Uskutočňovať fiškálnu politiku podporujúcu rast a udržať zdravú fiškálnu pozíciu podľa plánu, čím sa zabezpečí dodržanie strednodobého cieľa v programovom období. Pokračovať vo vykonávaní ročných hodnotení rozsahu medzery udržateľnosti zapríčinenej starnutím obyvateľstva a upravovať verejné príjmy a výdavky v súlade s dlhodobými cieľmi a potrebami. Zabezpečiť nákladovú efektívnosť a udržateľnosť dlhodobej starostlivosti a viac sa zamerať na prevenciu, rehabilitáciu a samostatný život.

2.           Zabezpečiť účinné vykonávanie prebiehajúcich administratívnych reforiem týkajúcich sa štruktúry miestnej samosprávy, aby sa v poskytovaní verejných služieb vrátane sociálnych služieb a služieb poskytovania zdravotníckej starostlivosti dosiahlo zvýšenie produktivity a úspora nákladov.

3.           Podniknúť ďalšie kroky na zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov aj zlepšením ich zamestnateľnosti a obmedzením možností predčasného odchodu do dôchodku a prispôsobiť minimálny zákonný vek odchodu do dôchodku zvýšenej strednej dĺžke života. Vykonávať a dôkladne monitorovať vplyv prebiehajúcich opatrení na zlepšenie postavenia mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trhu práce, pričom je potrebné sa osobitne zamerať na rozvoj pracovných zručností.

4.           Naďalej vyvíjať úsilie o zlepšenie hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a službami, najmä v maloobchodnom sektore, a to prostredníctvom nového programu na podporu zdravej hospodárskej súťaže.

5.           Zlepšiť schopnosť Fínska dodávať inovačné výrobky, služby a podporiť vznik rýchlo rastúcich spoločností v rýchlo sa meniacom prostredí a pokračovať v diverzifikácii výrobného odvetvia smerom k energeticky menej náročným sektorom. V súčasnom prostredí s nízkym rastom podporiť zosúladenie vývoja reálnych miezd s vývojom produktivity pri rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov a v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2013) 376 final.

[4]               P7_TA(2013)0052 a P7_TA(2013)0053.

[5]               Rozhodnutie Rady 2013/208/EÚ z 22. apríla 2013.

[6]               COM(2012) 750 final.

[7]               COM(2012) 751 final.

[8]               SWD(2013) 123 final.

[9]               Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.