Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Fínska na roky 2012 − 2017 /* COM/2013/0376 final - 2013/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem
Fínska na rok 2013
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Fínska na roky 2012 − 2017
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä
na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a
náprave makroekonomických nerovnováh[2],
a najmä na jeho článok 6 ods. 1, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[3], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[4], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26. marca 2010
schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a
zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii
hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých
sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného
rastu a konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala na
základe návrhov Komisie odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre
hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra
2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských
štátov[5],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej
politike a politike zamestnanosti. (3) Hlavy štátov alebo
predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť,
ktorý poskytuje koherentný rámec pre opatrenia na úrovni členských štátov,
EÚ a eurozóny, pri ktorých sa využijú všetky dostupné stimuly, nástroje a
politiky. Rozhodli o prijatí opatrení na úrovni členských štátov,
pričom vyjadrili najmä úplné odhodlanie dosiahnuť ciele stratégie
Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny. (4) Rada 6. júla 2012 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2012,
a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Fínska na
roky 2011 – 2015. (5) Komisia 28. novembra 2012
prijala ročný prieskum rastu[6],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2013. Komisia okrem toho 28. novembra 2012 prijala na základe
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[7], v ktorej
určila Fínsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému
sa vykoná hĺbkové preskúmanie. (6) Európska rada 14. marca 2013
schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania
diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast,
obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a
konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych
dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (7) Komisia 10. apríla 2013
podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 uverejnila výsledky
svojho hĺbkového preskúmania[8]
pre Fínsko. Analýza Komisie ju vedie k záveru, že vo Fínsku existujú
makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické
opatrenia. Pozornosť si naďalej vyžaduje výrazné zhoršenie pozície
bežného účtu a slabé výsledky v oblasti vývozu podmienené reštrukturalizáciou
vo výrobnom odvetví, ako aj nákladovými a inými než nákladovými faktormi
súvisiacimi s konkurencieschopnosťou. (8) Fínsko 18. apríla 2013
predložilo svoj program stability na rok 2012, ktorý sa vzťahuje na
obdobie rokov 2012 – 2017, a svoj národný program reforiem na rok 2013. S
cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy
posudzovali súčasne. (9) Vychádzajúc z posúdenia
programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97
sa Rada domnieva, že verejné financie vo Fínsku sú celkovo zdravé a vyvinulo sa
úsilie o zvýšenie príjmov a obmedzenie výdavkov, aby sa pokročilo smerom k
dosiahnutiu strednodobého cieľa. Makroekonomický scenár, ktorý tvorí
základ rozpočtových prognóz, je realistický. Odhad rastu na rok 2013
zodpovedá jarnej prognóze Komisie, zatiaľ čo odhad na rok 2014 je o
0,6 percentuálneho bodu vyšší než v prognóze Komisie. Cieľom
rozpočtovej stratégie uvedeným v programe je dosiahnuť rovnováhu
financií ústrednej štátnej správy a do roku 2015 dosiahnuť klesajúci trend
pomeru verejného dlhu k HDP. Program obsahuje zmenu strednodobého cieľa z
0,5 % na − 0,5 %. Nový strednodobý cieľ zodpovedá požiadavkám Paktu
stability a rastu. Podľa programu sa má strednodobý cieľ
dosiahnuť do roku 2014 a udržať do roku 2017. Podľa (prepočítaného)
štrukturálneho salda na základe informácií v programe Fínsko v roku 2012
nedosiahlo pôvodný strednodobý cieľ a nesplní ani nový strednodobý
cieľ v roku 2013. Podľa programu sa má (prepočítané)
štrukturálne saldo zlepšiť z − 1 % HDP v roku 2012 na
− 0,9 % HDP v roku 2013. Od roku 2014 do roku 2017 by malo
zostať na úrovni − 0,6 % až − 0,7 % HDP. V
roku 2012 sa čisté výdavky Fínska zvýšili o 0,4 %, čo je stále
pod platnou referenčnou hodnotou pre výdavky. Vzhľadom na záporný
rastu reálneho HDP v roku 2012 sa nízka štrukturálna úprava považuje za
dostatočnú. V roku 2013 sa (prepočítané) štrukturálne saldo Fínska
zlepšuje a rozdiel v jeho čistých výdavkoch oproti referenčnej
hodnote pre výdavky by mal predstavovať len 0,1 % HDP. Vzhľadom
na veľkú zápornú produkčnú medzeru Fínska sa to považuje za
primerané. V roku 2014 sa má (prepočítané) štrukturálne saldo Fínska
ďalej zlepšovať až na úroveň 0,6 % HDP, čím sa
dostatočne priblíži k strednodobému rozpočtovému cieľu
(podľa jarnej prognózy Komisie ho má Fínsko v roku 2014 dosiahnuť
úplne). Celkovo by to znamenalo, že Fínsko dodržalo preventívnu časť
Paktu stability a rastu. V roku 2012 dosiahol konsolidovaný hrubý verejný dlh
53 % HDP a podľa programu sa v programovom období udrží pod 60 %
HDP. Podľa programu má v rokoch 2016 a 2017 dôjsť k poklesu úrovne
zadlženia. Najdôležitejšou výzvou pre fiškálnu politiku zostáva dlhodobá
udržateľnosť. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa konštatovala
medzera udržateľnosti súvisiaca s dôchodkami a zdravotnou a dlhodobou
starostlivosťou, ktorá sa musí priebežne monitorovať. (10) Rast produktivity vo verejných
službách nezodpovedal rastu produktivity v hospodárstve vo všeobecnosti,
zatiaľ čo zaťaženie vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva
sa zvyšuje. Stanovili sa síce zásady pre reformu miestnej samosprávy,
zlučovanie však zostane dobrovoľné, aj keď budú k dispozícii
stimuly od ústrednej štátnej správy. Očakáva sa, že prebiehajúca reforma
sociálnych a zdravotníckych služieb nebude viesť k výraznému zníženiu
súčasného počtu obvodov, v ktorých sa poskytuje zdravotná
starostlivosť. (11) Vykonali sa opatrenia na
zníženie nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, ako napr. záruka
pre mladých ľudí, dočasný program zručností pre mladé dospelé
osoby a pilotný program pre dlhodobo nezamestnaných. V roku 2013 sa
doplnili o ďalšiu finančnú podporu učňovských miest
v rámci záruky pre mladých; uvedené opatrenia sú vítané v kontexte
očakávaného zvýšenia miery nezamestnanosti. Teraz ich treba
realizovať s jasným zameraním na zlepšenie úrovne zručností a
postavenia cieľových skupín na trhu práce. Zvýšenie zamestnanosti starších
pracovníkov je dôležité na zabezpečenie udržateľnosti verejných
financií a uspokojenie dopytu po pracovnej sile v budúcnosti. Vo Fínsku sa
znižuje počet obyvateľov v produktívnom veku. Boli schválené viaceré
opatrenia na riešenie možností predčasného odchodu do dôchodku, ako napr.
zvýšenie vekovej hranice pre vznik nároku na čiastočný dôchodok,
zrušenie možnosti poberať znížený dôchodok a zvýšenie vekovej hranice pre
odchod do dôchodku po nezamestnanosti. Zvýšenie strednej dĺžky života však
bolo rýchlejšie, než sa predpokladalo počas dôchodkovej reformy v roku
2005, a súčasné zákonom stanovené vekové rozpätie na odchod do dôchodku by
sa mohlo časom stať príliš nízke a nestačilo by na
generovanie dôchodkov. Vláda sa vo svojom programe zaviazala zvýšiť do
roku 2025 skutočný vek odchodu do dôchodku na 62,4 roka, čo je vzhľadom
na strednú dĺžku života a demografické výzvy stále málo. V
krátkodobom horizonte zostane prioritou vykonanie uvedených dohodnutých smerov
činností. (12) Regulačné prekážky v
sektore služieb vo Fínsku sú stále obmedzujúce a trhová koncentrácia je vysoká
v rámci dôležitých sektorov, napríklad v maloobchode. Súčasné problémy by
mohli pomôcť vyriešiť plánované zmeny zákona o hospodárskej
súťaži, pokiaľ ide o dominantné postavenie obchodníkov s potravinami,
cieľov programu zdravej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide
o väčší dohľad v tomto sektore, a odstránenie
zbytočných obmedzení hospodárskej súťaže v existujúcich právnych
predpisoch, ako sú napr. predpisy týkajúce sa územného plánovania
a stavebníctva. Zlepšiť účinnosť a prínosy politiky
hospodárskej súťaže by mohol zlepšiť aj orgán vytvorený zlúčením
orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a agentúry pre spotrebiteľov,
ako aj navýšenie jeho rozpočtu a rozšírenie právomocí
o zabezpečovanie neutrálnosti hospodárskej súťaže medzi
súkromnými a verejnými aktérmi. Pokuty ukladané za porušenie práva hospodárskej
súťaže sú vo Fínsku tradične nízke a prieskum plánovaný na rok 2013
by mal poskytnúť základ pre ďalšie reformy, ktorých cieľom by
malo byť zlepšenie ich odrádzajúceho účinku. (13) Rast produktivity vo Fínsku
stále zaostáva za rastom miezd a zároveň sa oslabila medzinárodná
konkurencieschopnosť, o čom svedčí klesajúci trhový podiel
fínskeho vývozu. Hoci investície v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sú stále
vysoké, mimoriadne dôležitou otázkou zostáva efektívnosť, s akou sa tento
výskum premietne do inovácií a nových spoločností s vysokým rastom, ktoré
budú môcť preniknúť na rýchlo rastúce vývozné trhy a posilniť
medzinárodnú konkurencieschopnosť. Fínsko by v krátkodobom horizonte malo
vykonať nedávno prijaté politiky a opatrenia na zlepšenie systému výskumu
a inovácií, ako napr. nový akčný plán, a v prípade potreby navrhnúť
ďalšie reformy na základe existujúcich hodnotení a výhľadovej správy,
ktorá sa v súčasnosti pripravuje. Z cien vstupov sa za tie, ktoré zvyšujú
náklady fínskych výrobcov, označili ceny energie a pracovnej sily. Rast
miezd bol v posledných rokoch mierny z dôvodu súčasnej tripartitnej dohody
o mzdách, ktorej platnosť uplynie v roku 2013. Preto vzbudzuje obavy, že
sociálni partneri doposiaľ neuzatvorili novú dohodu. (14) Komisia vykonala
v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Fínska.
Posúdila program stability i národný program reforiem a predložila
hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú
fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s
pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové
hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ pre
budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho
semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5. (15) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala program stability Fínska a jej stanovisko[9] je
premietnuté najmä do odporúčania 1. (16) Rada na základe hĺbkového
preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem
Fínska a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických
nerovnováh sú premietnuté do odporúčaní 3, 4 a 5, (17) Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra aj analýzu hospodárskej
politiky eurozóny ako celku. Rada na jej základe vydala odporúčania pre
jednotlivé členské štáty, ktorých menou je euro. Fínsko by malo
zabezpečiť aj úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní, TÝMTO ODPORÚČA, aby Fínsko prijalo
v období rokov 2013 − 2014 opatrenia s cieľom: 1. Uskutočňovať
fiškálnu politiku podporujúcu rast a udržať zdravú fiškálnu pozíciu
podľa plánu, čím sa zabezpečí dodržanie strednodobého cieľa
v programovom období. Pokračovať vo vykonávaní ročných hodnotení
rozsahu medzery udržateľnosti zapríčinenej starnutím
obyvateľstva a upravovať verejné príjmy a výdavky v súlade s
dlhodobými cieľmi a potrebami. Zabezpečiť nákladovú
efektívnosť a udržateľnosť dlhodobej starostlivosti a viac sa
zamerať na prevenciu, rehabilitáciu a samostatný život. 2. Zabezpečiť
účinné vykonávanie prebiehajúcich administratívnych reforiem týkajúcich sa
štruktúry miestnej samosprávy, aby sa v poskytovaní verejných služieb vrátane
sociálnych služieb a služieb poskytovania zdravotníckej starostlivosti dosiahlo
zvýšenie produktivity a úspora nákladov. 3. Podniknúť ďalšie
kroky na zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov aj zlepšením ich
zamestnateľnosti a obmedzením možností predčasného odchodu do
dôchodku a prispôsobiť minimálny zákonný vek odchodu do dôchodku
zvýšenej strednej dĺžke života. Vykonávať a dôkladne
monitorovať vplyv prebiehajúcich opatrení na zlepšenie postavenia mladých
ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trhu práce, pričom je potrebné sa
osobitne zamerať na rozvoj pracovných zručností. 4. Naďalej vyvíjať
úsilie o zlepšenie hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a
službami, najmä v maloobchodnom sektore, a to prostredníctvom nového programu
na podporu zdravej hospodárskej súťaže. 5. Zlepšiť schopnosť
Fínska dodávať inovačné výrobky, služby a podporiť vznik
rýchlo rastúcich spoločností v rýchlo sa meniacom prostredí a
pokračovať v diverzifikácii výrobného odvetvia smerom k energeticky
menej náročným sektorom. V súčasnom prostredí s nízkym rastom
podporiť zosúladenie vývoja reálnych miezd s vývojom produktivity pri
rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov a v súlade s vnútroštátnymi postupmi. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES
L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ
L 306, 23.11.2011, s. 25. [3] COM(2013) 376
final. [4] P7_TA(2013)0052
a P7_TA(2013)0053. [5] Rozhodnutie
Rady 2013/208/EÚ z 22. apríla 2013. [6] COM(2012) 750 final. [7] COM(2012) 751 final. [8] SWD(2013) 123 final. [9] Podľa
článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.