OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Úloha Európskej únie v Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) po Lisabonskej zmluve: aktualizované vyhlásenie o právomociach a nové pravidlá medzi Radou a Komisiou týkajúce sa výkonu členských práv EÚ a jej členských štátov

Úvod: EÚ a FAO

Európska únia je popri svojich členských štátoch členom Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) od roku 1991.

FAO a ďalšie dve agentúry OSN so sídlom v Ríme[1] sú v srdci medzinárodnej politiky, kde zastávajú normatívnu, technickú a operačnú rolu v takých oblastiach, ako je výživa, poľnohospodárska produktivita, rozvoj vidieka, prevencia globálnej potravinovej krízy, cezhraničné hrozby, udržateľné lesné hospodárstvo, rybárstvo a poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a využívanie pôdy, živočíšna a rastlinná výroba, zdravie zvierat a rastlín, rozvoj informačných a štatistických kapacít, určovanie globálnych noriem, obchodovanie a komodity, rozvoj a humanitárna pomoc. Všetky tieto oblasti sú stredobodom záujmu EÚ.

Prostredníctvom členstva vo FAO a strategických dohôd o partnerstve so všetkými tromi agentúrami OSN v Ríme EÚ preukázala svoju vôľu zaangažovať sa do politického dialógu na najvyššej úrovni. Dopĺňajú ju významné finančné príspevky do všetkých troch organizácií. Tieto tri orgány spolu predstavujú hlavné medzinárodné politické fóra pre politické otázky v oblasti potravín a poľnohospodárstva, v ktorých je intenzívna účasť EÚ nevyhnutná.

Činnosť, ktorú FAO vykonáva, je z hľadiska napredovania programu medzinárodnej potravinovej bezpečnosti nevyhnutná. Mandát FAO sa dotýka kľúčových oblastí politiky EÚ a je nutné, aby sa EÚ mohla popri FAO zapojiť do všetkých týchto oblastí a zaistiť, aby sa v týchto politikách, usmerneniach a zásadách prijímaných na medzinárodnej úrovni náležite zohľadňovali politiky EÚ. Európska únia musí vzhľadom na svoje postavenie ako najväčšieho svetového darcu preukázať, že významnú úlohu, ktorú zohráva pri hľadaní riešení na výzvy nedostatočnej globálnej potravinovej bezpečnosti, vychádza zo stabilného politického základu. Bude to o to dôležitejšie, že sa EÚ podujala na inovačné iniciatívy týkajúce sa reziliencie a výživy, ktoré prebiehajú zároveň s programovým plánovaním na obdobie do roku 2020. V tomto období sa takisto zintenzívnia diskusie o miléniových rozvojových cieľoch po roku 2015, a to aj pokiaľ ide o určenie cieľov udržateľného rozvoja, v ktorých chce EÚ zohrávať rozhodujúcu a významnú úlohu.

FAO sa zaoberá oblasťami, ktoré tvoria jadro politík EÚ a vlastne jej roly na svetovej úrovni. Nedávne príklady ilustrujú angažovanosť a záujem EÚ na činnosti FAO. Európska únia sa zúčastnila rokovaní, ktoré vyústili do prijatia dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy, Dohody o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie, ako aj dobrovoľných usmernení o vykonávaní povinností vlajkového štátu. Aktívne sa zúčastňuje na prebiehajúcich diskusiách o zásadách, ktorými by sa mali riadiť zodpovedné investície v poľnohospodárstve. Európska únia aktívne prispieva k činnosti v rámci medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Ako člen organizácie tiež poskytuje potrebné a dostupné štatistické údaje z oblastí, v ktorých FAO pôsobí. EÚ je často zastúpená na politickej úrovni, keď si témy medzinárodného významu, ako je nedávna potravinová kríza v regióne Sahel a Africkom rohu alebo rastúce ceny potravín, vyžadujú medzinárodnú reakciu.

EÚ takisto významnou mierou podporuje reformu FAO a reformu výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS), medzivládneho orgánu FAO zriadeného s cieľom prehodnotiť politiky v oblasti potravinovej bezpečnosti vo svete a nadviazať na ne, pričom obom reformným procesom poskytuje finančnú aj politickú podporu.

Od roku 2006 do roku 2011 bolo každý rok na rozvoj vidieka, územné plánovanie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť pridelených priemerne vyše 1 miliardy EUR. Udržateľné poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a bezpečnosť v oblasti výživy sú v programe ÉÚ pre dlhodobú spoluprácu na prvom mieste a predstavujú dôležitý aspekt nášho dialógu s partnerskými vládami a medzinárodnými organizáciami, ako je FAO. Riešenie núdzových potrieb z hľadiska potravín a výživy je zároveň pre EÚ prioritou.

Je preto nevyhnutné, aby sa na politickej úrovni EÚ účinnejšie angažovala v rámci FAO. Ako najväčší svetový darca v oblasti potravinovej bezpečnosti musí EÚ zastávať kľúčovú rolu pri riešení problémov globálnej potravinovej bezpečnosti.

Rola európskej únie vo FAO po Lisabonskej zmluve

Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy Komisia zabezpečuje vonkajšie zastúpenie Únie vo všetkých oblastiach okrem spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). V tejto politike Úniu zastupuje predseda Európskej rady a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Delegácie Únie zastupujú EÚ v otázkach týkajúcich sa SZBP aj iných otázkach v tretích krajinách a pri medzinárodných organizáciách. Keďže sa FAO zaoberá len otázkami nesúvisiacimi so SZBP, príslušnými zástupcami EÚ sú Komisia a Delegácia EÚ pri FAO.

V zmluvách je zakotvená aj úzka a lojálna spolupráca medzi Úniou a jej členskými štátmi. Vo FAO podobne ako v iných medzinárodných organizáciách je potrebné všetko úsilie venovať tomu, aby sa zaistilo zhodné vzájomné pôsobenie medzi zástupcami EÚ a členskými štátmi EÚ. Svoje kroky by mali navzájom v čo najväčšej miere skoordinovať so zreteľom na hlavné zásady, ako je jednotnosť v medzinárodnom zastupovaní, transparentnosť a lojálna spolupráca.

Poskytovať Únii a jej členským štátom prostriedky, vďaka ktorým budú môcť vo FAO konať účinnejším a koherentnejším spôsobom, je súčasťou širšej stratégie, ktorú Komisia sleduje v záujme postupného zlepšovania účasti EÚ v medzinárodných organizáciách a iných fórach a je v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 11. mája 2011: „EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách“[2].

Na rozdiel od mnohých organizácií, ktorých stanovy obmedzujú možnosť efektívnej účasti EÚ, EÚ je už členskou organizáciou FAO. V tomto smere teda už nie je potrebná žiadna zmena. Koherentné, komplexné a jednotné vonkajšie zastúpenie EÚ sa dá dosiahnuť na jednej strane tak, že sa FAO predloží nové vyhlásenie o právomociach, ktorým by sa nahradilo posledné vyhlásenie o právomociach z roku 1994, a na druhej strane tak, že sa nahradia súčasné interné pravidlá medzi Radou a Komisiou z roku 1991, aktualizované v roku 1992 a 1995.

Ani novým vyhlásením o právomociach, ani novými pravidlami by sa nijako neovplyvnilo rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi stanovené na základe zmlúv.

Vyhlásenie o právomociach

Podľa článku II odseku 7 ústavy FAO je EÚ povinná predložiť FAO každú zmenu týkajúcu sa rozdelenia právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi.

Posledné vyhlásenie o právomociach Európske spoločenstvo predložilo FAO v roku 1994[3]. Odvtedy sa právomoci, ktoré boli na EÚ prenesené na základe zmlúv a týkajú sa činností FAO, podstatne zmenili. V Lisabonskej zmluve sa navyše objasnil právny rámec uplatniteľný na rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi.

Na základe toho sa javí nutné predložiť FAO nové vyhlásenie o právomociach.

Vyhlásenie o právomociach by malo obsahovať zoznam právomocí, ktoré boli na EÚ prenesené na základe zmlúv a sú najrelevantnejšie z hľadiska činností FAO. Vzhľadom na možný budúci vývoj rozdelenia právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako aj na jednoduchý deklaračný charakter takéhoto vyhlásenia o právomociach, by dotyčné vyhlásenie malo zostať všeobecné a zároveň umožniť, aby ostatní členovia FAO boli informovaní o výkone členských práv v kombinácii s informačnou nótou, ktorú má EÚ predložiť FAO v súvislosti s osobitnými zasadnutiami orgánov FAO.

Týmto vyhlásením o právomociach sa nahradí vyhlásenie o právomociach z roku 1994, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje na väčšinu orgánov a dohôd FAO vrátane ústredných orgánov FAO. Na základe tohto nového vyhlásenia o právomociach by teda EÚ mala mať možnosť objasniť svoje vzťahy s inštitucionálne najdôležitejšími orgánmi FAO. V tejto fáze by sa však do tohto vyhlásenia nemali zahrnúť orgány a dohody FAO, v prípade ktorých EÚ predložila osobitné vyhlásenie o právomociach[4]. Komisia momentálne tieto osobitné vyhlásenia o právomociach posudzuje na účely ich prípadnej revízie v budúcnosti, pričom berie do úvahy povinnosti vyplývajúce z ústavy FAO, ako aj prebiehajúce diskusie v zainteresovaných medzinárodných orgánoch a vyvíjajúcu sa povahu príslušného právneho rámca EÚ. Podľa plánov by náležité iniciatívy Komisie na ich revíziu mali začať od roku 2014.

Nové pravidlá výkonu členských práv

Vnútorná koordinácia na prípravu a výkon členských práv vo FAO sa v súčasnosti riadi dohodou, ktorú v roku 1991 uzavrela Rada a Komisia[5]. Dohoda bola v roku 1992[6] a v roku 1995[7] zrevidovaná, aby sa v nej objasnili určité postupy týkajúce sa práva ujať sa slova a hlasovať. Súdny dvor mal príležitosť rozhodnúť, že tieto pravidlá sú pre inštitúcie právne záväzné[8].

Tieto pravidlá je potrebné zrevidovať z viacerých dôvodov. Ich uplatňovanie v praxi zakaždým viedlo k dlhotrvajúcim diskusiám o rozdelení právomocí. Príslušné prípravné orgány Rady tak nemali dostatok času na to, aby sa venovali samotnej príprave pozície, ktorá sa má prijať so zreteľom na zasadnutia FAO. Dohody okrem toho už nie sú v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

Každé nové pravidlo by sa malo považovať za nástroj, vďaka ktorému Rada dokáže zlepšiť a v plnej miere plniť svoju rolu pri tvorbe politiky EÚ a zároveň sa uistiť, že Komisia a delegácie EÚ ako vonkajší zástupcovia EÚ môžu EÚ vo FAO efektívne zastupovať.

Mali by zabezpečovať efektívnejšiu prípravu na zasadnutia FAO. Najmä by sa mal príslušným prípravným orgánom Rady poskytnúť dostatok času na to, aby mohli zvážiť, aké stanovisko sa má zaujať, alebo prípadne dočasné vyhlásenia, v ktorých by sa odrážali existujúce pozície EÚ.

Ak EÚ neprijala žiadnu pozíciu alebo ak sa podmienky či okolnosti podstatne zmenili, malo by sa zabezpečiť, aby Rada mohla vykonávať svoje funkcie týkajúce sa tvorby politiky tak, že včas pred zasadnutím FAO prijme pozíciu EÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv. Napokon, spoločné pozície EÚ a jej členských štátov by sa mali stanoviť vo všetkých prípadoch, keď body programu FAO súvisia s oblasťami, v ktorých samotné pozície EÚ nepostačujú na to, aby pokryli všetky predmetné body programu.

Keďže by si EÚ a jej členské štáty mali vďaka týmto novým pravidlám zabezpečiť koherentné, komplexné a jednotné vonkajšie zastúpenie, mali by sa všetky pozície EÚ vyjadrovať z miesta označeného menovkou EÚ. Zástupcovia EÚ a členský štát predsedajúci Rade by preto mali úzko spolupracovať, najmä pokiaľ ide o prezentáciu spoločných pozícií.

Pravidlá z rokov 1991/95 by sa mali nahradiť novými pravidlami medzi Radou a Komisiou týkajúcimi sa výkonu členských práv EÚ a jej členov. Tak, čiže nahradením pravidiel z rokov 1991/95, ktoré v praxi spôsobili mnoho problémov a viedli k zdĺhavým diskusiám, by sa Rada a Komisia zhodli na lepšom a účinnejšom spôsobe príprav zasadnutí najústrednejších orgánov FAO. Vzhľadom na povahu týchto pravidiel, konkrétne výkon členských práv EÚ a jej členských štátov, by sa mali uplatňovať na všetky orgány a dohody FAO okrem tých, ktorých členom je len EÚ, alebo naopak, ktorých členmi alebo orgánmi, na ktoré sa uplatňujú osobitné pravidlá, sú len členské štáty EÚ[9]. Od roku 2014 Komisia začne tieto osobitné pravidlá posudzovať na účel ich prípadnej revízie.

Sprievodné opatrenia, ktoré prijala Komisia a delegácia EÚ

Komisia sa zaviazala, že zabezpečí prístup k zdrojom, ktoré sú potrebné na účinnú účasť na práci FAO. V tomto ohľade už boli prijaté viaceré opatrenia. Delegácia EÚ v Ríme bola posilnená o dve ďalšie pracovné miesta venované humanitárnemu portfóliu a portfóliu poľnohospodárstva. Okrem toho sa pre prípad potreby zaistí systematická mobilizácia expertízy z ústredia, ako aj väčšia zaangažovanosť do politických diskusií v rámci FAO.

Treba poznamenať, že v súčasnosti EÚ nie je oprávnená zúčastňovať sa na troch výboroch FAO s obmedzeným členstvom (finančný výbor, programový výbor a výbor pre ústavné a právne veci). Je tomu tak z dôvodu jej postavenia ako členskej organizácie, ktoré so sebou nesie tieto obmedzenia. Vzhľadom na význam EÚ vo FAO z finančného hľadiska a na silné prepojenie existujúce od reformy medzi správou a tematickými otázkami, táto situácia prekáža EÚ v tom, aby sa mohla v plnej miere zúčastňovať na všetkých aspektoch práce FAO, a treba ju riešiť. V blízkej budúcnosti takisto bude treba vyriešiť všeobecnejšiu otázku formálnej úlohy EÚ vo výboroch (predsedníctvo, spolupredsedníctvo), aby sa dosiahol súlad s Lisabonskou zmluvou.

Záver

Vzhľadom na uvedené Komisia navrhuje:

· aby sa Rada oboznámila s vyhlásením o právomociach uvedeným v prílohe 1, ktoré má delegácia EÚ v Ríme predložiť FAO v súlade s článkom 221 ZFEÚ, aby sa ním nahradilo vyhlásenie o právomociach z roku 1994.

· aby sa Rada a Komisia dohodli na pravidlách uvedených v prílohe 2, ktoré sa majú uplatňovať odo dňa schválenia pravidiel týkajúcich sa výkonu členských práv vo FAO.

Príloha 1

Vyhlásenie Európskej únie o právomociach vo veciach, na ktoré sa vzťahuje ústava Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)

(Podľa všeobecných pravidiel FAO)

Európska únia (EÚ) ako členská organizácia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predkladá v súlade s článkom II ods. 7 ústavy FAO toto vyhlásenie o právomociach, v ktorom sú uvedené kategórie a oblasti politiky, v prípade ktorých členské štáty EÚ preniesli právomoci na EÚ v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje činnosť FAO.

Toto vyhlásenie o právomociach sa uplatňuje na všetky orgány a dohody FAO s výnimkou tých, pre ktoré existuje osobitné vyhlásenie o právomociach[10]. Nahrádza sa ním vyhlásenie o právomociach, ktoré bolo FAO predložené v roku 1994[11].

1.           Všeobecné zásady

FAO už bola informovaná o tom[12], že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 EÚ nahradila a vystriedala Európske spoločenstvo a že od uvedeného dňa sa delegácia Európskej komisie akreditovaná pri FAO stala delegáciou EÚ. Podľa článku 1 tretieho odseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je Únia založená na ZEÚ a na Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Oblasti právomocí EÚ sú uvedené v článkoch 2 až 6 ZFEÚ. Ak EÚ a jej členské štáty vykonávajú právomoc spoločne a v rozsahu, v akom EÚ svoju právomoc nevykonala alebo sa rozhodla prestať vykonávať svoju právomoc, členské štáty vykonávajú svoju právomoc. Právomoci, ktoré nie sú zmluvami pridelené EÚ, patria do právomocí členských štátov EÚ.

Na základe tohto vyhlásenia a v súlade s článkom II odsekom 8 ústavy a pravidlom XLII všeobecných pravidiel organizácie (FAO) bude EÚ na požiadanie prekladať FAO pred zasadnutím niektorého orgánu FAO informačnú nótu o výkone členských práv vo veciach, ktorých sa zasadnutie týka, buď EÚ alebo jej členskými štátmi[13].

V súlade s článkom II odsekom 10 ústavy (FAO) bude EÚ v oblastiach politiky patriacich do právomocí EÚ uvedených ďalej vykonávať svoje členské právomoci; v oblastiach politiky uvedených ďalej, kde majú právomoci konať vo FAO aj EÚ aj jej členské štáty, bude členské práva za EÚ aj jej členské štáty vykonávať buď EÚ alebo ich budú vykonávať jej členské štáty.

Rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi uvedené ďalej sa z dôvodu svojej povahy môže meniť. V prípade akýchkoľvek zmien ovplyvňujúcich ďalej uvedený zoznam si EÚ vyhradzuje právo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť toto vyhlásenie bez toho, aby to predstavovalo nevyhnutnú podmienku výkonu jej práv vo veciach, ktorými sa FAO zaoberá.

2.           Právomoci EÚ

2.1.        Len EÚ má právomoc konať vo FAO v oblastiach politiky uvedených v článku 3 ods. 1 ZFEÚ, konkrétne colná únia, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty EÚ, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky a spoločná obchodná politika.

2.2.        Okrem toho v určitých oblastiach politiky, uvedených najmä v článku 4 ods. 2 ZFEÚ, môže vo FAO konať len EÚ, a to v rozsahu, v akom EÚ prijala spoločné pravidlá, ktoré môžu byť ovplyvnené opatreniami prijatými zo strany FAO, alebo ak je nutná vonkajšia činnosť EÚ na to, aby sa EÚ umožnilo vykonávať jej vnútorné právomoci. K týmto oblastiam politiky patrí najmä:

– vnútorný trh vrátane opatrení zameraných na vytvorenie vnútorného trhu alebo zabezpečenia jeho fungovania (článok 26 ods. 1 ZFEÚ), aproximáciu práva (články 114 až 118 ZFEÚ) a voľný ohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu (články 28 až 37,45 až 66 ZFEÚ),

– poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, najmä opatrenia s cieľom:

· udržateľným spôsobom zvýšiť poľnohospodársku produktivitu v súlade s činnosťou Únie v oblasti environmentálnej politiky, zmeny klímy, lesného hospodárstva a energetiky,

· stabilizovať trhy, kontrolovať cenovú volatilitu, zaistiť dostupnosť dodávok a zaručiť potravinovú bezpečnosť,

· sledovať ciele spoločnej obchodnej politiky, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky,

· zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov,

· zabezpečiť prístup spotrebiteľov k dodávkam za primerané ceny,

· zabezpečiť hospodársky vývoj poľnohospodárskych regiónov a vidieckych oblastí.

– rybolov, pokiaľ sa netýka ochrany morských biologických zdrojov, ako aj akvakultúra,

– životné prostredie vrátane opatrení, ktoré sa majú prijať podľa článku 192 ZFEÚ, aby sa splnili ciele politiky EÚ uvedené v článku 191 ZFEÚ, konkrétne zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov vrátane lesov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy,

– energetika vrátane opatrení prijatých podľa článkov 170, 192 a 194 ods. 2 ZFEÚ, aby sa splnili ciele politiky EÚ uvedené v článku 194 ZFEÚ v súvislosti s vytvorením a fungovaním vnútorného trhu so zreteľom na potrebu zachovávať a zlepšovať životné prostredie, konkrétne zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky, zaistiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ, presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporovať prepojenie energetických sietí,

– opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 168 ods. 4 ZFEÚ, pokiaľ ide o spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia vrátane opatrení na stanovenie vysokých štandardov kvality a bezpečnosti pre ľudské orgány a látky ľudského pôvodu, ako aj bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok a opatrení týkajúcich sa potravín a krmív v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby.

3.           Právomoci EÚ a jej členských štátov

3.1.        V určitých oblastiach politiky majú vo FAO právo konať EÚ aj jej členské štáty, a to najmä pokiaľ ide o:

– výskum, vývoj a vesmír vrátane opatrení, ktoré sa majú prijať podľa článku 180 ZFEÚ s cieľom vykonávať činnosti týkajúce sa vymedzenia a plnenia programov výskumu, technologického rozvoja a demonštračných programov podporou spolupráce a šírením výsledkov,

– spoluprácu v oblasti vývoja vrátane opatrení, ktoré sa majú prijať podľa článku 209 ZFEÚ, aby sa dosiahli ciele politiky EÚ uvedené v článku 208 ZFEÚ, konkrétne obmedzovanie a odstránenie chudoby, potravinová bezpečnosť a výživa,

– humanitárna pomoc vrátane činností, ktoré EÚ vykonáva, ako aj právne a politické opatrenia, ktoré prijíma a ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov humanitárnej pomoci uvedených v článku 214 ods. 1 ZFEÚ, konkrétne poskytovanie ad hoc pomoci a záchrany obyvateľstvu tretích krajín, obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou s cieľom pokryť humanitárne potreby vyplývajúce z týchto situácií,

– ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí,

– priemysel vrátane opatrení podporujúcich vytváranie priaznivého prostredia pre konkurencieschopnosť priemyslu a najmä pre malé a stredné podniky,

– cestovný ruch vrátane podporovania priaznivého prostredia pre rozvoj odvetvia cestovného ruchu.

3.2.        Európska únia aj jej členské štáty majú ako členovia FAO právomoci konať v rámci FAO v otázkach organizačných a procedurálnych vecí vrátane právnych a rozpočtových otázok, volenia predsedov, schvaľovaniu programu a správ.

Príloha 2

Pravidlá uplatňované medzi Radou a Komisiou týkajúce sa výkonu členských práv Európskej únie a jej členských štátov v organizácii pre výžiu a poľnohospodárstvo (FAO)

1.           Rozsah pôsobnosti a všeobecné zásady

Tieto pravidlá sa vzťahujú na prípravu a výkon a členských práv Európskej únie a jej členských štátov vo všetkých orgánoch a dohodách FAO vrátane prípravného výboru. Neuplatňujú sa na orgány a dohody, ktorých členom je len EÚ, alebo naopak, ktorých členmi sú len členské štáty EÚ alebo orgány, na ktoré sa uplatňujú osobitné pravidlá[14]. Týmito pravidlami sa nahrádzajú pravidlá dohodnuté v roku 1991 (dokument 10478/91, príloha II.a), aktualizované v roku 1992 (dokument 9050/92, príloha II.b) a v roku 1995 (ref. 8460/95, príloha II.c).

Tieto pravidlá sa uplatňujú pri úplnom dodržiavaní zásad lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 a článku 13 ods. 2 ZEÚ, aby EÚ mohla dosiahnuť koherentné, kompletné a jednotné vonkajšie zastúpenie.

Tieto pravidlá nemajú vplyv na rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ani na rozdelenie právomocí medzi inštitúciami na základe zmlúv. Takisto neovplyvňujú ani rozhodovacie procesy v prípade, keď Rada na základe zmlúv prijíma pozície EÚ. Týmito pravidlami sa nepredurčuje podobné rozdelenie právomocí v rámci iných medzinárodných organizácií v budúcnosti.

Na účely týchto pravidiel a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora[15] sa na vec uplatňuje pozícia EÚ buď vtedy, ak sa na túto vec vzťahujú právne predpisy EÚ alebo politika EÚ stanovená inými prostriedkami (ako sú všeobecné usmernenia, závery Rady, stratégie EÚ alebo spoločné činnosti EÚ), alebo ak sa takáto pozícia EÚ vypracovala na účely príslušného zasadnutia FAO.

2.           Príprava zasadnutí FAO

2.1.        Koordinačné fóra

Všetky otázky súvisiace s prípravou a výkonom členských práv vo FAO sa predkladajú príslušným prípravným orgánom Rady [t. j. pracovná skupina pre koordináciu (FAO), pracovné skupiny pre opatrenia v rybnom hospodárstve, lesnom hospodárstve alebo v oblasti rastlinnej výroby) v Bruseli.

Je nutné vyvinúť maximálne úsilie, aby sa v týchto pracovných skupinách dospelo v duchu lojálnej spolupráce k dohode. Ak nebolo možné dospieť k dohode v pracovných skupinách, vec sa predloží výboru COREPER a v prípade potreby dostatočne včas pred príslušným zasadnutím FAO Rade.

Miestne koordinačné zasadnutia sa prípadne môžu uskutočniť v Ríme alebo inde (v závislosti od miesta, kde FAO zasadá). O ich prípravu sa stará delegácia EÚ akreditovaná pri FAO, ktorá im aj predsedá, alebo ak sa zasadnutie FAO koná mimo Ríma a delegácia EÚ akreditovaná pri EÚ sa tejto úlohy nemôže zhostiť, delegácia EÚ v hostiteľskej krajine zasadnutia, alebo v ostatných prípadoch zastúpenie členského štátu v uvedenej krajine alebo Komisia v spolupráci s delegáciou EÚ pri FAO. Účelom týchto miestnych koordinačných zasadnutí je zaoberať sa neplánovanými otázkami. Na týchto zasadnutiach sa nemôžu podstatným spôsobom meniť pozície EÚ, spoločné pozície, stanoviská, ktoré sa majú zaujať, či vyhlásenia, ktoré sa vypracúvajú v súlade s bodom 2.3.

2.2.        „Informačná nóta“ týkajúca sa výkonu členských práv EÚ a jej členských štátov

Ak je to povinné podľa pravidla XLII odseku 2 všeobecných pravidiel organizácie FAO, Komisia po prijatí programu od FAO predloží generálnemu sekretariátu Rady návrh predbežnej „informačnej nóty“ týkajúcej sa výkonu členských práv EÚ a jej členských štátov (ďalej len „predbežná informačná nóta“).

V predbežnej informačnej nóte sa uvádza predbežné rozdelenie úloh a prípadne hlasovanie v príslušných orgánoch FAO.

V prípade, že niektorý členský štát nesúhlasí s návrhom predbežnej informačnej nóty Komisie, písomne vysvetlí svoje dôvody najneskôr dva pracovné dni pred zasadnutím príslušnej pracovnej skupiny.

Komisia odovzdá predbežnú informačnú nótu delegácii EÚ akreditovanej pri FAO v Ríme, ktorá ju ďalej odovzdá FAO.

Odovzdaním predbežnej informačnej nóty sa neovplyvňujú prípadné ďalšie zmeny, ktoré by sa FAO odovzdali. Môžu tomu tak byť najmä v prípade, ak boli pozície EÚ alebo spoločné pozície (ktoré môžu mať podobu stanovísk, ktoré sa majú zaujať, alebo vyhlásení) vypracované až po odovzdaní predbežnej informačnej nóty, a/alebo z dôvodu neskorého prijatia súvisiacich dokumentov z FAO.

2.3.        Príprava a schvaľovanie stanovísk, ktoré sa majú zaujať, a o zamýšľanom hlasovaní

2.3.1.     Pozície, ktoré má EÚ alebo ktoré majú EÚ a jej členské štáty prijať vo FAO majú v zásade podobu stanoviska, ktoré sa má zaujať, pričom sa vonkajším zástupcom necháva dostatočná pružnosť, pokiaľ ide o zastupovanie záujmov EÚ a/alebo jej členských štátov čo najefektívnejším spôsobom. Pozície by sa mali v plnom znení uviesť vo vyhláseniach len vtedy, ak sa to považuje za nevyhnutné Právomoc konať na základe stanoviska, ktoré sa má zaujať, alebo podávať vyhlásenia zahŕňa aj právomoc hlasovať.

2.3.2.     Pokiaľ ide o body programu, ktoré sú predmetom existujúcich pozícií EÚ[16], Komisia informuje Radu o návrhoch stanovísk EÚ, ktoré sa majú zaujať a ktoré sú vyjadrením týchto existujúcich pozícií EÚ. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce a s cieľom umožniť Komisii využiť všetky dostupné odborné znalosti členské štáty môžu predložiť pripomienky, ktoré Komisia vezme do úvahy pri finalizácii stanovísk EÚ, ktoré sa majú zaujať.

2.3.3.     Pokiaľ ide o body programu, ktoré nie sú predmetom existujúcich pozícií EÚ[17], ale pri ktorých je nutné alebo sa zdá vhodné stanoviť na tento účel pozíciu EÚ, Komisia predloží Rade na schválenie návrh pozície EÚ (ktorý môže mať podobu stanoviska, ktoré s má zaujať, alebo vyhlásení; pozri bod 2.3.1).

Rovnaké zásady sa uplatňujú vtedy, keď je potrebné existujúce pozície EÚ podstatným spôsobom upraviť na účely pozície, ktorá sa má vo FAO prijať.

Komisia pri príprave návrhov prípadne využíva odborné znalosti z členských štátov.

2.3.4.     Spoločné stanoviská EÚ a jej členských štátov, ktoré sa majú zaujať, sa vypracujú pre tie body programu, ktoré:

2.3.4.1.  sa týkajú oblastí politiky súvisiacich so spoluprácou s tretími krajinami a humanitárnou pomocou (hlava III v časti V ZFEÚ) a pri ktorých sa zdá primerané, aby EÚ a jej členské štáty vydali spoločné vyhlásenia odkazujúce na ich jednotlivé činnosti v týchto oblastiach; alebo

2.3.4.2.  sú sčasti predmetom pozície EÚ, ale zároveň sú svojou podstatou prepojené na veci, pri ktorých je prijatie pozície EÚ vylúčené; alebo

2.3.4.3.  sa vzťahujú na organizačné a procedurálne veci, ako voľba predsedov, prijímanie programov a správ.

Návrhy na vypracovanie týchto spoločných stanovísk, ktoré sa majú zaujať, predloží Komisia v prípadoch uvedených v bode 2.3.4.1 a 2.3.4.2 a členský štát, ktorý vykonáva rotujúce predsedníctvo Rady, v prípadoch uvedených v bode 2.3.4.3.

2.3.5.     Pokiaľ ide o body programu, ktoré nie sú predmetom pozícií EÚ ani spoločných pozícií, členské štáty sa navzájom informujú a informujú aj delegáciu EÚ a Komisiu o svojich návrhoch pozícií a zamýšľanom hlasovaní.

2.3.6.     Všetky návrhy sa predkladajú príslušnému prípravnému orgánu alebo Rade vždy, keď je to možné, 5 pracovných dní pred zasadnutím uvedeného orgánu.

3.           Konanie a hlasovanie v orgánoch FAO

3.1.        Delegácia EÚ a/alebo Komisia konajú na základe stanovísk EÚ, ktoré sa majú zaujať, alebo vydávajú vyhlásenia EÚ „v mene EÚ“ (a prípadne zodpovedajúcim spôsobom hlasujú).

3.2.        Delegácia EÚ a/alebo Komisia konajú na základe spoločných stanovísk, ktoré sa majú zaujať, alebo vydávajú spoločné vyhlásenia „v mene EÚ a jej členských štátov“ (a prípadne zodpovedajúcim spôsobom hlasujú).

3.3.        V týchto prípadoch však poverený členský štát koná na základe spoločných stanovísk, ktoré sa majú zaujať, alebo vydáva spoločné vyhlásenia „v mene EÚ a jej členských štátov“ (a prípadne zodpovedajúcim spôsobom hlasuje):

– V prípadoch podľa bodu 2.3.4.2, ak spoločná pozícia obsahuje predovšetkým prvky, ktoré nie sú predmetom pozície EÚ. Toto rozdelenie úloh sa vykonáva na základe hlavného očakávaného dosahu politiky, ktorá s v rámci FAO sleduje, na EÚ alebo na jej členské štáty.

– Pri organizačných a procedurálnych veciach, ako je voľba predsedov, prijímanie programov a správ.

3.4.        Členské štáty vydávajú vyhlásenia vo vlastnom mene (a prípadne zodpovedajúcim spôsobom hlasujú).

3.5.        Pokiaľ ide o tri výbory FAO s obmedzeným členstvom (finančný výbor, programový výbor a výbor pre ústavné a právne veci), ktoré sa doteraz nevzťahuje na EÚ, menovaný členský štát/štáty, ktoré zasadajú v týchto výboroch, sa prípadne poveria vydaním vyhlásení EÚ alebo spoločných vyhlásení a v prípade potreby hlasovaním.

4.           Praktické otázky

4.1.        Vyhlásenia EÚ alebo spoločné vyhlásenia sa vydávajú z miesta označeného menovkou EÚ. Vyhlásenia EÚ sa vydávajú „v mene EÚ“. Spoločné vyhlásenia sa vydávajú „v mene EÚ a jej členských štátov“.

4.2.        S cieľom získať čo najlepšie dostupné odborné znalosti a v prípade potreby posilniť svoje zdroje môže delegácia EÚ a/alebo Komisia rozhodnúť, že sa pri osobitných zasadnutiach FAO obrátia na odborníkov z členských štátov, ktorých bude možné vyzvať k tomu, aby sa vyjadrili z miesta označeného menovkou EÚ a podali podrobnejšie vysvetlenie k vyhláseniam.

4.3.        Dotazníky: Komisia odpovie na dotazníky, ktoré FAO zasiela EÚ. Skôr ako vyplnené dotazníky odošle naspäť FAO, zašle ich Rade na pripomienkovanie. Členské štáty môžu reagovať do 10 dní.

[1]               Svetový potravinový program (WFP) a Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD).

[2]               P7_TA-PROV(2011)0229

[3]               List predsedu Rady Európskej únie zo 4. októbra 1994 (8406).

[4]               Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM); Dohoda o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie; Komisia pre potravinový kódex; Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín.

[5]               Dokument Rady č. 10478/91 z 18. decembra 1991.

[6]               Dokument Rady č. 9050/92 zo 7. októbra 1992.

[7]               Dokument Rady č. 8460/95 z 26. júna 1995.

[8]               Vec C-25/94 z 19. marca 1996.

[9]               Dohoda FAO z roku 1993 o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori; Dohoda z roku 2009 o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie; Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM); Komisia pre tuniaky z Indického oceánu; Komisia pre potravinový kódex; Európska komisia pre kontrolu krívačky a slintačky (EuFMD); Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín.

[10]               Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM); Dohoda o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie; Komisia pre potravinový kódex; Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín.

[11]               List predsedu Rady Európskej únie zo 4. októbra 1994 (8406).

[12]               verbálna nóta z 27. novembra 2009.

[13]               EÚ usudzuje, že podávanie takejto informačnej nóty nie je povinné v prípade zasadnutí alebo osobitných bodov programu, kde sa buď neplánuje hlasovanie alebo kde rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi vyplýva priamo z tohto vyhlásenia o právomociach.

[14]             Dohoda FAO z roku 1993 o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori; Dohoda z roku 2009 o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie; Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM); Komisia pre tuniaky z Indického oceánu; Komisia pre potravinový kódex; Európska komisia pre kontrolu krívačky a slintačky (EuFMD); Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín.

[15]             Vec C-246/07 Komisia/Švédsko, Zb. 2010, s. I – 3317.

[16]             Vrátane bodov programu, ktoré obsahujú aj dodatočné prvky, na ktoré sa pozícia EÚ nevzťahuje.

[17]             Vrátane bodov programu, ktoré obsahujú aj dodatočné prvky, na ktoré sa už vzťahuje pozícia EÚ.