OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Maximalizácia vplyvu migrácie na rozvoj Prínos EÚ pre dialóg OSN na vysokej úrovni a ďalšie kroky smerom k upevneniu vzťahu medzi rozvojom a migráciou /* COM/2013/0292 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Maximalizácia vplyvu migrácie na rozvoj
Prínos EÚ pre dialóg OSN na vysokej úrovni a ďalšie kroky smerom k upevneniu
vzťahu medzi rozvojom a migráciou 1. Úvod Dialóg na vysokej úrovni o medzinárodnej
migrácii a rozvoji, ktorý sa konal v septembri 2006, bol prvým
podujatím na vysokej úrovni organizovaným Valným zhromaždením OSN
a venovaným výlučne diskusii o viacrozmerných aspektoch
medzinárodnej migrácie a rozvoja. Ďalší takýto dialóg na vysokej
úrovni sa bude konať 3. až 4. októbra 2013. Otázka migrácie sa v rámci svetového
programu stále viac dostáva do centra pozornosti a považuje sa za výkonný
prostriedok posilňovania rozvoja v krajinách pôvodu
aj v cieľových krajinách. Dokazuje to okrem iného aj správa
z roku 2012 „Realizing the Future We Want for All“ (Vytváranie budúcnosti, akú chceme pre všetkých), ktorú vypracovala
systémová pracovná skupina OSN pre program rozvoja OSN po roku 2015 a podľa
ktorej je migrácia kľúčovým aspektom, pokiaľ ide o dynamiku
celosvetovej populácie a inkluzívny hospodársky a sociálny rozvoj. Zvýšená regionálna a globálna mobilita
obyvateľov, štrukturálne zmeny v celosvetovom hospodárstve
a súčasná hospodárska kríza vytvárajú nové možnosti
a príležitosti pre krajiny pôvodu, tranzitu a cieľové krajiny.
Tohtoročný dialóg na vysokej úrovni ponúka jedinečnú príležitosť
pracovať na celosvetovom programe, ktorého cieľom je účinné a
inkluzívne riadenie migrácie, ale tiež poskytuje možnosť
identifikovať opatrenia na podporu úlohy migrantov ako nositeľov
inovácií a rozvoja. Celková téma dialógu na vysokej úrovni v roku 2013 je
„identifikácia konkrétnych opatrení na posilnenie súdržnosti a spolupráce na
všetkých úrovniach s cieľom posilniť výhody medzinárodnej migrácie
pre migrantov a dané krajiny, zintenzívniť dôležitý vzťah medzi
migráciou a rozvojom a zároveň obmedziť jeho negatívne účinky“[1]. Maximalizácia pozitívneho vplyvu migrácie na
rozvoj predstavuje pre EÚ dôležitú politickú prioritu, čo dokazuje aj
duálny politický rámec v tejto oblasti. Migrácia a rozvoj je jednou zo
štyroch prioritných oblastí globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM)[2], ktorý predstavuje ucelený
rámec externej migračnej politiky EÚ. Otázka migrácie je aj osobitnou
prioritou v Programe zmien EÚ[3],
ktorý vymedzuje rámec rozvojovej politiky EÚ. Názory migrantov sú
kľúčovým bodom globálneho prístupu k migrácii a mobilite,
pričom posilňovanie ľudských práv migrantov predstavuje prioritu
pre všetky aktivity EÚ týkajúce sa migrácie a rozvoja. Toto oznámenie má dva ciele. Vytvára základ
pre spoločný postoj EÚ a jej členských štátov (ďalej len
„EÚ“) na vyššie spomenutom dialógu, vrátane hlavných bodov, ktoré by mohli
zlepšiť globálnu spoluprácu. Oddiely 2 až 5 sú rozdelené podľa tém, o
ktorých sa bude počas dialógu na vysokej úrovni diskutovať
v rámci štyroch okrúhlych stolov. V oddiele 6 oznámenia sa okrem toho
uvádzajú návrhy, ako by EÚ mohla vo svojich vlastných politikách a postupoch
upevniť vzťah medzi migráciou a rozvojom a aké opatrenia by mala
prijať, aby bolo možné zaistiť systematické zohľadňovanie
úlohy, ktorú otázky migrácie a mobility zohrávajú v rámci udržateľného
rozvoja. Tento oddiel je preto aj odpoveďou na požiadavku Rady, a to
aby EÚ v oblasti migrácie a rozvoja zaujala „ambicióznejší postoj
zameraný na budúcnosť“, ako bolo uvedené v záveroch Rady
z 29. mája 2012 v súvislosti s globálnym prístupom
k migrácii a mobilite. 2. OKRÚHLY STÔL 1: Zhodnotenie vplyvu
medzinárodnej migrácie v oblasti udržateľného rozvoja
a určenie príslušných priorít v súvislosti s prípravou
rámca pre rozvoj po roku 2015 2.1. Potreba širšieho pohľadu
na vzájomné vzťahy medzi migráciou a rozvojom Diskusia o migrácii a rozvoji sa
zvyčajne sústredila na obmedzený počet tém, ako napr. remitencie,
diaspóry, „únik mozgov“ a cirkulujúca migrácia, pričom pozornosť
bola skôr venovaná migrácii do krajín OECD, ako migrácii medzi krajinami
s nízkymi a strednými príjmami. V týchto „tradičných“ otázkach
stále (aj na úrovni EÚ) existuje priestor na zlepšenie politík a ich
implementácie[4],
avšak je potrebné posunúť sa vpred, pretože prístup ku komplexnému
riešeniu všetkých dôležitých otázok nie je dostatočný. K pohybu obyvateľstva dochádza
v krajinách na celom svete a tento trend sa pravdepodobne ešte
prehĺbi. Z celkového odhadovaného počtu 214 miliónov
medzinárodných migrantov na celom svete tvoria väčšinu (150 miliónov)
občania krajín, ktoré nie sú členmi OECD. Jav medzinárodnej migrácie
sa vo veľkej miere vyskytuje v rámci jednotlivých regiónov, a to
najmä v rozvojových krajinách. Odhaduje sa napríklad, že viac ako
80 % afrických migrantov žije v iných afrických krajinách. Migrácia v rozvojových
krajinách navyše predstavuje významný, ale stále často ignorovaný jav,
ktorý vytvára podobné príležitosti a výzvy ako medzinárodná migrácia. Rozvoj okrem blízkeho vzťahu
s migráciou podporuje a opiera sa aj o mobilitu
(krátkodobé návštevy podnikateľov, pracovníkov, študentov, turistov,
ľudí navštevujúcich svoje rodiny atď.). Mobilita je základným prvkom,
ktorý upevňuje úlohu mestských centier na južnej pologuli
a vytvára z nich centrá rozvoja a strediská hospodárskej,
sociálnej a kultúrnej výmeny. Takisto pomáha rozvojovým krajinám
začleniť sa do regionálnych a svetových trhov. Nútená migrácia naďalej
zostáva celosvetovým problémom. Veľká väčšina celosvetovej populácie
utečencov – čo je viac ako 15 miliónov – žije v rozvojových
krajinách a často sa dlhodobo nachádza v situáciách, ktoré pre
hostiteľské spoločenstvá predstavujú závažný problém. Prítomnosť
utečencov a iných nútených migrantov však môže priniesť aj nové
možnosti a výhody pre vnútroštátne či miestne hospodárstva,
a to prostredníctvom ľudského kapitálu utečencov, napr.
poskytnutím kvalifikovanej pracovnej sily či vytvorením dopytu po tovare
a službách. Opatrenia, ktoré umožňujú využiť potenciál
utečencov na urýchlenie rozvoja, môžu posilniť ich
sebestačnosť, a tým prispieť k zvýšeniu kvality
ochrany utečencov, ktorá je prínosom aj pre hostiteľské krajiny. Migrácia a mobilita je čoraz viac
ovplyvňovaná aj zmenou klímy a zhoršovaním stavu životného
prostredia. Súčasné dôkazy naznačujú, že v budúcnosti bude vo
väčšine prípadov dochádzať k pohybu obyvateľstva najmä v
rámci rozvojových krajín alebo medzi nimi[5].
Migrácia a mobilita pozitívnym
aj negatívnym spôsobom výrazne ovplyvňujú udržateľný hospodársky,
sociálny a environmentálny rozvoj v krajinách pôvodu
a v cieľových krajinách s nízkymi a strednými
príjmami: ·
V krajinách pôvodu sú ekonomické výhody
migrácie dobre zdokumentované a prispievajú k zníženiu chudoby
prostredníctvom prevodov remitencií a investičných iniciatív
diaspóry. Finančný, ľudský a sociálny kapitál z diaspóry
môže byť rovnako užitočný pri napĺňaní cieľov sociálneho
rozvoja vrátane rozvojových cieľov tisícročia v oblasti zdravotníctva
a vzdelávania. Remitencie a iné príspevky migrantov môžu takisto
pomôcť komunitám pôvodu v tom, že sa lepšie prispôsobia nepriaznivým
vplyvom klimatických zmien. Pracovné príležitosti v zahraničí môžu
byť pre mladých ľudí motiváciou na dosiahnutie vhodnej kvalifikácie.
Dôsledky migrácie v súvislosti s ľudským rozvojom sú však
zložité, čo dokazujú aj obavy týkajúce sa „úniku mozgov“ a negatívne
sociálne vplyvy migrácie na tých obyvateľov, ktorí zostanú vo svojej krajine.
Migrácia môže mať napríklad negatívny vplyv na rozvojové ciele
tisícročia v oblasti zdravotníctva, pretože prispieva k tzv.
úniku mozgov a globálnemu nerovnomernému rozloženiu zdravotníckych
pracovníkov. ·
V cieľových krajinách môže správne
riadená migrácia pomôcť vyrovnať deficit na trhu práce,
poskytnúť pracovnú silu a tým podporiť štrukturálne hospodárske
zmeny, podnietiť inovácie prostredníctvom dynamického prístupu migrantov
a prispieť k zlepšeniu systémov sociálneho zabezpečenia.
Migrácia a mobilita môžu predstavovať problémy pri riadení
urbanizácie, ale na druhej strane sú dôležité pre fungovanie miest ako centier
rastu. Bez účinného riadenia môžu byť náklady týkajúce sa migrácie
pomerne vysoké a môže dochádzať k sociálnemu napätiu
s hostiteľskou populáciou, ktoré často využívajú populistické
sily, alebo sa môže vytvárať tlak v súvislosti
s obmedzenými zdrojmi. Nekontrolovaná migrácia môže zvýšiť ohrozenie
bezpečnosti, najmä v nestabilných štátoch. Migrácia preto vo vzťahu k rozvoju
predstavuje príležitosť, ale aj veľkú výzvu. Nepochybne
pozitívne ovplyvňuje úsilie zamerané na dosiahnutie mnohých rozvojových
cieľov tisícročia. Na druhej strane negatívne účinky nesprávne
riadenej migrácie môžu zabrzdiť pokrok smerom k udržateľnému
rozvoju. 2.2. Migrácia a rámec pre
rozvoj po roku 2015 Komisia víta rastúci záujem týkajúci sa otázky
začlenenia kľúčových faktorov rozvoja – migrácie a mobility
– do programu rozvoja OSN po roku 2015[6].
Víta aj diskusiu o tom, či je možné rozvinúť jednotlivé
ukazovatele kvality rôznych aspektov riadenia migrácie. Je potrebné
vyvinúť úsilie a zabezpečiť, aby boli výsledky dialógu na
vysokej úrovni relevantné pre širší proces po roku 2015 a aby boli do neho
aj začlenené. Program po roku 2015 a medzinárodná
konferencia o populácii a demografii po roku 2014 predstavujú
v tomto kontexte vhodné príležitosti pre diskusiu o dynamike
populácie, ale aj o výzvach a možnostiach,
ktoré v oblasti rozvoja vytvárajú migrácia a mobilita, vrátane
súvislosti s globálnym vývojom na trhu práce, širšími demografickými
trendmi v rôznych regiónoch a pohybom obyvateľstva
v rozvojových krajinách. 2.3. Kľúčové body
dialógu na vysokej úrovni ·
Migrácia a mobilita musia byť uznané
ako „hlavné faktory“, ktoré umožňujú rozvoj. Mali
by byť na všetkých úrovniach zohľadnené jednotlivými aktérmi rozvoja
a mali by byť začlenené do rámca pre rozvoj po roku 2015.
Podpora účinného riadenia migrácie je dôležitá pre maximalizáciu
pozitívnych a minimalizáciu negatívnych vplyvov migrácie na rozvoj. ·
Program rozvoja a migrácie by sa mal
rozšíriť[7]. Mal by sa uznať čoraz väčší význam migračných
tokov v rámci rozvojových krajín a medzi nimi, a pri vytváraní
vnútroštátnej a regionálnej rozvojovej politiky by sa mali
zohľadniť pozitívne a negatívne vzájomné vzťahy
s hospodárskym a sociálnym rozvojom. ·
Vzájomné väzby medzi zmenou klímy, zhoršovaním
stavu životného prostredia a migráciou vyžadujú zvýšenú pozornosť,
najmä v kontexte rozvoja. 3. OKRÚHLY STÔL 2: Prijatie opatrení, ktoré
by zabezpečili rešpektovanie a ochranu ľudských práv migrantov,
najmä pokiaľ ide o ženy a deti, ďalej opatrení, ktoré by
pomohli predchádzať a bojovať proti pašovaniu migrantov
a obchodovaniu s ľuďmi, a napokon opatrení, ktoré by
zabezpečili riadnu a bezpečnú migráciu v súlade
s predpismi 3.1. Ľudské práva všetkých
migrantov Rešpektovanie práv migrantov
a utečencov je základným prvkom politiky EÚ. Európska únia
disponuje rozvinutou politikou na ochranu práv migrantov. V priebehu
posledného desaťročia prijala rad smerníc, ktorých cieľom je
zabezpečiť rovnosť v oblasti zamestnania, vzdelávania a
odbornej prípravy. Rovnosť je zakotvená v Európskom dohovore
o ľudských právach a v Charte základných práv EÚ, ktoré sa
vzťahujú na občanov EÚ a na štátnych príslušníkov
nečlenských krajín EÚ. Pravidlá EÚ týkajúce sa migrácie stanovili
jedinečné normy, pokiaľ ide o práva na sociálne
zabezpečenie migrantov. Napríklad po piatich rokoch legálneho pobytu
získajú štátni príslušníci nečlenských krajín EÚ za určitých
podmienok rovnaké práva ako štátni príslušníci EÚ, a to v oblastiach ako je
sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc a sociálna ochrana[8]. Európska únia na seba prevzala záväzky v
oblasti boja proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii
migrantov a osôb pochádzajúcich z prostredia migrantov (napr.
z druhej a tretej generácie migrantov), zabezpečenia
spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi nečlenských krajín EÚ
a podpory integračnej politiky zaručujúcej práva
a povinnosti, ktoré sú porovnateľné s právami
a povinnosťami občanov EÚ. Únia vypracovala niekoľko
nástrojov na podporu integrácie migrantov s legálnym pobytom, ako napr.
Európsky fond pre integráciu, európsku webovú lokalitu o integrácii,
európske fórum pre integráciu a „Príručku o integrácii pre tvorcov
politiky a odborníkov“. Európska únia sa zaväzuje podporovať
rovnako vysoké štandardy aj v rámci externej migračnej politiky.
Zintenzívnenie ochrany ľudských práv migrantov predstavuje prierezovú
prioritu v spolupráci s nečlenskými krajinami EÚ. Únia sa
zaväzuje posilňovať integračnú politiku a podporovať
ochranu práv migrantov a utečencov v partnerských krajinách
a zo strany týchto partnerských krajín. Ide o zlepšenie prístupu
k základným a iným právam, medzi ktoré patrí prístup k vzdelaniu
a zdravotnej starostlivosti, právo na prácu, právo na voľný pohyb,
zníženie počtu osôb bez štátnej príslušnosti, odstránenie svojvoľného
zadržiavania migrantov, prístup k spravodlivosti a rovnosť so
štátnymi príslušníkmi v otázkach zamestnania. Presadzovanie práv migrantov sa realizuje
prostredníctvom komplexného medzinárodného právneho a normatívneho
rámca. Hlavné dokumenty, ktoré sa musia uplatňovať
u migrantov, ako aj u štátnych príslušníkov, zahŕňajú:
Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodné pakty
o občianskych a politických právach a o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach, Ženevský dohovor o právnom postavení
utečencov z roku 1951 a protokol k tomuto dohovoru
z roku 1967, Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej
príslušnosti z roku 1954, Dohovor OSN o znížení počtu osôb bez
štátnej príslušnosti z roku 1961, Dohovor o právach
dieťaťa, dva palermské protokoly OSN o pašovaní migrantov
a o obchodovaní s ľuďmi, Medzinárodný dohovor
o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor OSN proti
mučeniu a dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP)
o dôstojnej práci pre pracovníkov v domácnosti. Je však potrebné
vynaložiť väčšie úsilie, pokiaľ ide o intenzívnejšiu implementáciu
medzinárodne dohodnutých rámcov a presadzovanie ochrany
ľudských práv migrantov, najmä na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
V tejto súvislosti je dôležité, aby boli vytvorené politiky a prijaté
opatrenia na podporu ľudských práv osôb, ktoré nemajú na svoj pobyt
povolenie. Členské štáty EÚ nepodpísali Dohovor
OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich
rodín z roku 1990. V dohovore totiž nie sú dostatočne
rozlíšené hospodárske a sociálne práva legálnych a nelegálnych
migrujúcich pracovníkov, čo nie je v súlade s vnútroštátnymi
politikami a politikou EÚ. Táto skutočnosť teda predstavuje
zásadnú prekážku. Čo je však dôležité, nástroje EÚ poskytujú oveľa
vyššiu ochranu legálnym aj nelegálnym migrantom a prinášajú ešte
väčšie záruky ako spomínaný dohovor. Z dlhodobého hľadiska by
mohla nastať príležitosť opätovne zvážiť súčasný kompozitný
normatívny rámec, ako aj možnosť vypracovať nový dohovor
o právach všetkých migrujúcich pracovníkov, ktorý by bol upravený
podľa skutočných podmienok a výziev 21. storočia. 3.2. Riadna, legálna
a bezpečná migrácia S cieľom informovať migrantov o ich
právach a rôznych imigračných postupoch Komisia v roku 2011 zriadila portál
EÚ pre prisťahovalectvo[9].
Portál obsahuje informácie pre štátnych príslušníkov nečlenských krajín
EÚ, ktorí sa chcú do EÚ presťahovať. Takisto poskytuje praktické
informácie o postupoch vo všetkých členských štátoch a pre všetky
kategórie migrantov. Európska únia uvažuje aj o tom, že by podporila
vytvorenie špecializovaných stredísk na poskytovanie zdrojov v oblasti
migrácie a mobility v niektorých partnerských krajinách,
a to s cieľom zjednodušiť opatrenia týkajúce sa prípravy
pred odchodom, návratu a opätovného začlenenia. Zmiešané druhy pohybu, pri ktorých ľudia rôzneho pôvodu a s rôznymi potrebami
využívajú rovnaké trasy a dopravné prostriedky, predstavujú zložité výzvy
pre jednotlivé štáty, najmä z hľadiska skúmania potrieb pre rozličné
skupiny osôb. Je dôležité, aby orgány pri riadení týchto tokov zabezpečili
medzinárodnú ochranu osobám, ktoré to potrebujú, a aby sa
s nelegálnymi migrantmi zaobchádzalo dôstojne, nie ako so zločincami. Migranti, ktorí nemajú na svoj pobyt povolenie,
sú totiž často viac zraniteľní voči vykorisťovaniu a
zneužívaniu. Nelegálna migrácia obmedzuje schopnosť migrantov
podporovať vlastné krajiny pôvodu a zvyšuje pravdepodobnosť
negatívnych dosahov v oblasti rozvoja pre cieľové krajiny. Európska únia sa zaväzuje presadiť právne
predpisy a politiku zameranú na obmedzenie nelegálnej migrácie. Podporuje
spôsoby legálnej migrácie a jej cieľom je predchádzať
a bojovať proti nelegálnej migrácii, napr. prostredníctvom riadenia hraníc
a prostredníctvom politík návratu a readmisie. Európska únia tiež
podniká kroky na trestanie tých, ktorí migrantov zneužívajú. Smernica
o sankciách voči zamestnávateľom z roku 2009 je
kľúčovým nástrojom obsahujúcim ustanovenia, ktorých cieľom je
obmedziť právnu nejednoznačnosť a zabrániť
vykorisťovaniu migrantov s nelegálnym pobytom. Táto smernica
nestanovuje sankcie voči migrujúcim pracovníkom s nelegálnym pobytom,
ale zameriava sa na zamestnávateľov, ktorí zneužívajú migrantov
v zraniteľnej situácii. Európska únia takisto pomáha rozvojovým
krajinám presadzovať vlastnú politiku a posilňovať
kapacity, aby bolo možné zabezpečiť riadnu, legálnu
a bezpečnú migráciu. Podporuje program dôstojnej práce, sociálnu
ochranu a politiky, ktorých cieľom je zjednodušiť regionálnu
mobilitu pracovnej sily. Podporuje aj integrované riadenie hraníc ako
prostriedok vytvorenia otvorených a bezpečných hraníc
a rešpektovania práv na hraniciach vrátane práva požiadať
o azyl. Pozornosť na medzinárodnej úrovni by sa
mala ďalej venovať podpore a ochrane migrantov, ktorí sa
ocitli v kritickej humanitárnej a život ohrozujúcej situácii
a v núdzi, či už počas cesty alebo počas pobytu
v hostiteľskej krajine. Mimoriadnu pozornosť je potrebné
venovať aj ženám, deťom a iným osobám, ktoré sa nachádzajú
v obzvlášť zraniteľnej situácii. 3.3. Obchodovanie
s ľuďmi Záväzok EÚ v oblasti prevencie
a boja proti pašovaniu migrantov, ako aj úsilie vynaložené
s cieľom eliminovať obchodovanie s ľuďmi, sa
prejavuje v mnohých iniciatívach, opatreniach a programoch financovania
realizovaných už od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Veľkým krokom vpred bolo v roku 2011 prijatie smernice o prevencii
obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania[10]. Smernica sa nezameriava len
na presadzovanie práva, ale jej cieľom je aj predchádzať trestným
činom a zabezpečiť, aby boli obete obchodovania chránené
a aby mali možnosť zotaviť sa a znovu sa začleniť do
spoločnosti. Stratégia EÚ z roku 2012 zameraná na odstránenie obchodovania
s ľuďmi[11]
navyše obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu
spoluprácu a koordináciu medzi všetkými subjektmi zaoberajúcimi sa problémom
obchodovania s ľuďmi vrátane vlád, občianskej
spoločnosti a medzinárodných organizácií. Budúce aktivity budú
zahŕňať financovanie výskumu a projektov, vytvorenie
platforiem, vypracovanie usmernení a najlepších postupov, odbornú prípravu
atď. Obchodovanie s ľuďmi
predstavuje v rámci externej spolupráce EÚ prioritu, ktorou sa
systematicky zaoberajú príslušné dohody a partnerstvá
s nečlenskými krajinami EÚ. Táto priorita je dôležitá aj
v kontexte všetkých dialógov EÚ týkajúcich sa migrácie a mobility. 3.4. Kľúčové body
dialógu na vysokej úrovni ·
Všetky štáty by mali zabezpečiť, aby
sa ochrana ľudských práv migrantov stala prierezovou politickou prioritou,
a mali by presadzovať príslušné medzinárodné nástroje v oblasti
ľudských práv. ·
Všetky štáty by mali rešpektovať
dôstojnosť a podporovať základné a ľudské práva
migrantov, bez ohľadu na právne postavenie migrantov. Všetky štáty by sa mali zaviazať, že budú chrániť
a posilňovať postavenie žiadateľov o azyl a
zraniteľných skupín migrantov, akými sú napr. neplnoleté osoby bez
sprievodu, obete obchodovania s ľuďmi, ženy a deti. ·
Všetky štáty by mali vypracovať
vnútroštátnu politiku, ktorej cieľom by bolo začlenenie migrantov
do spoločnosti, ako aj prevencia a boj proti xenofóbii či
diskriminácii. Táto politika by mala byť určená aj ľuďom
pochádzajúcim z prostredia migrantov. Všetky
štáty by mali podniknúť rázne kroky proti všetkých formám
vykorisťovania v zamestnaní, pokiaľ ide o legálnych aj
nelegálnych migrantov, a zaviesť účinné sankcie voči
zamestnávateľom nelegálnych zahraničných pracovníkov. ·
Všetky štáty by mali ratifikovať
a zaviesť medzinárodné nástroje, ktoré pomôžu v boji proti
pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Ďalej
je potrebné vypracovať alebo zlepšiť celoštátne a regionálne
politiky v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi
a zintenzívniť spoluprácu týkajúcu sa prevencie, trestného stíhania
páchateľov a ochrany obetí obchodovania. ·
Takisto je potrebné zdôrazniť
dôležitosť poskytovania informácií (potenciálnym) migrantom, pokiaľ
ide o imigračné postupy, ich práva a hospodárske
či sociálne pomery v plánovanej cieľovej krajine. 4. OKRÚHLY STÔL 3: Posilnenie partnerstva
a spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie, vytvorenie
mechanizmov, ktoré by pomohli účinne začleniť otázku migrácie do
rozvojovej politiky, a presadzovanie súdržnosti na všetkých úrovniach 4.1. Partnerstvo a spolupráca Účinné medzinárodné partnerstvá medzi
jednotlivými krajinami sú mimoriadne dôležité, pretože môžu maximalizovať
pozitívny vplyv migrácie na krajiny pôvodu, cieľové krajiny aj na
samotných migrantov. Európska únia sa zapája do všestranného
dialógu a spolupráce s mnohými regiónmi a nečlenskými
krajinami EÚ. Tento druh spolupráce sa týka všetkých štyroch rovnako dôležitých
oblastí globálneho prístupu k migrácii a mobilite: i) posilnenie
legálnej migrácie a zjednodušenie mobility, ii) prevencia a boj proti
nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, iii)
maximalizácia vplyvu migrácie a mobility na rozvoj a iv) podpora
medzinárodnej ochrany. Európska únia iniciovala regionálne a
bilaterálne dialógy o migrácii a mobilite so susednými krajinami
a ďalšími významnými partnermi, a tým umožnila určiť
spoločné priority pre spoluprácu na jednotlivých migračných trasách.
S cieľom nadviazať s partnerskými krajinami intenzívnejší
politický dialóg a operatívnu spoluprácu, ktoré by boli prispôsobené potrebám
a týkali by sa všetkých oblastí globálneho prístupu k migrácii
a mobilite, boli zavedené dva špecifické bilaterálne rámce – partnerstvá
v oblasti mobility a spoločné programy v oblasti
migrácie a mobility. Prebiehajú aj rokovania o príslušných právnych
nástrojoch a vykonávanie týchto nástrojov, a to vrátane dohôd
o zjednodušení vízového režimu (spolu s readmisnými dohodami), ktoré
by mali zjednodušiť kontakt medzi EÚ a jej kľúčovými
partnermi. Financujú sa mnohé programy a konkrétne aktivity. Všetky politické dialógy o migrácii
a rozvoji by mali byť inkluzívne a ich súčasťou by
prípadne mali byť mimovládne subjekty, ako napr. súkromný sektor,
organizácie zamestnávateľov a pracovníkov, akademická obec,
občianska spoločnosť a najmä organizácie zastupujúce práva
migrantov či organizácie na ochranu ľudských práv. 4.2. Začlenenie migrácie do
rozvojovej politiky Začlenenie aspektov prisťahovalectva
a vysťahovalectva do rozvojových stratégií na všetkých úrovniach je prvý
kľúčový krok na podporu riadiacich rámcov pre maximalizáciu
rozvojového potenciálu migrácie a mobility. Pokrok je však aj
naďalej neprimeraný, najmä na úrovni stratégie partnerských krajín, akou
sú napr. strategické dokumenty o znižovaní chudoby (PRSP). Naďalej je potrebné podporovať
začleňovanie migrácie do vnútroštátnych rozvojových stratégií. Ak sa
ako východisko použije model rozvoja, ciele a priority partnerských
krajín, začlenenie migrácie do vnútroštátnych a odvetvových
rozvojových stratégií môže výrazne zlepšiť zodpovednosť
partnerských krajín za opatrenia, ako aj udržateľnosť a súdržnosť
týchto opatrení, a to v záujme maximalizácie vplyvu migrácie na rozvoj.
Opatrenia by mali byť založené na princípe zapojenia viacerých
zainteresovaných strán a všetkých príslušných ministerstiev. Vyžaduje sa väčší pokrok aj na úrovni
darcov vrátane Komisie. Komisia vynaložila veľké úsilie, aby sa
migrácia stala prioritnou oblasťou externej spolupráce, a v rokoch
2004 až 2012 vyčlenila takmer 1 miliardu EUR na viac ako 400 projektov
súvisiacich s migráciou. V oblasti externej spolupráce EÚ sa
dosiahli výborné výsledky pri budovaní kapacít pre riadenie migrácie
v súlade s externou migračnou politikou EÚ a cieľom
znižovania chudoby. Vzhľadom na zvýšenú mobilitu osôb sa však
vyžaduje ďalšie úsilie, aby bolo možné zabezpečiť, že základom
rozvojových iniciatív EÚ v sektoroch, ako zamestnanosť, ľudské
práva, obchod, poľnohospodárstvo alebo životné prostredie, bude úplné
uznanie potenciálu riadne riadenej migrácie a mobility ako
kľúčových faktorov rozvoja. Aby bolo možné podporiť úsilie
o rozvoj spoločného chápania významu migrácie zo strany jednotlivých
aktérov rozvoja, sú potrebné údaje o tom, ako môže migrácia urýchliť
alebo spomaliť pokrok v rámci dosahovania rozvojových cieľov,
a to najmä v oblastiach, ktoré sú najviac ovplyvnené problémami
týkajúcimi sa demografických a pracovných otázok. Okrem toho sú potrebné
nástroje, ktoré tieto poznatky premenia na operatívne usmernenia, inak
zostanú politické záväzky týkajúce sa začlenenia migrácie nenaplnené. V roku 2005 Komisia v súvislosti s
tvorbou programov v rozvojovej oblasti zaviedla používanie migračných
profilov, ktoré považuje za účinné nástroje na vypracovanie
porovnateľných údajov a na podporu vytvárania migračnej
politiky. Stručné migračné profily môžu byť užitočným
zdrojom porovnateľných údajov o migračných tokoch, napr.
použitím hlavných ukazovateľov vypracovaných skupinou pre globálnu
migráciu (GMG) a príručky „Migračné profily – ako čo
najlepšie využiť tento proces“. V ostatných rokoch EÚ výrazne podporuje „rozšírené
migračné profily“, ktoré umožňujú zapojenie všetkých
zainteresovaných strán do procesu špecifického pre každú krajinu.
Zodpovednosť je v rukách partnerskej krajiny
a udržateľnosť je zabezpečená prostredníctvom súvisiaceho
budovania kapacít. Komisia sa zaväzuje podporovať partnerské krajiny,
ktoré chcú používať rozšírené migračné profily na to, aby lepšie
pochopili celkový vplyv migrácie na hospodársky, sociálny
a environmentálny rozvoj a aby ich vnímali ako základ pri prijímaní
cielených politických opatrení. Účinná politická súdržnosť má
kľúčový význam pre účinné začlenenie migrácie do rozvojovej
politiky a mala by byť cieľom na všetkých príslušných úrovniach
vrátane vnútroštátnych rámcov, akým je napr. strategický dokument
o znižovaní chudoby, ale aj na regionálnej, miestnej
a multilaterálnej úrovni. Samotná EÚ je dobrým príkladom toho, ako môže
regionálna spolupráca v oblasti migrácie podporiť súdržnosť
politík v záujme rozvoja. Povinnosť zabezpečiť
súdržnosť politík v záujme rozvoja je zakotvená v Zmluve
o EÚ a na jej vykonávanie bolo vytvorených množstvo operatívnych
nástrojov vrátane polročných správ[12]. Plánovanie rozvoja vykonávané miestnymi
orgánmi zaručuje, že v diskusiách sa väčšia pozornosť
sústreďuje na otázky migrácie a rozvoja. Úloha mestských správ je
kľúčová, pretože rastúca migrácia a urbanizácia
predstavujú navzájom súvisiace otázky, ktoré majú veľký vplyv na
spoločnosti na celom svete. Mestá majú totiž potenciál slúžiť ako
katalyzátor sociálnych zmien. Mestá na južnej pologuli však rovnako čelia
významným výzvam, a to najmä takým, ktoré sa týkajú dosiahnutia
udržateľnej urbanizácie. Výmenu poznatkov a skúseností medzi mestami
o témach, ako je napr. prístup na trh práce, integrácia, územné plánovanie
a infraštruktúra, je potrebné podporovať, a to najmä ako spôsob
prínosu migrantov pre mestá alebo regióny. Táto podpora môže spočívať
napr. vo vytvorení špecializovanej celosvetovej siete miest a mestských
regiónov, ktorá by sa venovala daným otázkam. 4.3. Mnohostranná súdržnosť
v riadení migrácie Komisia uznáva významný prínos osobitného zástupcu
generálneho tajomníka OSN pre medzinárodnú migráciu a rozvoj, najmä
pokiaľ ide o podporovanie otázok migrácie a rozvoja. Uznáva aj
dôležitú úlohu skupiny pre globálnu migráciu (GMG) ako medziagentúrneho
koordinačného orgánu v oblasti migrácie. Zintenzívnenie koordinácie
v tejto oblasti medzi všetkými príslušnými agentúrami OSN by mohlo výrazne
prispieť k vytvoreniu súdržnejšej globálnej politiky
v súvislosti s migráciou a rozvojom. Medzinárodná
organizácia pre migráciu (IOM), ako popredná medzinárodná organizácia pôsobiaca
v tejto oblasti, by mala zohrávať proaktívnu úlohu v záujme
zlepšenia koordinácie so systémom OSN. Osobitný zástupca generálneho tajomníka
OSN zohráva v tomto kontexte kľúčovú úlohu, najmä z pohľadu
zabezpečenia efektívneho prepojeného riadenia v rámci systému
OSN vrátane prepojenia so skupinou pre globálnu migráciu. Globálne fórum
o migrácii a rozvoji (GFMD) sa osvedčilo ako dôležité fórum pre
priame a otvorené diskusie. Toto fórum zintenzívnilo dialóg a výmenu
informácií s občianskou spoločnosťou a organizáciami
migrantov. Vďaka neformálnemu charakteru celého procesu fórum prispelo aj
k vytvoreniu dôvery medzi jednotlivými zainteresovanými stranami. Túto
dôveru je potrebné zachovávať aj naďalej. Ďalší pokrok by mohol
nastať v súvislosti s následnou kontrolou a monitorovaním
vykonávania odporúčaní, ktoré boli stanovené v rámci globálneho fóra
o migrácii a rozvoji. V súlade s prioritami predsedníctva
globálneho fóra o migrácii a rozvoji v roku 2014 by sa mala
pozornosť venovať aj tomu, aby sa fórum viac zameriavalo na rozvoj. Európska únia bude aj naďalej aktívnym
a odhodlaným partnerom v rámci mnohostrannej spolupráce.
V súlade s Lisabonskou zmluvou by mala EÚ ako právny subjekt so
špecifickými kompetenciami v oblasti migrácie a rozvoja zohrávať
dôležitú úlohu vo všetkých príslušných medzinárodných migračných orgánoch. 4.4. Kľúčové body
dialógu na vysokej úrovni ·
Všetky štáty by sa mali zapojiť do
medzinárodného dialógu a spolupráce s partnermi, určiť
spoločné priority a posilniť bilaterálne a regionálne riadenie
migrácie. Je potrebné usilovať sa o účinné
zapojenie občianskej spoločnosti do globálneho, regionálneho,
vnútroštátneho a miestneho plánovania v oblasti migrácie
a rozvoja. ·
Darcovia a iní aktéri rozvoja by mali
účinne začleniť otázky migrácie a mobility do svojich
rozvojových politík a nástrojov. Mali by sa
zhromaždiť ďalšie dôkazy o vzájomných prepojeniach medzi
mobilitou osôb a rozvojom, ako aj vytvoriť operatívne nástroje na
podporu začlenenia migrácie. ·
S cieľom maximalizovať výhody,
ktoré môže migrácia priniesť v súvislosti s rozvojom, je
potrebné vynaložiť viac úsilia na vytvorenie dostatočnej vedomostnej
základne. Mal by sa takisto dosiahnuť konsenzus,
čo sa týka typu údajov a podávania správ, ktoré sú potrebné na
vytvorenie spoľahlivých a porovnateľných prehľadov
o otázkach migrácie na regionálnej aj globálnej úrovni. Dôležité je
preskúmať aj mechanizmy na zdieľanie vnútroštátnych údajov, ako sú
napr. migračné profily. Okrem toho by sa mali presadzovať iniciatívy
na podporu rozvojových krajín a posilňovanie ich kapacít, pokiaľ ide
o zhromažďovanie a analyzovanie údajov o vzťahoch
medzi migráciou, mobilitou a rozvojom. Podporovať by sa mala aj
účinná koordinácia v oblasti zhromažďovania údajov
a výskumu na celosvetovej úrovni. ·
Agentúry OSN a medzinárodné organizácie by sa
mali zaviazať, že vytvoria plne integrovaný a koordinovaný
medzinárodný program migrácie, a to s cieľom zminimalizovať
prekrývajúce sa kompetencie a plytvanie obmedzenými zdrojmi. 5. OKRÚHLY STÔL 4: Podpora medzinárodnej a
regionálnej mobility pracovnej sily a jej vplyv na rozvoj 5.1. Mobilita pracovnej sily Európska únia predstavuje jedinečný
príklad toho, ako je možné dosiahnuť regionálnu integráciu a aký je
jej prínos pre rozvoj. Vytvorila jednotný hospodársky priestor a jednotný
priestor voľného pohybu, kde môže cestovať, študovať,
pracovať a bývať viac ako 480 miliónov európskych občanov.
Únia postupne buduje svoj integrovaný trh práce a vytvára systémy
na uznávanie odborných kvalifikácií a prevod sociálnych a dôchodkových
práv medzi členskými štátmi. Mobilita pracovnej sily v rámci EÚ prináša
početné výhody vrátane hospodárskej konvergencie a zdieľania
schopností medzi členskými štátmi, ale aj väčšieho počtu prevodov
remitencií v rámci EÚ či menšieho tlaku na trhoch práce, ktoré
čelia vysokej nezamestnanosti. Právne predpisy EÚ[13] zaručujú štátnym
príslušníkom nečlenských krajín EÚ právo na mobilitu, ktoré im
umožňuje žiť a pracovať v inom členskom štáte. V dnešnom vysoko konkurenčnom
a globalizovanom hospodárstve, napriek vysokej miere
nezamestnanosti v EÚ, zohráva migrácia pracovnej sily z krajín mimo
EÚ kľúčovú úlohu v úsilí EÚ vybudovať vysokokvalitnú
prispôsobivú pracovnú silu, ktorá bude primerane reagovať na rôzne demografické
a hospodárske zmeny. Európska únia je odhodlaná čo najlepšie
využiť svoju domácu pracovnú silu vrátane migrantov, ktorí už legálne žijú
v EÚ, a poskytovať možnosti pre legálnu hospodársku migráciu
v oblastiach, kde je zaznamenaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. S rastúcou medzinárodnou mobilitou
(pracovnej sily) je potrebné zintenzívniť prácu v oblastiach, ako je
uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní, preskúmanie prenosnosti
dôchodkových práv a ďalšie nároky vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia,
podľa možnosti aj na medzinárodnej úrovni. Medziagentúrny orgán sociálnej
ochrany, na ktorom sa krajiny zoskupenia G20 dohodli v roku 2011, by napr.
mal zvážiť riešenie otázky sociálnej ochrany migrantov. Regionálna mobilita pracovnej sily je tiež kľúčovým faktorom migrácie v rozvojových
regiónoch, kde predstavuje dôležitú stratégiu na zabezpečenie živobytia.
Mobilita pracovnej sily prispieva k dosiahnutiu lepšieho súladu medzi
ponukou a dopytom na trhu práce. V súvislosti s meniacim sa
prerozdelením v rámci svetového bohatstva sa viaceré rozvojové krajiny postupne
stávajú cieľovými krajinami pre migráciu pracovnej sily medzi jednotlivými
regiónmi. Svetová hospodárska kríza skutočne spôsobila zvýšenú mobilitu
pracovnej sily z členských štátov EÚ do niektorých krajín Latinskej Ameriky
a Afriky. Riadiace rámce pre migráciu pracovnej sily sú však
v mnohých cieľových krajinách s nízkymi a strednými
príjmami nedostatočné. Preto by ich bolo treba posilniť
a podporiť tak vplyv migrácie na rozvoj
či zabezpečiť primeranú ochranu a dôstojné pracovné
podmienky pre migrujúcich pracovníkov. Mimoriadna pozornosť by sa mala
venovať úlohe regionálnych organizácií pôsobiacich v tejto
oblasti, pretože majú predpoklady zlepšiť riadenie mobility pracovnej sily
na regionálnej úrovni. Európska únia má záujem podeliť sa
o skúsenosti týkajúce sa riadenia mobility pracovnej sily, a to aj
s regionálnymi organizáciami v krajinách s nízkymi
a strednými príjmami. 5.2. Kľúčové body
dialógu na vysokej úrovni ·
Všetky štáty by mali preskúmať súčasné
prekážky súvisiace s mobilitou osôb a odstrániť tie, ktoré nie
sú z hľadiska bezpečnosti opodstatnené a ktoré
zbytočne bránia hospodárskej konkurencieschopnosti a regionálnej
integrácii. Osobitná pozornosť by sa mala
venovať zjednodušeniu prístupu pre cestujúcich bona fide
a zníženiu poplatkov za vydanie dokumentov či poplatkov
týkajúcich sa prijímania zamestnancov. V tomto kontexte by sa malo
zvážiť aj zvolanie konferencie o medzinárodnej mobilite pracovnej
sily a rozvoji v rámci OSN. ·
Je potrebné podporovať rôzne procesy
a regionálne organizácie, ktorých cieľom je presadzovať riadnu
migráciu medzi jednotlivými regiónmi a mobilitu medzi rozvojovými
krajinami. ·
Mala by sa podporovať aj mobilita pracovnej
sily medzi regiónmi, programy rozvoja zručností a pravidlá pre uznávanie
kvalifikácie a vydávanie certifikátov, a to najmä v odvetviach,
v ktorých chýba vyškolený personál a v ktorých by mohli byť
migrujúci pracovníci veľkým prínosom. Zároveň
sú potrebné spoľahlivé prehľady trendov týkajúce sa kvalifikácie,
ktorá sa vyžaduje v jednotlivých regiónoch[14]. Mohli by totiž
poskytovať informácie o programoch rozvoja zručností
alebo o možnostiach mobility. ·
Ďalším krokom je aj podpora hospodárskeho
a sociálneho rozvoja krajín pôvodu a cieľových krajín, kvôli
ktorej je potrebné uľahčiť cirkulujúcu migráciu. ·
Dôležitým bodom je podpora účinného
prístupu k sociálnemu zabezpečeniu v hostiteľských
krajinách, ako aj podpora prenosnosti sociálnych a dôchodkových práv,
napr. aj prostredníctvom bilaterálnych alebo regionálnych dohôd. Mohlo by to
totiž zjednodušiť mobilitu a cirkulujúcu migráciu a istým
spôsobom odradiť ľudí od nelegálnej práce. 6. ČO BY MALA EÚ UROBIŤ:
ĎALŠIE KROKY SMEROM K UPEVNENIU VZŤAHU MEDZI ROZVOJOM A
MIGRÁCIOU Vyššie uvedené kľúčové body sú
určené celému svetovému spoločenstvu. Európska únia však môže a mala
by mnoho krokov podniknúť v rámci vlastných politík a programov. Vo svojej externej migračnej politike už
EÚ dosiahla významný pokrok, najmä pokiaľ ide o maximalizáciu vplyvu,
ktorý má migrácia do EÚ na rozvoj v krajinách pôvodu. Únia je pripravená
ďalej pracovať na „tradičných“ otázkach (remitencie, diaspóry,
únik mozgov, cirkulujúca migrácia). Výzvy a príležitosti týkajúce sa
vzťahu medzi rozvojom a migráciou, ktorým čelia partnerské krajiny,
sú však oveľa zložitejšie a komplexnejšie ako tie, ktoré sa riešili
doteraz. Komisia zabezpečí, že budúce kroky EÚ v oblasti migrácie
a rozvoja budú skutočne komplexné a budú riešiť
všetky pozitívne aj negatívne vplyvy rôznych foriem migrácie na udržateľný
hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj v krajinách
s nízkymi a strednými príjmami, či už ide o krajiny
pôvodu alebo cieľové krajiny. Preto je potrebné, aby sa pozornosť
upriamila práve na otázky rozvoja. Ak sa má tento komplexný prístup
premeniť na skutočnosť, je dôležité prijať v kontexte
rozvojovej politiky EÚ opatrenia, ktoré budú lepšie riešiť rôzne otázky.
Napr. je nevyhnutné: ·
Rozšíriť opatrenia prijímané
v „tradičných“ oblastiach migrácie a rozvoja o kontext juh
– juh, najmä identifikáciou prostriedkov na
zjednodušenie tokov remitencií medzi rozvojovými krajinami a podporou
výskumu, ktorý umožní lepšie pochopiť úlohu diaspór v krajinách
s nízkymi a strednými príjmami v rámci rozvoja v ich krajinách
pôvodu. ·
Skúmať možnosti, ako by bolo možné znížiť
náklady a zvýšiť prínos migrácie a mobility pre cieľové
krajiny s nízkymi a strednými príjmami a upriamiť
pozornosť najmä na toky medzi jednotlivými regiónmi. V tejto
súvislosti by sa mala podporovať súdržnosť medzi vnútroštátnymi
politikami zamestnanosti a aktívnou migráciou pracovnej sily. ·
Prehĺbiť pochopenie sociálnych
a hospodárskych dôsledkov migrácie na rozvoj, najmä v odvetviach,
ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, zamestnanosť
a poľnohospodárstvo. ·
Podniknúť kroky smerom k úplnému
začleneniu nútenej migrácie do programu v oblasti rozvoja
a migrácie a zabezpečiť, aby boli utečenci
a iní nútení migranti začlenení do dlhodobého plánovania rozvoja.
Komisia bude okrem toho presadzovať začlenenie problematiky
pretrvávajúcich ťažkých situácií s utečencami do programu
rozvoja a bude sa usilovať o to, aby vlády hostiteľských
krajín zohľadnili tieto situácie a ich možný pozitívny prínos,
čím by sa predišlo ďalšiemu vysídľovaniu a podporilo by sa
úsilie o nájdenie trvalého riešenia. ·
Podrobnejšie skúmať a zaoberať sa
vzťahmi medzi zmenou klímy, zhoršovaním stavu životného prostredia
a migráciou, vrátane toho, aká je dôležitá adaptácia na zmenu klímy
a znižovanie rizika katastrof pre obmedzenie vysťahovania.
Pozornosť by sa mala venovať aj skúmaniu úlohy migrácie ako
stratégie, ktorá môže pomôcť lepšej adaptácii a výraznejšiemu
zníženiu rizika katastrof. ·
Podrobnejšie skúmať vzťahy medzi mobilitou
a rozvojom vrátane vzťahov medzi vnútornou a medzinárodnou
mobilitou a medzi mobilitou a urbanizáciou. Komisia bude navyše v rámci globálneho prístupu
k migrácii a mobilite a v rámci programu zmien
podporovať riadenie migrácie a účinnú politickú
súdržnosť na všetkých úrovniach, aby bolo možné využiť potenciál
migrácie a mobility ako kľúčových faktorov rozvoja.
Komisia podnikne tieto kroky: i. Podporí začlenenie migrácie
do rozvojových stratégií. Pokiaľ ide o vlastnú rozvojovú
spoluprácu EÚ, Komisia bude naďalej vykonávať cielené tematické
financovanie a zdvojnásobí svoje úsilie o začlenenie rozmeru
migrácie do rozvojových iniciatív v tých odvetviach, v ktorých to
bude vhodné. Okrem toho je Komisia pripravená pomôcť rozvojovým krajinám
so začlenením migrácie, napr. presadzovaním rozšírených migračných
profilov a vnútroštátnych stratégií v oblasti migrácie. ii. Zintenzívni riadenie
migrácie a spoluprácu v rozvojových krajinách a medzi nimi,
najmä na regionálnej úrovni, čím sa bude snažiť zlepšiť výsledky
v oblasti rozvoja v krajinách pôvodu, tranzitu
a v cieľových krajinách. Komisia je pripravená podporovať
budovanie kapacít vo všetkých príslušných oblastiach, napr. aj tým, že sa
podelí o svoje odborné poznatky týkajúce sa ochrany ľudských práv
migrantov, integrácie, systémov migrácie pracovnej sily, azylu, medzinárodnej
ochrany, boja proti pašovaniu a obchodovania s ľuďmi,
integrovaného riadenia hraníc atď. Takéto opatrenia by mali byť plne
v súlade s cieľmi príslušných rozvojových stratégií, ktoré
súvisia s migráciou. iii. Bude naďalej
presadzovať prístup zameraný na migrantov, ktorý predstavuje
prierezovú prioritu všetkých aktivít EÚ v oblasti migrácie a rozvoja
a ktorého cieľom je podporovať migrantov v tom, aby boli
účinnejšími aktérmi rozvoja. Iniciatívy by mali vychádzať zo
skutočnosti, že je potrebné uvedomiť si dôsledky týchto aktivít na
jedincov, ale aj celé spoločenstvo vrátane samotných migrantov,
hostiteľských spoločenstiev a ľudí, ktorí zostali vo svojej
krajine. Komisia bude každý druhý rok informovať
o pokroku v súvislosti s vyššie uvedenými iniciatívami vo svojej
správe o globálnom prístupe k migrácii a mobilite, ako aj
v správe o vykonávaní Programu zmien. 7. Záver Európska únia vytvorila priestor voľného
pohybu osôb medzi európskymi krajinami, čo mnoho ľudí na celom svete
vníma ako určitý zdroj inšpirácie. V duchu
partnerstva ako prvá vytvorila vyváženú a komplexnú externú migračnú
politiku. Je najväčším svetovým
poskytovateľom rozvojovej pomoci a významnú pomoc bude
poskytovať aj v nasledujúcich rokoch. Únia
je pripravená podeliť sa o svoje skúsenosti so zainteresovanými krajinami
a organizáciami. Zároveň dúfa, že
dialóg na vysokej úrovni v roku 2013 bude znamenať začiatok
novej éry globálnej spolupráce v oblasti migrácie a rozvoja. Komisia vyzýva všetky príslušné agentúry a
medzinárodné organizácie pôsobiace v oblasti migrácie a rozvoja, aby
na globálnej úrovni zaujali súdržnejší, komplexnejší a lepšie
koordinovaný prístup. Svetovému
spoločenstvu je potrebné umožniť, aby využilo príležitosti
a riešilo problémy spojené s medzinárodnou migráciou. V dnešnom globalizovanom svete čelia
všetky krajiny podobným problémom, a to aj vo vzťahu k migrácii
a rozvoju. Jednotlivé krajiny však budú
túto situáciu riešiť rôznymi spôsobmi, pretože ich priority,
veľkosť a demografické či hospodárske črty sú
rozdielne. Je preto potrebné
spolupracovať na medzinárodnej úrovni a zaistiť, aby ľudia,
ktorí sa sťahujú a hľadajú tak lepší život, mohli
uplatňovať svoje práva v bezpečnom prostredí. Komisia vyzýva tvorcov rozvojovej
politiky a odborníkov, aby sa viac angažovali v otázke upevnenia
vzťahu medzi rozvojom a migráciou, a to jednak lepším
začlenením migrácie a mobility do programu rozvoja, ako aj
intenzívnejšou účasťou v príslušných medzinárodných fórach. Proces rozvoja sa opiera o mobilitu, ktorá je
nevyhnutná pre zosúlaďovanie potrieb na trhu práce, ale takisto
zjednodušuje prevody sociálneho, finančného a ľudského kapitálu. Rozvoj podporuje mobilitu aj tým, že
ľuďom poskytuje viac zdrojov, a tak im vďaka migrácii dáva
možnosť hľadať nové príležitosti. Mnohé
procesy budú mobilitu podporovať aj v budúcnosti, a to napr. zmeny
súvisiace s prerozdelením v rámci svetového bohatstva, hospodárska integrácia
na regionálnej a globálnej úrovni a zhoršovanie stavu životného prostredia v
spojitosti so zmenou klímy. Ak majú úvahy
o rozvoji v 21. storočí splniť svoj účel, je potrebné
v plnej miere zohľadniť úlohu migrácie a mobility ako kľúčových faktorov rozvoja
a uznať dôležitú úlohu účinného riadenia migrácie pri obmedzení
potenciálnych negatívnych vplyvov migrácie na rozvoj. Komisia napokon vyzýva tvorcov migračnej
politiky a odborníkov, aby v migračnej politike plne zohľadnili
otázky rozvoja a prevzali väčšiu zodpovednosť za rešpektovanie
a ochranu ľudských práv všetkých migrantov a vo všetkých
aspektoch riadenia migrácie. Migrácia a
mobilita evokujú slobodu. To znamená, že každý
človek by mal mať možnosť a príležitosť ovplyvniť
svoj život, či už po ekonomickej alebo sociálnej stránke. Dodržiavanie ľudských práv nemá vplyv len na
samotných migrantov, ale je prínosom aj pre spoločnosť, z ktorej
migranti pochádzajú a v ktorej žijú a pracujú. Posilňovanie postavenia jednotlivcov v rámci
využívania im udelených práv je úspešná stratégia, a to z pohľadu
účinného riadenia migrácie, ako aj z pohľadu trvalo
udržateľného rozvoja. Dialóg na vysokej úrovni v roku 2013 by mal
prispieť k riešeniu aktuálnych celosvetových problémov, a to
najmä tým, že podporí zaradenie migrácie a mobility medzi dôležité
prierezové priority rámca pre rozvoj po roku 2015, ako aj tým, že vďaka
nemu budú migrácia a mobilita uznané za kľúčové faktory celosvetového
rozvoja. [1] Uznesenie Valného zhromaždenia OSN 67/219
z 21. decembra 2012. [2] KOM(2011) 743 v konečnom znení: oznámenie
o globálnom prístupe k migrácii a mobilite [3] KOM(2011) 637 v konečnom znení: oznámenie
o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien [4] Pracovný dokument útvarov Komisie o migrácii
a rozvoji [SEK(2001) 1353 v konečnom znení] priložený
k oznámeniu Komisie o globálnom prístupe k migrácii
a mobilite z 18. novembra 2011 obsahuje niekoľko návrhov
v tejto oblasti. [5] SWD(2013) 138 v konečnom znení: pracovný dokument
útvarov Komisie o zmene klímy, zhoršení stavu životného prostredia
a migrácii [6] Stanovisko Európskej komisie o programe rozvoja OSN
po roku 2015 je podrobnejšie rozpracované v dokumente KOM(2013) 92
v konečnom znení: oznámenie s názvom „Dôstojný život pre
všetkých: skoncujme s chudobou a zaistime trvalo udržateľnú budúcnosť
pre celý svet“ [7] Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať v tejto
súvislosti na úrovni EÚ, sú popísané v oddiele 6. [8] Článok 11 smernice Rady 2003/109/ES o právnom
postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami
s dlhodobým pobytom, Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004. [9] http://ec.europa.eu/immigration. [10] 2011/36/EÚ. [11] KOM(2012) 286 v konečnom
znení. [12] Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Správa EÚ
o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2011“, SEK(2011) 1627 v
konečnom znení. [13] Smernica o dlhodobom pobyte (2003/109/ES) alebo
smernica o modrej karte (2009/50/ES). [14] EÚ s týmto cieľom zrealizovala projekt
Prehľad zručností (zatiaľ nedokončený): http://euskillspanorama.ec.europa.eu/.