OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Otázky súvisiace s pokračovaním vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí

1.           Úvod

Zavedenie eura v roku 1999 bolo jedným zo zásadných momentov v procese európskej integrácie. Od 1. januára 2002 sú eurá k dispozícii v podobe bankoviek a mincí, pričom ich ako menu používa približne 330 miliónov európskych občanov v 17 členských štátoch Únie. Nominálna štruktúra eurobankoviek a euromincí (1, 2, 5, 10, 20 a 50 centové mince a 1 a 2 eurové mince ) sa od zavedenia tejto meny nezmenila.

Euromince vydávajú členské štáty, ale za nominálnu štruktúru a technickú špecifikáciu je zodpovedná Rada. Nominálne hodnoty a technické špecifikácie euromincí určených do obehu sú vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 975/98. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 974/98 o zavedení eura majú mince denominované v eurách a centoch, ktoré zodpovedajú nominálnym hodnotám a technickým špecifikáciám stanoveným Radou, postavenie zákonného platidla vo všetkých členských štátoch, ktorých menou je euro.

V roku 2012 Európsky parlament a Rada požiadali príslušné inštitúcie, aby preskúmali problematiku používania jednotlivých nominálov euromincí a bankoviek z pohľadu nákladovosti a postoja verejnosti[1].

V článku 2 tohto nariadenia sa Komisii stanovuje povinnosť vypracovať „posúdenie vplyvu v súvislosti s ďalším vydávaním jedno- a dvojcentových mincí“, pričom v zmysle tohto článku posúdenie vplyvu „musí obsahovať analýzu nákladov a prínosov, v ktorej sa zohľadnia skutočné výrobné náklady týchto mincí v porovnaní s ich hodnotou a prínosmi“.

Tento mandát treba vnímať na pozadí diskusie o užitočnosti dvoch euromincí najnižšej nominálnej hodnoty, ktorá prebieha od zavedenia eura. Hlavnými argumentmi v tejto diskusii sú vysoké náklady spojené s výrobou 1 a 2 eurocentových mincí, ako aj s manipuláciou s nimi, v porovnaní s ich nominálnou hodnotou, značný úbytok (vysoké straty) týchto mincí v rámci obehu[2], ako aj zníženie kúpnej sily týchto dvoch najnižších nominálov. Predmetom uvedenej diskusie je aj problematika inflácie resp. vnímanej inflácie ako súčasť všeobecných obáv verejnosti, že by v spojitosti s ukončením vydávania predmetných mincí a ich stiahnutím z obehu mohlo dôjsť k zvýšeniu spotrebiteľských cien.

Uvedené posúdenie vplyvu sa uskutočnilo na základe konzultácií zo zainteresovanými stranami a rozsiahleho zisťovania stavu[3]. V tomto oznámení sa uvádzajú štyri hlavné možnosti politiky (počnúc zachovaním existujúceho stavu – status quo, až po stiahnutie 1 a 2 eurocentových mincí), pričom pre každú z týchto možností sú uvedené ich najdôležitejšie prvky, ako aj ich klady a zápory. Ďalšie podrobnosti sú obsahom pracovného dokumentu útvarov Komisie uvedených v prílohe.

2.           Štyri potenciálne scenáre pre 1 a 2 eurocentové mince

V zásade platí, že existujú dve alternatívy – vydávanie 1 a 2 eurocentových mincí môže pokračovať ako doteraz, resp. sa ich vydávanie môže ukončiť, z čoho vyplývajú dva scenáre (pokračovanie vo vydávaní, resp. ukončenie vydávania), ktoré je nutné preskúmať. Na základe odpovedí získaných prostredníctvom uvedených dotazníkov a rozsiahleho zisťovania stavu je však možné stanoviť štyri možné scenáre: pokračovanie vo vydávaní, resp. ukončenie vydávania ako dva hlavné scenáre, pričom pri každom z nich existuje ešte jeden variant možného vývoja.

Prvým hlavným scenárom je pokračovanie vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí za súčasných podmienok bez akejkoľvek zmeny jeho právneho alebo vecného kontextu („scenár status quo“). Predmetné euromince budú aj naďalej zákonným platidlom a budú sa vyrábať v súlade so súčasnými technickými špecifikáciami (pokiaľ ide o kov použitý na ich výrobu a ich hmotnosť a rozmery), pričom sa nezmení ani proces ich výroby a vydávania[4]. Možným variantom tohto scenára je pokračovanie vo vydávaní predmetných mincí so zníženými nákladmi na základe predpokladu, že by ich bolo možné znížiť prostredníctvom zmeny zloženia materiálu, z ktorých tieto mince pozostávajú, prostredníctvom zefektívnenia ich výroby, resp. prostredníctvom kombinácie týchto dvoch prvkov („scenár vydávania s nižšími nákladmi“).

Druhým hlavným scenárom je zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí („scenár rýchleho stiahnutia“). V rámci tohto scenára by došlo k ukončeniu vydávania predmetných nominálov, pričom tieto mince by sa stiahli z obehu v maloobchodnej sieti, veľkoplošných predajniach a bankách vo vopred stanovenej lehote). Od prvého dňa lehoty na stiahnutie týchto mincí by sa uplatňovali záväzné pravidlá zaokrúhľovania, pričom mince by prestali byť zákonnými platidlami po skončení procesu sťahovania.

Možným variantom tohto scenára je „scenár postupného ukončenia obehu“, v rámci ktorého by sa takisto docielil účinok stiahnutia predmetných mincí, avšak iným spôsobom. V rámci tohto variantu by sa takisto prestalo s vydávaním predmetných mincí a uplatňovali by sa záväzné pravidlá zaokrúhľovania, 1 a 2 eurocentové mince by však neprestali byť zákonným platidlom. Tieto mince by sa naďalej používali, avšak len na výplatu zaokrúhlených konečných súm. Keďže by sa už nevydávali takéto mince, možno očakávať, že by postupne zmizli z obehu, a to v dôsledku ich vysokej stratovosti a nízkej príťažlivosti z pohľadu jednoduchého platobného styku.

3.           Dva scenáre pokračovania vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí

3.1.        Scenár pokračovania vo vydávaní za nezmenených podmienok („scenár status quo“)

Tento scenár je zo svojej povahy prostriedkom, pomocou ktorého by bolo možno posudzovať ostatné tri scenáre.

3.1.1.     Čoraz vyšší objem/ neustále zvyšovanie množstva vydávaných mincí v dôsledku vysokej stratovosti

Od roku 2002, kedy sa prešlo na fyzickú podobu eura/sa prešlo na euro, bolo vydaných 46 miliárd 1 a 2 eurocentových mincí. V priebehu desiatich rokov sa množstvo týchto nominálov zvýšilo o takmer 74 %. V súčasnosti je situácia taká, že takmer každá druhá z euromincí uvedených do obehu je 1 alebo 2 eurocentová minca. Hoci celkový počet týchto mincí je veľmi vysoký, ich celková hodnota je len približne 714 miliónov EUR.

K značnému zvýšeniu množstva 1 a 2 eurocentových mincí dochádza predovšetkým pre vysokú mieru stratovosti týchto nominálov, ktorá sa pohybuje medzi 25 % až 100 %.

Spotrebitelia týmito mincami neplatia často, dostávajú ich však ako výdavok od obchodníkov. S týmito mincami sa často nakladá, ako keby nemali žiadnu hodnotu, pričom sa neraz hromadia, namiesto toho, aby sa vracali do obehu.

Aj keď od zavedenia eura bola zaznamenaná len veľmi nízka inflácia, kúpna sila 1 a 2 eurocentových mincí postupne značne poklesla, a to v priemere na 0,81 centa za 1 eurocentovú mincu.

3.1.2.     Produkcia strát

Celkové náklady na vydávanie predmetných mincí ťažko posúdiť, pretože zahŕňajú náklady na výrobu, balenie, prepravu, skladovanie, ako aj ďalšie náklady spojené s distribúciou a návratom do obehu, ktoré vznikajú bankovým aj obchodným subjektom.

V rámci posudzovania výrobných nákladov na tieto mince je potrebné zaoberať sa predovšetkým troma hlavnými prvkami: 1) cenou platničiek (kovového predmetu, na ktorý sa razí minca); 2) nákladmi na výrobu platničiek; 3) náklady na výrobu konečného produktu (t. j. na razenie mincí). Získať podrobné informácie o rôznych častiach uvedených nákladov nie je jednoduché, pretože najdôležitejšie subjekty zapojené do výrobného procesu (výrobcovia platničiek a mincovne) zvyčajne považujú tieto informácie za citlivé z trhového hľadiska, a preto sa na ne uplatňuje obchodné tajomstvo.

Napriek uvedenému však možno konštatovať, že náklady na výrobu a vydávanie 1 a 2 eurocentových mincí sú vo všeobecnosti vysoké. Väčšina členských štátov je konfrontovaná s vysokými obstarávacími nákladmi, ktoré štvornásobne presahujú nominálnu hodnotu samotných mincí, čo vedie k zápornému stavu razobného. Na základe informácií poskytnutých piatimi členskými štátmi predstavuje pre ich štátne pokladnice nevážená priemerná obstarávacia cena týchto mincí približne 150 % ich nominálnej hodnoty, pričom vážená priemerná obstarávacia cena sa blíži úrovni 300 % (z dôvodu dosť vysokých nákladov jedného väčšieho členského štátu).

Aj napriek skutočnosti, že odpovede na dotazník neposkytli systematický a podrobný obraz o rôznych častiach výrobných nákladov, sa dajú konštatovať určité predbežné a všeobecné závery:

– Náklady na platničky môžu dosahovať približne až 50-60 % nominálnej hodnoty mince, pričom relatívne náklady sú v prípade 2 eurocentových mincí prevažne nižšie ako v prípade 1 eurocentových mincí.. Dôvodom týchto vysokých nákladov je nákup surovín (kovov); mincovnícke odvetvie prešlo procesom vertikálnej integrácie, pričom niektoré mincovne a výrobcovia platničiek sa spájajú na účely dosiahnutia vyššej ziskovosti v rámci podnikania, ktoré je charakterizované veľkými objemami a nízkymi maržami v procese výroby platničiek,

– Z predbežných zistení vyplýva, že náklady na suroviny predstavujú len relatívne malú časť z celkových obstarávacích nákladov na konečný produkt, ktoré znášajú vnútroštátne pokladnice. Značné rozdiely medzi nákladmi na výrobu mincí preto nie je možné vysvetliť nákladmi na suroviny a výrobu platničiek, ale je nutné ich pripísať konečnej fáze výroby mincí (ich razeniu), ktoré sa uskutočňuje vo mincovniach štátov eurozóny.

– Na ozrejmenie, či rozdiely medzi nákladmi mincovní štátov eurozóny vyplývajú z rozdielnych nákladov na pracovnú silu a/alebo kapitálových nákladov, resp. či sú tieto rozdiely dôsledkom neefektívnosti výrobného procesu, by bola potrebná ďalšia analýza. Značný rozdiel v nákladoch jednotlivých vnútroštátnych mincovní je možné vysvetliť aj ich monopolným postavením v členských štátoch eurozóny.

Na úrovni eurozóny by (vážený) pomer medzi obstarávacou cenou a nominálnou hodnotou predmetných 1 a 2 eurocentových mincí mohol predstavovať celkové kumulované náklady na ich vydanie – alebo záporné razobné – vo výške 1,4 miliardy EUR.

3.1.3.     Používatelia sú vo všeobecnosti spokojní

Pokiaľ ide o postoje verejnosti, občania vo všeobecnosti podporujú pokračovanie vo vydávaní. Z prieskumu Eurobarometer realizovaného Komisiou vyplýva, že občania sú vo všeobecnosti spokojní s existujúcimi nominálmi euromincí a mierne menej spokojní s 1 a 2 eurocentovými mincami.

Mincovne podporujú pokračovanie vydávania týchto mincí už len z dôvodu, že razenie týchto mincí predstavuje značnú časť ich činnosti. Združenia bánk zastávajú v tejto otázke neutrálny postoj. Tu treba poznamenať, že mincovne, ako aj banky, majú možnosť preniesť náklady, ktoré im vyplývajú v súvislosti s predmetnými mincami, na svojich zákazníkov, a to prostredníctvom obstarávacích nákladov (mincovne) a manipulačných poplatkov (banky).

Odvetvia predajných automatov sa problematika 1 a 2 eurocentových mincí netýka, pretože predajné automaty tieto nominály neakceptujú. Pokiaľ ide o užitočnosť týchto mincí, názory organizácií zastupujúcich obchodníkov sú zmiešané, pretože obchodníci sú vystavení vysokým manipulačným poplatkom (napr. s rolkou 1 eurocentových mincí môže byť v niektorých prípadoch spojený manipulačný poplatok vo výške 40 centov), obchodníci však zároveň považujú tieto mince za užitočné pri maloobchodných platbách.

3.2.        Scenár pokračovania vo vydávaní mincí so zníženými nákladmi („scenár s nižšími nákladmi“)

Scenár pokračovania vo vydávaní predmetných mincí so zníženými nákladmi je variantom scenára „status quo“ a zahŕňa pokračovanie vo vydávaní týchto najnižších nominálov s tým, že sa preskúmajú možnosti zníženia súčasných nadmerných nákladov na toto vydávanie. Existujú dva spôsoby zníženia obstarávacích nákladov na 1 a 2 eurocentové mince, pričom tieto dva spôsoby sa navzájom nevylučujú: zmena zloženia predmetných mincí a/alebo zmena procesu ich výroby.

3.2.1.     Zmena zloženia mincí

Prvým opatrením by bola zmena zloženia predmetných mincí a optimalizácia existujúcich výrobných tolerancií, resp. použitie lacnejších kovov ako napríklad nehrdzavejúcej ocele, a to pri zachovaní rovnakých rozmerov mincí. To by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom zmeny nariadenia Rady (ES) č. 975/98.

Použitie menej hodnotného kovu môže v určitých prípadoch viesť k inej farbe nových mincí.

Aj keď názory na potenciálne alternatívne zloženia 1 a 2 eurocentových mincí (nehrdzavejúca oceľ, hliník, zinok) a na výšku potenciálne dosiahnutých úspor na nákladoch sa rôznia, potenciál na dosiahnutie úspor nesporne existuje.

Ako však už bolo uvedené, náklady na surovinový materiál predstavujú len malú časť z celkových nákladov na konečný produkt. Rozdiel medzi obstarávacími nákladmi a nominálnou hodnotou týchto mincí – ako aj významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny, existujú nie v dôsledku ceny surovín, ale skôr v súvislosti s rozdielnym procesom výroby mincí.

3.2.2.     Zvýšenie efektívnosti výrobného procesu

Na ozrejmenie, či rozdiely medzi nákladmi jednotlivých mincovní štátov eurozóny (keď napríklad jedna mincovňa je schopná vyrobiť jednocentové euromince za nižšiu ako nominálnu hodnotu a iná ich predáva svojej štátnej pokladnici za štvornásobok nominálnej hodnoty) vyplývajú z rozdielnych nákladov na pracovnú silu a/alebo kapitálových nákladov na finálny proces výroby mincí, resp. či tieto rozdiely sú dôsledkom neefektívnosti tohto výrobného procesu, by bola potrebná ďalšia analýza. Riešenie týchto prípadných nedostatkov by patrilo do pôsobnosti členských štátov.

Ak by sa pokračovalo vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí, uplatnenie oboch súborov opatrení by mohlo znamenať značné potenciálne úspory. Hoci by sa nevyriešili ostatné náklady spojené s vydávaním (napr. náklady na spracovanie surovín) a nadvýroba by pre vysokú stratovosť pokračovala, bolo by možné do značnej miery znížiť, ak nie úplne odstrániť, záporný stav razobného.

4.           Dva scenáre stiahnutia 1 a 2 eurocentových mincí

4.1.        Stiahnutie sprevádzané rýchlou elimináciou zákonného platidla („scenár rýchleho stiahnutia“)

Druhým hlavným scenárom je stiahnutie predmetných mincí, ktoré prestanú byť zákonným platidlom.

V rámci tohto scenára by sa prestalo s vydávaním 1 a 2 eurocentových mincí a tieto mince by takmer okamžite prestali byť zákonným platidlom. To by si vyžiadalo zmenu nariadenia Rady (ES) č. 975/98. Pravdepodobne by boli potrebné aj záväzné pravidlá zaokrúhľovania (na najbližších 5 centov)[5] a mince by bolo potrebné aktívne stiahnuť z obehu.

4.1.1.     Hospodárske dosahy: pozitívny vplyv na razobné, avšak obavy z inflácie na strane verejnosti

Pokiaľ ide o scenár stiahnutia mincí z obehu, tento je z hospodárskeho pohľadu významný pre svoj potenciál dosiahnuť úspory. Odpadli by totiž značné náklady, ktoré sú s výrobou týchto nízkych nominálov spojené, pričom by zanikol aj záporný stav razobného vznikajúci v súvislosti s vydávaním týchto mincí na strane členských štátov. Najmä podnikatelia, veľkoplošné predajne a maloobchodníci by už nemuseli uskutočňovať zložitú a nákladnú manipuláciu s mincami s nízkou nominálnou hodnotou[6], ktorej náklady prenášajú prostredníctvom poplatkov alebo cenových úprav na svojich zákazníkov.

Zainteresované strany sa domnievajú, že v porovnaní s očakávanými úsporami nákladov sú jednorazové náklady spojené so stiahnutím predmetných mincí sekundárneho významu. Takisto je možné očakávať pozitívny vplyv na štátne príjmy vzhľadom na to, že by potenciálne odpadli už spomínané výrobné náklady. Zrušenie dvoch najnižších nominálov by okrem toho mohlo mierne zvýšiť dopyt po 5 a 10 eurocentových minciach, čo by bolo mať pozitívny dosah na razobné.

Na druhej strane je hlavnou obavou širokej verejnosti, že rýchle stiahnutie mincí by mohlo zvýšiť infláciu. Panuje strach, že zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí by mohlo viesť k zvýšeniu cien, a to aj napriek uplatneniu pravidiel zaokrúhľovania. Zaokrúhlenie konečných súm alebo jednotlivých cien by mohlo spotrebiteľov viesť k tomu, že budú očakávať ďalšie zaokrúhľovanie nahor alebo rovno zvyšovanie cien v budúcnosti. Tieto obavy pretrvávajú predovšetkým, ak sa zaokrúhľovanie týka produktov, ktoré sa nakupujú pravidelne a za ktoré sa zvyčajne platí v hotovosti, a preto môžu mať vplyv na inflačné očakávania. Podľa očakávaní by však stiahnutie mincí nemalo mať významný dosah na cenovú stabilitu z viacerých dôvodov:

– po prvé, viaceré štúdie preukázali, že ak vôbec nejaké inflačné účinky vzniknú, budú len veľmi obmedzené. Napríklad na Slovensku zo štúdie o inflačných účinkoch stiahnutia 10 a 20 halierových mincí vyplynulo, že stiahnutie a súvisiace pravidlá zaokrúhľovania by mali len obmedzený inflačný účinok, a to v rozsahu menej než 0,01 %,

– po druhé, priame skúsenosti s pravidlami zaokrúhľovania vo Fínsku a Holandsku hovoria o tom, že inflačný účinok je minimálny, resp. žiadny,

– po tretie, pravidlá zaokrúhľovania by sa uplatňovali len na konečnú transakciu, a teda nie na jednotlivé ceny, čím by sa potenciálny účinok obmedzil.

Zatiaľ čo sa neočakáva, že takéto stiahnutie bude mať pozorovateľný dopad na infláciu, zo skúseností s prechodom na euro ako na hotovostnú menu vyplýva, že by mohlo prispieť k skresleniu inflačných očakávaní (t. j. k vnímanému zvýšeniu cien, ktoré nebude zodpovedať údajom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien), čo by mohlo viesť k určitej nespokojnosti občanov. Viaceré zainteresované osoby v rámci procesu konzultácií uviedli, že občania v súčasnosti veľmi citlivo vnímajú plány a iniciatívy, ktoré by sa mohli chápať ako ovplyvňujúce ich finančnú situáciu, a to najmä z dôvodu zložitých makroekonomických podmienok. V prípade, že by tento scenár mal byť realizovaný, by ho mala sprevádzať intenzívna kampaň zameraná na informovanie verejnosti o praktických aspektoch stiahnutia mincí a pravidlách zaokrúhľovania, ktoré sa budú uplatňovať.

4.1.2.     Názory občanov a členských štátov na otázku stiahnutia mincí s nízkou nominálnou hodnotou

Z prieskumu Eurobarometer realizovaného Komisiou sa zdá, že občania sú vo všeobecnosti spokojní s existujúcimi nominálmi. Menšina občanov, ktorá je s momentálnou nominálnou štruktúrou euromincí nespokojná, si vo všeobecnosti želá stiahnutie 1 a 2 eurocentových mincí.

Na otázku v rámci formálnych konzultácií, či uprednostňujú pokračovanie vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí, resp. ich stiahnutie, väčšina členských štátov neodpovedala, pričom niekoľko štátov uviedlo, že by privítali stiahnutie. Na základe týchto čiastkových výsledkov nemožno vyvodiť žiadne jednoznačné závery.

4.2.        Stiahnutie mincí v rámci obdobia na postupné ukončenie ich obehu

Postupné ukončenie obehu by malo rovnaký účinok ako stiahnutie euromincí, tento účinok by sa však dosiahol prostredníctvom spoločného rozhodnutia členských štátov, že zastavia vydávanie 1 a 2 eurocentových mincí v kombinácii s uplatnením pravidiel zaokrúhľovania. Tieto mince by tak zostali v obehu ako zákonné platidlá, ale postupne by sa z neho vytrácali v dôsledku vysokej stratovosti a absencie nových emisií. Status zákonného platidla by bol predmetným minciam odňatý, keď by ich množstvo v obehu dosiahlo len čisto reziduálne hodnoty.

4.2.1.     Boli by potrebné pravidlá zaokrúhľovania

V záujme kompenzácie čoraz väčšieho nedostatku 1 a 2 eurocentových mincí (ktorých používanie by však zároveň nebolo zakázané, čiže tieto mince by bolo možné naďalej používať na výplatu sumy 5 centov ako vo Fínsku a Holandsku) by boli potrebné pravidlá zaokrúhľovania. Bola by tiež potrebná osvetová kampaň, v rámci ktorej by sa ozrejmili pravidlá postupného sťahovania predmetných mincí z obehu ako aj pravidlá zaokrúhľovania.

4.2.2.     V obehu by v priebehu niekoľkých rokov zostalo len reziduálne množstvo mincí

Presný priebeh operácie je ťažké predvídať, a to pre neexistujúce empirické údaje zo scenárov postupného ukončenia obehu z členských štátov alebo iných krajín.

Výpočet uvedený v tabuľkách je simuláciou účinkov postupného ukončenia obehu, ktorý vychádza z priemernej stratovosti (pribl. 60 %) a predpokladu, že zostane časom konštantná. Väčšina mincí by prestala cirkulovať v priebehu 4-5 rokov. V obehu by okolo roku 2020 ostalo len čisto reziduálne množstvo, a tak by sa v tomto momente bolo prikročiť k rozhodnutiu o ich zrušení ako zákonného platidla.

1 eurocentové mince Ročná stratovosť 60 % || || 2 eurocentové mince Ročná stratovosť 60 %

2013 || 2015 || 2017 || 2019 || 2021 || 2023 || 2025 || 2013 || 2015 || 2017 || 2019 || 2021 || 2023 || 2025

26,260 || 4,202 || 672 || 108 || 17 || 3 || 0 || 20,606 || 3,297 || 528 || 84 || 14 || 2 || 0

Hoci by v rámci tohto scenára došlo k rýchlemu poklesu objemu mincí v obehu, banky, veľkoplošné predajne a ostatní maloobchodníci by aj tak museli znášať náklady spojené s manipuláciou s mincami, ktoré by ešte zostali v obehu. Nebolo by však potrebné žiadne aktívne úsilie na stiahnutie mincí z obehu.

5.           Záver

Na základe výsledkov konzultácií zo zainteresovanými stranami a uvedenej analýzy je možné v súvislosti s pokračovaním vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí dospieť k niekoľkým hlavným záverom:

– Výroba 1 a 2 eurocentových mincí zjavne predstavuje pre eurozónu značne stratovú činnosť. Každý jeden zo štyroch scenárov zameraných na riešenie tohto problému sa dá rovnako uplatniť na 1 aj 2 eurocentové mince. Z analýzy nevyplynulo nič, čo by ukazovalo na to, že scenáre by sa dali uplatniť len na niektorý z dvoch predmetných nominálov (čiže len na 1 alebo len na 2 eurocentové mince).

– Postoj verejnosti k 1 a 2 eurocentovým minciam je protirečivý. Zdá sa, že ľudia sú na tieto mince s nízkou nominálnou hodnotou naviazaní a ak by mali zaniknúť, obávajú sa inflácie, na druhej strane s nimi však nakladajú ako s bezcennými a nevracajú ich naspať do obehu prostredníctvom platobných kanálov. Výsledkom je vysoká miera stratovosti, čo v kombinácii s psychologicky vnímanými cenami vedie k čoraz väčšiemu dopytu po vydávaní ďalších mincí s nízkou nominálnou hodnotou.

– Pokiaľ ide o hospodársky aspekt, bolo by žiaduce upustiť od vydávania predmetných mincí. Aj napriek tomu však aspekt nákladov musí byť v rovnováhe s ďalšími aspektmi, a to najmä s aspektom negatívnej reakcie zo strany verejnosti, ktorú by mohli vyvolať pravidlá zaokrúhľovania. Takisto musí byť najmä v rovnováhe s kontextom súčasnej pesimistickej hospodárskej perspektívy.

– Je nutné, aby prebehla diskusia so zainteresovanými stranami na základe uvedených štyroch scenárov. V prípade, že by niektorý z nich získal jednoznačnú prednosť, Komisia by predložila potrebné legislatívne návrhy.

[1]               Odôvodnenie 7 nariadenia (EÚ) č. 651/2012 o vydávaní euromincí (Ú. v. L 201, 27.7.2012, s. 135).

[2]               Úroveň úbytku možno charakterizovať ako mieru stratovosti, ktorá sa vypočítava takto: 1 mínus miera obehu, kde miera obehu je rozdiel medzi množstvom mincí vrátených centrálnej banke a množstvom mincí uvedených do obehu.

[3]               V auguste a septembri 2012 bola oslovená skupina „najdôležitejších“ zainteresovaných strán prostredníctvom dotazníkov o dvoch hlavných scenároch vývoja pre 1 a 2 eurocentové mince: pokračovanie v ich vydávaní, resp. ich prípadné stiahnutie. Došlo k identifikácií príslušných zainteresovaných strán, pričom tieto boli rozdelené do dvoch skupín: zainteresované strany spomedzi verejných orgánov členských štátov EÚ (vnútroštátne správy, vnútroštátne mincovne a centrálne banky), ECB a najdôležitejšie zainteresované súkromné subjekty, kam patria európske združenia a podnikateľské subjekty (združenia bánk, odvetvie prepravy hotovosti, ako aj združenia spotrebiteľov a obchodníkov).

[4]               Pozri článok 1 nariadenia (ES) č. 975/98 (Ú. v. L 139, 11.5.1998, s. 6), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 423/1999.

[5]               Rámec vydávania 1 a 2 eurocentových mincí sa vo Fínsku a Holandsku líši od rámca uplatňovaného v ostatných krajinách eurozóny. Fínsko krátko po prechode na euro znížilo objem vydávania 1 a 2 eurocentových mincí na reziduálne množstvá. Holandsko sa rozhodol urobiť rovnako v septembri 2004. Obe tieto krajiny udržiavajú nízky objem 1 a 2 eurocentových mincí v obehu prostredníctvom zaokrúhľovacích pravidiel. Vo Fínsku platí zákonná povinnosť zaokrúhľovať pri hotovostných platbách na najbližších 5 centov a podobné pravidlo platí od septembra 2004 v Holandsku na základe dohody medzi zástupcami maloobchodného odvetvia a spotrebiteľskými združeniami.

[6]               Oba aspekty boli hlavným stimulom nedávneho zrušenia najnižších nominálov vo Švédsku v roku 2010 (minca 50 øre = približne 5,5 eurocentu) a v Kanade v roku 2013 (1 centová minca = približne 0,7 eurocentu).