OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020

Konzultačné oznámenie

Toto konzultačné oznámenie obsahuje výzvu pre členské štáty, inštitúcie EÚ a zainteresované strany na diskusiu o tom, ako čo najlepšie utvárať medzinárodný režim opatrení v oblasti zmeny klímy v období od roku 2020 do roku 2030. V oznámení sa stanovuje kontext tejto diskusie a predstavuje súbor otázok na vymedzenie jej rámca. Ďalšie základné informácie sú uvedené v samostatnom pracovnom dokumente útvarov Komisie

1. Naliehavá potreba vyšších ambícií

Prvé desaťročie 21. storočia bolo najteplejšie od začiatku vedenia záznamov o počasí a v lete 2012 sme boli svedkami bezprecedentného topenia arktického ľadovca. Extrémne poveternostné javy, ktoré sa vyskytli v priebehu roku 2012, ako extrémne obdobia sucha a ničivé požiare v južnej Európe a USA, po ktorých nasledovali nevídané búrky a povodne v častiach Ázie, Karibiku a Severnej Ameriky, i keď ich jednotlivo nemožno pripísať zmene klímy, sú v súlade s vedeckými predpoveďami, že ich frekvencia a vplyv budú s pokračujúcimi zmenami klímy narastať. Emisie skleníkových plynov spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré zapríčiňujú globálne otepľovanie, naďalej dramaticky rastú, hoci sa spomalil globálny hospodársky rast.

Opatrenia na riešenie zmeny klímy stále nie sú dostatočné, hoci závery vedeckej disciplíny zaoberajúcej sa klimatickými zmenami sú jasné a vplyvy zmeny klímy sú čoraz viac viditeľné. Z najnovšej správy o emisiách („gap report“) vypracovanej v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) vyplýva, že ak sa v plnej miere realizujú nepodmienené prísľuby krajín na zníženie emisií skleníkových plynov, zabezpečia maximálne jednu tretinu toho, čo je potrebné do roku 2020, aby sa zabránilo nebezpečnému stúpnutiu priemernej globálnej teploty o 2 °C nad hodnoty z obdobia pred industrializáciou. V nedávnej správe Svetovej banky sa predpokladá, že aj v prípade, ak sa tieto prísľuby splnia, existuje 20 % pravdepodobnosť, že teplota planéty sa do roku 2100 zvýši o viac ako 4 °C. V porovnaní so súčasným zvýšením globálnej teploty by to bol viac ako päťnásobný nárast, ktorý by znamenal extrémne vysoké riziká pre dôležité systémy nevyhnutné pre život ľudstva.

Najhorším dôsledkom rýchlo sa zohrievajúcej planéty môžeme zabrániť len spoločným konaním, väčšou angažovanosťou a vyššími ambíciami. Prostredníctvom nedávneho výskumu a analýzy sa zistilo, že to stále môžeme dosiahnuť a že cesta týmto smerom sľubuje mnoho ďalších výhod. Krajiny, ktoré začali uskutočňovať stratégie nízkouhlíkového rozvoja názorne dokazujú, že významné zníženia emisií skleníkových plynov je možné dosiahnuť za prijateľné náklady a že môžu vytvárať rozličné prínosy, ako sú nové pracovné miesta, národná energetická bezpečnosť, zlepšenie mestskej dopravy, nižšie účty za energiu (prostredníctvom úspor energie a zvýšenej efektívnosti) a zlepšenie kvality ovzdušia. Mnohé krajiny sa však napriek všeobecnému konsenzu, že znižovanie využívania fosílnych palív je v ich vnútroštátnych záujmoch, naďalej obávajú, najmä v kontexte súčasnej hospodárskej krízy, negatívnych hospodárskych dôsledkov alebo nedostatku nástrojov a prostriedkov, ktoré by umožňovali ďalšie opatrenia. Výsledkom je, že globálne ambície zostávajú nedostatočné.

Medzinárodné spoločenstvo otvorilo v roku 2011 rokovania o novej medzinárodnej dohode o spoločnom konaní na ochranu klimatického systému Zeme. Táto dohoda, ktorá sa má podpísať do konca roku 2015 a uplatňovať od roku 2020, sa v súčasnosti prerokúva prostredníctvom procesu známeho ako Durbanská platforma pre posilnenú činnosť.

Rokovania v rámci Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť prebiehajú v dvoch pracovných okruhoch: v rámci prvého sa do roku 2015 prijme nová medzinárodná dohoda, cieľom druhého je zvýšenie ambícií pred rokom 2020, keď nadobudne účinnosť dohoda plánovaná na rok 2015. Hoci je konzultačné oznámenie zamerané na prvý pracovný okruh, teda návrh dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, opatrenia, ktoré prijmeme v období do roku 2020, budú rozhodujúce pre nasmerovanie politík tým správnym smerom.

2. Medzinárodná politika v oblasti klímy: aktuálna situácia, výzvy a príležitosti v období rokov 2020 – 2030

Dohoda plánovaná na rok 2015 musí do roku 2020 zlúčiť súčasnú paletu záväzných a nezáväzných opatrení podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) do jedného komplexného režimu. EÚ, viacero ďalších európskych krajín a Austrália súhlasili s pristúpením k právne záväznému 2. obdobiu záväzkov Kjótskeho protokolu ako prechodnému opatreniu v období od roku 2012 do roku 2020. Ďalších 60 krajín vrátane Spojených štátov amerických, hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev, krajín s nízkymi a strednými príjmami, ako aj najmenej rozvinutých krajín prisľúbilo, že počas tohto obdobia prijmú v rámci dohody rôzne druhy záväzkov na zníženie a obmedzenie emisií. Impulzom na tieto prísľuby bola konferencia o zmene klímy v Kodani na konci roku 2009 a formálne boli predložené o rok neskôr v Cancúne ako prísľuby, ktoré nie sú právne záväzné podľa dohovoru (ďalšie základné informácie sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie).

Jednostranný (alebo zdola nahor) charakter kodansko-cancúnskeho procesu prísľubov umožnil inkluzívnejší medzinárodný prístup. USA, Čína, India, Brazília, Južná Afrika, EÚ a ďalšie krajiny sa po prvýkrát na medzinárodnej úrovni zaviazali ku špecifickým domácim politikám, ako súčasti tej istej iniciatívy. Viaceré prísľuby, ktoré dali veľké hospodárstva, sú však okrem toho, že sú dobrovoľné, podmienené napríklad tým, že ostatní príjmu ambicióznejšie opatrenia a dostupnosťou finančných zdrojov. A ako sa už uviedlo, najdôležitejšie je to, že ak sa súčasné prísľuby realizujú v plnej miere, predpokladá sa, že zabezpečia menej ako jednu tretinu toho, čo je potrebné na to, aby nárast teploty zostal pod hodnotou 2 °C.

Pri utváraní dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, sa budeme musieť poučiť z úspechov a nedostatkov dohody, Kjótskeho protokolu a kodansko-cancúnskeho procesu. Budeme sa musieť vymaniť zo zaužívaného spôsobu myslenia rozlišujúceho sever a juh, ktoré odzrkadľovalo svet v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a osvojiť si spôsob myslenia, ktorý vychádza zo vzájomnej závislosti a spoločnej zodpovednosti. Dohoda plánovaná na rok 2015 bude musieť riešiť problém získania a účasti všetkých veľkých hospodárstiev vrátane USA, Číny, Indie a Brazílie, ktoré sa doteraz bránili právne záväzným záväzkom na zníženie svojich emisií skleníkových plynov. Musí sa zakladať na súčasných rámcoch na podporu krajín v ich úsilí prispôsobiť sa nezvratným zmenám klímy, najmä najzraniteľnejších krajín. A čo je najdôležitejšie, dohoda musí zabezpečiť prechod od súčasnej palety právnych predpisov a prístupu zdola nahor, ktoré sa vo veľkej miere zakladajú na nezáväzných rozhodnutiach, k právne záväznej dohode, ktorá účinne spojí prístup zdola nahor a zhora nadol a nasmeruje svet na koncepciu emisií, ktorá udrží nárast celosvetovej teploty pod úrovňou 2 °C.

V dohode bude musieť zohľadniť, ako sa svet zmenil od začiatku rokovaní o klíme v roku 1990 a ako sa bude meniť s blížiacim sa rokom 2030. Dohoda bude fungovať v kontexte, v ktorom (pozri sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie):

· vďaka vedeckému pokroku neexistujú už žiadne opodstatnené pochybnosti o tom, že spôsobujeme zohrievanie planéty,

· rozvíjajúce sa hospodárstva sú čoraz významnejším zdrojom hospodárskeho rastu a emisií skleníkových plynov,

· pretrvávajú významné problémy trvalo udržateľného rozvoja,

· riešenie zmeny klímy prináša aj významné príležitosti,

· čoraz intenzívnejší globálny obchod bude naďalej spojený s otázkami týkajúcimi sa emisií súvisiacimi s výrobou a predchádzania úniku uhlíka (presun činnosti s vysokými emisiami oxidu uhličitého z krajín s vysokými ambíciami do krajín s nízkymi ambíciami).

3. Základy dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015

Pri vypracovaní a vykonávaní dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, bude potrebné prekonať viacero problémov:

· Umožnenie posilnenia ambícií potrebných na zníženie globálnych emisií

Predchádzajúce rokovania viedli k prísľubom a záväzkom, ktoré nie sú dostatočne ambiciózne. V prípade dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, bude nevyhnutné zabrániť podobnej situácii, aby sa zabránilo nebezpečnej zmene klímy. Súčasné rokovania sa musia po prvýkrát riadiť dlhodobým cieľom nasmerovania sveta na cestu, ktorá udrží globálne otepľovanie pod úrovňou 2 °C v porovnaní s hodnotami z obdobia pred industrializáciou. Zdá sa však nepravdepodobné, že vlády sa v roku 2015 dohodnú práve na tom, ako by sa mohli spravodlivým spôsobom podieľať na riešení tohto problému v celom jeho rozsahu. Nová dohoda okrem toho, že bude založená na spoločnej zodpovednosti a spravodlivých individuálnych východiskových bodoch na dosiahnutie tohto cieľa, musí preto poskytnúť aj nástroje a postupy, ktoré umožnia ďalšie posilňovanie individuálnych a spoločných ambícií. Musí byť schopná sa dynamicky prispôsobovať, umožňovať pravidelné preskúmanie a, nevyhnutne, posilňovanie ambícií. Navyše musí zabezpečiť prostriedky, ktoré názorne preukážu, že krajiny môžu urobiť spoločne viac, ako by boli schopné urobiť jednotlivo, a musí zabrániť tomu, aby krajiny pred tým, ako samy prijmú opatrenia, čakali na ostané krajiny, aby konali ako prvé. Ďalej musí poskytnúť stimuly na podporenie ambícií a prostriedky odrádzajúce od nízkych ambícií.

Otázka 1 Ako treba koncipovať dohodu, ktorá sa má prijať v roku 2015, tak aby sa zaistilo, že krajiny budú môcť pokračovať v udržateľnom hospodárskom rozvoji a zároveň ich nabádať, aby sa spravodlivo a čestne podieľali na znižovaní globálnych emisií skleníkových plynov tak, aby sa globálne emisie dostali na úroveň, ktorá nám umožní splniť cieľ udržiavať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 °C? Ako môžeme zabrániť opakovaniu súčasnej situácie, keď existuje nesúlad medzi dobrovoľnými prísľubmi a zníženiami, ktoré sú potrebné na udržanie nárastu globálnej teploty pod úrovňou 2 °C?

· Umožnenie príspevku všetkých veľkých hospodárstiev a všetkých sektorov v celosvetovom úsilí o zmiernenie zmeny klímy

Environmentálna účinnosť si bude vyžadovať príspevky, ktoré budú minimalizovať riziko úniku uhlíka, a to od všetkých veľkých hospodárstiev a všetkých sektorov porovnateľným, spravodlivým, transparentným a zodpovedným spôsobom. Preto je nevyhnutné zabezpečiť príspevky od všetkých veľkých hospodárstiev a všetkých sektorov. Bez takejto dohody by mohli jednotlivé štáty a regióny naďalej brzdiť svoje ambície vzhľadom na to, čo sú ochotní robiť ich konkurenti. Aby sa tomu predišlo, dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, by mohla podporiť a stimulovať krajiny, aby čo najskôr začali prijímať ambiciózne záväzky, a pomohla vytvoriť rovnaké podmienky pre vedúce aj zaostávajúce hospodárstva a sektory.

Otázka 2 Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, čo najlepšie zaistiť príspevok všetkých veľkých hospodárstiev a sektorov a minimalizovať potenciálne riziko úniku uhlíka medzi vysoko konkurenčnými hospodárstvami?

· Začlenenie zmeny klímy do iných politík a vzájomné posilňovanie procesov a iniciatív

Politika v oblasti zmeny klímy musí podporovať hospodársky rast a širší program trvalo udržateľného rozvoja a pomáhať vytvárať nové pracovné príležitosti, nikdy nemôže fungovať samostatne. Či už je zameraná na zmiernenie zmeny klímy alebo na prispôsobenie sa tejto zmene, politika v oblasti zmeny klímy musí byť plne integrovaná (alebo začlenená) do všetkých oblastí politiky a tvoriť kľúčovú zložku pri zostavovaní politík a stratégií v oblasti energie, dopravy, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a širšie koncipovaného trvalo udržateľného rozvoja.

Dohodou, ktorá sa má prijať v roku 2015, sa preto musia uznať a posilniť širšie ciele trvalo udržateľného rozvoja a podporiť úplná integrácia cieľov v oblasti zmeny klímy do príslušných politických oblastí. Zahŕňa to nadväzné kroky po konferencii Rio+20 a preskúmanie miléniových rozvojových cieľov (MDG) do roku 2015, ako aj vykonávanie dohôd, napríklad Dohovoru o biologickej diverzite. Táto práca poskytuje príležitosť na riešenie výziev týkajúcich sa zmeny klímy a jej vplyvov na odstránenie chudoby a na tri piliere udržateľnosti (environmentálny, hospodársky a sociálny rozvoj), kde môže poskytnúť dôležité súvisiace prínosy. Komisia v tejto súvislosti navrhla spoločnú koncepciu dôstojného života pre všetkých do roku 2030, ktorá spája pracovné prvky nadväzných krokov po konferencii Rio+20 a preskúmania miléniových rozvojových cieľov.

Okrem toho je dôležité podporiť dvojstranné, mnohostranné a regionálne iniciatívy, ktoré dopĺňajú a urýchľujú úsilie v rámci dohody. Tieto doplňujúce iniciatívy by mohli podporiť krajiny spolu so súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou pri dosahovaní pokroku v oblasti znižovania emisií pomocou cielenejších spoločných opatrení. Medzi súčasné príklady týchto iniciatív patrí iniciatíva na zrušenie dotácií na fosílne palivá v rámci skupiny G20, iniciatívy spustené v kontexte procesu Rio+20 a úsilie na zníženie emisií látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu vrátane fluórovaných uhľovodíkov (HFC).

Otázka 3: Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, čo najúčinnejšie podporiť začleňovanie zmeny klímy do všetkých relevantných politických oblastí? Ako môže dohoda podporiť komplementárne procesy a iniciatívy vrátane tých, ktoré uskutočňujú neštátni aktéri?

4. Návrh dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015

Kolo rokovaní, ktoré sa začalo v roku 2011 v Durbane, odzrkadľuje krehký ale rozhodujúci medzinárodný konsenzus týkajúci sa charakteru dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015. Ak má táto dohoda priniesť lepšie výsledky než Kjóto, Kodaň a Cancún, musí byť všestranná a obsahovať záväzky, ktoré sa môžu uplatniť na všetky krajiny, rozvinuté, rovnako ako na rozvíjajúce sa. Dohoda musí byť ambiciózna a obsahovať záväzky, ktoré sú v súlade s obmedzením nárastu priemernej globálnej teploty na 2 °C. Musí byť účinná a umožňovať realizáciu správneho súboru stimulov na jej vykonávanie a dodržiavanie. Dohoda musí byť všeobecne vnímaná ako čestná a spravodlivá vzhľadom na rozdelenie úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov a nákladov na prispôsobenie sa nezvratným zmenám klímy. Okrem toho musí byť právne záväzná. Najvyšší stupeň politickej vôle, ktorý je potrebný na vzbudenie nevyhnutnej úrovne ambícií a globálneho prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, bude odzrkadľovať len právna forma prinášajúca so sebou právne záväznú zmluvu, ktorá zaistí, aby sa záväzky ratifikovali a vykonávali v rámci vnútroštátneho práva, zaistí dlhodobejšiu pozornosť vlád, občianskej spoločnosti, podnikov a médií a primeranú úroveň transparentnosti a zodpovednosti za prijaté záväzky.

Dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, musí krajinám umožňovať, aby prijímali nové a ambiciózne záväzky na zmiernenie zmien klímy, a podporovať ich v tom. Zároveň musí čerpať zo skúseností so súčasným medzinárodným režimom opatrení v oblasti zmeny klímy a posilniť ho. Mnohé z inštitúcií, nástrojov a procesov zavedených na základe platných predpisov vrátane Zeleného klimatického fondu, adaptačného výboru, medzinárodného hodnotenia a revízie a konzultácií a analýz, Výkonného výboru pre technológie, stratégie nízkouhlíkového rozvoja a národných adaptačných plánov ešte len začali fungovať, ale mohli by predstavovať významný prínos pri koncipovaní dohody.

V dohode sa musí zohľadniť vedecký pokrok vrátane 5. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorej zhrnutie sa má dokončiť v októbri 2014, rok pred prijatím dohody, ktorá sa má podpísať v roku 2015. Dohoda bude musieť byť aj dostatočne dynamická a flexibilná, aby sa mohla prispôsobovať, pretože vedecké poznatky sa ďalej rozvíjajú, ale aj preto, lebo sa menia jednotkové náklady na technológie, ako aj vnútroštátne a regionálne sociálno-ekonomické pomery. V nedávno schválenom druhom období záväzkov Kjótskeho protokolu sa vymedzuje proces preskúmania, ktorý je podnetom na zvýšenie ambícií alebo zmenšenie rozdielov v ambíciách počas obdobia záväzkov, čím vzniká zaujímavý precedens dynamickej tvorby režimu. Táto dynamika sa bude musieť zároveň vyvážiť predvídateľnosťou a istotou, ktoré očakávajú najmä podniky.

· Zmierňovanie zmeny klímy

Z vedeckých výskumov vyplýva, že ak chceme mať reálnu šancu na udržanie nárastu teploty pod 2 °C, zvyšovanie globálnych emisií skleníkových plynov sa bude musieť pred rokom 2020 zastaviť a potom sa budú musieť globálne emisie každoročne znižovať. Preto musí dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, splniť náročný cieľ zníženia celkových emisií do roku 2030 pod úroveň z roku 1990, čo by bolo porovnateľné s globálnym znížením približne o 25 % v porovnaní s emisiami v roku 2010.

Kodansko-cancúnske prísľuby spolu s druhým obdobím kjótskych záväzkov ponechali významné rozdiely v ambíciách a vytvorili tiež obrovskú rozmanitosť vnútroštátnych politík a opatrení vrátane trhov s emisiami oxidu uhličitého určenými na zníženie emisií v konkrétnych sektoroch.

Dohovor a Kjótsky protokol budú súbežne s rokovaniami o dohode, ktorá sa má prijať v roku 2015, naďalej zlepšovať transparentnosť a zodpovednosť, pretože sa v nich vymedzujú spoločné prvky na predkladanie správ, zlepšovanie súčasných a rozvíjanie nových trhových mechanizmov a podporovanie nových medzinárodných partnerstiev pre rôzne sektory, plyny a politiky, napríklad v poľnohospodárstve a lesníctve, lodnej a leteckej doprave alebo pre skleníkové plyny iné než CO2.

Otázka 4: Aké kritériá a zásady by mali platiť vzhľadom na spravodlivé rozdelenie záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy medzi zmluvné strany dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, aby sa zabezpečilo spektrum záväzkov, ktoré odzrkadľujú vnútroštátne pomery, spektrum záväzkov, ktoré by boli široko vnímané ako spravodlivé a čestné a spoločne by postačovali na zabránenie nedostatočným ambíciám? Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, vytvoriť osobitné príležitosti pre špecifické sektory?

· Prispôsobenie sa zmene klímy

Nepriaznivé účinky zmeny klímy sa budú prejavovať stále viac a naďalej budú narastať problémy s prispôsobením. Konkrétne vplyvy zmeny klímy sa v jednotlivých krajinách prejavia rozdielne v závislosti od ich geografickej, kultúrnej, sociálnej a hospodárskej situácie a ich odolnosti a schopnosti sa prispôsobiť. Potrebné budú rôzne, na danom mieste vytvorené opatrenia, aby vyhovovali miestnym podmienkam a mohli sa začleniť do normálneho procesu rozvojového plánovania. Vnútroštátne a regionálne skúsenosti s prácou v oblasti prispôsobenia vrátane skúseností v rámci EÚ a jej členských štátov ukázali potrebu plného začlenenia otázok prispôsobenia do širokého spektra politických oblastí, ako sú regionálne a územné plánovanie, pobrežné oblasti a vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a zdravie. Rovnako ukázali aj potrebu úplnej koordinácie s politikami v oblasti riadenia rizík katastrof a ukázali výhody prispôsobenia založeného na ekosystéme.

Doteraz bol rámec na prispôsobenie podľa dohovoru zameraný na zlepšenie odolnosti spoločnosti prostredníctvom odstránenia medzier v poznatkoch (pracovný program prijatý v Nairobi), zlepšenia plánovania (národné adaptačné plány) a lepšieho prístupu k finančným prostriedkom (adaptačný fond, Zelený klimatický fond). Navyše konferencia o zmene klímy v Dauhe, ktorá sa uskutočnila v roku 2012, ďalej posilnila medzinárodnú spoluprácu, pokiaľ ide o otázku strát a škôd spojených s nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy vrátane vplyvov spojených s extrémnymi výkyvmi počasia a javmi s pomalým priebehom. Dôležité komplementárne práce sa uskutočňujú aj mimo dohovoru okrem iného aj v kontexte akčného rámca z Hjógo o znížení rizika katastrof.

Otázka 5: Akú úlohu by mala zohrávať dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, pri riešení problému prispôsobenia sa a do akej miery by sa toto riešenie mohlo zakladať na prebiehajúcej práci v rámci dohovoru? Ako môže táto dohoda ďalej stimulovať začlenenie prispôsobenia do všetkých príslušných politických oblastí?

· Prostriedky na vykonávanie

Európska únia by mala podporovať komplexnú a integrovanú koncepciu prostriedkov na vykonávanie vrátane finančných otázok na globálnej úrovni. V súčasnosti prebiehajú diskusie o financovaní týkajúce sa klímy, biodiverzity, rozvoja a udržateľného rozvoja na rôznych fórach, aj keď potenciálne zdroje financovania sú rovnaké. Je mimoriadne potrebné zaistiť jednotnosť a zabrániť zdvojeniu úsilia vzhľadom na financovanie rozvojového procesu zo zdrojov OSN. Komisia plánuje predstaviť návrh na integrovanú koncepciu EÚ finančných a iných prostriedkov na vykonávanie, ktoré sa týkajú rôznych globálnych procesov.

Súčasťou diskusií o prostriedkoch na vykonávanie budú musieť byť možnosti mobilizácie potrebných finančných prostriedkov z domácich a medzinárodných, verejných a súkromných zdrojov, ako aj vývoj a zavedenie nových technológií a využitie trhových mechanizmov.

Financovanie

Ústredným prvkom pri vypracovaní dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, zostanú diskusie o primeranom financovaní s cieľom umožniť chudobným krajinám realizovať ich záväzky na zmiernenie zmeny klímy, podporiť ich pri realizácii týchto záväzkov a riešiť úlohy súvisiace s prispôsobením sa zmene klímy. V budúcich desaťročiach sa bude musieť problematika zmeny klímy z hľadiska jej zmierňovania aj prispôsobenia plne začleniť do všetkých verejných aj súkromných investícií.

Zelený klimatický fond sa uvádza do plnej funkčnosti. Rozvinuté krajiny v Kodani prisľúbili, že vyčlenia 100 miliárd USD ročne na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy do roku 2020 zo širokého spektra zdrojov, podľa potreby a v záujme zmysluplných zmierňujúcich opatrení a transparentnosti pri ich realizácii. Pri pohľade do budúcnosti do roku 2030 sa v dôsledku pokračujúceho hospodárskeho rastu očakáva, že všetky veľké a rozvíjajúce sa hospodárstva ďalej posilnia svoju schopnosť konať proti zmene klímy aj prostredníctvom spoločného úsilia pri poskytovaní podpory. Už teraz má 32 krajín, ktoré sa v rámci dohovoru považujú za „rozvojové krajiny“, vyšší HDP na obyvateľa ako členský štát EÚ s najnižším HDP na obyvateľa. Do roku 2020 a v ďalšom období sa tento počet môže ešte viac zvýšiť. Diskusie o prostriedkoch na vykonávanie v rámci dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, budú musieť túto novú skutočnosť vziať do úvahy a prejsť od rozlišovania rozvinutých/rozvojových krajín na riešenie, pri ktorom sa bude predpokladať, že o zodpovednosť za poskytovanie potrebných prostriedkov sa bude deliť širší okruh krajín.

Dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, sa musí zakladať aj na výsledku prebiehajúcich diskusií o vyčlenení súkromných finančných prostriedkov a inovačných zdrojov financovania. Stanovenie medzinárodnej ceny emisií oxidu uhličitého z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy by mohlo nielen pomôcť dosiahnuť svoj primárny cieľ, teda zníženie emisií, ale pomôcť aj pri zabezpečení zdrojov potrebných na podporu medzinárodných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie.

Technológia

Politiky v oblasti klímy do roku 2020 využijú mnohé z najlacnejších možností zníženia emisií, najmä zlepšenia energetickej účinnosti, ale aj najkonkurencieschopnejšie možnosti obnoviteľných zdrojov energie. Preto sa pozornosť bude stále viac posúvať k novým a vyspelejším technológiám. Rozhodujúce bude znižovanie nákladov týchto technológií a vytvorenie správneho politického rámca na ich zavedenie. Vytvorenie medzinárodného rámca, ktorý môže pomôcť stimulovať rýchlejšie šírenie týchto technológií na medzinárodnej úrovni, je kľúčovou úlohou dohovoru, a to bol dôvod pre vytvorenie centra a siete pre klimatické technológie. V nadchádzajúcich rokoch musí táto nová inštitúcia preukázať svoju pridanú hodnotu.

Trhový mechanizmus

Boj proti zmene klímy bude úspešný len vtedy, ak sa dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, bude môcť implementovať v období po roku 2020 nákladovo efektívnym spôsobom. Preto bude potrebné intenzívnejšie sa zamerať na využívanie trhových nástrojov.

Európska únia sa bude naďalej zameriavať na poskytovanie trhových stimulov na zníženie emisií vrátane zníženia emisií prostredníctvom obchodovania s nimi. Tento flexibilný inovačný nástroj na pomoc pri plnení záväzkov v oblasti zníženia emisií sa zviditeľnil vďaka Kjótskemu protokolu. Odvtedy sa vyvinul systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), ktorý zahŕňa 30 krajín a poskytuje hlavný stimul na rýchly vývoj mechanizmu čistého rozvoja podľa Kjótskeho protokolu. Navyše si využívanie spoplatňovania emisií oxidu uhličitého a využívanie trhových mechanizmov „doma“ získavajú podporu a záujem v rastúcom počte krajín. Patrí k nim zavedenie mechanizmov spoplatňovania emisií oxidu uhličitého v Austrálii, ktoré sa majú do roku 2015 rozvinúť do komplexného systému obchodovania s emisiami, ale aj vnútroštátny vývoj v Kórei, Číne a vo viacerých štátoch USA. Krajiny okrem toho začínajú skúmať možnosti dvojstranného prepojenia svojich systémov obchodovania s emisiami vrátane prepojenia EÚ a Austrálie.

Mechanizmy flexibility si však v posledných rokoch vyslúžili veľa kritiky a akýkoľvek ďalší vývoj alebo zlepšenie (vrátane dohody o vyspelých sektorových trhových mechanizmoch) sa ukázali byť zložité. Počas posledných piatich rokov prebiehal hlavný vývoj trhových mechanizmov vnútroštátne a mimo dohovoru, čo nasvedčuje tomu, že podľa všetkého sa uprednostňujú dvojstranné a mnohostranné riešenia.

Otázka 6: Akú úlohu by v budúcnosti mal zohrávať dohovor a konkrétne dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, v desaťročí do roku 2030 so zreteľom na financovanie, trhové mechanizmy a technológiu? Ako sa dajú využiť súčasné skúsenosti a ďalej zlepšovať rámce?

· Transparentnosť a zodpovednosť

Predchádzajúce kolo rokovaní sa zameriavalo najmä na zlepšenie transparentnosti prostredníctvom úplného prepracovania systému merania, predkladania správ a overovania (MRV). Tento zdokonalený systém by mal ukončiť svoj prvý úplný cyklus v roku 2015. Súčasne sa v rámci Kjótskeho protokolu získali mnohé skúsenosti v oblasti započítavania emisií. Súčasný nesúrodý súbor právnych predpisov však neposkytuje všetkým spoľahlivý rámec pre započítavanie. Ďalšie kolo rokovaní poskytuje jedinečnú príležitosť na vytvorenie takéhoto rámca, pričom je potrebné zohľadniť poznatky získané z Kjótskeho systému. Presnejšie započítavanie emisií je žiaduce najmä vzhľadom na pokračujúce vnútroštátne diskusie o porovnateľnosti vnútroštátneho úsilia s úsilím v iných krajinách a vyplývajúcich rozhodnutiach pri určovaní svojich cieľov. Neistoty a podozrievanie v súvislosti s úrovňami ambícií iných krajín naďalej narúšajú dôveru a spoľahlivosť.

Medzinárodná dohoda so silným právnym charakterom si vyžaduje spoľahlivý systém presadzovania a plnenia požiadaviek, ktorý je schopný určiť, či daná strana splnila svoje záväzky, a zabezpečuje zjednodušenie uvedenia danej strany do súladu s požiadavkami a to, že strany, ktoré neplnia svoje záväzky, budú brané na zodpovednosť. Ak niektorá strana napríklad nesplnila svoju povinnosť predkladať správy, v rámci Kjótskeho protokolu je možné presadiť pozastavenie jej medzinárodného obchodovania s emisiami. Výsledky Kjótskeho systému plnenia požiadaviek boli zmiešané, a jeho úspechy záviseli od prispôsobenia postupov plnenia požiadaviek a dôsledkov špecifickému charakteru záväzkov, ktoré strany prijali.

Otázka 7: Ako by mohla dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, ďalej zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť krajín v medzinárodnom meradle? V akom rozsahu sa bude systém započítavania globálne štandardizovať? Ako by mali byť krajiny brané na zodpovednosť, keď nesplnia svoje záväzky?

5. Prípravné kroky vzhľadom na dohodu, ktorá sa má prijať v roku 2015

Čoraz nabitejšie programy zasadaní a výročné vysoko spolitizované konferencie zmluvných strán viedli k tomu, že počas posledných dvoch desaťročí sa zvýšila zložitosť rokovacieho procesu OSN. Konferencie zmluvných strán, ktoré na jednej strane nespĺňajú často nereálne verejné očakávania a na druhej strane nereagujú na vedecké dôkazy, narúšajú dôveryhodnosť medzinárodných inštitúcií i vnútroštátnu podporu pre opatrenia v oblasti klímy. Ich otvorená účasť a rozhodovanie na základe konsenzu často vyúsťujú len do dohody na najmenšom spoločnom menovateľovi. Tento rokovací proces si okrem toho vyžaduje značné náklady.

Je potrebné nájsť možnosti na zvýšenie účinnosti a efektívnosti rokovaní OSN. Tieto príležitosti by mohli zahŕňať:

· vypracovanie rokovacieho poriadku, ktorý by umožňoval jednoduchšie prijímanie rozhodnutí než prostredníctvom pravidla o konsenze, ktoré sa uplatňuje na základe dohovoru,

· prehodnotenie frekvencie výročných konferencií zmluvných strán, keď je dohovor jednou z mála dohôd, v ktorej sa vyžaduje výročná konferencia; pritom bude dôležité nájsť rovnováhu medzi trvalou potrebou venovať politickú pozornosť zmene klímy a nereálnymi očakávaniami, že na každom zasadnutí sa musí dosiahnuť nový prelomový pokrok,

· namiesto fungovania výročných konferencií zmluvných strán s jediným každoročne rotujúcim predsedníctvom zvážiť možnosti, ako napríklad zoskupovanie krajín do spoločných predsedníctiev na viac ako jeden rok alebo zavedenie dvojročného predsedníctva,

· zachovanie súčasnej frekvencie formálnych zasadnutí pre technickú prácu, ktorej intenzita sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zvýši,

· začlenenie a konsolidácia veľkého počtu špecifických bodov programu, viac neformálnych výmen pred formálnymi technickými zasadnutiami, ako aj stanovenie jasných priorít s cieľom obmedziť celkové náklady zasadnutí,

· príležitosti na ďalšie zintenzívnenie zapojenia zainteresovaných strán vrátane odborných názorov podnikov a mimovládnych organizácií,

· posilnená úloha Sekretariátu dohovoru.

Okrem posilnenia samotného procesu OSN by sa mohli preskúmať spôsoby, ako podporiť tematicky ladené iniciatívy, ktoré sú prejavom úsilia posunúť dopredu ambiciózne opatrenia v oblasti klímy, a ako s nimi spolupracovať. Z hľadiska rastúcej naliehavosti otázky klímy je najpravdepodobnejšie, že podporu vlády a verejnosti si všeobecne získajú ambicióznejšie a účinnejšie procesy.

Otázka 8: Ako by sa dal zlepšiť proces rokovaní OSN o klíme tak, aby výraznejšie podporil dosiahnutie všestrannej, ambicióznej, účinnej a spravodlivej dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, a zabezpečil jej vykonávanie?

Úspech v roku 2015 bude možný len vtedy, ak svoju širokú podporu preukáže rozhodujúci počet vedúcich politických predstaviteľov vrátane politických predstaviteľov hlavných svetových hospodárstiev. Príprava konferencií v Kjóto a Kodani, ale aj v Cancúne a Durbane ukázala, že je to najdôležitejšia súčasť úspechu. Oznámenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna na konferencii o zmene klímy v Dauhe, že v roku 2014 zorganizuje samit svetových vedúcich predstaviteľov o zmene klímy na podporu dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, predstavuje dôležitý medzník na zintenzívnenie politického impulzu. Ak by skupina G20 alebo krajiny zapojené do mnohostranných iniciatív, ako je fórum najväčších ekonomík, cítili podporu silnejšieho vedenia v oblasti zmeny klímy zo strany všetkých veľkých hospodárstiev, mohli by zohrávať aktívnu úlohu pri príprave na rok 2015. Európska únia bude okrem toho pokračovať v posilňovaní svojej spolupráce s ďalšími krajinami mimo skupiny G20, ktoré sa zaviazali k ambicióznym opatreniam v oblasti zmeny klímy. Vytvorenie tohto politického impulzu však bude možné len vtedy, ak bude existovať široká podpora zo strany občianskej spoločnosti, podnikov a iných politických zložiek. To si bude vyžadovať aktívne príspevky a podporu poslancov parlamentu, podnikov, občianskej spoločnosti, miest a regiónov a iných neštátnych aktérov, spolu s ich kolegami v iných krajinách.

Ďalším nevyhnutým prvkom na umožnenie dohody v roku 2015 je to, aby štáty figurovali ako dobrý príklad. Praktické ukázanie mnohých prínosov vrátane hospodárskych prínosov z modernizácie hospodárstva spolu s technológiami, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov, či už vo vyspelých, rozvíjajúcich sa alebo rozvojových krajinách, ako aj preukázanie, že oddelenie hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov je realizovateľné, zostáva najlepším spôsobom, ako presvedčiť všetky zainteresované strany o tom, že hospodársky rast, znižovanie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a boj proti zmene klímy sú vzájomne zlučiteľné a skutočne podporujú politické ciele. Európska únia sa počas posledných dvoch desaťročí usilovala o tento model vedenia, aj keď sa jej podiel na globálnych emisiách znižoval, a dnes je menší ako 11 %. Európska únia oddelila svoje emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu. Emisie EÚ sa od roku 1990 znížili o 18 %, zatiaľ čo celkové hospodárstvo vzrástlo o 48 % a pridaná hodnota výrobných odvetví EÚ podstatne vzrástla.

Otázka 9: Ako môže EÚ najlepšie investovať do procesov a iniciatív mimo dohovoru a podporiť ich, aby pripravila cestu pre ambicióznu a účinnú dohodu v roku 2015?

6. konzultácie so zainteresovanými stranami

Cieľom tohto konzultačného oznámenia je otvorenie širokej diskusie s členskými štátmi, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami v Európskej únii a mimo nej o návrhu dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, o zmene klímy na obdobie po roku 2020. Názory zainteresovaných strán sa prediskutujú na osobitnej konferencii zainteresovaných strán na jar 2013 a prostredníctvom verejnej online konzultácie[1].

Komisia bude okrem toho spolupracovať s členskými štátmi na zorganizovaní podporných činností a verejných diskusií v členských štátoch. Okrem toho Komisia na medzinárodných zasadnutiach predstaví a prediskutuje konzultačné oznámenie s cieľom požiadať o názory partnerov z krajín mimo EÚ.

[1]               http://ec.europa.eu/clima/consultations/0016/index_en.htm.