52013DC0032

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o pokroku zaznamenanom v oblasti dosiahnutia interoperability systému železníc /* COM/2013/032 final */


SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o pokroku zaznamenanom v oblasti dosiahnutia interoperability systému železníc

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

V tejto správe sa opisuje stav v oblasti dosiahnutia interoperability európskeho systému železníc od prijatia správy Komisiou v septembri 2009[1]. Správa zodpovedá článku 39 smernice 2008/57/ES[2].

Vychádza zo záverov dvojročnej správy o pokroku v interoperabilite železníc v EÚ, ktorú vydala Európska železničná agentúra 1. marca 2012[3].

2.           Vývoj nástrojov interoperability

2.1.        Smernice o interoperabilite

2.1.1.     Prehľad

Smernica 2008/57/ES v prepracovanom znení nadobudla účinnosť 19. júla 2008. Smernice 96/48/ES[4] a 2001/16/ES[5] boli zrušené s účinnosťou od 19. júla 2010.

Smernica 2008/57/ES bola zmenená a doplnená týmito právnymi aktmi:

– Smernica Komisie 2009/131/ES zo 16. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa príloha VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve[6];

– Smernica Komisie 2011/18/EÚ z 1. marca 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy II, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve[7].

2.1.2.     Transpozícia smerníc o interoperabilite

Termín pre transpozíciu smerníc 2008/57/ES a 2009/131/ES do vnútroštátneho práva bol 19. júl 2010. Termín pre transpozíciu smernice 2011/18/EÚ do vnútroštátneho práva bol 31. december 2011.

Do 20. novembra 2012 všetky štáty okrem Nemecka oznámili vnútroštátne opatrenia na vykonávanie smernice 2008/57/ES. Opatrenia, ktoré oznámilo Spojené kráľovstvo a Francúzsko, sa však považujú len za čiastočné, lebo sa zatiaľ nevzťahujú na tunel pod Lamanšským prielivom. Do rovnakého termínu všetky štáty okrem Nemecka oznámili vnútroštátne opatrenia na vykonávanie smernice 2009/131/ES a všetky členské štáty okrem Poľska a Slovinska oznámili vnútroštátne opatrenia na vykonávanie smernice 2011/18/EÚ.

Komisia pozorne monitoruje transpozíciu uvedených smerníc o interoperabilite v členských štátoch. V prípade nesplnenia povinnosti oznámenia vnútroštátnych vykonávacích opatrení Komisia oficiálne požiada členské štáty, ktoré ich neoznámili, aby príslušné smernice transponovali. Do 31. augusta 2012 Komisia začala konanie vo veci porušenia predpisov voči piatim členským štátom, pretože neoznámili vnútroštátne vykonávacie opatrenia.

Útvary Komisie s podporou Európskej železničnej agentúry v súčasnosti overujú nesúlad vnútroštátnych vykonávacích aktov s týmito smernicami. V prípade akéhokoľvek nesúladu je členský štát požiadaný, aby poskytol ďalšie vysvetlenia. Ak sa po ďalšej analýze dospeje k potvrdeniu predmetného nesúladu, začne sa proti príslušnému členskému štátu konanie vo veci porušenia predpisov.

Smernice o interoperabilite železníc sa týkajú veľkého množstva sekundárnych právnych predpisov. Okrem technických špecifikácií pre interoperabilitu (TSI, pozri bod 2.3) prijala Komisia tieto akty:

– rozhodnutie Komisie 2007/756/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa prijíma spoločná špecifikácia národného registra vozidiel uvedená v článku 14 ods. 4 a 5 smerníc 96/48/ES a 2001/16/ES;[8]

– rozhodnutie Komisie 2010/713/EÚ z 9. novembra 2010 o moduloch na postupy posudzovania zhody, vhodnosti na použitie a overenia ES, ktoré sa majú použiť v technických špecifikáciách pre interoperabilitu prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES[9];

– rozhodnutie Komisie 2011/107/EÚ z 10. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/756/ES, ktorým sa prijíma spoločná špecifikácia národného registra vozidiel[10];

– nariadenie Komisie (EÚ) č. 201/2011 z 1. marca 2011 o vzore vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného vozidla[11];

– rozhodnutie Komisie 2011/155/EÚ z 9. marca 2011 o uverejnení referenčného dokumentu uvedeného v článku 27 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a zaobchádzaní s ním[12];

– odporúčanie Komisie 2011/217/EÚ z 29. marca 2011 o povolení na uvedenie štrukturálnych subsystémov a vozidiel do prevádzky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES[13];

– vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/633/EÚ z 15. septembra 2011 o spoločných špecifikáciách registra železničnej infraštruktúry[14];

– vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/665/EÚ zo 4. októbra 2011 o Európskom registri povolených typov železničných vozidiel.[15]

2.2.        Technické špecifikácie interoperability

2.2.1.     Aktuálny stav

TSI sú technické špecifikácie interoperability, ktoré vypracovala Európska železničná agentúra na základe mandátu udeleného Komisiou. Subsystémy a zložky interoperability by mali byť v súlade s príslušnými TSI, aby boli splnené základné požiadavky stanovené v smernici 2008/57/ES a aby sa zabezpečila interoperabilita systému železníc.

Prvá séria TSI transeurópskych vysokorýchlostných železníc (HS TSI) bola vydaná v roku 2002. Väčšina z nich bola potom v roku 2008 revidovaná.

Druhá séria TSI, ktorá zahŕňa hlavne transeurópske konvenčné železnice (CR TSI) a prierezové otázky, ako je bezpečnosť železničných tunelov a dostupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou, bola uverejnená v rokoch 2006 a 2011.

Zoznam všetkých TSI prijatých Komisiou k 31. decembru 2012 je uvedený v prílohe I.

Ako sa už predpokladá v platných smerniciach o interoperabilite, k ďalšiemu vývoju tohto právneho rámca prispieva oprava chýb, uzavieranie dosiaľ otvorených otázok v rámci TSI a rozširovanie geografického rozsahu pôsobnosti TSI na celý systém železníc Európskej únie.

Na základe toho agentúra v súčasnosti reviduje nasledujúce TSI: prevádzka a riadenie dopravy (OPE), nákladné vozne (WAG), rušne a osobné koľajové vozidlá (LOC&PAS), riadenie–zabezpečenie a návestenie (CCS), telematické aplikácie v osobnej doprave (TAP) a nákladnej doprave (TAF), dostupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou (PRM), bezpečnosť železničných tunelov (SRT), infraštruktúra (INF) a energia (ENE).

Pokiaľ ide o TSI CCS, podpis memoranda o porozumení 16. apríla 2012 je dokladom o dohode všetkých zainteresovaných strán, že zavedú Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) na základe špecifikácií v rámci „základných špecifikácií 3“, ktoré v ten istý deň odporučila agentúra. Inými slovami, všetky zainteresované strany uznávajú, že v špecifikáciách sú teraz všetky podstatné prvky. Súvisiaca revízia TSI CCS bola prijatá 6. novembra 2012.

Pokiaľ ide o telematické aplikácie a podľa príkladu TSI CCS, agentúra zaviedla a riadi spôsob riadenia zmien (CCM) technických dokumentov pripojených k obidvom TSI pre telematické aplikácie a monitoruje ich vykonávanie. Okrem toho vykonávanie obidvoch TSI podporuje riadiaci výbor a odvetvoví odborníci a sleduje sa podľa akčného plánu.

2.2.2.     Analýza odchýlok TSI

Na základe odchýlok je možné udeľovať výnimky z uplatňovania TSI, a to za určitých podmienok ustanovených v platných smerniciach o interoperabilite. Od roku 2007 do 31. augusta 2012 Komisia dostala 90 oznámení o odchýlkach zo 17 členských štátov, ako sa to súhrnne uvádza v nasledujúcom diagrame:

Tieto odchýlky sa vzťahujú takmer na všetky platné TSI, ako ukazuje nasledujúci diagram. Najväčší počet odchýlok bol prijatý pre TSI týkajúce sa bezpečnosti železničných tunelov (27 odchýlok), hluku (22) a nákladných vozňov (16).

Odchýlky, ktoré členské štáty predložili Komisii, ukázali, že pojem „pokročilé štádium vývoja“ (článok 9 ods. 1 písm. a) smernice o interoperabilite), na ktorom sa zakladá prípadná odchýlku od TSI, sa niekedy uplatňuje príliš široko[16]. Mohlo by to viesť k žiadostiam o širšie odchýlky, ako sú odchýlky výhradne určené v zmysle právnych predpisov EÚ.

Z analýzy obsahu týchto odchýlok vyplýva, že článok 9 smernice 2008/57//ES by sa mohol zjednodušiť a zdokonaliť vysvetlením prípadov, kedy je možné uplatniť výnimku z TSI, a to úpravou postupu podávania žiadostí a v niektorých prípadoch zjednodušením obsahu dokumentácie súvisiacej so žiadosťou.

2.3.        Registre

2.3.1.     Národné registre vozidiel (NRV – článok 33 smernice o interoperabilite)

Špecifikácia národných registrov vozidiel bola prijatá rozhodnutím Komisie 2007/756/ES a zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2011/107/EÚ. Národné registre vozidiel vedú registračné subjekty určené členskými štátmi a musia byť napojené na virtuálny register vozidiel (VRV), ktorý je centrálnym nástrojom vyhľadávania.

Medzinárodná železničná agentúra (ERA) vyvinula softvér používaný v štandardnej aplikácii pre NRV (sNRV) a VRV. Tento softvér je pre registračné subjekty prístupný bezplatne. Štandardná aplikácia pre NRV a VRV bola aktualizovaná, aby sa zohľadnili zmeny uskutočnené v rozhodnutí Komisie 2011/107/EÚ. ERA v súčasnosti podporuje registračné subjekty pri zabezpečovaní prepojenia medzi ich NRV a VRV.

2.3.2.     Európsky register povolených typov vozidiel (ERPTV – článok 34 smernice o interoperabilite)

Špecifikácia ERPTV bola prijatá rozhodnutím Komisie 2011/665/EÚ. ERPTV bude viesť ERA, ktorá bude uverejňovať informácie poskytované vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi.

ERA vyvíja softvérovú aplikáciu pre tento register. Táto aplikácia má byť v činnosti do konca roka 2012.

2.3.3.     Register infraštruktúry (RINF – článok 35 smernice o interoperabilite)

Špecifikácia RINF bola prijatá rozhodnutím Komisie 2011/633/EÚ. RINF budú viesť subjekty určené členskými štátmi a budú sa musieť napojiť na spoločné používateľské rozhranie.

ERA spracováva štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom vymedziť vhodné technické riešenie pre spoločné používateľské rozhranie.

2.4.        Štandardizácia

Na základe smernice 2008/57/ES Komisia 28. januára 2011 udelila mandát M 483 na programovanie a štandardizáciu v oblasti interoperability systému železníc v rámci Európskej únie určený európskym orgánom pre normalizáciu. Tento mandát nahrádza mandát M 275 z 13. novembra 1998 v oblasti železničného zariadenia pre interoperabilitu systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a mandát M 334 z 22. mája 2003 v oblasti interoperability systému transeurópskych konvenčných železníc.

Zoznam harmonizovaných noriem podľa smernice 2008/57/ES bol uverejnený v Úradnom vestníku 20. júla 2011.

3.           Pokrok na ceste k interoperabilite

3.1.        Uplatňovanie interoperability

Dvojročná správa o pokroku v interoperabilite železníc v EÚ vydaná Európskou železničnou agentúrou 1. marca 2012 poskytuje podrobné informácie o pokroku v interoperabilite železníc. Na meranie pokroku stanovila agentúra tri hlavné skupiny ukazovateľov: inštitucionálne (najmä pre vnútroštátne bezpečnostné orgány a notifikované orgány); právne (pre rozvoj TSI a uzavretie otvorených otázok) a subsystémovové ukazovatele (osvedčenia ES, povolenia pre železničné vozidlá a pevné zariadenia a pod.).

3.2.        Zostávajúce prekážky interoperability

3.2.1.     Rozsah a uplatňovanie TSI

Pretrvávajúce otvorené otázky v TSI a obmedzený geografický rozsah pôsobnosti TSI môžu zabraňovať budúcej integrácii európskeho systému železníc, pretože predstavujú prekážky pre interoperabilitu. Bude preto dôležité uzavrieť otvorené otázky a v primerane krátkej lehote rozšíriť rozsah TSI na celý systém železníc EÚ.

Agentúra s pomocou externých konzultantov uskutočnila v roku 2011 analýzu ex-post týkajúcu sa uplatňovania TSI v súvislosti s dostupnosťou železničnej dopravy pre osoby so zníženou pohyblivosťou (PRM) v siedmich členských štátoch. Z hodnotenie vyplynulo niekoľko hlavných, rozhodujúcich bodov pre uplatňovanie (alebo neuplatňovanie) TSI PRM. V prípade existujúcej infraštruktúry a železničných vozidiel sa projekt klasifikuje ako obnova alebo modernizácia (v zmysle smernice o interoperabilite) v závislosti od toho, či ide o „rozsiahlu“ zmenu alebo nie. V tejto súvislosti sa zaznamenal široký rozsah výkladu pojmu „rozsiahly“, ktorý vedie k veľkej rôznorodosti v uplatňovaní TSI PRM. V dôsledku toho došlo k obmedzenému uplatňovaniu TSI a oneskoreniu pokroku pri dosahovaní dostupnejšieho systému železníc.

Pretože TSI PRM nadobudla účinnosť v júli 2008, členské štáty často uplatňovali článok 20 smernice o interoperabilite v prípade modernizácie alebo obnovy s cieľom svojvoľne rozhodnúť, či sa TSI plne uplatňuje alebo nie. Keďže by TSI PRM mala byť uplatniteľná v prípadoch obnovy alebo modernizácie, s výhradou ustanovení v kapitole 7 o uplatňovaní, a jediná možnosť, ako ju neuplatňovať, by mala byť na základe výnimky (článok 9 smernice), alebo keď ide o špecifický prípad (oddiel 7.4 TSI PRM), širšie uplatňovanie článku 20 smernice o interoperabilite to narušuje. S cieľom napraviť uvedenú situáciu Komisia rieši túto otázku vo svojich návrhoch štvrtého železničného balíka, a to aj prostredníctvom lepšieho vymedzenia prvkov, ktoré sa zaraďujú do TSI s prihliadnutím na to, či ide o prípad modernizácie alebo obnovy.

3.2.2.     Uvedenie železničných vozidiel do prevádzky

V smernici 2008/57/ES sa stanovuje povolenie na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky pre každý členský štát okrem prípadov, keď v ostatných členských štátoch možno preukázať úplné vzájomné schválenie prvého povolenia. V rámci tohto systému museli výrobcovia a železničné podniky znášať príliš dlhé trvanie povoľovacieho konania a nadmerné náklady naň.

Práca, ktorú uskutočnili útvary Komisie a Európska železničná agentúra v roku 2010, umožnila všetkým subjektom dosiahnuť jednotné chápanie ustanovení tejto smernice týkajúcich sa uvedenia železničných vozidiel do prevádzky. Viedlo to k odporúčaniu Komisie z 29. marca 2011 o povolení na uvedenie štrukturálnych subsystémov a vozidiel do prevádzky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES.

Počas tohto procesu sa však objavili nové otázky, napríklad problémy s uplatňovaním spoločných bezpečnostných metód na posúdenie rizík a mapovanie bezpečnostných rizík TSI, s cieľom umožniť skôr systematické používanie TSI ako uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.

Útvary Komisie z tohto dôvodu zriadili v septembri 2011 pracovnú skupinu s účasťou všetkých príslušných subjektov s cieľom analyzovať problémy, s ktorými sa zainteresované strany stretli počas schvaľovacieho konania, a určiť oblasti ďalšieho zlepšenia. Pracovná skupina sa zišla päťkrát a svoju činnosť ukončila v júni 2012[17].

Pracovná skupina určila tri druhy problémov:

· Právne predpisy EÚ v oblasti železničnej dopravy sa nie vždy náležite uplatňujú.

· Právne predpisy EÚ v oblasti železničnej dopravy sa nie vždy správne chápu.

· Právne predpisy EÚ v oblasti železničnej dopravy sa môžu zdokonaliť.

Preto okrem dôkladnejšieho monitorovania uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti železničnej dopravy, ich väčšieho rozšírenia a vzdelávacích činností je potrebná revízia postupu EÚ týkajúceho sa uvádzania vozidiel do prevádzky. Túto otázku rieši Komisia v návrhoch štvrtého balíka.

3.2.3.     Vnútroštátne predpisy

Medzi ďalšie prekážky patrí nedostatočná transparentnosť vnútroštátnych právnych rámcov týkajúcich sa povoľovania vozidiel a nedostatočný prístup verejnosti k vnútroštátnym predpisom. Obidvoma aspektmi sa zaoberá Európska železničná agentúra v rámci svojej súčasnej činnosti týkajúcej sa klasifikácie a krížových odkazov na vnútroštátne predpisy.

Možno konštatovať, že otázku pretrvávajúcej existencie nadbytočných vnútroštátnych predpisov, prípadne predpisov, ktoré sú v rozpore s TSI, by mali ďalej riešiť predovšetkým členské štáty, a potom Európska železničná agentúra. Pokiaľ TSI v úplnom rozsahu nepokrývajú celý systém železníc Únie, členské štáty musia naďalej oznamovať veľký počet vnútroštátnych predpisov. Po rozšírení TSI na celý systém železníc Únie a uzavretí otvorených otázok v rámci TSI by členské štáty mali odstrániť vnútroštátne predpisy, ktoré sú v rozpore s TSI, alebo sú nadbytočné. Vo štvrtom balíku Komisie sa uvádzajú vysvetlenia týkajúce sa predmetnej situácie. Agentúre by sa ďalej mala udeliť väčšia právomoc voči členským štátom s cieľom odstrániť rozporné/diskriminačné/neprimerané vnútroštátne predpisy. Štvrtý balík preto agentúre umožní prijať stanoviská určené pre členské štáty a uviesť dôvody, prečo sú vnútroštátne predpisy nadbytočné alebo v rozpore s TSI, alebo prečo by iné právne predpisy EÚ nemali nadobudnúť účinnosť alebo sa neuplatňovať.

3.2.4.     Notifikované orgány

20. novembra 2012 pôsobilo v EÚ a Nórsku na základe smernice 2008/57/ES 53 notifikovaných orgánov s rozdelením podľa tohto diagramu[18]:

Hlavnou prekážkou hospodárskej súťaže v celej EÚ medzi notifikovanými orgánmi je jazyk žiadateľa. Je vskutku menej pravdepodobné, že žiadatelia z krajín, ktoré používajú iné jazyky ako pracovné jazyky notifikovaného orgánu, vynaložia na preklad ďalšie prostriedky. Takže skutočná hospodárska súťaž medzi notifikovanými orgánmi existuje skôr v rámci jazykových oblastí ako na úrovni EÚ.

Zo skúsenosti získaných v posledných rokoch, z ktorých okrem iného vyplýva rôzna úroveň hospodárskej súťaže notifikovaných orgánov, sa zdá, že je potrebné zlepšiť monitorovanie a koordináciu činností notifikovaných orgánov. Revízia smernice 2008/57/ES poskytne príležitosť uplatniť na obchodovanie s výrobkami nový legislatívny rámec, a to najmä ustanovenia rozhodnutia 768/2008/ES týkajúce sa notifikovaných orgánov.

4.           Závery

Pokrok dosiahnutý vďaka regulačnému rámcu EÚ v oblasti interoperability železníc sa prinesie ďalší rozvoj vnútorného železničného trhu. Následne budú môcť na trh vstúpiť nové spoločnosti, znížia sa náklady na vstup na trh a v konečnom dôsledku sa zvýši konkurencieschopnosť železníc v porovnaní s inými druhmi dopravy.

Z analýz uskutočnených v tejto správe vyplýva:

Sekundárne právne predpisy o interoperabilite (TSI a iné právne opatrenia) sú teraz úplné, pokiaľ ide o systém transeurópskych železníc. Ako sa už predpokladalo v platnom právnom rámci, očakáva sa, že do roku 2015 sa prevažná väčšina TSI rozšíri na celý systém železníc v Európskej únii. Po tomto dátume budú TSI podliehať pravidelnej revízii s cieľom zachovávať vysoké tempo technického pokroku a udržiavať krok s trendmi na trhu a sociálnymi požiadavkami.

Budúce revízie TSI by mali zjednodušiť aj regulačné prostredie a zabezpečiť platnosť, efektívnosť a proporcionalitu právnych predpisov v oblasti železničnej dopravy. Zváži sa napríklad širší rozsah uplatňovania dobrovoľných európskych noriem.

Okrem toho rozšírenie TSI a uzavretie ich otvorených otázok umožní agentúre a členským štátom identifikovať vnútroštátne predpisy, ktoré sú nadbytočné alebo nezlučiteľné s TSI, a zrušiť ich. Vo svojich návrhoch štvrtého balíka Komisia tento proces zjednodušovania, ktorý je možný už na základe platného legislatívneho rámca, skvalitnila a ďalej objasnila.

Vo štvrtom balíku Komisia podobne navrhuje vysvetlenia týkajúce sa uplatňovania TSI v prípade obnovy a modernizácie existujúcich subsystémov.

Komisia v tom istom balíku zdôrazňuje dôležitosť úlohy a správneho fungovania notifikovaných orgánov na základe zosúladenia právnych predpisov o interoperabilite s novým legislatívnym rámcom pre predaj výrobkov.

Štvrtý balík sa zároveň vzťahuje aj na ťažkosti, ktoré sa vyskytli v rámci súčasného postupu povoľovania vozidiel, a to zavedením pojmu jediného povolenia týkajúceho sa uvedenia vozidla na trh, ktoré bude platné v celej Európskej únii. V prípade agentúry bude preto potrebné posilniť jej úlohu a v prípade vnútroštátnych bezpečnostných orgánov sa viac zamerať na úlohy dohľadu.

Príloha I

TSI || Dokument č. || Uverejnenie v Úradnom vestníku || Platí od

TSI Štrukturálne subsystémy (*): infraštruktúra (INF), energia (ENE), riadenie – zabezpečenie a návestenie (CCS), železničné vozidlá (RST, WAG, NOI)

HS INF || Rozhodnutie Komisie 2002/732/ES || L 245/143 (2002) || 1/12/2002

Revízia HS INF || Rozhodnutie Komisie 2008/217/ES || L 77/1 (2008) || 1/7/2008

HS ENE || Rozhodnutie Komisie 2002/733/ES || L 245/280 (2002) || 1/12/2002

Revízia HS ENE || Rozhodnutie Komisie 2008/284/ES || L 104/1 (2008) || 1/10/2008

HS CCS || Rozhodnutie Komisie 2002/731/ES || L 245/37 (2002) || 1/12/2002

Oprava HS CCS || - || L275/3 (2002) || 1/12/2002

Revízia HS CCS || Rozhodnutie Komisie 2004/447/ES || L 155/67 (2004) || 31/4/2004

Revízia HS CCS || Rozhodnutie Komisie 2006/860/ES || L 342/1 (2006) || 7/11/2006

Revízia HS CCS || Rozhodnutie Komisie 2007/153/ES || L 67/13 (2007) || 6/3/2007

Revízia HS CCS || Rozhodnutie Komisie 2008/386/ES || L 136/11 (2008) || 1/6/2008

HS RST || Rozhodnutie Komisie 2002/735/ES || L 245/402 (2002) || 1/12/2002

Revízia HS RST || Rozhodnutie Komisie 2008/232/ES || L 84/132 (2008) || 1/9/2008

Oprava HS RST || - || L 104/80 (2008) || 1/9/2008

CR RST LOC&PAS || Rozhodnutie Komisie 2011/291/EÚ || L 139/1 (2011) || 1/6/2011

CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2006/679/ES || L 284/1 (2006) || 28/9/2006

Revízia CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2006/860/ES || L 342/1 (2006) || 7/11/2006

Revízia CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2007/153/ES || L 67/13 (2007) || 6/3/2007

Revízia CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2008/386/ES || L 136/11 (2008) || 1/6/2008

Revízia CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2010/79/ES || L37/74 (2010) || 1/4/2010

CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2009/561/ES || L 194/60 (2009) || 22/7/2009

CR NOI || Rozhodnutie Komisie 2006/66/ES || L 37/1 (2006) || 23/6/2006

Revízia CR NOI || Rozhodnutie Komisie 2011/229/EÚ || L 99/1 (2011) || 5/4/2011

CR WAG || Rozhodnutie Komisie 2006/861/ES || L 344/1 (2006) || 31/1/2007

Revízia CR WAG || Rozhodnutie Komisie 2009/107/ES || L 45/1 (2009) || 1/7/2009

CR INF || Rozhodnutie Komisie 2011/275/EÚ || L 126 (2011) || 1/6/2011

CR ENE || Rozhodnutie Komisie 2011/274/EÚ || L 126 (2011) || 1/6/2011

Revízia HS & CR Revízia CCS || Rozhodnutie Komisie 2012/88/EÚ || L 51 (2012) || 26/7/2012

Revízia HS & CR CCS || Rozhodnutie Komisie 2012/696/EÚ || L 311 (2012) || 1/1/2013

TSI Funkčné subsystémy: prevádzka a riadenie dopravy (OPE), telematické aplikácie v osobnej a nákladnej doprave (TAP, TAF), údržba (MAI)

HS OPE || Rozhodnutie Komisie 2002/734/ES || L 245/370 (2002) || 1/12/2002

Revízia HS OPE || Rozhodnutie Komisie 2008/231/ES || L 84/1 (2008) || 1/9/2008

Revízia CR&HS OPE || Rozhodnutie Komisie 2010/640/ES || L280/29 (2010) || 25/10/2010

Revízia CR OPE || Rozhodnutie Komisie 2011/314/EÚ || L 144/1 (2011) || 1/1/2012

HS MAI || Rozhodnutie Komisie 2002/730/ES || L245/1 (2002) || 1/12/2002

Oprava HS MAI || - || L 275/5 (2002) || 1/12/2002

CR OPE || Rozhodnutie Komisie 2006/920/ES || L 359/1 (2006) || 11/2/2007

Revízia CR OPE || Rozhodnutie Komisie 2008/231/ES || L 84/1 (2008) || 1/9/2008

Revízia CR OPE || Rozhodnutie Komisie 2009/107/ES || L 45/1 (2009) || 1/7/2009

Revízia CR&HS OPE || Rozhodnutie Komisie 2012/757/EÚ || L 345/1 (2012) || 1/1/2014

CR TAF || Nariadenie Komisie 62/2006/ES || L 13/1 (2006) || 19/1/2006

Revízia CR TAF || Nariadenie Komisie (EÚ) 328/2012 || L 106/14 (2012) || 20/5/2012

HS&CR TAP || Nariadenie Komisie (EÚ) 454/2011 || L 123/11 (2012) || 13/5/2011

Revízia HS&CR TAP || Nariadenie Komisie (EÚ) 665/2012 || L 194/1 (2012) || 22/7/2012

Prierezové TSI: dostupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou (PRM), bezpečnosť železničných tunelov (SRT), zmeny a doplnenia niektorých TSI (Omnibus)

SRT || Rozhodnutie Komisie 2008/163/ES || L 64/1 (2008) || 1/7/2008

PRM || Rozhodnutie Komisie 2008/164/ES || L 64/72 (2008) || 1/7/2008

Omnibus 1 || Rozhodnutie Komisie 2012/462/EÚ || L 217/1 (2012) || 24/1/2013

Omnibus 2 || Rozhodnutie Komisie 2012/463/EÚ || L 217/11 (2012) || 24/1/2013

Omnibus 3 || Rozhodnutie Komisie 2012/464/EÚ || L 217/20 (2012) || 24/1/2013

(*) TSI Štrukturálne podsystémy (napr. vozne, infraštruktúra) môžu zahŕňať aj funkčné požiadavky (napr. týkajúce sa údržby).

[1]               Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o správe o pokroku v implementácii smernice o bezpečnosti železníc a smerníc o interoperabilite železníc. KOM(2009) 464 v konečnom znení.

[2]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1).

[3]               http://www.era.europa.eu/Document-Register/Pages/Interoperabilitybiennialreport-2011.aspx.

[4]               Smernica Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6–24 ).

[5]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 1–27 ).

[6]               Ú. v. EÚ L 273, 17.10.2009, s. 12–13.

[7]               Ú. v. EÚ L 57, 2.3.2011, s. 21–28.

[8]               Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2007, s. 30–51.

[9]               Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2010, s. 1-52.

[10]             Ú. v. EÚ L 43, 17.2.2011, s. 33–54.

[11]             Ú. v. EÚ L 57, 2.3.2011, s. 8–9.

[12]             Ú. v. EÚ L 63, 10.3.2011, s. 22–25.

[13]             Ú. v. EÚ L 95, 8.4.2011, s. 1–29.

[14]             Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2011, s. 1-25.

[15]             Ú. v. EÚ L 264, 8.10.2011, s. 32–54.

[16]             Napríklad v prípade, kedy by malo byť možné zabezpečiť súlad projektu s TSI a jeho malý alebo žiadny vplyv na harmonogram a náklady projektu.

[17]             Záverečná správa pracovnej skupiny je k dispozícii na webovej stránke: http://www.era.europa.eu/Document-Register/Pages/Report_TF_Railway_Vehicles_Auth.aspx

[18]             Zdroj: NANDO (http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando/index.cfm?fuseaction=directive.notifiedbody&sort=country&dir_id=30) .