SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hodnotenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie

1.           Úvod

V tejto správe sa uvádzajú zistenia a odporúčania hodnotení rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) pre obdobie 2007 – 2013 a jeho podprogramov. Zároveň v nej Komisia predkladá svoju odpoveď na odporúčania hodnotení a stanovuje následné opatrenia.

Komisia tým spĺňa požiadavku uvedenú v článku 8 ods. 5 rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP)[1], na oznamovanie výsledkov priebežných a záverečných hodnotení rámcového programu a jeho osobitných programov Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

2.           KONTEXT

2.1.        Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie[2] je kľúčovým programom na riešenie problémov, ktorým v súčasnosti čelí priemysel Európskej únie. Ciele tohto programu sú v súlade s hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020, v rámci ktorej je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu kľúčovou prioritou pre intervenciu EÚ s cieľom posilniť hospodárstvo EÚ.

Program CIP je zameraný na prispievanie ku konkurencieschopnosti a k inovačnej kapacite Únie ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným rozvojom založeným na vysokom hospodárskom raste a so sociálnym trhovým hospodárstvom s vysokou konkurencieschopnosťou s vysokou úrovňou ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia.

Tento rámcový program podporuje inovačné činnosti (vrátane ekologických inovácií) zabezpečuje lepší prístup k finančným prostriedkom, ako aj služby na podporu podnikania v regiónoch. Navyše podnecuje zavádzanie a používanie informačných a komunikačných technológií (IKT), prispieva k vytváraniu informačnej spoločnosti a podporuje intenzívnejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickú účinnosť.

· Program CIP sa delí na tri operačné programy. Každý z nich má svoje špecifické ciele zamerané na prispievanie ku konkurencieschopnosti podnikov a k inovačnej kapacite vo svojej vlastnej oblasti, ako napríklad IKT alebo udržateľné zdroje energie, program pre podnikanie a inovácie (EIP)[3], program podpory politiky informačných a komunikačných technológií (ICT – PSP)[4] a program Inteligentná energia – Európa (IEE)[5].

2.2.        Hodnotenie programu CIP a jeho podprogramov

Rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje program CIP, obsahuje osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na hodnotenie programu CIP a jeho operačných programov. Konkrétne sa v ňom stanovuje, že rámcový program a jeho osobitné programy sú predmetom priebežných a záverečných hodnotení, ktorých cieľom je meranie vplyvu rámcového programu a každého osobitného programu na ich ciele vrátane konkurencieschopnosti, inovácií, podnikania, rastu produktivity, zamestnanosti a životného prostredia. Rozhodnutie tiež uvádza, že sa priebežné hodnotenie rámcového programu musí ukončiť do 31. decembra 2009 a záverečné hodnotenie do 31. decembra 2011 a že by sa priebežné a záverečné hodnotenia osobitných programov mali usporiadať tak, aby sa mohli zohľadniť ich výsledky v priebežnom a záverečnom hodnotení rámcového programu.

Cieľom priebežných a záverečných hodnotení je:

– merať vplyv rámcového programu a jeho osobitných programov na ich ciele,

– posúdiť, do akej miery rámcový program a jeho osobitné programy prispeli k dosiahnutiu cieľov stanovených na začiatku tejto časti,

– zhodnotiť, do akej miery sú ciele rámcového programu a jeho osobitných programov relevantné pre potreby, problémy a otázky, na riešenie ktorých bol navrhnutý,

– zhodnotiť účinnosť rámcového programu a jeho osobitných programov a uviesť ich najúčinnejšie, ako aj najmenej účinné aspekty.

Priebežné hodnotenie programu EIP uskutočnila spoločnosť GHK Consulting Ltd a Technopolis a záverečná správa bola predložená 30. apríla 2009.

Priebežné hodnotenie CIP programu ICT – PSP uskutočnilo fórum piatich odborníkov[6] a záverečná správa bola predložená v máji 2009.

Priebežné hodnotenie programu Inteligentná energia – Európa II uskutočnila spoločnosť Deloitte Consulting a záverečná správa bola predložená 27. apríla 2009.

Priebežné hodnotenie rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie uskutočnila spoločnosť GHK Consulting Ltd a Technopolis a záverečná správa bola predložená 9. marca 2010.

Záverečné hodnotenie programu pre podnikanie a inovácie uskutočnilo Stredisko služieb pre stratégiu a hodnotenie (Centre for Strategy & Evaluation Services, CSES) a záverečná správa bola predložená v apríli 2011.

Záverečné hodnotenie programu Inteligentná energia – Európa II uskutočnila spoločnosť Deloitte a záverečná správa bola zverejnená 8. júna 2011.

Záverečné (druhé priebežné) hodnotenie CIP programu ICT – PSP ukončilo fórum odborníkov[7] 20. júla 2011.

Záverečné hodnotenie rámcového programu CIP, berúc do úvahy výsledky predchádzajúcich hodnotiacich štúdií, ukončilo Stredisko služieb pre stratégiu a hodnotenie (CSES) v decembri 2011.

Všetky hodnotiace správy sú k dispozícii na internete[8].

3.           Hlavné zistenia hodnotení

Hodnotenia vo všeobecnosti potvrdili relevantnosť, účinnosť a efektívnosť rámcového programu, ako aj všetkých troch jeho osobitných programov.

3.1.        Priebežné hodnotenie programu CIP

Priebežné hodnotenie programu CIP[9] uvádza zistenie, že „obmedzená výška rozpočtu vyhradeného pre program CIP znamená, že nejde o program orientovaný na výdavky, ako sú fondy politiky súdržnosti, či siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7), ale o program, ktorého účelom je dosiahnuť svoje ambiciózne a široko vymedzené ciele, a to vyzdvihovaním svojich myšlienok, produktov a partnerstiev v rámci iných politík a programov.“

V správe sa hovorí o významnej podpore zo strany väčšiny interných, ale aj externých zainteresovaných strán pre intervenciu v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti na úrovni Spoločenstva vo forme hlavného programu ako je CIP, pričom sa v nej navrhuje, aby sa program CIP zameriaval na oblasti, v ktorých sa najviac preukazuje Európska pridaná hodnota a vplyv.

Z posúdenia vyplýva, že zainteresované strany majú tendenciu poznať časti programu, a nie CIP ako celok: hodnotiaci usúdili, že program CIP sa nie vždy chápe ako rámcový program aj preto, že išlo o nový rámcový program s obmedzenou výškou rozpočtu, ktorý podporoval široké spektrum nástrojov určených pre množstvo rôznych cieľových skupín. Hodnotiaci však dospeli k záveru, že už zavedený informačný mechanizmus, t. j. národné kontaktné miesta (NKM) a Európska sieť podnikov (Enterprise Europe Network) sú významnými nástrojmi na zlepšenie informovanosti a komunikácie o programe CIP.

Pri hodnotení sa zistilo, že výsledky riadenia a vykonávania programu CIP svedčia o dosiahnutí mnohých plánovaných prípadov efektívnosti. Najmä finančné nástroje programu CIP boli považované za vysoko účinné nástroje „už svoju podstatou“ na pomoc malým a stredným podnikom. Finanční sprostredkovatelia sa však sťažovali na nadmerné požiadavky na podávanie správ, ktoré zvyšujú náklady na účasť, pričom navrhli, aby sa znížilo administratívne zaťaženie.

Správa tiež uvádza zistenie, že sa zapojením Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI) a Európskej siete podnikov podarilo zlepšiť operačné synergie. Najmä v rámci programu EIP bol zdôraznený význam existencie jedinej siete pre malé a stredné podniky (MSP) v celej Európe. Hodnotiaci usúdili, že orgán EACI úspešne zohráva svoju úlohu najmä pri zvyšovaní efektívnosti zdrojov prostredníctvom oddeľovania administratívnych funkcií od tvorby politík.

3.2.        Záverečné hodnotenie programu pre podnikanie a inovácie (EIP)

Počas hodnotenia programu EIP[10] dospeli hodnotiaci k piatim hlavným záverom: po prvé, program dosahuje dobré výsledky a je na dobrej ceste, aby sa mu podarilo dosiahnuť očakávané vplyvy; po druhé, vo väčšine prípadov program vyvoláva nárast hybnosti, keďže stavia na existujúcich úspechoch; „užitočnosť“ programu navyše preukazuje aj prieskum, pretože potvrdzuje, že program priamo spĺňa potreby malých a stredných podnikov; hodnotiaci ďalej zistili, že pohovory a iné podklady poukazujú na jasnú európsku pridanú hodnotu. Podľa správy je vyvinutý monitorovací systém hodnotným príspevkom pri nepretržitom posudzovaní výsledkov programu, tento systém sa však v určitých oblastiach ešte stále vyvíja a údaje o ukazovateľoch by sa mali predkladať dôslednejšie.

Ciele programu EIP sa považovali za veľmi dôležité z hľadiska potreby podnikov. Ďalej sa zistilo, že „program efektívnym spôsobom prospieva koncovým používateľom, najmä MSP (malým a stredným podnikom)“. Hlavnou prednosťou programu EIP je, že sa zameriava na základné otázky súvisiace s MSP, a to priamo a praktickým spôsobom. Opatreniami programu EIP, najmä finančnými nástrojmi a ekologickou inováciou, sa efektívne vytvorili podmienky pre skutočné uplatnenie na trhu.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, zistilo sa o nich, že dosahujú stanovené ciele v oblasti zlepšovania prístupu k finančným prostriedkom na začatie činnosti a rast MSP. Presnejšie fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP (GIF) a skupina úverov a mikroúverov Záručného fondu pre MSP (SMEG) sa považujú za veľmi dôležité z hľadiska potreby európskych MSP, pretože spĺňajú požiadavku na financovanie, ktorá by inak splnená nebola, a prispievajú k uľahčeniu začatia činnosti a rastu MSP. Za jeden z najdôležitejších účinkov v súvislosti s finančnými nástrojmi sa v správe považuje pákový efekt.

V súvislosti so sieťou Enterprise Europe Network hodnotiaci zistili, že sa sieť správne zameriava na svoje hlavné ciele, t. j. na podporu inovácií, obchodnú spoluprácu a cezhraničný obchod, pričom dodávajú, že miera spokojnosti zákazníkov so službami siete je veľmi vysoká. Uviedli najmä, že „sieť je hlavným politickým prínosom pre vzťahy EÚ s podnikmi a má značný ďalší potenciál z hľadiska zapájania MSP pri plnení cieľov a realizácii opatrení programu EIP.“

Podľa zistení je prístup v rámci činností programu EIP v oblasti ekologických inovácií z hľadiska zahrnutia primeraných prvkov koherentný naprieč celým spektrom programu, dôležitý pri riešení existujúcich zlyhaní trhu, ktoré spôsobujú obmedzenia v danom odvetví, ale aj zameraný na obe strany trhu, stranu dopytu aj stranu ponuky, a zároveň posilňuje prevádzkové prostredie. Hodnotiaci tiež dospeli k záveru, že počet žiadostí pravdepodobne významne prevýši kapacitu programu.

3.3.        Záverečné hodnotenie programu Inteligentná energia – Európa II (IEE)

Počas hodnotenia programu IEE[11] sa zistilo, že jeho opatrenia dosahujú svoje osobitné a strategické ciele a prispievajú k celkovému vplyvu a k výstupom tohto programu.

Program IEE sa považuje za „dôležitý a užitočný, keďže reaguje na vznikajúce potreby, problémy a prekážky v súvislosti s otázkami udržateľných zdrojov energie, ktorým Európa čelí. K efektívnosti programu prispieva kombinácia opatrení zahŕňajúcich široké spektrum priorít, zapájanie rôznych aktérov, ktorí môžu jasne ovplyvniť zavádzanie riešení týkajúcich sa udržateľných zdrojov energie, a najmä kombinácia projektov orientovaných na trhové riešenia a projektov zameraných na prispôsobenie politiky, ale aj vplyv opatrení programu IEE II v rozličných fázach trhového cyklu.

Existencia netechnologických prekážok, ktoré spomaľujú zavádzanie technológií v oblasti udržateľných zdrojov energie, pretrváva. Program IEE II prispieva k ich odstraňovaniu, a to formou podporných činností v oblasti podpory politiky, vytváraním kapacít, šírením a propagovaním projektov trhového uplatnenia.

Hodnotiaci získali pozitívnu spätnú väzbu v súvislosti s účinnosťou podporovaných opatrení, a to z hľadiska dosahovania svojich vlastných cieľov, ale aj prispievania k cieľom programu. Ďalej sa podporované činnosti posúdili ako najvhodnejšie na dosiahnutie stanovených cieľov.

Pokiaľ ide o efektívnosť programu, hodnotiaci navrhli zvýšiť počet použitých prostriedkov, s cieľom uľahčiť dosahovanie prvoradých cieľov programu, predovšetkým vzhľadom na obmedzený čas na ich dosiahnutie do roku 2020, ako aj na oneskorenie v súvislosti s určitými rozvojovými cieľmi pre oblasť udržateľných zdrojov energie.

Preukázalo sa, že v rámci programu sa podarilo využiť synergie s ostatnými programami finančnej podpory EÚ, ako sú FP7 a štrukturálne fondy.

3.4.        Záverečné hodnotenie programu podpory politiky informačných a komunikačných technológií (ICT – PSP)

V záverečnom hodnotení ICT – PSP[12] sa zdôrazňuje jedinečnosť tohto programu a jeho inovačná úloha, keďže v jeho projektoch sa navrhujú nové platformy pre inovačné cezhraničné služby v oblastiach verejného záujmu, najmä v oblastiach, v ktorých existujú pretrvávajúce systémové a organizačné riziká.

Určité atribúty tohto programu boli označené za veľmi pozitívne: „jedinečný a priekopnícky inovačný nástroj, v priamom vzťahu s politikou, doplnkové portfólio nástrojov, široká účasť zainteresovaných strán.“ Medzi odporúčania, ktoré vydalo fórum odborníkov, patrí ďalšie zvyšovanie účasti zainteresovaných strán spolu s prekonávaním prekážok v účasti MSP. Takisto sa odporúča zlepšiť tok informácií a väzby na ďalšie programy EÚ, akými sú napríklad programy súvisiace s regionálnymi politikami.

Fórum navrhlo, aby sa program ICT – PSP naďalej využíval ako politický nástroj na zavádzanie inovácií, pričom by sa v jeho pokračovaní malo zachovať zameranie programu na zavádzanie inovácií v oblasti IKT a na riešenie systémových a organizačných rizík.

Taktiež vydalo odporúčanie, aby sa pri projektoch veľkého rozsahu (pilotné projekty typu A) naďalej využíval politický prístup zhora nadol, keďže ide o fungujúci model pri skvalitňovaní rozsiahleho zavádzania inovačných služieb na úrovni EÚ. Hodnotiace fórum tiež usúdilo, že dopytovo orientované projekty realizované zdola nahor (pilotné projekty typu B) môžu poskytnúť nové a inovatívne cezhraničné služby v nových oblastiach súvisiacich so službami verejnej správy (elektronický obsah, elektronické zdravotníctvo a starnutie, elektronická verejná správa a elektronická energetika/elektronická doprava) a podporovať interoperabilitu, ako aj rozvoj širších trhov s inovatívnymi verejnými službami.

3.5.        Záverečné hodnotenie programu CIP

Záverečná hodnotiaca[13] správa programu CIP potvrdila jeho úspech.

V správe sa uvádza, že „zo záverečných hodnotení a iných zdrojov vyplýva potvrdenie, že rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie ako celok, ale aj jeho osobitné programy samostatne, dosahujú dobré výsledky, ktoré sú v súlade s očakávaniami pri spúšťaní uvedeného programu.“[14]

Navyše sa tiež usúdilo, že „program CIP ako celok sa stal významným prostriedkom na podporu inovácií, najmä preto, že je navrhnutý ako pomerne otvorený proces, ktorý sa nezameriava len na technologický rozvoj typický pre minulé koncepcie, ale smeruje k vyváženejšej perspektíve, ktorá obsahuje rozvoj v oblasti služieb, rovnako ako aj v oblasti priemyselnej výroby, a vzťahuje sa na procesy a obchodné modely, rovnako ako aj na produkty. Táto skutočnosť je najvýznamnejším príspevkom ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.“

Vymedzenie cieľov programu CIP sa považuje za koherentné a dôležité vzhľadom na potreby, problémy a otázky, ktoré tieto ciele majú riešiť, pričom sa podarilo dosiahnuť dôraz na oblasti, v ktorých opatrenia zo strany EÚ môžu rozhodujúcim spôsobom pomôcť. V správe sa pozitívne ohodnotila pružnosť programu CIP, pričom sa usúdilo, že prístup k získaniu podpory v rámci CIP je jednoduchší ako v iných porovnateľných programoch.

Zistilo sa, že celková činnosť na podporu inovácií v rámci programu CIP predstavuje v súčasnosti veľký súbor znalostí, ktorý môže mať potenciálne význam pre iné oblasti politiky.

V hodnotení sa zdôrazňuje, že delegovanie riadenia podstatnej časti programu CIP na EACI prinieslo zlepšenie efektívnosti riadenia programu, a to pokiaľ ide o náklady Komisie, ako aj efektívnosť poskytovaných služieb, čo je záver vyplývajúci z počtu podpísaných zmlúv, ich trvania a počtu omeškaných platieb.

Súčasná hospodárska kríza vyzdvihuje význam kľúčových cieľov programu CIP a relevantnosti mnohých otázok, na riešenie ktorých bol program CIP navrhnutý, v dôsledku čoho treba naliehavo vychádzať z myšlienok, ktorých úspešnosť a účinnosť sa osvedčili. Príkladom takejto myšlienky sú finančné nástroje.

4.           Hlavné odporúčania a plánované následné opatrenia

V hodnoteniach sa uvádzajú určité odporúčania pre ďalšie zlepšovanie vykonávania programu CIP a pre návrh prípadného následného programu, ktoré sa náležite zohľadňovali počas vykonávania programu, ako aj pri príprave návrhov Komisie pre následné programy CIP [Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME)[15] a určité časti programu Horizont 2020[16]].

Záverečná hodnotiaca správa programu CIP uvádza, že by bolo možné vytvoriť ďalšie synergie medzi jednotlivými troma podprogramami, a to formuláciou nových pozícií na kľúčové témy rámcového programu, napríklad pre oblasť inovačných politík.

Celkový nedostatok viditeľnosti programu CIP bol označený za jeden z jeho základných nedostatkov. Bolo však zdôraznené, že známe značky ako Európska sieť podnikov, Inteligentná energia – Európa a európsky týždeň MSP by sa nemali meniť. Ďalej sa odporúča lepšie šírenie informácií o úspešných činnostiach podporovaných v rámci programu. Komisia Európsku sieť podnikov, ktorá je financovaná z programu CIP, aktívne využíva na šírenie informácií o politikách EÚ a službách dostupných v rámci všetkých programov ako FP7 alebo štrukturálne fondy. S cieľom prilákať čo najväčší počet potenciálnych účastníkov sa prijalo mnoho opatrení. Pokiaľ ide o trhové uplatnenie v oblasti ekologických inovácií, Európska sieť podnikov často pôsobí ako regionálne alebo národné kontaktné miesto, šíri informácie o výzvach na predkladanie ponúk, organizuje vyhradené sprostredkovateľské podujatia alebo stretnutia odvetvových klastrov. Príjemcom grantov sa často odporúča, aby využili asistenčnú službu pre oblasť práv duševného vlastníctva, ktorá bola vytvorená v rámci programu CIP a mala by im pomôcť pri riešení otázok duševného vlastníctva vyplývajúcich z ich účasti na programoch EÚ, ako napríklad FP7. Pre oblasť inovácií boli prijaté určité opatrenia a tie sa neustále propagujú prostredníctvom programov TAKE IT UP (Europe INNOVA) a INNO-Partnering Forum (PRO INNO Europe®). Aby mali projekty čo najväčší presah a neobmedzovali sa len na priamych účastníkov, existujú webové stránky, na ktoré môžu aktívne prispievať aj ďalšie organizácie, pričom stránky sa vyznačujú prvkami sociálnych sietí. Komunikačné úsilie v súvislosti s následníckymi programami sa zintenzívni.

Ďalej bolo vydané odporúčanie pre vytvorenie stabilnej skupiny ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu, ktoré by pomohli pri monitorovaní účinnosti programu a dosahovania jeho cieľov. Návrhy následných programov CIP (COSME[17] a určité časti programu Horizont 2020[18]) predložené Európskou komisiou riešia väčšinu z týchto odporúčaní, a to najmä posilňovaním intervenčnej logiky programov (napr. Horizont 2020 poskytuje plynulé prepojenie medzi výskumom a inováciami, berúc do úvahy kľúčové spoločenské výzvy ako energetické a prírodné zdroje, ale aj rozhodujúce technológie ako IKT), pričom ju spájajú so strategickými prioritami EÚ a zavádzajú do právnych textov všeobecné a osobitné ciele naviazané na ukazovatele výsledkov a vplyvu.

Pokiaľ ide o odporúčanie pre „aktívnu politiku v oblasti podpory synergií na operačnej úrovni systematickým prístupom k zlepšovaniu riadenia väzieb medzi jednotlivými oblasťami programu“, Komisia aktívne využíva na šírenie informácií Európsku sieť podnikov. S cieľom prilákať čo najväčší počet potenciálnych účastníkov sa prijalo mnoho opatrení. Pokiaľ ide o oblasť ekologických inovácií, Európska sieť podnikov často pôsobí ako regionálne alebo národné kontaktné miesto, šíri informácie o výzvach na predkladanie ponúk, organizuje vyhradené sprostredkovateľské podujatia alebo stretnutia klastrov. Príjemcom grantov sa často odporúča, aby využili asistenčnú službu pre oblasť práv duševného vlastníctva, ktorá by im mala pomôcť pri riešení otázok duševného vlastníctva. S členmi siete sa v súvislosti s inováciami konali semináre na tému verejné obstarávanie s cieľom podeliť sa o skúsenosti získané pri zavádzaní príslušných opatrení. Ďalším príkladom sú väzby medzi Európskou sieťou podnikov a projektom IMP3rove[19], keď partneri Európskej siete podnikov organizujú odbornú prípravu pre oblasť riadenia inovácií.

V záverečnom hodnotení programu EIP sa odporúča: „pri ďalšom rozvoji programu pre podnikanie a inovácie je treba dbať na to, aby sa vychádzalo z aktuálnych výsledkov s cieľom zvýšiť hybnosť, ktorú sa už podarilo vytvoriť v rámci mnohých činností a aby sa podľa možnosti predchádzalo riziku narušenia, ktoré nevyhnutne sprevádza každý nový začiatok.“ V ročnom pracovnom programe EIP pre rok 2013 bude Komisia vo výraznej miere navrhovať pokračovanie v úspešných opatreniach z predchádzajúcich rokov alebo zavádzanie nových opatrení vychádzajúcich z minulých skúseností a súčasné zabezpečenie súladu s politickými prioritami a hospodárskym vývojom.

Pokiaľ ide o odporúčanie pre kontrolu miery prítomnosti Európskej pridanej hodnoty vo finančných nástrojoch, Komisia ho zohľadnila v procese prípravy finančných nástrojov ďalšej generácie. Európska pridaná hodnota bude v nových dlhových platformách a platformách vlastného imania kľúčovým prvkom a na jej princípoch sa budú zakladať všetky finančné nástroje viacročného finančného rámca (VFR) pre obdobie 2014 – 2020. Ide najmä o finančné nástroje, ktoré spočívajú vo výhodách súvisiacich s posilňovaním jednotného trhu prekonávaním fragmentácie trhu v oblastiach, ako sú investície do rizikového kapitálu, poskytovanie vysoko rizikových úverov krytých z prostriedkov EÚ a znižovanie kreditného rizika. Podľa návrhu Komisie bude hlavným cieľom navrhnutých finančných nástrojov v rámci programu COSME zlepšiť prístup MSP k financiám v segmente trhu, ktorého sa netýkajú opatrenia členských štátov obmedzené na investície a podporu v rámci každej krajiny. Hlavný dôraz sa bude klásť na financovanie expanzie podnikov orientovaných na rast, ktoré sa zameriavajú na medzinárodnú expanziu a na rozvoj cezhraničného finančného trhu pre MSP. Túto úlohu môže splniť len program na úrovni Európskej únie. Podobne v návrhu Komisie v súvislosti s programom Horizont 2020, finančný nástroj vlastného imania pre výskum a inovácie doplní vnútroštátne režimy, ktoré sa nemôžu vzťahovať na cezhraničné investície do výskumu a inovácií. Dohody uzavreté v začiatočnej fáze budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého budú mať prospech verejní a súkromní investori v celej Európe. Dlhový finančný nástroj pomôže napraviť nedostatky trhu, ktoré bránia súkromnému sektoru investovať v oblasti výskumu a inovácie na primeranej úrovni. Jeho vykonávaním sa umožní zhromažďovanie kritického množstva zdrojov z rozpočtu Únie a, na základe rozdelenia rizika, z finančnej(-ých) inštitúcie(-ií), ktorá(-é) bola(-i) poverená(-é) jeho vykonávaním. Podnieti firmy, aby investovali viac vlastných peňažných prostriedkov v oblasti výskumu a vývoja, než by inak investovali. Dlhový finančný nástroj ďalej pomôže organizáciám, verejným, ako aj súkromným, znížiť riziko vykonávania obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovatívnych výrobkov a služieb.

V súvislosti s ekologickými inováciami sa v hodnotení navrhuje: „vzhľadom na malý rozsah programu ekologických inovácií sú jeho prípadné vplyvy zodpovedajúcim spôsobom obmedzené, a to napriek predpokladaným sľubným výsledkom a skutočnosti, že počet žiadostí pravdepodobne významne prevýši kapacitu programu. Mali by sa zvážiť dôsledky na budúce financovanie.“ Komisia navrhla zahrnúť do ďalšej generácie programov aj ekologické inovácie ako jednu z priorít pre rámcový program pre výskum a inovácie – Horizont 2020 a rozšíriť intervenciu EÚ z hľadiska rozpočtu aj z hľadiska rozsahu nástrojov.

Komisia využíva poznatky získané z týchto hodnotení na neustále zlepšovanie vykonávania aktuálneho rámcového programu a jeho osobitných programov. Hodnotenia takisto poslúžili ako dôležité usmerňujúce stanovisko pri príprave programov novej generácie (COSME a Horizont 2020). Komisia preto vyzýva Radu a Parlament, aby pri zmene a doplnení návrhov Komisie s cieľom konečného prijatia programov v plnej miere využili uvedené odporúčania.

[1]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15)

[2]               Pozri http://ec.europa.eu/cip/

[3]               http://ec.europa.eu/cip/eip/index_en.htm

[4]               http://ec.europa.eu/cip/ict-psp/index_en.htm

[5]               http://ec.europa.eu/cip/iee/index_en.htm

[6]               Prof. Gérard Pogorel (predseda), profesor ekonómie a manažmentu, Ecole Nationale Supérieure des Télécommunications, (ENST – Telecom ParisTech), Francúzsko. Dana Bérová, Gartner, Česká republika. Prof. Slavo Radošević, profesor pre štúdium priemyslu a inovácií, University College London. Eppie Eloranta, riaditeľka TIEKE, fínske stredisko pre rozvoj informačnej spoločnosti. Jeremy Harrison (spravodajca), riaditeľ spoločnosti abdi Ltd, UK, ktoré je partnerskou inštitúciou ROI Institute.

[7]               Graham Vickery, Terttu Luukkonen, Slavo Radošević, Robbert Fisher (spravodajca).

[8]               http://ec.europa.eu/cip/documents/implementation-reports/index_en.htm

[9]               http://ec.europa.eu/cip/files/docs/interim_evaluation_report_march2010_en.pdf

[10]             http://ec.europa.eu/cip/files/docs/final-evaluation-of-eip_en.pdf

[11]             http://ec.europa.eu/cip/files/docs/2011_iee2_programme_en.pdf

[12]             http://ec.europa.eu/cip/files/cip/docs/cip_ict_psp_interim_evaluation_report_2011_en.pdf

[13]             http://ec.europa.eu/cip/files/cip/cip_final_evaluation_final_report_en.pdf

[14]             CSES, Výkonná správa – záverečné hodnotenie programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, december 2011, strana 8, dostupné na http://ec.europa.eu/cip/files/cip/executive_summary_cip_final_report_en.pdf

[15]             KOM(2011) 834 v konečnom znení

[16]             KOM(2011) 808 v konečnom znení, KOM(2011) 809 v konečnom znení, KOM(2011) 810 v konečnom znení, KOM(2011) 811 v konečnom znení, KOM(2011) 812 v konečnom znení

[17]             KOM(2011)834 v konečnom znení

[18]             KOM(2011)808 v konečnom znení, KOM(2011)809 v konečnom znení, KOM(2011)810 v konečnom znení, KOM(2011)811 v konečnom znení, KOM(2011)812 v konečnom znení

[19]             Pomocou IMP³rove majú malé a stredné podniky (MSP) vynikajúcu príležitosť porovnať svoje vlastné výsledky v oblasti riadenia inovácií s výsledkami iných spoločností z rovnakého priemyselného odvetvia, štátu, ktoré sú rovnako veľké a ktoré existujú rovnako dlho. Porovnávanie predstavuje spoľahlivý základ pre získanie efektívnej podpory od poskytovateľa podpory riadenia inovácií.